सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘प्र सम्राजः’ इति सप्तर्चं षष्ठं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षम् । अनुक्रम्यते च-’ प्र सम्राजः सप्त’ । ‘वैश्वानरीयं तु ’ इत्युक्तत्वादस्यापि वैश्वानरोऽग्निर्देवता । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
6 (522)
Agni Vaiśvānara
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
7 verses: triṣṭubh
In its first verse this poem implicitly connects Agni with Varuṇa and Indra. In 1ab Agni is called a “universal king and lord” to be honored “by the settlements.” This description recalls Varuṇa and his rule over settled communities. Then in the second hemistich Agni’s acts are explicitly compared to the heroic deeds of Indra during war. The description of Agni as the “breaker”—if that is the meaning of dārú in 1d—is appropriate to him: in X.69.3d the poet asks of Agni sá vā́jaṃ darṣi “Break out victory’s prize.” But the word also anticipates puraṃdará “breaker of strong
holds” in 2c, here an epithet of Agni but normally one of Indra. In 2cd the two gods, Indra and Varuṇa, are combined in Agni through the description of him as puraṃdará and through reference to his vratá “commandment,” a term that is con ceptually and etymologically connected to Varuṇa. But then in verse 3 Agni takes on the persona of Indra more exclusively as one who pursues the Paṇis, who are the great enemies of Indra in his destruction of the Vala cave. The reference to Agni as the one who brings the dawn in verses 4–5 is appropriate to the fire of the morning sacrifice, but it also continues the reference to the Vala story, telling of the release of the dawns. In verse 5cd Nahuṣ is the ancestor of the Nahuṣa, a tribe of whom Agni takes possession. In I.31.11 Agni is the clanlord of the Nahuṣa, but it is still not clear why they are mentioned here, although doing so does bring Agni’s action down to earth and perhaps into the present. The last two verses give Agni posses
sion of the whole earth, including the goods and peoples on it.
01 प्र सम्राजो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ सम्रा᳓जो अ᳓सुरस्य प्र᳓शस्तिम्
पुंसः᳓ कृष्टीना᳓म् अनुमा᳓दियस्य
इ᳓न्द्रस्येव प्र᳓ तव᳓सस् कृता᳓नि
व᳓न्दे दारुं᳓ व᳓न्दमानो विवक्मि
मूलम् ...{Loading}...
प्र स॒म्राजो॒ असु॑रस्य॒ प्रश॑स्तिं पुं॒सः कृ॑ष्टी॒नाम॑नु॒माद्य॑स्य ।
इन्द्र॑स्येव॒ प्र त॒वस॑स्कृ॒तानि॒ वन्दे॑ दा॒रुं वन्द॑मानो विवक्मि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ सम्रा᳓जो अ᳓सुरस्य प्र᳓शस्तिम्
पुंसः᳓ कृष्टीना᳓म् अनुमा᳓दियस्य
इ᳓न्द्रस्येव प्र᳓ तव᳓सस् कृता᳓नि
व᳓न्दे दारुं᳓ व᳓न्दमानो विवक्मि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ásurasya ← ásura- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
práśastim ← práśasti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
samrā́jaḥ ← samrā́j- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
anumā́dyasya ← anumā́dya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kr̥ṣṭīnā́m ← kr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
puṁsáḥ ← púmaṁs- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
kr̥tā́ni ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
prá ← prá (invariable)
tavásaḥ ← tavás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dārúm ← dārú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vándamānaḥ ← √vandⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
vánde ← √vandⁱ- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vivakmi ← √vañc- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
प्र । स॒म्ऽराजः॑ । असु॑रस्य । प्रऽश॑स्तिम् । पुं॒सः । कृ॒ष्टी॒नाम् । अ॒नु॒ऽमाद्य॑स्य ।
इन्द्र॑स्यऽइव । प्र । त॒वसः॑ । कृ॒तानि॑ । वन्दे॑ । दा॒रुम् । वन्द॑मानः । वि॒व॒क्मि॒ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- samrājo ← samrājaḥ ← samrāj
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sovereign; ruler.”
- asurasya ← asura
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Asura; lord; asura [word]; sulfur.”
- praśastim ← praśasti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “announcement; praise; respect.”
- puṃsaḥ ← puṃs
- [noun], genitive, singular, masculine
- “man; masculine; man; puṃvajra; puruṣa; son; puṃs [word].”
- kṛṣṭīnām ← kṛṣṭi
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people; citizenry.”
- anumādyasya ← anumad ← √mad
- [verb noun], genitive, singular
- “praise; cheer; applaud.”
- indrasyeva ← indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrasyeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- tavasas ← tavasaḥ ← tavas
- [noun], genitive, singular, masculine
- “strong; energetic.”
- kṛtāni ← kṛta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Kṛta; action; throw; work; production; work; kindness; four; kṛta [word].”
- vande ← vand
- [verb], singular, Present indikative
- “worship; laud.”
- dāruṃ ← dārum ← dāru
- [noun], accusative, singular, masculine
- vandamāno ← vandamānaḥ ← vand
- [verb noun], nominative, singular
- “worship; laud.”
- vivakmi ← vac
- [verb], singular, Present indikative
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
सायण-भाष्यम्
दारुं पुरां भेत्तारं वन्दे । वन्दमानः सन् सम्राजः सर्वस्य भुवनस्येश्वरस्य असुरस्य बलवतः पुंसः वीरस्य । पौंस्यमिति वीर्यमुच्यते । तथा च यास्कः-’ पुमान् पुरुमना भवति पुंसतेर्वा ’ ( निरु. ९.१५) इति । कृष्टीनां जनानाम् अनुमाद्यस्य स्तुत्यस्य तवसः बलवतः इन्द्रस्येव तस्य वैश्वानरस्य प्रशस्तिं स्तुतिं कृतानि कर्माणि च प्र विवक्मि प्रब्रवीमि ॥
Wilson
English translation:
“I salute the demolisher (of cities), glorifying the excellence of the powerful male, the universal sovereignwho is the reverenced of all men; I proclaim his exploits (which are) like those of the mighty Indra.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Demolisher ofcities: dārum vande = puram bhettāram
Jamison Brereton
(I proclaim) the praise of the universal king and lord, of the man to be celebrated by the settlements.
Extolling the deeds of the mighty one—I extol the breaker—I proclaim them like those of Indra.
Griffith
PRAISE of the Asura, high imperial Ruler, the Manly One in whom the folk shall triumph-
I laud his deeds who is as strong as Indra, and lauding celebrate the Fort-destroyer.
Geldner
Des Oberherrn, des Asura Lob verkünde ich, des Mannes der Völker, dem man zujubeln muß. Wie des Indra Taten verkünde ich die des Starken lobend, indem ich den Lobredner dabei lobe.
Grassmann
Das Lob des himmlischen Gebieters sing’ ich des Völkerhelden, dem mit Recht man zujauchzt; Die Thaten rühm’ ich des wie Indra starken, lobsingend ruf’ ich ihn, den Burgzerbrecher.
Elizarenkova
(Я) про(возглашаю) хвалу вседержителя Асуры,
Мужа народов, кого надо бурно приветствовать.
Деяния могучего, словно (подвиги) Индры, –
Приветствую проломителя! – приветствуя, я провозглашаю.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सात ऋचावाले छठे सूक्त का आरम्भ है। इसके पहिले मन्त्र में कौन राजा श्रेष्ठ हो, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (दारुम्) दुःख के दूर करनेवाले ईश्वर की (वन्दमानः) स्तुति करता हुआ मैं (कृष्टीनाम्) मनुष्यों के बीच (असुरस्य) मेघ के तुल्य वर्त्तमान (इन्द्रस्य) सूर्य के समान (अनुमाद्यस्य) अनुकूल हर्ष करने योग्य (सम्राजः) चक्रवर्ती (पुंसः) पुरुष की (प्रशस्तिम्) प्रशंसा (प्र, विवक्मि) विशेष कहता हूँ (तवसः) बल से (कृतानि) किये हुओं को (प्र, वन्दे) नमस्कार करता हूँ, वैसे इस की प्रशंसा कर के इस की सदा वन्दना करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जो शुभ गुण, कर्म और स्वभावों से युक्त वन्दनीय और प्रशंसा के योग्य हो, उस चक्रवर्ती राजा की शुभकर्मों से हुई प्रशंसा करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा दारुं वन्दमानोऽहं कृष्टीनां मध्येऽसुरस्येवेन्द्रस्येवानुमाद्यस्य सम्राजः पुंसः प्रशस्तिं प्र विवक्मि तवसः कृतानि प्र वन्दे तथैतस्य प्रशंसां कृत्वैतं सदा वन्दध्वम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ को राजा वरः स्यादित्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (सम्राजः) चक्रवर्तिनः (असुरस्य) मेघस्येव वर्त्तमानस्य (प्रशस्तिम्) प्रशंसाम् (पुंसः) पुरुषस्य (कृष्टीनाम्) मनुष्याणाम् (अनुमाद्यस्य) अनुहर्षितुं योग्यस्य (इन्द्रस्येव) सूर्यस्येव (प्र) (तवसः) बलात् (कृतानि) (वन्दे) नमस्करोमि (दारुम्) दुःखविदारकम् (वन्दमानः) स्तुवन् सन् (विवक्मि) विशेषेण वदामि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यः शुभगुणकर्मस्वभावैर्युक्तो वन्दनीयः प्रशंसनीयः स्यात् तस्य चक्रवर्तिनः शुभकर्मजनितां प्रशंसां कुरुत ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात वैश्वानराच्या दृष्टांताने राजाच्या कर्माचे वर्णन असल्यामुळे यापूर्वीच्या सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. हे माणसांनो! जो शुभ गुण-कर्म-स्वभावयुक्त, वंदनीय व प्रशंसायोग्य असतो, त्या चक्रवर्ती राजाची शुभ कर्मांमुळे प्रशंसा करा. ॥ १ ॥
02 कविं केतुम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कविं᳓ केतुं᳓ · धासि᳓म् भानु᳓म् अ᳓द्रेर्
हिन्व᳓न्ति शं᳓ राजियं᳓ रो᳓दसीयोः
पुरंदर᳓स्य गीर्भि᳓र् आ᳓ विवासे
अग्ने᳓र् व्रता᳓नि पूर्विया᳓ महा᳓नि
मूलम् ...{Loading}...
क॒विं के॒तुं धा॒सिं भा॒नुमद्रे॑र्हि॒न्वन्ति॒ शं रा॒ज्यं रोद॑स्योः ।
पु॒रं॒द॒रस्य॑ गी॒र्भिरा वि॑वासे॒ऽग्नेर्व्र॒तानि॑ पू॒र्व्या म॒हानि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कविं᳓ केतुं᳓ · धासि᳓म् भानु᳓म् अ᳓द्रेर्
हिन्व᳓न्ति शं᳓ राजियं᳓ रो᳓दसीयोः
पुरंदर᳓स्य गीर्भि᳓र् आ᳓ विवासे
अग्ने᳓र् व्रता᳓नि पूर्विया᳓ महा᳓नि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádreḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bhānúm ← bhānú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhāsím ← dhāsí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kavím ← kaví- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ketúm ← ketú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hinvánti ← √hi- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rājyám ← rājyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ródasyoḥ ← ródasī- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:DU}
śám ← śám (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
gīrbhíḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
puraṁdarásya ← puraṁdará- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vivāse ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED, mood:DES}
agnéḥ ← agní- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mahā́ni ← mahá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
pūrvyā́ ← pūrvyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vratā́ni ← vratá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
क॒विम् । के॒तुम् । धा॒सिम् । भा॒नुम् । अद्रेः॑ । हि॒न्वन्ति॑ । शम् । रा॒ज्यम् । रोद॑स्योः ।
पु॒र॒म्ऽद॒रस्य॑ । गीः॒ऽभिः । आ । वि॒वा॒से॒ । अ॒ग्नेः । व्र॒तानि॑ । पू॒र्व्या । म॒हानि॑ ॥
Hellwig Grammar
- kaviṃ ← kavim ← kavi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- ketuṃ ← ketum ← ketu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- dhāsim ← dhāsi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “seat; home.”
- bhānum ← bhānu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; Calotropis gigantea Beng.; sunbeam; beam; luminosity; copper; light; twelve; appearance; Bhānu; flare.”
- adrer ← adreḥ ← adri
- [noun], genitive, singular, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- hinvanti ← hi
- [verb], plural, Present indikative
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
- śaṃ ← śam
- [adverb]
- “śam [word].”
- rājyaṃ ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
- rodasyoḥ ← rodasī
- [noun], genitive, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- purandarasya ← puraṃdara
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; puraṃdara [word].”
- gīrbhir ← gīrbhiḥ ← gir
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vivāse ← vivās ← √van
- [verb], singular, Present indikative
- “invite; endeavor; try for.”
- ‘gner ← agneḥ ← agni
- [noun], genitive, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vratāni ← vrata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- pūrvyā ← pūrvya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
- mahāni ← maha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “great; abundant.”
सायण-भाष्यम्
कविं प्राज्ञं केतुं विश्वस्य प्रज्ञापकं धासिम् अद्रेः धर्तारमादर्तुः स्तोतुर्वा भानुं भासकं शं सुखकरं रोदस्योः द्यावापृथिव्योः राज्यं राजानं वैश्वानरमग्निं हिन्वन्ति । मदीयाः प्रीणयन्ति प्रेरयन्ति वा देवाः । अहं च पुरंदरस्य पुरां दारयितुः अग्नेः पूर्व्या पूर्व्याणि पुरातनानि महानि महान्ति व्रतानि कर्माणि गीर्भिः आ विवासे परिचरामि ॥
Wilson
English translation:
“They propitiate the wise, the manifesting, the sustaining,t he enlightener of the pious, the giver ofhappiness, the sovereign of heaven and earth; I glorify the ancient and mighty works of Agni, the demolisher ofcities.”
Jamison Brereton
They urge on the poet and beacon (of the sacrifice), the wellspring and light beam from the stone, the luck and rule of the two world-halves. By my songs, I seek to gain the ancient and great commandments of Agni the breaker of strongholds.
Griffith
Sage, Sing, Food, Light,-they bring him from the mountain, the blessed Sovran of the earth and heaven.
I decorate with songs the mighty actions which Agni, Fort-destroyer, did aforetime.
Geldner
Den Seher, das Banner, den Glanz, das Gemächte des Steins treiben sie zur Eile, das Heil und die Herrschaft beider Welten. Mit Lobreden erbitte ich für mich die früheren großen Werke des Burgenbrechers Agni:
Grassmann
Den weisen Führer, senden aus dem Fels sie als Licht und Lust zum Heil, zur Weltenherrschaft; Des Burgzerstörers Agni grosse Thaten, die alten schaff’ ich her durch meine Lieder.
Elizarenkova
Поэта, знамя, поток (бессмертия), луч из скалы,
Они поторапливают (того, кто) царство двух миров.
Я хочу привлечь к себе песнями древние великие заветы
Агни – проломителя крепостей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- वसिष्ठः
- निचृत्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा कैसा हो, इस विषयको अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् (अग्नेः) अग्नि के समान ! जिन आपकी (गीर्भिः) वाणियों से (अद्रेः) मेघ के तुल्य वर्तमान (पुरंदरस्य) शत्रुओं के नगरों को विदीर्ण करनेवाले राजा के (महानि) बड़े (पूर्व्या) पूर्वज राजाओं ने किये (व्रतानि) कर्मों को तथा (कविम्) तीव्र बुद्धिवाले (केतुम्) अतीव बुद्धिमान् विद्वान् को (धासिम्) अन्न के तुल्य पोषक (भानुम्) विद्या, विनय और दीप्ति से युक्त (रोदस्योः) प्रकाश और पृथिवी के सम्बन्धी (शम्) सुखस्वरूप (राज्यम्) राज्य को (हिन्वन्ति) प्राप्त करवाते बढ़ाते हैं, उनका मैं (आ, विवासे) अच्छे प्रकार सेवन करता हूँ ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जिसके उत्तम कर्म राज्य और विद्वानों को बढ़ाते हैं और राज्य को सुखयुक्त करते हैं, उसी प्रकार सबको करना चाहिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन्नग्नेरिव ! यस्य ते गीर्भिरद्रेरिव वर्त्तमानस्य पुरंदरस्य राज्ञो महानि पूर्व्या व्रतानि कविं केतुं धासिं भानुं रोदस्योः शं राज्यं हिन्वन्ति तमहं विवासे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा कीदृशो भवेदित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कविम्) क्रान्तप्रज्ञं विद्वांसम् (केतुम्) महाप्राज्ञम् (धासिम्) अन्नमिव पोषकम् (भानुम्) विद्याविनयदीप्तिमन्तम् (अद्रेः) मेघस्य (हिन्वन्ति) प्राप्नुवन्ति वर्धयन्ति वा (शम्) सुखरूपम् (राज्यम्) (रोदस्योः) प्रकाशपृथिव्योः सम्बन्धि (पुरंदरस्य) शत्रूणां पुरां विदारकस्य (गीर्भिः) वाग्भिः (आ) समन्तात् (विवासे) सेवे (अग्नेः) पावकस्येव वर्त्तमानस्य (व्रतानि) कर्माणि (पूर्व्या) पूर्वै राजभिः कृतानि (महानि) महान्ति ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यस्योत्तमानि कर्माणि राज्यं विदुषो वर्धयन्ति राज्यं सुखयुक्तं कुर्वन्ति तस्यैव सत्कारः सर्वैः कर्त्तव्यः ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! ज्याच्या उत्तम कर्मांनी राज्य व विद्वानांची वृद्धी होते व राज्य सुखी होते त्याचाच सर्वांनी सत्कार केला पाहिजे. ॥ २ ॥
03 न्यक्रतून्ग्रथिनो मृध्रवाचः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नि᳓ अक्रतू᳓न् ग्रथि᳓नो मृध्र᳓वाचः
पणीँ᳓र् अश्रद्धाँ᳓ अवृधाँ᳓ अयज्ञा᳓न्
प्र᳓-प्र ता᳓न् द᳓स्यूँर् अग्नि᳓र् विवाय
पू᳓र्वश् चकार अ᳓पराँ अ᳓यज्यून्
मूलम् ...{Loading}...
न्य॑क्र॒तून्ग्र॒थिनो॑ मृ॒ध्रवा॑चः प॒णीँर॑श्र॒द्धाँ अ॑वृ॒धाँ अ॑य॒ज्ञान् ।
प्रप्र॒ तान्दस्यूँ॑र॒ग्निर्वि॑वाय॒ पूर्व॑श्चका॒राप॑राँ॒ अय॑ज्यून् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नि᳓ अक्रतू᳓न् ग्रथि᳓नो मृध्र᳓वाचः
पणीँ᳓र् अश्रद्धाँ᳓ अवृधाँ᳓ अयज्ञा᳓न्
प्र᳓-प्र ता᳓न् द᳓स्यूँर् अग्नि᳓र् विवाय
पू᳓र्वश् चकार अ᳓पराँ अ᳓यज्यून्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
akratū́n ← akratú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
grathínaḥ ← grathín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
mr̥dhrávācaḥ ← mr̥dhrávāc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ní ← ní (invariable)
aśraddhā́n ← aśraddhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
avr̥dhā́n ← avr̥dhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ayajñā́n ← ayajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
paṇī́n ← paṇí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dásyūn ← dásyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
prá-pra ← prá (invariable)
tā́n ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vivāya ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
áparān ← ápara- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
áyajyūn ← áyajyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
cakāra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
pū́rvaḥ ← pū́rva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
नि । अ॒क्र॒तून् । ग्र॒थिनः॑ । मृ॒ध्रऽवा॑चः । प॒णीन् । अ॒श्र॒द्धान् । अ॒वृ॒धान् । अ॒य॒ज्ञान् ।
प्रऽप्र॑ । तान् । दस्यू॑न् । अ॒ग्निः । वि॒वा॒य॒ । पूर्वः॑ । च॒का॒र॒ । अप॑रान् । अय॑ज्यून् ॥
Hellwig Grammar
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- akratūn ← akratu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “powerless.”
- grathino ← grathinaḥ ← grathin
- [noun], accusative, plural, masculine
- mṛdhravācaḥ ← mṛdhravāc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “abusive.”
- paṇīṃr ← paṇi
- [noun], accusative, plural, masculine
- “niggard; paṇ.”
- aśraddhāṃ ← aśraddha
- [noun], accusative, plural, masculine
- avṛdhāṃ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- avṛdhāṃ ← vṛdhāṃ ← vṛdha
- [noun], accusative, plural, masculine
- “increasing; promotive.”
- ayajñān ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ayajñān ← yajñān ← yajña
- [noun], accusative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- tān ← tad
- [noun], accusative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dasyūṃr ← dasyu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vivāya ← vī
- [verb], singular, Perfect indicative
- “approach; ask; desire; go; drive.”
- pūrvaś ← pūrvaḥ ← pūrva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- cakārāparāṃ ← cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- cakārāparāṃ ← aparān ← apara
- [noun], accusative, plural, masculine
- “other; another(a); following; western; future; apara [word]; elder; remaining; some(a); later(a); back(a).”
- ayajyūn ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ayajyūn ← yajyūn ← yajyu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “worshiping.”
सायण-भाष्यम्
अक्रतून् अयज्ञान् ग्रथिनः जल्पकान् मृधवाचः हिंसितवचस्कान् पणीन् पणिनामकान् वार्धुषिकान् अश्रद्धान् यज्ञादिषु श्रद्धारहितान् अवृधान् स्तुतिभिरग्निमवर्धयतः अयज्ञान यज्ञहीनान् तान् दस्यून् वृथा कालस्य नेतॄन् अग्निः प्रप्र अत्यन्तं नि विवाय नितरां गमयेत् । तदेवाह । अग्निः पूर्वः मुख्यः सन् अयज्यून् अयजमानान् अपरान् जघन्यान् चकार ॥
Wilson
English translation:
“May Agni utterly confound those Dasyus who perform no (sacred) rites, who are babblers defective inspeech, niggards, unbelievers; not honouring (Agni), offering no sacrifice; Agni preceding, has degrated thosewho instrumental tute no sacred ceremonies.”
Jamison Brereton
Down with those of no intelligence, those tying in knots, those of disdainful words: the Paṇis, not giving hospitality, not giving strength, not giving sacrifices. Onward and onward Agni has pursued those Dasyus. The first has made the last to be without sacrifices.
Griffith
The foolish, faithless, rudely-speaking niggards, without belief or sacrifice or worship,-
Far far sway hath Agni chased those Dasytis, and, in the cast, hath turned the godless westward.
Geldner
Du hast die unverständigen, zugeknöpften, mißredenden Pani´s niedergeworfen, die ohne Glauben, ohne Segen, ohne Opfer waren. Immer weiter hat Agni diese Dasyu´s verdrängt; die Nichtopfernden hat er, der Erste, zu den Letzten gemacht.
Grassmann
Die unverständ’gen, ränkevollen Schmäher, die geiz’gen ohne Glauben, Gab’ und Opfer; Vor, vor drang Agni wider die Barbaren, die opferlosen stiess zurück der vordre.
Elizarenkova
(Он поверг) ниц лишенных силы духа, плетущих (козни), враждебно говорящих
Пани, (что) без веры, без поддержки, без жертв.
Агни разогнал полностью этих дасью.
(Вырвавшись) вперед, он отбросил назад (их,) не жертвующих.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- वसिष्ठः
- भुरिक्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों को कौन रोकने योग्य है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् (अग्निः) अग्नि के तुल्य तेजोमय ! आप (अक्रतून्) निर्बुद्धि (ग्रथिनः) अज्ञान से बंधने (मृध्रवाचः) हिंसक वाणीवाले (अयज्ञान्) सङ्गादि वा अग्निहोत्रादि के अनुष्ठान से रहित (अश्रद्धान्) श्रद्धारहित (अवृधान्) हानि करनेहारे (तान्) उन (दस्यून्) दुष्ट साहसी चोरों को (प्रप्र, विवाय) अच्छे प्रकार दूर पहुँचाइये (पूर्वः) प्रथम से प्रवृत्त हुए आप (अपरान्) अन्य (अयज्यून्) विद्वानों के सत्कार के विरोधियों को (पणीन्) व्यवहारवाले (नि, चकार) निरन्तर करते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे विद्वानो ! तुम लोग सत्य के उपदेश और शिक्षा से सब अविद्वानों को बोधित करो, जिससे ये अन्यों को भी विद्वान् करें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन्नग्निरिव ! भवानक्रतूनग्रथिनो मृध्रवाचोऽयज्ञानश्रद्धानवृधाँस्तान् दस्यून् प्रप्र विवाय पूर्वः सन्नपरानयज्यून् पणीन्नि चकार ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्भिः के निरोद्धव्या इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नि) (अक्रतून्) निर्बुद्धीन् (ग्रथिनः) अज्ञानेन बद्धान् (मृध्रवाचः) मृध्रा हिंस्रा अनृता वाग्येषान्ते (पणीन्) व्यवहारिणः (अश्रद्धान्) श्रद्धारहितान् (अवृधान्) अवर्धकान् हानिकरान् (अयज्ञान्) सङ्गाद्यग्निहोत्राद्यनुष्ठानरहितान् (प्रप्र) (तान्) (दस्यून्) दुष्टान् साहसिकाँश्चोरान् (अग्निः) अग्निरिव राजा (विवाय) दूरं गमयति (पूर्वः) आदिमः (चकार) करोति (अपरान्) अन्यान् (अयज्यून्) विद्वत्सत्कारविरोधिनः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे विद्वांसो ! यूयं सत्योपदेशशिक्षाभ्यां सर्वानविदुषो बोधयन्तु यत एतेऽपरानपि विदुषः कुर्य्युः ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे विद्वानांनो! तुम्ही सत्य उपदेश व शिक्षणाने सर्व अविद्वानांना बोधयुक्त करा. ज्यामुळे ते इतरांनाही विद्वान करतील. ॥ ३ ॥
04 यो अपाचीने - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ अपाची᳓ने त᳓मसि म᳓दन्तीः
प्रा᳓चीश् चका᳓र नृ᳓तमः श᳓चीभिः
त᳓म् ई᳓शानं व᳓स्वो अग्निं᳓ गृणीषे
अ᳓नानतं दम᳓यन्तम् पृतन्यू᳓न्
मूलम् ...{Loading}...
यो अ॑पा॒चीने॒ तम॑सि॒ मद॑न्तीः॒ प्राची॑श्च॒कार॒ नृत॑मः॒ शची॑भिः ।
तमीशा॑नं॒ वस्वो॑ अ॒ग्निं गृ॑णी॒षेऽना॑नतं द॒मय॑न्तं पृत॒न्यून् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यो᳓ अपाची᳓ने त᳓मसि म᳓दन्तीः
प्रा᳓चीश् चका᳓र नृ᳓तमः श᳓चीभिः
त᳓म् ई᳓शानं व᳓स्वो अग्निं᳓ गृणीषे
अ᳓नानतं दम᳓यन्तम् पृतन्यू᳓न्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apācī́ne ← apācī́na- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
mádantīḥ ← √mad- (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
támasi ← támas- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cakā́ra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
nŕ̥tamaḥ ← nŕ̥tama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prā́cīḥ ← prā́ñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
śácībhiḥ ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gr̥ṇīṣe ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ī́śānam ← √īś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vásvaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ánānatam ← ánānata- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
damáyantam ← √damⁱ- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
pr̥tanyū́n ← pr̥tanyú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
यः । अ॒पा॒चीने॑ । तम॑सि । मद॑न्तीः । प्राचीः॑ । च॒कार॑ । नृऽत॑मः । शची॑भिः ।
तम् । ईशा॑नम् । वस्वः॑ । अ॒ग्निम् । गृ॒णी॒षे॒ । अना॑नतम् । द॒मय॑न्तम् । पृ॒त॒न्यून् ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- apācīne ← apācīna
- [noun], locative, singular, neuter
- “western.”
- tamasi ← tamas
- [noun], locative, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- madantīḥ ← mad
- [verb noun], accusative, plural
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- prācīś ← prācīḥ ← prāñc
- [noun], accusative, plural, feminine
- “eastern; aforesaid(a); former(a); eastbound; easterly; anterior; forward; prāñc [word].”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- nṛtamaḥ ← nṛtama
- [noun], nominative, singular, masculine
- śacībhiḥ ← śacī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- īśānaṃ ← īśānam ← īś
- [verb noun], accusative, singular
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- vasvo ← vasvaḥ ← vasu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- gṛṇīṣe ← gṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “praise.”
- ’nānataṃ ← an
- [adverb]
- “not.”
- ’nānataṃ ← ānatam ← ānam ← √nam
- [verb noun], accusative, singular
- “bend; bow; crouch; bend.”
- damayantam ← damay ← √dam
- [verb noun], accusative, singular
- “suppress.”
- pṛtanyūn ← pṛtanyu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “enemy; attacker.”
सायण-भाष्यम्
नृतमः नेतृतमः यः अग्निः अपाचीने अप्रकाशमाने तमसि निमग्नाः प्रजाः मदन्तीः स्तुवन्तीः शचीभिः ताभ्यो दत्ताभिः प्रज्ञाभिः प्राचीः ऋजुगामिनीः चकार । यद्वा । नेतृतमो योऽग्निः अपाचीने तमसि निशायां मदन्तीर्माद्यन्तीरुषसः शचीभिः प्रज्ञाभिः प्राचीश्चकारेत्यर्थः । तं वस्वः धनस्य ईशानम् अनानतम् अप्रह्वं पृतन्यून् युद्धकामांश्च दमयन्तम् अग्निं गृणीषे स्तौमि ॥
Wilson
English translation:
“The chief of leaders has, by the benefits (bestowed upon them), guided those praising (him) throughthe accusative ulated gloom (of night); I glorify that Agni, the unbending lord of wealth, the tamer of adversarieṣ”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Guided those: pūrvas’ cakāra aparam ayayitun = agnir mukhyaḥ san ayajamānān aparān jaghanyāncakāra; he who enlightens by the manifestation of dawn those praising him in the night
Jamison Brereton
The best of men, who by his powers has put those (Dawns) in the east, though they were finding joy in the western darkness—
I shall sing to that Agni, master of the good, the one unable to be bent, who subdues those doing battle.
Griffith
Him who brought eastward, manliest with his prowess, the Maids rejoicing in the western darkness,
That Agni I extol, the Lord of riches, unyielding tamer of assailing foemen.
Geldner
Der die im westlichen Dunkel sich ergötzenden Morgenröten nach vorne gebracht hat, der Mannhafteste, durch seine Künste, diesen Agni preise ich, den Herrn des Reichtums, den Unbeugsamen, der die Angreifer bezwingt.
Grassmann
Der Held, der kräftig die im dunklen Abend sich freu’nden Röthen nach dem Morgen brachte, Ihn, Agni, preis’ ich, der der Güter Herr ist, den ungebeugten, der die Feinde bändigt.
Elizarenkova
Кто (утренние зори), развлекающиеся в западном мраке,
Перевел на восток (своими) силами, (он,) самый мужественный, -
Я воспеваю этого Агни, владеющего добром,
Несгибаемого, укрощающего противников.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा कैसा हो, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यः) जो (नृतमः) मनुष्यों में उत्तम (शचीभिः) उत्तम वाणियों से (अपाचीने) बुरा चलना जिसमें हो, उस (तमसि) अन्धकार में (मदन्तीः) आनन्द करती हुई (प्राचीः) पूर्व को चलनेवाली सेनाओं को (चकार) करता है। हे विद्वन् ! जिस (वस्वः) धन के (ईशानम्) स्वामी (अनानतम्) नम्रस्वरूप (पृतन्यून्) अपने को सेना की इच्छा करनेवालों को (दमयन्तम्) निवृत्त करते हुए (अग्निम्) अग्नि के तुल्य प्रकाशस्वरूप ईश्वर की (गृणीषे) स्तुति करता है (तम्) उसका हम लोग सत्कार करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्यों में उत्तम राजा प्रजाओं के साथ पिता के तुल्य वर्त्तता है, जैसे निद्रा में सुखी होता है, वैसे सब प्रजाओं को आनन्द देता हुआ शत्रुओं को निवृत्त करता है, जो युद्ध में भय से शत्रुओं के साथ नम्र नहीं होता और धन का बढ़ानेवाला है, उसी राजा का हम लोग सदा सत्कार करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यो नृतमः शचीभिरपाचीने तमसि मदन्तीः प्राचीश्चकार। हे विद्वन् ! यो वस्वः ईशानमनानतं पृतन्यून् दमयन्तमग्निं गृणीषे तं वयं सत्कुर्याम ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा कीदृशो भवेदित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (अपाचीने) योऽधोऽञ्चति (तमसि) अन्धकारे (मदन्तीः) आनन्दन्तीः (प्राचीः) या प्रागञ्चति (चकार) करोति (नृतमः) अतिशयेन नृणां मध्य उत्तमः ( शचीभिः) उत्तमाभिर्वाग्भिः। शचीति वाङ्नाम। (निघं०१.११)। (तम्) (ईशानम्) समर्थम् (वस्वः) वसुनो धनस्य (अग्निम्) (गृणीषे) स्तौषि (अनानतम्) नम्रीभूतम् (दमयन्तम्) निवारयन्तम् (पृतन्यून्) आत्मनः पृतनां सेनामिच्छून् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो नरोत्तमो राजा प्रजाभिस्सह पितृवद्वर्त्तते यथा निद्रायां सुखी भवति तथा सर्वाः प्रजा आनन्दयञ्छत्रून्निवारयति यो युद्धे भयाच्छत्रुभ्यो नम्रो न भवति धनस्य वर्धको वर्त्तते तमेव राजानं वयं सदा सत्कुर्याम ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो नरोत्तम प्रजेशी पित्याप्रमाणे वर्तन करतो व निद्रा जशी सुख देणारी असते तसा प्रजेला आनंद देतो व शत्रूंचा नाश करतो. जो युद्धात भयाने शत्रूला शरण जात नाही तर धनाची वाढ करतो त्याच राजाचा आम्ही सत्कार करावा. ॥ ४ ॥
05 यो देह्योथ् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ देहि᳓यो अ᳓नमयद् वधस्नइ᳓र्
यो᳓ अर्य᳓पत्नीर् उष᳓सश् चका᳓र
स᳓ निरु᳓ध्या न᳓हुषो यह्वो᳓ अग्नि᳓र्
वि᳓शश् चक्रे बलिहृ᳓तः स᳓होभिः
मूलम् ...{Loading}...
यो दे॒ह्यो॒३॒॑ अन॑मयद्वध॒स्नैर्यो अ॒र्यप॑त्नीरु॒षस॑श्च॒कार॑ ।
स नि॒रुध्या॒ नहु॑षो य॒ह्वो अ॒ग्निर्विश॑श्चक्रे बलि॒हृतः॒ सहो॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यो᳓ देहि᳓यो अ᳓नमयद् वधस्नइ᳓र्
यो᳓ अर्य᳓पत्नीर् उष᳓सश् चका᳓र
स᳓ निरु᳓ध्या न᳓हुषो यह्वो᳓ अग्नि᳓र्
वि᳓शश् चक्रे बलिहृ᳓तः स᳓होभिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánamayat ← √nam- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dehyàḥ ← dehī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
vadhasnaíḥ ← vadhasná- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aryápatnīḥ ← aryápatnī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
cakā́ra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
náhuṣaḥ ← náhus- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nirúdhya ← √rudh- 1 (root)
{non-finite:CVB}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yahváḥ ← yahvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
balihŕ̥taḥ ← balihŕ̥t- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
cakre ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
sáhobhiḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
víśaḥ ← víś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
यः । दे॒ह्यः॑ । अन॑मयत् । व॒ध॒ऽस्नैः । यः । अ॒र्यऽप॑त्नीः । उ॒षसः॑ । च॒कार॑ ।
सः । नि॒ऽरुध्य॑ । नहु॑षः । य॒ह्वः । अ॒ग्निः । विशः॑ । च॒क्रे॒ । ब॒लि॒ऽहृतः॑ । सहः॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dehyo ← dehyaḥ ← dehī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “wall; rampart.”
- anamayad ← anamayat ← namay ← √nam
- [verb], singular, Imperfect
- “bend.”
- vadhasnair ← vadhasnaiḥ ← vadhasna
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “weapon.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- aryapatnīr ← arya
- [noun]
- aryapatnīr ← patnīḥ ← patnī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “wife; mistress; queen.”
- uṣasaś ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], accusative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- nirudhyā ← nirudhya ← nirudh ← √rudh
- [verb noun]
- “close; insert; seal; obstruct; fill into; enclose; put; stop; suppress; puṭ; banish; impede; envelop; capture.”
- nahuṣo ← nahuṣaḥ ← nahus
- [noun], genitive, singular, masculine
- yahvo ← yahvaḥ ← yahva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “youngest; youthful; active.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- viśaś ← viśaḥ ← viś
- [noun], accusative, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- cakre ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- balihṛtaḥ ← bali
- [noun], masculine
- “sulfur; bali; Bali; tribute; tax; bali [word]; Bali.”
- balihṛtaḥ ← hṛtaḥ ← hṛt
- [noun], accusative, plural, feminine
- “curative; removing; destructive; seizing; carrying away; bringing.”
- sahobhiḥ ← sahas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
सायण-भाष्यम्
यः अग्निः देह्यः देहीरुपचिताः आसुरीर्विद्याः वधस्नैः वधैरायुधैर्वा अनमयत् हीना अकरोत् । यः च अर्यपत्नीः । अर्यः सूर्यः पतिर्यासां ता अर्यपत्न्यः । ताः उषसश्चकार अकरोत् सः यह्वः महान् अग्निः विशः प्रजाः सहोभिः बलैः निरुध्य नहुषः राज्ञः बलिहृतः करप्रदाः चक्रे ॥
Wilson
English translation:
“The mighty Agni, who by his fatal (weapons) has baffled the devices (of the asuras), who has createdthe lawns, the birds of the sun, having coerced the people by his strength, has made them the tributaries ofNahuṣa.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Baffled: dehyo anamayat, has bowed or hukbled; dehyaḥ dehairūpacita, connected with, or collectedbodies; āsurī vidyā, the learning or science of the asuras
Jamison Brereton
Who bent the ramparts by his deadly weapons, who made the Dawns to have our compatriot [=Agni] as their husband,
he, the young Agni, having halted the (clans) of Nahuṣ, made (those) clans give tribute through his powers.
Griffith
Him who brake down the walls with deadly weapons, and gave the Mornings to anoble Husband,
Young Agni, who with conquering strength subduing the tribes of Nahus made them bring their tribute.
Geldner
Der die Mauern weichen machte durch seine Waffen, der den Usas´ ihren rechtmäßigen Gatten gab, Agni, der Jüngste, machte durch seine Übermacht die Stämme des Nahus tributpflichtig, nachdem er sie niedergehalten hatte.
Grassmann
Er, der mit Keulen niederschlug die Wälle, sich fest vermählte mit den Morgenröthen, Der niederhielt mit Kraft die Nachbarvölker und sie durch Siege zinsbar machte, Agni.
Elizarenkova
Кто (своим) смертельным оружием заставил склониться (крепостные) валы,
Кто утренние зори сделал женами благородного,
Этот юный Агни, заточив племена Нахуша,
(Своими) силами сделал (их) данниками.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कैसा राजा अत्यन्त उत्तम होता है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो (यः) जो (देह्यः) बढ़ाने योग्य (वधस्नैः) मारने से शुद्ध करनेवाले न्यायाधीशों से दुष्टों को (अनमयत्) नम्र करावे (यः) जो सूर्य जैसे (उषसः) प्रातःकाल की वेलाओं को सुशोभित करता है, वैसे (अर्यपत्नीः) स्वामी की स्त्रियों को शोभित (चकार) करता है और जो (नहुषः) सत्य में बद्ध (यह्वः) महान् (अग्निः) अग्नि के तुल्य तेजस्वी (सहोभिः) सहनशील बलिष्ठों के साथ शत्रुओं को (निरुध्या) रोक के (विशः) प्रजाओं को (बलिहृतः) कर पहुँचानेवाला (चक्रे) करे (सः) वह सब को पिता के तुल्य पूज्य है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे प्रजाजनो ! जो अत्यन्त विद्वान् दुष्टाचारियों और अन्याय के वर्त्ताव को रोक जितेन्द्रिय होके न्यायपूर्वक प्रजा से कर लेता है, वह सब को बढ़ाने योग्य होता है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्यो ! यो देह्यो वधस्नैर्दुष्टाननमयद्यः सूर्य उषस इवाऽर्यपत्नीश्चकार यो नहुषो यह्वोऽग्निरिव सहोभिश्शत्रून् निरुध्या विशो बलिहृतश्चक्रे स सर्वैः पितृवत्पूज्यः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः कीदृशो राजोत्तमतमो भवतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (देह्यः) उपचेतुं वर्धयितुं योग्यः (अनमयत्) दुष्टान्नम्रान् कारयेत् (वधस्नैः) वधेन शोधकैर्भृत्यैर्न्यायाधीशैः (यः) (अर्यपत्नीः) स्वामिनां भार्या (उषसः) प्रातर्वेला इव सुशोभिताः (चकार) करोति (सः) (निरुध्या) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (नहुषः) सत्ये बद्धः (यह्वः) महान् (अग्निः) अग्निरिव तेजस्वी (विशः) प्रजाः (चक्रे) कुर्यात् (बलिहृतः) या बलिं हरन्ति ताः (सहोभिः) सहनशीलैर्बलिष्ठैः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे प्रजाजना ! यो विद्वत्तमो दुष्टाचारानन्यायवृत्तिं च निरुध्य जितेन्द्रियो भूत्वा न्यायेन प्रजाभ्यो बलिं हरति स सर्वैर्वर्धनीयो भवति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे प्रजाजनांनो ! जो अत्यंत विद्वान, दुष्टाचरणी व अन्यायी लोकांना रोखून जितेन्द्रिय बनून न्यायाने प्रजेकडून कर घेतो तो सर्वांची वृद्धी करण्यायोग्य असतो. ॥ ५ ॥
06 यस्य शर्मन्नुप - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓स्य श᳓र्मन्न् उ᳓प वि᳓श्वे ज᳓नास
ए᳓वैस् तस्थुः᳓ सुमति᳓म् भि᳓क्षमाणाः
वैश्वानरो᳓ व᳓रम् आ᳓ रो᳓दसीयोर्
आ᳓ग्निः᳓ ससाद पितरो᳓र्+ उप᳓स्थम्
मूलम् ...{Loading}...
यस्य॒ शर्म॒न्नुप॒ विश्वे॒ जना॑स॒ एवै॑स्त॒स्थुः सु॑म॒तिं भिक्ष॑माणाः ।
वै॒श्वा॒न॒रो वर॒मा रोद॑स्यो॒राग्निः स॑साद पि॒त्रोरु॒पस्थ॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓स्य श᳓र्मन्न् उ᳓प वि᳓श्वे ज᳓नास
ए᳓वैस् तस्थुः᳓ सुमति᳓म् भि᳓क्षमाणाः
वैश्वानरो᳓ व᳓रम् आ᳓ रो᳓दसीयोर्
आ᳓ग्निः᳓ ससाद पितरो᳓र्+ उप᳓स्थम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jánāsaḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śárman ← śárman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
víśve ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bhíkṣamāṇāḥ ← √bhaj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED, mood:DES}
évaiḥ ← éva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sumatím ← sumatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
tasthúḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
ródasyoḥ ← ródasī- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:DU}
vaiśvānaráḥ ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váram ← vára- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pitróḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
sasāda ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
upástham ← upástha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यस्य॑ । शर्म॑न् । उप॑ । विश्वे॑ । जना॑सः । एवैः॑ । त॒स्थुः । सु॒ऽम॒तिम् । भिक्ष॑माणाः ।
वै॒श्वा॒न॒रः । वर॑म् । आ । रोद॑स्योः । आ । अ॒ग्निः । स॒सा॒द॒ । पि॒त्रोः । उ॒पऽस्थ॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- śarmann ← śarman
- [noun], locative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- janāsa ← janāsaḥ ← jana
- [noun], nominative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- evais ← evaiḥ ← eva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “eva [word]; habit; manner; behavior; custom.”
- tasthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- sumatim ← sumati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- bhikṣamāṇāḥ ← bhikṣ ← √bhaj
- [verb noun], nominative, plural
- “beg; beg.”
- vaiśvānaro ← vaiśvānaraḥ ← vaiśvānara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- varam ← vara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gift; favor; wish; privilege; varac; wages.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- rodasyor ← rodasyoḥ ← rodasī
- [noun], genitive, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- āgniḥ ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sasāda ← sad
- [verb], singular, Perfect indicative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- pitror ← pitroḥ ← pitṛ
- [noun], genitive, dual, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- upastham ← upastha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “genitalia; lap; sexual desire; anus.”
सायण-भाष्यम्
विश्वे सर्वे जनासः जनाः शर्मन् शर्मणि सुखनिमित्तं यस्य वैश्वानरस्य सुमतिं भिक्षमाणाः प्रार्थयमानाः एवैः कर्मभिः हविर्भिर्वा उप तस्थुः यमेवोपतिष्ठन्ते सः वैश्वानरः विश्वनरहितः अग्निः सूर्यः सन् पित्रोः मातापित्रोः रोदस्योः द्यावापृथिव्योः वरम् उत्कृष्टम् उपस्थं मध्यमन्तरिक्षम् आ ससाद आगच्छत् ॥
Wilson
English translation:
“Agni Vaiśvānara, whom all men approach with pious offerings, soliciting his favour for the sake of(obtaining felicity), has come to the excellent station (intermediate) between his parents, heaven and earth.”
Jamison Brereton
Under whose protection all the peoples approach in their separate ways, asking for his favor,
Agni Vaiśvānara has sat here in the lap of the two world-halves, of his parents, according to his wish.
Griffith
In whose protection all men rest by nature, desiring to enjoy his gracious favour-
Agni Vaisvanara in his Parents, bosom hath found the choicest seat in earth and heaven.
Geldner
Unter dessen Schutz sich alle Leute aus freien Stücken gestellt haben, um seine Gunst bittend, Vaisvanara hat sich nach eigener Wahl im Schoße der beiden Welthälften, seiner Eltern, niedergelassen.
Grassmann
In dessen Schutze alle Menschen stehen, die rechter Weise seine Huld erflehen, Der Männerhort, willfahrend beiden Welten, liess in der Aeltern Schooss sich nieder, Agni.
Elizarenkova
Под чьей защитой обычно находятся
Все люди, прося (его) о милости,
(Этот) Вайшванара-Агни по (своему) выбору
Уселся в лоне двух миров, (своих) родителей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कौन राजा नित्य बढ़ता है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो (यस्य) जिसके (शर्मन्) घर में (सुमतिम्) उत्तम बुद्धि की (भिक्षमाणाः) नित्य याचना करते हुए उन्नतिशील (एवैः) विज्ञानादि से प्राप्त हुए श्रेष्ठ गुणों के साथ वर्त्तमान (विश्वे) सब (जनासः) धर्मात्मा, उत्तम विद्वान् जन (उप, तस्थुः) उपस्थित होते हैं, जो (वैश्वानरः) समस्त मनुष्यों के बीच राजमान (रोदस्योः) सूर्य-पृथिवी के बीच (अग्निः) सूर्य के तुल्य स्थित हुए के समान (पित्रोः) उत्तम शिक्षा करनेवाले अध्यापक-उपदेशक के (उपस्थम्) समीप (वरम्) उत्तम जन को (आ, ससाद) अच्छे प्रकार स्थित करो, वही चक्रवर्ती राज्य कर सकता है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। वही राजा नित्य बढ़ता है, जिसके समीप विद्यावर्धक, विद्वान् मन्त्री सदा रहें। जो सत्यवक्ता के उपदेश को नित्य स्वीकार करता है, वह सूर्य के तुल्य भूगोल में प्रकाशमान होकर प्रशस्त राज्य को प्राप्त होता है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यस्य शर्मन् सुमतिं भिक्षमाणा एवैः सह वर्त्तमाना विश्वे जनास उपतस्थुर्यो वैश्वानरो रोदस्योरग्निरास्थित इव पित्रोरुपस्थं वरमा ससाद स एव साम्राज्यं कर्त्तुमर्हति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः को राजा नित्यं वर्धत इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्य) (शर्मन्) गृहे (उप) (विश्वे) सर्वे (जनासः) उत्तमा धार्मिका विद्वांसः (एवैः) विज्ञानादिप्राप्तैः सद्गुणैस्सह (तस्थुः) तिष्ठन्ति (सुमतिम्) शोभनां प्रज्ञाम् (भिक्षमाणः) नित्यं याचमाना उन्नतिशीलाः (वैश्वानरः) विश्वेषां नराणां मध्ये राजमानः (वरम्) उत्तमं जनम् (आ) (रोदस्योः) द्यावापृथिव्योर्मध्ये (आ) (अग्निः) सूर्य इव (ससाद) सीदति (पित्रोः) सुशिक्षाकर्त्रोरध्यापकोपदेशकयोः (उपस्थम्) समीपम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। स एव राजा नित्यं वर्धते यस्य समीपे नित्यं विद्यावर्धका विद्वांसो मन्त्रिणस्स्युर्यो ह्याप्तोपदेशं नित्यं गृह्णाति स सूर्य इव भूगोले प्रकाशमानो भूत्वा प्रशस्तं राज्यं प्राप्नोति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. ज्याच्याजवळ नेहमी विद्येची वाढ करणारा विद्वान मंत्री असतो त्याच राजाची सदैव वृद्धी होते. जो सत्यवक्त्याचा उपदेश नित्य ग्रहण करतो, तो सूर्याप्रमाणे प्रकाशमान होऊन प्रशंसनीय राज्य करतो. ॥ ६ ॥
07 आ देवो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ देवो᳓ ददे बुध्नि᳓या व᳓सूनि
वैश्वानर᳓ उ᳓दिता सू᳓रियस्य
आ᳓ समुद्रा᳓द् अ᳓वराद् आ᳓ प᳓रस्माद्
आ᳓ अग्नि᳓र् ददे दिव᳓ आ᳓ पृथिव्याः᳓
मूलम् ...{Loading}...
आ दे॒वो द॑दे बु॒ध्न्या॒३॒॑ वसू॑नि वैश्वान॒र उदि॑ता॒ सूर्य॑स्य ।
आ स॑मु॒द्रादव॑रा॒दा पर॑स्मा॒दाग्निर्द॑दे दि॒व आ पृ॑थि॒व्याः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ देवो᳓ ददे बुध्नि᳓या व᳓सूनि
वैश्वानर᳓ उ᳓दिता सू᳓रियस्य
आ᳓ समुद्रा᳓द् अ᳓वराद् आ᳓ प᳓रस्माद्
आ᳓ अग्नि᳓र् ददे दिव᳓ आ᳓ पृथिव्याः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
budhnyā̀ ← budhnyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
dade ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
úditā ← úditi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
vaiśvānaráḥ ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
ávarāt ← ávara- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
párasmāt ← pára- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
samudrā́t ← samudrá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dade ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
आ । दे॒वः । द॒दे॒ । बु॒ध्न्या॑ । वसू॑नि । वै॒श्वा॒न॒रः । उत्ऽइ॑ता । सूर्य॑स्य ।
आ । स॒मु॒द्रात् । अव॑रात् । आ । पर॑स्मात् । आ । अ॒ग्निः । द॒दे॒ । दि॒वः । आ । पृ॒थि॒व्याः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- dade ← dā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- budhnyā ← budhnya
- [noun], accusative, plural, neuter
- vasūni ← vasu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- vaiśvānara ← vaiśvānaraḥ ← vaiśvānara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- uditā ← uditi
- [noun], locative, singular, feminine
- “rise.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- samudrād ← samudrāt ← samudra
- [noun], ablative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- avarād ← avarāt ← avara
- [noun], ablative, singular, masculine
- “worst; avara [word]; lower; nearer; base; short; low; abject; later(a); worse; antecedent.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- parasmād ← parasmāt ← para
- [noun], ablative, singular, masculine
- “best; other; following; devoted(p); extreme; highest; otherwordly; better; hostile; maximal; distant; another(a); para [word]; upper; concluding; foreign; earlier; worse; longer; finest; excessive.”
- āgnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dade ← dā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- diva ← divaḥ ← div
- [noun], ablative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], ablative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
सायण-भाष्यम्
वैश्वानरः विश्वनरहितोऽग्निः देवः द्योतमानः बुध्न्या बुध्न्यानि आन्तरिक्षाणि । बुध्नमन्तरिक्षम् । तथा च यास्कः-’ बुध्नमन्तरिक्षं बद्धा अस्मिन् धृता आप इति वा ’ (निरु. १०. ४४ ) इति । वसूनि आच्छादकानि तमांसि ॥ ‘वस आच्छादने’ इति धातुः ॥ सूर्यस्य उदिता उदितावुदये’ सति आ ददे। समुद्रात् अन्तरिक्षात् । ‘सगरः समुद्रः’ इत्यन्तरिक्षनामसु पाठात् । अवरात् पृथिव्याः तमांसि आ ददे । समुद्रात् परस्मात् दिवोऽपि तमांसि आ ददे। तदेव दर्शयति । अग्निः दिवः तमांसि आ ददे पृथिव्याः च तमांसि आ ददे ॥ ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“The divine Agni Vaiśvānara has removed from the firmament the investing (glooms) at the rising of thesun; he has removed them from the lower firmament of the earth, from the upper firmament of heaven.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
From thefirmament: ā samudrād avarād, ā parasmād diva ā pṛthivyāḥ: or, it might be from the lower firmament,from the higher, from heaven, from earth
Jamison Brereton
The god Vaiśvānara has taken the goods on the land for his own at the rising of the sun.
From the lower sea and from the higher one, from heaven and from earth, Agni has taken them.
Griffith
Vaisvanara the God, at the sun’s setting, hath taken to himself deep-hidden treasures:
Agni hath taken them from earth and heaven, from the sea under and the sea above us.
Geldner
Gott Vaisvanara hat bei Aufgang der Sonne die Schätze der Tiefe an sich genommen; von dem diesseitigen und dem jenseitigen Meere hat sie Agni an sich genommen, vom Himmel und von der Erde.
Grassmann
Der Gott nahm auf die Schätze aus der Tiefe, der Hort der Männer bei der Sonne Aufgang, Aus tiefstem Meer und aus dem höchsten Luftraum, aus Himmel und aus Erde nahm sie Agni.
Elizarenkova
Бог взял себе глубинные блага,
Вайшванара на восходе солнца.
Из океана ближнего и дальнего
Агни взял (блага) с неба (и) с земли.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- वसिष्ठः
- भुरिक्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
कौन राजा प्रशंसित यशवाला होता है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (वैश्वानरः) सब मनुष्यों का नायक (अग्निः) अग्नि के तुल्य तेजस्वी (देवः) पूर्ण विद्वान् सुखदाता राजा जैसे (सूर्यस्य) सूर्य के (उदिता) उदय में (बुध्न्या) अन्तरिक्षस्थ (वसूनि) द्रव्य (आ) अच्छे प्रकार प्रकाशित होते हैं, वैसे जो न्याय और विद्या के प्रकाश को सब से (आददे) लेता है वा जैसे (परस्मात्) पर (अवरात्) तथा इधर हुए (आ, समुद्रात्) अन्तरिक्ष के जल पर्य्यन्त (दिवः) प्रकाश और (पृथिव्याः) पृथिवी के बीच सूर्य्य प्रकाश को देता है, वैसे श्रेष्ठ गुणों का ग्रहण कर प्रजा के लिये हित (आददे) ग्रहण करता है वह (आ) अच्छे सुख से बढ़ता है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि विद्वान् लोग सत्य भाव से न्याय का संग्रह कर प्रजाओं का पुत्र के तुल्य पालन करें तो वे प्रजा में सूर्य के तुल्य प्रकाशित कीर्तिवाले होकर सब के लिये सुख देने को समर्थ होते हैं ॥७॥ इस सूक्त में वैश्वानर के दृष्टान्त से राजा के कर्मों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ संगति जाननी चाहिये ॥ यह छठा सूक्त और नववाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यो वैश्वानरोऽग्निरिव देवो राजा यथा सूर्यस्योदिता बुध्न्या वसून्यासमन्तात् प्रकाशितानि जायन्ते तथा यो न्यायविद्याप्रकाशं सर्वेभ्य आददे यथा परस्मादादवरादासमुद्राद् दिवः पृथिव्याश्च मध्ये सूर्यः प्रकाशं प्रयच्छति तथा सद्गुणानादाय प्रजाभ्यो हितमाददे स आ समन्तात्सुखेन वर्धते ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
को राजा प्रशस्तयशा भवतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (देवः) पूर्णविद्यः सुखप्रदः (ददे) ददाति (बुध्न्या) बुध्न्यान्यन्तरिक्षस्थानि (वसूनि) द्रव्याणि (वैश्वानरः) विश्वेषां नराणामयं नायकः (उदिता) उदितावुदये (सूर्यस्य) (आ) (समुद्रात्) अन्तरिक्षात् (अवरात्) अर्वाचीनात् (आ) (परस्मात्) (आ) (अग्निः) पावक इव वर्त्तमानः (ददे) ददाति (दिवः) प्रकाशस्य (आ) (पृथिव्याः) भूमेर्मध्ये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि विद्वांसः सत्यभावेन न्यायं संगृह्य प्रजाः पुत्रवत्पालयेयुस्तर्हिते प्रजामध्ये सूर्य इव प्रशस्तयशसो भूत्वा इति सर्वेभ्यः सुखं दातुं शक्नुवन्तीति ॥७॥ अत्र वैश्वानरदृष्टान्तेन राजकर्मवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति षष्ठं सूक्तं नवमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वानांनी सत्याने न्यायपूर्वक प्रजेचे पुत्राप्रमाणे पालन केल्यास ते प्रजेमध्ये सूर्याप्रमाणे प्रकाशित होऊन कीर्तिमान बनतात व सर्वांना सुख देण्यास समर्थ होतात. ॥ ७ ॥