सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘आ देवो यातु’ इति चतुर्ऋचं द्वादशं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षं सवितृदेवताकं त्रैष्टुभम्। ‘आ देवश्चतुष्कं सावित्रम्’ इत्यनुक्रान्तम् । व्यूळ्हे दशरात्रे चतुर्थेऽहनि वैश्वदेशस्त्र इदं सावित्रनिविद्धानम्। सूत्र्यते हि - चतुर्थेऽहन्या देवो यातु –’ (आश्व. श्रौ. ८. ८)।… इत्येषा वपानुवाक्या। सूत्रितं च –’ आ देवो यातु सविता सुरत्नः स घा नो देवः सविता सहावा ’ (आश्व. श्रौ. ३. ७) इति। अश्वमेधेऽनुसवनं तिस्रः सावित्र्य इष्टयः । तत्र द्वितीयस्यामिष्टौ याज्येयम् । सूत्रितं च – य इमा विश्वा जातान्या देवो यातु ’ (आश्व. श्रौ. १०. ६) इति ॥
Jamison Brereton
45 (561)
Savitar
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
4 verses: triṣṭubh
This simple hymn concentrates on Savitar as giver of goods and human necessities, though several of his other characteristic acts are mentioned, notably the raising of his golden arms (vs. 2) and the daily bringing to rest and impelling forth of the living world (vs. 1).
Jamison Brereton Notes
Savitar 75
01 आ देवो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ देवो᳓ यातु सविता᳓ सुर᳓त्नो
अन्तरिक्षप्रा᳓ व᳓हमानो अ᳓श्वैः
ह᳓स्ते द᳓धानो न᳓रिया पुरू᳓णि
निवेश᳓यञ् च प्रसुव᳓ञ् च भू᳓म
मूलम् ...{Loading}...
आ दे॒वो या॑तु सवि॒ता सु॒रत्नो॑ऽन्तरिक्ष॒प्रा वह॑मानो॒ अश्वैः॑ ।
हस्ते॒ दधा॑नो॒ नर्या॑ पु॒रूणि॑ निवे॒शय॑ञ्च प्रसु॒वञ्च॒ भूम॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सविता
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ देवो᳓ यातु सविता᳓ सुर᳓त्नो
अन्तरिक्षप्रा᳓ व᳓हमानो अ᳓श्वैः
ह᳓स्ते द᳓धानो न᳓रिया पुरू᳓णि
निवेश᳓यञ् च प्रसुव᳓ञ् च भू᳓म
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
savitā́ ← savitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
surátnaḥ ← surátna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yātu ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
antarikṣaprā́ḥ ← antarikṣaprā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áśvaiḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
váhamānaḥ ← √vah- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
dádhānaḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
háste ← hásta- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
náryā ← nárya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
purū́ṇi ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
bhū́ma ← bhū́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
niveśáyan ← √viś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
prasuván ← √sū- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
आ । दे॒वः । या॒तु॒ । स॒वि॒ता । सु॒ऽरत्नः॑ । अ॒न्त॒रि॒क्ष॒ऽप्राः । वह॑मानः । अश्वैः॑ ।
हस्ते॑ । दधा॑नः । नर्या॑ । पु॒रूणि॑ । नि॒ऽवे॒शय॑न् । च॒ । प्र॒ऽसु॒वन् । च॒ । भूम॑ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yātu ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- savitā ← savitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- suratno ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suratno ← ratnaḥ ← ratna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ’ntarikṣaprā ← antarikṣa
- [noun], neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- ’ntarikṣaprā ← prāḥ ← prā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “appreciated.”
- vahamāno ← vahamānaḥ ← vah
- [verb noun], nominative, singular
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- aśvaiḥ ← aśva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- haste ← hasta
- [noun], locative, singular, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- dadhāno ← dadhānaḥ ← dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- naryā ← narya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “gift.”
- purūṇi ← puru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- niveśayañca ← niveśayan ← niveśay ← √viś
- [verb noun], nominative, singular
- “put; fill into; insert; establish; camp; insert; send; lay; dwell; fix; transfer; dress.”
- niveśayañca ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- prasuvañca ← prasuvan ← prasū ← √sū
- [verb noun], nominative, singular
- “give birth; be born; originate; impel; propel; grow.”
- prasuvañca ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- bhūma ← bhūman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Earth; floor.”
सायण-भाष्यम्
सुरत्नः शोभनरत्नोपेतः अन्तरिक्षप्राः स्वकीयेन तेजसान्तरिक्षस्य पूरयिता अश्वैः स्वकीयैर्वाहैः वहमानः उह्यमानः सविता सर्वस्य प्रेरकः देवः आ यातु आगच्छतु । कीदृशः। नर्या नर्याणि मनुष्यहितानि पुरूणि बहूनि धनानि हस्ते पाणौ दधानः दातुं धारयन् भूम भूतानि निवेशयंश्च रात्रिषु स्वे स्थाने स्थापयंश्च प्रसुवंश्च अहःसु प्रेरयंश्च । एवंभूतः सविता देव आ यातु ॥
Wilson
English translation:
“Borne by his steeds, may the divine Savitā, who is possessed of precious treasure, and filling thefirmament (with radiance), come hither, holding in his hands many things good for man, and (both) tranquilizingand animating living beings.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Niveśayan ca prasuvan ca bhūma = bhūtāni rātriṣu sve sthāpayanscaahahsu prerayansca, plural cing beings at night in their own stations, and urging them on by day
Jamison Brereton
Let god Savitar drive here, possessed of good treasure, filling the
midspace, journeying with his horses,
holding many things meant for men in his hand, bringing the world to rest and impelling it forth.
᳓
Jamison Brereton Notes
01-02 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Although Savitar’s role as god of evening, causing the world and its activities to settle down, is alluded to in 1d, his role as rouser of the world at dawn is given equal billing in that pāda (… ca … ca). The more oblique expression in 2d must also refer to this latter role. The sun “cedes his task” of waking and rousing the world to Savitar.
Griffith
MAY the God Savitar, rich in goodly treasures, filling the region, borne by steeds, come hither,
In his hand holding much that makes men happy, lulling to slumber and arousing creatures.
Geldner
Gott Savitri soll kommen mit schönem Kleinod, den Luftraum erfüllend, mit Rossen fahrend, in der Hand die vielen für die Männer bestimmten Gaben haltend, die Welt zur Ruhe bringend und erweckend.
Grassmann
Gott Savitar, der güterreiche, komme, die Luft durchdringend, mit den Rossen fahrend, Viel Männerthaten in die Hände nehmend, die Wesen weckend und zur Ruhe legend.
Elizarenkova
Пусть приедет бог Савитар с прекрасным сокровищем,
Заполняющий воздушное пространство, ездящий на конях,
Держащий в руках много (даров) для мужей,
Успокаивающий мир и побуждающий (его).
अधिमन्त्रम् (VC)
- सविता
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पैंतालीसवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में फिर विद्वान् जन किसके तुल्य क्या करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (सुरत्नः) जिसके वा जिससे सुन्दर रमणीय धन होता (सविता) जो सकलैश्वर्य्य देनेवाला (देवः) दाता दिव्य गुणवान् (अन्तरिक्षप्राः) अन्तरिक्ष को व्याप्त होता (अश्वैः) किरणों के समान महान् अग्नि जल आदिकों से भूगोलों को (वहमानः) पहुँचता वा पहुँचता (पुरूणि) बहुत (नर्या) मनुष्यों के लिये हितों को (दधानः) धारण करता और (निवेशयन्) प्रवेश करता हुआ (प्रसुवम्) जिसमें नाना रूप उत्पन्न होते हैं उस ऐश्वर्य को प्राप्त होता है, वैसे इससे प्राप्त कराता हुआ (च) और ऐश्वर्य को (हस्ते) हाथ में धारण करता हुआ विद्वान् (आ, यातु) आवे, उसके साथ हम लोग (च) भी वैसे ही (भूम) होवें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जो मनुष्य सूर्य के तुल्य शुभ गुण और कर्म से प्रकाशित, मनुष्यादि प्राणियों का हित करते हैं, वे बहुत ऐश्वर्य पाते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः ! सुरत्नस्सविता देवोऽन्तरिक्षप्रा अश्वैर्भूगोलान् वहमानः पुरूणि नर्या दधानो निवेशयन् प्रसुवं याति तथा सर्वमेतत्प्रापयंश्चैश्वर्यं हस्ते दधानो विद्वानायातु तेन सह वयञ्चेदृशा भूम ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसः किंवत् किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (देवः) दाता दिव्यगुणः (यातु) आगच्छतु (सविता) सकलैश्वर्यप्रदः (सुरत्नः) शोभनं रत्नं रमणीयं धनं यस्मादस्य वा (अन्तरिक्षप्राः) योऽन्तरिक्षं प्राति व्याप्नोति (वहमानः) प्राप्नुवन् प्रापयन् (अश्वैः) किरणैरिव महद्भिरग्निजलादिभिः (हस्ते) करे (दधानः) धरन् (नर्या) नृभ्यो हितानि (पुरूणि) बहूनि (निवेशयन्) प्रवेशयन् (च) (प्रसुवन्) प्रसुवन्ति यस्मिन् तदैश्वर्यम् (च) (भूम) भवेम ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये मनुष्याः सूर्यवच्छुभगुणकर्मप्रकाशिता मनुष्यादिहितं कुर्वन्ति ते बह्वैश्वर्यं प्राप्नुवन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात सविताप्रमाणे विद्वानांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जी माणसे सूर्याप्रमाणे शुभ गुण, कर्म प्रकट करतात व माणसांचे हित करतात ती अत्यंत ऐश्वर्य प्राप्त करतात. ॥ १ ॥
02 उदस्य बाहू - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् अस्य बाहू᳓ शिथिरा᳓ बृह᳓न्ता
हिरण्य᳓या दिवो᳓ अ᳓न्ताँ अनष्टाम्
नूनं᳓ सो᳓ अस्य महिमा᳓ पनिष्ट
सू᳓रश् चिद् अस्मा अ᳓नु दाद् अपस्या᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
उद॑स्य बा॒हू शि॑थि॒रा बृ॒हन्ता॑ हिर॒ण्यया॑ दि॒वो अन्ताँ॑ अनष्टाम् ।
नू॒नं सो अ॑स्य महि॒मा प॑निष्ट॒ सूर॑श्चिदस्मा॒ अनु॑ दादप॒स्याम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सविता
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ᳓द् अस्य बाहू᳓ शिथिरा᳓ बृह᳓न्ता
हिरण्य᳓या दिवो᳓ अ᳓न्ताँ अनष्टाम्
नूनं᳓ सो᳓ अस्य महिमा᳓ पनिष्ट
सू᳓रश् चिद् अस्मा अ᳓नु दाद् अपस्या᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bāhū́ ← bāhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
br̥hántā ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
śithirā́ ← śithirá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
út ← út (invariable)
anaṣṭām ← √naś- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ántān ← ánta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hiraṇyáyā ← hiraṇyáya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mahimā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nūnám ← nūnám (invariable)
paniṣṭa ← √panⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
apasyā́m ← apasyā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
dāt ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
sū́raḥ ← sū́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उत् । अ॒स्य॒ । बा॒हू इति॑ । शि॒थि॒रा । बृ॒हन्ता॑ । हि॒र॒ण्यया॑ । दि॒वः । अन्ता॑न् । अ॒न॒ष्टा॒म् ।
नू॒नम् । सः । अ॒स्य॒ । म॒हि॒मा । प॒नि॒ष्ट॒ । सूरः॑ । चि॒त् । अ॒स्मै॒ । अनु॑ । दा॒त् । अ॒प॒स्याम् ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- bāhū ← bāhu
- [noun], nominative, dual, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- śithirā ← śithira
- [noun], nominative, dual, masculine
- “flexible; flexible.”
- bṛhantā ← bṛhat
- [noun], nominative, dual, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- hiraṇyayā ← hiraṇyaya
- [noun], nominative, dual, masculine
- “gold; aureate; hiraṇyaya [word].”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- antāṃ ← anta
- [noun], accusative, plural, masculine
- “end; last syllable; end; end; boundary; inside; border; death; anta [word]; edge; end; shore; limit; region; outskirt; destruction; boundary; limit; anta; termination; corner; conclusion; hem; end; ant; edge.”
- anaṣṭām ← naś
- [verb], dual, Root aorist (Ind.)
- “reach; achieve; enter (a state); reach.”
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mahimā ← mahiman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “greatness; power; mahiman.”
- paniṣṭa ← pan
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- sūraś ← sūraḥ ← sūra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- asmā ← asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- dād ← dāt ← dā
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- apasyām ← apasyā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “activity.”
सायण-भाष्यम्
शिथिरा शिथिलौ दानार्थं प्रसारितौ बृहन्ता बृहन्तौ महान्तौ हिरण्यया हिरण्ययौ सुवर्णमयौ अस्य सवितुः संबन्धिनौ बाहू हस्तौ दिवः अन्तरिक्षस्य अन्तान् पर्यन्तान् उत् अनष्टाम् ऊर्ध्वौ सन्तौ व्याप्नुवताम् । नूनम् अद्य अस्य ईदृग्भूतस्य सवितुः सः तादृशः महिमा महत्त्वं पनिष्ट अस्माभिः स्तूयते । सूरश्चित् सूर्योऽपि अस्मै सवित्रे अपस्यां कर्मेच्छाम् अनु दात् अनुददातु ॥
Wilson
English translation:
“May the outspread, vast, and golden arms of Savitā extend to the ends of the sky; verily his greatnessis glorified (by us); may the sun impart energy unto him.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Suraścid asmā anudād apasyām = sūryo asminsavitre karmecchām anudadātu, may Sūrya subsequently give to that Savitā the desire for acts.
Jamison Brereton
His two golden arms, pliant and lofty, have reached up to the ends of heaven. Now this greatness of his has been marveled at. Even the sun has ceded to him his task.
Jamison Brereton Notes
Both Geldner and Renou take the aor. injunc. paniṣṭa in c as modal, but the aor.
injunc. ánu dāt in d as general pres. (e.g., “Jetzt sei … gepriesen; … ordnet …”). But there is no reason that the first needs to be assigned modal value: the temporal adv.
nūnám can instead draw attention to an immediate past action (“has [just] been wondered at”). And it seems preferable, if contextually possible, to take the two adjacent aor. injunctives in the same value.
01-02 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Although Savitar’s role as god of evening, causing the world and its activities to settle down, is alluded to in 1d, his role as rouser of the world at dawn is given equal billing in that pāda (… ca … ca). The more oblique expression in 2d must also refer to this latter role. The sun “cedes his task” of waking and rousing the world to Savitar.
Griffith
Golden, sublime, and easy in their motion, his arms extend unto the bounds of heaven.
Now shall that mightiness of his he lauded: even Surya yields to him in active vigour.
Geldner
Seine gelockerten großen goldenen Arme haben sich bis zu den Grenzen des Himmels erstreckt. Jetzt sei diese seine Größe gepriesen; auch die Sonne ordnet ihre Tätigkeit ihm unter.
Grassmann
Zum Himmelsende reichten seine Arme, die goldenen, die schlanken, die erhabnen; Nun wird bewundert diese seine Grösse; an Thatkraft steht ihm nach sogar die Sonne.
Elizarenkova
Его руки, мягкие, большие, золотые
Простерлись ввысь до краев неба.
Пусть сейчас это его величие вызовет восхищение!
Даже солнце уступает ему (свою) работу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सविता
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
03 स घा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ घा नो देवः᳓ सविता᳓ सहा᳓वा
आ᳓ साविषद् व᳓सुपतिर् व᳓सूनि
विश्र᳓यमाणो अम᳓तिम् उरूची᳓म्
मर्तभो᳓जनम् अ᳓ध रासते नः
मूलम् ...{Loading}...
स घा॑ नो दे॒वः स॑वि॒ता स॒हावा सा॑विष॒द्वसु॑पति॒र्वसू॑नि ।
वि॒श्रय॑माणो अ॒मति॑मुरू॒चीं म॑र्त॒भोज॑न॒मध॑ रासते नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सविता
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ घा नो देवः᳓ सविता᳓ सहा᳓वा
आ᳓ साविषद् व᳓सुपतिर् व᳓सूनि
विश्र᳓यमाणो अम᳓तिम् उरूची᳓म्
मर्तभो᳓जनम् अ᳓ध रासते नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gha ← gha (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sahā́vā ← sahā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
savitā́ ← savitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
sāviṣat ← √sū- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vásupatiḥ ← vásupati- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
amátim ← amáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
urūcī́m ← uruvyáñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
viśráyamāṇaḥ ← √śri- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ádha ← ádha (invariable)
martabhójanam ← martabhójana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rāsate ← √rā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
पद-पाठः
सः । घ॒ । नः॒ । दे॒वः । स॒वि॒ता । स॒हऽवा॑ । आ । सा॒वि॒ष॒त् । वसु॑ऽपतिः । वसू॑नि ।
वि॒ऽश्रय॑माणः । अ॒मति॑म् । उ॒रू॒चीम् । म॒र्त॒ऽभोज॑नम् । अध॑ । रा॒स॒ते॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ghā ← gha
- [adverb]
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- savitā ← savitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- sahāvā ← sahāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mighty.”
- sāviṣad ← sāviṣat ← sū
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “give birth; urge; bestow; cause.”
- vasupatir ← vasu
- [noun], neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- vasupatir ← patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- vasūni ← vasu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- viśrayamāṇo ← viśrayamāṇaḥ ← viśri ← √śri
- [verb noun], nominative, singular
- amatim ← amati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “effigy; ignorance; light; light; luster; form.”
- urūcīm ← uruvyañc
- [noun], accusative, singular, feminine
- “extensive; wide.”
- martabhojanam ← marta
- [noun], masculine
- “man.”
- martabhojanam ← bhojanam ← bhojana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “food; eating; foodstuff; meal; property; sevana; enjoyment.”
- adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- rāsate ← rā
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “give; impart.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
सहावा । तेजोऽन्तराण्यभिभावुकं तेजो यस्य सः । वसुपतिः धनानां पालकः सः सविता देवः नः अस्मभ्यं वसूनि धनानि आ साविषत् आ समन्तात् प्रेरयति । घ इति पूरणः । स सविता देवः उरूचीं विस्तीर्णगमनाम् अमतिं रूपम् । दीप्तिमित्यर्थः। विश्रयमाणः निषेवमाणः सन् आध अधुना नः अस्मभ्यं मर्तभोजनं मनुष्याणां भोगयोग्यं धनं रासते ददातु ॥
Wilson
English translation:
“May the divine Savitā, who is endowed with energy, the lord of treasure, bestow treasures upon usconcentrating infinite lustre; may he bestow upon us wealh, the source of the enjoyment of mortals.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Appeaser ofthe wind: svapitvā: svapi = derived from svap, to sleep; vata, is the mind; or, it may mean disorders arising fromthe windy humour which Rudra, as the deity of medicines, may be supposed to allay
Jamison Brereton
The overpowering god Savitar will impel good things here as the lord of goods.
Spreading wide his broad emblem, he will then grant to us the
sustenance for mortals.
Jamison Brereton Notes
Klein (DGRV II.102) asserts that ádha in d “conjoins the second distich with the first, following an intervening participial phrase” (that is, conjoins ab with cd, the participial phrase occupying c); Klein tr. “And propping apart his broadly encompassing sunbeam he shall give mortal’s nourishment to us.” Although this seems roughly correct, the dislocated position of ádha, not only after the participial phrase of c but after the first, heavy word of d, martabhójanam, might have called for more comment. It would be possible to take c with ab – there are no syntactic obstacles to this: the participial phrase can attach to the nom. subject of ab – which would situation ádha closer to the beginning of the clause it’s conjoining (after only one word). But I favor a slightly richer semantics for ádha than Klein does: often ‘then’ rather than just ‘and’. And I think it likely here that positioning ádha in the last clause of the vs. and in fact in the last clause of the hymn proper) since vs. 4 is a meta-verse), is meant to emphasize Savitar’s last and most significant action, the actual delivery of his bounty to us mortals. The particle is found directly before the verb to stress the action of granting. With this analysis there is no need to attach c to ab.
Griffith
May this God Savitar, the Strong and Mighty, the Lord of precious wealth, vouchsafe us treasures.
May he, advancing his far-spreading lustre, bestow on us the food that feedeth mortals.
Geldner
Dieser mächtige Gott Savitri, der Güterherr, möge uns Güter anweisen. Sein Bildnis weithin entfaltend möge er uns nun die Menschenzehrung gönnen.
Grassmann
Es schaffe nun Gott Savitar, der starke, uns Schätze her, der reiche Herr der Schätze, Der rings verbreitet seinen weiten Schimmer; er schenket jetzt uns was die Menschen nähret.
Elizarenkova
В самом деле, пусть этот могущественный бог Савитар,
Повелитель благ, вызовет к жизни блага для нас!
Развертывая далеко (свой) образ.
Пусть он даст нам пищу, (подобающую) смертным!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सविता
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (वसुपतिः) धनों की पालना करनेवाला (उरूचीम्) बहुतों वस्तुओं को प्राप्त होता और (अमतिम्) सुन्दररूप को (विश्रयमाणः) विशेष सेवन करता हुआ (नः) हम लोगों को (मर्तभोजनम्) मनुष्यों का हितकारक भोजन व मनुष्यों का पालन (रासते) देता है (स, घा, अध) वही पीछे (सविता) ऐश्वर्य्यवान् सूर्य के समान प्रकाशमान (सहावा) साथ सेवनेवाला (देवः) मनोहर विद्वान् (नः) हमको (वसूनि) धन (आ, साविषत्) प्राप्त करे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य सूर्य के समान सब के धनों को बढ़ा कर सुपात्रों के लिये देते हैं, वे धनपति होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो वसुपतिरुरूचीममतिं विश्रयमाणो नो मर्तभोजनं रासते स घाश्च सविता सहावा देवो नो वसून्या साविषत् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं कर्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (घा) एव। अत्र ऋचि तुनुघेति दीर्घः। (नः) अस्मान् (देवः) कमनीयः (सविता) ऐश्वर्यवान् सूर्यवत्प्रकाशमानः (सहावा) यः सहैव वनति संभजति (आ) समन्तात् (साविषत्) सुवेत् (वसुपतिः) धनपालकः (वसूनि) धनानि (विश्रयमाणः) (अमतिम्) सुन्दरं रूपम्। अमतिरिति रूपनाम। (निघं०३.७)। (उरूचीम्) उरूणि बहूनि वस्तून्यञ्चन्तीम् (मर्तभोजनम्) मर्त्येभ्यो भोजनं मर्तभोजनम् मनुष्याणां पालनं वा (अध) अथ (रासते) ददाति (नः) अस्मभ्यम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः सूर्यवत्सर्वेषां धनानि वर्धयित्वा सुपात्रेभ्यः प्रयच्छन्ति ते धनपतयो भवन्ति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे सूर्याप्रमाणे सर्वांचे धन वाढवून सुपात्रांना देतात ती धनपती बनतात. ॥ ३ ॥
04 इमा गिरः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमा᳓ गि᳓रः सविता᳓रं सुजिह्व᳓म्
पूर्ण᳓गभस्तिम् ईळते सुपाणि᳓म्
चित्रं᳓ व᳓यो बृह᳓द् अस्मे᳓ दधातु
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मा गिरः॑ सवि॒तारं॑ सुजि॒ह्वं पू॒र्णग॑भस्तिमीळते सुपा॒णिम् ।
चि॒त्रं वयो॑ बृ॒हद॒स्मे द॑धातु यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सविता
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इमा᳓ गि᳓रः सविता᳓रं सुजिह्व᳓म्
पूर्ण᳓गभस्तिम् ईळते सुपाणि᳓म्
चित्रं᳓ व᳓यो बृह᳓द् अस्मे᳓ दधातु
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
savitā́ram ← savitár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sujihvám ← sujihvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
īḷate ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
pūrṇágabhastim ← pūrṇágabhasti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
supāṇím ← supāṇí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
citrám ← citrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dadhātu ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
váyaḥ ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāta ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
svastíbhiḥ ← svastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
इ॒माः । गिरः॑ । स॒वि॒तार॑म् । सु॒ऽजि॒ह्वम् । पू॒र्णऽग॑भस्तिम् । ई॒ळ॒ते॒ । सु॒ऽपा॒णिम् ।
चि॒त्रम् । वयः॑ । बृ॒हत् । अ॒स्मे इति॑ । द॒धा॒तु॒ । यू॒यम् । पा॒त॒ । स्व॒स्तिऽभिः॑ । सदा॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- imā ← imāḥ ← idam
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- savitāraṃ ← savitāram ← savitṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- sujihvam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sujihvam ← jihvam ← jihvā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “tongue; tongue; jihvā [word]; fire.”
- pūrṇagabhastim ← pūrṇa ← pṛ
- [verb noun]
- “fill; elapse; pull back; fill; satisfy; bestow; meet; stuff; load; mix; complete.”
- pūrṇagabhastim ← gabhastim ← gabhasti
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beam; hand; sun.”
- īᄆate ← īḍate ← īḍ
- [verb], plural, Present indikative
- “praise; invite; raise.”
- supāṇim ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supāṇim ← pāṇim ← pāṇi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hand; hoof; pāṇi [word].”
- citraṃ ← citram ← citra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- vayo ← vayaḥ ← vayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- dadhātu ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- svastibhiḥ ← svasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
इमाः ईदृग्भूताः गिरः । गृणन्ति स्तुवन्तीति गिरः स्तोत्र्यः प्रजाः । यद्वा । इमाः स्तुतिरूपा वाचः । सुजिह्वं शोभनजिह्वम् । शोभनवाचमित्यर्थः । पूर्णगभस्तिं संपूर्णधनहस्तं सवितारं देवम् ईळते स्तुवन्ति । स च सविता चित्रं चायनीयं बृहत् महत् वयः अन्नम् अस्मे अस्मासु दधातु । यद्वा अस्मे अस्मभ्यं प्रयच्छतु । हे सवितृप्रमुखा देवाः यूयं नः अस्मान् स्वस्तिभिः कल्याणैः सदा सर्वदा पात पालयत । ॥ १२ ॥
Wilson
English translation:
“These praises glorify the eloquent-tongued, dextrous-handed, whose hands are full (of wealth); may hebestow upon us manifold and abundant food; and do you, (gods), ever cherish us with blessings.”
Jamison Brereton
These songs here reverently invoke Savitar of good tongue and good palms, whose fists are full.
Let him confer on us brilliant, lofty vigor. – Do you protect us always with your blessings.
Jamison Brereton Notes
As just noted, this is a meta-summary final vs., referring to the very hymns (imā́gíraḥ) invoking Savitar at the present moment. The 2nd pāda focuses on his hands: pūrṇágabhastim … supāṇím “having full fists [that is, fists full of goods] and good palms.” This provides a semantic, but not lexical ring with the beginning of the hymn, where many good things are in Savitar’s hand (háste 1c). (I would in fact have tr. 4b -pāṇí- as ‘hand’ but used ‘palm’ instead to make the lexical difference clear in English.) The ‘hand’ focus is also continued in the two arms (bāhū́) in 2ab, though that is so standard an image of Savitar that it may be independent here.
Griffith
These songs praise Savitar whose tongue is pleasant, praise him whose arms are full, whose hands are lovely.
High vital strength, and manifold, may he grant us. Preserve us evermore, ye Gods, with blessings.
Geldner
Diese Lobreden rufen den Gott Savitri mit der schönen Zunge und vollen Hand, mit der guten Hand an: Er soll uns ausgezeichnete hohe Kraft geben.-Behütet uns immerdar mit eurem Segen!
Grassmann
Den Savitar mit schöner Zung’ und Armen, gefüllten Händen, preisen diese Lieder; Er geb’ uns grosses, mannichfaches Labsal; ihr Götter, schützt uns stets mit eurem Segen.
Elizarenkova
Эти хвалебные песни зовут Савитара
Сладкоязычного, с полной горстью, с прекрасной рукой.
Пусть он даст нам яркую высокую телесную силу!
Защитите вы нас всегда своими милостями.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सविता
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर धार्मिक विद्वान् जन किनसे स्तुति किये जावें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (अस्मे) हम लोगों में (बृहत्) बहुत (चित्रम्) अद्भुत (वयः) आयु को (दधातु) धारण करे उस (सुपाणिम्) सुन्दर हाथोंवाले (पूर्णगभस्तिम्) पूर्ण रश्मि जिसकी उस सूर्यमण्डल के समान वर्त्तमान (सवितारम्) ऐश्वर्ययुक्त (सुजिह्वम्) सुन्दर जीभ रखते हुए धार्मिक मनुष्य की (इमाः) यह (गिरः) विद्या शिक्षा और धर्मयुक्त वाणी (ईळते) प्रशंसा करती हैं, हे विद्वानो ! (यूयम्) तुम विद्यायुक्त वाणी के समान (स्वस्तिभिः) सुखों से (नः) हम लोगों की (सदा) सर्वदैव (पात) रक्षा करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अच्छी विद्या से धार्मिक पुरुष होते हैं, धर्मात्मा पुरुष ही को विद्या और सर्व सुख प्राप्त होते हैं ॥४॥ इस सूक्त में सविता के तुल्य विद्वानों के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह पैंतालीसवाँ सूक्त और बारहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: योऽस्मे बृहच्चित्रं वयो दधातु तं सुपाणिं पूर्णगभस्तिमिव सवितारं सुजिह्वं धार्मिकं नरमिमा गिर ईळते, हे विद्वांसो ! यूयं विद्यायुक्तवाणीवत्स्वस्तिभिर्नस्सदा पात ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्धार्मिकाः विद्वांसः काभिः स्तूयन्त इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इमाः) (गिरः) विद्याशिक्षायुक्ता धर्म्या वाचः (सवितारम्) ऐश्वर्यवन्तम् (सुजिह्वम्) शोभना जिह्वा यस्य तम् (पूर्णगभस्तिम्) पूर्णा गभस्तयो रश्मयो यस्य सूर्यस्य तद्वद्वर्तमानम् (ईळते) प्रशंसन्ति (सुपाणिम्) शोभनौ पाणी हस्तौ यस्य तम् (चित्रम्) अद्भुतम् (वयः) जीवनम् (बृहत्) महत् (अस्मे) अस्मासु (दधातु) (यूयम्) (पात) (स्वस्तिभिः) (सदा) (नः) ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सद्विद्यया धार्मिकाः पुरुषा जायन्ते धर्मात्मानमेव विद्या सर्वसुखानि चाप्नुवन्ति ॥४॥ अत्र सवितृवद्विद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति पञ्चचत्वारिंशत्तमं सूक्तं द्वादशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - चांगल्या विद्येमुळे धार्मिक पुरुष निर्माण होतात. धर्मात्मा पुरुषालाच विद्या व सुख प्राप्त होते. ॥ ४ ॥