सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ या त ऊतिः’ इति नवर्चं द्वितीयं सूक्तं भरद्वाजस्यार्षं त्रैष्टुभमैन्द्रम् । तथा चानुक्रान्तं– ‘ या ते नव’ इति । पृष्ठ्याभिप्लवषडहयोर्द्वितीयेऽहनीदं सूक्तं निष्केवल्यनिविद्धानम् । सूत्रितं च – ’ या त ऊतिरवमेति मध्यंदिनः ’ (आश्व. श्रौ. ७. ६) इति ॥
Jamison Brereton
25 (466)
Indra
Bharadvāja Bārhaspatya
9 verses: triṣṭubh
The clear purpose of this hymn is to solicit Indra’s aid against enemies in battle. The various types of opponents are vividly described, as well as the potential types of hostile encounter: see especially the apparent wrestling match in 4ab. But the poet’s expressed confidence in Indra’s ability to provide the decisive assistance is also a subtle way of asserting the supremacy of Indra. This second theme can be seen
more clearly by examining the structure of the hymn: verse 5, which concerns the invincibility of Indra, is the exact middle of the hymn and serves as an omphalos; verses 4 and 6 match each other in structure and referents and form a ring around the omphalos, with a further ring provided by repeated phrases in verses 1/2 and 8/9, with Indra’s supremacy repeated in verse 8.
01 या त - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
या त॑ ऊ॒तिर॑व॒मा या प॑र॒मा या म॑ध्य॒मेन्द्र॑ शुष्मि॒न्नस्ति॑ ।
ताभि॑रू॒ षु वृ॑त्र॒हत्ये॑ऽवीर्न ए॒भिश्च॒ वाजै॑र्म॒हान्न॑ उग्र ॥
मूलम् ...{Loading}...
या त॑ ऊ॒तिर॑व॒मा या प॑र॒मा या म॑ध्य॒मेन्द्र॑ शुष्मि॒न्नस्ति॑ ।
ताभि॑रू॒ षु वृ॑त्र॒हत्ये॑ऽवीर्न ए॒भिश्च॒ वाजै॑र्म॒हान्न॑ उग्र ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
या꣡ त ऊति꣡र् अवमा꣡ या꣡ परमा꣡
या꣡ मध्यमा꣡ इन्दर+ शुष्मिन् अ꣡स्ति
ता꣡भिर् ऊ षु꣡ वृत्रह꣡त्ये अवीर् न
एभि꣡श् च वा꣡जैर् महा꣡न् न उग्र
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
avamā́ ← avamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
paramā́ ← paramá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ūtíḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ásti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
madhyamā́ ← madhyamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śuṣmin ← śuṣmín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
avīḥ ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sú ← sú (invariable)
{}
tā́bhiḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:PL}
u ← u (invariable)
{}
vr̥trahátye ← vr̥trahátya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
{}
ebhíḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ugra ← ugrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vā́jaiḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
या । ते॒ । ऊ॒तिः । अ॒व॒मा । या । प॒र॒मा । या । म॒ध्य॒मा । इ॒न्द्र॒ । शु॒ष्मि॒न् । अस्ति॑ ।
ताभिः॑ । ऊं॒ इति॑ । सु । वृ॒त्र॒ऽहत्ये॑ । अ॒वीः॒ । नः॒ । ए॒भिः । च॒ । वाजैः॑ । म॒हान् । नः॒ । उ॒ग्र॒ ॥
Hellwig Grammar
- yā ← yad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- ūtir ← ūtiḥ ← ūti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- avamā ← avama
- [noun], nominative, singular, feminine
- “avama [word]; bottom; last.”
- yā ← yad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- paramā ← parama
- [noun], nominative, singular, feminine
- “extreme; best; excellent; highest; highest; devoted(p); maximal; distant; parama [word]; very; farthermost.”
- yā ← yad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- madhyamendra ← madhyamā ← madhyama
- [noun], nominative, singular, feminine
- “intermediate; middle; average; second; average; adult; central; moderate; mean; center(a).”
- madhyamendra ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śuṣminn ← śuṣmin
- [noun], vocative, singular, masculine
- “strong; hotheaded.”
- asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tābhir ← tābhiḥ ← tad
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ū ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- vṛtrahatye ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtrahatye ← hatye ← hatya
- [noun], locative, singular, neuter
- “killing.”
- ‘vīr ← avīḥ ← av
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ebhiś ← ebhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vājair ← vājaiḥ ← vāja
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- mahān ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ugra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
सायण-भाष्यम्
हे शुष्मिन् बलवन् इन्द्र ते त्वदीया या ऊतिः या रक्षा अवमा अधमा अस्ति । या परमा उत्कृष्टास्ति । या मध्यमा अस्ति । ताभिः ऊतिभिः वृत्रहत्ये युद्धे नः अस्मान् सु अत्यन्तम् अवीः पालय । किंच हे उग्र उद्गूर्णेन्द्र महान् त्वम् एभिः भोज्यसाधनैः वाजैः अन्नैः च नः अस्मान् संयोजयेति शेषः ।
Wilson
English translation:
“Powerful Indra, with these (your protections), whether the protection be little, great or middlin, defend us for the destruction of our foes; supply us, fierce Indra, who are mighty, with those viands (that are needed).”
Jamison Brereton
What is your nearest help, what your farthest, and what your midmost, tempestuous Indra,
with those (forms of help) help us well at the Vr̥tra-smashing and with these prizes, as the great one among us, o mighty one.
Griffith
WITH thine assistance, O thou Mighty Indra, be it the least, the midmost, or the highest,-
Great with those aids and by these powers support us, Strong God! in battle that subdues our foemen.
Geldner
Was deine nächste Hilfe, deine fernste, deine mittlere ist, du ungestümer Indra, mit denen steh uns doch ja in der Feindschlacht bei, und mit diesen Erfolgen groß steh uns bei, Gewaltiger!
Grassmann
O Indra, welches deine letzte Hülfe, die erste ist, die mittlere, o starker, Mit denen hilf uns schnell im Feindeskampfe, mit diesen Laben kräftig uns, o hehrer.
Elizarenkova
(Та) поддержка твоя, которая ближняя, которая дальняя,
Которая средняя, существует, о Индра пламенный,
(Всеми) ими поддержи ты нас как следует в битве с врагами
И этими наградами как великий (одари) нас, о грозный.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब नव ऋचावाले पच्चीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अब राजा क्या करे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शुष्मिन्) प्रशंसित बल से युक्त (उग्र) तेजस्विन् (इन्द्र) न्यायाधीश राजन् ! (ते) आपकी (या) जो (अवमा) निकृष्ट-खराब और (या) जो (मध्यमा) मध्यम और (या) जो (परमा) उत्तम (ऊतिः) रक्षा (अस्ति) है (ताभिः) उनसे (वृत्रहत्ये) मेघ के नाश के समान नाश जिसमें उस सङ्ग्राम में (नः) हम लोगों की (सु) उत्तम प्रकार (अवीः) रक्षा कीजिये (ऊ) और (एभिः) इन (वाजैः) वेग आदि उत्तम गुणों से (च) भी (महान्) बड़े हुए (नः) हम लोगों की रक्षा कीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे राजन् ! जो आप प्रजाओं की सब प्रकार से रक्षा करें तो प्रजा भी आपकी सब प्रकार से रक्षा करेगी ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शुष्मिन्नुग्रेन्द्र ! ते याऽवमा या मध्यमा या परमोतिरस्ति ताभिर्वृत्रहत्ये नः स्ववीरू एभिर्वाजैश्च महान्त्सन्नोऽवीः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजा किं कुर्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (या) (ते) तव (ऊतिः) रक्षा (अवमा) निकृष्टा (या) (परमा) उत्कृष्टा (या) (मध्यमा) (इन्द्र) न्यायाधीश राजन् (शुष्मिन्) प्रशंसितबलयुक्त (अस्ति) (ताभिः) (ऊ) (सु) (वृत्रहत्ये) मेघस्य हत्येव हननं यस्मिन्त्सङ्ग्रामे (अवीः) रक्षेः (नः) अस्मान् (एभिः) (च) (वाजैः) वेगादिभिः शुभैर्गुणैः (महान्) (नः) अस्मान् (उग्र) तेजस्विन् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । हे राजन् ! यदि त्वं प्रजाः सर्वथा रक्षेस्तर्हि प्रजा अपि त्वां सर्वतो रक्षिष्यन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात इंद्र, शूरवीर, सेनापती व राजा यांच्या कृत्याचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजा ! तू प्रजेचे सर्व प्रकारे रक्षण केलेस तर प्रजाही सर्व प्रकार तुझे रक्षण करील. ॥ १ ॥
02 आभि स्पृधो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आभिः॒ स्पृधो॑ मिथ॒तीररि॑षण्यन्न॒मित्र॑स्य व्यथया म॒न्युमि॑न्द्र ।
आभि॒र्विश्वा॑ अभि॒युजो॒ विषू॑ची॒रार्या॑य॒ विशोऽव॑ तारी॒र्दासीः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
आभिः॒ स्पृधो॑ मिथ॒तीररि॑षण्यन्न॒मित्र॑स्य व्यथया म॒न्युमि॑न्द्र ।
आभि॒र्विश्वा॑ अभि॒युजो॒ विषू॑ची॒रार्या॑य॒ विशोऽव॑ तारी॒र्दासीः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ꣡भि स्पृ꣡धो मिथती꣡र् अ꣡रिषण्यन्न्
अमि꣡त्रस्य व्यथया मन्यु꣡म् इन्द्र
आ꣡भिर् वि꣡श्वा अभियु꣡जो वि꣡षूचीर्
आ꣡र्याय वि꣡शो अ꣡व तारीर् दा꣡सीः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́bhiḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:PL}
áriṣaṇyan ← áriṣaṇyant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mithatī́ḥ ← mithatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
spŕ̥dhaḥ ← spŕ̥dh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
amítrasya ← amítra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
manyúm ← manyú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vyathaya ← √vyath- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́bhiḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:PL}
abhiyújaḥ ← abhiyúj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
víṣūcīḥ ← víṣvañc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ā́ryāya ← ā́rya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
áva ← áva (invariable)
{}
dā́sīḥ ← dā́sī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
tārīḥ ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
víśaḥ ← víś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
आभिः॑ । स्पृधः॑ । मि॒थ॒तीः । अरि॑षण्यन् । अ॒मित्र॑स्य । व्य॒थ॒य॒ । म॒न्युम् । इ॒न्द्र॒ ।
आभिः॑ । विश्वाः॑ । अ॒भि॒ऽयुजः॑ । विषू॑चीः । आर्या॑य । विशः॑ । अव॑ । ता॒रीः॒ । दासीः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ābhi ← ābhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- spṛdho ← spṛdhaḥ ← spṛdh
- [noun], accusative, plural, feminine
- “adversary; enemy; rival.”
- mithatīr ← mithatīḥ ← mith
- [verb noun], accusative, plural
- “oppose.”
- ariṣaṇyann ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ariṣaṇyann ← riṣaṇyan ← riṣaṇy ← √riṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “riṣaṇy [verb].”
- amitrasya ← amitra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “enemy; foe.”
- vyathayā ← vyathaya ← vyathay ← √vyath
- [verb], singular, Present imperative
- “afflict.”
- manyum ← manyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “anger; fury; rage; wrath.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ābhir ← ābhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- viśvā ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- abhiyujo ← abhiyujaḥ ← abhiyuj
- [noun], accusative, plural, feminine
- “attack; attack.”
- viṣūcīr ← viṣūcīḥ ← viṣvañc
- [noun], accusative, plural, feminine
- “dispersed; viṣvañc [word].”
- āryāya ← ārya
- [noun], dative, singular, masculine
- “Ārya; Ārya.”
- viśo ← viśaḥ ← viś
- [noun], accusative, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- ‘va ← ava
- [adverb]
- “down.”
- tārīr ← tārīḥ ← tṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- dāsīḥ ← dāsa
- [noun], accusative, plural, feminine
- “dāsa(a).”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र आभिः अस्मदीयाभिः स्तुतिभिः मिथतीः शत्रुसैन्यानि हिंसतीः स्पृधः अस्मदीयाः सेनाः अरिषण्यन् अहिंसन् । पालयन्नित्यर्थः । अमित्रस्य शत्रोः मन्युं संग्रामादिषु विद्यमानं कोपं व्यथय नाशय । अपि च आभिः स्तुतिभिरेव अभियुजः अभियोक्त्रीः विषूचीः सर्वतो विद्यमानाः दासीः कर्मणामुपक्षपयित्रीः विश्वाः सर्वाः विशः प्रजाः आर्याय यज्ञादिकर्मकृते यजमानाय अव तारीः विनाशय ॥
Wilson
English translation:
“(Induced) by these (praises), protecting our assailing host, baffle, Indra, the wrath of the enemy; (induced) by them, overthrow, on the part of the Ārya, all the servile people everywhere abiding.”
Jamison Brereton
With these (forms of help), o Indra, (you who) allow no harm—cause the contenders who oppose (us) to falter, cause the battle fury of the foe to falter;
with them bring down all the attackers (to be) scattered asunder, bring down the Dāsa clans for the Ārya.
Griffith
With these discomfit hosts that fight against us, and check the opponent’s wrath, thyself uninjured.
With these chase all our foes to every quarter: subdue the tribes of Dasas to the Arya.
Geldner
Mit diesen Hilfen uns vor Schaden bewahrend bring die streitenden Gegner, des Feindes Eifer ins Wanken, Indra! Mit diesen treib alle Angriffe auseinander, unterwirf dem Arier die dasischen Stämme.
Grassmann
Mit diesen stürze hin die nah’nden Feinde, des Hassers Zorn, o Indra, ohne Säumen; Mit diesen mache dienstbar alle Gegner, dem Arjer rings die Stämme der Barbaren.
Elizarenkova
Не медля с ними, поколебли, о Индра,
Враждующих противников, ярость недруга!
Ими (размечи) во все стороны всех нападающих (на нас),
Подчини арию племена дасов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर सेना का स्वामी क्या करे, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) सेना के स्वामी आप (आभिः) इन रक्षाओं वा सेनाओं से (मिथतीः) शत्रुओं की सेनाओं का नाश करते हुए (स्पृधः) संग्रामों की (अरिषण्यन्) नहीं हिंसा करते हुए (अमित्रस्य) शत्रु की सेनाओं को (मन्युम्) क्रोध करके (व्यथया) पीड़ा दीजिये और (आभिः) इन रक्षा और सेनाओं से (आर्याय) उत्तम जन के लिये (विश्वाः) सम्पूर्ण (अभियुजः) अभियुक्त होने और (विषूचीः) व्याप्त होनेवाली (दासीः) सेविकाओं को और (विशः) प्रजाओं को (अव, तारीः) दुःख से पार करिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वे ही सेना के स्वामी सत्कार करने योग्य हैं, जो अपनी सेना को उत्तम प्रकार शिक्षा दें तथा उत्तम प्रकार रक्षा कर और सत्कार करके युद्धविद्या में चतुर करके डाकुओं और अन्यायकारी शत्रुओं को निवारण करके अच्छी प्रजाओं की निरन्तर रक्षा करें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र सेनेश ! त्वमाभिर्मिथतीः स्पृधोऽरिषण्यन्नमित्रस्य सेना मन्युं कृत्वा व्यथया। आभिरार्याय विश्वा अभियुजो विषूचीर्दासीर्विशोऽवतारीः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सेनेशः किं कुर्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आभिः) रक्षाभिस्सेनाभिर्वा (स्पृधः) सङ्ग्रामान् (मिथतीः) शत्रुसेनाः हिंसन्तीः (अरिषण्यन्) अहिंसन् (अमित्रस्य) शत्रोः (व्यथया) पीडय। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (मन्युम्) क्रोधम् (इन्द्र) सेनाध्यक्ष (आभिः) रक्षाभिः सेनाभिर्वा (विश्वाः) समग्राः (अभियुजः) या अभियुञ्जते ताः (विषूचीः) व्याप्नुवतीः (आर्याय) उत्तमाय जनाय (विशः) प्रजाः (अव) (तारीः) दुःखात्तारय (दासीः) सेविकाः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - त एव सेनाध्यक्षाः सत्कर्तव्या ये स्वसेनाः सुशिक्ष्य संरक्ष्य सत्कृत्य युद्धविद्यायां कुशलीकृत्य दस्यूनन्यायकारिणः शत्रूँश्च निवार्य भद्राः प्रजाः सततं रक्षेयुः ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे आपल्या सेनेला उत्तम प्रकारे प्रशिक्षित करतात व उत्तम प्रकारे रक्षण करून सत्कार करतात, डाकू व अन्यायी शत्रूंचे निवारण करून चांगल्या लोकांचे सतत रक्षण करतात तेच सेनाध्यक्ष सत्कार करण्यायोग्य असतात. ॥ २ ॥
03 इन्द्र जामय - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्र॑ जा॒मय॑ उ॒त येऽजा॑मयोऽर्वाची॒नासो॑ व॒नुषो॑ युयु॒ज्रे ।
त्वमे॑षां विथु॒रा शवां॑सि ज॒हि वृष्ण्या॑नि कृणु॒ही परा॑चः ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॑ जा॒मय॑ उ॒त येऽजा॑मयोऽर्वाची॒नासो॑ व॒नुषो॑ युयु॒ज्रे ।
त्वमे॑षां विथु॒रा शवां॑सि ज॒हि वृष्ण्या॑नि कृणु॒ही परा॑चः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ꣡न्द्र जाम꣡य उत꣡ ये꣡ ऽजामयो
अर्वाचीना꣡सो वनु꣡षो युयुज्रे꣡
तुव꣡म् एषां᳐ विथुरा꣡ श꣡वांसि
जहि꣡ वृ꣡ष्ण्यानि कृणुही꣡ प꣡राचः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ájāmayaḥ ← ájāmi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jāmáyaḥ ← jāmí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
utá ← utá (invariable)
{}
yé ← yá- (pronoun)
{}
arvācīnā́saḥ ← arvācīná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vanúṣaḥ ← vanús- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yuyujré ← √yuj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
śávāṁsi ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vithurā́ ← vithurá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
jahí ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
kr̥ṇuhí ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
párācaḥ ← párāñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣṇyāni ← vŕ̥ṣṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्र॑ । जा॒मयः॑ । उ॒त । ये । अजा॑मयः । अ॒र्वा॒ची॒नासः॑ । व॒नुषः॑ । यु॒यु॒ज्रे ।
त्वम् । ए॒षा॒म् । वि॒थु॒रा । शवां॑सि । ज॒हि । वृष्ण्या॑नि । कृ॒णु॒हि । परा॑चः ॥
Hellwig Grammar
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jāmaya ← jāmayaḥ ← jāmi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “related; ancestral; customary; usual.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ‘jāmayo ← ajāmayaḥ ← ajāmi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “unrelated; foreign-born.”
- ‘rvācīnāso ← arvācīnāsaḥ ← arvācīna
- [noun], nominative, plural, masculine
- “favorable; backward; inclined(p).”
- vanuṣo ← vanuṣaḥ ← vanus
- [noun], nominative, plural, masculine
- “unfriendly; competing(a).”
- yuyujre ← yuj
- [verb], plural, Perfect indicative
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- eṣāṃ ← eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vithurā ← vithura
- [noun], accusative, plural, neuter
- “weak.”
- śavāṃsi ← śavas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “strength; power; superiority.”
- jahi ← han
- [verb], singular, Present imperative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛṣṇyāni ← vṛṣṇya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “manfulness; virility.”
- kṛṇuhī ← kṛṇuhi ← kṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- parācaḥ ← parāñc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “fleeing(a); departing(a).”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र जामयः ज्ञातिरूपाः संनिकृष्टा ये शत्रवः। उत अपि च अजामयः दूरदेशे स्थिता ये शत्रवः अर्वाचीनासः अस्मदभिमुखाः वनुषः हिंसन्तः युयुज्रे उद्युक्ता भवन्ति एषाम् उभयविधानां शत्रूणां संबन्धीनि शवांसि बलानि विथुरा विथुराणि हीनानि त्वं कुर्विति शेषः । तथा वृष्ण्यानि एषां वीर्याणि जहि नाशय । किंच पराचः उभयविधान् शत्रून् पराचः पराङ्मुखान् कृणुहि कुरु ॥
Wilson
English translation:
“Annihilate, Indra, the strength of those who, whether kinsmen or unrelated, present themselves before us, exerting themselves as adversaries; enfeeble their prowess, put them to fight.”
Jamison Brereton
O Indra, the rapacious ones who, kin or not kin, have hitched themselves up, turning here against us,
(render) their powers faltering, smash their bull-like (strengths), put them far away.
Griffith
Those who array themselves as foes to smite us, O Indra, be they kin or be they strangers,-
Strike thou their manly strength that it be feeble, and drive in headlong flight our foemen backward.
Geldner
Indra! Verwandte und fremde Neider haben wider uns gerüstet, mache deren Macht wanken, schlage ihre Stärke nieder, treib sie in die Flucht!
Grassmann
Den Kämpfern, die, verwandte oder fremde, hierhergewandt, o Indra, sich verbanden, Zerschlage ihre Kräfte, dass sie wanken, und lasse ihre Heldenmacht zerstieben;
Elizarenkova
О Индра, которые родные и неродные
Завистники собрались на борьбу против нас, –
Ты их силы (сделай) шаткими,
Разбей (их) мужество, обрати (их) в бегство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) सेना के स्वामी (त्वम्) आप (ये) जो (अर्वाचीनासः) इस काल में हुए (जामयः) पतिव्रता स्त्रियों के सदृश और (उत) भी (अजामयः) सौतियाँ जैसे वैसे शत्रु जन (वनुषः) संविभाग करनेवालों को (युयुज्रे) युक्त होते अर्थात् मिलते हैं (एषाम्) इन शत्रुओं की (विथुरा) पीड़ा देनेवाली (शवांसि) सेनाओं को (त्वम्) आप (जहि) नष्ट कीजिये और अपनी सेनाओं को (वृष्ण्यानि) बलिष्ठ (कृणुही) करिये और शत्रुओं को (पराचः) पराङ्मुख कीजिये अर्थात् हटाइये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। वे ही मन्त्री उत्तम हैं, जो धार्मिक प्रजाओं की पुत्र के सदृश रक्षा करते हैं और दुष्टों को दण्ड देते हैं और अपनी सेनाओं को बढ़ाय के शत्रुओं की सेना को पराजित करते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! त्वं येऽर्वाचीनासो जामय इवोताजामयो वनुषो युयुज्र एषां शत्रूणां विथुरा शवांसि त्वं जहि स्वसैन्यानि वृष्ण्यानि कृणुही शत्रून् पराचश्च ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) सेनेश (जामयः) पतिव्रता भार्या इव (उत) अपि (ये) (अजामयः) सपत्न्य इव शत्रवः (अर्वाचीनासः) इदानीन्तनाः (वनुषः) संविभाजकान् (युयुज्रे) युञ्जन्ति (त्वम्) (एषाम्) (विथुरा) व्यथकानि (शवांसि) बलानि (जहि) (वृष्ण्यानि) बलिष्ठानि (कृणुही) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (पराचः) पराङ्मुखान् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । त एव सचिवा उत्तमा ये धार्मिकीः प्रजाः पुत्रवद्रक्षन्ति दुष्टांश्च दण्डयन्ति स्वसैन्यानि वर्धयित्वा शत्रुसेनां पराजयन्ति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे धार्मिक प्रजेचे पुत्राप्रमाणे रक्षण करतात व दुष्टांना दंड देतात, तसेच आपली सेना वाढवून शत्रूच्या सेनेला पराजित करतात तेच मंत्री उत्तम असतात. ॥ ३ ॥
04 शूरो वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शूरो॑ वा॒ शूरं॑ वनते॒ शरी॑रैस्तनू॒रुचा॒ तरु॑षि॒ यत्कृ॒ण्वैते॑ ।
तो॒के वा॒ गोषु॒ तन॑ये॒ यद॒प्सु वि क्रन्द॑सी उ॒र्वरा॑सु॒ ब्रवै॑ते ॥
मूलम् ...{Loading}...
शूरो॑ वा॒ शूरं॑ वनते॒ शरी॑रैस्तनू॒रुचा॒ तरु॑षि॒ यत्कृ॒ण्वैते॑ ।
तो॒के वा॒ गोषु॒ तन॑ये॒ यद॒प्सु वि क्रन्द॑सी उ॒र्वरा॑सु॒ ब्रवै॑ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शू꣡रो वा शू꣡रं वनते श꣡रीरैस्
तनूरु꣡चा त꣡रुषि य꣡त् कृण्वइ꣡ते
तोके꣡ वा गो꣡षु त꣡नये य꣡द् अप्सु꣡
वि꣡ क्र꣡न्दसी उर्व꣡रासु ब्र꣡वैते
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
śárīraiḥ ← śárīra- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
śū́raḥ ← śū́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śū́ram ← śū́ra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā ← vā (invariable)
{}
vanate ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
kr̥ṇvaíte ← √kr̥- (root)
{number:DU, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
tanūrúcā ← tanūrúc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
táruṣi ← tárus- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
apsú ← áp- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
góṣu ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
tánaye ← tánaya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
toké ← toká- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vā ← vā (invariable)
{}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
brávaite ← √brū- (root)
{number:DU, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
krándasī ← krándas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:DU}
urvárāsu ← urvárā- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
शूरः॑ । वा॒ । शूर॑म् । व॒न॒ते॒ । शरी॑रैः । त॒नू॒ऽरुचा॑ । तरु॑षि । यत् । कृ॒ण्वैते॒ इति॑ ।
तो॒के । वा॒ । गोषु॑ । तन॑ये । यत् । अ॒प्ऽसु । वि । क्रन्द॑सी॒ इति॑ । उ॒र्वरा॑सु । ब्रवै॑ते॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- śūro ← śūraḥ ← śūra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- śūraṃ ← śūram ← śūra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- vanate ← van
- [verb], singular, Present indikative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- śarīrais ← śarīraiḥ ← śarīra
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “body; human body; body part; body; body; strength.”
- tanūrucā ← tanūruc
- [noun], nominative, dual, masculine
- taruṣi ← tarus
- [noun], locative, singular, neuter
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- kṛṇvaite ← kṛ
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- toke ← toka
- [noun], locative, singular, neuter
- “offspring.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- goṣu ← go
- [noun], locative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- tanaye ← tanaya
- [noun], locative, singular, neuter
- “biological.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- apsu ← ap
- [noun], locative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- krandasī ← krandas
- [noun], nominative, dual, neuter
- “army; war cry.”
- urvarāsu ← urvarā
- [noun], locative, plural, feminine
- “field; Urvarā.”
- bravaite ← brū
- [verb], dual, Present conjunctive (subjunctive)
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र शूरः त्वदनुगृहीतो वीरः शरीरैः अङ्गैः शूरं वा वीरमपि वनते हन्ति । वेत्ययमपीत्यस्यार्थे वर्तते । यद्वा । वेत्यनेन विकल्पाभिधायकेन अशूरो वा त्वदनुगृहीतः सन् शूरं वनते । कदा वनत इत्येतदाह । तनूरुचा शरीरेण शोभमानौ परस्परविरोधिनौ तरुषि युद्धे यत् यदा कृण्वेते संग्रामं कुर्वाते । यत् यदा च तोके वा पुत्रनिमित्ते वा गोषु निमित्तभूतासु वा तनये पौत्रे निमित्तभूते वा अप्सु उदकेषु निमित्तेषु वा उर्वरासु सर्वसस्याढ्यासु भूमिषु निमित्तासु क्रन्दसी क्रन्दमानावाक्रोशन्तौ वि ब्रवैते विवदेते । हे इन्द्र पुत्रादिलाभजयः त्वदनुगृहीतस्य भवतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The hero, (favoured by you), assuredly slays the (hostile) hero by his bodily prowess, when, both excelling in person nal strength, they strive together in conflict, or when, clamorous, they dispute for (the sake of) sons, of grandson, of cattle, of water, of land.”
Jamison Brereton
Now a champion may defeat (another) champion with his limbs when the two, their bodies gleaming, will set upon each other in their
struggle to overcome,
or when, with offspring, cattle, lineage, waters, and fields at stake, their two war-cries will dispute with each other.
Griffith
With strength of limb the hero slays the hero, when bright in arms they range them for the combat.
When two opposing hosts contend in battle for seed and offspring, waters, kine, or corn-lands.
Geldner
Ein Tapferer überwindet wohl den Tapferen durch seine Leibesstärke, wenn zwei am Körper Glänzende einen Handel haben um die Überlegenheit, oder wenn zwei Schlachthaufen sich um den Samen, oder um Kühe, um leibliche Nachkommenschaft, um Wasser, um Felder, streiten.
Grassmann
Mag einzeln Mann nun wider Mann sich stemmen in Rüstung glänzend, wenn im Kampf sie wirken, Und mögen beide Heere sich bekämpfen um Kinder, Enkel, Kühe, Wasser, Felder.
Elizarenkova
Ведь герой побеждает героя (своим) телом,
Когда оба они, сверкая телами, борются за превосходство,
Или когда за семя, за коров, за продолжение рода, за вбды,
За пашни спорят два отряда противников.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा और मन्त्रीजन क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजजनो ! जैसे (शूरः) शूरवीर पुरुष (तनूरुचा) शरीरों में हुई प्रीति से और (शरीरैः) शरीरों से (तरुषि) दुःख से पार करनेवाले सङ्ग्राम में (शूरम्) शूरवीर जन का (वनते) आदर करता है (वा) वा दोनों (यत्) जिसको (कृण्वैते) करें और (क्रन्दसी) क्रोशते हुए (यत्) जो (तोके) शीघ्र उत्पन्न हुए (तनये) सुकुमार बालक के होने पर (उर्वरासु) पृथिवी आदि के कारणों में (गोषु) वाणियों में (वा) अथवा (अप्सु) जलों में (वि, ब्रवैते) कहें, वैसे आप लोग भी हूजिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे सङ्ग्राम में शूरजन शूरवीरों का विभाग करके युद्ध करते हैं, वैसे ही राजा और अमात्य श्रेष्ठ और अधमों का विभाग करके अधिकारों में युक्त करके आज्ञा देवें और जैसे खेती की विद्या से खेतीहारों को जनावें, वैसे ही अपने सन्तानों को उत्तम शिक्षा से विद्या ग्रहण के लिये ब्रह्मचर्य में प्रवृत्त करावें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजजना ! यथा शूरस्तनूरुचा शरीरैस्तरुषि शूरं वनते वा द्वौ यत्कृण्वैते क्रन्दसी सन्तौ यत्तोके तनय उर्वरासु गोषु वाप्सु वि ब्रवैते तथा यूयमपि भवत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजामात्याश्च किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शूरः) (वा) (शूरम्) (वनते) सम्भजति (शरीरैः) (तनूरुचा) या तनूषु रुक् प्रीतिस्तया (तरुषि) दुःखात्तारके सङ्ग्रामे (यत्) (कृण्वैते) कुर्याताम् (तोके) सद्यो जातेऽपत्ये (वा) (गोषु) वाणीषु (तनये) सुकुमारे (यत्) (अप्सु) जलेषु (वि) (क्रन्दसी) क्रन्दमानौ विक्रोशन्तौ (उर्वरासु) पृथिव्यादिनिमित्तेषु (ब्रवैते) ब्रूयाताम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । हे मनुष्या ! यथा सङ्ग्रामे शूराः शूरान् विभज्य युध्यन्ति तथैव राजाऽमात्यांश्च श्रेष्ठानधमांश्च विभज्याऽधिकारेषु नियोज्याज्ञापयेद्यथा कृषिविद्यया कृषीवलान् बोधयेत् तथैव स्वसन्तानान् सुशिक्षया विद्याग्रहणाय ब्रह्मचर्ये प्रवर्त्तयेत् ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसे युद्धात शूर लोक शूरवीरांना वेगवेगळे नेमून युद्ध करतात तसेच राजा व अमात्यांनी श्रेष्ठ व कनिष्ठ लोकांना पृथक पृथक अधिकार पदावर नेमून त्यांना आज्ञा द्याव्यात. जसे शेतकऱ्यांना शेती विद्येने बोध करता येतो तसेच आपल्या संतानांना उत्तम शिक्षण देऊन विद्या ग्रहण करण्यासाठी ब्रह्मचर्यात प्रवृत्त करावे. ॥ ४ ॥
05 नहि त्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न॒हि त्वा॒ शूरो॒ न तु॒रो न धृ॒ष्णुर्न त्वा॑ यो॒धो मन्य॑मानो यु॒योध॑ ।
इन्द्र॒ नकि॑ष्ट्वा॒ प्रत्य॑स्त्येषां॒ विश्वा॑ जा॒तान्य॒भ्य॑सि॒ तानि॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
न॒हि त्वा॒ शूरो॒ न तु॒रो न धृ॒ष्णुर्न त्वा॑ यो॒धो मन्य॑मानो यु॒योध॑ ।
इन्द्र॒ नकि॑ष्ट्वा॒ प्रत्य॑स्त्येषां॒ विश्वा॑ जा॒तान्य॒भ्य॑सि॒ तानि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नहि꣡ त्वा शू꣡रो न꣡ तुरो꣡ न꣡ धृष्णु꣡र्
न꣡ त्वा योधो꣡ म꣡न्यमानो युयो꣡ध
इ꣡न्द्र न꣡किष् ट्वा प्र꣡ति अस्ति एषां
वि꣡श्वा जाता꣡नि अभि꣡ असि ता꣡नि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhr̥ṣṇúḥ ← dhr̥ṣṇú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
ná ← ná (invariable)
{}
nahí ← nahí (invariable)
{}
śū́raḥ ← śū́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
turáḥ ← turá- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
mányamānaḥ ← √man- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
{}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yodháḥ ← yodhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yuyódha ← √yudh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
asti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
nákiḥ ← nákiḥ (invariable)
{}
práti ← práti (invariable)
{}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
jātā́ni ← √janⁱ- (root)
{case:ACC, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
tā́ni ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
न॒हि । त्वा॒ । शूरः॑ । न । तु॒रः । न । धृ॒ष्णुः । न । त्वा॒ । यो॒धः । मन्य॑मानः । यु॒योध॑ ।
इन्द्र॑ । नकिः॑ । त्वा॒ । प्रति॑ । अ॒स्ति॒ । ए॒षा॒म् । विश्वा॑ । जा॒तानि॑ । अ॒भि । अ॒सि॒ । तानि॑ ॥
Hellwig Grammar
- nahi
- [adverb]
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- śūro ← śūraḥ ← śūra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “brave; powerful.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- turo ← turaḥ ← tura
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful; noble; noble.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dhṛṣṇur ← dhṛṣṇuḥ ← dhṛṣṇu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “brave; ferocious; strong.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- yodho ← yodhaḥ ← yodha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “soldier.”
- manyamāno ← manyamānaḥ ← man
- [verb noun], nominative, singular
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- yuyodha ← yudh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “fight; overcome.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- nakiṣ ← nakir
- [adverb]
- “not.”
- ṭvā ← tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- praty ← prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- asty ← asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- eṣāṃ ← eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- jātāny ← jātāni ← jāta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “kind; object; descendant; kin; being; reincarnation.”
- abhy ← abhī ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tāni ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वा त्वया सह शूरः विक्रान्तजनः नहि युयोध न युध्यते । तथा तुरः अन्येषां शत्रूणां हिंसकः स त्वया न युयोध । धृष्णुः धर्षकः न युयोध। मन्यमानः युद्धे क्रुध्यन् योधः भटः त्वा त्वया न युयोध। हे इन्द्र एषां शूरादीनां मध्ये कश्चन त्वा तव नकिः प्रत्यस्ति प्रतिनिधिर्नास्ति । विश्वा विश्वानि जातानि प्रादुर्भूतानि तानि शूरादीनि त्वम् अभ्यसि अभिभवसि ॥ ॥ १९ ॥
Wilson
English translation:
“But you (no one) resists, neither the hero, nor the fleet runner, nor the resolute, nor the combatant confiding (in his valour); neither of these, Indra, is a match for you; you are superior to all these person ns.”
Jamison Brereton
Yet no champion, no overpowering and no bold one, no one thinking himself a fighter has fought against you.
Indra, none of these is equal to you. You dominate all that have
been born.
Griffith
Yet no strong man hath conquered thee, no hero, no brave, no warrior trusting in his valour.
Not one of these is match for thee, O Indra. Thou far surpassest all these living creatures.
Geldner
Doch hat noch kein Tapferer, kein Überlegener, kein Mutiger, keiner, der sich für einen Kämpfer hält, gegen dich angekämpft. Indra! Keiner unter ihnen ist dir gewachsen; all den geborenen Wesen bist du überlegen.
Grassmann
Denn nie hat dich ein Held besiegt, ein starker, ein kühner nicht, der sich ein Sieger dünkte; Von diesen, Indra, widersteht dir keiner, du überwindest alle diese Wesen.
Elizarenkova
Однако тебя ни герой, ни могучий, ни отважный,
Ни тот, кто считает себя борцом, тебя не поборол.
О Индра, никто из них не годится против тебя.
Ты превосходишь все эти рожденные (существа).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा कैसा हो, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) सेना के स्वामिन् ! जैसे (त्वा) आपको (मन्यमानः) मानता हुआ (शूरः) शूरवीर जन (त्वा) आपसे (नहि) नहीं (युयोध) युद्ध करता और (न) न (तुरः) हिंसा वा शीघ्र करनेवाला (न) न (धृष्णुः) ढीठ (न) और न (योधः) प्रतियोधा (त्वा) आपसे (अभि) सब प्रकार से युद्ध करता है, किन्तु आपके (प्रति) प्रति कोई भी (नकिः) नहीं (अस्ति) है और (एषाम्) इन की जो (विश्वा) सम्पूर्ण (जातानि) प्रसिद्ध सेना हैं, जिस कारण (तानि) उनको आप जीत कर जीतते हुए (असि) हैं, इससे प्रशंसा को प्राप्त होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा और राजपुरुषों को चाहिए कि विशेष करके सेनाजनों से ऐसा पराक्रम और विज्ञान बढ़ावें, जिससे कोई भी युद्ध करने की इच्छा न करे ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! यथा त्वा मन्यमानश्शूरो त्वा नहि युयोध न तुरो न धृष्णुर्न योधो त्वाभि युयोध त्वा प्रति कोऽपि नकिरस्ति एषां यानि विश्वा जातानि बलादीनि सन्ति यतस्तानि त्वं जित्वा विजयमानोऽसि तस्मात् प्रशंसां लभसे ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा कीदृशो भवेदित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नहि) निषेधे (त्वा) त्वाम् (शूरः) (न) (तुरः) हिंसकः शीघ्रकारी (न) (धृष्णुः) धृष्टः (न) (त्वा) त्वाम् (योधः) युद्धकर्ता (मन्यमानः) अभिमानी सन् (युयोध) युद्ध्येत् (इन्द्र) सेनापते (नकिः) निषेधे (त्वा) त्वाम् (प्रति) (अस्ति) (एषाम्) (विश्वा) सर्वाणि (जातानि) प्रसिद्धानि (अभि) (असि) (तानि) ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राज्ञा राजपुरुषैर्विशेषतः सेनाजनैरीदृशं बलं विज्ञानं च वर्त्तनीयं येन कोऽपि योद्धुं नेच्छेत् ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा व राजपुरुष यांनी विशेषकरून सेनेचा पराक्रम व विज्ञान वाढवावे, ज्यामुळे कोणीही त्यांच्याशी युद्ध करण्याची इच्छा बाळगू नये. ॥ ५ ॥
06 स पत्यत - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स प॑त्यत उ॒भयो॑र्नृ॒म्णम॒योर्यदी॑ वे॒धसः॑ समि॒थे हव॑न्ते ।
वृ॒त्रे वा॑ म॒हो नृ॒वति॒ क्षये॑ वा॒ व्यच॑स्वन्ता॒ यदि॑ वितन्त॒सैते॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
स प॑त्यत उ॒भयो॑र्नृ॒म्णम॒योर्यदी॑ वे॒धसः॑ समि॒थे हव॑न्ते ।
वृ॒त्रे वा॑ म॒हो नृ॒वति॒ क्षये॑ वा॒ व्यच॑स्वन्ता॒ यदि॑ वितन्त॒सैते॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ पत्यत उभ꣡योर् नृम्ण꣡म् अयो꣡र्
य꣡दी वेध꣡सः समिथे꣡ ह꣡वन्ते
वृत्रे꣡ वा महो꣡ नृव꣡ति क्ष꣡ये वा
व्य꣡चस्वन्ता य꣡दि वितन्तसइ꣡ते
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ayóḥ ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
nr̥mṇám ← nr̥mṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
patyate ← √pat- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ubháyoḥ ← ubhá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
hávante ← √hū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
samithé ← samithá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vedhásaḥ ← vedhás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yádi ← yádi (invariable)
{}
kṣáye ← kṣáya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
nr̥váti ← nr̥vánt- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vā ← vā (invariable)
{}
vā ← vā (invariable)
{}
vr̥tré ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vitantasaíte ← √taṁs- (root)
{number:DU, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
vyácasvantā ← vyácasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
yádi ← yádi (invariable)
{}
पद-पाठः
सः । प॒त्य॒ते॒ । उ॒भयोः॑ । नृ॒म्णम् । अ॒योः । यदि॑ । वे॒धसः॑ । स॒म्ऽइ॒थे । हव॑न्ते ।
वृ॒त्रे । वा॒ । म॒हः । नृ॒ऽवति॑ । क्षये॑ । वा॒ । व्यच॑स्वन्ता । यदि॑ । वि॒त॒न्त॒सैते॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- patyata ← patyate ← paty
- [verb], singular, Present indikative
- “own; have; master.”
- ubhayor ← ubhayoḥ ← ubhaya
- [noun], genitive, dual, masculine
- “both(a).”
- nṛmṇam ← nṛmṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manhood; power.”
- ayor ← ayoḥ ← idam
- [noun], genitive, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yadī ← yadi
- [adverb]
- “if; in case.”
- vedhasaḥ ← vedhas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahma; creator; believer [worshipper]; Vishnu.”
- samithe ← samitha
- [noun], locative, singular, neuter
- “battle; conflict.”
- havante ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- vṛtre ← vṛtra
- [noun], locative, singular, masculine
- “enemy.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- nṛvati ← nṛvat
- [noun], locative, singular, masculine
- “rich in men.”
- kṣaye ← kṣaya
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- vyacasvantā ← vyacasvat
- [noun], nominative, dual, masculine
- yadi
- [adverb]
- “if; in case.”
- vitantasaite ← vitantas ← √taṃs
- [verb], dual, Present conjunctive (subjunctive)
सायण-भाष्यम्
अयोः अनयोः उभयोः मध्ये सः जनः नृम्णं धनं पत्यते ईष्टे । कयोर्मध्ये क ईष्ट इत्येतदुभयमाह । यदि यस्य जनस्य । यदीति निपातो यस्यार्थे वर्तते । समिथे यज्ञे वेधसः कर्मणां विधातार ऋत्विजः हवन्ते इन्द्रं स्तुवन्ति स ईष्ट इति संबन्धः । महः महति प्रभूते वृत्रे वा निरोधे निमित्ते वा नृवति परिचारकमनुष्ययुक्ते क्षये वा गृहनिमित्ते वा व्यचस्वन्तौ यदि यौ जनौ । यदीति यावित्यर्थे वर्तते। वितन्तसैते वियुध्येते तयोर्मध्ये इति संबन्धः ॥ तसेः उपक्षयकर्मणः विपूर्वात् वितन्तसैते इति भवति । यद्वा । तन्तस इति धातुः कण्ड्वादिषु पठ्यते तस्मादिदं रूपमिति ॥
Wilson
English translation:
“Of both these (disputants), that one acquires wealth whose priests invoke (Indra) at the sacrifice, whether the conten emulous for (the overthrow of) a powerful enemy, or for a dwelling peopled with dependants.”
Jamison Brereton
He is master of the manly power of both of these (armies) when the ritual adepts call on him in the clash,
when, whether an obstacle or a dwelling place rich in men is at issue, the two (armies) in their expansion keep tussling mightily back and forth with one another.
Griffith
He is the Lord of both these armies’ valour when the commanders call them to the conflict:
When with their ranks expanded they are fighting with a great foe or for a home with heroes.
Geldner
Er verfügt über die Manneskraft dieser beiden, wenn die Anführer zur Schlacht rufen, wenn sich zwei ausgedehnte Völkerschaften, sei es in der Feindeschlacht, sei es um einen großen männerreichen Wohnsitz streiten.
Grassmann
Er waltet über Kraft der beiden Schlachtreih’n, wenn ihn die Führer rufen in dem Treffen, Wenn beide weiten Heere sich bestürmen um Feindes Abwehr oder Männerwohnsitz.
Elizarenkova
Он правит мужеством этих обоих,
Если устроители обряда призывают к столкновению,
Или если две растянувшиеся (шеренги врагов) спорят
Ожесточенно или из вражды, или из-за жилья, удобного для людей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा क्या करे, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जो आप (उभयोः) दोनों अर्थात् प्रजा और सेना के मध्य में (पत्यते) स्वामी के सदृश आचरण करते हो (सः) वह आप (यदी) यदि (नृम्णम्) मनुष्य रमते हैं जिसमें उस धन को (अयोः) मिलावें वा अलग करें और शूरवीर (वृत्रे) धन (वा) वा (महः) बड़े (नृवति) प्रशंसायुक्त नर विद्यमान जिसमें उस (क्षये) गृह में (व्यचस्वन्ता) व्याप्त होनेवाले होते हुए (वितन्तसैते) अत्यन्त युद्ध करें तो दोनों अर्थात् प्रजा और सेना के मध्य में एक विजय को प्राप्त होवे और (यदि, वा) अथवा जो (वेधसः) बुद्धिमान् के (समिथे) सङ्ग्राम में (हवन्ते) स्पर्द्धा करते हैं, वे अवश्य विजय को प्राप्त होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा पक्षपात का त्याग करके शत्रु और मित्र का सत्य न्याय करता है और सब अधिकारों में धार्मिक, बुद्धिमानों जनों को रखता है और सब प्रकार से सेना में कुलीन, दृढ़ राजभक्तों को नियुक्त करता है, वही सर्वदा विजयी होता है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यो भवानुभयोर्मध्ये पत्यते स त्वं यदी नृम्णमयोः शूरवीरो वृत्रे वा महो नृवति क्षये व्यचस्वन्ता सन्तौ वितन्तसैते तर्ह्युभयोर्मध्य इतरो विजयमाप्नुयात्। यदि वा ये वेधसः समिथे हवन्ते तेऽवश्यं विजयमाप्नुवन्ति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्स राजा किं कुर्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (पत्यते) पतिरिवाचरति (उभयोः) द्वयोः प्रजासेनयोः (नृम्णम्) नरा रमन्ते यस्मिंस्तद्धनम् (अयोः) वियोजय संयोजय वा (यदी) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (वेधसः) मेधाविनः (समिथे) सङ्ग्रामे। समिथ इति सङ्ग्रामनामसु पठितम्। (निघं०२.१७) (हवन्ते) स्पर्द्धन्ते (वृत्रे) धने (वा) (महः) महति (नृवति) प्रशंसिता नरा विद्यन्ते यस्मिंस्तस्मिन् (क्षये) गृहे (वा) (व्यचस्वन्ता) व्याप्नुवन्तौ (यदि) (वितन्तसैते) भृशं युध्येताम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो राजा पक्षपातं विहाय शत्रुमित्रयोः सत्यं न्यायं करोति सर्वेष्वधिकारेषु धार्मिकान् धीमतो रक्षति सर्वथा सेनायां कुलीनान् दृढान् राजभक्तान्नियोजयति स एव सर्वदा विजयी भवति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा भेदभाव न करता शत्रू व मित्रांचा खरा न्याय करतो व सर्व प्रकारे सेनेत कुलीन, दृढ राजभक्तांना नेमतो तोच विजयी होतो. ॥ ६ ॥
07 अध स्मा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अध॑ स्मा ते चर्ष॒णयो॒ यदेजा॒निन्द्र॑ त्रा॒तोत भ॑वा वरू॒ता ।
अ॒स्माका॑सो॒ ये नृत॑मासो अ॒र्य इन्द्र॑ सू॒रयो॑ दधि॒रे पु॒रो नः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अध॑ स्मा ते चर्ष॒णयो॒ यदेजा॒निन्द्र॑ त्रा॒तोत भ॑वा वरू॒ता ।
अ॒स्माका॑सो॒ ये नृत॑मासो अ॒र्य इन्द्र॑ सू॒रयो॑ दधि॒रे पु॒रो नः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡ध स्मा ते चर्षण꣡यो य꣡द् ए꣡जान्
इ꣡न्द्र त्राता꣡ उत꣡ भवा वरूता꣡
अस्मा꣡कासो ये꣡ नृ꣡तमासो अर्य꣡
इ꣡न्द्र सूर꣡यो दधिरे꣡ पुरो꣡ नः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádha ← ádha (invariable)
{}
carṣaṇáyaḥ ← carṣaṇí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
éjān ← √ej- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
sma ← sma (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhava ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
trātā́ ← trātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
varūtā́ ← varūtár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aryáḥ ← arí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
asmā́kāsaḥ ← asmā́ka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
nŕ̥tamāsaḥ ← nŕ̥tama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
{}
dadhiré ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
purás ← purás (invariable)
{}
sūráyaḥ ← sūrí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अध॑ । स्म॒ । ते॒ । च॒र्ष॒णयः॑ । यत् । एजा॑न् । इन्द्र॑ । त्रा॒ता । उ॒त । भ॒व॒ । व॒रू॒ता ।
अ॒स्माका॑सः । ये । नृऽत॑मासः । अ॒र्यः । इन्द्र॑ । सू॒रयः॑ । द॒धि॒रे । पु॒रः । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- smā ← sma
- [adverb]
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- carṣaṇayo ← carṣaṇayaḥ ← carṣaṇi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “people.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ejān ← ej
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “move; stir; tremble; travel.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- trātota ← trātā ← trātṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “defender; savior.”
- trātota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- bhavā ← bhava ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- varūtā ← varūtṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “varūtṛ [word].”
- asmākāso ← asmākāsaḥ ← asmāka
- [noun], nominative, plural, masculine
- “our; asmāka [word].”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- nṛtamāso ← nṛtamāsaḥ ← nṛtama
- [noun], nominative, plural, masculine
- arya ← aryaḥ ← ari
- [noun], nominative, plural, masculine
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sūrayo ← sūrayaḥ ← sūri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “patron.”
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- puro ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
अध स्म अपि च हे इन्द्र ते त्वदीयाः चर्षणयः पुरुषाः यत् यदा एजान् एजेयुः भीत्या कम्पेयुः त्वं तेषां त्राता पालकः भव। उत अपि च वरूता संभक्ता भव । अस्माकासः अस्मदीयाः नृतमासः नेतृतमाः ये मनुष्या हे इन्द्र त्वाम् अर्यः अरयः । प्रापयितार इत्यर्थः । तेषां त्राता भव । हे इन्द्र सूरयः ये स्तोतारः नः अस्मान् पुरः दधिरे पुरश्चक्रिरे । तेषां च त्राता भवेति ॥
Wilson
English translation:
“Therefore, Indra, when your people tremble (with fear), protect them; be to them a defender; may those who are our chief leaders be enjoyers (of your favour), as well as those (your) worshippers who have plural ced us foremost (to perform the sacrifice).”
Jamison Brereton
So then, when your separate peoples will stir, Indra, become the rescuer and defender (of those,)
our most manly patrons, who have set us ahead of the stranger, o Indra.
Griffith
And when the people stir themselves for battle, be thou their saviour, Indra, and protector,
And theirs, thy manliest of our friends, the pious, the chiefs who have installed us priests, O Indra.
Geldner
Dann, wenn sich deine Völker in Bewegung setzen werden, o Indra, sei Schützer und Schirmer unserer mannhaftesten hohen Herren, die als Patrone uns an die Spitze gestellt haben, Indra!
Grassmann
Wenn nun sich deine Menschenstämme regen, so sei, o Indra, Helfer und Beschirmer Für unsre treuen Fürsten, die sehr starken, die uns, o Indra, an die Spitze stellten.
Elizarenkova
И тогда, когда твои народы придут в движение,
О Индра, будь спасителем и защитником
Наших куда более мужественных, чем у врага,
О Индра, щедрых покровителей, которые поставили нас впереди!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा क्या करे, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) अत्यन्त ऐश्वर्य के देनेवाले राजन् ! (ये) जो (ते) आपके (अस्माकासः) हमारे (नृतमासः) अतिशय मुखिया और (सूरयः) विद्वान् जन (चर्षणयः) सम्पूर्ण व्यवहारों में चतुर मनुष्य (नः) हम लोगों के (पुरः) नगरों को (दधिरे) धारण करें और उनके (अर्यः) स्वामी होते हुए (अध) अनन्तर (त्राता) रक्षा करनेवाले (भव) हूजिये ओर हे (इन्द्र) दुष्टों के नाश करनेवाले ! (यत्) जिससे आप (एजान्) भयभीतों को कम्पानेवाले करिये और (उत) भी (वरूता) श्रेष्ठ (स्मा) ही हूजिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! विश्वासयुक्त, कुलीन, मुख्य राज्य में हुए जनों को इस राज्य और सेना के मध्य में रक्षा के निमित्त नियुक्त करिये और उनकी रक्षा निरन्तर करिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! ये तेऽस्माकासो नृतमासः सूरयश्चर्षणयो नः पुरो दधिरे तेषामर्यः सन्नध त्राता भव। हे इन्द्र ! यत्त्वमेजान् कुर्या उत वरूता स्मा भव ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजा किं कुर्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अध) अनन्तरम् (स्मा) एव। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (ते) तव (चर्षणयः) सर्वव्यवहारविचक्षणा मनुष्याः (यत्) (एजान्) भीरून् कम्पकान् (इन्द्र) परमैश्वर्यप्रद राजन् (त्राता) रक्षकः (उत) अपि (भव) अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (वरूता) श्रेष्ठः (अस्माकासः) अस्मदीयाः (ये) (नृतमासः) अतिशयेन नायकाः (अर्यः) ईश्वरो वा स्वामी (इन्द्र) दुष्टानां विदारक (सूरयः) विपश्चितः (दधिरे) दधतु (पुरः) नगराणि (नः) अस्माकम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! विश्वस्तान् कुलीनान् मूलराज्ये भवानस्य राष्ट्रस्य सेनायाश्च मध्ये रक्षायै युञ्जीयाः तेषां रक्षां सततं कुर्याः ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा! विश्वसनीय, कुलीन, मूळ राज्यात असलेल्या लोकांना राष्ट्र व सेना यांच्या रक्षणासाठी नियुक्त कर व त्यांचे सतत रक्षण कर. ॥ ७ ॥
08 अनु ते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अनु॑ ते दायि(=दीयते) म॒ह(=महते) इ॑न्द्रि॒याय॑
स॒त्रा(=यज्ञेषु), ते॒ विश्व॒म् अनु॑ वृत्र॒-हत्ये॑(=हत्यायै) ।
अनु॑ क्ष॒त्रम्, अनु॒ सहो॑ यज॒त्र(=यष्टव्य)
- इन्द्र॑ दे॒वेभि॒र्, अनु॑ ते नृ॒-षह्ये॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अनु॑ ते दायि म॒ह इ॑न्द्रि॒याय॑ स॒त्रा ते॒ विश्व॒मनु॑ वृत्र॒हत्ये॑ ।
अनु॑ क्ष॒त्रमनु॒ सहो॑ यज॒त्रेन्द्र॑ दे॒वेभि॒रनु॑ ते नृ॒षह्ये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡नु ते दायि मह꣡ इन्द्रिया꣡य
सत्रा꣡ ते वि꣡श्वम् अ꣡नु वृत्रह꣡त्ये
अ꣡नु क्षत्र꣡म् अ꣡नु स꣡हो यजत्रा꣡
इ꣡न्द्र देवे꣡भिर् अ꣡नु ते नृष꣡ह्ये
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánu ← ánu (invariable)
{}
dāyi ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
indriyā́ya ← indriyá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
{}
satrā́ ← satrā́ (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trahátye ← vr̥trahátya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
{}
ánu ← ánu (invariable)
{}
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sáhaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yajatra ← yájatra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
{}
devébhiḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
nr̥ṣáhye ← nr̥ṣáhya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
अनु॑ । ते॒ । दा॒यि॒ । म॒हे । इ॒न्द्रि॒याय॑ । स॒त्रा । ते॒ । विश्व॑म् । अनु॑ । वृ॒त्र॒ऽहत्ये॑ ।
अनु॑ । क्ष॒त्रम् । अनु॑ । सहः॑ । य॒ज॒त्र॒ । इन्द्र॑ । दे॒वेभिः॑ । अनु॑ । ते॒ । नृ॒ऽसह्ये॑ ॥
Hellwig Grammar
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- dāyi ← dā
- [verb], singular, Aorist passive
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- maha ← mahe ← mah
- [noun], dative, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- indriyāya ← indriya
- [noun], dative, singular, neuter
- “sense organ; Indriya; sense; power; semen; indriya [word]; mind; penis; manfulness; force.”
- satrā
- [adverb]
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- viśvam ← viśva
- [noun], nominative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- vṛtrahatye ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtrahatye ← hatye ← hatya
- [noun], locative, singular, neuter
- “killing.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- kṣatram ← kṣatra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- saho ← sahaḥ ← sahas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- yajatrendra ← yajatra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “adorable.”
- yajatrendra ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- devebhir ← devebhiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- nṛṣahye ← nṛṣahya
- [noun], nominative, dual, neuter
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र महे महते ते तुभ्यम् इन्द्रियाय ऐश्वर्यार्थम् अनु दायि अन्वदायि । अनुदीयते स्म । वृत्रहत्ये वृत्रवधे निमित्ते ते तुभ्यं विश्वं समस्तं सत्रा सत्यम् अनु दायि । कैः किमनु दायीति तदुभयमाह । येन विश्वं बिभर्ति तत् क्षत्रं बलम् अनु दायि । येन शत्रूनभिभवति तद्गुणविशिष्टं सहः बलम् अनु दायि । हे यजत्र यजनीय इन्द्र ते तुभ्यं नृषह्ये युद्धे देवेभिः सर्वैर्देवैरेतत्सर्वम् अनु दायि ॥
भट्टभास्कर-टीका
हे इन्द्र यजत्र यष्टव्य । यजेरत्रः ।
ते तुभं दायि दीयते देवेभिः ऋत्विग्भिः ; सामर्थ्याद्धविरिति गम्यते ।
विश्वं कृत्स्नमपि तुभ्यमेव दीयते, त्वत्-प्रधानत्वाद् देवानाम् ।
यद्वा - विश्वं हविस् तुभ्यम् एव दीयतां किमन्यैर्देवैः ।
छान्दसो लुङ् ।
‘अमाङ्योगेपि’ इत्यडभावश्छान्दसः ।
सत्रा सत्रेषु सर्तव्येषु यज्ञेषु सर्वेष्वपि । सप्तम्या आकारः ।
देवतान्तरेभ्य इन्द्रस्य विशेषानाचष्टे -
महे महते इन्द्रियाय वीर्याय अनु । द्वितीयार्थे चतुर्थी ।
महदिन्द्रियहेतुभावम् अनु-शब्दो द्योतयति । महतेन्द्रियेण तद्वानयमिति कृत्वा तुभ्यमेव दीयते । अनु वृत्रहत्ये वृत्रहत्याम् । ‘सुपां सुलुक्’ इति द्वितयीया एकारः । वृत्रं हतवानयमिति कृत्वा ।
क्षत्रं धनं, धनवानिति कृत्वा ।
सहो बलं, बलवानिति कृत्वा ।
अनु नृषह्ये, नृषह्यं नॄणां शत्रूणाम् अभिभवितृत्वम्,
सर्वेषां नॄणाम् अयम् अभिभवितेति कृत्वा ।
‘शकिसहोश्च’ इति भावे यत्, पूर्ववद्वितीयाया एकारः, सुषामादित्वात्षत्वम् ॥
हे इन्द्र यजत्र यष्टव्य तुभ्यं देवैः ऋत्विग्भ्यः दायि दीयते सामर्थ्याद्धविः । विश्वं कृत्स्नमपि सत्रा सर्तव्येषु यज्ञेषु महदिन्द्रियमनुवीक्ष्य महतेन्द्रियेण तद्वानिति कृत्वा वृत्रहत्यां चानुवीक्ष्य, क्षत्रं धनं सहो बलं चानुवीक्ष्येति ॥
Wilson
English translation:
“All (power) has been successively conceded verily to you, Indra, who are mighty, for the destruction of the foe; suitable vigour, suitable strength in battle (has been given) to you, adorable Indra, by the gods.”
Jamison Brereton
It was conceded to you, to your great Indrian power; everything was entirely conceded to you at the Vr̥tra-smashing;
dominion was conceded, victorious might conceded, o Indra worthy of sacrifice, conceded to you by the gods at the victory over men.
Griffith
To thee for high dominion hath been for evermore, for slaughtering the Vrtras,
All lordly power and might, O Holy Indra, given by Gods for victory in battle.
Keith
To thee hath been assigned for mighty power,
For ever, in the slaying of Vrtra,
All lordship, and all strength, O thou that art worthy of sacrifice
In the overcoming of man, by the gods, O Indra [1].
Geldner
Dir ward zu großer indrischer Macht, dir ward alles auf einmal im Vritrakampf zugestanden, dir die Herrschaft, die Macht, o opferwürdiger Indra, wir von den Göttern in der Männerschlacht.
Grassmann
Dir räumten alles ein die Götter alle, der grossen Indramacht beim Vritrakampfe, Die Herrschaft dir, ehrwürdiger, den Sieg dir, o Indra, dir auch in dem Kampf der Männer.
Elizarenkova
Тебе для великой мощи Индры дали впридачу
При убийстве Вритры сразу все – для тебя:
Дали власть, дали силу, о достойный жертв
Индра, тебе боги при покорении мужей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा क्या करे, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (यजत्र) अत्यन्त श्रेष्ठ (इन्द्र) शत्रुओं के नाश करनेवाले राजन् ! आपको चाहिये कि (नृषह्ये) मनुष्यों से सहने योग्य संग्राम में (देवेभिः) विद्वानों के साथ (महे) बृहत् को (अनु, दायि) देवें और (ते) आपके (इन्द्रियाय) धन के लिये (ते) आपके (सत्रा) सत्य से (विश्वम्) सम्पूर्ण जगत् को (अनु) पश्चात् देवें और (वृत्रहत्ये) मेघ के नाश करने के समान सङ्ग्राम में (क्षत्रम्) राज्य वा धन को (अनु) पश्चात् देवें और (सहः) बल को (अनु) पश्चात् देवें और (ते) आपके मनुष्यों से सहने योग्य सङ्ग्राम में सुख को (अनु) पश्चात् देवें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे क्षत्रियकुल में उत्पन्न हुए जन ! आप उत्तम कर्मों को करिये और उनके साथ अनुकूल हुए उनका धन आदि से निरन्तर सत्कार करिये और सदा ही सत्य के उपदेशक विद्वानों के सङ्ग से सम्पूर्ण राजविद्या को जानकर निरन्तर प्रचार करिये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे यजत्रेन्द्र ! त्वया नृषह्ये देवेभिस्सह महेऽनुदायि त इन्द्रियाय ते सत्रा विश्वमनु दायि वृत्रहत्ये क्षत्रमनुदायि सहोऽनुदायि ते नृषह्ये सुखमनुदायि ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा किं कुर्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अनु) (ते) तव (दायि) दीयते (महे) महत् (इन्द्रियाय) धनाय (सत्रा) सत्येन (ते) तव (विश्वम्) सर्वं जगत् (अनु) (वृत्रहत्ये) मेघहननमिव सङ्ग्रामे (अनु) (क्षत्रम्) राज्यं धनं वा (अनु) (सहः) बलम् (यजत्र) पूजनीयतम (इन्द्र) शत्रुविदारक राजन् (देवेभिः) विद्वद्भिः सह (अनु) (ते) तव (नृषह्ये) नृभिः सोढव्ये सङ्ग्रामे ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन्य ! त्वमुत्तमानि कर्माणि कुर्यास्तैरनुकूलः संस्तान् धनादिभिः सततं सत्कुर्याः सदैव सत्योपदेशकानां विदुषां सङ्गेनाऽखिलां राजविद्यां विज्ञाय सततं प्रचारय ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! तू उत्तम कर्म कर व अनुकूल असलेल्यांचा धन वगैरेनी सत्कार कर. सदैव सत्याचे उपदेशक असलेल्या विद्वानांच्या संगतीने संपूर्ण राजविद्या जाणून निरंतर प्रचार कर. ॥ ८ ॥
09 एवा न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒वा नः॒ स्पृधः॒ सम॑जा स॒मत्स्विन्द्र॑ रार॒न्धि मि॑थ॒तीरदे॑वीः ।
वि॒द्याम॒ वस्तो॒रव॑सा गृ॒णन्तो॑ भ॒रद्वा॑जा उ॒त त॑ इन्द्र नू॒नम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वा नः॒ स्पृधः॒ सम॑जा स॒मत्स्विन्द्र॑ रार॒न्धि मि॑थ॒तीरदे॑वीः ।
वि॒द्याम॒ वस्तो॒रव॑सा गृ॒णन्तो॑ भ॒रद्वा॑जा उ॒त त॑ इन्द्र नू॒नम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एवा꣡ न स्पृ꣡धः स꣡म् अजा सम꣡त्सु
इ꣡न्द्र रारन्धि꣡ मिथती꣡र् अ꣡देवीः
विद्या꣡म व꣡स्तोर् अ꣡वसा गृण꣡न्तो
भर꣡द्वाजा उत꣡ त इन्द्र नून꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
aja ← √aj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
evá ← evá (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
samátsu ← samád- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
spŕ̥dhaḥ ← spŕ̥dh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ádevīḥ ← ádeva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mithatī́ḥ ← mithatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
rārandhí ← √randh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
ávasā ← ávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
gr̥ṇántaḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
vástoḥ ← vástu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
vidyā́ma ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRF, voice:ACT}
bharádvājāḥ ← bharádvāja- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
nūnám ← nūnám (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
पद-पाठः
ए॒व । नः॒ । स्पृधः॑ । सम् । अ॒ज॒ । स॒मत्ऽसु॑ । इन्द्र॑ । र॒र॒न्धि । मि॒थ॒तीः । अदे॑वीः ।
वि॒द्याम॑ । वस्तोः॑ । अव॑सा । गृ॒णन्तः॑ । भ॒रत्ऽवा॑जाः । उ॒त । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । नू॒नम् ॥
Hellwig Grammar
- evā ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- spṛdhaḥ ← spṛdh
- [noun], accusative, plural, masculine
- “rival; enemy.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- ajā ← aja ← aj
- [verb], singular, Present imperative
- “drive; expel.”
- samatsv ← samatsu ← samad
- [noun], locative, plural, masculine
- “conflict; strife.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- rārandhi ← ran
- [verb], singular, Perfect imperative
- “rejoice.”
- mithatīr ← mithatīḥ ← mith
- [verb noun], accusative, plural
- “oppose.”
- adevīḥ ← adeva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “godless.”
- vidyāma ← vid
- [verb], plural, Present optative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- vastor ← vastoḥ ← vastu
- [noun], genitive, singular, feminine
- “dawn.”
- avasā ← avas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- gṛṇanto ← gṛṇantaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “praise.”
- bharadvājā ← bharadvājāḥ ← bharadvāja
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Bharadvāja; Droṇa; Bharadvāja; skylark.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र एव एवं स्तुतस्त्वं नः अस्मदीयाः स्पृधः शत्रुसेनाः समत्सु संग्रामेषु समज शत्रुवधार्थं प्रेरय । किंच मिथतीः हिंसतीः अदेवीः आसुरीः सेनाः ररन्धि अस्मदर्थं वशीकुरु । उत अपि च हे इन्द्र ते गृणन्तः त्वां स्तुवन्तः भरद्वाजाः वयम् अवसा अन्नेन सह वस्तोः वासस्य । निवासमित्यर्थः । नूनम् अवश्यं विद्याम लभेमहि ॥ ॥ २० ॥
Wilson
English translation:
“So (glorified by us), Indra, animate us (to overcome) our enemies in battle; overthrow our pious, malevolent (foes), and may we, Bhāradvājas, praising you, assuredly possess habitations, with (abundant) food.”
Jamison Brereton
In just this way for us herd together the contenders in the battles. Indra, subdue the godless ones who oppose (us).
And with your help, Indra, might we Bharadvājas know (this), as we sing just now at dawn.
Griffith
So urge our hosts together in the combats: yield up the godless bands that fight against us.
Singing, at morn may we find thee with favour, yea, Indra, and e’en now, we Bharadvajas.
Geldner
So treib du unsere Gegner in den Schlachten zu Paaren, Indra, unterwirf die streitenden gottlosen Stämme! Möchten wir Sänger, wir Bharadvaja´s, auch jetzt durch deine Gnade den neuen Tag erleben, Indra!
Grassmann
So treib in Schlachten unsern Feind zu Paaren, die bösen Gegner, Indra, unterwirf uns; Wir Sänger seien deiner Hülfe theilhaft, die Bharadvadscher, Indra, jetzt und morgen.
Elizarenkova
Так гони наших противников в боях,
О Индра, отдай во власть вредные, безбожные (племена)!
Пусть дождемся мы рассвета с твоей помощью: певцы
И (люди из рода) Бхарадваджа – сейчас, о Индра!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा क्या करे, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) सम्पूर्ण सुखों के देनेवाले ! आप (स्पृधः) ईर्ष्या करते हुए (नः) हम लोगों को (समत्सु) संग्रामों में (एवा) ही (सम्, अजा) विशेष करके जनाइये और (अदेवीः) श्रेष्ठ गुणों से नहीं विशिष्ट (मिथतीः) नाश करती हुई शत्रुओं की सेनाओं को सङ्ग्रामों में (रारन्धि) नष्ट करिये और हे (इन्द्र) शत्रुओं के बल को दूर करनेवाले ! (ते) आपकी (अवसा) रक्षा आदि से (वस्तोः) दिन के मध्य में (नूनम्) निश्चय से (गृणन्तः) स्तुति करते हुए (उत) भी (भरद्वाजाः) शुद्ध विज्ञान को धारण किये हुए हम लोग विजय को (विद्याम) जानें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा अच्छे योद्धा वीरों को प्रथम ही उत्तम प्रकार शिक्षा देकर युद्धों में प्रेरणा करता है, उस सब प्रकार से रक्षा करनेवाले राजा का सब शूरवीर जन आश्रय करते हैं ॥९॥ इस सूक्त में इन्द्र, शूरवीर, सेनापति और राजा के कृत्य का वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये । यह पच्चीसवाँ सूक्त और बीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! त्वं स्पृधो नोऽस्मान्त्समत्स्वेवा समजाऽदेवीर्मिथतीः शत्रुसेनाः समत्सु रारन्धि। हे इन्द्र ! येन ते तवाऽवसा वस्तोर्नूनं गृणन्त उत भरद्वाजा वयं विजयं विद्याम ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा किं कुर्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एवा) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (नः) अस्मान् (स्पृधः) स्पर्द्धमानान् (सम्) (अजा) विज्ञापय। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (समत्सु) सङ्ग्रामेषु (इन्द्र) शत्रुबलविदारक (रारन्धि) रन्धय हिंधि। अत्र तुजादीनामित्यभ्यासदैर्घ्यम्। (मिथतीः) हिंसतीः (अदेवीः) अदिव्याः (विद्याम) (वस्तोः) दिवसस्य मध्ये (अवसा) रक्षणादिना (गृणन्तः) स्तुवन्तः (भरद्वाजाः) धृतशुद्धविज्ञानाः (उत) (ते) तव (इन्द्र) सर्वसुखप्रद (नूनम्) निश्चयेन ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो राजा सुभटान् वीरान् पुरस्तादेव सुशिक्ष्य युद्धेषु प्रेरयति तं सर्वथा रक्षकं सर्वे शूरा आश्रयन्तीति ॥९॥ अत्रेन्द्रशूरवीरसेनापतिराजकृत्यवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति पञ्चविंशतितमं सूक्तं विंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा चांगल्या योद्ध्यांना चांगल्या प्रकारे प्रशिक्षित करून युद्धात प्रेरणा देतो, सर्व प्रकारे रक्षण करणाऱ्या त्या राजाचा सर्व शूरवीर आश्रय घेतात. ॥ ९ ॥