सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘इयमददात्’ इति चतुर्दशर्चं द्वादशं सूक्तं भरद्वाजस्यार्षं सरस्वतीदेवताकम् । आदितस्तिस्रो जगत्यः त्रयोदश्यपि जगती चतुर्दशी त्रिष्टुप् शिष्टा गायत्र्यः । तथा चानुक्रान्तम्— इयं षळूना सारस्वतं त्रिजगत्यादि जगतीत्रिष्टुबन्तम्’ इति । अत्र शौनकः– इयमित्येतदाद्यं तु सूक्तं सारस्वतं जपेत् । द्विजः प्रातः शुचिर्भूत्वा वाग्मी भवति बुद्धिमान्’ (ऋग्वि. २. २९५) इति । पार्ष्ठिके षष्ठेऽहनि प्रउगे ’ इयमददात्’ इति सारस्वतस्तृचः । सूत्रितं च— इयमददाद्रभसमृणच्युतमिति प्रउगम्’ (आश्व. श्रौ. ८. १) इति ॥
Jamison Brereton
61 (502)
Sarasvatı̄
Bharadvāja Bārhaspatya
14 verses: jagatī 1–3, gāyatrī 4–12, jagatī 13, triṣṭubh 14, organized in tr̥cas
This hymn has a metrical structure similar to the preceding one, VI.60: it is orga nized in tr̥cas, with the first tr̥ca (vss. 1–3) in a trimeter meter, the next three tr̥cas in
dimeter (4–12), a return to the original meter in verse 13, and, here, a final verse (14) in yet a different meter. The complexity of the meter corresponds roughly with the density of the thought: the first tr̥ca is rich in imagery and particularities; the follow ing three tr̥cas are less adorned and more generic, though Sarasvatī’s riverine nature is clear, especially in the second of these tr̥cas, verses 7–9. The hymn ends with a final
statement of her superiority (vs. 13) and a plea for her aid and sustenance (vs. 14). The sheer power of the river and the potential menace of her relentless flow are nicely conveyed, especially in the first tr̥ca, where she punishes a series of human foes and even destroys the mountains while rewarding her praisers. In parts of the hymn, these rewards are clearly related to her identity as river—the streambeds in verse 3, the milk we pray for in verse 14—but in others the connection is not clear, especially the gift to Vadhryaśva of (apparently) a son Divodāsa, which opens the hymns. The hostile Br̥saya of verse 3 is also unclear: the name occurs only once elsewhere in the R̥gveda (I.93.4) in similar context.
Jamison Brereton Notes
Sarasvatī On the structure of this hymn and its similarity to the immediately preceding one, see published introduction.
01 इयमददाद्रभसमृणच्युतं दिवोदासम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इय᳓म् अददाद् रभस᳓म् ऋणच्यु᳓तं
दि᳓वोदासं वध्रिअश्वा᳓य दाशु᳓षे
या᳓ श᳓श्वन्तम् आचखा᳓दावस᳓म् पणिं᳓
ता᳓ ते दात्रा᳓णि तविषा᳓ सरस्वति
मूलम् ...{Loading}...
इ॒यम॑ददाद्रभ॒समृ॑ण॒च्युतं॒ दिवो॑दासं वध्र्य॒श्वाय॑ दा॒शुषे॑ ।
या शश्व॑न्तमाच॒खादा॑व॒सं प॒णिं ता ते॑ दा॒त्राणि॑ तवि॒षा स॑रस्वति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
इय᳓म् अददाद् रभस᳓म् ऋणच्यु᳓तं
दि᳓वोदासं वध्रिअश्वा᳓य दाशु᳓षे
या᳓ श᳓श्वन्तम् आचखा᳓दावस᳓म् पणिं᳓
ता᳓ ते दात्रा᳓णि तविषा᳓ सरस्वति
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adadāt ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
iyám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
rabhasám ← rabhasá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥ṇacyútam ← r̥ṇacyút- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dāśúṣe ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dívodāsam ← dívodāsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vadhryaśvā́ya ← vadhryaśvá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ācakhā́da ← √khād- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
avasám ← avasá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
paṇím ← paṇí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śáśvantam ← śáśvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dātrā́ṇi ← dātrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sarasvati ← sárasvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
taviṣā́ ← taviṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
इ॒यम् । अ॒द॒दा॒त् । र॒भ॒सम् । ऋ॒ण॒ऽच्युत॑म् । दिवः॑ऽदासम् । व॒ध्रि॒ऽअ॒श्वाय॑ । दा॒शुषे॑ ।
या । शश्व॑न्तम् । आ॒ऽच॒खाद॑ । अ॒व॒सम् । प॒णिम् । ता । ते॒ । दा॒त्राणि॑ । त॒वि॒षा । स॒र॒स्व॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- iyam ← idam
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- adadād ← adadāt ← dā
- [verb], singular, Imperfect
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- rabhasam ← rabhasa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fierce; impetuous; powerful; potent; flamboyant.”
- ṛṇacyutaṃ ← ṛṇa
- [noun], neuter
- “debt; debt; ṛṇa [word].”
- ṛṇacyutaṃ ← cyutam ← cyut
- [noun], accusative, singular, masculine
- “shaking; dropping.”
- divodāsaṃ ← divodāsam ← divodāsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Divodāsa.”
- vadhryaśvāya ← vadhryaśva
- [noun], dative, singular, masculine
- “Vadhryaśva.”
- dāśuṣe ← dāś
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; give.”
- yā ← yad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- śaśvantam ← śaśvat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “all(a).”
- ācakhādāvasam ← ācakhāda ← ākhād ← √khād
- [verb], singular, Perfect indicative
- ācakhādāvasam ← avasam ← avasa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “stores; food.”
- paṇiṃ ← paṇim ← paṇi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “niggard; paṇ.”
- tā ← tad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- dātrāṇi ← dātra
- [noun], nominative, plural, neuter
- “sickle; gift; scythe.”
- taviṣā ← taviṣa
- [noun], nominative, plural, neuter
- “strong.”
- sarasvati ← sarasvatī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
सायण-भाष्यम्
इयं सरस्वती रभसं वेगवन्तम् ऋणच्युतं वैदिकस्य देवर्षिपितृसंबन्धिनो लौकिकस्य च ऋणस्य च्यावयितारं दिवोदासम् एतत्संज्ञं पुत्रं दाशुषे हवींषि दत्तवते वध्र्यश्वाय एतत्संज्ञाय ऋषये अददात् दत्तवती । या सरस्वती शश्वन्तं बहुलं पणिं पणनशीलं वणिजमदातृजनम् अवसं केवलं स्वात्मन एव तर्पकम् आचखाद आजघान सेयमददादित्यन्वयः । अथ प्रत्यक्षीकृत्य स्तौति । हे सरस्वति देवि ता तानि पुत्रदानादीनि ते त्वदीयानि दात्राणि दानानि तविषा तविषाणि महान्ति भवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“She gave to the donor of the oblations, Vadhryaśva, a son Divodāsa endowed with speed, and acquitting the debt (due to gods and progenitors), she who destroyed the churlis niggard, (thinking) only of himself, such are your bounties, Sarasvatī.”
Jamison Brereton
She gave to the pious Vadhryaśva tempestuous Divodāsa who shakes the debtor,
she who has wrenched away the provender from one niggard after
another. These are your powerful gifts, o Sarasvatī.
Jamison Brereton Notes
Although, as just noted, the hymn establishes the feminine referent from the very beginning, she is also credited, from the beginning, with powers and deeds that seem distinctly unfeminine, esp. pāda c.
Sarasvatī’s gift to the pious Vadhryaśva is universally, and I think correctly, interpr. as a son named Divodāsa, and this gift is further interpr. as reflecting the requital of the “debt to the ancestors” found in the doctrine, attested somewhat later (1st clearly articulated in TS), of the three debts that a Brahmin owes on his birth (to gods, ancestors, and ṛṣis). The requital of this debt is, in the standard view, expressed by the root-noun cmpd ṛṇacyút- in our passage. I think this is more or less correct, but not in a straightforward way. Both Geldner and Renou twist the sense of √cyu to get it to express the requital of the debt directly: “der der Schuld (an die Manen) tilgte [paid off]” (sim. Kümmel 153); “qui ébranle la dette (aux mânes).” But √cyu means ‘set in motion, agitate, shake’, and the best we could do to get the idiom we want is to push its meaning to ‘shake off’, hence ‘get rid of’, the debt. But ‘shake off’ is not a sense of √cyu at least in my experience. An unmanipulated sense of the cmpd should be ‘shake/agitate the ṛṇa’, and that is how I interpr. it – ‘shake the debtor’ – with a masc. ṛṇá- ‘debtor’; the only other non-neut. form of this stem is also in VI (VI.12.5), where it likewise means ‘debtor’, not ‘debt’. In other words I assume that Divodāsa inflicts rough punishment on a debtor; this helps explain why he is characterized as rabhasá- ‘violent, wild’, which does not make much sense if he’s just a baby who serves as his father’s payment to the ancestors.
However, I also think the sense seen by Geldner and Renou – Divodāsa as requital for the debt his father owes to the ancestors – is also indirectly signaled here. The standard lexeme for this technical term is rṇám √ci; a root-noun cmpd formed to this lexeme would be ṛṇa-cí-t-, which in fact is attested once, at II.23.17. Our cmpd ṛṇacyú-t- is phonologically similar to it, and an acc. sg. *ṛṇacítam would produce a terrible cadence (4 lights), whereas ṛṇacyútam is well adapted to a Jagatī cadence (though the immediately preceding syllable should be heavy, not light: (rabha)sám ṛṇacyútam. What I am suggesting is that ṛṇacyútam is the correct reading and it means what it looks like it should mean, without the manipulation of Geldner and Renou But that it also phonologically evokes *ṛṇa-cítam, which gives a second, resonant meaning to the passage. This suggestion is similar to, but ultimately quite distinct from, Gotō’s (133 n. 166) that ṛṇa-cyút- is a transitive active version of ṛṇa-cít-, generated from a Zwangslage (predicament, dilemma) in order to express the sense ‘entgegennehmen lassen’ barred from the other cmpd, which in his view means ‘die Busse entgegennehmen’. Scarlatta also discusses ṛṇa-cyút- at some length (126-27), offering several possibilities, but not very usefully.
As for the notion of a man’s inborn debts in the RV, I think it is alluded to in our text, but quite rarely. The clearest ex. is in the late hymn X.135 (see my “The Earliest Evidence for the Inborn Debts of a Brahmin: A New Interpretation of Ṛgveda X.135.” Journal asiatique 302.2 [2014]: 245-57), but there is another more glancing reference to it in Maṇḍala VI in VI.20.11, also discussed in the art. cit. In that article I argue that the original system, as seen in the RV, involves only two debts: a son for the ancestors and sacrifice for the gods; Brahmacarya for the ṛṣis is a later addition after the institution of studentship had developed.
On the root affiliation of cakhā́da see EWA s.v. KHED and Kümmel (152-53), with lit. The pf., which appears only here in the RV, takes a double acc. On this pāda see Oldenberg
and the parallel I.93.4, with √muṣ ‘steal’: yád ámuṣṇītam avasám paṇíṃ gā́ḥ.
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The hymn begins with the near-deictic nom. sg. iyám, establishing the feminine subject immediately and emphatically (“this she here”). Since the just-given tr. is at best graceless and, more to the point, not English, I have opted to focus on the gender rather than the deixis. The next vs. also begins with iyám and the final vs. of the tṛca with the voc. sárasvati.
Griffith
To Vadhryasva when. be worshipped her with gifts she gave fierce Divodasa, canceller of debts.
Consumer of the churlish niggard, one and all, thine, O Sarasvati, are these effectual boons.
Geldner
Sie schenkte dem opferspendenden Vadhryasva als Sohn den gewaltigen Divodasa, der die Schuld an die Manen tilgte, sie die dem Pani die Zehrung vollständig abzwackte. Das sind deine mächtigen Gaben, o Sarasvati.
Grassmann
Den starken Rächer Divodasa gab als Sohn Sarasvati dem frommen Vadhriaçva einst, Sie, die verzehrt hat jeden Knauser und sein Gut; gross sind die Gaben, die du schenkst, Sarasvati.
Elizarenkova
Она дала (в сыновья) неистового погашающего долг (перед предками)
Диводасу почитавшему (ее) Вадхрьяшве,
(Та,) что отняла пищу у всех Пани –
Это твои мощные дары, о Сарасвати!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब चौदह ऋचावाले एकसठवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में यह वाणी क्या देती है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सरस्वति) विदुषी (या) जो (इयम्) यह (वध्र्यश्वाय) बढ़ानेवाले घोड़ों से युक्त (दाशुषे) दानशील के लिये (रभसम्) वेग (ऋणच्युतम्) ऋण से छूटे (दिवोदासम्) विद्या प्रकाश के देनेवाले को (अददात्) देती है तथा (शश्वन्तम्) अनादि वेदविद्याविषय जो कि (अवसम्) रक्षक तथा (पणिम्) प्रशंसनीय है उसको (आचखाद) स्थिर करती है, वह (ते) आपके (तविषा) बल से (ता) उन (दात्राणि) दानों को देती है, यह जानो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो स्त्री विद्या शिक्षायुक्त वाणी को ग्रहण करती है, वह अनादिभूत वेदविद्या को जानने योग्य होती है, वह जिसके साथ विवाह करे, उसका अहोभाग्य होता है, यह जानने योग्य है ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सरस्वति ! येयं वध्र्यश्वाय दाशुषे रभसमृणच्युतं दिवोदासमददाच्छश्वन्तमवसं पणिमाचखाद सा ते तविषा ता दात्राणि ददातीति विजानीहि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेयं वाक् किं ददातीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इयम्) (अददात्) ददाति (रभसम्) वेगम् (ऋणच्युतम्) ऋणादयुक्तम् (दिवोदासम्) विद्याप्रकाशस्य दातारम् (वध्र्यश्वाय) वध्रयो वर्धका अश्वा यस्य तस्मै (दाशुषे) दात्रे (या) (शश्वन्तम्) अनादिभूतं वेदविद्याविषयम् (आचखाद) स्थिरीकरोति (अवसम्) रक्षकम् (पणिम्) प्रशंसनीयम् (ता) तानि (ते) तव (दात्राणि) दानानि (तविषा) बलेन (सरस्वति) विदुषि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या स्त्री विद्याशिक्षायुक्तां वाचं गृह्णाति साऽनादिभूतां वेदविद्यां वेत्तुमर्हति सा येन सह विवाहं कुर्यात्तस्याऽहोभाग्यं भवतीति विज्ञेयम् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात वाणीच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्या स्त्रीची वाणी विद्या शिक्षणयुक्त असते ती अनादिभूत वेद विद्या जाणण्यायोग्य असते. ती ज्याच्याबरोबर विवाह करते तो अत्यंत भाग्यवान असतो. ॥ १ ॥
02 इयं शुष्मेभिर्बिसखा - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इयं᳓ शु᳓ष्मेभिर् बिसखा᳓ इवारुजत्
सा᳓नु गिरीणां᳓ तविषे᳓भिर् ऊर्मि᳓भिः
पारावतघ्नी᳓म् अ᳓वसे सुवृक्ति᳓भिः
स᳓रस्वतीम् आ᳓ विवासेम धीति᳓भिः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒यं शुष्मे॑भिर्बिस॒खा इ॑वारुज॒त्सानु॑ गिरी॒णां त॑वि॒षेभि॑रू॒र्मिभिः॑ ।
पा॒रा॒व॒त॒घ्नीमव॑से सुवृ॒क्तिभिः॒ सर॑स्वती॒मा वि॑वासेम धी॒तिभिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
इयं᳓ शु᳓ष्मेभिर् बिसखा᳓ इवारुजत्
सा᳓नु गिरीणां᳓ तविषे᳓भिर् ऊर्मि᳓भिः
पारावतघ्नी᳓म् अ᳓वसे सुवृक्ति᳓भिः
स᳓रस्वतीम् आ᳓ विवासेम धीति᳓भिः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
arujat ← √ruj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bisakhā́ḥ ← bisakhā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
iva ← iva (invariable)
iyám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śúṣmebhiḥ ← śúṣma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
girīṇā́m ← girí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sā́nu ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
taviṣébhiḥ ← taviṣá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ūrmíbhiḥ ← ūrmí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ávase ← ávas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
pārāvataghnī́m ← pārāvataghnī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
suvr̥ktíbhiḥ ← suvr̥ktí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
dhītíbhiḥ ← dhītí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
sárasvatīm ← sárasvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vivāsema ← √vanⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
पद-पाठः
इ॒यम् । शुष्मे॑भिः । बि॒स॒खाःऽइ॑व । अ॒रु॒ज॒त् । सानु॑ । गि॒री॒णाम् । त॒वि॒षेभिः॑ । ऊ॒र्मिऽभिः॑ ।
पा॒रा॒व॒त॒ऽघ्नीम् । अव॑से । सु॒वृ॒क्तिऽभिः॑ । सर॑स्वतीम् । आ । वि॒वा॒से॒म॒ । धी॒तिऽभिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- iyaṃ ← iyam ← idam
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- śuṣmebhir ← śuṣmebhiḥ ← śuṣma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- bisakhā ← bisakhāḥ ← bisakhā
- [noun], nominative, singular, feminine
- ivārujat ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ivārujat ← arujat ← ruj
- [verb], singular, Imperfect
- “break; bend.”
- sānu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- girīṇāṃ ← girīṇām ← giri
- [noun], genitive, plural, masculine
- “mountain; adri; rock; giri [word]; hill; śilājatu.”
- taviṣebhir ← taviṣebhiḥ ← taviṣa
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “strong.”
- ūrmibhiḥ ← ūrmi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “wave; billow.”
- pārāvataghnīm ← pārāvata
- [noun]
- pārāvataghnīm ← ghnīm ← ghna
- [noun], accusative, singular, feminine
- “curative; removing; killing; destroying; māraka; multiplied.”
- avase ← av
- [verb noun]
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- suvṛktibhiḥ ← suvṛkti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “praise.”
- sarasvatīm ← sarasvatī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vivāsema ← vivās ← √van
- [verb], plural, Present optative
- “invite; endeavor; try for.”
- dhītibhiḥ ← dhīti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “thinking; prayer; understanding.”
सायण-भाष्यम्
सरस्वती देवतारूपेण नदीरूपेण च वर्तते । देवतारूपा स्तुता । अधुनानया नदीरूपां सरस्वतीं स्तौति । इयं नदीरूपा सरस्वती शुष्मैः शोषकैरात्मीयैर्बलैः तविषेभिः महद्भिः ऊर्मिभिः तरङ्गैः। गिरीणां पर्वतानां तीरसंबद्धानां सानु सानूनि अरुजत् भनक्ति । बिसखाइव । बिसं खनतीति बिसखाः । स यथा बिसार्थं पङ्कं रुजति तद्वत् । तां सरस्वतीं पारावतघ्नीं परावति दूरदेशे विद्यमानस्यापि वृक्षादेर्हन्त्रीं सुवृक्तिभिः स्तुतिभिः धीतिभिः कर्मभिश्च अवसे रक्षणार्थम् आ विवासेम परिचरेम । यद्वा । पारावतघ्नीं पारावारे परार्वाची तीरे । तयोर्घातिनीम् । उक्तं च— ‘पारावतघ्नीं पारावारघातिनीम् ’ ( निरु. २. २४) इति ॥
Wilson
English translation:
“With impetuous and mighty waves she breaks down the precipices of the mountains, like a digger for the lotus fibres; we adore for our protection, the praises and with sacred rites, Sarasvatī the underminer of both her banks.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With impetuous and mighty waters: the firs ṛca addresses Sarasvatī as a goddess; in this ṛca, she is praised as a river; in this entire sūkta, this alternative attribution is apparent; like a digger for the lotus-fibres: bisa-khā iva bisam khanati, who digs the bisa, the long fibres of the stem of the lotus, in delving for which he breaks down the banks of the pond
Jamison Brereton
She, like a root-grubbing (boar) with her snortings, broke the back of the mountains with her powerful waves.
Sarasvatī, who smashes the foreigners, we would entice here for help with well-plaited (hymns), with visionary thoughts.
Jamison Brereton Notes
Once again, the attributes and actions ascribed to Sarasvatī are decidedly unfeminine, starting with the almost comically off-kilter comparison of her to a rootgrubbing boar. The identification of the bisakhā́- as a boar is owing to Hoffmann (MSS 8: 5 = Aufs. 387). The point of comparison between the river and the boar must be their noise: śúṣmebhiḥ ‘with her snortings’, though the root-grubbing is presumably part of it, as the river in spate noisily pulls off pieces of the banks.
Note ávase in c, which echoes avasám in 1c and is in turn echoed by á (vi)vās(ema) in d.
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The hymn begins with the near-deictic nom. sg. iyám, establishing the feminine subject immediately and emphatically (“this she here”). Since the just-given tr. is at best graceless and, more to the point, not English, I have opted to focus on the gender rather than the deixis. The next vs. also begins with iyám and the final vs. of the tṛca with the voc. sárasvati.
Griffith
She with her might, like one who digs for lotus-stems, hath burst with her strong waves the ridges of the hills.
Let us invite with songs and holy hymns for help Sarasvati who slayeth the Paravatas.
Geldner
Sie brach mit Ungestüm gleich einem Wurzelgräber den Rücken der Berge mit den gewaltigen Wogen auf. Sarasvati, die die Fremden abwehrt, möchten wir mit Lobliedern, mit Gebeten zur Gnade erbitten.
Grassmann
Mit ihrer Kraft zerbrach der Berge Gipfel sie dem Wurzelgräber gleich mit ihrer Wellen Macht; Sarasvati gewinnen durch Gesänge wir zur Huld durch Lieder, sie, die ferne Feinde trifft.
Elizarenkova
Она, словно кабан (своими) яростными атаками, проломила
Спину гор мощными волнами.
Сарасвати, убивающую людей из далеких краев, мы хотим привлечь к себе
Прекрасными гимнами, молитвами – для поддержки.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह क्या करती है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जो (इयम्) यह (शुष्मेभिः) बलों से (बिसखाइव) कमल के तन्तु को खोदनेवाले के समान (तविषेभिः) बलों और (ऊर्मिभिः) तरङ्गों से (गिरीणाम्) मेघों के (सानु) शिखर को (अरुजत्) भङ्ग करती है उस (पारावतघ्नीम्) आरपार को नष्ट करनेवाली (सरस्वतीम्) वेगवती नदी को (धीतिभिः) धारण और (सुवृक्तिभिः) छिन्न-भिन्न करनेवाली क्रियाओं से (अवसे) रक्षा के लिये जैसे हम लोग (आ, विवासेम) सेवें, वैसे तुम भी इसको सदा सेवो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे कमलनाल तन्तुओं को खोदनेवाला कमलनाल तन्तुओं को प्राप्त होता है, वैसे ही पुरुषार्थी मनुष्य उत्तम विद्या को प्राप्त होते हैं और जैसे बिजुली मेघ के अङ्गों को छिन्न-भिन्न करती है, वैसे ही सुन्दर शिक्षित वाणी अविद्या के अङ्गों और संशयों का नाश करती है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! येयं शुष्मेभिर्बिसखाइव तविषेभिरूर्भिभिर्गिरीणां सान्वरुजत्तां पारावतघ्नीं सरस्वतीं धीतिभिः सुवृक्तिभिरवसे यथा वयमा विवासेम तथा यूयमिमां सदा सेवध्वम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा किं करोतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इयम्) (शुष्मेभिः) बलैः (बिसखाइव) यो बिसं कमलतन्तुं खनति तद्वद्वर्त्तमानाः (अरुजत्) भनक्ति (सानु) शिखरम् (गिरीणाम्) मेघानाम् (तविषेभिः) बलैः (ऊर्मिभिः) तरङ्गैः (पारावतघ्नीम्) पारावारघातिनीम् (अवसे) रक्षणाद्याय (सुवृक्तिभिः) सुष्ठुच्छेदिकाभिः क्रियाभिः (सरस्वतीम्) (आ) (विवासेम) सेवेमहि (धीतिभिः) ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा बिसतन्तुखनको बिसानि प्राप्नोति तथैव पुरुषार्थिनो मनुष्या उत्तमां विद्यां प्राप्नुवन्ति यथा विद्युन्मेघावयवाञ्छिनत्ति तथैव सुशिक्षिता वागविद्यावयवान् संशयान्नाशयति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे कमलतंतू खोदणारा ते प्राप्त करतो तशी पुरुषार्थी माणसे उत्तम विद्या प्राप्त करतात व जशी विद्युत मेघाचे अवयव नष्ट करते तशी सुशिक्षित वाणी अविद्येची अंगे व संशय नष्ट करते. ॥ २ ॥
03 सरस्वति देवनिदो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓रस्वति देवनि᳓दो नि᳓ बर्हय
प्रजां᳓ वि᳓श्वस्य बृ᳓सयस्य मायि᳓नः
उत᳓ क्षिति᳓भ्यो अव᳓नीर् अविन्दो
विष᳓म् एभ्यो अस्रवो वाजिनीवति
मूलम् ...{Loading}...
सर॑स्वति देव॒निदो॒ नि ब॑र्हय प्र॒जां विश्व॑स्य॒ बृस॑यस्य मा॒यिनः॑ ।
उ॒त क्षि॒तिभ्यो॒ऽवनी॑रविन्दो वि॒षमे॑भ्यो अस्रवो वाजिनीवति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स᳓रस्वति देवनि᳓दो नि᳓ बर्हय
प्रजां᳓ वि᳓श्वस्य बृ᳓सयस्य मायि᳓नः
उत᳓ क्षिति᳓भ्यो अव᳓नीर् अविन्दो
विष᳓म् एभ्यो अस्रवो वाजिनीवति
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
barhaya ← √br̥h- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devanídaḥ ← devaníd- (nominal stem)
{case:ACC, number:PL}
ní ← ní (invariable)
sárasvati ← sárasvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
bŕ̥sayasya ← bŕ̥saya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
māyínaḥ ← māyín- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
prajā́m ← prajā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
víśvasya ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
avánīḥ ← aváni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
avindaḥ ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
kṣitíbhyaḥ ← kṣití- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:PL}
utá ← utá (invariable)
asravaḥ ← √sru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ebhyaḥ ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
vājinīvati ← vājínīvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
viṣám ← viṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सर॑स्वति । दे॒व॒ऽनिदः॑ । नि । ब॒र्ह॒य॒ । प्र॒ऽजाम् । विश्व॑स्य । बृस॑यस्य । मा॒यिनः॑ ।
उ॒त । क्षि॒तिऽभ्यः॑ । अ॒वनीः॑ । अ॒वि॒न्दः॒ । वि॒षम् । ए॒भ्यः॒ । अ॒स्र॒वः॒ । वा॒जि॒नी॒ऽव॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- sarasvati ← sarasvatī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- devanido ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devanido ← nidaḥ ← nid
- [noun], accusative, plural, masculine
- “derision; scoffer; contempt.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- barhaya ← barhay ← √bṛṃh
- [verb], singular, Present imperative
- prajāṃ ← prajām ← prajā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “people; offspring; being; national; man; prajā [word]; creature; child; descendants; population; race; animal.”
- viśvasya ← viśva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bṛsayasya ← bṛsaya
- [noun], genitive, singular, masculine
- māyinaḥ ← māyin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “artful; charming; crafty; deceptive.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- kṣitibhyo ← kṣitibhyaḥ ← kṣiti
- [noun], dative, plural, feminine
- “floor; Earth; earth; pṛthivī; people; dwelling; battlefield; Earth; estate; colony; house.”
- ‘vanīr ← avanīḥ ← avani
- [noun], accusative, plural, feminine
- “river; earth; floor; path; bed; course.”
- avindo ← avindaḥ ← vid
- [verb], singular, Imperfect
- “find; detect; marry; get; think.”
- viṣam ← viṣa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “poison; poisoning; viṣa; venom; vatsanābha; Aconitum Ferox; viṣa [word]; Viṣa; myrrh; myrrh.”
- ebhyo ← ebhyaḥ ← idam
- [noun], dative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- asravo ← asravaḥ ← sru
- [verb], singular, Imperfect
- “discharge; issue; run; filter; discharge; liquefy; ejaculate; fail; disappear; leak; fester.”
- vājinīvati ← vājinīvat
- [noun], vocative, singular, feminine
- “rich; rich in horses.”
सायण-भाष्यम्
हे सरस्वति देवनिदः देवानां निन्दकानसुरान् नि बर्हय न्यबर्हयः । अवधीः । तथा विश्वस्य व्याप्तस्य मायिनः मायाविनः बृसयस्य । बृसय इति त्वष्टुर्नामधेयम् । त्वष्टुः प्रजां पुत्रं वृत्रासुरं च न्यवधीः । त्वत्साहाय्यादेवेन्द्रो हतवानित्यर्थः । उत अपि च हे वाजिनीवति अन्नवति सरस्वति त्वं क्षितिभ्यः मनुष्येभ्यः अवनीः असुरैरपहृता भूमीः अविन्दः अलम्भयः । एभ्यः मनुष्येभ्यः विषम् उदकं च अस्रवः अक्षारयः । यद्वा । क्षितयोऽसुरजनाः। तेभ्यः सकाशात् अवनीर्भूमीरविन्दः लब्धवत्यसि । तान् हत्वैभ्यश्चासुरेभ्यो विषं मृतिहेतुभूतं गरलमस्रवः ॥
Wilson
English translation:
“Destroy, Sarasvatī, the revilers of the gods, the offspring of the universal deluder, Bṛsaya; giver of sustenance, you have acquired for men the lands (seized by the asuras), and have showered water upon them.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bṛsaya: Bṛsaya is a name of Tvaṣṭā, whose son was Vṛtra; Sāyaṇa, provides a legend in his introduction to the Black Taittirīa Yajuṣ, to illustrate te importance of correctly accentuating the words of the Veda: Indra, had killed a son of Tvaṣṭā, named Viśvarūpa, in conseqence of which there was enmity between them. Upon the occasion of a Soma sacrifice celebrated by Tvaṣṭā, he omitted to include Indra in his invitation to the gods. Indra, however, came an uninvited guest, and by force took a part of the Soma libation. With the remainder Tvaṣṭā performed a sacrifice for the birth of an individual who should avenge his quarrel and destroy his adversary, directing the priest to pray, now let a man be born and prosper, the killer of Indra. In uttering the mantra, however, the officiating priest made a mistake in the accentuation of the term indraghātaka, slayer of Indra, in which sense as a tatpuruṣa compound, the acute accent should have been plural ced upon the last syllable. instrumental ad of this, the reciter of the mantra plural ced the acent upon the first syllable, whereby the compound became a bahuvrīhi epithet, signifying one of whom Indra is the slayer. Consequently, wen by virtue of the rite, Vṛtra was produced, he was fore-doomed by the wrong accentuation to be put to death by Indra instrumental ad of becoming the destroyer. You have acquired for men: kṣitibhyo avanīravindo viṣam abhyo asravaḥ = you have shed poison upon them, or destroyed them
Jamison Brereton
Sarasvatī, tear down the scorners of the gods, the offspring of every tricky Br̥saya.
And (while) you found streambeds for the settlements, you flowed
poison for them, o you rich in prize mares.
Jamison Brereton Notes
The phonologically marked (plain b) name bṛ́ṣaya- is found elsewhere only in I.93.4, where his offspring (there called śéṣaḥ ‘remainder’) are destroyed as they are here. That is also the vs. that contains the parallel passage cited above ad vs. 1.
Although I.93 is a hymn to Agni and Soma and there are no clear connections between the hymns otherwise, at the very least we can probably assume that Bṛṣa was a paṇí-. I do not understand why víśva- modifies this PN: “every Bṛṣaya” meaning Bṛṣaya and his ilk? his kin? (Michael Weiss adds “In Latin a name can be used in the plural to mean ‘people like X’ Multi Mani Ariciae ‘There are many manius types at Aricia’ This is no doubt a universal.”) Or does this imply that the word is not a PN, but a meaningful descriptor of a foe? Acdg. to Klein (DGRV I.434-35), the 2nd hemistich begins with an ex. of inverse utá, conjoining the clauses of c and d though positioned at the beginning of c.
Although this is probably the default explan., I am drawn to Renou’s more content-rich suggestion that utá sets up the contrast between the very different actions of c and d—though under that analysis we might expect a contrastively accented verb in c (*ávindaḥ), and, moreover, he gives no parallel passages in which utá has such a function.
The hapless ‘them’ (ebhyaḥ) in d must be the ‘god-scorners’ (deva-níd-) of a, as is the general consensus.
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The hymn begins with the near-deictic nom. sg. iyám, establishing the feminine subject immediately and emphatically (“this she here”). Since the just-given tr. is at best graceless and, more to the point, not English, I have opted to focus on the gender rather than the deixis. The next vs. also begins with iyám and the final vs. of the tṛca with the voc. sárasvati.
Griffith
Thou castest down, Sarasvati, those who scorned the Gods, the brood of every Brsaya skilled in magic arts.
Thou hast discovered rivers for the tribes of men, and, rich in wealth! made poison flow away from them.
Geldner
Sarasvati, streck die Götterschmäher nieder, die Nachkommenschaft jedes listigen Brisaya. Du gewannst unseren Völkern das Stromland und für jene flossest du von Gift, du an Belohnungen reiche.
Grassmann
Sarasvati, die Götterhasser stoss hinab, die Brut jedwedes trügerischen Zauberers; Den Menschenstämmen schafftest Ströme du herbei, doch jenen gossest Gift du ein, o Spenderin.
Elizarenkova
О Сарасвати, искорени хулителей богов,
Потомство каждого Брисайи колдовского!
В то время как для (наших) поселений ты создала (край, богатый) реками,
Тем ты струила яд, о богатая наградами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह क्या करती है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वाजिनीवति) विज्ञान, क्रिया और (सरस्वती) विद्यायुक्त स्त्री ! तू (देवनिदः) जो विद्वानों की निन्दा करते हैं उनको (नि, बर्हय) निकाल (उत) और (विश्वस्य) समग्र (बृसयस्य) अविद्या छेदन करनेवाले (मायिनः) प्रशंसित बुद्धियुक्त विद्वान् की (प्रजाम्) प्रजा को (अविन्दः) प्राप्त हो तथा (क्षितिभ्यः) पृथिवियों से (अवनीः) रक्षा करनेवाली भूमियों को प्राप्त हो और (एभ्यः) इन भूमि के भीतरी देशों से (विषम्) जल को (अस्रवः) चुआओ निकालो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वही पण्डिता स्त्री श्रेष्ठ है, जो विद्वान् और विद्या के निन्दकों को निकाल विद्या के प्रशंसकों (बड़ाई करनेवालों) का सत्कार करती है और जो भूगर्भादि विद्या जाननेवाली समस्त प्रजा को विद्याऽभिमुख करती है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वाजिनीवति सरस्वती ! त्वं देवनिदो नि बर्हय [उत] विश्वस्य बृसयस्य मायिनः प्रजामविन्दः क्षितिभ्योऽवनीरविन्द एभ्यो विषमस्रवः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा किं करोतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सरस्वति) विद्यायुक्ते स्त्रि (देवनिदः) ये देवान् विदुषो निन्दन्ति तान् (नि) नितराम् (बर्हय) निःसारय (प्रजाम्) (विश्वस्य) समग्रस्य (बृसयस्य) अविद्याछेदकस्य (मायिनः) प्रशंसितप्रज्ञस्य (उत) (क्षितिभ्यः) पृथिवीभ्यः (अवनीः) रक्षिका भूमीः (अविन्दः) प्राप्नुहि (विषम्) उदकम्। विषमित्युदकनाम। (निघं०१.१२) (एभ्यः) भूम्यन्तर्देशेभ्यः (अस्रवः) स्रावय (वाजिनीवति) विज्ञानक्रियायुक्ते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सैव विदुषी स्त्री वरा या विदुषां विद्यायाश्च निन्दकान् दूरीकृत्य विद्याप्रशंसकान् सत्करोति या च भूगर्भादिविद्यावित्सर्वां प्रजां विद्याभिमुखां करोति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी विद्वान व विद्येच्या निंदकांना दूर करते व प्रशंसकाचा सत्कार करते व जी भूगर्भविद्या जाणणारी असून संपूर्ण प्रजेला विद्याभिमुख करते तीच पंडिता स्त्री श्रेष्ठ असते. ॥ ३ ॥
04 प्र णो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ णो देवी᳓ स᳓रस्वती
वा᳓जेभिर्+++(=रसैर्, अश्वैः, जितैः)+++ वाजि᳓नीवती ।
धीना᳓म् अवित्र्य् अ᳙वतु ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र णो॑ दे॒वी सर॑स्वती॒ वाजे॑भिर्वा॒जिनी॑वती ।
धी॒नाम॑वि॒त्र्य॑वतु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र᳓ णो देवी᳓ स᳓रस्वती
वा᳓जेभिर् वाजि᳓नीवती
धीना᳓म् अवित्रि᳓ अवतु
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
devī́ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prá ← prá (invariable)
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vā́jebhiḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vājínīvatī ← vājínīvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
avatu ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
avitrī́ ← avitrī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dhīnā́m ← dhī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
प्र । नः॒ । दे॒वी । सर॑स्वती । वाजे॑भिः । वा॒जिनी॑ऽवती ।
धी॒नाम् । अ॒वि॒त्री । अ॒व॒तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ṇo ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- devī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- vājebhir ← vājebhiḥ ← vāja
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājinīvatī ← vājinīvat
- [noun], nominative, singular, feminine
- “rich; rich in horses.”
- dhīnām ← dhī
- [noun], genitive, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- avitry ← avitrī ← avitṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- “favorable.”
- avatu ← av
- [verb], singular, Present imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
सायण-भाष्यम्
देवी दानादिगुणयुक्ता वाजिनीवती । वाजोऽनं यस्यां क्रियायां सा वाजिनी । तद्युक्ता । धीनां ध्यातॄणां स्तोतॄणाम् अवित्री रक्षित्री । एवंभूता सरस्वती वाजेभिः अन्नैः नः अस्मान् प्र अवतु प्रकर्षेण तर्पयतु ॥
भट्टभास्कर-टीका
देवी सरस्वती वाजेभिः वाजैः रसैर् नो ऽस्मान् प्रावतु प्रकर्षेण रक्षत्वन्नादि दत्वा । सरस्वती विशेष्यते - वाजिनीवती वाजवत्-क्रियावती धीनां धियां अवित्री अभिमतप्रदानेन तर्पयित्री । यद्वा - धीनेति वाङ्नाम । अस्माकं धीनां वाचं प्रावतु, अभिमतप्रदानेन अवित्री पालयित्री तृप्ता वा अस्मदभिमतं शत्रुमारणं करोत्विति ।
यद्वा - अस्मद्दत्तैर्वाजैः पुरोडाशादिभिरन्नैः देवी प्रकर्षेणावतु । ‘उपसर्गाद्बहुलम्’ इति नसो णत्वम् । धीनामिति । छान्दसो नुट्, ‘नामन्यतरस्याम्’ इति नाम उदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“May the divine Sarasvatī, the acceptress of (sacrificial) food, the protectress o her worshippers, sustain us with (abundant) viands.”
Keith
May the goddess Sarasvati
With strength, rich in mares,
Further us, she that aideth prayer.
Jamison Brereton
Let goddess Sarasvatī, rich in prize mares, with her prizes
help us—the helper of visionary thoughts.
᳓
Jamison Brereton Notes
04-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is almost empty of content, in part because so much of each Gāyatrī — not a capacious meter in the first place — is occupied by repeated material: the last 6 of the 8 syllables of the 1st pāda of each vs. contain the nom. (4) or voc. (5, 6) of the NP devī́sárasvatī, and the b pādas of 4 and 6 contain responsive material: vā́jebhiḥ vājínīvatī (4) and x x vā́jeṣu vājini. Otherwise, as a helper (avitrī́) she is twice asked to help (4c avatu, 6b ávā). In the published translation these two impvs. are rendered in two different ways: “Let … help” and “aid” respectively. I would now change the 2nd to “help” as well to mark their essential identity (save for ps.). [Note that the Holland & van Nooten Rig Veda edition restoration of avitry àvatu in 4c is wrong: correct their avitrí to avitrī́.]
Griffith
May the divine Sarasvati, rich in her wealth, protect us well,
Furthering all our thoughts with might
Geldner
Uns soll die Göttin Sarasvati, die an Belohnungen reiche, begünstigen, die Gönnerin der Gebete.
Grassmann
Es schirm der Andacht Schirmerin Sarasvati, die Göttin uns, Mit Kräften sie, die kräftige.
Elizarenkova
Пусть богиня Сарасвати,
Богатая наградами, нам
Поможет, покровительница молитв!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसी रक्षा करनेवाली है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सन्तानो ! जो (देवी) विदुषी (वाजेभिः) अन्नादिकों के साथ (वाजिनीवती) प्रशस्तविज्ञान वा क्रिया से युक्त वा (सरस्वती) विज्ञानयुक्त वाणी से युक्त (नः) हमारी (धीनाम्) बुद्धियों को (अवित्री) रक्षा करनेवाली (प्र, अवतु) अच्छे प्रकार करे, उसको तुम स्वीकार करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माताजनों को चाहिये कि अपने सन्तानों को बाल्यावस्था में अच्छी शिक्षा देकर विद्या से विद्वान् कर उनके साथ अतुल सुख भोगें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सन्ताना ! या देवी वाजेभिर्वाजिनीवती सरस्वती नो धीनामवित्री प्रावतु तां यूयं स्वीकुरुत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा कीदृशी रक्षिकेत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (नः) अस्माकम् (देवी) विदुषी (सरस्वती) विज्ञानयुक्तया वाचाऽऽढ्या (वाजेभिः) अन्नादिभिः (वाजिनीवती) प्रशस्तविज्ञानक्रियासहिता (धीनाम्) प्रज्ञानाम् (अवित्री) रक्षिका (अवतु) ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मातृभिः स्वसन्तानान् बाल्यावस्थायां सुशिक्ष्य विद्यया विदुषः सम्पाद्य तैः सहातुलं सुखं भोक्तव्यम् ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मातांनी आपल्या संतानांना बालपणापासूनच चांगले शिक्षण देऊन विद्येद्वारे विद्वान करावे व त्यांच्याबरोबर अतुल सुख भोगावे. ॥ ४ ॥
05 यस्त्वा देवि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓स् त्वा देवि सरस्वति
उपब्रूते᳓ ध᳓ने हिते᳓
इ᳓न्द्रं न᳓ वृत्रतू᳓रिये
मूलम् ...{Loading}...
यस्त्वा॑ देवि सरस्वत्युपब्रू॒ते धने॑ हि॒ते ।
इन्द्रं॒ न वृ॑त्र॒तूर्ये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓स् त्वा देवि सरस्वति
उपब्रूते᳓ ध᳓ने हिते᳓
इ᳓न्द्रं न᳓ वृत्रतू᳓रिये
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
devi ← devī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
sarasvati ← sárasvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dháne ← dhána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
hité ← √dhā- 1 (root)
{case:LOC, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
upabrūté ← √brū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
vr̥tratū́rye ← vr̥tratū́rya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
यः । त्वा॒ । दे॒वि॒ । स॒र॒स्व॒ति॒ । उ॒प॒ऽब्रू॒ते । धने॑ । हि॒ते ।
इन्द्र॑म् । न । वृ॒त्र॒ऽतूर्ये॑ ॥
Hellwig Grammar
- yas ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- devi ← devī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- sarasvaty ← sarasvati ← sarasvatī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- upabrūte ← upabrū ← √brū
- [verb], singular, Present indikative
- dhane ← dhana
- [noun], locative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- hite ← dhā
- [verb noun], locative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vṛtratūrye ← vṛtratūrya
- [noun], locative, singular, neuter
- “battle.”
सायण-भाष्यम्
हे देवि सरस्वति यः स्तोता वृत्रतूर्ये संग्रामे धने हिते निहिते निमित्तभूते सति इन्द्रं न इन्द्रमिव त्वाम् उपब्रूते स्तौति तं रक्षेति शेषः ॥ ॥ ३० ॥
Wilson
English translation:
“Divine Sarasvatī, protect him engaged in conflict for the sake of wealth, who glorifies you like Indra.”
Jamison Brereton
Whoever makes appeal to you, goddess Sarasvatī, when the stake is set, as if to Indra at the overcoming of Vr̥tra, ᳓
Jamison Brereton Notes
04-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is almost empty of content, in part because so much of each Gāyatrī — not a capacious meter in the first place — is occupied by repeated material: the last 6 of the 8 syllables of the 1st pāda of each vs. contain the nom. (4) or voc. (5, 6) of the NP devī́sárasvatī, and the b pādas of 4 and 6 contain responsive material: vā́jebhiḥ vājínīvatī (4) and x x vā́jeṣu vājini. Otherwise, as a helper (avitrī́) she is twice asked to help (4c avatu, 6b ávā). In the published translation these two impvs. are rendered in two different ways: “Let … help” and “aid” respectively. I would now change the 2nd to “help” as well to mark their essential identity (save for ps.). [Note that the Holland & van Nooten Rig Veda edition restoration of avitry àvatu in 4c is wrong: correct their avitrí to avitrī́.]
05-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This, the middle vs. of the tṛca, consists only of a rel. cl., which I consider preposed to vs. 6, though without a resumptive pronoun correlative with yáḥ. I supply one (‘him’) as obj. of ávā in 6b. Both Geldner and Renou instead supply ‘us’ as the obj. of that verb, leaving the rel. cl. in 5 without any syntactic tether. The middle vs. of the next tṛca (8) also consists just of a rel. cl.
Griffith
Whoso, divine Sarasvati, invokes thee where the prize is set,
Like Indra when he smites the foe.
Geldner
So dich, Göttin Sarasvati, einer anruft, wenn der Siegerpreis ausgesetzt ist, wie den Indra in der Vritraschlacht,
Grassmann
Wer dich, Göttin Sarasvati, wie Indra in der Vritraschlacht Herbeiruft, wenn sich Kampf erhebt,
Elizarenkova
Если к тебе, о богиня Сарасвати,
Обращаются, когда установлена ставка,
Как к Индре в борьбе с врагами,
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह किसके तुल्य क्या करती है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (देवि) विदुषी (सरस्वति) विज्ञानयुक्ता भार्या ! (यः) जो (त्वा) तुझे (वृत्रतूर्ये) मेघ के हिंसन में (इन्द्रम्) बिजुली के (न) समान (हिते) सुख करनेवाले (धने) द्रव्य के निमित्त (उपब्रूते) कहता है, उस विद्वान् पति की तू सेवा कर ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। हे पुरुषो ! जैसे पतिव्रता विदुषी स्त्रियाँ तुम लोगों को सत्य ग्रहण कराकर प्रिय वचन कहती हैं, वैसे इनके साथ तुम भी हित करो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे देवि सरस्वति भार्ये ! यस्त्वा वृत्रतूर्य इन्द्रं न हिते धन उपब्रूते तं विद्वांसं पतिं त्वं सेवस्व ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा किंवत् किं करोतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (त्वा) त्वाम् (देवि) विदुषी (सरस्वति) विज्ञानयुक्ते (उपब्रूते) (धने) द्रव्ये (हिते) सुखकरे (इन्द्रम्) विद्युतम् (न) इव (वृत्रतूर्ये) मेघस्य हिंसने ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। हे पुरुषा ! यथा पतिव्रता विदुष्यः स्त्रियो युष्मान् सत्यं ग्राहयित्वा प्रियं वदन्ति तथैताभिस्सह यूयमपि हितं वदत ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे पुरुषांनो ! जशा पतिव्रता स्त्रिया सत्य स्वीकार करावयास लावून तुमच्याशी गोड बोलतात तसे तुम्हीही त्यांच्याशी हितकारक बोला. ॥ ५ ॥
06 त्वं देवि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ देवि सरस्वति
अ᳓वा वा᳓जेषु वाजिनि
र᳓दा पूषे᳓व नः सनि᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
त्वं दे॑वि सरस्व॒त्यवा॒ वाजे॑षु वाजिनि ।
रदा॑ पू॒षेव॑ नः स॒निम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तुवं᳓ देवि सरस्वति
अ᳓वा वा᳓जेषु वाजिनि
र᳓दा पूषे᳓व नः सनि᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
devi ← devī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
sarasvati ← sárasvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
áva ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vā́jeṣu ← vā́ja- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
vājini ← vājín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
iva ← iva (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pūṣā́ ← pūṣán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ráda ← √rad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
saním ← saní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । दे॒वि॒ । स॒र॒स्व॒ति॒ । अव॑ । वाजे॑षु । वा॒जि॒नि॒ ।
रद॑ । पू॒षाऽइ॑व । नः॒ । स॒निम् ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- devi ← devī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- sarasvaty ← sarasvati ← sarasvatī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- avā ← avāḥ ← av
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- vājeṣu ← vāja
- [noun], locative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājini ← vājin
- [noun], vocative, singular, feminine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- radā ← rada ← rad
- [verb], singular, Present imperative
- “dig.”
- pūṣeva ← pūṣā ← pūṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- pūṣeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sanim ← sani
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gain.”
सायण-भाष्यम्
हे देवि दानादिगुणयुक्ते हे वाजिनि । वाजो बलमन्नं वा । तद्युक्ते हे सरस्वति त्वं वाजेषु संग्रामेषु अव अस्मान् रक्ष । अपि च नः अस्मभ्यं पूषेव पोषको देव इव सनिं संभजनीयं धनं रद विलिख । प्रयच्छेति यावत् ॥
Wilson
English translation:
“Divine Sarasvatī, abounding in food, protect us in combat, and, like Pūṣan, give us gifts.”
Jamison Brereton
Aid (him), goddess Sarasvatī, at the prize (contests), you prizewinner. Channel gain to us, like Pūṣan. ᳓
Jamison Brereton Notes
04-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is almost empty of content, in part because so much of each Gāyatrī — not a capacious meter in the first place — is occupied by repeated material: the last 6 of the 8 syllables of the 1st pāda of each vs. contain the nom. (4) or voc. (5, 6) of the NP devī́sárasvatī, and the b pādas of 4 and 6 contain responsive material: vā́jebhiḥ vājínīvatī (4) and x x vā́jeṣu vājini. Otherwise, as a helper (avitrī́) she is twice asked to help (4c avatu, 6b ávā). In the published translation these two impvs. are rendered in two different ways: “Let … help” and “aid” respectively. I would now change the 2nd to “help” as well to mark their essential identity (save for ps.). [Note that the Holland & van Nooten Rig Veda edition restoration of avitry àvatu in 4c is wrong: correct their avitrí to avitrī́.]
05-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This, the middle vs. of the tṛca, consists only of a rel. cl., which I consider preposed to vs. 6, though without a resumptive pronoun correlative with yáḥ. I supply one (‘him’) as obj. of ávā in 6b. Both Geldner and Renou instead supply ‘us’ as the obj. of that verb, leaving the rel. cl. in 5 without any syntactic tether. The middle vs. of the next tṛca (8) also consists just of a rel. cl.
Griffith
Aid us, divine Sarasvad, thou who art strong in wealth and power
Like Pusan, give us opulence.
Geldner
Dann schenke du Göttin Sarasvati, du Siegerin in den Wettkämpfen, uns deine Gunst. Laß uns gleich Pusan Gewinn zukommen!
Grassmann
Dem hilf Göttin Sarasvati, in Kämpfen, starke Kämpferin; Wie Puschan theil uns Gaben zu.
Elizarenkova
Ты, о богиня Сарасвати,
Помоги с наградами, о богатая наградами!
Словно Пушан, проложи нам (путь) к добыче!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह क्या करती है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (देवि) कामना करनेवाली (वाजिनि) प्रशस्तविज्ञानयुक्त (सरस्वति) विदुषी स्त्री ! (त्वम्) तू (नः) हमारी (सनिम्) सत्य और असत्य के विभाग करनेवाली बुद्धि को (वाजेषु) प्राप्तव्य पदार्थों में (पूषेव) भूमि के समान (अवा) पालो और (रदा) विशेषता से लिखो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे वरानने=सुन्दर मुखवाली ! तुम पृथिवी के समान सबका धारण करो और प्रज्ञा देओ ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे देवि वाजिनि सरस्वति ! त्वं नः सनिं वाजेषु पूषेवावा रदा च ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा किं करोतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (देवि) कामयमाने (सरस्वति) विदुषी (अवा) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (वाजेषु) प्राप्तव्येषु पदार्थेषु (वाजिनि) प्रशस्तविज्ञानयुक्ते (रदा) विलिख (पूषेव) भूमिरिव (नः) अस्माकम् (सनिम्) सत्याऽसत्ययोर्विभाजिकां धियम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे वरानने ! त्वं पृथिवीव सर्वेषां धारणं विधेहि प्रज्ञां च देहि ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सुंदर स्त्री ! तू पृथ्वीप्रमाणे सर्वांना धारण कर व बुद्धी दे. ॥ ६ ॥
07 उत स्या - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उत᳓ स्या᳓ नः स᳓रस्वती
घोरा᳓ हि᳓रण्यवर्तनिः
वृत्रघ्नी᳓ वष्टि सुष्टुति᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त स्या नः॒ सर॑स्वती घो॒रा हिर॑ण्यवर्तनिः ।
वृ॒त्र॒घ्नी व॑ष्टि सुष्टु॒तिम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उत᳓ स्या᳓ नः स᳓रस्वती
घोरा᳓ हि᳓रण्यवर्तनिः
वृत्रघ्नी᳓ वष्टि सुष्टुति᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
syā́ ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
utá ← utá (invariable)
ghorā́ ← ghorá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
híraṇyavartaniḥ ← híraṇyavartani- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
suṣṭutím ← suṣṭutí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vaṣṭi ← √vaś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥traghnī́ ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
उ॒त । स्या । नः॒ । सर॑स्वती । घो॒रा । हिर॑ण्यऽवर्तनिः ।
वृ॒त्र॒ऽघ्नी । व॒ष्टि॒ । सु॒ऽस्तु॒तिम् ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- syā ← tya
- [noun], nominative, singular, feminine
- “that.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- ghorā ← ghora
- [noun], nominative, singular, feminine
- “awful; dangerous; terrific; intense; dreadful.”
- hiraṇyavartaniḥ ← hiraṇya
- [noun]
- “aureate; gold.”
- hiraṇyavartaniḥ ← vartaniḥ ← vartani
- [noun], nominative, singular, feminine
- “path; East; way.”
- vṛtraghnī ← vṛtra
- [noun], masculine
- “enemy.”
- vṛtraghnī ← ghnī ← ghna
- [noun], nominative, singular, feminine
- “curative; removing; killing; destroying; māraka; multiplied.”
- vaṣṭi ← vaś
- [verb], singular, Present indikative
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- suṣṭutim ← suṣṭuti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hymn; praise.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च स्या सा प्रसिद्धा सरस्वती घोरा शत्रूणां भयकारिणी हिरण्यवर्तनिः । वर्ततेऽनेनेति वर्तनी रथः । हिरण्यमयो वर्तनिर्यस्याः सा तथोक्ता । वृत्रघ्नी वृत्राणां शत्रूणां हन्त्री । एवंभूता सा सरस्वती नः अस्मदीयां सुष्टुतिं शोभनां स्तुतिं वष्टि कामयताम् ।
Wilson
English translation:
“May the fierce Sarasvatī, riding in a golden chariot, the destructress of enemies, be plural ased by our earnest laudation.”
Jamison Brereton
And this Sarasvatī, having a golden course, fearsome,
obstacle-smashing, wants our good praise—
Jamison Brereton Notes
The vs.-initial utá seems to introduce the tṛca, as does the identically placed utá in vs. 10.
07-09 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Unlike the preceding tṛca, this one dispenses with repetition and therefore has more room for meat, comparatively speaking.
Griffith
Yea, this divine Sarasvati, terrible with her golden path,
Foe-slayer, claims our eulogy.
Geldner
Und diese furchtbare Sarasvati mit goldenen Rädern, die Feindetöterin wünscht von uns ein Loblied:
Grassmann
Sie, die auf goldnen Pfaden kommt, die mächtige Sarasvati, Die Feinde schlägt, begehrt Gesang.
Elizarenkova
А эта Сарасвати,
Грозная, с золотым путем,
Убийца врагов, хочет от нас прекрасной хвалы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसी है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (हिरण्यवर्त्तनिः) जिसमें विद्याव्यवहार का वर्त्ताव है वह (घोरा) दुष्टों को दुःख देनेवाली (वृत्रघ्नी) मेघ को हननेवाली बिजुली के समान (सरस्वती) विज्ञान भरी हुई वाणी (नः) हम लोगों को सुखी करती (स्या) वह (उत) भी हमारी (सुष्टुतिम्) सुन्दर प्रशंसा की (वष्टि) कामना करती है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो बिजुली की चमक दमक के समान सुन्दर शोभावाली विदुषी स्त्री घर के कार्यों की प्रकाश करनेवाली तथा सन्तानों की विद्या की कामना करती है, वही यहाँ सौभाग्यवती होती है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! या हिरण्यवर्त्तनिर्घोरा वृत्रघ्नी सरस्वती नः सुखयति स्योत नोऽस्माकं सुष्टुतिं वष्टि ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा कीदृशीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) (स्या) सा (नः) अस्माकम् (सरस्वती) विज्ञानयुक्ता वाणी (घोरा) दुष्टानां दुःखप्रदा (हिरण्यवर्त्तनिः) हिरण्यस्य विद्याव्यवहारस्य वर्त्तनिर्मार्गो यस्यां सा (वृत्रघ्नी) मेघहन्त्री विद्युदिव (वष्टि) कामयते (सुष्टुतिम्) शोभनां प्रशंसाम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या विद्युल्लतेव सुशोभा विदुषी स्त्री गृहकृत्यप्रकाशिनी सन्तानविद्यां कामयते सैव सौभाग्यवती जायते ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी विद्युल्लतेप्रमाणे सुशोभित विदुषी स्त्री गृहकृत्यात दक्ष असून संतानांच्या विद्येची कामना करते तीच सौभाग्यवती असते. ॥ ७ ॥
08 यस्या अनन्तो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓स्या अनन्तो᳓ अ᳓ह्रुतस्
त्वेष᳓श् चरिष्णु᳓र् अर्णवः᳓
अ᳓मश् च᳓रति रो᳓रुवत्
मूलम् ...{Loading}...
यस्या॑ अन॒न्तो अह्रु॑तस्त्वे॒षश्च॑रि॒ष्णुर॑र्ण॒वः ।
अम॒श्चर॑ति॒ रोरु॑वत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓स्या अनन्तो᳓ अ᳓ह्रुतस्
त्वेष᳓श् चरिष्णु᳓र् अर्णवः᳓
अ᳓मश् च᳓रति रो᳓रुवत्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
áhrutaḥ ← áhruta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
anantáḥ ← anantá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yásyāḥ ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
arṇaváḥ ← arṇavá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cariṣṇúḥ ← cariṣṇú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tveṣáḥ ← tveṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ámaḥ ← áma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cárati ← √carⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
róruvat ← √rū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यस्याः॑ । अ॒न॒न्तः । अह्रु॑तः । त्वे॒षः । च॒रि॒ष्णुः । अ॒र्ण॒वः ।
अमः॑ । चर॑ति । रोरु॑वत् ॥
Hellwig Grammar
- yasyā ← yasyāḥ ← yad
- [noun], genitive, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ananto ← anantaḥ ← ananta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “infinite; ananta [word]; countless; permanent; boundless.”
- ahrutas ← ahrutaḥ ← ahruta
- [noun], nominative, singular, masculine
- tveṣaś ← tveṣaḥ ← tveṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “awful; brilliant; aglitter(p); bright.”
- cariṣṇur ← cariṣṇuḥ ← cariṣṇu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mobile; moving.”
- arṇavaḥ ← arṇava
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wavy; flowing.”
- amaś ← amaḥ ← ama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “am; panic; power; ferocity.”
- carati ← car
- [verb], singular, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- roruvat ← roro ← √ru
- [verb noun], nominative, singular
- “bellow.”
सायण-भाष्यम्
यस्याः सरस्वत्याः अमः बलम् अनन्तः अपर्यन्तोऽपरिमितः अह्रुतः अहिंसितोऽकुटिलो वा त्वेषः दीप्तः चरिष्णुः चरणशीलः । सर्वत्राप्रतिहतगतिरित्यर्थः । अर्णवः उदकवान् । उदकप्रद इत्यर्थः । एवंभूतः सन् रोरुवत् भृशं शब्दं कुर्वन् चरति वर्तते सा नो विश्व इत्युत्तरत्र संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“May she whose might, infinite, undeviating, splendid, progressive, water-shedding, proceeds loud-sounding.”
Jamison Brereton
Whose boundless, unswerving, turbulent, roving flood,
her onslaught, proceeds ever roaring.
Jamison Brereton Notes
Like vs. 5, this middle vs. of the tṛca contains only a rel. cl., which I consider to hang off vs. 7, though it could also attach to the flg. vs. 9. Both 7 and 9 have an overt possible correlative for yásyāḥ in 8a: 7a syā́… sárasvatī, 9a sā́.
07-09 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Unlike the preceding tṛca, this one dispenses with repetition and therefore has more room for meat, comparatively speaking.
Griffith
Whose limitless unbroken flood, swift-moving with a rapid rush,
Comes onward with tempestuous roar.
Geldner
Deren Andrang endlos, ungebrochen, heftig, wallend, wogend unter Brüllen dahingeht.
Grassmann
Sie, deren starker Wogendrang ohn’ Ende, ungehindert stets, Vordringend, wallend, brausend geht.
Elizarenkova
(Та,) чья бесконечная, непетляющая,
Опасная, подвижная, бурная
Стремнина мчится, громко ревя…
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह वाणी कैसी है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यस्याः) जिस वाणी का (अह्रुतः) अकुटिल सरल (त्वेषः) प्रकाश वा (चरिष्णुः) जानेवाले (अनन्तः) निःसीम (अर्णवः) समुद्र के तुल्य आकाश (रोरुवत्) निरन्तर शब्द करता वा (अमः) फैलनेवाला (चरति) प्राप्त होता है, उसको तुम जानो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जितना आकाश है, उतना ही शब्द अनन्त है, जैसे समुद्र में जल पूरा है, वैसे आकाश में शब्द है, यह जानो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यस्या वाचोऽह्रुतस्त्वेषश्चरिष्णुरनन्तोऽर्णवो रोरुवदमश्चरति तां यूयं विजानीत ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा वाक् कीदृशीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्याः) सरस्वत्या वाचः (अनन्तः) निःसीमः (अह्रुतः) अकुटिलः सरलः (त्वेषः) प्रकाशः (चरिष्णुः) गन्ता (अर्णवः) समुद्र इवाऽऽकाशः (अमः) यो गच्छति (चरति) प्राप्नोति (रोरुवत्) भृशं रौति शब्दं करोति ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यावानाकाशस्तावानेव शब्दोऽनन्तो यथा समुद्रे जलं पूर्णमस्ति तथैवाऽऽकाशे शब्दोऽस्तीति विजानीत ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जितके आकाश आहे तितके शब्द अनंत आहेत. जसे समुद्रात जल परिपूर्ण असते तसे आकाशात शब्द असतात हे जाणा. ॥ ८ ॥
09 सा नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सा᳓ नो वि᳓श्वा अ᳓ति द्वि᳓षः
स्व᳓सॄर् अन्या᳓ ऋता᳓वरी
अ᳓तन्न् अ᳓हेव सू᳓रियः
मूलम् ...{Loading}...
सा नो॒ विश्वा॒ अति॒ द्विषः॒ स्वसॄ॑र॒न्या ऋ॒ताव॑री ।
अत॒न्नहे॑व॒ सूर्यः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
सा᳓ नो वि᳓श्वा अ᳓ति द्वि᳓षः
स्व᳓सॄर् अन्या᳓ ऋता᳓वरी
अ᳓तन्न् अ᳓हेव सू᳓रियः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
áti ← áti (invariable)
dvíṣaḥ ← dvíṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
anyā́ḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
r̥tā́varī ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
svásr̥̄ḥ ← svásar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
áhā ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
átan ← √tan- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सा । नः॒ । विश्वा॑ । अति॑ । द्विषः॑ । स्वसॄः॑ । अ॒न्याः । ऋ॒तऽव॑री ।
अत॑न् । अहा॑ऽइव । सूर्यः॑ ॥
Hellwig Grammar
- sā ← tad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- viśvā ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- dviṣaḥ ← dviṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hate; dviṣ; hostility; hostility.”
- svasṝr ← svasṝḥ ← svasṛ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “sister; svasṛ [word].”
- anyā ← anyāḥ ← anya
- [noun], accusative, plural, feminine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- ṛtāvarī ← ṛtāvan
- [noun], nominative, singular, feminine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- atann ← atan ← tan
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “expand; perform; cause; increase; write; spread; produce; spread; speak; propagate.”
- aheva ← ahā ← aha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “day; aha [word]; day.”
- aheva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
सायण-भाष्यम्
सा सरस्वती नः अस्मान् विश्वाः सर्वाः द्विषः द्वेष्ट्रीः प्रजाः अति नयतु अतितारयतु । तथा स्वसॄः स्वयं सारिणीः सहोत्पन्ना वा ऋतावरीः । ऋतमित्युदकनाम । तद्युक्ताः अन्याः च नदीरस्मानतिनयतु । यद्वा । जस्येव ‘वा छन्दसि इति पूर्वसवर्णदीर्घः । उदकवत्यः स्वसारो भगिन्योऽन्या गङ्गाद्या नद्यश्चास्मान् शत्रून् अतिनयन्तु। तत्र दृष्टान्तः । सूर्यः सर्वस्य प्रेरक आदित्यः अतन् सततं गच्छन् अहेव अहानीव । यथाहानि शीघ्रमतिनयति तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“Overcome all our adversaries, and bring to us her other water-laden sisters, as the ever-rolling sun (leads on) the days.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bring to us: ati svasṛranyā ṛtāvarī: ati = atini, to lead over or beyond, or ati dviṣaḥ, may the other sisters overcome those who hate us
Jamison Brereton
Beyond all hatreds, beyond her other sisters [=rivers] has the
truthful one
extended us, like the sun the days.
Jamison Brereton Notes
The various tr. (Geldner, Renou, Klein [DGRV I.402]) supply a verb in pāda a, reserving átan (c) for bc. I do not see why. Both Geldner (n. 9a) and Renou do allow for the possibility that átan has domain over the whole vs., but both identify that possible constr. as a zeugma. Again, I don’t see why – while it is true that hatreds and rivers are different kinds of entities, mingling of the mental and the physical is standard practice in the RV.
Because of its position within the NP víśvā áti dvíṣaḥ, áti is probably not a preverb in tmesis, but rather an adposition. This view is supported by the fact that there are no other exx. of áti √tan in the RV (as Renou points out) or elsewhere, at least acdg. to Mon-Wms.
The position of anyā́ḥ identifies the sisters as a defined and limited group, and of course, as the next vs. states (10b saptásvasā), Sarasvatī has precisely seven sister rivers.
07-09 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Unlike the preceding tṛca, this one dispenses with repetition and therefore has more room for meat, comparatively speaking.
Griffith
She hath spread us beyond all foes, beyond her Sisters, Holy One,
As Surya spreadeth out the days.
Geldner
Sie hat uns über alle Anfeindungen hinweg geholfen; die Gesetzestreue hat uns über ihre anderen Schwestern ausgedehnt wie die Sonne die Tage.
Grassmann
Sie dehnt’ uns durch der Schwestern Schar und über alle Feinde aus, Die hehre, wie die Sonn’ ihr Licht.
Elizarenkova
Она нас (переправила) через все проявления враждебности.
Верная закону, других сестер
Она протянула (для нас), как солнце – дни.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसी है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (सा) वह (ऋतावरी) उषा=प्रभातवेला (नः) हमारे (विश्वाः) समस्त (द्विषः) द्वेषी जनों को (अति) अतिक्रमण=उल्लङ्घन कराती है और (सूर्यः) सूर्य (अहेव) दिनों को जैसे (अतन्) व्याप्त होता, वैसे (अन्याः) और (स्वसॄः) भगिनियों के समान वर्त्तमान गत विगत प्रभातवेलाओं का संयोग करती है ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जो वाणी अच्छे प्रकार प्रयोग की हुई सुख और अन्यथा कही हुई दुःख प्रदान करती है। जो सत्यवादी हैं, वे ही मिथ्या कहना नहीं चाहते, जैसे सूर्य समस्त मूर्त्तिमान् द्रव्यों को प्रकाशित करता है, वैसे ही यह वाणी सब व्यवहारों को प्रकाशित करती है ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः ! सा ऋतावरी नोऽस्माकं विश्वा द्विषोऽति क्रामयति सूर्य्योऽहेवाऽतन्नन्याः स्वसॄः स्वसार इव संयनुक्ति ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा कीदृशीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सा) (नः) अस्माकम् (विश्वाः) सर्वान् (अति) (द्विषः) द्वेष्टॄन् (स्वसृः) स्वसेव वर्त्तमानाः (अन्याः) (ऋतावरी) उषाः (अतन्) व्याप्नुवन् (अहेव) दिनानीव (सूर्य्यः) ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! या वाक् सम्यक् प्रयुक्ता सती सुखमन्यथोक्ता सती दुःखं च प्रयच्छति, ये सत्यवादिनः सन्ति त एव मिथ्या वक्तुं नेच्छन्ति यथा सूर्य्यः सर्वान् मूर्त्तान् द्रव्यान् प्रकाशयति तथैवेयं वाक् सर्वान् व्यवहारान् द्योतयति ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! चांगली वाणी सुख देते व वाईट वाणी दुःख देते. जे सत्यवादी असतात ते मिथ्या वचन बोलत नाहीत. जसा सूर्य संपूर्ण मूर्तिमान द्रव्यांना प्रकाशित करतो तसेच वाणी सर्व व्यवहार प्रकट करते. ॥ ९ ॥
10 उत नः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उत᳓ नः प्रिया᳓ प्रिया᳓सु
+++(कृत्तिका-रूप-)+++सप्त᳓-स्वसा सु᳓जुष्टा ।
+++(प्रजापति-शकट-स्था)+++ स᳓रस्वती स्तो᳓म्या भूत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त नः॑ प्रि॒या प्रि॒यासु॑ स॒प्तस्व॑सा॒ सुजु॑ष्टा ।
सर॑स्वती॒ स्तोम्या॑ भूत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उत᳓ नः प्रिया᳓ प्रिया᳓सु
सप्त᳓स्वसा सु᳓जुष्टा
स᳓रस्वती स्तो᳓मिया भूत्
मूलम् तैत्तिरीयम्
उ॒त न॑ᳶ प्रि॒या प्रि॒यासु॑ । स॒प्तस्वसा॒ सुजु॑ष्टा । सर॑स्वती॒ स्तोम्या॑ऽभूत् ।
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
priyā́ ← priyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
priyā́su ← priyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
utá ← utá (invariable)
saptásvasā ← saptásvasar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sújuṣṭā ← sújuṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
bhūt ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
stómyā ← stómya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
उ॒त । नः॒ । प्रि॒या । प्रि॒यासु॑ । स॒प्तऽस्व॑सा । सुऽजु॑ष्टा ।
सर॑स्वती । स्तोम्या॑ । भू॒त् ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- priyā ← priya
- [noun], nominative, singular, feminine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- priyāsu ← priya
- [noun], locative, plural, feminine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- saptasvasā ← sapta ← saptan
- [noun]
- “seven; seventh.”
- saptasvasā ← svasā ← svasṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- “sister; svasṛ [word].”
- sujuṣṭā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sujuṣṭā ← juṣṭā ← juṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- stomyā ← stomya
- [noun], nominative, singular, feminine
- “applaudable.”
- bhūt ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च नः अस्माकं प्रियासु प्रियाणां मध्ये प्रिया प्रियतमा सप्तस्वसा। गायत्र्यादीनि सप्त छन्दांसि स्वसारो यस्यास्तादृशी । नदरूपायास्तु गङ्गाद्याः सप्त नद्यः स्वसारः । सुजुष्टा सुष्ठु पुरातनैर्ऋषिभिः सेविता । एवंभूता सरस्वती देवी स्तोम्या भूत् स्तोतव्या भवतु ॥ ॥ ३१ ॥
1षष्ठेऽनुवाके प्रथमामृचमाह - इयं सरस्वती स्तोम्या स्तोत्रयोग्याऽभूत् । कीदृशी? प्रियासु देवतासु मध्येऽत्यन्तं प्रिया उत अपि च नोऽस्माकं विशेषतः प्रिया, सप्तसंख्याका ब्रह्मीमहेश्वरीत्याद्या देवताः स्वसारो भगिन्यो यस्याः सा सप्तस्वसा । सुजुष्टा सुष्ठु सेविता ॥
Wilson
English translation:
“May Sarasvatī, who has seven sisters, who is dearest among those dear to us, and is fully propitiated, be ever adorable.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Seven sisters: saptasvasā: either the seven metres of the vedas, or the seven rivers
Jamison Brereton
And she, dear(est) among the dear (rivers), having seven sisters, very delightful—
Sarasvatī is (ever) worthy of our praise.
Jamison Brereton Notes
On tṛca-introducing utá see ad 7 above.
We might expect the splv. priyátamā in this construction.
I don’t exactly know how to interpr. the VP stómyā bhūt, with injunc. aor. of √bhū (or indic. aor? the Saṃhitā sequence stómyābhūt could contain augmented abhūt) and the pseudo-gerundive stómya-. The same construction is found in vs. 12 hávyā bhūt (or hávyā *abhūt). In vs. 12 Hoffmann (140) takes it as iterative, presumably because of the āmreḍita vā́je-vāje: “‘ist bei jedem Preiskampf anzurufen.” But √bhū is a change-of-state verb and the aorist should (in a wellbehaved language) be punctual. In both vss. the standing characteristics of Saravatī are being described, so she should not have “become one worthy to be praised/invoked,” because the just-mentioned characteristics are not new. We might speculate that, because there’s no injunctive of √as, in order to express a nontemporally marked copula (as opposed to a nominal sentence with suppressed copula) you have to turn to √bhū and the aorist injunctive. But this seems like a long shot. Geldner and Renou take it as modal: “… sei … preisenswert”; “soit apte à (recevoir) … la louange” (though Renou remarks “bhūt au sens d’abhūt,” without recognizing that the Saṃhitā text could in fact contain abhūt). Note that vs. 13 (which is not part of this tṛca) contains a predicated pseudo-gerundive in the same semantic sphere, upastútyā ‘to be praised’, without aux.
Griffith
Yea, she most dear amid dear stream, Seven-sistered, graciously inclined,
Sarasvati hath earned our praise.
Geldner
Lieb unter Lieben, mit ihren sieben Schwestern willkommen sei Sarasvati auch uns preisenswert.
Grassmann
Die uns unter lieben lieb ist, freundlich mit den sieben Schwestern, Sei Sarasvati zu preisen.
Elizarenkova
И пусть Сарасвати, любимая среди любимых,
С семью сестрами, очень ценимая,
Будет у нас достойной восхвалений!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसी है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (नः) हमारी (सरस्वती) वह सरस्वती जिसको बहुत अन्तरिक्ष का सम्बन्ध है तथा (प्रियासु) सुख देनेवाली क्रिया वा स्त्रियों में (प्रिया) मनोहर (सप्तस्वसा) जिसके सात अर्थात् पाँच प्राण, मन और बुद्धि बहिन के समान वर्त्तमान तथा (सुजुष्टा) अच्छे प्रकार सेवित की हुई (उत) और (स्तोम्या) स्तुति करने योग्य (भूत्) हो, वैसे तुम्हारी भी हो ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य सब ओर से शुद्धि करनेवाली सत्य वाणी को जानते हैं, वे ही प्रशंसा करने योग्य होते हैं ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा नः सरस्वती प्रियासु प्रिया सप्तस्वसा सुजुष्टोत स्तोम्या भूत्तथा युष्माकमपि भवतु ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा कीदृशीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) अपि (नः) अस्माकम् (प्रिया) कमनीया (प्रियासु) सुखप्रदासु स्त्रीषु वा (सप्तस्वसा) सप्त पञ्च प्राणा मनो बुद्धिश्च स्वसेव यस्याः सा (सुजुष्टा) सुष्ठु सेविता (सरस्वती) सरो बह्वन्तरिक्षं सम्बद्धं विद्यते यस्याः सा (स्तोम्या) स्तोतुमर्हा (भूत्) भवतु ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः सर्वतः शुद्धिकरीं सत्यां वाचं जानन्ति त एव प्रशंसनीया भवन्ति ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे सर्वस्वी पवित्र करणारी सत्य वाणी जाणतात तीच प्रशंसनीय असतात. ॥ १० ॥
11 आपप्रुषी पार्थिवान्युरु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आपप्रु᳓षी पा᳓र्थिवानि
उरु᳓ र᳓जो अन्त᳓रिक्षम्
स᳓रस्वती निद᳓स् पातु
मूलम् ...{Loading}...
आ॒प॒प्रुषी॒ पार्थि॑वान्यु॒रु रजो॑ अ॒न्तरि॑क्षम् ।
सर॑स्वती नि॒दस्पा॑तु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आपप्रु᳓षी पा᳓र्थिवानि
उरु᳓ र᳓जो अन्त᳓रिक्षम्
स᳓रस्वती निद᳓स् पातु
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
āpaprúṣī ← √prā- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
pā́rthivāni ← pā́rthiva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
antárikṣam ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rájaḥ ← rájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
urú ← urú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
nidáḥ ← níd- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
pātu ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
आ॒ऽप॒प्रुषी॑ । पार्थि॑वानि । उ॒रु । रजः॑ । अ॒न्तरि॑क्षम् ।
सर॑स्वती । नि॒दः । पा॒तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- āpapruṣī ← āprā ← √prā
- [verb noun], nominative, singular
- pārthivāny ← pārthivāni ← pārthiva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “earthly; earthen; mundane; royal; tellurian; sublunar.”
- uru
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- rajo ← rajaḥ ← rajas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- antarikṣam ← antarikṣa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- nidas ← nidaḥ ← nid
- [noun], ablative, singular, feminine
- “derision; scoffer; contempt.”
- pātu ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; govern.”
सायण-भाष्यम्
पार्थिवानि पृथिव्याः संबन्धीनि उरु उरूणि विस्तीर्णानि रजः रजांसि लोकान् अन्तरिक्षम् अन्तरा क्षान्तं नभश्च आपप्रुषी स्वतेजसा पूरितवती सरस्वती देवी निदः निन्दकाच्छत्रोः पातु अस्मान् रक्षतु ॥
Wilson
English translation:
“May Sarasvatī, filing (with radiance) the expanse of earth and heaven, defend us from the reviled.”
Jamison Brereton
Having filled the earthly (places), the broad realm, the midspace, let Sarasvatī protect (us) from scorn.
Jamison Brereton Notes
In b urú rájaḥ ‘broad realm’ is identical with antárikṣam ‘midspace’.
Perhaps supplying two terms for one place is designed to give the impression of the usual three-termed whole, earth, midspace, heaven — here: earth, midspace x2. The river’s physical position presumably precludes claiming that she has filled heaven as well.
Griffith
Guard us from hate Sarasvati, she who hath filled the realms of earth,
And that wide tract, the firmament!
Geldner
Die irdischen Räume, den weiten Raum, das Luftreich hat sie erfüllt: Sarasvati soll uns vor Schmähung schützen!
Grassmann
Die das Irdische erfüllt hat und die Luft, den weiten Weltraum, Schütz Sarasvati vor Schmach uns.
Elizarenkova
Заполнив земные (просторы),
Широкое пространство – воздух,
Пусть Сарасвати защитит от хулы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसी और क्या करती है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (पार्थिवानि) अन्तरिक्ष में प्रसिद्ध हुए वा विदित हुए (उरु) बहुत (रजः) परमाणु आदि पदार्थों को तथा (अन्तरिक्षम्) आकाश को (आपप्रुषी) सब ओर से व्याप्त (सरस्वती) विद्या और उत्तम शिक्षायुक्त वाणी हम लोगों को (निदः) निन्दकों से (पातु) बचावे ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो वाणी सर्वत्र आकाश में व्याप्त है, उसको जान के इससे किसी की भी निन्दा अर्थात् गुणों में दोषारोपण और दोषों में गुणारोपण कभी न करो ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः ! पार्थिवान्युरु रजोऽन्तरिक्षमापप्रुषी सरस्वत्यस्मान् निदः पातु ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा कीदृशी किं करोतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आपप्रुषी) समन्ताद् व्याप्ता (पार्थिवानि) पृथिव्यामन्तरिक्षे भवानि विदितानि वा (उरु) बहु (रजः) परमाण्वादीन् (अन्तरिक्षम्) आकाशम् (सरस्वती) विद्यासुशिक्षिता वाक् (निदः) निन्दकेभ्यः (पातु) ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! या वाणी सर्वत्राकाशे व्याप्ताऽस्ति तां विदित्वाऽनया कस्यापि निन्दामर्थाद् गुणेषु दोषारोपणं दोषेषु गुणारोपणं च कदाचिन्मा कुर्वन्तु ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जी वाणी आकाशात सर्वत्र व्याप्त आहे ती जाणून कुणाची निंदा अर्थात गुणांमध्ये दोषारोपण व दोषांमध्ये गुणारोपण कधी करू नये. ॥ ११ ॥
12 त्रिषधस्था सप्तधातुः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्रिषध᳓स्था सप्त᳓धातुः
प᳓ञ्च जाता᳓ वर्ध᳓यन्ती
वा᳓जे-वाजे ह᳓विया भूत्
मूलम् ...{Loading}...
त्रि॒ष॒धस्था॑ स॒प्तधा॑तुः॒ पञ्च॑ जा॒ता व॒र्धय॑न्ती ।
वाजे॑वाजे॒ हव्या॑ भूत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त्रिषध᳓स्था सप्त᳓धातुः
प᳓ञ्च जाता᳓ वर्ध᳓यन्ती
वा᳓जे-वाजे ह᳓विया भूत्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
saptádhātuḥ ← saptádhātu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
triṣadhásthā ← triṣadhástha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
jātā́ ← √janⁱ- (root)
{case:ACC, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
páñca ← páñca- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vardháyantī ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
bhūt ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
hávyā ← hávya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vā́je-vāje ← vā́ja- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्रि॒ऽस॒धस्था॑ । स॒प्तऽधा॑तुः । पञ्च॑ । जा॒ता । व॒र्धय॑न्ती ।
वाजे॑ऽवाजे । हव्या॑ । भू॒त् ॥
Hellwig Grammar
- triṣadhasthā ← triṣadhastha
- [noun], nominative, singular, feminine
- saptadhātuḥ ← sapta ← saptan
- [noun]
- “seven; seventh.”
- saptadhātuḥ ← dhātuḥ ← dhātu
- [noun], nominative, singular, feminine
- “mineral; dhātu; saptadhātu; Sanskrit verbal root; etymon; aṣṭaloha; mahābhūta; gairika; component; navadhātu; svarṇamākṣika; doṣa; inorganic compound.”
- pañca ← pañcan
- [noun], accusative, plural, neuter
- “five; fifth; pañcan [word].”
- jātā ← jāta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “kind; object; descendant; kin; being; reincarnation.”
- vardhayantī ← vardhay ← √vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
- vāje ← vāja
- [noun], locative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vāje ← vāja
- [noun], locative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- havyā ← hu
- [verb noun], nominative, singular
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- bhūt ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
त्रिषधस्था त्रिषु लोकेषु सहावतिष्ठमाना त्रिलोकव्यापिनी सप्तधातुः । सप्त धातवोऽवयवा गायत्र्याद्या गङ्गाद्या वा यस्याः सा तथोक्ता । पञ्च जाता जातानि निषादपञ्चमांश्चतुरो वर्णान् गन्धर्वादीन् वा वर्धयन्ती अभिवृद्धान् कुर्वती । ईदृशी सरस्वती वाजेवाजे युद्धे युद्धे सर्वेषु युद्धेषु हव्या भूत् ह्वातव्या भवति ॥
Wilson
English translation:
“Abiding in the three worlds, comprising seven elements, cherishing the five races (of beings), she is ever to be invoked in battle.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Seven elements: saptadhātu: either the metres or the river
Jamison Brereton
Having three seats and seven parts, strengthening the five peoples, at every prize contest she is worthy to be invoked.
Jamison Brereton Notes
But heaven as part of her domain is apparently smuggled in, without naming it, in triṣadhásthā ‘having three seats’ opening this vs. The vs. in general is characterized by fairly straightforward numerology: in addition to the three seats, the seven parts are presumably her sister rivers and “five peoples” is the familiar expression for the totality of the Ārya. The 1st vs. of the tṛca inaugurated the numerology with saptásvasā ‘having seven sisters’.
On hávyā bhūt see comm. ad vs. 10.
Griffith
Seven-sistered, sprung from threefold source, the Five Tribes’ prosperer, she must be
Invoked in every deed of might.
Geldner
In drei Gebieten wohnend, siebenteilig, die fünf Geschlechter mehrend ward sie in jedem Wettstreit anzurufen.
Grassmann
Auf drei Sitzen siebentheilig, stärkend sie die fünf Geschlechter, Sei in jedem Kampf zu rufen.
Elizarenkova
Пребывая в трех местах, семичастная,
Пять родов (людских) укрепляющая,
Да будет она призываема при каждой награде!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह क्या करती है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! (त्रिषधस्था) तीन समान स्थानों में स्थित (सप्तधातुः) सात प्राण आदि जिसकी धारण करनेवाले (पञ्च) पाँच प्राणों से (जाता) प्रसिद्ध (वाजेवाजे) प्रत्येक व्यवहार वा प्रत्येक साम में (हव्या) उच्चारण करने योग्य (वर्धयन्ती) वृद्धि को प्राप्त कराती (भूत्) हो, उसका युक्ति के साथ अच्छे प्रकार प्रयोग करो ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् जन वाणी के योग को जानते हैं तो क्या-क्या बढ़ा नहीं सकते हैं ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसः ! त्रिषधस्था सप्तधातुः पञ्च जाता वाजेवाजे हव्या वर्धयन्ती भूत्तां युक्त्या सम्प्रुयङ्ध्वम् ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा किं करोतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्रिषधस्था) त्रिषु समानस्थानेषु या तिष्ठति सा (सप्तधातुः) सप्त प्राणादयो धारका यस्याः सा (पञ्च) पञ्चभ्यः प्राणेभ्यः (जाता) प्रसिद्धा (वर्धयन्ती) (वाजेवाजे) व्यवहारे सङ्ग्रामे सङ्ग्रामे वा (हव्या) उच्चारणीया (भूत्) भवति ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि विद्वांसो वाग्योगं जानन्ति तर्हि किं किं वर्धयितुं न शक्नुवन्ति ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वान लोक वाणीचा उपयोग जाणतात ते कोणकोणत्या गोष्टी वर्धित करू शकणार नाहीत? ॥ १२ ॥
13 प्र या - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ या᳓ महिम्ना᳓ महि᳓नासु चे᳓किते
द्युम्ने᳓भिर् अन्या᳓ अप᳓साम् अप᳓स्तमा
र᳓थ इव बृहती᳓ विभ्व᳓ने कृता᳓
उपस्तु᳓त्या चिकितु᳓षा स᳓रस्वती
मूलम् ...{Loading}...
प्र या म॑हि॒म्ना म॒हिना॑सु॒ चेकि॑ते द्यु॒म्नेभि॑र॒न्या अ॒पसा॑म॒पस्त॑मा ।
रथ॑ इव बृह॒ती वि॒भ्वने॑ कृ॒तोप॒स्तुत्या॑ चिकि॒तुषा॒ सर॑स्वती ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
प्र᳓ या᳓ महिम्ना᳓ महि᳓नासु चे᳓किते
द्युम्ने᳓भिर् अन्या᳓ अप᳓साम् अप᳓स्तमा
र᳓थ इव बृहती᳓ विभ्व᳓ने कृता᳓
उपस्तु᳓त्या चिकितु᳓षा स᳓रस्वती
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āsu ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
cékite ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mahimnā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
mahínā ← mahína- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
prá ← prá (invariable)
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
anyā́ḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
apásām ← apás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
apástamā ← apástama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dyumnébhiḥ ← dyumná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
br̥hatī́ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
iva ← iva (invariable)
kr̥tā́ ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, non-finite:PPP}
ráthaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vibhváne ← vibhván- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
cikitúṣā ← √cit- (root)
{case:INS, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
upastútyā ← upastútya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
प्र । या । म॒हि॒म्ना । म॒हिना॑ । आ॒सु॒ । चेकि॑ते । द्यु॒म्नेभिः॑ । अ॒न्याः । अ॒पसा॑म् । अ॒पःऽत॑मा ।
रथः॑ऽइव । बृ॒ह॒ती । वि॒ऽभ्वने॑ । कृ॒ता । उ॒प॒ऽस्तुत्या॑ । चि॒कि॒तुषा॑ । सर॑स्वती ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yā ← yad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- mahimnā ← mahiman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “greatness; power; mahiman.”
- mahināsu ← mahina
- [noun], locative, plural, feminine
- cekite ← cekit ← √cit
- [verb], singular, Present indikative
- “chew over.”
- dyumnebhir ← dyumnebhiḥ ← dyumna
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “magnificence.”
- anyā ← anyāḥ ← anya
- [noun], accusative, plural, feminine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- apasām ← apas
- [noun], genitive, plural, feminine
- “busy; effective; hardworking.”
- apastamā ← apastama
- [noun], nominative, singular, feminine
- ratha ← rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- bṛhatī ← bṛhat
- [noun], nominative, singular, feminine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vibhvane ← vibhvan
- [noun], dative, singular, masculine
- “Vibhvan.”
- kṛtopastutyā ← kṛtā ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- kṛtopastutyā ← upastutyā ← upastu ← √stu
- [verb noun], nominative, singular
- “praise.”
- cikituṣā ← cit
- [verb noun], instrumental, singular
- “notice; observe; attend to; intend.”
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
सायण-भाष्यम्
महिम्ना माहात्म्येन महिना महती द्युम्नेभिः शुभैर्द्योतमानैर्यशोभिरन्नैर्वा युक्ता सती आसु आसां नदीनां देवतानां वा मध्ये या सरस्वती प्र चेकिते प्रकर्षेण ज्ञायते । या च अन्याः अन्यासाम् ॥ ’ सुपां सुलुक्’ इति षष्ठीबहुवचनस्य जस् ॥ अपसां वेगवतीनां नदीनां मध्ये अपस्तमा वेगवत्तमा । या च रथइव विभ्वने विभुत्वाय बृहती परिवृढा गुणैरधिका कृता प्रजापतिना निर्मिता सा सरस्वती चिकितुषा जानता स्तोत्रा उपस्तुत्या उपस्तोतव्या भवति ॥
Wilson
English translation:
“She who is disinguished among them as eminent in greatness and in her glories; she who is the most impetuous of all other streams; she who as been created vast in capacity as a chariot, she, Sarasvatī, is to be glorified by the discree (worshippers)”
Jamison Brereton
The one who by her greatness shines ever more brightly among the great (rivers), (beyond) the others by her brilliance, the busiest of
the busy,
like a chariot lofty and fashioned for wide ranging, she is to be praised by (every) observant one—Sarasvatī.
Jamison Brereton Notes
The sequence mahínāsu is perfectly ambiguous. It can be a fem. loc. pl. of the poorly attested them. stem mahína-, as I take it in the published translation and as Oldenberg is inclined to do. Or, with Pp., Geldner, and Renou, it can be disjoined into mahínā āsu, nom. sg.
fem. to the same rare them. stem and loc. pl. fem. to the near-deictic pronoun, unaccented because the referent is in the discourse. (Grassmann actually lists both mahínā and mahínāsu for this passage.) The difference in meaning is minimal: my “… who by her greatness shines … among the great (rivers)” versus “the great one who by her greatness shines … among the (rivers).” I now find that I am more disposed to go with the Pp. analysis, for reasons of wordplay, not meaning. The instr. mahimnā́in this passage is one of only three exx. of this form in the RV, with the restored -mncluster to the stem mahimán- – against well-attested instr. mahinā́with the (old) cluster reduction of -mn- to -n-. If we accept the Pp. interpr., the adjacent words mahimnā́mahínā would implicitly play on both forms of the instr., with the nom. sg.
mahínā differing from the standard instr. mahinā́only by accent. If we instead take mahínāsu as a loc., that play is lost or at least considerably diluted.
The construction of b, esp. of anyā́ḥ, rests on that of 9ab.
On upastútyā see comm. ad vs. 10.
Griffith
Marked out by majesty among the Mighty Ones, in glory swifter than the other rapid Streams,
Created vast for victory like a chariot, Sarasvati must be extolled by every sage.
Geldner
Die groß an Größe sich unter diesen Flüssen hervortut, an Glanz die andern übertrifft, die Fleißigste der Fleißigen, hoch wie ein Wagen, zur Kraftentfaltung geschaffen, ist Sarasvati von dem Kundigen zu preisen.
Grassmann
Sie, welche durch ihre Grösse unter den grossen Strömen sich auszeichnet, durch Regsamkeit die thätigste unter den andern thätigen; erhaben wie ein von einem geschickten Werkmeister [vibhvánā zu lesen] gemachter Wagen, Sarasvati ist zu preisen von dem kundigen.
Elizarenkova
(Та,) что выделяется величием среди великих (рек),
Блеском (затмевает) другие (реки), самая деятельная из деятельных,
Высокая, словно колесница, созданная, чтобы далеко простираться, –
(Такою) должна быть прославлена знатоком Сарасвати.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसी है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्या ! (या) जो (महिम्ना) बड़प्पन से (महिना) बड़ी (अपसाम्) कर्म करनेवालों में (अपस्तमा) अतीव कर्म करनेवाली और (रथइव) रमणीय आकाश के समान (बृहती) बढ़ती हुई (विभ्वने) विभुत्व के लिये (चिकितुषा) समझानेवाली (उपस्तुत्या) जिससे कि समीप स्तुति करता उससे (कृता) जगदीश्वर ने उत्पन्न की हुई (सरस्वती) जिसमें विज्ञान वर्त्तमान वह वाणी (द्युम्नेभिः) प्रकाश जो यशरूप हैं उनसे (अन्याः) प्रत्येक प्राणी के प्रति भिन्न-भिन्न है अर्थात् नाना प्रकार वाणी हैं =नाना की वाणियाँ हैं (आसु) उनमें जो (प्र, चेकिते) विज्ञान कराती उसको यथावत् जान के सत्य वाणी का अच्छे प्रकार प्रयोग करो ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! विद्या, सुशिक्षा, सत्सङ्ग, सत्यभाषण और योगाभ्यासादिकों से निष्पन्न हुई वाणी यह व्याप्त वा समर्थ है, उसको तुम जानो ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! या महिम्ना महिनाऽपसामपस्तमा रथइव बृहती विभ्वने चिकितुषोपस्तुत्या कृता निष्पादिता सरस्वती द्युम्नेभिरन्या आसु प्र चेकिते तां यथावद्विज्ञाय सत्यां वाचं सम्प्रयुङ्ध्वम् ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा कीदृशीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (या) (महिम्ना) महत्त्वेन (महिना) महती (आसु) (चेकिते) विज्ञापयतु (द्युम्नेभिः) प्रकाशनैर्यशोभिः (अन्याः) प्रतिप्राणिनं भिन्ना वाचः (अपसाम्) कर्मकर्तॄणाम् (अपस्तमा) अतिशयेन कर्मकर्त्री (रथइव) रमणीयाकाश इव (बृहती) बृंहती (विभ्वने) विभुत्वाय (कृता) जगदीश्वरेण निर्मिता (उपस्तुत्या) ययोपस्तौति तया (चिकितुषा) विज्ञापयित्र्या (सरस्वती) सरो विज्ञानं विद्यते यस्यां सा ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्याः ! सुविद्यासुशिक्षासत्सङ्गसत्यभाषणयोगाभ्यासादिभिर्निष्पन्ना वागियं व्याप्ता वा समर्था वर्त्तते तां यूयं विजानीत ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! चांगली विद्या, सुशिक्षण, सत्संग, सत्यभाषण व योगाभ्यास इत्यादींनी निष्पन्न झालेली वाणी समर्थ असते हे जाणा. ॥ १३ ॥
14 सरस्वत्यभि नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓रस्वति अभि᳓ नो नेषि व᳓स्यो
मा᳓प स्फरीः प᳓यसा मा᳓ न आ᳓ धक्
जुष᳓स्व नः सखिया᳓ वेशि᳓या च
मा᳓ त्व᳓त् क्षे᳓त्राणि अ᳓रणानि गन्म
मूलम् ...{Loading}...
सर॑स्वत्य॒भि नो॑ नेषि॒ वस्यो॒ माप॑ स्फरीः॒ पय॑सा॒ मा न॒ आ ध॑क् ।
जु॒षस्व॑ नः स॒ख्या वे॒श्या॑ च॒ मा त्वत्क्षेत्रा॒ण्यर॑णानि गन्म ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓रस्वति अभि᳓ नो नेषि व᳓स्यो
मा᳓प स्फरीः प᳓यसा मा᳓ न आ᳓ धक्
जुष᳓स्व नः सखिया᳓ वेशि᳓या च
मा᳓ त्व᳓त् क्षे᳓त्राणि अ᳓रणानि गन्म
Vedaweb annotation
Strata
Cretic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
neṣi ← √nī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
sárasvati ← sárasvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
vásyaḥ ← vásyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ápa ← ápa (invariable)
dhak ← √dagh- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
mā́ ← mā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
páyasā ← páyas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
spharīḥ ← √sphr̥̄- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
juṣásva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sakhyā́ ← sakhyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
veśyā̀ ← veśyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
áraṇāni ← áraṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ganma ← √gam- (root)
{number:PL, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
kṣétrāṇi ← kṣétra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
mā́ ← mā́ (invariable)
tvát ← tvám (pronoun)
{case:ABL, number:SG}
पद-पाठः
सर॑स्वति । अ॒भि । नः॒ । ने॒षि॒ । वस्यः॑ । मा । अप॑ । स्फ॒रीः॒ । पय॑सा । मा । नः॒ । आ । ध॒क् ।
जु॒षस्व॑ । नः॒ । स॒ख्या । वे॒श्या॑ । च॒ । मा । त्वत् । क्षेत्रा॑णि । अर॑णानि । ग॒न्म॒ ॥
Hellwig Grammar
- sarasvaty ← sarasvati ← sarasvatī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- neṣi ← nī
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- vasyo ← vasyaḥ ← vasyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “good fortune; well-being.”
- māpa ← mā
- [adverb]
- “not.”
- māpa ← apa
- [adverb]
- “away.”
- spharīḥ ← sphur
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “glitter; bounce; quiver; pulsate.”
- payasā ← payas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “milk; milky juice; water; fluid; juice; payas [word]; drink.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- dhak ← dagh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- sakhyā ← sakhya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- veśyā ← veśya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “whorehouse.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- tvat ← tvad
- [noun], ablative, singular
- “you.”
- kṣetrāṇy ← kṣetrāṇi ← kṣetra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “field; location; habitat; country; area; earth; region; estate; body; kṣetra [word]; kṣetradoṣa; seat; reincarnation; uterus.”
- araṇāni ← araṇa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “foreign; unrelated.”
- ganma ← gam
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
हे सरस्वति नः अस्मान् वस्यः वसीयः प्रशस्तं स्फारो वसु धनम् अभि नेषि अभिप्रापय । माप स्फरीः अप्रवृद्धान् मा कार्षीः । वृद्धिः । उपसर्गवशात् तद्विपरीते वर्तते । तथा पयसा उदकेनाधिकेन नः अस्मान् मा आ धक् नाभिदह । ने बाधस्व । अपि च नः अस्माकं सख्या सख्यानि सखिकर्माणि वेश्या प्रवेशनानि च जुषस्व सेवस्व । वयं च त्वत्सकाशात् अरणानि अरमणानि निकृष्टानि क्षेत्राणि मा गन्म मा प्राप्नवाम । अपि तु रमणीयान्येव ॥ ॥ ३२ ॥ ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“Guide us, Sarasvatī, to precious wealth; reduce us no to insignificance; overwhelm us not with (excess of) water; be plural ased by our friendly (services) and access to our habitations, and let us not repair to plural ces unacceptable to you.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Reduce us not: mā apa spharīḥ: sphara = increase, greatness, prosperity; with the prefix, it implies the reverse, apravṛddhān mā kārṣīḥ, do not make us unimportant or abject
Jamison Brereton
O Sarasvatī, lead us to a better state. Do not spring away with your milk; do not come up short for us.
Take delight in our partnerships and communities. Let us not go from you to alien dwelling places.
Jamison Brereton Notes
In b the standard tr. (Geldner, Renou; cf. also Hoffmann 48) take páyasā with the 2nd cl.: “do not come up short with your milk.” However, mā́is almost always clauseinitial, whereas this interpr. requires it to come in 2nd position, with the enclitic naḥ even further into the clause. Moreover, no other forms of √dagh are construed with an instr. Instead I take ápa spharīḥ as intransitive ‘spring away’, with páyasā a species of instr. of accompaniment or, perhaps, an instr. of separation.
Griffith
Guide us, Sarasvati, to glorious treasure: refuse us not thy milk, nor spurn us from thee.
Gladly accept our friendship and obedience: let us not go from thee to distant countries.
Geldner
Sarasvati! Geleite uns zum Glück; entzieh dich nicht, laß uns mit deiner Milch nicht zu kurz kommen! Freu dich unserer Freundschaft und unserer Clangenossenschaft. Nicht mögen wir von dir dort in fremde Länder gehen!
Grassmann
O Sarasvati, führe uns zu reicherem Gute, stosse uns nicht zurück; entziehe uns nicht deine Milch; nimm unsere Freundschaft und Hausgenossenschaft an; nicht mögen wir von dir hinweg in ferne Lande kommen.
Elizarenkova
О Сарасвати, веди нас к лучшему!
Не уклоняйся! Не лишай нас (своего) молока!
Наслаждайся нашей дружбой и соседством!
Да не уйдем мы от тебя в далекие края!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसी है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सरस्वति) बहुत विद्या से युक्त विदुषी स्त्री ! जो तू (नः) हमारे (वस्यः) अतीव ओढ़ने योग्य वस्त्र आदि को (अभि, नेषि) सन्मुख लाती है सो तू सुशिक्षित वाणी से हीन हम लोगों को (मा) मत (अप, स्फरीः) अवृद्ध करे किन्तु वृद्धियुक्त करे और (पयसा) विशेष रससे अलग कर (नः) हम लोगों को (मा, आ, धक्) मत दाह दे और (वेश्या) समीप प्रवेश करने योग्य (सख्या) मित्रपन से (च) भी (नः) हम लोगों को (जुषस्व) सेवे तथा (त्वत्) तेरे (अरणानि) अरमणीय (क्षेत्राणि) निवासस्थानों को हम लोग (मा, गन्म) मत प्राप्त हों, इससे तू सत्कार करने योग्य है ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो विदुषी स्त्रियाँ जैसे विद्या और उत्तम शिक्षा से युक्त वाणी सर्वत्र अच्छे प्रकार रक्षाकर सर्वथा वृद्धि देती है वा जो सत्यभाषण आदि से दुःख को नहीं प्राप्त कराती, उसके तुल्य वर्त्तमान हैं, वे हम लोगों को शोकादिकों से अलग कर मित्रता से अच्छे प्रकार सेवन करती और सर्वदैव आनन्दित करती हैं ॥१४॥ इस सूक्त में वाणी के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह श्रीमत्पमहंस परिव्राजकाचार्य परमविद्वान् श्रीमान् विरजानन्द सरस्वती स्वामीजी के शिष्य श्रीमान् दयानन्द सरस्वती स्वामी से विरचित सुप्रमाणयुक्त तथा संस्कृत और आर्यभाषा से विभूषित ऋग्वेदभाष्य में चतुर्थ अष्टक में अष्टम अध्याय और बत्तीसवाँ वर्ग और चतुर्थ अष्टक भी तथा छठे मण्डल में पञ्चम अनुवाक और एकसठवाँ सूक्त भी समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सरस्वति विदुषि स्त्रि ! या त्वं नो वस्योऽभि नेषि सा त्वं सुशिक्षितया वाचा विरहानस्मान् माप स्फरीः पयसा वियोज्य नोऽस्मान् माऽऽधक् वेश्या सख्या च नोऽस्माञ्जुषस्व त्वदरणानि क्षेत्राणि वयं मा गन्म तस्मात्त्वं पूजनीयासि ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सा कीदृशीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सरस्वती) बहुविद्यायुक्ते (अभि) (नः) अस्माकम् (नेषि) नयसि (वस्यः) अतिशयेन वसीयः (मा) (अप) (स्फरीः) अवृद्धं मा कुर्याः (पयसा) रसविशेषेण (मा) (नः) अस्मान् (आ) समन्तात् (धक्) दहेत् (जुषस्व) सेवस्व (नः) अस्मान् (सख्या) मित्रत्वेन (वेश्या) उपवेष्टुं योग्येन (च) (मा) (त्वत्) (क्षेत्राणि) क्षियन्ति निवसन्ति येषु तानि (अरणानि) अरमणीयानि (गन्म) प्राप्नुयाम ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! या विदुष्यः स्त्रियो यथा विद्यासुशिक्षाभ्यां युक्ता वाणी सर्वत्र संरक्ष्य सर्वथा वर्धयति या वा सत्यभाषणादिनाऽकल्याणं न प्रापयति तद्वद्वर्त्तमानाः सन्ति ता अस्माञ्छोकादिभ्यो वियोज्य मित्रत्वेन संसेवन्ते सर्वदैव चाऽऽनन्दयन्ति ॥१४॥ अत्र वाग्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति श्रीमत् परमहंसपरिव्राजकाचार्याणां परमविदुषां श्रीमद्विरजानन्दसरस्वतीस्वामिनां शिष्येण श्रीमद्दयानन्दसरस्वतीस्वामिना विरचिते सुप्रमाणयुक्ते संस्कृतार्यभाषाविभूषित ऋग्वेदभाष्ये चतुर्थाऽष्टकेऽष्टमोऽध्यायो द्वात्रिंशो वर्गश्चतुर्थोऽष्टकश्च षष्ठे मण्डले पञ्चमोऽनुवाक एकषष्टितमं सूक्तं च समाप्तम् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! ज्या विदुषी स्त्रिया विद्या व उत्तम शिक्षणाने युक्त वाणी सर्वत्र चांगल्या प्रकारे वापरून सर्वस्वी वृद्धी करतात किंवा ज्या सत्यभाषण करतात, दुःख देत नाहीत, अकल्याण करीत नाहीत, बोलल्याप्रमाणेच वागतात, आम्हाला शोकापासून दूर ठेवतात व मैत्री करतात त्या सदैव आनंदी असतात. ॥ १४ ॥