सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ महाँ असि’ इति पञ्चर्चमेकादशं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षं त्रैष्टुभमाग्नेयम् । ‘महान्’ इत्यनुक्रान्तम् । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोरुक्तो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
11 (527)
Agni
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
5 verses: triṣṭubh
The keywords in this hymn are ā́ “hither” and ihá “here.” The poet asks that Agni come “hither” (vs. 1c) to sacrifice “here” (vss. 1d, 3c). And not only should Agni come, but he should also bring the gods “hither” (vs. 5a) to enjoy the sacrifice “here” (vs. 5b). The last pāda—excluding the Vasiṣṭha signature pāda—presents an interesting twist, for the poet asks that this sacrifice, the sacrifice that is at this place on earth, that is here where he has asked Agni to come and here where he is to bring the gods, be placed “in heaven among the gods” (vs. 5c). At the end, therefore, what is present and local should become celestial and divine.
Verse 3 of this hymn presents an additional puzzle. What does it mean when it says that good things become visible in Agni “three times at night”? Following Sāyaṇa, Geldner argues that “night” here means the whole day, and therefore the reference is to the three soma-pressings. Recognizing the difficulty of this interpre
tation, Oldenberg wonders whether there might be a reference here to an Atirātra or “overnight” rite. We agree and think that the reference here is to the rites that take place at night. But what rites these are or why “good things” are visible in the fire during them remains unclear.
01 महाँ अस्यध्वरस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म॒हाँ अ॑स्यध्व॒रस्य॑ प्रके॒तो न ऋ॒ते त्वद॒मृता॑ मादयन्ते ।
आ विश्वे॑भिः स॒रथं॑ याहि दे॒वैर्न्य॑ग्ने॒ होता॑ प्रथ॒मः स॑दे॒ह ॥
मूलम् ...{Loading}...
म॒हाँ अ॑स्यध्व॒रस्य॑ प्रके॒तो न ऋ॒ते त्वद॒मृता॑ मादयन्ते ।
आ विश्वे॑भिः स॒रथं॑ याहि दे॒वैर्न्य॑ग्ने॒ होता॑ प्रथ॒मः स॑दे॒ह ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
महाँ꣡ असि अध्वर꣡स्य प्रकेतो꣡
न꣡ र्ते꣡ तुव꣡द् अमृ꣡ता मादयन्ते
आ꣡ वि꣡श्वेभिः सर꣡थं याहि देवइ꣡र्
नि꣡ अग्ने हो꣡ता प्रथमः꣡ सदेह꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adhvarásya ← adhvará- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
praketáḥ ← praketá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
amŕ̥tāḥ ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mādayante ← √mad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
{}
r̥té ← r̥té (invariable)
{}
tvát ← tvám (pronoun)
{case:ABL, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
devaíḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sarátham ← sarátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
víśvebhiḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ihá ← ihá (invariable)
{}
ní ← ní (invariable)
{}
prathamáḥ ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sada ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
म॒हान् । अ॒सि॒ । अ॒ध्व॒रस्य॑ । प्र॒ऽके॒तः । न । ऋ॒ते । त्वत् । अ॒मृताः॑ । मा॒द॒य॒न्ते॒ ।
आ । विश्वे॑भिः । स॒रथ॑म् । या॒हि॒ । दे॒वैः । नि । अ॒ग्ने॒ । होता॑ । प्र॒थ॒मः । स॒द॒ । इ॒ह ॥
Hellwig Grammar
- mahāṃ ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- asy ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- adhvarasya ← adhvara
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- praketo ← praketaḥ ← praketa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sight; knowledge; appearance.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ṛte
- [adverb]
- “without; ṛte [word].”
- tvad ← tvat ← tvad
- [noun], ablative, singular
- “you.”
- amṛtā ← amṛtāḥ ← amṛta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- mādayante ← māday ← √mad
- [verb], plural, Present indikative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- viśvebhiḥ ← viśva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- sarathaṃ ← sa
- [adverb]
- “with; little; together.”
- sarathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- devair ← devaiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- prathamaḥ ← prathama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- sadeha ← sada ← sad
- [verb], singular, Aorist imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- sadeha ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वम् अध्वरस्य प्रकेतः प्रज्ञापनः सन् महानसि । त्वत् ऋते त्वया विना अमृताः देवाः न मादयन्ते न माद्यन्ति। विश्वेभिः विश्वैः देवैः सरथं यथा भवति आ याहि च । इह आस्तीर्णे बर्हिषि प्रथमः मुख्यः होता आह्वाता सन् नि सद निषीद च ॥
Wilson
English translation:
“Great are you, Agni, the manifester of the solemnity without you the immortals do not rejoice; come inthe same chariot with all the gods; sit down here the chief, the ministrant priest.”
Jamison Brereton
You are the great sign of the rite; without you the immortals find no elation.
Travel hither in the same chariot with all the gods. Agni, take your seat here as the first Hotar.
Griffith
GREAT art thou, Agni, sacrifice’s Herald: not without thee are deathless Gods made joyful.
Come hither with all Deities about thee here take thy seat, the first, as Priest, O Agni.
Geldner
Du bist die große Leuchte des Opfers; ohne dich ergötzen sich die Unsterblichen nicht. Komm mit allen Göttern auf einem Wagen; nimm, Agni, hier als der Hotri zuerst Platz!
Grassmann
Du bist des Festes herrlicher Erleuchter; niemals erfreun sich ohne dich die Götter; Mit allen Göttern komm auf gleichem Wagen und setz dich, Agni, her als erster Priester.
Elizarenkova
Ты великий предвестник обряда.
Без тебя не опьяняются смертные.
Приезжай на одной колеснице со всеми богами!
Садись здесь, о Агни, как первый хотар!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- स्वराट्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्या क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) स्वप्रकाशस्वरूप जगदीश्वर ! आप (इह) इस जगत् में (विश्वेभिः) सब (देवैः) विद्वानों के साथ (प्रथमः) पहिले (होता) विद्यादि शुभगुणों के दाता हमको (सरथम्) रथ सहित (नि, आ, याहि) निरन्तर प्राप्त हूजिये जिस कारण (त्वत्) आप से (ऋते) भिन्न (अमृताः) नाशरहित जीव (न) नहीं (मादयन्ते) आनन्द करते हैं इससे आप (सद) स्थिर हूजिये आप (अध्वरस्य) सब व्यवहार के (महान्) बड़े (प्रकेतः) उत्तमबुद्धि के प्रकाशक (असि) हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिसके विना न विद्या, न सुख प्राप्त होता है, जो विद्वानों का सङ्ग, योगाभ्यास और धर्माचरण से प्राप्त होने योग्य है, उसी जगदीश्वर की सदा उपासना करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! त्वमिह विश्वेभिर्देवैः सह प्रथमो होताऽस्मान् सरथं न्यायाहि यतस्त्वदृतेऽमृता न मादयन्ते तस्मात्त्वं सद त्वमध्वरस्य महान् प्रकेतोऽसि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः किं कुर्य्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (महान्) (असि) (अध्वरस्य) सर्वव्यवहारस्य (प्रकेतः) प्रकृष्टप्रज्ञावान् प्रज्ञापकः (न) निषेधे (ऋते) (त्वत्) (अमृताः) नाशरहिता जीवाः (मादयन्ते) आनन्दयन्ति (आ) (विश्वेभिः) सर्वैः (सरथम्) रमणीयेन स्वरूपेण सह वर्त्तमानम् (याहि) समन्तात्प्राप्नुहि (देवैः) विद्वद्भिः सह (नि) (अग्ने) स्वप्रकाशस्वरूप जगदीश्वर (होता) विद्यादिशुभगुणदाता (प्रथमः) आदिमः (सद) सीद (इह) ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! येन विना न विद्या न सुखं लभ्यते यो विद्वत्सङ्गयोगाभ्यासधर्माचरणैः प्राप्योऽस्ति तमेव जगदीश्वरं सदोपाध्वम् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी व विद्वानांच्या कृत्याचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! ज्याच्याशिवाय विद्या, सुख प्राप्त होत नाही, जो विद्वानांची संगती, योगाभ्यास व धर्माचरण याद्वारे प्राप्त होण्यायोग्य आहे त्याच जगदीश्वराची सदैव उपासना करा. ॥ १ ॥
02 त्वामीळते अजिरम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्वामी॑ळते अजि॒रं दू॒त्या॑य ह॒विष्म॑न्तः॒ सद॒मिन्मानु॑षासः ।
यस्य॑ दे॒वैरास॑दो ब॒र्हिर॒ग्नेऽहा॑न्यस्मै सु॒दिना॑ भवन्ति ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वामी॑ळते अजि॒रं दू॒त्या॑य ह॒विष्म॑न्तः॒ सद॒मिन्मानु॑षासः ।
यस्य॑ दे॒वैरास॑दो ब॒र्हिर॒ग्नेऽहा॑न्यस्मै सु॒दिना॑ भवन्ति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त्वा꣡म् ईळते अजिरं꣡ दूति꣡याय
हवि꣡ष्मन्तः स꣡दम् इ꣡न् मा꣡नुषासः
य꣡स्य देवइ꣡र् आ꣡सदो बर्हि꣡र् अग्ने
अ꣡हानि अस्मै सुदि꣡ना भवन्ति
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ajirám ← ajirá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dūtyā̀ya ← dūtyà- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
īḷate ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
havíṣmantaḥ ← havíṣmant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ít ← ít (invariable)
{}
mā́nuṣāsaḥ ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sádam ← sádam (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ásadaḥ ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devaíḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
áhāni ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
bhavanti ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sudínā ← sudína- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
त्वाम् । ई॒ळ॒ते॒ । अ॒जि॒रम् । दू॒त्या॑य । ह॒विष्म॑न्तः । सद॑म् । इत् । मानु॑षासः ।
यस्य॑ । दे॒वैः । आ । अस॑दः । ब॒र्हिः । अ॒ग्ने॒ । अहा॑नि । अ॒स्मै॒ । सु॒ऽदिना॑ । भ॒व॒न्ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- īᄆate ← īḍate ← īḍ
- [verb], plural, Present indikative
- “praise; invite; raise.”
- ajiraṃ ← ajiram ← ajira
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fast; agile; ajira [word].”
- dūtyāya ← dūtya
- [noun], dative, singular, neuter
- haviṣmantaḥ ← haviṣmat
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sacrificing.”
- sadam
- [adverb]
- “always.”
- in ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- mānuṣāsaḥ ← mānuṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man.”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- devair ← devaiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- āsado ← āsadaḥ ← āsad ← √sad
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “approach; attack; sit down; approach; find; arrive.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ‘hāny ← ahāni ← ahar
- [noun], nominative, plural, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sudinā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudinā ← dinā ← dina
- [noun], nominative, plural, neuter
- “day; day; day of the week; one.”
- bhavanti ← bhū
- [verb], plural, Present indikative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने अजिरं प्रगामिनं त्वां मानुषासः मानुषाः हविष्मन्तः यजमानाः सदमित् सदैव दूत्याय दूतकर्मणे हविर्वहनाय ईळते याचन्ते । किमर्थमित्यत आह । यस्य हविष्मतः बर्हिः देवैः सार्धम् आसदः त्वमधितिष्ठसि अस्मै हविष्मते अहानि सुदिना सुदिनानि शोभनदिनानि भवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“Men offering oblations, ever solicit you the quick-going (to undertake) the office of their messenger, forto him, on whose sacred grass you sit with the gods, the days are prosperous.”
Jamison Brereton
Bringing offerings, the descendants of Manu always invoke you, the nimble one, to act as messenger.
Upon whose sacred grass you sit with the gods, o Agni, for him the days become bright shining.
Griffith
Men with oblations evermore entreat thee, the swift, to undertake an envoy’s duty.
He on whose sacred grass with Gods thou sittest, to him, O Agni, are the days propitious.
Geldner
Dich Flinken berufen stets die opfernden Menschen zum Botenamt. Dem werden glückliche Tage zuteil, auf dessen Barhis du, Agni, dich mit den Göttern niedergelassen hast.
Grassmann
Dich fordern stets, die Opferspeisen bringend, den emsigen, die Menschen auf zur Botschaft; Auf wessen Streu du, Agni, mit den Göttern dich niederlässt, dem werden heitre Tage.
Elizarenkova
Тебя, проворного, всегда призывают для службы вестника
Люди, приготовившие жертвенные приношения.
На чью жертвенную солому ты уселся вместе с богами, о Агни,
Дни бывают для того светлыми.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- भुरिक्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के तुल्य स्वयंप्रकाशस्वरूप ईश्वर (यस्य) जिस आप के (देवैः) विद्वानों से (आ, असदः) प्राप्त होने योग्य (बर्हिः) सुखवर्द्धक विज्ञान प्राप्त होता है (अस्मै) इस विद्वान् के लिये आप के (अहानि) दिन (सुदिना) सुदिन (भवन्ति) होते हैं जैसे (हविष्मन्तः) प्रशस्त सामग्रीवाले (मानुषासः) मनुष्य (दूत्याय) दूतकर्म के लिये (सदम्, इत्) स्थिर होनेवाले (अजिरम्) फैंकनेहारे अग्नि की (ईळते) स्तुति करते हैं, वैसे ये लोग (त्वाम्) आपकी निरन्तर स्तुति करें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे सामग्रीवाले अग्निविद्या को प्राप्त होके निरन्तर आनन्दित होते हैं, वैसे ईश्वर को प्राप्त होके निरन्तर श्रीमान् होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! यस्य ते देवैरासदो बर्हिः प्राप्यते अस्मै तेऽहानि सुदिना भवन्ति यथा हविष्मन्तो मानुषासो दूत्याय सदमिदजिरमग्निमीळते तथैते त्वामित्सततं स्तुवन्तु ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं कर्त्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वाम्) (ईळते) स्तुवन्ति (अजिरम्) प्रक्षेप्तारम् (दूत्याय) दूतकर्मणे (हविष्मन्तः) प्रशस्तसामग्रीयुक्ताः (सदम्) यः सीदति तम् (इत्) एव (मानुषासः) मनुष्याः (यस्य) (देवैः) विद्वद्भिः (आ) (असदः) प्राप्तव्यम् (बर्हिः) उत्तमं वर्धकं विज्ञानम् (अग्ने) पावक इव स्वप्रकाशेश्वर (अहानि) दिनानि (अस्मै) विदुषे (सुदिना) शोभनानि दिनानि येषु तानि (भवन्ति) ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा सामग्रीमन्तोऽग्निविद्यां प्राप्य सततमानन्दिता भवन्ति तथैवेश्वरं प्राप्य सततं श्रीमन्तो जायन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसे सामग्री बाळगणारे लोक अग्निविद्या प्राप्त करून निरंतर आनंदित होतात तसेच ईश्वराला प्राप्त करून निरंतर श्रीमंत होतात. ॥ २ ॥
03 त्रिश्चिदक्तोः प्र - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्रिश्चि॑द॒क्तोः प्र चि॑कितु॒र्वसू॑नि॒ त्वे अ॒न्तर्दा॒शुषे॒ मर्त्या॑य ।
म॒नु॒ष्वद॑ग्न इ॒ह य॑क्षि दे॒वान्भवा॑ नो दू॒तो अ॑भिशस्ति॒पावा॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्रिश्चि॑द॒क्तोः प्र चि॑कितु॒र्वसू॑नि॒ त्वे अ॒न्तर्दा॒शुषे॒ मर्त्या॑य ।
म॒नु॒ष्वद॑ग्न इ॒ह य॑क्षि दे॒वान्भवा॑ नो दू॒तो अ॑भिशस्ति॒पावा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त्रि꣡श् चिद् अक्तोः꣡ प्र꣡ चिकितुर् व꣡सूनि
तुवे꣡ अन्त꣡र् दाशु꣡षे म꣡र्तियाय
मनुष्व꣡द् अग्न इह꣡ यक्षि देवा꣡न्
भ꣡वा नो दूतो꣡ अभिशस्तिपा꣡वा
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aktóḥ ← aktú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cikituḥ ← √cit- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
trís ← trís (invariable)
{}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
antár ← antár (invariable)
{}
dāśúṣe ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mártyāya ← mártya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tvé ← tvám (pronoun)
{case:LOC, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ihá ← ihá (invariable)
{}
manuṣvát ← manuṣvát (invariable)
{}
yakṣi ← √yaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
abhiśastipā́vā ← abhiśastipā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bháva ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dūtáḥ ← dūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
त्रिः । चि॒त् । अ॒क्तोः । प्र । चि॒कि॒तुः॒ । वसू॑नि । त्वे इति॑ । अ॒न्तः । दा॒शुषे॑ । मर्त्या॑य ।
म॒नु॒ष्वत् । अ॒ग्ने॒ । इ॒ह । य॒क्षि॒ । दे॒वान् । भव॑ । नः॒ । दू॒तः । अ॒भि॒श॒स्ति॒ऽपावा॑ ॥
Hellwig Grammar
- triś ← tris
- [adverb]
- “thrice; tris [word].”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- aktoḥ ← aktu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “night; dark; beam.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- cikitur ← cikituḥ ← cit
- [verb], plural, Perfect indicative
- “notice; observe; attend to; intend.”
- vasūni ← vasu
- [noun], nominative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- tve ← tvad
- [noun], locative, singular
- “you.”
- antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- dāśuṣe ← dāś
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; give.”
- martyāya ← martya
- [noun], dative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- manuṣvad ← manuṣvat
- [adverb]
- agna ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- yakṣi ← yaj
- [verb], singular, Present indikative
- “sacrifice; worship; worship.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- bhavā ← bhava ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- dūto ← dūtaḥ ← dūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- abhiśastipāvā ← abhiśasti
- [noun], feminine
- “hex; accusation; defamation; blame; aspersion.”
- abhiśastipāvā ← pāvā ← pāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “protecting.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वे त्वयि अन्तः मध्ये अक्तोः अह्नः। यद्यप्यक्तुरिति रात्रेर्नाम तथाप्यत्राज्यन्ते व्यज्यन्ते रूपादीन्यस्मिन्नित्यह्नो नाम । त्रिः त्रिवारं त्रिषु सवनेषु वसूनि हवींषि दाशुषे हविषां प्रदात्रे मर्त्याय मनुष्याय । तदर्थमित्यर्थः। प्र चिकितुः प्रवेदयन्त्यृत्विजः । यद्वा । अक्तोरह्नि त्रिस्त्रीन् अग्निमश्वमजं च त्वय्यन्तर्निहितानि प्र चिकितुः । अविदन्नित्यर्थः । अपि च मनुष्वत् मनोरिव इह ममास्मिन् यज्ञे दूतः त्वं देवान् यक्षि यज । नः अस्माकम् अभिशस्तिपावा अभिशस्तेः अभिशंसकात् शात्रवात् पावा रक्षिता भव ॥
Wilson
English translation:
“In you, Agni, thrice in the day, (the priests) make manifest the treasures (of the oblation) for (the benefitof the) mortal donor; worship the gods on this occasion, Agni, as (you did) for Manu; be our messenger, ourprotector against malignity.”
Jamison Brereton
Three times at night, good things become visible within you for the pious mortal.
As you did for Manu, o Agni, sacrifice here to the gods. Become our messenger, protecting us from curses.
Griffith
Three times a day in thee are shown the treasures sent for the mortal who presents oblation.
Bring the Gods hither like a man, O Agni: be thou our envoy, guarding us from curses.
Geldner
Dreimal des Nachts werden in dir die Schätze für den opfernden Menschen offenbar. Wie für Manu opfere hier den Göttern, Agni; sei unser Bote, der vor Verdächtigungen schützt!
Grassmann
Dreimal, sogar des Nachts, erscheinen Güter, die in dir ruhn für sterbliche Verehrer; Nach Menschen Weise opfre hier den Göttern, sei Bote uns, o Agni, Fluch abwehrend.
Elizarenkova
Трижды за ночь возникают в тебе
Блага для почтившего (тебя) смертного.
Подобно Ману, о Агни, пожертвуй здесь богам!
Будь нам вестником, защитником от проклятья!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
किसके होने पर मनुष्य उत्तम गुण को प्राप्त होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) विद्वन् ! (त्वे) आपके (अन्तः) बीच (दाशुषे) दानशील (मर्त्याय) मनुष्य के लिये (वसूनि) द्रव्यों को (अक्तोः) रात्रि के सम्बन्ध में (चित्) भी (त्रिः) तीन वार विद्वान् (प्र, चिकितुः) जानते हैं आप (इह) इस जगत् में (मनुष्वत्) मनुष्यों के तुल्य (देवान्) विद्वानों का (यक्षि) सत्कार कीजिये आप (नः) हमारे (दूतः) दूत के समान (अभिशस्तिपावा) प्रशंसितों के रक्षक पवित्रकारी (भव) हूजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिसके सङ्ग से मनुष्यों को दिव्य गुण और पुष्कल धन प्राप्त होते हैं, इस जगत् में उसी की स्तुति कर, जो दूत के तुल्य परोपकारी होता है, वह सब को सत्य जताने को समर्थ होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! त्वेऽन्तर्दाशुषे मर्त्याय वसून्यक्तोश्चित् त्रिः विद्वांसः प्रचिकितुस्त्वमिह मनुष्वद् देवान् यक्षि त्वं नो दूतइवाभिशस्तिपावा भव ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
कस्मिन् सति मनुष्या दिव्यान् गुणान् प्राप्नुवन्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्रिः) त्रिवारम् (चित्) अपि (अक्तोः) रात्रेः (प्र) (चिकितुः) विजानन्ति (वसूनि) द्रव्याणि (त्वे) त्वयि (अन्तः) मध्ये (दाशुषे) दात्रे (मर्त्याय) मनुष्याय (मनुष्वत्) मनुष्यैस्तुल्यम् (अग्ने) विद्वन् (इह) (यक्षि) यजसि (देवान्) विदुषः (भव) (नः) अस्माकम् (दूतः) दूत इव (अभिशस्तिपावा) प्रशंसितानां पालकः पवित्रकरः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यस्य सङ्गेन मनुष्यान् दिव्या गुणाः पुष्कलानि धनानि च प्राप्नुवन्ति तमेवेह स्तुत्वा यो दूतवत्परोपकारी भवति स सर्वानिह सत्यं प्रज्ञापयितुं शक्नोति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्याच्या संगतीने माणसांना दिव्य गुण व पुष्कळ धन प्राप्त होते त्याचीच स्तुती करा. जो दूताप्रमाणे परोपकारी असतो तो सर्वांना सत्य समजावून देण्यास समर्थ असतो. ॥ ३ ॥
04 अग्निरीशे बृहतो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒ग्निरी॑शे बृह॒तो अ॑ध्व॒रस्या॒ग्निर्विश्व॑स्य ह॒विषः॑ कृ॒तस्य॑ ।
क्रतुं॒ ह्य॑स्य॒ वस॑वो जु॒षन्ताथा॑ दे॒वा द॑धिरे हव्य॒वाह॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒ग्निरी॑शे बृह॒तो अ॑ध्व॒रस्या॒ग्निर्विश्व॑स्य ह॒विषः॑ कृ॒तस्य॑ ।
क्रतुं॒ ह्य॑स्य॒ वस॑वो जु॒षन्ताथा॑ दे॒वा द॑धिरे हव्य॒वाह॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अग्नि꣡र् ईशे बृहतो꣡ अध्वर꣡स्य
अग्नि꣡र् वि꣡श्वस्य हवि꣡षः कृत꣡स्य
क्र꣡तुं हि꣡ अस्य व꣡सवो जुष꣡न्त
अ꣡था देवा꣡ दधिरे हव्यवा꣡हम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adhvarásya ← adhvará- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
br̥hatáḥ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
īśe ← √īś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
havíṣaḥ ← havís- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
kr̥tásya ← √kr̥- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
víśvasya ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
juṣánta ← √juṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vásavaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
átha ← átha (invariable)
{}
dadhire ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
havyavā́ham ← havyavā́h- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒ग्निः । ई॒शे॒ । बृ॒ह॒तः । अ॒ध्व॒रस्य॑ । अ॒ग्निः । विश्व॑स्य । ह॒विषः॑ । कृ॒तस्य॑ ।
क्रतु॑म् । हि । अ॒स्य॒ । वस॑वः । जु॒षन्त॑ । अथ॑ । दे॒वाः । द॒धि॒रे॒ । ह॒व्य॒ऽवाह॑म् ॥
Hellwig Grammar
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- īśe ← īś
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- bṛhato ← bṛhataḥ ← bṛhat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- adhvarasyāgnir ← adhvarasya ← adhvara
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- adhvarasyāgnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- viśvasya ← viśva
- [noun], genitive, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- haviṣaḥ ← havis
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- kṛtasya ← kṛ
- [verb noun], genitive, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- kratuṃ ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- hy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vasavo ← vasavaḥ ← vasu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- juṣantāthā ← juṣanta ← juṣ
- [verb], plural, Present injunctive
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- juṣantāthā ← athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- havyavāham ← havyavāha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire; sacrificial fire.”
सायण-भाष्यम्
बृहतः महतः अध्वरस्य कौटिल्यरहितस्य यज्ञस्य अग्निः ईशे ईष्टे । विश्वस्य सर्वस्य कृतस्य संस्कृतस्य हविषः च अग्निः एवेष्टे । हि यस्मात् अस्य अग्नेः क्रतुं कर्म वसवः देवाः जुषन्त सेवन्ते । अथ अपि च देवाः अग्निं हव्यवाहं हव्यानां वोढारं दधिरे चक्रिर इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Agni presides over the solemn rite, over every consecrated oblation; the Vasus approved of his acts;the gods have made him the bearer of the offering.”
Jamison Brereton
Agni is master of the rite reaching aloft; Agni, of every offering that is made,
for the good (gods) rejoice in his intention, and so the gods established him as the conveyor of oblations.
Griffith
Lord of the lofty sacrifice is Agni, Agni is Lord of every gift presented.
The Vasus were contented with his wisdom, so the Gods made him their oblationbearer.
Geldner
Agni ist Herr über das große Opfer, Agni über jede bereitete Opfergabe, denn die Vasu´s nehmen gern seinen Rat an, und die Götter haben ihn zu ihrem Opferfahrer gemacht.
Grassmann
Agni ist Herr des hohen Opferfestes, und Agni jedes dargereichten Trunkes; Weil seine Kunst den guten Göttern lieb war, so setzten sie ihn ein zum Opferfahrer.
Elizarenkova
Агни распоряжается высоким обрядом,
Агни (распоряжается) каждым совершенным возлиянием,
Так как Васу наслаждаются его силой духа,
И боги сделали его перевозчиком жертв.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- भुरिक्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
किसकी विद्या से अभीष्ट प्राप्त करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्निः) विद्युत् अग्नि (बृहतः) बड़े (अध्वरस्य) रक्षा योग्य व्यवहार के करने को (ईशे) समर्थ है (अग्निः) अग्नि (कृतस्य) शुद्ध (विश्वस्य) सब (हविषः) सङ्ग करने योग्य व्यवहार के लिये समर्थ है (अस्य) इस अग्नि के सङ्ग से जो (वसवः) चौबीस वर्ष ब्रह्मचर्य्य करनेवाले प्रथम कक्षा (देवाः) विद्वान् जन (क्रतुम्) बुद्धि का (हि) ही (जुषन्त) सेवन करते हैं (अथा) इसके अनन्तर (हव्यवाहम्) ग्रहण करने योग्य वस्तुओं को प्राप्त करनेवाले अग्नि को (दधिरे) धारण करते हैं, वे ही जगत् में पूज्य होते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो विद्युत् बड़े-बड़े कार्य्यों को सिद्ध करती, जिसके सम्बन्ध से योगाभ्यास कर के मनुष्य बुद्धि को प्राप्त होता, उसी अग्नि का सब लोग युक्ति से सेवन करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: अग्निर्बृहतोऽध्वरस्येशे योऽग्निः कृतस्य विश्वस्य हविष ईशेऽस्य हि सङ्गेन ये वसवो देवाः क्रतुं हि जुषन्ताऽथा हव्यवाहं दधिरे ते हि जगत्पूज्या जायन्ते ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
कस्य विद्ययाऽभीष्टं प्राप्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्निः) विद्युत् (ईशे) ईष्टे (बृहतः) महतः (अध्वरस्य) अहिंसनीयस्य व्यवहारस्य (अग्निः) (विश्वस्य) समग्रस्य (हविषः) सङ्गन्तुमर्हस्य (कृतस्य) शुद्धस्य (क्रतुम्) प्रज्ञाम् (हि) खलु (अस्य) (वसवः) (जुषन्त) सेवन्ते (अथा) अनन्तरम्। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (देवाः) विद्वांसः (दधिरे) दधति। (हव्यवाहम्) यो हव्यान्यादातुमर्हाणि वहति प्राप्नोति ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! या विद्युन्महान्ति कार्याणि साध्नोति यस्य सकाशाद्योगाभ्यासेन प्रज्ञां प्राप्नोति तमेवाग्निं सर्वे युक्त्या परिचरन्तु ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जी विद्युत मोठमोठ्या कार्यांना सिद्ध करते, जिच्या साह्याने योगाभ्यास करून माणूस बुद्धी प्राप्त करतो त्याच अग्नीचे सर्व लोकांनी युक्तीने सेवन करावे. ॥ ४ ॥
05 आग्ने वह - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आग्ने॑ वह हवि॒रद्या॑य दे॒वानिन्द्र॑ज्येष्ठास इ॒ह मा॑दयन्ताम् ।
इ॒मं य॒ज्ञं दि॒वि दे॒वेषु॑ धेहि यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
मूलम् ...{Loading}...
आग्ने॑ वह हवि॒रद्या॑य दे॒वानिन्द्र॑ज्येष्ठास इ॒ह मा॑दयन्ताम् ।
इ॒मं य॒ज्ञं दि॒वि दे॒वेषु॑ धेहि यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ꣡ग्ने वह हविर꣡द्याय देवा꣡न्
इ꣡न्द्रज्येष्ठास इह꣡ मादयन्ताम्
इमं꣡ यज्ञं꣡ दिवि꣡ देवे꣡षु धेहि
यूय꣡म् पात सुअस्ति꣡भिः स꣡दा नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
havirádyāya ← havirádya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
vaha ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ihá ← ihá (invariable)
{}
índrajyeṣṭhāsaḥ ← índrajyeṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mādayantām ← √mad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
dhehi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāta ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
{}
svastíbhiḥ ← svastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
आ । अ॒ग्ने॒ । व॒ह॒ । ह॒विः॒ऽअद्या॑य । दे॒वान् । इन्द्र॑ऽज्येष्ठासः । इ॒ह । मा॒द॒य॒न्ता॒म् ।
इ॒मम् । य॒ज्ञम् । दि॒वि । दे॒वेषु॑ । धे॒हि॒ । यू॒यम् । पा॒त॒ । स्व॒स्तिऽभिः॑ । सदा॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- āgne ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- āgne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vaha ← vah
- [verb], singular, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- haviradyāya ← haviḥ ← havis
- [noun], neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- haviradyāya ← adyāya ← adya
- [noun], dative, singular, neuter
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- indrajyeṣṭhāsa ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrajyeṣṭhāsa ← jyeṣṭhāsaḥ ← jyeṣṭha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “firstborn; best; first; excellent; highest; jyeṣṭha [word].”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- mādayantām ← māday ← √mad
- [verb], plural, Present imperative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
- imaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- dhehi ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- svastibhiḥ ← svasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने हविरद्याय हविषां भक्षणाय देवान् आ वह । किमर्थमित्यत आह । इह अस्मिन् यज्ञे इन्द्रज्येष्ठासः इन्द्रप्रमुखा देवाः मादयन्ताम् । इमं यज्ञम् इदं यष्टव्यं हविः दिवि स्थितेषु देवेषु धेहि निधेहि । देवान्वेह नयेदं हविर्वा देवेषु नयेति भावः । अन्तिमः पादो व्याख्यातचरः ॥॥ १४ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, bring the gods to eat of the oblation; may they, of whom Indra is the chief, be delighted on thisoccasion; convey this sacrifice to the deities in heaven, and do you ever cherish us with blessings.”
Jamison Brereton
Agni, convey the gods hither to consume the oblations. Let those whose chief is Indra find elation here.
Place this sacrifice here in heaven among the gods. – Do you protect us always with your blessings.
Griffith
O Agni, bring the Gods to taste our presents: with Indra leading, here let them be joyful.
Convey this sacrifice to Gods in heaven. Ye Gods, preserve us evermore with blessings.
Geldner
Agni! Fahre die Götter her zum Opfermahl, mit Indra an der Spitze sollen sie sich hier ergötzen. Bring dieses Opfer zu den Göttern im Himmel! - Behütet ihr uns immerdar mit eurem Segen!
Grassmann
Zum Mahle fahr, o Agni, her die Götter, geführt von Indra mögen hier sie schwelgen; Dies Opfer bringe himmelwärts den Göttern. Ihr Götter, schützt uns stets mit eurem Segen.
Elizarenkova
О Агни, привези богов для вкушения жертв!
Да опьяняются здесь они с Индрой во главе!
Эту жертву помести на небе у богов!
Защищайте вы нас всегда (своими) милостями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के तुल्य तेजस्वि विद्वन् ! आप (अद्याय) भोगने योग्य वस्तु के लिये (देवान्) विद्वानों (हविः) भोजन योग्य अन्न को (आ, वह) अच्छे प्रकार प्राप्त कीजिये उससे (इह) इस समय (इन्द्रज्येष्ठासः) जिन में राजा श्रेष्ठ है वे मनुष्य (मादयन्ताम्) आनन्दित करें आप (इमम्) इस यज्ञम् धर्मयुक्त व्यवहार को (दिवि) द्योतनस्वरूप परमात्मा और (देवेषु) विद्वानों में (धेहि) धारण करो, हे विद्वानो ! (यूयम्) तुम लोग (स्वस्तिभिः) सुखों से (नः) हमारी (सदाः) सदा (पात) रक्षा करो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो ! जैसे अग्नि सूर्यादिरूप से सब को आनन्दित करता है, वैसे इस जगत् में तुम सब लोगों की रक्षा कर और कर्त्तव्य को कराके अभीष्ट लोगों को प्राप्त कराओ ॥५॥ इस सूक्त में अग्नि और विद्वानों का कृत्य वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह ग्यारहवाँ सूक्त और चौदहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! त्वमद्याय देवान् हविरावह तेनेहेन्द्रज्येष्ठासो जना मादयन्तां त्वमिमं यज्ञं दिवि देवेषु धेहि हे विद्वांसो ! यूयं स्वस्तिभिर्नः सदा पात ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (अग्ने) वह्निरिव विद्वन् (वह) सर्वतः प्रापय (हविः) अत्तुमर्हम् (अद्याय) अत्तुं योग्याय (देवान्) विदुषः (इन्द्रज्येष्ठासः) इन्द्रो राजा ज्येष्ठो येषान्ते (इह) अस्मिन्समये (मादयन्ताम्) आनन्दयन्तु (इमम्) वर्त्तमानम् (यज्ञम्) धर्म्यं व्यवहारम् (दिवि) द्योतनात्मके परमात्मनि (देवेषु) विद्वत्सु (धेहि) यूयम् (पात) (स्वस्तिभिः) सुखैः (सदा) (नः) अस्मान् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसो ! यथाग्निः सूर्यादिरूपेण सर्वानानन्दयति तथाऽत्र यूयं सर्वान् संरक्ष्य कर्त्तव्यं कारयित्वेष्टान् भोगान् प्रापयतेति ॥५॥ अत्राग्निविद्वत्कृत्यवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्येकादशं सूक्तं चतुर्दशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानांनो ! जसा अग्नी सूर्य इत्यादींच्या रूपाने सर्वांना आनंदित करतो तसेच या जगात तुम्ही सर्व लोकांचे रक्षण करून कर्तव्य करून अभीष्ट भोग प्राप्त करावा. ॥ ५ ॥