सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘सं वां कर्मणा ’ इत्यष्टर्चमष्टमं सूक्तं भरद्वाजस्यार्षं त्रैष्टुभमैन्द्रावैष्णवम् । अनुक्रम्यते च – ‘ सं वामष्टावैन्द्रावैष्णवम् ’ इति । उक्थ्ये तृतीयसवनेऽच्छावाकशस्त्र एतत् सूक्तम् । सूत्र्यते हि - सं वां कर्मणेन्द्राविष्णू मदपती मदानामिति याज्या ’ ( आश्व. श्रौ. ६. १ ) इति । सोमातिरेके प्रातःसवने नैमित्तिके शस्त्रे परिहिते सति गाणगारिमते ‘सं वाम् ’ इति तस्य शस्त्रयाज्या । सूत्रितं च – ‘ ऐन्द्रावैष्णव्येति गाणगारिदैवतप्रधानत्वात् सं वां कर्मणा समिषा हिनोमि’ (आश्व. श्रौ. ६. ७ ) इति । सोमातिरेके माध्यंदिनसवने ‘ या विश्वासाम् ’ इत्येषा शस्त्रयाज्या । सूत्रितं च – ‘या विश्वासां जनितारा मतीनामिति याज्या ’ ( आश्व. श्रौ. ६. ७) इति । उक्थ्ये तृतीयसवनेऽच्छावाकस्य ‘इन्द्राविष्णू मदपती ’ इति शस्त्रयाज्या । सूत्रं तूदाहृतम् । तृतीयसवनेऽच्छावाकस्य ’ इन्द्राविष्णू पिबतम् ’ इति प्रस्थितयाज्या। सूत्रितं च - ‘ इन्द्राविष्णू पिबतं मध्वो अस्येमं स्तोममर्हते जातवेदसे ’ (आश्व. श्रौ. ५. ५) इति ॥
Jamison Brereton
69 (510)
Indra and Viṣṇu
Bharadvāja Bārhaspatya
8 verses: triṣṭubh
The focus of most of this hymn is entirely ritual, with the two divine recipients of the hymn treated as a unit. The gods are repeatedly urged to come together to the sacrifice, to enjoy the various forms of praise, and to drink the soma—as well as to give us wealth in return. Only one verse (4) is devoted to the gods’ deeds, with the “wide striding” that is Viṣṇu’s best-known exploit attributed to both of them. Their unity is reinforced by the grammar. Every verse in this hymn contains a voca
tive address to the two gods, always in a dvandva compound, except for the final verse (8).
In that verse, the two gods are grammatically separated though still addressed in the vocative, and this grammatical change marks a sharp change in conception as well. Though it is emphasized in the first half of the verse that both have con quered and not been conquered, in the second half it is said that they contended with each other, but in the end divided the stake of a thousand (cows?) in thirds, with each taking a part. As Geldner points out, this dispute between Indra and Viṣṇu is referred to a number of times in early Vedic prose and later, and according to the Taittirīya Saṃhitā (VII.1.5.5) Indra received two thirds of the stake, Viṣṇu one third. The hymn thus springs a surprise at its end, by this glancing allusion to strife between the two gods who were depicted throughout the rest of the hymn as an indissoluble pair.
The language and style of most of the hymn are unremarkable and somewhat repetitive. Noteworthy are verses 2 and 3, with parallel structures in their second halves, deploying parallel puns on day (the sun’s rays) and night, homonymous with words referring to verbal productions at the sacrifice.
01 सं वाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सं᳓ वां क᳓र्मणा स᳓म् इषा᳓ हिनोमि
इ᳓न्द्राविष्णू अ᳓पसस् पारे᳓ अस्य᳓
जुषे᳓थां यज्ञं᳓ द्र᳓विणं च धत्तम्
अ᳓रिष्टैर् नः पथि᳓भिः पार᳓यन्ता
मूलम् ...{Loading}...
सं वां॒ कर्म॑णा॒ समि॒षा हि॑नो॒मीन्द्रा॑विष्णू॒ अप॑सस्पा॒रे अ॒स्य ।
जु॒षेथां॑ य॒ज्ञं द्रवि॑णं च धत्त॒मरि॑ष्टैर्नः प॒थिभिः॑ पा॒रय॑न्ता ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्राविष्णू
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सं᳓ वां क᳓र्मणा स᳓म् इषा᳓ हिनोमि
इ᳓न्द्राविष्णू अ᳓पसस् पारे᳓ अस्य᳓
जुषे᳓थां यज्ञं᳓ द्र᳓विणं च धत्तम्
अ᳓रिष्टैर् नः पथि᳓भिः पार᳓यन्ता
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hinomi ← √hi- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
iṣā́ ← íṣ- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
kármaṇā ← kárman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
sám ← sám (invariable)
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
ápasaḥ ← ápas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índrāviṣṇū ← índrāvíṣṇu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
pāré ← pārá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
dhattam ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dráviṇam ← dráviṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
juṣéthām ← √juṣ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áriṣṭaiḥ ← áriṣṭa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāráyantā ← √pr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
pathíbhiḥ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
सम् । वा॒म् । कर्म॑णा । सम् । इ॒षा । हि॒नो॒मि॒ । इन्द्रा॑विष्णू॒ इति॑ । अप॑सः । पा॒रे । अ॒स्य ।
जु॒षेथा॑म् । य॒ज्ञम् । द्रवि॑णम् । च॒ । ध॒त्त॒म् । अरि॑ष्टैः । नः॒ । प॒थिऽभिः॑ । पा॒रय॑न्ता ॥
Hellwig Grammar
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- karmaṇā ← karman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “action; saṃskāra; ritual; procedure; karman; treatment; object; function; production; job; operation; karman [word]; act; job; passive voice; activity; consequence; function; yajña; pañcakarman; cooking; occupation; profession; construction; duty; method; natural process; duty; therapy.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- iṣā ← iṣ
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- hinomīndrāviṣṇū ← hinomi ← hi
- [verb], singular, Present indikative
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
- hinomīndrāviṣṇū ← indrāviṣṇū ← indrāviṣṇu
- [noun], vocative, dual, masculine
- apasas ← apasaḥ ← apas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “work; deed.”
- pāre ← pāra
- [noun], locative, singular, masculine
- “shore; pāra [word]; end; excellence.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- juṣethāṃ ← juṣethām ← juṣ
- [verb], dual, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- draviṇaṃ ← draviṇam ← draviṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; money; jewel.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- dhattam ← dhā
- [verb], dual, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ariṣṭair ← ariṣṭaiḥ ← ariṣṭa
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “safe; unharmed.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- pathibhiḥ ← pathin
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- pārayantā ← pāray ← √pṛ
- [verb noun], nominative, dual
- “rescue; keep alive; satisfy; save; resist; endure.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्राविष्णू वां युवां कर्मणा स्तोत्रेण इषा हविषा च सं हिनोमि सम्यक् प्रेरयामि । अपसः कर्मणः अस्य उक्थस्य पारे समाप्तौ यज्ञं जुषेथां सेवेथाम् । किंच अरिष्टैः अनुपद्रवैः पथिभिः मार्गैः नः अस्मान् पारयन्ता पारं नयन्तौ युवां द्रविणं धनं धत्तम् अस्मभ्यं दत्तम् ॥
Wilson
English translation:
“I earnestly propitiate you, Indra and Viṣṇu, by worship and (sacrificial) food; upon the completion of the ite, accept the sacrifice, and grant us wealth, conducting us by safe path.”
Jamison Brereton
With ritual action and with refreshment I propel both of you together, o Indra and Viṣṇu, to the far shore of this labor.
Enjoy the sacrifice and confer wealth, causing us to cross on paths free of harm.
Griffith
INDRA and Visnu, at my task’s completion I urge you on with food and sacred service.
Accept the sacrifice and grant us riches, leading us on by unobstructed pathways.
Geldner
Durch Dienst und genußreiche Gabe treibe ich euch beide gemeinsam zur Eile, Indra und Vishnu, am Schluß dieses Opferwerks. Freuet euch des Opfers und bringet Reichtum, führet uns auf heilen Wegen zu gutem Ende!
Grassmann
Euch, Indra-Vischnu, ehr’ ich durch mein Wirken mit Labetrunk am Ziele dieser Arbeit; Geniesst das Opfer und verleiht uns Reichthum, auf sichern Wegen uns hinüberführend.
Elizarenkova
Вместе вас двоих действием, вместе жертвенной усладой я поторапливаю,
О Индра-Вишну, при переправе через этот (жертвенный) труд.
Наслаждайтесь жертвой и наделите (нас) имуществом,
Переправляя нас (к цели) безопасными путями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्राविष्णू
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब आठ ऋचावाले उनहत्तरवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में राजा और शिल्पी जन क्या करके क्या करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्राविष्णू) सूर्य्य और बिजुली के समान वर्त्तमान महाराज और शिल्पीजनो ! जिन (वाम्) तुम दोनों को मैं (कर्मणा) अतीव चाहे हुए काम से (सम्, हिनोमि) अच्छे प्रकार बढ़ाता हूँ (अस्य) इस (अपसः) काम के (पारे) पार में (इषा) अन्नादि पदार्थों से (सम्) अच्छे प्रकार बढ़ाता हूँ वे (अरिष्टैः) हिंसकरहित (पथिभिः) मार्गों से (नः) हम लोगों को (पारयन्ता) पार करते हुए हम तुम (यज्ञम्) सङ्गतिकरण कार्य (द्रविणम्, च) और धन वा यश को (जुषेथाम्) सेवो और हम लोगों के लिये (धत्तम्) धारण करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे अध्यापक और उपदेशको ! जैसे वायु और बिजुली विमानादिकों में अच्छे प्रकार जोड़े हुए गतिरूप कर्म के विषय को स्थान से पार पहुँचाते हैं, वैसे उनकी विद्या में तुमको प्रेरणा देकर जिस प्रकार हम लोग बढ़ावें उस प्रकार बढ़कर निर्विघ्न मार्गों से हम लोगों को लेजाके धन और यश की प्राप्ति निरन्तर कराइये, उन आप लोगों की सेवा हम लोग निरन्तर करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्राविष्णू इव वर्त्तमानौ महाराजशिल्पिनौ ! यौ वामहं कर्मणा सं हिनोमि। अस्यापसः पार इषा संहिनोमि तावरिष्टैः पथिभिर्नः पारयन्ता युवां यज्ञं द्रविणं च जुषेथां नोऽस्मभ्यं धत्तम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजशिल्पिनौ किं कृत्वा किं कुर्यातामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सम्) सम्यक् (वाम्) युवाम् (कर्मणा) ईप्सिततमेन व्यापारेण (सम्) सम्यक् (इषा) अन्नादिना (हिनोमि) वर्धयामि (इन्द्राविष्णू) सूर्यविद्युतौ (अपसः) कर्मणः (पारे) (अस्य) (जुषेथाम्) सेवेथाम् (यज्ञम्) सङ्गतिकरणम् (द्रविणम्) धनं यशो वा (च) (धत्तम्) (अरिष्टैः) अहिंसितैर्हिंसकरहितैः (नः) अस्मानस्मभ्यं वा (पथिभिः) मार्गैः (पारयन्ता) पारं गमयन्तौ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे अध्यापकोपदेशकौ ! यथा वायुविद्युतौ यानेषु सम्प्रयोजितौ गमनरूपस्य कर्मणो विषयं स्थानात्पारे गमयतस्तथा तयोर्विद्यायां युष्मान् संप्रेर्य यथा वर्द्धयेम तथा वृद्धा भूत्वा निर्विघ्नैर्मार्गैरस्मान् पारं गमयित्वा धनं यशश्च सततं प्रापयतं तौ वयं सततं सेवेमहि ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात इंद्र व विष्णूप्रमाणे सभा व सेनाधीशाच्या कामाचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे अध्यापक व उपदेशकांनो! जसे वायू व विद्युत यांना यानामध्ये वापरून गमन करता येते तसे त्या विद्येच्या प्रेरणेने ज्या प्रकारे आम्ही तुम्हाला वर्धित करतो तशा प्रकारे वृद्धी करून आम्हाला निर्विघ्न मार्गाने न्यावे व धन आणि यशाची प्राप्ती करवावी. आम्हीही तुमची निरंतर सेवा करावी. ॥ १ ॥
02 या विश्वासाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
या᳓ वि᳓श्वासां जनिता᳓रा मतीना᳓म्
इ᳓न्द्रावि᳓ष्णू कल᳓शा सोमधा᳓ना
प्र᳓ वां गि᳓रः शस्य᳓माना अवन्तु
प्र᳓ स्तो᳓मासो गीय᳓मानासो अर्कइः᳓
मूलम् ...{Loading}...
या विश्वा॑सां जनि॒तारा॑ मती॒नामिन्द्रा॒विष्णू॑ क॒लशा॑ सोम॒धाना॑ ।
प्र वां॒ गिरः॑ श॒स्यमा॑ना अवन्तु॒ प्र स्तोमा॑सो गी॒यमा॑नासो अ॒र्कैः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्राविष्णू
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
या᳓ वि᳓श्वासां जनिता᳓रा मतीना᳓म्
इ᳓न्द्रावि᳓ष्णू कल᳓शा सोमधा᳓ना
प्र᳓ वां गि᳓रः शस्य᳓माना अवन्तु
प्र᳓ स्तो᳓मासो गीय᳓मानासो अर्कइः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
janitā́rā ← janitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
matīnā́m ← matí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
víśvāsām ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
índrāvíṣṇū ← índrāvíṣṇu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
kaláśā ← kaláśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
somadhā́nā ← somadhā́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
avantu ← √avⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
prá ← prá (invariable)
śasyámānāḥ ← √śaṁs- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:PASS}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
arkaíḥ ← arká- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
gīyámānāsaḥ ← √gā(y)- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:PASS}
prá ← prá (invariable)
stómāsaḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
या । विश्वा॑साम् । ज॒नि॒तारा॑ । म॒ती॒नाम् । इन्द्रा॒विष्णू॒ इति॑ । क॒लशा॑ । सो॒म॒ऽधाना॑ ।
प्र । वा॒म् । गिरः॑ । श॒स्यमा॑नाः । अ॒व॒न्तु॒ । प्र । स्तोमा॑सः । गी॒यमा॑नासः । अ॒र्कैः ॥
Hellwig Grammar
- yā ← yad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- viśvāsāṃ ← viśvāsām ← viśva
- [noun], genitive, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- janitārā ← janitṛ
- [noun], nominative, dual, masculine
- “father; janitṛ [word].”
- matīnām ← mati
- [noun], genitive, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- indrāviṣṇū ← indrāviṣṇu
- [noun], nominative, dual, masculine
- kalaśā ← kalaśa
- [noun], nominative, dual, masculine
- “jar.”
- somadhānā ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somadhānā ← dhānā ← dhāna
- [noun], nominative, dual, masculine
- “containing.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- śasyamānā ← śasyamānāḥ ← śaṃs
- [verb noun], nominative, plural
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- avantu ← av
- [verb], plural, Present imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- stomāso ← stomāsaḥ ← stoma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- gīyamānāso ← gīyamānāsaḥ ← gā
- [verb noun], nominative, plural
- “sing; praise; jap; recite; describe.”
- arkaiḥ ← arka
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
सायण-भाष्यम्
या यौ प्रसिद्धौ इन्द्राविष्णू विश्वासां सर्वासां मतीनां स्तुतीनां जनितारा जनितारौ ॥ ‘ जन जनने ’ इत्यस्मात् धातोः तृचि इदं रूपम् । यद्वा । ‘ जनी प्रादुर्भावे ’ इत्यस्मात् धातोरेव तृचि । जनिता मन्त्रे ’ इति निपातनात् णिलोपः ॥ “ कलशा कलशौ सोमधाना सोमस्य निधानभूतौ च स्याताम् । अथ प्रत्यक्षस्तुतिः । हे इन्द्राविष्णू वां युवां शस्यमानाः उच्चार्यमाणाः शस्त्ररूपाः गिरः वाचः प्र अवन्तु प्राप्नुवन्तु । अर्कैः स्तोतृभिः गीयमानासः गीयमानाः स्तोमासः स्तोमाः स्तोत्राणि च प्र अवन्तु प्राप्नुवन्तु ॥
Wilson
English translation:
“May the prayers that are prepared to you reach you, Indra and Viṣṇu; may the praises that are chanted reach you; you are the genitive rators of all praisses, pitchers recipient of the Soma libation.”
Jamison Brereton
O Indra and Viṣṇu, who are the begetters of all thoughts, the two tubs holding soma—
let the hymns as they are being recited help you forward, forward the praises as they are being sung in the form of chants [/along with the rays (of the sun)].
Griffith
Ye who inspire all hymns, Indra and Visnu, ye vessels who contain the Soma juices,
May hymns of praise that now are sung address you, the lauds that are recited by the singers.
Geldner
Die aller Gedanken Erzeuger sind, Indra und Vishnu, die beiden somahaltigen Gefäße, euch sollen die vorgetragenen Lobreden bevorzugen und die Lobesworte, die in Liedern gesungen werden.
Grassmann
Die ihr Erzeuger seid jedweder Andacht, und Indra-Vischnu, Somafässern gleichet, Euch mögen letzen die gesprochnen Verse, Loblieder euch, gesungen von den Sängern.
Elizarenkova
(Вы двое,) что порождаете все (поэтические) мысли,
О Индра-Вишну, (вы -) два сосуда, заключающие в себе сому.
Пусть поддержат вас произносимые (нами) слова,
Пусть под(держат) восхваления, которые поются в песнях!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्राविष्णू
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे दोनों कैसे हैं और क्या करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजा और शिल्पीजनो ! (या) जो (विश्वासाम्) समस्त (मतीनाम्) बुद्धियों के (जनितारा) उत्पन्न करनेवाले (सोमधाना) जिनके बीच सोम धरते हैं, वे (कलशा) घट के समान वर्त्तमान (इन्द्राविष्णू) सूर्य और बिजुली जिन (वाम्) तुम दोनों में (अर्कैः) मन्त्र वा सत्कारों से (शस्यमानाः) प्रशंसा को प्राप्त होती हुई (गिरः) वाणी (गीयमानासः) सुन्दरता से गाई हुई तथा (स्तोमासः) जो स्तुति किये जाते हैं, वे सब की (प्र, अवन्तु) अच्छे प्रकार पालें, उन सबों की तुम लोग (प्र) अच्छे प्रकार रक्षा करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे विद्वानो ! जो वायु और बिजुली बुद्धि बढ़ाने और सब विद्याओं के धारण करनेवाले वर्त्तमान हैं, उनके अच्छे प्रकार प्रयोग से अर्थात् कार्यों में लाने से विद्या, शिक्षा तथा वाणियों की अच्छे प्रकार रक्षा करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजशिल्पिनौ ! या यौ विश्वासां मतीनां जनितारा सोमधाना कलशेव वर्त्तमानाविन्द्राविष्णू ययोर्वामर्कैः शस्यमाना गिरो गीयमानासः स्तोमासः सर्वान् प्रावन्तु तान् भवन्तः प्रावन्तु ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ कीदृशौ किं कुर्यातामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (या) यौ (विश्वासाम्) सर्वासाम् (जनितारा) उत्पादकौ (मतीनाम्) प्रज्ञानाम् (इन्द्राविष्णू) सूर्य्यविद्युतौ (कलशा) कुम्भाविव (सोमधाना) सोमं दधति ययोस्तौ (प्र) (वाम्) (गिरः) वाचः (शस्यमानाः) स्तूयमानाः (अवन्तु) रक्षन्तु (प्र) (स्तोमासः) ये स्तूयन्ते (गीयमानासः) सुगीताः (अर्कैः) मन्त्रैः सत्कारैर्वा ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे विद्वांसो ! यौ वायुविद्युतौ प्रजाजनकौ सर्वविद्याधारौ वर्तेते तयोः सम्प्रयोगेण विद्याशिक्षावाचः संरक्षन्तु ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे विद्वानांनो ! जे वायू व विद्युत बुद्धी वाढविणारे व सर्व विद्या धारण करणारे असतात त्यांचा उत्तम प्रकारे प्रयोग करून विद्या, शिक्षण व वाणीचे चांगल्या प्रकारे रक्षण करा. ॥ २ ॥
03 इन्द्राविष्णू मदपती - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्राविष्णू मदपती मदानाम्
आ᳓ सो᳓मं यातं द्र᳓विणो द᳓धाना
सं᳓ वाम् अञ्जन्तु अक्तु᳓भिर् मतीनां᳓
सं᳓ स्तो᳓मासः शस्य᳓मानास उक्थइः᳓
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रा॑विष्णू मदपती मदाना॒मा सोमं॑ यातं॒ द्रवि॑णो॒ दधा॑ना ।
सं वा॑मञ्जन्त्व॒क्तुभि॑र्मती॒नां सं स्तोमा॑सः श॒स्यमा॑नास उ॒क्थैः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्राविष्णू
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्राविष्णू मदपती मदानाम्
आ᳓ सो᳓मं यातं द्र᳓विणो द᳓धाना
सं᳓ वाम् अञ्जन्तु अक्तु᳓भिर् मतीनां᳓
सं᳓ स्तो᳓मासः शस्य᳓मानास उक्थइः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índrāviṣṇū ← índrāvíṣṇu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
madānām ← máda- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
madapatī ← madapati- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
ā́ ← ā́ (invariable)
dádhānā ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:MED}
dráviṇaḥ ← dráviṇas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yātam ← √yā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
aktúbhiḥ ← aktú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
añjantu ← √añj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
matīnā́m ← matí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
sám ← sám (invariable)
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
sám ← sám (invariable)
śasyámānāsaḥ ← √śaṁs- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:PASS}
stómāsaḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ukthaíḥ ← ukthá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्रा॑विष्णू॒ इति॑ । म॒द॒प॒ती॒ इति॑ मदऽपती । म॒दा॒ना॒म् । आ । सोम॑म् । या॒त॒म् । द्रवि॑णो॒ इति॑ । दधा॑ना ।
सम् । वा॒म् । अ॒ञ्ज॒न्तु॒ । अ॒क्तुऽभिः॑ । म॒ती॒नाम् । सम् । स्तोमा॑सः । श॒स्यमा॑नासः । उ॒क्थैः ॥
Hellwig Grammar
- indrāviṣṇū ← indrāviṣṇu
- [noun], vocative, dual, masculine
- madapatī ← mada
- [noun], masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- madapatī ← patī ← pati
- [noun], vocative, dual, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- madānām ← mada
- [noun], genitive, plural, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- yātaṃ ← yātam ← yā
- [verb], dual, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- draviṇo ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “property.”
- dadhānā ← dhā
- [verb noun], nominative, dual
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- añjantv ← añjantu ← añj
- [verb], plural, Present imperative
- “smear; anoint; mix; color.”
- aktubhir ← aktubhiḥ ← aktu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “night; dark; beam.”
- matīnāṃ ← matīnām ← mati
- [noun], genitive, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- stomāsaḥ ← stoma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- śasyamānāsa ← śasyamānāsaḥ ← śaṃs
- [verb noun], nominative, plural
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- ukthaiḥ ← uktha
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्राविष्णू मदानां सोमानां मदपती स्वामिनौ । मदपती इत्यत्र मदशब्दः अनुवादः । द्रविणो द्रविणानि धनान्यपि ॥ द्रविणा उ इति पदद्वयमेकीभूय द्रविणो इति निष्पन्नं पदम् ॥ दधाना ददानौ युवां सोमम् अभि आ यातम् । मतीनां स्तोतॄणां स्तोमासः स्तोत्राणि उक्थैः शस्त्रैः सार्धं शस्यमानासः उच्चार्यमाणाः वां युवाम् अक्तुभिः तेजोभिः सम् अञ्जन्तु समर्धयन्तु । सं समिति द्विरुक्तिरादार्था ।
Wilson
English translation:
“Indra and Viṣṇu, lords of the exhilaration, of the exhilarating Soma, come to (drink) the Soma, bringing (with you) wealth; may the encomiums of the praises repeated along with the prayers anoint you completely with radiance.”
Jamison Brereton
O Indra and Viṣṇu, exhilaration-lords of the exhilarating drinks, drive here to the soma, while conferring wealth.
Let the praises as they are being recited in solemn words anoint both of you together with the ointments of thoughts [/through the
nights].
Griffith
Lords of joy-giving draughts, Indra and Visnu, come, giving gifts of treasure, to the Soma.
With brilliant rays of hymns let chanted praises, repeated with the lauds, adorn and deck you.
Geldner
Indra und Vishnu, ihr Herren der Rauschtränke, kommet zum Soma, Reichtum bringend! Sie sollen euch einsalben mit der Salbung der frommen Gedanken, die Lobesworte, die in Preisliedern vorgetragen werden.
Grassmann
O Indra-Vischnu, ihr der Tränke Trankherrn, kommt her zum Soma, Schätze uns verleihend; Es salben euch mit Salben der Gebete die hergesagten Sprüche nebst den Liedern.
Elizarenkova
О Индра-Вишну, два повелителя опьянения из опьянений,
Приходите на сому, наделяя (нас) имуществом!
Пусть намажут вас мазями (поэтических) мыслей,
Пусть на(мажут) вас восхваления, произносимые в гимнах!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्राविष्णू
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे हैं, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्राविष्णू) वायु और बिजुली के समान सभासेनापतियो ! (मदानाम्) आनन्दों के बीच (मदपती) आनन्द के पालने और (द्रविणो) धन वा यश के (दधाना) धारण करनेवालो ! तुम दोनों (सोमम्) ऐश्वर्य्य को (आ, यातम्) प्राप्त होओ (वाम्) तुम दोनों को (मतीनाम्) मनुष्यों के बीच (अक्तुभिः) रात्रियों से और (उक्थैः) वेदस्थ स्तोत्रों से (शस्यमानासः) प्रशंसायुक्त किई जाती (स्तोमासः) स्तुतियाँ (सम, अञ्जन्तु) अच्छे प्रकार प्रकट करें, जिससे प्रीति के साथ तुम दोनों हम लोगों को (सम्) अच्छे प्रकार प्राप्त होओ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो वायु और बिजुली के समान सब के आनन्द के बढ़ानेवाले, मनुष्यों से प्रशस्त किये जाते और विद्या वा धन को अच्छे प्रकार देते हुए प्रयत्न करते हैं, वे ही राजकर्म के योग्य होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्राविष्णू मदानां मदपती द्रविणो दधाना ! युवां सोममा यातं वां मतीनामक्तुभिरुक्थैश्शस्यमानासः स्तोमासो वां समञ्जन्तु येन प्रीत्या युवामस्मान् समायातम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ कीदृशावित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्राविष्णू) वायुविद्युताविव सभासेनेशौ (मदपती) आनन्दस्य पालकौ (मदानाम्) आनन्दानाम् (आ) (सोमम्) ऐश्वर्यम् (यातम्) गच्छतम् (द्रविणो) धनं यशो वा (दधाना) धरन्तौ (सम्) (वाम्) युवाम् (अञ्जन्तु) प्रकटीकुर्वन्तु (अक्तुभिः) रात्रिभिः (मतीनाम्) मनुष्याणाम् (सम्) (स्तोमासः) स्तुतयः (शस्यमानासः) प्रशंसिताः (उक्थैः) वेदस्थैः स्तोत्रैः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यौ वायुविद्युद्वत्सर्वेषामानन्दस्य वर्धकौ मनुष्यैः स्तूयमानौ विद्यां च प्रयच्छन्तौ प्रयतेते तावेव राजकर्माऽर्हतः ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे वायू व विद्युतप्रमाणे सर्वांचा आनंद वाढविणारे, माणसांकडून स्तुती केले जाणारे असतात व विद्या आणि धन चांगल्या प्रकारे देण्याचा प्रयत्न करतात तेच राजकर्म करण्यायोग्य असतात. ॥ ३ ॥
04 आ वामश्वासो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ वाम् अ᳓श्वासो अभिमातिषा᳓ह
इ᳓न्द्राविष्णू सधमा᳓दो वहन्तु
जुषे᳓थां वि᳓श्वा ह᳓वना मतीना᳓म्
उ᳓प ब्र᳓ह्माणि शृणुतं गि᳓रो मे
मूलम् ...{Loading}...
आ वा॒मश्वा॑सो अभिमाति॒षाह॒ इन्द्रा॑विष्णू सध॒मादो॑ वहन्तु ।
जु॒षेथां॒ विश्वा॒ हव॑ना मती॒नामुप॒ ब्रह्मा॑णि शृणुतं॒ गिरो॑ मे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्राविष्णू
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ वाम् अ᳓श्वासो अभिमातिषा᳓ह
इ᳓न्द्राविष्णू सधमा᳓दो वहन्तु
जुषे᳓थां वि᳓श्वा ह᳓वना मतीना᳓म्
उ᳓प ब्र᳓ह्माणि शृणुतं गि᳓रो मे
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
abhimātiṣā́haḥ ← abhimātiṣáh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
áśvāsaḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
índrāviṣṇū ← índrāvíṣṇu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sadhamā́daḥ ← sadhamád- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vahantu ← √vah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
hávanā ← hávana- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
juṣéthām ← √juṣ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
matīnā́m ← matí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
bráhmāṇi ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
śr̥ṇutam ← √śru- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
आ । वा॒म् । अश्वा॑सः । अ॒भि॒मा॒ति॒ऽसहः॑ । इन्द्रा॑विष्णू॒ इति॑ । स॒ध॒ऽमादः॑ । व॒ह॒न्तु॒ ।
जु॒षेथा॑म् । विश्वा॑ । हव॑ना । म॒ती॒नाम् । उप॑ । ब्रह्मा॑णि । शृ॒णु॒त॒म् । गिरः॑ । मे॒ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- aśvāso ← aśvāsaḥ ← aśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- abhimātiṣāha ← abhimātiṣāhaḥ ← abhimātiṣāh
- [noun], nominative, plural, masculine
- indrāviṣṇū ← indrāviṣṇu
- [noun], vocative, dual, masculine
- sadhamādo ← sadhamādaḥ ← sadhamād
- [noun], nominative, plural, masculine
- vahantu ← vah
- [verb], plural, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- juṣethāṃ ← juṣethām ← juṣ
- [verb], dual, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- havanā ← havana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “invocation.”
- matīnām ← mati
- [noun], genitive, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- brahmāṇi ← brahman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- śṛṇutaṃ ← śṛṇutam ← śru
- [verb], dual, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- giro ← giraḥ ← gir
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्राविष्णू वां युवाम् अभिमातिषाहः अभिमातीनां हिंसकानामभिभवितारः सधमादः सह माद्यन्तः अश्वासः अश्वाः आ वहन्तु । मतीनां स्तोतॄणां विश्वा विश्वानि सर्वाणि हवना हवनानि स्तोत्राणि जुषेथां सेवेथाम् । तदर्थं मे मदीयानि ब्रह्माणि स्तोत्राणि गिरः शस्त्ररूपा वाचश्च उप शृणुतम् ॥
Wilson
English translation:
“May your equaly-spirited steeds, Indra and Viṣṇu, the triumphant over enemies, bear you hither, be plural ased with all the invocations of your worshippers; hear my prayers and praises.”
Jamison Brereton
Let your horses, vanquishing hostility, sharers in exhilaration, convey you two here, o Indra and Viṣṇu.
Enjoy all the invocations of our thoughts. Harken to my sacred
formulations, my hymns.
Griffith
May your foe-conquering horses bring you hither, Indra and Visnu, sharers of the banquet.
Of all our hymns accept the invocations list to my prayers and hear the songs I sing you.
Geldner
Euch sollen, über die feindlichen Anschläge siegreich, die Rosse herfahren, eure Zechgenossen, Indra und Vishnu! Nehmet alle Ladungen der Lieder gut auf, erhöret meine erbaulichen Reden, meine Lobesworte!
Grassmann
Euch Feindbezwinger mögen her die Rosse, o Indra-Vischnu, die Genossen fahren; Lasst allen Ruf der Andacht euch gefallen, erhöret meine Lieder und Gebete.
Elizarenkova
Пусть привезут вас кони, преодолевающие происки (врагов),
О Индра-Вишну, (ваши) сотрапезники!
Наслаждайтесь всеми призывами (наших поэтических) мыслей!
Прислушайтесь к священным словам и моим песням!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्राविष्णू
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उस राजा को कौन प्राप्त होकर क्या करते हैं, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्राविष्णु) वायु और सूर्य के तुल्य वर्त्तमान सभासेनाधीशो ! (वाम्) तुम दोनों जो (अश्वासः) महात्माजन (अभिमातिषाहः) अभिमानयुक्त शत्रुओं को सह सकते हैं वे (सधमादः) समान स्थान को (आ, वहन्तु) प्राप्त करें उन (मतीनाम्) मनुष्यों के (विश्वा) सब (हवना) देने लेने योग्य (ब्रह्माणि) धनों को (जुषेथाम्) सेवो और (मे) मेरी (गिरः) वाणियों को भी (उप, शृणुतम्) समीप में सुनो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे राजन् ! यदि बुद्धिमान्, अतीव बलवान् और शत्रुओं के बल के सहनेवाले मनुष्य आपको प्राप्त होवें तो वे सब ऐश्वर्य्य और विद्या को संसार में विस्तारें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्राविष्णू इव सभासेनेशौ ! वां येऽश्वासोऽभिमातिषाहः सधमाद आ वहन्तु तेषां मतीनां विश्वा हवना ब्रह्माणि जुषेथां मे गिरश्चोप शृणुतम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तं राजानं के प्राप्य किं कुर्वन्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (वाम्) युवाम् (अश्वासः) महान्तः (अभिमातिषाहः) येऽभिमानयुक्ताञ्छत्रून् सोढुं शक्नुवन्ति (इन्द्राविष्णू) वायुसूर्य्यौ (सधमादः) समानस्थानानि (वहन्तु) (जुषेथाम्) (विश्वा) सर्वाणि (हवना) दातुमादातुमर्हाणि (मतीनाम्) मनुष्याणाम् (उप) सामीप्ये (ब्रह्माणि) धनानि (शृणुतम्) (गिरः) वाणीः (मे) मम ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे राजन् ! यदि धीमन्तो बलिष्ठाः शत्रुबलसोढारो जनास्त्वां प्राप्नुयुस्तर्हि सर्वमैश्वर्यं विद्यां च जगति प्रसारयन्तु ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजा ! जर बुद्धिमान, अत्यंत बलवान व शत्रूंचे बल सहन करणारी माणसे तुला मिळतील तर ती संपूर्ण ऐश्वर्य व विद्या जगात प्रसारित करतील. ॥ ४ ॥
05 इन्द्राविष्णू तत्पनयाय्यम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्राविष्णू त᳓त् पनया᳓यियं वां
सो᳓मस्य म᳓द उरु᳓ चक्रमाथे
अ᳓कृणुतम् अन्त᳓रिक्षं व᳓रीयो
अ᳓प्रथतं जीव᳓से नो र᳓जांसि
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रा॑विष्णू॒ तत्प॑न॒याय्यं॑ वां॒ सोम॑स्य॒ मद॑ उ॒रु च॑क्रमाथे ।
अकृ॑णुतम॒न्तरि॑क्षं॒ वरी॒योऽप्र॑थतं जी॒वसे॑ नो॒ रजां॑सि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्राविष्णू
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्राविष्णू त᳓त् पनया᳓यियं वां
सो᳓मस्य म᳓द उरु᳓ चक्रमाथे
अ᳓कृणुतम् अन्त᳓रिक्षं व᳓रीयो
अ᳓प्रथतं जीव᳓से नो र᳓जांसि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índrāviṣṇū ← índrāvíṣṇu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
panayā́yyam ← panayā́yya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
cakramāthe ← √kramⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
urú ← urú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ákr̥ṇutam ← √kr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
antárikṣam ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
várīyaḥ ← várīyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áprathatam ← √prathⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
jīváse ← √jīv- (root)
{case:DAT, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rájāṁsi ← rájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्रा॑विष्णू॒ इति॑ । तत् । प॒न॒याय्य॑म् । वा॒म् । सोम॑स्य । मदे॑ । उ॒रु । च॒क्र॒मा॒थे॒ इति॑ ।
अकृ॑णुतम् । अ॒न्तरि॑क्षम् । वरी॑यः । अप्र॑थतम् । जी॒वसे॑ । नः॒ । रजां॑सि ॥
Hellwig Grammar
- indrāviṣṇū ← indrāviṣṇu
- [noun], vocative, dual, masculine
- tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- panayāyyaṃ ← panayāyyam ← panayāyya
- [noun], nominative, singular, neuter
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], dative, dual
- “you.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- mada ← made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- uru
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- cakramāthe ← kram
- [verb], dual, Perfect indicative
- “kram; step; go; continue; proceed; traverse; heat.”
- akṛṇutam ← kṛ
- [verb], dual, Imperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- antarikṣaṃ ← antarikṣam ← antarikṣa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- varīyo ← varīyaḥ ← varīyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wide.”
- ‘prathataṃ ← aprathatam ← prath
- [verb], dual, Thematic aorist (Ind.)
- “be known; expand; expand; boom.”
- jīvase ← jīv
- [verb noun]
- “survive; be; exist; live on; dwell.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rajāṃsi ← rajas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्राविष्णू वां युवयोः तत् कर्म पनयाय्यं स्तुत्यम् । किं तत् कर्मेत्यत आह । सोमस्य मदे सति यत् उरु विस्तीर्णं चक्रमाथे विचक्रमाथे । यद्यपि विष्णोरेव विक्रमः तथापि एकार्थत्वादुभयोरित्युच्यते । यच्च अन्तरिक्षं वरीयः उरुतरम् अकृणुतम् अकुरुतम् । यदपि च रजांसि लोकान् सर्वान् । ‘लोका रजांस्युच्यन्ते ’ इति यास्कः । नः अस्माकं जीवसे जीवनाय अप्रथतम् अप्रथयतम् ॥
Wilson
English translation:
“Indra and Viṣṇu, that (exploit) is to be glorified, by which, in the exhilaration of the Soma, you have strode over the wide (space); you have traversed the wide firmament; you have declared the worlds (fit) for our existence.”
Jamison Brereton
O Indra and Viṣṇu, this (deed) of yours is worthy of admiration: in the exhilaration of soma you two strode widely;
you made the midspace wider; you spread out the realms for us to live.
Griffith
This your deed, Indra-Visnu, must be lauded: widely ye strode in the wild joy of Soma.
Ye made the firmament of larger compass, and made the regions broad for our existence.
Geldner
Indra und Vishnu! Das ist euch hoch anzurechnen: Im Rausche des Soma seid ihr weit ausgeschritten. Ihr machet das Luftreich weiter, ihr habt die Welten ausgebreitet, uns zum Leben.
Grassmann
O Indra-Vischnu, das ist hoch zu preisen, dass weiten Raum ihr schuft im Somarausche; Ihr dehntet weiter aus den Kreis der Lüfte und machtet weit zum Leben uns die Räume.
Elizarenkova
О Индра-Вишну, (вот) это удивительно у вас:
В опьянении сомой вы (всегда) шагали далеко (вперед).
Вы сделали воздушное пространство шире,
Вы распространили просторы, чтобы (мы) жили.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्राविष्णू
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- ब्राह्म्युष्निक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे क्या करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजा और प्रजाजनो ! जो (इन्द्राविष्णू) वायु और सूर्य्य (सोमस्य) ऐश्वर्य्य का (मदे) आनन्द प्राप्त होने पर (तत्) उस (अन्तरिक्षम्) भूमि और सूर्य्य के बीच की पोल को (पनयाय्यम्) प्रशंसा के योग्य करते हैं उनकी (वाम्) तुम (उरु) बहुत (चक्रमाथे) कामना करो और (वरीयः) अत्यन्त श्रेष्ठ को (अप्रथतम्) विख्यात करो उससे (नः) हम लोगों के (जीवसे) जीवन को तथा (रजांसि) ऐश्वर्य्यों को (अकृणुतम्) सिद्ध करो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजप्रजाजनो ! जैसे यज्ञ से शोधे हुए वायु और बिजुली समस्त चराचर जगत् को प्रशंसा के योग्य और नीरोग करते हैं, वैसे विधान कर उससे हमारे ऐश्वर्य्य और जीवन को अधिक करो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजप्रजाजनौ ! याविन्द्राविष्णू सोमस्य मदे तदन्तरिक्षं पनयाय्यं कुरुतस्तौ वामुरु चक्रमाथे वरीयोऽप्रथतं तेन नो जीवसे रजांस्यकृणुतम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ किं कुर्य्यातामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्राविष्णू) वायुसूर्यौ (तत्) (पनयाय्यम्) प्रशंसनीयम् (वाम्) युवाम् (सोमस्य) ऐश्वर्य्यस्य (मदे) हर्षे जाते सति (उरु) बहु (चक्रमाथे) कामयथः (अकृणुतम्) कुर्यातम् (अन्तरिक्षम्) भूमिसूर्ययोर्मध्यस्थमाकाशम् (वरीयः) अतिशयेन वरम् (अप्रथतम्) प्रख्यापयतम् (जीवसे) जीवितुम् (नः) अस्माकमस्मान् वा (रजांसि) ऐश्वर्याणि ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजप्रजाजना ! यथा यज्ञेन शोधिते वायुविद्युतौ सर्वं चराचरं जगत्प्रशंसनीयमरोगं कुरुतस्तथा विधाय तेनास्माकमैश्वर्यं जीवनं चाधिकं कुर्वन्तु ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राज प्रजाजनांनो ! जसे यज्ञाने संशोधित केलेले वायू व विद्युत संपूर्ण जगाला प्रशंसा करण्यायोग्य व निरोगी बनवितात तसे विधान करून आमचे ऐश्वर्य व जीवन वाढवा. ॥ ५ ॥
06 इन्द्राविष्णू हविषा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्राविष्णू हवि᳓षा वावृधाना᳓
अ᳓ग्राद्वाना न᳓मसा रातहव्या
घृ᳓तासुती द्र᳓विणं धत्तम् अस्मे᳓
समुद्र᳓ स्थः कल᳓शः सोमधा᳓नः
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रा॑विष्णू ह॒विषा॑ वावृधा॒नाग्रा॑द्वाना॒ नम॑सा रातहव्या ।
घृता॑सुती॒ द्रवि॑णं धत्तम॒स्मे स॑मु॒द्रः स्थः॑ क॒लशः॑ सोम॒धानः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्राविष्णू
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्राविष्णू हवि᳓षा वावृधाना᳓
अ᳓ग्राद्वाना न᳓मसा रातहव्या
घृ᳓तासुती द्र᳓विणं धत्तम् अस्मे᳓
समुद्र᳓ स्थः कल᳓शः सोमधा᳓नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
havíṣā ← havís- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
índrāviṣṇū ← índrāvíṣṇu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
vāvr̥dhānā́ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRF, voice:MED}
ágrādvānā ← agrādvan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
námasā ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
rātahavyā ← rātáhavya- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
dhattam ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dráviṇam ← dráviṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ghŕ̥tāsutī ← ghr̥tā́suti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
kaláśaḥ ← kaláśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
samudráḥ ← samudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
somadhā́naḥ ← somadhā́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sthaḥ ← √as- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
इन्द्रा॑विष्णू॒ इति॑ । ह॒विषा॑ । व॒वृ॒धा॒ना । अग्र॑ऽअद्वाना । नम॑सा । रा॒त॒ऽह॒व्या॒ ।
घृता॑सुती॒ इति॒ घृत॑ऽआसुती । द्रवि॑णम् । ध॒त्त॒म् । अ॒स्मे इति॑ । स॒मु॒द्रः । स्थः॒ । क॒लशः॑ । सो॒म॒ऽधानः॑ ॥
Hellwig Grammar
- indrāviṣṇū ← indrāviṣṇu
- [noun], vocative, dual, masculine
- haviṣā ← havis
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- vāvṛdhānāgrādvānā ← vāvṛdhānā ← vṛdh
- [verb noun], nominative, dual
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- vāvṛdhānāgrādvānā ← agrādvānā ← agrādvan
- [noun], nominative, dual, masculine
- namasā ← namas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- rātahavyā ← rāta ← rā
- [verb noun]
- “give; impart.”
- rātahavyā ← havyā ← havya
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Havya; offering; havya [word].”
- ghṛtāsutī ← ghṛta
- [noun], neuter
- “ghee; fat.”
- ghṛtāsutī ← āsutī ← āsuti
- [noun], nominative, dual, masculine
- “āsuti [word].”
- draviṇaṃ ← draviṇam ← draviṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; money; jewel.”
- dhattam ← dhā
- [verb], dual, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- samudra ← samudraḥ ← samudra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- sthaḥ ← as
- [verb], dual, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- kalaśaḥ ← kalaśa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “jar.”
- somadhānaḥ ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somadhānaḥ ← dhānaḥ ← dhāna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “containing.”
सायण-भाष्यम्
घृतासुती घृतान्नौ इन्द्राविष्णू युवां हविषा सोमेन वावृधाना वर्धमानौ अग्राद्वाना सोमाग्रस्य शुक्रस्य अत्तारौ नमसा नमस्कारेण रातहव्या दत्तहविष्कौ यजमानैः अस्मे अस्मभ्यं द्रविणं धनं धत्तं प्रयच्छतम् । किंच युवां समुद्रः उदधिरिव स्थः भवथः । यतः सोमधानः सोमनिधानः कलशः भवथः ॥
Wilson
English translation:
“Indra and Viṣṇu, feeders upon clarified butter, drinkers of he fermented Soma, thriving upon oblations, accepting them offered with reverence, bestow upon us wealth; for you are an ocean, a pitcher, the receptacle of the libation.”
Jamison Brereton
O Indra and Viṣṇu, you who eat first, you on whom the oblation is bestowed with reverence—having grown strong through the oblation, confer wealth on us, o you whose drink is ghee. You two are the sea, the tub holding soma.
Griffith
Strengthened with sacred offerings, IndraVisnu, first eaters, served with worship ana oblation,
Fed with the holy oil, vouchsafe us riches ye are the lake, the vat that holds the Soma.
Geldner
Indra und Vishnu! Durch Opfer gestärkt, die Ersten beim Mahle, denen unter Verbeugung das Opfer dargebracht wird, den Schmalzaufguß genießend, bringet uns Reichtum! Ihr seid wie das Meer, wie ein somahaltiges Gefäß.
Grassmann
An Opfertrank euch labend, Indra-Vischnu, zuerst geniessend, huldvoll Opfer nehmend, Gebt Reichthum uns, o Trinker fetter Brühe, ein Meer seid ihr, ein Eimer Soma fassend.
Elizarenkova
О Индра-Вишну, усиленные жертвенным возлиянием,
Вкушающие первыми (среди богов), получающие жертвы с поклонением,
(Те,) чье питье – расплавленное масло, наделите нас имуществом!
Вы – океан, сосуд, заключающий в себе сому.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्राविष्णू
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उन्हें कैसे सिद्ध कर क्या करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ऋत्विज् और यजमानो ! जैसे (हविषा) होमे हुए पदार्थ से (वावृधाना) निरन्तर शुद्धि से बढ़े वा बढ़ाने (अग्राद्वाना) अग्रभाग के भोगने को विभाग करनेवाले और (नमसा) अन्नादि पदार्थ से (रातहव्या) देने योग्य को देनेवाले (घृतासुती) सब ओर से जिनकी घी से प्रेरणा होती वे (इन्द्राविष्णू) वायु और सूर्य (अस्मे) हम लोगों में (द्रविणम्) धन और यश को धरते हैं, वैसे तुम (धत्तम्) धरो तथा (सोमधानः) और सोमादि ओषधि जिसमें स्थापन की जाती हैं और (सुमद्रः) अच्छे प्रकार जल तरंगे लेते हैं जिसमें वह अन्तरिक्ष वा मेघ (कलशः) घट के समान वर्त्तमान है, उसके समान (स्थः) होते हो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे ऋत्विग् और यजमान आदि जनो ! सुगन्धि और घृतादि पदार्थों के होम से वायु और सूर्य को शुद्ध कर सब के भाग्य की सिद्धि कर सब के सुख के बढ़ानेवाले होओ ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ऋत्विग्यजमानौ ! यथा हविषा वावृधानाग्राद्वाना नमसा रातहव्या घृतासुती इन्द्राविष्णू अस्मे द्रविणं धत्तस्तथा युवां धत्तं सोमधानः समुद्रः कलश इव स्थः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ कीदृशौ सम्पाद्य किं कर्त्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्राविष्णू) वायुसूर्य्यौ (हविषा) हुतेन द्रव्येण (वावृधाना) शुद्ध्या वर्द्धमानौ वर्धकौ (अग्राद्वाना) येऽग्रमदन्ति तद्विभाजकौ (नमसा) अन्नादिना (रातहव्या) दातव्यदानौ (घृतासुती) घृतेन समन्ताद् सुतिः प्रेरणं ययोस्तौ (द्रविणम्) धनं यशश्च (धत्तम्) (अस्मे) अस्मासु (समुद्रः) सम्यगापो द्रवन्ति यस्मिँस्तदन्तरिक्षं मेघो वा (स्थः) भवथः (कलशः) कलश इव जलेन पूर्णः (सोमधानः) सोमाद्योषधिगणा धीयन्ते यस्मिन् सः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे ऋत्विग्यजमानादयः ! सुगन्धिघृतादिहोमेन वायुसूर्य्यौ शुद्धौ कृत्वा सर्वेषां भाग्यं सम्पाद्य सर्वेषां सुखवर्धका भवन्तु ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे ऋत्विज व यजमान इत्यादींनो ! सुगंध व घृत इत्यादी पदार्थांचा होम करून वायू व सूर्याला शुद्ध करून सर्वांच्या भाग्याची सिद्धी करून सर्वांचे सुख वाढवा. ॥ ६ ॥
07 इन्द्राविष्णू पिबतम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्राविष्णू पि᳓बतम् म᳓ध्वो अस्य᳓
सो᳓मस्य दस्रा जठ᳓रम् पृणेथाम्
आ᳓ वाम् अ᳓न्धांसि मदिरा᳓णि अग्मन्न्
उ᳓प ब्र᳓ह्माणि शृणुतं ह᳓वम् मे
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रा॑विष्णू॒ पिब॑तं॒ मध्वो॑ अ॒स्य सोम॑स्य दस्रा ज॒ठरं॑ पृणेथाम् ।
आ वा॒मन्धां॑सि मदि॒राण्य॑ग्म॒न्नुप॒ ब्रह्मा॑णि शृणुतं॒ हवं॑ मे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्राविष्णू
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्राविष्णू पि᳓बतम् म᳓ध्वो अस्य᳓
सो᳓मस्य दस्रा जठ᳓रम् पृणेथाम्
आ᳓ वाम् अ᳓न्धांसि मदिरा᳓णि अग्मन्न्
उ᳓प ब्र᳓ह्माणि शृणुतं ह᳓वम् मे
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índrāviṣṇū ← índrāvíṣṇu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
mádhvaḥ ← mádhu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
píbatam ← √pā- 2 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dasrā ← dasrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
jaṭháram ← jaṭhára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pr̥ṇethām ← √pr̥̄- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
agman ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ándhāṁsi ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
madirā́ṇi ← madirá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
bráhmāṇi ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
śr̥ṇutam ← √śru- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
इन्द्रा॑विष्णू॒ इति॑ । पिब॑तम् । मध्वः॑ । अ॒स्य । सोम॑स्य । द॒स्रा॒ । ज॒ठर॑म् । पृ॒णे॒था॒म् ।
आ । वा॒म् । अन्धां॑सि । म॒दि॒राणि॑ । अ॒ग्म॒न् । उप॑ । ब्रह्मा॑णि । शृ॒णु॒त॒म् । हव॑म् । मे॒ ॥
Hellwig Grammar
- indrāviṣṇū ← indrāviṣṇu
- [noun], vocative, dual, masculine
- pibatam ← pā
- [verb], dual, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- madhvo ← madhvaḥ ← madhu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- dasrā ← dasra
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Asvins.”
- jaṭharam ← jaṭhara
- [noun], accusative, singular, neuter
- “abdomen; udara; Jaṭhara; edema; garbha; inside; stomach; belly.”
- pṛṇethām ← pṛṇ
- [verb], dual, Present imperative
- “satisfy.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- andhāṃsi ← andhas
- [noun], nominative, plural, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
- madirāṇy ← madirāṇi ← madira
- [noun], nominative, plural, neuter
- “intoxicant.”
- agmann ← agman ← gam
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- brahmāṇi ← brahman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- śṛṇutaṃ ← śṛṇutam ← śru
- [verb], dual, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
दस्रा हे दर्शनीयौ इन्द्राविष्णू युवां मध्वो अस्य मदकरमिमं सोमस्य सोमं पिबतम् । किंच जठरम् उदरं पृणेथां सोमेन पूरयेथाम् । हे इन्द्राविष्णू वां युवां मदिराणि मदकराणि अन्धांसि सोमात्मकान्यन्नानि आ अग्मन् अभिगच्छन्तु । मे मदीयानि ब्रह्माणि स्तोत्राणि हवं मदीयमाह्वानं च उप शृणुतम् ॥
Wilson
English translation:
“Indra and Viṣṇu, agreeable of aspect, drink of this sweet Soma; fill with it your bellies; may the inebriating Soma reach you; hear my prayers, my invocation.”
Jamison Brereton
O Indra and Viṣṇu, drink of this honey, of the soma, o wondrous ones. Fill your belly.
The exhilarating stalks have come to you. Harken to my sacred
formulations, my call.
Griffith
Drink of this meath, O Indra, thou, and Visnu; drink ye your fill of Soma, Wonder-Workers.
The sweet exhilarating juice hath reached you. Hear ye my prayers, give ear unto my calling.
Geldner
Indra und Vishnu! Trinket von diesem Met, füllet, ihr Meister, den Bauch mit Soma! Für euch sind die berauschenden Getränke da. Höret auf meine erbaulichen Reden, auf meinen Anruf!
Grassmann
O Indra-Vischnu, trinkt von diesem Soma und füllt den Bauch mit süssem Trank, o hehre, Euch eilten zu die Säfte, die berauschen, vernehmt mein Rufen höret die Gebete.
Elizarenkova
О Индра-Вишну, испейте этого сладкого
Сомы, о чудесные, наполните себе живот!
К вам приблизились пьянящие соки.
Прислушайтесь к священным словам и моему зову!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्राविष्णू
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अध्यापक और उपदेशको ! (दस्रा) दुःख के विनाश करनेवालो (वाम्) तुम दोनों को जो (मध्वः) मधुरगुणयुक्त (अस्य) इस (सोमस्य) सोम आदि ओषधियों से उत्पन्न हुए इस रस के (मदिराणि) आनन्द करनेवाले (अन्धांसि) अन्न (अग्मन्) प्राप्त होवें उनको (इन्द्राविष्णू) वायु और बिजुली के समान (पिबतम्) पिओ और उनसे (जठरम्) उदर को (आ, पृणेथाम्) अच्छे प्रकार भरो फिर (मे) मेरे (ब्रह्माणि) पढ़े हुए वेदस्तोत्रों को और (हवम्) नित्य के वेदपाठ को (उप, शृणुतम्) समीप में सुनो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो मनुष्य औषधों से शरीर के रोगों को तथा विद्या, सत्सङ्ग और धर्म के अनुष्ठान से आत्मा के रोगों को निवार के वायु और बिजुली के समान बलिष्ठ हो विद्याभ्यास करके विद्यार्थियों की परीक्षा करते हैं, वे सब के दुःखों को निवृत्त कर आनन्द दे सकते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अध्यापकोपदेशकौ दस्रा ! वां यानि मध्वोऽस्य सोमस्य मदिराण्यधांस्यग्मँस्तानीन्द्राविष्णू इव पिबतं तैर्जठरमा पृणेथां पुनर्मे ब्रह्माणि हवं चोप शृणुतम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्राविष्णू) वायुविद्युताविव (पिबतम्) (मध्वः) मधुरस्य (अस्य) (सोमस्य) सोमाद्योषधिजन्यस्य रसस्य (दस्रा) दुःखक्षयितारौ (जठरम्) उदरम् (पृणेथाम्) प्रपूरयेतम् (आ) (वाम्) युवाम् (अन्धांसि) अन्नानि (मदिराणि) आनन्दकराणि (अग्मन्) प्राप्नुवन्तु (उप) (ब्रह्माणि) पठितानि वेदस्तोत्राणि (शृणुतम्) (हवम्) स्वाध्यायम् (मे) मम ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये मनुष्या औषधैः शरीरस्य रोगान् विद्यासत्सङ्गधर्मानुष्ठानैरात्मनो रोगांश्च निवार्य वायुविद्युद्वद्बलिष्ठा भूत्वा विद्याभ्यासं कृत्वा विद्यार्थिनां परीक्षां कुर्वन्ति ते सर्वेषां दुःखानि निवार्य्याऽऽनन्दं दातुं शक्नुवन्ति ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जी माणसे औषधींनी शरीराचे रोग, विद्या, सत्संग व धर्माच्या अनुष्ठानाने आत्म्याचे रोग नाहीसे करतात तसे वायू व विद्युतप्रमाणे बलवान होऊन, विद्याभ्यास करून विद्यार्थ्यांची परीक्षा करतात, ती सर्व दुःखांना नाहीसे करून आनंद देऊ शकतात. ॥ ७ ॥
08 उभा जिग्यथुर्न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उभा᳓ जिग्यथुर् न᳓ प᳓रा जयेथे
न᳓ प᳓रा जिग्ये कतर᳓श् चनइ᳓नोः
इ᳓न्द्रश् च विष्णो य᳓द् अ᳓पस्पृधेथां
त्रेधा᳓ सह᳓स्रं वि᳓ त᳓द् ऐरयेथाम्
मूलम् ...{Loading}...
उ॒भा जि॑ग्यथु॒र्न परा॑ जयेथे॒ न परा॑ जिग्ये कत॒रश्च॒नैनोः॑ ।
इन्द्र॑श्च विष्णो॒ यदप॑स्पृधेथां त्रे॒धा स॒हस्रं॒ वि तदै॑रयेथाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्राविष्णू
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उभा᳓ जिग्यथुर् न᳓ प᳓रा जयेथे
न᳓ प᳓रा जिग्ये कतर᳓श् चनइ᳓नोः
इ᳓न्द्रश् च विष्णो य᳓द् अ᳓पस्पृधेथां
त्रेधा᳓ सह᳓स्रं वि᳓ त᳓द् ऐरयेथाम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jayethe ← √ji- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
jigyathuḥ ← √ji- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
párā ← párā (invariable)
ubhā́ ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
caná ← caná (invariable)
enoḥ ← ena- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
jigye ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
kataráḥ ← katará- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
párā ← párā (invariable)
ápaspr̥dhethām ← √spr̥dh- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PLUPRF, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viṣṇo ← víṣṇu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
airayethām ← √īr- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
sahásram ← sahásra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tredhā́ ← tredhā́ (invariable)
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
उ॒भा । जि॒ग्य॒थुः॒ । न । परा॑ । ज॒ये॒थे॒ इति॑ । न । परा॑ । जि॒ग्ये॒ । क॒त॒रः । च॒न । ए॒नोः॒ ।
इन्द्रः॑ । च॒ । वि॒ष्णो॒ इति॑ । यत् । अप॑स्पृधेथाम् । त्रे॒धा । स॒हस्र॑म् । वि । तत् । ऐ॒र॒ये॒था॒म् ॥
Hellwig Grammar
- ubhā ← ubh
- [noun], nominative, dual, masculine
- “both(a).”
- jigyathur ← jigyathuḥ ← ji
- [verb], dual, Perfect indicative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- parā
- [adverb]
- “away.”
- jayethe ← ji
- [verb], dual, Present indikative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- parā
- [adverb]
- “away.”
- jigye ← ji
- [verb], singular, Perfect indicative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- kataraś ← kataraḥ ← katara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “katara [word]; who.”
- canainoḥ ← cana
- [adverb]
- “not even; cana [word].”
- canainoḥ ← enoḥ ← enad
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- indraś ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- viṣṇo ← viṣṇu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Vishnu; Krishna; Viṣṇu; Om; Shiva.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- apaspṛdhethāṃ ← apaspṛdhethām ← spṛdh
- [verb], dual, Plusquamperfect
- “rival.”
- tredhā
- [adverb]
- “threefold.”
- sahasraṃ ← sahasram ← sahasra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- airayethām ← īray ← √īr
- [verb], dual, Imperfect
- “name; describe; propel; shoot; state; call; raise; expel; tell; enumerate.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्राविष्णू उभा उभौ युवां जिग्यथुः शत्रूनजैष्टम् । न परा जयेथे न पुनः कदाचन पराजयेथे । एनोः एनयोर्युवयोर्मध्ये कतरश्चन एकतरोऽपि न परा जिग्ये न पराजैष्ट। हे विष्णो इन्द्रश्च त्वं च युवां यत् यद्वस्तु प्रति अपस्पृधेथाम् असुरैः सहास्पृधेथां त्रेधा लोकवेदवागात्मना त्रिधा स्थितं सहस्रम् अमितं च वि तत् ऐरयेथां व्यक्रमेथामित्यर्थः । तथा च ब्राह्मणम् - ‘ उभा जिग्यथुरित्यच्छावाकस्योभौ हि तौ जिग्यतुर्न परा जयेथे न परा जिग्य इति न हि तयोः कतरश्चन पराजिग्य इन्द्रश्च विष्णो यदपस्पृधेथां त्रेधा सहस्रं वि तदैरयेथामितीन्द्रश्च ह वै विष्णुश्चासुरैर्युयुधाते तान् ह स्म जित्वोचतुः कल्पामहा इति ते ह तथेत्यसुरा ऊचुः सोऽब्रवीदिन्द्रो यावदेवायं विष्णुस्त्रिर्विक्रमते तावदस्माकमथ युष्माकमितरदिति स इमाल्ँलोकान्विचक्रमेऽथो वेदानथो वाचं तदाहुः किं तत्सहस्रमितीमे लोका इमे वेदा अथो वागिति ब्रूयादैरयेथामैरयेथाम् ’ ( ऐ. ब्रा. ६:१५ ) इति । यद्वा । तत् सहस्रं गवां सहस्रं त्रेधा व्यैरयेथामित्यर्थः ॥ ॥ १३ ॥
Wilson
English translation:
“You have both (ever) been victorious; never have been conquered; neither of you two has been vanquished; with whomsoever you have contended you have thrice conquered thousands.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Tredhā sahasram vi tad airayethām vyakramethām: the treble manner of kinds mean: the world, the vedas, and speech; lokavedavāgātmanā tridhā sthitam, being in three ways, consisting of speech, the vedas, the world;
Sahasram = amitam, unmeasured, infinite; Aitareya Brāhman.a vi.15: After Indra and Viṣṇu had overcome the asuras, Indra said to them, we will divide he universe with you; whatever Viṣṇu traverses with three steps shall be ours the rest shall be for you, to which the asuras consented. With his first step Viṣṇu traversed the three worlds; with his second he traversed, vicakrame, the vedas; and with the third he crossed over all speech: sarvasya vāco upari tṛīyam pādam prakṛptavān, so that, in fact, nothing was left for the asuras. What is sahasram? It implies infinite, or the whole, which is by combining all worlds, all vedas, all modes of speech. Taittirīya, seventh kāṇḍa is cited: sahasra = sarvam jagat, the whole world
Jamison Brereton
You both have conquered; you are not conquered. Neither one of these two has been conquered.
O Viṣṇu and you Indra, when you two were contending, you broke apart the thousand in three parts.
Griffith
Ye Twain have conquered, ne’er have yc been conquered: never hath either of the Twain been vanquished.
Ye, Indra-Visnu, when ye fought the battle, produced this infinite with three divisions.
Geldner
Ihr beide habt gesiegt, nicht seid ihr unterlegen; keiner von ihnen beiden ist unterlegen, als ihr, Indra und Vishnu, in Streit geraten waret, da teiltet ihr das Tausend Kühe in drei Teile.
Grassmann
Stets siegt ihr beide, nimmer unterliegt ihr; nie zog den kürzern einer von euch beiden; O Indra-Vischnu, was ihr je erstrebt habt, das habt erlangt ihr auch zu tausend malen.
Elizarenkova
Вы оба (всегда) побеждали. Вы не терпите поражения (и сейчас):
Ни один из этих двоих (никогда) не терпел поражения.
О Индра и Вишну, когда вы соперничали друг с другом,
Вы разделили между собой на три части тысячу (коров).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्राविष्णू
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे हैं, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (विष्णो) बिजुली के समान व्याप्त होनेवाले (इन्द्रः, च) और परमैश्वर्य्यवान् वायु के समान वर्त्तमान ! तुम दोनों (यत्) जो (सहस्रम्) असंख्य सेना समूह हैं (तत्) उसे (त्रेधा) तीन प्रकार (अपस्पृधेथाम्) स्पर्द्धा अर्थात् तर्क-वितर्क से स्थापित करो और उसे (वि, ऐरयेथाम्) विविध प्रकार से यथा स्थान स्थित कराओ ऐसा करो तो (उभा) तुम दोनों (जिग्यथुः) विजय को प्राप्त होते हो (नः) नहीं (परा, जयेथे) पराजय को प्राप्त होते हो तथा (एनोः) इनके बीच (कतरः) कोई एक (चन) भी (न) नहीं (परा, जिग्ये) पराजित होता है ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सेनाबल के अधीशो ! यदि आप लोग सर्वदा सेना की उन्नति के लिये और युद्धविद्या की वृद्धि के लिये प्रयत्न कीजिये तो सर्वत्र जीतिये कहीं भी न पराजित हूजिये ॥८॥ इस सूक्त में इन्द्र और विष्णु के समान सभा और सेनेश आदि के कर्मों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह उनहत्तरवाँ सूक्त और तेरहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विष्णो इन्द्रश्च ! युवां यत्सहस्रं तत्त्रेधापस्पृधेथां व्यैरयेथां तदोभा युवां जिग्यथुर्न परा जयेथे एनोः कतरश्चन न परा जिग्ये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ कीदृशावित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उभा) सभासेनेशौ (जिग्यथुः) विजयेथे (न) निषेधे (परा) (जयेथे) पराजयं प्राप्नुथः (न) (परा) (जिग्ये) पराजितो भवति (कतरः) अनयोर्मध्ये एकः (चन) अपि (एनोः) अनयोर्मध्ये (इन्द्रः) परमैश्वर्यवान् वायुवद्वर्त्तमानः (च) (विष्णो) विद्युद्वद्व्यापनशील (यत्) (अपस्पृधेथाम्) स्पर्द्धेथाम् (त्रेधा) त्रिविधम् (सहस्रम्) असङ्ख्यं सैन्यम् (वि) (तत्) (ऐरयेथाम्) प्रेरयेतम् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सेनाबलाध्यक्षा ! यदि भवन्तः सर्वदा सेनोन्नतये युद्धविद्यावृद्धये प्रयतेरँस्तर्हि सर्वत्र विजयेरन् कुत्राऽपि न पराजयेरन्नति ॥८॥ अत्रेन्द्रविष्णुवत्सभासेनेशादिकर्मवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्येकोनसप्ततितमं सूक्तं त्रयोदशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सेनाध्यक्षा ! जर तू सेनेच्या उन्नतीसाठी व युद्धविद्येच्या वृद्धीसाठी प्रयत्न केलास तर सर्वत्र विजय मिळेल व कुठेही पराजित होणार नाहीस. ॥ ८ ॥