सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
॥ श्रीगणेशाय नमः ॥
यस्य निःश्वसितं वेदा यो वेदेभ्योऽखिलं जगत् ।
निर्ममे तमहं वन्दे विद्यातीर्थमहेश्वरम् ॥
‘ जुषस्व नः’ इत्येकादशर्चं द्वितीयं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षं त्रैष्टुभम् । आप्रशब्दोक्तत्वादिदं तनूनपाद्रहितम् । समिद्धाद्या अग्निविशेषाः प्रत्यृचं देवता उक्ताः । तथा चानुक्रम्यते- जुषस्वैकादशाप्रम् इति । पशाविष्टाविदमाप्रीसूक्तम् । सूत्रितं च – जुषस्व नः समिधमिति वसिष्ठानाम् ’ ( आश्व. श्रौ. ३. २) इति । पत्नीसंयाजे त्वष्ट्यागस्य याज्या त्वाष्ट्रे पशावपि पुरोडाशस्यानुवाक्येयमिति पूर्वमुक्तम् ॥
Jamison Brereton
2 (518)
Āprı̄
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
11 verses: triṣṭubh
This Āprī hymn offers several original images and turns of phrase, even as it follows the prescribed sequence of invocations. In verse 2cd the gods who sweeten the offer ings are probably the assembly of the deities and divine objects who are invoked in the hymn. Two similes complicate the second half of verse 5. The priests open the doors so that the chariot, probably the sacrifice itself, can pass into the realm of the gods. In 5cd with their oblations of ghee the priests anoint the many doors that lead to the gods. In pāda c the doors are compared to cows licking a calf. We have sug gested that the “divine chariot,” the sacrifice, corresponds to the calf and that the ghee-offerings at the Prayājas, the “fore-offerings,” are the “licks.” It is not entirely clear why the doors are compared to unmarried girls in pāda d. The ritual situation to which the verse refers, however, is explained by I.124.8, which describes anointed brides-to-be who about to choose a husband (vrā́) at the assemblies (sámana) that include prospective grooms. The two similes are united by the representation of the dúraḥ, which are grammatically feminine, as females: mothers and brides. And finally, rather unusually, verse 7 identifies the two divine Hotars, who are not actu ally named, each as Agni Jātavedas. The phrasing suggests that this verse may be a reversal of V.9.1–2. In V.9.1c the poet says mánye tvā jātávedasam “I think you884 VII.2
[=Agni] to be Jātavedas,” and then in 2a, he calls Agni a Hotar. Alternatively, the form jātávedasā could be an elliptical dual, as Geldner suggests, in which one of the pair is Agni Jātavedas and the other the “inspired praise poet.”
The conclusion of the hymn, verses 8–11, is identical to III.4.8–11, so either the Viśvāmitra Āprī hymn has borrowed from this Vasiṣṭha hymn or vice versa. Presumably the first part of the hymn was enough to make each of the two hymns sufficiently unique to its gotra.
01 जुषस्व नः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
जुष᳓स्व नः समि᳓धम् अग्ने अद्य᳓
शो᳓चा बृह᳓द् यजतं᳓+++(=यज्ञीयं)+++ धूम᳓म् ऋण्व᳓न्+++(=प्रेरयन्)+++ ।
उ᳓प स्पृश दिव्यं᳓ सा᳓नु स्तू᳓पैः
सं᳓+++(→ततनः)+++ रश्मि᳓भिस् ततनः+++(←तन्)+++ सू᳓र्यस्य ॥
मूलम् ...{Loading}...
जु॒षस्व॑ नः स॒मिध॑मग्ने अ॒द्य शोचा॑ बृ॒हद्य॑ज॒तं धू॒ममृ॒ण्वन् ।
उप॑ स्पृश दि॒व्यं सानु॒ स्तूपैः॒ सं र॒श्मिभि॑स्ततनः॒ सूर्य॑स्य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इध्मः समिद्धोग्निर्वा
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
जुष᳓स्व नः समि᳓धम् अग्ने अद्य᳓
शो᳓चा बृह᳓द् यजतं᳓ धूम᳓म् ऋण्व᳓न्
उ᳓प स्पृश दिवियं᳓ सा᳓नु स्तू᳓पैः
सं᳓ रश्मि᳓भिस् ततनः सू᳓रिअस्य
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adyá ← adyá (invariable)
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
juṣásva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
samídham ← samídh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhūmám ← dhūmá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥ṇván ← √r̥- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
śóca ← √śuc- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yajatám ← yajatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
divyám ← divyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
sā́nu ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
spr̥śa ← √spr̥ś- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
stū́paiḥ ← stū́pa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
raśmíbhiḥ ← raśmí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tatanaḥ ← √tan- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
जु॒षस्व॑ । नः॒ । स॒म्ऽइध॑म् । अ॒ग्ने॒ । अ॒द्य । शोच॑ । बृ॒हत् । य॒ज॒तम् । धू॒मम् । ऋ॒ण्वन् ।
उप॑ । स्पृ॒श॒ । दि॒व्यम् । सानु॑ । स्तूपैः॑ । सम् । र॒श्मिऽभिः॑ । त॒त॒नः॒ । सूर्य॑स्य ॥
Hellwig Grammar
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- samidham ← samidh
- [noun], accusative, singular, feminine
- “firewood; kindling; fuel; fire.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- śocā ← śoca ← śuc
- [verb], singular, Present imperative
- “mourn; grieve; flame; glow; burn; repent.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- yajataṃ ← yajatam ← yajata
- [noun], accusative, singular, masculine
- “holy; august; sacrificial.”
- dhūmam ← dhūma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “smoke; dhūmavedha; carbon black; dhūmana; mist; vapor; vaporization; dhūma [word]; incense.”
- ṛṇvan ← ṛch
- [verb noun], nominative, singular
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- spṛśa ← spṛś
- [verb], singular, Present imperative
- “touch; enter (a state); reach; touch.”
- divyaṃ ← divyam ← divya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- sānu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- stūpaiḥ ← stūpa
- [noun], instrumental, plural, masculine
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- raśmibhis ← raśmibhiḥ ← raśmi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- tatanaḥ ← tan
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “expand; perform; cause; increase; write; spread; produce; spread; speak; propagate.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने नः अस्माकं समिधम् अद्य जुषस्व सेवस्व ।
यजतं यजनीयं प्रशस्तं धूमम् ऋण्वन् प्रेरयन् बृहत् अत्यन्तं शोच दीप्यस्व च । किंच दिव्यम् अन्तरिक्षभवं सानु समुच्छ्रितं स्तूपैः तप्तैः रश्मिभिः उप स्पृश । अपि च सूर्यस्य रश्मिभिः तेजोभिः सं ततनः संगच्छस्व ॥
Wilson
English translation:
“Be gratified, Agni, by the (sacred fire) kindled by us today, emitting abundant adorable smoke; touchwith your scorching flames the celestial summit; combine with the rays of the sun.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Kindled: samiddham; impliesone of the Āpris, or forms of fire, although used as an epithet
Jamison Brereton
Today find pleasure in our kindling wood, Agni. Blaze aloft, sending up the smoke of the sacrifice.
Touch the back of heaven with your tufts of hair; you will extend
together with the rays of the sun.
Griffith
GLADLY accept, this day, our fuel, Agni: send up thy sacred smoke and shine sublimely.
Touch the celestial summits with thy columns, and overspread thee with the rays of Surya.
Geldner
Laß dir heute unser Brennholz munden, Agni; flamme hoch, deinen verehrungswürdigen Rauch emportreibend! Rühre an die himmlische Höhe mit deinen Haarschöpfen, vereinige sie mit den Strahlen der Sonne!
Grassmann
Geniess, o Agni, heute unser Brennholz, erstrahle hell und wirble heil’gen Rauch auf; Des Himmels Gipfel streif mit deinem Haarbusch, dich fest verschlingend mit der Sonne Strahlen.
Elizarenkova
Наслаждайся сегодня нашим
поленом,
о Агни!
Гори высоко, вздымая дым, достойный (почитания)!
Касайся небесной вершины (своими) вихрами,
Притяни (их) вместе с лучами солнца!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पञ्चमाष्टक के द्वितीयाऽध्याय का आरम्भ है। इसके प्रथम मन्त्र में विद्वान् लोग किसके तुल्य वर्तें, इस विषय का उपदेश करते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के तुल्य तेजस्वि विद्वन् ! आप अग्नि जैसे (समिधम्) समिधा को, वैसे (नः) हमारी प्रजा का (जुषस्व) सेवन कीजिये तथा अग्नि के तुल्य (अद्य) आज (बृहत्) बड़े (यजतम्) सङ्ग करने योग्य व्यवहार को (शोचा) पवित्र कीजिये और (धूमम्) धूम को (ऋण्वन्) प्रसिद्ध करते हुए अग्नि के तुल्य सत्य कामों का (उप, स्पृश) समीप से स्पर्श कीजिये तथा (सूर्यस्य) सूर्य के (स्तृपैः) सम्यक् तपे हुए (रश्मिभिः) किरणों से वायु के तुल्य (दिव्यम्) कामना के योग्य वा शुद्ध (सानु) सेवने योग्य धन को (सम्, ततनः) सम्यक् प्राप्त कीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे विद्वानो ! जैसे अग्नि समिधाओं से प्रदीप्त होता, वैसे हमको विद्या से प्रदीप्त कीजिये। जैसे सूर्य की किरणें सब का स्पर्श करती हैं, वैसे आप लोगों के उपदेश हम को प्राप्त होवें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! त्वमग्निः समिधमिव नः प्रजा जुषस्व पावकइवाद्य बृहद्यजतं शोचा धूममृण्वन्नाग्निरिव सत्यानि कार्य्याण्युपस्पृश सूर्यस्य स्तूपै रश्मिभिर्वायुवद् दिव्यं सानु सं ततनः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वांसः किंवद्वर्त्तेरन्नित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जुषस्व) सेवस्व (नः) अस्माकम् (समिधम्) काष्ठविशेषम् (अग्ने) अग्निरिव विद्वन् (अद्य) इदानीम् (शोचा) पवित्रीकुरु। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (बृहत्) महत् (यजतम्) सङ्गन्तव्यम् (धूमम्) (ऋण्वन्) प्रसाध्नुवन् (उप) (स्पृश) (दिव्यम्) कमनीयं शुद्धं वा (सानु) सम्भजनीयं धनम् (स्तूपैः) सन्तप्तैः (सम्) (रश्मिभिः) किरणैः (ततनः) व्याप्नुहि (सूर्यस्य) सवितुः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे विद्वांसो ! यथाग्निः समिद्भिः प्रदीप्यते तथाऽस्मान् विद्यया प्रदीपयन्तु यथा सूर्यस्य रश्मयस्सर्वानुपस्पृशन्ति तथा भवतामुपदेशा अस्मानुपस्पृशन्तु ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात (अग्नी) माणूस, विद्युत, विद्वान, अध्यापक, उपदेशक, उत्तम वाणी, पुरुषार्थ, विद्वानांचा उपदेश व स्त्री इत्यादींच्या कृत्याचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे विद्वानांनो ! जसा अग्नी समिधांमुळे प्रदीप्त होतो तसे आम्हाला विद्येने प्रदीप करा. जशी सूर्याची किरणे सर्वांना स्पर्श करतात तसे तुमचे उपदेश आम्हाला प्राप्त व्हावेत. ॥ १ ॥
02 नराशंसस्य महिमानमेषामुप - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓राशं᳓सस्य महिमा᳓नम् एषाम्
उ᳓प स्तोषाम यजत᳓स्य यज्ञइः᳓
ये᳓ सुक्र᳓तवः शु᳓चयो धियंधाः᳓
स्व᳓दन्ति देवा᳓ उभ᳓यानि हव्या᳓
मूलम् ...{Loading}...
नरा॒शंस॑स्य महि॒मान॑मेषा॒मुप॑ स्तोषाम यज॒तस्य॑ य॒ज्ञैः ।
ये सु॒क्रत॑वः॒ शुच॑यो धियं॒धाः स्वद॑न्ति दे॒वा उ॒भया॑नि ह॒व्या ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - नराशंसः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
न᳓राशं᳓सस्य महिमा᳓नम् एषाम्
उ᳓प स्तोषाम यजत᳓स्य यज्ञइः᳓
ये᳓ सुक्र᳓तवः शु᳓चयो धियंधाः᳓
स्व᳓दन्ति देवा᳓ उभ᳓यानि हव्या᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
mahimā́nam ← mahimán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nárāśáṁsasya ← nárāśáṁsa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
stoṣāma ← √stu- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
yajatásya ← yajatá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yajñaíḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
dhiyaṁdhā́ḥ ← dhiyaṁdhā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúcayaḥ ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sukrátavaḥ ← sukrátu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
havyā́ ← havyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
svádanti ← √svad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ubháyāni ← ubháya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
नरा॒शंस॑स्य । म॒हि॒मान॑म् । ए॒षा॒म् । उप॑ । स्तो॒षा॒म॒ । य॒ज॒तस्य॑ । य॒ज्ञैः ।
ये । सु॒ऽक्रत॑वः । शुच॑यः । धि॒य॒म्ऽधाः । स्वद॑न्ति । दे॒वाः । उ॒भया॑नि । ह॒व्या ॥
Hellwig Grammar
- narāśaṃsasya ← narāśaṃsa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Agni.”
- mahimānam ← mahiman
- [noun], accusative, singular, masculine
- “greatness; power; mahiman.”
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- stoṣāma ← stu
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “laud; praise; declare; stu.”
- yajatasya ← yajata
- [noun], genitive, singular, masculine
- “holy; august; sacrificial.”
- yajñaiḥ ← yajña
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- sukratavaḥ ← sukratu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wise.”
- śucayo ← śucayaḥ ← śuci
- [noun], nominative, plural, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- dhiyandhāḥ ← dhiyaṃdhā
- [noun], nominative, plural, masculine
- svadanti ← svad
- [verb], plural, Present indikative
- “sweeten.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ubhayāni ← ubhaya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “both(a).”
- havyā ← havya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
सायण-भाष्यम्
ये देवाः सुक्रतवः सुप्रज्ञाः सुकर्माणो वा शुचयः दीप्तिमन्तः धियंधाः कर्मणां धारयितारः उभयानि सौमिकानि च हविःसंस्थादीनि च हव्या हव्यानि स्वदन्ति स्वदयन्ति भक्षयन्ति तेषाम् एषां मध्ये यज्ञैः हविर्भिः स्तोत्रैर्वा यजतस्य यजनीयस्य नराशंसस्य नरैः प्रशंसनीयस्य अग्निविशेषस्य महिमानं महत्त्वम् उप स्तोषाम वयमुपस्तुमः । तथा च यास्कः - ‘ नरा अस्मिन्नासीनाः शंसन्ति । अग्निरिति शाकपूणिर्नरैः प्रशस्यो भवति । तस्यैषा भवति । नराशंसस्य महिमानमेषामुप स्तोषाम यजतस्य यज्ञैर्ये सुकर्माणः शुचयो धियं धारयितारः स्वदयन्तु देवा उभयानि हवींषि सोमं चेतराणि च ’ (निरु. ८. ६) इति ॥
Wilson
English translation:
“We celebrate with sacrifices the greatness of the adorable Narāśaṃsa among those who aredivinities, the performers of good works, the bright-shining, the upholders of rites, who partake of both kinds ofoblations.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Oblations of ghī and libations of Soma, or other offerings: Nirukta viii.6
Jamison Brereton
With our sacrifices we will praise the greatness of Narāśaṃsa, worthy of the sacrifice, among these,
the bright gods of strong resolve, the ones granting insight, who sweeten both offerings [=oblations and words].
Griffith
With sacrifice to these we men will honour the majesty of holy Narasamsa-
To these the pure, most wise, the thought. inspirers, Gods who enjoy both sorts of our oblations.
Geldner
Wir wollen unter diesen Göttern die Größe des opferwürdigen Narasamsa mit Opfern feiern, welche Götter ratreich, lauter, frommen Gedanken eingebend beiderlei Opfer schmackhaft machen.
Grassmann
Durch Naraçansa’s, des erhabnen, Opfer lasst preisen uns die Grösse aller Götter, Die wohlgesinnt, der Andacht lauschend, heilig, die beiderseit’gen Opfergüsse kosten.
Elizarenkova
Величие среди этих (богов)
Нарашансы,
достойного почитания,
Мы будем прославлять с помощью жертв,
(Среди) богов, которые, обладая прекрасной силой духа, чистые, дающие вдохновение,
Делают вкусными приношения обоего рода.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को किसका सेवन करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (ये) जो (सुक्रतवः) उत्तम प्रज्ञावाले (शुचयः) पवित्र (धियन्धाः) उत्तम कर्मों के धारण करनेवाले (देवाः) विद्वान् लोग (उभयानि) शरीर और आत्मा के पुष्टिकारक (हव्या) भोजन के योग्य पदार्थों को (स्वदन्ति) अच्छे स्वादपूर्वक खाते और (यज्ञैः) सङ्गति के योग्य साधनों से (यजतस्य) सङ्ग करने योग्य (नराशंसस्य) मनुष्यों से प्रशंसा किये हुए तथा अन्न का भोग करनेवाले के (एषाम्) इनकी (महिमानम्) महिमा की हम लोग (उप, स्तोषाम) समीप प्रशंसा करें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम को चाहिये कि सदैव विद्वानों के अनुकरण से शरीर और आत्मा के बल को बढ़ानेवाले खानपानों का सेवन किया करो, जिससे तुम्हारी महिमा बढ़े ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! ये सुक्रतवः शुचयो धियन्धा देवा उभयानि हव्या स्वदन्ति यज्ञैर्यजतस्य नराशंसस्य भोगान्भुञ्जत एषां महिमानं वयमुप स्तोषाम ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं सेवनीयमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नराशंसस्य) नरैराशंसितस्य (महिमानम्) (एषाम्) (उप) (स्तोषाम) प्रशंसेम (यजतस्य) सङ्गन्तव्यस्य (यज्ञैः) सङ्गन्तव्यैस्साधनैः (ये) (सुक्रतवः) उत्तमप्रज्ञाः (शुचयः) पवित्राः (धियन्धाः) उत्तमकर्मधराः (स्वदन्ति) सुस्वादमदन्ति (देवाः) विद्वांसः (उभयानि) शरीरात्मपुष्टिकराणि (हव्या) हव्यान्यत्तुमर्हाणि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्याः ! सदैव विद्वदनुकरणेन शरीरात्मबलवर्धकान्यन्नपानानि सेवनीयानि येन युष्माकं महिमा वर्धेत ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! तुम्ही सदैव विद्वानांच्या अनुकरणाने शरीर व आत्म्याचे बल वाढविणाऱ्या अन्नपानाचे ग्रहण करा. ज्यामुळे तुमचा महिमा वाढेल. ॥ २ ॥
03 ईळेन्यं वो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ईळे᳓नियं वो अ᳓सुरं सुद᳓क्षम्
अन्त᳓र् दूतं᳓ रो᳓दसी सत्यवा᳓चम्
मनुष्व᳓द् अग्नि᳓म् म᳓नुना स᳓मिद्धं
स᳓म् अध्वरा᳓य स᳓दम् इ᳓न् महेम
मूलम् ...{Loading}...
ई॒ळेन्यं॑ वो॒ असु॑रं सु॒दक्ष॑म॒न्तर्दू॒तं रोद॑सी सत्य॒वाच॑म् ।
म॒नु॒ष्वद॒ग्निं मनु॑ना॒ समि॑द्धं॒ सम॑ध्व॒राय॒ सद॒मिन्म॑हेम ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इळः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ईळे᳓नियं वो अ᳓सुरं सुद᳓क्षम्
अन्त᳓र् दूतं᳓ रो᳓दसी सत्यवा᳓चम्
मनुष्व᳓द् अग्नि᳓म् म᳓नुना स᳓मिद्धं
स᳓म् अध्वरा᳓य स᳓दम् इ᳓न् महेम
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ásuram ← ásura- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
īḷényam ← īḷénya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sudákṣam ← sudákṣa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
antár ← antár (invariable)
dūtám ← dūtá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
satyavā́cam ← satyavā́c- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mánunā ← mánu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
manuṣvát ← manuṣvát (invariable)
sámiddham ← √idh- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
adhvarā́ya ← adhvará- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
mahema ← √mah- (?) (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
sádam ← sádam (invariable)
sám ← sám (invariable)
पद-पाठः
ई॒ळेन्य॑म् । वः॒ । असु॑रम् । सु॒ऽदक्ष॑म् । अ॒न्तः । दू॒तम् । रोद॑सी॒ इति॑ । स॒त्य॒ऽवाच॑म् ।
म॒नु॒ष्वत् । अ॒ग्निम् । मनु॑ना । सम्ऽइ॑द्धम् । सम् । अ॒ध्व॒राय॑ । सद॑म् । इत् । म॒हे॒म॒ ॥
Hellwig Grammar
- īᄆenyaṃ ← īḍenyam ← īḍ
- [verb noun], accusative, singular
- “praise; invite; raise.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- asuraṃ ← asuram ← asura
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Asura; lord; asura [word]; sulfur.”
- sudakṣam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudakṣam ← dakṣam ← dakṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “deft; right; intelligent; expert.”
- antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- dūtaṃ ← dūtam ← dūta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- satyavācam ← satya
- [noun]
- “true; real; real; faithful; good.”
- satyavācam ← vācam ← vāc
- [noun], accusative, singular, masculine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- manuṣvad ← manuṣvat
- [adverb]
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- manunā ← manu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- samiddhaṃ ← samiddham ← samindh ← √indh
- [verb noun], accusative, singular
- “kindle; blaze.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- adhvarāya ← adhvara
- [noun], dative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- sadam
- [adverb]
- “always.”
- in ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- mahema ← mah
- [verb], plural, Present optative
- “give; accord.”
सायण-भाष्यम्
हे अध्वर्यवः वः यूयम् ईळेन्यं स्तुत्यम् असुरं बलवन्तं सुदक्षं सुप्रज्ञं रोदसी रोदस्योः अन्तः मध्ये दूतं देवानां हविर्वहनार्थं चरन्तं सत्यवाचं मनुष्वत् मनुष्यवत् मनुना समिद्धं यथेदानीं मनुष्याः समिन्धते तथा पूर्वं मनुना प्रजापतिना समिद्धम् अग्निम् अध्वराय यज्ञाय सदमित् सदैव सं महेम संपूजयत । मध्यमपुरुषस्य व्यत्ययेनोत्तमपुरुषत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Let us ever worship the Agni who is to be adored by us; the mighty, the dextrous, the messengerpassing between heaven and earth, the speaker of truth, kindled (of old) by Manu, as now by men, that (he maycome) to the solemnity.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Tanūnapāt, is omitted; the sūkta is called an Āprī sūkta, apra śabdoktatvānidam tanūnapād rahitam; Agni who is to be adored by us: īḷenyam agnim is the īḷita of the other āprīsūktas;
Mahema = to you (priests) worship
Jamison Brereton
The very skillful lord to be invoked, the truth-speaking messenger between the two world-halves,
Agni kindled by Manu—him would we like Manu ever exalt for you for the sake of the rite.
Griffith
We will extol at sacrifice for ever, as men may do, Agni whom Manu kindled,
Your very skilful Asura, meet for worship, envoy between both worlds, the truthful speaker.
Geldner
Den verständigen Asura, der als wahrsprechender Bote zwischen beiden Welten von euch zu berufen ist, den von Manu entzündeten Agni wollen wir gleich Manu jederzeit für den Gottesdienst weihen.
Grassmann
Den preisenswerthen Boten beider Welten, der Wahrheit spricht, den kräftigen, lebend’gen, Den Agni lasst uns stets erhöhn beim Opfer, nach Manus Art, den Manu einst entzündet.
Elizarenkova
Асуру,
достойного призывов
у вас, прекрасного силой действия,
Возглашающего правду вестника, (движущегося) между двух миров,
Агни, зажженного (некогда) Ману, подобно Ману,
Мы хотим всегда возвеличить для обряда.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य किसका सत्कार करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जैसे हम लोग (वः) आपके (अन्तः) बीच में (असुरम्) मेघ के तुल्य वर्त्तमान (सुदक्षम्) सुन्दर बल और चतुराई से युक्त (रोदसी) सूर्य-भूमि और (दूतम्) उपताप देनेवाले (अग्निम्) कार्य को सिद्ध करनेवाले अग्नि को जैसे, वैसे (सत्यवाचम्) सत्य बोलनेवाले (ईळेन्यम्) प्रशंसा योग्य (मनुष्वत्) मनुष्य के तुल्य (मनुना) मननशील विद्वान् के साथ (अध्वराय) हिंसारहित व्यवहार के लिये (समिद्धम्) प्रदीप्त किये (सदम्) जिसके निकट बैठें, उस अग्नि के तुल्य विद्वान् को (सम्, इत्, महेम) सम्यक् ही सत्कार करें, वैसे तुम लोग भी इस का सत्कार करो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो मेघ के तुल्य उपकारक, अग्नि के तुल्य प्रकाशित विद्यावाले, धर्मात्मा, विद्वानों का सत्कार करते हैं, वे सर्वत्र सत्कार पाते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यथा वयं वोऽन्तरसुरमिव सुदक्षं रोदसी दूतमग्निमिव सत्यवाचमीळेऽन्यं मनुष्वन्मनुनाऽध्वराय समिद्धं सदमग्निमिव विद्वांसमिन्महेम तथा यूयमप्येनं सत्कुरुत ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः कं सत्कुर्य्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ईळेन्यम्) प्रशंसनीयम् (वः) युष्माकम् (असुरम्) मेघमिव वर्त्तमानम् (सुदक्षम्) सुष्ठुबलचातुर्यम् (अन्तः) मध्ये (दूतम्) यो दुनोति तम् (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (सत्यवाचम्) सत्या वाग्यस्य तम् (मनुष्वत्) मनुष्येण तुल्यम् (अग्निम्) कार्यसाधकं पावकम् (मनुना) मननशीलेन विदुषा (समिद्धम्) प्रदीपनीकृतम् (सम्) सम्यक् (अध्वराय) अहिंसिताय व्यवहाराय (सदम्) सीदन्ति यस्मिँस्तम् (इत्) इव (महेम) सत्कुर्याम ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! ये मघवदुपकारकानग्निवत्प्रकाशितविद्यान् धर्मिष्ठान् विदुषः सत्कुर्वन्ति ते सर्वत्र सत्कृता भवन्ति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जे मेघाप्रमाणे उपकारक, अग्नीप्रमाणे प्रकाशक, विद्यावान, धर्मात्मा विद्वानांचा सत्कार करतात, त्यांचा सर्वत्र सत्कार होतो. ॥ ३ ॥
04 सपर्यवो भरमाणा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सपर्य᳓वो भ᳓रमाणा अभिज्ञु᳓
प्र᳓ वृञ्जते न᳓मसा बर्हि᳓र् अग्नउ᳓
आजु᳓ह्वाना घृत᳓पृष्ठम् पृ᳓षद्वद्
अ᳓ध्वर्यवो हवि᳓षा मर्जयध्वम्
मूलम् ...{Loading}...
स॒प॒र्यवो॒ भर॑माणा अभि॒ज्ञु प्र वृ॑ञ्जते॒ नम॑सा ब॒र्हिर॒ग्नौ ।
आ॒जुह्वा॑ना घृ॒तपृ॑ष्ठं॒ पृष॑द्व॒दध्व॑र्यवो ह॒विषा॑ मर्जयध्वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बर्हिः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सपर्य᳓वो भ᳓रमाणा अभिज्ञु᳓
प्र᳓ वृञ्जते न᳓मसा बर्हि᳓र् अग्नउ᳓
आजु᳓ह्वाना घृत᳓पृष्ठम् पृ᳓षद्वद्
अ᳓ध्वर्यवो हवि᳓षा मर्जयध्वम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhijñú ← abhijñú (invariable)
bháramāṇāḥ ← √bhr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
saparyávaḥ ← saparyú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
agnaú ← agní- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
námasā ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
prá ← prá (invariable)
vr̥ñjate ← √vr̥j- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ājúhvānāḥ ← √hu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
ghr̥tápr̥ṣṭham ← ghr̥tápr̥ṣṭha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pŕ̥ṣadvat ← pŕ̥ṣadvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ádhvaryavaḥ ← adhvaryú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
havíṣā ← havís- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
marjayadhvam ← √mr̥j- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
स॒प॒र्यवः॑ । भर॑माणाः । अ॒भि॒ऽज्ञु । प्र । वृ॒ञ्ज॒ते॒ । नम॑सा । ब॒र्हिः । अ॒ग्नौ ।
आ॒ऽजुह्वा॑नाः । घृ॒तऽपृ॑ष्ठम् । पृष॑त्ऽवत् । अध्व॑र्यवः । ह॒विषा॑ । म॒र्ज॒य॒ध्व॒म् ॥
Hellwig Grammar
- saparyavo ← saparyavaḥ ← saparyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “deferent.”
- bharamāṇā ← bharamāṇāḥ ← bhṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- abhijñu
- [adverb]
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vṛñjate ← vṛj
- [verb], plural, Present indikative
- namasā ← namas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- agnau ← agni
- [noun], locative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ājuhvānā ← ājuhvānāḥ ← āhu ← √hu
- [verb noun], nominative, plural
- “sacrifice; sprinkle.”
- ghṛtapṛṣṭham ← ghṛta
- [noun], neuter
- “ghee; fat.”
- ghṛtapṛṣṭham ← pṛṣṭham ← pṛṣṭha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “back; top; top; surface; shell; peak; Pṛṣṭha; flat roof; pṛṣṭha [word]; back; roof.”
- pṛṣadvad ← pṛṣadvat
- [noun], accusative, singular, neuter
- adhvaryavo ← adhvaryavaḥ ← adhvaryu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Adhvaryu; adhvaryu [word]; Yajur-Veda.”
- haviṣā ← havis
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- marjayadhvam ← marjay ← √mṛj
- [verb], plural, Present imperative
सायण-भाष्यम्
सपर्यवः परिचरणमिच्छन्तः अभिज्ञु अभिगतजानुकं भरमाणाः पादौ भरन्तः बर्हिः नमसा हविषा सह अग्नौ प्र वृञ्जते प्रभरन्ति । तदेव विशदयति । हे अध्वर्यवः घृतपृष्ठं घृतसंसिक्तपृष्ठं पृषद्वत् स्थूलबिन्दुभिर्युक्तं बर्हिः हविषा सह आजुह्वानाः मर्जयध्वम् अग्निं परिचरत ॥
Wilson
English translation:
“The worshippers bearing the sacred grass offer it with reverence, upon their knees, to Agni; worshiphim, priests, with oblations, invoking him to (sit down) on the spotted (grass), smeared with clarified butter.”
Jamison Brereton
Ritually serving, carrying it in a crouch, they spread ritual grass at the fire with reverence.
Pouring (ghee) on it, o Adhvaryus, groom the ghee-backed, dappled (ritual grass) with the oblation.
Griffith
Bearing the sacred grass, the men who serve him strew it with reverence, on their knees, by Agni.
Calling him to the spotted grass, oil-sprinkled, adorn him, ye Adhvaryus, with oblation.
Geldner
Sorgsam, indem sie es halb knieend bringen, legen sie unter Verneigung das Barhis um das Feuer. Begießet das Barhis und glättet das schmalzrückige, schmelzbuttrige mit dem Opferschmalz, ihr Adhvaryu´s!
Grassmann
Die Andachtsvollen schmücken Streu dem Agni voll Ehrfurcht aus, sie bis ans Knie errichtend; Begiessend die mit Fett bedeckte, feuchte, o Priester, schmückt sie mit dem Opfertranke.
Elizarenkova
Оказывая уважение, принося (дары), коленопреклоненно,
Они раскладывают с поклонением
жертвенную солому
вокруг огня.
Поливая жирноспинную (жертвенную солому), крапчатую (от жира),
Адхварью, натирайте (ее) возлиянием!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य कैसे हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (अभिज्ञु) विद्वानों के समीप पग पीछे करके सन्मुख घोटूँ जिन के हों, वे विद्यार्थी विद्वान् होकर (सपर्यवः) सत्य का सेवन करते और (भरमाणाः) विद्या को धारण करते हुए (नमसा) अन्न के साथ (बर्हिः) उत्तम घृत आदि को (अग्नौ) अग्नि में (प्र, वृञ्जते) छोड़ते हैं, वैसे (घृतपृष्ठम्) घृत जिसके पीठ के तुल्य है, उस अग्नि को (आजुह्वानाः) अच्छे प्रकार होमयुक्त करते हुए (पृषद्वत्) सेवनकर्त्ता के तुल्य (अध्वर्यवः) अहिंसाधर्म चाहते हुए (हविषा) होम सामग्री से मनुष्यों के अन्तःकरणों को तुम लोग (मर्जयध्वम्) शुद्ध करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमावाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो विद्वान् लोग यजमानों के तुल्य मनुष्यों के अन्तःकरण और आत्माओं को अध्यापन और उपदेश से शुद्ध करते हैं, वे आप शुद्ध होकर सब के उपकारक होते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथाऽभिज्ञु विद्यार्थिनो विद्वांसो भूत्वा सपर्यवो भरमाणा नमसा सह बर्हिरग्नौ प्रवृञ्जते तथा घृतपृष्ठमाजुह्वानाः पृषद्वदध्वर्यवो हविषा जनाऽन्तःकरणानि यूयं मर्जयध्वम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः कीदृशा भवेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सपर्यवः) सत्यं सेवमानाः (भरमाणाः) विद्यां धरन्तः (अभिज्ञु) विदुषां सन्निधौ कृते अभिमुखे जानुनी यैस्ते (प्र) (वृञ्जते) त्यजन्ति (नमसा) अन्नेन सह (बर्हिः) उत्तमं घृताऽऽदिकम् (अग्नौ) पावके (आजुह्वानाः) समन्ताद्धोमस्य कर्त्तारः (घृतपृष्ठम्) घृतं पृष्ठमिव यस्य तम् (पृषद्वत्) सेचकवत् (अध्वर्यवः) अध्वरमहिंसां कामयमानाः (हविषा) होमसामग्र्या (मर्जयध्वम्) शोधयत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये विद्वांसो यजमानवन्मनुष्याणामन्तःकरणान्यात्मनश्चाऽध्यापनोपदेशाभ्यां शोधयन्ति ते स्वयं शुद्धा भूत्वा सर्वोपकारका भवन्ति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जे विद्वान यजमानाप्रमाणे माणसांच्या अंतःकरण व आत्म्यांना अध्यापन व उपदेशाने शुद्ध करतात ते स्वतः शुद्ध होऊन सर्वांना उपकारक ठरतात. ॥ ४ ॥
05 स्वाध्योथ् वि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सुआधि᳓यो वि᳓ दु᳓रो देवय᳓न्तो
अ᳓शिश्रयू रथयु᳓र् देव᳓ताता
पूर्वी᳓ शि᳓शुं न᳓ मात᳓रा रिहाणे᳓
स᳓म् अग्रु᳓वो न᳓ स᳓मनेषु अञ्जन्
मूलम् ...{Loading}...
स्वा॒ध्यो॒३॒॑ वि दुरो॑ देव॒यन्तोऽशि॑श्रयू रथ॒युर्दे॒वता॑ता ।
पू॒र्वी शिशुं॒ न मा॒तरा॑ रिहा॒णे सम॒ग्रुवो॒ न सम॑नेष्वञ्जन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - देवीर्द्वारः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सुआधि᳓यो वि᳓ दु᳓रो देवय᳓न्तो
अ᳓शिश्रयू रथयु᳓र् देव᳓ताता
पूर्वी᳓ शि᳓शुं न᳓ मात᳓रा रिहाणे᳓
स᳓म् अग्रु᳓वो न᳓ स᳓मनेषु अञ्जन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
devayántaḥ ← √devay- (UNK_TYPE)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
dúraḥ ← dvā́r- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
svādhyàḥ ← svādhī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
áśiśrayuḥ ← √śri- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
devátātā ← devátāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
rathayúḥ ← rathayú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
mātárā ← mātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ná ← ná (invariable)
pūrvī́ ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
rihāṇé ← √rih- (root)
{case:ACC, gender:F, number:DU, tense:PRS, voice:MED}
śíśum ← śíśu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agrúvaḥ ← agrū́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
añjan ← √añj- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
sám ← sám (invariable)
sámaneṣu ← sámana- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
सु॒ऽआ॒ध्यः॑ । वि । दुरः॑ । दे॒व॒ऽयन्तः॑ । अशि॑श्रयुः । र॒थ॒ऽयुः । दे॒वऽता॑ता ।
पू॒र्वी इति॑ । शिशु॑म् । न । मा॒तरा॑ । रि॒हा॒णे इति॑ । सम् । अ॒ग्रुवः॑ । न । सम॑नेषु । अ॒ञ्ज॒न् ॥
Hellwig Grammar
- svādhyo ← svādhyaḥ ← svādhī
- [noun], nominative, plural, masculine
- “devout; heedful; prudent.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- duro ← duraḥ ← dvār
- [noun], accusative, plural, feminine
- “door; means.”
- devayanto ← devayantaḥ ← devay
- [verb noun], nominative, plural
- “solicit.”
- ‘śiśrayū ← aśiśrayuḥ ← śri
- [verb], plural, Plusquamperfect
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
- rathayur ← rathayuḥ ← rathayu
- [noun], nominative, singular, masculine
- devatātā ← devatāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “deity; Deva.”
- pūrvī ← puru
- [noun], accusative, dual, feminine
- “many; much(a); very.”
- śiśuṃ ← śiśum ← śiśu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “child; young; baby; śiśu [word]; Śiśu; male child; fetus.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- mātarā ← mātṛ
- [noun], accusative, dual, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- rihāṇe ← rih
- [verb noun], accusative, dual
- “lick.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- agruvo ← agruvaḥ ← agrū
- [noun], accusative, plural, feminine
- “unmarried woman; spinster; virgin.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- samaneṣv ← samaneṣu ← samana
- [noun], locative, plural, neuter
- “marriage; conflict.”
- añjan ← añj
- [verb], plural, Present injunctive
- “smear; anoint; mix; color.”
सायण-भाष्यम्
स्वाध्यः सुकर्माणः देवयन्तः देवकामा यजमानाः रथयुः रथकामाश्च ॥ जसि पूर्वसवर्णो ह्रस्वश्च ॥ देवताता देवतातौ यज्ञे दुरः यज्ञगृहद्वाराणि वि अशिश्रयुः आश्रितवन्तः । किंच समनेषु यज्ञेषु पूर्वी प्राचीने प्रागग्रे जुहूपभृतौ शिशुं न वत्समिव मातरौ गावौ रिहाणे अग्निं लिहाने अग्रुवो न यथा नद्यः क्षेत्राण्युदकेन तद्वत् सम् अञ्जन् अध्वर्यवः आज्येन समञ्जन्ति ॥ ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“The devout performers of holy rites, desirous of chariots, have had recourse to the doors (of thesacrificial chamber); (the ladles), plural ced to the east, are plural ing the fire with ghee at sacrifices, as the mothercows lick the calf, or as rivers (water the fields).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The doors: among the Āpris; pūrvī śiśum na mātararihāṇe samagruvo na samaneṣu añjan = the prio (or eastern) calf like two mothers licking rivers, like insacrifices tey anoint = pūrvī prāgagre juhūpabhṛtau, the two ladles – the juhu and upabhṛt– plural ced atsacrifices with their ends to the east
Jamison Brereton
Serving the gods, very attentive, they have laid the doors that seek the (divine) chariot open to the gods’ realm.
They jointly anoint like unwed girls in (marriage) assemblies the many double (doors) that lick (the chariot) like two mother cows a calf.
Griffith
With holy thoughts the pious have thrown open Doors fain for chariots in the Gods’ assembly.
Like two full mother cows who lick their youngling, like maidens for the gathering, they adorn them.
Geldner
Gutes im Sinn führend haben die Gottverlangenden auf den Götterwagen wartend die Tore für die Götterschaft geöffnet. Die vielen Doppeltore, die sich lecken wie zwei Mutterkühe ein Kalb, salben sie wie die ledigen Mädchen für die Hochzeit.
Grassmann
Beim Gottesdienste öffneten die Thore dem Wagenzuge andachtsvoll die Frommen; Sie schmücken sie wie Bräute zu der Hochzeit, wie reiche Aeltern, die ihr Kindlein kosen.
Elizarenkova
Доброжелательные, преданные богам они растворили
Врата
, жаждя (божественной) колеснице для богослужения.
Словно две матери, облизывающие теленка,
Словно девицы (украшающиеся) на празднествах, они умащают многие (врата).
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- वसिष्ठः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् लोग कैसे हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (स्वाध्यः) सुन्दर विचार करते (देवयन्तः) विद्वानों को चाहते हुए जन (देवताता) विद्वानों के अनुष्ठान या सङ्ग करने योग्य व्यवहार में (रथयुः) रथ को चाहनेवाले के तुल्य (रिहाणे) स्वाद लेते हुए (पूर्वी) अपने से पूर्व हुए (मातरा) माता-पिता (शिशुम्, न) बालक के तुल्य (समनेषु) संग्रामों में (अग्रुवः) आगे चलती हुई सेनाएँ (न) जैसे, वैसे (दुरः) द्वारों का (वि, अशिश्रयुः) विशेष आश्रय करते हैं और (सम्, अञ्जन्) चलते हैं, वे सुख करनेवाले होवें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमावाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो मनुष्य सम्यक् विचार करते हुए, विद्वानों के सङ्ग में प्रीति रखनेवाले यज्ञ के तुल्य परोपकारी, माता-पिता के तुल्य सब की उन्नति करते और संग्रामों को जीतते हुए, न्याय से प्रजाओं का पालन करते हैं, वे सदा सुखी होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये स्वाध्यो देवयन्तो जना देवताता रथयुरिव रिहाणे पूर्वी मातरा शिशुं न समनेष्वग्रुवो न दुरो व्यशिश्रयुः समञ्जँस्ते सुखकारकाः स्युः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसः कीदृशा भवेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्वाध्यः) सुष्ठु चिन्तयन्तः (वि) (दुरः) द्वाराणि (देवयन्तः) देवान् विदुषः कामयन्तः (अशिश्रयुः) श्रयन्ति (रथयुः) रथं कामयमानः (देवताता) देवैरनुष्ठातव्ये सङ्गन्तव्ये व्यवहारे (पूर्वी) पूर्व्यौ (शिशुम्) बालकम् (न) इव (मातरा) मातापितरौ (रिहाणे) स्वादयन्त्यौ (सम्) (अग्रुवः) अग्रं गच्छन्त्यः सेनाः (न) इव (समनेषु) सङ्ग्रामेषु (अञ्जन्) गच्छन्ति ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये मनुष्याः सम्यग्विचारयन्तो विद्वत्सङ्गप्रियाः यज्ञवत्परोपकारका मातापितृवन्सर्वानुन्नयन्तः संग्रामाञ्जयन्तो न्यायेन प्रजाः पालयन्ति ते सदा सुखिनो जायन्ते ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जी माणसे सम्यक विचार करणारी, विद्वानांबरोबर प्रेमाने राहणारी, यज्ञाप्रमाणे परोपकारी, माता-पित्याप्रमाणे सर्वांची उन्नती करणारी व युद्ध जिंकणारी असून न्यायाने प्रजेचे पालन करतात ती सदैव सुखी होतात. ॥ ५ ॥
06 उत योषणे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उत᳓ यो᳓षणे दिविये᳓ मही᳓ न
उषा᳓सान᳓क्ता सुदु᳓घेव धेनुः᳓
बर्हिष᳓दा पुरुहूते᳓ मघो᳓नी
आ᳓ यज्ञि᳓ये सुविता᳓य श्रयेताम्
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त योष॑णे दि॒व्ये म॒ही न॑ उ॒षासा॒नक्ता॑ सु॒दुघे॑व धे॒नुः ।
ब॒र्हि॒षदा॑ पुरुहू॒ते म॒घोनी॒ आ य॒ज्ञिये॑ सुवि॒ताय॑ श्रयेताम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषासानक्ता
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उत᳓ यो᳓षणे दिविये᳓ मही᳓ न
उषा᳓सान᳓क्ता सुदु᳓घेव धेनुः᳓
बर्हिष᳓दा पुरुहूते᳓ मघो᳓नी
आ᳓ यज्ञि᳓ये सुविता᳓य श्रयेताम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
divyé ← divyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
mahī́ ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
utá ← utá (invariable)
yóṣaṇe ← yóṣaṇā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
dhenúḥ ← dhenú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
iva ← iva (invariable)
sudúghā ← sudúgha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
uṣā́sānáktā ← uṣā́sānáktā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
barhiṣádā ← barhiṣád- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
maghónī ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
puruhūté ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ā́ ← ā́ (invariable)
śrayetām ← √śri- (root)
{number:DU, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
suvitā́ya ← suvitá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
yajñíye ← yajñíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
पद-पाठः
उ॒त । योष॑णे॒ इति॑ । दि॒व्ये इति॑ । म॒ही इति॑ । नः॒ । उ॒षसा॒नक्ता॑ । सु॒दुघा॑ऽइव । धे॒नुः ।
ब॒र्हि॒ऽसदा॑ । पु॒रु॒हू॒ते इति॑ पु॒रु॒ऽहू॒ते । म॒घोनी॒ इति॑ । आ । य॒ज्ञिये॒ इति॑ । सु॒वि॒ताय॑ । श्र॒ये॒ता॒म् ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- yoṣaṇe ← yoṣaṇā
- [noun], nominative, dual, feminine
- “girl; wife.”
- divye ← divya
- [noun], nominative, dual, feminine
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- mahī ← mahi
- [noun], nominative, dual, feminine
- “great; firm.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- uṣāsānaktā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “dawn; night.”
- sudugheva ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudugheva ← dughā ← dugha
- [noun], nominative, singular, feminine
- “yielding.”
- sudugheva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- dhenuḥ ← dhenu
- [noun], nominative, singular, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
- barhiṣadā ← barhiṣad
- [noun], nominative, dual, feminine
- puruhūte ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- puruhūte ← hūte ← hvā
- [verb noun], nominative, dual
- “raise; call on; call; summon.”
- maghonī ← maghavan
- [noun], nominative, dual, feminine
- “big.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yajñiye ← yajñiya
- [noun], nominative, dual, feminine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- suvitāya ← suvita
- [noun], dative, singular, neuter
- “prosperity; well-being.”
- śrayetām ← śri
- [verb], dual, Present optative
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च योषणे युवत्यौ स्त्रीरूपे वा दिव्ये दिवि भवे मही महत्यौ। बर्हिषदा बर्हिषि सीदन्त्यौ पुरुहूते बहुभिः स्तुते मघोनी धनवत्यौ यज्ञिये यज्ञार्हे उषासानक्ता अहोरात्रे सुदुघेव धेनुः कामधुग्धेनुरिव नः अस्मान् सुविताय कल्याणाय आ श्रयेताम् ॥
Wilson
English translation:
“May the two youthful feminine les, the divine and mighty day and night, the invoked of many, the possessedof wealth, seated on the sacred grass, enitled to adoration, be with us like an easily-milked cow for our welfare.”
Jamison Brereton
And the two great, heavenly young women, Dawn and Night, like a milk-cow that gives good milk,
the two generous ones sitting on the ritual grass, summoned by many, worthy of the sacrifice—let them rest here for our safe passage.
Griffith
And let the two exalted Heavenly Ladies, Morning and Night, like a cow good at milking,
Come, much-invoked, and on our grass be seated ’ wealthy, deserving worship, for our welfare.
Geldner
Auch die beiden himmlischen hohen Frauen, Morgen und Nacht, die einer gutmelken Kuh gleichen, die Vielgerufenen, Gabenreichen sollen sich auf das Barhis setzend als Opferwürdige uns zum Heil sich einfinden.
Grassmann
Und Nacht und Morgen, unsre Himmelsjungfrau’n, wie milchverseh’ne Kühe, mögen kommen, Die vielgerufnen, heiligen zum Heile, die beiden reichen, auf die Streu sich setzend.
Elizarenkova
И две юные божественные жены, две великие (богини)
Ушас и Ночь
, подобные хорошо доящейся корове,
Сидящие на жертвенной соломе, многопризываемые, щедрые,
Достойные жертв, – пусть они приникнут к нам для (нашей) удачи!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विदुषी स्त्रियाँ कैसी हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जो (नः) हमारे लिये (यज्ञिये) सम्बन्धी कर्म में (मघोनी) बहुत धन मिलने के निमित्त (योषणे) उत्तम स्त्रियों के तुल्य (दिव्ये) शुद्धस्वरूप (मही) बड़ी (धेनुः) विद्यायुक्त वाणी वा गौ (सुदुघेव) सुन्दर प्रकार कामनाओं को पूर्ण करनेवाली के तुल्य (उत) और (बर्हिषदा) अन्तरिक्ष में रहनेवाली (पुरुहूते) बहुतों से व्याख्यान की गई (उषासानक्ता) दिन रात रूप वेला हम को (आ, श्रयेताम्) आश्रय करें, वे दिन रात (सुविताय) ऐश्वर्य के लिये यथावत् सेवने योग्य हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जो स्त्रियाँ उत्तम विद्या और गुणों से युक्त, रात्रि दिन के तुल्य सुख देनेवाली सत्य वाणी के तुल्य प्रिय बोलनेवाली हों, उन्हीं का तुम लोग आश्रय करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! ये नो यज्ञिये मघोनी योषणे इव दिव्ये मही धेनुः सुदुघेवोत बर्हिषदा पुरुहूते उषासानक्ता न आश्रयेतां ते सुविताय यथावत्सेवनीये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विदुष्यः स्त्रियः कीदृश्यो भवेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) अपि (योषणे) विदुष्यौ स्त्रियाविव (दिव्ये) शुद्धस्वरूपे (मही) महत्यौ (नः) अस्मभ्यम् (उषासानक्ता) रात्रिप्रातर्वेले (सुदुघेव) सुष्ठुकामप्रपूरिकेव (धेनुः) गौर्विद्यायुक्ता वाग्वा (बर्हिषदा) ये बर्हिष्यन्तरिक्षे सीदन्ति (पुरुहूते) बहुभिर्व्याख्याते (मघोनी) बहुधननिमित्ते (आ) (यज्ञिये) यज्ञसम्बन्धिनि कर्मणि (सुविताय) ऐश्वर्याय (श्रयेताम्) सेवेयाताम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! याः स्त्रियो दिव्यविद्यागुणऽन्विता रात्र्युषर्वत्सुखप्रदाः सत्या वागिव प्रियवचनाः स्युस्ता एव यूयमाश्रयत ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! ज्या स्त्रिया उत्तम विद्या व गुणांनी युक्त रात्र व दिवसाप्रमाणे सुख देणाऱ्या, सत्य वाणीप्रमाणे प्रिय बोलणाऱ्या असतील त्यांचाच तुम्ही आश्रय घ्या. ॥ ६ ॥
07 विप्रा यज्ञेषु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓प्रा यज्ञे᳓षु मा᳓नुषेषु कारू᳓
म᳓न्ये वां जात᳓वेदसा य᳓जध्यै
ऊर्ध्वं᳓ नो अध्वरं᳓ कृतं ह᳓वेषु
ता᳓ देवे᳓षु वनथो वा᳓रियाणि
मूलम् ...{Loading}...
विप्रा॑ य॒ज्ञेषु॒ मानु॑षेषु का॒रू मन्ये॑ वां जा॒तवे॑दसा॒ यज॑ध्यै ।
ऊ॒र्ध्वं नो॑ अध्व॒रं कृ॑तं॒ हवे॑षु॒ ता दे॒वेषु॑ वनथो॒ वार्या॑णि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - दैव्यौ होतारौ प्रचेतसौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि᳓प्रा यज्ञे᳓षु मा᳓नुषेषु कारू᳓
म᳓न्ये वां जात᳓वेदसा य᳓जध्यै
ऊर्ध्वं᳓ नो अध्वरं᳓ कृतं ह᳓वेषु
ता᳓ देवे᳓षु वनथो वा᳓रियाणि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
kārū́ ← kārú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
mā́nuṣeṣu ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
víprā ← vípra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
yajñéṣu ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
jātávedasā ← jātávedas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
mánye ← √man- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
yájadhyai ← √yaj- (root)
{case:DAT, number:SG, tense:PRS}
adhvarám ← adhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
háveṣu ← háva- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
kr̥tam ← √kr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ūrdhvám ← ūrdhvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
vanathaḥ ← √vanⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
vā́ryāṇi ← vā́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
विप्रा॑ । य॒ज्ञेषु॑ । मानु॑षेषु । का॒रू इति॑ । मन्ये॑ । वा॒म् । जा॒तऽवे॑दसा । यज॑ध्यै ।
ऊ॒र्ध्वम् । नः॒ । अ॒ध्व॒रम् । कृ॒त॒म् । हवे॑षु । ता । दे॒वेषु॑ । व॒न॒थः॒ । वार्या॑णि ॥
Hellwig Grammar
- viprā ← viprāḥ ← vipra
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- yajñeṣu ← yajña
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- mānuṣeṣu ← mānuṣa
- [noun], locative, plural, masculine
- “human.”
- kārū ← kāru
- [noun], vocative, dual, masculine
- “poet; singer.”
- manye ← man
- [verb], singular, Present indikative
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- jātavedasā ← jātavedas
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Agni; fire.”
- yajadhyai ← yaj
- [verb noun]
- “sacrifice; worship; worship.”
- ūrdhvaṃ ← ūrdhvam ← ūrdhva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “upper; up(a); upper; upward; erect; more(a); raised; ūrdhva [word]; acclivitous; overturned; loud; eminent; high.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- adhvaraṃ ← adhvaram ← adhvara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- kṛtaṃ ← kṛtam ← kṛ
- [verb], dual, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- haveṣu ← hava
- [noun], locative, plural, masculine
- “invocation.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- vanatho ← vanathaḥ ← van
- [verb], dual, Present indikative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- vāryāṇi ← vārya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth.”
सायण-भाष्यम्
हे दैव्या होतारौ विप्रा मेधाविनौ जातवेदसा जातधनौ मानुषेषु मनुष्यैः क्रियमाणेषु यज्ञेषु कारू कर्मणां कर्तारौ वां युवां यजध्यै यष्टुं मन्ये स्तौमि । किंच हवेषु हवनेषु स्तोत्रेषु सत्सु नः अस्माकम् अध्वरम् अकुटिलं यज्ञम् ऊर्ध्वं देवाभिमुखं कृतं कुरुतं च । अपि च ता तौ युवां देवेषु विद्यमानानि वार्याणि धनानि वनथः संभजथः । तान्यस्मभ्यं संप्रयच्छथ इत्यर्थः॥
Wilson
English translation:
“I am minded to adore you two sages, the ministrants at sacrifices of men, from celebrated, convey ouroffspring aloft, and acquire (for our use) the precious (treasures preserved) among the gods.”
Jamison Brereton
I think you two inspired praise poets [=divine Hotars] at the sacrifices of the sons of Manu are both Jātavedas and are to perform the sacrifice. Raise up our rite at our calls. You will win desirable rewards (for us) among the gods.
Griffith
You, Bards and Singers at men’s sacrifices, both filled with wisdom, I incline to worship.
Send up our offerings when we call upon you, and so among the Gods obtain us treasures.
Geldner
Die beiden beredten Dichter bei den menschlichen Opfern, euch gedenke ich zu verehren, die beiden Jatavedas´. Hebet unser Opfer empor während der Götteranrufungen; ihr beide gewinnet bei den Göttern köstliche Dinge.
Grassmann
Euch, Priester beide, Wesenkenner, Dichter, will ich verehren bei der Menschen Opfern; Erhöht die Feier uns bei unserm Rufen, und führt den Göttern zu die Opfergaben.
Elizarenkova
Два вдохновенных
(хотара)
, два поэта на жертвоприношениях у людей, –
Я думаю о вас, о двух Джатаведасах, чтоб почтить.
Сделайте наш обряд устремленным вверх при призывах (богов)!
Вы двое добываете у богов желанные блага.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे स्त्री-पुरुष कैसे हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्रीपुरुषो ! जो (मानुषेषु) मनुष्यसम्बन्धी (यज्ञेषु) सत्कर्मों में (कारू) वा शिल्पविद्या में कुशल वा पुरुषार्थी (जातवेदसा) विद्या को प्रसिद्ध प्राप्त हुए (विप्रा) बुद्धिमान् तुम दोनों (नः) हमारे (हवेषु) जिन में ग्रहण करते उन घरों में (अध्वरम्) रक्षा करने योग्य गृहाश्रमादि के व्यवहार को (ऊर्ध्वम्) उन्नत (कृतम्) करो (देवेषु) दिव्य गुणों वा विद्वानों में (वार्याणि) ग्रहण करने योग्य पदार्थों को (वनथः) सम्यक् सेवन करो (ता) वे (वाम्) तुम दोनों (यजध्यै) सङ्ग करने के अर्थ मैं (मन्ये) मानता, वैसे तुम दोनों मुझ को मानो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे ब्रह्मचर्यसेवन से विद्या को प्राप्त हुए क्रिया में कुशल विद्वान् स्त्रीपुरुष सब घर के कामों को शोभित करने को समर्थ होते हैं और वे सङ्ग करने योग्य होते हैं, वैसे तुम लोग भी होओ ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रीपुरुषौ ! यौ मानुषेषु यज्ञेषु कारू जातवेदसा विप्रा युवां नो हवेष्वध्वरमूर्ध्वं कृतं देवेषु वार्याणि वनथस्तावां यजध्या अहं मन्ये तथा युवां मां मन्येथाम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ दम्पती कीदृशौ भवेतामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विप्रा) विप्रौ मेधाविनौ स्त्रीपुरुषौ (यज्ञेषु) सत्सु कर्मसु (मानुषेषु) मनुष्यसम्बन्धिषु (कारू) शिल्पविद्याकुशलौ पुरुषार्थिनौ (मन्ये) (वाम्) युवाम् (जातवेदसा) प्राप्तप्रकटविद्यौ (यजध्यै) सङ्गन्तुम् (ऊर्ध्वम्) उत्कृष्टम् (नः) अस्माकम् (अध्वरम्) अहिंसनीयं गृहाश्रमादिव्यवहारम् (कृतम्) कुरुतम् (हवेषु) गृह्णन्ति येषु पदार्थेषु (ता) तौ (देवेषु) दिव्यगुणेषु विद्वत्सु वा (वनथः) संविभजथः (वार्याणि) वर्त्तुमर्हाणि ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा कृतब्रह्मचर्यविद्यौ क्रियाकुशलौ विद्वांसौ स्त्रीपुरुषौ सर्वाणि गृहकृत्यान्यलङ्कर्तुं शक्नुतस्तौ सङ्गन्तुं योग्यौ भवतस्तथा यूयमपि भवत ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसे ब्रह्मचर्य सेवनाने विद्या प्राप्त करून क्रियाकुशल विद्वान स्त्री-पुरुष घरातील सर्व काम शोभून दिसेल असे करतात व संगती करण्यायोग्य असतात, तसे तुम्हीही व्हा. ॥ ७ ॥
08 आ भारती - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ भा᳓रती भा᳓रतीभिः सजो᳓षा
इ᳓ळा देवइ᳓र् मनुषि᳓येभिर् अग्निः᳓
स᳓रस्वती सारस्वते᳓भिर् अर्वा᳓क्
तिस्रो᳓ देवी᳓र् बर्हि᳓र् ए᳓दं᳓ सदन्तु
मूलम् ...{Loading}...
आ भार॑ती॒ भार॑तीभिः स॒जोषा॒ इळा॑ दे॒वैर्म॑नु॒ष्ये॑भिर॒ग्निः ।
सर॑स्वती सारस्व॒तेभि॑र॒र्वाक्ति॒स्रो दे॒वीर्ब॒र्हिरेदं स॑दन्तु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - तिस्रो देव्यः सरस्वतीळाभारत्यः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ भा᳓रती भा᳓रतीभिः सजो᳓षा
इ᳓ळा देवइ᳓र् मनुषि᳓येभिर् अग्निः᳓
स᳓रस्वती सारस्वते᳓भिर् अर्वा᳓क्
तिस्रो᳓ देवी᳓र् बर्हि᳓र् ए᳓दं᳓ सदन्तु
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
bhā́ratī ← bhā́ratī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
bhā́ratībhiḥ ← bhā́ratī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
sajóṣāḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devaíḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
íḷā ← íḷā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
manuṣyèbhiḥ ← manuṣyà- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
arvā́k ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sārasvatébhiḥ ← sārasvatá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devī́ḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sadantu ← √sad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
tisráḥ ← trí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
आ । भार॑ती । भर॑तीभिः । स॒ऽजोषाः॑ । इळा॑ । दे॒वैः । म॒नु॒ष्ये॑भिः । अ॒ग्निः ।
सर॑स्वती । सा॒र॒स्व॒तेभिः॑ । अ॒र्वाक् । ति॒स्रः । दे॒वीः । ब॒र्हिः । आ । इ॒दम् । स॒द॒न्तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhāratī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “statement; language; voice; bhāratī; Sarasvatī; voice; speech; word; voice.”
- bhāratībhiḥ ← bhāratī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “statement; language; voice; bhāratī; Sarasvatī; voice; speech; word; voice.”
- sajoṣā ← sajoṣāḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- iᄆā ← iḍā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- devair ← devaiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- manuṣyebhir ← manuṣyebhiḥ ← manuṣya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; people; man; manuṣya [word].”
- agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- sārasvatebhir ← sārasvatebhiḥ ← sārasvata
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Sārasvata; Sārasvata; Sārasvata; Sārasvata.”
- arvāk
- [adverb]
- “here.”
- tisro ← tisraḥ ← tri
- [noun], nominative, plural, feminine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- devīr ← devīḥ ← devī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- edaṃ ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- edaṃ ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sadantu ← sad
- [verb], plural, Aorist imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
सायण-भाष्यम्
एतदाद्यृक्चतुष्टयं द्वितीयाष्टकस्याष्टमाध्याये (ऋ. सं. ३. ४. ८-११ ) यद्यपि व्याख्यातं तथापि व्यवधानात् संक्षेपतोऽत्रापि व्याख्यायते । भारती भरतस्यादित्यस्य पत्नी भारतीभिः सजोषाः सहिता इळा मनुष्येभिः मनुष्यलोकभवैः देवैः सार्धम् अग्निः आ गच्छतु । सरस्वती सारस्वतेभिः सारस्वतैः मध्यमस्थानैर्देवैः सार्धम् अर्वाक् अस्मदभिमुखमागच्छतु । आगत्य तिस्रो देवीः देव्यः ॥ प्रथमार्थे द्वितीया ॥ बर्हिः इदम् आ सदन्तु ॥
Wilson
English translation:
“May Bharati, associated with the Bharatis; Iḷā with gods and men; and Agni and Sarasvatī with theSārasvatas; may the three goddesses sit down before us upon this sacred grass.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Iḷā with gods and man: iḷādevabhir manuṣyebhir agniḥ; Iḷā is associated with men; Agni is associated with the goddesses. This and thethree following verses are repeated from the second aṣṭaka
Jamison Brereton
Bhāratī along with the Bhāratīs, Iḷā along with the gods, Agni along with the sons of Manu,
and Sarasvatī along with the Sārasvatas are near: let the three goddesses sit here on the ritual grass.
Griffith
May Bharati with all her Sisters, Ila accordant with the Gods, with mortals Agni,
Sarasvati with all her kindred Rivers, come to this grass, Three Goddesses, and seat them.
Geldner
Die Bharati soll vereint mit den Bharatis, Ila mit den Göttern, Agni mit den Menschen, Sarasvati mit den Sarasvatas näher kommen. Die drei Göttinnen sollen sich auf dieses Barhis setzen.
Grassmann
Und Bharati mit Bharati’s vereinigt, Ida mit Göttern, Agni mit den Menschen, Sarasvatī mit den Sarasvatsöhnen, die drei Göttinnen mögen hier sich setzen.
Elizarenkova
Пусть Бхарати вместе с женами, происходящими от Бхараты,
Ида вместе с богами, Агни вместе с людьми,
Сарасвати с потомками Сарасвата,
богини
усядутся здесь на эту жертвенную солому!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर स्त्री-पुरुष कैसे हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जैसे (भारतीभिः) तुल्य विदुषी स्त्रियों के साथ (भारती) शीघ्र शास्त्रों को धारण कर, वाणी के तुल्य सब की रक्षक विदुषी (सजोषाः) तुल्य प्रीति को सेवनेवाली (देवैः) सत्यवादी विद्वानों (मनुष्येभिः) और मिथ्यावादी मनुष्यों से (इळा) स्तुति के योग्य (सारस्वतेभिः) वाणी विद्या में कुशलों से (सरस्वती) विज्ञानयुक्त वाणी (अर्वाक्) पुनः (अग्निः) अग्नि के तुल्य शुद्ध (तिस्रः) तीन प्रकार की (देवीः) उत्तम स्त्रियाँ (इदम्) इस (बर्हिः) उत्तम घर वा शरीर को (आ, सदन्तु) अच्छे प्रकार प्राप्त हों, वैसे ही तुम लोग विद्वानों के साथ (आ) आओ ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! यदि तुम लोग प्रशंसित वाणी और बुद्धि को प्राप्त हो तो सूर्य के तुल्य प्रकाशित होकर इस जगत् में कल्याण करनेवाले होओ ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यथा भारतीभिर्भारती सजोषा देवैर्मनुष्येभिरिळा सारस्वतेभिस्सरस्वत्यर्वागग्निरिव शुद्धास्तिस्रो देवीरिदं बर्हिरा सदन्तु तथैव यूयं विद्वद्भिः सहाऽऽगच्छध्वम् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स्त्रीपुरुषाः कीदृशा भवेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (भारती) सद्यः शास्त्राणि धृत्वा सर्वस्य पालिका वागिव विदुषी (भारतीभिः) तादृशीभिर्विदुषीभिः (सजोषाः) समानप्रीतिसेविका (इळा) स्तोतुमर्हा (देवैः) सत्यवादिभिर्विद्वद्भिः (मनुष्येभिः) अनृतवादिभिर्जनैः । सत्यमेव देवा अनृतं मनुष्याः (शत०ब्रा०१.१.१.४)। (अग्निः) पावक इव (सरस्वती) विज्ञानयुक्ता वाक् (सारस्वतेभिः) सरस्वत्यां कुशलैः (अर्वाक्) पुनः (तिस्रः) त्रिविधाः (देवीः) दिव्याः (बर्हिः) उत्तमं गृहं शरीरं वा (इदम्) प्रत्यक्षम् (सदन्तु) प्राप्नुवन्तु ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यदि यूयं प्रशस्तां वाणीं प्रज्ञां च प्राप्नुयुस्तर्हि सूर्य्यवत् सुप्रकाशिता भूत्वाऽस्मिञ्जगति कल्याणकरा भवथ ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जर तुम्ही प्रशंसित वाणी व बुद्धी प्राप्त करून सूर्याप्रमाणे प्रकाशित झालात तर या जगाचे कल्याणकर्ते व्हाल. ॥ ८ ॥
09 तन्नस्तुरीपमध पोषयित्नु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓न् नस् तुरी᳓पम् अ᳓ध पोषयित्नु᳓
दे᳓व त्वष्टर् वि᳓ रराणः᳓ सियस्व
य᳓तो वीरः᳓ कर्मणि᳓यः सुद᳓क्षो
युक्त᳓ग्रावा जा᳓यते देव᳓कामः
मूलम् ...{Loading}...
तन्न॑स्तु॒रीप॒मध॑ पोषयि॒त्नु देव॑ त्वष्ट॒र्वि र॑रा॒णः स्य॑स्व ।
यतो॑ वी॒रः क॑र्म॒ण्यः॑ सु॒दक्षो॑ यु॒क्तग्रा॑वा॒ जाय॑ते दे॒वका॑मः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - त्वष्टा
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓न् नस् तुरी᳓पम् अ᳓ध पोषयित्नु᳓
दे᳓व त्वष्टर् वि᳓ रराणः᳓ सियस्व
य᳓तो वीरः᳓ कर्मणि᳓यः सुद᳓क्षो
युक्त᳓ग्रावा जा᳓यते देव᳓कामः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
ádha ← ádha (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
poṣayitnú ← poṣayitnú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
turī́pam ← turī́pa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
déva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
rarāṇáḥ ← √rā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
syasva ← √sā- ~ si- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
tvaṣṭar ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
karmaṇyàḥ ← karmaṇyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sudákṣaḥ ← sudákṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vīráḥ ← vīrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yátas ← yátas (invariable)
devákāmaḥ ← devákāma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jā́yate ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yuktágrāvā ← yuktágrāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तत् । नः॒ । तु॒रीप॑म् । अध॑ । पो॒ष॒यि॒त्नु । देव॑ । त्व॒ष्टः॒ । वि । र॒रा॒णः । स्य॒स्वेति॑ स्यस्व ।
यतः॑ । वी॒रः । क॒र्म॒ण्यः॑ । सु॒ऽदक्षः॑ । यु॒क्तऽग्रा॑वा । जाय॑ते । दे॒वऽका॑मः ॥
Hellwig Grammar
- tan ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- nas ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- turīpam ← turīpa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “semen.”
- adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- poṣayitnu
- [noun], accusative, singular, neuter
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- tvaṣṭar ← tvaṣṭṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rarāṇaḥ ← rā
- [verb noun], nominative, singular
- “give; impart.”
- syasva ← sā
- [verb], singular, Present imperative
- “tie.”
- yato ← yatas
- [adverb]
- “from which; whence; wherein.”
- vīraḥ ← vīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- karmaṇyaḥ ← karmaṇya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “active.”
- sudakṣo ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudakṣo ← dakṣaḥ ← dakṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “deft; right; intelligent; expert.”
- yuktagrāvā ← yukta ← yuj
- [verb noun]
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- yuktagrāvā ← grāvā ← grāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “stone; millstone; grindstone; mountain.”
- jāyate ← jan
- [verb], singular, Present indikative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- devakāmaḥ ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devakāmaḥ ← kāmaḥ ← kāma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
सायण-भाष्यम्
देव द्योतमान हे त्वष्टः रराणः रममाणस्त्वं नः अस्माकं तुरीपं त्वरितमाप्नुवत् पोषयित्नु पोषकरं तत रेतः वि स्यस्व विशेषेणावसानं प्रापय । विमोचयेत्यर्थः । यतः रेतसः कर्मण्यः कर्मसु साधुः सुदक्षः सुबल: युक्तग्रावा सोमसुत् देवकामः वीरः पुत्रः जायते ॥
Wilson
English translation:
“Divine Tvaṣṭā, being well-plural ased, give issue to our procreative vigour, whence (a son) manly,devout, vigorous, wielder of the Soma-bruising stone, and reverencing the gods, may be born.”
Jamison Brereton
O god Tvaṣṭar, unbind for us this flow of semen and what prospers, granting (that) from which a hero is born, fit for action and very skilled, who yokes up the pressing stones and desires the gods.
Griffith
Well pleased with us do thou, O God, O Tvastar, give ready issue to our procreant vigour,
Whence springs the hero, powerful, skilled in action, lover of Gods, adjuster of the press-stones.
Geldner
Und du, Gott Tvastri, entbinde uns freigebig den fruchtbaren Samen, aus dem ein tatkräftiger, verständiger Sohn geboren wird, der die Preßsteine in Gebrauch nimmt und die Götter liebt!
Grassmann
Und diesen unsern Samen, welcher Frucht schafft, o du Gott Tvaschtar lass uns huldreich strömen, Durch den ein Sohn, ein thät’ger wohlgesinnter, ein Kelterer und Götterfreund entspringe.
Elizarenkova
А ты, бог
Тваштар
, щедро развяжи нам
Это плодородное семя,
Из которого рождается сын, способный к работе,
Наделенный прекрасной силой действия, запрягающий давильный камень, любящий богов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को क्या प्राप्त करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (त्वष्टः) विद्या को प्राप्त करानेवाले (देव) विद्वान् ! (वि, रराणः) विशेष विद्या देते हुए (नः) हमारे (तत्) पढ़ाने के आसन को (पोषयित्नु) पुष्ट करनेवाले (तुरीपम्) शीघ्र (स्यस्व) विद्या को पार कीजिये (अध) अब (यतः) जिससे (कर्मण्यः) कर्मों में कुशल (सुदक्षः) सुन्दर बल से युक्त (युक्तग्रावा) मेघ को युक्त करने और (देवकामः) विद्वानों की कामना करनेवाला (वीरः) वीर पुरुष (जायते) प्रकट होता है ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब मनुष्यों को उचित है कि सब लाभों से विद्यालाभ को उत्तम मान के उसको प्राप्त हों, सदैव जो विद्वानों का सङ्ग करके सदा कर्मों का अनुष्ठान करनेवाला होता है, वह श्रेष्ठ आत्मा के बलवाला होता है ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे त्वष्टर्देव ! विरराणस्त्वं नस्तत्पोषयित्नु तुरीपं स्यस्वाऽध यतः कर्मण्यः सुदक्षो युक्तग्रावा देवकामो वीरो जायते ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं प्राप्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्) अध्यापनासनम् (नः) अस्माकम् (तुरीपम्) क्षिप्रम् (अध) अथ (पोषयित्नु) पोषकम् (देव) विद्वन् (त्वष्टः) विद्याप्रापक (वि) (रराणः) विद्या ददत् सन् (स्यस्व) विद्यां पारं गमय (यतः) (वीरः) (कर्मण्यः) कर्मसु कुशलः (सुदक्षः) सुष्ठु बलोपेतः (युक्तग्रावा) युक्तो योजितो ग्रावा मेघो येन सः (जायते) (देवकामः) देवानां विदुषां काम इच्छा यस्य सः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वैर्मनुष्यैः सर्वेभ्यो लाभेभ्यो विद्यालाभमुत्तमं मत्वा तत्प्राप्तव्यं सदैव विद्वत्सङ्गमनं कृत्वा सदैव कर्मानुष्ठानी जायते सः श्रेष्ठात्मबलो भवति ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांनी सर्व लाभात विद्यालाभ उत्तम मानून तो प्राप्त करावा. जो सदैव विद्वानांबरोबर राहतो व सदैव कर्माचे अनुष्ठान करतो त्याचे आत्मबल श्रेष्ठ असते. ॥ ९ ॥
10 वनस्पतेऽव सृजोप - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व᳓नस्पते᳓ अ᳓व सृजो᳓प देवा᳓न्
अग्नि᳓र् हविः᳓ शमिता᳓ सूदयाति
से᳓द् उ हो᳓ता सत्य᳓तरो यजाति
य᳓था देवा᳓नां ज᳓निमानि वे᳓द
मूलम् ...{Loading}...
वन॑स्प॒तेऽव॑ सृ॒जोप॑ दे॒वान॒ग्निर्ह॒विः श॑मि॒ता सू॑दयाति ।
सेदु॒ होता॑ स॒त्यत॑रो यजाति॒ यथा॑ दे॒वानां॒ जनि॑मानि॒ वेद॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वनस्पतिः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
व᳓नस्पते᳓ अ᳓व सृजो᳓प देवा᳓न्
अग्नि᳓र् हविः᳓ शमिता᳓ सूदयाति
से᳓द् उ हो᳓ता सत्य᳓तरो यजाति
य᳓था देवा᳓नां ज᳓निमानि वे᳓द
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
áva ← áva (invariable)
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sr̥ja ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
vánaspate ← vánaspáti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
havíḥ ← havís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śamitā́ ← śamitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sūdayāti ← √sūd- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
satyátaraḥ ← satyátara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
yajāti ← √yaj- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
jánimāni ← jániman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
véda ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yáthā ← yáthā (invariable)
पद-पाठः
वन॑स्पते । अव॑ । सृ॒ज॒ । उप॑ । दे॒वान् । अ॒ग्निः । ह॒विः । श॒मि॒ता । सू॒द॒या॒ति॒ ।
सः । इत् । ऊं॒ इति॑ । होता॑ । स॒त्यऽत॑रः । य॒जा॒ति॒ । यथा॑ । दे॒वाना॑म् । जनि॑मानि । वेद॑ ॥
Hellwig Grammar
- vanaspate ← vanaspati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “tree; banyan; vanaspati [word]; vanaspativarga; vaṭādi.”
- ‘va ← ava
- [adverb]
- “down.”
- sṛjopa ← sṛja ← sṛj
- [verb], singular, Present imperative
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- sṛjopa ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- haviḥ ← havis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- śamitā ← śamitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “śamitṛ [word]; butcher.”
- sūdayāti ← sūday ← √sūd
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “kill; promote.”
- sed ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- satyataro ← satyataraḥ ← satyatara
- [noun], nominative, singular, masculine
- yajāti ← yaj
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “sacrifice; worship; worship.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- janimāni ← janiman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “birth; offspring; origin; kind; being.”
- veda ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
सायण-भाष्यम्
हे वनस्पते देवान् उप अव सृज । अथ परोक्षस्तुतिः । अग्निः वनस्पतिः शमिता शामित्ररूपः सन् हविः सूदयाति प्रेरयतु । सेत् स एव वनस्पतिः होता देवानामाह्वाता सत्यतर: अपि सन् यजाति यजतु । देवानां जनिमानि जननानि यथा स्वयं वेद तथा ॥
Wilson
English translation:
“Vanaspati, bring the gods night; may Agni, the immolator, prepare the victim; let him who is truthofficiate as the ministering priest, for verily he knows the birth of the gods.”
Jamison Brereton
O Lord of the Forest, send it [=the sacrificial animal] to the gods. Agni, the Śamitar-priest, will sweeten the offering.
And it is he, the more real Hotar [=Agni], who will offer sacrifice, since he knows the births of the gods.
Griffith
Send to the Gods the oblation, Lord of Forests, and let the Immolator, Agni, dress it.
He as the truer Priest shall offer worship, for the God’sgenerations well he knoweth.
Geldner
O Baum, entlaß es zu den Göttern; Agni, der Zurichter, soll das Opfer schmackhaft machen. Derselbe soll als der echte Hotri unter den beiden das Opfer vollziehen, so wie er der Götter Geschlechter kennt.
Grassmann
O Waldesherr zu Göttern schick die Opfer, und eifrig wirkend mache süss sie Agni; Denn er, der Priester, opfert um so besser, da er ja kennt der Götterwelt Geschlechter.
Elizarenkova
дерево
, отпусти к богам (жертвенное животное)!
Пусть Агни-заклатель сделает жертву вкусной!
И пусть он также – хотар более истинный, (чем хотар-человек,) - принесет жертву,
Ведь он знает поколения богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् लोग क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वनस्पते) किरणों के पालक सूर्य के तुल्य तेजस्वि विद्वन् ! (शमिता) शान्तियुक्त आप (यथा) जैसे (अग्निः) अग्नि (हविः) हवन किये द्रव्य को (सूदयाति) छिन्न-भिन्न करे, वैसे (देवान्) दिव्यगुणों को (उप, अव, सृज) फैलाइये जैसे (होता) दाता (यजाति) यज्ञ करे, वैसे (इत्) ही (उ) तो (सत्यतरः) सत्य से दुःख के पार होनेवाले हूजिये। जो (देवानाम्) पृथिव्यादि दिव्य पदार्थों वा विद्वानों के (जनिमानि) जन्मों को (वेद) जानता है, (सः) वह पदार्थविद्या को प्राप्त होने योग्य है ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। हे विद्वानो ! यदि आप लोग सूर्य जैसे वर्षा को, होता जैसे यज्ञ को और विद्वान् जैसे विद्या को, वैसे पढ़ाने और उपदेश से सर्वोपकार को सिद्ध करें तो आप के तुल्य कोई लोग नहीं हो, यह हम जानते हैं ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वनस्पते ! शमिता त्वं यथाग्निर्हविः सूदयाति तथा देवानुपाऽव सृज यथा होता यजाति तथेदु सत्यतरो भव यो देवानां जनिमानि वेद स पदार्थविद्यां प्राप्तुमर्हति ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसः किं कुर्य्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वनस्पते) वनानां किरणानां पालक सूर्य इव विद्वन् (अव) (सृज) (उप) (देवान्) (अग्निः) पावकः (हविः) हुतं द्रव्यम् (शमिता) शान्तियुक्तः (सूदयाति) सूदयेत् क्षरयेत् (सः) (इत्) एव (उ) (होता) दाता (सत्यतरः) यः सत्येन दुःखं तरति (यजाति) यजेत् (यथा) (देवानाम्) दिव्यानां पृथिव्यादिपदार्थानां विदुषां वा (जनिमानि) जन्मानि (वेद) जानाति ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे विद्वांसो ! यदि भवन्तः सूर्य्यो वर्षा इव होता यज्ञमिव विद्वान् विद्या इवाऽध्यापनोपदेशाभ्यां सर्वोपकारं साध्नुयुस्तर्हि भवादृशाः केऽपि न सन्तीति वयं विजानीयामः ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. हे विद्वानांनो ! जर तुम्ही सूर्य जशी वृष्टी करतो, होता जसा यज्ञ करतो, विद्वान जशी विद्या देतो तसे अध्यापन व उपदेश करून सर्वांवर उपकार केल्यास तुमच्यासारखे कोणीही नाही हे आम्ही जाणतो. ॥ १० ॥
11 आ याह्यग्ने - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ याहि अग्ने समिधानो᳓ अर्वा᳓ङ्
इ᳓न्द्रेण देवइः᳓ सर᳓थं तुरे᳓भिः
बर्हि᳓र् न आस्ताम् अ᳓दितिः सुपुत्रा᳓
स्वा᳓हा देवा᳓ अमृ᳓ता मादयन्ताम्
मूलम् ...{Loading}...
आ या॑ह्यग्ने समिधा॒नो अ॒र्वाङिन्द्रे॑ण दे॒वैः स॒रथं॑ तु॒रेभिः॑ ।
ब॒र्हिर्न॑ आस्ता॒मदि॑तिः सुपु॒त्रा स्वाहा॑ दे॒वा अ॒मृता॑ मादयन्ताम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - स्वाहाकृतयः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ याहि अग्ने समिधानो᳓ अर्वा᳓ङ्
इ᳓न्द्रेण देवइः᳓ सर᳓थं तुरे᳓भिः
बर्हि᳓र् न आस्ताम् अ᳓दितिः सुपुत्रा᳓
स्वा᳓हा देवा᳓ अमृ᳓ता मादयन्ताम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
arvā́ṅ ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
samidhānáḥ ← √idh- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devaíḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
índreṇa ← índra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sarátham ← sarátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
turébhiḥ ← turá- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
áditiḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
āstām ← √ās- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
suputrā́ ← suputrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
amŕ̥tāḥ ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mādayantām ← √mad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
svā́hā ← svā́hā (invariable)
पद-पाठः
आ । या॒हि॒ । अ॒ग्ने॒ । स॒म्ऽइ॒धा॒नः । अ॒र्वाङ् । इन्द्रे॑ण । दे॒वैः । स॒ऽरथ॑म् । तु॒रेभिः॑ ।
ब॒र्हिः । नः॒ । आ॒स्ता॒म्् । अदि॑तिः । सु॒ऽपु॒त्रा । स्वाहा॑ । दे॒वाः । अ॒मृताः॑ । मा॒द॒य॒न्ता॒म् ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yāhy ← yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- samidhāno ← samidhānaḥ ← samindh ← √indh
- [verb noun], nominative, singular
- “kindle; blaze.”
- arvāṅ ← arvāñc
- [noun], nominative, singular, masculine
- “approaching; facing; less.”
- indreṇa ← indra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- devaiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- sarathaṃ ← sa
- [adverb]
- “with; little; together.”
- sarathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- turebhiḥ ← tura
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “powerful; noble; noble.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- āstām ← ās
- [verb], singular, Present imperative
- “sit; stay; sit down; dwell; lie; lie; exist.”
- aditiḥ ← aditi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- suputrā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suputrā ← putrā ← putra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- svāhā
- [adverb]
- “hail.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- amṛtā ← amṛtāḥ ← amṛta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- mādayantām ← māday ← √mad
- [verb], plural, Present imperative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने समिधानः अर्वाक् अस्मदभिमुखस्त्वम् इन्द्रेण तुरेभिः त्वरितैः देवैः च सरथं समानरथं यथा भवति तथा आ याहि आगच्छ । नः अस्माकं बर्हिः अधि आस्ताम् अदितिः च सुपुत्रा कल्याणपुत्रा । स्वाहा देवाः च सर्वे अमृताः सन्तः मादयन्ताम् इति ॥ ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, kindled (into flame), come to our presence in the same chariot with Indra, and with the swiftmoving gods; may Aditi, the mother of excellent sons, sit down on the sacred grass, and may the immortal godsbe satisfied with the reverentially-offered oblation.”
Jamison Brereton
Journey near here, o Agni, as you are kindled, on the same chariot with Indra and the swift gods.
Let Aditi of good sons sit on our ritual grass. Svāhā! Let the immortal gods rejoice!
Griffith
Come thou to us, O Agni, duly kindled, together with the potent Gods and Indra.
On this our grass sit Aditi, happy Mother, and let our Hail! delight the Gods Immortal.
Geldner
Komm entflammt näher, o Agni, mit Indra und den höheren Göttern auf gleichem Wagen! Auf unser Barhis soll sich Aditi, die Mutter guter Söhne setzen. Unter Svaharuf sollen sich die unsterblichen Götter ergötzen!
Grassmann
Entzündet komme noch herbei, o Agni, vereint mit Indra und den starken Göttern; Auf unsrer Streu sitz’ Aditi, die Mutter, die Götter mögen sich zum Heil berauschen.
Elizarenkova
Зажженный, о Агни, приезжай к нам сюда
Вместе с Индрой, с могучими богами на одной колеснице!
Да усядется на нашей жертвенной соломе Адити, благословенная сыновьями!
(С возгласом:)
Свага!
пусть опьяняются бессмертные боги!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् लोग क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के समान विद्वन् ! जैसे (समिधानः) शुभ गुणों से देदीप्यमान अग्नि अर्थात् सूर्य्य का प्रकाश (इन्द्रेण) बिजुली वा सूर्य्य के साथ (अर्वाङ्) नीचे जानेवाला प्राप्त होता है, वैसे होकर आप भी (तुरेभिः) शीघ्र करनेवाले (देवैः) विद्वानों वा दिव्य गुणों के साथ (नः) हमारे लिये (सरथम्) रथ के साथ वर्त्तमान (बर्हिः) अन्तरिक्ष को (आ, याहि) आइये और जैसे (स्वाहा) सत्यक्रिया से (सुपुत्रा) सुन्दर पुत्रों से युक्त (अदितिः) माता है, वैसे आप भी (आस्ताम्) स्थित होवें और जैसे (अमृता) मोक्ष को प्राप्त हुए (देवाः) विद्वान् जन सब को आनन्दित करते हैं, वैसे आप भी सब को (मादयन्ताम्) आनन्दित कीजिये ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे विद्वानो ! जैसे सूर्य्य का प्रकाश दिव्य गुण के साथ नीचे भी स्थित हम सबों को प्राप्त होता है और जैसे सत्यविद्या से युक्त और उत्तम सन्तानवाली माता सुखपूर्वक स्थित होती है, वैसे ही अविद्वान् हम सबों को आप प्राप्त होकर अच्छी शिक्षा दीजिये तथा सुखी कीजिये ॥११॥ इस सूक्त में अग्नि, मनुष्य, बिजुली, विद्वान्, अध्यापक, उपदेशक, उत्तम वाणी, पुरुषार्थ, विद्वानों का उपदेश तथा स्त्री आदि के कृत्य का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह दूसरा सूक्त और दूसरा वर्ग भी समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! यथा समिधानोऽग्निस्सूर्यप्रकाश इन्द्रेण सहाऽर्वाङागच्छति तथाभूतस्त्वं तुरेभिर्देवैस्सह नस्सरथं बर्हिरा याहि यथा स्वाहा सुपुत्राऽदितिरस्ति तथा भवानत्राऽऽस्ताम् यथाऽमृता देवाः सर्वानानन्दयन्ति तथा भवन्तोऽपि सर्वान् मादयन्ताम् ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसः किं कुर्य्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (याहि) आगच्छ (अग्ने) पावक इव (समिधानः) शुभगुणैर्देदीप्यमानः (अर्वाङ्) योऽर्वाङधोऽञ्चति (इन्द्रेण) विद्युता सहसूर्य्येण वा (देवैः) विद्वद्भिर्दिव्यगुणैर्वा (सरथम्) रथेन सह वर्त्तमानम् (तुरेभिः) आशुकारिभिः (बर्हिः) अन्तरिक्षम् (नः) (अस्मभ्यम्) (अदितिः) माता (सुपुत्रा) शोभनाः पुत्रा यस्याः सा (स्वाहा) सत्यक्रियया (देवाः) विद्वांसः (अमृताः) प्राप्तमोक्षाः (मादयन्ताम्) आनन्दयन्तु ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे विद्वांसो ! यथा सूर्यप्रकाशो दिव्यैर्गुणैः सहाऽधःस्थानस्मान् प्राप्नोति यथा च सत्यविद्यया युक्तोत्तमसन्ताना सुखमास्ते तथैवाऽविदुषोऽस्मान् भवन्तः प्राप्य सुशिक्षन्तां सुखयन्त्विति ॥११॥ अत्राग्निमनुष्यविद्युद्विद्वदध्यापकोपदेशकोत्तमवाक्पुरुषार्थविद्वदुपदेशस्त्र्यादिकृत्यवर्णानादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति द्वितीयं सूक्तं द्वितीयो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे विद्वानांनो ! जसा सूर्याचा दिव्यगुणयुक्त प्रकाश आम्हा सर्वांना प्राप्त होतो व जशी सत्य विद्येने युक्त उत्तम संतान असलेली माता सुखी असते तसे अविद्वान असलेल्या आम्हाला तुम्ही चांगले शिक्षण द्या व सुखी करा. ॥ ११ ॥