सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘सोमारुद्रा’ इति चतुर्ऋचं त्रयोदशं सूक्तं भरद्वाजस्यार्षं त्रैष्टुभं सोमारुद्रदेवताकम् । अनुक्रम्यते च - सोमारुद्रा चतुष्कं सोमारौद्रम् ’ इति । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
74 (515)
Soma and Rudra
Bharadvāja Bārhaspatya
4 verses: triṣṭubh
Although there is another R̥gvedic hymn dedicated to Rudra and Soma (I.43), in that hymn they are invoked and described in separate verses; this hymn is the only place in which the two gods are invoked jointly, in a dual dvandva compound that appears in every verse and is found only in this hymn. Indeed, the gods have little in common, and the elements in this hymn that are not generic to divinity in general are applicable only to Rudra—in particular, the plea to destroy disease (vs. 2) and give healing remedies (vs. 3). The adjective “very kindly” (suśévau) in verse 4 is etymologically related to and anticipates the epithet śíva “kindly,” which later char acterizes Rudra (already R̥V X.92.9) and ultimately replaces his name.
Jamison Brereton Notes
Soma and Rudra Renou EVP IX.74 and 128.
01 सोमारुद्रा धारयेथामसुर्यण्ट् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सो᳓मारुद्रा धार᳓येथाम् असुर्य᳡म्
प्र᳓ वाम् इष्ट᳓यो अ᳓रम् अश्नुवन्तु
द᳓मे-दमे सप्त᳓ र᳓त्ना द᳓धाना
शं᳓ नो भूतं द्विप᳓दे शं᳓ च᳓तुष्पदे
मूलम् ...{Loading}...
सोमा॑रुद्रा धा॒रये॑थामसु॒र्यं१॒॑ प्र वा॑मि॒ष्टयोऽर॑मश्नुवन्तु ।
दमे॑दमे स॒प्त रत्ना॒ दधा॑ना॒ शं नो॑ भूतं द्वि॒पदे॒ शं चतु॑ष्पदे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सोमारुद्रौ
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सो᳓मारुद्रा धार᳓येथाम् असुर्य᳡म्
प्र᳓ वाम् इष्ट᳓यो अ᳓रम् अश्नुवन्तु
द᳓मे-दमे सप्त᳓ र᳓त्ना द᳓धाना
शं᳓ नो भूतं द्विप᳓दे शं᳓ च᳓तुष्पदे
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
asuryàm ← asuryà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhāráyethām ← √dhr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
sómārudrā ← somārudra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
áram ← áram (invariable)
aśnuvantu ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
iṣṭáyaḥ ← iṣṭí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
prá ← prá (invariable)
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
dádhānā ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:MED}
dáme-dame ← dáma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
rátnā ← rátna- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
bhūtam ← √bhū- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
cátuṣpade ← cátuṣpad- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
dvipáde ← dvipád- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
śám ← śám (invariable)
पद-पाठः
सोमा॑रुद्रा । धा॒रये॑थाम् । अ॒सु॒र्य॑म् । प्र । वा॒म् । इ॒ष्टयः॑ । अर॑म् । अ॒श्नु॒व॒न्तु॒ ।
दमे॑ऽदमे । स॒प्त । रत्ना॑ । दधा॑ना । शम् । नः॒ । भू॒त॒म् । द्वि॒ऽपदे॑ । शम् । चतुः॑ऽपदे ॥
Hellwig Grammar
- somārudrā ← somārudra
- [noun], vocative, dual, masculine
- dhārayethām ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], dual, Present imperative
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- asuryam ← asurya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “dignity.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- iṣṭayo ← iṣṭayaḥ ← iṣṭi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “seeking.”
- ‘ram ← aram
- [adverb]
- aśnuvantu ← aś
- [verb], plural, Present imperative
- “get; reach; enter (a state).”
- dame ← dama
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; home.”
- dame ← dama
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; home.”
- sapta ← saptan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seven; seventh.”
- ratnā ← ratna
- [noun], accusative, plural, neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- dadhānā ← dhā
- [verb noun], nominative, dual
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- śaṃ ← śam
- [adverb]
- “śam [word].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- bhūtaṃ ← bhūtam ← bhū
- [verb], dual, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- dvipade ← dvipad
- [noun], dative, singular, masculine
- “biped.”
- śaṃ ← śam
- [adverb]
- “śam [word].”
- catuṣpade ← catuṣpada
- [noun], dative, singular, masculine
- “quadrupedal.”
सायण-भाष्यम्
सोमारुद्रा हे सोमारुद्रौ असुर्यम् असुरसंबन्धि बलमस्मासु धारयेथाम् । किंच दमेदमे सर्वेष्वस्मद्गृहेषु इष्टयः यज्ञाः वां युवाम् अरम् अलं पर्याप्तं प्र अश्नुवन्तु प्रकर्षेण व्याप्नुवन्तु । अपि च युवां सप्त रत्ना रत्नानि दधाना धारयन्तौ नः अस्मभ्यं शं सुखकरौ सुखरूपौ वा भूतं भवतम् । द्विपदे अस्मदीयाय पुत्रादये चतुष्पदे पश्वादये च शं भूतं भवतम् ॥
Wilson
English translation:
“Soma and Rudra, confirm (in us the strength) of asuras may sacrifices in every dwelling adequately reach you; do you, possessors of the seven precious things, besow happiness upon us; happiness upon our bipeds and quadrupeds.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Possessors of seven precious things: sapta ratnā dadhāna; perhaps a reference to seven dhātus or seven elements
Jamison Brereton
O Soma and Rudra, uphold your lordly power; let our desires [/sacrifices] reach you fittingly.
Depositing seven treasures in every house, be weal for our two-footed, weal for our four-footed.
Jamison Brereton Notes
In my view, iṣṭí- in b is meant to express both ‘desire’ and ‘sacrifice’ (from √iṣ and √yaj respectively), encapsulating the reciprocity inherent in the compact between gods and men. Geldner is sympathetic to ‘sacrifice’ (n. 1b) but points to the accent: ‘sacrifice’ is ordinarily accented íṣṭi-. But secondary senses (that is, puns) often ignore accentual differences, and furthermore, as Jesse Lundquist has persuasively argued, the older accent of -tí-abstracts was suffixal, and selective accent retraction can be observed in the course of the Vedic period, so we might assume an older *iṣṭí- ‘sacrifice’.
Griffith
HOLD fast your Godlike sway, O Soma-Rudra: let these our sacrifices quickly reach you.
Placing in every house your seven great treasures, bring blessing to our quadrupeds and bipeds.
Geldner
Soma und Rudra! Haltet fest an eurer Asurawürde! Euch sollen unsere Wünsche zu rechter Zeit erreichen. In jedes Haus bringet die sieben Kleinode und seid unseren Zweifüßlern und Vierfüßlern heilsam!
Grassmann
Bewährt, o Soma-Rudra, eure Gottheit, euch mögen unsre Wünsche schnell erreichen; In jedes Haus legt eure sieben Schätze; seid uns zum Heil, den Menschen und den Thieren.
Elizarenkova
О Сома-Рудра, сохраняйте (вашу) асурскую силу,
Пусть наши желания вовремя вас достигнут!
В каждый дом принося семь сокровищ,
Будьте на благо (нашему) двуногому, (нашему) четвероногому!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सोमारुद्रौ
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब चार ऋचावाले चौहत्तरवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में राजा और वैद्य कैसे श्रेष्ठ हों, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सोमारुद्रा) चन्द्रमा और प्राण के तुल्य राजा और वैद्यजनो ! तुम दोनों (असुर्यम्) मेघ के इस कर्म को (धारयेथाम्) धारण करो जिससे (वाम्) तुम को (इष्टयः) इच्छाओं की प्राप्तियाँ (अरम्) पूरी (प्र, अश्नुवन्तु) मिलें तथा (दमेदमे) घर-घर में (सप्त) सात (रत्ना) रमणीय हीरा आदि को (दधाना) धारण किये हुए (नः) हमारे (द्विपदे) दो पगवाले मनुष्य आदि के लिये (शम्) सुख करनेवाले (भूतम्) होओ और (चतुष्पदे) गौ आदि चौपाये जीवों के लिये (शम्) सुख करनेवाले होओ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जो राजा चन्द्रमा के तुल्य और जो वैद्य प्राण के तुल्य सब को निर्भय और नीरोग करें, वे सब सुखों को प्राप्त होते हैं, जो प्रजा के घर-घर में धन और आरोग्य को बढ़ावें, वे द्विपगवालों और चार पगवालों से बहुत सुखों को प्राप्त होते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजवैद्यौ सोमारुद्रेव ! युवामसुर्यं धारयेथां यतो वामिष्टयोऽरं प्राश्नुवन्तु दमेदमे सप्त रत्ना दधाना सन्तौ नो द्विपदे शं भूतं चतुष्पदे शं भूतम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजा वैद्यश्च कीदृशौ वरौ स्यातामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोमारुद्रा) चन्द्रप्राणाविव राजवैद्यौ (धारयेथाम्) (असुर्यम्) असुरस्य मेघस्येदम् (प्र) (वाम्) युवाम् (इष्टयः) इष्टप्राप्तयः (अरम्) अलम् (अश्नुवन्तु) प्राप्नुवन्तु (दमेदमे) गृहेगृहे (सप्त) एतत्सङ्ख्याकानि (रत्ना) रमणीयानि हीरकादीनि (दधाना) धरन्तौ (शम्) सुखकारिणौ (नः) अस्माकम् (भूतम्) भवेतम् (द्विपदे) मनुष्याद्याय (शम्) सुखकर्तारौ (चतुष्पदे) गवाद्याय ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यो राजा चन्द्रवद्यश्च वैद्यः प्राणवत्सर्वान्निर्भयान्नी रोगान् कुर्यातां तौ सर्वाणि सुखानि प्राप्नुतः यौ प्रजाया गृहे गृहे धनमारोग्यं च वर्धयतस्तौ द्विपद्भिश्चतुष्पद्भिश्च बहूनि सुखानि प्राप्नुतः ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात औषधी व प्राणाप्रमाणे वैद्य व राजाच्या कामाचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जो राजा चंद्राप्रमाणे व जो वैद्य प्राणाप्रमाणे सर्वांना निर्भय व निरोगी करतो तेव्हा सर्वांना सुख मिळते. जे लोकांच्या घराघरात धन व आरोग्य वाढवितात ते द्विपाद व चतुष्पाद यांच्याकडून खूप सुख प्राप्त करून घेतात. ॥ १ ॥
02 सोमारुद्रा वि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सो᳓मा-रुद्रा वि᳓ वृहतं+++(←वृहू उद्यमने)+++ वि᳓षूचीम्+++(=विष्वग्गमनाम्)+++
अ᳓मीवा+++(=रोगः)+++ या᳓ नो ग᳓यम्+++(=गृहं)+++ आविवे᳓श ।
आरे᳓+++(=दूरे)+++ बाधेथां नि᳓रृतिं पराचै᳓र्
अस्मे᳓ भद्रा᳓ सौश्रवसा᳓नि सन्तु ॥
मूलम् ...{Loading}...
सोमा॑रुद्रा॒ वि वृ॑हतं॒ विषू॑ची॒ममी॑वा॒ या नो॒ गय॑मावि॒वेश॑ ।
आ॒रे बा॑धेथां॒ निरृ॑तिं परा॒चैर॒स्मे भ॒द्रा सौ॑श्रव॒सानि॑ सन्तु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सोमारुद्रौ
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सो᳓मारुद्रा वि᳓ वृहतं वि᳓षूचीम्
अ᳓मीवा या᳓ नो ग᳓यम् आविवे᳓श
आरे᳓ बाधेथां नि᳓रृतिम् पराचइ᳓र्
अस्मे᳓ भद्रा᳓ सौश्रवसा᳓नि सन्तु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
sómārudrā ← somārudra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
ví ← ví (invariable)
víṣūcīm ← víṣvañc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vr̥hatam ← √vr̥h- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ámīvā ← ámīvā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
āvivéśa ← √viś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
gáyam ← gáya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
āré ← āré (invariable)
bādhethām ← √bādhⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
nírr̥tim ← nírr̥ti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
parācaís ← parācaís (invariable)
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
bhadrā́ ← bhadrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sauśravasā́ni ← sauśravasá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
सोमा॑रुद्रा । वि । वृ॒ह॒त॒म् । विषू॑चीम् । अमी॑वा । या । नः॒ । गय॑म् । आ॒ऽवि॒वेश॑ ।
आ॒रे । बा॒धे॒था॒म् । निःऽऋ॑तिम् । प॒रा॒चैः । अ॒स्मे इति॑ । भ॒द्रा । सौ॒श्र॒व॒सानि॑ । स॒न्तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- somārudrā ← somārudra
- [noun], vocative, dual, masculine
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- vṛhataṃ ← vṛhatam ← vṛh
- [verb], dual, Present imperative
- “extract.”
- viṣūcīm ← viṣvañc
- [noun], accusative, singular, feminine
- “dispersed; viṣvañc [word].”
- amīvā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “disease; affliction.”
- yā ← yad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- gayam ← gaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “house; Gaya; family; Gaya; property; Gaya; wealth; livestock.”
- āviveśa ← āviś ← √viś
- [verb], singular, Perfect indicative
- “enter; overwhelm; possess; approach; afflict; enter (a state); reach; wear.”
- āre
- [adverb]
- “far.”
- bādhethāṃ ← bādhethām ← bādh
- [verb], dual, Present imperative
- “afflict; annoy; chase away; tease; grieve; irritate.”
- nirṛtim ← nirṛti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “destruction; Nirṛti; adversity.”
- parācair ← parācais
- [adverb]
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- bhadrā ← bhadra
- [noun], nominative, plural, neuter
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- sauśravasāni ← sauśravasa
- [noun], nominative, plural, neuter
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
सोमारुद्रा हे सोमारुद्रौ नः अस्माकं गयं गृहं गृहगतं प्राणिजातं वा या अमीवा यो रोगः आविवेश तां विषूचीं विष्वक् सर्वतो गच्छन्तीममीवां वि वृहतं वियोजयतम् । अपि च निर्ऋतिम् अलक्ष्मीं पराचैः पराग्यथा भवति तथा आरे दूरे बाधेथां निवारयतम् । अस्मे अस्माकं भद्रा भद्राणि सौश्रवसानि अन्नानि यशांसि च सन्तु भवन्तु । सुश्रवसो भावः सौश्रवसम् । श्रवोऽन्नं यशश्च ॥
Wilson
English translation:
“Soma and Rudra, expel the widespread sickness that has entered into our dwellings; keep off Nirṛti, so that she may be far away, and may prosperous means of sustenance be ours.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Nirṛti = alakṣmī, misfortune and poverty
Jamison Brereton
O Soma and Rudra, tear out, tear to pieces the disease that has entered our household.
Drive calamity into the distance far away. For us let there be auspicious things bringing good fame.
Griffith
Soma and Rudra, chase to every quarter the sickness that hath visited our dwelling.
Drive Nirrti away into the distance, and give us excellent and happy glories.
Geldner
Soma und Rudra! Vertreibet die Krankheit von uns fort, die in unser Anwesen eingedrungen ist. Jaget weit in die Ferne die Nirriti! Guter Ruf soll uns zuteil werden!
Grassmann
O Soma-Rudra, treibt nach allen Seiten die Krankheit, die in unser Haus gedrungen; In weite Ferne stosset das Verderben, und segensreiches Glück sei unser eigen.
Elizarenkova
О Сома-Рудра, вырвите (и рассейте) в разные стороны
(Ту) болезнь, которая проникла в наш дом!
Прогоните далеко прочь Гибель!
Да будут у нас (вещи,) приносящие счастье (и) добрую славу!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सोमारुद्रौ
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे किसको निवारिके क्या उत्पन्न करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सोमरुद्रा) ओषधी और प्राणों के समान सुख उत्पन्न करनेवाला राजा और वैद्य जनो ! तुम (या) जो (अमीवा) रोग (नः) हमारे (गयम्) घर वा सन्तान को (आविवेश) प्रवेश करता है उस (विषूचीम्) विषूच्यादि को (वि, वृहतम्) छिन्न-भिन्न करो तथा (पराचैः) पराजित हुए दुष्टों की (निर्ऋतिम्) दुःख देनेवाली कुनीति को (आरे) दूर (बाधेथाम्) हटाओ, जिस कारण (अस्मे) हम लोगों में (भद्रा) सेवन करने योग्य (सौश्रवसानि) उत्तम अन्नादि पदार्थों में सिद्ध अन्न (सन्तु) हों ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो राजा और वैद्यवर रोगों को शरीर के प्रवेश से पहिले ही दूर करते हैं तथा कुनीति और कुपथ्य को भी पहिले दूर करते हैं, उनके पुरुषार्थ से सब मनुष्य बहुत धन-धान्य और आरोग्यपनों को प्राप्त होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सोमारुद्रेव राजवैद्यौ ! युवां या अमीवा नो गयमाविवेश तां विषूचीं वि वृहतं पराचैर्निर्ऋतिमारे बाधेथां यतोऽस्मे भद्रा सौश्रवसानि सन्तु ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ किं निवार्य्य किं जनयेतामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोमारुद्रा) ओषधीप्राणवत्सुखसम्पादकौ (वि) (वृहतम्) छेदयतम् (विषूचीम्) विषूच्यादिरोगम् (अमीवा) रोगः (या) (नः) अस्माकम् (गयम्) गृहमपत्यं वा (आविवेश) आविशति (आरे) दूरे (बाधेथाम्) (निर्ऋतिम्) दुःखप्रदां कुनीतिम् (पराचैः) पराङ्मुखैः (अस्मे) अस्मासु (भद्रा) भजनीयानि (सौश्रवसानि) सुश्रवस्सु भवान्यन्नादीनि (सन्तु) ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यो राजा वैद्यवरश्च रोगाच्छरीरप्रवेशात् प्रागेव दूरीकुरुतः कुनीतिं कुपथ्यं च पुरस्तादेव दूरीकुरुतस्तयोः पुरुषार्थेन सर्वे मनुष्या धनधान्याऽऽरोग्यादीनि पुष्कलानि प्राप्नुवन्ति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जो राजा व वैद्य शरीरात रोग प्रवेश करण्यापूर्वीच दूर करतात त्यांच्या पुरुषार्थाने सर्व माणसे पुष्कळ धन, धान्य व आरोग्य प्राप्त करतात. ॥ २ ॥
03 सोमारुद्रा युवमेतान्यस्मे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सो᳓मा-रुद्रा युव᳓म् एता᳓न्य् अस्मे᳓
वि᳓श्वा तनू᳓षु भेषजा᳓नि धत्तम् ।
अ᳓व-स्यतं, मुञ्च᳓तं य᳓न् नो अ᳓स्ति
तनू᳓षु बद्धं᳓ कृत᳓म् ए᳓नो अस्म᳓त् ॥
मूलम् ...{Loading}...
सोमा॑रुद्रा यु॒वमे॒तान्य॒स्मे विश्वा॑ त॒नूषु॑ भेष॒जानि॑ धत्तम् ।
अव॑ स्यतं मु॒ञ्चतं॒ यन्नो॒ अस्ति॑ त॒नूषु॑ ब॒द्धं कृ॒तमेनो॑ अ॒स्मत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सोमारुद्रौ
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सो᳓मारुद्रा युव᳓म् एता᳓नि अस्मे᳓
वि᳓श्वा तनू᳓षु भेषजा᳓नि धत्तम्
अ᳓व स्यतम् मुञ्च᳓तं य᳓न् नो अ᳓स्ति
तनू᳓षु बद्धं᳓ कृत᳓म् ए᳓नो अस्म᳓त्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
etā́ni ← eṣá (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
sómārudrā ← somārudra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
bheṣajā́ni ← bheṣajá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
dhattam ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tanū́ṣu ← tanū́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ásti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
áva ← áva (invariable)
muñcátam ← √muc- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
syatam ← √sā- ~ si- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asmát ← ahám (pronoun)
{case:ABL, number:PL}
baddhám ← √bandh- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
énaḥ ← énas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kr̥tám ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
tanū́ṣu ← tanū́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
सोमा॑रुद्रा । यु॒वम् । ए॒तानि॑ । अ॒स्मे इति॑ । विश्वा॑ । त॒नूषु॑ । भे॒ष॒जानि॑ । ध॒त्त॒म् ।
अव॑ । स्य॒त॒म् । मु॒ञ्चत॑म् । यत् । नः॒ । अस्ति॑ । त॒नूषु॑ । ब॒द्धम् । कृ॒तम् । एनः॑ । अ॒स्मत् ॥
Hellwig Grammar
- somārudrā ← somārudra
- [noun], vocative, dual, masculine
- yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- etāny ← etāni ← etad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- tanūṣu ← tanū
- [noun], locative, plural, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- bheṣajāni ← bheṣaja
- [noun], accusative, plural, neuter
- “drug; medicine; herb; bheṣaja [word]; remedy; reagent.”
- dhattam ← dhā
- [verb], dual, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ava
- [adverb]
- “down.”
- syatam ← sā
- [verb], dual, Present imperative
- “tie.”
- muñcataṃ ← muñcatam ← muc
- [verb], dual, Present imperative
- “liberate; emit; get rid of; shoot; release; put; tousle; secrete; fill into; shoot; spill; lose; ejaculate; exclude; free; remove; loosen; let go of; add; shed; want; save; defecate; heal; fart; open; abandon; discard; precipitate; reject; lay; unleash; exhale; discharge.”
- yan ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tanūṣu ← tanū
- [noun], locative, plural, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- baddhaṃ ← baddham ← bandh
- [verb noun], nominative, singular
- “bandh; tie; envelop; close; dress; wrap; bind; constipate; fixate; shape; paralyze; construct; bandage; compress; beset; oblige; strap; restrain; bind; gesticulate; wear; bar; bandh; connect; stud; mix; obstruct; write; restrain; bind; persecute; enclose; ligature; fill into; fasten.”
- kṛtam ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- eno ← enaḥ ← enas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “sin; calamity; blame.”
- asmat ← mad
- [noun], ablative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे सोमारुद्रा सोमारुद्रौ युवं युवाम् अस्मे अस्माकं तनूषु अङ्गेषु एतानि प्रसिद्धानि विश्वा सर्वाणि भेषजानि धत्तं धारयतम् । किंच नः अस्माकं तनूषु अङ्गेषु अस्माभिः कृतं बद्धं च यत् एनः पापम् अस्ति विद्यते तत् पापम् अव स्यतं क्षपयतं श्लथयतम् । शिथिलबन्धं कुरुतमित्यर्थः । अस्मत् अस्मत्तः मुञ्चतं च ॥
भट्टभास्कर-टीका
सोमारुद्रा युवमिति त्रिष्टुप् ॥ हे सोमारुद्रा युवं युवां एतानि भेषजानि यानि लोके सन्ति तानि विश्वा विश्वानि अस्मे अस्माकम् । ‘सुपां सुलुक्’ इति शे आदेशः । तनूषु शरीरेषु धत्तं स्थापयतं, दत्तं वा ।
किञ्च - नः अस्माकं तनूषु बद्धं यदस्माभिः कृतं एनः पापमस्ति तत्प्रथमं तावदस्मत् अस्मत्तः मुञ्चतं विश्लेषयितम् । तिङः परत्वान्न निहन्यते । ततो मुक्त्वा तदवस्यतं अवसाययितं विनाशयितम् । न इत्यस्य ‘प्रकृत्यान्तःपादम्’ इति प्रकृतिभावः ॥
Wilson
English translation:
“Soma and Rudra, grant all these medicamens for (the ailments of) our bodies; detach, set free, the perpetrated iniquity that has been bound up in our person ns.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
I.e. disease regarded as the consequence and evidence of some committed sn; and the removal of the malady is proof of its expiation
Jamison Brereton
O Soma and Rudra, place all these healing remedies on us, in our bodies. Unhitch, release the outrage committed (by us,) which is bound onto our bodies—(release it) from us.
Jamison Brereton Notes
The nominal rel. cl. yád … ásti is in some sense pleonastic+++(=redundant)+++: the two ppl.
baddhám and kṛtám could simply modify the neut. énaḥ directly. But the structure seems designed to sketch a two-level structure: the outrage commited (by us) that is bound to us. Note that abl. asmát should be construed with the main cl. (“unhitch, release … from us”: áva syatam muñcátam … asmát), and so the rel. cl. is technically speaking embedded. But this seems to be one of the fairly common examples of semi-embedded izafe-type relative clauses.
Griffith
Provide, O Soma-Rudra, for our bodies all needful medicines to heal and cure us.
Set free and draw away the sin committed which we have still inherent in our persons.
Keith
O Soma and Rudra, do ye give to us,
In our bodies, all these medicines;
Loosen and remove the evil we have done
That is bound within our bodies.
Geldner
Soma und Rudra! Bringet ihr unseren Leibern all diese Arzneien! Bindet ab, löset von uns die getane Sünde, die an unsere Leiber gebunden ist.
Grassmann
O Soma-Rudra, alle Arzeneien, die wohlbekannten, legt in unsre Leiber; Macht frei und löset, was an unsre Leiber gebunden ist von Sünden, die wir thaten.
Elizarenkova
О Сома-Рудра, даруйте нам все эти
Целебные средства, (даруйте их нашим) телам!
Развяжите, освободите нас от содеянного греха,
Который привязан к нашим телам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सोमारुद्रौ
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे क्या करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सोमारुद्रा) यज्ञ से शुद्ध किये हुए सोमलता और वायु के समान राजा और वैद्यो ! (युवम्) तुम (यत्) जो (नः) हमारे (तनूषु) शरीरों में (कृतम्) किया हुआ और (बद्धम्) लगा हुआ (एनः) कुपथ्यादि या अपराध (अस्ति) है उसे (अस्मत्) हम से (मुञ्चतम्) छुड़ाओ और हमारे रोगों को (अवस्यतम्) नष्ट करो तथा (अस्मे) हमारे (तनूषु) शरीरों में (विश्वा) समस्त (एतानि) ये (भेषजानि) औषधें (धत्तम्) स्थापन करो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे राजन् ! आप वैद्यविद्या का प्रचार कर हमारे शरीरों को नीरोग कर और पुरुषार्थ में प्रवेश करके दुःखों को अलग कर अच्छे वैद्यों का सत्कार करो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सोमारुद्रेव राजवैद्यौ ! युवं यन्नस्तनूषु कृतं बद्धमेनोऽस्ति तदस्मन्मुञ्च तमस्माकं रोगानव स्यतमस्मे तनूषु विश्वैतानि भेषजानि धत्तम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ किं कुर्यातामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोमारुद्रा) यज्ञशोधितौ सोमलतावायू इव राजवैद्यौ (युवम्) (एतानि) विषूच्यादिनिवारकानि (अस्मे) अस्माकम् (विश्वा) सर्वाणि (तनूषु) शरीरेषु (भेषजानि) औषधानि (धत्तम्) (अव) (स्यतम्) तनूकुरुतम् (मुञ्चतम्) मुञ्चेताम् (यत्) (नः) अस्माकम् (अस्ति) (तूनुषु) शरीरेषु (बद्धम्) लग्नम् (कृतम्) (एनः) कुपथ्यादिकमपराधं वा (अस्मत्) अस्माकं सकाशात् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे राजन् ! भवान् वैद्यविद्यां प्रचार्य्यास्माकं शरीराण्यरोगानि कृत्वा पुरुषार्थे प्रवेशयित्वा दुःखानि वियोज्य सद्वैद्यान् सत्कुर्यात् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजा ! तू वैद्यक विद्येचा प्रचार करून आमचे शरीर निरोगी कर. पुरुषार्थाने दुःख दूर कर व चांगल्या वैद्यांचा सत्कार कर. ॥ ३ ॥
04 तिग्मायुधौ तिग्महेती - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तिग्मा᳓युधौ तिग्म᳓हेती सुशे᳓वौ
सो᳓मारुद्राव् इह᳓ सु᳓ मॄळतं+ नः
प्र᳓ नो मुञ्चतं व᳓रुणस्य पा᳓शाद्
गोपाय᳓तं नः सुमनस्य᳓माना
मूलम् ...{Loading}...
ति॒ग्मायु॑धौ ति॒ग्महे॑ती सु॒शेवौ॒ सोमा॑रुद्रावि॒ह सु मृ॑ळतं नः ।
प्र नो॑ मुञ्चतं॒ वरु॑णस्य॒ पाशा॑द्गोपा॒यतं॑ नः सुमन॒स्यमा॑ना ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सोमारुद्रौ
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तिग्मा᳓युधौ तिग्म᳓हेती सुशे᳓वौ
सो᳓मारुद्राव् इह᳓ सु᳓ मॄळतं+ नः
प्र᳓ नो मुञ्चतं व᳓रुणस्य पा᳓शाद्
गोपाय᳓तं नः सुमनस्य᳓माना
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
suśévau ← suśéva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
tigmáhetī ← tigmáheti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
tigmā́yudhau ← tigmā́yudha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ihá ← ihá (invariable)
mr̥ḷatam ← √mr̥ḍ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sómārudrau ← somārudra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sú ← sú (invariable)
muñcatam ← √muc- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pā́śāt ← pā́śa- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
gopāyátam ← √gopāy- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sumanasyámānā ← √sumanasy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
ति॒ग्मऽआ॑युधौ । ति॒ग्महे॑ती॒ इति॑ ति॒ग्मऽहे॑ती । सु॒ऽशेवौ॑ । सोमा॑रुद्रा । इ॒ह । सु । मृ॒ळ॒त॒म् । नः॒ ।
प्र । नः॒ । मु॒ञ्च॒त॒म् । वरु॑णस्य । पाशा॑त् । गो॒पा॒यत॑म् । नः॒ । सु॒ऽम॒न॒स्यमा॑ना ॥
Hellwig Grammar
- tigmāyudhau ← tigma
- [noun]
- “sharp; pointed; fiery.”
- tigmāyudhau ← āyudhau ← āyudha
- [noun], nominative, dual, masculine
- “weapon; āyudha [word].”
- tigmahetī ← tigma
- [noun]
- “sharp; pointed; fiery.”
- tigmahetī ← hetī ← heti
- [noun], nominative, dual, masculine
- “projectile; heti [word].”
- suśevau ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśevau ← śevau ← śeva
- [noun], nominative, dual, masculine
- “friendly; favorable; dear.”
- somārudrāv ← somārudrau ← somārudra
- [noun], nominative, dual, masculine
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- mṛᄆataṃ ← mṛḍatam ← mṛḍ
- [verb], dual, Present imperative
- “pardon.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- muñcataṃ ← muñcatam ← muc
- [verb], dual, Present imperative
- “liberate; emit; get rid of; shoot; release; put; tousle; secrete; fill into; shoot; spill; lose; ejaculate; exclude; free; remove; loosen; let go of; add; shed; want; save; defecate; heal; fart; open; abandon; discard; precipitate; reject; lay; unleash; exhale; discharge.”
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- pāśād ← pāśāt ← pāśa
- [noun], ablative, singular, masculine
- “noose; shackle; eye; pāśa [word]; fetter.”
- gopāyataṃ ← gopāyatam ← gopāy
- [verb], dual, Present imperative
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- sumanasyamānā ← sumanasyamāna
- [noun], nominative, dual, masculine
- “favorable.”
सायण-भाष्यम्
हे सोमारुद्रौ तिग्मायुधौ दीप्तधनुष्को तिग्महेती तीक्ष्णशरौ सुशेवौ शोभनसुखप्रदौ सुमनस्यमाना शोभनं मनः स्तोत्रमिच्छन्तौ सुमनस्यमानौ स्तूयमानौ सुमनसो वा सन्तौ युवाम् इह लोके नः अस्मान् सु अत्यन्तं मृळतं सुखयतम् । नः अस्मान् वरुणस्य पाशात् प्र मुञ्चतम् । नः अस्मान् गोपायतम् आपद्भ्यो रक्षतं च ॥ ॥ १८ ॥
Wilson
English translation:
“Sharp-weaponed, sharp-arrowed, profoundly-honoured Soma and Rudra, grant us happiness in this world; propitiated by our praise, preserve us; liberate us from the bonds of Varuṇa.”
Jamison Brereton
You two with sharp weapons, with sharp missiles, very kindly—o Soma and Rudra, be merciful to us here.
Release us from the noose of Varuṇa; protect us, showing your
benevolence.
Jamison Brereton Notes
As often, a pattern imposed earlier in the hymn is partly altered at the end.
In this case the vs.-initial voc. sómārudrau of 1-3 is postponed till the beginning of the 2nd pāda.
The simplicity and banality of this hymn (and perhaps an eye to the finish line) seem to have led both Geldner and Renou into uncharacteristic (and independent) lapses: Geldner tr. ab in the 3rd ps., despite the clear voc. sómārudrau and clear 2nd du. impv.
mṛḷatam; Renou twists (at considerable verbal expense and with a characteristic parenthesis) the du. sumanasyámānā ending the vs. as an acc. pl. modifying naḥ: “protégez nous (en sorte que nous ayons) l’esprit bien disposé.”
Griffith
Armed with keen shafts and weapons, kind and loving, be gracious unto us, Soma and Rudra.
Release us from the noose of Varuna; keep us from sorrow, in your tender loving-kindness.
Geldner
Scharfe Waffen, scharfe Geschosse führend mögen Soma und Rudra, die freundlichen, uns hier fein gnädig sein. Machet uns los von der Fessel des Varuna, behütet uns wohlgesinnt!
Grassmann
Die scharfen Spiess ihr tragt und scharfe Lanze, seid gnädig uns, ihr holden, Soma-Rudra, Und von dem Stricke Varuna’s befreit uns; seid uns Behüter, eure Huld erweisend.
Elizarenkova
Вы двое с острым оружием, с острым дротиком, очень милые,
О Сома-Рудра, очень нас пожалейте здесь!
Освободите нас от петли Варуны!
Охраняйте нас благожелательно!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सोमारुद्रौ
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे क्या करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सोमारुद्रौ) शुद्ध औषधी और प्राणों के समान वर्त्तमान (तिग्मायुधौ) तेज आयुधों तथा (तिग्महेती) पैने वज्रवालो (सुशेवौ) अच्छे सुखयुक्त वैद्य और राजजनो ! तुम (इह) इस संसार में (नः) हम लोगों को (सु, मृळतम्) अच्छे प्रकार सुखी करो तथा (नः) हम लोगों को (वरुणस्य) उदान के समान बलवान् रोग के (पाशात्) बन्धन से (प्र, मुञ्चतम्) छुड़ाओ और (सुमनस्यमाना) सुन्दर विचारवान् होते हुए (नः) हम लोगों की निरन्तर (गोपायतम्) रक्षा करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे महौषाधि और बहिः प्राण वायु सबकी सदा पालना करते हैं, वैसे उत्तम राजा और वैद्यजन समस्त उपद्रव और रोगों से निरन्तर रक्षा करते हैं ॥४॥ इस सूक्त में ओषधि और प्राण के समान वैद्य और राजा के कामों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह चौहत्तरवाँ सूक्त और अठारहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सोमारुद्राविव वर्त्तमानौ तिग्मायुधौ तिग्महेती सुशेवौ वैद्यराजानौ ! युवामिह नः सु मृळतं नोऽस्मान् वरुणस्य पाशात्प्र मुञ्चतं सुमनस्यमाना सन्तौ नः सततं गोपायतम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ किं कुर्य्यातामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तिग्मायुधौ) तिग्मानि तेजस्वीन्यायुधानि ययोस्तौ (तिग्महेती) तिग्मस्तीव्रो हेतिर्वज्रो ययोस्तौ (सुशेवौ) सुसुखौ (सोमारुद्रौ) शुद्धावोषधीप्राणाविव (इह) अस्मिन् संसारे (सु) सुष्ठु (मृळतम्) सुखयतम् (नः) अस्मान् (प्र) (नः) अस्मान् (मुञ्चतम्) (वरुणस्य) उदानस्येव बलवतो रोगस्य (पाशात्) बन्धनात् (गोपायतम्) (नः) अस्मान् (सुमनस्यमाना) सुष्ठु विचारयन्तौ ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा महौषधिबहिःप्राणौ सर्वान् सदा पालयतस्तथोत्तमौ राजवैद्यौ सर्वेभ्य उपद्रवरोगेभ्यो निरन्तरं रक्षत इति ॥४॥ अत्रौषधिप्राणवद्वैद्यराजयोः कृत्यवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति चतुःसप्ततितमं सूक्तमष्टादशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसे महौषधी व बहिः प्राणवायू सर्वांचे पालन करतात तसे उत्तम राजा व वैद्य संपूर्ण उपद्रव व रोगांपासून सदैव रक्षण करतात. ॥ ४ ॥