सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
तृतीयेऽनुवाके द्वाविंशतिसूक्तानि । तत्र ‘प्र शुक्रा’ इति पञ्चविंशत्यृचं प्रथमं सूक्तम् । अत्रेयमनुक्रमणिका - प्र शुक्रा पञ्चाधिका वैश्वदेवं हाद्या एकविंशतिद्विपदा अब्जामहेरर्धर्च उत्तरोऽहिर्बुध्न्याय ’ इति । वसिष्ठ ऋषिः । आद्या एकविंशतिर्द्विपदा विंशत्यक्षरा विराजो द्वाविंशायाश्चतस्रस्त्रिष्टुभः । विश्वे देवा देवता । व्यूळ्हे दशरात्रे चतुर्थेऽहनि वैश्वदेवशस्त्र इदं सूक्तं वैश्वदेवनिविद्धानम् । सूत्रितं च - प्र शुक्रैत्विति वैश्वदेवम् ’ (आश्व. श्रौ. ८.८) इति । षोडशिनि ‘आ धूर्ष्वस्मा इति द्विपदा ’ (आश्व. श्रौ. ६. २) इति । महाव्रतेऽप्येषा द्विपदा। तथैव पञ्चमारण्यके सूत्रितं - आ धूर्ष्वस्मा इत्येका सूददोहाः’ (ऐ. आ. ५. २. २) इति ॥
Jamison Brereton
34 (550)
All Gods (except Ahi 16, Ahi Budhnya 17a)
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
25 verses: dvipadā 1–21, triṣṭubh 22–25
This loosely structured hymn intersperses verses relating to the sacrifice, especially its poetic portion (e.g., vss. 1, 4–5, 8–9), with verses dedicated to particular gods.
In the early parts of the hymn, the verses to gods are structured as riddles, and the god is not named: Indra in verse 3, Savitar in verse 4, Agni (?) in verse 7. But in later parts of the hymn the gods and divine forces are identified, starting with Varuṇa in verses 10–11. Minor gods predominate in this section (e.g., Ahi Budhnya, the Serpent of the Deep, vss. 16–17), through verse 23. There are also several interludes requesting help against hostility and bodily harm (vss. 12–13, 18–19). The final two verses call on many of the major gods of the pantheon, without distinguishing characteristics.
There is a distinct watery theme running throughout the hymn, beginning with the waters themselves (vss. 2–3). When Varuṇa is mentioned (vss. 10–11), it is in his association with waters, a mostly later quality of Varuṇa’s. The Child of the Waters (Apām Napāt, vs. 15) and the “water-born” Serpent of the Deep (vss. 16–17) con
tribute to this aqueous environment, and the waters themselves reappear in verse 23. The reason for this emphasis on water is not clear.
Jamison Brereton Notes
All Gods Renou characterizes this hymn as “invitation without praise.” The first 21 (or actually 20 and a half) vss. of this 25-vs. hymn are in Dvipadā meter. Despite its name, this meter should be considered to consist of four pādas of 5 syllables each, since verbs located in the 6th syllable of a putative 10-syl. pāda are generally accented (see 3b, d, 4b, 6b, 20d); however, consider 14d, 17d, where verbs in that position are unaccented. Those two violations fall in the latter part of the Dvipadā portion and may be beginning the transition to Triṣṭubh, which takes over in the 2nd half of vs. 21. On the meter see Oldenberg, Prol. 95-98.
01 प्र शुक्रैतु - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ शुक्र ए᳓तु देवी᳓ मनीषा᳓
अस्म᳓त् सु᳓तष्टो र᳓थो न᳓ वाजी᳓
मूलम् ...{Loading}...
प्र शु॒क्रैतु॑ दे॒वी म॑नी॒षा अ॒स्मत्सुत॑ष्टो॒ रथो॒ न वा॒जी ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
प्र᳓ शुक्र ए᳓तु देवी᳓ मनीषा᳓
अस्म᳓त् सु᳓तष्टो र᳓थो न᳓ वाजी᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
devī́ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
etu ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
manīṣā́ ← manīṣā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
prá ← prá (invariable)
śukrā́ ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
asmát ← ahám (pronoun)
{case:ABL, number:PL}
ná ← ná (invariable)
ráthaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sútaṣṭaḥ ← sútaṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vājī́ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र । शु॒क्रा । ए॒तु॒ । दे॒वी । म॒नी॒षा । अ॒स्मत् । सुऽत॑ष्टः । रथः॑ । न । वा॒जी ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- śukraitu ← śukrā ← śukra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- śukraitu ← etu ← i
- [verb], singular, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- devī ← deva
- [noun], nominative, singular, feminine
- “divine.”
- manīṣā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “hymn; inspiration; idea; thinking; wish; consideration; intelligence.”
- asmat ← mad
- [noun], ablative, plural
- “I; mine.”
- sutaṣṭo ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sutaṣṭo ← taṣṭaḥ ← takṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
- ratho ← rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vājī ← vājin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
सायण-भाष्यम्
शुक्रा दीप्ता देवी सर्वेषां कामानां प्रदात्री मनीषा स्तुतिः अस्मत् अस्मत्तः अस्मिन् सूक्ते स्तोष्यमाणान् देवान् वाजी वेगवान् सुतष्टः सुसंस्कृतः रथो न रथ इव प्र एतु प्रगच्छतु ॥
Wilson
English translation:
“May pure and divine praise proceed from us (to the gods) like a swift well-constructed chariot.”
Jamison Brereton
Let the gleaming divine inspired thought go forth from us,
well-fashioned like a prizewinning chariot.
Jamison Brereton Notes
Holland & van Nooten Rig Veda edition’s resolution of the sandhi and accentuation of Saṃhitā śukraítu in pāda a as śukra étu is incorrect: the Pp rightly reads śukrā́etu.
The reference to the departure of our well-crafted manīṣā́is a fitting beginning to a hymn, as describing the dispatch of the praise hymn to the targeted divinities.
Griffith
MAY our divine and brilliant hymn go forth, like a swift chariot wrought and fashioned well.
Geldner
Die glänzende göttliche Dichtung soll von uns hinausgehen, wohlgefügt wie ein Streitwagen, der den Siegespreis gewinnt.
Grassmann
Das reine Sinnlied, – das helle fahre, das wir gezimmert, – gleich schnellem Wagen.
Elizarenkova
Пусть двинется вперед светлое божественное произведение
От нас, словно прекрасно слаженная колесница, приносящая награду!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब कन्याजन किनसे विद्या को पावें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुक्रा) शुद्ध अन्तःकरणयुक्त शीघ्रकारिणी (देवी) विदुषी कन्या (अस्मत्) हमारे से (सुतष्टः) उत्तम कारू अर्थात् कारीगर के बनाये हुए (वाजी) वेगवान् (रथः) रथ के (न) समान (मनीषाः) उत्तम बुद्धियों को (प्र, एतु) प्राप्त होवे ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । सब कन्या विदुषियों से ब्रह्मचर्य्य नियम से सब विद्या पढ़ें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: शुक्रा देवी कन्याऽस्मत्सुतष्टो वाजी रथो न मनीषाः प्रैतु ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ कन्याः काभ्यो विद्याः प्राप्नुयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (शुक्रा) शुद्धान्तःकरणा आशुकारिणी (एतु) प्राप्नोतु (देवी) विदुषी (मनीषाः) प्रज्ञाः (अस्मत्) अस्माकं सकाशात् (सुतष्टः) उत्तमेन शिल्पिना निर्मितः (रथः) (न) इव (वाजी) ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । सर्वाः कन्या विदुषीभ्यः स्त्रीभ्यो ब्रह्मचर्येण सर्वा विद्या अधीयीरन् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अध्येता, अध्यापक, स्त्री-पुरुष, राजा, प्रजा, सेना, सेवक व विश्वदेव यांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. सर्व कन्यांनी विदुषींकडून ब्रह्मचर्यपूर्वक संपूर्ण विद्या शिकावी. ॥ १ ॥
02 विदुः पृथिव्या - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विदुः᳓ पृथिव्या᳓ दिवो᳓ जनि᳓त्रं
शृण्व᳓न्ति आ᳓पो अ᳓ध क्ष᳓रन्तीः
मूलम् ...{Loading}...
वि॒दुः पृ॑थि॒व्या दि॒वो ज॒नित्रं॑ शृ॒ण्वन्त्यापो॒ अध॒ क्षर॑न्तीः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
विदुः᳓ पृथिव्या᳓ दिवो᳓ जनि᳓त्रं
शृण्व᳓न्ति आ᳓पो अ᳓ध क्ष᳓रन्तीः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
janítram ← janítra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
vidúḥ ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ádha ← ádha (invariable)
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
kṣárantīḥ ← √kṣar- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
śr̥ṇvánti ← √śru- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
वि॒दुः । पृ॒थि॒व्याः । दि॒वः । ज॒नित्र॑म् । शृ॒ण्वन्ति॑ । आपः॑ । अध॑ । क्षर॑न्तीः ॥
Hellwig Grammar
- viduḥ ← vid
- [verb], plural, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- pṛthivyā ← pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- janitraṃ ← janitram ← janitra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “birthplace; parent.”
- śṛṇvanty ← śṛṇvanti ← śru
- [verb], plural, Present indikative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- āpo ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- kṣarantīḥ ← kṣar
- [verb noun], nominative, plural
- “run; melt.”
सायण-भाष्यम्
अस्यामृच्यापः स्तूयन्ते । क्षरन्तीः क्षरन्त्यः आपः दिवः पृथिव्याः च । उभयोरपि लोकयोरित्यर्थः । जनित्रम् उत्पत्तिं विदुः जानन्ति। अध अपि च शृण्वन्ति स्तोत्राणीति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“The flowing waters having known the origin of earth and heaven; may they now hear (our praises).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Waters: an allusion perhaps to the subsequently received cosmogony, as in Manu, that water was the first ofcreated things
Jamison Brereton
They know the means of begetting of earth and of heaven;
the waters listen then, even as they flow.
Jamison Brereton Notes
Geldner (n. 2a), flg. Sāyaṇa., takes the waters as subj. of vidúḥ and suggests that the point is that the waters are older even than Heaven and Earth: they are the Urelement.
They therefore were around for the creation of H+E and know all about it. In the absence of any other obvious subject, this seems reasonable.
In the 2nd hemistich the function and position of ádha are somewhat puzzling.
Klein (DGRV II.96 n. 23) lists it with passages with the “logical conjunctive value” ‘therefore’. But he does not tr. it or comment on its non-clause-init. position, and I find it difficult to wring a ‘therefore’ sense out of it. In the Prol. (369 n. 1) Oldenberg 43 suggests that the PB parallel (I.2.9, VI.6.17) with the reading adhaḥ ‘below’ is correct and the RV should be emended, but he essentially drops that idea in the Noten, remarking that RV ádha is “tadellos” and that the emendation would also require altering the accent (to adháḥ). Our passage is reminiscent of IV.17.10 ayáṃ śrṇ̥ ve ádha jáyann utá ghnán, which I tr. “this one is famed for conquering and smiting.” Both passages have a mid-clause ádha that introduces a pres. participle or participles and both contain a form of √śru. See comm. ad IV.17.10. In both cases I think ádha opens a mini-clause that modifies or expands on the main verb. In our passage I think the point is that, though rivers are very noisy when they flow (as is often emphasized in Vedic texts), these waters also know how to listen. Note also that in our case ádha is pāda-initial, though not clause-initial.
Griffith
The waters listen as they flow along: they know the origin of heaven and earth.
Geldner
Sie kennen den Ursprung von Himmel und Erde; darum hören die fließenden Gewässer zu.
Grassmann
Man kennt der Erde, – des Himmels Ursprung, die Wasser lauschen – in ihrem Strömen.
Elizarenkova
Они знают место рожденья земли (и) неба:
Прислушиваются вбды, конечно, когда текут.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कन्या किस-किस विद्या को जानें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो कन्या (अधः, क्षरन्तीः) नीचे को गिरते वर्षते हुए जलों के समान विद्या (शृण्वन्ति) सुनती हैं वे (पृथिव्याः) पृथिवी और (दिवः) सूर्य के (जनित्रम्) कारण को (विदुः) जानें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे मेघमण्डल से जल वेग से पृथिवी को पाकर प्रजा आनन्दित होते हैं, वैसे जो कन्या पढ़ानेवाली से भूगर्भादि विद्या को पाकर पति आदि को निरन्तर सुख देती हैं, वे अत्यन्त श्रेष्ठ होती हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: याः कन्या अधः क्षरन्तीराप इव विद्याः शृण्वन्ति ताः पृथिव्या दिवो जनित्रं विदुः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ताः कन्याः कां कां विद्यां जानीयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विदुः) जानीयुः (पृथिव्याः) भूमेः (दिवः) सूर्यस्य (जनित्रम्) जनकं कारणम् (शृण्वन्ति) (आपः) जलानीव (अधः) (क्षरन्तीः) वर्षन्त्यः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा मेघमण्डलादापो वेगेन पृथिवीं प्राप्य प्रजा आनन्दन्ति तथैव याः कन्या अध्यापिकाभ्यो भूगर्भादिविद्याः प्राप्य पत्यादीन् सततं सुखयन्ति ताः श्रेष्ठतरा भवन्ति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे मेघमंडळातून जल वेगाने पृथ्वीवर येते व प्रजा आनंदित होते तसे ज्या कन्या अध्यापिकांकडून भूगर्भविद्या इत्यादी प्राप्त करून पतींना निरंतर सुख देतात त्या अत्यंत श्रेष्ठ असतात. ॥ २ ॥
03 आपश्चिदस्मै पिन्वन्त - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓पश् चिद् अस्मै पि᳓न्वन्त पृथ्वी᳓र्
वृत्रे᳓षु शू᳓रा मं᳓सन्त उग्राः᳓
मूलम् ...{Loading}...
आप॑श्चिदस्मै॒ पिन्व॑न्त पृ॒थ्वीर्वृ॒त्रेषु॒ शूरा॒ मंस॑न्त उ॒ग्राः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
आ᳓पश् चिद् अस्मै पि᳓न्वन्त पृथ्वी᳓र्
वृत्रे᳓षु शू᳓रा मं᳓सन्त उग्राः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
pínvanta ← √pinv- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
pr̥thvī́ḥ ← pr̥thú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
máṁsante ← √man- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
śū́rāḥ ← śū́ra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ugrā́ḥ ← ugrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
vr̥tréṣu ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
आपः॑ । चि॒त् । अ॒स्मै॒ । पिन्व॑न्त । पृ॒थ्वीः । वृ॒त्रेषु॑ । शूराः॑ । मंस॑न्ते । उ॒ग्राः ॥
Hellwig Grammar
- āpaś ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pinvanta ← pinv
- [verb], plural, Present injunctive
- “swell; swell; overflow; abound.”
- pṛthvīr ← pṛthvīḥ ← pṛthu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- vṛtreṣu ← vṛtra
- [noun], locative, plural, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- śūrā ← śūrāḥ ← śūra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- maṃsanta ← maṃsante ← man
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- ugrāḥ ← ugra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
सायण-भाष्यम्
इन्द्रोऽस्मिन् द्वृचे स्तूयते । पृथ्वीः पृथ्व्यः प्रथमानाः आपश्चित् आपोऽपि अस्मै इन्द्राय पिन्वन्त प्यायन्ते । वृत्रेषु उपद्रवेषु सत्सु उग्राः उद्गूर्णास्तेजस्विनो बा शूराः योद्धारोऽपि मंसन्ते इममेवेन्द्रं स्तुवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“The vast waters offer nourishment to Indra; fierce warriors (combating) with foes, glorify him.”
Jamison Brereton
The broad waters swell just for him;
they will be considered as powerful champions in the (battles against) obstacles.
Jamison Brereton Notes
As noted in the introductory remarks above, both pínvanta and máṃsante are accented because they open 5-syl. pādas.
Both Geldner and Renou take the (soma) sacrifice as the referent of asmai, contra both Sāyaṇa. and Oldenberg, who supply Indra instead. I definitely side with the latter. Like many All God hymns, the separate vss. can serve as little riddles, each pointing to a different god,, and the mention of vṛtréṣu ‘(battles against) obstacles’, even in the plural, seems a tip-off that Indra is lurking.
I’m not quite sure what the subjunctive máṃsante is meant to convey – perhaps that in times to come poets will talk about them that way in the accounts of the Vṛtra-slaying?
Griffith
Yea, the broad waters swell their flood ior him: of him strong heroes think amid their foes.
Geldner
Auch die Gewässer schwellen für es breit an. In den Vritrakämpfen sollen sie sich für gewaltige Herden halten.
Grassmann
Dem Indra schwollen – die breiten Ströme; bei Feinden sahn ihn – die starken Helden.
Elizarenkova
Это воды набухли для него, широкие:
В битвах с врагами они считаются отважными, грозными.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- आर्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसी हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो कन्या (पृथ्वीः) भूमि और (आपः) जल (चित्) ही के समान (अस्मै) इस विद्याव्यवहार के लिये (पिन्वन्त) सिंचन करती और (वृत्रेषु) धनों के निमित्त (उग्राः) तेजस्वी (शूराः) शूरवीरों के समान (मंसन्ते) मान करती हैं, वे विदुषी होती हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जो कन्या जल के समान कोमलत्वादि गुणयुक्त हैं, पृथिवी के समान सहनशील और शूरों के समान उत्साहिनी विद्याओं को ग्रहण करती हैं, वे सौभाग्यवती होती हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: याः कन्याः पृथ्वीरापश्चिदस्मै पिन्वन्त वृत्रेषु उग्राः शूरा इव मंसन्ते ता विदुष्यो जायन्ते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ताः कीदृशो भवेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आपः) जलानि (चित्) इव (अस्मै) विद्याव्यवहाराय (पिन्वन्त) सिञ्चन्ति (पृथ्वीः) भूमीः (वृत्रेषु) धनेषु (शूराः) (मंसन्ते) परिणमन्ते (उग्राः) तेजस्विनः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । याः कन्या जलवत्कोमलत्वादिगुणाः पृथिवीवत्क्षमाशीलाः शूरवदुत्साहिन्यो विद्या गृह्णन्ति ताः सौभाग्यवत्यो जायन्ते ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. ज्या कन्या जलाप्रमाणे कोमल गुणयुक्त असतात, पृथ्वीप्रमाणे सहनशील असून शूराप्रमाणे उत्साही असून विद्या ग्रहण करतात त्या सौभाग्यशाली असतात. ॥ ३ ॥
04 आ धूर्ष्वस्मै - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ धूर्षु᳓ अस्मै द᳓धात अ᳓श्वान्
इ᳓न्द्रो न᳓ वज्री᳓ हि᳓रण्यबाहुः
मूलम् ...{Loading}...
आ धू॒र्ष्व॑स्मै॒ दधा॒ताश्वा॒निन्द्रो॒ न व॒ज्री हिर॑ण्यबाहुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
आ᳓ धूर्षु᳓ अस्मै द᳓धात अ᳓श्वान्
इ᳓न्द्रो न᳓ वज्री᳓ हि᳓रण्यबाहुः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
áśvān ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
dádhāta ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dhūrṣú ← dhúr- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
híraṇyabāhuḥ ← híraṇyabāhu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
vajrī́ ← vajrín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ । धूः॒ऽसु । अ॒स्मै॒ । दधा॑त । अश्वा॑न् । इन्द्रः॑ । न । व॒ज्री । हिर॑ण्यऽबाहुः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- dhūrṣv ← dhūrṣu ← dhur
- [noun], locative, plural
- “yoke; dhur [word].”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dadhātāśvān ← dadhāta ← dhā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- dadhātāśvān ← aśvān ← aśva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vajrī ← vajrin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- hiraṇyabāhuḥ ← hiraṇya
- [noun]
- “aureate; gold.”
- hiraṇyabāhuḥ ← bāhuḥ ← bāhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
सायण-भाष्यम्
अस्मै । षष्ठ्यर्थे चतुर्थी । अस्येन्द्रस्यागमनाय अश्वान् धूर्षु रथस्य आ दधात। इन्द्रो न । नेति चार्थे। इन्द्रः वज्री वज्रवान् हिरण्यबाहुः हिरण्यहस्तश्च भवति ॥ षोडशिनि शस्यमानत्वादस्या ऐन्द्रत्वं गम्यते । ‘आ धूर्ष्वस्मै ’ इत्यत्र ‘अस्मै ’ इत्यस्य पदस्यानुदात्तत्वं पूर्वस्यामिन्द्रस्य प्रकृतत्वात् । अत एव पूर्वाप्यैन्द्रीति विज्ञायते । पूर्वस्यामप्यृचि ‘अस्मै ’ इत्यत्रानुदात्तत्वमल्पीयोऽर्थतरमनुदात्तमिति । तथा च यास्कः - ‘ अस्येति चोदात्तं प्रथमादेशेऽनुदात्तमन्वादेशे तीव्रार्थतरमुदात्तमल्पीयोऽर्थतरमनुदात्तम् ’ (निरु. ४. २५) इति । अल्पीयस्त्वं चेदंशब्दप्रवृत्तिनिमित्तस्य संनिधानस्य दूरस्थत्वेनेत्यवगन्तव्यम् ॥
Wilson
English translation:
“Yoke for him the horses of his chariot, the Indra is the wielder of the thunderbolt, the golden-armed.”
Jamison Brereton
Put the horses to the chariot-poles for him.
Golden-armed, he carries the mace like Indra.
Jamison Brereton Notes
The 2nd pl. subj. of dádhāta is unspecified, but is probably the priests / poets associated with the current sacrifice, who were referred to in the 1st pl. asmát in vs. 1. See vss. 5-6, where this identification is more explicit.
Once again both Geldner and Renou take asmai as referring to the sacrifice. They also take the nominative(s) of the 2nd hemistich as coreferential with the subj. of the impv.
dádhāta in a: in other words, “put the horses to the chariot pole, as Indra (does/did).” This seems unnec. Oldenberg’s view that the asmai refers to Savitar, who is then the subj.
of the 2nd hemistich, is far more plausible. Although híraṇya-bāhu- is found only here in the RV, the very similar híraṇya-pāṇi- ‘having gold hands’ is used a number of times of Savitar, and the uncompounded phrase bāhū́… hiraṇyáyā is used of Savitar’s arms in nearby VII.45.2 (also VI.71.1, 5), as Oldenberg points out. Since Tvaṣṭar fashions the mace for Indra in I.32.2, calling him vajrín- here is perfectly sensible.
04-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Note the chiasmic verb sequence 4b dádhāta [… 5a sthāta] … 5d tmánā hinota … 6ab tmánā … hinóta … 6c dádhāta, with one interruption.
Griffith
Set ye for him the coursers to the pole: like Indra Thunderer is the Golden-armed.
Geldner
Leget ihm die Rosse an die Joche wie Indra, der Keulenträger mit goldigem Arme!
Grassmann
Setzt an die Deichsel – ihm seine Rosse, wie Indra blitzet – mit goldnem Arm er.
Elizarenkova
Запрягите для него коней в оглобли,
Словно Индра, громовержец златорукий!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- आर्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कन्या विद्या के लिये क्या यत्न करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कन्याओ ! तुम (अस्मै) इस विद्याग्रहण करने के लिये (धूर्षु) रथों के आधार धुरियों में (अश्वान्) घोड़े और (हिरण्यबाहुः) जिसकी भुजाओं में दान के लिये हिरण्य विद्यमान उस (वज्री) शस्त्र अस्त्रों से युक्त (इन्द्रः) सूर्यतुल्य राजा के (न) समान ब्रह्मचर्य को (आ, दधात) अच्छे प्रकार धारण करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जैसे सारथी घोड़ों को रथ में जो़ड़ कर नियम से चलाता है, वैसे कन्या आत्मा अन्तःकरण और इन्द्रियों को विद्या की प्राप्ति से व्यवहार में निरन्तर जोड़ कर नियम से चलावें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कन्या ! यूयमस्मै धूर्ष्वश्वान् हिरण्यबाहुर्वज्रीन्द्रो न ब्रह्मचर्यमा दधात ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ताः कन्या विद्यायै कं यत्नं कुर्य्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (धूर्षु) रथाधारेषु (अस्मै) विद्याग्रहणाय (दधात) (अश्वान्) शीघ्रगामितुरङ्गान् (इन्द्रः) सूर्य इव राजा (न) इव (वज्री) शस्त्रास्त्रयुक्तः (हिरण्यबाहुः) हिरण्यं बाह्वोर्दानाय यस्य सः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । यथा सारथिरश्वान् रथे संयोज्य नियमेन चालयति तथा कन्या आत्मान्तःकरणेन्द्रियाणि विद्याप्रापणे व्यवहारे नियोज्य नियमेन चालयन्तु ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा सारथी घोड्यांना रथाला जोडून नियमपूर्वक चालवितो तसे कन्यांनी आत्मा, अंतःकरण व इंद्रियाद्वारे विद्येची प्राप्ती करून त्यांना व्यवहारात नियमपूर्वक चालवावे. ॥ ४ ॥
05 अभि प्र - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभि᳓ प्र᳓ स्थात अ᳓हेव यज्ञं᳓
या᳓तेव प᳓त्मन् त्म᳓ना हिनोत
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि प्र स्था॒ताहे॑व य॒ज्ञं याते॑व॒ पत्म॒न्त्मना॑ हिनोत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
अभि᳓ प्र᳓ स्थात अ᳓हेव यज्ञं᳓
या᳓तेव प᳓त्मन् त्म᳓ना हिनोत
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
abhí ← abhí (invariable)
áhā ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
iva ← iva (invariable)
prá ← prá (invariable)
sthāta ← √sthā- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hinota ← √hi- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
pátman ← pátman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
tmánā ← tmán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
yā́tā ← yā́tar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒भि । प्र । स्था॒त॒ । अह॑ऽइव । य॒ज्ञम् । याता॑ऽइव । पत्म॑न् । त्मना॑ । हि॒नो॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- sthātāheva ← sthāta ← sthā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- sthātāheva ← ahā ← aha
- [noun], nominative, plural, neuter
- “day; aha [word]; day.”
- sthātāheva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- yāteva ← yātā ← yātṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- yāteva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- patman
- [noun], locative, singular, neuter
- “flight.”
- tmanā ← tman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “self.”
- hinota ← hi
- [verb], plural, Present imperative
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
सायण-भाष्यम्
यज्ञस्तुतिरियम् । हे जनाः यज्ञम् अभि प्र स्थात अभिक्रमत । अहेव इति पूरणौ । अपि च पत्मन् पत्मनि यज्ञमार्गे त्मना स्वयमेव यातेव गन्तेव हिनोत गच्छत । ’ हि गतौ’ इति धातुः ॥
Wilson
English translation:
“Proceed to the sacrifice like one who goes along the road; proceed of your own accord.”
Jamison Brereton
Set out on the sacrifice as if through the days.
Like a (chariot-)driver in flight, spur it on by yourself.
Jamison Brereton Notes
sá śardhad aryó víṣuṇasya jantóḥ, where the second phrase shows (or at least strongly suggests) that aryáḥ is gen. sg. On the phrase see Thieme (Fremdling 54-55).
04-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Note the chiasmic verb sequence 4b dádhāta [… 5a sthāta] … 5d tmánā hinota … 6ab tmánā … hinóta … 6c dádhāta, with one interruption.
05-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The 2nd pl. impvs. in these two vss., 5a abhí prá sthāta, 5d hinota, 6b hinóta, 6c dádhāta, all take the sacrifice (yajñám, explicitly 5b, 6b) as object and make the identification of the subject as the priests/poets, suggested ad vs. 4, more likely. 44
Griffith
Arouse you, like the days, to sacrifice speed gladly like a traveller on the way.
Geldner
Tretet an zum Opfer wie die Tage! Wie der Fahrer im Galopp, so bringet es in eigner Person in raschen Gang!
Grassmann
Wohlan, so kommt denn – herbei zum Opfer, im Fluge fahrend, – beeilt euch selber.
Elizarenkova
Подступите к жертве, словно дни!
Сами поторапливайте (ее), словно ездок в пути!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कन्याजन कैसे विद्या को बढ़ावें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कन्याओ ! तुम विद्याप्राप्ति के लिये (अहेव) दिनों के समान (यज्ञम्) पढ़ने-पढ़ाने रूप यज्ञ के (अभि, प्र, स्थात) सब ओर से जाओ (त्मना) अपने से (पत्मन्) मार्ग में (यातेव) जाते हुए के समान (हिनोत) बढ़ाओ ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । हे कन्याओ ! जैसे दिन अनुकूल क्रम से जाते और आते हैं और जैसे बटोही जन नित्य चलते हैं, वैसे ही अनुकूल क्रम से विद्याप्राप्ति मार्ग से विद्याप्राप्तिरूप यज्ञ को बढ़ाओ ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कन्या ! यूयं विद्याप्राप्तयेऽहेव यज्ञमभिप्रस्थात त्मना पत्मन् यातेव हिनोत ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः कन्याः कथं विद्यां वर्धयेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभि) (प्र) (स्थात) (अहेव) अहानीव (यज्ञम्) अध्ययनाध्यापनाख्यम् (यातेव) गच्छन्निव (पत्मन्) मार्गे (त्मना) आत्मना (हिनोत) वर्धयत ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । हे कन्या ! यथा दिनान्यनुक्रमेण गच्छन्त्याऽऽगच्छन्ति यथा च पथिका नित्यं चलन्ति तथैवानुक्रमेण विद्याप्राप्तिमार्गेण विद्याप्राप्तिरूपं यज्ञं वर्धयत ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे कन्यांनो ! जसे दिवस अनुक्रमानुसार चालतात व प्रवासी नित्य प्रवास करतात तसेच अनुकूल क्रमाने विद्याप्राप्ती मार्गाने विद्याप्राप्तीरूपी यज्ञ वाढवा. ॥ ५ ॥
06 त्मना समत्सु - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्म᳓ना सम᳓त्सु हिनो᳓त यज्ञं᳓
द᳓धात केतुं᳓ ज᳓नाय वीर᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
त्मना॑ स॒मत्सु॑ हि॒नोत॑ य॒ज्ञं दधा॑त के॒तुं जना॑य वी॒रम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
त्म᳓ना सम᳓त्सु हिनो᳓त यज्ञं᳓
द᳓धात केतुं᳓ ज᳓नाय वीर᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
hinóta ← √hi- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
samátsu ← samád- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
tmánā ← tmán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dádhāta ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
jánāya ← jána- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ketúm ← ketú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vīrám ← vīrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्मना॑ । स॒मत्ऽसु॑ । हि॒नोत॑ । य॒ज्ञम् । दधा॑त । के॒तुम् । जना॑य । वी॒रम् ॥
Hellwig Grammar
- tmanā ← tman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “self.”
- samatsu ← samad
- [noun], locative, plural, masculine
- “conflict; strife.”
- hinota ← hi
- [verb], plural, Present imperative
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- dadhāta ← dhā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ketuṃ ← ketum ← ketu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- janāya ← jana
- [noun], dative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- vīram ← vīra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
सायण-भाष्यम्
उक्तस्यैव विवरणमत्र। हे मदीया जनाः समस्सु संग्रामेषु त्मना स्वयमेव हिनोत गच्छत । अपि च केतुं प्रज्ञापकं वीरं पापानां वारयितारम् । नाशकमित्यर्थः । यज्ञं जनाय लोकाय । तद्रक्षार्थमित्यर्थः । दधात विधत्त ॥
Wilson
English translation:
“Go of your own accord to battle; celebrate the significant and expiatory sacrifice for (the good of)mankind.”
Jamison Brereton
By yourself spur on the sacrifice at the combats.
Establish it as a beacon, a hero for the people.
᳓
Jamison Brereton Notes
04-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Note the chiasmic verb sequence 4b dádhāta [… 5a sthāta] … 5d tmánā hinota … 6ab tmánā … hinóta … 6c dádhāta, with one interruption.
05-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The 2nd pl. impvs. in these two vss., 5a abhí prá sthāta, 5d hinota, 6b hinóta, 6c dádhāta, all take the sacrifice (yajñám, explicitly 5b, 6b) as object and make the identification of the subject as the priests/poets, suggested ad vs. 4, more likely. 44
Griffith
Go swift to battles, to the sacrifice: set up a flag, a hero for the folk.
Geldner
Bringet in eigner Person während der Kämpfe das Opfer in raschen Gang! Macht es zum Banner, zum Helden für das Volk!
Grassmann
Im Wettlauf eilet – nun selbst zum Opfer, und setzt als Flamme – den Herrn dem Menschen.
Elizarenkova
Сами в состязаниях поторапливайте жертву,
Сделайте (из нее) знамя, героя для народа.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कन्या विद्याप्राप्ति व्यवहार को बढ़ावें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कन्याओ ! जैसे (जनाय) राजा के लिये (समत्सु) संग्रामों में (वीरम्) पूरा करनेवाले जन को प्रेरणा देते हैं, वैसे (त्मना) अपने से (केतुम्) बुद्धि को (दधात) धारण करो और (यज्ञम्) सङ्ग करने योग्य विद्याबोध को (हिनोत) बढ़ाओ ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जैसे शूरवीर धीमान् बुद्धिमान् राजा पुरुष उत्तम यत्न से संग्रामों को विशेषता से जीतते हैं, वैसे कन्याओं को इन्द्रियाँ जीत और विद्याओं को पाकर विजय की विशेष भावना करनी चाहिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कन्या ! यथा जनाय समत्सु वीरं प्रेरयन्ति तथा त्मना केतुं दधात यज्ञं हिनोत ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः कन्या विद्याप्राप्तिव्यवहारं वर्धयन्त्वित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्मना) आत्मना (समत्सु) सङ्ग्रामेषु (हिनोत) वर्धयत (यज्ञम्) सङ्गन्तव्यं विद्याबोधम् (दधात) (केतुम्) प्रज्ञाम् (जनाय) राज्ञे (वीरम्) दोग्धारम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा शूरवीरा धीमन्तो राजपुरुषाः प्रयत्नेन संग्रामान् विजयन्ते तथा कन्याभिरिन्द्रियाणि जित्वा विद्याः प्राप्य विजयो विभावनीयः ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे शूरवीर बुद्धिमान राजपुरुष प्रयत्नपूर्वक युद्ध जिंकतात, तसे कन्यांनी इंद्रियांना जिंकून विद्या प्राप्त करून विजय मिळवावा. ॥ ६ ॥
07 उदस्य शुष्माद्भानुर्नार्त - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् अस्य शु᳓ष्माद् भानु᳓र् न᳓ आर्त
बि᳓भर्ति भार᳓म् पृथिवी᳓ न᳓ भू᳓म
मूलम् ...{Loading}...
उद॑स्य॒ शुष्मा॑द्भा॒नुर्नार्त॒ बिभ॑र्ति भा॒रं पृ॑थि॒वी न भूम॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
उ᳓द् अस्य शु᳓ष्माद् भानु᳓र् न᳓ आर्त
बि᳓भर्ति भार᳓म् पृथिवी᳓ न᳓ भू᳓म
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M
Morph
ārta ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bhānúḥ ← bhānú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
śúṣmāt ← śúṣma- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
út ← út (invariable)
bhārám ← bhārá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhū́ma ← bhū́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
bíbharti ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
pr̥thivī́ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
उत् । अ॒स्य॒ । शुष्मा॑त् । भा॒नुः । न । आ॒र्त॒ । बिभ॑र्ति । भा॒रम् । पृ॒थि॒वी । न । भूम॑ ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- śuṣmād ← śuṣmāt ← śuṣma
- [noun], ablative, singular, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- bhānur ← bhānuḥ ← bhānu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; Calotropis gigantea Beng.; sunbeam; beam; luminosity; copper; light; twelve; appearance; Bhānu; flare.”
- nārta ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nārta ← ārta ← ṛch
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- bibharti ← bhṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- bhāram ← bhāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “weight; load; difficulty; bhāra [word]; bhāra; quantity; trouble; specific gravity; cargo; effort; labor.”
- pṛthivī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- bhūma ← bhūman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Earth; floor.”
सायण-भाष्यम्
अस्य यज्ञस्य शुष्मात् बलात् भानुः सूर्यः उत् आर्त उद्गच्छति । भूम भूतानि पृथिवीव भारं लोकस्यायं यज्ञो बिभर्ति च ॥
Wilson
English translation:
“From the force of this (sacrifice) the sun rises; it sustains the burden (of the world) as (earth) supportsmany (beings).”
Jamison Brereton
From its tempestuous force it has arisen like a radiant beam.
It bears its burden, like the earth its ground.
Jamison Brereton Notes
Like vss. 3 and 4, this contains an unaccented oblique form of ayám, in this case asya, and as with those vss., I think it likely that asya is the sign of a riddling mention of a god – in this case likely Agni, as Oldenberg tentatively suggests. Geldner and Renou also see a reference to the offering fire.
I do not understand the simile in the 2nd hemistich. If the bhū́ma that the earth bears is its surface, what would an equivalent burden be for the offering fire? In order to get 2 Dvipadā pādas in the 2nd hemistich, we must read *pṛthvī́for pṛthivī́, as Oldenberg points out. Otherwise we have a Triṣṭubh anticipating the switch to Triṣṭubh that happens much later in the hymn.
Griffith
Up from his strength hath risen as ’twere a light: it bears the load as earth bears living things.
Geldner
Von seiner Sturmgewalt ging es wie ein Lichtstrahl aus; es trägt die Last wie die Erde das Land.
Grassmann
Aus seinem Schnaufen – erhob’s wie Glanz sich; wie Erde Wesen, – so trägt die Last er.
Elizarenkova
Из ее бушевания будто луч поднялся.
Несет она груз, словно земля почву.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कन्या विद्या कैसे पावें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कन्याजनो ! जैसे हम (भारम्) भार को (पृथिवी) भूमि (न) जैसे और (भानुः) किरणयुक्त सूर्य जैसे (न) वैसे (अस्य) इस विद्याव्यवहार के (शुष्मात्) बल से विदुषी (भूम) हों वा जैसे यह भानु पृथिवी आदि के भार को (उद्, बिभर्ति) उत्कृष्टता से धारण करता है, समस्त उस व्यवहार को (आर्त्त) प्राप्त होता है, वैसे तुम होओ ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे विद्वान् जन इस विद्याबोध के बल से सब सुख को धारण करते हैं, वैसे ही कन्याजन विद्याबल से सब आनन्द को पाती हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कन्या ! यथा वयं भारं पृथिवी न भानुर्नास्य शुष्माद्विदुष्यो भूम यथाऽयं भानुः पृथिव्यादिभारमुद्बिभर्ति सकलं तदार्त्त तथा यूयं भवत ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ताः कन्या विद्याः कथं प्राप्नुयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत्) (अस्य) (शुष्मात्) बलात् (भानुः) किरणयुक्तः सूर्यः (न) इव (आर्त) प्राप्नोति (बिभर्ति) (भारम्) (पृथिवी) भूमिः (न) इव (भूम) भवेम ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा विद्वांसोऽस्य विद्याबोधस्य बलात् सर्वं सुखं बिभ्रति तथैव कन्या विद्याबलात् समग्रमानन्दं प्राप्नुवन्ति ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे विद्वान विद्येचा बोध करून त्या बलाने सर्व सुख मिळवितात तसेच कन्या विद्याबलाने सर्व आनंद प्राप्त करतात. ॥ ७ ॥
08 ह्वयामि देवाँ - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ह्व᳓यामि देवाँ᳓ अ᳓यातुर् अग्ने
सा᳓धन्न् ऋते᳓न धि᳓यं दधामि
मूलम् ...{Loading}...
ह्वया॑मि दे॒वाँ अया॑तुरग्ने॒ साध॑न्नृ॒तेन॒ धियं॑ दधामि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
ह्व᳓यामि देवाँ᳓ अ᳓यातुर् अग्ने
सा᳓धन्न् ऋते᳓न धि᳓यं दधामि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
áyātuḥ ← áyātu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
hváyāmi ← √hvā- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dadhāmi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhíyam ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
r̥téna ← r̥tá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sā́dhan ← √sādh- ~ sidh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
ह्वया॑मि । दे॒वान् । अया॑तुः । अ॒ग्ने॒ । साध॑न् । ऋ॒तेन॑ । धिय॑म् । द॒धा॒मि॒ ॥
Hellwig Grammar
- hvayāmi ← hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- devāṃ ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ayātur ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ayātur ← yātuḥ ← yātu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “monster; mythical monster; sorcerer; yātu [word]; witchcraft; sorcery.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sādhann ← sādhan ← sādh
- [verb noun], nominative, singular
- “promote; succeed.”
- ṛtena ← ṛta
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- dhiyaṃ ← dhiyam ← dhī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- dadhāmi ← dhā
- [verb], singular, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
अस्मिंस्तृचे देवाः स्तूयन्ते । हे अग्ने अयातुः अहिंसादिनियमयुक्तेन ऋतेन यज्ञेन साधन् कामान् साधयन् देवान् ह्वयामि । अपि च धियं देवानां परिचरणात्मकं कर्म दधामि । करोमीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“I invoke the gods, Agni, propitiating them by an inoffensive rite, I celebrate a pious act.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Inoffensive rite:ayātuḥ sādhanṛtena: ayātuḥ = ayātuna, an epithet of ṛtena, ahiṃsakena, yajñena, intending perhaps onewithout animal victims
Jamison Brereton
I invoke the gods without sorcery, o Agni.
Assuring its success through truth, I produce my insight.
Jamison Brereton Notes
Oldenberg asserts that áyātu- is a determin. cmpd., not a bahuvrīhi, thus ‘nonsorcerer’ rather than ‘not having sorcery/sorcerer’. The published translation reflects – and indeed reflects somewhat loosely – a bahuvrīhi interpr., though I think the difference is minor. Renou also takes it as a b.v.: “sans (user de) sorcellerie” (tr. EVP V), “sans user de procédés magiques” (comm., EVP IV); see also Wh n. ad AV tr. VIII.4.16.
Nonetheless, a determin. interpr. is a reasonable alternative: “I – no sorcerer – invoke the gods.” A 2nd RVic occurrence of this stem, acc. áyātum in VII.104.16, with AVŚ+P repetitions, is not registered in Grassmann, which omission is probably responsible for Renou’s erroneously calling our occurrence a hapax in his comm. Unfortunately this other occurrence does not resolve the question of cmpd type. The cmpd. is not disc. in AiG.
Presumably the implied opposition in this vs. is between sorcery in the 1st half-vs. and truth (ṛtá-) of the 2nd half. So also Renou (comm.).
Griffith
Agni, no demon I invoke the Gods: by law completing it, I form a hymn.
Geldner
Ich rufe die Götter, der ich kein Zauberer bin, o Agni. Ich mache ein Gedicht, es mit der Wahrheit vollendend.
Grassmann
Ich ruf’ die Götter – in Einfalt, Agni, im Rechte wandernd – vollend’ ich Andacht.
Elizarenkova
Зову я без колдовства богов, о Агни,
Сочиняю произведение, добиваюсь успеха с помощью закона.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर अध्यापक, अध्येताओं को क्या उपदेश करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) विद्वान् ! जैसे मैं (देवान्) विद्वानों को (ह्वयामि) बुलाता हूँ (ऋतेन) सत्य व्यवहार से (साधन्) सिद्ध करता हुआ (धियम्) उत्तम बुद्धि वा शुभ कर्म को (दधामि) धारण करता हूँ और (अयातुः) जो नहीं जाता उस स्थिर से विद्या ग्रहण करता हूँ, वैसे आप कन्या पढ़ाने का निबन्ध करो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वानों को बुला के और उनका सत्कार कर सत्य आचार से विद्या को धारण करते हैं, वे विद्वान् होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! यथाऽहं देवान् ह्वयाम्यृतेन साधन्धियं दधाम्ययातुः स्थिराद्विद्यां गृह्णामि तथा त्वं कन्यापाठनस्य निबन्धं कुरु ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरध्यापका अध्येतॄन् किमुपदिशेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ह्वयामि) (देवान्) विदुषः (अयातुः) यो न याति तस्मात् (अग्ने) विद्वन् (साधन्) (ऋतेन) सत्येन व्यवहारेण (धियम्) प्रज्ञां शुभं कर्म वा (दधामि) ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विदुष आहूय सत्कृत्य सत्याचारेण विद्यां धरन्ति ते विद्वांसो भवन्ति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वानांना बोलावून त्यांचा सत्कार करून सत्याचरणाने विद्या धारण करतात ते विद्वान होतात. ॥ ८ ॥
09 अभि वो - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभि᳓ वो देवीं᳓ धि᳓यं दधिध्वम्
प्र᳓ वो देवत्रा᳓ वा᳓चं कृणुध्वम्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि वो॑ दे॒वीं धियं॑ दधिध्वं॒ प्र वो॑ देव॒त्रा वाचं॑ कृणुध्वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
अभि᳓ वो देवीं᳓ धि᳓यं दधिध्वम्
प्र᳓ वो देवत्रा᳓ वा᳓चं कृणुध्वम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
abhí ← abhí (invariable)
dadhidhvam ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:MED}
devī́m ← devī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
dhíyam ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
devatrā́ ← devatrā́ (invariable)
kr̥ṇudhvam ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
prá ← prá (invariable)
vā́cam ← vā́c- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
अ॒भि । वः॒ । दे॒वीम् । धिय॑म् । द॒धि॒ध्व॒म् । प्र । वः॒ । दे॒व॒ऽत्रा । वाच॑म् । कृ॒णु॒ध्व॒म् ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- devīṃ ← devīm ← deva
- [noun], accusative, singular, feminine
- “divine.”
- dhiyaṃ ← dhiyam ← dhī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- dadhidhvam ← dhā
- [verb], plural, Perfect imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- devatrā
- [adverb]
- vācaṃ ← vācam ← vāc
- [noun], accusative, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- kṛṇudhvam ← kṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
हे जनाः वः यूयम् अभि देवानुद्दिश्य देवीं दीप्तां धियं कर्म दधिध्वं विधत्त । अपि च वः यूयं देवत्रा देवेषु वाचं स्तुतिरूपां प्र कृणुध्वं प्रकर्षेण कुरुध्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Offer (worshippers) your heavenly worship; earnestly address your praises to the gods.”
Jamison Brereton
Harness your divine insight.
Put your speech forward among the gods.
Jamison Brereton Notes
Once again the unspecified 2nd pl. subj. should be the priests/poets.
Note the extreme alliteration of … devī́ṃ dhíyaṃ dadhidhvam.
The morphological identity of this last form, dadhidhvam, can be queried. The three occurrences of this form are normally assigned to the perfect rather than the redupl. pres. (see esp. Kümmel 275), on the grounds that the -i-liaison is proper to the perfect. Yet no corresponding med. 2nd pl. impv. is built to the pres. stem; indeed, the posited correspondent (cf. Whitney, Grassmann §668), the monstrous *dhaddhvam, is not attested in Vedic (as imperative, injunctive, or augmented imperfect). It is likely, therefore, that dadhidhvam serves as impv. to both pf. and redupl. pres., neutralizing the distinction between those T/A stems. In fact, given that in this passage it is parallel to the present impv. kṛṇudhvam in the same vs. and immediately follows on 45 an unambiguous redupl. pres. form to the same root and with the same obj. (8d dhíyaṃ dadhāmi, 9b dhíyaṃ dadhidhvam), a present-stem interpr. is favored. On ambig. pf. impvs. see my 2018 “The Vedic Perfect Imperative” (Fs. Lubotsky).
Griffith
Closely albout you lay your heavenly song, and send your voice to where the Gods abide.
Geldner
Bindet euch die göttliche Dichtung an, schicket eure Rede zu den Göttern voraus!
Grassmann
So richtet hin denn – die Himmelsandacht, und zu den Göttern – lasst unser Lied gehn.
Elizarenkova
Запрягите вы себе божественное произведение!
Отправьте впереди вас речь к богам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
सब मनुष्यों को क्या इच्छा करनी चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जैसे (देवत्रा) विद्वानों में वर्त्तमान (देवीम्) दिव्य (धियम्) बुद्धि को तुम (अभि, दधिध्वम्) सब ओर से धारण करो उस (वः) आपकी बुद्धि को हम लोग भी धारण करें, विद्वानों में जिस (वाचम्) वाणी को तुम (प्र, कृणुध्वम्) प्रसिद्ध करो उस (वः) आपकी वाणी को हम लोग भी (प्र) प्रसिद्ध करें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि विद्वानों का अनुकरण कर बुद्धि, विद्या और वाणी को धारण करें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यान् देवत्रावर्त्तमानां देवीं धियं यूयमभि दधिध्वं तां वो वयमपि दधीमहि। यान् देवत्रा वाचं यूयं प्र कृणुध्वं तां वो वयमपि प्र कुर्याम ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
सर्वैर्मनुष्यैः किमेष्टव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभि) आभिमुख्ये (वः) युष्माकम् (देवीम्) दिव्याम् (धियम्) प्रज्ञाम् (दधिध्वम्) (प्र) (वः) युष्माकम् (देवत्रा) विद्वत्सु (वाचम्) (कृणुध्वम्) ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैर्विद्वदनुकरणेन प्रज्ञा विद्या वाक् च धर्त्तव्या ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी विद्वानांचे अनुकरण करून बुद्धी, विद्या व वाणी धारण करावी. ॥ ९ ॥
10 आ चष्थ - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ चष्ट आसाम् पा᳓थो नदी᳓नां
व᳓रुण उग्रः᳓ सह᳓स्रचक्षाः
मूलम् ...{Loading}...
आ च॑ष्ट आसां॒ पाथो॑ न॒दीनां॒ वरु॑ण उ॒ग्रः स॒हस्र॑चक्षाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
आ᳓ चष्ट आसाम् पा᳓थो नदी᳓नां
व᳓रुण उग्रः᳓ सह᳓स्रचक्षाः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
āsām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
caṣṭe ← √cakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
nadī́nām ← nadī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
pā́thaḥ ← pā́thas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sahásracakṣāḥ ← sahásracakṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ugráḥ ← ugrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ । च॒ष्टे॒ । आ॒सा॒म् । पाथः॑ । न॒दीना॑म् । वरु॑णः । उ॒ग्रः । स॒हस्र॑ऽचक्षाः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- caṣṭa ← caṣṭe ← cakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “watch; look.”
- āsām ← idam
- [noun], genitive, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pātho ← pāthaḥ ← pāthas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “pāthas [word]; water; place.”
- nadīnāṃ ← nadīnām ← nadī
- [noun], genitive, plural, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
- varuṇa ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- ugraḥ ← ugra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- sahasracakṣāḥ ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasracakṣāḥ ← cakṣāḥ ← cakṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eye; look; radiance.”
सायण-भाष्यम्
सहस्रचक्षाः बहुचक्षुः वरुणः आसां नदीनां पाथः जलम् आ चष्टे अभिपश्यति । कीदृशो वरुणः । उग्रः उद्गूर्ण ओजस्वी वा ॥ ॥ २५ ॥
Wilson
English translation:
“The fierce Varuṇa, the thousand-eyed, contemplates the water of these rivers.”
Jamison Brereton
He inspects the haven of these (waters), of the rivers—
powerful Varuṇa of a thousand eyes.
᳓
Jamison Brereton Notes
10-11 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
After several vss. with a ritual, priestly focus, we return to the semiriddling listing of gods, with these two vss. devoted to Varuṇa. In 10 the subj.
Varuṇa is withheld till the 2nd half, thereby producing a quickly solved riddle. Vs. 11 does not name him at all, but the referent is clear from the phraseology, as well as the previous vs. ### 10 The easiest thing to do with fem. gen. pl. āsām is to have it modify fem.
gen. pl. nadī́nām, as Geldner and Renou do (e.g., “de ces rivières”). But it is unaccented and therefore should be a pronominal demonstrative, rather than an adjectival one. I therefore assume that it picks up the waters (ā́paḥ) earlier in the hymn (2c, 3a); the connection of Varuṇa with the waters, though not as firm in the RV as it is later, would evoke them. The rivers are then in apposition to these unnamed waters. Renou in his comm. notes the “lien” of āsām with ā́paḥ earlier in the hymn but seems to stop short of syntactically separating āsām from the rivers in this vs. For further disc. see comm. ad I.68.7.
Griffith
Varuna, Mighty, with a thousand eyes, beholds the paths wherein these rivers run.
Geldner
Varuna, der Gewaltige, Tausendäugige beaufsichtigt den Bezirk dieser Flüsse;
Grassmann
Es schaute dieser – Gewässer Pfade mit tausend Augen – Varuna mächtig,
Elizarenkova
Надзирает за местом этих рек
Варуна, грозный, тысячеокий.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह विद्वान् कैसा हो, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् ! जैसे (वरुणः) सूर्य के समान (उग्रः) तेजस्वी जन (सहस्रचक्षाः) जिसके वा जिससे हजार दर्शन होते हैं वह सूर्य (आसाम्) इन (नदीनाम्) नदियों के (पाथः) जल को खींचता और पूरा करता है, वैसे हुए आप मनुष्यों के चित्तों को खींच के जिस कारण विद्या को (आ, चष्टे) कहते हैं, इससे सत्कार करने योग्य हैं ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जो विद्वान् सूर्य के तुल्य अविद्या को निवार के विद्या के प्रकाश को उत्पन्न करता है, वही यहाँ माननीय होता है ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यथा वरुण उग्रः सहस्रचक्षास्सूर्य आसां नदीनां पाथ आकर्षति पूरयति च तथाभूतो भवान् मनुष्यचित्तान्याकृष्य यतो विद्यामाचष्टे तस्मात्सत्कर्तव्योऽस्ति ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्स विद्वान् कीदृशो भवेदित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (चष्टे) समन्तात्कथयति (आसाम्) (पाथः) उदकम् (नदीनाम्) (वरुणः) सूर्य इव (उग्रः) तेजस्वी (सहस्रचक्षाः) सहस्रं चक्षांसि दर्शनानि यस्माद्यस्य वा ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यो विद्वान् सूर्यवदविद्यां निवार्य विद्याप्रकाशं जनयति स एवात्र माननीयो भवति ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जो विद्वान सूर्याप्रमाणे अविद्येचे निवारण करून विद्येचा प्रकाश उत्पन्न करतो तोच माननीय असतो. ॥ १० ॥
11 राजा राष्थ्रानाम् - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
रा᳓जा राष्ट्रा᳓नाम् पे᳓शो नदी᳓नाम्
अ᳓नुत्तम् अस्मै क्षत्रं᳓ विश्वा᳓यु
मूलम् ...{Loading}...
राजा॑ रा॒ष्ट्रानां॒ पेशो॑ न॒दीना॒मनु॑त्तमस्मै क्ष॒त्रं वि॒श्वायु॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
रा᳓जा राष्ट्रा᳓नाम् पे᳓शो नदी᳓नाम्
अ᳓नुत्तम् अस्मै क्षत्रं᳓ विश्वा᳓यु
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
nadī́nām ← nadī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
péśaḥ ← péśas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rā́jā ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rāṣṭrā́nām ← rāṣṭrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
ánuttam ← ánutta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
viśvā́yu ← viśvā́yu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
राजा॑ । रा॒ष्ट्राना॑म् । पेशः॑ । न॒दीना॑म् । अनु॑त्तम् । अ॒स्मै॒ । क्ष॒त्रम् । वि॒श्वऽआ॑यु ॥
Hellwig Grammar
- rājā ← rājan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- rāṣṭrānām ← rāṣṭra
- [noun], genitive, plural, neuter
- “kingdom; kingdom; kingship; rāṣṭra [word]; citizenry.”
- peśo ← peśaḥ ← peśas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “decoration; shape.”
- nadīnām ← nadī
- [noun], genitive, plural, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
- anuttam ← anutta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “anutta [word]; insuperable.”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- kṣatraṃ ← kṣatram ← kṣatra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- viśvāyu
- [noun], nominative, singular, neuter
- “lifelong.”
सायण-भाष्यम्
राष्ट्रानां राष्ट्राणाम् ॥ णत्वाभावश्छान्दसः ॥ ईश्वराणामपि वरुणः राजा ईश्वरः भवति । नदीनां पेशः रूपं रूपकृदपि भवतीत्यर्थः। अस्मै । षष्ठ्यर्थे चतुर्थी। अस्य वरुणस्य क्षत्रं बलम् अनुत्तम् अन्यैरबाधितं विश्वायु सर्वतो गन्तृ भवतीति ॥
Wilson
English translation:
“He is the king of kings; the beauty of the rivers his all-pervading strength is irresistible.”
Jamison Brereton
King of kingdoms, ornament of the rivers:
lifelong lordship has been conceded to him.
᳓
Jamison Brereton Notes
10-11 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
After several vss. with a ritual, priestly focus, we return to the semiriddling listing of gods, with these two vss. devoted to Varuṇa. In 10 the subj.
Varuṇa is withheld till the 2nd half, thereby producing a quickly solved riddle. Vs. 11 does not name him at all, but the referent is clear from the phraseology, as well as the previous vs. ### 10 The easiest thing to do with fem. gen. pl. āsām is to have it modify fem.
gen. pl. nadī́nām, as Geldner and Renou do (e.g., “de ces rivières”). But it is unaccented and therefore should be a pronominal demonstrative, rather than an adjectival one. I therefore assume that it picks up the waters (ā́paḥ) earlier in the hymn (2c, 3a); the connection of Varuṇa with the waters, though not as firm in the RV as it is later, would evoke them. The rivers are then in apposition to these unnamed waters. Renou in his comm. notes the “lien” of āsām with ā́paḥ earlier in the hymn but seems to stop short of syntactically separating āsām from the rivers in this vs. For further disc. see comm. ad I.68.7.
Griffith
He, King of kings, the glory of the floods, o’er all that liveth hath resistless sway.
Geldner
Der König der Königreiche, der Flüsse Zierde. Ihm ist lebenslänglich die Herrschaft zugestanden.
Grassmann
Der Herr der Reiche, – der Schmuck der Ströme; ihm ist umfassend – und fest die Herrschaft.
Elizarenkova
(Он) царь царств, украшение рек.
Непоколебима его власть, длящаяся весь век.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा किसके तुल्य क्या करे, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (राजा) प्रकाशमान (नदीनाम्) नदियों के (पेशः) रूप के समान (राष्ट्रानाम्) राज्यों की रक्षा का विधान करता है (अस्मै) इसके लिये (अनुत्तम्) शत्रुओं से अपीड़ित (विश्वायु) जिससे समस्त आयु होती है वह (क्षत्रम्) धन वा राज्य होता है ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जो राजा न्यायकारी विद्वान् होता है, उसके प्रति समुद्र को नदी जैसे, वैसे प्रजा अनुकूल होकर ऐश्वर्य्य को उत्पन्न कराती हैं और इस राजा को पूरी आयु भी होती है ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो राजा नदीनां पेश इव राष्ट्रानां रक्षां विधत्तेऽस्माअनुत्तं विश्वायु क्षत्रं भवति ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्स राजा किंवत् किं कुर्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (राजा) प्रकाशमानः (राष्ट्रानाम्) राज्यानाम्। अत्र वा छन्दःसीति णत्वाभावः। (पेशः) रूपम् (नदीनाम्) (अनुत्तम्) अनुकूलं शत्रुभिरबाधितम् (अस्मै) (क्षत्रम्) धनं राज्यं वा (विश्वायु) विश्वं सम्पूर्णामायु यस्मात्तत् ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यो राजा न्यायकारी विद्वान् भवति तम्प्रति समुद्रं नद्य इव प्रजा अनुकूला भूत्वैश्वर्यं जनयन्ति पूर्णमायुश्चास्य भवति ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जो राजा न्यायी विद्वान असतो, जशा नद्या समुद्राला मिळतात तशी प्रजा त्याला अनुकूल असून ऐश्वर्य उत्पन्न करविते व राजा दीर्घायुषी होतो. ॥ ११ ॥
12 अविष्थो अस्मान्विश्वासु - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓विष्टो अस्मा᳓न् वि᳓श्वासु विक्षु᳓
अ᳓द्युं कृणोत शं᳓सं निनित्सोः᳓
मूलम् ...{Loading}...
अवि॑ष्टो अ॒स्मान्विश्वा॑सु वि॒क्ष्वद्युं॑ कृणोत॒ शंसं॑ निनि॒त्सोः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
अ᳓विष्टो अस्मा᳓न् वि᳓श्वासु विक्षु᳓
अ᳓द्युं कृणोत शं᳓सं निनित्सोः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
áviṣṭa ← √avⁱ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
u ← u (invariable)
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
víśvāsu ← víśva- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
ádyum ← ádyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kr̥ṇota ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ninitsóḥ ← ninitsú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG, mood:DES}
śáṁsam ← śáṁsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अवि॑ष्टो॒ इति॑ । अ॒स्मान् । विश्वा॑सु । वि॒क्षु । अद्यु॑म् । कृ॒णो॒त॒ । शंस॑म् । नि॒नि॒त्सोः ॥
Hellwig Grammar
- aviṣṭo ← aviṣṭa ← av
- [verb], plural, Aorist imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- aviṣṭo ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- asmān ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- viśvāsu ← viśva
- [noun], locative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- vikṣv ← vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- adyuṃ ← adyum ← adyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- kṛṇota ← kṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- śaṃsaṃ ← śaṃsam ← śaṃsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “praise; śaṃs; recitation.”
- ninitsoḥ ← ninitsu
- [noun], genitive, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
अयं द्वृचो दैवः । हे देवाः अस्मान् विश्वासु सर्वासु विक्षु प्रजासु । अविष्ट उ इति समुदितम् अविष्टो इति । अविष्ट रक्षत। शंसं निनित्सोः निन्दितुमिच्छतः शत्रोः अद्युम् अदीप्तिं कृणोत कुरुत च ॥
Wilson
English translation:
“Protect us, gods, among all people; render extinct the calumny of the malevolent.”
Jamison Brereton
Aid us amid all the clans;
render harmless the “laud” of him who wishes to scorn.
Jamison Brereton Notes
The hapax ádyu- has been variously analyzed and rendered: e.g., Sāyaṇa. adīpti- ‘non-shining’, reflected in Grassmann’s ‘glanzlos’ and probably Renou’s ‘sans éclat’; Oldenberg ‘excluded from heaven’. But Geldner’s (n. 12b) comparison of Oldenberg Avestan aidiiu- (YH 2x, plus a YA rep.) ‘harmless’ is surely correct and is accepted by EWA, etc. For disc., with earlier lit., see Narten, YH 280-81.
Our half-verse ádyuṃ kṛṇota śáṃsaṃ ninitsóḥ is nearly identical to VII.25.2c āré táṃ śáṃsaṃ kṛṇuhi ninitsóḥ, though in a different meter (our two 5-syl. pādas of Dvipadā versus Triṣṭubh). To accommodate the meter the verb and object had to be flipped and a different predicate supplied. This metrically driven modification procedure is instructive.
12-13 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The 2nd pl. subjects of all the verbs but vy ètu in 13a must be the gods in general. The priests/poets who were previously unspecified 2nd pl. subjects do not command the powers to carry out the desires specified.
Griffith
May he assist us among all the tribes, and make the envier’s praise devoid of light.
Geldner
Stehet uns in allen Niederlassungen bei; machet die üble Rede des Tadelsüchtigen unschädlich!
Grassmann
O unterstützt uns – in allen Häusern; nicht macht uns brennend – den Spott des Neiders.
Elizarenkova
Поддержите нас во всех племенах!
Сделайте лишенной блеска речь желающего осрамить!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजजन क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजजनो ! तुम (विश्वासु) समस्त (विक्षु) प्रजाओं में (अस्मान्) उनके अनुकूल राज्याधिकारी हम जनों को (अविष्टो) दोषों में न प्रवेश किये हुए निरन्तर रक्षा करो हमारी (शंसम्) प्रशंसा (कृणोत) करो हम लोगों की (निनित्सोः) निन्दा करना चाहते हुए के (अद्युम्) प्रकाशरहित व्यवहार को प्रकाश करो ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजजन प्रजाओं में वर्त्तमान निन्दक जनों का निवारण कर प्रशंसा करनेवालों की रक्षा कर और प्रजाजनों में पिता के समान वर्त्त कर अविद्यान्धकार को निवारण करें ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजजना ! यूयं विश्वासु विक्ष्वस्मान्नविष्टो सततं रक्षत अस्माकं शंसं कृणोत अस्मान्निनित्सोर्व्यवहारमद्युं कृणोत ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजजनाः किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अविष्टो) दोषेष्वप्रविष्टाः सन्तो रक्षतः (अस्मान्) तदनुकूलान् राज्यादिकारिणः (विश्वासु) अखिलासु (विक्षु) प्रजासु (अद्युम्) प्रकाशरहितं व्यवहारम् (कृणोत) (शंसम्) प्रशंसनम् (निनित्सोः) निन्दितुमिच्छतः ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजजनाः प्रजासु वर्त्तमानान् निन्दकान् जनान् निवार्य प्रशंसकान् संरक्ष्य प्रजासु पितृवद्वर्तित्वा अविद्यान्धकारं निवारयन्तु ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजजनांनी प्रजेतील निंदक लोकांचे निवारण करून प्रशंसा करणाऱ्यांचे रक्षण करून प्रजेशी पित्याप्रमाणे वागून अविद्या अंधकाराचे निवारण करावे. ॥ १२ ॥
13 व्येतु दिद्युद्द्विषामशेवा - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ एतु दिद्यु᳓द् द्विषा᳓म् अ᳓शेवा
युयो᳓त वि᳓ष्वग् र᳓पस् तनू᳓नाम्
मूलम् ...{Loading}...
व्ये॑तु दि॒द्युद्द्वि॒षामशे॑वा यु॒योत॒ विष्व॒ग्रप॑स्त॒नूना॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
वि᳓ एतु दिद्यु᳓द् द्विषा᳓म् अ᳓शेवा
युयो᳓त वि᳓ष्वग् र᳓पस् तनू᳓नाम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
áśevā ← áśeva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
didyút ← didyút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dviṣā́m ← dvíṣ- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
etu ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
rápaḥ ← rápas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tanū́nām ← tanū́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
víṣvak ← víṣvañc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yuyóta ← √yu- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
वि । ए॒तु॒ । दि॒द्युत् । द्वि॒षाम् । अशे॑वा । यु॒योत॑ । विष्व॑क् । रपः॑ । त॒नूना॑म् ॥
Hellwig Grammar
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- etu ← i
- [verb], singular, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- didyud ← didyut
- [noun], nominative, singular, feminine
- “arrow; Didyut.”
- dviṣām ← dviṣ
- [noun], genitive, plural, masculine
- “hostile; hating.”
- aśevā ← aśeva
- [noun], nominative, singular, feminine
- “harmful; unfriendly.”
- yuyota ← yu
- [verb], plural, Present imperative
- “keep away; separate; ward off.”
- viṣvag ← viṣvak ← viṣvañc
- [noun], accusative, singular, neuter
- “dispersed; viṣvañc [word].”
- rapas ← rapaḥ ← rapas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “injury; disease; infirmity; damage.”
- tanūnām ← tanū
- [noun], genitive, plural, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
सायण-भाष्यम्
द्विषां शत्रूणां दिद्युत् आयुधम् अशेवा असुखकरी विष्वक् सर्वतः व्येतु अपगच्छतु । तनूनाम् अङ्गानां रपः पापं देवाः युयोत अस्मत्तः पृथक्कुरुत ॥
Wilson
English translation:
“May the blazing (weapons) of foes pass by innocuous; separate, (gods), universally (from us) the sin ofour bodies.”
Jamison Brereton
Let the unfriendly missile of the haters go wide.
Keep the infirmity of bodies away, off to the side.
᳓
Jamison Brereton Notes
12-13 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The 2nd pl. subjects of all the verbs but vy ètu in 13a must be the gods in general. The priests/poets who were previously unspecified 2nd pl. subjects do not command the powers to carry out the desires specified.
Griffith
May the foes’ threatening arrow pass us by: may he put far from us our bodies’ sin.
Geldner
Abseits soll das unheilvolle Geschoß der Feinde gehen; wehret nach allen Seiten den Schaden der Leiber ab!
Grassmann
Der Feinde schlimmes – Geschoss entweiche; weithin vertreibet – den Fehl der Leiber.
Elizarenkova
Пусть пройдет стороной злой выстрел ненавистников!
Отвратите со всех сторон повреждение (наших) тел!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे राजजन क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजजन विद्वानो ! तुम (द्विषाम्) द्वेष करनेवालों को (अशेवा) असुख अर्थात् दुःख को करो (तनूनाम्) शरीरों के (दिद्युत्) निरन्तर प्रकाशमान (विष्वक्) और व्याप्त (रपः) अपराध को (युयोत) अलग करो जिसमें भद्र उत्तम सब मनुष्यों को सुख (वि, एतु) व्याप्त हो ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजजनो ! तुम, जो धार्मिक सज्जनों को पीड़ा देवें उनको दण्ड से पवित्र करो, जिससे सब ओर से सबको सुख प्राप्त हो ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजजना विद्वांसो ! यूयं द्विषामशेवा कुरु तनूनां दिद्युद्विष्वग्रपो युयोत पृथक्कुरुत यतः भद्रान् सर्वान् सुखं व्येतु ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते राजजनाः किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वि) विशेषेण (एतु) प्राप्नोतु (दिद्युत्) भृशं द्योतमानम् (द्विषाम्) द्वेष्टॄणाम् (अशेवा) असुखानि (युयोत) (विष्वक्) व्याप्तम् (रपः) अपराधम् (तनूनाम्) शरीराणाम् ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजजना ! यूयं ये धार्मिकान् पीडयेयुस्तान् दण्डेन पवित्रान् कुरुत यतो सर्वतस्सर्वान् सुखं प्राप्नुयात् ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजजनांनो ! जे धार्मिक सज्जन लोकांना त्रास देतात त्यांना दंड देऊन ठीक करा. ज्यामुळे सर्वांना सर्वत्र सुख मिळो. ॥ १३ ॥
14 अवीन्नो अग्निर्हव्यान्नमोभिः - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓वीन् नो अग्नि᳓र् हव्या᳓न् न᳓मोभिः
प्र᳓यिष्ठो+ अस्मा अधायि स्तो᳓मः
मूलम् ...{Loading}...
अवी॑न्नो अ॒ग्निर्ह॒व्यान्नमो॑भिः॒ प्रेष्ठो॑ अस्मा अधायि॒ स्तोमः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
अ᳓वीन् नो अग्नि᳓र् हव्या᳓न् न᳓मोभिः
प्र᳓यिष्ठो+ अस्मा अधायि स्तो᳓मः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ávīt ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
havyā́t ← havyā́d- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
námobhiḥ ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
adhāyi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
préṣṭhaḥ ← préṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG, mood:OPT}
stómaḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अवी॑त् । नः॒ । अ॒ग्निः । ह॒व्य॒ऽअत् । नमः॑ऽभिः । प्रेष्ठः॑ । अ॒स्मै॒ । अ॒धा॒यि॒ । स्तोमः॑ ॥
Hellwig Grammar
- avīn ← avīt ← av
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- havyān ← havyād
- [noun], nominative, singular, masculine
- namobhiḥ ← namas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- preṣṭho ← preṣṭhaḥ ← preṣṭha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “dearest.”
- asmā ← asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- adhāyi ← dhā
- [verb], singular, Aorist passive
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- stomaḥ ← stoma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
सायण-भाष्यम्
हव्यात् हव्यानामत्ता अग्निः नमोभिः अस्मदीयैर्नमस्कारैः प्रेष्ठः प्रियतमः सन् नः अस्मान् अवीत् रक्षतु । अस्मै अग्नये स्तोत्रम् अधायि अस्माभिर्व्यधायि ॥
Wilson
English translation:
“May Agni, the feeder on oblations, propitiated by our homage, protect us; to him has our praise beenaddressed.”
Jamison Brereton
Agni, the oblation-eater, has aided us with our acts of reverence. The dearest praise has been produced for him.
Jamison Brereton Notes
Initial injunc. 3rd sg. -iṣ-aor. ávīn (for ávīt) matches the init. áviṣṭa (+u) of 12a, which I (and the standard tr.) take as a 2nd pl. -iṣ-aor. impv. Renou takes ávīt here as hortatory/imperatival (“Qu’Agni favorise …”), but I see no problem in having a preterital (or perhaps general present “Agni aids …”) injunc. form in this vs. characterizing an individual god. The 2nd pl. is found in the hortatory address to the gods in general, parallel to impv. kṛṇota in 12c, whereas ávīt is followed by an augmented pass. aor. adhāyi, expressing the reciprocal human action in response to the god’s help. 46 The first half-vs. contains two exx. of -t/d à -n sandhi before nasal: (ávīt à) ávīn no and (havyā́d à) havyā́n námobhiḥ. Renou renders the latter as if it were an acc. pl. to havyá- (“… favorise nos oblations”), but this must be an example of a hasty Homeric nod, since havyá- ‘oblation’ is always neut.
Whose námobhiḥ? Geldner takes them as Agni’s, which he offers to the gods. I think it more likely that it refers to our acts of reverence to Agni, to which he reciprocates by aiding us. So also Scarlatta (40: “durch {unsere} Ehrerbietungen”). Renou takes námobhiḥ with the following clause: “Avec hommages a été déposée … la louange …”). This avoids the problem and works well semantically, but in this hymn verses regularly fall into two clauses separated by the half-vs. boundary, and there are no examples of a portion of b adjoined to the clause of cd.
Griffith
Agni, oblation-cater, through our prayers aid us: to him our dearest laud is brought.
Geldner
Es helfe uns der Opferesser Agni mit seinen Huldigungen. Das angenehmste Loblied war für ihn gemacht.
Grassmann
Es helf uns Agni – die Opfer essend, ihm ward geweihet – das liebste Loblied.
Elizarenkova
Да поможет нам Агни-пожиратель жертв за (наши) поклонения!
Самое приятное восхваление сложено для него.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा क्या करे, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जिस राजा ने (अस्मै) इस राज्य के लिये (प्रेष्ठः) अतीव प्रिय (स्तोमः) प्रशंसा व्यवहार (अधायि) धारण किया गया जो (हव्यात्) होम करने योग्य अन्न भोजन करनेवाले (अग्निः) अग्नि के समान वर्त्तमान राजा (नमोभिः) अन्नादि पदार्थों से (नः) हम लोगों की (अवीत्) रक्षा करे, वही हम लोगों को सत्कार करने योग्य है ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जैसे सूर्य स्वप्रकाश से सब की रक्षा करता है, वैसे राजा न्याय के प्रकाश से सब प्रजा की रक्षा करे ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: येन राज्ञाऽस्मै राष्ट्राय प्रेष्ठः स्तोमोऽधायि यो हव्यादाग्निरिव राजा नमोभिर्नोऽस्मान् अवीत् स एवास्माभिः सत्कर्तव्योऽस्ति ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा किं कुर्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अवीत्) रक्षेत् (नः) अस्मान् (अग्निः) पावक इव (हव्यात्) यो हव्यान्यत्ति सः (नमोभिः) अन्नादिभिः (प्रेष्ठः) अतिशयेन प्रियः (अस्मै) (अधायि) ध्रियते (स्तोमः) प्रशंसाव्यवहारः ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्यस्स्वप्रकाशेन सर्वान्रक्षति तथा राजा न्यायप्रकाशेन सर्वाः प्रजा रक्षेत् ॥१४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य स्वप्रकाशाने सर्वांचे रक्षण करतो तसे राजाने न्याय प्रकाशाने सर्व प्रजेचे रक्षण करावे. ॥ १४ ॥
15 सजूर्देवेभिरपां नपातम् - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सजू᳓र् देवे᳓भिर् अपां᳓ न᳓पातं
स᳓खायं कृध्वं शिवो᳓ नो अस्तु
मूलम् ...{Loading}...
स॒जूर्दे॒वेभि॑र॒पां नपा॑तं॒ सखा॑यं कृध्वं शि॒वो नो॑ अस्तु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
सजू᳓र् देवे᳓भिर् अपां᳓ न᳓पातं
स᳓खायं कृध्वं शिवो᳓ नो अस्तु
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
devébhiḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
nápātam ← nápat- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sajū́s ← sajū́s (invariable)
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
kr̥dhvam ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sákhāyam ← sákhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śiváḥ ← śivá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
स॒ऽजूः । दे॒वेभिः॑ । अ॒पाम् । नपा॑तम् । सखा॑यम् । कृ॒ध्व॒म् । शि॒वः । नः॒ । अ॒स्तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- sajūr ← sajūs
- [adverb]
- devebhir ← devebhiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- apāṃ ← apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- napātaṃ ← napātam ← napāt
- [noun], accusative, singular, masculine
- “grandson; nephew; napāt [word].”
- sakhāyaṃ ← sakhāyam ← sakhi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- kṛdhvaṃ ← kṛdhvam ← kṛ
- [verb], plural, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- śivo ← śivaḥ ← śiva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “auspicious; benevolent; benign; good-hearted; dear; śiva [word]; holy; nice.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
हे स्तोतारः अपाम् उदकानां नपातं पुत्रमग्निम्। ‘सूनुः नपात् ’ इत्यपत्यनामसु पाठात् । देवेभिः देवैः सजूः सह सखायं मित्रं स्तुतिभिः कृध्वं कुरुध्वम् । स चापां नपात् नः अस्मभ्यं शिवः सुखकरः अस्तु भवतु ॥
Wilson
English translation:
“Glorify along with the gods our friend, the grandson of the waters; may he be propitious to us.”
Jamison Brereton
Along with the gods, make the Child of the Waters your companion. Let him be friendly to us.
Jamison Brereton Notes
Here the 2nd pl. address appears to be to the priests/poets.
This is the one of the few vss. in which the half-vs. break does not coincide with a major syntactic break, and this is made more noticeable by the fact that there is a clause break between pādas c and d.
Griffith
Accordant with the Gods choose for our Friend the Waters’ Child: may he be good to us.
Geldner
In Eintracht mit den Göttern machet den Apam Napat euch zum Freunde, er soll uns günstig sein.
Grassmann
Macht euch zum Freunde – den Sohn der Wasser vereint den Göttern; – er sei uns heilvoll.
Elizarenkova
В согласии с богами Апам Напата
Сделайте товарищем (нашим)! Пусть будет он милостив к нам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे राजजन क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जैसे (देवेभिः) विद्वानों से वा पृथिवी आदि दिव्य पदार्थों के (सजूः) साथ वर्त्तमान सूर्यमण्डल (अपां नपातम्) जलों के उस व्यवहार को जो नहीं नष्ट होता मेघ के समान करता है, वैसे आप (नः) हमारे वा हमारे लिये (शिवः) मङ्गलकारी (अस्तु) हों, हे विद्वानो ! ऐसे राजा को हमारा (सखायम्) मित्र (कृध्वम्) कीजिये ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । हे मनुष्यो ! जैसे सूर्य आदि पदार्थ जगत् में मित्र के समान वर्त कर सुखकारी होते हैं, वैसे ही राजजन सब के मित्र होकर मङ्गलकारी होते हैं ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यथा देवेभिस्सजूस्सूर्योऽपां नपातं करोति तथा भवान् नः शिवोऽस्तु। हे विद्वांस ! ईदृशं राजानं नस्सखायं यूयं कृध्वम् ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते राजजनाः किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सजूः) सह वर्त्तमानः (देवेभिः) विद्वद्भिर्दिव्यैः पृथिव्यादिभिर्वा (अपाम्) जलानाम् (नपातम्) यो न पतति न नश्यति तं मेघमिव (सखायम्) सुहृदम् (कृध्वम्) कुरुध्वम् (शिवः) मङ्गलकारी (नः) अस्मभ्यमस्माकं वा (अस्तु) ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा सूर्यादयः पदार्थाः जगति मित्रवद्वर्तित्वा सुखकारिणो भवन्ति तथैव राजजनाः सर्वेषां सखायो भूत्वा मङ्गलकारिणो भवन्ति ॥१५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसे सूर्य इत्यादी पदार्थ जगात मित्राप्रमाणे वागून सुखकारी ठरतात तसेच राजजन सर्वांचे मित्र बनून कल्याण करतात. ॥ १५ ॥
16 अब्जामुक्थैरहिं गृणीषे - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अब्जा᳐᳓म् उक्थइ᳓र् अ᳓हिं गृणीषे
बुध्ने᳓ नदी᳓नां र᳓जस्सु षी᳓दन्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒ब्जामु॒क्थैरहिं॑ गृणीषे बु॒ध्ने न॒दीनां॒ रज॑स्सु॒ षीद॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अहिः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
अब्जा᳐᳓म् उक्थइ᳓र् अ᳓हिं गृणीषे
बुध्ने᳓ नदी᳓नां र᳓जस्सु षी᳓दन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
abjā́m ← abjā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gr̥ṇīṣe ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ukthaíḥ ← ukthá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
budhné ← budhná- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
nadī́nām ← nadī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
rájassu ← rájas- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
sī́dan ← √sad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒प्ऽजाम् । उ॒क्थैः । अहि॑म् । गृ॒णी॒षे॒ । बु॒ध्ने । न॒दीना॑म् । रजः॑ऽसु । सीद॑न् ॥
Hellwig Grammar
- abjām ← ap
- [noun], masculine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- abjām ← jām ← jā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “born.”
- ukthair ← ukthaiḥ ← uktha
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- ahiṃ ← ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- gṛṇīṣe ← gṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “praise.”
- budhne ← budhna
- [noun], locative, singular, neuter
- “bottom; bottom; base.”
- nadīnāṃ ← nadīnām ← nadī
- [noun], genitive, plural, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
- rajassu ← rajas
- [noun], locative, plural, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- ṣīdan ← sīdan ← sad
- [verb noun], nominative, singular
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
सायण-भाष्यम्
अहिं मेघानामाहन्तारं नदीनाम् उदकानां बुध्ने स्थाने। बुध्नमन्तरिक्षं बद्धा अस्मिन् धृता आप इति व्युत्पत्तेः । तस्मिन् रजःसु उदकेषु सीदन् सीदन्तम् अब्जाम् अप्सु जातमिममग्निम् उक्थैः स्तोत्रैः गृणीषे। ‘बुध्ने नदीनां रजःसूदकेषु सीदन् बुध्नमन्तरिक्षं बद्धा अस्मिन् धृता आप इति ’ (निरु. १०. ४४ ) इति ॥
Wilson
English translation:
“I glorify with hymns the disperser of the clouds in the firmament; the water-born, sitting among thewaters of the rivers.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Disperser of the clouds: ahim gṛṇīse budhne, dividing two words usually put together:ahirbudhna: māghānāmāhantāram, the firmament, or the region in which the waters of rains are bound orretained, baddhā asmin dhṛtā āpa viti vyutpatteḥ (Nirukta. 10.44); in the next ṛca the words are united as aname of Agni
Jamison Brereton
I will sing to the water-born serpent with hymns:
he is sitting in the depth of the rivers, in the dusky realms.
Jamison Brereton Notes
Assuming that it is the serpent that is sitting in the depths, that is, that the referent is Ahi Budhnya, who is found explicitly in vs. 17, I see no alternative to taking the nom. sg. pres. part. sī́dan as the predicate of a nominal sentence in cd, picking up the acc. obj. abjā́m …áhim in ab. Sāyaṇa. simply indicates that sī́dan is for acc. sī́dantam, and Geldner and Renou tr. cd as it if were a rel. cl. (e.g., “qui siège …”), a translational choice that blurs the Sanskrit. The alternative, which unifies the syntax at the expense of the sense, is to take sī́dan as implicitly modifying the 1st sg. subj. of gṛṇīṣe ‘I will sing’ in the first hemistich. So Scarlatta (134): “… Den wassergeborenen Drachen preise ich …, {ihn}, der auf dem Grund der Flüsse weilt, wenn ich im Finstern sitze,” construing c (budhné nadī́nām) with the acc. serpent of ab and d (rájassu ṣī́dan) with the 1st sg. subj. This interpr. seems highly unlikely: why would the poet “I” be sitting in the darkness? and where does Scarlatta get the “weilt” for the serpent? I do not understand the reason for the close sandhi of rájassu ṣī́dan.
Griffith
With lauds I sing the Dragon born of floods: he sits beneath the streams in middle air.
Geldner
Den wassergeborenen Drachen preise ich in Liedern, der in der Tiefe der Flüsse im Dunkeln sitzt.
Grassmann
Mit Liedern preis ich – den Wasserdrachen, der sitzt in Lüften – im Grund der Ströme.
Elizarenkova
Ахи, рожденного в воде, я воспеваю в гимнах,
(Того,) кто сидит на дне рек в темных просторах.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अहिः
- वसिष्ठः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे राजजन किसके तुल्य क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जैसे सूर्य (बुध्ने) अन्तरिक्ष में वर्त्तमान (नदीनाम्) नदियों के सम्बन्धी (रजःसु) लोकों में (सीदन्) स्थिर होता हुआ (अब्जाम्) जलों में उत्पन्न हुए (अहिम्) मेघ को उत्पन्न करता है, वैसे (उक्थैः) उसके गुणों के प्रशंसक वचनों से राज्य में जो ऐश्वर्य उनमें स्थिर होते हुए आप नदियों के प्रवाह के समान जिससे विद्या को (गृणीषे) कहते हो, इससे सत्कार करने योग्य हो ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । हे राजपुरुषो ! जैसे सूर्य वर्षा से नदियों को पूर्ण करता है, वैसे धन-धान्यों से तुम प्रजाओं को पूर्ण करो ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यथा सूर्यो बुध्ने वर्त्तमानो नदीनां रजःसु सीदन् अब्जामहिं जनयति तथोक्थै राष्ट्रे रजःसु सीदन् नदीनां प्रवाहमिव यतो विद्या गृणीषे तस्मात् सत्कर्तव्योऽसि ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते राजजना किंवत् किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अब्जाम्) अप्सु जातम् (उक्थैः) ये तद्गुणप्रशंसकैर्वचोभिः (अहिम्) मेघमिव (गृणीषे) (बुध्ने) अन्तरिक्षे (नदीनाम्) सरिताम् (रजःसु) लोकेष्वैश्वर्येषु वा (सीदन्) तिष्ठन् ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे राजपुरुषा ! यथा सूर्यो वर्षाभिर्नदीः पूरयति तथा धनधान्यैः प्रजा यूयं पूरयत ॥१६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजपुरुषांनो ! सूर्य जसा वृष्टी करून नद्या पूरित करतो तसे धनधान्याने तुम्ही प्रजेला पूरित करा. ॥ १६ ॥
17 मा नोऽहिर्बुध्न्यो - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मा᳓ नो अ᳓हिर् बुध्नि᳓यो रिषे᳓ धान्
मा᳓ यज्ञो᳓ अस्य स्रिधद् ऋतायोः᳓
मूलम् ...{Loading}...
मा नोऽहि॑र्बु॒ध्न्यो॑ रि॒षे धा॒न्मा य॒ज्ञो अ॑स्य स्रिधदृता॒योः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अहिर्बुध्न्यः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
मा᳓ नो अ᳓हिर् बुध्नि᳓यो रिषे᳓ धान्
मा᳓ यज्ञो᳓ अस्य स्रिधद् ऋतायोः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.;; repeated line
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
áhiḥ ← áhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
budhnyàḥ ← budhnyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhāt ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
riṣé ← ríṣ- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
r̥tāyóḥ ← r̥tāyú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sridhat ← √sridh- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
yajñáḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
मा । नः॒ । अहिः॑ । बु॒ध्न्यः॑ । रि॒षे । धा॒त् । मा । य॒ज्ञः । अ॒स्य॒ । स्रि॒ध॒त् । ऋ॒त॒ऽयोः ॥
Hellwig Grammar
- mā
- [adverb]
- “not.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ‘hir ← ahiḥ ← ahi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- budhnyo ← budhnyaḥ ← budhnya
- [noun], nominative, singular, masculine
- riṣe ← riṣ
- [verb noun]
- “suffer; harm.”
- dhān ← dhāt ← dhā
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- yajño ← yajñaḥ ← yajña
- [noun], nominative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sridhad ← sridhat ← sridh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- ṛtāyoḥ ← ṛtāyu
- [noun], genitive, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
अहिर्बुध्न्यः । बुध्नेऽन्तरिक्षे भवो बुध्न्यः। अहिश्चासौ बुध्न्यश्चेत्यहिर्बुध्न्योऽग्निः नः अस्मान् रिषे हिंसकाय मा धात् मा ददातु । अस्य ऋतायोः यज्ञकामस्य यजमानस्य यज्ञः मा च स्रिधत् न क्षीयेत । यद्वा । अस्याहिर्बुध्न्यस्य इममहिर्बुध्न्यमुद्दिश्य ऋतायोः यज्ञकामस्य यो यज्ञः स न क्षीयेतेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Let not Ahirbudhnya be disposed to work us harm; let not the sacrifice of the worshipper bedisregarded.”
Jamison Brereton
Let Ahi Budhnya [/the Serpent of the Deep] not set us up for harm; let the sacrifice of him who seeks the truth not fail.
Jamison Brereton Notes
The first half vs. is also found in V.41.16, and in both places it is metrically anomalous. Here it has the requisite 10 syllables for Dvipadā, but the caesura/pāda break comes after the 4th syllable, so that it does not fall into two 5-syl pādas. In V.41.16 (which, with the following vs. 17, is metrically different from the Triṣṭubhs that make up the bulk of that hymn) it has 10 syllables, rather than the expected 11. It is also somewhat striking that two vss. in our hymn are devoted to the very minor divinity Ahi Budhnya, when far more important gods receive only one, and I wonder if 17 hasn’t been inserted to make the identification of this divinity clearer, since vs. 16 does not give him his full title. It is worth noting that our 17cd was already flagged above as one of the few places in the hymn in which a verb beginning the d pāda is not accented. This may provide further support for the idea that the vs. is a later insertion. 47
Griffith
Ne’er may the Dragon of the Deep harm us: ne’er fail this faithful servant’s sacrifice.
Geldner
Nicht soll uns der in der Tiefe wohnende Drache in Schaden bringen, nicht möge das Opfer dieses, der die Wahrheit erstrebt, stecken bleiben.
Grassmann
Nicht geb dem Feind uns – der Wetterdrache, nicht schlage fehl auch – des Frommen Opfer.
Elizarenkova
Да не причинит нам вреда Ахи Будхнья!
Пусть не потерпит неудачу жертва этого преданного закону!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अहिर्बुध्न्यः
- वसिष्ठः
- आर्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे राजजन क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जैसे (बुध्न्यः) अन्तरिक्ष में उत्पन्न हुआ (अहिः) मेघ (नः) हम लोगों को (रिषे) हिंसा के लिये (मा) मत (धात्) धारण करे वा जैसे (अस्य) इस (ऋतायोः) सत्य न्याय धर्म की कामना करनेवाले राजा का (यज्ञः) प्रजा पालन करने योग्य व्यवहार (मा) मत (स्रिधत्) नष्ट हो वैसा अनुष्ठान करो ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । हे राजन् आदि मनुष्यो ! जैसे अवर्षण न हो, न्यायव्यवहार न नष्ट हो, वैसा तुम विधान करो ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यथा बुध्न्योऽहिर्नो रिषे मा धात् यथाऽस्यर्तायो राज्ञो यज्ञो मा स्रिधत् तथाऽनुतिष्ठत ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते राजजनाः किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मा) निषेधे (नः) अस्मान् (अहिः) मेघः (बुध्न्यः) बुध्नेऽन्तरिक्षे भवः (रिषे) हिंसनाय (धात्) दध्यात् (मा) निषेधे (यज्ञः) राजपालनीयो व्यवहारः (अस्य) राज्ञः (स्रिधत्) हिंसितः स्यात् (ऋतायोः) ऋतं सत्यं न्यायधर्मं कामयमानस्य ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे राजादयो मनुष्या ! यथाऽवृष्टिर्न स्यात् न्यायव्यवहारो न नश्येत्तथा तथा यूयं विधत्त ॥१७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजा इत्यादी माणसांनो! अवर्षण होणार नाही व न्याय व्यवहार नष्ट होणार नाही असे तुम्ही विधान करा. ॥ १७ ॥
18 उत न - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उत᳓ न एषु᳓ नृ᳓षु श्र᳓वो धुः
प्र᳓ राये᳓ यन्तु श᳓र्धन्तो अर्यः᳓
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त न॑ ए॒षु नृषु॒ श्रवो॑ धुः॒ प्र रा॒ये य॑न्तु॒ शर्ध॑न्तो अ॒र्यः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
उत᳓ न एषु᳓ नृ᳓षु श्र᳓वो धुः
प्र᳓ राये᳓ यन्तु श᳓र्धन्तो अर्यः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
dhuḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
eṣú ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nŕ̥ṣu ← nár- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
śrávaḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
utá ← utá (invariable)
aryáḥ ← arí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
rāyé ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śárdhantaḥ ← √śardh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
yantu ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
उ॒त । नः॒ । ए॒षु । नृषु॑ । श्रवः॑ । धुः॒ । प्र । रा॒ये । य॒न्तु॒ । शर्ध॑न्तः । अ॒र्यः ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- eṣu ← idam
- [noun], locative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- nṛṣu ← nṛ
- [noun], locative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- śravo ← śravaḥ ← śravas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- dhuḥ ← dhā
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- rāye ← rai
- [noun], dative, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- yantu ← i
- [verb], plural, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- śardhanto ← śardhantaḥ ← śṛdh
- [verb noun], nominative, plural
- aryaḥ ← ari
- [noun], accusative, plural, feminine
सायण-भाष्यम्
अयं द्वृचो दैवो मारुतो वा । उत अपि च नः अस्मदीयेषु एषु नृषु पुरुषेषु श्रवः अन्नं धुः देवा मरुतो वा धारयन्तु । राये धनार्थं शर्धन्तः उत्सहमानाः प्रीयमाणा वा अर्यः अरयः प्र यन्तु प्रगच्छन्तु । म्रियन्तामित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“May (the gods) bestow food upon our people; let foes contending for our riches perish.”
Jamison Brereton
And they have placed fame upon these men of ours.
Let them [=men] go forth for wealth, vaunting themselves over the
stranger.
Jamison Brereton Notes
The nom. pl. subjects of the two half vss. are different, in my opinion. The loc. ‘men’, recipients of the fame bestowed on them by (presumably) gods in ab, are the ones who go forth for wealth in cd.
The phase śárdhanto aryáḥ has an almost identical correspondent in nearby
Griffith
To these our heroes may they grant renown: may pious men march boldly on to wealth.
Geldner
Und sie mögen diesen unseren Herren Ruhm bringen. Zu Reichtum sollen sie ausziehen, über den hohen Herrn triumphierend.
Grassmann
Dass diesen Männern – sie Ruhm verleihn doch, und Gut erlangen – die treuen Helden.
Elizarenkova
А также пусть даруют славу этим мужам нашим!
Пусть отправляется за богатством, бросая вызов чужому!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे राजजन क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जो (नः) हमारे (एषु) इन व्यवहारों में (राये) धन के लिये (अवः) अन्न वा श्रवण को (धुः) धारण करें वे हम लोगों को प्राप्त होवें (उत) और जो (नः) हम लोगों को (शर्धन्तः) बली करते हुए (नृषु) नायक मनुष्यों में (अर्यः) शत्रुजन हमारे राज्य आदि ऐश्वर्य को चाहें वे दूर (प्र, यन्तु) पहुँचें ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि सज्जनों के निकट और दुष्टों के दूर रह कर लक्ष्मी की उन्नति करें ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! ये न एषु राये श्रवो धुस्तेऽस्मान् प्राप्नुवन्तूत ये नः शर्धन्तो नृष्वर्योऽस्माकं राज्यादिकमिच्छेयुस्ते दूरं प्र यन्तु ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते राजजनाः किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) अपि (नः) अस्माकम्। अत्र वा छन्दःसीत्यवसानम्। (एषु) (नृषु) नायकेषु मनुष्येषु (श्रवः) अन्नं श्रवणं वा (धुः) दध्युः (प्र) (राये) धनाय (यन्तु) गच्छन्तु (शर्धन्तः) बलवन्तः (अर्यः) अरयश्शत्रवः ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैः सज्जनानां निकटे दुष्टानां दूरे स्थित्वा श्रीरुन्नेया ॥१८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी सज्जनांजवळ राहावे व दुष्टांपासून दूर राहून लक्ष्मी वाढवावी. ॥ १८ ॥
19 तपन्ति शत्रुम् - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓पन्ति श᳓त्रुं सु᳓वर् ण᳓ भू᳓मा
महा᳓सेनासो अ᳓मेभिर् एषाम्
मूलम् ...{Loading}...
तप॑न्ति॒ शत्रुं॒ स्व१॒॑र्ण भूमा॑ म॒हासे॑नासो॒ अमे॑भिरेषाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
त᳓पन्ति श᳓त्रुं सु᳓वर् ण᳓ भू᳓मा
महा᳓सेनासो अ᳓मेभिर् एषाम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
bhū́ma ← bhū́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
śátrum ← śátru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
svàr ← svàr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tápanti ← √tap- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ámebhiḥ ← áma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
mahā́senāsaḥ ← mahā́sena- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
तप॑न्ति । शत्रु॑म् । स्वः॑ । न । भूम॑ । म॒हाऽसे॑नासः । अमे॑भिः । ए॒षा॒म् ॥
Hellwig Grammar
- tapanti ← tap
- [verb], plural, Present indikative
- “heat; burn; grieve; afflict; burn; afflict; trouble; boil.”
- śatruṃ ← śatrum ← śatru
- [noun], accusative, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
- ṇa ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- bhūmā ← bhūman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Earth; floor.”
- mahāsenāso ← mahā ← mahat
- [noun]
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- mahāsenāso ← senāsaḥ ← senā
- [noun], nominative, plural, masculine
- “army; senā [word]; armament.”
- amebhir ← amebhiḥ ← ama
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “am; panic; power; ferocity.”
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
सायण-भाष्यम्
महासेनासः महासेना राजानः एषां मरुतां देवानां वा अमेभिः बलैः भूमा भुवनानि स्वर्ण आदित्य इव शत्रुं स्वकीयं तपन्ति बाधन्ते । महान्तोऽपि राजानः अमैः बलैः शत्रून् बाधन्ते । तानि बलानि देवानामेवेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Leaders of great armies, by the power of these (divinities), consume their foes, as he sun (scorches)the regions.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Of these divinities: eṣām, of these; devānām or marutām, of these Maruts
Jamison Brereton
They scorch the rival, like the sun the worlds—
those possessing great weapons with their onslaughts.
Jamison Brereton Notes
My tr. “the worlds” assumes that bhū́mā is pl., contrary to the standard, who tr. “the earth.” I would be happy with the latter.
I have taken -senā- as ‘weapon’ here, but it could as well be ‘army’, with Geldner, Renou, etc. It does not affect the sense appreciably.
Griffith
Leading great hosts, with fierce attacks of these, they burn their foes as the Sun burns the earth.
Geldner
Sie machen dem Feinde heiß wie die Sonne den Erdboden, mit ihrem Ungestüm in großer Heerschar.
Grassmann
Den Feind erhitzen, – wie Glut die Erde, die Heer umscharten – mit ihren Schrecken.
Elizarenkova
Они жгут врага, словно солнце землю,
С большим войском, со своими вспышками ярости.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
कौन शत्रुओं के निवारण में समर्थ होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (महासेनासः) जिनकी बड़ी सेना है वे जन (एषाम्) इन वीरों के (अमेभिः) बलादिकों से (शत्रुम्) शत्रु को (तपन्ति) तपाते हैं उनसे साथ राजा आदि हम लोग (स्वः) सुख (न) जैसे हो वैसे (भूम) प्रसिद्ध हों ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदि आपसे योद्धा शूरवीर जनों की सेना सत्कार कर रक्खी जाय तो आप के शत्रुजन बिला जायें और सुख निरन्तर बढ़े ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये महासेनास एषाममेभिः शत्रुं तपन्ति तैस्सह राजादयो वयं स्वर्न भूम ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
के शत्रुनिवारणे समर्था भवन्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तपन्ति) (शत्रुम्) (स्वः) सुखम् (न) इव (भूम) भवेम। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (महासेनासः) महती सेना येषान्ते (अमेभिः) बलादिभिः (एषाम्) वीराणाम् ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदि भवता योद्धॄणां शूरवीराणां सेना सत्कृत्य रक्ष्येत तर्हि ते शत्रवो निलीयेरन् सुखं च सततं वर्धेत ॥१९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! जर योद्धे असलेल्या शूरवीर सेनेचा सत्कार केलास तर तुझ्या शत्रूंचे दहन होईल व सुख वाढेल. ॥ १९ ॥
20 आ यन्नः - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ य᳓न् नः प᳓त्नीर् ग᳓मन्ति अ᳓छा
त्व᳓ष्टा सुपाणि᳓र् द᳓धातु वीरा᳓न्
मूलम् ...{Loading}...
आ यन्नः॒ पत्नी॒र्गम॒न्त्यच्छा॒ त्वष्टा॑ सुपा॒णिर्दधा॑तु वी॒रान् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
आ᳓ य᳓न् नः प᳓त्नीर् ग᳓मन्ति अ᳓छा
त्व᳓ष्टा सुपाणि᳓र् द᳓धातु वीरा᳓न्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
ácha ← ácha (invariable)
gámanti ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pátnīḥ ← pátnī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dádhātu ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
supāṇíḥ ← supāṇí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tváṣṭā ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vīrā́n ← vīrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
आ । यत् । नः॒ । पत्नीः॑ । गम॑न्ति । अच्छ॑ । त्वष्टा॑ । सु॒ऽपा॒णिः । दधा॑तु । वी॒रान् ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yan ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- patnīr ← patnīḥ ← patnī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “wife; mistress; queen.”
- gamanty ← gamanti ← gam
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- tvaṣṭā ← tvaṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- supāṇir ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supāṇir ← pāṇiḥ ← pāṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hand; hoof; pāṇi [word].”
- dadhātu ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- vīrān ← vīra
- [noun], accusative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
सायण-भाष्यम्
अस्यां देवपत्न्यस्त्वष्टा च देवता । यत् यदा पत्नीः देवानां पत्न्यः नः अस्मान् अच्छ अभि आ गमन्ति आगच्छन्ति तदा सुपाणिः शोभनहस्तः त्वष्टा देवः वीरान पुत्रान् दधातु अस्मभ्यं ददातु ॥ ॥ २६ ॥
Wilson
English translation:
“When the wives (of the gods) come before us, may the dextrous Tvaṣṭā grant us male progeny.”
Jamison Brereton
When the Wives (of the Gods) will come to us,
let Tvaṣṭar of the lovely hands confer heroes (on us).
Jamison Brereton Notes
The pl. “wives” (pátnīḥ), as often in the RV, must refer to the Wives of the Gods. As I have argued elsewhere (“‘Sacrificer’s Wife’ in the Rig Veda: Ritual Innovation?” 2018 in Proceedings of the 13th World Skt. Conf., 2006), one of the models for the introduction of the Sacrificer’s Wife (pátnī) in Vedic ritual, beginning in the late RV, is the presence of the Wives of the Gods on the ritual ground, as here.
Tvaṣṭar is their usual companion and chaperone. He is also associated with the shaping of the embryo in the womb, as in the pregnancy charm X.184.1. The request that he confer heroes on us here must be a prayer for sons (who will become) heroes.
Griffith
What time our wives draw near to us, may he, left-handed Tvastar, give us hero sons.
Geldner
Wenn die Gattinnen zu uns kommen werden, so soll Tvastri mit den geschickten Händen uns Söhne schaffen.
Grassmann
Wenn unsre Weiber – mit uns sich paaren, dann geb uns Tvaschtar, – der Künstler, Söhne.
Elizarenkova
Когда же придут к нам жены,
Тваштар с прекрасными ладонями пусть наделит (нас) сыновьями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा और अन्य भृत्य परस्पर कैसे वर्तें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जैसे (यत्) जो (पत्नीः) भार्या (नः) हम लोगों को (अच्छा) अच्छे प्रकार (आ, गमन्ति) प्राप्त होती और रक्षा करती हैं और जैसे हम लोग उनकी रक्षा करें, वैसे (त्वष्टा) दुःख विच्छेद करनेवाला (सुपाणिः) सुन्दर हाथों से युक्त राजा आप (वीरान्) शूरता आदि गुणों से युक्त मन्त्री और भृत्यों को (दधातु) धारण करो ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जैसे पतिव्रता स्त्री स्त्रीव्रत पति जन परस्पर की प्रीति से रक्षा करते हैं, वैसे राजा धार्मिकों की, अमात्य और भृत्यजन धार्मिक राजा की निरन्तर रक्षा करें ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यथा यद्याः पत्नीर्नोऽच्छाऽऽगमन्ति रक्षन्ति यथा च वयं ता रक्षेम तथा त्वष्टा सुपाणिर्भवान् वीरान् दधातु ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजामात्यभृत्याः परस्परं कथं वर्त्तेरन्नित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (यत्) याः (नः) अस्मानस्माकं वा (पत्नीः) भार्याः (गमन्ति) प्राप्नुवन्ति (अच्छा) सम्यक्। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (त्वष्टा) दुःखच्छेदकः (सुपाणिः) शोभनहस्तो राजा (दधातु) (वीरान्) शौर्यादिगुणोपेतान्नमात्यादिभृत्यान् ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा पतिव्रताः स्त्रियः स्त्रीव्रताः पतयश्च परस्परेषां प्रीत्या रक्षां विदधति तथा राजा धार्मिकानमात्यभृत्याश्च धार्मिकं राजानं सततं रक्षन्तु ॥२०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी पतिव्रता स्त्री व स्त्रीव्रती पती परस्परांवर प्रेम करून एकमेकांचे रक्षण करतात तसे राजाने धार्मिकांची, अमात्य व सेवकांनी धार्मिक राजाची निरंतर सेवा करावी. ॥ २० ॥
21 प्रति न - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ति न स्तो᳓मं त्व᳓ष्टा जुषेत
सिया᳓द् अस्मे᳓ अर᳓मतिर् वसूयुः᳓
मूलम् ...{Loading}...
प्रति॑ नः॒ स्तोमं॒ त्वष्टा॑ जुषेत॒ स्याद॒स्मे अ॒रम॑तिर्वसू॒युः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
प्र᳓ति न स्तो᳓मं त्व᳓ष्टा जुषेत
सिया᳓द् अस्मे᳓ अर᳓मतिर् वसूयुः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M
Morph
juṣeta ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
práti ← práti (invariable)
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tváṣṭā ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arámatiḥ ← arámati- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
syā́t ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vasūyúḥ ← vasūyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
प्रति॑ । नः॒ । स्तोम॑म् । त्वष्टा॑ । जु॒षे॒त॒ । स्यात् । अ॒स्मे इति॑ । अ॒रम॑तिः । व॒सु॒ऽयुः ॥
Hellwig Grammar
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- stomaṃ ← stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- tvaṣṭā ← tvaṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- juṣeta ← juṣ
- [verb], singular, Present optative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- syād ← syāt ← as
- [verb], singular, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- aramatir ← aramatiḥ ← aramati
- [noun], nominative, singular, feminine
- vasūyuḥ ← vasūyu
- [noun], nominative, singular, feminine
सायण-भाष्यम्
नः अस्माकं स्तोमं स्तोत्रं त्वष्टा प्रति जुषेत प्रतिसेवेत । अपि च अरमतिः पर्याप्तबुद्धिः सर्वविषयव्यापिबुद्धिर्वा त्वष्टा अस्मे अस्मदर्थं वसूयुः धनकामः स्यात् भूयात् ॥
Wilson
English translation:
“May Tvaṣṭā be propitiated by this our praise; may he who is of comprehensive understanding beinclined to give us wealth.”
Jamison Brereton
Might Tvaṣṭar enjoy our praise.
Might Aramati [/Devotion], seeking goods, be in us.
Jamison Brereton Notes
As noted above, the first hemistich contains 10 syllables falling into two 5-syllable pādas, but the second half is a straight Triṣṭubh, anticipating the Triṣṭubhs of the rest of the hymn.
The stem vasūyú- can modify both masc. and, as here, fem. nouns. This exact phrase, arámatir vasūyúḥ is also found at VII.1.6.
Griffith
May Tvastar find our hymn acceptable, and may Aramati, seeking wealth, be ours.
Geldner
Tvastri soll unser Loblied gern annehmen, Aramati, die Schätze begehrende, gehöre uns!
Grassmann
Es nehme Tvaschtar – das Lob entgegen, die Andachtsgöttin sei reich an Gut, uns.
Elizarenkova
Да возрадуется Тваштар нашему восхвалению!
Да будет у нас Арамати, богатая добром!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे राजा और मन्त्री आदि परस्पर कैसे वर्तें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जैसे हम लोग राजा की प्रीति से सेवा करें, वैसे (अरमतिः) पूर्ण मति है जिस की (वसूयुः) धनों की कामना करता हुआ (त्वष्टा) दुःखविच्छेद करनेवाला राजा (नः) हम लोगों को (प्रति, जुषेत) प्रीति से सेवे जैसे यह राजा हमारी (स्तोमम्) प्रशंसा को सेवे, वैसे हम लोग इसकी कीर्ति को सेवें जैसे यह (अस्मे) हम लोगों में प्रसन्न (स्यात्) हो, वैसे हम लोग भी इस में प्रसन्न हों ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जहाँ राजा अमात्यभृत्य और प्रजाजन एक-दूसरे की उन्नति को करना चाहते हैं, वहाँ समस्त ऐश्वर्य, सुख और वृद्धि होती है ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यथा वयं राजानं प्रीत्या सेवेमहि तथाऽरमतिर्वसूयुस्त्वष्टा राजा नोऽस्मान् प्रति जुषेत यथाऽयं राजा नः स्तोमं जुषेत तथा वयमस्य कीर्तिं सेवेमहि यथाऽयमस्मे प्रीतः स्यात् तथा वयमप्यस्मिन् प्रीताः स्याम ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते राजामात्यादयः परस्परं कथं वर्त्तेरन्नत्यिाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रति) (नः) अस्मान्नस्माकं वा (स्तोमम्) प्रशंसाम् (त्वष्टा) दुःखविच्छेदको राजा (जुषेत) प्रीत्या सेवेत (स्यात्) भवेत् (अस्मे) अस्मासु (अरमतिः) अरं अलं मतिः प्रज्ञा यस्य सः (वसूयुः) वसूनि धनानि कामयमानः ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यत्र राजामात्यभृत्यप्रजाजना अन्योऽन्येषामुन्नतिं चिकीर्षन्ति तत्र सर्वमैश्वर्यं सुखं वर्धनं च प्रजायते ॥२१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जेथे राजा, अमात्य भृत्य वा प्रजा एकमेकांची उन्नती इच्छितात तेथे संपूर्ण ऐश्वर्य, सुख व सर्व प्रकारे वृद्धी होते. ॥ २१ ॥
22 ता नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता᳓ नो रासन् रातिषा᳓चो व᳓सूनि
आ᳓ रो᳓दसी वरुणानी᳓ शृणोतु
व᳓रूत्रीभिः सुशरणो᳓ नो अस्तु
त्व᳓ष्टा सुद᳓त्रो वि᳓ दधातु रा᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
ता नो॑ रासन्राति॒षाचो॒ वसू॒न्या रोद॑सी वरुणा॒नी शृ॑णोतु ।
वरू॑त्रीभिः सुशर॒णो नो॑ अस्तु॒ त्वष्टा॑ सु॒दत्रो॒ वि द॑धातु॒ रायः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ता᳓ नो रासन् रातिषा᳓चो व᳓सूनि
आ᳓ रो᳓दसी वरुणानी᳓ शृणोतु
व᳓रूत्रीभिः सुशरणो᳓ नो अस्तु
त्व᳓ष्टा सुद᳓त्रो वि᳓ दधातु रा᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rāsan ← √rā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
rātiṣā́caḥ ← rātiṣác- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
śr̥ṇotu ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
varuṇānī́ ← varuṇānī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
suśaraṇáḥ ← suśaraṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
várūtrībhiḥ ← várūtrī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
dadhātu ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
rā́yaḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{gender:M}
sudátraḥ ← sudátra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tváṣṭā ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
ता । नः॒ । रा॒स॒न् । रा॒ति॒ऽसाचः॑ । वसू॑नि । आ । रोद॑सी॒ इति॑ । व॒रु॒णा॒नी । शृ॒णो॒तु॒ ।
वरू॑त्रीभिः । सु॒ऽश॒र॒णः । नः॒ । अ॒स्तु॒ । त्वष्टा॑ । सु॒ऽदत्रः॑ । वि । द॒धा॒तु॒ । रायः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rāsan ← rā
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “give; impart.”
- rātiṣāco ← rātiṣācaḥ ← rātiṣāc
- [noun], nominative, plural, feminine
- vasūny ← vasūni ← vasu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- rodasī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- varuṇānī
- [noun], nominative, singular, feminine
- śṛṇotu ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- varūtrībhiḥ ← varūtṛ
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “varūtṛ [word].”
- suśaraṇo ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśaraṇo ← śaraṇaḥ ← śaraṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “refuge; safety; shelter; house; protection.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tvaṣṭā ← tvaṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- sudatro ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudatro ← datraḥ ← dattra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “gift.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- dadhātu ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- rāyaḥ ← rai
- [noun], accusative, plural, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
सायण-भाष्यम्
ता यानि अस्माकमभीष्टानि तानि वसूनि धनानि रातिषाचः दानसमवेताः देवपत्न्यः नः अस्मभ्यं रासन् प्रयच्छन्तु। अपि च वरुणानी वरुणस्य पत्नी आ शृणोतु अस्मदीयं स्तोत्रम् अभिशृणोतु। रोदसी द्यावापृथिव्यौ चाभिशृणुताम्। सुदत्रः कल्याणदानः त्वष्टा च वरूत्रीभिः उपद्रवाणां वारयित्रीभिर्देवपत्नीभिः सह नः अस्मभ्यं सुशरणः सुशरणप्रदः अस्तु । रायः धनानि च वि दधातु ॥
Wilson
English translation:
“May they who are the givers of gifts bestow upon us the treasure (we desire); may Rodasī andVaruṇānī hear (our supplications); may the genitive rous Tvaṣṭā together with these (our) protectresses, be oursure refuge; may they give us riches.”
Jamison Brereton
The Gift-Escorts will give goods to us. Let Rodasī, let Varuṇāṇī pay heed.
Let him be one affording good shelter (along?) with the Shielding
Goddesses; let generously giving Tvaṣṭar apportion wealth.
Griffith
May they who lavish gifts bestow those treasures: may Rodasi and Varunani listen.
May he, with the Varutris, be our refuge, may bountiful Tvastar give us store of riches.
Geldner
Diese Schätze sollen uns die Ratisac´s gewähren, und Rodasi, Varunani sollen uns erhören. Tvastri soll uns mit den Schützerinnen gute Zuflucht gewähren, beide Rodasi mögen uns ringsum schützen.
Grassmann
Die Spenderinnen mögen uns Güter spenden; es höre uns Rodasi [des Rudra Gattin] und Varunāni; mit den Schirmerinnen sei uns Tvaschtar schutzreich, er gebe uns schön vertheilend reiches Gut.
Elizarenkova
Пусть даруют нам блага эти сопровождающие дары (богини),
Пусть услышат (нас) Родаси, Варунани!
С (этими) покровительницами пусть будет нам Тваштар
Хорошей защитой; (он,) дающий прекрасные дары, пусть распределяет богатства!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृदार्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे राजादि प्रजाजनों में कैसे वर्तें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! आप (वरूत्रीभिः) वरुणसम्बन्धी विद्याओं से (वरुणानी) जलादि पदार्थयुक्त (रोदसी) प्रकाश और पृथिवी के समान (रातिषाचः) दान सम्बन्ध करते हुए (नः) हम लोगों के लिये (ता) उन (वसूनि) धनों को (आ, रासन्) अच्छे प्रकार देवें। हे राजन् ! (सुदत्रः) अच्छे दानयुक्त (त्वष्टा) दुःखविच्छेदक (सुशरणः) सुन्दर आश्रम जिनका वह आप (नः) हमारे रक्षक (अस्तु) हों हमारे लिये (रायः) धनों को (वि, दधातु) विधान कीजिये। हमारी वार्ता (शृणोतु) सुनिये ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जो राजपुरुष सूर्य और भूमि के तुल्य प्रजाजनों को धनी करते, उनके न्याय करने को बातें सुनते और यथावत् पुरुषार्थ से लक्ष्मीवान् करते हैं, वे ही पूर्ण सुखवाले होते हैं ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! भवन्तो वरूत्रीभिर्वरुणानी रोदसी इव रातिषाचः सन्तो नस्ता वसून्या रासन् हे राजन् ! सुदत्रस्त्वष्टा सुशरणो भवान् नो रक्षकोऽस्तु नो रायो विदधातु अस्माकं वार्ताः शृणोतु ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते राजादयः प्रजासु कथं वर्त्तेरन्नित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ता) तानि (नः) अस्मभ्यम् (रासन्) प्रदद्युः (रातिषाचः) ये रातिं सचन्ते सम्बध्नन्ति ते (वसूनि) धनानि (आ) (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (वरुणानी) जलादिपदार्थयुक्ते (शृणोतु) (वरूत्रीभिः) वरणीयाभिर्विद्याभिः (सुशरणः) शोभनं शरणमाश्रयो यस्य सः (नः) अस्मभ्यम् (अस्तु) (त्वष्टा) दुःखविच्छेदकः (सुदत्रः) सुष्ठुदानः (वि, दधातु) (रायः) धनानि ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये राजपुरुषाः सूर्यभूमिवत् प्रजाः धनयन्ति तासां न्यायकरणाय वार्ताः शृण्वन्ति यथावत्पुरुषार्थेन श्रीमतीः प्रकुर्वन्ति त एवात्रालंसुखा भवन्ति ॥२२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे राजपुरुष सूर्य व भूमीप्रमाणे प्रजाजनांना धनवान करतात, न्यायी बनण्यासाठी वार्ता ऐकतात व यथायोग्य पुरुषार्थाने श्रीमंत होतात तेच पूर्ण सुख प्राप्त करतात. ॥ २२ ॥
23 तन्नो रायः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓न् नो रा᳓यः प᳓र्वतास् त᳓न् न आ᳓पस्
त᳓द् रातिषा᳓च ओ᳓षधीर् उत᳓ द्यउः᳓
व᳓नस्प᳓तिभिः पृथिवी᳓ सजो᳓षा
उभे᳓ रो᳓दसी प᳓रि पासतो नः
मूलम् ...{Loading}...
तन्नो॒ रायः॒ पर्व॑ता॒स्तन्न॒ आप॒स्तद्रा॑ति॒षाच॒ ओष॑धीरु॒त द्यौः ।
वन॒स्पति॑भिः पृथि॒वी स॒जोषा॑ उ॒भे रोद॑सी॒ परि॑ पासतो नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓न् नो रा᳓यः प᳓र्वतास् त᳓न् न आ᳓पस्
त᳓द् रातिषा᳓च ओ᳓षधीर् उत᳓ द्यउः᳓
व᳓नस्प᳓तिभिः पृथिवी᳓ सजो᳓षा
उभे᳓ रो᳓दसी प᳓रि पासतो नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
párvatāḥ ← párvata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rā́yaḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{gender:M}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dyaúḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
óṣadhīḥ ← óṣadhī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
rātiṣā́caḥ ← rātiṣác- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
utá ← utá (invariable)
pr̥thivī́ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sajóṣāḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vánaspátibhiḥ ← vánaspáti- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pári ← pári (invariable)
pāsataḥ ← √pā- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ubhé ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
पद-पाठः
तत् । नः॒ । रायः॑ । पर्व॑ताः । तत् । नः॒ । आपः॑ । तत् । रा॒ति॒ऽसाचः॑ । ओष॑धीः । उ॒त । द्यौः ।
वन॒स्पति॑ऽभिः । पृ॒थि॒वी । स॒ऽजोषाः॑ । उ॒भे इति॑ । रोद॑सी॒ इति॑ । परि॑ । पा॒स॒तः॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tan ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rāyaḥ ← rai
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- parvatās ← parvatāḥ ← parvata
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- tan ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- āpas ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rātiṣāca ← rātiṣācaḥ ← rātiṣāc
- [noun], nominative, plural, feminine
- oṣadhīr ← oṣadhīḥ ← oṣadhī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “herb; plant; drug; herb.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- dyauḥ ← div
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- vanaspatibhiḥ ← vanaspati
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “tree; banyan; vanaspati [word]; vanaspativarga; vaṭādi.”
- pṛthivī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- sajoṣā ← sajoṣāḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- ubhe ← ubh
- [noun], nominative, dual, feminine
- “both(a).”
- rodasī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- pāsato ← pāsataḥ ← pā
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “protect; govern.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
नः अस्माकम् । तत् इत्यव्ययम् । ताः रायः धनानि पर्वताः परिपान्तु। नः अस्माकं तत् ताः रायः आपः च परिपान्तु। तद्रातिषाचः दानसहिता देवपत्न्यश्च परिपान्तु। ओषधीः ओषधयश्च तत् परिपान्तु । उत अपि च द्यौः तत् परिपातु । वनस्पतिभिः सजोषाः सहिता पृथिवी अन्तरिक्षं च तत् परिपातु ।‘आपः पृथिवी ’ इत्यन्तरिक्षनामसु पाठात् । नः अस्माकं तत् उभे रोदसी द्यावापृथिव्यावपि परि पासतः परिरक्षताम् ॥
Wilson
English translation:
“May the mountains, the waters, the liberal (wives of the gods), the plural nts, also the heaven and theearth, consentient with the forest lords and both the heaven and earth, preserve for us those (coveted) riches.”
Jamison Brereton
Then let the mountains (apportion) us wealth, then let the waters, then the Gift-Escorts, the plants, and Heaven,
and Earth jointly with the trees. The two world-halves will protect us all around.
Jamison Brereton Notes
Both Geldner and Renou take rā́yaḥ here as nom. sg., parallel to the other entities like mountains and waters, but I do not see why the construction that ends vs. 22, ví dadhātu rā́yaḥ “let him apportion wealth,” is not simply continued here. There rā́yaḥ must be the obj. of the verb, whether acc. pl. or partitive gen. sg.; in either case the preferred accent would be rāyáḥ, but there are enough forms with the opposite accent that we need not be too troubled. If we can accept the wrong accent in 22d, I see no reason not to do so in 23a. Renou gestures towards my interpr. in his n.
Griffith
So may rich Mountains and the liberal Waters, so may all Herbs that grow on ground, and Heaven,
And Earth accordant with the Forest-Sovrans, and both the World-halves round about protect us.
Geldner
Das sollen uns die Reichtümer, die Berge, das sollen uns die Gewässer, das die Ratisac´s, die Pflanzen und der Himmel, die Erde im Verein mit den Bäumen gewähren, beide Rodasi mögen uns ringsum schützen.
Grassmann
Das mögen uns die Reichen geben, die Berge, das die Wasser, das die Spenderinnen, die Kräuter und der Himmel, die Erde vereinigt mit den Bäumen; die beiden Welten mögen uns beschirmen.
Elizarenkova
Это нам (пусть дадут) Богатства, Горы; это нам - Вoды,
Это (пусть дадут) сопровождающие дары (богини), Растения, а также Небо,
Земля с Лесными деревьями – единодушно!
Да защитят нас кругом Обе половины вселенной!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- आर्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् जन अन्यों को क्या-क्या ज्ञान देवें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जैसे (पर्वताः) मेघ वा शैल (नः) हमारे लिये (तत्) उन (रायः) धनों को (रातिषाचः) जो दान का सम्बन्ध करते हैं वा (आपः) जलों को वा हमारे (तत्) उन (ओषधीः) यवादि ओषधियों को वा (तत्) उन अन्य पदार्थों को (उत) निश्चय करके (सजोषाः) समान सेवनेवाला जन वा (द्यौः) सूर्य (वनस्पतिभिः) वटादिकों के साथ (पृथिवी) पृथिवी वा (उभे) दोनों (रोदसी) प्रकाश और पृथिवी भी (नः) हम लोगों की (परि, पासतः) रक्षा करें, वैसे हम लोगों की आप लोग रक्षा करें ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । पढ़ने और सुननेवाले जन पढ़ाने और उपदेश करानेवालों के प्रति ऐसी प्रार्थना करें, हम लोगों को आप ऐसा बोध करावें कि जिससे हम लोग सब सृष्टि के सकाश से सुख की उन्नति कर सकें ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यथा पर्वता नस्तद्राया रातिषाच आपो नस्तदोषधीस्तदुत सजोषा द्यौर्वनस्पतिभिः पृथिवी उभे रोदसी च नः परि पासतस्तथाऽस्मान् भवन्तो शिक्षयन्तु ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसोऽन्यान् प्रति किं किं बोधयेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्) तान् (नः) अस्मभ्यम् (रायः) धनानि (पर्वताः) मेघाः शैला वा (तत्) तान् (नः) अस्मभ्यम् (आपः) जलानि (तत्) तान् (रातिषाचः) या रातिं दानं सचन्ते ताः (ओषधीः) यवाद्याः (उत) अपि (द्यौः) सूर्यः (वनस्पतिभिः) वटादिभिस्सह (पृथिवी) भूमिः (सजोषाः) समानसेवी (उभे) (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (परि) सर्वतः (पासतः) रक्षेताम् (नः) अस्मान् ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। अध्येतारः श्रोतारश्च चाध्यापकानुपदेशकान् प्रत्येवं प्रार्थयेयुरस्मान् भवन्त एवं बोधयन्तु येन वयं सर्वस्याः सृष्टेः सकाशात् सुखोन्नतिं कर्तुं सततं शक्नुयामेति ॥२३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. शिकणाऱ्या व ऐकणाऱ्या लोकांनी शिकविणाऱ्या व उपदेश करणाऱ्यांना अशी प्रार्थना करावी की, आम्हाला तुम्ही असा बोध करा की, ज्यामुळे आम्ही सर्व सृष्टीच्या साह्याने सुखाची वृद्धी करू शकू. ॥ २३ ॥
24 अनु तदुर्वि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓नु त᳓द् उर्वी᳓ रो᳓दसी जिहाताम्
अ᳓नु द्युक्षो᳓ व᳓रुण इ᳓न्द्रसखा
अ᳓नु वि᳓श्वे मरु᳓तो ये᳓ सहा᳓सो
रायः᳓ सियाम धरु᳓णं धिय᳓ध्यै
मूलम् ...{Loading}...
अनु॒ तदु॒र्वी रोद॑सी जिहाता॒मनु॑ द्यु॒क्षो वरु॑ण॒ इन्द्र॑सखा ।
अनु॒ विश्वे॑ म॒रुतो॒ ये स॒हासो॑ रा॒यः स्या॑म ध॒रुणं॑ धि॒यध्यै॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓नु त᳓द् उर्वी᳓ रो᳓दसी जिहाताम्
अ᳓नु द्युक्षो᳓ व᳓रुण इ᳓न्द्रसखा
अ᳓नु वि᳓श्वे मरु᳓तो ये᳓ सहा᳓सो
रायः᳓ सियाम धरु᳓णं धिय᳓ध्यै
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánu ← ánu (invariable)
jihātām ← √hā- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
urvī́ ← urú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ánu ← ánu (invariable)
dyukṣáḥ ← dyukṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índrasakhā ← índrasakhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sahā́saḥ ← sahá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víśve ← víśva- (nominal stem)
yé ← yá- (pronoun)
dharúṇam ← dharúṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhiyádhyai ← √dhā- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{gender:M}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अनु॑ । तत् । उ॒र्वी इति॑ । रोद॑सी॒ इति॑ । जि॒हा॒ता॒म् । अनु॑ । द्यु॒क्षः । वरु॑णः । इन्द्र॑ऽसखा ।
अनु॑ । विश्वे॑ । म॒रुतः॑ । ये । स॒हासः॑ । रा॒यः । स्या॒म॒ । ध॒रुण॑म् । धि॒यध्यै॑ ॥
Hellwig Grammar
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- urvī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “Earth; floor; land; heaven and earth; urvī; pṛthivī; kingdom.”
- rodasī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- jihātām ← hā
- [verb], dual, Present imperative
- “move over; yield; give way.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- dyukṣo ← dyukṣaḥ ← dyukṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “celestial; divine; divine; brilliant.”
- varuṇa ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- indrasakhā ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrasakhā ← sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- sahāso ← sahāsaḥ ← saha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “enduring; bearing(a); subjugating; enured; mighty.”
- rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- dharuṇaṃ ← dharuṇam ← dharuṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “prop; foundation.”
- dhiyadhyai ← dhā
- [verb noun]
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
तत् वक्ष्यमाणम् उर्वी विस्तीर्णे रोदसी द्यावापृथिव्यौ अनु जिहाताम् अनुगच्छताम्। अनुमन्येतामित्यर्थः। द्युक्षः दीप्तेर्निवासभूतः इन्द्रसखा इन्द्रसखः । इन्द्रः सखा यस्येति बहुव्रीहिः। वरुणः च तत् अनु जिहीताम् । द्विवचनान्तस्यैकवचनान्ततया विपरिणामः । ये सहासः शत्रूणामभिभवितारः ते मरुतः अपि तत् अनु जिहताम् । अत्र बहुवचनान्ततया विपरिणामः । यदनुमन्तव्यं तदाह । धियध्यै भरणीयं धारयितुं रायः धनस्य धरुणं धाम स्थानं वयं स्याम भवेमेति ॥
Wilson
English translation:
“Let the vast heaven and earth consent, let the brilliant Varuṇa, of whom Indra is the friend consent; letall the victorious Maruts consent that we may be a recepacle for the retention of riches.”
Jamison Brereton
Then let the two broad world-halves follow suit, let heaven-ruling Varuṇa, whose comrade is Indra, follow;
let all the Maruts, who are victorious, follow. Might we be (fit) to found the buttress of wealth.
Jamison Brereton Notes
Note the izafe-like yé sahā́saḥ nominal relative clause.
Correctly accented gen. sg. rāyáḥ appears here; see comm. on vss. 22-23.
On the infinitive construction here, see Keydana, Infinitive im Ṛgveda, 70, 159.
Griffith
To this may both the wide Worlds lend approval, and Varuna in heaven, whose Friend is Indra.
May all the Maruts give consent, the Victors, that we may hold great wealth in firm possession.
Geldner
Dem sollen die weiten Rodasi stattgeben, dem der himmlische Varuna, der Indra zum Freunde hat, dem alle Marut, die gewaltigen. Wir möchten imstande sein, die Grundlage des Reichtums zu legen.
Grassmann
Das mögen beide Welten uns gewähren, das der himmlische Varuna, des Indra Genosse, das alle Maruts, die gewaltigen, dass festen Grund des Reichthums wir erlangen.
Elizarenkova
Это должны признать две широкие половины вселенной,
При(знать) живущий на небе Варуна с Индрой-товарищем,
При(знать) Все(-Боги,) Маруты, которые сильны!
Да будем мы основой для заложения богатства!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- निचृदार्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् जन किसके तुल्य क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् जनो ! जैसे (उर्वीः) बहुपदार्थयुक्त (रोदसी) आकाश और पृथिवी (तत्) उन पदार्थों को (अनु, जिहाताम्) अनुकूल प्राप्त हों वा (इन्द्रसखा) परमैश्वर्य राजा सखा मित्र जिस का (द्युक्षः) प्रकाशों को वसाता (वरुणः) और श्रेष्ठ जन (अनु) पीछे जावे वा (ये) जो (विश्वे) सब (सहासः) सहनशील और बलवान् (मरुतः) मनुष्य अनुकूलता से प्राप्त हों, वैसे हम लोग (रायः) धन के (धरुणम्) धारण करनेवाले को (धियध्यै) धारण करने को समर्थ (स्याम) हों ॥२४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे सृष्टिस्थ भूमि आदि पदार्थ सब को धारण कर सुख देते हैं, वैसे ही आप हों ॥२४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यथोर्वी रोदसी तदनु जिहातामिन्द्रसखा द्युक्षो वरुणोऽनुजिहातां ये विश्वे सहासो मरुतोऽनुजिहातान्तथा वयं रायो धरुणं धियध्यै शक्तिमन्तः स्याम ॥२४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनविद्वांसः किंवत्किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अनु) (तत्) तानि (उर्वीः) बहुपदार्थयुक्ते (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (जिहाताम्) प्राप्नुतः (अनु) (द्युक्षः) यो दिवः प्रकाशान् वासयति (वरुणः) श्रेष्ठः (इन्द्रसखा) इन्द्रः परमैश्वर्यो राजा सखा यस्य सः (अनु) (विश्वे) सर्वे (मरुतः) मनुष्याः (ये) (सहासः) सहनशीलाः बलवन्तः (रायः) धनस्य (स्याम) (धरुणम्) (धियध्यै) धर्तुं समर्थाः ॥२४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यथा सृष्टिस्था भूम्यादयः पदार्थास्सर्वान् धृत्वा सुखं प्रयच्छन्ति तथैव यूयं भवत ॥२४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जसे सृष्टीतील पदार्थ सर्वांना धारण करून सुख देतात तसे तुम्ही व्हा. ॥ २४ ॥
25 तन्न इन्द्रो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓न् न इ᳓न्द्रो व᳓रुणो मित्रो᳓ अग्नि᳓र्
आ᳓प ओ᳓षधीर् वनि᳓नो जुषन्त
श᳓र्मन् सियाम मरु᳓ताम् उप᳓स्थे
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
मूलम् ...{Loading}...
तन्न॒ इन्द्रो॒ वरु॑णो मि॒त्रो अ॒ग्निराप॒ ओष॑धीर्व॒निनो॑ जुषन्त ।
शर्म॑न्त्स्याम म॒रुता॑मु॒पस्थे॑ यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓न् न इ᳓न्द्रो व᳓रुणो मित्रो᳓ अग्नि᳓र्
आ᳓प ओ᳓षधीर् वनि᳓नो जुषन्त
श᳓र्मन् सियाम मरु᳓ताम् उप᳓स्थे
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
juṣanta ← √juṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
óṣadhīḥ ← óṣadhī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vanínaḥ ← vanín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
marútām ← marút- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
śárman ← śárman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
upásthe ← upástha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāta ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
svastíbhiḥ ← svastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
तत् । नः॒ । इन्द्रः॑ । वरु॑णः । मि॒त्रः । अ॒ग्निः । आपः॑ । ओष॑धीः । व॒निनः॑ । जु॒ष॒न्त॒ ।
शर्म॑न् । स्या॒म॒ । म॒रुता॑म् । उ॒पऽस्थे॑ । यू॒यम् । पा॒त॒ । स्व॒स्तिऽभिः॑ । सदा॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tan ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- āpa ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- oṣadhīr ← oṣadhīḥ ← oṣadhī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “herb; plant; drug; herb.”
- vanino ← vaninaḥ ← vanin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “tree.”
- juṣanta ← juṣ
- [verb], plural, Present injunctive
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- śarman
- [noun], locative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- marutām ← marut
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- upasthe ← upastha
- [noun], locative, singular, neuter
- “genitalia; lap; sexual desire; anus.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- svastibhiḥ ← svasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
नः अस्मदीयं तत् इदं स्तोत्रम् इन्द्रः वरुणः च मित्रः च अग्निः च आपः च ओषधीः ओषधयश्च वनिनः वृक्षाश्च जुषन्त जुषन्तां सेवन्ताम् । वयं च मरुतामुपस्थे उपस्थाने वर्तमानाः शर्मन् शर्मणि सुखे गृहे वा स्याम भवेम । सिद्धमन्यत् ॥ ॥ २७ ॥
Wilson
English translation:
“May Indra, Varuṇa, Mitra, Agni, the waters, the herbs, the trees, be plural ased by our (praise); may we,(reclining) on the lap of the Maruts, enjoy felicity; and do you ever cherish us with blessings.”
Jamison Brereton
Indra, Varuṇa, Mitra, Agni, the waters, the plants, the trees shall enjoy this of ours.
Might we be in the shelter, in the lap of the Maruts. – Do you protect us always with your blessings.
Jamison Brereton Notes
I do not understand why Geldner and Renou render the juṣanta, to the common and well-understood medial stem juṣáte ‘enjoys’, as ‘grant’ (zibilligen) and ‘agree’ 48 respectively. Although it is true that the final vss. of hymns frequently ask gods for things, it is also true that we commend our praises to them – and surely that’s what’s going on here: we want the gods to take pleasure in the hymn, or the ritual in general, that we have just offered them.
Griffith
May Indra, Varuna, Mitra, and Agni, Waters, Herbs, Trees accept the praise we offer.
May we find refuge in the Marut’s bosom. Protect us evermore, ye Gods, with blessings.
Geldner
Das sollen uns Indra, Varuna, Mitra, Agni, die Gewässer, die Pflanzen, die Bäume zubilligen. Wir möchten im Schutze, im Schoße der Marut sein.-Behütet ihr uns immerdar mit eurem Segen!
Grassmann
Das mögen uns Indra, Varuna, Mitra, Agni, die Wasser, die Kräuter, die Bäume geben; wir mögen im Schutz und Schosse der Maruts sein; ihr Götter, schützt uns stets mit eurem Segen.
Elizarenkova
Пусть одобрят это Индра, Варуна, Митра, Агни,
Воды, Растения, Деревья!
Да будем мы под защитой в лоне Марутов!
Защищайте вы нас всегда (своими) милостями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- विराडार्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर सेव्य-सेवक और अध्यापक-अध्येता जन परस्पर कैसे वर्तें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जो (वनिनः) किरणवान् (इन्द्रः) बिजुली के समान राजा (वरुणः) श्रेष्ठ (मित्रः) मित्रजन (अग्निः) पावक (आपः) जल और (ओषधीः) यवादि ओषधी (नः) हमारे लिये (तत्) उस सुख को (जुषन्त) सेवते हैं जिससे (यूयम्) तुम (स्वस्तिभिः) सुखों से (नः) हम लोगों की (सदा) सर्वदैव (पात) रक्षा करो उन तुम (मरुताम्) लोगों के (उपस्थे) समीप (शर्मन्) सुख में हम लोग स्थिर (स्याम) हों ॥२५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को ऐसी इच्छा करनी चाहिये कि विद्वानों के सङ्ग से जैसे बिजुली आदि पदार्थ अपने कामों को सेवें, वैसे हम लोग अनुष्ठान करें ॥२५॥ इस सूक्त में अध्येता, अध्यापक, स्त्री, पुरुष, राजा, प्रजा, सेना, भृत्य और विश्वेदेवों के गुण और कर्मों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह चौंतीसवाँ सूक्त और सत्ताईसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! ये वनिन इन्द्रो वरुणो मित्रोऽग्निराप ओषधीश्च नस्तञ्जुषन्त येन यूयं स्वस्तिभिर्नः सदा पात तेषां युष्माकं मरुतामुपस्थे शर्मन् वयं स्थिराः स्याम ॥२५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सेव्यसेवकाध्यापकाध्येतारः परस्परं कथं वर्तेरन्नित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्) सुखम् (नः) अस्मभ्यम् (इन्द्रः) विद्युदिव राजा (वरुणः) श्रेष्ठः (मित्रः) सखा (अग्निः) पावकः (आपः) जलानि (ओषधीः) यवाद्याः (वनिनः) किरणवन्तः (जुषन्त) सेवन्ते (शर्मन्) शर्मणि सुखे गृहे वा (स्याम) भवेम (मरुताम्) मनुष्याणाम् (उपस्थे) समीपे (यूयम्) (पात) (स्वस्तिभिः) सुखादिभिः (सदा) (नः) अस्मान् ॥२५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैरिदमेष्टव्यं विदुषां सङ्गेन यथा विद्युदादयः पदार्थास्स्वकार्याणि सेवेरन् तथा वयमनु तिष्ठेमेति ॥२५॥ अत्राध्येत्रध्यापकस्त्रीपुरुषराजप्रजासेनाभृत्यविश्वेदेवगुणकृत्यवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति चतुस्त्रिंशत्तमं सूक्तं सप्तविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी अशी इच्छा करावी की जसे विद्युत इत्यादी पदार्थ आपले काम करतात तसे विद्वानांच्या संगतीने आपणही कार्य करावे. ॥ २५ ॥