सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘य आनयत्’ इति त्रयस्त्रिशदृचं द्वितीयं सूक्तं बृहस्पतिपुत्रस्य शंयोरार्षम् । “ पुरूतमम्’ इत्येषातिनिचृत् “ त्रयः सप्तकाः पादनिचृत् मध्यमः षट्कश्चेदतिनिचृत्’ इत्युक्तलक्षणात्” । त्रयस्त्रिंश्यनुष्टुप् शिष्टा गायत्र्यः । अधि बृबुः पणीनाम्’ इत्यस्मिन्नन्त्ये तृचे बृबुर्नाम तक्षा स्तूयते । अतः स तृचस्तद्देवताकः । शिष्टास्त्रिंशदैन्द्र्यः । तथा चानुक्रान्तं– य आनयत्त्रयस्त्रिंशद्गायत्रं पुरूतममतिनिचृदन्त्यानुष्टुप् तृचेऽन्त्ये बृबुस्तक्षा दैवतम्’ इति । महाव्रतेऽपि निष्केवल्येऽन्त्यतृचवर्जमेतत्सूक्तम् । तथैव पञ्चमारण्यकं- य आनयत्परावत इति तिस्र उत्तमा उद्धरति ’ ( ऐ. आ. ५. २. ५) इति ॥
Jamison Brereton
45 (486)
Indra
Śaṃyu Bārhaspatya
33 verses: gāyatrī, except atinicrt 29, anu ̥ ṣṭubh 33, arranged in trcas ̥
Like the preceding hymn, this one is composed of tr̥cas, the first ten to Indra, the last one (vss. 31–33) a dānastuti to the patron Br̥bu. Given its position in the Indra cycle, it is unlikely to have been originally a single hymn, but there are some themes that keep recurring throughout the hymn, such as the comparison of Indra with a cow or calf (vss. 7, 22, 25–26, 28), the sacred formulation as a vehicle for Indra (vss. 4, 7, 19), and the stake that is set as a prize in a contest (vss. 2, 11–13, 15). However, rhetorical unity within tr̥cas seems almost entirely lacking.
Jamison Brereton Notes
Indra This hymn contains 5 instances of the phrase “the stake (that is) set,” hitádhána-: 3 acc. sg. hitáṃ dhánam (2c, 12c, 15c), 2 loc. sg. (11b, 13b). All but one of these has the order just given, but one of the loc. exx. (13b) is found in the opposite order, as dháne hité as opposed to 11b hité dháne, which matches the order of the accusatives. A survey of the other examples of the phrase in the RV turns up one more ex. of the acc. hitáṃ dhánam (VIII.80.8), but a number of further loc. exx., almost all of which have the flipped order found in 13b dháne hité (I.40.2=VI.61.5, I.116.15, I.132.5, VIII.3.9, IX.53.2) versus hité dháne (X.63.14). There is only one ex. of the phrase outside of the acc. sg. and loc. sg., namely dháneṣu hitéṣu (VIII.16.5). It thus appears that the acc. and loc. exx. have different underlying orders. Since the word order in this phrase, in both acc. and loc., is, at least to the naked eye, metrically indifferent (always ⏑ - ⏑ -), it is hard to see what is driving the variable order, esp. since almost all instantiations of this phrase are pāda-final (except for I.116.15 and 132.5). Within this very limited data set, it would be possible to assume that the variant order signals different syntactic intentions: “the set stake” (acc.) as opposed to the loc. absol. “when the stake (is/was) set,” with secondary predication. Dieter Gunkel (pers. comm.) tells me that he produced a similar (independent) hypothesis when investigating “swappable bigrams” with Kevin Ryan (some of which results were presented in Vienna, June 24, 2015).
However, given the vagaries of RVic word order, it is difficult to know if such a hypothesis would hold up across a large set of data. It would be useful to investigate word order in clear loc. absolutes.
01 य आनयत्परावतः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य आन॑यत्परा॒वतः॒ सुनी॑ती तु॒र्वशं॒ यदु॑म् ।
इन्द्रः॒ स नो॒ युवा॒ सखा॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
य आन॑यत्परा॒वतः॒ सुनी॑ती तु॒र्वशं॒ यदु॑म् ।
इन्द्रः॒ स नो॒ युवा॒ सखा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य꣡ आ꣡नयत् पराव꣡तः
सु꣡नीती तुर्व꣡शं य꣡दुम्
इ꣡न्द्रः स꣡ नो यु꣡वा स꣡खा
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ánayat ← √nī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
parāvátaḥ ← parāvát- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
súnītī ← súnīti- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
turváśam ← turváśa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yádum ← yádu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yúvā ← yúvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यः । आ । अन॑यत् । प॒रा॒ऽवतः॑ । सुऽनी॑ती । तु॒र्वश॑म् । यदु॑म् ।
इन्द्रः॑ । सः । नः॒ । युवा॑ । सखा॑ ॥
Hellwig Grammar
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ānayat ← ānī ← √nī
- [verb], singular, Imperfect
- “bring; pull; take; collect; give; return; withdraw; extract.”
- parāvataḥ ← parāvat
- [noun], ablative, singular, feminine
- “distance; distance; distance.”
- sunītī ← sunīti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Sunīti.”
- turvaśaṃ ← turvaśam ← turvaśa
- [noun], accusative, singular, masculine
- yadum ← yadu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Yadu; Yadu.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- yuvā ← yuvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “young; youthful.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
सायण-भाष्यम्
यः इन्द्रः तुर्वशं यदुं चैतत्संज्ञौ राजानौ शत्रुभिर्दूरदेशे प्रक्षिप्तौ सुनीती सुनीत्या शोभनेन नयनेन परावतः तस्माद्दूरदेशात् आनयत् अनीतवान् युवा तरुणः सः इन्द्रः नः अस्माकं सखा भवतु ॥
Wilson
English translation:
“May that youthful Indra, who, by good guidance, brought Turvaśa and Yadu from afar, (be) our friend.”
Jamison Brereton
Who with good leading led Turvaśa and Yadu here from afar,
he is Indra, our youthful comrade.
Griffith
THAT Indra is our youthful Friend, who with his trusty guidance led
Turvasa, Yadu from afar.
Geldner
Der den Turvasa, den Yadu durch glückliche Führung aus der Ferne herführte, dieser Indra ist unser jugendlicher Freund.
Grassmann
Der aus der Ferne hergeführt schönleitend Jadu, Turvaça, Der junge Indra ist uns Freund.
Elizarenkova
Кто привел издалека
Прекрасным привождением Турвашу (и) Яду,
Этот Индра – наш юный друг.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब तेंतीस ऋचावाले पैंतालीसवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में राजा क्या करे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यः) जो (युवा) शरीर और आत्मा के बल से युक्त (इन्द्रः) सम्पूर्ण ऐश्वर्य्यों का देनेवाला राजा (सुनीती) सुन्दर न्याय से (परावतः) दूर देश से भी (तुर्वशम्) हिंसकों को वश में करनेवाले (यदुम्) यत्न करते हुए मनुष्य को (आ) सब प्रकार से (अनयत्) प्राप्त करावे (सः) वह (नः) हम लोगों का (सखा) मित्र हो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम उस राजा के साथ मैत्री करो, जो सत्य न्याय से दूर देश में स्थित भी विद्या, विनय और परोपकार में कुशल, श्रेष्ठ मनुष्य को सुनकर अपने समीप लाता है, उस राजा के साथ मित्र हुए वर्त्ताव करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यो युवेन्द्रः सुनीती परावतस्तुर्वशं यदुमाऽनयत् स नः सखा भवतु ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजा किं कुर्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (आ) समन्तात् (अनयत्) (परावतः) दूरदेशादपि (सुनीती) शोभनेन न्यायेन (तुर्वशम्) हिंसकानां वशकरम् (यदुम्) प्रयतमानं नरम् (इन्द्रः) सर्वैश्वर्यप्रदो राजा (सः) (नः) अस्माकम् (युवा) शरीरात्मबलयुक्तः (सखा) मित्रम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यूयं तेन राज्ञा सह मैत्रीं कुरुत यस्सत्यन्यायेन दूरदेशस्थमपि विद्याविनयपरोपकारकुशलमाप्तं नरं श्रुत्वा स्वसमीपमानयति तेन राज्ञा सह सुहृदः सन्तो वर्त्तध्वम् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात राजनीती, धन जिंकणारे, मैत्री, वेद जाणणारे, ऐश्वर्याने युक्त, दाता, कारागीर व स्वामी यांच्या कृत्याचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! तुम्ही त्या राजाबरोबर मैत्री करा जो सत्य न्यायाने दूर देशात असलेल्या विद्या, विनय व परोपकार करण्यात कुशल असलेल्या श्रेष्ठ माणसाची कीर्ती ऐकून आपल्याजवळ आणतो, त्या राजाबरोबर मित्र बनून वागा. ॥ १ ॥
02 अविप्रे चिद्वयो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒वि॒प्रे चि॒द्वयो॒ दध॑दना॒शुना॑ चि॒दर्व॑ता ।
इन्द्रो॒ जेता॑ हि॒तं धन॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒वि॒प्रे चि॒द्वयो॒ दध॑दना॒शुना॑ चि॒दर्व॑ता ।
इन्द्रो॒ जेता॑ हि॒तं धन॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अविप्रे꣡ चिद् व꣡यो द꣡धद्
अनाशु꣡ना चिद् अ꣡र्वता
इ꣡न्द्रो जे꣡ता हितं꣡ ध꣡नम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
avipré ← aviprá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
dádhat ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
váyaḥ ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
anāśúnā ← anāśú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
árvatā ← árvant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
dhánam ← dhána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hitám ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jétā ← jétar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒वि॒प्रे । चि॒त् । वयः॑ । दध॑त् । अ॒ना॒शुना॑ । चि॒त् । अर्व॑ता ।
इन्द्रः॑ । जेता॑ । हि॒तम् । धन॑म् ॥
Hellwig Grammar
- avipre ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- avipre ← vipre ← vipra
- [noun], locative, singular, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- vayo ← vayaḥ ← vayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
- dadhad ← dadhat ← dhā
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- anāśunā ← anāśu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “slow.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- arvatā ← arvant
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “horse.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jetā ← ji
- [verb], singular, periphrast. future
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- hitaṃ ← hitam ← hita
- [noun], accusative, singular, neuter
- “beneficial; wholesome; good; suitable; good; appropriate; pleasant; Aṣṭādhyāyī 5.1.5; friendly; agreeable.”
- dhanam ← dhana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
सायण-भाष्यम्
अविप्रे चित् । विप्रः स्तोता। तद्विलक्षणेऽपि पुरुषे वयः अन्नं दधत् इन्द्रो धारयति ॥ किमु वक्तव्यं स्तोतरि धारयतीति । सः इन्द्रः अनाशुना चित् अक्षिप्रगमनेनापि अर्वता अश्वेन हितं शत्रुषु निहितं स्थापितं धनं जेता जयशीलो भवति ॥ जयतेस्ताच्छीलिकस्तृन् । अतो ‘न लोकव्यय° ’ इति षष्ठीप्रतिषेधः ॥
Wilson
English translation:
“Indra gives sustenance, even to the undevout he is the conqueror of wealh accusative ulated (by enemies) though (going against) them with a slow-paced steed.”
Jamison Brereton
Placing vitality even in the uninspired, even with a steed lacking speed, Indra is the winner of the stake that is set.
Griffith
Even to the dull and uninspired Indra, gives vital power, and wins
Even with slow steed the offered prize.
Geldner
Auch dem Unberedten verleiht er Schwung, auch mit dem langsamen Rennpferd gewinnt Indra den ausgesetzten Preis.
Grassmann
Auch in den Matten legt er Kraft, mit trägem Rosse auch erlangt Indra den ausgesetzten Preis.
Elizarenkova
Даже лишенного вдохновения он наделяет силой.
Даже с небыстрым скакуном
Индра – завоеватель установленной награды.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा क्या करे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (इन्द्रः) शत्रुओं का नाश करनेवाला (अविप्रे) बुद्धिरहित में (चित्) भी (वयः) सुन्दर जीवन वा विज्ञान को (दधत्) धारण करता है तथा (अनाशुना) घोड़े से रहित शीघ्र जानेवाले वाहन से (अर्वता) घोड़े से (चित्) भी (हितम्) सुखकारक (धनम्) द्रव्य को (जेता) जीतनेवाला धारण करता है, वह यशस्वी होता है, यह जानना चाहिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् राजा बालकों और अज्ञों में अध्यापन और उपदेश के प्रचार से विद्या को धारण करता है, वह यशस्वी होकर विना सेना के भी राज्य को प्राप्त होता है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! य इन्द्रोऽविप्रे चिद्वयो दधदनाशुनाऽर्वता चिद्धितं धनं जेता दधत्स कीर्त्तिमान् जायत इति वेद्यम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजा किं कुर्य्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अविप्रे) अमेधाविनि (चित्) अपि (वयः) कमनीयं जीवनं विज्ञानं वा (दधत्) दधाति (अनाशुना) अनश्वेनाचिरेण गन्त्रा (चित्) (अर्वता) अश्वेन (इन्द्रः) शत्रुविदारकः (जेता) जयशीलः (हितम्) सुखकारि (धनम्) द्रव्यम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो विद्वान् राजा बालकेष्वज्ञेषु चाध्यापनोपदेशप्रचारेण विद्यां दधाति स कीर्तिमान् भूत्वाऽसेनोऽपि राज्यं लभते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान राजा, बालक व अशिक्षित यांच्यामध्ये अध्यापन व उपदेश करून विद्येचा प्रसार करतो तो यशस्वी होऊन सेनेशिवाय राज्य प्राप्त करतो. ॥ २ ॥
03 महीरस्य प्रणीतयः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म॒हीर॑स्य॒ प्रणी॑तयः पू॒र्वीरु॒त प्रश॑स्तयः ।
नास्य॑ क्षीयन्त ऊ॒तयः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
म॒हीर॑स्य॒ प्रणी॑तयः पू॒र्वीरु॒त प्रश॑स्तयः ।
नास्य॑ क्षीयन्त ऊ॒तयः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
मही꣡र् अस्य प्र꣡णीतयः
पूर्वी꣡र् उत꣡ प्र꣡शस्तयः
ना꣡स्य क्षीयन्त ऊत꣡यः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mahī́ḥ ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
práṇītayaḥ ← práṇīti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
práśastayaḥ ← práśasti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
pūrvī́ḥ ← purú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
utá ← utá (invariable)
{}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kṣīyante ← √kṣī- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
{}
ūtáyaḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
म॒हीः । अ॒स्य॒ । प्रऽनी॑तयः । पू॒र्वीः । उ॒त । प्रऽश॑स्तयः ।
न । अ॒स्य॒ । क्षी॒य॒न्ते॒ । ऊ॒तयः॑ ॥
Hellwig Grammar
- mahīr ← mahīḥ ← mahi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “great; firm.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- praṇītayaḥ ← praṇīti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “guidance; guidance.”
- pūrvīr ← pūrvīḥ ← puru
- [noun], nominative, plural, feminine
- “many; much(a); very.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- praśastayaḥ ← praśasti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “announcement; praise; respect.”
- nāsya ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāsya ← asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- kṣīyanta ← kṣīyante ← kṣi
- [verb], plural, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “decrease; emaciate; vanish; kill; wane; destroy; run down; elapse; lose; lose; gasify; decline; decay; corrupt.”
- ūtayaḥ ← ūti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
सायण-भाष्यम्
अस्य इन्द्रस्य प्रणीतयः प्रकृष्टा नीतयः प्रापणानि महीः मह्यो महत्यो भवन्ति । उत अपि च प्रशस्तयः प्रकृष्टाः स्तुतयः स्तोतृभिः क्रियमाणा: पूर्वीः बह्व्यो भवन्ति । तथा अस्य इन्द्रस्य ऊतयः रक्षा: न क्षीयन्ते नापचीयन्ते । किन्तु सर्वदा वर्धन्त एव ॥
Wilson
English translation:
“Vast are his designs, manifold are his praises, his protections are never withdrawn.”
Jamison Brereton
Great is his guidance and many are the encomia for him.
His help does not perish.
Jamison Brereton Notes
I have silently suppressed the plurals in práṇītayaḥ and ūtáyaḥ (guidance and help, rather than guidances and helps). Given that práṇītayaḥ reprises ā́nayat … súnītī in the 1st vs. of the tṛca, it might be better to translate it as “Great is his leading.” The three -ti-stem abstracts práṇīti-, práśasti-, and ūtí- recall súnīti- in 1b.
Griffith
Great are his ways of guiding us, and!nanilbld are Ins eulogies:
His kind protections never fail.
Geldner
Groß sind seine Führungen und zahlreich seine Belobungen; nicht erschöpfen sich seine Gnaden.
Grassmann
Huldreich sind seine Leitungen und seiner Ruhmesthaten viel; Nie gehen seine Hülfen aus.
Elizarenkova
Велики его привождения,
И многочисленны славные деяния,
Не иссякают его поддержки.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (अस्य) इस राजा की (महीः) बड़ी (उत) और (पूर्वीः) प्राचीन वेदों में कही हुई (प्रणीतयः) उत्तम नीति और (ऊतयः) रक्षण आदि क्रियायें हैं (अस्य) इसकी (प्रशस्तयः) श्रेष्ठ कीर्तियाँ (न) नहीं (क्षीयन्ते) क्षीण होती हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजाजन नित्य बड़ी राजधर्म्मनीति को धारण करके पुत्र के सदृश प्रजाओं का पालन करते हैं, उनका नाशरहित यश होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! अस्य राज्ञो महीरुत पूर्वीः प्रणीतय ऊतयः सन्त्यस्य प्रशस्तयो न क्षीयन्ते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (महीः) महत्यः (अस्य) राज्ञः (प्रणीतयः) प्रकृष्टा नीतयः (पूर्वीः) प्राचीना वेदोदिताः (उत) (प्रशस्तयः) सत्कीर्त्तयः (न) निषेधे (अस्य) (क्षीयन्ते) (ऊतयः) रक्षणाद्याः क्रियाः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये राजानो नित्यं महतीं राजधर्मनीतिं धृत्वा पुत्रवत् प्रजाः पालयन्ति तेषामक्षया कीर्तिर्जायते ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे राजे नित्य महान राजधर्मनीतीनुसार पुत्राप्रमाणे प्रजेचे पालन करतात त्यांना अखंड कीर्ती प्राप्त होते. ॥ ३ ॥
04 सखायो ब्रह्मवाहसेऽर्चत - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सखा॑यो॒ ब्रह्म॑वाह॒सेऽर्च॑त॒ प्र च॑ गायत ।
स हि नः॒ प्रम॑तिर्म॒ही ॥
मूलम् ...{Loading}...
सखा॑यो॒ ब्रह्म॑वाह॒सेऽर्च॑त॒ प्र च॑ गायत ।
स हि नः॒ प्रम॑तिर्म॒ही ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स꣡खायो ब्र꣡ह्मवाहसे
अ꣡र्चत प्र꣡ च गायत
स꣡ हि꣡ नः प्र꣡मतिर् मही꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
bráhmavāhase ← bráhmavāhas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sákhāyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
árcata ← √r̥c- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
{}
gāyata ← √gā(y)- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
hí ← hí (invariable)
{}
mahī́ ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prámatiḥ ← prámati- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सखा॑यः । ब्रह्म॑ऽवाहसे । अर्च॑त । प्र । च॒ । गा॒य॒त॒ ।
सः । हि । नः॒ । प्रऽम॑तिः । म॒ही ॥
Hellwig Grammar
- sakhāyo ← sakhāyaḥ ← sakhi
- [noun], vocative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- brahmavāhase ← brahma ← brahman
- [noun], neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- brahmavāhase ← vāhase ← vāhas
- [noun], dative, singular, masculine
- ‘rcata ← arcata ← arc
- [verb], plural, Present imperative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- gāyata ← gā
- [verb], plural, Present imperative
- “sing; praise; jap; recite; describe.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- pramatir ← pramatiḥ ← pramati
- [noun], nominative, singular, feminine
- “care; solicitude; caution; providence.”
- mahī ← mah
- [noun], nominative, singular, feminine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
सायण-भाष्यम्
हे सखायः समानख्यानाः स्तोतारः ब्रह्मवाहसे ब्रह्मभिर्मन्त्रैर्वहनीयाय प्राप्तव्यायेन्द्राय अर्चत शस्त्राणि शंसत । प्र गायत च स्तोत्राणि । स हि स खल्विन्द्रः नः अस्माकं मही महती प्रमतिः प्रकृष्टा बुद्धिः । ईदृश्या बुद्धेः प्रदातेत्यर्थः ।
Wilson
English translation:
“Offer worship and praises, friends, to him who is to be attracted by prayers; for he verily is our great intelligence.”
Jamison Brereton
Comrades, chant and sing forth to him whose vehicle is the sacred formulation,
for he is great solicitude for us.
Jamison Brereton Notes
As was implied in the published translation, there is more cohesion across tṛcas than within them. In this 1st vs. of the 2nd tṛca there are a number of connections to the previous one: the 1st word sákhāyaḥ recalls sákhā in 1c; in b the impv. prá … gāyata “sing forth” is a variant of the nominal form práśasti- (3b) to the lexeme prá √śaṃs ‘proclaim forth’; in c the nominal clause sá hí naḥ X resembles 1c … sá naḥ X; c contains another -ti-stem abstract, prámati-, like those in 3 (two of which are cmpded with prá-); and the final word of the vs., mahī́, echoes the 1st word of 3 mahī́ḥ.
Griffith
Friends, sing your psalm and offer praise to him to whom the prayer is brought:
For our great Providence is he.
Geldner
Ihr Freunde, lobsinget und stimmt das Lied auf ihn an, den die erbauliche Rede anzieht; denn er ist unsere große Vorsehung.
Grassmann
O Freunde, dem man Andacht weiht, den preist und hebt zu singen an; Denn er ist unser grosser Schutz.
Elizarenkova
Друзья, (тому,) кого притягивает священное слово,
Пойте хвалу, и запевайте (ему песню) –
Ведь он наше великое покровительство.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को किसका सत्कार करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सखायः) मित्रो ! आप लोग (ब्रह्मवाहसे) वेद और ईश्वर के विज्ञान प्राप्त कराने के लिये जिसका (प्र, अर्चत) अत्यन्त सत्कार करो (गायत, च) और प्रशंसा करो जिससे (नः) हम लोगों के लिये (प्रमतिः) अच्छी बुद्धि (मही) और बड़ी वाणी दी जाती है (सः, हि) वही जगदीश्वर और विद्वान् हम लोगों से उपासना और सेवा करने योग्य है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! आप लोग परस्पर मित्र होकर परमेश्वर और सब के कल्याण के लिये प्रवृत्त यथार्थवक्ता तथा उपदेशक का सदा ही सत्कार करो, जिससे हम लोगों को उत्तम बुद्धि और वाणी प्राप्त होवे ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सखायो यूयं ब्रह्मवाहसे यं प्रार्चत गायत च येन नः प्रमतिर्मही च दीयते स हि परमात्मा विद्वांश्चाऽस्माभिरुपास्यः सेवनीयश्चास्ति ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः कः सत्कर्त्तव्य इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सखायः) सुहृदः (ब्रह्मवाहसे) वेदेश्वरविज्ञानप्रापणाय (अर्चत) सत्कुरुत (प्र) प्रकर्षे (च) (गायत) प्रशंसत (सः) जगदीश्वरः (हि) यतः (नः) अस्मभ्यम् (प्रमतिः) प्रकृष्टा प्रज्ञा (मही) महती वाक् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यूयं परस्परं सुहृदो भूत्वा परमेश्वरं सर्वस्य कल्याणाय प्रवर्त्तमानमाप्तमुपदेशकं च सदैव सत्कुरुत यतोऽस्मानुत्तमा प्रज्ञा वाक् चाप्नुयात् ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! तुम्ही परस्पर सुहृद बनून परमेश्वर व सर्वांचे कल्याण करण्यास प्रवृत्त असलेल्या विद्वान उपदेशकाचा सदैव सत्कार करा. ज्यामुळे आम्हाला उत्तम बुद्धी व वाणी प्राप्त व्हावी. ॥ ४ ॥
05 त्वमेकस्य वृत्रहन्नविता - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्वमेक॑स्य वृत्रहन्नवि॒ता द्वयो॑रसि ।
उ॒तेदृशे॒ यथा॑ व॒यम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वमेक॑स्य वृत्रहन्नवि॒ता द्वयो॑रसि ।
उ॒तेदृशे॒ यथा॑ व॒यम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तुव꣡म् ए꣡कस्य वृत्रहन्न्
अविता꣡ दुव꣡योर् असि
उते꣡दृ꣡शे य꣡था वय꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ékasya ← éka- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vr̥trahan ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
avitā́ ← avitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dváyoḥ ← dvá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
īdŕ̥śe ← īdŕ̥ś- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
पद-पाठः
त्वम् । एक॑स्य । वृ॒त्र॒ऽह॒न् । अ॒वि॒ता । द्वयोः॑ । अ॒सि॒ ।
उ॒त । ई॒दृशे॑ । यथा॑ । व॒यम् ॥
Hellwig Grammar
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- ekasya ← eka
- [noun], genitive, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- vṛtrahann ← vṛtrahan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- avitā ← av
- [verb], singular, periphrast. future
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- dvayor ← dvayoḥ ← dvi
- [noun], genitive, dual, masculine
- “two; dvi [word]; second.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- utedṛśe ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- utedṛśe ← īdṛśe ← īdṛś
- [noun], dative, singular, masculine
- “such(a).”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे वृत्रहन् वृत्राणां शत्रूणां हन्तरिन्द्र त्वमेकस्य स्तोतुः द्वयोः च स्तोत्रोः अविता रक्षिता असि । सर्वेषां स्तोतॄणां रक्षको भवसीत्यर्थः । उत अपि च ईदृशे जनेऽप्यविता भवसि यथा यादृशाः वयं त्वया रक्षिता बहुविधपुत्रपौत्रा अभूम । ईदृशस्यापि जनस्य त्वमेव रक्षको नान्य इत्यर्थः ॥ ॥ २१ ॥
Wilson
English translation:
“Slayer of Vṛtra, you are the protector of one (adorer), or of two, and of such as we are.”
Jamison Brereton
You, o Vr̥tra-smasher, are the helper of one, of two,
and for such as we are.
Jamison Brereton Notes
The sequence ékasya … dváyoḥ … / utédṛśe yáthā vayám “of one, of two and for such as we are” is a nice example of Behagel’s Law. It also shows variant syntax in a conjoined construction, since the third conjoined member is dative (ī́dṛśe), while the first two are gen. (unless dváyoḥ is loc., which seems unlikely). The result, at least in translation, is almost awkward, but the formal switch in case (and number) has semantic consequences, in my opinon. The sequence first presents itself as a purely numerical one (cf. Klein DGRV I.332-33), and we might expect “of one, of two, and *of however many we are.” But the sg. ī́dṛśe changes the focus from the quantity of the beneficiaries to their quality (“such as we,” in implicit contrast to people outside our circle of lesser value), and the dative emphasizes the benefactive nature of Indra’s actions. Geldner’s “auch für einen solchen, wie wir sind” misses the point, in my view.
Griffith
Thou, Slaughterer of Vrtra, art Guardian and Friend of one and two,
Yea, of a man like one of us.
Geldner
Du Vritratöter bist der Beschützer von einem, von zweien, auch für einen solchen, wie wir sind.
Grassmann
Du bist es Vritratödter ja, der einem und der zweien hilft, Auch einem solchen Mann, wie wir.
Elizarenkova
Ты, о убийца Вритры, одного,
Двоих поддерживаешь,
А также такого, как мы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा और मन्त्रियों को कैसा वर्त्ताव करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वृत्रहन्) मेघ को नाश करनेवाले सूर्य के समान शत्रुओं के मारनेवाले राजन् ! (यथा) जैसे (वयम्) हम लोग (ईदृशे) ऐसे व्यवहार में (एकस्य) सहायरहित के (उत) और (द्वयोः) राजा और प्रजाजनों के रक्षक होते हैं, वैसे जिससे (त्वम्) आप (अविता) रक्षक (असि) हो, इससे सत्कार करने योग्य हो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जैसे हम लोग पक्षपात का त्याग करके अपने और अन्य जन का यथावत् न्याय करें, वैसे ही आप करिये। ऐसे धर्म्मयुक्त व्यवहार में वर्त्तमान हम लोगों की सदा ही वृद्धि और मोक्ष होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वृत्रहन् राजन् ! यथा वयमीदृश एकस्योत द्वयो रक्षका भवामस्तथा यतस्त्वमविताऽसि तस्मात् सत्कर्त्तव्योऽसि ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राज्ञाऽमात्यैश्च कथं वर्त्तितव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (एकस्य) असहायस्य (वृत्रहन्) यः सूर्यो वृत्रं हन्ति तद्वच्छत्रुहन्तः (अविता) रक्षकः (द्वयोः) राजप्रजाजनयोः (असि) (उत) (ईदृशे) ईदृग्व्यवहारे (यथा) (वयम्) ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यथा वयं पक्षपातं विहाय स्वकीयपरजनयोर्यथावन्न्यायं कुर्मस्तथैव भवान् करोतु। ईदृशे धर्म्ये वर्त्तमानानामस्माकं सदैवाभ्युदयनिःश्रेयसे भवतः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! जसे आम्ही भेदभाव न करता आपला व इतर लोकांचा न्याय करतो तसे तूही कर. अशा धर्मयुक्त व्यवहाराने आमचा अभ्युदय व निःश्रेयस होतो. ॥ ५ ॥
06 नयसीद्वति द्विषः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नय॒सीद्वति॒ द्विषः॑ कृ॒णोष्यु॑क्थशं॒सिनः॑ ।
नृभिः॑ सु॒वीर॑ उच्यसे ॥
मूलम् ...{Loading}...
नय॒सीद्वति॒ द्विषः॑ कृ॒णोष्यु॑क्थशं॒सिनः॑ ।
नृभिः॑ सु॒वीर॑ उच्यसे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
न꣡यसी꣡द् उ अ꣡ति द्वि꣡षः
कृणो꣡षि उक्थशंसि꣡नः
नृ꣡भिः सुवी꣡र उच्यसे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
áti ← áti (invariable)
{}
dvíṣaḥ ← dvíṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ít ← ít (invariable)
{}
náyasi ← √nī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
{}
kr̥ṇóṣi ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ukthaśaṁsínaḥ ← ukthaśaṁsín- (nominal stem)
{}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
suvī́raḥ ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ucyase ← √vac- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
पद-पाठः
नय॑सि । इत् । ऊं॒ इति॑ । अति॑ । द्विषः॑ । कृ॒णोषि॑ । उ॒क्थ॒ऽशं॒सिनः॑ ।
नृऽभिः॑ । सु॒ऽवीरः॑ । उ॒च्य॒से॒ ॥
Hellwig Grammar
- nayasīd ← nayasi ← nī
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- nayasīd ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- dviṣaḥ ← dviṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hate; dviṣ; hostility; hostility.”
- kṛṇoṣy ← kṛṇoṣi ← kṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- ukthaśaṃsinaḥ ← uktha
- [noun], neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- ukthaśaṃsinaḥ ← śaṃsinaḥ ← śaṃsin
- [noun], accusative, plural, masculine
- nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- suvīra ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīra ← vīraḥ ← vīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- ucyase ← vac
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र इत् त्वमेव द्विषः द्वेष्टॄन् अति नयसि अस्मान्नयसि तारयसि । उ इति पूरकः । तथा उक्थशंसिनः उक्थानि शस्त्राणि शंसतः स्तोतॄनस्मान् कृणोषि समृद्धान् करोषि । यस्मात् त्वं नृभिः स्तुतीनां नेतृभिः पुरुषैः सुवीरः शोभनैर्वीरैः पुत्रपौत्रादिभिः स्तोतृभ्यो दातव्यैरुपेत इति उच्यसे स्तूयसे अतस्तानप्यस्मभ्यं प्रयच्छेति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“You remove (far from us) those who hate us; you prosper hose who repeat your praise; bestower of excellent male descendants, you are glorified by man”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bestower: suvīra = śobhanai vīraiḥ putrapautrādibhir dātavyair upetaḥ, endowed with or possessed of sons, grandsons, and the like to be given
Jamison Brereton
Only you lead (us) beyond hatreds; you make (us) proclaimers of solemn speech;
and you are called rich in heroes by superior men.
Jamison Brereton Notes
I supply ‘us’ as obj. in both a and b, adapted from 4c and esp. 5c; Geldner supplies “Männer” (in b), presumably on the basis of nr̥bhiḥ in c. Either will work, but ‘us’ seems to provide more continuity.
náyasi in a connects across tṛcas with ā́nayat in 1a, and ukthaśaṃsínaḥ in b with práśastayaḥ in 3b. In 3b Indra is said to have many práśasti-, and here the producers of these (prá)śasti- are identified (as us or, with Geldner, men).
Griffith
Beyond men’s hate thou leadest us, and givest cause to sing thy praise:
Good hero art thou called by men.
Geldner
Du führst über die Anfeindungen hinweg, du machst die Männer zu Lobsängern. Von den Männern wirst du Meister genannt.
Grassmann
Du führst uns durch die Feinde hin und regst zu Lobgesang uns an, Bei Männern heisst du »starker Held«.
Elizarenkova
Ты проводишь сквозь ненависть,
Ты делаешь (мужей) исполнителями гимнов.
Мужами ты зовешься прекрасным героем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा क्या करे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जिससे आप (द्विषः) द्वेष करनेवालों को (उक्थसंसिनः) वेद की प्रशंसा करनेवाले को (कृणोषि) करते हो और उपाय का उल्लङ्घन करके धर्म्म को (अति, नयसि) अत्यन्त प्राप्त होते वा प्राप्त करते हो (उ) और (नृभिः) नायक अग्रणी मनुष्यों से (सुवीरः) श्रेष्ठ वीरों से युक्त हुए सब के प्रति (उच्यते) उपदेश किये जाते हो इससे (इत्) ही आदर करने योग्य हो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो आप नम्रतायुक्त, विद्वान् होवें तो वेद में कहे हुए धर्म्म से द्वेष करनेवालों को भी उपदेश वा विनय से वेदोक्त धर्म्म में प्रीतिकरनेवाले कर सकते हो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यतस्त्वं द्विष उक्थशंसिनः कृणोष्युपायमुल्लङ्घयित्वा धर्ममति नयस्यु नृभिः सुवीरः सर्वान् प्रत्युच्यसे तस्मादिन्माननीयोऽसि ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजा किं कुर्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नयसि) प्राप्नोषि प्रापयसि वा (इत्) एव (उ) (अति) (द्विषः) ये द्विषन्ति तान् (कृणोषि) (उक्थशंसिनः) वेदप्रकाशकरणशीलान् (नृभिः) नायकैः (सुवीरः) शोभना वीरा यस्य सः (उच्यसे) ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदि भवान् विनयवान् विद्वान् भवेत्तर्हि वेदधर्मद्वेष्टॄनपि वेदोक्तधर्मप्रियानुपदेशेन विनयेन वा कर्तुं शक्नोति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! जर तू विनयी विद्वान बनलास तर वैदिक धर्मद्वेषी लोकांनाही वैदिक धर्मावर प्रेम करणारी शिकवण देऊ शकतोस. ॥ ६ ॥
07 ब्रह्माणं ब्रह्मवाहसम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ब्र॒ह्माणं॒ ब्रह्म॑वाहसं गी॒र्भिः सखा॑यमृ॒ग्मिय॑म् ।
गां न दो॒हसे॑ हुवे ॥
मूलम् ...{Loading}...
ब्र॒ह्माणं॒ ब्रह्म॑वाहसं गी॒र्भिः सखा॑यमृ॒ग्मिय॑म् ।
गां न दो॒हसे॑ हुवे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ब्रह्मा꣡णम् ब्र꣡ह्मवाहसं
गीर्भिः꣡ स꣡खायम् ऋग्मि꣡यम्
गां᳐꣡ न꣡ दोह꣡से हुवे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
brahmā́ṇam ← brahmán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bráhmavāhasam ← bráhmavāhas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gīrbhíḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
r̥gmíyam ← r̥gmíya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sákhāyam ← sákhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
doháse ← √duh- (root)
{case:DAT, number:SG}
gā́m ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
huve ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
{}
पद-पाठः
ब्र॒ह्माण॑म् । ब्रह्म॑ऽवाहसम् । गीः॒ऽभिः । सखा॑यम् । ऋ॒ग्मिय॑म् ।
गाम् । न । दो॒हसे॑ । हु॒वे॒ ॥
Hellwig Grammar
- brahmāṇam ← brahman
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Brahma; Brahmin; dhak; Brahman; brahman [word]; Brahman; Brahmin; Brahmapurāṇa; Vishnu; Brihaspati.”
- brahmavāhasaṃ ← brahma ← brahman
- [noun], neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- brahmavāhasaṃ ← vāhasam ← vāhas
- [noun], accusative, singular, masculine
- gīrbhiḥ ← gir
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- sakhāyam ← sakhi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- ṛgmiyam ← ṛgmiya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “applaudable.”
- gāṃ ← gām ← go
- [noun], accusative, singular, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dohase ← duh
- [verb noun]
- “milk.”
- huve ← hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
सायण-भाष्यम्
ब्रह्माणं परिवृढं ब्रह्मवाहसं ब्रह्मभिः स्तुतिरूपैर्मन्त्रैर्वहनीयं सखायम् अस्माकं सखिभूतम् ऋग्मियम् । ऋग्मा ऋचः । तदर्हम् । स्तुत्यर्हमित्यर्थः । एवंभूतमिन्द्रं दोहसे दोग्धुं गां न गामिव गीर्भिः स्तुतिभिः हुवे आह्वयाम्यस्मदीयान् कामान् दोग्धुम् ॥
Wilson
English translation:
“I invoke with hymns Indra, our friends, who is Brahma, who is attracted by prayer and entitled to adoration, to milk him as a cow.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Brahma: brahmāṇam = parivṛḍham, great, mighty
Jamison Brereton
To the formulator whose vehicle is the sacred formulation, to the comrade worthy of verses
do I call with my songs, as to a cow to be milked,
Jamison Brereton Notes
More cross-tṛca connections: bráhma-vāhas- 7a/4a, sákhi- 7b/1c/4a.
Griffith
I call with hymns, as ’twere a cow to milk, the Friend who merits praise,
The Brahman who accepts the prayer.
Geldner
Den Kenner der erbaulichen Rede, den die erbauliche Rede anzieht, den preislichen Freund rufe ich mit Lobreden wie eine Kuh zum Melken.
Grassmann
Den Beter, der Gebet empfängt, mit Liedern den gepriesnen Freund Ruf wie die Kuh zum Melken ich.
Elizarenkova
Знатока священного слова, кого притягивает священное слово,
Друга, достойного гимнов, я призываю
Хвалебными песнями, как корову для доения,
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को क्या करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जैसे मैं (गीर्भिः) सुशिक्षायुक्त, मधुर, सत्यवाणियों से (दोहसे) दोहने पूरण करने को (गाम्) गौ के (न) समान (सखायम्) सब के मित्र (ऋग्मियम्) स्तुतियों से स्तुति करने योग्य (ब्रह्मवाहसम्) वेदों के शब्दार्थ सम्बन्ध और स्वरों के करानेवाले (ब्रह्माणम्) चतुर्वेदवेत्ता विद्वान् को (हुवे) बुलाता और उसकी प्रशंसा करता हूँ, वैसे इसको आप बुला और उसकी प्रशंसा करो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे विद्वान् जन वेदपारगन्ता, आप्त, विद्वान् का आश्रय लेकर सभ्य विपश्चित् होते हैं, वैसे इनके सङ्ग से तुम भी विद्वान् वा चतुर होओ ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यथाहं गीर्भिर्दोहसे गां न सखायमृग्मियं ब्रह्मवाहसं ब्रह्माणं हुवे तथैनं भवानाह्वयतु ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं कर्त्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ब्रह्माणम्) चतुर्वेदविदम् (ब्रह्मवाहसम्) वेदानां शब्दार्थसम्बन्धस्वराणां प्रापकम् (गीर्भिः) सुशिक्षिताभिर्मधुराभिः सत्याभिर्वाग्भिः (सखायम्) सर्वेषां मित्रम् (ऋग्मियम्) स्तुतिभिः स्तवनीयम् (गाम्) दुग्धदात्रीं धेनुम् (न) इव (दोहसे) दोग्धुम् (हुवे) आह्वयामि प्रशंसामि च ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा विद्वांसो वेदपारमाप्तं विद्वांसमाश्रित्य सभ्या विपश्चितो जायन्ते तथैतेषां सङ्गेन यूयमपि विद्वांसश्चतुरा वा भवत ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसे विद्वान लोक वेदपारंगत, विद्वानांचा आश्रय घेऊन सभ्य विद्वान होतात तसे त्यांच्या संगतीने तुम्हीही विद्वान किंवा चतुर व्हा. ॥ ७ ॥
08 यस्य विश्वानि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यस्य॒ विश्वा॑नि॒ हस्त॑योरू॒चुर्वसू॑नि॒ नि द्वि॒ता ।
वी॒रस्य॑ पृतना॒षहः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
यस्य॒ विश्वा॑नि॒ हस्त॑योरू॒चुर्वसू॑नि॒ नि द्वि॒ता ।
वी॒रस्य॑ पृतना॒षहः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य꣡स्य वि꣡श्वानि ह꣡स्तयोर्
ऊचु꣡र् व꣡सूनि नि꣡ द्विता꣡
वीर꣡स्य पृतनाष꣡हः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
hástayoḥ ← hásta- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:DU}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dvitā́ ← dvitā́ (invariable)
{}
ní ← ní (invariable)
{}
ūcúḥ ← √vac- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
pr̥tanāṣáhaḥ ← pr̥tanāṣáh- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vīrásya ← vīrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यस्य॑ । विश्वा॑नि । हस्त॑योः । ऊ॒चुः । वसू॑नि । नि । द्वि॒ता ।
वी॒रस्य॑ । पृ॒त॒ना॒ऽसहः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- hastayor ← hastayoḥ ← hasta
- [noun], locative, dual, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- ūcur ← ūcuḥ ← vac
- [verb], plural, Perfect indicative
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- vasūni ← vasu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- dvitā
- [adverb]
- “again.”
- vīrasya ← vīra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- pṛtanāṣahaḥ ← pṛtanāṣāh
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra.”
सायण-भाष्यम्
वीरस्य वीर्यवतः पृतनासहः । पृतनाः शत्रुसेनाः । तासामभिभवितुः यस्य इन्द्रस्य हस्तयोः बाह्रोः विश्वानि सर्वाणि द्विता दिव्यपार्थिवरूपेण द्वैधं वर्तमानानि वसूनि विद्यन्ते इति नि ऊचुः ऋषयो नितरां वदन्ति तमिन्द्रं हुव इति पूर्वत्र संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“In the hands of whom, the eroic subduer of hostile armies, (the sages) have declared, are all the treasures in both (heaven and earth).”
Jamison Brereton
In whose two hands all good things are at home, now as before— (in the hands) of the hero, victorious in battles.
Jamison Brereton Notes
Geldner takes ūcuḥ to √vac and supplies hitāni with ní: “In dessen Händen … alle Güter, wie man sagt, nieder(gelegt sind),” but Oldenberg’s view, that ūcuḥ belongs to √uc, which regularly takes the preverb ní in the meaning ‘be accustomed to, be at home in’, is preferable. (And in fact Geldner admits as much in n. 8a.)
Griffith
Him in whose hands they say are stored all treasures from the days of old,
The Hero, conquering in the fight.
Geldner
In dessen Händen aber und aber alle Güter, wie man sagt, niedergelegt sind, in des Helden und Schlachtensiegers.
Grassmann
In dessen beiden Händen ja fürwahr die Güter alle ruhn, Des Helden der die Feinde schlägt.
Elizarenkova
(Того,) в чьи руки, говорят,
(Были) в(ложены) искони все блага,
(В руки) героя, осиливающего в боях.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर क्या करके राजा ऐश्वर्य्य को प्राप्त होवे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् जनो ! (यस्य) जिस राजादि विद्वान् (वीरस्य) शत्रु के बल को दबानेवाले के (हस्तयोः) हाथों में (विश्वानि) सम्पूर्ण (वसूनि) द्रव्यों को (पृतनाषहः) शत्रुओं की सेना को सहनेवाले (नि) निश्चित (उचुः) कहते हैं उसके साथ (द्विता) दोनों-राजा और प्रजा तथा उपदेश देनेवाले और उपदेश देने योग्यपने की रक्षा करो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा विद्या और विनय से पुत्र के सदृश प्रजाओं की पालना करे तो सम्पूर्ण ऐश्वर्य्य और सम्पूर्ण सुख उसके आधीन ही होवे, जिससे उत्तम मन्त्री और प्रशंसित सेना को प्राप्त होकर राजा प्रजाजनों के कल्याण को कर सकता है ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यस्य वीरस्य हस्तयोर्विश्वानि वसूनि पृतनाषहो न्यूचुस्तेन सह द्विता रक्षताम् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः किं कृत्वा राजैश्वर्यं प्राप्नुयादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्य) राजादेर्विदुषः (विश्वानि) सर्वाणि (हस्तयोः) (ऊचुः) वदन्ति (वसूनि) द्रव्याणि (नि) निश्चितम् (द्विता) द्वयो राजप्रजयोरुपदेशकोपदेश्योर्वा भावः (वीरस्य) शत्रुबलमभिव्याप्तुं शीलस्य (पृतनाषहः) ये पृतनां शत्रुसेनां सहन्ते ते ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि राजा विद्याविनयाभ्यां पुत्रवत्प्रजाः पालयेत्तर्हि सर्वमैश्वर्यमखिलं सुखं च तदधीनमेव भवेद्येनोत्तमानमात्यान् प्रशंसितां सेनां प्राप्य राजा प्रजाजनानां कल्याणं कर्तुं शक्नोति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जर राजाने विद्या व विनयाने प्रजेचे पुत्राप्रमाणे पालन केले तर त्याला संपूर्ण ऐश्वर्य व सुख मिळते. ज्यामुळे त्याला उत्तम मंत्री व प्रशंसित सेना प्राप्त होऊन प्रजेचे कल्याण होते. ॥ ८ ॥
09 वि दृळ्हानि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि दृ॒ळ्हानि॑ चिदद्रिवो॒ जना॑नां शचीपते ।
वृ॒ह मा॒या अ॑नानत ॥
मूलम् ...{Loading}...
वि दृ॒ळ्हानि॑ चिदद्रिवो॒ जना॑नां शचीपते ।
वृ॒ह मा॒या अ॑नानत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वि꣡ दॄळ्हा꣡नि+ चिद् अद्रिवो
ज꣡नानां᳐ शचीपते
वृह꣡ माया꣡ अनानत
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
dr̥ḷhā́ni ← √dr̥h- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
ví ← ví (invariable)
{}
jánānām ← jána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
śacīpate ← śácīpáti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
anānata ← ánānata- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
māyā́ḥ ← māyā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
vr̥há ← √vr̥h- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
वि । दृ॒ळ्हानि॑ । चि॒त् । अ॒द्रि॒ऽवः॒ । जना॑नाम् । श॒ची॒ऽप॒ते॒ ।
वृ॒ह । मा॒याः । अ॒ना॒न॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- dṛᄆhāni ← dṛḍha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “hard; intense; firm; fixed; resolute; mesomorphic; grim; dṛḍha [word]; rainproof; sturdy; shut; firm; insoluble; strong; tough; tight.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- adrivo ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
- janānāṃ ← janānām ← jana
- [noun], genitive, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- śacīpate ← śacīpati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- vṛha ← vṛh
- [verb], singular, Present imperative
- “extract.”
- māyā ← māyāḥ ← māyā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “magic trick; Māyā; deception; illusion; māyā [word]; disguise; trick.”
- anānata ← an
- [adverb]
- “not.”
- anānata ← ānata ← ānam ← √nam
- [verb noun], vocative, singular
- “bend; bow; crouch; bend.”
सायण-भाष्यम्
हे अद्रिवः । आदृणात्यनेनेत्यद्रिर्वज्रः । तद्वन् शचीपते इन्द्र जनानां शत्रूणां दृळ्हानि चित् दृढानि स्थिराण्यपि पुराणि बलानि वा वि वृह विभिन्धि । विविधमुन्मूलयेत्यर्थः । हे अनानत अप्रह्वीभूत सर्वोच्छ्रितेन्द्र मायाः च शत्रुभिर्निर्मिता वि वृह विनाशय ॥
Wilson
English translation:
“Wielder of the thunderbolt, lord of Śaci, demolish the strong (cities) of men; (battle), unbending (Indra) their devices.”
Jamison Brereton
(Tear) apart even the strongholds of the peoples, o possessor of the stone and lord of power;
tear (apart) their tricks, you who can’t be bowed.
Jamison Brereton Notes
This vs. contains two parallel direct objects (“strongholds” and “tricks”) in two parallel clauses, which presuppose the same verb. The preverb (ví) is given at the beginning of pāda a, the verb (vṛhá) itself at the beginning of the 2nd hemistich; they must be assembled to produce the full lexeme.
Griffith
Lord of Strength, Caster of the Stone, destroy the firm forts built by men,
And foil their arts, unbending God!
Geldner
Spreng, o Herr des Preßsteins, selbst die festen Behälter der fremden Leute, du Kräftemeister, zersprenge ihre Blendwerke, Ungebeugter!
Grassmann
Zertrümmre du, o Schleuderer, der Menschen Festen, Herr der Kraft, Und ihre Listen, starker Held.
Elizarenkova
В(зорви) даже твердые (крепости), о повелитель давильных камней,
(Чужих) людей, о господин силы!
Искорени (их) колдовские чары, о несгибаемый!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य किसका निवारण करके किसको प्राप्त होवें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अद्रिवः) मेघों के करनेवाले सूर्य्य के सदृश वर्त्तमान (अनानत) शत्रुओं के समीप में नम्रता से रहित (शचीपते) प्रजा के स्वामिन् ! आप (मायाः) कपटों को (वृह) काटो और (चित्) भी (जनानाम्) मनुष्यों की (दृळ्हानि) निश्चित सेनाओं को करके शत्रुओं का (वि) विशेष करके नाश करिये ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह राजा, आचार्य्य वा अध्यापक उत्तम होवे, जो छल आदि दोषों का निवारण करके मनुष्यों को धर्म्म के आचरण से युक्त निरन्तर करे ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अद्रिवोऽनानत शचीपते ! त्वं माया वृह चिदपि जनानां दृळ्हानि सैन्यानि सम्पाद्य शत्रून् वि वृह ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः किं निवार्य किं प्राप्नुयिरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वि) (दृळ्हानि) निश्चितानि (चित्) अपि (अद्रिवः) मेघकरसूर्यवद्वर्त्तमान (जनानाम्) मनुष्याणाम् (शचीपते) प्रजास्वामिन् (वृह) उच्छिन्धि (मायाः) कपटानि (अनानत) शत्रूणां समीपे नम्रतारहित ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - स एव राजाऽऽचार्योऽध्यापको वोत्तमः स्याद्यो छलादिदोषान्निवार्य्य मनुष्यान् धर्माचारान्त्सततं कुर्यात् ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो छळ इत्यादी दोषांचे निवारण करून माणसांना धार्मिक आचरणात प्रवृत्त करतो तोच राजा उत्तम आचार्य किंवा अध्यापक असतो. ॥ ९ ॥
10 तमु त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तमु॑ त्वा सत्य सोमपा॒ इन्द्र॑ वाजानां पते ।
अहू॑महि श्रव॒स्यवः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
तमु॑ त्वा सत्य सोमपा॒ इन्द्र॑ वाजानां पते ।
अहू॑महि श्रव॒स्यवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त꣡म् उ त्वा सत्य सोमपा
इ꣡न्द्र वाजाना᳐꣡म् पते
अ꣡हूमहि श्रवस्य꣡वः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
satya ← satyá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
somapāḥ ← somapā́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pate ← páti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vājānām ← vā́ja- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
áhūmahi ← √hū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
śravasyávaḥ ← śravasyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
तम् । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । स॒त्य॒ । सो॒म॒ऽपाः॒ । इन्द्र॑ । वा॒जा॒ना॒म् । प॒ते॒ ।
अहू॑महि । श्र॒व॒स्यवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- satya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “true; real; real; faithful; good.”
- somapā ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapā ← pāḥ ← pā
- [noun], vocative, singular, masculine
- “drinking.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vājānām ← vāja
- [noun], genitive, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- pate ← pati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- ahūmahi ← hvā
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “raise; call on; call; summon.”
- śravasyavaḥ ← śravasyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “celebrated.”
सायण-भाष्यम्
हे सत्य अवितथस्वभाव सोमपाः सोमस्य पातर्हे वाजानां पते अन्नानां पालयितरेवंभूत हे इन्द्र श्रवस्यवः श्रवोऽन्नमात्मन इच्छन्तो वयं तमु त्वा तादृशं त्वामेव अहूमहि आह्वयामः स्तुम इत्यर्थः ॥ ॥ २२ ॥
Wilson
English translation:
“Veracious Indra, drinker of the Soma, provider of sustenance, we, desirous of food, invoke such as you are.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Such as you are: tam tvā ahūmahi, we invoke you (who are) that, or such as has been described in the preceding verses
Jamison Brereton
It is just you, o Indra, you real one, you drinker of soma and lord of prizes,
that we have called upon, seeking fame—
Jamison Brereton Notes
After the opening tám u tvā, the rest of the hemistich consists only of vocc.
satya somapā, índra vājānām pate, with only a single accent among them: índra is accented because it’s initial in its pāda, while the gen. pl. vājānām is unaccented because it’s part of a voc. phrase. Note that in the Holland & van Nooten Rig Veda edition ed. vājānā́m bears an impossible, final-syllable accent, a typo that should be deleted.
10-11 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These vss. form a syntactic pair characterized by simple enjambment.
Both vss. begin tám u tvā, with the iteration of this phrase in 11a still part of the main clause of vs. 10 (and the object of 10c áhūmahi). The rest of the first hemistich of 11 consists of two rel. clauses, whose predicate (the predicate for both clauses), hávyaḥ, is found at the beginning of c. The rest of c is a separate impv. clause. Although the content of these two vss. is banal in the extreme, the syncopated effect produced by having the syntactic units not conform to metrical units gives it a bit of oomph. The vs. pair is unified by the ‘call’ motif: 10c áhūmahi ‘we have called upon’, 11c hávyaḥ ‘to be called upon’ / hávam ‘call’. The root √śru also provides unity: 10c śravasyávaḥ ‘seeking fame’, 11c śrudhī ‘hear’, also, in 12b śravā́yyān ‘worthy of fame’.
Griffith
Thee, thee as such, O Lord of Power, O Indra, Soma-drinker, true,
We, fain for glory, have invoked.
Geldner
Dich, du echter Somatrinker, Indra, Herr der Siegergewinne, haben wir ruhmbegierig gerufen,
Grassmann
O Indra, Somatrinker, dich, wahrhafter Herr der Labungen, Dich rufen wir voll Preisbegier.
Elizarenkova
Это тебя, такого, о пьющий сому по-настоящему,
О Индра, повелитель наград,
Мы позвали, стремясь к славе,
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा और प्रजाजन परस्पर कैसा वर्त्ताव करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सत्य) श्रेष्ठों में श्रेष्ठ (सोमपाः) ऐश्वर्यकी रक्षा करने तथा (वाजानाम्) विज्ञान और अन्न आदिकों के (पते) पालने और (इन्द्र) अत्यन्त ऐश्वर्य के देनेवाले ! (श्रवस्यवः) अपने अन्न आदि की इच्छा करनेवाले हम लोग (त्वा) आपकी (अहूमहि) प्रशंसा करें, वैसे (तम्, उ) उन्हीं को सब लोग पुकारें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे राजन् वा विद्वन् ! आप श्रेष्ठ गुण, कर्म्म और स्वभाव से युक्त होकर प्रजा के पालन में तत्पर सुशील और इन्द्रियों के जीतनेवाले जब तक होंगे, तबतक हम लोग आपको मानेंगे ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सत्य सोमपा वाजानां पत इन्द्र ! श्रवस्यवो वयं त्वाऽहूमहि तथा तमु सर्व आह्वयन्तु ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजप्रजाजनाः परस्परं कथं वर्तेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) (उ) (त्वा) त्वाम् (सत्य) सत्सु साधो (सोमपाः) यः सोममैश्वर्यं पाति तत्सम्बुद्धौ (इन्द्र) परमैश्वर्यप्रद (वाजानाम्) विज्ञानान्नादीनाम् (पते) पालक स्वामिन् (अहूमहि) प्रशंसेम (श्रवस्यवः) य आत्मनः श्रवोऽन्नादिकमिच्छवः ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे राजन् वा विद्वन् ! भवाञ्छुभगुणकर्मस्वभावः प्रजापालनतत्परः सुशीलो जितेन्द्रियो यावद् भविष्यति तावद्वयं त्वां मंस्यामहे ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजा किंवा विद्वाना ! तू जोपर्यंत श्रेष्ठ गुण, कर्म, स्वभावाने युक्त होऊन प्रजापालनात तत्पर, सुशील व जितेंद्रिय राहशील तोपर्यंत आम्ही तुला मानू. ॥ १० ॥
11 तमु त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तमु॑ त्वा॒ यः पु॒रासि॑थ॒ यो वा॑ नू॒नं हि॒ते धने॑ ।
हव्यः॒ स श्रु॑धी॒ हव॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
तमु॑ त्वा॒ यः पु॒रासि॑थ॒ यो वा॑ नू॒नं हि॒ते धने॑ ।
हव्यः॒ स श्रु॑धी॒ हव॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त꣡म् उ त्वा यः꣡ पुरा꣡सिथ
यो꣡ वा नूनं꣡ हिते꣡ ध꣡ने
ह꣡वियः स꣡ श्रुधी ह꣡वम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́sitha ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
purā́ ← purā́ (invariable)
{}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dháne ← dhána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
hité ← √dhā- 1 (root)
{case:LOC, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
nūnám ← nūnám (invariable)
{}
vā ← vā (invariable)
{}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hávyaḥ ← hávya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śrudhi ← √śru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
तम् । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । यः । पु॒रा । आसि॑थ । यः । वा॒ । नू॒नम् । हि॒ते । धने॑ ।
हव्यः॑ । सः । श्रु॒धि॒ । हव॑म् ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- purāsitha ← purā
- [adverb]
- “once; earlier; first; purā [indecl.].”
- purāsitha ← āsitha ← as
- [verb], singular, Perfect indicative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- hite ← dhā
- [verb noun], locative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- dhane ← dhana
- [noun], locative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- havyaḥ ← hu
- [verb noun], nominative, singular
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- śrudhī ← śru
- [verb], singular, Aorist imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र तमु त्वा तमेव त्वां स्तुम इति शेषः । यः त्वं पुरा पूर्वस्मिन् काले हव्यः ह्वातव्यः आसिथ बभूविथ धनलाभार्थम् । यो वा यश्च त्वं हिते शत्रुषु निहिते धने निमित्तभूते सति नूनम् अद्यापि हव्यः ह्वातव्यो बभूविथ सः त्वमस्मदीयं हवं स्तोत्रं श्रुधि शृणु ॥
Wilson
English translation:
“(We invoke) you, such as you are, you who have been invocable of old, and who are now to be invoked for the wealth held (by the foe); hear our invocation.”
Jamison Brereton
Just you, who were before or who are now to be called upon when the stake is set.
Hear our call!
Jamison Brereton Notes
It is worth noting that in the temporally contrastive rel. clauses (a: purā́ ‘previously’, b: nūnám ‘now’) whose joint predicate is the grdv. hávyaḥ (see above), the one with past reference has an overt copula, pf. ā́sitha, while the one with current reference has the copula gapped.
10-11 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These vss. form a syntactic pair characterized by simple enjambment.
Both vss. begin tám u tvā, with the iteration of this phrase in 11a still part of the main clause of vs. 10 (and the object of 10c áhūmahi). The rest of the first hemistich of 11 consists of two rel. clauses, whose predicate (the predicate for both clauses), hávyaḥ, is found at the beginning of c. The rest of c is a separate impv. clause. Although the content of these two vss. is banal in the extreme, the syncopated effect produced by having the syntactic units not conform to metrical units gives it a bit of oomph. The vs. pair is unified by the ‘call’ motif: 10c áhūmahi ‘we have called upon’, 11c hávyaḥ ‘to be called upon’ / hávam ‘call’. The root √śru also provides unity: 10c śravasyávaḥ ‘seeking fame’, 11c śrudhī ‘hear’, also, in 12b śravā́yyān ‘worthy of fame’.
Griffith
Such as thou wast of old, and art now to be called on when the prize
lies ready, listen to our call.
Geldner
Dich, der du es früher warst oder der du jetzt anzurufen bist, wann der Kampfpreis ausgesetzt ist. Erhöre du den Ruf!
Grassmann
Dich, der du jetzt und früher auch dabei warst, wenn’s den Kampfpreis galt, Du rufenswerther, hör den Ruf.
Elizarenkova
Это тебя, такого, как ты был прежде
Или как сейчас, надо призывать,
Когда установлена ставка. Услышь призыв!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा और प्रजाजन परस्पर कैसा वर्त्ताव करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! (यः) जो आप (हिते) सुखकारक (धने) धन में (पुरा) प्रथम से (आसिथ) थे और (यः) जो (वा) वा (नूनम्) निश्चित सुखकारक धन में (हव्यः) पुकारने के योग्य हो (तम्, उ) उन्हीं (त्वा) आपको हम लोग सुनावें (सः) वह आप हम लोगों की (हवम्) बात को (श्रुधी) सुनिये ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो राजा सब के हित की इच्छा करे और सब को धन और ऐश्वर्य्य से युक्त करता है, वह बलिष्ठ और निर्बलों की बातों की प्रीति से सुन कर यथार्थ न्याय करता है, उसी का सब लोग निरन्तर सत्कार करें ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यस्त्वं हिते धने पुराऽऽसिथ यो वा नूनं हिते धने हव्योऽसि तमु त्वा वयं श्रावयेम स त्वमस्माकं हवं श्रुधी ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजप्रजाजनाः परस्परं कथं वर्त्तेरन्नित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) (उ) (त्वा) त्वाम् (यः) (पुरा) प्रथमतः (आसिथ) (यः) (वा) (नूनम्) निश्चितम् (हिते) सुखकरे (धने) (हव्यः) आह्वयितुं योग्यः (सः) (श्रुधी) अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (हवम्) वार्त्ताम् ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यो राजा सर्वेषां हितमिच्छेत् सर्वान् धनैश्वर्य्ययुक्तान् करोति स सबलनिर्बलानां वार्त्ताः प्रीत्या श्रुत्वा यथार्थं न्यायं करोति तमेव सर्वे सततं सत्कुर्वन्तु ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जो राजा सर्वांच्या हिताची इच्छा करतो व सर्वांना धन व ऐश्वर्याने युक्त करतो, बलवान व निर्बलांच्या समस्या प्रेमाने ऐकून यथार्थ न्याय करतो त्याचाच सर्व लोकांनी सत्कार करावा. ॥ ११ ॥
12 धीभिरर्वद्भिरर्वतो वाजाँ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
धी॒भिरर्व॑द्भि॒रर्व॑तो॒ वाजाँ॑ इन्द्र श्र॒वाय्या॑न् ।
त्वया॑ जेष्म हि॒तं धन॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
धी॒भिरर्व॑द्भि॒रर्व॑तो॒ वाजाँ॑ इन्द्र श्र॒वाय्या॑न् ।
त्वया॑ जेष्म हि॒तं धन॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
धीभि꣡र् अ꣡र्वद्भिर् अ꣡र्वतो
वा꣡जाँ इन्द्र श्रवा꣡यियान्
त्व꣡या जेष्म हितं꣡ ध꣡नम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
árvadbhiḥ ← árvant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
árvataḥ ← árvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
dhībhíḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śravā́yyān ← śravā́yya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vā́jān ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
dhánam ← dhána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hitám ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
jeṣma ← √ji- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
tváyā ← tvám (pronoun)
{case:INS, number:SG}
पद-पाठः
धी॒भिः । अर्व॑त्ऽभिः । अर्व॑तः । वाजा॑न् । इ॒न्द्र॒ । श्र॒वाय्या॑न् ।
त्वया॑ । जे॒ष्म॒ । हि॒तम् । धन॑म् ॥
Hellwig Grammar
- dhībhir ← dhībhiḥ ← dhī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- arvadbhir ← arvadbhiḥ ← arvant
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “horse.”
- arvato ← arvataḥ ← arvant
- [noun], accusative, plural, masculine
- “horse.”
- vājāṃ ← vāja
- [noun], accusative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śravāyyān ← śravāyya
- [noun], accusative, plural, masculine
- “celebrated.”
- tvayā ← tvad
- [noun], instrumental, singular
- “you.”
- jeṣma ← ji
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- hitaṃ ← hitam ← dhā
- [verb noun], accusative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- dhanam ← dhana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र धीभिः स्तुतिभिस्त्वद्विषयाभिः प्रीतेन त्वया अनुगृहीता वयम् अर्वद्भिः अस्मदीयैः अश्वैः अर्वतः शत्रुसंबन्धिनोऽश्वान् श्रवाय्यान् श्रवणीयान् प्रशस्यान् वाजान् अन्नानि च हितं शत्रुषु निहितं धनं च जेष्म त्वदनुग्रहाज्जयेम ॥
Wilson
English translation:
“(Favoured) by you, Indra, (who are propitiated), by our hymns, (we ovecome) with our steeds the steeds (of the enemy), and we conquer abundant food, and the wealth held (by the foes).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Literally, with praises, by horses, horses food, excellent Indra by you, we conquer deposited wealth
Jamison Brereton
With insights as our steeds, (might we win) steeds and prizes worthy of fame, o Indra;
with you might we win the stake that is set.
Jamison Brereton Notes
The phrase hitá- dhána- is repeated from 11b and also picks up the same phrase in 2c. (See disc. above.) In fact 12c tváyā jeṣma hitáṃ dhánam is a telling variant on 2c índro jétā hitáṃ dhánam. In vs. 2 Indra is described as a/the (habitual) winner of the stake, while by vs. 12 it is we who hope to be the winners with his help. The vocalism of the precative jeṣma matches that of the agent noun jétā in 2.
See further 15c. Note also that 2b contains an instr. árvatā “with a steed” (in that case an unsatisfactory one) like árvadbhiḥ in 12a.
The opening of the vs. is called “stark elliptisch” by Geldner, who sees two different possible constructions (n. 12a): “with insights (might we overcome) (the insights of other poets) and with steeds (might we overcome) steeds” or “with insights (as) steeds …” His tr. seems to reflect the first (though without supplying any further material), while I prefer the second.
Griffith
With hymns and coursers we will gain, Indra, through thee, both steeds and spoil
Most glorious, and the proffered prize.
Geldner
Mit weisen Gedanken, mit Rennpferden wollen wir die Rennpferde besiegen, zu Ruhm gereichende Gewinne, o Indra, durch dich den ausgesetzten Kampfpreis ersiegen.
Grassmann
Durch Rosse, Indra, und Gebet lass uns den ausgesetzten Preis Erringen Rosse, Nahrung, Schatz.
Elizarenkova
Молитвами (- молитвы), скакунами – скакунов,
Награды, о Индра, достойные славы,
Установленную ставку с тобою мы хотим завоевать.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा आदिकों को क्या प्राप्त करके क्या प्राप्त करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) शत्रुओं के नाश करनेवाले ! जैसे हम लोग (धीभिः) बुद्धियों वा कर्म्मों से (अर्वद्भिः) शब्द करते हुए घोड़ों से (वाजान्) वेगयुक्त (श्रवाय्यान्) सुनने को इष्ट (अर्वतः) घोड़ों के सदृश प्राप्त होकर (त्वया) आपके साथ (हितम्) सुखकारक (धनम्) धन को (जेष्म) जीतें, वैसे आप हम लोगों के साथ सुख से वर्त्ताव करो ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जब राजा आदि जन एक सम्मति कर उत्तम सेना के अङ्गों को सम्पादन कर और अन्यायकारी दुष्टों को जीत कर न्याय से प्राप्त हुए धन से सब का हित करें, तभी अपने हित की सिद्धि से युक्त होवें ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! यथा वयं धीभिरर्वद्भिर्वाजाञ्छ्रवाय्यानर्वतः प्राप्य त्वया सह हितं धनं जेष्म तथा भवानस्माभिः सह सुखेन वर्त्तताम् ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजादिभिः किं प्राप्य किं प्रापणीयमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (धीभिः) प्रज्ञाभिः कर्मभिर्वा (अर्वद्भिः) अश्वैः (अर्वतः) अश्वानिव (वाजान्) वेगवतः (इन्द्र) शत्रुविदारक (श्रवाय्यान्) श्रोतुमिष्टान् (त्वया) स्वामिना सह (जेष्म) जयेम (हितम्) सुखकारकम् (धनम्) ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यदा राजादयो जना ऐकमत्यं विधायोत्तमानि सेनाङ्गानि सम्पाद्याऽन्यायकारिणो दुष्टाञ्जित्वा न्यायप्राप्तेन धनेन सर्वहितं कुर्युस्तदैव स्वहितसिद्धा जायेरन् ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जेव्हा राजा इत्यादी लोक एकमताने सेनेचे निरनिराळे उत्तम विभाग करून अन्यायकारी दुष्टांना जिंकून न्यायाने प्राप्त झालेल्या धनाने सर्वांचे हित करतात तेव्हा त्यांचे स्वतःचे हितही साध्य होते. ॥ १२ ॥
13 अभूरु वीर - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभू॑रु वीर गिर्वणो म॒हाँ इ॑न्द्र॒ धने॑ हि॒ते ।
भरे॑ वितन्त॒साय्यः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अभू॑रु वीर गिर्वणो म॒हाँ इ॑न्द्र॒ धने॑ हि॒ते ।
भरे॑ वितन्त॒साय्यः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ꣡भूर् उ वीर गिर्वणो
महाँ꣡ इन्द्र ध꣡ने हिते꣡
भ꣡रे वितन्तसा꣡यियः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ábhūḥ ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
girvaṇaḥ ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
vīra ← vīrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dháne ← dhána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
hité ← √dhā- 1 (root)
{case:LOC, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bháre ← bhára- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vitantasā́yyaḥ ← vitantasā́yya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अभूः॑ । ऊं॒ इति॑ । वी॒र॒ । गि॒र्व॒णः॒ । म॒हान् । इ॒न्द्र॒ । धने॑ । हि॒ते ।
भरे॑ । वि॒त॒न्त॒साय्यः॑ ॥
Hellwig Grammar
- abhūr ← abhūḥ ← bhū
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- vīra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- girvaṇo ← girvaṇaḥ ← girvaṇas
- [noun], vocative, singular, masculine
- mahāṃ ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dhane ← dhana
- [noun], locative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- hite ← dhā
- [verb noun], locative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- bhare ← bhara
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- vitantasāyyaḥ ← vitantasāyya
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे वीर विविधमीरयितः शत्रूणां हे गिर्वणः गीर्भिर्वननीय इन्द्र हिते शत्रुषु निहिते धने निमित्तभूते सति महान् प्रवृद्धस्त्वं भरे संग्रामे वितन्तसाय्यः शत्रूणां जेता अभूः ॥ तन्तस इति धातुर्जयार्थः कण्ड्वादौ पठ्यते । तस्मात् व्युपसृष्टादौणादिकः कर्तर्याय्यप्रत्ययः ॥
Wilson
English translation:
“Heroic and adorable Indra, verily you are mighty in battle, and victor of the wealth held (by the enemy).”
Jamison Brereton
You became great when the stake was set, o Indra, you hero who longs for songs,
and the one worth tussling for at the raid.
Jamison Brereton Notes
The new tṛca opens with yet another example of the ‘stake’ phrase, this time in opposite order (dháne hité). For further on the order in this phrase, see the above introduction. comm. to the hymn.
Griffith
Thou, Indra, Lover of the Song, whom men must stir to help, hast been
Great in the contest for the prize.
Geldner
Du wardst bei ausgesetztem Siegespreis der Große, o lobbegehrender Held Indra; um dich reißt man sich im Streit um den Gewinn.
Grassmann
Du Indra, hochgepriesner Held, bist gross, wenn Kampfes Preis es gilt, Du, den im Streit man gern beeilt.
Elizarenkova
Ты был великим, о герой, жаждущий хвалебных песен,
О Индра, когда (была) установлена ставка:
При захвате добычи тебя рвут друг у друга.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा क्या करे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (गिर्वणः) वाणियों से याचना किये गये (वीर) शूरता आदि गुणों से युक्त (इन्द्र) अत्यन्त ऐश्वर्य्य के देनेवाले ! आप (महान्) महाशय (वितन्तसाय्यः) अत्यन्त विजय में होनेवाले हुए (हिते) सुखकारक (धने) धन में (उ) और (भरे) सङ्ग्राम में जीतनेवाले (अभूः) हूजिये ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा सब के हित के प्राप्त होने की इच्छा करता हुआ पुरुषों में ज्ञानी, किये हुए को जाननेवाला और योद्धाओं का प्रिय होवे, उसके सदा ही विजय से प्रतिष्ठा और ऐश्वर्य्य बढ़े ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे गिर्वणो वीरेन्द्र ! त्वं महान् वितन्तसाय्यः सन् हिते धन उ भरे विजेताऽभूः ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा किं कुर्य्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभूः) भवेः (उ) (वीर) शौर्य्यादिगुणोपेत (गिर्वणः) यो गीर्भिर्वन्यते याच्यते तत्सम्बुद्धौ (महान्) महाशयः (इन्द्र) परमैश्वर्य्यप्रद (धने) (हिते) सुखकारके (भरे) सङ्ग्रामे (वितन्तसाय्यः) यो वितन्तस्यतिविजयेऽस्ति सः ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि राजा सर्वहितं प्रेप्सुः पुरुषज्ञानी कृतज्ञो योद्धृप्रियो भवेत्तस्य सदैव विजयेन प्रतिष्ठैश्वर्ये वर्धेयाताम् ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा सर्वांच्या हिताची इच्छा करतो, पुरुषांमध्ये ज्ञानी, कृतज्ञ, योद्ध्यांमध्ये प्रिय असेल त्याचा नेहमी विजय होतो व त्याची प्रतिष्ठा आणि ऐश्वर्य वाढते. ॥ १३ ॥
14 या त - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
या त॑ ऊ॒तिर॑मित्रहन्म॒क्षूज॑वस्त॒मास॑ति ।
तया॑ नो हिनुही॒ रथ॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
या त॑ ऊ॒तिर॑मित्रहन्म॒क्षूज॑वस्त॒मास॑ति ।
तया॑ नो हिनुही॒ रथ॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
या꣡ त ऊति꣡र् अमित्रहन्
मक्षू꣡जवस्तमा꣡सति
त꣡या नो हिनुही र꣡थम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
amitrahan ← amitrahán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ūtíḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ásati ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
makṣū́javastamā ← makṣū́javastama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
hinuhi ← √hi- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
táyā ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
या । ते॒ । ऊ॒तिः । अ॒मि॒त्र॒ऽह॒न् । म॒क्षुज॑वःऽतमा । अस॑ति ।
तया॑ । नः॒ । हि॒नु॒हि॒ । रथ॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yā ← yad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- ūtir ← ūtiḥ ← ūti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- amitrahan ← amitra
- [noun], masculine
- “enemy; foe.”
- amitrahan ← han
- [noun], vocative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
- makṣūjavastamāsati ← makṣūjavastamā ← makṣūjavastama
- [noun], nominative, singular, feminine
- makṣūjavastamāsati ← asati ← as
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tayā ← tad
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- hinuhī ← hinuhi ← hi
- [verb], singular, Present imperative
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
- ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
सायण-भाष्यम्
हे अमित्रहन् अमित्राणां शत्रूणां हन्तरिन्द्र ते त्वदीया मक्षुजवस्तमा अतिशयेन शीघ्रजवा या ऊतिः गतिः असति अस्ति तया गत्या नः अस्माकं रथं हिनुहि प्रेरय शत्रुजयार्थं शीघ्रं गमय ।
Wilson
English translation:
“Destroyer of enemies with that your velocity, which is of exceeding swiftness, impel our chariots (against the foe).”
Jamison Brereton
Your help that has the quickest speed, o smasher of foes—
with that impel our chariot.
Jamison Brereton Notes
The subjunctive ásati was omitted in tr.: the first line should read “Your help that will have …”
Griffith
Slayer of foes, whatever aid of thine imparts the swiftest course,
With that impel our car to speed.
Geldner
Was deine schleunigste Hilfe sein mag, du Feindetöter, mit der beschleunige unseren Wagen!
Grassmann
Feindtödter, welche Förderung du hast, die schnell beeilendste, Mit der treib unsern Wagen vor.
Elizarenkova
(Та) твоя поддержка, о убийца недругов,
Что бывает самой стремительной,
С ее помощью поторопи нашу колесницу!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा क्या करे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अमित्रहन्) शत्रुओं के मारनेवाले ! (या) जो (ते) आपकी (मक्षूजवस्तमा) शीघ्र अतिशय वेग से युक्त (ऊतिः) रक्षा आदि क्रिया (असति) होवे (तया) उससे (नः) हम लोगों की (रथम्) विमान आदि वाहन को प्राप्त कराके (हिनुही) वृद्धि कीजिये ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा वेग आदि गुणों से युक्त रक्षा से प्रजाओं को प्रसन्न करके उन्नति करे, वही निरन्तर वृद्धि को प्राप्त होवे ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अमित्रहन् ! या ते मक्षूजवस्तमोतिरसति तया नो रथं प्रापय्य हिनुही ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजा किं कुर्य्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (या) (ते) तव (ऊतिः) रक्षाद्या क्रिया (अमित्रहन्) अरिहन् (मक्षूजवस्तमा) सद्योऽतिशयेन वेगयुक्ता (असति) भवेत् (तया) (नः) (हिनुही) वर्धय। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (रथम्) विमानादियानम् ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो राजा वेगादिगुणयुक्तया रक्षया प्रजाः प्रसाद्योन्नयेत् स एव सततं वर्धेत ॥१४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा ताबडतोब प्रजेचे रक्षण करून त्यांना प्रसन्न करतो व उन्नती करतो तोच निरंतर वृद्धी करतो. ॥ १४ ॥
15 स रथेन - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स रथे॑न र॒थीत॑मो॒ऽस्माके॑नाभि॒युग्व॑ना ।
जेषि॑ जिष्णो हि॒तं धन॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
स रथे॑न र॒थीत॑मो॒ऽस्माके॑नाभि॒युग्व॑ना ।
जेषि॑ जिष्णो हि॒तं धन॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स꣡ र꣡थेन रथी꣡तमो
अस्मा꣡केनाभियु꣡ग्वना
जे꣡षि जिष्णो हितं꣡ ध꣡नम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ráthena ← rátha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
rathī́tamaḥ ← rathī́tama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhiyúgvanā ← abhiyúgvan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
asmā́kena ← asmā́ka- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
dhánam ← dhána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hitám ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
jéṣi ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
jiṣṇo ← jiṣṇú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । रथे॑न । र॒थिऽत॑मः । अ॒स्माके॑न । अ॒भि॒ऽयुग्व॑ना ।
जेषि॑ । जि॒ष्णो॒ इति॑ । हि॒तम् । धन॑म् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rathena ← ratha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- rathītamo ← rathītamaḥ ← rathītama
- [noun], nominative, singular, masculine
- ‘smākenābhiyugvanā ← asmākena ← asmāka
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “our; asmāka [word].”
- ‘smākenābhiyugvanā ← abhiyugvanā ← abhiyugvan
- [noun], instrumental, singular, masculine
- jeṣi ← ji
- [verb], singular, Present indikative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- jiṣṇo ← jiṣṇu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “victorious.”
- hitaṃ ← hitam ← dhā
- [verb noun], accusative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- dhanam ← dhana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
सायण-भाष्यम्
हे जिष्णो जयशीलेन्द्र रथीतमः अतिशयेन रथी महारथः सः त्वम् अस्माकेन अस्मदीयेन अभियुग्वना अभियोक्त्रा शत्रूणामभिभवित्रा रथेन हितं शत्रुषु निहितं धनं जेषि अस्मदर्थं जय ॥ ॥ २३ ॥
Wilson
English translation:
“Victorious Indra, who are the chief off charioteers, conquer the wealth that is held (by the enemy) with our assailing car.”
Jamison Brereton
As the best charioteer, with our chariot on the attack,
win, o winner, the stake that is set.
Jamison Brereton Notes
The VP √ji hitáṃ dhánam returns from 2c and 12c, with two instances of √ji: jéṣi jiṣṇo hitáṃ dhánam. Here the subject is Indra as in 2c, not ‘we’ (12c), but he is making use of our (asmā́kena) chariot.
Griffith
As skilfullest of those who drive the chariot, with our art and aim,
O Conqueror, win the proffered prize.
Geldner
Als bester Wagenlenker sollst du mit unserem angreifenden Wagen den ausgesetzten Kampfpreis ersiegen, du Siegreicher!
Grassmann
Erringe denn des Kampfes Preis siegreicher, bester Lenker du, Durch unsern Wagen zum Gewinn.
Elizarenkova
Как лучший колесничий
На нашей нападающей колеснице
Завоюй, о завоеватель, установленную ставку!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा किससे किसको जीते, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (जिष्णो) जीतनेवाले (सः) वह (रथीतमः) अतिशय करके बहुत रथोंवाले आप (अभियुग्वना) विभक्त होनेवाले (अस्माकेन) हमारे (रथेन) वाहन से (हितम्) प्रवृद्ध (धनम्) धन को (जेषि) जीतते हो, इससे प्रशंसा करने योग्य होते हो ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा प्रशंसनीय वाहन आदि से बहुत धन को जीतता है, वह प्रशंसनीय होता है ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जिष्णो ! स रथीतमस्त्वमभियुग्वनाऽस्माकेन रथेन हितं धनं जेषि तस्मात् प्रशंसनीयो भवसि ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा केन किं जयेदित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (रथेन) (रथीतमः) बहवो रथा विद्यन्ते यस्य सोऽतिशयितः (अस्माकेन) अस्मदीयेन (अभियुग्वना) योऽभियुज्यते वन्यते विभज्यते तेन (जेषि) जयसि। अत्र शपो लुक्। (जिष्णो) जयशील (हितम्) प्रवृद्धम् (धनम्) ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो राजा प्रशंसनीयेन वाहनादिना बहु धनं जयति स प्रशंसनीयो भवति ॥१५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा उत्कृष्ट वाहन इत्यादीद्वारे धन जिंकतो तो प्रशंसनीय असतो. ॥ १५ ॥
16 य एक - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य एक॒ इत्तमु॑ ष्टुहि कृष्टी॒नां विच॑र्षणिः ।
पति॑र्ज॒ज्ञे वृष॑क्रतुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
य एक॒ इत्तमु॑ ष्टुहि कृष्टी॒नां विच॑र्षणिः ।
पति॑र्ज॒ज्ञे वृष॑क्रतुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य꣡ ए꣡क इ꣡त् त꣡म् उ ष्टुहि
कृष्टीनां᳐꣡ वि꣡चर्षणिः
प꣡तिर् जज्ञे꣡ वृ꣡षक्रतुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
stuhi ← √stu- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kr̥ṣṭīnā́m ← kr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
vícarṣaṇiḥ ← vícarṣaṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jajñé ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣakratuḥ ← vŕ̥ṣakratu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यः । एकः॑ । इत् । तम् । ऊं॒ इति॑ । स्तु॒हि॒ । कृ॒ष्टी॒नाम् । विऽच॑र्षणिः ।
पतिः॑ । ज॒ज्ञे । वृष॑ऽक्रतुः ॥
Hellwig Grammar
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- eka ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ṣṭuhi ← stuhi ← stu
- [verb], singular, Present imperative
- “laud; praise; declare; stu.”
- kṛṣṭīnāṃ ← kṛṣṭīnām ← kṛṣṭi
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people; citizenry.”
- vicarṣaṇiḥ ← vicarṣaṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “excellent.”
- patir ← patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- jajñe ← jan
- [verb], singular, Perfect indicative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- vṛṣakratuḥ ← vṛṣa ← vṛṣan
- [noun], masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- vṛṣakratuḥ ← kratuḥ ← kratu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
सायण-भाष्यम्
विचर्षणिः विशेषेण सर्वस्य द्रष्टा वृषक्रतुः वर्षकर्मा यः इन्द्रः एक इत् एक एव कृष्टीनां प्रजानां पतिः अधिपतिः जज्ञे अजायत नान्यः कश्चित् तमु तमेवेन्द्रं हे स्तोतः स्तुहि ॥
Wilson
English translation:
“Praise that Indra who alone has been born the supervisor (of all), the lord of men, the giver of rain.”
Jamison Brereton
Praise only him, who alone was born as the limitless lord of the separate peoples,
having a bullish will.
Jamison Brereton Notes
As Oldenberg notes (though not in those terms), we seem to have an embedded main clause here – in that tám u stuhi forming the second part of pāda a interrupts the rel. cl. that begins the vs. (yá éka íd) and continues through the rest of b and c, with the accented verb jajñé in c. Since yá éka íd is in fact only a single constituent, it might be best to consider it fronted around the brief main cl.
Griffith
Praise him who, Matchless and Alone, was born the Lord of living men,
Most active, with heroic soul.
Geldner
Ihn nur preise, der als einziger, als hervorragender Gebieter der Völker geboren ist mit dem Bullensinn.
Grassmann
Ihn preis’ ich, der als einziger, erregter, männlich starker Herr Der Menschenstämme ward erzeugt.
Elizarenkova
Только того восхваляй, кто один единственный
Как повелитель, господствующий над народами,
Родился с бычьей силой духа.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा कैसा होवे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्य ! (यः) जो (एकः) सहायरहित (इत्) ही (कृष्टीनाम्) मनुष्यों का (पतिः) स्वामी (विचर्षणिः) देखनेवाला (वृषक्रतुः) बलयुक्त बुद्धिवाला (जज्ञे) होता है (तम्) उस वीर पुरुष की (उ) ही (स्तुहि) प्रशंसा करिये ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रजाजनो ! जो सम्पूर्ण विद्या और श्रेष्ठ गुण, कर्म, स्वभाववाला निरन्तर न्याय से प्रजाओं के पालन में तत्पर होवे, उसको राजा मानो, दूसरे क्षुद्राशय को नहीं ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्य ! य एक इत्कृष्टीनां पतिर्विचर्षणिर्वृषक्रतुर्जज्ञे तमु स्तुहि ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा कीदृशो भवेदित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (एकः) असहायः (इत्) एव (तम्) वीरपुरुषम् (उ) (स्तुहि) प्रशंसय (कृष्टीनाम्) मनुष्याणाम् (विचर्षणिः) विचक्षणो द्रष्टा (पतिः) स्वामी (जज्ञे) जायते (वृषक्रतुः) वृषा बलवती क्रतुः प्रज्ञा यस्य सः ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रजाजना योऽखिलविद्यः शुभगुणकर्मस्वभावः सततं न्यायेन प्रजापालनतत्परः स्यात्तमेव राजानं मन्यध्वं नेतरं क्षुद्राशयम् ॥१६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रजाजनांनो ! जो संपूर्ण विद्या व श्रेष्ठ गुण, कर्म, स्वभाव असणारा, सतत न्यायाने प्रजेचे पालन करण्यात तत्पर असतो त्याला राजा माना; इतर क्षुद्राला नव्हे. ॥ १६ ॥
17 यो गृणतामिदासिथापिरूती - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो गृ॑ण॒तामिदासि॑था॒पिरू॒ती शि॒वः सखा॑ ।
स त्वं न॑ इन्द्र मृळय ॥
मूलम् ...{Loading}...
यो गृ॑ण॒तामिदासि॑था॒पिरू॒ती शि॒वः सखा॑ ।
स त्वं न॑ इन्द्र मृळय ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
यो꣡ गृणता꣡म् इ꣡द् आ꣡सिथ
आपि꣡र् ऊती꣡ शिवः꣡ स꣡खा
स꣡ त्वं꣡ न इन्द्र मॄळय+
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́sitha ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
gr̥ṇatā́m ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
{}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
āpíḥ ← āpí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śiváḥ ← śivá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ūtī́ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mr̥ḷaya ← √mr̥ḍ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
पद-पाठः
यः । गृ॒ण॒ताम् । इत् । आसि॑थ । आ॒पिः । ऊ॒ती । शि॒वः । सखा॑ ।
सः । त्वम् । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । मृ॒ळ॒य॒ ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- gṛṇatām ← gṛ
- [verb noun], genitive, plural
- “praise.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- āsithāpir ← āsitha ← as
- [verb], singular, Perfect indicative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- āsithāpir ← āpiḥ ← āpi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend.”
- ūtī ← ūti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- śivaḥ ← śiva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “auspicious; benevolent; benign; good-hearted; dear; śiva [word]; holy; nice.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- mṛᄆaya ← mṛḍaya ← mṛḍay ← √mṛḍ
- [verb], singular, Present imperative
- “pardon.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र यः त्वम् ऊती ऊत्या रक्षया शिवः सुखकरोऽत एव सखा मित्रभूतश्च सन् गृणतामित् स्तुवतामस्माकमेव आपिः बन्धुः आसिथ पुरा बभूविथ सः तादृशः त्वं नः अस्मान् इदानीं मृळय सुखय ॥
Wilson
English translation:
“Indra, who has ever been the friend of those who praise you, and the insurer of their happiness by your protection, grant us felicity.”
Jamison Brereton
You who were the only friend with help, the kindly comrade of the singers,
have mercy on us, Indra.
Griffith
Thou who hast been the singers’ Friend, a Friend auspicious with thine aid,
As such, O Indra, favour us.
Geldner
Der du mit deiner Gunst der Vertraute, der gute Freund der Sänger geworden bist, sei du uns barmherzig, Indra!
Grassmann
Der du durch Huld der Sänger Freund und liebender Genosse warst, Sei du, o Indra, gnädig uns.
Elizarenkova
(Ты,) кто стал для воспевающих
Товарищем, добрым другом, со (своей) поддержкой,
Ты, Индра, нас помилуй!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा कैसा होवे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) दुःखों के नाश करनेवाले राजन् ! (यः) जो (गृणताम्) प्रशंसा करनेवाले (नः) हम लोगों के (आपिः) श्रेष्ठ गुणों से व्यापक (शिवः) मङ्गलकारी (सखा) मित्र (आसिथ) होते हो (सः इत्) वही (त्वम्) आप (ऊती) रक्षण आदि क्रिया से हम लोगों को (मृळय) सुखी करो ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो आप शत्रुरहित और संसार के मित्र, सब के मङ्गल करनेवाले प्रजाओं में हूजिये तो शीघ्र धर्म्म, अर्थ, काम और मोक्ष को सिद्ध करिये ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र राजन् ! यो गृणतां न आपिश्शिवः सखाऽऽसिथ स इत्त्वमूती नो मृळय ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा कीदृग्भवेदित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (गृणताम्) प्रशंसकानाम् (इत्) एव (आसिथ) भवसि (आपिः) शुभगुणव्यापकः (ऊती) ऊत्या रक्षणादिक्रियया (शिवः) मङ्गलकारी (सखा) सुहृद् (सः) (त्वम्) (नः) अस्मानस्माकं वा (इन्द्र) दुःखविदारक (मृळय) सुखय ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदि त्वमजातशत्रुर्विश्वमित्रः सर्वस्य मङ्गलकारी प्रजासु भवेस्तर्हि सद्यो धर्मार्थकाममोक्षान् साध्नुयाः ॥१७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! तू अजातशत्रू, विश्वाचा मित्र व प्रजेचे मंगल करणारा हो आणि तत्काळ धर्म, अर्थ, काम, मोक्ष सिद्ध कर. ॥ १७ ॥
18 धिष्व वज्रम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
धि॒ष्व वज्रं॒ गभ॑स्त्यो रक्षो॒हत्या॑य वज्रिवः ।
सा॒स॒ही॒ष्ठा अ॒भि स्पृधः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
धि॒ष्व वज्रं॒ गभ॑स्त्यो रक्षो॒हत्या॑य वज्रिवः ।
सा॒स॒ही॒ष्ठा अ॒भि स्पृधः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
धिष्व꣡ व꣡ज्रं ग꣡भस्तियो
रक्षोह꣡त्याय वज्रिवः
सासहीष्ठा꣡ अभि꣡ स्पृ꣡धः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
dhiṣvá ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
gábhastyoḥ ← gábhasti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:DU}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rakṣohátyāya ← rakṣohátya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
vajrivaḥ ← vajrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
sāsahīṣṭhā́ḥ ← √sah- (root)
{number:SG, person:2, mood:OPT, tense:PRF, voice:MED, mood:PREC}
spŕ̥dhaḥ ← spŕ̥dh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
धि॒ष्व । वज्र॑म् । गभ॑स्त्योः । र॒क्षः॒ऽहत्या॑य । व॒ज्रि॒ऽवः॒ ।
स॒स॒ही॒ष्ठाः । अ॒भि । स्पृधः॑ ॥
Hellwig Grammar
- dhiṣva ← dhā
- [verb], singular, Aorist imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- vajraṃ ← vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- gabhastyo ← gabhastyoḥ ← gabhasti
- [noun], locative, dual, masculine
- “beam; hand; sun.”
- rakṣohatyāya ← rakṣaḥ ← rakṣas
- [noun], neuter
- “Rākṣasa; Rakṣas; rakṣas [word].”
- rakṣohatyāya ← hatyāya ← hatya
- [noun], dative, singular, neuter
- “killing.”
- vajrivaḥ ← vajrivas ← vajrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- sāsahīṣṭhā ← sāsahīṣṭhāḥ ← sah
- [verb], singular, Prekativ
- “endure; overcome; habituate.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- spṛdhaḥ ← spṛdh
- [noun], accusative, plural, masculine
- “rival; enemy.”
सायण-भाष्यम्
हे वज्रिवः वज्रवन्निन्द्र गभस्त्योः आत्मीययोर्हस्तयोः वज्रं कुलिशं धिष्व धारय । किमर्थम् । रक्षोहत्याय रक्षसां हननार्थम् । धृत्वा च स्पृधः स्पर्धमानाः अभि अभिगन्त्रीरासुरीः सेनाः ससहीष्ठाः अत्यर्थमभिभव ॥
Wilson
English translation:
“Wielder of the thunderbolt, take the bolt in your hands for the destruction of rākṣasas, and uttely overthrow those who defy you.”
Jamison Brereton
Set your mace in your hands to smash the demons, mace-bearer. You should overpower your opponents.
Jamison Brereton Notes
The precative perfect sāsahīṣṭhāḥ is striking.
Griffith
Grasp in thine arms the thunderbolt, O Thunder-armed, to slay the fiends:
Mayst thou subdue the foemen’s host.
Geldner
Nimm die Keule in die Hände, um den Unhold zu erschlagen, du Keulenträger! Bezwinge die Nebenbuhler!
Grassmann
Nimm in die Arme, Blitzes Herr, zur Unholdtödtung deinen Blitz, Die Feinde überwältige.
Elizarenkova
Вложи себе в руки ваджру
Для убийства ракшасов, о повелитель ваджры!
Одолей противников!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा आदि क्या ध्यान करके क्या करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वज्रिवः) प्रशंसित शस्त्र और अस्त्रों के चलाने में चतुर और अत्यन्त ऐश्वर्य्य से युक्त राजन् ! आप (रक्षोहत्याय) दुष्टों के मारने के लिये (गभस्त्योः) हाथों के मध्य में (वज्रम्) शस्त्र और अस्त्रों के समूह को (धिष्व) धारण करिये तथा (स्पृधः) स्पृहा करने योग्य सङ्ग्रामों के (अभि) सन्मुख (सासहीष्ठाः) अत्यन्त सहिये ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् वा सेना के जनो ! आप लोग शस्त्र और अस्त्रों के चलाने में चतुर होकर डाकू आदि शत्रुओं का नाश करके सहनशील हूजिये ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वज्रिव इन्द्र राजंस्त्वं रक्षोहत्याय गभस्त्योर्वज्रं धिष्व स्पृधोऽभि सासहीष्ठाः ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजादयः किं ध्यात्वा किं कुर्य्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (धिष्व) धेहि (वज्रम्) शस्त्रास्त्रसमूहम् (गभस्त्योः) हस्तयोर्मध्ये (रक्षोहत्याय) दुष्टानां हननाय (वज्रिवः) प्रशस्तशस्त्रास्त्रप्रयोगकुशल (सासहीष्ठाः) भृशं सहेथाः (अभि) आभिमुख्ये (स्पृधः) स्पर्हणीयान्त्सङ्ग्रामान् ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन्त्सेनाजना वा यूयं शस्त्रास्त्रप्रयोगेषु कुशला भूत्वा दस्य्वादीन् शत्रून् हत्वा सहनशीला भवत ॥१८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा किंवा सेनेतील लोकांनो ! तुम्ही शस्त्रास्त्रे चालविण्यात चतुर बनून दुष्ट शत्रूंचा नाश करून सहनशील व्हा. ॥ १८ ॥
19 प्रत्नं रयीणाम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र॒त्नं र॑यी॒णां युजं॒ सखा॑यं कीरि॒चोद॑नम् ।
ब्रह्म॑वाहस्तमं हुवे ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र॒त्नं र॑यी॒णां युजं॒ सखा॑यं कीरि॒चोद॑नम् ।
ब्रह्म॑वाहस्तमं हुवे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्रत्नं꣡ रयीणां᳐꣡ यु꣡जं
स꣡खायं कीरिचो꣡दनम्
ब्र꣡ह्मवाहस्तमं हुवे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
pratnám ← pratná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rayīṇā́m ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
yújam ← yúj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kīricódanam ← kīricódana- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sákhāyam ← sákhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bráhmavāhastamam ← bráhmavāhastama- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
huve ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
प्र॒त्नम् । र॒यी॒णाम् । युज॑म् । सखा॑यम् । की॒रि॒ऽचोद॑नम् ।
ब्रह्म॑ऽवाहःऽतमम् । हु॒वे॒ ॥
Hellwig Grammar
- pratnaṃ ← pratnam ← pratna
- [noun], accusative, singular, masculine
- “age-old; pratna [word].”
- rayīṇāṃ ← rayīṇām ← rayi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “wealth; property.”
- yujaṃ ← yujam ← yuj
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ally; friend; pair; two; companion.”
- sakhāyaṃ ← sakhāyam ← sakhi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- kīricodanam ← kīri
- [noun], masculine
- “pauper.”
- kīricodanam ← codanam ← codana
- [noun], accusative, singular, masculine
- brahmavāhastamaṃ ← brahma ← brahman
- [noun], masculine
- “Brahma; Brahmin; dhak; Brahman; brahman [word]; Brahman; Brahmin; Brahmapurāṇa; Vishnu; Brihaspati.”
- brahmavāhastamaṃ ← vāhastamam ← vāhastama
- [noun], accusative, singular, masculine
- huve ← hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
सायण-भाष्यम्
प्रत्नं चिरंतनं सर्वेषामाद्यं रयीणां धनानां युजं योजयितारं दातारं सखायं मित्रभूतं कीरिचोदनं कीरीणां स्तोतॄणां चोदयितारं ब्रह्मवाहस्तमम् अतिशयेन ब्रह्मभिर्मन्त्रैर्वहनीयमेवंविधमिन्द्रं हुवे आह्वयामि ॥
Wilson
English translation:
“I invoke the ancient Indra, the giver of iches, (our) friend, the encourager of his adorers, who is to be propitiated by prayer.”
Jamison Brereton
The ancient yokemate of riches, the comrade who spurs on the weak, the one who most has the sacred formulation as his vehicle—upon him do I call. ꣡
Jamison Brereton Notes
19-20 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These two vss. contain superlatives to bahuvrīhi s-stems that appear earlier in the simplex: 19c bráhma-vāhastamam: 4a bráhma-vāhase; 20c gírvanastamaḥ: 13a girvanaḥ (also 28b).
Griffith
I call the ancient Friend, allied with wealth, who speeds the lowly man,
Him to whom chiefly prayer is brought.
Geldner
Den alten Gefährten der Reichtümer, den Freund, der den Schwachen ermutigt, den die erbauliche Rede am meisten anzieht, rufe ich.
Grassmann
Ich ruf den Freund, der Sängern hilft, der stets mit Gütern war vereint, Dem man die meiste Andacht weiht.
Elizarenkova
Я призываю древнего союзника богатств,
Друга, вдохновляющего слабых,
Лучше всех привлекаемого священным словом.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्य कैसे जन की प्रशंसा करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे मैं (रयीणाम्) धनों के (युजम्) युक्त करानेवाले (कीरिचोदनम्) विद्यार्थियों के प्रेरक (ब्रह्मवाहस्तमम्) अतिशय वेद और ईश्वर की जो विद्या उसके प्राप्त करानेवाले (प्रत्नम्) प्राचीन (सखायम्) सब के मित्र की (हुवे) स्तुति करता हूँ, वैसे इसकी आप लोग भी प्रशंसा करो ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सम्पूर्ण जनों के हितकारक, अत्यन्त विद्वान्, सत्य के ग्रहण और असत्य के त्याग के लिये अध्यापन और उपदेश से प्रेरणा करनेवाले, स्थिर मित्र का सत्कार करके प्रशंसा करते हैं, वे ही गुणग्राहक होते हैं ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथाऽहं रयीणां युजं कीरिचोदनं ब्रह्मवाहस्तमं प्रत्नं सखायं हुवे तथैनं यूयमपि प्रशंसत ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्याः कीदृशं जनं प्रशंसेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रत्नम्) प्राचीनम् (रयीणाम्) धनानाम् (युजम्) योजकम् (सखायम्) सर्वसुहृदम् (कीरिचोदनम्) कीरीणां विद्यार्थिनां प्रेरकम् (ब्रह्मवाहस्तमम्) अतिशयेन वेदेश्वरविद्याप्रापकम् (हुवे) स्तौमि ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये सार्वजनहितसम्पादकं विद्वत्तमं सत्यग्रहणायाऽसत्यत्यागायऽध्यापनोपदेशाभ्यां प्रेरकं स्थिरमित्रं सत्कृत्य प्रशंसन्ति त एव गुणग्राहका भवन्ति ॥१९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे संपूर्ण लोकांचे हितकर्ते, अत्यंत विद्वान, सत्याचे ग्रहण व असत्याचा त्याग करण्यासाठी अध्यापन व उपदेश याद्वारे प्रेरणा करणारे असतात, स्थिर असलेल्या मित्राचा सत्कार करून प्रशंसा करतात तेच गुणग्राहक असतात. ॥ १९ ॥
20 स हि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स हि विश्वा॑नि॒ पार्थि॑वाँ॒ एको॒ वसू॑नि॒ पत्य॑ते ।
गिर्व॑णस्तमो॒ अध्रि॑गुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स हि विश्वा॑नि॒ पार्थि॑वाँ॒ एको॒ वसू॑नि॒ पत्य॑ते ।
गिर्व॑णस्तमो॒ अध्रि॑गुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स꣡ हि꣡ वि꣡श्वानि पा꣡र्थिवाँ
ए꣡को व꣡सूनि प꣡त्यते
गि꣡र्वणस्तमो अ꣡ध्रिगुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
hí ← hí (invariable)
{}
pā́rthivā ← pā́rthiva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pátyate ← √pat- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ádhriguḥ ← ádhrigu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gírvaṇastamaḥ ← gírvaṇastama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । हि । विश्वा॑नि । पार्थि॑वा । एकः॑ । वसू॑नि । पत्य॑ते ।
गिर्व॑णःऽतमः । अध्रि॑ऽगुः ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- pārthivāṃ ← pārthiva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “earthly; earthen; mundane; royal; tellurian; sublunar.”
- eko ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- vasūni ← vasu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- patyate ← paty
- [verb], singular, Present indikative
- “own; have; master.”
- girvaṇastamo ← girvaṇastamaḥ ← girvaṇastama
- [noun], nominative, singular, masculine
- adhriguḥ ← adhrigu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “rich; powerful.”
सायण-भाष्यम्
स हि स खल्विन्द्रः विश्वानि सर्वाणि पार्थिवा पृथिव्यां भवानि वसूनि धनानि एकः एव पत्यते ईष्टे नान्यः कश्चित् । पत्यतिरैश्वर्यकर्मा । कीदृश इन्द्रः । गिर्वणस्तमः अतिशयेन गीर्भिः स्तुतिभिः संभजनीयः अध्रिगुः अधृतगमनः । अप्रतिहतगतिरित्यर्थः ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“He alone rules over all terrestrial riches, he who is entitled to especial praise, he who is irresistible.”
Jamison Brereton
For he alone is lord of all the good things of the earth,
the rich one who most longs for songs.
꣡
Jamison Brereton Notes
19-20 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These two vss. contain superlatives to bahuvrīhi s-stems that appear earlier in the simplex: 19c bráhma-vāhastamam: 4a bráhma-vāhase; 20c gírvanastamaḥ: 13a girvanaḥ (also 28b).
Griffith
For he alone is Lord of all the treasures of the earth: he speeds
Hither, chief Lover of the Song.
Geldner
Denn er allein verfügt über alle irdischen Schätze, der Lobliebendste, der Reiche.
Grassmann
Denn alle Güter in der Welt besitzt der liederlustigste Allein, der mächtig schreitende.
Elizarenkova
Ведь он один правит
Всеми земными благами,
Больше всех жаждущий хвалебных песен, неудержимо
продвигающийся.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को कैसा राजा करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (सः) वह (हि) जिससे (एकः) सहायरहित (गिर्वणस्तमः) अतिशयित वाणियों से प्रशंसा करने योग्य (अध्रिगुः) सत्यगमनवाला राजा (विश्वानि) समस्त (पार्थिवा) पृथिवी में जाने हुए (वसूनि) द्रव्यों को (पत्यते) स्वामी के सदृश आचरण करता है, इससे हम लोगों से सत्कार करने योग्य है ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो विलक्षण बुद्धि और विद्या से युक्त, पृथिवी आदि पदार्थों की विद्या का जाननेवाला, प्रशंसा करने योग्य गुण, कर्म, और स्वभावयुक्त और सत्य आचरण करनेवाला जन होवे, उसी को राजा करो ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः ! स ह्येको गिर्वणस्तमोऽध्रिगू राजा विश्वानि पार्थिवा वसूनि पत्यतेऽतोऽस्माभिः सत्कर्तव्योऽस्ति ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः कीदृशो राजा कर्त्तव्य इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (हि) यतः (विश्वानि) (पार्थिवा) पृथिव्यां विदितानि (एकः) असहायः (वसूनि) द्रव्याणि (पत्यते) पतिरिवाचरति (गिर्वणस्तमः) अतिशयेन वाग्भिः प्रशंसनीयः (अध्रिगुः) सत्यगतिः ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! योऽद्वितीयबुद्धिविद्यः पृथिव्यादिपदार्थविद्यावित्प्रशंसनीयगुणकर्मस्वभावः सत्याचारी जनो भवेत्तमेव राजानं कुरुत ॥२०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जो अद्वितीय बुद्धी व विद्येने युक्त, पृथ्वी इत्यादी पदार्थांची विद्या जाणणारा, प्रशंसनीय गुण, कर्म, स्वभावयुक्त व सत्याचरण करणारा असेल त्यालाच राजा करा. ॥ २० ॥
21 स नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स नो॑ नि॒युद्भि॒रा पृ॑ण॒ कामं॒ वाजे॑भिर॒श्विभिः॑ ।
गोम॑द्भिर्गोपते धृ॒षत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
स नो॑ नि॒युद्भि॒रा पृ॑ण॒ कामं॒ वाजे॑भिर॒श्विभिः॑ ।
गोम॑द्भिर्गोपते धृ॒षत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स꣡ नो नियु꣡द्भिर् आ꣡ पृण
का꣡मं वा꣡जेभिर् अश्वि꣡भिः
गो꣡मद्भिर् गोपते धृष꣡त्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
niyúdbhiḥ ← niyút- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
pr̥ṇa ← √pr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aśvíbhiḥ ← aśvín- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
kā́mam ← kā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā́jebhiḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
dhr̥ṣát ← √dhr̥ṣ- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
gómadbhiḥ ← gómant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
gopate ← gópati- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । नः॒ । नि॒युत्ऽभिः॑ । आ । पृ॒ण॒ । काम॑म् । वाजे॑भिः । अ॒श्विऽभिः॑ ।
गोम॑त्ऽभिः । गो॒ऽप॒ते॒ । धृ॒षत् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- niyudbhir ← niyudbhiḥ ← niyut
- [noun], instrumental, plural
- “gift; team.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- pṛṇa ← pṛṇ
- [verb], singular, Present imperative
- “satisfy.”
- kāmaṃ ← kāmam ← kāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- vājebhir ← vājebhiḥ ← vāja
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- aśvibhiḥ ← aśvin
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “rich in horses; horsy.”
- gomadbhir ← gomadbhiḥ ← gomat
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “rich in cattle; bovine.”
- gopate ← gopati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Shiva; bull; cowboy; Indra; Gopati; king.”
- dhṛṣat
- [noun], accusative, singular, neuter
सायण-भाष्यम्
हे गोपते गवां पालयितः सः त्वं नः अस्माकं कामं नियुद्भिः वडवाभिः धृषत् धृष्टं दारिद्र्यनाशनसमर्थं यथा भवति तथा आ पृण आपूरयः । यद्वा धृषदितीन्द्रविशेषणम् । शत्रूणां धर्षकस्त्वमित्यर्थः । तथा गोमद्भिः बहुभिर्गोभिर्युक्तैः अश्विभिः बहुभिरश्वैरुपेतैर्वाजैरन्नैश्चास्मदीयं काममापूरय ॥
Wilson
English translation:
“Lord of cattle, (coming) with your mares, saisfy our desires completely with (abundant) food, with horses, and with kine.”
Jamison Brereton
(Coming) here with your teams, fulfill our desire with prizes of horses and of cows, lord of cows, acting boldly.
Jamison Brereton Notes
Geldner takes niyúdbhiḥ and vā́jebhiḥ as parallel, and therefore the ‘teams’ are among the things with which Indra fulfills our desire. Given the position of niyúdbhiḥ in the 1st pāda and its usual usage, I think it rather refers to Indra’s teams, with which he travels ‘here’, and I take ā́both with pṛṇa and with a verb of motion to be supplied. For a similar use, see VI.22.11 sá no niyúdbhiḥ … ā́gahi …, also addressed to Indra in this cycle.
Griffith
So with thy yoked teams satisfy our wish with power and wealth in steeds
And cattle, boldly, Lord of kine!
22 Sing this, what time the ’ juice is pressed, to him your Hero, Much-invoked,
To please him as a mighty Steer.
Geldner
Erfülle du herzhaft unseren Wunsch mit Angebinden, mit Belohnungen, die in Rossen, in Rindern bestehen, du Rinderbesitzer!
Grassmann
Erfülle reichlich unsern Wunsch durch Wagenzüg’ und Labungen An Ross und Rindern, Rinderherr.
Elizarenkova
С помощью подарков исполни наше
Желание, с помощью наград из коней,
Коров, о господин коров, – от всего сердца!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा और प्रजाजन परस्पर किसकी शोभा करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (गोपते) इन्द्रियों के स्वामिन् ! (सः) वह (धृषत्) ढीठ, धर्षण करनेवाले आप (वाजेभिः) विज्ञान और अन्न आदि के करनेवाले (नियुद्भिः) निश्चित कारण तथा (गोमद्भिः) प्रशंसित भूमि, गौ और वाणी से युक्त (अश्वभिः) सूर्य्य और चन्द्रमा आदिकों से (नः) हम लोगों के (कामम्) मनोरथ की (आ) सब प्रकार से (पृण) पूर्त्ति करिये ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो आप हम लोगों के मनोरथ की पूर्त्ति करिये तो हम लोग भी आपकी इच्छा की पूर्त्ति करें ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे गोपते ! स धृषत्त्वं वाजेभिर्नियुद्भिर्गोमद्भिरश्विभिर्नः काममा पृण ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजप्रजाजना परस्परं किमलङ्कुर्य्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (नः) अस्माकम् (नियुद्भिः) निश्चितहेतुभिः (आ) समन्तात् (पृण) पूरय (कामम्) (वाजेभिः) विज्ञानान्नादिकारिभिः (अश्विभिः) सूर्य्याचन्द्रमआदिभिः (गोमद्भिः) प्रशस्तभूमिधेनुवाग्युक्तैः (गोपते) गवां स्वामिन् (धृषत्) प्रगल्भः सन् ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदि त्वमस्माकं कामनां पूरयेस्तर्हि वयमपि तवेच्छां पूरयेम ॥२१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! जर तू आमचे मनोरथ पूर्ण करशील तर आम्हीही तुझ्या इच्छा पूर्ण करू. ॥ २१ ॥
22 तद्वो गाय - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तद् वो (स्तोतारः) गाय(त) सु॒ते (सोमे) सचा (=सह),
पुरुहू॒ताय॒ (=बह्वाहूताय) सत्व॑ने (=शत्त्रुसादयित्रे)।
शं यद् गवे न शा॒किने (=शक्तिमते)।।
मूलम् ...{Loading}...
तद्वो॑ गाय सु॒ते सचा॑ पुरुहू॒ताय॒ सत्व॑ने ।
शं यद्गवे॒ न शा॒किने॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त꣡द् वो गाय सुते꣡ स꣡चा
पुरुहूता꣡य स꣡त्वने
शं꣡ य꣡द् ग꣡वे न꣡ शाकि꣡ने
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
gāya ← √gā(y)- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sácā ← sácā (invariable)
{}
suté ← √su- (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
puruhūtā́ya ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sátvane ← sátvan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
gáve ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
śākíne ← śākín- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śám ← śám (invariable)
{}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
तत् । वः॒ । गा॒य॒ । सु॒ते । सचा॑ । पु॒रु॒ऽहू॒ताय॑ । सत्व॑ने ।
शम् । यत् । गवे॑ । न । शा॒किने॑ ॥
Hellwig Grammar
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- gāya ← gā
- [verb], singular, Present imperative
- “sing; praise; jap; recite; describe.”
- sute ← suta
- [noun], locative, singular, masculine
- “Soma.”
- sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- puruhūtāya ← puruhūta
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- satvane ← satvan
- [noun], dative, singular, masculine
- “warrior.”
- śaṃ ← śam
- [adverb]
- “śam [word].”
- yad ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- gave ← go
- [noun], dative, singular, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- śākine ← śākin
- [noun], dative, singular, masculine
- “strong.”
सायण-भाष्यम्
हे स्तोतारः वः यूयं सुते अभिषुते सोमे सति पुरुहूताय बहुभिर्यजमानैराहूताय सत्वने शत्रूणां सादयित्रे धनानां वा सनित्रे दात्रे इन्द्राय तत् स्तोत्रं सचा सह संहता भूत्वा गाय गायत । यत् स्तोत्रं शाकिने शक्तिमते इन्द्राय शं सुखकरं भवति गवे न । यथा गवे यवसं सुखकरं तद्वदित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Sing praises, when your libation is poured out, to him who is the invoked of many, the subduer (of foes), giving him gratification, like (fresh pasture) to cattle.”
Jamison Brereton
Sing this at the pressing to the warrior called upon by many, (this) that is weal for the able one as if for a cow.
Jamison Brereton Notes
The first pāda contains the common locution in which a poet addresses himself in the sg., but makes a nod to his ritual colleagues in the 2nd pl.: tád vo gāya.
Lit. this should be “Sing (o poet=me) this, (on behalf of) you all (=priests).” See my “Poetic Self-Reference in the Rig Veda and the Persona of Zarathustra” (Fs.
Skjaervø, BAI 19 [2005]), where this passage is disc. p. 69. The effort to introduce the 2nd pl. into the English would overbalance the tr., in a way that the slender enclitic vaḥ does not.
The simile in c is somewhat unsettling: “Sing what is weal for the able one as if for a cow.” Presumably it’s not the song that would be weal for a/the cow. Sāyaṇa.’s explan., reported by Geldner (n. 22c), may well be correct: “as (fodder is) for a cow.” Recall also 7c gā́ṃ ná dóhase huve “I call upon (Indra) like a cow for milking,” where the cow simile is filled out. In light of this passage it may be that here what is weal for the cow is not fodder but rather the call to be milked, which would better resemble the song that is weal for Indra: “Sing what is weal for the able one, as (a milking call) is for a cow.”
22-24 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca concerns itself with cows, picking up gómadbhir gopate from the end of the preceding tṛca (21c). In particular 23b vā́jasya gómataḥ “prize of cows” reprises 21bc vā́jebhiḥ … gómadbhiḥ and is then echoed by vrajáṃ gómantam “enclosure of cows” in 24ab.
Griffith
तद्वो॑ गाय सु॒ते सचा॑ पुरुहू॒ताय॒ सत्व॑ने ।
शं यद्गवे॒ न शा॒किने॑ ॥
Geldner
Das singe bei dem Somasaft eurem vielgerufenen Krieger, was ihm wohltut, der kräftig wie ein Stier ist!
Grassmann
Das sing’ ich eurem tapferen, beim Soma vielgerufenen, Was heilsam ist dem starken Stier.
Elizarenkova
У выжатого (сомы) пой о том вашему
Многопризываемому воину,
Что благо (для него,) сильного, как бык!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य किसके लिये क्या करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यत्) जो (वः) आप लोगों के लिये प्रशंसा करते हैं (तत्) वे (शाकिने) सामर्थ्ययुक्त (गवे) स्तुति करनेवाले के लिये (न) जैसे वैसे (सुते) उत्पन्न हुए इस संसार में (सचा) संयुक्त सत्य से (पुरुहूताय) बहुतों से प्रशंसित (सत्वने) शुद्ध अन्तःकरणवाले के लिये हों, उनकी हे (इन्द्र) ऐश्वर्य्य से युक्त ! आप (शम्) सुखपूर्वक (गाय) स्तुति कीजिये ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे सम्पूर्ण विद्याओं के पार जानेवाले के अध्यापन और उपदेशरूप कर्म्म से सब का मङ्गल बढ़ता है, वैसे ही उत्तम राजा से प्रजा का सुख उन्नत होता है ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यद्वः प्रशंसन्ति तच्छाकिने गवे न सुते सचा पुरुहूताय सत्वने स्युस्तान् हे इन्द्र ! त्वं शं गाय ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः कस्मै किं कुर्य्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्) ते (वः) युष्मभ्यम् (गाय) स्तुहि (सुते) उत्पन्नेऽस्मिञ्जगति (सचा) समवेतेन सत्येन (पुरुहूताय) बहुभिः प्रशंसिताय (सत्वने) शुद्धान्तःकरणाय (शम्) (यत्) ये (गवे) स्तावकाय (न) इव (शाकिने) शक्तिमते ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा सर्वविद्यापारगस्याऽध्यापनोपदेशेन कर्मणा सर्वेषां मङ्गलं वर्धते तथैवोत्तमेन राज्ञा प्रजासुखमुन्नतं भवति ॥२२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे संपूर्ण विद्येत पारंगत असलेल्या लोकांच्या अध्यापन व उपदेशरूपी कर्माने सर्वांचे मंगल होते. तसेच उत्तम राजामुळे प्रजेचे सुख वाढते. ॥ २२ ॥
23 न घा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न घा॒ वसु॒र्नि य॑मते दा॒नं वाज॑स्य॒ गोम॑तः ।
यत्सी॒मुप॒ श्रव॒द्गिरः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
न घा॒ वसु॒र्नि य॑मते दा॒नं वाज॑स्य॒ गोम॑तः ।
यत्सी॒मुप॒ श्रव॒द्गिरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
न꣡ घा व꣡सुर् नि꣡ यमते
दानं꣡ वा꣡जस्य गो꣡मतः
य꣡त् सीम् उ꣡प श्र꣡वद् गि꣡रः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
gha ← gha (invariable)
{}
ná ← ná (invariable)
{}
ní ← ní (invariable)
{}
vásuḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yamate ← √yam- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
dānám ← dāná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gómataḥ ← gómant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vā́jasya ← vā́ja- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sīm ← sīm (invariable)
{}
śrávat ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
{}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
न । घ॒ । वसुः॑ । नि । य॒म॒ते॒ । दा॒नम् । वाज॑स्य । गोऽम॑तः ।
यत् । सी॒म् । उप॑ । श्रव॑त् । गिरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ghā ← gha
- [adverb]
- vasur ← vasuḥ ← vasu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- yamate ← yam
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- dānaṃ ← dānam ← dāna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “giving; gift; bribery; performance; addition; yajña; fueling; teaching.”
- vājasya ← vāja
- [noun], genitive, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- gomataḥ ← gomat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “rich in cattle; bovine.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- sīm
- [adverb]
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- śravad ← śravat ← śru
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- giraḥ ← gir
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
सायण-भाष्यम्
वसुः वासयिता स इन्द्रः गोमतः बहुभिर्गोभिर्युक्तस्य वाजस्य अन्नस्य बलस्य वा दानं प्रदानं न घ न खलु नि यमते नियच्छति उपरतं करोति । यत् यदि सीम् इमाः गिरः अस्मदीयाः स्तुतीः उप श्रवत् उपशृणुयात् । स्तोत्रश्रवणे सति सर्वदा ददातीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The giver of dwellings verily withholds not the gift of food conjoined with cattle, when he hears our praises.”
Jamison Brereton
The good one will not hold back his gift of a prize of cattle when he will hear these songs. ꣡
Jamison Brereton Notes
22-24 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca concerns itself with cows, picking up gómadbhir gopate from the end of the preceding tṛca (21c). In particular 23b vā́jasya gómataḥ “prize of cows” reprises 21bc vā́jebhiḥ … gómadbhiḥ and is then echoed by vrajáṃ gómantam “enclosure of cows” in 24ab.
Griffith
He, Excellent, withholdeth not his gift of power and wealth in kine,
When he hath listened to our songs.
Geldner
Der gütige wird fürwahr die Gabe des rinderreichen Lohnes nicht vorenthalten, wenn er auf die Lobreden hören wird.
Grassmann
Nicht hält der herrliche zurück die Gabe rinderreichen Guts, Sobald er diese Lieder hört.
Elizarenkova
Хороший не удержит, конечно,
Дара в виде награды из коров,
Как только он услышит хвалебные песни.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा प्रजाजन परस्पर कैसा वर्त्ताव करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जो जन (गोमतः) प्रशंसित वाणी से युक्त (वाजस्य) विज्ञान का (वसुः) वास दिलानेवाला (दानम्) दान को (नि) अत्यन्त (यमते) देता है (गिरः) वाणियों को (सीम्) सब प्रकार से (उप, श्रवत्) सुने वह (न, घा) नहीं मारा जाता है ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य विद्या और अभयदान देता और सम्पूर्ण विद्वानों से सत्य सुनता है, वह इस संसार में विघ्नों से नहीं मारा जाता है ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यद्यो जनो गोमतो वाजस्य वसुर्दानं नि यमते गिरः सीमुप श्रवत्स न घा हन्यते ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजप्रजाजनाः परस्परं कथं वर्त्तेरन्नित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (न) निषेधे (घा) एव। अत्र ऋचि तुनुघेति दीर्घः। (वसुः) वासयिता (नि) नितराम् (यमते) यच्छति ददाति (दानम्) (वाजस्य) विज्ञानस्य (गोमतः) प्रशस्तवाग्युक्तस्य (यत्) (सीम्) सर्वतः (उप) (श्रवत्) शृणुयात् (गिरः) वाचः ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो मनुष्यो विद्याभयदाने ददाति सर्वेभ्यो विद्वद्भ्यः सत्यं शृणोति सोऽत्र जगति विघ्नैर्नैव हन्यते ॥२३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो माणूस विद्या व अभयदान देतो व संपूर्ण विद्वानांकडून सत्य ऐकतो त्याचे या जगात विघ्नांद्वारे हनन होत नाही. ॥ २३ ॥
24 कुवित्सस्य प्र - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कु॒वित्स॑स्य॒ प्र हि व्र॒जं गोम॑न्तं दस्यु॒हा गम॑त् ।
शची॑भि॒रप॑ नो वरत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
कु॒वित्स॑स्य॒ प्र हि व्र॒जं गोम॑न्तं दस्यु॒हा गम॑त् ।
शची॑भि॒रप॑ नो वरत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
कुवि꣡त्सस्य प्र꣡ हि꣡ व्रजं꣡
गो꣡मन्तं दस्युहा꣡ ग꣡मत्
श꣡चीभिर् अ꣡प नो वरत्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
hí ← hí (invariable)
{}
kuvítsasya ← kuvítsa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
vrajám ← vrajá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dasyuhā́ ← dasyuhán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gámat ← √gam- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
gómantam ← gómant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śácībhiḥ ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
varat ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
कु॒वित्ऽस॑स्य । प्र । हि । व्र॒जम् । गोऽम॑न्तम् । द॒स्यु॒ऽहा । गम॑त् ।
शची॑भिः । अप॑ । नः॒ । व॒र॒त् ॥
Hellwig Grammar
- kuvitsasya ← kuvitsa
- [noun], genitive, singular, masculine
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vrajaṃ ← vrajam ← vraja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “cow pen; Vraja; battalion; Vraja; Vraja; vraja [word]; vraj; herd; flock; group.”
- gomantaṃ ← gomantam ← gomat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “rich in cattle; bovine.”
- dasyuhā ← dasyu
- [noun], masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- dasyuhā ← hā ← han
- [noun], nominative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
- gamat ← gam
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- śacībhir ← śacībhiḥ ← śacī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- varat ← vṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
सायण-भाष्यम्
कुवित्सस्य । कुविद्बहुशः स्यति हिनस्तीति कुवित्सो नाम कश्चित् । तस्य स्वभूतं गोमन्तं बहुभिर्गोभिर्युक्तं व्रतं गोष्ठं दस्युहा दस्यूनामुपक्षपयितॄणां हन्तेन्द्रः प्र गमत् प्रकर्षेण गच्छति । । हि यस्मादेवं तस्मात् शचीभिः आत्मीयैः कर्मभिः प्रज्ञाभिर्वा नः अस्माकं ता गा अप वरत् निगूढास्ता अपावृणोत् ॥
Wilson
English translation:
“Then the desroyer of the Dasyus, proceeds to the cattl-crowded folds of Kuvitsa, and by his acts opens them for us.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Kuvitsa, a person n who does much (kuvit) harm (syati)
Jamison Brereton
For the smiter of Dasyus will certainly go forth to somebody’s cattle enclosure;
with his powers he will open it up.
Jamison Brereton Notes
There is some difference of opinion on the source of the apparent indefinite kuvítsa-, a hapax. Geldner (n. 24a) asserts that sasya is the gen. corresponding to sásmin, enclitic after kuvíd (presumably presupposing a notional word space kuvít sasya). But the standard opinion, already registered by Grassmann (← BR; see also explicitly AiG II.1.327, repeated AiG II.2.924), is that it is derived from the univerbation of a syntactic sequence kuvít sá (roughly “is it indeed this one?”), which is then secondarily inflected. This seems the more likely explanation, and in fact there is such a sequence attested in IV.51.4 kuvít sá. This passage contains a deliberative either/or question “should it be the old course or a new one …?” kuvít sá … sanáyo návo vā yā́maḥ, a context that favors development into an indefinite of the type “someone or other.” In fact, our passage might be more clearly rendered as “to the cattle enclosure of someone or other.”
22-24 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca concerns itself with cows, picking up gómadbhir gopate from the end of the preceding tṛca (21c). In particular 23b vā́jasya gómataḥ “prize of cows” reprises 21bc vā́jebhiḥ … gómadbhiḥ and is then echoed by vrajáṃ gómantam “enclosure of cows” in 24ab.
Griffith
May he with might unclose for us the cow’s stall, whosesoe’er it be,
To which the Dasyu-slayer goes.
Geldner
Denn gewiß wird der Dasyutöter zu irgendeines rindereichen Hürde kommen. Dann möge er sie uns nach Kräften öffnen.
Grassmann
Zu einem rinderreichen Stall geh der Dämonentödter hin Und schliess ihn auf für uns mit Macht.
Elizarenkova
Конечно, убийца дасью придет
К чьему-нибудь загону, полному коров.
Он откроет (его) для нас (своими) силами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा कैसा होवे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (दस्युहा) दुष्ट चोरों को मारनेवाला राजा (शचीभिः) बुद्धिवाले कर्मों से (कुवित्सस्य) अत्यन्त विभाग करनेवाले के (गोमन्तम्) प्रशंसित गौवें विद्यमान और (व्रजम्) चलते हैं जिसमें उसकी (अप, गमत्) प्राप्त होता है वह (हि) ही (नः) हम लोगों को (प्र, वरत्) स्वीकार करे ॥२४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा दुष्टजनों को दूर करके न्याय व्यवहार के प्रचार के लिये उत्तम जनों का स्वीकार करता है, वह बड़े सत्य और असत्य का विचार करनेवाला होता है ॥२४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो दस्युहा राजा शचीभिः कुवित्सस्य गोमन्तं व्रजमप गमत्स हि नः प्र वरत् ॥२४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा कीदृग्भवेदित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कुवित्सस्य) यः कुविन्महत्सनति विभजति तस्य (प्र) (हि) (व्रजम्) व्रजन्ति यस्मिंस्तम् (गोमन्तम्) प्रशस्ता गावो विद्यन्ते यस्मिँस्तम् (दस्युहा) दस्यून् दुष्टाञ्चोरान् हन्ति (गमत्) गच्छति (शचीभिः) प्रज्ञाभिः कर्म्मभिर्वा (अप) दूरीकरणे (नः) अस्मान् (वरत्) वृणुयात् ॥२४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो राजा दस्यून् दुष्टाञ्जनान् दूरीकृत्य न्यायव्यवहारप्रचारायोत्तमान् जनान्त्स्वीकरोति स महतोः सत्यासत्ययोर्विवेचको भवति ॥२४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा दुष्ट लोकांना दूर करून न्यायाच्या व्यवहारासाठी उत्तम लोकांचा स्वीकार करतो तो सत्यासत्याचा विचार करणारा असतो. ॥ २४ ॥
25 इमा उ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ॒मा उ॑ त्वा शतक्रतो॒ऽभि प्र णो॑नुवु॒र्गिरः॑ ।
इन्द्र॑ व॒त्सं न मा॒तरः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मा उ॑ त्वा शतक्रतो॒ऽभि प्र णो॑नुवु॒र्गिरः॑ ।
इन्द्र॑ व॒त्सं न मा॒तरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इमा꣡ उ त्वा शतक्रतो
अभि꣡ प्र꣡ णोनुवुर् गि꣡रः
इ꣡न्द्र वत्सं꣡ न꣡ मात꣡रः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
śatakrato ← śatákratu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
abhí ← abhí (invariable)
{}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
nonuvuḥ ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mātáraḥ ← mātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
vatsám ← vatsá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इ॒माः । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । श॒त॒क्र॒तो॒ इति॑ शतऽक्रतो । अ॒भि । प्र । नो॒नु॒वुः॒ । गिरः॑ ।
इन्द्र॑ । व॒त्सम् । न । मा॒तरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- imā ← imāḥ ← idam
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- śatakrato ← śatakratu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- ‘bhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ṇonuvur ← nonuvuḥ ← nonāv ← √nū
- [verb], plural, Perfect indicative
- “bellow.”
- giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vatsaṃ ← vatsam ← vatsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “calf; child; Vatsa; vatsa [word]; juvenile; Vatsa; Vatsa; Vatsa; son; male child.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- mātaraḥ ← mātṛ
- [noun], nominative, plural, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
सायण-भाष्यम्
हे शतक्रतो बहुविधकर्मन् बहुविधप्रज्ञ वा इन्द्र त्वा त्वाम् अभि इमाः अस्मदीयाः गिरः स्तुतयः प्र णोनुवुः प्रकर्षेण पुनः पुनर्गच्छन्ति । नौतिरत्र गतिकर्मा । तत्र दृष्टान्तः । वत्सं न मातरः । यथा मातरो गावो गृहे वर्तमानं वत्सं शीघ्रमभिगच्छन्ति तद्वत् । यद्वा । अस्मदीया वाचस्त्वाम् अभि नोनुवुः अभितः शब्दयन्ति स्तुवन्ति । यथा गावो वत्समभिलक्ष्य हम्भारवं कुर्वन्ति तद्वत् ॥ ॥ २५ ॥
Wilson
English translation:
“Indra, performer of many exploits, these our praises repeatedly recur to you as parent (cows) to their young.”
Jamison Brereton
These songs bellow out again and again to you, o you of a hundred resolves,
like mothers to their calf, Indra.
Jamison Brereton Notes
On the intensive pf. nonuvuḥ see Schaeffer (45) and Kümmel (283).
25-27 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
There is no obvious unifying feature in this tṛca, though Indra is compared to a cow in the first two vss.
Griffith
O Indra Satakratu, these our songs have called aloud to thee,
Like mother cows to meet their calves.
Geldner
Diese Lobreden schrieen nach dir, du ratreicher Indra wie die Mutterkühe nach dem Kalb.
Grassmann
Dich rufen diese Lieder an, o Indra, hundertkräftiger, wie Kühe nach dem Kalbe schrein.
Elizarenkova
Вот эти хвалебные,песни, о стоумный,
Зашумели тебе навстречу,
О Индра, словно коровы-матери навстречу теленку.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर धर्म्मात्मा राजा की सब प्रशंसा करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शतक्रतो) अथाह बुद्धिवाले (इन्द्र) प्रजाओं के पालन में तत्पर ! (वत्सम्) बछड़े को (मातरः) आदर देनेवाली माता (न) जैसे वैसे जो (इमाः) ये प्रजायें और (गिरः) वाणियाँ (त्वा) आपकी (प्र, नोनुवुः) अत्यन्त प्रशंसा करें उनकी (उ) वितर्क के साथ आप (अभि) सब प्रकार से स्तुति करिये ॥२५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। हे राजन् ! जैसे गौवें प्रेम से अपने बछड़ों को प्रसन्न करती हैं, वैसे ही उत्तम प्रकार शिक्षित वाणियाँ सब को आनन्द देती हैं, ऐसा जानो ॥२५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शतक्रतो इन्द्र ! वत्सं मातरो न य इमा गिरस्त्वा प्र णोनुवुस्ता उ त्वमभि स्तुहि ॥२५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्धर्म्मात्मानं सर्वे प्रशंसन्त्वित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इमाः) प्रजाः (उ) वितर्के (त्वा) त्वाम् (शतक्रतो) अमितप्रज्ञ (अभि) (प्र) (नोनुवुः) भृशं प्रशंसेयुः (गिरः) वाचः (इन्द्र) प्रजापालनतत्पर (वत्सम्) (न) इव (मातरः) मान्यप्रदाः ॥२५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। हे राजन् ! यथा गावो वात्सल्येन स्वान् वत्सान् प्रीणन्ति तथैव सुशिक्षिता वाचः सर्वानान्दयन्तीति विद्धि ॥२५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे राजा ! जशा गाई आपल्या वासरांना प्रसन्न करतात, तशीच सुसंस्कृत वाणी सर्वांना आनंद देते हे जाण. ॥ २५ ॥
26 दूणाशं सख्यम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दू॒णाशं॑ स॒ख्यं तव॒ गौर॑सि वीर गव्य॒ते ।
अश्वो॑ अश्वाय॒ते भ॑व ॥
मूलम् ...{Loading}...
दू॒णाशं॑ स॒ख्यं तव॒ गौर॑सि वीर गव्य॒ते ।
अश्वो॑ अश्वाय॒ते भ॑व ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
दूणा꣡शं सखियं꣡ त꣡व
गउ꣡र् असि वीर गव्यते꣡
अ꣡श्वो अश्वायते꣡ भव
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
dūṇā́śam ← dūṇā́śa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sakhyám ← sakhyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
gaúḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gavyaté ← √gavy- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vīra ← vīrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
áśvaḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aśvāyaté ← √aśvāy- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
bhava ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
दुः॒ऽनश॑म् । स॒ख्यम् । तव॑ । गौः । अ॒सि॒ । वी॒र॒ । ग॒व्य॒ते ।
अश्वः॑ । अ॒श्व॒ऽय॒ते । भ॒व॒ ॥
Hellwig Grammar
- dūṇāśaṃ ← dūṇāśam ← dūṇāśa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “rare.”
- sakhyaṃ ← sakhyam ← sakhya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- gaur ← gauḥ ← go
- [noun], nominative, singular, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vīra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- gavyate ← gavyat
- [noun], dative, singular, masculine
- aśvo ← aśvaḥ ← aśva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- aśvāyate ← aśvāyat
- [noun], dative, singular, masculine
- bhava ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र तव त्वदीयं सख्यं सखित्वं दूणाशं दुर्णाशं नाशयितुमशक्यम् । अतिदृढमित्यर्थः । अतो हे वीर वीरयितरिन्द्र गव्यते गामात्मन इच्छते त्वं गौरसि गवां प्रदाता भवसि । उपचारात् कारणे कार्यशब्दः । तथा अश्वायते अश्वानात्मन इच्छते अश्वः भव अश्वप्रदो भवसि ॥
Wilson
English translation:
“Your friendship, Indra, is not easily lost; you, hero are (the giver of) cattle to him who desires cattle (of) horses him who desires horses.”
Jamison Brereton
Partnership with you is difficult to attain. You are, o hero, the cow for him who seeks cattle.
Become the horse for him who seeks horses.
꣡
Jamison Brereton Notes
25-27 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
There is no obvious unifying feature in this tṛca, though Indra is compared to a cow in the first two vss.
Griffith
Hard is thy love to win: thou art a Steer to him who longs for steers:
Be to one craving steeds a Steed.
Geldner
Deine Freundschaft ist schwer zu erlangen. Du bist , o Held, wie ein Rind für den Rinderwünschenden; sei wie ein Roß für den Roßewünschenden!
Grassmann
Nicht schwindet deine Freundschaft hin, ein Stier du dem, der Stiere wünscht ein Ross sei dem, der Rosse wünscht.
Elizarenkova
Дружбы твоей трудно добиться.
Ты, о герой, (словно) бык, для того, кто ищет быка.
Будь, словно конь, для того, кто ищет коня!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
किन की मित्रता नहीं जीर्ण होती है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वीर) धीरता आदि गुणों से युक्त राजन् वा विद्वान् ! जो आप (गव्यते) गौ के सदृश आचरण करते हुए के लिये (गौः) गाय जैसे वैसे (अश्वायते) घोड़ों के सदृश आचरण करते हुए के लिये (अश्वः) घोड़ा जैसे वैसे (असि) हैं और जिन (तव) आपका प्रेम के आस्पद में बन्धा हुआ (दूणाशम्) दुर्लभ नाश जिसका वह (सख्यम्) मित्रपन है, वह आप हम लोगों के मित्र (भव) हूजिये ॥२६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे गौओं में बैल और घोड़ियों में घोड़ा प्रसन्न सदा ही होता है, वैसे ही सज्जनों की मित्रता अविनाशिनी होती है, ऐसा सब लोग जानें ॥२६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वीर राजन् विद्वन् वा ! यस्त्वं गव्यते गौरिवाश्वायतेऽश्व इवासि यस्य तव प्रेमास्पदबद्धं दूणाशं सख्यमस्ति स त्वमस्माकं सुहृद्भव ॥२६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
केषां सख्यं न जीर्यत इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दूणाशम्) दुर्ल्लभो नाशो यस्य तत् (सख्यम्) मित्रत्वम् (तव) (गौः) धेनुरिव (असि) (वीर) धैर्य्यादिगुणयुक्त (गव्यते) गौरिवाचरते (अश्वः) तुरङ्गः (अश्वायते) अश्वमिवाचरते (भव) ॥२६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा गोषु वृषभो वडवास्वश्वः प्रीतः सदैव वर्त्तते तथैव सज्जनानां मित्रताऽविनाशिनी भवतीति सर्वे विजानन्तु ॥२६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे गाईच्या सहवासात बैल व घोडीबरोबर घोडा प्रसन्न असतो तशीच सज्जनांची मैत्री निरंतर टिकणारी असते, हे सर्वांनी जाणावे. ॥ २६ ॥
27 स मन्दस्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स म॑न्दस्वा॒ ह्यन्ध॑सो॒ राध॑से त॒न्वा॑ म॒हे ।
न स्तो॒तारं॑ नि॒दे क॑रः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स म॑न्दस्वा॒ ह्यन्ध॑सो॒ राध॑से त॒न्वा॑ म॒हे ।
न स्तो॒तारं॑ नि॒दे क॑रः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स꣡ मन्दस्वा हि꣡ अ꣡न्धसो
रा꣡धसे तनु꣡वा महे꣡
न꣡ स्तोता꣡रं निदे꣡ करः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
ándhasaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
mandasva ← √mand- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
rā́dhase ← rā́dhas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
tanvā̀ ← tanū́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
karaḥ ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
{}
nidé ← níd- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
stotā́ram ← stotár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । म॒न्द॒स्व॒ । हि । अन्ध॑सः । राध॑से । त॒न्वा॑ । म॒हे ।
न । स्तो॒तार॑म् । नि॒दे । क॒रः॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mandasvā ← mandasva ← mand
- [verb], singular, Present imperative
- “rejoice; exhilarate.”
- hy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- andhaso ← andhasaḥ ← andhas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
- rādhase ← rādhas
- [noun], dative, singular, neuter
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
- tanvā ← tanū
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- stotāraṃ ← stotāram ← stotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- nide ← nid
- [noun], dative, singular, feminine
- “derision; scoffer; contempt.”
- karaḥ ← kṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ‘सः तादृशस्त्वम् अन्धसः सोमस्य पानेन हृष्टया तन्वा आत्मीयेन शरीरेण मन्दस्व मोदस्व । किमर्थम् । महे महते राधसे धनार्थम् । हि पूरणः । अपि च त्वदीयं स्तोतारं निदे निन्दकाय तस्य वशं न करः न कुर्याः ॥
Wilson
English translation:
“Delight your person n with the libation (offered) for the sake of treasure; subject not your worshipper to his reviler.”
Jamison Brereton
Find exhilaration from the stalk, then, to show great generosity with your own person.
You will not put your praiser to scorn.
Jamison Brereton Notes
This vs. is identical to III.41.6, q.v. The lack of accent on mandasvā despite the following hí is puzzling.
25-27 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
There is no obvious unifying feature in this tṛca, though Indra is compared to a cow in the first two vss.
Griffith
Delight thee with the juice we pour for thine own great munificence:
Yield not thy singer to reproach.
Geldner
So berausche dich denn in eigner Person am Tranke zu großer Freigebigkeit. Setz den Sänger nicht dem Tadel aus!
Grassmann
Erfreu dich denn am Somakraut zu grosser Gab’ aus eigner Lust; Nicht gib den Sänger hin dem Hass.
Elizarenkova
Так опьяняйся же телом
От напитка – для великого дарения!
Не выдай восхвалителя хуле!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा कैसा होवे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! (हि) जिससे आप (तन्वा) शरीर से (महे) बड़े (राधसे) धन के लिये (अन्धसः) अन्न आदि से (मन्दस्वा) आनन्दित हूजिये वा आनन्दित करिये और (निदे) निन्दा करनेवाले के लिये (स्तोतारम्) स्तुति करनेवाले को (न) नहीं (करः) करिये इससे (सः) वह आप जनों को प्रिय हैं ॥२७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा और प्रजाजनो ! आप लोग अन्न आदि से सब को आनन्दित करिये और निन्दा न करने योग्यों की मत निन्दा करिये तथा ऐश्वर्य्य की वृद्धि के लिये निरन्तर प्रयत्न करिये ॥२७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! हि त्वं तन्वा महे राधसेऽन्धसो मन्दस्वा निदे स्तोतारं न करस्तस्मात् स भवाञ्जनप्रियोऽस्ति ॥२७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा कीदृग्भवेदित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (मन्दस्वा) आनन्दाऽऽनन्दय वा। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (हि) यतः (अन्धसः) अन्नादेः (राधसे) धनाय (तन्वा) शरीरेण (महे) महते (न) निषेधे (स्तोतारम्) (निदे) निन्दाकर्त्रे (करः) कुर्याः ॥२७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजप्रजाजना ! यूयमन्नादिना सर्वानान्दयत। अनिन्द्यान्मा निन्दत। ऐश्वर्यवृद्धये सततं प्रयतध्वम् ॥२७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा व प्रजाजनांनो ! तुम्ही अन्न इत्यादींनी सर्वांना आनंदित करा. चांगल्या लोकांची निंदा करू नका व ऐश्वर्याच्या वृद्धीसाठी निरंतर प्रयत्न करा. ॥ २७ ॥
28 इमा उ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ॒मा उ॑ त्वा सु॒तेसु॑ते॒ नक्ष॑न्ते गिर्वणो॒ गिरः॑ ।
व॒त्सं गावो॒ न धे॒नवः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मा उ॑ त्वा सु॒तेसु॑ते॒ नक्ष॑न्ते गिर्वणो॒ गिरः॑ ।
व॒त्सं गावो॒ न धे॒नवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इमा꣡ उ त्वा सुते꣡-सुते
न꣡क्षन्ते गिर्वणो गि꣡रः
वत्सं꣡ गा꣡वो न꣡ धेन꣡वः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
suté-sute ← √su- (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
girvaṇaḥ ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
nákṣante ← √nakṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
dhenávaḥ ← dhenú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
gā́vaḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
vatsám ← vatsá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इ॒माः । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । सु॒तेऽसु॑ते । नक्ष॑न्ते । गि॒र्व॒णः॒ । गिरः॑ ।
व॒त्सम् । गावः॑ । न । धे॒नवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- imā ← imāḥ ← idam
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- sute ← suta
- [noun], locative, singular, masculine
- “Soma.”
- sute ← suta
- [noun], locative, singular, masculine
- “Soma.”
- nakṣante ← nakṣ
- [verb], plural, Present indikative
- “reach; approach.”
- girvaṇo ← girvaṇaḥ ← girvaṇas
- [noun], vocative, singular, masculine
- giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- vatsaṃ ← vatsam ← vatsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “calf; child; Vatsa; vatsa [word]; juvenile; Vatsa; Vatsa; Vatsa; son; male child.”
- gāvo ← gāvaḥ ← go
- [noun], nominative, plural, feminine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dhenavaḥ ← dhenu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
सायण-भाष्यम्
हे गिर्वणः गीर्भिर्वननीयेन्द्र सुतेसुते सोमेऽभिषुते अभिषुते सति इमाः अस्मदीयाः गिरः स्तुतयः त्वा त्वां नक्षन्ते व्याप्नुवन्ति । धेनवः दोग्ध्र्यः गावो न गाव इव वत्सम् । यथा शीघ्रं वत्सं व्याप्नुवन्ति तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“These our praises tend, as the libationsa are repeatedly poured out, eagerly to you who are gratified by praise, as the milch kine (hasten) to their calves.”
Jamison Brereton
These songs come near to you at every pressing, o you who long for songs,
as milk-cows do their calf—
Jamison Brereton Notes
Although, as just noted, there’s no unity in the tṛca, there is some continuity between tṛcas. Like the first vs. of the previous tṛca (25), this one has polarized nom. #imā́ḥ … gíraḥ# “these songs” framing the first hemistich, which responds to the acc. gíraḥ in the middle of the tṛca before that (23c). Moreover, the simile “like cows their calf” (28c) reprises “like mothers their calf” in 25c.
28-30 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Again no unity in the tṛca.
Griffith
These songs with every draught we pour come, Lover of the Song, to thee,
As milch-kine hasten to their young
Geldner
Zu dir, du Lobbgehrender, kommen bei jedem Somaopfer die Lobreden wie die Milchkühe zum Kalb,
Grassmann
Dir eilen diese Lieder zu, o Liederfreund, bei jedem Mahl, Wie Kühe zu dem Kalbe gehn,
Elizarenkova
Вот эти хвалебные песни при каждом выжатом соме
Приближаются к тебе, о жаждущий хвалебных песен,
Как дойные коровы к теленку,
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब किसके लिये कहाँ प्राप्त होवे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (गिर्वणः) वाणियों से प्रशंसा करने योग्य ! (सुतेसुते) उत्पन्न-उत्पन्न हुए इस संसार में (इमाः) ये (गिरः) उत्तम प्रकार शिक्षित वाणियाँ (वत्सम्) बछड़े को (धेनवः) दुग्ध की देनेवाली (गावः) गौवें (न) जैसे वैसे (त्वा) आपको (नक्षन्ते) व्याप्त हों, वे (उ) और हम लोगों को भी प्राप्त हों ॥२८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो श्रेष्ठ आचरण करनेवाले हैं, उनको गौ जैसे बछड़े को, वैसे सम्पूर्ण विद्या और वाणियाँ प्राप्त होती हैं ॥२८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे गिर्वण ! सुतेसुतेऽस्मिञ्जगतीमा गिरो वत्सं धेनवो गावो न त्वा नक्षन्ते ता उ अस्मानपि प्राप्नुवन्तु ॥२८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ कस्मै क्व किं प्राप्नुयादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इमाः) (उ) (त्वा) त्वाम् (सुतेसुते) उत्पन्न उत्पन्ने जगति (नक्षन्ते) व्याप्नुवन्तु प्राप्नुवन्तु। (गिर्वणः) गीर्भिः प्रशंसनीय (गिरः) सुशिक्षिता वाचः (वत्सम्) (गावः) (न) इव (धेनवः) दुग्धदात्र्यः ॥२८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ये शुभाचरणाः सन्ति तान् गौः स्ववत्समिव सर्वा विद्या वाचः प्राप्नुवन्तु ॥२८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. गाय जशी वासराला दूध देते तसे जे श्रेष्ठ आचरण करणारे असतात त्यांना संपूर्ण विद्या व वाणी प्राप्त होते. ॥ २८ ॥
29 पुरूतमं पुरूणाम् - अतिनिचृत्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पु॒रू॒तमं॑ पुरू॒णां स्तो॑तॄ॒णां विवा॑चि ।
वाजे॑भिर्वाजय॒ताम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
पु॒रू॒तमं॑ पुरू॒णां स्तो॑तॄ॒णां विवा॑चि ।
वाजे॑भिर्वाजय॒ताम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - अतिनिचृत्
Thomson & Solcum
पुरूत꣡मम् पुरूणां꣡
स्तोतॄणां꣡ वि꣡वाचि
वा꣡जेभिर् वाजयता꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
purūṇā́m ← purú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
purūtámam ← purūtáma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
stotr̥̄ṇā́m ← stotár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
vívāci ← vívāc- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
vājayatā́m ← √vājay- 2 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
vā́jebhiḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
पु॒रु॒ऽतम॑म् । पु॒रू॒णाम् । स्तो॒तॄ॒णाम् । विऽवा॑चि ।
वाजे॑भिः । वा॒ज॒ऽय॒ताम् ॥
Hellwig Grammar
- purūtamam ← purutama
- [noun], nominative, singular, neuter
- “most(a).”
- purūṇāṃ ← purūṇām ← puru
- [noun], genitive, plural, masculine
- “many; much(a); very.”
- stotṝṇāṃ ← stotṝṇām ← stotṛ
- [noun], genitive, plural, masculine
- “singer.”
- vivāci ← vivāc
- [noun], locative, singular, feminine
- “contest.”
- vājebhir ← vājebhiḥ ← vāja
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājayatām ← vājay ← √vaj
- [verb noun], genitive, plural
- “incite.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र पुरुतमं पुरूणां बहूनां शत्रूणां तमयितारं ग्लपयितारं त्वां पुरूणां बहूनां स्तोतॄणाम् अस्माकं स्तुतिः प्राप्नोत्विति शेषः । कीदृशानाम् । विवाचि विविधाः स्तुतशस्त्रात्मिका वाचो यस्मिन् यज्ञे तस्मिन् वाजेभिः वाजैर्हविर्लक्षणैरन्नैः वाजयतां वाजवन्तं बलवन्तं वा त्वां कुर्वताम् ॥
Wilson
English translation:
“May the praises of many worshippers offered at the sacrifice, (accompanied) by (sacrificial) viands, invigorate you, destroyer of multitudes.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
At the sacrifice: vivāci, at the sacrifice called Vivac, because various praises and prayers are hen repeated
Jamison Brereton
(You,) the first among many at the verbal contest of the many
praiser-singers,
who compete for the prize with their prizes.
Jamison Brereton Notes
This vs. is syntactically dependent on 28, with the acc. purūtámam picking up tvā in 28a.
The cognate expression vā́jebhir vājayatā́m “competing for the prize with their prizes” is a bit puzzling. I interpr. it as being a slight play on words, with the instr. vā́jebhiḥ referring to the singers’ songs, expressing the means by which they compete, while the prizes they compete for are material goods and fame. This interpr. is somewhat supported by the next vs., where we hope that our praise-song is the most successful one.
28-30 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Again no unity in the tṛca.
Griffith
To thee most oft invoked, amid the many singers’ rivalry
Who beg with all their might for wealth.
Geldner
Zu ihm, dem Ersten unter Vielen im Wettstreit der vielen Sänger, die um die Siegerpreise wetteifern.
Grassmann
Dem reichsten unter vielen dir im Wettgesang der Preisenden, Die reich an allen Gaben sind.
Elizarenkova
К первому из многих
В словесном состязании восхвалителей,
Соревнующихся за награды.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कौन उत्तम है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो वाणियाँ (वाजेभिः) अन्न आदिकों से (वाजयताम्) प्राप्त करानेवाले (पुरूणाम्) बहुत (स्तोतॄणाम्) विद्वानों के (विवाचि) अनेक प्रकार की सत्य अर्थ को प्रकाश करनेवाली वाणियाँ जिसमें उस व्यवहार में (पुरूतमम्) अतिशय बहुत विद्यायुक्त व्यवहार को प्राप्त होती हैं, वे हम लोगों को निश्चित प्राप्त हों ॥२९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वे ही बहुतों में उत्तम हैं जो विद्या, विनय और धर्म्माचरण को प्राप्त हुए हैं ॥२९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! या गिरो वाजेभिर्वाजयतां पुरूणां स्तोतॄणां विवाचि पुरूतमं प्राप्नुवन्ति ता अस्मानपि प्राप्नुवन्तु ॥२९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः क उत्तम इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरूतमम्) अतिशयेन बहुविद्यम् (पुरूणाम्) बहूनाम् (स्तोतॄणाम्) विदुषाम् (विवाचि) विविधार्थसत्यार्थप्रकाशिका वाचो यस्मिन् व्यवहारे (वाजेभिः) अन्नादिभिः (वाजयताम्) प्रापयताम् ॥२९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - त एव बहुषूत्तमाः सन्ति ये विद्याविनयधर्म्माचरणं प्राप्ताः सन्ति ॥२९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्या, विनय व धर्माचरणाने वागतात तेच अत्यंत उत्तम असतात. ॥ २९ ॥
30 अस्माकमिन्द्र भूतु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒स्माक॑मिन्द्र भूतु ते॒ स्तोमो॒ वाहि॑ष्ठो॒ अन्त॑मः ।
अ॒स्मान्रा॒ये म॒हे हि॑नु ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्माक॑मिन्द्र भूतु ते॒ स्तोमो॒ वाहि॑ष्ठो॒ अन्त॑मः ।
अ॒स्मान्रा॒ये म॒हे हि॑नु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अस्मा꣡कम् इन्द्र भूतु ते
स्तो꣡मो वा꣡हिष्ठो अ꣡न्तमः
अस्मा꣡न् राये꣡ महे꣡ हिनु
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
bhūtu ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ántamaḥ ← ántama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stómaḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́hiṣṭhaḥ ← vā́hiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
hinu ← √hi- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
rāyé ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒स्माक॑म् । इ॒न्द्र॒ । भू॒तु॒ । ते॒ । स्तोमः॑ । वाहि॑ष्ठः । अन्त॑मः ।
अ॒स्मान् । रा॒ये । म॒हे । हि॒नु॒ ॥
Hellwig Grammar
- asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- bhūtu ← bhū
- [verb], singular, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- stomo ← stomaḥ ← stoma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- vāhiṣṭho ← vāhiṣṭhaḥ ← vāhiṣṭha
- [noun], nominative, singular, masculine
- antamaḥ ← antama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intimate; bosom(a).”
- asmān ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- rāye ← rai
- [noun], dative, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- hinu ← hi
- [verb], singular, Present imperative
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वाहिष्ठः वोढ़ृतमः अस्माकं स्तोमः स्तोत्रं ते तव अन्तमः अन्तिकतमः भूतु भवतु । त्वं च अस्मान् महे महते राये धनाय हिनु प्रेरय ॥
Wilson
English translation:
“May our most elevating praise be near, Indra, to you, and urge us to (the acquisition of) great riches.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Most elevating praise: stomo vāhiṣṭhaḥ = voḍhṛtama, most bearing, uplifting, elevating
Jamison Brereton
Let ours be the praise song that best conveys you nearest, Indra. Impel us toward great wealth.
Jamison Brereton Notes
Notice the very un-Ārya phonology of the name of the patron, Bṛbu with two plain b’s. (On Bṛbu as patron see Kuiper, Aryans, p. 6.) It is probably not an accident that this vs. contains only one of two reff. to the Gaṅgā in the RV (the other a voc. gaṅge in X.75.5), since the Gaṅgā is at the limits of the RVic geographical horizon.
The simile is more lit. “(he is) broad like the Gangetic girth.”
28-30 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Again no unity in the tṛca.
Griffith
Nearest and most attractive may our laud, O Indra come to thee.
Urge thou us on to ample wealth.
Geldner
Unser Loblied soll dir das anziehendste sein, am meisten nahe gehen, Indra! Sporn uns zu großem Reichtum an!
Grassmann
Dir sei, o Indra, unser Lob das liebste und willkommenste, Zu grossem Reichthum fördre uns.
Elizarenkova
Нашим пусть будет, о Индра, (то) восхваление
Тебя, которое лучше всех привлекает, самое близкое!
Нас подгони к великому богатству!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
राजा और प्रजाजन एकमति करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) धन के देनेवाले ! (अस्माकम्) हम लोगों का (वाहिष्ठः) अतिशय धारण करनेवाला (अन्तमः) समीप में वर्त्तमान (स्तोमः) प्रशंसास्वरूप व्यवहार (ते) आपका बढ़ानेवाला (भूतु) होवे और जो आपके समीप में वर्त्तमान अतिशय धारण करनेवाला प्रशंसारूप व्यवहार हो वह (अस्मान्) हम लोगों को (महे) बड़े (राये) धन के लिये (हिनु) बढ़ावे ॥३०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो ऐश्वर्य्य आपका वह प्रजा का, और जो प्रजा का वह आपका हो ऐसा करने के विना राजा और प्रजा की उन्नति का नहीं सम्भव है ॥३०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्रास्माकं वाहिष्ठोऽन्तमः स्तोमः ते वर्द्धको भूतु। यश्च तेऽन्तमो वाहिष्ठः स्तोमो भूतु सोऽस्मान् महे राये हिनु ॥३०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
राजा राजप्रजाजनाश्चैकमत्यं कुर्य्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्माकम्) (इन्द्र) धनप्रद (भूतु) भवतु (ते) तव (स्तोमः) प्रशंसामयो व्यवहारः (वाहिष्ठः) अतिशयेन वोढा (अन्तमः) निकटस्थः (अस्मान्) (राये) (महे) (हिनु) वर्धयतु ॥३०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदैश्वर्यं तव तच्च प्रजाया यत्प्रजायास्तत्तवास्तु नैवं विनाराजप्रजाजनानामुन्नतिः सम्भवति ॥३०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! जे तुझे ऐश्वर्य आहे ते प्रजेचे आहे व जे प्रजेचे आहे ते तुझे होय. असे मानल्याखेरीज राजा व प्रजा यांची उन्नती होऊ शकत नाही. ॥ ३० ॥
31 अधि बृबुः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अधि॑ बृ॒बुः प॑णी॒नां वर्षि॑ष्ठे मू॒र्धन्न॑स्थात् ।
उ॒रुः कक्षो॒ न गा॒ङ्ग्यः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अधि॑ बृ॒बुः प॑णी॒नां वर्षि॑ष्ठे मू॒र्धन्न॑स्थात् ।
उ॒रुः कक्षो॒ न गा॒ङ्ग्यः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृबुस्तक्षा
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ꣡धि बृबुः꣡ पणीनां᳐꣡
व꣡र्षिष्ठे मूर्ध꣡न् अस्था᳐त्
उरुः꣡ क꣡क्षो न꣡ गाङ्गियः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
br̥búḥ ← br̥bú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
paṇīnā́m ← paṇí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
asthāt ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
mūrdhán ← mūrdhán- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
várṣiṣṭhe ← várṣiṣṭha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
gāṅgyáḥ ← gāṅgyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kákṣaḥ ← kákṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
urúḥ ← urú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अधि॑ । बृ॒बुः । प॒णी॒नाम् । वर्षि॑ष्ठे । मू॒र्धन् । अ॒स्था॒त् ।
उ॒रुः । कक्षः॑ । न । गा॒ङ्ग्यः ॥
Hellwig Grammar
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- bṛbuḥ ← bṛbu
- [noun], nominative, singular, masculine
- paṇīnāṃ ← paṇīnām ← paṇi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “niggard; paṇ.”
- varṣiṣṭhe ← varṣiṣṭha
- [noun], locative, singular, masculine
- “highest.”
- mūrdhann ← mūrdhan
- [noun], locative, singular, masculine
- “head; battlefront; peak; top; mūrdhan [word]; leader; top.”
- asthāt ← sthā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- uruḥ ← uru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- kakṣo ← kakṣaḥ ← kakṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “grass; weed; lurking place; hiding place; underbrush; brush; recess.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- gāṅgyaḥ ← gāṅgya
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
बृबुर्नाम पणीनां तक्षा । तत्सकाशाल्लब्धधनो भरद्वाजस्तदीयं दानमनेन तृचेनास्तौत् । एतच्च मनुना स्मर्यते–’ भरद्वाजः क्षुधार्तस्तु सपुत्रो विजने वने । बह्वीर्गाः प्रतिजग्राह बृबोस्तक्ष्णो महायशाः’ (मनु. १०. १०७) इति ॥ पणनात् पणयो वणिज एतत्संज्ञा असुरा वा । तेषां तक्षा बृबुः वर्षिष्ठे मूर्धन् मूर्धनि मूर्धवदुच्छ्रिते स्थले अधि अस्थात् अधिष्ठितोऽभूत् गाङ्ग्यः गङ्गायाः कूले उन्नते भवः कक्षो न कक्ष इव उरुः विस्तीर्णः सन् । जातितो हीनोऽपि दातृत्वात् सर्वत्र श्रेष्ठो भवतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Bṛbu presided over the high plural ces of the Paṇis, like the elevated bank of the Ganges.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bṛbu paṇīnām varṣiṣṭhe mūrdhan adhyasthāt = he stood over upon the high plural ce, as if it were on the forehead of the Paṇis; mūrdhavat ucchrite sthale; the Paṇis may be either merchants or traders, or asuras, so termed; like the elevated bank of the Ganges: uruḥ kakṣo na gāṅgyaḥ = gaṅgāyāḥ kule vistīrṇe ivā, as on the broad bank of the Ganges, that is, as the bank is above the bed of the river.
Jamison Brereton
Br̥bu has stood upon the highest head of the niggards [/Paṇis];
(he is) as broad of girth as the Ganges—
Jamison Brereton Notes
Pādas ab are identical to VIII.94.3. For my interpr. of the hemistich and esp. of the phrase aryá ā́see comm. there. Given the un-Ārya phonology of Bṛbu’s name, there may be a particular pleasure in hymning the un-Ārya patron Bṛbu away from the aríVI.
Griffith
Brbu hath set himself above the Panis, o’er their highest head,
Like the wide bush on Ganga’s bank.
Geldner
Hoch erhaben über den Pani´s steht Bribu wie das weite Dickicht an der Ganga.
Grassmann
Bribu trat siegreich auf das höchste Haupt der Diebe wie Urukakscha Gangia.
Elizarenkova
Брибу над Пани
Поднялся на высочайшую вершину,
Словно широкий кустарник на Ганге,
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृबुस्तक्षा
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- आर्च्युष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब व्यापार विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (उरुः) बहुत (कक्षः) जल का उल्लङ्घन करनेवाला टापू वा तट आदि (गाङ्ग्यः) पृथिवी को प्राप्त होनेवाली के समीप में वर्त्तमान (न) जैसे वैसे (पणीनाम्) प्रशंसा करने योग्य व्यवहार करनेवालों के (वर्षिष्ठे) अतिशय वृद्ध (मूर्द्धन्) मस्तक में (बृबुः) काटनेवाला (अधि) ऊपर (अस्थात्) स्थित होता है, वह आप लोगों से कार्य्य में उत्तम प्रकार संयुक्त करने योग्य है ॥३१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे पृथिवियों में जाती हुई नदी के मध्यस्थ टापू और तट समीप में वर्त्तमान हैं, वैसे ही व्यापारियों के समीप में शिल्पीजन वर्त्तमान होवें ॥३१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यः उरुः कक्षो गाङ्ग्यो न पणीनां वर्षिष्ठे मूर्द्धन् बृबुरध्यस्थात् स युष्माभिः कार्य्ये संप्रयोजनीयः ॥३१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ व्यापारविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अधि) उपरि (बृबुः) छेत्ता (पणीनाम्) प्रशंसितानां व्यवहर्तॄणाम् (वर्षिष्ठे) अतिशयेन वृद्धे (मूर्द्धन्) मूर्धनि (अस्थात्) तिष्ठति (उरुः) बहुः (कक्षः) क्रान्तस्तटादिः (न) इव (गाङ्ग्यः) यो गां गच्छति तस्या अदूरभवः ॥३१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा भूमिषु गच्छन्त्याः सरितो मध्यस्थाः कक्षास्तटाश्च निकटे वर्त्तन्ते तथैव व्यापारिणां समीपे शिल्पिनो वर्त्तन्ताम् ॥३१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे पृथ्वीवरील नदीचा मध्यभाग व किनारा हे जवळच असतात तसे व्यापाऱ्याजवळ कारागीर असावेत. ॥ ३१ ॥
32 यस्य वायोरिव - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यस्य॑ वा॒योरि॑व द्र॒वद्भ॒द्रा रा॒तिः स॑ह॒स्रिणी॑ ।
स॒द्यो दा॒नाय॒ मंह॑ते ॥
मूलम् ...{Loading}...
यस्य॑ वा॒योरि॑व द्र॒वद्भ॒द्रा रा॒तिः स॑ह॒स्रिणी॑ ।
स॒द्यो दा॒नाय॒ मंह॑ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृबुस्तक्षा
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य꣡स्य वायो꣡र् इव द्रव꣡द्
भद्रा꣡ रातिः꣡ सहस्रि꣡णी
सद्यो꣡ दाना꣡य मं꣡हते
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
dravát ← dravát (invariable)
{}
iva ← iva (invariable)
{}
vāyóḥ ← vāyú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bhadrā́ ← bhadrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
rātíḥ ← rātí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sahasríṇī ← sahasrín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dānā́ya ← dāná- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
máṁhate ← √maṁh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sadyás ← sadyás (invariable)
{}
पद-पाठः
यस्य॑ । वा॒योःऽइ॑व । द्र॒वत् । भ॒द्रा । रा॒तिः । स॒ह॒स्रिणी॑ ।
स॒द्यः । दा॒नाय॑ । मंह॑ते ॥
Hellwig Grammar
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vāyor ← vāyoḥ ← vāyu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- dravad ← dravat ← dru
- [verb noun], accusative, singular
- “liquefy; melt; melt; flee; run; run; vanish; run; rush; dissolve; dissolve.”
- bhadrā ← bhadra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- rātiḥ ← rāti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “gift; bounty; favor.”
- sahasriṇī ← sahasrin
- [noun], nominative, singular, feminine
- “thousandfold.”
- sadyo ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- dānāya ← dāna
- [noun], dative, singular, neuter
- “giving; gift; bribery; performance; addition; yajña; fueling; teaching.”
- maṃhate ← mah
- [verb], singular, Present indikative
- “give; accord.”
सायण-भाष्यम्
वायोरिव द्रवत् क्षिप्रगामिनः यस्य बृबोः भद्रा कल्याणी सहस्रिणी सहस्रसंख्यायुक्ता रातिः दानं सद्यः स्तुतिसमय एव दानाय दानकामाय याचमानाय मह्यं मंहते अपेक्षितं धनं ददाति तं बृबुमित्युत्तरस्यामृचि संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Of whom, prompt as the wind, the liberal donation of thousands (of cattle) has been quickly given to (me) soliciting a gift.”
Jamison Brereton
(He) whose propitious gift in the thousands, at a speed like the wind’s, is ready for giving all at once.
Griffith
He whose good bounty, thousandfold, swift as the rushing of the wind,
Suddenly offers as a gift.
Geldner
Dessen Freigebigkeit, rasch wie die des Vayu glückbringend, tausendbringend, sogleich zu schenken bereitwillig ist.
Grassmann
Er, dessen tausendfache Gabe wie im Fluge des Windes sogleich zum Lohne geschenkt wird.
Elizarenkova
(Тот,) у кого стремительно, словно у Ваю,
Благожелательность, приносящая счастье, приносящая тысячи,
Сразу же приводит к дарению.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृबुस्तक्षा
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- गायत्री
- षड्जः
33 तत्सु नो - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तत्सु नो॒ विश्वे॑ अ॒र्य आ सदा॑ गृणन्ति का॒रवः॑ ।
बृ॒बुं स॑हस्र॒दात॑मं सू॒रिं स॑हस्र॒सात॑मम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
तत्सु नो॒ विश्वे॑ अ॒र्य आ सदा॑ गृणन्ति का॒रवः॑ ।
बृ॒बुं स॑हस्र॒दात॑मं सू॒रिं स॑हस्र॒सात॑मम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृबुस्तक्षा
- ऋषिः - शंयुर्बार्हस्पत्यः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
त꣡त् सु꣡ नो वि꣡श्वे अर्य꣡ आ꣡
स꣡दा गृणन्ति कार꣡वः
बृबुं꣡ सहस्रदा꣡तमं
सूरिं꣡ सहस्रसा꣡तमम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
aryáḥ ← arí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sú ← sú (invariable)
{}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{}
gr̥ṇanti ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kārávaḥ ← kārú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sádā ← sádā (invariable)
{}
br̥búm ← br̥bú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sahasradā́tamam ← sahasradā́tama- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sahasrasā́tamam ← sahasrasā́tama- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sūrím ← sūrí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तत् । सु । नः॒ । विश्वे॑ । अ॒र्यः । आ । सदा॑ । गृ॒ण॒न्ति॒ । का॒रवः॑ ।
बृ॒बुम् । स॒ह॒स्र॒ऽदात॑मम् । सू॒रिम् । स॒ह॒स्र॒ऽसात॑मम् ॥
Hellwig Grammar
- tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- arya ← aryaḥ ← ari
- [noun], nominative, plural, masculine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- gṛṇanti ← gṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “praise.”
- kāravaḥ ← kāru
- [noun], nominative, plural, masculine
- “poet; singer.”
- bṛbuṃ ← bṛbum ← bṛbu
- [noun], accusative, singular, masculine
- sahasradātamaṃ ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasradātamaṃ ← dātamam ← dātama
- [noun], accusative, singular, masculine
- sūriṃ ← sūrim ← sūri
- [noun], accusative, singular, masculine
- “patron.”
- sahasrasātamam ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasrasātamam ← sātamam ← sātama
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
तत् तं बृबुं नः अस्मदीया: विश्वे सर्वे अर्यः स्तुतीनामीरयितारः कारवः स्तोतारः सदा सु सुष्ठु आ गृणन्ति अभिगृणन्ति अभिष्टुवन्ति । कीदृशम् । सहस्रदातमम् अतिशयेन सहस्रसंख्यस्य धनस्य दातारं सूरिं प्राज्ञं यद्वा प्रेरयितारं सहस्रसातमम् अतिशयेन सहस्रसंख्यस्य स्तोत्रस्य धनस्य वा संभक्तारम् ॥ ॥ २६ ॥
Wilson
English translation:
“Whom, therefore, we all, who are the profferers and bestowers of praise ever commend, as the pious Bṛbu, the donor of thousands (of cattle), the receiver of thousands (of laudations).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bṛbu is called Takṣā the carpenter or artificer of the Paṇis; the legend is preserved by Manu (10.107) and Nīti Mañjarī: the illustrious Bharadvāja, with his son, distressed by hunger in a lonely forest, accepted many cows from the carpenter Bṛbu; the ṛca is attributed to Sayu, the son of Bharadvāja; jātito hino api dātṛtvāt sarvatra śreṣṭho bhavati, a person n inferior by caste becomes everywhere distinguished by genitive rosity
Jamison Brereton
So then do all our bards always hymn here, away from (the sacrifice) of the stranger,
Br̥bu, the best giver of thousands, the patron, the best winner of
thousands.
Griffith
So all our singers ever praise the pious Brbu’s noble deed,
Chief, best to give his thousands, best to give a thousand liberal gifts.
Geldner
Das sollen von uns fein alle, auch die hohen Herren wissen: Immerdar preisen die Dichter den Bribu, den größten Tausendschenker, den freigebigen Herren, den größten Tausendspender.
Grassmann
Darum rühmen stets alle unsre treuen Sänger den Bribu, der am meisten schenkt, den Fürsten, der am meisten schenkt.
Elizarenkova
Это у нас хорошо (знают) все, (даже) у чужого (в доме):
Всегда певцы восхваляют
Брибу как лучше всех дающего тысячу,
Как щедрого покровителя, лучше всех захватывающего тысячу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृबुस्तक्षा
- शंयुर्बार्हस्पत्यः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः