सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘शं न इन्द्राग्नी’ इति पञ्चदशर्चं द्वितीयं सूक्तम् । अत्रेयमनुक्रमणिका- शं नः पञ्चोना शान्तिः ’ इति । वसिष्ठ ऋषिः । त्रिष्टुप् छन्दः । वैश्वदेवं ह ’ इत्युक्तत्वादिदमपि वैश्वदेवम् । महानाम्नीव्रत एतत् सूक्तं जप्यम् । तथा च सूत्रितं - भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः शं न इन्द्राग्नी भवतामवोभिः’ (आश्व. श्रौ. ८. १४) इति । एव….सु ॥
Jamison Brereton
35 (551)
All Gods
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
15 verses: triṣṭubh
This fifteen-verse hymn is in competition for the most boring hymn in the R̥gveda (a competition in which there are remarkably few entries). In the first thirteen verses every pāda begins with the indeclinable word śám “luck, weal” in the hardly varying formula “luck for us be X,” with X a god or gods, power, or sacrificial element. There is generally a rationale for the groupings found in each
verse, though it not always transparent (see, e.g., vs. 3). The final two verses (14–15) inclusively beg all the gods in various groupings to enjoy the praise and grant space to us.
Jamison Brereton Notes
All Gods As indicated in the published introduction, this hymn is remarkably monotonous and has no real content – simply the unbroken repetition of the wish that various gods or natural elements “be luck” (śám) for us. It therefore needs and deserves very little comment. Besides the deities mentioned in each vs., what variety there is in the hymn is found in the adjuncts associated with each one, often a characterizing adjective (e.g., 1b) or an oblique case form expressing accompaniment (e.g., 1a) or circumstance (e.g., 1d). The 1st 13 vss. follow a fairly rigid template: # śáṃ (naḥ) GOD NAME (ADJUNCT) (“BE”) (with the latter expressed by a 3rd ps. impv. of √bhū or √as, or gapped; there seems no functional difference between √as and √bhū in this hymn). The order of adjunct and “be” can be flipped. Sometimes a single god (or god pair) occupies a pāda; sometimes two separate śám clauses are found in a pāda. In the former case, the adjuncts fill the extra space, while in the latter case the god/power name is all there is room for. In a few cases, noted below, the pattern is broken by the substitution of a verb other than ‘be’.
01 शं न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं न॑ इन्द्रा॒ग्नी भ॑वता॒मवो॑भिः॒ शं न॒ इन्द्रा॒वरु॑णा रा॒तह॑व्या ।
शमिन्द्रा॒सोमा॑ सुवि॒ताय॒ शं योः शं न॒ इन्द्रा॑पू॒षणा॒ वाज॑सातौ ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं न॑ इन्द्रा॒ग्नी भ॑वता॒मवो॑भिः॒ शं न॒ इन्द्रा॒वरु॑णा रा॒तह॑व्या ।
शमिन्द्रा॒सोमा॑ सुवि॒ताय॒ शं योः शं न॒ इन्द्रा॑पू॒षणा॒ वाज॑सातौ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ न इन्द्राग्नी꣡ भवताम् अ꣡वोभिः
शं꣡ न इ꣡न्द्राव꣡रुणा रात꣡हव्या
श꣡म् इ꣡न्द्रासो꣡मा सुविता꣡य शं꣡ योः꣡
शं꣡ न इ꣡न्द्रापूष꣡णा वा꣡जसातौ
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
ávobhiḥ ← ávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
bhavatām ← √bhū- (root)
{number:DU, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
indrāgnī́ ← indrāgní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
índrāváruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rātáhavyā ← rātáhavya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
śám ← śám (invariable)
{}
índrāsómā ← índrāsóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
suvitā́ya ← suvitá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
yós ← yós (invariable)
{}
índrāpūṣáṇā ← índrāpūṣán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
vā́jasātau ← vā́jasāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । इ॒न्द्रा॒ग्नी इति॑ । भ॒व॒ता॒म् । अवः॑ऽभिः । शम् । नः॒ । इन्द्रा॒वरु॑णा । रा॒तऽह॑व्या ।
शम् । इन्द्रा॒सोमा॑ । सु॒वि॒ताय॑ । शम् । योः । शम् । नः॒ । इन्द्रा॑पू॒षणा॑ । वाज॑ऽसातौ ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indrāgnī ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrāgnī ← agnī ← agni
- [noun], nominative, dual, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- bhavatām ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- avobhiḥ ← avas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “aid; favor; protection.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- rātahavyā ← rāta ← rā
- [verb noun]
- “give; impart.”
- rātahavyā ← havyā ← havya
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Havya; offering; havya [word].”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- indrāsomā ← indrāsoma
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Soma; Indra.”
- suvitāya ← suvita
- [noun], dative, singular, neuter
- “prosperity; well-being.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- yoḥ ← yos
- [noun], nominative, singular, neuter
- “fortune.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indrāpūṣaṇā ← indrāpūṣan
- [noun], nominative, dual, masculine
- vājasātau ← vājasāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “victory; battle.”
सायण-भाष्यम्
नः अस्माकमस्मभ्यं वा इन्द्राग्नी अवोभिः रक्षणैः शं शान्त्यै भवताम्। रातहव्या रातहव्यौ यजमानैर्दत्तहविष्कौ इन्द्रावरुणा इन्द्रावरुणावपि नः अस्मभ्यं शं शान्त्यै भवताम् । इन्द्रासोमा इन्द्रासोमावपि नः शं शान्त्यै सुविताय कल्याणाय च भवताम् । शं शान्त्यै सुखाय च। पुनरुक्तिरादरार्था। अथवा शं शमनहेतुकं सुखं योः विषययोगनिमित्तं सुखमित्यपुनरुक्तिः । इन्द्रापूषणा इन्द्रापूषणावपि वाजसातौ युद्धे अन्नलाभे निमित्ते वा नः शं शान्त्यै भवतामित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“May Indra and Agni be (with us) with their protections for our hapiness; may Indra and Varuṇa, to whomoblations are offered, (be with us) for our happiness; may Indra and Soma be (with us) for our happiness, ourprosperity, our good; may Indra and Pūṣan be (with us) in battle for our triumph.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
May Indra and Agni be wiḥ us:The leading refrain is the same in 13 ṛcas: śam na bhavatām, sometimes slightly varied: may they two be ourhappiness;
Śam = śantyai, for our peace of happiness
Jamison Brereton
Luck for us be Indra and Agni with their help; luck for us Indra and Varuṇa, on whom oblations are bestowed.
Luck Indra and Soma—luck and lifetime for good faring; luck for us Indra and Pūṣan at the winning of prizes.
Jamison Brereton Notes
This gods listed in this vs. are dual divinities, each with Indra as the first part of the pair and all expressed in dual dvandvas. All have the expected double accent except indrāgnī́in pāda a, which always lacks an accent on the first member in its numerous occurrences. Renou suggests this is because the putative dual ending on
*índrā- is not perceived because of its coalescence with the initial vowel of agnī́.
This is fairly plausible, though there are a number of instances where the word must be read with four syllables and there the dual ending of the 1st member should have been recoverable.
Griffith
BEFRIEND us with their aids Indra and Agni, Indra and Varuna who receive oblations!
Indra and Soma give health, strength and comfort, Indra and Pusan be our help in battle.
Geldner
Zum Glück sollen uns Indra und Agni mit ihren Gnaden sein, zum Glück uns Indra und Varuna, denen Opfer gespendet werden, zum Glück, zu Wohlergehen, Glück und Heil Indra und Soma, zum Glück uns Indra und Pusan bei dem Gewinnen der Belohnung.
Grassmann
Zum Heile sein mit Huld uns Indra, Agni, und die verehrten Varuna und Indra, Zu Heil und Wohl, zum Glücke Indra, Soma beim Opfermahl zum Heil uns Indra, Puschan.
Elizarenkova
На счастье пусть будут нам Индра-Агни с (их) поддержками,
На счастье Индра-Варуна, кому приносят жертвы!
На счастье Индра-Сома, на удачу! Счастье, благо!
На счастье нам Индра-Пушан, при захвате добычи!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पन्द्रह ऋचावाले पैंतीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में मनुष्यों को सृष्टिपदार्थों से क्या-क्या ग्रहण करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जगदीश्वर ! (वाजसातौ) संग्राम में (सुविताय) ऐश्वर्य होने के लिये (नः) हम लोगों को (अवोभिः) रक्षा आदि के साथ (इन्द्राग्नी) बिजुली और साधारण अग्नि (शम्) सुख करनेवाले (शम्) मङ्गल करनेवाले (रातहव्या) दीनी है ग्रहण करने को वस्तु जिन्होंने ऐसे (इन्द्रावरुणा) बिजुली और जल (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुख करनेवाले (इन्द्रासोमा) बिजुली ओषधिगण (शम्) सुखकारक (योः) सुख के निमित्त और (इन्द्रापूषणा) बिजुली और वायु (नः) हमारे लिये (शम्) आनन्द देनेवाले (भवताम्) हों, वैसा हम लोग प्रयत्न करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे जगदीश्वर ! आप की कृपा से, विद्वानों के सङ्ग से और अपने पुरुषार्थ से आप की रची हुई सृष्टि में वर्त्तमान बिजुली आदि पदार्थों से हम लोग उपकार करना कराना चाहते हैं, सो यह हम लोगों का प्रयत्न सफल हो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जगदीश्वर ! वाजसातौ सुविताय नोऽवोभिस्सहेन्द्राग्नी शं शं रातहव्येन्द्रावरुणा नश्शमिन्द्रासोमा शं योरिन्द्रापूषणा नः शं च भवतां तथा वयं प्रयतेमहि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यैः सृष्टिपदार्थेभ्यः किं किं ग्रहीतव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) सुखकारकौ (नः) अस्मभ्यम् (इन्द्राग्नी) विद्युत्पावकौ (भवताम्) (अवोभिः) रक्षणादिभिः (शम्) मङ्गलकारकौ (नः) (अस्मभ्यम्) (इन्द्रावरुणा) विद्युज्जले (रातहव्या) रातं दत्तं हव्यं ग्रहीतुं योग्यं वस्तु याभ्यां तौ (शम्) सुखवर्धकौ (इन्द्रासोमा) विद्युदोषधिगणौ (सुविताय) ऐश्वर्याय (शम्) (योः) सुखनिमित्तौ (शम्) आनन्दप्रदौ (नः) अस्मभ्यम् (इन्द्रापूषणा) विद्युद्वायू (वाजसातौ) सङ्ग्रामे ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे जगदीश्वर ! भवत्कृपया विद्वत्सङ्गेन स्वपुरुषार्थेन भवद्रचितायां सृष्टौ वर्त्तमानेभ्यो विद्युदादिपदार्थेभ्यो वयमुपकारं ग्रहीतुं ग्राहयितुमिच्छामस्सोऽयमस्माकं प्रयत्नः सफलः स्यात् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात सर्व सुखाच्या प्राप्तीसाठी सृष्टिविद्या व विद्वानांच्या संगतीचा उपदेश केलेला आहे. त्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची या पूर्वीच्या सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे जगदीश्वरा ! तुझ्या कृपेने विद्वानांच्या संगतीने व आपल्या पुरुषार्थाने तू निर्माण केलेल्या सृष्टीत विद्युत इत्यादी पदार्थांनी आम्ही उपकार करण्या व करविण्याची इच्छा बाळगतो. त्या दृष्टीने आमचा प्रयत्न सफल व्हावा. ॥ १ ॥
02 शं नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं नो॒ भगः॒ शमु॑ नः॒ शंसो॑ अस्तु॒ शं नः॒ पुरं॑धिः॒ शमु॑ सन्तु॒ रायः॑ ।
शं नः॑ स॒त्यस्य॑ सु॒यम॑स्य॒ शंसः॒ शं नो॑ अर्य॒मा पु॑रुजा॒तो अ॑स्तु ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं नो॒ भगः॒ शमु॑ नः॒ शंसो॑ अस्तु॒ शं नः॒ पुरं॑धिः॒ शमु॑ सन्तु॒ रायः॑ ।
शं नः॑ स॒त्यस्य॑ सु॒यम॑स्य॒ शंसः॒ शं नो॑ अर्य॒मा पु॑रुजा॒तो अ॑स्तु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ नो भ꣡गः श꣡म् उ नः शं꣡सो अस्तु
शं꣡ नः पु꣡रंधिः श꣡म् उ सन्तु रा꣡यः
शं꣡ नः सत्य꣡स्य सुय꣡मस्य शं꣡सः
शं꣡ नो अर्यमा꣡ पुरुजातो꣡ अस्तु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bhágaḥ ← bhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
śáṁsaḥ ← śáṁsa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
púraṁdhiḥ ← púraṁdhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
rā́yaḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śáṁsaḥ ← śáṁsa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
satyásya ← satyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
suyámasya ← suyáma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
purujātáḥ ← purujātá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śám ← śám (invariable)
{}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । भगः॑ । शम् । ऊं॒ इति॑ । नः॒ । शंसः॑ । अ॒स्तु॒ । शम् । नः॒ । पुर॑म्ऽधिः । शम् । ऊं॒ इति॑ । स॒न्तु॒ । रायः॑ ।
शम् । नः॒ । स॒त्यस्य॑ । सु॒ऽयम॑स्य । शंसः॑ । शम् । नः॒ । अ॒र्य॒मा । पु॒रु॒ऽजा॒तः । अ॒स्तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- bhagaḥ ← bhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- śaṃso ← śaṃsaḥ ← śaṃsa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “praise; śaṃs; recitation.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- purandhiḥ ← puraṃdhi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “liberality; Puraṃdhi; munificence.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- rāyaḥ ← rai
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- satyasya ← satya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; oath; satya [word]; promise.”
- suyamasya ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suyamasya ← yamasya ← yama
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Yama; yama; twin; yam; Yama; two; bridle; yama [word]; Asvins.”
- śaṃsaḥ ← śaṃsa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “praise; śaṃs; recitation.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- purujāto ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- purujāto ← jātaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
नः अस्माकं शं शान्त्यै भगः देवः अस्तु भवतु । नः अस्माकं शमु शान्त्या एव शंसः नराशंसोऽस्तु भवतु । नः अस्माकं शं शान्त्यै पुरंधिः बहुधीरप्यस्तु । रायः धनान्यपि शमु शान्त्या एव सन्तु। नः अस्माकं सुयमस्य शोभनयमयुक्तस्य सत्यस्य शंसः वचनमपि शम् अस्तु । नः अस्माकं शं शान्त्यै पुरुजातः बहुप्रादुर्भावः अर्यमा देवोऽपि अस्तु ॥
Wilson
English translation:
“May Bhaga (promote) our happiness; may Śaṃsa be our happiness; may Purandhi be (with us for) ourhappiness; may riches be (a source of) happiness; may the benediction of the true and virtuous yield ushappiness; may the variously-manifested Aryaman be (with us) for our felicity.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Śaṃsa = Naraśaṃsa;
Purandhi= the possessor of much intelligence
Jamison Brereton
Luck for us Fortune, and luck for us be Laud. Luck for us Plenitude and luck be Riches.
Luck for us the Laud of what is real and easy to guide; luck for us be Aryaman, born many times.
Jamison Brereton Notes
In a and c the provider of luck is śáṃsaḥ ‘Laud’, a clear play on the ubiquitous śám. In c śáṃsaḥ is the head of a NP with dependent gen.: satyásya suyámasya.
In d Geldner renders purujātáḥ as “der viele Nachkommen hat,” but given the form of this cmpd., this can hardly be correct. Cmpds. of the shape puru-PAST PPL (+ACCENT), like frequent puru-ṣṭutá-, puru-hutá-, mean ‘much Xed’ or ‘Xed by many’, and in cmpds. with jāta- as 2nd member, -jāta- means ‘born, generated’ not ‘offspring’. Renou, who tr. “aux nombreuses naissances,” suggests that Aryaman is so qualified because of his association with marriage.
Griffith
Auspicious Friends to us be Bhaga, Sathsa, auspicious be Purandhi aid all Riches;
The blessing of the true and well-conducted, and Aryaman in many forms apparent.
Geldner
Zum Glück soll uns Bhaga und zum Glück uns Samsa sein, zum Glück sollen uns Purandhi, zum Glück die Reichtümer sein; zum Glück uns das Wort der lenksamen Wahrheit, zum Glück soll uns Aryaman sein, der viele Nachkommen hat.
Grassmann
Zum Heile sei uns Bhaga, sei uns Çansa, zum Heil die Güter und die Segensfülle, Zum Heil das Lob des wahren, leichtgelenkten; zum Heil uns Arjaman, der oft erneute.
Elizarenkova
На счастье нам Бхага, и на счастье пусть будет нам Произнесение!
На счастье нам Пурамдхи, и на счастье пусть будут Богатства!
На счастье нам произнесение истины, легко управляемой!
На счастье нам пусть будет Арьяман, много раз рожденный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यों को जैसे ऐश्वर्य आदि सुख करनेवाले हों, वैसे विधान करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (नः) हम लोगों के लिये (भगः) ऐश्वर्य (शम्) सुख करनेवाला (नः) हम लोगों के लिये (शंसः) शिक्षा वा प्रशंसा (शम्) सुख करनेवाली (उ) और (पुरन्धिः) बहुत पदार्थ जिस में रक्खे जाते हैं वह आकाश (शम्) सुख करनेवाला (अस्तु) हो (नः) हम लोगों के लिये (रायः) धन (शम्) सुख करनेवाले (उ) ही (सन्तु) हों (नः) हम लोगों के लिये (सत्यस्य) यथार्थ धर्म वा परमेश्वर की (सुयमस्य) सुन्दर नियम से प्राप्त करने योग्य व्यवहार की (शंसः) प्रशंसा (शम्) सुख देनेवाली और (पुरुजातः) बहुत मनुष्यों में प्रसिद्ध (अर्यमा) न्यायकारी (नः) हमारे लिये (शम्) आनन्द देनेवाला (अस्तु) होवे, वैसा हम लोग प्रयत्न करें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम जैसे ऐश्वर्य, पुण्यकीर्त्ति, अवकाश, धन, धर्म, योग और न्यायाधीश सुख करनेवाले हों, वैसा अनुष्ठान करो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा नो भगः शं नः शंसः शमु पुरन्धिः शमस्तु नः रायः शमु सन्तु नः सत्यस्य सुयमस्य शंसः शं पुरुजातोऽर्यमा नः शमस्तु तथा वयं प्रयतेमहि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यैर्यथैश्वर्यादीनि सुखकराणि स्युस्तथा विधेयमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) सुखकरः (नः) अस्मभ्यम् (भगः) ऐश्वर्यम् (शम्) सुखकरः (उ) वितर्के (नः) अस्मभ्यम् (शंसः) अनुशासनं प्रशंसा वा (अस्तु) भवतु (शम्) सुखकरः (नः) अस्मभ्यम् (पुरन्धिः) पुरवः बहवः पदार्था ध्रियन्ते यस्मिन् स आकाशः (शम्) सुखकराः (उ) (सन्तु) (रायः) धनानि (शम्) सुखप्रदः (नः) अस्मभ्यम् (सत्यस्य) यथार्थस्य धर्मस्य परमेश्वरस्य (सुयमस्य) सुष्ठु नियमेन प्रापणीयस्य (शंसः) प्रशंसा (शम्) आनन्दकरः (नः) अस्मभ्यम् (अर्यमा) न्यायकारी (पुरुजातः) पुरुषु बहुषु नरेषु प्रसिद्धः (अस्तु) भवतु ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यूयं यथैश्वर्यं पुण्या कीर्तिरवकाशो धनानि धर्मो योगः न्यायाधीशश्च सुखकराः स्युस्तथाऽनुतिष्ठत ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जसे ऐश्वर्य, पुण्यकीर्ती, अवकाश, धन, धर्म, योग व न्यायाधीश सुखकारक असतात तसे तुम्हीही वागा. ॥ २ ॥
03 शं नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं नो॑ धा॒ता शमु॑ ध॒र्ता नो॑ अस्तु॒ शं न॑ उरू॒ची भ॑वतु स्व॒धाभिः॑ ।
शं रोद॑सी बृह॒ती शं नो॒ अद्रिः॒ शं नो॑ दे॒वानां॑ सु॒हवा॑नि सन्तु ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं नो॑ धा॒ता शमु॑ ध॒र्ता नो॑ अस्तु॒ शं न॑ उरू॒ची भ॑वतु स्व॒धाभिः॑ ।
शं रोद॑सी बृह॒ती शं नो॒ अद्रिः॒ शं नो॑ दे॒वानां॑ सु॒हवा॑नि सन्तु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ नो धाता꣡ श꣡म् उ धर्ता꣡ नो अस्तु
शं꣡ न उरूची꣡ भवतु स्वधा꣡भिः
शं꣡ रो꣡दसी बृहती꣡ शं꣡ नो अ꣡द्रिः
शं꣡ नो देवा꣡नां सुह꣡वानि सन्तु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dhartā́ ← dhartár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhātā́ ← dhātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
u ← u (invariable)
{}
bhavatu ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
svadhā́bhiḥ ← svadhā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
urūcī́ ← uruvyáñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ádriḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
br̥hatī́ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
suhávāni ← suháva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । धा॒ता । शम् । ऊं॒ इति॑ । ध॒र्ता । नः॒ । अ॒स्तु॒ । शम् । नः॒ । उ॒रू॒ची । भ॒व॒तु॒ । स्व॒धाभिः॑ ।
शम् । रोद॑सी॒ इति॑ । बृ॒ह॒ती इति॑ । शम् । नः॒ । अद्रिः॑ । शम् । नः॒ । दे॒वाना॑म् । सु॒ऽहवा॑नि । स॒न्तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- dhātā ← dhātṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahma; Dhātṛ; creator; Dhātṛ.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- dhartā ← dhartṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “supporter.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- urūcī ← uruvyañc
- [noun], nominative, singular, feminine
- “extensive; wide.”
- bhavatu ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- svadhābhiḥ ← svadhā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “free will; offering; libation; nature; svadhā [word]; comfort; power.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- rodasī ← rodas
- [noun], nominative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- bṛhatī ← bṛhat
- [noun], nominative, dual, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- adriḥ ← adri
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- suhavāni ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suhavāni ← havāni ← hava
- [noun], nominative, plural, neuter
- “invocation.”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
नः अस्माकं शं शान्त्यै धाता देवः अस्तु । नः अस्माकं शमु शान्त्या एव धर्ता पुण्यपापानां विधारयिता वरुणो देवोऽप्यस्तु । नः अस्माकं शं शान्त्यै उरूची विवर्तगमना पृथिव्यपि स्वधाभिः अन्नैः सहास्तु । बृहती महत्यौ रोदसी द्यावापृथिव्यावपि शं भवताम् । अद्रिः पर्वतोऽपि नः अस्माकं शं शान्त्यै भवतु । शं शान्त्यै नः अस्माकं देवानां सुहवानि सुष्टुतयः सन्तु भवन्तु ॥
Wilson
English translation:
“May the creator be to us for happiness; may the discriminator (between virtue and vice, Varuṇa) be(with us) for our happiness; may the wide earth (contribute) with sustenance to our happiness; may the vastheaven and earth be (to us for) happiness; may the mountains (yield) us happiness; may our pious invocations ofthe gods secure us happiness.”
Jamison Brereton
Luck for us the Establisher and luck be the Upholder for us. Luck for us be the Wide-Spreading (Earth?) with her own powers.
Luck be the lofty World-Halves, luck for us the Stone; luck let the
easily called (names) of the gods be for us.
Jamison Brereton Notes
Although sg. fem. urūcī́is not otherwise used of the earth in its 5 other occurrences, the du. modifies ródasī in VI.11.4 (and at some distance in IV.56.4), which supports Geldner’s supplying of Earth here. 49 The well-attested adj. suháva- almost always modifies a god or gods and means ‘easy to invoke’. Geldner supplies ‘names’ here, and I follow him: “god X, easy to invoke” and “the name of god X, easy to invoke” are functionally nearly identical.
And in X.39.1 pitúr ná nā́ma suhávam “(the chariot), easy to invoke like the name of one’s father,” we have the posited phrase, though “name” is in a simile. Renou rejects this interpr. in favor of a nominalized suháva- “les appels propices (faits) aux dieux,” with, in my opinion, insufficient reason.
Griffith
Kind unto us he Maker and Sustainer, and the far-reaching Pair with God-like natures.
Auspicious unto us be Earth and Heaven, the Mountain, and the Gods’ fair invocations.
Geldner
Zum Glück soll uns der Schöpfer und zum Glück uns der Erhalter sein; zum Glück soll uns die ausgedehnte Erde mit ihren Urkräften sein, zum Glück die beiden hohen Rodasi, zum Glück uns der Stein, zum Glück sollen uns die Namen der Götter leicht zur rufen sein.
Grassmann
Zum Heil sei uns der Schöpfer und Erhalter, zum Heil durch eigne Kraft die beiden Weiten, Zum Heil die grossen Welten und der Fels uns, zum Heile uns der Götter kräft’ger Anruf.
Elizarenkova
На счастье нам Установитель и на счастье нам пусть будет Поддерживатель!
На счастье нам пусть будет просторная (Земля) со (своими) обычаями!
На счастье Две высокие половины вселенной, на счастье нам камень!
На счастье пусть будут удачяые призывы богов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को सृष्टि से कैसा उपकार लेना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जगदीश्वर वा विद्वान् ! आप की कृपा और सङ्ग से (नः) हम लोगों के लिये (धाता) धारण करनेवाला (शम्) सुखरूप (उ) और (धर्ता) पुष्टि करनेवाला (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (अस्तु) हो (स्वधाभिः) अन्नादिकों के साथ (उरूची) जो बहुत पदार्थों को प्राप्त होती वह पृथिवी (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुख देनेवाली (भवतु) हो (बृहती) महान् (रोदसी) प्रकाश और अन्तरिक्ष (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप होवें (अद्रिः) मेघ (नः) हमारे लिये (शम्) सुखकारक हो (नः) हम लोगों के लिये (देवानाम्) विद्वानों के (सुहवानि) सुन्दर आवाहन प्रशंसा से बुलावे (शम्) सुखरूप (सन्तु) हों ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य पुष्टि करनेवालों से उपकार लेना जानते हैं, वे सब सुखों को पाते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जगदीश्वर विद्वन् वा ! भवत्कृपया सङ्गेन च नो धाता शमु धर्ता नः शमस्तु स्वधाभिः सहोरूची नः शं भवतु बृहती रोदसी नः शं भवतां अद्रिर्नः शं भवतु नो देवानां सुहवानि शं सन्तु ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः सृष्ट्या कीदृगुपकारो ग्रहीतव्य इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) शमित्यस्य सर्वत्रैव पूर्वोक्तरीत्यार्थो वेदितव्यः (नः) अस्मभ्यम् (धाता) धर्ता (शम्) (उ) (धर्ता) पोषकः (नः) अस्याप्येवमेव चतुर्थीबहुवचनान्तस्यार्थो वेदितव्यः (अस्तु) (शम्) (नः) (उरूची) या बहूनञ्चति प्राप्नोति सा पृथिवी (भवतु) (स्वधाभिः) अन्नादिभिः (शम्) (रोदसी) द्यावान्तरिक्षे (बृहती) महत्यौ (शम्) (नः) (अद्रिः) मेघः (शम्) (नः) (देवानाम्) विदुषाम् (सुहवानि) सुष्ठु आह्वानानि प्रशंसनानि वा (सन्तु) ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः पोषकादिभ्य उपकारान् ग्रहीतुं विजानन्ति ते सर्वाणि सुखानि लभन्ते ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे पोषकाकडून उपकार घेणे जाणतात त्यांना सर्व सुख मिळते. ॥ ३ ॥
04 शं नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं नो॑ अ॒ग्निर्ज्योति॑रनीको अस्तु॒ शं नो॑ मि॒त्रावरु॑णाव॒श्विना॒ शम् ।
शं नः॑ सु॒कृतां॑ सुकृ॒तानि॑ सन्तु॒ शं न॑ इषि॒रो अ॒भि वा॑तु॒ वातः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं नो॑ अ॒ग्निर्ज्योति॑रनीको अस्तु॒ शं नो॑ मि॒त्रावरु॑णाव॒श्विना॒ शम् ।
शं नः॑ सु॒कृतां॑ सुकृ॒तानि॑ सन्तु॒ शं न॑ इषि॒रो अ॒भि वा॑तु॒ वातः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ नो अग्नि꣡र् ज्यो꣡तिरनीको अस्तु
शं꣡ नो मित्रा꣡व꣡रुणाव् अश्वि꣡ना श꣡म्
शं꣡ नः सुकृ꣡तां सुकृता꣡नि सन्तु
शं꣡ न इषिरो꣡ अभि꣡ वातु वा꣡तः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
jyótiranīkaḥ ← jyótiranīka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
aśvínā ← aśvín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
mitrā́váruṇau ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sukŕ̥tām ← sukŕ̥t- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sukr̥tā́ni ← sukr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
{}
iṣiráḥ ← iṣirá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
vā́taḥ ← vā́ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vātu ← √vā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । अ॒ग्निः । ज्योतिः॑ऽअनीकः । अ॒स्तु॒ । शम् । नः॒ । मि॒त्रावरु॑णौ । अ॒श्विना॑ । शम् ।
शम् । नः॒ । सु॒ऽकृता॑म् । सु॒ऽकृ॒तानि॑ । स॒न्तु॒ । शम् । नः॒ । इ॒षि॒रः । अ॒भि । वा॒तु॒ । वातः॑ ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- jyotiranīko ← jyotiḥ ← jyotis
- [noun], neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- jyotiranīko ← anīkaḥ ← anīka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “army; face; battalion; battlefront; point; appearance.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- mitrāvaruṇāv ← mitrāvaruṇau ← mitrāvaruṇa
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sukṛtāṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtāṃ ← kṛtām ← kṛt
- [noun], genitive, plural, masculine
- “causing; making; performing; promotive; producing; doing; acting; writing; transforming; effecting.”
- sukṛtāni ← sukṛta
- [noun], nominative, plural, neuter
- “merit; virtue; auspiciousness.”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- iṣiro ← iṣiraḥ ← iṣira
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vigorous; bracing; quick.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- vātu ← vā
- [verb], singular, Present imperative
- “blow; blow; emit.”
- vātaḥ ← vāta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
सायण-भाष्यम्
ज्योतिरनीकः ज्योतिर्मुखः अग्निः नः अस्माकं शं शान्त्यै अस्तु भवतु । मित्रावरुणा मित्रावरुणावपि नः अस्माकं शं शान्त्यै भवताम् । अश्विना अश्विनावपि शं भवताम् । सुकृतां पुण्यकर्मणां पुरुषाणां सुकृतानि पुण्यकर्माण्यपि नः अस्माकं शं शान्त्यै सन्तु भवन्तु । इषिरः गमनशीलोऽपि वातः वायुरपि नः अस्माकं शं शान्त्यै अभि वातु ॥
Wilson
English translation:
“May Agni, whose countenance is light, be (with us) for our happiness; may Mitra and Varuṇa, may theAśvins be (present) for our felicity; may the virtuous be (promotive of) our happiness; may the restless wind blowfor our happiness.”
Jamison Brereton
Luck for us be Agni, whose face is light; luck for us Mitra and Varuṇa, the Aśvins luck.
Luck for us be the good deeds of the good doers; luck let the vigorous Wind blow to us.
Jamison Brereton Notes
The relentless pattern “luck be” is briefly broken here in pāda d, with śám the object of the verb ‘blow’ (śám … abhí vātu).
Griffith
Favour us Agni with his face of splendour, and Varuva and Mitra and the Asvins.
Favour us noble actions of the pious, impetuous vita blow on us with favour.
Geldner
Zum Glück soll uns Agni sein, dessen Antlitz Licht ist, zum Glück uns Mitra und Varuna, zum Glück die Asvin. Zum Glück sollen uns die Guttaten der Guttäter sein, Glück soll uns der rasche Wind zuwehen.
Grassmann
Zum Heil uns Agni, dessen Antlitz leuchtet, zum Heil uns Mitra-Varuna, die Ritter, Zum Heile uns der frommen fromme Werke, Heil wehe uns der rasch bewegte Wind zu.
Elizarenkova
На счастье нам пусть будет светоликий Агни,
На счастье нам Митра-Варуна, Ашвины на счастье!
На счастье нам пусть будут благие дела творцов благих дел!
На счастье нам пусть веет освежающий Вата!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जगदीश्वर वा विद्वान् ! आप की कृपा से (ज्योतिरनीकः) ज्योति ही सेना के समान जिस की (अग्निः) वह अग्नि (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (अस्तु) हो (अश्विना) व्यापक पदार्थ (शम्) सुखरूप और (मित्रावरुणौ) प्राण और उदान (नः) हमारे लिये (शम्) सुखरूप होवें (नः) हम (सुकृताम्) सुन्दर धर्म करनेवालों के (सुकृतानि) धर्माचरण (शम्) सुखरूप (सन्तु) हों और (इषिरः) शीघ्र जानेवाला (वातः) वायु (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (अभि, वातु) सब ओर से बहे ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो अग्नि और वायु आदि पदार्थों से कार्य्यों को सिद्ध करते हैं, वे समग्र ऐश्वर्य को प्राप्त होते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जगदीश्वर विद्वन् वा ! भवत्कृपया ज्योतिरनीकोऽग्निर्नः शमस्त्वश्विना शं मित्रावरुणौ नः शं भवतां न सुकृतां सुकृतानि शम् [सन्तु] इषिरो वातो नः शमभि वातु ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं कर्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) (नः) (अग्निः) पावकः (ज्योतिरनीकः) ज्योतिरेवानीकं सैन्यमिव यस्य सः (अस्तु) (शम्) (नः) (मित्रावरुणौ) प्राणोदानौ (अश्विना) व्यापिनौ (शम्) (शम्) (नः) (सुकृताम्) ये सुष्ठु धर्ममेव कुर्वन्ति तेषाम् (सुकृतानि) धर्माचरणानि (सन्तु) (शम्) (नः) (इषिरः) सद्यो गन्ता (अभि) (वातु) (वातः) वायुः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये अग्निवाय्वादिभ्यः कार्याणि साध्नुवन्ति ते समग्रैश्वर्यमश्नुवन्ति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे अग्नी व वायू इत्यादी पदार्थार्ंनी कार्य करतात ते संपूर्ण ऐश्वर्य प्राप्त करतात. ॥ ४ ॥
05 शं नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं नो॒ द्यावा॑पृथि॒वी पू॒र्वहू॑तौ॒ शम॒न्तरि॑क्षं दृ॒शये॑ नो अस्तु ।
शं न॒ ओष॑धीर्व॒निनो॑ भवन्तु॒ शं नो॒ रज॑स॒स्पति॑रस्तु जि॒ष्णुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं नो॒ द्यावा॑पृथि॒वी पू॒र्वहू॑तौ॒ शम॒न्तरि॑क्षं दृ॒शये॑ नो अस्तु ।
शं न॒ ओष॑धीर्व॒निनो॑ भवन्तु॒ शं नो॒ रज॑स॒स्पति॑रस्तु जि॒ष्णुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ नो द्या꣡वापृथिवी꣡ पूर्व꣡हूतौ
श꣡म् अन्त꣡रिक्षं दृश꣡ये नो अस्तु
शं꣡ न ओ꣡षधीर् वनि꣡नो भवन्तु
शं꣡ नो र꣡जसस् प꣡तिर् अस्तु जिष्णुः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
dyā́vāpr̥thivī́ ← dyā́vāpr̥thivī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pūrváhūtau ← pūrváhūti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
śám ← śám (invariable)
{}
antárikṣam ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dr̥śáye ← √dr̥ś- (root)
{case:DAT, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
óṣadhīḥ ← óṣadhī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
vanínaḥ ← vanín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
jiṣṇúḥ ← jiṣṇú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rájasaḥ ← rájas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
śám ← śám (invariable)
{}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । द्यावा॑पृथि॒वी इति॑ । पू॒र्वऽहू॑तौ । शम् । अ॒न्तरि॑क्षम् । दृ॒शये॑ । नः॒ । अ॒स्तु॒ ।
शम् । नः॒ । ओष॑धीः । व॒निनः॑ । भ॒व॒न्तु॒ । शम् । नः॒ । रज॑सः । पतिः॑ । अ॒स्तु॒ । जि॒ष्णुः ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- dyāvāpṛthivī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “heaven and earth; dyāvāpṛthivī [word].”
- pūrvahūtau ← pūrva
- [noun]
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- pūrvahūtau ← hūtau ← hūti
- [noun], locative, singular, masculine
- “invocation.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- antarikṣaṃ ← antarikṣam ← antarikṣa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- dṛśaye ← dṛś
- [verb noun]
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- oṣadhīr ← oṣadhīḥ ← oṣadhī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “herb; plant; drug; herb.”
- vanino ← vaninaḥ ← vanin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “tree.”
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rajasas ← rajasaḥ ← rajas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- patir ← patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- jiṣṇuḥ ← jiṣṇu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “victorious.”
सायण-भाष्यम्
नः अस्माकं शं शान्त्यै द्यावापृथिवी द्यावापृथिव्यौ पूर्वहूतौ प्रथमाह्वाने भवताम् । अन्तरिक्षम् अपि नः अस्माकं दृशये दर्शनाय शम् अस्तु । नः अस्माकं शं शान्त्यै ओषधीः ओषधयोऽपि भवन्तु। वनिनः वृक्षाश्च शं भवन्तु । जिष्णुः जयशीलः रजसः लोकस्य पतिः इन्द्रोऽपि नः अस्माकं शं शान्त्यै अस्तु ॥ ॥ २८ ॥
Wilson
English translation:
“May heaven and earth, the first invoked, (promote) our happiness; may the firmament be happiness toour view; may the herbs, the trees, (yield) us happiness; may the victorious lord of the world, (Indra), be(favourable to) our felicity.”
Jamison Brereton
Luck for us Heaven and Earth at the Early Invocation; luck be the Midspace for us to see.
Luck for us be the plants, the trees; luck be the victorious lord of the dusky realm.
Jamison Brereton Notes
Geldner takes b as another break in the pattern: “Das Luftreich soll uns Glück sehen lassen,” with śám the object of the inf. dṛśáye. But this seems unlikely: the clause is easy to interpret within the template, and furthermore the periphrastic causative assumed by his tr. would be awkwardly or impossibly expressed (lit. “let the Midspace be for us to see luck”); to express such a meaning we would expect rather a form of √kṛ (“let the Midspace make us to see luck”).
Griffith
Early invoked, may Heaven and Earth be friendly, and Air’s mid-region good for us to look on.
To us may Herbs and Forest-Trees be gracious, gracious the Lord Victorious of the region.
Geldner
Zum Glück sollen Himmel und Erde bei dem Frühanruf sein. Das Luftreich soll uns Glück sehen lassen. Zum Glück sollen uns Pflanzen und Bäume sein, zum Glück soll uns der siegreiche Herr des Luftraums sein.
Grassmann
Zum Heile sein beim Frühruf Erd’ und Himmel, zum Heile uns die Luft, damit wir sehen, Zum Heile sein die Kräuter uns und Bäume, zum Heile uns der Lüfte Herr, der Sieger.
Elizarenkova
На счастье нам Небо-и-Земля при утреннем призывании,
На счастье пусть будет воздушное пространство, чтобы мы видели!
На счастье нам пусть будут травы (и) лесные деревья!
На счастье пусть будет нам Господин пространства победоносный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों को क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जगदीश्वर और शिक्षा देनेवाले ! आप की कृपा और उपदेश से (पूर्वहूतौ) जिसमें पिछलों की प्रशंसा विद्यमान वा जिससे पिछलों की प्रशंसा होती है उस में (द्यावापृथिवी) बिजुली और भूमि (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुख (दृशये) देखने को (अन्तरिक्षम्) भूमि और सूर्य्य के बीच का आकाश (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (अस्तु) हो और (ओषधीः) ओषधि तथा (वनिनः) वन जिसमें विद्यमान वे वृक्ष (नः) हमारे लिये (शम्) सुखरूप (भवन्तु) होवें (रजसः) लोकों में उत्पन्न हुओं का (पतिः) स्वामी (जिष्णुः) जयशील (नः) हमारे लिये (शम्) सुखरूप (अस्तु) हो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सब सृष्टिस्थ पदार्थों को सुख के लिये संयुक्त करने को योग्य होते हैं, वे ही उत्तम विद्वान् होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जगदीश्वरशिक्षकौ ! भवत्कृपोपदेशाभ्यां पूर्वहूतौ द्यावापृथिवी नश्शं दृशयेऽन्तरिक्षं नश्शमस्त्वोषधीर्वनिनो नश्शं भवन्तु रजसस्पतिर्जिष्णुर्नश्शमस्तु ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्भिः किं कर्त्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) (नः) (द्यावापृथिवी) विद्युद्भूमी (पूर्वहूतौ) पूर्वेषां हूतिः प्रशंसा यस्मिन् येन वा तस्याम् (शम्) (अन्तरिक्षम्) भूमिसूर्ययोर्मध्यमाकाशम् (दृशये) दर्शनाय (नः) (अस्तु) (शम्) (नः) (ओषधीः) यवसोमलताद्याः (वनिनः) वनानि सन्ति येषु ते वृक्षाः (भवन्तु) (शम्) (नः) (रजसः) लोकजातस्य (पतिः) स्वामी (अस्तु) (जिष्णुः) जयशीलः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये सर्वान् सृष्टिस्थान् पदार्थान् सुखाय संयोक्तुमर्हन्ति त एवोत्तमा विद्वांसस्सन्ति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे सृष्टीतील सर्व पदार्थांना चांगल्या प्रकारे संयुक्त करू शकतात तेच उत्तम विद्वान असतात. ॥ ५ ॥
06 शं न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं न॒ इन्द्रो॒ वसु॑भिर्दे॒वो अ॑स्तु॒ शमा॑दि॒त्येभि॒र्वरु॑णः सु॒शंसः॑ ।
शं नो॑ रु॒द्रो रु॒द्रेभि॒र्जला॑षः॒ शं न॒स्त्वष्टा॒ ग्नाभि॑रि॒ह शृ॑णोतु ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं न॒ इन्द्रो॒ वसु॑भिर्दे॒वो अ॑स्तु॒ शमा॑दि॒त्येभि॒र्वरु॑णः सु॒शंसः॑ ।
शं नो॑ रु॒द्रो रु॒द्रेभि॒र्जला॑षः॒ शं न॒स्त्वष्टा॒ ग्नाभि॑रि॒ह शृ॑णोतु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ न इ꣡न्द्रो व꣡सुभिर् देवो꣡ अस्तु
श꣡म् आदित्ये꣡भिर् व꣡रुणः सुशं꣡सः
शं꣡ नो रुद्रो꣡ रुदरे꣡भिर्+ ज꣡लाषः
शं꣡ नस् त्व꣡ष्टा ग्ना꣡भिर् इह꣡ शृणोतु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
vásubhiḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ādityébhiḥ ← ādityá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
suśáṁsaḥ ← suśáṁsa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jálāṣaḥ ← jálāṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rudráḥ ← rudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rudrébhiḥ ← rudrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
gnā́bhiḥ ← gnā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ihá ← ihá (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śr̥ṇotu ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tváṣṭā ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । इन्द्रः॑ । वसु॑ऽभिः । दे॒वः । अ॒स्तु॒ । शम् । आ॒दि॒त्येभिः॑ । वरु॑णः । सु॒ऽशंसः॑ ।
शम् । नः॒ । रु॒द्रः । रु॒द्रेभिः॑ । जला॑षः । शम् । नः॒ । त्वष्टा॑ । ग्नाभिः॑ । इ॒ह । शृ॒णो॒तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vasubhir ← vasubhiḥ ← vasu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- ādityebhir ← ādityebhiḥ ← āditya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- suśaṃsaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśaṃsaḥ ← śaṃsaḥ ← śaṃsa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “praise; śaṃs; recitation.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rudro ← rudraḥ ← rudra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- rudrebhir ← rudrebhiḥ ← rudra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- jalāṣaḥ ← jalāṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “cooling; curative.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- nas ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- tvaṣṭā ← tvaṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- gnābhir ← gnābhiḥ ← gnā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “goddess.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- śṛṇotu ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
सायण-भाष्यम्
देवः द्योतनादिगुणयुक्तः इन्द्रः वसुभिः देवैः सार्धं नः अस्माकं शं शान्त्यै भवतु । सुशंसः शोभनस्तुतिः वरुणः देवः आदित्येभिः आदित्यैर्देवैः सार्धं शं शान्त्यै अस्तु भवतु । जलाषः रुद्रः दुःखद्रावको देवः रुद्रेभिः रुद्रैः सार्धं शं शान्त्यै नः अस्माकं भवतु । इह यज्ञे त्वष्टा देवः ग्नाभिः देवपत्नीभिः सार्धं नः शं शान्त्यै भवतु । इह यज्ञे नः स्तोत्रं शृणोतु च ॥
Wilson
English translation:
“May the divine (Indra), with the Vasus, grant us happiness; may the justly-praised Varuṇa, with theĀdityas, be (friendly to) our happiness; may the grief-assuaging Rudra, with the Rudras, be (for) our happiness;may Tvaṣṭā, with the wives of the gods, be (with us) for our happiness, and hear us at this solemnity.”
Jamison Brereton
Luck for us be god Indra along with the Vasus; luck Varuṇa of good laud along with the Ādityas;
luck for us healing Rudra along with the Rudras [=Maruts]; for luck let Tvaṣṭar along with the Wives hear us here.
Jamison Brereton Notes
The last pāda here again has a real verb ‘let hear’ (śṛṇotu), not simply ‘be’, and śám is thus displaced from predicated nominative (“X be luck”) to adverbial usage (“for luck”), with naḥ correspondingly promoted from dative (“for us”) to acc. obj. of the verb (“hear us”). Note that this same construction might be found in pāda b and c, which lack verbs, while pāda a must follow the usual pattern because of its astu. Thus bc possibly, “let Varuṇa … (hear us); let Rudra … (hear) us.” However, I think it likely that b+c simply follow a. In any case it’s striking (or at least striking in a hymn that otherwise has so little variation) that the verbal construction changes within the vs., while the pattern of personnel is rigidly fixed: each pāda contains a single god as subject with an instr. pl. of his entourage.
Griffith
Be the God Indra with the Vasus friendly, and, with Adityas, Varuna who blesseth.
Kind, with the Rudras, be the Healer Rudra, and, with the Dames, may Tvastar kindly listen.
Geldner
Zum Glück soll uns Gott Indra mit den Vasu´s sein, zum Glück Varuna, der segnende, mit den Aditya´s, zum Glück uns der kühlende Rudra mit den Rudra´s, zum Glück soll uns Tvastri mit den Götterfrauen hier zuhören.
Grassmann
Zum Heil sei uns Gott Indra mit den Vasu’s, mit den Aditja’s Varuna, der Segner, Zum Heil der milde Rudra mit den Rudra’s; zum Heil erhör’ uns Tvaschtar mit den Weibern.
Elizarenkova
На счастье нам пусть будет бог Индра вместе с Васу,
На счастье Варуна благословенный вместе с Адитьями!
На счастье нам Рудра-целитель вместе с Рудрами!
На счастье пусть услышит нас тут Тваштар, вместе с божественными женами!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों को क्या जान के और संयुक्त कर क्या पाने योग्य है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जगदीश्वर वा विद्वान् आपके सहाय से और परीक्षा से (इह) यहाँ (वसुभिः) पृथिव्यादिकों के साथ (देवः) दिव्य गुणकर्मस्वभावयुक्त (इन्द्रः) बिजुली या सूर्य (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप और (आदित्येभिः) संवत्सर के महीनों के साथ (सुशंसः) प्रशंसित प्रशंसा करने योग्य (वरुणः) जल समुदाय (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (अस्तु) हो (रुद्रेभिः) जीव प्राणों के साथ (जलाषः) दुःख निवारण करनेवाला (रुद्रः) परमात्मा वा जीव (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप हो (ग्नाभिः) वाणियों के साथ (त्वष्टा) सर्व वस्तुविच्छेद करनेवाला अग्नि के समान परीक्षक विद्वान् (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुख (शृणोतु) सुने ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पृथिवी, आदित्य और वायु की विद्या से ईश्वर, जीव और प्राणों को जान यहाँ इनकी विद्या को पढ़ा परीक्षा कर सब को विद्वान् और उद्योगी करते हैं, वे इस संसार में किस-किस ऐश्वर्य को नहीं प्राप्त होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जगदीश्वर विद्वन् वा ! भवत्सहायपरीक्षाभ्यामिह वसुभिस्सह देव इन्द्रो नः शमादित्येभिस्सह सुशंसो वरुणो नः शमस्तु रुद्रेभिस्सह जलाषो रुद्रो नश्शमस्तु ग्नाभिस्सह त्वष्टा नश्शं शृणोतु ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्भिः किं विज्ञाय सम्प्रयुज्य किं प्राप्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) (नः) (इन्द्रः) विद्युत्सूर्यो वा (वसुभिः) पृथिव्यादिभिस्सह (देवः) दिव्यगुणकर्मस्वभावयुक्तः (अस्तु) (शम्) (आदित्येभिः) संवत्सरस्य मासैः (वरुणः) जलसमुदायः (सुशंसः) प्रशस्तप्रशंसनीयः (शम्) (नः) (रुद्रः) परमात्मा जीवो वा (रुद्रेभिः) जीवैः प्राणैर्वा (जलाषः) दुःखनिवारकः (शम्) (नः) (त्वष्टा) सर्ववस्तुविच्छेदकोऽग्निरिव परीक्षको विद्वान् (ग्नाभिः) वाग्भिः। ग्नेति वाङ्नाम। (निघं०१.११)। (इह) अस्मिन् संसारे (शृणोतु) ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये पृथिव्यादित्यवायुविद्ययेश्वरजीवप्राणान् विज्ञायेहैतद्विद्यामध्याप्य परीक्षां कृत्वा सर्वान् विदुष उद्योगिनः कुर्वन्ति तेऽत्र किं किमैश्वर्यं नाप्नुवन्ति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे पृथ्वी, आदित्य व वायूच्या विद्येने ईश्वर, जीव व प्राण यांना जाणून त्यांच्या विद्येचे अध्यापन करून, परीक्षा करून सर्वांना विद्वान व उद्योगी करतात ते या जगात कोणते ऐश्वर्य प्राप्त करू शकत नाहीत? ॥ ६ ॥
07 शं नः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं नः॒ सोमो॑ भवतु॒ ब्रह्म॒ शं नः॒ शं नो॒ ग्रावा॑णः॒ शमु॑ सन्तु य॒ज्ञाः ।
शं नः॒ स्वरू॑णां मि॒तयो॑ भवन्तु॒ शं नः॑ प्र॒स्व१॑ः॒ शम्व॑स्तु॒ वेदिः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं नः॒ सोमो॑ भवतु॒ ब्रह्म॒ शं नः॒ शं नो॒ ग्रावा॑णः॒ शमु॑ सन्तु य॒ज्ञाः ।
शं नः॒ स्वरू॑णां मि॒तयो॑ भवन्तु॒ शं नः॑ प्र॒स्व१॑ः॒ शम्व॑स्तु॒ वेदिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ नः सो꣡मो भवतु ब्र꣡ह्म शं꣡ नः
शं꣡ नो ग्रा꣡वाणः श꣡म् उ सन्तु यज्ञाः꣡
शं꣡ नः स्व꣡रूणाम् मित꣡यो भवन्तु
शं꣡ नः प्रसु꣡वः श꣡म् उ अस्तु वे꣡दिः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
bhavatu ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
grā́vāṇaḥ ← grā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
{}
yajñā́ḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
mitáyaḥ ← mití- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
svárūṇām ← sváru- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prasvàḥ ← prasū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
u ← u (invariable)
{}
védiḥ ← védi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । सोमः॑ । भ॒व॒तु॒ । ब्रह्म॑ । शम् । नः॒ । शम् । नः॒ । ग्रावा॑णः । शम् । ऊं॒ इति॑ । स॒न्तु॒ । य॒ज्ञाः ।
शम् । नः॒ । स्वरू॑णाम् । मि॒तयः॑ । भ॒व॒न्तु॒ । शम् । नः॒ । प्र॒ऽस्वः॑ । शम् । ऊं॒ इति॑ । अ॒स्तु॒ । वेदिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- somo ← somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- bhavatu ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- brahma ← brahman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- grāvāṇaḥ ← grāvan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “stone; millstone; grindstone; mountain.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- yajñāḥ ← yajña
- [noun], nominative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- svarūṇām ← svaru
- [noun], genitive, plural, masculine
- “post.”
- mitayo ← mitayaḥ ← miti
- [noun], nominative, plural, feminine
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- prasvaḥ ← prasū
- [noun], nominative, plural, feminine
- “mother; grass.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vediḥ ← vedi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Vedi; pedestal.”
सायण-भाष्यम्
नः अस्माकं शं शान्त्यै सोमः भवतु । ब्रह्म स्तोत्रमपि नः अस्माकं शं शान्त्यै भवतु । ग्रावाणः अभिषवसाधनभूताः पाषाणा अपि नः अस्माकं शं शान्त्यै भवन्तु । यज्ञाः च नः शमु शान्त्या एव सन्तु। स्वरूणां यूपानां मितयः उन्मानान्यपि नः अस्माकं शं शान्त्यै भवन्तु । प्रस्वः ओषधयोऽपि नः अस्माकं शं शान्त्यै भवन्तु । वेदिः अपि नः शमु शान्त्या एव अस्तु ।
Wilson
English translation:
“May the Soma be (offered for) our happiness; may the prayer be (uttered for) our happiness; may thestones (grind the Soma), the sacrifice be (solemnized for) our happiness; may the measured lengths of thesacrificial posts be (conducive to) our felicity; may the sacred grass be (strewn) for our happiness; may the altarbe (raised for) our happiness.”
Jamison Brereton
Luck for us be Soma; the Sacred Formulation luck for us; luck for us be the Pressing Stones and luck the Sacrifices.
Luck for us be the Fixing of the Posts; luck for us be the Fruitful
(plants) and the Altar.
Griffith
Blest unto us be Soma, and devotions, blest be the Sacrifice, the Stones for pressing.
Blest be the fixing of the sacred Pillars, blest be the tender Grass and blest the Altar.
Geldner
Zum Glück soll uns Soma sein, zum Glück uns das Segenswort, zum Glück sollen uns die Preßsteine und zum Glück die Opfer sein. Zum Glück soll uns das Aufrichten der Pfosten sein, zum Glück sollen uns die Gräser und die Vedi sein.
Grassmann
Zum Heile sei uns Soma, sei Gebet uns, zum Heile uns die Steine und die Opfer, Zum Heile uns der Opfersäulen Gründung, zum Heile uns die Gräser und der Altar.
Elizarenkova
На счастье пусть будет нам Сома, священные слова на счастье нам!
На счастье нам давильные камни, и на счастье пусть будут жертвы!
На счастье нам пусть будет водружение (жертвенных) столбов,
На счастье нам растения, и на счастье пусть будет алтарь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों को किन उपायों से जगत् का उपकार करना योग्य है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जगदीश्वर वा विद्वान् ! आपकी कृपा और पढ़ाने से (सोमः) चन्द्रमा (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (भवतु) हो (ब्रह्म) धन वा अन्न (नः) हमारे लिये (शम्) सुखरूप हो (ग्रावाणः) मेघ (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (सन्तु) हों (यज्ञाः) अग्निहोत्र को आदि ले =अग्निहोत्र से लेकर शिल्प यज्ञ पर्य्यन्त (नः) हम लोगों के लिये (शम्, च) सुखरूप ही हों (स्वरूणाम्) यज्ञशाला के स्तम्भ शब्दों के (मितयः) प्रमाण हमारे लिये (शम्) सुखरूप (भवन्तु) हों (प्रस्वः) जो उत्पन्न होती है वह ओषधि (नः) हमारे लिये (शम्) सुखरूप हों और (वेदिः) कुण्ड आदि हमारे लिये (शम्, उ) सुख ही (अस्तु) हो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य विद्या, ओषधी, धन और यज्ञादि से जगत् का सुख के साथ उपकार करते हैं, वे अतुल सुख पाते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जगदीश्वर वा विद्वन् ! भवत्कृपाध्यापनाभ्यां सोमो नश्शं भवतु ब्रह्म नः शं भवतु ग्रावाणो नः शं सन्तु यज्ञा नः शमु सन्तु स्वरूणां मितयो नः शं भवन्तु प्रस्वो नश्शं भवन्तु वेदिः नः शम्वस्तु ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्भिः कैरुपायैर्जगदुपकारः कर्तव्य इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) (नः) (सोमः) चन्द्रः (भवतु) (ब्रह्म) धनमन्नं वा (शम्) (नः) (शम्) (नः) (ग्रावाणः) मेघाः (शम्) (उ) (सन्तु) (यज्ञाः) अग्निहोत्रादयः शिल्पान्ताः (शम्) (नः) (स्वरूणाम्) यज्ञशालास्तम्भशब्दानाम् (मितयः) (भवन्तु) (शम्) (नः) (प्रस्वः) याः प्रसूयन्ते ता ओषधयः (शम्) (उ) (अस्तु) (वेदिः) कुण्डादिकम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या विद्यौषधीधनयज्ञादिभ्यः जगत्सुखेनोपकुर्वन्ति तेऽप्यतुलं सुखं लभन्ते ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे विद्या, औषधी, धन, यज्ञ इत्यादींनी जगाच्या सुखासाठी उपकार करतात, ती अतुल सुख प्राप्त करतात. ॥ ७ ॥
08 शं नः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं नः॒ सूर्य॑ उरु॒चक्षा॒ उदे॑तु॒ शं न॒श्चत॑स्रः प्र॒दिशो॑ भवन्तु ।
शं नः॒ पर्व॑ता ध्रु॒वयो॑ भवन्तु॒ शं नः॒ सिन्ध॑वः॒ शमु॑ स॒न्त्वापः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं नः॒ सूर्य॑ उरु॒चक्षा॒ उदे॑तु॒ शं न॒श्चत॑स्रः प्र॒दिशो॑ भवन्तु ।
शं नः॒ पर्व॑ता ध्रु॒वयो॑ भवन्तु॒ शं नः॒ सिन्ध॑वः॒ शमु॑ स॒न्त्वापः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ नः सू꣡र्य उरुच꣡क्षा उ꣡द् एतु
शं꣡ नश् च꣡तस्रः प्रदि꣡शो भवन्तु
शं꣡ नः प꣡र्वता ध्रुव꣡यो भवन्तु
शं꣡ नः सि꣡न्धवः श꣡म् उ सन्तु आ꣡पः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
etu ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
urucákṣāḥ ← urucákṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
út ← út (invariable)
{}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
cátasraḥ ← catúr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pradíśaḥ ← pradíś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dhruváyaḥ ← dhruví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
párvatāḥ ← párvata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
síndhavaḥ ← síndhu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
u ← u (invariable)
{}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । सूर्यः॑ । उ॒रु॒ऽचक्षाः॑ । उत् । ए॒तु॒ । शम् । नः॒ । चत॑स्रः । प्र॒ऽदिशः॑ । भ॒व॒न्तु॒ ।
शम् । नः॒ । पर्व॑ताः । ध्रु॒वयः॑ । भ॒व॒न्तु॒ । शम् । नः॒ । सिन्ध॑वः । शम् । ऊं॒ इति॑ । स॒न्तु॒ । आपः॑ ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sūrya ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- urucakṣā ← uru
- [noun]
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- urucakṣā ← cakṣāḥ ← cakṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eye; look; radiance.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- etu ← i
- [verb], singular, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naś ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- catasraḥ ← catur
- [noun], nominative, plural, feminine
- “four; catur [word].”
- pradiśo ← pradiśaḥ ← pradiś
- [noun], nominative, plural, feminine
- “quarter; direction; command; region; indication.”
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- parvatā ← parvatāḥ ← parvata
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- dhruvayo ← dhruvayaḥ ← dhruvi
- [noun], nominative, plural, masculine
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sindhavaḥ ← sindhu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- santv ← santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
सायण-भाष्यम्
नः अस्माकं शं शान्त्यै सूर्यः उरुचक्षाः विस्तीर्णतेजाः सन् उदेतु उदयं प्राप्नोतु । चतस्रः प्रदिशः महादिशोऽपि नः अस्माकं शं शान्त्यै भवन्तु । नः अस्माकं शं शान्त्यै पर्वताः ध्रुवयः ध्रुवाः भवन्तु। नः अस्माकं शं शान्त्यै सिन्धवः नद्योऽपि भवन्तु । आपः च नः शमु शान्त्या एव सन्तु ॥
Wilson
English translation:
“May the wide-seeing sun rise (for) our happines; may the four quarters of the horizon (exist for) ourfelicity; may the firm-set mountains be (for) our happiness; may the rivers, may the waters, be (diffused) for ourhappiness.”
Jamison Brereton
For luck for us let the Sun of broad gaze go up; luck for us be the four Directions.
Luck for us be the steadfast Mountains. Luck for us the Rivers and
luck be the Waters.
Jamison Brereton Notes
bhavítra- is found only here in the RV. My “(the means of) Creation” gives full functional value to the instrument suffix -tra-. Grassmann “die Welt,” Geldner “Creatur (?),” Renou “le séjour-des-existences”; see Renou’s n. for further, though inconclusive, disc. The immed. preceding hymn contains janítra- (VII.34.2), which seems to mean something similar, insofar as it’s possible to tell.
Griffith
May the far-seeing Sun rise up to bless us: be the four Quarters of the sky auspicious.
Auspicious be the firmly-seated Mountains, auspicious be the Rivers and the Waters.
Geldner
Zum Glück soll uns die weitschauende Sonne aufgehen, zum Glück sollen uns die vier Weltgegenden sein. Zum Glück sollen uns die feststehenden Berge sein, zum Glück uns die Ströme und zum Glück die Gewässer sein.
Grassmann
Zum Heil geh auf die Sonne weithin schauend, zum Heil sei Ost und West und Nord und Süd uns; Zum Heile seien uns die festen Berge, zum Heil die Flüsse und zum Heil die Wasser.
Elizarenkova
На счастье нам пусть взойдет Сурья, видящий далеко!
На счастье нам пусть будут четыре стороны света!
На счастье нам пусть будут крепкие горы!
На счастье нам реки, и на счастье пусть будут воды!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् जनों को क्या इच्छा करनी चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमेश्वर वा विद्वान् ! आपकी शिक्षा से (उरुचक्षाः) जिससे बहुत दर्शन होते हैं वह (सूर्यः) सूर्य (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुख रूप (उत्, एतु) उदय हो (चतस्रः) चार (प्रदिशः) पूर्वादि वा रोशनी आदि दिशा वा विदिशा (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (भवन्तु) हों (ध्रुवयः) अपने-अपने स्थान में स्थिर (पर्वताः) पर्वत (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (भवन्तु) होवें (सिन्धवः) नदी वा समुद्र (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप और (आपः) जल वा प्राण (शम्) सुखरूप (उ) ही (सन्तु) हों ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो जगदीश्वर ने बनाये हुए सूर्यादिकों से उपकार ले सकते हैं, वे इस जगत् में श्री, राज्य और कीर्तिवाले होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे परेश विद्वन् वा ! भवच्छिक्षया उरुचक्षास्सूर्यः नः शमुदेतु चतस्रः प्रदिशः नः शं भवन्तु ध्रुवयः पर्वता नः शं भवन्तु सिन्धवो नः शमापः शमु सन्तु ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्भिः किमेष्टव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) (नः) (सूर्यः) सविता (उरुचक्षाः) उरूणि बहूनि चक्षांसि दर्शनानि यस्मात् सः (उत्) (एतु) (शम्) (नः) (चतस्रः) (प्रदिशः) पूर्वाद्या ऐशान्याद्या वा (भवन्तु) (शम्) (नः) (पर्वताः) शैलाः (ध्रुवयः) स्वस्वस्थाने स्थिराः (भवन्तु) (शम्) (नः) (सिन्धवः) नद्यः समुद्रा वा (शम्) (उ) (सन्तु) (आपः) जलानि प्राणा वा ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये जगदीश्वरनिर्मितेभ्यः सूर्यादिभ्यः उपकारानादातुं शक्नुवन्ति तेऽत्र श्री राज्यसत्कीर्तिमन्तो जायन्ते ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे जगदीश्वराने निर्माण केलेल्या सूर्य इत्यादीद्वारे त्यांचा उपयोग करून घेऊ इच्छितात ते या जगात श्री, राज्य व कीर्ती मिळवितात. ॥ ८ ॥
09 शं नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं नो॒ अदि॑तिर्भवतु व्र॒तेभिः॒ शं नो॑ भवन्तु म॒रुतः॑ स्व॒र्काः ।
शं नो॒ विष्णुः॒ शमु॑ पू॒षा नो॑ अस्तु॒ शं नो॑ भ॒वित्रं॒ शम्व॑स्तु वा॒युः ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं नो॒ अदि॑तिर्भवतु व्र॒तेभिः॒ शं नो॑ भवन्तु म॒रुतः॑ स्व॒र्काः ।
शं नो॒ विष्णुः॒ शमु॑ पू॒षा नो॑ अस्तु॒ शं नो॑ भ॒वित्रं॒ शम्व॑स्तु वा॒युः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ नो अ꣡दितिर् भवतु व्रते꣡भिः
शं꣡ नो भवन्तु मरु꣡तः सुअर्काः꣡
शं꣡ नो वि꣡ष्णुः श꣡म् उ पूषा꣡ नो अस्तु
शं꣡ नो भवि꣡त्रं श꣡म् उ अस्तु वायुः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
áditiḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
bhavatu ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
vratébhiḥ ← vratá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
svarkā́ḥ ← svarká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pūṣā́ ← pūṣán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
u ← u (invariable)
{}
víṣṇuḥ ← víṣṇu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bhavítram ← bhavítra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
u ← u (invariable)
{}
vāyúḥ ← vāyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । अदि॑तिः । भ॒व॒तु॒ । व्र॒तेभिः॑ । शम् । नः॒ । भ॒व॒न्तु॒ । म॒रुतः॑ । सु॒ऽअ॒र्काः ।
शम् । नः॒ । विष्णुः॑ । शम् । ऊं॒ इति॑ । पू॒षा । नः॒ । अ॒स्तु॒ । शम् । नः॒ । भ॒वित्र॑म् । शम् । ऊं॒ इति॑ । अ॒स्तु॒ । वा॒युः ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- aditir ← aditiḥ ← aditi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- bhavatu ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- vratebhiḥ ← vrata
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- svarkāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svarkāḥ ← arkāḥ ← arka
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- viṣṇuḥ ← viṣṇu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vishnu; Krishna; Viṣṇu; Om; Shiva.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- pūṣā ← pūṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- bhavitraṃ ← bhavitram ← bhavitra
- [noun], nominative, singular, neuter
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vāyuḥ ← vāyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
सायण-भाष्यम्
अदितिः देवी व्रतेभिः व्रतैः कर्मभिः सार्धं नः अस्माकं शं शान्त्यै भवतु । स्वर्काः शोभनस्तुतयः मरुतः अपि नः अस्माकं शं शान्त्यै सन्तु। विष्णुः व्यापकः नः अस्माकं शं शान्त्या अस्तु । पूषा देवोऽपि नः अस्माकं शमु शान्त्या एव अस्तु । भवित्रं भुवनमन्तरिक्षमुदकं वा नः अस्माकं शं शान्त्या अस्तु । वायुः अपि नः शमु शान्त्या एव अस्तु ।
Wilson
English translation:
“May Aditi, with holy observances, be (for) our happiness; may the glorified Maruts be (friendly to) ourfelicity; may Viṣṇu, may Pūṣan, be (promoters of) our happiness; may the firmament be propitious to us; mayVāyu (blow for) our happiness.”
Jamison Brereton
Luck for us be Aditi with her commandments; luck for us be the Maruts of good chant.
Luck for us Viṣṇu and luck be Pūṣan; luck for us (the means of)
Creation and luck be the Wind.
Griffith
May Adid through holy works be gracioas, and may the Maruts, loud in song, be friendly.
May Visnu give felicity, and Pusan, the Air that cherisheth our life, and Vayu.
Geldner
Zum Glück sei uns Aditi durch ihre Gebote, zum Glück sollen uns die Marut, die guten Sänger sein. Zum Glück soll uns Vishnu sein und zum Glück uns Pusan; zum Glück sei uns die Creatur und zum Glück der Wind.
Grassmann
Durch ihr Gesetz sei Aditi uns heilvoll, zum Heile uns die glanzbegabten Maruts; Zum Heile sei uns Vischnu, sei uns Puschan, zum Heil die Welt, zum Heile auch der Wind uns.
Elizarenkova
На счастье нам пусть будет Адити с (ее) заветами!
На счастье нам пусть будут Маруты сладкозвучные!
На счастье нам Вишну, и на счастье нам пусть будет Пушан!
На счастье нам место (нашей) жизни (?), и на счастье пусть будет
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर शिक्षकजनों को शिष्यजन अच्छी शिक्षा दे कैसे सिद्ध करने चाहियें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अध्यापक और उपदेशक विद्वानो ! तुम जैसे (अदितिः) विदुषी माता (व्रतेभिः) अच्छे कामों के साथ (नः) हम लोगों को (शम्) सुखरूप (भवतु) हो और (स्वर्काः) सुन्दर मन्त्र विचार हैं जिनके वे (मरुतः) प्राणों के समान प्रियजन अच्छे कामों के साथ (शम्) सुखरूप (भवन्तु) होवें (विष्णुः) व्यापक जगदीश्वर (नः) हम लोगों के =को(शम्) सुखरूप हो (पूषा) पुष्टि करनेवाला ब्रह्मचर्य्यादि व्यवहार (नः) हमारे लिये (शम्) सुखरूप (उ) ही (अस्तु) हो (भवित्रम्) होनहार काम (नः) हमारे लिये (शम्) सुखरूप होवे और (वायुः) पवन (नः) हमारे लिये (शम्) सुखरूप (उ) ही (अस्तु) हो वैसी शिक्षा देओ ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । माता आदि विदुषियों को कन्या और विद्वान् पिता आदि को पुत्र अच्छे प्रकार शिक्षा देने योग्य हैं, जिससे यह भूमि से ले के ईश्वर पर्यन्त पदार्थों की विद्याओं को पाके धार्मिक होकर सब मनुष्यों को निरन्तर आनन्दित करें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अध्यापकोपदेशका विद्वांसो ! यूयं यथाऽदितिर्व्रतेभिस्सह नश्शं भवतु स्वर्का मरुतो व्रतेभिस्सह नः शं भवन्तु विष्णुर्नः शं भवतु पूषा नः शम्वस्तु भवित्रं नः शं भवतु वायुर्नः शमु अस्तु तथा शिक्षध्वम् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः शिक्षकैः शिष्यान् संशिक्ष्य कीदृशाः सम्पादनीया इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) (नः) (अदितिः) विदुषी माता (भवतु) (व्रतेभिः) सत्कर्मभिः (शम्) (नः) (भवन्तु) (मरुतः) प्राणा इव प्रिया मनुष्याः (स्वर्काः) शोभना अर्का मन्त्रा विचारा येषान्ते (शम्) (नः) (विष्णुः) व्यापको जगदीश्वरः (शम्) (उ) (पूषा) पुष्टिकरब्रह्मचर्यादिव्यवहारः (नः) (अस्तु) (शम्) (नः) (भवित्रम्) भवितव्यम् (शम्) (उ) (अस्तु) (वायुः) पवनः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मात्रादिभिर्विदुषीभिः कन्या पित्रादिभिर्विद्वद्भिः पुत्रास्सम्यक् शिक्षणीया यदेते भूमिमारभ्येश्वरपर्यन्तपदार्थानां विद्याः प्राप्य धर्मिष्ठा भूत्वा सर्वान् मनुष्यादीन् सततमानन्दयेयुः ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. विदुषी मातांनी कन्यांना व विद्वान पित्यांनी पुत्रांना चांगल्या प्रकारे शिक्षण द्यावे. ज्यामुळे त्यांनी भूमीपासून ईश्वरापर्यंत पदार्थांची विद्या प्राप्त करून धार्मिक बनून सर्व माणसांना निरंतर आनंदित करावे. ॥ ९ ॥
10 शं नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं नो॑ दे॒वः स॑वि॒ता त्राय॑माणः॒ शं नो॑ भवन्तू॒षसो॑ विभा॒तीः ।
शं नः॑ प॒र्जन्यो॑ भवतु प्र॒जाभ्यः॒ शं नः॒ क्षेत्र॑स्य॒ पति॑रस्तु श॒म्भुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं नो॑ दे॒वः स॑वि॒ता त्राय॑माणः॒ शं नो॑ भवन्तू॒षसो॑ विभा॒तीः ।
शं नः॑ प॒र्जन्यो॑ भवतु प्र॒जाभ्यः॒ शं नः॒ क्षेत्र॑स्य॒ पति॑रस्तु श॒म्भुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ नो देवः꣡ सविता꣡ त्रा꣡यमाणः
शं꣡ नो भवन्तु उष꣡सो विभातीः꣡
शं꣡ नः पर्ज꣡न्यो भवतु प्रजा꣡भ्यः
शं꣡ नः क्षे꣡त्रस्य प꣡तिर् अस्तु शम्भुः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
savitā́ ← savitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
trā́yamāṇaḥ ← √trā- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vibhātī́ḥ ← √bhā- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
bhavatu ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
parjányaḥ ← parjánya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prajā́bhyaḥ ← prajā́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
kṣétrasya ← kṣétra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śám ← śám (invariable)
{}
śambhúḥ ← śambhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । दे॒वः । स॒वि॒ता । त्राय॑माणः । शम् । नः॒ । भ॒व॒न्तु॒ । उ॒षसः॑ । वि॒ऽभा॒तीः ।
शम् । नः॒ । प॒र्जन्यः॑ । भ॒व॒तु॒ । प्र॒ऽजाभ्यः॑ । शम् । नः॒ । क्षेत्र॑स्य । पतिः॑ । अ॒स्तु॒ । श॒म्ऽभुः ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- savitā ← savitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- trāyamāṇaḥ ← trā
- [verb noun], nominative, singular
- “protect; help.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- bhavantūṣaso ← bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- bhavantūṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- vibhātīḥ ← vibhā ← √bhā
- [verb noun], nominative, plural
- “shine.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- parjanyo ← parjanyaḥ ← parjanya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “cloud; Parjanya; Indra; nimbus.”
- bhavatu ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- prajābhyaḥ ← prajā
- [noun], dative, plural, feminine
- “people; offspring; being; national; man; prajā [word]; creature; child; descendants; population; race; animal.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- kṣetrasya ← kṣetra
- [noun], genitive, singular, neuter
- “field; location; habitat; country; area; earth; region; estate; body; kṣetra [word]; kṣetradoṣa; seat; reincarnation; uterus.”
- patir ← patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śambhuḥ ← śambhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “kind; benevolent.”
सायण-भाष्यम्
देवः क्रीडनादिगुणयुक्तः सविता त्रायमाणः रक्षन् नः अस्माकं शं शान्त्यै भवतु । विभातीः व्युच्छन्त्यः उषसः अपि नः अस्माकं शं शान्त्यै भवन्तु। नः अस्माकं प्रजाभ्यः पर्जन्यः अपि शं भवतु । शंभुः सुखस्य भावयिता क्षेत्रस्य पतिः नः अस्माकं शं शान्त्यै अस्तु ॥ ॥ २९ ॥
Wilson
English translation:
“May the divine preserving Savitā be (radiant for) our happiness; may the opening dawns (break for)our happiness; may Parjanya be (the granter of happiness) to our posterity; may Śambhu, the lord of strength,be (the conferrer of) happiness upon us.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Śambhu = sukhasya bhāvayitā, the cause of the condition ofpleasure; ordinarily, it is a name of Śiva
Jamison Brereton
Luck for us god Savitar who gives protection; luck for us be the widely radiant Dawns.
Luck be Parjanya for us and for our offspring; luck for us be the Lord of the Dwelling Place, who is Luck itself.
Griffith
Prosper us Savitar, the God who rescues, and let the radiant Mornings be propitious.
Auspicious to all creatures be Parjanya, auspicious be the field’s benign Protector.
Geldner
Zum Glück soll uns der schirmende Gott Savitri sein, zum Glück sollen uns die erstrahlenden Morgenröten sein. Zum Glück soll Parjanya unseren lebenden Wesen sein, zum Glück soll uns der heilsame Herr der Flur sein.
Grassmann
Zum Heil sei uns Gott Savitar, der Schützer, zum Heile uns die hellen Morgenröthen; Zum Heile sei Pardschanja unsern Kindern, zum Heile uns der Feldbeschirmer heilvoll.
Elizarenkova
На счастье нам бог Савитар охраняющий,
На счастье нам пусть будут Утренние зори сверкающие!
На счастье нам пусть будет Парджанья вместе с (нашим) потомством!
На счастье нам пусть будет Господин поля благодатный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों को कैसी शिक्षा करनी चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! तुम वैसे हम लोगों को शिक्षा देओ जैसे (त्रायमाणः) रक्षा करता हुआ (सविता) सकल जगत् की उत्पत्ति करनेवाला ईश्वर (देवः) जो कि सब सुखों का देनेवाला आप ही प्रकाशमान वह (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (भवतु) हो (विभातीः) विशेषता से दीप्तिवाली (उषसः) प्रभात वेला (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (भवन्तु) हों (पर्जन्यः) मेघ (नः) हम (प्रजाभ्यः) प्रजाजनों के लिये (शम्) सुखरूप (भवतु) हो और (क्षेत्रस्य, पतिः) जिसके बीच में निवास करते हैं उस जगत् का स्वामी ईश्वर वा राजा (शम्भुः) सुख की भावना करानेवाला (नः) हमारे लिये (शम्) सुखरूप (अस्तु) हो ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । विद्वानों को वेदादि विद्याओं से परमेश्वर आदि पदार्थों के गुण-कर्म-स्वभाव विद्यार्थियों के प्रति यथावत् प्रकाश करने चाहियें, जिससे सबों से उपकार ले सकें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यूयन्तथास्मान् शिक्षध्वं यथा त्रायमाणः सविता देवो नः शं भवतु विभातीरुषसो नश्शं भवन्तु पर्जन्यः प्रजाभ्यो नश्शं भवतु क्षेत्रस्य पतिश्शम्भुर्नश्शमस्तु ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्भिः कीदृशी शिक्षा कार्येत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) (नः) (देवः) सर्वसुखप्रदाता स्वप्रकाशः (सविता) सकलजगदुत्पादक ईश्वरः (त्रायमाणः) रक्षन् (शम्) (नः) (भवन्तु) (उषसः) प्रभातवेलाः (विभातीः) विशेषेण दीप्तिमत्यः (शम्) (नः) (पर्जन्यः) मेघः (भवतु) (प्रजाभ्यः) (शम्) (नः) (क्षेत्रस्य) क्षयन्ति निवसन्ति यस्मिन् जगति तस्य (पतिः) स्वामीश्वरो राजा वा (अस्तु) (शम्भुः) यः शं सुखं भावयति सः ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। विद्वद्भिर्वेदादिविद्याभिः परमेश्वरादिपदार्थगुणकर्मस्वभावा विद्यार्थिनः प्रति यथावत् प्रकाशनीया येन सर्वेभ्य उपकारं ग्रहीतुं शक्नुयुः ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. विद्वानांनी वेद इत्यादी विद्यांनी परमेश्वर इत्यादी पदार्थांचे गुण, कर्म, स्वभाव विद्यार्थ्यांसमोर प्रकट करावेत. ज्यामुळे सर्वांकडून उपकार घेता येऊ शकतील. ॥ १० ॥
11 शं नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं नो॑ दे॒वा वि॒श्वदे॑वा भवन्तु॒ शं सर॑स्वती स॒ह धी॒भिर॑स्तु ।
शम॑भि॒षाचः॒ शमु॑ राति॒षाचः॒ शं नो॑ दि॒व्याः पार्थि॑वाः॒ शं नो॒ अप्याः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं नो॑ दे॒वा वि॒श्वदे॑वा भवन्तु॒ शं सर॑स्वती स॒ह धी॒भिर॑स्तु ।
शम॑भि॒षाचः॒ शमु॑ राति॒षाचः॒ शं नो॑ दि॒व्याः पार्थि॑वाः॒ शं नो॒ अप्याः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ नो देवा꣡ विश्व꣡देवा भवन्तु
शं꣡ स꣡रस्वती सह꣡ धीभि꣡र् अस्तु
श꣡म् अभिषा꣡चः श꣡म् उ रातिषा꣡चः
शं꣡ नो दिव्याः꣡ पा꣡र्थिवाः शं꣡ नो अ꣡प्याः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
viśvádevāḥ ← viśvádeva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dhībhíḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
sahá ← sahá (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
abhiṣā́caḥ ← abhiṣác- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rātiṣā́caḥ ← rātiṣác- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
u ← u (invariable)
{}
ápyāḥ ← ápya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
divyā́ḥ ← divyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pā́rthivāḥ ← pā́rthiva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । दे॒वाः । वि॒श्वऽदे॑वाः । भ॒व॒न्तु॒ । शम् । सर॑स्वती । स॒ह । धी॒भिः । अ॒स्तु॒ ।
शम् । अ॒भि॒ऽसाचः॑ । शम् । ऊं॒ इति॑ । रा॒ति॒ऽसाचः॑ । शम् । नः॒ । दि॒व्याः । पार्थि॑वाः । शम् । नः॒ । अप्याः॑ ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- viśvadevā ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvadevā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- saha
- [adverb]
- “together; together; with; jointly; together; saha [word]; along.”
- dhībhir ← dhībhiḥ ← dhī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- abhiṣācaḥ ← abhiṣāc
- [noun], nominative, plural, feminine
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- rātiṣācaḥ ← rātiṣāc
- [noun], nominative, plural, feminine
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- divyāḥ ← divya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- pārthivāḥ ← pārthiva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “earthly; earthen; mundane; royal; tellurian; sublunar.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- apyāḥ ← apya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “aquatic; aquatic.”
सायण-भाष्यम्
विश्वदेवाः बहुस्तोत्रकाः देवाः नः अस्माकं शं शान्त्यै भवन्तु । सरस्वती च धीभिः स्तुतिभिः कर्मभिर्वा सह नोऽस्माकं शं शान्त्यै अस्तु । अभिषाचः यज्ञमभितः सेवमानाश्च नः शं शान्त्यै भवन्तु । रातिषाचः दानं सेवमाना अपि शमु शान्त्या एव भवन्तु । दिव्याः दिवि भवाश्च नः अस्माकं शं शान्त्यै भवन्तु । पार्थिवाः पृथिव्यां संभूताश्च नः शं भवन्तु । अप्याः अप्स्वन्तरिक्षे भवाश्च । आकाशमापः’ इत्यन्तरिक्षनामसु पाठात् । नः अस्माकं शं शान्त्यै भवन्तु ॥
Wilson
English translation:
“May the divine universal gods be (favourable) to our felicity; may Sarasvatī, with holy rites, behappiness; may those who assist at sacrifices, those who are liberal of gifts. Be (conducive to) our happiness;may celestial, terrestrial and aquatic things be (subservient to) our happiness.”
Jamison Brereton
Luck for us be the Gods, the All Gods; luck be Sarasvatī along with her insights.
Luck the Escorts and luck the Gift-Escorts; luck for us the Heavenly ones, the Earthly ones, luck for us the Watery ones.
Griffith
May all the fellowship of Gods befriend us, Sarasvati, with Holy Thoughts, be gracious.
Friendly be they, the Liberal Ones who seek us, yea, those who dwell in heaven, on earth, in waters.
Geldner
Zum Glück sollen uns die Götter, die Allgötter sein, zum Glück Sarasvati mit den frommen Gedanken; zum Glück die Begleiterinnen und die mit Gaben Kommenden, zum Glück uns die im Wasser wohnenden Götter.
Grassmann
Uns sein zum Heil der Götterallheit Götter, Sarasvati mit Göttinnen der Andacht, Zum Heil die Spender und die Spenderinnen im Himmel und auf Erden und in Wassern.
Elizarenkova
На счастье нам пусть будут боги, Все-Боги!
На счастье пусть будет Сарасвати с молитвами!
На счастье сопровождающие (боги), и на счастье (боги,) сопутствующие дарению!
На счастье нам небесные (и) земные, на счастье нам водные (боги)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य किनको प्राप्त हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हमारे शुभ गुणों के आचार से (देवाः) विद्यादि शुभ गुणों के देनेवाले (विश्वदेवाः) सब विद्वान् जन (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (भवन्तु) होवें (सरस्वती) विद्या सुशिक्षायुक्त वाणी (धीभिः) उत्तम बुद्धियों के (सह) साथ (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (अस्तु) हो (अभिषाचः) जो आभ्यन्तर आत्मा में सम्बन्ध करते हैं वे (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप हों और (रातिषाचाः) विद्यादि दान का सम्बन्ध करनेवाले हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (उ) ही होवें तथा (दिव्याः) शुभ गुण-कर्म-स्वभावयुक्त (पार्थिवाः) पृथिवी में विदित राजजन वा बहुमूल्य पदार्थ (शम्) सुखरूप और (अप्याः) जलों में उत्पन्न हुए नौकाओं से जानेवाले वा मोती आदि पदार्थ हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप हों ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को ऐसा आचार करना चाहिये जिससे सब को सब विद्वान् जन, सुन्दर बुद्धि और वाणी, विद्या देनेवाले योगीजन राजा और शिल्पी जन तथा दिव्य पदार्थ प्राप्त हों ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: अस्मच्छुभाचारेण देवा विश्वदेवा नः शं भवन्तु सरस्वती धीभिः सह नः शमस्त्वभिषाचः नः शं भवन्तु रातिषाचोनः शमु भवन्तु दिव्याः पार्थिवाः शमप्याश्च नः शं भवन्तु ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः कान् प्राप्नुयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) (नः) (देवाः) विद्यादिशुभगुणानां दातारः (विश्वदेवाः) सर्वे विद्वांसः (भवन्तु) (शम्) (सरस्वती) विद्यासुशिक्षायुक्ता वाक् (सह) (धीभिः) प्रज्ञाभिः सह (अस्तु) (शम्) (अभिषाचः) य आभ्यन्तर आत्मनि सचन्ते सम्बध्नन्ति ते (शम्) (उ) (रातिषाचः) ये रातिं विद्यादिदानं सचन्ते ते (शम्) (नः) (दिव्याः) शुद्धगुणकर्मस्वभावाः (पार्थिवाः) पृथिव्यां विदिता राजानः बहुमूल्याः पदार्था वा (शम्) (नः) (अप्याः) अप्सु भवा नौयायिनो मुक्ताद्याः पदार्था वा ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैरीदृशः श्रेष्ठाऽऽचारः कर्त्तव्यो येन सर्वान् सर्वे विद्वांसः शोभना प्रज्ञा वाक् च योगिनो विद्यादातारः राजानः शिल्पिनश्च तथा दिव्याः पदार्थाः प्राप्नुयुः ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी असे आचरण केले पाहिजे की ज्यामुळे सर्वांना विद्वान माणसे, चांगली बुद्धी व वाणी, विद्या देणारे योगी, राजा व कारागीर मिळाले पाहिजेत. ॥ ११ ॥
12 शं नः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं नः॑ स॒त्यस्य॒ पत॑यो भवन्तु॒ शं नो॒ अर्व॑न्तः॒ शमु॑ सन्तु॒ गावः॑ ।
शं न॑ ऋ॒भवः॑ सु॒कृतः॑ सु॒हस्ताः॒ शं नो॑ भवन्तु पि॒तरो॒ हवे॑षु ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं नः॑ स॒त्यस्य॒ पत॑यो भवन्तु॒ शं नो॒ अर्व॑न्तः॒ शमु॑ सन्तु॒ गावः॑ ।
शं न॑ ऋ॒भवः॑ सु॒कृतः॑ सु॒हस्ताः॒ शं नो॑ भवन्तु पि॒तरो॒ हवे॑षु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ नः सत्य꣡स्य प꣡तयो भवन्तु
शं꣡ नो अ꣡र्वन्तः श꣡म् उ सन्तु गा꣡वः
शं꣡ न ऋभ꣡वः सुकृ꣡तः सुह꣡स्ताः
शं꣡ नो भवन्तु पित꣡रो ह꣡वेषु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pátayaḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
satyásya ← satyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
árvantaḥ ← árvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
gā́vaḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
r̥bhávaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
suhástāḥ ← suhásta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sukŕ̥taḥ ← sukŕ̥t- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
háveṣu ← háva- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pitáraḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । स॒त्यस्य॑ । पत॑यः । भ॒व॒न्तु॒ । शम् । नः॒ । अर्व॑न्तः । शम् । ऊं॒ इति॑ । स॒न्तु॒ । गावः॑ ।
शम् । नः॒ । ऋ॒भवः॑ । सु॒ऽकृतः॑ । सु॒ऽहस्ताः॑ । शम् । नः॒ । भ॒व॒न्तु॒ । पि॒तरः॑ । हवे॑षु ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- satyasya ← satya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; oath; satya [word]; promise.”
- patayo ← patayaḥ ← pati
- [noun], nominative, plural, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- arvantaḥ ← arvant
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- gāvaḥ ← go
- [noun], nominative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- sukṛtaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtaḥ ← kṛtaḥ ← kṛt
- [noun], nominative, plural, masculine
- “causing; making; performing; promotive; producing; doing; acting; writing; transforming; effecting.”
- suhastāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suhastāḥ ← hastāḥ ← hasta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- pitaro ← pitaraḥ ← pitṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- haveṣu ← hava
- [noun], locative, plural, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
सत्यस्य पतयः पालकाः सत्यशीला देवाः नः अस्माकं शं शान्त्यै भवन्तु। अर्वन्तः अश्वाश्च नः अस्माकं शं शान्त्यै भवन्तु । गावः अपि नः शं शान्त्यै भवन्तु । सुकृतः सुकर्माणः सुहस्ताः शोभनहस्ताः ऋभवः अपि नः अस्माकं शं शान्त्यै सन्तु। हवेषु स्तोत्रेषु सत्सु पितरः अपि नः अस्माकं शं शान्त्यै भवन्तु ॥
Wilson
English translation:
“May the lords of truth be (propitious to) our happiness; may horses, may cattle, (contribute to) ourhappiness; may the virtuous, the dexterous Ṛbhus, be to us (for) felicity; may the progenitors be (promoters of)our happiness at the seasons of worship.”
Jamison Brereton
Luck for us be the masters of the real; luck for us the steeds, and luck be the cows.
Luck for us the R̥bhus of good action and good hands; luck for us be the Fathers at the invocations.
Griffith
May the great Lords of Truth protect and aid us: blest to us be our horses and our cattle.
Kind be the pious skilful-handed Rbhus, kind be the Fathers at our invocations.
Geldner
Zum Glück sollen uns die Herren der Wahrheit sein, zum Glück sollen uns die Rennpferde und zum Glück die Rinder sein; zum Glück die Ribhu´s, die gute Werke mit guter Hand verrichten, zum Glück sollen uns die Väter bei den Anrufungen sein.
Grassmann
Zum Heile seien uns die Herrn der Wahrheit, zum Heile uns die Rosse und die Rinder, Zum Heil die Ribhu’s, die geschickten Künstler, zum Heil die Ahnen uns bei den Gebeten.
Elizarenkova
На счастье нам пусть будут Повелители истины!
На счастье нам скакуны, и на счастье пусть будут коровы!
На счастье нам Рибху, творцы благих дел прекраснорукие!
На счастье нам пусть будут отцы во время призывов (богов)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य किसकी इच्छा करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जगदीश्वर वा विद्वान् ! जैसे (हवेषु) हवन आदि अच्छे कामों में (सत्यस्य) सत्यभाषण आदि व्यवहार के (पतयः) पति (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (भवन्तु) होवें (अर्वन्तः) उत्तम घोड़े (नः) हमारे लिये (शम्) सुखरूप होवें (गावः) दूध देती हुई गौवें (नः) हम लोगों को (शम्) सुखरूप (उ) ही (सन्तु) हों (सुकृतः) धर्मात्मा (सुहस्ताः) सुन्दर अच्छे कामों में हाथ डालनेवाले (ऋभवः) बुद्धिमान् जन (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप हों (पितरः) पितृजन (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (भवन्तु) होवें, वैसा विधान करो ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को ऐसे शील की धारणा करनी चाहिये जिससे आप्त सज्जन प्रसन्न हों, जिनकी प्रीति से सब पशु और विद्वान् पितृजन प्रसन्न और सुख करनेवाले होवें ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जगदीश्वर विद्वन् वा ! यथा हवेषु सत्यस्य पतयो नः शं भवन्त्वर्वन्तो नः शं भवन्तु गावो नः शमु सन्तु सुकृतस्सुहस्ता ऋभवो नः शं सन्तु पितरो नः शं भवन्तु तथा विधेहि ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः किमिच्छेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) (नः) (सत्यस्य) सत्यभाषणादिव्यवहारस्य (पतयः) पालकाः (भवन्तु) (शम्) (नः) (अर्वन्तः) उत्तमा अश्वाः (शम्) (उ) (सन्तु) (गावः) धेनवः (शम्) (नः) (ऋभवः) मेधाविनः (सुकृतः) धर्मात्मानः (सुहस्ताः) शोभनेषु कर्मसु हस्ता येषां ते (शम्) (नः) (भवन्तु) (पितरः) (हवेषु) हवनादिसत्कर्मसु ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैरेवं शीलं वर्तव्यं येन आप्ताः प्रीताः स्युः येषां प्रीत्या सर्वे पशवो विद्वांसः पितरश्च प्रसन्नाः सुखकरा भवेयुः ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांचे शील असे असावे की ज्यामुळे विद्वान सज्जन प्रसन्न व्हावेत. ज्यांच्या प्रेमामुळे सर्व पशू व विद्वान पितर प्रसन्न व सुख देणारे असावेत. ॥ १२ ॥
13 शं नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं नो॑ अ॒ज एक॑पाद्दे॒वो अ॑स्तु॒ शं नोऽहि॑र्बु॒ध्न्य१॑ः॒ शं स॑मु॒द्रः ।
शं नो॑ अ॒पां नपा॑त्पे॒रुर॑स्तु॒ शं नः॒ पृश्नि॑र्भवतु दे॒वगो॑पा ॥
मूलम् ...{Loading}...
शं नो॑ अ॒ज एक॑पाद्दे॒वो अ॑स्तु॒ शं नोऽहि॑र्बु॒ध्न्य१॑ः॒ शं स॑मु॒द्रः ।
शं नो॑ अ॒पां नपा॑त्पे॒रुर॑स्तु॒ शं नः॒ पृश्नि॑र्भवतु दे॒वगो॑पा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं꣡ नो अज꣡ ए꣡कपाद् देवो꣡ अस्तु
शं꣡ नो अ꣡हिर् बुध्नि꣡यः शं꣡ समुद्रः꣡
शं꣡ नो अपां᳐꣡ न꣡पात् पेरु꣡र् अस्तु
शं꣡ नः पृ꣡श्निर् भवतु देव꣡गोपा
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
ajáḥ ← ajá- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ékapāt ← ékapad- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
áhiḥ ← áhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
budhnyàḥ ← budhnyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
śám ← śám (invariable)
{}
samudráḥ ← samudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nápāt ← nápat- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
perúḥ ← perú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śám ← śám (invariable)
{}
bhavatu ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devágopā ← devágopā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pŕ̥śniḥ ← pŕ̥śni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śám ← śám (invariable)
{}
पद-पाठः
शम् । नः॒ । अ॒जः । एक॑ऽपात् । दे॒वः । अ॒स्तु॒ । शम् । नः॒ । अहिः॑ । बु॒ध्न्यः॑ । शम् । स॒मु॒द्रः ।
शम् । नः॒ । अ॒पाम् । नपा॑त् । पे॒रुः । अ॒स्तु॒ । शम् । नः॒ । पृश्निः॑ । भ॒व॒तु॒ । दे॒वऽगो॑पा ॥
Hellwig Grammar
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- aja ← ajaḥ ← aja
- [noun], nominative, singular, masculine
- “unborn.”
- ekapād ← eka
- [noun]
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- ekapād ← pād
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pād [word]; foot.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ‘hir ← ahiḥ ← ahi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- budhnyaḥ ← budhnya
- [noun], nominative, singular, masculine
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- samudraḥ ← samudra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- apāṃ ← apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- napāt
- [noun], nominative, singular, masculine
- “grandson; nephew; napāt [word].”
- perur ← peruḥ ← peru
- [noun], nominative, singular, masculine
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śaṃ ← śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- pṛśnir ← pṛśniḥ ← pṛśni
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Pṛśni; beam.”
- bhavatu ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- devagopā ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devagopā ← gopā ← gopa
- [noun], nominative, singular, feminine
- “cowboy; Gopa; defender.”
सायण-भाष्यम्
अज एकपात् अज एकपान्नामधेयः देवः नः अस्माकं शं शान्त्यै अस्तु । अहि र्बुध्न्यः च नः अस्माकं शं शान्त्या अस्तु । समुद्रः अपि नः शं शान्त्या अस्तु । पेरुः उपद्रवेभ्यः पारथिता अपां नपात् अपांनपान्नामधेयोऽपि देवः नः अस्माकं शं शान्त्यै अस्तु । देवगोपा देवा गोपायितारो यस्यां सा पृश्निः मरुतां माता नः अस्माकं शं शान्त्यै भवतु ॥
Wilson
English translation:
“May the divine Aja-Ekapād be (favourable to) our happiness; may Ahirbudhnya, may the firmament, be(promotive of) our happiness; may the grandson of the waters, the protector, be (the securer of) our felicity; mayPṛśni, of whom the gods are the guardians, be to us (a granter of) happiness.”
Jamison Brereton
Luck for us be god Aja Ekapad; luck for us Ahi Budhnya [/Serpent of the Deep], luck the Sea.
Luck for us be the swelling Child of the Waters; luck for us be Pr̥śni, who has the gods as her protectors.
Griffith
May Aja-Ekapad, the God, be gracious, gracious the Dragon of the Deep, and Ocean.
Gracious be he the swelling Child of Waters, gracious be Prsni who hath Gods to guard her.
Geldner
Zum Glück soll uns der einfüßige Ungeborene Gott sein, zum Glück uns der Drache der Tiefe, zum Glück das Meer. Zum Glück sei uns Apam Napat, der Befruchter der Wasser, zum Glück soll uns Prisni, die gottbehütete, sein!
Grassmann
Zum Heil der Gott uns, der einfüss’ge Treiber, zum Heil des Wetters Drache und das Meer uns, Zum Heil der Wasser Sohn, der sicher leitet, zum Heil sei uns die gottbeschirmte Priçni.
Elizarenkova
На счастье нам пусть будет бог Аджа Экапад,
На счастье нам Ахи Будхнья, на счастье море!
На счастье нам пусть будет Апам Напат, оплодотворитель (вод)!
На счастье нам пусть будет Пришни, хранимая богами!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- भुरिक्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् जनों को क्या शिक्षा करनी चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! तुम वैसी शिक्षा देओ जैसे (नः) हम लोगों को (अजः) जो कभी नहीं उत्पन्न होता वह जगदीश्वर (एकपात्) जिसके पैर में सब जगत् विद्यमान है (देवः) सब सुख देनेवाला विद्वान् (शम्) सुखरूप (अस्तु) हो (बुध्न्यः) अन्तरिक्ष में प्रसिद्ध होनेवाला (अहिः) मेघ (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप हो (समुद्रः) जिसमें अच्छे प्रकार जल उछलते हैं वह सागर (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप हो (अपाम्) जलों का (पेरुः) पार करनेवाला और (नपात्) पैर जिसके नहीं है वह नौका (नः) हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (अस्तु) हो (देवगोपाः) और सब की रक्षा करनेवाला (पृश्निः) अन्तरिक्ष अवकाश हम लोगों के लिये (शम्) सुखरूप (भवतु) हो ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे अध्यापक और उपदेशको ! तुम हम लोगों को जन्ममरणादि दोषरहित ईश्वर, मेघ, समुद्र और नौका की विद्या का ग्रहण कराइये, जिससे हम लोग सब के रक्षक हों ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यूयं तथा शिक्षध्वं यथा न अज एकपाद्देवश्शमस्तु बुध्न्योऽहिर्नश्शमस्तु समुद्रो नश्शमस्त्वपां पेरुर्नपान्नः शमस्तु देवगोपाः पृश्निर्नः शं भवतु ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्भिः का शिक्षा कार्येत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शम्) (नः) (अजः) यः कदाचिन्न जायते जगदीश्वरः (एकपात्) सर्वे जगदेकस्मिन् पादे यस्य सः (देवः) सर्वसुखप्रदाता (अस्तु) (शम्) (नः) (अहिः) मेघः (बुध्न्यः) बुध्नेऽन्तरिक्षे भवः (शम्) (समुद्रः) समुद्रवन्त्यापो यस्मिन् स सागरः (शम्) (नः) (अपाम्) (नपात्) न विद्यन्ते पादा यस्यां सा नौ (पेरुः) पारयिता (अस्तु) (शम्) (नः) (पृश्निः) अन्तरिक्षमवकाशः (भवतु) (देवगोपाः) सर्वेषां रक्षकः ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे अध्यापकोपदेशकाः ! यूयमस्माञ्जन्ममरणादिदोषरहितेश्वरमेघसमुद्रनौविद्या ग्राहयन्तु यतो वयं सर्वेषां रक्षका भवेम ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे अध्यापक व उपदेशकांनो ! तुम्ही आम्हाला जन्ममरण इत्यादी दोषांनी रहित ईश्वर, मेघ, समुद्र व नौका इत्यादी विद्या ग्रहण करवा. ज्यामुळे आम्ही सर्वांचे रक्षक बनावे. ॥ १३ ॥
14 आदित्या रुद्रा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ॒दि॒त्या रु॒द्रा वस॑वो जुषन्ते॒दं ब्रह्म॑ क्रि॒यमा॑णं॒ नवी॑यः ।
शृ॒ण्वन्तु॑ नो दि॒व्याः पार्थि॑वासो॒ गोजा॑ता उ॒त ये य॒ज्ञिया॑सः ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ॒दि॒त्या रु॒द्रा वस॑वो जुषन्ते॒दं ब्रह्म॑ क्रि॒यमा॑णं॒ नवी॑यः ।
शृ॒ण्वन्तु॑ नो दि॒व्याः पार्थि॑वासो॒ गोजा॑ता उ॒त ये य॒ज्ञिया॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आदित्या꣡ रुद्रा꣡ व꣡सवो जुषन्त
इद꣡म् ब्र꣡ह्म क्रिय꣡माणं न꣡वीयः
शृण्व꣡न्तु नो दिवियाः꣡ पा꣡र्थिवासो
गो᳐꣡जाता उत꣡ ये꣡ यज्ञि꣡यासः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
ādityā́ḥ ← ādityá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
juṣanta ← √juṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
rudrā́ḥ ← rudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vásavaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kriyámāṇam ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:PASS}
návīyaḥ ← návīyaṁs- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
divyā́ḥ ← divyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pā́rthivāsaḥ ← pā́rthiva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śr̥ṇvántu ← √śru- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gójātāḥ ← gójāta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
utá ← utá (invariable)
{}
yajñíyāsaḥ ← yajñíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
{}
पद-पाठः
आ॒दि॒त्याः । रु॒द्राः । वस॑वः । जु॒ष॒न्त॒ । इ॒दम् । ब्रह्म॑ । क्रि॒यमा॑णम् । नवी॑यः ।
शृ॒ण्वन्तु॑ । नः॒ । दि॒व्याः । पार्थि॑वासः । गोऽजा॑ताः । उ॒त । ये । य॒ज्ञिया॑सः ॥
Hellwig Grammar
- ādityā ← ādityāḥ ← āditya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- rudrā ← rudrāḥ ← rudra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- vasavo ← vasavaḥ ← vasu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- juṣantedam ← juṣanta ← juṣ
- [verb], plural, Present injunctive
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- juṣantedam ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- brahma ← brahman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- kriyamāṇaṃ ← kriyamāṇam ← kṛ
- [verb noun], accusative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- navīyaḥ ← navīyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “new; fresh; up-to-the-minute.”
- śṛṇvantu ← śru
- [verb], plural, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- divyāḥ ← divya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- pārthivāso ← pārthivāsaḥ ← pārthiva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “earthly; earthen; mundane; royal; tellurian; sublunar.”
- gojātā ← go
- [noun], masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- gojātā ← jātāḥ ← jan
- [verb noun], nominative, plural
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- yajñiyāsaḥ ← yajñiya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
सायण-भाष्यम्
नवीयः नवतरमस्माभिः क्रियमाणम् इदं ब्रह्म स्तोत्रम् आदित्याः दिव्याः। ‘अदितिर्द्यौः ’ (ऋ. सं. १. ८९. १०) इति श्रुतेः । रुद्राः आन्तरिक्षाः वसवः पार्थिवाश्च जुषन्त जुषन्तां सेवन्ताम् । अन्ये दिव्याः दिवि भवाः पार्थिवासः पार्थिवाः गोजाताः गोः पृश्नेर्जाताः । ‘नाको गौः’ इति साधारणनामसु पाठात् । उत अपि च ये यज्ञियासः यज्ञार्हास्ते सर्वेऽपि नः अस्माकं हवं शृण्वन्तु ॥
Wilson
English translation:
“May the Ādiyas, the Rudras, the Vasus, be gratified by this new and now repeated praise; maycelestial and terrestrial (beings), the progeny of the cow, (Pṛśni), and those who were entitled to worship, hearour (invocations).”
Jamison Brereton
The Ādityas, the Rudras, the Vasus enjoy this sacred formulation being made here anew.
Let them hear us—the Heavenly ones, the Earthly ones, the Cow-Born ones, and those who are worthy of the sacrifice.
Jamison Brereton Notes
The first hemistich refers, as often, to the hymn just concluding, with particular insistence on its absolute currency in the present moment, as shown by the 50 pres. participle and the comparative adj. ‘newer’: idám bráhma kriyámānaṃ návīyaḥ “this sacred formulation being made anew.” Who the “cow-born ones” are is debated (see, e.g., Geldner, Renou, and the long n. by Bloomfield [RV Rep. 316-17]), a question I confess to finding not very interesting, perhaps because the longueurs of this hymn have dulled my senses.
The last phrase of 14, the afterthought nominal rel. cl. utá yé yajñíyāsaḥ, is probably meant to include all stray divinities and cosmic or natural elements that don’t fall under the first three categories (heavenly, earthly, cow-born) but might deserve worship. It might be better rendered “and those (others) who are worthy of the sacrifice.”
14-15 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These last two vss. stand apart from the 13 monotonous vss. that precede them, though they hardly have more content.
Griffith
So may the Rudras, Vasus, and Adityas accept the new hymn which we now are making.
May all the Holy Ones of earth and heaven, and the Cow’s offipring hear our invocation.
Geldner
Die Aditya´s, Rudra´s, Vasu´s sollen an diesem neusten getanen Segen Gefallen haben. Es sollen uns die himmlischen, die irdischen, die kuhgeborenen und die opferwürdigen Götter erhören.
Grassmann
Aditja’s, Rudra’s und die Vasu’s mögen dies neugemachte Andachtslied geniessen, Erhören uns die Luft-gebornen Götter und die im Himmel und auf Erden wohnen.
Elizarenkova
Адитьи, Рудры, Васу пусть наслаждаются
Этим священным словом, создаваемым совсем заново!
Пусть услышат нас небесные (и) земные (боги),
А также (те,) достойные жертв, что рождены от коровы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- भुरिक्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य क्या अवश्य करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जो आप लोग (आदित्याः) अड़तालीस वर्ष प्रमाण से ब्रह्मचर्य सेवन से विद्या पढ़े हुए हों वा (रुद्राः) चवालीस वर्ष प्रमाण ब्रह्मचर्य से विद्या पढ़े हुए हों वा (वसवः) चालीस वर्ष परिमाण जिसका है ऐसे ब्रह्मचर्य्य से विद्या पढ़े हुए हैं वा (दिव्याः) शुद्ध मनोहर गुण आदि में प्रसिद्ध वा (पार्थिवासः) पृथिवी में विदित वा (गोजाताः) सुशिक्षित वाणी से उत्पन्न हुए (उत) और (ये) जो (यज्ञियासः) यज्ञ सम्पादन करनेवाले हैं वे (नः) हम लोगों के लिये (इदम्) इस प्रत्यक्ष (नवीयः) अत्यन्त नवीन (क्रियमाणम्) वर्त्तमान में सिद्ध होते हुए (ब्रह्म) बहुत धन वा अन्न को (जुषन्त) सेवें और हम लोगों का पढ़ा हुआ (शृण्वन्तु) सुनें ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि धार्मिक विद्वानों को बुलाय सत्कार कर अन्नादिकों से अच्छे प्रकार तृप्त कर अपना पढ़ा अच्छे प्रकार सुना, शेष इन से सुनें, जिससे भ्रमरहित सब हों ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! ये भवन्त आदित्या रुद्रा वसवो दिव्याः पार्थिवासो गोजाता उत ये यज्ञियासः सन्ति ते न इदं नवीयः क्रियमाणं ब्रह्म जुषन्तास्माभिरधीतं शृण्वन्तु ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः किमवश्यं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आदित्याः) अष्टाचत्वारिंशद्वर्षकृतेन ब्रह्मचर्येण पूर्णविद्याः (रुद्राः) चतुश्चत्वारिंशद्वर्षप्रमितेन ब्रह्मचर्येणाधीतविद्याः (वसवः) चत्वारिंशद्वर्षपरिमाणेन ब्रह्मचर्येण पठितवेदशास्त्राः (जुषन्त) सेवन्ताम् (इदम्) प्रत्यक्षम् (ब्रह्म) बृहद्धनमन्नं वा (क्रियमाणम्) वर्त्तमाने सम्पाद्यमानम् (नवीयः) अतिशयेन नूतनम् (शृण्वन्तु) (नः) अस्माकं विद्याः (दिव्याः) दिवि शुद्धे कमनीये गुणादौ भवाः (पार्थिवासः) पृथिव्यां विदिताः (गोजाताः) गवा सुशिक्षितया वाचा प्रादुर्भूताः (उत) (ये) (यज्ञियासः) यज्ञसम्पादकाः ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैः धार्मिकान् विदुष आहूय सत्कृत्यान्नादिना सन्तर्प्य स्वश्रुतं संश्राव्य शेषमेभ्यः शृण्वन्तु यतो निर्भ्रमाः सर्वे स्युः ॥१४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी धार्मिक विद्वानांना आमंत्रित करून सत्कार करावा. अन्न इत्यादींनी चांगल्या प्रकारे तृप्त करून स्वतः अध्ययन केलेले त्यांना ऐकवावे. उरलेले त्यांच्याकडून ऐकावे. ज्यामुळे सर्वजण भ्रमरहित बनावेत. ॥ १४ ॥
15 ये देवानाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ये दे॒वानां॑ य॒ज्ञिया॑ य॒ज्ञिया॑नां॒ मनो॒र्यज॑त्रा अ॒मृता॑ ऋत॒ज्ञाः ।
ते नो॑ रासन्तामुरुगा॒यम॒द्य यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
मूलम् ...{Loading}...
ये दे॒वानां॑ य॒ज्ञिया॑ य॒ज्ञिया॑नां॒ मनो॒र्यज॑त्रा अ॒मृता॑ ऋत॒ज्ञाः ।
ते नो॑ रासन्तामुरुगा॒यम॒द्य यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ये꣡ देवा꣡नां यज्ञि꣡या यज्ञि꣡यानाम्
म꣡नोर् य꣡जत्रा अमृ꣡ता ऋतज्ञाः꣡
ते꣡ नो रासन्ताम् उरुगाय꣡म् अद्य꣡
यूय꣡म् पात सुअस्ति꣡भिः स꣡दा नः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D;; repeated line
Morph
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
yajñíyāḥ ← yajñíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yajñíyānām ← yajñíya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
{}
amŕ̥tāḥ ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mánoḥ ← mánu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
r̥tajñā́ḥ ← r̥tajñā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yájatrāḥ ← yájatra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
adyá ← adyá (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rāsantām ← √rā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
urugāyám ← urugāyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāta ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
{}
svastíbhiḥ ← svastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
ये । दे॒वाना॑म् । य॒ज्ञियाः॑ । य॒ज्ञिया॑नाम् । मनोः॑ । यज॑त्राः । अ॒मृताः॑ । ऋ॒त॒ऽज्ञाः ।
ते । नः॒ । रा॒स॒न्ता॒म् । उ॒रु॒ऽगा॒यम् । अ॒द्य । यू॒यम् । पा॒त॒ । स्व॒स्तिऽभिः॑ । सदा॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yajñiyā ← yajñiyāḥ ← yajñiya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- yajñiyānām ← yajñiya
- [noun], genitive, plural, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- manor ← manoḥ ← manu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- yajatrā ← yajatrāḥ ← yajatra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “adorable.”
- amṛtā ← amṛtāḥ ← amṛta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- ṛtajñāḥ ← ṛta
- [noun], neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtajñāḥ ← jñāḥ ← jña
- [noun], nominative, plural, masculine
- “conversant(p); aware(p); wise.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rāsantām ← rā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “give; impart.”
- urugāyam ← urugāya
- [noun], accusative, singular, neuter
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- svastibhiḥ ← svasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
यज्ञियानां यजनीयानां देवानाम् अपि यज्ञियाः यजनीयाः मनोः प्रजापतेश्च यजत्राः यजनीयाः अमृताः मरणरहिताः ऋतज्ञाः सत्यज्ञाः ये देवाः सन्ति ते सर्वे उरुगायं बहुकीर्तिं पुत्रम् अद्य नः अस्मभ्यं रासन्तां प्रयच्छन्तु । सिद्ध एवोत्तमः पादः ॥ ॥ ३० ॥
Wilson
English translation:
“May those who are the most adorable divinities, those who were the adored of Manu, those who areimmortal, the observers of truth, bestow upon us this day (a son), of wide-spread renown; and do you evercherish us with blessings.”
Jamison Brereton
Those who are the sacrificial ones of the sacrificial gods, the occasion of sacrifice for Manu, immortal, knowing the truth,
let them grant us wide-ranging space today. – Do you protect us always with your blessings.
Jamison Brereton Notes
The just discussed phrase in 14d yé yajñíyāsaḥ is picked up by 15a yé devā́nāṃ yajñíyā yajñíyānām. I assume that this phrase doesn’t introduce another group of worthies, but is simply an intensive elaboration of the original phrase. The next pāda qualifies them with another derivative of √yaj, the -tra-stem yájatra-, which I interpr., somewhat capaciously, as meaning that they provide the occasion or reason for Manu’s sacrifice.
14-15 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These last two vss. stand apart from the 13 monotonous vss. that precede them, though they hardly have more content.
Griffith
They who of Holy Gods are very holy, Immortal, knowing Law, whom man must worship,-
May these to-day give us broad paths to travel. Preserve us evermore, ye Gods, with blessings.
Geldner
Die unter den opferwürdigen Göttern Opferwürdigen, für Manu Opferwerten, die Unsterblichen, die des Rechten Kundigen, die mögen uns heute Freiheit gewähren.-Behütet ihr uns immerdar mit eurem Segen.
Grassmann
Die unter den ehrwürdigen Göttern ehrwürdig sind, die von dem Menschen zu verehrenden unsterblichen, des heiligen Rechtes kundigen; die mögen uns heute unbeschränkte Sicherheit gewähren; ihr Götter, schützt uns stets mit eurem Segen.
Elizarenkova
(Те.) что достойны жертв среди богов, достойных жертв,
Заслуживают почитания у Ману, бессмертные, знающие закон.
Пусть они даруют нам сегодня широкий путь!
Защищайте вы нас всегда (своими) милостями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यों को किसकी ओर से =को किनसे विद्याध्ययन और उपदेश सुनने योग्य हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो (देवानाम्) विद्वानों के बीच विद्वान् (यज्ञियानाम्) यज्ञ करने के योग्यों में (यज्ञियाः) यज्ञ करने योग्य (मनोः) विचारशील के (यजत्राः) सङ्ग करने (अमृताः) अपने स्वरूप से नित्य वा जीवन्मुक्त रहने (ऋतज्ञाः) और सत्य के जाननेवाले हैं (ते) वे (अद्य) आज (नः) हम लोगों के लिये (उरुगायम्) बहुतों ने गाये हुए विद्याबोध को (रासन्ताम्) देवें, हे विद्वानो ! (यूयम्) तुम (स्वस्तिभिः) विद्यादि दानों से (नः) हम लोगों की (सदा) सर्वदा (पात) रक्षा करो ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो अत्यन्त विद्वान् अत्यन्त शिल्पी सत्य आचरण करनेवाले जीवन्मुक्त ब्रह्मवेत्ता जन हम लोगों को विद्या और सुन्दर शिक्षा से निरन्तर उन्नति देते हैं, उनको हम लोग रखकर सदा सेवें ॥१५॥ इस सूक्त में सर्व सुखों की प्राप्ति के लिये सृष्टिविद्या और विद्वानों के सङ्ग का उपदेश किया, इससे इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह ऋग्वेद के पञ्चमाष्टक में तीसरा अध्याय और तीसवाँ वर्ग, सप्तम मण्डल में पैतीसवाँ सूक्त समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये देवानां देवा यज्ञियानां यज्ञियाः मनोर्यजत्रा अमृता ऋतज्ञास्सन्ति तेऽद्य न उरुगायं रासन्तां हे विद्वांसो ! यूयं स्वस्तिभिर्नः सदा पात ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यैः केषां सकाशादध्ययनमुपदेशश्च श्रोतव्य इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) (देवानाम्) विदुषां मध्ये विद्वांसः (यज्ञियाः) ये यज्ञं कर्तुमर्हन्ति ते (यज्ञियानाम्) (मनोः) मननशीलस्य (यजत्राः) सङ्गन्तारः (अमृताः) स्वस्वरूपेण नित्या जीवन्मुक्ता वा (ऋतज्ञाः) य ऋतं सत्यं जानन्ति (ते) (नः) अस्मभ्यम् (रासन्ताम्) ददतु (उरुगायम्) बहुभिर्गीयमानं विद्याबोधम् (अद्य) इदानीम् (यूयम्) (पात) (स्वस्तिभिः) विद्यादिदानैः (सदा) (नः) अस्मान् ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ये विद्वत्तमाश्शिल्पितमास्सत्याचारा जीवन्मुक्ता ब्रह्मविदो जना अस्मान् विद्यासुशिक्षाभ्यां सततमुन्नयन्ति तान् वयं संरक्ष्य सदा सेवेमहीति ॥१५॥ अत्र सर्वसुखप्राप्तये सृष्टिविद्याविद्वत्सङ्गमाहात्म्यं चोक्तमत एतत्सूक्तस्यार्थेन सह पूर्वसूक्तार्थस्य सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्यृग्वेदे पञ्चमाष्टके तृतीयोऽध्यायस्त्रिंशो वर्गः सप्तमे मण्डले पञ्चत्रिंशत्तमं सूक्तं च समाप्तम् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जे अत्यंत विद्वान, उत्तम कारागीर, सत्याचरणी, जीवन्मुक्त, ब्रह्मवेत्ते विद्या व सुशिक्षणाने आमची सतत उन्नती करतात त्यांचे आम्ही संरक्षण करून सेवन करावे. ॥ १५ ॥