सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ महाँ इन्द्रः’ इति त्रयोदशर्चं चतुर्थं सूक्तं भरद्वाजस्यार्षं त्रैष्टुभमैन्द्रम् । अनुक्रान्तं च— ‘महान्त्सप्तोना’ इति । माध्यंदिने सवने सोमातिरेके शस्त्रं भवति । तत्रेदं सूक्तम् । सूत्रितं च - महाँ इन्द्रो नृवद्विष्णोर्नु कम्’ ( आश्व, श्रौ. ६. ७ ) इति । समूळ्हे द्वितीये छन्दोमे मरुस्वतीयशस्त्र एतत्सूक्तम् । सूत्रितं च - महाँ इन्द्रो नृवदिति मरुत्वतीयम्’ (आश्व. श्रौ. ८. ७) इति ।
Jamison Brereton
19 (460)
Indra
Bharadvāja Bārhaspatya
13 verses: triṣṭubh
Like the previous hymn, this one exults in the mighty powers of Indra and in the rich lexicon that describes them, although it is perhaps somewhat less insistent (but see vs. 6ab). Also as in VI.18 the poet exhorts Indra to put his powers to good use for the men associated with the poet. The three middle verses (6–8) all contain the phrase “bring here to us,” each with a different abstract power as object, and the remaining verses continue these requests for aid and support, especially in defeating enemies and rivals.
Jamison Brereton Notes
Indra This hymn is something of a bricolage, with numerous phrases, pādas, and whole verses borrowed from elsewhere. (I say “borrowed” rather than the more neutral “parallel to,” because the sheer number of the matches strongly suggests that there is a magpie quality to the construction of this hymn. For details of the matches, see Geldner’s nn. (though he doesn’t note all of them) and Bloomfield Rig-Veda Repetitions
01 महाँ इन्द्रो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म॒हाँ इन्द्रो॑ नृ॒वदा च॑र्षणि॒-प्रा(←पूरणे)
उ॒त द्वि॒-बर्हा॑(←बृंह्) अ-मि॒नः(←मा माने) सहो॑भिः ।
अ॒स्म॒द्र्य॑ग्(←अस्मास्व् अञ्चतीति) वावृधे वी॒र्या॑य
(अ॒स्म॒द्रिय॑ग् इति तैत्तिरीये।)
+उ॒रुः पृ॒थुः सुकृ॑तः क॒र्तृभि॑र् भूत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
म॒हाँ इन्द्रो॑ नृ॒वदा च॑र्षणि॒प्रा उ॒त द्वि॒बर्हा॑ अमि॒नः सहो॑भिः ।
अ॒स्म॒द्र्य॑ग्वावृधे वी॒र्या॑यो॒रुः पृ॒थुः सुकृ॑तः क॒र्तृभि॑र्भूत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
महाँ꣡ इ꣡न्द्रो नृव꣡द् आ꣡ चर्षणिप्रा꣡
उत꣡ द्विब꣡र्हा अमिनः꣡ स꣡होभिः
अस्मद्रि꣡अग् वावृधे वीरि꣡याय
उरुः꣡ पृथुः꣡ सु꣡कृतः कर्तृ꣡भिर् भूत्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
carṣaṇiprā́ḥ ← carṣaṇiprā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nr̥vát ← nr̥vánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
amináḥ ← aminá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dvibárhāḥ ← dvibárhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sáhobhiḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
utá ← utá (invariable)
{}
asmadryàk ← asmadryàñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vāvr̥dhe ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
vīryā̀ya ← vīryà- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
bhūt ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
kartŕ̥bhiḥ ← kartár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
pr̥thúḥ ← pr̥thú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
súkr̥taḥ ← súkr̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
urúḥ ← urú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
म॒हान् । इन्द्रः॑ । नृ॒ऽवत् । आ । च॒र्ष॒णि॒ऽप्राः । उ॒त । द्वि॒ऽबर्हाः॑ । अ॒मि॒नः । सहः॑ऽभिः ।
अ॒स्म॒द्र्य॑क् । व॒वृ॒धे॒ । वी॒र्या॑य । उ॒रुः । पृ॒थुः । सुऽकृ॑तः । क॒र्तृऽभिः॑ । भू॒त् ॥
Hellwig Grammar
- mahāṃ ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- nṛvad ← nṛ
- [noun], masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- nṛvad ← vat
- [adverb]
- “equally; like.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- carṣaṇiprā ← carṣaṇi
- [noun], feminine
- “people.”
- carṣaṇiprā ← prāḥ ← prā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “appreciated.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- dvibarhā ← dvibarhāḥ ← dvibarhas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “double.”
- aminaḥ ← amina
- [noun], nominative, singular, masculine
- “undiminished.”
- sahobhiḥ ← sahas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- asmadryag ← asmadryak ← asmadryañc
- [noun], accusative, singular, neuter
- vāvṛdhe ← vṛdh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- vīryāyoruḥ ← vīryāya ← vīrya
- [noun], dative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- vīryāyoruḥ ← uruḥ ← uru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- pṛthuḥ ← pṛthu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- sukṛtaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtaḥ ← kṛtaḥ ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- kartṛbhir ← kartṛbhiḥ ← kartṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “agens; actor; creator; active voice; kartṛ [word]; reflexivity; writer; subject.”
- bhūt ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
नृवत् यथा नेता राजा भृत्यादीनां कामानां पूरयिता तद्वत् चर्षणिप्राः चर्षणीनां स्तोतृजनानां कामानां पूरकः महान् प्रभूतः इन्द्रः आ गच्छतु । आ इत्युपसर्गदर्शनात् गच्छत्वित्याख्यातस्याध्याहारः । उत अपि च द्विबर्हाः द्वयोर्लोकयोः परिवृढः सहोभिः शत्रुबलैः अमिनः अहिंसनीयः इन्द्रः अस्मद्र्यक् अस्मदभिमुखं यथा भवति तथा वीर्याय वीरकर्मकरणाय ववृधे वर्धते । उरुः शरीरेण विस्तीर्णः पृथुः गुणैः प्रथितः कर्तृभिः यजमानैः सुकृतः भूत् सुष्ठु परिचरितो भवति ॥
भट्टभास्कर-टीका
महान् अयम् इन्द्रः
यश् चर्षणि-प्राः, चर्षणयो मनुष्यास् - तेषां पूरयिता कामैः । प्रा पूरणे, ‘आतो मनिन्क्वनिब्वनिपश्च’ इति विच्प्रत्ययः ।
नृवत् मनुष्यवत्, यथा मनुष्या आराधयितॄन् कामैः पूरयन्ति तद्वत् ।
यद्वा - चर्षणीनां चर्षणवताम् आचारवतां कामः पूरयिता । समन्तादित्यर्थे आकारः, सर्वत्र पूरयिता, तस्मान् महान् ।
यद्वा - नृवत् एकस्मिन्न् इव नरे
समन्तात् सर्वेष्वपि लोकेषु चरणशीलानां पूरयिता, ततोयं महान् इति । चरेरनिप्रत्ययो बहुलवचनात्सुडागमः ।
यद्वा - ‘कृषेरादेश्च चः’ इति कृषेरेतद्रूपम् । आङापि कृष्यर्थो विशेष्यते । उदात्तश्रुतेश्चायमसमस्त एव कृष्यर्थं विशिनष्टि । हविःप्रदानादिना आकर्षवतां वशीकुर्वतां कामैः पूरयितेति ।
उत अपिच द्विबर्हाः द्वयोर् लोकयोर् बृंहितः प्रवृद्धस् तेजसा ऽस्मिन्न् अमुष्मिंश् च । ब्रहेरनिदितोसुन्प्रत्ययः, ‘परादिश्छन्दसि बहुलम्’ ।
पुनश्च विशेष्यते - सहोभिर् बलैः अमिनः अपरिच्छेदः । मानं मिनम् । मातेर् निष्ठा, छान्दसं निष्ठानत्वम् । तदस्य नास्तीत्यमिनः, न ह्यस्यैतादृग्बलमस्तीति निश्चेतुं शक्यते ।
यद्वा - सहोभिरमिनः सङ्गतः । अम गत्यादिषु, ‘बहुलमन्यत्रापि’ इतीनच्प्रत्ययः ।
इर्दृश इन्द्रो वीर्याय वीर्यार्थम् । यद्वा - कर्म वृत्र-वधादि - तदर्थम् ।
अस्मद्र्यक् वावृधे वर्धताम् । ‘छन्दसि लुङ्लङ्लिटः’ इति लिट्, तुजादित्वाद्दीर्घः । अस्मास्व् अञ्चतीत्य् अस्मद्र्यक् । ‘विष्वग्देवयोश्च’ इत्य् अद्र्यादेशः, क्रियाविशेषणत्वान् नपुंसकत्वम् । अस्माभिर्यजमानैर्दत्तानि हवींषि गृहीत्वा वर्धतामिति यावत् ।
किञ्च - कर्तृभिः परिचरद्भिः अस्माभिर् यजमानैर् इन्द्रः उरुर्विस्तीर्णो बलेन, पृथुः प्रथितस् सर्वत्र यशसा, सुकृतः सुष्ठुकृतः वशीकृतश्च, भूत् भवतु । भवतेर्लुङि पूर्ववच्छपो लुक्, ‘भूसुवोस्तिङि’ इति गुणाभावः । यद्वा - कर्तृभिरस्माभिः सुकृतस्सम्यक्कृतोयमुरुः पृथुश्च भवतु । ‘सुः पूजायाम्’ इति कर्मप्रवचनीयत्वम् । ‘स्वती पूजायाम्’ इति प्रादिसमासः, तेन गतित्वाभावात् ‘सूपमानात्कः’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वाभावे अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वमेव भवति ॥
Wilson
English translation:
“May the great Indra, who is as a monarch the fulfiller (of the desires) of men, come hither; may he who is mighty over the two (realms of space), uninjurable by (hostile) offers, increase (in capacity) for heroism in our presence; may he who is great (in body), eminent (in qualities), be honoured by the performers (of pious acts).”
Jamison Brereton
Great is Indra—manful, filling the domains and doubly lofty,
undiminishing in his powers.
Inclined toward us, he has been strengthened for his heroic deed.
Wide and broad, he was well made by his makers.
Jamison Brereton Notes
The published translation should read “manfully” with adverbial nṛvát.
On possible configurations of the terms connected by utá, see Klein DGRV I.341.
Grassmann derives aminá- from √am (‘mächtig andringend, gewaltig’), but it must belong to √mī as thematic parallel to áminant-. See Oldenberg (ZDMG 55.323).
The phrase in d, súkṛtaḥ kartṛ́bhir bhūt “he was well made by his makers,” is somewhat startling as a description of the great god Indra. Who are his makers? Is this a depiction of his original creation, or does it have a more narrow and current application? Because of the previous pāda, … vāvṛdhe vīryā̀ya “he has been strengthened for his heroic deed,” I am inclined towards the latter: the soma drinks and ritual activities and praise have made him the consummate heroic actor. The pl.
agent noun kartár- may refer to the soma drinks or to the priests who prepared and offered them to Indra. Because I think the reference is to the immediate past, I would slightly alter the tr. from “was well made” to “has been well made.”
01-02 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These two vss. show a penchant for synonymous pairs: 1d urúḥ pṛthúḥ “wide (and) broad,” 2b bṛhántam ṛṣvám “lofty (and) towering,” ajáraṃ yúvānam “unaging (and) youthful.”
Griffith
GREAT, hero-like controlling men is Indra, unwasting in his powers, doubled in vastness.
He, turned to us, hath grown to hero vigour: broad, wide, he hath been decked by those who serve him.
Keith
Great is Indra, manfully controlling men,
Unfailing in strength, of double force;
Towards us for strength doth he wax;
Broad and wide hath he been adorned by the offerers.
Geldner
Groß ist Indra, ganz wie ein Mann, die Völker erfüllend und doppelt stark, ungemindert an Kräften. Für uns ist er zur Heldentat herangewachsen, umfangreich, breit ward er, wohlerzeugt durch seine Erzeuger.
Grassmann
Gross ist und mannhaft, Völker segnend, Indra und doppelt stark, gewaltig er an Kräften, Uns zugewandt erwuchs zu Heldenmacht er weit, breit und schön gebildet von den Bildnern.
Elizarenkova
Велик Индра, подобно (знатному) мужу наполняет он народы,
А также крепок вдвойне, (и никаким) силам не извести его.
Ради нас он возрос для подвига, огромный,
Широким стал он, сотворенный искусными творцами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब तेरह ऋचावाले उन्नीसवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अब सूर्य कैसा है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (महान्) बड़ा (इन्द्रः) सूर्य (चर्षणिप्राः) मनुष्यों में बिजुली रूप में व्याप्त होने (उत) और (द्विबर्हाः) अन्तरिक्ष और वायु से बढ़ने और (अमिनः) नहीं हिंसा करनेवाला (अस्मद्र्यक्) हम लोगों के सम्मुख हुआ (उरुः) बहुत (पृथुः) विस्तीर्ण (सुकृतः) उत्तम प्रकार उत्पन्न किया गया (भूत्) हो तथा (सहोभिः) बलों और (कर्तृभिः) कर्म करनेवालों के साथ (वीर्याय) पराक्रम के लिये (नृवत्) मनुष्य जैसे वैसे (आ, वावृधे) सब ओर से बढ़ता है, उसको जान कर इष्टसिद्धि करिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे मित्र-मित्र के साथ कार्य की सिद्धि के निमित्त प्रयत्न करता है, वैसे ही ईश्वर से निर्मित बिजुली वा सूर्य सम्पूर्ण कर्मकारियों का सहयोगी होता है ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यो महानिन्द्रश्चर्षणिप्रा उत द्विबर्हा अमिनोऽस्मद्र्यगुरुः पृथुः सुकृतो भूत् सहोभिः कर्तृभिस्सह वीर्याय नृवदा वावृधे तं विज्ञायेष्टसिद्धिं कुरुत ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सूर्यः कीदृशोऽस्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (महान्) (इन्द्रः) सूर्यः (नृवत्) मनुष्यवत् (आ) (चर्षणिप्राः) यश्चर्षणिषु मनुष्येषु विद्युद्रूपेण व्याप्नोति (उत) (द्विबर्हाः) योऽन्तरिक्षवायुभ्यां द्वाभ्यां वर्धते (अमिनः) अहिंसकः (सहोभिः) बलैः (अस्मद्र्यक्) अस्माकं सम्मुखीभूतः (वावृधे) वर्धते (वीर्याय) पराक्रमाय (उरुः) बहुः (पृथुः) विस्तीर्णः (सुकृतः) सुष्ठु उत्पादितः (कर्तृभिः) कर्मकारकैः (भूत्) भवेत् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा सखा सख्या सह कार्यसिद्धये प्रयतते तथैवेश्वरनिर्मिता विद्युत्सूर्यो वा सर्वेषां कर्मकारिणां सहयोगी वर्तते ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात इंद्र, राजा व प्रजा यांच्या कृत्याचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा मित्र मित्रासह कार्य पूर्ण करण्यासाठी प्रयत्न करतो तसे ईश्वराने निर्माण केलेले विद्युत किंवा सूर्य कर्म करणाऱ्याचे सहकारी असतात. ॥ १ ॥
02 इन्द्रमेव धिषणा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्र॑मे॒व धि॒षणा॑ सा॒तये॑ धाद्बृ॒हन्त॑मृ॒ष्वम॒जरं॒ युवा॑नम् ।
अषा॑ळ्हेन॒ शव॑सा शूशु॒वांसं॑ स॒द्यश्चि॒द्यो वा॑वृ॒धे असा॑मि ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॑मे॒व धि॒षणा॑ सा॒तये॑ धाद्बृ॒हन्त॑मृ॒ष्वम॒जरं॒ युवा॑नम् ।
अषा॑ळ्हेन॒ शव॑सा शूशु॒वांसं॑ स॒द्यश्चि॒द्यो वा॑वृ॒धे असा॑मि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ꣡न्द्रम् एव꣡ धिष꣡णा सात꣡ये धाद्
बृह꣡न्तम् ऋष्व꣡म् अज꣡रं यु꣡वानम्
अ꣡षाळ्हेन श꣡वसा शूशुवां꣡सं
सद्य꣡श् चिद् यो꣡ · वावृधे꣡ अ꣡सामि
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
dhāt ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
dhiṣáṇā ← dhiṣáṇā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
evá ← evá (invariable)
{}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sātáye ← sātí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
ajáram ← ajára- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
br̥hántam ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥ṣvám ← r̥ṣvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yúvānam ← yúvan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áṣāḷhena ← áṣāḷha- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
śūśuvā́ṁsam ← √śū- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
ásāmi ← ásāmi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
sadyás ← sadyás (invariable)
{}
vāvr̥dhé ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्र॑म् । ए॒व । धि॒षणा॑ । सा॒तये॑ । धा॒त् । बृ॒हन्त॑म् । ऋ॒ष्वम् । अ॒जर॑म् । युवा॑नम् ।
अषा॑ळ्हेन । शव॑सा । शू॒शु॒ऽवांस॑म् । स॒द्यः । चि॒त् । यः । व॒वृ॒धे । असा॑मि ॥
Hellwig Grammar
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- dhiṣaṇā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “heaven and earth.”
- sātaye ← sāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- dhād ← dhāt ← dhā
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- bṛhantam ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- ṛṣvam ← ṛṣva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “distinguished; high; noble; enormous.”
- ajaraṃ ← ajaram ← ajara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “undecaying; ageless.”
- yuvānam ← yuvan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “young; youthful.”
- aṣāᄆhena ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- aṣāᄆhena ← sāḍhena ← sah
- [verb noun], instrumental, singular
- “endure; overcome; habituate.”
- śavasā ← śavas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- śūśuvāṃsaṃ ← śūśuvāṃsam ← śvi
- [verb noun], accusative, singular
- “swell; grow.”
- sadyaś ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vāvṛdhe ← vṛdh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- asāmi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “perfect; complete; entire.”
सायण-भाष्यम्
धिषणा अस्मदीया स्तुतिः सातये दानाय इन्द्रमेव धात् धारयति । कीदृशम् । बृहन्तं महान्तम् ऋष्वं गन्तारम् अजरं जरारहितं युवानं नित्यतरुणम् अषाळ्हेन शत्रुभिरनभिभूतेन शवसा बलेन शूशुवांसं प्रवृद्धम् । श्वयतेरिदं रूपम् । यः इन्द्रः सद्यश्चित् सद्य एव जातमात्रः सन् असामि अनल्पमधिकं यथा भवति तथा ववृधे वर्धते ॥
Wilson
English translation:
“Our praise encourages Indra o munificence, the vast, quick-moving, undecaying, ever-youthful Indra, mighty with unsurpassable strength, who rapidly grows to greatness.”
Jamison Brereton
The Holy Place positioned just Indra for winning, him lofty and towering, unaging and youthful,
swollen with invincible strength, who in just a single day grew strong and not by halves.
Jamison Brereton Notes
śávasā śūśuvā́ṃsam “swollen with strength” is an etymological figure, though śávas- has lost its tight connection to √śū ‘swell’. Both words are reused in this hymn: 6a śáviṣṭham … śávaḥ “strongest strength”; 7b, 8b śūśuvā́ṃsam.
01-02 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These two vss. show a penchant for synonymous pairs: 1d urúḥ pṛthúḥ “wide (and) broad,” 2b bṛhántam ṛṣvám “lofty (and) towering,” ajáraṃ yúvānam “unaging (and) youthful.”
Griffith
The bowl made Indra swift to gather booty, the High, the Lofty, Youthful, Undecaying,
Him who hath waxed by strength which none may conquer, and even at once grown to complete perfection.
Geldner
Gerade den Indra bestimmte die Dhisana zum Gewinnen, den großen, hohen, alterlosen, jugendlichen, den an unbesiegbarer Kraft überstarken, der sofort vollständig ausgewachsen ist.
Grassmann
Den Indra trieb die Schale an zum Geben, den hohen grossen Jüngling, der nicht altert, Der mächtig ist, von unbesiegter Stärke, in einem Tag erwuchs zu voller Grösse.
Elizarenkova
Это Индру Дхишана предназначила для захвата,
Могучего, высокого, нестареющего, юного,
Переполненного непокоренной силой,
(Того,) кто сразу же возрастает безмерно.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यों को किस प्रकार से उन्नति करनी चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो (धिषणा) बुद्धि वा कर्म से (सातये) संविभाग के लिये (बृहन्तम्) पृथिवी के समीप से अतिविस्तीर्ण (ऋष्वम्) जानेवाले (अजरम्) वृद्धावस्था से रहित (युवानम्) युवाजन को जैसे वैसे (अषाळ्हेन) शत्रुओं से नहीं सहने योग्य (शवसा) बल से (शूशुवांसम्) व्याप्तिमान् (इन्द्रम्) सूर्य के सदृश अत्यन्त ऐश्वर्यवाले को (धात्) धारण करता है वह (एव) ही (सद्यः) शीघ्र (असामि) अत्यन्त (चित्) निश्चित (वावृधे) वृद्धि की प्राप्त होता है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे बड़े मित्र को प्राप्त होकर मनुष्य वृद्धि को प्राप्त होते हैं, वैसे ही बिजुली की विद्या को प्राप्त होकर अतुल वृद्धि को प्राप्त होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो धिषणा सातये बृहन्तमृष्वमजरं युवानमिवाषाळ्हेन शवसा शूशुवांसमिन्द्रं धात् स एव सद्योऽसामि चित् वावृधे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यैः कथमुन्नतिः कार्येत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रम्) सूर्यमिव परमैश्वर्यवन्तम् (एव) (धिषणा) प्रज्ञया कर्मणा वा (सातये) संविभागाय (धात्) दधाति (बृहन्तम्) पृथिव्याः सकाशादतिविस्तीर्णम् (ऋष्वम्) गन्तारम् (अजरम्) जरारहितम् (युवानम्) (अषाळ्हेन) शत्रुभिरसोढव्येन (शवसा) (शूशुवांसम्) व्याप्नुवन्तम् (सद्यः) (चित्) (यः) (वावृधे) वर्धते (असामि) अनल्पम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा महन्मित्रं प्राप्य मनुष्या वर्धन्ते तथैव विद्युद्विद्यां लब्ध्वाऽतुलां वृद्धिं प्राप्नुवन्ति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे चांगले मित्र प्राप्त झाल्यास माणसाची वृद्धी होते तसेच विद्युत विद्या प्राप्त करून अतुल वृद्धी होते. ॥ २ ॥
03 पृथू करस्ना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पृ॒थू क॒रस्ना॑ बहु॒ला गभ॑स्ती अस्म॒द्र्य१॒॑क्सं मि॑मीहि॒ श्रवां॑सि ।
यू॒थेव॑ प॒श्वः प॑शु॒पा दमू॑ना अ॒स्माँ इ॑न्द्रा॒भ्या व॑वृत्स्वा॒जौ ॥
मूलम् ...{Loading}...
पृ॒थू क॒रस्ना॑ बहु॒ला गभ॑स्ती अस्म॒द्र्य१॒॑क्सं मि॑मीहि॒ श्रवां॑सि ।
यू॒थेव॑ प॒श्वः प॑शु॒पा दमू॑ना अ॒स्माँ इ॑न्द्रा॒भ्या व॑वृत्स्वा॒जौ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
पृथू꣡ कर꣡स्ना बहुला꣡ ग꣡भस्ती
अस्मद्रि꣡अक् स꣡म् मिमीहि श्र꣡वांसि
यूथे꣡व पश्वः꣡ पशुपा꣡ द꣡मूना
अस्माँ꣡ इन्द्राभि꣡ आ꣡ ववृत्सुवाजउ꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
bahulā́ ← bahulá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
gábhastī ← gábhasti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
karásnā ← karásna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
pr̥thū́ ← pr̥thú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
asmadryàk ← asmadryàñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mimīhi ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sám ← sám (invariable)
{}
śrávāṁsi ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
dámūnāḥ ← dámūnas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
paśupā́ḥ ← paśupā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
paśváḥ ← paśú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yūthā́ ← yūthá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
abhí ← abhí (invariable)
{}
ājaú ← ājí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vavr̥tsva ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
पृ॒थू इति॑ । क॒रस्ना॑ । ब॒हु॒ला । गभ॑स्ती॒ इति॑ । अ॒स्म॒द्र्य॑क् । सम् । मि॒मी॒हि॒ । श्रवां॑सि ।
यू॒थाऽइ॑व । प॒श्वः । प॒शु॒ऽपाः । दमू॑नाः । अ॒स्मान् । इ॒न्द्र॒ । अ॒भि । आ । व॒वृ॒त्स्व॒ । आ॒जौ ॥
Hellwig Grammar
- pṛthū ← pṛthu
- [noun], nominative, dual, masculine
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- karasnā ← karasna
- [noun], nominative, dual, masculine
- “forearm.”
- bahulā ← bahula
- [noun], nominative, dual, masculine
- “frequent; endowed; much(a); many; abounding in(p); abundant; bahula [word]; accompanied; prevailing.”
- gabhastī ← gabhasti
- [noun], nominative, dual, masculine
- “beam; hand; sun.”
- asmadryak ← asmadryañc
- [noun], accusative, singular, neuter
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- mimīhi ← mā
- [verb], singular, Present imperative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- śravāṃsi ← śravas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “fame; glory; ear.”
- yūtheva ← yūthā ← yūtha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “herd; troop; battalion.”
- yūtheva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- paśvaḥ ← paśu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “domestic animal; sacrificial animal; animal; cattle; Paśu; stupid; Paśu; herd; goat.”
- paśupā ← paśu
- [noun], masculine
- “domestic animal; sacrificial animal; animal; cattle; Paśu; stupid; Paśu; herd; goat.”
- paśupā ← pāḥ ← pā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “protecting.”
- damūnā ← damūnāḥ ← damūnas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “master.”
- asmāṃ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- indrābhy ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrābhy ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vavṛtsvājau ← vavṛtsva ← vṛt
- [verb], singular, Perfect imperative
- “behave; happen; exist; return; dwell; die; roll; continue; act; exist; feed on; issue; move; travel; proceed; turn; situate; drive; account for; begin; do; inhere; revolve.”
- vavṛtsvājau ← ājau ← āji
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; fight; contest; āji [word]; combat.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं पृथू विस्तीर्णो करस्ना कर्मणां कर्तारौ बहुला बहुप्रदौ गभस्ती त्वदीयौ बाहू श्रवांसि अन्नानि । दातुमिति शेषः। अस्मद्र्यक् अस्मदभिमुखं सं मिमीहि कुरु । किंच हे इन्द्र दमूनाः दान्तमनास्त्वम् आजौ संग्रामे अस्मान् अभि आ ववृत्स्व अभ्यावर्तस्व । तत्र दृष्टान्तः । पशुपाः पशूनां पालकः पश्वः पशूनां यूथेव यूथानि यथा आवर्तयति तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“Extend towards us your long, active, and bountiful hands, (to bring us) food; be abot us, lowly-minded Indra, in battle, as a herdsman (tends) the herds of cattle.”
Jamison Brereton
Broad are your forearms, ample your fists. Mete out full measures of fame in our direction.
Like a herdsman to his flocks of livestock, as household master, o
Indra, turn here to us in the contest.
Griffith
Stretch out those hands of thine, extend to us-ward thy wide capacious arms, and grant us glory.
Like as the household herdsman guards the cattle, so move thou round about us in the combat.
Geldner
Breit sind deine Arme, umfangreich die Hände. Uns teile die Ehren zu! Wie der Hirt zu seiner Viehherde, so wende dich uns zu als Gebieter in der Schlacht, o Indra!
Grassmann
Gebreitet sind die Arme, weit die Hände zu uns gewandt, verleih uns schöne Güter; Wie zu den Heerden sich des Hauses Viehhirt, so wende, Indra, dich zu uns im Kampfe.
Elizarenkova
Широки плечи (твои), мощны длани.
Для нас отмерь почестей!
Как пастух для стада (своего) скота, хозяином
Обернись для нас, Индра, во время битвы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह राजा कैसा होवे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) अत्यन्त ऐश्वर्य के देनवाले और न्याय के ईश ! जो आपके (पृथू) विस्तीर्ण (करस्ना) जो करनेवालों को शुद्ध करनेवाले (बहुला) जिन से बहुतों को ग्रहण करते वे (गभस्ती) दोनों हाथ वर्त्तमान हैं उन दोनों से (पशुपाः) पशुओं के रखनेवाले (पश्वः) पशु के (यूथेव) समूह जैसे वैसे (अस्मद्र्यक्) हम लोगों की सेवा करनेवाले होते हुए (श्रवांसि) अन्नों वा श्रवणों का (सम्, मिमीहि) उत्तम प्रकार ग्रहण करिये और (दमूनाः) इन्द्रियों का निग्रह करनेवाले हुए (आजौ) सङ्ग्राम में (अस्मान्) हम लोगों के (अभि) चारों ओर से (आ, ववृत्स्व) अच्छे प्रकार वर्ताव करिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। वे ही लक्ष्मीवान् होते हैं, जो आलस्य का त्याग करके सदा सत्कर्म के लिये प्रयत्न करते हैं और जैसे पशुओं के पालनेवाले पशुओं का पालन करके समृद्ध अर्थात् धनवान् होते हैं, वैसे ही पुरुषार्थी जन दारिद्र्य का विनाश करके धन के स्वामी होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! यौ ते पृथू करस्ना बहुला गभस्ती वर्तेते ताभ्यां पशुपाः पश्वो यूथेवाऽस्मद्र्यक् सञ्छवांसि सं मिमीहि। दमूनाः सन्नाजावस्मानभ्याऽऽववृत्स्व ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स राजा कीदृशो भवेदित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृथू) विस्तीर्णौ (करस्ना) यौ करान् कर्तॄन् स्नापयतश्शोधयतस्तौ (बहुला) याभ्यां बहूँल्लाति तौ (गभस्ती) हस्तौ। गभस्ती इति बाहुनाम। (निघं०२.४) (अस्मद्र्यक्) योऽस्मानञ्चति सः (सम्) (मिमीहि) मन्यस्व (श्रवांसि) अन्नानि श्रवणानि वा (यूथेव) समूह इव (पश्वः) पशोः (पशुपाः) यः पशून् पाति (दमूनाः) दमनशीलः (अस्मान्) (इन्द्र) परमैश्वर्यप्रद न्यायेश (अभि) (आ) (ववृत्स्व) अभ्यावर्तस्व (आजौ) संग्रामे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। त एव श्रीमन्तो य आलस्यं विहाय सदा सत्कर्मणे प्रयतन्ते यथा पशुपालाः पशून् पालयित्वा समृद्धा भवन्ति तथैव पुरुषार्थिनो जना दारिद्र्यं विनाश्य श्रीपतयो जायन्ते ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे आळस सोडून सदैव सत्कर्मासाठी प्रयत्नशील असतात तेच श्रीमंत होतात व जसे पशुपालन करणारे पशूंचे पालन करून समृद्ध होतात तसेच पुरुषार्थी लोक दारिद्र्याचा नाश करून धनवान होतात. ॥ ३ ॥
04 तं व - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं व॒ इन्द्रं॑ च॒तिन॑मस्य शा॒कैरि॒ह नू॒नं वा॑ज॒यन्तो॑ हुवेम ।
यथा॑ चि॒त्पूर्वे॑ जरि॒तार॑ आ॒सुरने॑द्या अनव॒द्या अरि॑ष्टाः ॥
मूलम् ...{Loading}...
तं व॒ इन्द्रं॑ च॒तिन॑मस्य शा॒कैरि॒ह नू॒नं वा॑ज॒यन्तो॑ हुवेम ।
यथा॑ चि॒त्पूर्वे॑ जरि॒तार॑ आ॒सुरने॑द्या अनव॒द्या अरि॑ष्टाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तं꣡ व इ꣡न्द्रं चति꣡नम् अस्य शाकइ꣡र्
इह꣡ नूनं꣡ वाजय꣡न्तो हुवेम
य꣡था चित् पू꣡र्वे जरिता꣡र आसु꣡र्
अ꣡नेदिया अनवद्या꣡ अ꣡रिष्टाः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
catínam ← catín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śākaíḥ ← śāká- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
huvema ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
ihá ← ihá (invariable)
{}
nūnám ← nūnám (invariable)
{}
vājayántaḥ ← √vājay- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
āsúḥ ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
{}
jaritā́raḥ ← jaritár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pū́rve ← pū́rva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
anavadyā́ḥ ← anavadyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ánedyāḥ ← ánedya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
áriṣṭāḥ ← áriṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
तम् । वः॒ । इन्द्र॑म् । च॒तिन॑म् । अ॒स्य॒ । शा॒कैः । इ॒ह । नू॒नम् । वा॒ज॒ऽयन्तः॑ । हु॒वे॒म॒ ।
यथा॑ । चि॒त् । पूर्वे॑ । ज॒रि॒तारः॑ । आ॒सुः । अने॑द्याः । अ॒न॒व॒द्याः । अरि॑ष्टाः ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- va ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- catinam ← catin
- [noun], accusative, singular, masculine
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- śākair ← śākaiḥ ← śāka
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “power.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- vājayanto ← vājayantaḥ ← vājay ← √vaj
- [verb noun], nominative, plural
- “incite.”
- huvema ← hvā
- [verb], plural, Present optative
- “raise; call on; call; summon.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- pūrve ← pūrva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- jaritāra ← jaritāraḥ ← jaritṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “singer.”
- āsur ← āsuḥ ← as
- [verb], plural, Perfect indicative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- anedyā ← anedyāḥ ← anedya
- [noun], nominative, plural, masculine
- anavadyā ← anavadyāḥ ← anavadya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “blameless; faultless.”
- ariṣṭāḥ ← ariṣṭa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “safe; unharmed.”
सायण-भाष्यम्
नूनम् अद्य इह अस्मिन् यज्ञे वाजयन्तः अन्नमिच्छन्तो वयं स्तोतारः शाकैः शक्तैः समर्थैः अस्य तव सहायैर्मरुद्भिः सहितं चतिनं शत्रूणां चातकम् । नाशकमित्यर्थः । इन्द्रं परमेश्वरं तं वः प्रसिद्धं त्वां हुवेम स्तुमः । यथा चित् यथैव पूर्वे पुरातनाः जरितारः स्तोतारः अनेद्याः अनिन्द्याः अनवद्याः पापरहिताः अरिष्टाः अहिंसिताश्च आसुः बभूवुः हे इन्द्र त्वत्प्रसादात् वयमपि तथैव भवेमेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Desiring sustenance, we invoke you, the renowned Indra, on this occasion, the destroyer (of enemies), together with his powerful allies (the Maruts); as his ancient adorers have been, (may we be), exempt from blame, irreproachable, unharmed.”
Jamison Brereton
Striving for the prizes of victory here and now, we would summon him for you, the elusive Indra along with his able (men);
(might we be) irreproachable, blameless, and invulnerable, just as the ancient singers were.
Jamison Brereton Notes
Since śāká-, so accented, is the adj. ‘able’, not a noun śā́ka- ability’, I supply ‘men’ on the basis of IV.17.11 ebhír nṛ́bhiḥ … asya śākaíḥ.
With pāda d I supply opt. syāma. Cf. II.27.7 úpa syāma puruvī́rā áriṣṭāḥ, sim.
vs. 16; X.128.3 áriṣṭāḥ syāma tanvā̀suvī́rāḥ.
Griffith
Now, fain for strength, let us invite your Indra hither, who lieth hidden with his Heroes,-
Free from all blame, without reproach, uninjured, e’en as were those who sang, of old, his praises.
Geldner
Diesen euren Indra, der mit seinen Gehilfen auszieht, wollen wir jetzt hierher rufen, auf Gewinn ausgehend, so wie die früheren Sänger gewesen sind, ohne Tadel, ohne Makel, unverletzlich.
Grassmann
Der sich verbarg mit seinen Helden, Indra, ihn rufen wir euch her nun Gut begehrend, Wie auch die frühern Sänger ohne Tadel und ohne Anstoss waren, ungefährdet.
Elizarenkova
Этого вашего Индру, скрывающегося вместе со (своими) помощниками,
Сюда сейчас мы хотим позвать, жаждя награды,
(Такие же точно,) как были прежние певцы:
Безупречные, беспорочные, невредимые.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य कैसे होवें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यथा) जैसे (इह) इस संसार में (पूर्वे) प्राचीन (अनेद्याः) नहीं करने योग्य (अनवद्याः) प्रशंसनीय (अरिष्टाः) नहीं हिंसित (जरितारः) स्तुति करनेवाले (आसुः) होते हैं, वैसे (चित्) भी (अस्य) इसके (शाकैः) सामर्थ्यविशेषों से (तम्) उस (चतिनम्) आनन्द और (इन्द्रम्) अत्यन्त ऐश्वर्य्य के देनेवाले को तथा (वः) तुम लोगों को (नूनम्) (वाजयन्तः) जनाते हुए हम लोग (हुवेम) ग्रहण करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे प्रशंसा करने योग्य यथार्थवक्ता पुरुष धर्मयुक्त कर्मों में वर्ताव करके कृतकृत्य होते हैं, वैसे ही वर्ताव करके सब मनुष्य कृतकार्य होवें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथेह पूर्वेऽनेद्या अनवद्या अरिष्टा जरितार आसुस्तथा चिदस्य शाकैस्तं चतिनमिन्द्रं वो नूनं वाजयन्तो वयं हुवेम ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः कीदृशा भवेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) (वः) युष्मान् (इन्द्रम्) परमैश्वर्यप्रदम् (चतिनम्) आनन्दप्रदम् (अस्य) (शाकैः) शक्तिविशेषैः (इह) अस्मिन् संसारे (नूनम्) निश्चितम् (वाजयन्तः) ज्ञापयन्तः (हुवेम) (यथा) (चित्) (पूर्वे) आदिमाः (जरितारः) स्तावकाः (आसुः) भवन्ति (अनेद्याः) अनिन्दनीयाः (अनवद्याः) प्रशंसनीयाः (अरिष्टाः) अहिंसिताः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा प्रशंसनीया आप्ताः पुरुषा धर्म्येषु कर्मसु वर्त्तित्वा कृतकृत्या भवन्ति तथैव वर्त्तित्वा सर्वे मनुष्या कृतकार्या भवन्तु ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसे प्रशंसनीय आप्त (विद्वान) पुरुष धर्मयुक्त कर्म करून कृतकृत्य होतात तसे वागून सर्व माणसांनी कृतकृत्य व्हावे. ॥ ४ ॥
05 धृतव्रतो धनदाः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
धृ॒तव्र॑तो धन॒दाः सोम॑वृद्धः॒ स हि वा॒मस्य॒ वसु॑नः पुरु॒क्षुः ।
सं ज॑ग्मिरे प॒थ्या॒३॒॑ रायो॑ अस्मिन्त्समु॒द्रे न सिन्ध॑वो॒ याद॑मानाः ॥
मूलम् ...{Loading}...
धृ॒तव्र॑तो धन॒दाः सोम॑वृद्धः॒ स हि वा॒मस्य॒ वसु॑नः पुरु॒क्षुः ।
सं ज॑ग्मिरे प॒थ्या॒३॒॑ रायो॑ अस्मिन्त्समु॒द्रे न सिन्ध॑वो॒ याद॑मानाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
धृत꣡व्रतो धनदाः꣡ सो꣡मवृद्धः
स꣡ हि꣡ वाम꣡स्य व꣡सुनः पुरुक्षुः꣡
सं꣡ जग्मिरे पथि꣡या रा꣡यो अस्मिन्
समुद्रे꣡ न꣡ सि꣡न्धवो या꣡दमानाः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhanadā́ḥ ← dhanadā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhr̥távrataḥ ← dhr̥távrata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómavr̥ddhaḥ ← sómavr̥ddha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
purukṣúḥ ← purukṣú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vāmásya ← vāmá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
vásunaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
asmin ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
jagmire ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
pathyā̀ḥ ← pathyā̀- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
rā́yaḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
{}
ná ← ná (invariable)
{}
samudré ← samudrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
síndhavaḥ ← síndhu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yā́damānāḥ ← √yād- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
धृ॒तऽव्र॑तः । ध॒न॒ऽदाः । सोम॑ऽवृद्धः । सः । हि । वा॒मस्य॑ । वसु॑नः । पु॒रु॒ऽक्षुः ।
सम् । ज॒ग्मि॒रे॒ । प॒थ्याः॑ । रायः॑ । अ॒स्मि॒न् । स॒मु॒द्रे । न । सिन्ध॑वः । याद॑मानाः ॥
Hellwig Grammar
- dhṛtavrato ← dhṛta ← dhṛ
- [verb noun]
- “keep; put; hold; assume; wear; take; promise; stay; exist; hold; begin; dip.”
- dhṛtavrato ← vrataḥ ← vrata
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- dhanadāḥ ← dhana
- [noun], neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- dhanadāḥ ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- somavṛddhaḥ ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somavṛddhaḥ ← vṛddhaḥ ← vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vāmasya ← vāma
- [noun], genitive, singular, neuter
- “agreeable; vāma [word]; beautiful.”
- vasunaḥ ← vasu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- purukṣuḥ ← purukṣu
- [noun], nominative, singular, masculine
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- jagmire ← gam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- pathyā ← pathyāḥ ← pathyā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Terminalia chebula Retz.; path; Pathyā; way.”
- rāyo ← rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- asmin ← idam
- [noun], locative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- samudre ← samudra
- [noun], locative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sindhavo ← sindhavaḥ ← sindhu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- yādamānāḥ ← yād
- [verb noun], nominative, plural
सायण-भाष्यम्
स हि स खलु इन्द्रः धृतव्रतः धृतकर्मा । धनदाः स एव धनप्रदः । कीदृशस्य धनस्येत्याकाङ्क्षायामुपसर्जनीभूतस्यापि धनस्य विशेषणे वामस्य वसुन इति । वामस्य वननीयस्य वसुनः श्रेष्ठस्य । यद्वा वसुनो धनस्य स्वामीति शेषः। सोमवृद्धः स एव सोमेन प्रवृद्धः । पुरुक्षुः बह्वन्नः स एव । अस्मिन् इन्द्रे एव पथ्याः स्तोतॄणां हितानि रायः धनानि सं जग्मिरे संगच्छन्ते । तत्र दृष्टान्तः । सिन्धवः नद्यः समुद्रे न यथा समुद्रे यादमानाः अभिगच्छन्त्यस्तद्वत् ॥ ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“In him who is observant of pious rites, who is a giver of wealth, who is exalted by the Soma, the (lord) of desirable riches, the distributor of food, (in him) the treasures fit (for his worshippers) congregate like rivers flowing into ocean.”
Jamison Brereton
Of steadfast commandment, giving spoils, strengthened by soma (is he), for he is the possessor of much livestock, of goods worth winning.
The paths of wealth have joined in him, like the rivers uniting in the sea.
Jamison Brereton Notes
The gen. phrase vāmásya vásunaḥ in b is difficult to construe. Geldner supplies “(Spender)” as its head noun; my tr. assumes that it is a loose genitive specification of the paśú- that is lurking in the -kṣú- in the bahuvrīhi puru-kṣú- ‘possessing much livestock’. This interpr. is suggested by the other occurrence of this gen. phrase in VIII.1.31 utá vāmásya vásunaś ciketati, yó ásti yā́dvaḥ paśúḥ “of the valuable goods what will stand out is the livestock coming from Yadu,” where the vāmá- vásu- is identified as a particular paśú-. But the syntax proposed for our passage is sketchy.
By accent rā́yaḥ should be nom. pl., not, as I have tr. it, gen. sg. As Geldner suggests in his n. 5c, it reads literally “the paths, the riches …” Nonetheless, Oldenberg (ZDMG 55.324 and Noten) considers the nom. pl. reading “forced” (gezwungen) and interprets it as a gen. sg. (on the basis in part of VII.18.3 pathyā̀rāyáḥ with a clear gen. sg.). In the ZDMG treatment he explicitly says that emending the accent isn’t necessary, though he doesn’t indicate why.
In d Geldner suggests a haplology of *samudréṇa ná, with an instr. rather than a loc., as in III.36.7 samudréṇa síndhavo yā́damānāḥ, where he proposes a similar haplology. This is possible, but not nec.: I see no reason why rivers can’t unite in the sea as well as with it. As for III.36.7 see comm. ad loc.; I do not think that a simile particle is necessary there.
Griffith
With steadfast laws, wealth-giver, strong through Soma, he hath much fair and precious food to feed us.
In him unite all paths that lead to riches, like rivers that commingle with the ocean.
Geldner
Seine Gebote aufrecht haltend, Schätze spendend, somagestärkt - denn der Viehbesitzer ist Spender schönen Gutes - in ihm laufen die Wege des Reichtums zusammen wie die Flüsse, die sich mit dem Ozean vereinigen.
Grassmann
Gestärkt durch Soma, ist er Rechtsbeschirmer und Gutverleiher, schönen Schatzes Spender; Zu ihm hin gehen alle Reichthumspfade, wie zu dem Meere hin die Ströme eilen.
Elizarenkova
Твердый в обете, даритель сокровищ, подкрепленный сомой –
Ведь этот (бог,) богатый скотом – (наделитель) ценным имуществом –
Пути богатства сошлись на нем,
Словно реки, соединяющиеся в океане.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को कैसा होना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जिसको (अस्मिन्) इस व्यवहार में (यादमानाः) चारों ओर से जाती हुई (सिन्धवः) नदियाँ (समुद्रे) समुद्र में (न) जैसे वैसे (पथ्याः) मार्ग में श्रेष्ठ (रायः) धन (सम्, जग्मिरे) प्राप्त होते हैं (सः, हि) वही (धृतव्रतः) धारण किये कर्म जिसने वह (सोमवृद्धः) ऐश्वर्य वा ओषधि से बढ़ा हुआ (धनदाः) धनका देनेवाला (पुरुक्षुः) बहुत अन्न से युक्त (वामस्य) प्रशंसा करने योग्य (वसुनः) धन का स्वामी होता है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे नदियाँ वेग से समुद्र को प्राप्त होकर स्थिर होती हैं, वैसे ही धार्मिक तथा उद्योगी पुरुष की लक्ष्मी सेवा करती है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यमस्मिन् व्यवहारे यादमानाः सिन्धवः समुद्रे न पथ्या रायः सं जग्मिरे स हि धृतव्रतः सोमवृद्धो धनदाः पुरुक्षुर्वामस्य वसुनः प्रभुर्भवति ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः कथं भवितव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (धृतव्रतः) धृतानि व्रतानि कर्म्माणि येन (धनदाः) यो धनं ददाति (सोमवृद्धः) सोमेनैश्वर्येणौषध्या वा प्रवृद्धः (सः) (हि) यतः (वामस्य) प्रशस्यस्य (वसुनः) धनस्य (पुरुक्षुः) पुरूणि बहून्यन्नानि यस्य सः (सम्) (जग्मिरे) सङ्गच्छन्ते (पथ्याः) पथि साधवः (रायः) श्रियः (अस्मिन्) (समुद्रे) सागरे (न) इव (सिन्धवः) नद्यः (यादमानः) अभिगच्छन्त्यः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा नद्यो वेगेन समुद्रं प्राप्य स्थिरा भवन्ति तथैव धार्मिकमुद्योगिनं श्रियं सेवन्ते ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जशा नद्या वेगाने समुद्राला मिळतात व स्थिर होतात तशी लक्ष्मी धार्मिक व उद्योगी पुरुषांची सेवा करते. ॥ ५ ॥
06 शविष्टं न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शवि॑ष्ठं न॒ आ भ॑र शूर॒ शव॒ ओजि॑ष्ठ॒मोजो॑ अभिभूत उ॒ग्रम् ।
विश्वा॑ द्यु॒म्ना वृष्ण्या॒ मानु॑षाणाम॒स्मभ्यं॑ दा हरिवो माद॒यध्यै॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
शवि॑ष्ठं न॒ आ भ॑र शूर॒ शव॒ ओजि॑ष्ठ॒मोजो॑ अभिभूत उ॒ग्रम् ।
विश्वा॑ द्यु॒म्ना वृष्ण्या॒ मानु॑षाणाम॒स्मभ्यं॑ दा हरिवो माद॒यध्यै॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
श꣡विष्ठं न आ꣡ भर शूर श꣡व
ओ꣡जिष्ठम् ओ꣡जो अभिभूत उग्र꣡म्
वि꣡श्वा द्युम्ना꣡ वृ꣡ष्णिया मा꣡नुषाणाम्
अस्म꣡भ्यं दा हरिवो मादय꣡ध्यै
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śávaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śáviṣṭham ← śáviṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
abhibhūte ← abhíbhūti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ójaḥ ← ójas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ójiṣṭham ← ójiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ugrám ← ugrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dyumnā́ ← dyumná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
mā́nuṣāṇām ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vŕ̥ṣṇyā ← vŕ̥ṣṇya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
asmábhyam ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
dāḥ ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
harivaḥ ← hárivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mādayádhyai ← √mad- (root)
{case:DAT, number:SG, tense:PRS}
पद-पाठः
शवि॑ष्ठम् । नः॒ । आ । भ॒र॒ । शू॒र॒ । शवः॑ । ओजि॑ष्ठम् । ओजः॑ । अ॒भि॒ऽभू॒ते॒ । उ॒ग्रम् ।
विश्वा॑ । द्यु॒म्ना । वृष्ण्या॑ । मानु॑षाणाम् । अ॒स्मभ्य॑म् । दाः॒ । ह॒रि॒ऽवः॒ । मा॒द॒यध्यै॑ ॥
Hellwig Grammar
- śaviṣṭhaṃ ← śaviṣṭham ← śaviṣṭha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “mighty.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- śava ← śavaḥ ← śavas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- ojiṣṭham ← ojiṣṭha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “powerful.”
- ojo ← ojaḥ ← ojas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- abhibhūta ← abhibhūte ← abhibhūti
- [noun], vocative, singular, masculine
- “superior; overpowering.”
- ugram ← ugra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- dyumnā ← dyumna
- [noun], accusative, plural, neuter
- “magnificence.”
- vṛṣṇyā ← vṛṣṇya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “manfulness; virility.”
- mānuṣāṇām ← mānuṣa
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; man.”
- asmabhyaṃ ← asmabhyam ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- dā ← dāḥ ← dā
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- harivo ← harivas ← harivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- mādayadhyai ← māday ← √mad
- [verb noun]
- “delight; enjoy; intoxicate.”
सायण-भाष्यम्
हे शूर विक्रान्तेन्द्र शविष्ठं बलवत्तमं शवः बलं नः अस्मभ्यम् आ भर आहर । हे अभिभूते शत्रूणामभिभावुकेन्द्र उग्रम् अप्रसह्यम् ओजिष्ठम् ओजस्वितमम् ओजः दीप्तिमस्मभ्यमा भर । विश्वा विश्वानि सर्वाणि वृष्ण्या वृष्ण्यानि सेचनसमर्थानि द्युम्ना द्युम्नानि द्योतमानानि यानि धनानि मानुषाणां मनुष्याणां भोग्यतया कल्पितानि हे हरिवः हरिवन्निन्द्र तानि धनानि मादयध्यै अस्मान् मादयितुम् अस्मभ्यं दाः प्रयच्छ ॥
Wilson
English translation:
“Bestow upon us, hero Indra, most vigorous vigour; subduer (of enemies, bestow upon us) most energetic and fierce energy; grant, lord of steeds, all the bright and invigorating (treasures) fit for men, to make us happy.”
Jamison Brereton
Bring here to us, o overpowering champion, the strongest strength, the mightiest mighty might.
All things brilliant and bullish that belong to the sons of Manu—give them to us, o master of the fallow bays, to exhilarate us.
Jamison Brereton Notes
The first hemistich is notable for the superlative etymological figures: double śáviṣṭham … śávaḥ “strongest strength” (or, in fact, triple, since śūra ‘hero’ is ultimately related to these words) and triple ójiṣṭham ójaḥ … ugrám “mightiest mighty might.” The triple etym. connection of the first phrase is better conveyed by Geldner’s “Bring uns, du Starker, die stärkste Stärke” than by the published translation Note also that the adjacent words in b ójo abhibhūta “… might, o overpowering one,” though not syntactically connected here, form a bahuvrīhi modifying Indra in the preceding hymn, VI.18.1 abhíbhūti-ojas- ‘of overpowering strength’.
06-08 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
As noted in the published introduction, all three of these vss. contain the phrase “bring here to us”: in 6a and 7b na ā́bhara straddles the early caesura; in 8a ā́no bhara opens the vs. Since vss. 6-8 are the middle vss. of this hymn, this repeated phrase might identify an omphalos, but if so it is quite a weak one. The vss. are not particular noteworthy for their content, and the enclosing vss. do not provide the usual frame structure.
Griffith
Bring unto us the mightiest might, O Hero, strong and most potent force, thou great Subduer!
All splendid vigorous powers of men vouchsafe us, Lord of Bay Steeds, that they may make us joyful.
Geldner
Bring uns, du Starker, die stärkste Stärke, die gewaltigste gewaltige Gewalt, du Überlegener. Alle Herrlichkeiten und Kräfte der Menschen gib uns, o Falbenlenker, um Freude zu machen!
Grassmann
Die stärkste Stärke bring uns her, o Starker, die mächtigste, gewalt’ge Macht, o Sieger, Die Güter alle und der Menschen Kräfte gib, zu erfreun uns, o du Rosselenker.
Elizarenkova
Храбрейшую храбрость принеси нам, о храбрец,
Сильнейшую силу, о победоносный, грозную.
Весь блеск (и) мужество людей
Нам отдай, о повелитель буланых коней, чтобы мы радовались!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा क्या करे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (हरिवः) प्रशंसनीय मनुष्योंवाले (शूर) भयरहित (अभिभूते) दुष्टों के अभिभव करनेवाले ! आप (नः) हम लोगों को और (शविष्ठम्) अतिशय बलिष्ठ (उग्रम्) तीव्र (ओजः) प्राणधारण को और (ओजिष्ठम्) अत्यन्त पराक्रमयुक्त (शवः) बल को (आ, भर) सब प्रकार से धारण करो और इससे (मानुषाणाम्) मनुष्य जाति में वर्त्तमानों के सम्बन्ध में (विश्वा) सम्पूर्ण (वृष्ण्या) उत्तम जनों के लिये हितकारक (द्युम्ना) प्रकाशित यशों वा धनों को (अस्मभ्यम्) हम लोगों के लिये (मादयध्यै) आनन्द देने को (दाः) दीजिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! आप राज्य के पालने योग्य गुणों को धारण करके न्याय से राज्य का पालन करिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे हरिवः शूराऽभिभूते ! त्वं नः शविष्ठमुग्रमोज ओजिष्ठं शव आ भराऽनेन मानुषाणां विश्वा वृष्ण्या द्युम्नाऽस्मभ्यं मादयध्यै दाः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजा किं कुर्य्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शविष्ठम्) अतिशयेन बलिष्ठम् (नः) अस्मान् (आ) (भर) धर (शूर) निर्भय (शवः) बलम् (ओजिष्ठम्) अतिशयेन पराक्रमयुक्तम् (ओजः) प्राणधारणम् (अभिभूते) दुष्टानामभिभवकर्त्तः (उग्रम्) तीव्रम् (विश्वा) सर्वाणि (द्युम्ना) द्योतमानानि यशांसि धनानि वा (वृष्ण्या) वृषभ्यो हितानि (मानुषाणाम्) मनुष्यजातिस्थानाम् (अस्मभ्यम्) (दाः) देहि (हरिवः) प्रशस्ता हरयो मनुष्या विद्यन्ते यस्य तत्सम्बुद्धौ (मादयध्यै) मादयितुम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजंस्त्वं राज्यपालनार्हान् गुणान् धृत्वा न्यायेन राज्यं पालय ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! तू राज्य पालनकर्ता या दृष्टीने न्यायपूर्वक राज्याचे पालन कर. ॥ ६ ॥
07 यस्ते मदः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यस्ते॒ मदः॑ पृतना॒षाळमृ॑ध्र॒ इन्द्र॒ तं न॒ आ भ॑र शूशु॒वांस॑म् ।
येन॑ तो॒कस्य॒ तन॑यस्य सा॒तौ मं॑सी॒महि॑ जिगी॒वांस॒स्त्वोताः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
यस्ते॒ मदः॑ पृतना॒षाळमृ॑ध्र॒ इन्द्र॒ तं न॒ आ भ॑र शूशु॒वांस॑म् ।
येन॑ तो॒कस्य॒ तन॑यस्य सा॒तौ मं॑सी॒महि॑ जिगी॒वांस॒स्त्वोताः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡स् ते म꣡दः पृतनाषा꣡ळ् अ꣡मृध्र
इ꣡न्द्र तं꣡ न आ꣡ भर शूशुवां꣡सम्
ये꣡न तोक꣡स्य त꣡नयस्य सातउ꣡
मंसीम꣡हि जिगीवां꣡सस् तुवो꣡ताः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ámr̥dhraḥ ← ámr̥dhra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádaḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pr̥tanāṣā́ṭ ← pr̥tanāṣáh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śūśuvā́ṁsam ← √śū- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sātaú ← sātí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
tánayasya ← tánaya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
tokásya ← toká- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
jigīvā́ṁsaḥ ← √ji- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
maṁsīmáhi ← √man- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
tvótāḥ ← tvóta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
यः । ते॒ । मदः॑ । पृ॒त॒ना॒षाट् । अमृ॑ध्रः । इन्द्र॑ । तम् । नः॒ । आ । भ॒र॒ । शू॒शु॒ऽवांस॑म् ।
येन॑ । तो॒कस्य॑ । तन॑यस्य । सा॒तौ । मं॒सी॒महि॑ । जि॒गी॒वांसः॑ । त्वाऽऊ॑ताः ॥
Hellwig Grammar
- yas ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- madaḥ ← mada
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- pṛtanāṣāᄆ ← pṛtanāṣāh
- [noun], nominative, singular, masculine
- amṛdhra ← amṛdhraḥ ← amṛdhra
- [noun], nominative, singular, masculine
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- śūśuvāṃsam ← śvi
- [verb noun], accusative, singular
- “swell; grow.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tokasya ← toka
- [noun], genitive, singular, neuter
- “offspring.”
- tanayasya ← tanaya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “biological.”
- sātau ← sāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- maṃsīmahi ← man
- [verb], plural, Aorist optative
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- jigīvāṃsas ← jigīvāṃsaḥ ← ji
- [verb noun], nominative, plural
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- tvotāḥ ← tvota
- [noun], nominative, plural, masculine
सायण-भाष्यम्
पृतनाषाट् शत्रुसेनानामभिभविता अमृध्रः अहिंसितः यः मदः हर्षः हे इन्द्र ते त्वया देयः शूशुवांसं प्रवृद्धं तं मदं नः अस्मभ्यम् आ भर आहर । त्वोताः त्वया रक्षिताः जिगीवांसः जितवन्तो वयं तोकस्य पुत्रस्य तनयस्य तत्पुत्रस्य च सातौ लाभे निमित्तभूते सति येन हर्षेण मंसीमहि त्वां स्तुवीमहि तमा भरेति पूर्वेणान्वयः ॥
Wilson
English translation:
“Impart to us, Indra, that your invigorating exultatio which overcomes enemies, and is irresistible, where by, protected by you, triumphant we may glorify you for the sake of (obtaining) sons and grandsons.”
Jamison Brereton
Your exhilaration, conquering in battle, never shirking—bring us that, swollen with strength, o Indra,
through which we could be considered victors in the winning of
progeny and posterity, aided by you.
Jamison Brereton Notes
On the long root vowel in jigīvā́ṃsaḥ, see Oldenberg ZDMG 55.324, where on the basis of the metrical evidence he surmises that, at least in this post-caesura position, the form should be read with short root vowel (*jigi-vaṃs-), the form found in the younger Vedic texts. See also Arnold (Ved. Met. 143), who considers the short-i form required in 3 of the 5 occurrences of the strong stem, and Kümmel (189 n. 225), who considers it proper except in III.15.4. Kümmel cites Anttila (1969, Schwebeabl. 61) as explaining the lengthening in the Saṃhitā text as analogy to ninīvā́ṃs-. However, it is much more likely that it is a morphologically conditioned lengthening, meant to distinguish the -i-vowel proper to the root from the -i-liaison vowel that has become associated with suffixes/endings. Thus jigī-vā́ṃs- with long vowel is kept separate from the type tasth-ivā́ṃs-, as I already argued in my 1988 article on the vocalized laryngeal (224-25), though without factoring in the metrical evidence pointing to this lengthening as late and redactional. (Of course, in tasthivā́ṃs- the -i- would originally have represented the zero-grade of this -ā root, but by synchronic RV it has been reanalyzed as part of the suffix. See disc. in my 1988 art.)
07-08 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
I tr. śūśuvā́ṃsam in both vss. as ‘swollen with strength’, although the śávasā found in 2c is absent, as a portmanteau tr. to capture the full sense of the root.
This participle picks up śáviṣṭham … śávaḥ in vs. 6.
06-08 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
As noted in the published introduction, all three of these vss. contain the phrase “bring here to us”: in 6a and 7b na ā́bhara straddles the early caesura; in 8a ā́no bhara opens the vs. Since vss. 6-8 are the middle vss. of this hymn, this repeated phrase might identify an omphalos, but if so it is quite a weak one. The vss. are not particular noteworthy for their content, and the enclosing vss. do not provide the usual frame structure.
Griffith
Bring us, grown mighty in its strength, O Indra, thy friendly rapturous joy that wins the battle,
Wherewith by thee assisted and triumphant, we may laud thee in gaining seed and offspring.
Geldner
Deinen Rausch, den Schlachtengewinner, den nicht geringen, den bring uns, Indra, mit, den starken, durch den wir glauben dürfen bei dem Gewinnen von leiblichem Samen die von dir begünstigten Sieger zu sein.
Grassmann
Welch Muth dir ist, nicht rastend, Schlacht gewinnend, den bring uns her, o Indra, den gewalt’gen, Durch den erlangend Kinderschar und Enkel, von dir gefördert, siegreich wir uns zeigen.
Elizarenkova
Твое опьянение, которое выигрывает сражения, неистощимое, -
О Индра, нам его принеси переполненным,
Благодаря которому при завоевании потомства (и) продолжения рода
Мы надеемся стать победителями, поддержанными тобой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) राजन् ! (ते) आप का (यः) जो (अमृध्रः) नहीं हिंसा करने और (पृतनाषाट्) सेनाओं को सहनेवाला (मदः) आनन्द है (येन) जिससे (जिगीवांसः) जीतनेवाले (त्वोताः) आप से रक्षित हम लोग (तोकस्य) सन्तान (तनयस्य) सुकुमार के (सातौ) संविभाग में रक्षा और विद्यावान् को (मंसीमहि) जानें और आप (तम्) उस (शूशुवांसम्) श्रेष्ठ गुणों से व्याप्त को (नः) हम लोगों के लिये (आ, भर) सब प्रकार से धारण करिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रजाजनो ! आप लोग राजा के प्रति यह कहो कि हम लोगों के सन्तान जिस प्रकार उत्तम शिक्षित हों, वैसे नियमों को करिये जिससे विजय और आनन्द बढ़े ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र राजन् ! ते योऽमृध्रः पृतनाषाण्मदोऽस्ति येन जिगीवांसस्त्वोता वयं तोकस्य तनयस्य सातौ रक्षां विद्यादानं च मंसीमहि त्वं तं शूशुवांसं न आ भर ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (ते) तव (मदः) अतिहर्षः (पृतनाषाट्) यः पृतनाः सेनाः सहते सः (अमृध्रः) अहिंस्रः (इन्द्र) राजन् (तम्) (नः) अस्मभ्यम् (आ) (भर) (शूशुवांसम्) शुभगुणव्यापिनम् (येन) (तोकस्य) अपत्यस्य (तनयस्य) सुकुमारस्य (सातौ) संविभागे (मंसीमहि) विजानीयाम (जिगीवांसः) जेतुं शीलाः (त्वोताः) त्वया रक्षिताः ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रजाजना ! राजानं प्रत्येवं ब्रुवन्तु नोऽस्माकं सन्ताना यथा सुशिक्षिताः स्युस्तथा नियमान् विधेहि यतो विजयानन्दौ वर्धेयाताम् ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रजाजनांनो ! तुम्ही राजाला असे म्हणा की आमची संताने ज्या प्रकारे उत्तम शिक्षित होतील तसे नियम तयार करावेत, ज्यामुळे विजय प्राप्त होऊन आनंद वाढेल. ॥ ७ ॥
08 आ नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ नो॑ भर॒ वृष॑णं॒ शुष्म॑मिन्द्र धन॒स्पृतं॑ शूशु॒वांसं॑ सु॒दक्ष॑म् ।
येन॒ वंसा॑म॒ पृत॑नासु॒ शत्रू॒न्तवो॒तिभि॑रु॒त जा॒मीँरजा॑मीन् ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ नो॑ भर॒ वृष॑णं॒ शुष्म॑मिन्द्र धन॒स्पृतं॑ शूशु॒वांसं॑ सु॒दक्ष॑म् ।
येन॒ वंसा॑म॒ पृत॑नासु॒ शत्रू॒न्तवो॒तिभि॑रु॒त जा॒मीँरजा॑मीन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ꣡ नो भर वृ꣡षणं शु꣡ष्मम् इन्द्र
धनस्पृ꣡तं शूशुवां꣡सं सुद꣡क्षम्
ये꣡न वं꣡साम पृ꣡तनासु श꣡त्रून्
त꣡वोति꣡भिर् उत꣡ जामीँ꣡र् अ꣡जामीन्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śúṣmam ← śúṣma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣaṇam ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhanaspŕ̥tam ← dhanaspŕ̥t- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sudákṣam ← sudákṣa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śūśuvā́ṁsam ← √śū- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
pŕ̥tanāsu ← pŕ̥tanā- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
śátrūn ← śátru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
váṁsāma ← √vanⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ájāmīn ← ájāmi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
jāmī́n ← jāmí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
आ । नः॒ । भ॒र॒ । वृष॑णम् । शुष्म॑म् । इ॒न्द्र॒ । ध॒न॒ऽस्पृत॑म् । शू॒शु॒ऽवांस॑म् । सु॒ऽदक्ष॑म् ।
येन॑ । वंसा॑म । पृत॑नासु । शत्रू॑न् । तव॑ । ऊ॒तिऽभिः॑ । उ॒त । जा॒मीन् । अजा॑मीन् ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- vṛṣaṇaṃ ← vṛṣaṇam ← vṛṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- śuṣmam ← śuṣma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dhanaspṛtaṃ ← dhana
- [noun], neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- dhanaspṛtaṃ ← spṛtam ← spṛt
- [noun], accusative, singular, masculine
- “victorious; protecting.”
- śūśuvāṃsaṃ ← śūśuvāṃsam ← śvi
- [verb noun], accusative, singular
- “swell; grow.”
- sudakṣam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudakṣam ← dakṣam ← dakṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “deft; right; intelligent; expert.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vaṃsāma ← van
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- pṛtanāsu ← pṛtanā
- [noun], locative, plural, feminine
- “army; battle; pṛtanā [word]; pṛtanā.”
- śatrūn ← śatru
- [noun], accusative, plural, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- tavotibhir ← tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- tavotibhir ← ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- jāmīṃr ← jāmīn ← jāmi
- [noun], accusative, plural, masculine
- “related; ancestral; customary; usual.”
- ajāmīn ← ajāmi
- [noun], accusative, plural, masculine
- “unrelated; foreign-born.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं वृषणं वर्षितारं शुष्मं सेनालक्षणं बलं नः अस्मभ्यम् आ भर आहर । कीदृशम् । धनस्पृतं धनस्य पालकं शूशुवांसं प्रवृद्धं सुदक्षं शोभनबलम् । हे इन्द्र तवोतिभिः त्वदीयाभी रक्षाभिः पृतनासु संग्रामेषु । पृतना इति संग्रामनाम । येन बलेन शत्रून् वंसाम हनाम। उतेत्यत्र भिन्नक्रमः । जामीन् बन्धून् उत अपि च अजामीन् शत्रूंश्च येन शुष्मेण वंसाम तं शुष्ममा भरेति पूर्वेण संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Bestow upon us, Indra, vigorous strenght, the realizer of wealth, great and propitious, wherewith, thorugh your protection, we may destroy our enemies in battles, whether they be kinsmen or strangers.”
Jamison Brereton
Bring here to us, Indra, the bullish unbridled force that gains the stakes, swollen with strength, of good skill,
through which we will vanquish our rivals in battles, both kin and
non-kin, with your help.
Jamison Brereton Notes
In d the utá is oddly positioned, since it appears to be meant to conjoin jāmī́m̐r ájāmīn “kin and non-kin,” there being no other likely candidates. Klein (DGRV I.356-57) calls it a “peculiar passage” and classes it with two other examples of what he schematizes as utá X Y (/ Z …). The pair jāmí- ájāmi- is several times asyndectic (I.111.3, IV.4.5, VI.44.17) as here, so no conjunction is actually necessary, but we can cite nearby VI.25.3 … jāmáya utá yé ‘jāmayaḥ, where the utá is correctly placed. Perhaps our passage is a blend of the asyndectic figure and the “X and which Y” construction in VI.25.3.
07-08 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
I tr. śūśuvā́ṃsam in both vss. as ‘swollen with strength’, although the śávasā found in 2c is absent, as a portmanteau tr. to capture the full sense of the root.
This participle picks up śáviṣṭham … śávaḥ in vs. 6.
06-08 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
As noted in the published introduction, all three of these vss. contain the phrase “bring here to us”: in 6a and 7b na ā́bhara straddles the early caesura; in 8a ā́no bhara opens the vs. Since vss. 6-8 are the middle vss. of this hymn, this repeated phrase might identify an omphalos, but if so it is quite a weak one. The vss. are not particular noteworthy for their content, and the enclosing vss. do not provide the usual frame structure.
Griffith
Indra, bestow on us the power heroic skilled and exceeding strong, that wins the booty,
Wherewith, by thine assistance, we may conquer our foes in battle, be they kin or stranger.
Geldner
Indra, bring uns den bullenhaften Mut mit, der den Siegerpreis davonträgt, den überlegenen, sehr tüchtigen, durch den wir in den Schlachten die Feinde überwinden können, stammesverwandte und fremde, durch deine Gnaden.
Grassmann
Und Heldenkraft bring uns herbei, o Indra, die Preis erringt, sehr mächtige, gewalt’ge, Durch die in Schlachten Feinde wir besiegen durch deine Gunst, verwandte, unverwandte.
Elizarenkova
Принеси нам мужественный пыл, о Индра,
Захватывающий богатство, бьющий через край, очень действенный,
С которым мы сможем одолеть в сражениях врагов:
Кровных родственников (или) чужих – с твоими поддержками!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) दुष्टों के बलनाशक ! आप (नः) हम लोगों के लिये (वृषणम्) शत्रुओं के सामर्थ्य को रोकनेवाली (शुष्मम्) सेना और (धनस्पृतम्) धन को पूरण करते जिससे उस (शूशुवांसम्) शुभगुणव्यापिनी (सुदक्षम्) उत्तम बल की चतुराई को (आ) सब ओर से (भर) धारण करिये (येन) जिससे हम लोग (तव) आपके (ऊतिभिः) रक्षण आदिकों से (जामीन्) सम्बन्धी बन्धु आदिकों का (उत) और (अजामीन्) असम्बन्धी दुष्ट (शत्रून्) शत्रुओं का (पृतनासु) मनुष्यों की सेनाओं में (वंसाम) विभाग करें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजाओं को चाहिये कि ऐसा प्रयत्न करें जिससे मित्र और शत्रु पृथक्-पृथक् प्रतीत होवें और वैसी ही सेना रखनी चाहिये जिससे शत्रु नष्ट होवें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! त्वं नो वृषणं शुष्मं धनस्पृतं शूशुवांसं सुदक्षमाऽऽभर। येन वयं तवोतिभिर्जामीनुताप्यजामीञ्छत्रून् पृतनासु वंसाम ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (नः) अस्मभ्यम् (भर) धर (वृषणम्) शत्रुसामर्थ्यप्रतिबन्धकम् (शुष्मम्) बलम् (इन्द्र) दुष्टबलविदारक (धनस्पृतम्) धनं स्पृणन्ति येन तम् (शूशुवांसम्) शुभगुणव्यापिनम् (सुदक्षम्) उत्तमबलचातुर्यम् (येन) (वंसाम) विभजेम (पृतनासु) मनुष्यसेनासु (शत्रून्) (तव) (ऊतिभिः) रक्षादिभिः (उत) (जामीन्) सम्बन्धिनो बन्ध्वादीन् (अजामीन्) असम्बन्धिनो दुष्टान् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजभिरेवं प्रयत्नो विधेयो येन मित्राणि शत्रवश्च विभक्ता भवेयुस्तथैवं बलं विधेयं येन शत्रवो विलीयेरन् ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजाने असा प्रयत्न करावा की, ज्यामुळे मित्र व शत्रू वेगवेगळे असावेत व अशी सेना बाळगावी की ज्यामुळे शत्रू नष्ट व्हावेत. ॥ ८ ॥
09 आ ते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ ते॒ शुष्मो॑ वृष॒भ ए॑तु प॒श्चादोत्त॒राद॑ध॒रादा पु॒रस्ता॑त् ।
आ वि॒श्वतो॑ अ॒भि समे॑त्व॒र्वाङिन्द्र॑ द्यु॒म्नं स्व॑र्वद्धेह्य॒स्मे ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ ते॒ शुष्मो॑ वृष॒भ ए॑तु प॒श्चादोत्त॒राद॑ध॒रादा पु॒रस्ता॑त् ।
आ वि॒श्वतो॑ अ॒भि समे॑त्व॒र्वाङिन्द्र॑ द्यु॒म्नं स्व॑र्वद्धेह्य॒स्मे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ꣡ ते शु꣡ष्मो वृषभ꣡ एतु पश्चा꣡द्
आ꣡ उत्तरा꣡द् अधरा꣡द् आ꣡ पुर꣡स्तात्
आ꣡ विश्व꣡तो अभि꣡ स꣡म् एतु अर्वा꣡ङ्
इ꣡न्द्र द्युम्नं꣡ सु꣡वर्वद् धेहि अस्मे꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
etu ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
paścā́t ← paścā́t (invariable)
{}
śúṣmaḥ ← śúṣma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vr̥ṣabháḥ ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
adharā́t ← adharā́t (invariable)
{}
purástāt ← purástāt (invariable)
{}
uttarā́t ← uttarā́t (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
abhí ← abhí (invariable)
{}
arvā́ṅ ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
etu ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sám ← sám (invariable)
{}
viśvátas ← viśvátas (invariable)
{}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
dhehi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dyumnám ← dyumná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
svàrvat ← svàrvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
आ । ते॒ । शुष्मः॑ । वृ॒ष॒भः । ए॒तु॒ । प॒श्चात् । आ । उ॒त्त॒रात् । अ॒ध॒रात् । आ । पु॒रस्ता॑त् ।
आ । वि॒श्वतः॑ । अ॒भि । सम् । ए॒तु॒ । अ॒र्वाङ् । इन्द्र॑ । द्यु॒म्नम् । स्वः॑ऽवत् । धे॒हि॒ । अ॒स्मे इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- śuṣmo ← śuṣmaḥ ← śuṣma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- vṛṣabha ← vṛṣabhaḥ ← vṛṣabha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- etu ← i
- [verb], singular, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- paścād ← paścāt
- [adverb]
- “subsequently; westward; paścāt [word]; after; back.”
- ottarād ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ottarād ← uttarāt ← uttara
- [noun], ablative, singular, masculine
- “northern; following; upper; additional; better; more(a); last; concluding; superior; later(a); uttara [word]; prevailing; future; left; northerly; northerly; higher; second; dominant; excellent; chief(a).”
- adharād ← adharāt ← adhara
- [noun], ablative, singular, masculine
- “lower; adhara [word]; worse.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- purastāt
- [adverb]
- “ahead; eastward; earlier; above; above.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- viśvato ← viśvatas
- [adverb]
- “everywhere; around; about.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- etv ← etu ← i
- [verb], singular, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- arvāṅ ← arvāñc
- [noun], nominative, singular, masculine
- “approaching; facing; less.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dyumnaṃ ← dyumnam ← dyumna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “magnificence.”
- svarvad ← svarvat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “bright; bright.”
- dhehy ← dhehi ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वृषभः वर्षिता ते त्वदीयं शुष्मः बलम् अर्वाङ् अस्मदभिमुखः सन् पश्चात् पश्चिमभागात् आ एतु आगच्छतु । उत्तरात् उत्तरभागात् आ गच्छतु । अधरात् दक्षिणभागाच्चैतु। पुरस्तात् पूर्वभागाच्च आ गच्छतु । विश्वतः सर्वस्माद्दिग्भागात् अभि अस्मानभिलक्ष्य आ समेतु सम्यगागच्छतु । हे इन्द्र त्वं स्वर्वत् सुखयुक्तं द्युम्नं धनम् अस्मे अस्मभ्यं धेहि प्रयच्छ ॥
Wilson
English translation:
“May your invigorating srength come from the west, from the north, from the south, from the east; may it come to us from every quarter; grant us riches combined with felicity.”
Jamison Brereton
Let your unbridled force, a bull, come here from behind, here from above and below, here from in front.
Let it come altogether toward us from all sides. Indra, grant to us
sun-like brilliance.
Griffith
Let thine heroic strength come from behind us, before us, from above us or below us.
From every side may it approach us, Indra. Give us the glory of the realm of splendour.
Geldner
Dieser dein Mut komme wie ein Stier von hinten, von oben, von unten, von vorne, von allen Seiten soll er herkommen. O Indra, verleih uns sonnenhaften Glanz!
Grassmann
Her komme deine Heldenkraft von oben, von unten her, von vorne und von hinten, Von allen Seiten komme nah herbei sie, o Indra, schenk uns glanzbegabten Reichthum.
Elizarenkova
Да придет твой пыл, (подобный) быку, сзади,
Сверху, снизу, спереди,
Да придет он к нам со всех сторон!
О Индра, надели нас небесным блеском!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर सम्पूर्ण जनों को क्या करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) अत्यन्त ऐश्वर्य के करनेवाले ! जैसे (अस्मे) हम लोगों के लिये (पश्चात्) पीछे से (स्वर्वत्) बहुत प्रकार सुख विद्यमान जिसमें उस (द्युम्नम्) प्रकाशस्वरूप यश वा धन को (एतु) प्राप्त हूजिये और (उत्तरात्) बाईं ओर से बहुत प्रकार सुख जिसमें उस प्रकाशस्वरूप यश वा धन को (आ) सब ओर से प्राप्त हूजिये और (अधरात्) नीचे से बहुविध सुखवाले प्रकाशस्वरूप यश वा धन को (आ) सब ओर से प्राप्त हूजिये तथा (विश्वतः) सब ओर से प्रकाशस्वरूप यश वा धन के (आ) सब प्रकार से (अभि, एतु) सम्मुख हूजिये और (अर्वाङ्) नीचे से बहुत सुखवाले सम्पूर्ण प्रकाशस्वरूप यश वा धन को (सम्) उत्तम प्रकार प्राप्त हूजिये तथा (पुरस्तात्) आगे से बहुत प्रकार सुख जिसमें उस प्रकाशस्वरूप यश वा धन को अच्छे प्रकार प्राप्त हूजिये, वैसे (ते) आप का (शुष्मः) उत्तम बलयुक्त (वृषभः) बलिष्ठ (आ) सब ओर से प्राप्त होवे और आप हम लोगों के लिये इसको (धेहि) धारण करिये ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा और प्रजाजनो ! जैसे सब दिशाओं से सम्पूर्ण जनों को सुख और यश प्राप्त होवें, वैसे यत्न का अनुष्ठान करिये ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! यथास्मे पश्चात् स्वर्वद्द्युम्नमेतूत्तरात् स्वर्वद्द्युम्नमैतु। अधरात् र्स्ववद्द्युम्नमैतु विश्वतो द्युम्नमाभ्येतु, अर्वाङ् स्वर्वद् द्युम्नं समेतु पुरस्तात् स्वर्वद्द्युम्नं समेतु तथा ते शुष्मो वृषभ ऐतु। त्वमस्मभ्यमेतद्धेहि ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्सर्वैर्जनैः किं कर्त्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (ते) तव (शुष्मः) उत्तमबलः (वृषभः) बलिष्ठः (एतु) प्राप्नोतु (पश्चात्) (आ) (उत्तरात्) (अधरात्) (आ) (पुरस्तात्) (आ) (विश्वतः) सर्वतः (अभि) (सम्) (एतु) प्राप्नोतु (अर्वाङ्) योऽर्वागञ्चति (इन्द्र) परमैश्वर्यकारक (द्युम्नम्) प्रकाशमयं यशोधनं वा (स्वर्वत्) स्वर्बहुविधं सुखं विद्यते यस्मिंस्तत् (धेहि) (अस्मे) अस्मभ्यम् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजप्रजाजना यथा सर्वाभ्यो दिग्भ्यस्सर्वान्त्सुखकीर्ती प्राप्नुयातां तथा यत्नमातिष्ठत ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा व प्रजाजनहो ! सगळीकडून सर्व लोकांना सुख व यश प्राप्त व्हावे असा प्रयत्न करा. ॥ ९ ॥
10 नृवत्त इन्द्र - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नृ॒वत्त॑ इन्द्र॒ नृत॑माभिरू॒ती वं॑सी॒महि॑ वा॒मं श्रोम॑तेभिः ।
ईक्षे॒ हि वस्व॑ उ॒भय॑स्य राज॒न्धा रत्नं॒ महि॑ स्थू॒रं बृ॒हन्त॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
नृ॒वत्त॑ इन्द्र॒ नृत॑माभिरू॒ती वं॑सी॒महि॑ वा॒मं श्रोम॑तेभिः ।
ईक्षे॒ हि वस्व॑ उ॒भय॑स्य राज॒न्धा रत्नं॒ महि॑ स्थू॒रं बृ॒हन्त॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नृव꣡त् त इन्द्र नृ꣡तमाभिर् ऊती꣡
वंसीम꣡हि · वामं꣡ श्रो꣡मतेभिः
ई꣡क्षे हि꣡ व꣡स्व उभ꣡यस्य राजन्
धा᳐꣡ र꣡त्नम् म꣡हि स्थूर꣡म् बृह꣡न्तम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
nŕ̥tamābhiḥ ← nŕ̥tama- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
nr̥vát ← nr̥vánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ūtī́ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
śrómatebhiḥ ← śrómata- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
vāmám ← vāmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vaṁsīmáhi ← √vanⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
hí ← hí (invariable)
{}
ī́kṣe ← √īś- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
rājan ← rā́jan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ubháyasya ← ubháya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vásvaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
br̥hántam ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhā́ḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rátnam ← rátna- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sthūrám ← sthūrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
नृ॒ऽवत् । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । नृऽत॑माभिः । ऊ॒ती । वं॒सी॒महि॑ । वा॒मम् । श्रोम॑तेभिः ।
ईक्षे॑ । हि । वस्वः॑ । उ॒भय॑स्य । रा॒ज॒न् । धाः । रत्न॑म् । महि॑ । स्थू॒रम् । बृ॒हन्त॑म् ॥
Hellwig Grammar
- nṛvat ← nṛ
- [noun], masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- nṛvat ← vat
- [adverb]
- “equally; like.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- nṛtamābhir ← nṛtamābhiḥ ← nṛtama
- [noun], instrumental, plural, feminine
- ūtī ← ūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- vaṃsīmahi ← van
- [verb], plural, Aorist optative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- vāmaṃ ← vāmam ← vāma
- [noun], accusative, singular, neuter
- śromatebhiḥ ← śromata
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “fame.”
- īkṣe ← īś
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vasva ← vasvaḥ ← vasu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- ubhayasya ← ubhaya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “both(a).”
- rājan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- dhā ← dhāḥ ← dhā
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ratnam ← ratna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- mahi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “great; firm.”
- sthūram ← sthūra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “large; portly; fleshy.”
- bṛhantam ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
सायण-भाष्यम्
नृवत् मनुष्यैः परिचारकजनैर्युक्तं श्रोमतेभिः श्रोतव्यैर्यशोभिः सहितं वामं वननीयं धनं हे इन्द्र ते त्वत्तः नृतमाभिः नेतृतमाभिः ऊती ऊतिभी रक्षाभिः वंसीमहि वयं संभजेमहि । हि यस्मात् कारणात् हे राजन् राजमानेन्द्र त्वम् उभयस्य पार्थिवस्य दिव्यस्य च वस्वः धनस्य ईक्षे ईशिषे तस्मात् कारणात् महि महान्तं स्थूरं विपुलं बृहन्तं गुणैः परिवृढं रत्नं रमणीयं धनम् । अत्र रत्नशब्दः पुल्लिँङ्गः । धाः धेहि ॥
Wilson
English translation:
“We enjoy, Indra, through your guiding protection, desirable affluence along with descendants and reputation; grant us, sovereign, who rule over (earthly and heavenly) riches, vast, desirable and infinite treasures.”
Jamison Brereton
Manfully, with your most manly help, Indra, we would win what is worth winning through your attentions.
Because you are master of both kinds of good, o king, grant a great, substantial, lofty treasure.
Jamison Brereton Notes
The medial 1st pl. s-aor. opt. vaṃsīmáhi contrasts with the active 1st pl. saor. subjunctive váṃsāma in 8c, but the medial optative must have been modeled on the rhyme form maṃsīmáhi in the same metrical position in 7d. The “rest” following vaṃsīmáhi may call attention to the verb by isolating it metrically.
Besides this echo, note also nṛvát, which replicates nṛvát in 1a, and vāmám recalling vāmásya in 5b, while the gen. vásvaḥ is in slight discord with the differently formed gen. vásunaḥ in 5b.
I tr. śrómatebhiḥ as ‘attentions’, that is, the attentive hearing(s) that Indra gives to men’s words. For similar use of śrómata- in a somewhat clearer context see VII.40.5.
The referent of the “both kinds of good[s]” in c is not clear, at least from immediate context. In the very similar passage VII.82.4 īśānā́vásva ubháyasya, it seems to refer to goods belonging to war and peace; similarly in the next hymn, VII.83.5 yuváṃ hí vásva ubháyasya rā́jathaḥ, where a reference to war and peace – or perhaps to the goods of enemies and of allies – is likely. In II.9.5 the referent of ubháyam … vasavyàm is also open-ended, but Renou’s suggestion there that it’s livestock and offspring is perhaps the most satisfactory. In our passage the nearest contrastive pair is jāmī́m̐r ájāmīn “kin and non-kin” in 8c, so perhaps “both kinds of good[s]” refers to the goods belonging to these two groups whom we hope vanquish in battle. Note vṛtrā́ṇy ubháyāni “both kinds of obstacles” in 13c, which Geldner, persuasively, takes as referring to the “kin and non-kin” of 8d. Michael Weiss suggests another possibility: “movable and immovable,” which has a fine Indo-European pedigree.
The acc. obj. phrase in d, rátnam máhi sthūrám bṛhántam, contains an apparent gender clash: rátna- is neut., as is máhi; sthūrám can be either neut. or masc., while bṛhántam must be masc. It is tempting to correlate the two genders with the two kinds of goods in pāda c: a “great treasure” (neut.) and “substantial lofty X” (masc.). This might be possible: sthūrá- bṛhánt- qualifies masc. rayí- in IV.21.4 sthūrásya rāyó bṛható yá ī́śe (and cf. X.156.3 ā́gne sthūráṃ rayím bhara), and bṛhánt- not infrequently modifies rayí- (cf., e.g., VI.6.7). Thus, we could assume an underlying *rayím for the last two adjectives, yielding a tr. “grant a great treasure (and) substantial lofty (wealth).” This might be supported by rāyā́… bṛhatā́in the last pāda of the hymn (13d). Nonetheless, this seems unduly artificial, and I would prefer to assume that at the end of this acc. phrase, encouraged by ambig. sthūrám, bṛhántam has simply taken its accustomed pāda-final place in Triṣṭubh. As reported by Oldenberg (ZDMG 55.325 and Noten), Ludwig suggested substituting (that is, emending) rayím for máhi, a suggestion roundly rejected by Oldenberg, who simply says (Noten) that masc. bṛhántam is construed with neut. rátnam.
Griffith
With most heroic aid from thee, like heroes Indra, may we win wealth by deeds glory.
Thou, King, art Lord of earthly, heavenly treasure: vouchsafe us riches vast, sublime, and lasting.
Geldner
Nach Männerart möchten wir mit deinen mannhaftesten Hilfen durch die Ruhmestaten Gut gewinnen, Indra, denn du verfügst über beiderlei Gut, o König. Gib große, dauerhafte, hohe Belohnung!
Grassmann
Lass, Indra, uns durch männerstärkste Hülfen mannhaften Schatz erlangen, uns erhörend; Denn du besitzest beides Gut, o König; gib grossen Reichthum, festen, aufgehäuften.
Elizarenkova
Подобно (знатным) мужам, о Индра, с твоими самыми мужественными поддержками
Мы бы хотели захватить ценное добро – путями славы!
Ведь ты господствуешь над благом обоего рода, о царь, -
Дай сокровище, великое, прочное, мощное!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को क्या करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) अत्यन्त ऐश्वर्य के देनेवाले (राजन्) विद्या और विनय से प्रकाशमान ! जैसे हम लोग (ते) आपके (नृतमाभिः) अति उत्तम मनुष्य विद्यमान जिनमें उन (ऊती) रक्षण आदिकों से (नृवत्) मनुष्यों के तुल्य (वामम्) प्रशंसा करने योग्य कर्म का (वंसीमहि) विभाग करें और (श्रोमतेभिः) सुनाने योग्य वचनों से (उभयस्य) दोनों राजा और प्रजा में वर्त्तमान (वस्वः) धन का मैं (ईक्षे) दर्शन करता हूँ, वैसे आप (बृहन्तम्) बड़े (महि) आदर करने योग्य (स्थूरम्) स्थिर (रत्नम्) सुन्दर धन को (हि) ही (धाः) धारण करिये ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। राजजनों तथा प्रजाजनों और राजा को चाहिये कि प्रशस्तों से प्रशंसित विद्या और बहुत धन की निरन्तर वृद्धि करें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र राजन् ! यथा वयं ते नृतमाभिरूती नृवद्वामं वंसीमहि श्रोमतेभिरुभयस्य वस्व ईक्षे तथा त्वं बृहन्तम्महि स्थूरं रत्नं हि धाः ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं कर्त्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नृवत्) नृभिस्तुल्यम् (ते) तव (इन्द्र) परमैश्वर्यप्रद (नृतमाभिः) अत्युत्तमा नरो विद्यन्ते यासु ताभिः (ऊती) रक्षादिभिः (वंसीमहि) विभजेम (वामम्) प्रशस्यं कर्म (श्रोमतेभिः) श्रावणीयैर्वचनैः (ईक्षे) पश्यामि (हि) यतः (वस्वः) धनस्य (उभयस्य) राजप्रजास्थस्य (राजन्) विद्याविनयाभ्यां प्रकाशमान (धाः) धेहि (रत्नम्) रमणीयं धनम् (महि) महत्पूजनीयम् (स्थूरम्) स्थिरम् (बृहन्तम्) महान्तम् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। राजप्रजाननै राज्ञा च प्रयत्नैः प्रशंसिता विद्या महती श्रीश्च सततं वर्धनीया ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. राजजनांनी व प्रजाजनांनी तसेच राजाने प्रयत्नपूर्वक प्रशंसित विद्या व धन सतत वाढवावे. ॥ १० ॥
11 मरुत्वन्तं वृषभम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म॒रुत्व॑न्तं वृष॒भं वा॑वृधा॒नमक॑वारिं दि॒व्यं शा॒समिन्द्र॑म् ।
वि॒श्वा॒साह॒मव॑से॒ नूत॑नायो॒ग्रं स॑हो॒दामि॒ह तं हु॑वेम ॥
मूलम् ...{Loading}...
म॒रुत्व॑न्तं वृष॒भं वा॑वृधा॒नमक॑वारिं दि॒व्यं शा॒समिन्द्र॑म् ।
वि॒श्वा॒साह॒मव॑से॒ नूत॑नायो॒ग्रं स॑हो॒दामि॒ह तं हु॑वेम ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
मरु꣡त्वन्तं वृषभं꣡ वावृधान꣡म्
अ꣡कवारिं दिवियं꣡ शास꣡म् इ꣡न्द्रम्
विश्वासा꣡हम् अ꣡वसे नू꣡तनाय
उग्रं꣡ सहोदा꣡म् इह꣡ तं꣡ हुवेम
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
marútvantam ← marútvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vāvr̥dhānám ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
vr̥ṣabhám ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ákavārim ← ákavāri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
divyám ← divyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śāsám ← śāsá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ávase ← ávas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
nū́tanāya ← nū́tana- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
viśvāsā́ham ← viśvāsáh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
huvema ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
ihá ← ihá (invariable)
{}
sahodā́m ← sahodā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ugrám ← ugrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
म॒रुत्व॑न्तम् । वृ॒ष॒भम् । व॒वृ॒धा॒नम् । अक॑वऽअरिम् । दि॒व्यम् । शा॒सम् । इन्द्र॑म् ।
वि॒श्व॒ऽसह॑म् । अव॑से । नूत॑नाय । उ॒ग्रम् । स॒हः॒ऽदाम् । इ॒ह । तम् । हु॒वे॒म॒ ॥
Hellwig Grammar
- marutvantaṃ ← marutvantam ← marutvat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Marut(a).”
- vṛṣabhaṃ ← vṛṣabham ← vṛṣabha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- vāvṛdhānam ← vṛdh
- [verb noun], accusative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- akavāriṃ ← akava
- [noun]
- “perfect.”
- akavāriṃ ← arim ← ari
- [noun], accusative, singular, masculine
- divyaṃ ← divyam ← divya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- śāsam ← śās
- [noun], accusative, singular, masculine
- “śās; command; ruler; commander.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- viśvāsāham ← viśvāsah
- [noun], accusative, singular, masculine
- avase ← avas
- [noun], dative, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- nūtanāyograṃ ← nūtanāya ← nūtana
- [noun], dative, singular, neuter
- “new; fresh; recent; contemporary; present(a); first.”
- nūtanāyograṃ ← ugram ← ugra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- sahodām ← sahaḥ ← sahas
- [noun], neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- sahodām ← dām ← dā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “giving.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- huvema ← hvā
- [verb], plural, Present optative
- “raise; call on; call; summon.”
सायण-भाष्यम्
इह अस्मिन् यज्ञे नूतनाय अभिनवाय अवसे रक्षणाय तं प्रसिद्धम् इन्द्रं हुवेम स्तुमः। आह्वयामो वा । कीदृशम् । मरुत्वन्तं मरुद्भिर्युक्तं वृषभं कामानां वर्षितारं ववृधानं प्रवृद्धम् अकवारिम् अकुत्सितशत्रुं दिव्यं द्योतमानं शासं शासितारं विश्वसहं विश्वस्य लोकस्य अभिभवितारम् उग्रम् ओजस्विनं सहोदां बलप्रदम्।
Wilson
English translation:
“We invoke on this occasion for his present protection, that Indra who is attended by the Maruts; who is the showerer (of benefits); augmenting (in prowess); the unreviled of foes, radiant, ruling, all-subduing, fierce, the giver of strength.”
Jamison Brereton
Him, accompanied by the Maruts, the bull grown strong, not stingy, the heavenly commander—Indra—
the all-conquering, mighty giver of strength—him we would invoke here for present help.
Griffith
The Bull, whose strength hath waxed, whom Maruts follow, free-giving Indra, the Celestial Ruler,
Mighty, all-conquering, the victory-giver, him let us call to grant us new protection.
Geldner
Den erstarkten Bullen in Begleitung der Marutschar, der kein geiziger Herr ist, den himmlischen Gebieter Indra, den Allbezwinger, den gewaltigen Siegverleiher, den wollen wir zu erneutem Beistand hierher rufen.
Grassmann
Den Marutherrscher Indra, den erstarkten, der nimmer geizt, den himmlischen Gebieter, Den Allbesieger, starken Kraftverleiher, ihn rufen wir herbei zu neuer Hülfe.
Elizarenkova
Усилившегося быка, окруженного Марутами,
Нескаредного небесного правителя Индру,
Всепобеждающего, грозного, дающего силу, –
Его мы здесь хотим призвать, чтобы он сейчас помог.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! हम लोग (इह) इस राज्यकर्म में जिसको (नूतनाय) नवीन (अवसे) रक्षण आदि के लिये (मरुत्वन्तम्) श्रेष्ठ मनुष्य विद्यमान जिसके उस (वृषभम्) अतिश्रेष्ठ पूर्ण बलवाले (वावृधानम्) अत्यन्त वृद्धि को प्राप्त होते हुए (अकवारिम्) नहीं विद्यमान हैं शब्द करते हुए शत्रु जिसके उस (दिव्यम्) सुन्दर (शासम्) पक्षपात का त्याग करके शासन करनेवाले (विश्वासाहम्) सम्पूर्ण कष्ट को सहनेवाले (उग्रम्) तेजस्वी (सहोदाम्) बल देनेवाले (इन्द्रम्) शरीर, आत्मा और राजशोभा से अत्यन्त शोभित का (हुवेम) हम स्वीकार करें (तम्) उसका आप लोग भी आह्वान कर स्वीकार कीजिये ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजजनों और प्रजाजनों को चाहिये कि सब के रक्षण के लिये सब से उत्तम गुण, कर्म और स्वभाववाले राजा को स्वीकार करें और वह राजा सब की सम्मति से सत्य, न्याय का निरन्तर आचरण करे ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! वयमिह यं नूतनायाऽवसे मरुत्वन्तं वृषभं वावृधानमकवारिं दिव्यं शासं विश्वासाहमुग्रं सहोदामिन्द्रं हुवेम तं यूयमप्याह्वयत ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुत्वन्तम्) प्रशस्ता मरुतो मनुष्या विद्यन्ते यस्य तम् (वृषभम्) अत्युत्तमं पूर्णबलम् (वावृधानम्) अतिवर्धमानम् (अकवारिम्) न विद्यन्ते कवा शब्दायमाना अरयो यस्य तम् (दिव्यम्) कमनीयम् (शासम्) पक्षपातं विहाय शासनकर्तारम् (इन्द्रम्) शरीरात्मराजश्रिया सुशुम्भमानम् (विश्वासाहम्) यो विश्वं समग्रं कष्टं सहते तम् (अवसे) रक्षणाद्याय (नूतनाय) नवीनाय (उग्रम्) तेजस्विनम् (सहोदाम्) बलप्रदम् (हि) अस्मिन् राज्यकर्मणि (तम्) (हुवेम) स्वीकुर्याम ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजप्रजाजनैः सर्वेषां रक्षणाय सर्वेभ्य उत्तमगुणकर्मस्वभावो राजा मन्तव्यः स च राजा सर्वेषां सम्मत्या सत्यं न्यायं सततं कुर्यात् ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजजन व प्रजाजन यांनी सर्वांचे रक्षण करण्यासाठी सर्वात उत्तम गुण, कर्म, स्वभावाच्या राजाचा स्वीकार करावा व राजानेही सर्वांच्या संमतीने सत्य न्यायाचे सतत आचरण करावे. ॥ ११ ॥
12 जनं वज्रिन्महि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
जनं॑ वज्रि॒न्महि॑ चि॒न्मन्य॑मानमे॒भ्यो नृभ्यो॑ रन्धया॒ येष्वस्मि॑ ।
अधा॒ हि त्वा॑ पृथि॒व्यां शूर॑सातौ॒ हवा॑महे॒ तन॑ये॒ गोष्व॒प्सु ॥
मूलम् ...{Loading}...
जनं॑ वज्रि॒न्महि॑ चि॒न्मन्य॑मानमे॒भ्यो नृभ्यो॑ रन्धया॒ येष्वस्मि॑ ।
अधा॒ हि त्वा॑ पृथि॒व्यां शूर॑सातौ॒ हवा॑महे॒ तन॑ये॒ गोष्व॒प्सु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ज꣡नं वज्रिन् म꣡हि चिन् म꣡न्यमानम्
एभ्यो꣡ नृ꣡भ्यो रन्धया ये꣡षु अ꣡स्मि
अ꣡धा हि꣡ त्वा पृथिव्यां꣡ शू꣡रसातौ
ह꣡वामहे त꣡नये गो꣡षु अप्सु꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cit ← cit (invariable)
{}
jánam ← jána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mányamānam ← √man- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
vajrin ← vajrín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ásmi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ebhyáḥ ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
nŕ̥bhyaḥ ← nár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
randhaya ← √randh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yéṣu ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
ádha ← ádha (invariable)
{}
hí ← hí (invariable)
{}
pr̥thivyā́m ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
śū́rasātau ← śū́rasāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
apsú ← áp- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
góṣu ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
hávāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tánaye ← tánaya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
जन॑म् । व॒ज्रि॒न् । महि॑ । चि॒त् । मन्य॑मानम् । ए॒भ्यः । नृऽभ्यः॑ । र॒न्ध॒य॒ । येषु॑ । अस्मि॑ ।
अध॑ । हि । त्वा॒ । पृ॒थि॒व्याम् । शूर॑ऽसातौ । हवा॑महे । तन॑ये । गोषु॑ । अ॒प्ऽसु ॥
Hellwig Grammar
- janaṃ ← janam ← jana
- [noun], accusative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- vajrin
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- mahi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “great; firm.”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- manyamānam ← man
- [verb noun], accusative, singular
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- ebhyo ← ebhyaḥ ← idam
- [noun], dative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- nṛbhyo ← nṛbhyaḥ ← nṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- randhayā ← randhaya ← randhay ← √radh
- [verb], singular, Present imperative
- “subjugate; hand over.”
- yeṣv ← yeṣu ← yad
- [noun], locative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- asmi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- adhā ← adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- pṛthivyāṃ ← pṛthivyām ← pṛthivī
- [noun], locative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- śūrasātau ← śūrasāti
- [noun], locative, singular, feminine
- havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- tanaye ← tanaya
- [noun], locative, singular, masculine
- “son.”
- goṣv ← goṣu ← go
- [noun], locative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- apsu ← ap
- [noun], locative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
सायण-भाष्यम्
येषु येषां नृणां मध्येऽहम् अस्मि एको भवामि हे वज्रिन् वज्रवन् इन्द्र त्वम् एभ्यो नृभ्य मनुष्येभ्यः महि महदत्यन्तमात्मानं मन्यमानं जनम् । बहुमन्यमानमित्यर्थः । रन्धय वशीकुरु चित् इति पादपूरणः । अध अधुना पृथिव्यां भूम्यां शूरसातौ युद्धे प्रवृत्ते सति तनये पुत्रे निमित्तं च गोषु पशुषु अप्सु उदकेषु च निमित्तेषु हे इन्द्र त्वा द्युलोके स्थितं त्वां हवामहे वयमाह्वयामः ।
Wilson
English translation:
“Wielder of the thunderbolt, humble that man who looks upon himself as the greatest among those men of whom I am; we invoke you now to (ascend) upon the earth at the time of battle, and for (the sake of obtaining) sond and grandsons.”
Jamison Brereton
The person who thinks himself to be ever so great, o mace-bearer— make him subject to these superior men, among whom am I—
for therefore do we summon you at the contest of champions when the earth, lineage, cows, and waters (are at stake).
Jamison Brereton Notes
Note a different kind of gender mismatch in pāda a. Though in the idiom with √man “consider oneself X” / “be considered as X,” X is in the same case as the underlying subject (see, e.g., 7c maṃsīmahi jigīvāṃsaḥ “we could be considered victors”), here it is construed with an adverbial neut. máhi. That this is not necessarily a property of “think oneself great” is shown by I.178.5, VII.98.4 maható mányamānān “… those thinking themselves great,” with acc. pl. matching the subject of the participle.
Griffith
Give up the people who are high and haughty to these men and to me, O Thunder-wielder!
Therefore upon the earth do we invoke thee, where heroes win, for sons and kine and waters.
Geldner
Jedermann, mag er noch so groß sich dünken, mach, du Keulenträger, diesen Herrn untertan, auf deren Seite ich bin; denn darum rufen wir dich im Kampf um Land, um den tapfersten Helden, um leibliche Kinder, um Rinder, um Wasser.
Grassmann
Den Mann, der gross sich dünkt, den überliefre den Männern, Blitzesherr, bei denen ich bin; Denn in dem Kampfe jetzt im Lande rufen wir dich um Kinder, Kühe an und Wasser.
Elizarenkova
О громовержец, даже народ, кажущийся себе очень великим,
Отдай во власть этим мужам, среди которых (и) я!
Ведь поэтому тебя мы зовем в мужественной борьбе
За землю, за продолжение рода, за коров, за воды.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वज्रिन्) अच्छे शस्त्र और अस्त्र के धारण करनेवाले राजन् ! आप (एभ्यः) इन (नृभ्यः) उत्तम प्रकार शिक्षित अग्रणी मनुष्यों के लिये उस (महि) महान् (मन्यमानम्) अभिमान करनेवाले (जनम्) मनुष्य का (रन्धया) नाश करिये और (अधा) इसके अनन्तर (येषु) जिनके निमित्त (शूरसातौ) शूरवीर विभक्त होते हैं जिस संग्राम में उसमें (अस्मि) हूँ उसकी रक्षा कीजिये (हि) जिससे (पृथिव्याम्) विस्तीर्ण भूमि में (गोषु) पृथिवियों वा धनों में और (अप्सु) जलों वा प्राणों में (तनये) सन्तान के लिये जिन (त्वा) आपको (हवामहे) स्वीकार करते हैं, वह आप (चित्) भी हम लोगों का सत्कार कीजिये ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजसम्बन्धी जनो ! जो मिथ्या अभिमान करनेवाला जन श्रेष्ठ पुरुषों को पीड़ा देवे, उसको दण्ड दीजिये और युद्धविद्या से सम्पूर्ण जनों का रक्षण करिये, जिससे भूमि में आप लोगों की प्रशंसा प्रसिद्ध होवे ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वज्रिन् राजंस्त्वमेभ्यो नृभ्यस्तं महि मन्यमानं जनं रन्धयाऽधा येषु शूरसातावहमस्मि तं रक्षा, हि पृथिव्यां गोष्वप्सु तनये यं त्वा हवामहे स त्वं चिदस्मान्त्सत्कुरु ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जनम्) (वज्रिन्) प्रशस्तशस्त्रास्त्रधारिन् (महि) महान्तम् (चित्) अपि (मन्यमानम्) अभिमानिनम् (एभ्यः) (नृभ्यः) सुशिक्षितेभ्यो नायकेभ्यः (रन्धया) हिंसय। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (येषु) (अस्मि) (अधा) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (हि) यतः (त्वा) त्वाम् (पृथिव्याम्) विस्तीर्णायां भूमौ (शूरसातौ) शूराः सनन्ति विभजन्ति यस्मिन्त्संग्रामे तस्मिन् (हवामहे) आदद्महि (तनये) अपत्याय (गोषु) पृथिवीषु धनेषु वा (अप्सु) जलेषु प्राणेषु वा ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजजना यो मिथ्याभिमानी सत्पुरुषान् पीडयेत्तं दण्डयत, युद्धविद्यया सर्वेषां रक्षणं विधत्त यतो भूमौ युष्माकं प्रशंसा प्रसिद्धा भवेत् ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजजनांनो ! जो मिथ्या अभिमान करणारा माणूस श्रेष्ठ पुरुषांना त्रास देत असेल तर त्याला दंड द्या व युद्धविद्येने संपूर्ण लोकांचे रक्षण करा, ज्यामुळे जगात तुमची प्रशंसा व्हावी. ॥ १२ ॥
13 वयं त - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व॒यं त॑ ए॒भिः पु॑रुहूत स॒ख्यैः शत्रोः॑शत्रो॒रुत्त॑र॒ इत्स्या॑म ।
घ्नन्तो॑ वृ॒त्राण्यु॒भया॑नि शूर रा॒या म॑देम बृह॒ता त्वोताः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
व॒यं त॑ ए॒भिः पु॑रुहूत स॒ख्यैः शत्रोः॑शत्रो॒रुत्त॑र॒ इत्स्या॑म ।
घ्नन्तो॑ वृ॒त्राण्यु॒भया॑नि शूर रा॒या म॑देम बृह॒ता त्वोताः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वयं꣡ त एभिः꣡ पुरुहूत सख्यइः꣡
श꣡त्रोः-शत्रोर् उ꣡त्तर इ꣡त् सियाम
घ्न꣡न्तो वृत्रा꣡णि उभ꣡यानि शूर
राया꣡ मदेम बृहता꣡ तुवो꣡ताः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ebhíḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
puruhūta ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sakhyaíḥ ← sakhyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
ít ← ít (invariable)
{}
śátroḥ-śatroḥ ← śátru- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
úttare ← úttara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ghnántaḥ ← √han- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ubháyāni ← ubháya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vr̥trā́ṇi ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
br̥hatā́ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
madema ← √mad- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
rāyā́ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
tvótāḥ ← tvóta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
व॒यम् । ते॒ । ए॒भिः । पु॒रु॒ऽहू॒त॒ । स॒ख्यैः । शत्रोः॑ऽशत्रोः । उत्ऽत॑रे । इत् । स्या॒म॒ ।
घ्नन्तः॑ । वृ॒त्राणि॑ । उ॒भया॑नि । शू॒र॒ । रा॒या । म॒दे॒म॒ । बृ॒ह॒ता । त्वाऽऊ॑ताः ॥
Hellwig Grammar
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- ebhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- puruhūta
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- sakhyaiḥ ← sakhya
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “friendship; aid; company.”
- śatroḥ ← śatru
- [noun], ablative, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- śatror ← śatroḥ ← śatru
- [noun], ablative, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- uttara ← uttare ← uttara
- [noun], nominative, plural, masculine
- “northern; following; upper; additional; better; more(a); last; concluding; superior; later(a); uttara [word]; prevailing; future; left; northerly; northerly; higher; second; dominant; excellent; chief(a).”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- ghnanto ← ghnantaḥ ← han
- [verb noun], nominative, plural
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtrāṇy ← vṛtrāṇi ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- ubhayāni ← ubhaya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “both(a).”
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- rāyā ← rai
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- madema ← mad
- [verb], plural, Present optative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- bṛhatā ← bṛhat
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- tvotāḥ ← tvota
- [noun], nominative, plural, masculine
सायण-भाष्यम्
हे पुरुहूत बहुभिराहूतेन्द्र एभिः प्रसिद्धैः सख्यैः स्तोत्रलक्षणैः सखिकर्मभिः ते त्वया सह वयम् उभयानि जामिरूपाण्यजामिरूपाणि वृत्राणि अमित्राणि घ्नन्तः हिंसन्तः शत्रोःशत्रो सर्वस्माच्छत्रोः उत्तरे इत् स्याम अधिका एव भवेम । हे शूर विक्रान्तेन्द्र त्वोताः वयं त्वया रक्षिताः सन्तः बृहता महता राया धनेन मदेम हृष्यामः ॥ ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“Invoked of many, may we, through these your friendly (praises), ever be superior to successive foes, destroying, oḥ hero, both (classes of) enemies, (kindred or unallied); and may we, protected by you, be happy with abundant riches.”
Jamison Brereton
By these partnerships with you, o much invoked one, might we be higher than each and every rival.
Smashing both kinds of obstacles, o champion, we would be exultant through lofty wealth, when helped by you.
Jamison Brereton Notes
On vṛtrā́ṇy ubháyāni “both kinds of obstacles” see comm. ad vs. 10.
Griffith
Through these thy friendships, God invoked of many! may we be victors over every foeman.
Slaying both kinds of foe, may we, O Hero, be happy, helped by thee, with ample riches.
Geldner
Wir wollen durch diese deine Freundschaftdienste, Vielgerufener, über jeden Feind die Oberhand haben. Beiderlei Feinde schlagend, o Held, wollen wir von dir begünstigt in großem Reichtum schwelgen.
Grassmann
Durch diese deine Freundschaft, vielgerufner, lass Sieger sein uns über alle Hasser, Die beiderseit’gen Feind’, o Held, erschlagend, durch deine Huld an grossem Gut uns labend.
Elizarenkova
С помощью этих твоих проявлений дружбы, о многопризываемый,
Мы хотим быть выше любого врага.
Убивая врагов обоего рода, о герой,
Да возрадуемся мы высокому богатству, поддержанные тобой!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पुरुहूत) बहुतों से प्रशंसित (शूर) वीर राजन् ! (वयम्) हम लोग (ते) आपके (एभिः) इन वर्त्तमान, पहिले कहे गये और उत्तरों से प्रतिपादित (सख्यैः) मित्र के कर्मों से (शत्रोःशत्रोः) शत्रु-शत्रु की सेनाओं का (घ्नन्तः) नाश करते हुए (उत्तरे) विजय के अनन्तर समय में (स्याम) प्रकट होवें और (उभयानि) राजा और प्रजाजन में वर्त्तमान (वृत्राणि) धनों को प्राप्त होकर आपकी (बृहता) बड़ी (राया) राज्यलक्ष्मी से तथा (त्वोताः) आप से पालना किये हुए (इत्) ही (मदेम) आनन्द को प्राप्त होवें ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा और राजप्रजाजन मित्र के सदृश होवें तो सम्पूर्ण शत्रुओं को जीत कर बड़ी राज्यलक्ष्मी से प्रकाशित होवें ॥१३॥ इस सूक्त में इन्द्र, राजा और प्रजाजनों के कृत्य वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह उन्नीसवाँ सूक्त और आठवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पुरुहूत शूर राजन् ! वयं त एभिः सख्यैः शत्रोःशत्रोः सेना घ्नन्त उत्तरे स्यामोभयानि वृत्राणि लब्ध्वा तव बृहता राया त्वोताः सन्त इन्मदेम ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वयम्) (ते) तव (एभिः) वर्तमानैः पूर्वोक्तैरुत्तरप्रतिपादितैः (पुरुहूत) बहुभिः प्रशंसित (सख्यैः) मित्रकर्मभिः (शत्रोःशत्रोः) (उत्तरे) विजयानन्तरसमये (इत्) एव (स्याम) (घ्नन्तः) (वृत्राणि) धनानि (उभयानि) राजप्रजास्थानि (शूर) (राया) राज्यश्रिया (मदेम) आनन्देम (बृहता) महता (त्वोताः) त्वया पालिताः ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि राजा राजप्रजाजनाश्च सुहृद्वत् स्युस्तर्हि सर्वाञ्छत्रून् विजित्य महत्या राजश्रिया प्रकाशेरन्निति ॥१३॥ अत्रेन्द्रराजप्रजाजनकृत्यवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्येकोनविंशं सूक्तमष्टमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जर राजा व प्रजा मित्राप्रमाणे वागले तर सर्व शत्रूंना जिंकून राज्यलक्ष्मी प्राप्त होते. ॥ १३ ॥