सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘प्र वो देवम्’ इति सप्तर्चं सप्तमं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षं त्रैष्टुभमाग्नेयम् । ‘प्र वो देवम्’ इत्यनुक्रान्तम् । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोर्दशसूक्ते उक्तो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
7 (523)
Agni
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
7 verses: triṣṭubh
The poet invokes the powerful Agni—the god who acts with strength (sahasānám) in the first verse and is summoned as the “son of strength” (sūno sahasaḥ) in the last. Within this recursive frame the poet follows the descent of Agni from the heaven onto the earth. In 1d Agni runs at “a measured pace” and is found “among the gods in his own person,” that is, in the form of the burning sun. He is then invited to journey to earth (vs. 2) and to the sacrificial place as a participant in the rite (vs. 3). Still, Agni remains simultaneously earthly and heavenly. His “two mothers” or “mother and father” in 3c are Earth and Heaven, but they can also be the two fire-churning sticks, the aráṇī̆. In verse 4 Agni’s birth is set squarely on earth and at the sacrifice, where he assumes his role as chief priest of the rite (vss. 4–5). Verse 6 presents an interesting problem since it is not clear who is spoken about. In our view the subject is most likely the gods, to whom the poet now returns at the end of the hymn, thus balancing the reference to them in verses 1–2. But pādas a and cd can also describe the patrons of the sacrifice and b can parenthetically refer to the priests, as Geldner suggests. This ambiguity is likely intentional, allowing a double reference to gods and humans.
01 प्र वो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ वो देवं᳓ चित् सहसान᳓म् अग्नि᳓म्
अ᳓श्वं न᳓ वाजि᳓नं हिषे न᳓मोभिः
भ᳓वा नो दूतो᳓ अध्वर᳓स्य विद्वा᳓न्
त्म᳓ना देवे᳓षु विविदे मित᳓द्रुः
मूलम् ...{Loading}...
प्र वो॑ दे॒वं चि॑त्सहसा॒नम॒ग्निमश्वं॒ न वा॒जिनं॑ हिषे॒ नमो॑भिः ।
भवा॑ नो दू॒तो अ॑ध्व॒रस्य॑ वि॒द्वान्त्मना॑ दे॒वेषु॑ विविदे मि॒तद्रुः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ वो देवं᳓ चित् सहसान᳓म् अग्नि᳓म्
अ᳓श्वं न᳓ वाजि᳓नं हिषे न᳓मोभिः
भ᳓वा नो दूतो᳓ अध्वर᳓स्य विद्वा᳓न्
त्म᳓ना देवे᳓षु विविदे मित᳓द्रुः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
devám ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
sahasānám ← sahasāná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
áśvam ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hiṣe ← √hi- (root)
{number:SG, person:1, tense:AOR, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
námobhiḥ ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
vājínam ← vājín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
adhvarásya ← adhvará- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bháva ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dūtáḥ ← dūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vidvā́n ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
mitádruḥ ← mitádru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tmánā ← tmán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vivide ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
प्र । वः॒ । दे॒वम् । चि॒त् । स॒ह॒सा॒नम् । अ॒ग्निम् । अश्व॑म् । न । वा॒जिन॑म् । हि॒षे॒ । नमः॑ऽभिः ।
भव॑ । नः॒ । दू॒तः । अ॒ध्व॒रस्य॑ । वि॒द्वान् । त्मना॑ । दे॒वेषु॑ । वि॒वि॒दे॒ । मि॒तऽद्रुः॑ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- devaṃ ← devam ← deva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- sahasānam ← sah
- [verb noun], accusative, singular
- “endure; overcome; habituate.”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- aśvaṃ ← aśvam ← aśva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vājinaṃ ← vājinam ← vājin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- hiṣe ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- namobhiḥ ← namas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- bhavā ← bhava ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- dūto ← dūtaḥ ← dūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- adhvarasya ← adhvara
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- vidvān ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- tmanā ← tman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “self.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- vivide ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “find; detect; marry; get; think.”
- mitadruḥ ← mitadru
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने वः त्वां देवं द्योतमानादिगुणयुक्तं सहसानं राक्षसानभिभवन्तं बलमाचरन्तं वा अग्निम् अग्रस्य नेतारम् अश्वं न अश्वमिव वाजिनं वेगवन्तं बलवन्तं वा नमोभिः स्तुतिभिर्हविर्भिर्वा प्र हिषे हे अग्ने त्वां चित् प्रहिणोम्येव । किंच हे अग्ने त्वं विद्वान् जानन् नः अस्माकम् अध्वरस्य यज्ञस्य दूतः भव । अथ परोक्षस्तुतिः। त्मना आत्मना स्वयमेव देवेषु मितद्रुः दग्धद्रुमोऽग्निरिव विविदे प्रज्ञायते ॥
Wilson
English translation:
“I propitiate with oblations the divine, vigorous Agni, rapid as a horse; do you, knowing (our desires), beour messenger of the sacrifice; he, the consumer of forests, is known spontaneously among the gods.”
Jamison Brereton
For you I shall urge on Agni like a prizewinning horse, the very god acting with strength, by my homage:
“Become for us the knowing messenger of the rite!” Running with
measured pace, he has been found among the gods in his own person.
Griffith
I SEND forth even your God, victorious Agni, like a strong courser, with mine adoration.
Herald of sacrifice be he who knoweth he hath reached Gods, himself, with measured motion.
Geldner
Euren übermächtigen Agni, obwohl er ein Gott ist, sporne ich unter Verbeugungen an wie ein sieggewohntes Roß. Sei unser kundiger Bote des Opfers. Von selbst hat er festen Schrittes zu den Göttern den Weg gefunden.
Grassmann
Ich sende euren Gott, den starken Agni, in Demuth vor gleich einem schnellen Rosse, Sei unser kund’ger Bote bei dem Opfer; er zeigte sich schnell laufend auch bei Göttern.
Elizarenkova
Самого бога Агни могущественного,
Словно коня, приносящего награды, я погоняю для вас с поклонами.
Будь нам знающим вестником обряда!
Сам по себе он оказался среди богов, (Агни) с размеренным ходом.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सात ऋचावाले सातवें सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में कैसे पुरुष को राजा करें, इस विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे मैं (वः) तुमको (सहसानम्) यज्ञ के साधक (देवम्) दानशील (अग्निम्) विद्या से प्रकाशमान (अश्वम्, न) शीघ्र चलनेवाले घोड़े के तुल्य (वाजिनम्) उत्तम वेगवाले (नमोभिः) अन्नादि करके (प्र, हिषे) अच्छी वृद्धि करता हूँ, वैसे इसको तुम लोग भी बढ़ाओ। हे राजन् ! (त्मना) आत्मा से जो (देवेषु) विद्वानों में (मितद्रुः) शास्त्रानुकूल पदार्थों को प्राप्त होनेवाला (विद्वान्) विद्वान् (विविदे) जाना जाता है उसको प्राप्त होके (नः) हमारे (अध्वरस्य) अहिंसा और न्याययुक्तव्यवहार के (दूतः) सुशिक्षित दूत के तुल्य (भव) हूजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जो प्रजा के किये आक्षेपों को सहता, घोड़े के तुल्य सब कार्य्यों को शीघ्र व्याप्त होता, विद्वानों में विद्वान्, दूत के तुल्य समाचार पहुँचानेवाला हो, उसी को राजा करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथाऽहं वः सहसानं देवमग्निमश्वं न वाजिनं नमोभिः प्र हिषे तथैतं यूयमपि वर्धयत। हे राजँस्त्मना यो देवेषु मितद्रुर्विद्वान् विविदे तं प्राप्य नोऽध्वरस्य दूतो भव ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ कीदृशं राजानं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (वः) युष्मान् (देवम्) दातारम् (चित्) अपि (सहसानम्) (अग्निम्) विद्यया प्रकाशमानम् (अश्वम्) आशुगामिनम् (न) इव (वाजिनम्) प्रशस्तवेगवन्तम् (हिषे) प्रहिणोमि (नमोभिः) अन्नादिभिः (भवा) अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (नः) अस्माकम् (दूतः) सुशिक्षितो दूत इव (अध्वरस्य) अहिंसामयस्य न्याय्यव्यवहारस्य (विद्वान्) (त्मना) आत्मना (देवेषु) विद्वत्सु (विविदे) विद्वत्सु (विविदे) विज्ञायते (मितद्रुः) यो मितं शास्त्रसंमितं द्रवति प्राप्नोति सः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । यो हि प्रजाक्षेपं सहतेऽश्व इव सर्वकार्याणि सद्यो व्याप्नोति विद्वत्सु विद्वान् दूत इव प्राप्तसमाचारो भवेत्तमेव राजानं कुरुत ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नीच्या दृष्टांताने राजा इत्यादीच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जो प्रजेसाठी निंदा सहन करतो, घोड्याप्रमाणे सर्व कार्य शीघ्रतेने करतो, विद्वानांमध्ये विद्वान दूताप्रमाणे कार्य करणारा असतो त्यालाच राजा करा. ॥ १ ॥
02 आ याह्यग्ने - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ याहि अग्ने पथि᳓या अ᳓नु स्वा᳓
मन्द्रो᳓ देवा᳓नां सखियं᳓ जुषाणः᳓
आ᳓ सा᳓नु शु᳓ष्मैर् नद᳓यन् पृथिव्या᳓
ज᳓म्भेभिर् वि᳓श्वम् उश᳓धग् व᳓नानि
मूलम् ...{Loading}...
आ या॑ह्यग्ने प॒थ्या॒३॒॑ अनु॒ स्वा म॒न्द्रो दे॒वानां॑ स॒ख्यं जु॑षा॒णः ।
आ सानु॒ शुष्मै॑र्न॒दय॑न्पृथि॒व्या जम्भे॑भि॒र्विश्व॑मु॒शध॒ग्वना॑नि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ याहि अग्ने पथि᳓या अ᳓नु स्वा᳓
मन्द्रो᳓ देवा᳓नां सखियं᳓ जुषाणः᳓
आ᳓ सा᳓नु शु᳓ष्मैर् नद᳓यन् पृथिव्या᳓
ज᳓म्भेभिर् वि᳓श्वम् उश᳓धग् व᳓नानि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
pathyā̀ḥ ← pathyā̀- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
svā́ḥ ← svá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
juṣāṇáḥ ← √juṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
mandráḥ ← mandrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sakhyám ← sakhyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
nadáyan ← √nad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
sā́nu ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
śúṣmaiḥ ← śúṣma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
jámbhebhiḥ ← jámbha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
uśádhak ← uśádhak (invariable)
vánāni ← vána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ । या॒हि॒ । अ॒ग्ने॒ । प॒थ्याः॑ । अनु॑ । स्वाः । म॒न्द्रः । दे॒वाना॑म् । स॒ख्यम् । जु॒षा॒णः ।
आ । सानु॑ । शुष्मैः॑ । न॒दय॑न् । पृ॒थि॒व्याः । जम्भे॑भिः । विश्व॑म् । उ॒शध॑क् । वना॑नि ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yāhy ← yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- pathyā ← pathya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wholesome; beneficial; appropriate; proper.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svā ← sva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- mandro ← mandraḥ ← mandra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- sakhyaṃ ← sakhyam ← sakhya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- juṣāṇaḥ ← juṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sānu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- śuṣmair ← śuṣmaiḥ ← śuṣma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- nadayan ← naday ← √nad
- [verb noun], nominative, singular
- pṛthivyā ← pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- jambhebhir ← jambhebhiḥ ← jambha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Jambha; citron; jaw; tooth; molar; back tooth.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- uśadhag ← uśadhak
- [noun], nominative, singular, masculine
- vanāni ← vana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “forest; wood; tree; grove; vana [word]; forest; brush.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वं मन्द्रः मदयिता स्तुत्यो वा देवानां सख्यम् । देवैः सह सख्यमित्यर्थः । जुषाणः सेवमानः पृथिव्याः सानु समुच्छ्रितं तृणगुल्मादिकं शुष्मैः शोषकैर्दाहकैस्तेजोभिः नदयन् शब्दायमानः । दह्यमानं हि शब्दायते । जम्भेभिः दंष्ट्राभिः । ज्वालाभिरित्यर्थः । विश्वं विश्वानि वनानि उशधक् कामयमानः दहन स्वाः पथ्याः अनु । स्वैर्मार्गेरित्यर्थः । आ आ याहि । आकारस्य पुनर्वचनमादरार्थम् ॥
Wilson
English translation:
“Come, Agni, rejoicing by thine own paths, gratified by the friendship of the gods; roarind with witheringflames above the high plural ces of the earth; threatening to consume all the forests.”
Jamison Brereton
Journey here along your own paths, o Agni, as the delighting one who takes pleasure in companionship with the gods;
(journey) here along the back of the earth, bellowing with outbursts, burning everything, burning the wood at will with your jaws.
Griffith
By paths that are thine own come hither, Agni, joyous, delighting in the Gods’ alliance,
Making the heights of earth roar with thy fury, burning with eager teeth the woods and forests.
Geldner
Komm, Agni, deine gewohnten Wege, willkommen, der Freundschaft der Götter dich erfreuend, den Rücken der Erde mit deinem Ungestüm erdröhnen machend, mit den Zähnen alles verzehrend, die Bäume gierig verbrennend.
Grassmann
Komm, Agni, her auf deinen Himmelspfaden, vergnügten Sinns, der Götter Freundschaft hegend, Durch Schnaufen lässt der Erde Grund er dröhnen, mit dem Gebiss zerkauend alles Holzwerk.
Elizarenkova
Приди, о Агни, по своим путям,
Веселый, радующийся дружбе богов,
(Своими) вспышками заставляя звучать спину земли,
Всё (перемалывающий) челюстями, неистово сжигающий деревья.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- भुरिक्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कैसा राजा श्रेष्ठ होता है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) बिजुली के तुल्य राजविद्या में व्याप्त ! (देवानाम्) विद्वानों के (सख्यम्) मित्रपन को (जुषाणः) सेवते हुए (मन्द्रः) आनन्ददाता (शुष्मैः) बलों के साथ (पृथिव्याः) पृथिवी के (सानु) शिखर के तुल्य विज्ञान को (आ, नदयन्) अच्छे प्रकार नाद करते हुए विद्युत् के तुल्य (जम्मेभिः) गात्र नमाने से (विश्वम्) सम्पूर्ण जगत् (वनानि) सूर्य की किरणों के तुल्य धनों की (उशधक्) कामना करते हुए (पथ्याः) धर्ममार्ग को प्राप्त होनेवाली (स्वाः) अपनी प्रजाओं को (अनु, आ, याहि) अनुकूल आइये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो बिजुली के तुल्य पराक्रमी, सूर्य के तुल्य प्रतापी, अपनी अनुकूल प्रजाओं को न्याय से आनन्दित करता है, वही उत्तम राजा होता है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! देवानां सख्यं जुषाणो मन्द्रः शुष्मैः पृथिव्याः सान्वा नदयन्विद्युदिव जम्भेभिर्विश्वं वनान्युशधक्सन् पथ्याः स्वा अन्वा याहि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः कीदृशो राजा श्रेयान् भवतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ याहि) आगच्छ (अग्ने) विद्युदिव राजविद्याव्याप्त (पथ्याः) या धर्मपन्थानमर्हन्ति (अनु) अनुकूलाः (स्वाः) स्वकीयाः प्रजाः (मन्द्रः) आनन्दप्रदः (देवानाम्) विदुषाम् (सख्यम्) मित्रभावम् (जुषाणः) सेवमानः (आ) (सानु) शिखरमिव विज्ञानम् (शुष्मैः) बलैः (नदयन्) नादं कुर्वन् (पृथिव्याः) भूमेः (जम्भेभिः) गात्रविनामैः (विश्वम्) सर्वं जगत् (उशधक्) कामयमानः (वनानि) सूर्यकिरणानिव धनानि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यो विद्युदिव पराक्रमी सूर्य इव प्रतापी स्वानुकूलाः प्रजा न्यायेनानन्दिताः करोति स एवोत्तमो राजा भवति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जो विद्युतप्रमाणे पराक्रमी, सूर्याप्रमाणे प्रतापी, आपल्या अनुकूल असलेल्या प्रजेला न्यायाने आनंदित करतो तोच उत्तम राजा असतो. ॥ २ ॥
03 प्राचीनो यज्ञः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्राची᳓नो यज्ञः᳓ सु᳓धितं हि᳓ बर्हिः᳓
प्रीणीते᳓ अग्नि᳓र् ईळितो᳓ न᳓ हो᳓ता
आ᳓ मात᳓रा विश्व᳓वारे हुवानो᳓
य᳓तो यविष्ठ जज्ञिषे᳓ सुशे᳓वः
मूलम् ...{Loading}...
प्रा॒चीनो॑ य॒ज्ञः सुधि॑तं॒ हि ब॒र्हिः प्री॑णी॒ते अ॒ग्निरी॑ळि॒तो न होता॑ ।
आ मा॒तरा॑ वि॒श्ववा॑रे हुवा॒नो यतो॑ यविष्ठ जज्ञि॒षे सु॒शेवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्राची᳓नो यज्ञः᳓ सु᳓धितं हि᳓ बर्हिः᳓
प्रीणीते᳓ अग्नि᳓र् ईळितो᳓ न᳓ हो᳓ता
आ᳓ मात᳓रा विश्व᳓वारे हुवानो᳓
य᳓तो यविष्ठ जज्ञिषे᳓ सुशे᳓वः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
prācī́naḥ ← prācī́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
súdhitam ← súdhita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yajñáḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
īḷitáḥ ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ná ← ná (invariable)
prīṇīté ← √prī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ā́ ← ā́ (invariable)
huvānáḥ ← √hū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
mātárā ← mātár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
viśvávāre ← viśvávāra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
jajñiṣé ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
suśévaḥ ← suśéva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yátas ← yátas (invariable)
yaviṣṭha ← yáviṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्रा॒चीनः॑ । य॒ज्ञः । सुऽधि॑तम् । हि । ब॒र्हिः । प्री॒णी॒ते । अ॒ग्निः । ई॒ळि॒तः । न । होता॑ ।
आ । मा॒तरा॑ । वि॒श्ववा॑रे॒ इति॑ वि॒श्वऽवा॑रे । हु॒वा॒नः । यतः॑ । य॒वि॒ष्ठ॒ । ज॒ज्ञि॒षे । सु॒ऽशेवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- prācīno ← prācīnaḥ ← prācīna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eastern; frontal.”
- yajñaḥ ← yajña
- [noun], nominative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- sudhitaṃ ← sudhitam ← sudhita
- [noun], nominative, singular, neuter
- “sudhita [word].”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- barhiḥ ← barhis
- [noun], nominative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- prīṇīte ← prī
- [verb], singular, Present indikative
- “delight; gladden; satisfy; nutrify; comfort.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- īᄆito ← īḍitaḥ ← īḍ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise; invite; raise.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- mātarā ← mātṛ
- [noun], accusative, dual, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- viśvavāre ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavāre ← vāre ← vāra
- [noun], accusative, dual, feminine
- “treasure; choice.”
- huvāno ← huvānaḥ ← hvā
- [verb noun], nominative, singular
- “raise; call on; call; summon.”
- yato ← yatas
- [adverb]
- “from which; whence; wherein.”
- yaviṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “youngest.”
- jajñiṣe ← jan
- [verb], singular, Perfect indicative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- suśevaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśevaḥ ← śevaḥ ← śeva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friendly; favorable; dear.”
सायण-भाष्यम्
अयं यज्ञः प्राचीनः । सम्यगनुष्ठीयत इत्यर्थः । यद्वा । यज्ञो यष्टा होता प्राचीनः । यद्वा । यज्ञो हविः प्राचीनः प्राचीनं प्राङमुखमासन्नम्। बर्हिः हि बर्हिश्च सुधितं सुनिहितम् । ईळितः स्तुतः अग्निः प्रीणीते तृप्तश्च भवति । होता न होता च । नेति चार्थे । विश्ववारे विश्वैर्वरणीये मातरा द्यावापृथिव्यौ इडायाम् आ हुवानः भवति । कदेत्यत आह । यतः यदा यविष्ठ हे युवतमाग्ने त्वं सुशेवः सुसुखः जज्ञिषे जायसे ॥
Wilson
English translation:
“The sacrifice is presen; the sacred grass is strewn; Agni lauded is satisfied, and is the ministrant priestinvoking the all-desired parents of whom you, honoured Agni, the youngest (of the gods), are born.”
Jamison Brereton
The sacrifice is turned eastward, for the ritual grass is rightly laid. Agni is pleased, invoked like a Hotar,
being summoned here to the two mothers [=Earth and Heaven] who fulfill all desires, from whom, o youngest one, you have been born as the very kind one.
Griffith
The grass is strewn; the sacrifice advances adored as Priest, Agni is made propitious,
Invoking both All-boon-bestowing Mothers of whom, Most Youthful! thou wast born to help us.
Geldner
Das Opfer ist gerichtet, denn das Barhis ist wohlgelegt. Agni ist günstig gestimmt, wie der Hotri zum Opfer berufen, die beiden allbegehrten Mütter einladend, von denen du Jüngster geboren bist als der Liebling.
Grassmann
Vor strebt das Opfer, schön ist Streu gebreitet, erfreut ist Agni, ein erflehter Priester, Einladend deine schätzereichen Aeltern, aus denen lieblich du entsprangst, o jüngster.
Elizarenkova
Жертва обращена на восток – ведь солома хорошо сложена.
Доволен Агни, словно приглашенный хотар,
Призывая двоих родителей, наделяющих всем желанным,
От которых ты родился как любимец, о самый юный.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
इस जगत् में कौन मनुष्य उत्तम हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (यविष्ठ) अतिशय कर युवावस्था को प्राप्त (यतः) जिनसे आप (सुशेवः) सुन्दर सुखयुक्त (जज्ञिषे) होते हो उन (विश्ववारे) सब सुखों के स्वीकार करनेवाले दोनों (मातरा) माता-पिता की (हुवानः) स्तुति करता हुआ (ईळितः) प्रशंसित गुणोंवाला (होता) होमकर्ता (न) जैसे, वैसे (अग्निः) अग्नि के तुल्य (प्राचीनः) पूर्वकाल सम्बन्धी (यज्ञः) सङ्ग करने योग्य पुरुष (सुधितम्) सुन्दर हितकारी (बर्हिः) उत्तम अधिक हविष्य को प्राप्त करने के अर्थ जो (आ, प्रीणीते) अच्छे प्रकार कामना करता है (हि) वही योग्य होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । हे मनुष्यो ! जैसे होमकर्त्ता वेदविहित यज्ञ और उसकी सामग्री की कामना करता है, वैसे ही जो पितृजनों की प्रशंसा करते हुए सेवन करते हैं, वे इस जगत् में कृतज्ञ होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे यविष्ठ ! यतस्त्वं सुशेवो जज्ञिषे तौ विश्ववारे मातरा हुवान ईळितो होतानाग्निरिव प्राचीनो यज्ञः सुधितं बर्हिः प्राप्तुं बर्हिः प्राप्तुं य आ प्रीणीते स हि योग्यो जायते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अत्र के मनुष्या उत्तमाः सन्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्राचीनः) यः प्रागञ्चति (यज्ञः) सङ्गन्तव्यः (सुधितम्) सुष्ठु हितम् (हि) निश्चये (बर्हिः) उत्तमं प्रवृद्धं हविः (प्रीणीते) कामयते (अग्निः) पावक इव (ईळितः) प्रशंसितगुणः (न) इव (होता) हवनकर्त्ता (आ) (मातरा) जनकौ (विश्ववारे) सर्वसुखवरितारौ (हुवानः) स्तुवन् (यतः) याभ्याम् (यविष्ठ) अतिशयेन यौवनं प्राप्तः (जज्ञिषे) जायसे (सुशेवः) सुसुखः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । हे मनुष्या ! यथा होता वेदविहितं यज्ञं हवींषि च कामयते तथैव ये पितॄन् प्रशंसमानाः सेवन्ते त एवाऽत्र कृतज्ञा जायन्ते ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसा यज्ञ करणारा याज्ञिक वेदविहित यज्ञ व त्याच्या सामग्रीची कामना करतो तसेच जे पितृजनांची प्रशंसा करीत त्यांचा स्वीकार करतात ते या जगात कृतज्ञ असतात. ॥ ३ ॥
04 सद्यो अध्वरे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सद्यो᳓ अध्वरे᳓ रथिरं᳓ जनन्त
मा᳓नुषासो वि᳓चेतसो य᳓ एषाम्
विशा᳓म् अधायि विश्प᳓तिर् दुरोणे᳓
अग्नि᳓र् मन्द्रो᳓ म᳓धुवचा ऋता᳓वा
मूलम् ...{Loading}...
स॒द्यो अ॑ध्व॒रे र॑थि॒रं ज॑नन्त॒ मानु॑षासो॒ विचे॑तसो॒ य ए॑षाम् ।
वि॒शाम॑धायि वि॒श्पति॑र्दुरो॒णे॒३॒॑ऽग्निर्म॒न्द्रो मधु॑वचा ऋ॒तावा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सद्यो᳓ अध्वरे᳓ रथिरं᳓ जनन्त
मा᳓नुषासो वि᳓चेतसो य᳓ एषाम्
विशा᳓म् अधायि विश्प᳓तिर् दुरोणे᳓
अग्नि᳓र् मन्द्रो᳓ म᳓धुवचा ऋता᳓वा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
jananta ← √janⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
rathirám ← rathirá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sadyás ← sadyás (invariable)
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
mā́nuṣāsaḥ ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vícetasaḥ ← vícetas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
adhāyi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
duroṇé ← duroṇá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
viśā́m ← víś- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
viśpátiḥ ← viśpáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádhuvacāḥ ← mádhuvacas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mandráḥ ← mandrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥tā́vā ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
स॒द्यः । अ॒ध्व॒रे । र॒थि॒रम् । ज॒न॒न्त॒ । मानु॑षासः । विऽचे॑तसः । यः । ए॒षा॒म् ।
वि॒शाम् । अ॒धा॒यि॒ । वि॒श्पतिः॑ । दु॒रो॒णे । अ॒ग्निः । म॒न्द्रः । मधु॑ऽवचाः । ऋ॒तऽवा॑ ॥
Hellwig Grammar
- sadyo ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- rathiraṃ ← rathiram ← rathira
- [noun], accusative, singular, masculine
- jananta ← jan
- [verb], plural, Present injunctive
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- mānuṣāso ← mānuṣāsaḥ ← mānuṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man.”
- vicetaso ← vicetasaḥ ← vicetas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wise; diligent.”
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- viśām ← viś
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- adhāyi ← dhā
- [verb], singular, Aorist passive
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- viśpatir ← viśpatiḥ ← viśpati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “overlord; head.”
- duroṇe ← duroṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- “home; dwelling.”
- ‘gnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- mandro ← mandraḥ ← mandra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- madhuvacā ← madhu
- [noun]
- “sweet; deft.”
- madhuvacā ← vacāḥ ← vacas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “statement; command; speech; words; advice; word; voice.”
- ṛtāvā ← ṛtāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
सायण-भाष्यम्
विचेतसः विविक्तप्रज्ञाः मानुषासः मनुष्याः अध्वरे यज्ञे रथिरं रथिनं नेतारमग्निं सद्यः जनन्त जनयन्ति । यः एषां हविर्वहति सोऽयम् अग्निः विश्पतिः विशां पतिर्विश्वस्य पतिर्वा मन्द्रः मदयिता मधुवचाः मादयितृवचस्कः ऋतावा यज्ञवान् विशां मनुष्याणां दुरोणे गृहे अधायि आहितः ॥
Wilson
English translation:
“Judicious men promptly genitive rate at the sacred rite the directing (Agni), who (may convey) their(oblations); Agni, the lord of men, the giver of delight, the swee-spoken, the celebrator of sacrifices, has beenestablished in the dwelling of the people.”
Jamison Brereton
At once the discerning descendants of Manu gave birth in the rite to the charioteer who is theirs.
As their clanlord, he has been placed in the home of the clans—he the delighting Agni of honeyed speech, possessing the truth.
Griffith
Forthwith the men, the best of these for wisdom, have made him leader in the solemn worship.
As Lord in homes of men is Agni stablished, the Holy One, the joyous, sweetly speaking.
Geldner
In kurzer Frist erzeugten die kundigen Menschen den Wagenlenker bei dem Opfer, der ihr Opferfahrer wird. Als Stammesgebieter ward Agni ins Haus gesetzt, der Beliebte, süß redende, Wahrheitsgetreue.
Grassmann
Sogleich erzeugten ihn die weisen Menschen beim Opferfest als ihren Wagenlenker; Als Herr der Häuser setzt’ er auf den Herd sich, der muntre, heil’ge Agni, lieblich redend.
Elizarenkova
Сразу породили колесничего на обряде
Мудрые люди (того,) кто их (вестник).
Он помещен в доме как владыка племен,
Агни веселый, с медовой речью, поддерживающий закон.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कौन मनुष्य योग्य राजा होता है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विचेतसः) विविधप्रकार की बुद्धि से युक्त (मानुषासः) मनुष्य (अध्वरे) अहिंसारूप व्यवहार में जिस (रथिरम्) रथवालों में रमण करनेवाले को (सद्यः) शीघ्र (जनन्त) प्रकट करते हैं (यः) जो (एषाम्) विद्वानों के बीच (दुरोणे) घर में (अग्निः) अग्नि के तुल्य (मन्द्रः) आनन्ददाता (मधुवचाः) कोमल वचनों (ऋतावा) और सत्य का सेवन करनेवाला (विशाम्) प्रजाओं का (विश्पतिः) रक्षक विद्वानों से (अधायि) धारण किया जाता, वही राजा होने को योग्य होता है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जिसको उत्तम शिक्षा से विद्या ग्रहण कराके विद्वान् लोग पण्डित करते हैं, वह योग्य होकर घर में दीप के तुल्य प्रजाओं में न्याय का प्रकाशक होता है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: विचेतसो मानुषासोऽध्वरे यं रथिरं सद्यो जनन्त य एषां मध्ये दुरोणेऽग्निरिव मन्द्रो मधुवचा ऋतावा विशां विश्पतिर्विद्वद्भिरधायि स एव राजा भवितुमर्हति ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः को मनुष्यो योग्यो राजा भवतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सद्यः) (अध्वरे) अहिंसामये व्यवहारे (रथिरम्) यो रथिषु रमते तम् (जनन्त) जनयन्ति (मानुषासः) मनुष्याः (विचेतसः) विविधप्रज्ञायुक्ताः (यः) (एषाम्) विदुषाम् (विशाम्) प्रजानाम् (अधायि) धीयते (विश्पतिः) प्रजापालकः (दुरोणे) गृहे (अग्निः) पावक इव (मन्द्रः) आनन्दप्रदः (मधुवचाः) मधूनि मधुराणि वचांसि यस्य सः (ऋतावा) य ऋतं सत्यमेव वनति सम्भजति सः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यं सुशिक्षया विद्यां ग्राहयित्वा विपश्चितं विद्वांसो जनयन्ति स योग्यो भूत्वा गृहे दीप इव प्रजासु न्यायप्रकाशको जायते ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. ज्याला उत्तम शिक्षणाद्वारे विद्या ग्रहण करवून विद्वान लोक पंडित करतात तो योग्य बनून घरातील दीपकाप्रमाणे प्रजेत न्यायाचा प्रकाशक होतो (राजा) ॥ ४ ॥
05 असादि वृतो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓सादि वृतो᳓ व᳓ह्निर् आजगन्वा᳓न्
अग्नि᳓र् ब्रह्मा᳓ नृष᳓दने विधर्ता᳓
दियउ᳓श् च य᳓म् पृथिवी᳓ वावृधा᳓ते
आ᳓ यं᳓ हो᳓ता य᳓जति विश्व᳓वारम्
मूलम् ...{Loading}...
असा॑दि वृ॒तो वह्नि॑राजग॒न्वान॒ग्निर्ब्र॒ह्मा नृ॒षद॑ने विध॒र्ता ।
द्यौश्च॒ यं पृ॑थि॒वी वा॑वृ॒धाते॒ आ यं होता॒ यज॑ति वि॒श्ववा॑रम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓सादि वृतो᳓ व᳓ह्निर् आजगन्वा᳓न्
अग्नि᳓र् ब्रह्मा᳓ नृष᳓दने विधर्ता᳓
दियउ᳓श् च य᳓म् पृथिवी᳓ वावृधा᳓ते
आ᳓ यं᳓ हो᳓ता य᳓जति विश्व᳓वारम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ājaganvā́n ← √gam- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
ásādi ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
váhniḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥táḥ ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
brahmā́ ← brahmán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nr̥ṣádane ← nr̥ṣádana- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vidhartā́ ← vidhartár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
dyaúḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pr̥thivī́ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vāvr̥dhā́te ← √vr̥dh- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viśvávāram ← viśvávāra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yájati ← √yaj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
असा॑दि । वृ॒तः । वह्निः॑ । आ॒ऽज॒ग॒न्वान् । अ॒ग्निः । ब्र॒ह्मा । नृ॒ऽसद॑ने । वि॒ऽध॒र्ता ।
द्यौः । च॒ । यम् । पृ॒थि॒वी । व॒वृ॒धाते॒ इति॑ । आ । यम् । होता॑ । यज॑ति । वि॒श्वऽवा॑रम् ॥
Hellwig Grammar
- asādi ← sad
- [verb], singular, Aorist passive
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- vṛto ← vṛtaḥ ← vṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “choose; ask.”
- vahnir ← vahniḥ ← vahni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- ājaganvān ← āgam ← √gam
- [verb noun], nominative, singular
- “come; arrive; return; enter (a state); approach; travel; enter; inherit; hand down; achieve; reach; appear; happen.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- brahmā ← brahman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahma; Brahmin; dhak; Brahman; brahman [word]; Brahman; Brahmin; Brahmapurāṇa; Vishnu; Brihaspati.”
- nṛṣadane ← nṛṣadana
- [noun], locative, singular, neuter
- vidhartā ← vidhartṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “organizer.”
- dyauś ← dyauḥ ← div
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- pṛthivī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- vāvṛdhāte ← vṛdh
- [verb], dual, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- yajati ← yaj
- [verb], singular, Present indikative
- “sacrifice; worship; worship.”
- viśvavāram ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavāram ← vāram ← vāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “treasure; choice.”
सायण-भाष्यम्
वृतः होतृत्वेन वह्निः हविषां वोढा ब्रह्मा परिवृढः विधर्ता विश्वस्य धारकः अग्निः आजगन्वान् द्युलोकादागत आगमनशीलो वा नृषदने होतुः स्थाने असादि उपविष्टः । यम् अग्निं द्यौश्च पृथिवी चोभे ववृधाते वर्धयतः । यं च विश्ववारं विश्वैर्वरणीयं होता मानुषः आ यजति ॥
Wilson
English translation:
“Invester (with the priestly office), the bearer (of the oblation), Agni, the directing priest, the sustainer (ofall), is seated in the house of man, he whom heaven and earth extol, and whom, the desired of all, the ministrantpriests worship.”
Jamison Brereton
Having come here, the chosen conveyor (of oblations) has been seated at the seat of men—Agni, the ritual formulator and distributor,
whom Heaven and Earth have made strong, the one fulfilling all desires, to whom the Hotar sacrifices.
Griffith
He hath come, chosen bearer, and is seated in man’s home, Brahman, Agni, the Supporter,
He whom both Heaven anct Earth exalt and strengthenwhom, Giver of all boons, the Hotar worships.
Geldner
Der erwählte Opferleiter Agni wurde bei seiner Ankunft hingesetzt als der Hohepriester in der Männersitzung, als Anordner, den Erde und Himmel großgezogen haben, den der Hotri anbetet, den Allbegehrten.
Grassmann
Er kam und setzte sich, erwählt als Fährmann beim Männerfest, der Beter, Ordner, Agni, Den beide nährten, Himmel und die Erde, der güterreiche, dem der Priester opfert.
Elizarenkova
Прибывший избранный возница (жертвы) был усажен,
Агни, как брахман, распределитель (благ) на собрании мужей,
(Тот,) кого взрастили Небо и Земля,
Кому хотар приносит жертвы, (ему,) наделяющему всем желанным.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर अग्नि कैसा है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (नृषदने) मनुष्यों के स्थान में (ब्रह्मा) चार वेद का जाननेवाला होता है, वैसे जो (वृतः) स्वीकार किया (आजगन्वान्) अच्छे प्रकार प्राप्त होनेवाला (वह्निः) पहुँचानेवाले (अग्निः) अग्नि के तुल्य (विधर्ता) विशेष कर धारणकर्ता (असादि) अच्छे प्रकार स्थित होता है (यम्) जिसको (द्यौः) सूर्य (च) और (पृथिवी) भूमि (वावृधाते) बढ़ाते हैं (यम्) जिस (विश्ववारम्) सबको स्वीकार करने योग्य को (होता) होमकर्ता (आ, यजति) अच्छे प्रकार सङ्ग करता है, उस को सब लोग जानें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे अग्नि यथावत् सम्प्रयोग किया हुआ सब कार्य्यों को सिद्ध करता है, वैसे ही सत्कार कर स्वीकार किये वेद के विद्वान् लोग धर्मार्थ-काम-मोक्ष पदार्थों को सबको प्राप्त कराते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा नृषदने ब्रह्मा भवति तथा यो वृत आजगन्वान् वह्निरग्निर्विधर्ताऽसादि यं द्यौः पृथिवी च वावृधाते यं विश्ववारं होता आ यजति तं सर्वे विजानन्तु ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरग्निः कीदृशोऽस्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (असादि) आसद्यते (वृतः) स्वीकृतः (वह्निः) वोढा (आजगन्वान्) समन्ताद्गन्ता (अग्निः) पावक इव (ब्रह्मा) चतुर्वेदवित् (नृषदने) नृणां स्थाने (विधर्ता) विशेषेण धारकः (द्यौः) सूर्यः (च) यम् (पृथिवी) भूमी (वावृधाते) वर्धयतः (आ) (यम्) (होता) (यजति) सङ्गच्छते (विश्ववारम्) विश्वः सर्वैर्वरणीयम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथाग्निर्यथावत्सम्प्रयुक्तः सन् सर्वाणि कार्य्याणि साध्नोति तथैव सत्कृत्य स्वीकृतवेदविद्वांसो धर्मार्थकाममोक्षान् पदार्थान् सर्वान् प्रापयन्ति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा यथायोग्य सम्प्रयुक्त केलेला अग्नी सर्व कार्य सिद्ध करतो तसे योग्य तऱ्हेने सत्कारित केलेले व स्वीकारित केलेले विद्वान लोक धर्म, अर्थ, काम, मोक्ष सर्वांना प्राप्त करवितात. ॥ ५ ॥
06 एते द्युम्नेभिर्विश्वमातिरन्त - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एते᳓ द्युम्ने᳓भिर् वि᳓श्वम् आ᳓तिरन्त
म᳓न्त्रं ये᳓ वा᳓रं न᳓रिया अ᳓तक्षन्
प्र᳓ ये᳓ वि᳓शस् तिर᳓न्त श्रो᳓षमाणा
आ᳓ ये᳓ मे अस्य᳓ दी᳓धयन्न् ऋत᳓स्य
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ते द्यु॒म्नेभि॒र्विश्व॒माति॑रन्त॒ मन्त्रं॒ ये वारं॒ नर्या॒ अत॑क्षन् ।
प्र ये विश॑स्ति॒रन्त॒ श्रोष॑माणा॒ आ ये मे॑ अ॒स्य दीध॑यन्नृ॒तस्य॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एते᳓ द्युम्ने᳓भिर् वि᳓श्वम् आ᳓तिरन्त
म᳓न्त्रं ये᳓ वा᳓रं न᳓रिया अ᳓तक्षन्
प्र᳓ ये᳓ वि᳓शस् तिर᳓न्त श्रो᳓षमाणा
आ᳓ ये᳓ मे अस्य᳓ दी᳓धयन्न् ऋत᳓स्य
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
atiranta ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
dyumnébhiḥ ← dyumná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
eté ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
átakṣan ← √takṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
mántram ← mántra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
náryāḥ ← nárya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vā́ram ← vā́ra- 2 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
prá ← prá (invariable)
śróṣamāṇāḥ ← √śruṣ- (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
tiránta ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
víśaḥ ← víś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
ā́ ← ā́ (invariable)
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dī́dhayan ← √dhī- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
पद-पाठः
ए॒ते । द्यु॒म्नेभिः॑ । विश्व॑म् । आ । अ॒ति॒र॒न्त॒ । मन्त्र॑म् । ये । वा॒ । अर॑म् । नर्याः॑ । अत॑क्षन् ।
प्र । ये । विशः॑ । ति॒रन्त॑ । श्रोष॑माणाः । आ । ये । मे॒ । अ॒स्य । दीध॑यन् । ऋ॒तस्य॑ ॥
Hellwig Grammar
- ete ← etad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- dyumnebhir ← dyumnebhiḥ ← dyumna
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “magnificence.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ātiranta ← ātṛ ← √tṛ
- [verb], plural, Present injunctive
- mantraṃ ← mantram ← mantra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mantra; Mantra; consultation; advice; consultation; mantra [word]; speech; plan.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vāraṃ ← vāram ← vāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “treasure; choice.”
- naryā ← naryāḥ ← narya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “manly; heroic; powerful; male; human.”
- atakṣan ← takṣ
- [verb], plural, Imperfect
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- viśas ← viśaḥ ← viś
- [noun], accusative, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- tiranta ← tṛ
- [verb], plural, Present injunctive
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- śroṣamāṇā ← śroṣamāṇāḥ ← śruṣ
- [verb noun], nominative, plural
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dīdhayann ← dīdhayan ← dhī
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “think; desire; chew over.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
सायण-भाष्यम्
एते मदीयाः पुरुषाः द्युम्नेभिः अन्नैः विश्वं पोष्यवर्गम् आतिरन्त वर्धयन्ति । अथवा द्युम्नेभिर्यशोभिर्विश्वं जगदातिरन्त। अभ्यगच्छन्नित्यर्थः । क इत्यत आह । ये नर्याः मनुष्याः मन्त्रं स्तोत्रं स्तुत्यं वा अरं पर्याप्तम् अतक्षन् समस्कुर्वन् । वेति समुच्चये। ये च विशः जनाः श्रोषमाणाः ॥ शृणोतेः ‘सन्यङोः ’ इति द्वित्वम् “ इको झल्’ इति सनः कित्त्वं च ‘सर्वे विधयश्छन्दसि विकल्प्यन्ते’ इति न भवतः । ‘ ज्ञाश्रुस्मृदृशां सनः’ इत्यात्मनेपदम् ॥ प्र तिरन्त वर्धयन्ति । मे मदीयाः ये वा ऋतस्य अस्य सत्यमिममग्निम्। कर्मणि षष्ठी । माषाणामश्नीयादितिवत् । आ दीधयन् आदीपयन् ॥
Wilson
English translation:
“These men nourish the universe with viands who offer (to Agni) fitting commendation; those people alsowho eagerly listen (to his laudation) augment (the plural nty of the world), as do these my (associates), who areglorifiers of this truthful (duty).”
Jamison Brereton
These surpass everything through their heavenly brilliance—the manly ones who fashioned the solemn utterance and its desirable reward,
who, heeding them, extend the clans and who will reflect upon this,
my truth.
Griffith
These have passed all in glory, who, the manly, have wrought with skill the hymn of adoration;
Who, listening, have advanced the people’s welfare, and set their thoughts on this my holy statute.
Geldner
Diese haben an Glanz alles übertroffen oder die, welche mannhaft das Dichterwort passend geformt haben, die die gehorsamen Clane vorwärts bringen mögen, die dieser meiner rechten Rede gedenken mögen.
Grassmann
Es haben alles herrlich sie gefördert, die Männer, die die Sprüche schön gedichtet, Und die, sie hörend, Glück den Leuten schafften und andachtsvoll dies mein Gebet erwogen.
Elizarenkova
(Вот) эти (люди) всё превзошли блеском:
(Те) доблестные, что вытесали, как следует, произведение,
(Те,) что продвинули вперед племена, слушающиеся (их),
(Те,) что внимательны к этому моему праведному (слову).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कौन श्रेष्ठ विद्वान् होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो (ये) जो (एते) ये (नर्याः) मनुष्यों में श्रेष्ठ (द्युम्नेभिः) धन वा कीर्त्ति से (विश्वम्) समस्त (मन्त्रम्) विचार को (आ, अतिरन्त) अच्छे प्रकार पार होते (वा, अरम्) अथवा पूर्ण कार्य्य को (अतक्षन्) तीक्ष्णता से करते (ये) जो (श्रोषमाणाः) सुनते हुए (विशः) प्रजाजनों को (प्र, तिरन्त) अच्छे तरते और (ये) जो (मे) मेरे (अस्य) इस (ऋतस्य) सत्य विज्ञान को (आ, दीधयन्) अच्छे प्रकार प्रकाशित करते हैं, वे अभीष्ट को प्राप्त होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य सुन्दर विचार के साथ स्वीकार करने योग्य पदार्थों को प्राप्त होते और नित्य विद्वानों के वचनों के श्रोता होकर सत्य झूठ का विवेक कर असत्य छोड़ सत्य का ग्रहण कर यशस्वी धनाढ्य होते हैं, वही इस जगत् में सत्कार के योग्य होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! य एते नर्या द्युम्नेभिर्विश्वं मन्त्रमातिरन्त वारमतक्षन् ये श्रोषमाणा विशः प्र तिरन्त ये मेऽस्यर्त्तस्याऽऽदीधयँस्तेऽभीष्टं प्राप्नुवन्ति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः के वरा विद्वांसो भवन्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एते) (द्युम्नेभिः) धनैर्यशोभिर्वा (विश्वम्) समग्रम् (आ अतिरन्त) तरन्ति (मन्त्रम्) विचारम् (ये) (वा) (अरम्) अलम् (नर्याः) नृषु साधवः (अतक्षन्) कुर्वन्ति (प्र) (ये) (विशः) प्रजाः (तिरन्त) प्रतरन्ति (श्रोषमाणाः) शृण्वन्तः (आ) (ये) (मे) मम (अस्य) (दीधयन्) प्रदीपयन्ति (ऋतस्य) सत्यस्य विज्ञानस्य ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः सुविचारेण स्वीकर्त्तव्यान् पदार्थान् प्राप्नुवन्ति नित्यं विद्वद्वचसां श्रोतारो भूत्वा सत्याऽनृते विविच्य सत्यं धृत्वाऽऽसत्यं विहाय यशस्विनो धनाढ्या जायन्ते त एवाऽत्र सत्कर्तव्या भवन्ति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे सद्विचारांसह स्वीकारण्यायोग्य पदार्थ प्राप्त करतात व सदैव विद्वानांचे वचन ऐकून सत्य-असत्याचा विवेक करतात, असत्य सोडून सत्याचे ग्रहण करून यशस्वी व धनवान होतात तीच या जगात सत्कार करण्यायोग्य असतात. ॥ ६ ॥
07 नू त्वामग्न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नू᳐᳓ त्वा᳓म् अग्न ईमहे व᳓सिष्ठा
ईशानं᳓ सूनो सहसो व᳓सूनाम्
इ᳓षं स्तोतृ᳓भ्यो मघ᳓वद्भ्य आनड्
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
मूलम् ...{Loading}...
नू त्वाम॑ग्न ईमहे॒ वसि॑ष्ठा ईशा॒नं सू॑नो सहसो॒ वसू॑नाम् ।
इषं॑ स्तो॒तृभ्यो॑ म॒घव॑द्भ्य आनड्यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नू᳐᳓ त्वा᳓म् अग्न ईमहे व᳓सिष्ठा
ईशानं᳓ सूनो सहसो व᳓सूनाम्
इ᳓षं स्तोतृ᳓भ्यो मघ᳓वद्भ्य आनड्
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
nú ← nú (invariable)
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vásiṣṭhāḥ ← vásiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
īśānám ← √īś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
sahasaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
sūno ← sūnú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vásūnām ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
ānaṭ ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
íṣam ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
maghávadbhyaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
stotŕ̥bhyaḥ ← stotár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāta ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
svastíbhiḥ ← svastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
नु । त्वाम् । अ॒ग्ने॒ । ई॒म॒हे॒ । वसि॑ष्ठाः । ई॒शा॒नम् । सू॒नो॒ इति॑ । स॒ह॒सः॒ । वसू॑नाम् ।
इष॑म् । स्तो॒तृऽभ्यः॑ । म॒घव॑त्ऽभ्यः । आ॒न॒ट् । यू॒यम् । पा॒त॒ । स्व॒स्तिऽभिः॑ । सदा॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- agna ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
- vasiṣṭhā ← vasiṣṭhāḥ ← vasiṣṭha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Vasiṣṭha; vasiṣṭha [word].”
- īśānaṃ ← īśānam ← īś
- [verb noun], accusative, singular
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- sūno ← sūnu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “son; offspring.”
- sahaso ← sahasaḥ ← sahas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- vasūnām ← vasu
- [noun], genitive, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- iṣaṃ ← iṣam ← iṣ
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- stotṛbhyo ← stotṛbhyaḥ ← stotṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- maghavadbhya ← maghavadbhyaḥ ← maghavan
- [noun], dative, plural, masculine
- “big.”
- ānaḍ ← ānaṭ ← naś
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “reach; achieve; enter (a state); reach.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- svastibhiḥ ← svasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
सहसः सूनो बलस्य पुत्र अग्ने वसिष्ठाः वयं वसूनाम् ईशानं त्वाम् अस्मदीयेभ्यः स्तोतृभ्यः मघवद्भ्यः हविष्मद्भ्यश्च इषम् अन्नं नु क्षिप्रम् अद्य वा आनट् प्रापयेः ॥ नशेर्व्याप्तिकर्मणोऽन्तर्णीतण्यर्थात् लुङि ‘छन्दस्यपि दृश्यते’ इत्याडागमः । यूयं त्वत्परिवाराश्च सर्वे यूयं नः अस्मान् सदा स्वस्तिभिः पात इत्येवम् ईमहे याचामहे ॥ ॥ १० ॥
Wilson
English translation:
“We Vasiṣṭhas implore you, Agni, son of strength, the lord of treasures, that you will quickly bestowfood upon thine adorers who are affluent (in oblations), and do you ever cherish us with blessings.”
Jamison Brereton
And now we Vasiṣṭhas beseech you, the master of good things, o Agni, son of strength.
You have obtained refreshment for the singers of praise and for our generous (patrons). – Do you protect us always with your blessings.
Griffith
We, the Vasisthas, now implore thee, Agni, O Son of Strength, the Lord of wealth and treasure.
Thou hast brought food to singers and to nobles. Ye Gods, preserve us evermore with blessings.
Geldner
Nun wenden wir Vasitha´s uns an dich, Agni, den Herrn der Güter, du Sohn der Kraft. Du hast den Sängern und den Lohnherren Speisegenuß eingebracht. - Behütet ihr uns immerdar mit eurem Segen!
Grassmann
Nun flehn zu dir, o Agni, wir Vasischtha’s, o Sohn der Kraft, der Güter du besitzest, Du schenkest Labung Opferherrn und Sängern; ihr Götter, schützt uns stets mit eurem Segen.
Elizarenkova
Сейчас мы обращаемся к тебе, о Агни, (мы – ) люди из рода Васиштхи,
К повелителю благ, о сын силы.
Ты добыл жертвенную усладу для певцов (и их) щедрых покровителей.
Защищайте вы нас всегда (своими) милостями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- स्वराट्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कौन अच्छा, चतुर, अतिबलवान् तथा प्रशंसित होता है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सहसः) अतिबलवान् के (सूनो) सत्पुत्र (अग्ने) विज्ञानस्वरूप ! (वसूनाम्) पृथिव्यादि तत्त्व साधनों के बीच (ईशानम्) समर्थ बलवान् (त्वाम्) आप को (वसिष्ठाः) अत्यन्त वसनेवाले हम लोग (ईमहे) याचना करते हैं (यूयम्) तुम लोग (स्तोतृभ्यः) सब विद्याओं की प्रशंसा करनेवाले (मघवद्भ्यः) बहुत धनयुक्त होने के लिये (नः) हमारी (सदा) सदा (पात) रक्षा करो। जो तुमको और (इषम्) अन्नादि को (नु) शीघ्र (आनट्) व्याप्त हो, उसकी तुम (स्वस्तिभिः) स्वस्थता करानेवाली क्रियाओं से सदा रक्षा करो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वानों के लिये धन देता है और विद्या की याचना करता है, जिसकी रक्षा आप्त करते हैं, वह सदा रक्षा को प्राप्त, बढ़ता हुआ सब ऐश्वर्य्य से युक्त होता है ॥७॥ इस सूक्त में अग्नि के दृष्टान्त से राजादि के गुणों का वर्णन होने से सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ संगति जाननी चाहिये ॥ यह सातवाँ सूक्त और दशवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सहसः सूनोऽग्ने ! वसूनां मध्ये ईशानं त्वां वयं वसिष्ठा ईमहे यूयं स्तोतृभ्यो मघवद्भ्यो नोऽस्मान् सदा पात यो युष्मान्न्विषं चानट् तं यूयं स्वस्तिभिः सदा पात ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः कः सुरक्षो बलिष्ठः प्रशंसितो जायत इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नु) क्षिप्रम्। अत्र ऋचि तुनुघेति दीर्घः। (त्वाम्) (अग्ने) विज्ञानस्वरूप (ईमहे) याचामहे (वसिष्ठाः) अतिशयेन वसवः (ईशानम्) ईषणशीलम् (सूनो) सत्पुत्र (सहसः) बलिष्ठस्य (वसूनाम्) पृथिव्यादितत्त्वानां धनानां वा (इषम्) अन्नादिकम् (स्तोतृभ्यः) सर्वविद्याप्रशंसकेभ्यः (मघवद्भ्यः) बहुधनयुक्तेभ्यः (आनट्) व्याप्नोति (यूयम्) (पात) रक्षत (स्वस्तिभिः) स्वास्थ्यकारिणीभिः क्रियाभिः (सदा) (नः) अस्मान् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो विद्वद्भ्यो धनं प्रयच्छति विद्यां च याचते यस्य रक्षामाप्ता विदधति सर्वदा रक्षितो वर्धमानः सन् सर्वैश्वर्यो जायत इति ॥७॥ अत्राग्निदृष्टान्तेन राजादिगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति सप्तमं सूक्तं दशमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वानांना धन देतो व विद्येची याचना करतो, ज्याचे रक्षण सर्व विद्वान करतात तो सदैव रक्षित असून उन्नती करतो व सर्व ऐश्वर्य प्राप्त करतो. ॥ ७ ॥