सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘पृक्षस्य’ इति सप्तर्चमष्टमं सूक्तं भरद्वाजस्यार्षं वैश्वानराग्निदेवताकम् । आदितः षट् जगत्यः सप्तमी त्रिष्टुप् । तथा चानुक्रान्तं – पृक्षस्यान्त्या त्रिष्टुप्’ इति । चातुर्विंशिकेऽहन्याग्निमारूते इदं सूक्तं वैश्वानरीयनिविद्धानम् । सूत्रितं च-’ पृक्षस्य वृष्णो वृष्ण शर्धाय’ (आश्व. श्रौ. ७. ४) इति । आभिप्लविके पृष्ठ्याभिप्लवषडहयोः पञ्चमेऽहनीदमेव सूक्तं वैश्वानरनिविद्धानम् । सूत्रितं च-’ पृक्षस्य वृष्णो वृष्णे शर्धाय नू चित्सहोजा इत्याग्निमारुतम्’ (आश्व. श्रौ. ७. ७) इति । विषुवत्याग्निमारुत आद्यौ तृचौ स्तोत्रियानुरूपौ । सूत्रितं च - पृक्षस्य वृष्णो अरुषस्य नू सह इति स्तोत्रियानुरूपौ’ (आश्व. श्रौ. ८. ६ ) इति ॥
Jamison Brereton
8 (449)
Agni Vaiśvānara
Bharadvāja Bārhaspatya
7 verses: jagatī, except triṣṭubh 7
Another Vaiśvānara hymn, and the cosmic aspects of Agni (and his double, the Sun), extensively treated in VI.7, are touched upon (vss. 2–3). Verse 1 strongly establishes a sacrificial context, however, which returns in verse 4, relating the primal establishment of the ritual fire. The remaining verses (5–7) beg him for benefits.
The hymn is also structured by a phonetic figure, the constant repetition of ini tial v- (see, e.g., 2c, 3a, 3c, all beginning with the preverb ví), indexing the epithet vaiśvānara, a form of which occurs in every verse but 5.
Jamison Brereton Notes
Agni Vaiśvānara This hymn, like the last, is dedicated to Agni Vaiśvānara and has a form of this epithet in every vs. but 5, always pāda-initial as in VI.7. However, the hymn is somewhat different from VI.7. In that hymn Agni Vaiśvānara was distinct from and dominated the sun (see esp. VI.7.5-6) until the last vs., while in this hymn the usual identification of Agni Vaiśvānara and the sun is in evidence. See esp. vs. 2. As noted in the published introduction, the hymn is also heavy with initial v’s, esp. in the earlier parts of the hymn, which index the epithet. Note esp. the three hemistichs that begin with the preverb ví (2c, 3a, 3c), as well as 1ab … vṛ́ṣnaḥ … vocaṃ vidáthā …, 2ab … vyòmani, vratā́ni … vratapā́…, 3cd … avartayad, vaiśvānaró víśvam … vṛ́ṣṇyam.
01 पृक्षस्य वृष्णो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पृक्ष᳓स्य वृ᳓ष्णो अरुष᳓स्य नू᳓ स᳓हः
प्र᳓ नु᳓ वोचं विद᳓था जात᳓वेदसः
वैश्वानरा᳓य मति᳓र् न᳓व्यसी शु᳓चिः
सो᳓म इव पवते चा᳓रुर् अग्न᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
पृ॒क्षस्य॒ वृष्णो॑ अरु॒षस्य॒ नू सहः॒ प्र नु वो॑चं वि॒दथा॑ जा॒तवे॑दसः ।
वै॒श्वा॒न॒राय॑ म॒तिर्नव्य॑सी॒ शुचिः॒ सोम॑ इव पवते॒ चारु॑र॒ग्नये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
पृक्ष᳓स्य वृ᳓ष्णो अरुष᳓स्य नू᳓ स᳓हः
प्र᳓ नु᳓ वोचं विद᳓था जात᳓वेदसः
वैश्वानरा᳓य मति᳓र् न᳓व्यसी शु᳓चिः
सो᳓म इव पवते चा᳓रुर् अग्न᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aruṣásya ← aruṣá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nú ← nú (invariable)
pr̥kṣásya ← pr̥kṣá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sáhaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vŕ̥ṣṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
jātávedasaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nú ← nú (invariable)
prá ← prá (invariable)
vidáthā ← vidátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vocam ← √vac- (root)
{number:SG, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
matíḥ ← matí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
návyasī ← návyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śúciḥ ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vaiśvānarā́ya ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
agnáye ← agní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
cā́ruḥ ← cā́ru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
iva ← iva (invariable)
pavate ← √pū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
पृ॒क्षस्य॑ । वृष्णः॑ । अ॒रु॒षस्य॑ । नु । सहः॑ । प्र । नु । वो॒च॒म् । वि॒दथा॑ । जा॒तऽवे॑दसः ।
वै॒श्वा॒न॒राय॑ । म॒तिः । नव्य॑सी । शुचिः॑ । सोमः॑ऽइव । प॒व॒ते॒ । चारुः॑ । अ॒ग्नये॑ ॥
Hellwig Grammar
- pṛkṣasya ← pṛkṣa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “strong; full of life.”
- vṛṣṇo ← vṛṣṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- aruṣasya ← aruṣa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “red; red.”
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- sahaḥ ← sahas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- vocaṃ ← vocam ← vac
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- vidathā ← vidatha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- jātavedasaḥ ← jātavedas
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- vaiśvānarāya ← vaiśvānara
- [noun], dative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- matir ← matiḥ ← mati
- [noun], nominative, singular, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- navyasī ← navīyas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “new; fresh; up-to-the-minute.”
- śuciḥ ← śuci
- [noun], nominative, singular, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- soma ← somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- pavate ← pū
- [verb], singular, Present indikative
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- cārur ← cāruḥ ← cāru
- [noun], nominative, singular, feminine
- “pleasant; beautiful; beloved; agreeable; cāru [word].”
- agnaye ← agni
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
सायण-भाष्यम्
पृक्षस्य संपृक्तस्य व्याप्तस्य । यद्वा । पृक्षं हविर्लक्षणमन्नम् । तद्वतः । वृष्णः कामानां वर्षितुः अरुषस्य आरोचमानस्य जातवेदसः जातानां वेदितुर्वैश्वानराग्नेः सहः बलमभिभवनसमर्थं विदथा विदथे यज्ञे नु क्षिप्रं प्र वोचं प्रब्रवीमि । प्रकर्षेण स्तौमीत्यर्थः । एको नुशब्दः पूरकः । नव्यसी नवतरा शुचिः निर्मला यद्वा स्तोतॄणां शोधयित्री चारुः शोभना मतिः मननीया स्तुतिश्चास्मै वैश्वानराय अग्नये पवते । मत्सकाशात् स्रवति । स्वयमेव निर्गच्छतीत्यर्थः । सोमइव। यथा सोमो दशापवित्रात् स्रवति तद्वत् ॥
मानसतरङ्गिणीकृत्
In this assembly of sages I will proclaim the greatness of the red-spotted (the red destructive) bull jAtavedas.
A pure and new mantra flows to vaishvAnara,
like the purified tasty soma for agni.
Wilson
English translation:
“I commemorate promptly at the holy ceremony the might of the all-pervading jātavaedasa, the showerer, the radiant; new, pure, and graceful praise issues (from me) like the soma juice (from the filter), to Agni vaiśvānara.”
Jamison Brereton
Of the fortifying bull, flame-red, I now proclaim the might, proclaim the rites of Jātavedas.
For Vaiśvānara a newer thought purifies itself, gleaming like soma,
(a thought) dear to Agni.
Jamison Brereton Notes
On pṛ̥kṣá- see comm. ad II.34.3.
Griffith
AT Jatavedas’ holy gathering I will tell aloud the conquering might of the swift red-hued Steer.
A pure and fresher hymn flows to Vaisvanara, even as for Agni lovely Soma is made pure.
Geldner
Des starken rötlichen Bullen Gewalt will ich jetzo und die Weisheit des Jatavedas verkünden. Für Vaisvanara wird das neueste Gedicht so rein wie Soma geklärt, ein schönes für Agni.
Grassmann
Des feuerfarbnen, starken Rosses Kraft will ich, des Wesenkenners Opferfeste preisen nun, Dem Männerhorte strömt das neuste Preisgebet, wie heller Soma, das dem Agni theuer ist.
Elizarenkova
Я хочу сейчас провозгласить силу крепкого
Рыжего быка (и) жертвенные раздачи Джатаведаса.
Для Вайшванары самая новая светлая молитва
Очищается, словно сома, молитва, приятная для Агни.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सात ऋचावाले आठवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अब मनुष्यों को क्या जान कर क्या उपदेश करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जिस (पृक्षस्य) सर्वत्र सम्बद्ध अर्थात् संयुक्त (अरुषस्य) नहीं हिंसा करने और (वृष्णः) सेचन करनेवाले (जातवेदसः) उत्पन्न हुओं में विद्यमान के (सहः) बलका (नु) शीघ्र (प्र, वोचम्) उपदेश देऊँ और (विदथा) विज्ञानों का (नू) शीघ्र उपदेश देऊँ और जिसकी (सोमइव) सोमलता जैसे वैसे (नव्यसी) अत्यन्त नवीन (शुचिः) पवित्र (चारुः) सुन्दर (मतिः) बुद्धि (पवते) पवित्र होती है उस (वैश्वानराय) सम्पूर्ण विश्व के प्रकाशक (अग्नये) विद्वान् जन के लिये बुद्धि को धारण करूँ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जिन मनुष्यों की सोमलतारूप ओषधि के सदृश पवित्र करनेवाली बुद्धि, अतुल बल और अग्निविद्या होती है, वे ही आनन्दित होते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यस्य पृक्षस्यारुषस्य वृष्णो जातवेदसः सहो नू प्र वोचं विदथा नु प्रवोचं यस्य सोमइव नव्यसी शुचिश्चारुर्मतिः पवते तस्मै वैश्वानरायाऽग्नये प्रज्ञां धरेयम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मनुष्यैः किं विज्ञाय किमुपदेष्टव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृक्षस्य) सर्वत्र सम्बद्धस्य सम्पृक्तस्य (वृष्णः) सेचकस्य (अरुषस्य) अहिंसकस्य (नूः) सद्यः। अत्र ऋचि तुनुघेति दीर्घः। (सहः) बलम् (प्र) (नु) क्षिप्रम् (वोचम्) उपदिशेयम् (विदथा) विज्ञानानि (जातवेदसः) जातेषु विद्यमानस्य (वैश्वानराय) सर्वस्य विश्वस्य प्रकाशकाय (मतिः) प्रज्ञा (नव्यसी) अतिशयेन नवीना (शुचिः) पवित्रा (सोमइव) सोमलतेव (पवते) पवित्रा भवति (चारुः) सुन्दरा (अग्नये) विदुषे ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । येषां मनुष्याणां सोमौषधिवत्पवित्रकरी प्रज्ञाऽतुलं बलमग्निविद्या च भवति त एवाऽऽनन्दन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्या व विनयाने प्रकाशित विद्वान, सूर्य व राजा इत्यादींच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. ज्या माणसांजवळ सोमलतारूपी औषधीप्रमाणे पवित्र करणारी बुद्धी, अत्यंत बल व अग्निविद्या असते, ती आनंदी असतात. ॥ १ ॥
02 स जायमानः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ जा᳓यमानः परमे᳓ वि᳓ओमनि
व्रता᳓नि अग्नि᳓र् व्रतपा᳓ अरक्षत
वि᳓ अन्त᳓रिक्षम् अमिमीत सुक्र᳓तुर्
वैश्वानरो᳓ महिना᳓ ना᳓कम् अस्पृशत्
मूलम् ...{Loading}...
स जाय॑मानः पर॒मे व्यो॑मनि व्र॒तान्य॒ग्निर्व्र॑त॒पा अ॑रक्षत ।
व्य१॒॑न्तरि॑क्षममिमीत सु॒क्रतु॑र्वैश्वान॒रो म॑हि॒ना नाक॑मस्पृशत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स᳓ जा᳓यमानः परमे᳓ वि᳓ओमनि
व्रता᳓नि अग्नि᳓र् व्रतपा᳓ अरक्षत
वि᳓ अन्त᳓रिक्षम् अमिमीत सुक्र᳓तुर्
वैश्वानरो᳓ महिना᳓ ना᳓कम् अस्पृशत्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
genre M
Morph
jā́yamānaḥ ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
paramé ← paramá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vyòmani ← vyòman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arakṣata ← √rakṣⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
vratā́ni ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vratapā́ḥ ← vratapā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
amimīta ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
antárikṣam ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sukrátuḥ ← sukrátu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
aspr̥śat ← √spr̥ś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mahinā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
nā́kam ← nā́ka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaiśvānaráḥ ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । जाय॑मानः । प॒र॒मे । विऽओ॑मनि । व्र॒तानि॑ । अ॒ग्निः । व्र॒त॒ऽपाः । अ॒र॒क्ष॒त॒ ।
वि । अ॒न्तरि॑क्षम् । अ॒मि॒मी॒त॒ । सु॒ऽक्रतुः॑ । वै॒श्वा॒न॒रः । म॒हि॒ना । नाक॑म् । अ॒स्पृ॒श॒त् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- jāyamānaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- parame ← parama
- [noun], locative, singular, masculine
- “extreme; best; excellent; highest; highest; devoted(p); maximal; distant; parama [word]; very; farthermost.”
- vyomani ← vyoman
- [noun], locative, singular, masculine
- “abhra; sky; ākāśa; Svarga; Vyoman.”
- vratāny ← vratāni ← vrata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vratapā ← vrata
- [noun], neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- vratapā ← pāḥ ← pā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “protecting.”
- arakṣata ← rakṣ
- [verb], singular, Imperfect
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- antarikṣam ← antarikṣa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- amimīta ← mā
- [verb], singular, Imperfect
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- sukratur ← sukratuḥ ← sukratu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wise.”
- vaiśvānaro ← vaiśvānaraḥ ← vaiśvānara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- mahinā ← mahina
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness; enormousness.”
- nākam ← nāka
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sky; celestial sphere; Svarga; nāka [word].”
- aspṛśat ← spṛś
- [verb], singular, Imperfect
- “touch; enter (a state); reach; touch.”
सायण-भाष्यम्
सः वैश्वानरः अग्निः व्रतपाः व्रतस्य पालकः परमे उत्कृष्टे व्योमनि व्योम्न्याकाशे जायमानः सूर्यात्मना प्रादुर्भवन् व्रतानि कर्माणि लौकिकानि वैदिकानि च अरक्षत रक्षति । अन्तरिक्षं च वि अमिमीत । एतदुपलक्षितांस्त्रीन् लोकान्निर्मितवान् । तथा सुक्रतुः शोभनकर्मा वैश्वानरः अग्निः महिना स्वमहिम्ना तेजसा नाकं द्युलोकम् अस्पृशत् स्पृशति स्म ॥
Wilson
English translation:
“That Agni who, as soon as born in the highest heaven, the protector of sacred rites, protects the pious acts (of men), he has made he manifold firmament; vaiśvānara, the performer of good deeds, has attained heaven by his greatness.”
Jamison Brereton
(Even?) while being born in the highest distant heaven, Agni, as protector of commandments [=Varuṇa], guarded the commandments.
He, the very effective one, measured out the midspace; Vaiśvānara
touched the vault with his greatness.
Jamison Brereton Notes
Here Agni Vaiśvānara is “being born in highest distant heaven” (jā́yamanaḥ paramé vyòmani), presumably in the form of the sun, in contrast to VI.7.5 with the same participle but a different location: jā́yamānaḥ pitrór upásthe “being born in the lap of your parents,” usually a kenning for the ritual kindling sticks, so that VI.7.5 refers to the kindling of the ritual fire. In that vs. Agni found the sun (“beacon of the days”), which was therefore distinct from him, and in the next vs. (VI.7.6) the backs of heaven were measured out by the sun as an organ – the eye – of Agni Vaiśvānara (vaiśvānarásya vímitāni cákṣasā, sā́nūni diváḥ). Only in the last vs. of that hymn, VI.7.7, did Agni Vaiśvānara himself measure out the cosmos and take on his usual solar aspect. The two pādas VI.7.7a (ví yó rájāṃsy ámimīta sukrátuḥ) and our VI.8.2c (vy àntarikṣam amimīta sukrátuḥ) are almost identical, but the former represents the resolution of the disjunction between Agni Vaiśvānara and the sun, while no such disjunction is found in our hymn.
Griffith
That Agni, when in loftiest heaven he sprang to life, Guardian of Holy Laws, kept and observed them well.
Exceeding wise, he measured out the firmament. Vaisvanara attained to heaven by mightiness.
Geldner
Im höchsten Himmel geboren wachte Agni über die Opferregeln als ihr Hüter. Der Klugsinnige maß den Luftraum aus, Vaisvanara reichte mit seiner Größe bis zum Himmel.
Grassmann
Geboren, Agni, in dem höchsten Himmelsraum, Gesetzes Hüter schirmte die Gesetze er, Durchmass mit schöner Wirksamkeit den Raum der Luft; des Männerhortes Grösse stieg zum Himmel an.
Elizarenkova
Рождаясь на высшем небе, этот
Агни, хранитель заветов, защитил заветы.
Обладая прекрасной силой духа, он измерил воздушное пространство,
Вайшванара своим величием коснулся небосвода.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को क्या करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् जनो ! आप लोगों को जो (व्रतपाः) कर्म्मों की रक्षा करनेवाला (अग्निः) अग्नि (परमे) श्रेष्ठ और (व्योमनि) आकाश के सदृश व्यापक परमेश्वर में (जायमानः) उत्पन्न होता हुआ (व्रतानि) सत्यभाषण आदि कर्म्मों की (अरक्षत) रक्षा करता तथा (अन्तरिक्षम्) जल की (वि) विशेष करके (अमिमीत) रक्षा करता और (सुक्रतुः) अच्छे कर्म्मोंवाला (वैश्वानरः) सम्पूर्ण मनुष्यों में प्रकाशमान होता हुआ (महिना) महत्त्व से (नाकम्) दुःखरहित का (अस्पृशत्) स्पर्श करता है (सः) वह जानने योग्य है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिस परमेश्वर ने अपने में सूर्य्य आदि लोकों के निर्म्माण से सब का उपकार किया, उसके सत्य कर्म्मों का अनुष्ठान करके उपासना करो अर्थात् उसी का भजन करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! युष्माभिर्यो व्रतपा अग्निः परमे व्योमनि जायमानो व्रतान्यरक्षतान्तरिक्षं व्यमिमीत सुक्रतुर्वैश्वानरो महिना नाकमस्पृशत् स वेदितव्यः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं कर्त्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) सूर्य्यरूपेण (जायमानः) उत्पद्यमानः (परमे) प्रकृष्टे (व्योमनि) व्योमवद्व्यापके (व्रतानि) सत्यभाषणादीनि कर्म्माणि (अग्निः) पावकः (व्रतपाः) यो व्रतानि कर्म्माणि रक्षति सः (अरक्षत) रक्षति (वि) (अन्तरिक्षम्) उदकम् (अमिमीत) रचयति (सुक्रतुः) शोभनकर्म्मा (वैश्वानरः) विश्वेषु नरेषु प्रकाशमानः (महिना) महत्त्वेन (नाकम्) अविद्यमानदुःखम् (अस्पृशत्) स्पृशति ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! येन परमेश्वरेण स्वस्मिन् सूर्य्यादिलोकनिर्म्माणेन सर्वेषामुपकारः कृतस्तस्य सत्यानि कर्म्माण्यनुष्ठायोपासनां कुर्वन्तु ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! ज्या परमेश्वराने स्वतःमध्ये सूर्य इत्यादी गोलांना निर्माण करून सर्वांवर उपकार केलेला आहे, त्याच्या सत्यकर्माचे अनुष्ठान करून उपासना करा. ॥ २ ॥
03 व्यस्तभ्नाद्रोदसी मित्रो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ अस्तभ्नाद् रो᳓दसी मित्रो᳓ अ᳓द्भुतो
अन्तर्वा᳓वद् अकृणोज् ज्यो᳓तिषा त᳓मः
वि᳓ च᳓र्मणीव धिष᳓णे अवर्तयद्
वैश्वानरो᳓ वि᳓श्वम् अधत्त वृ᳓ष्णियम्
मूलम् ...{Loading}...
व्य॑स्तभ्ना॒द्रोद॑सी मि॒त्रो अद्भु॑तोऽन्त॒र्वाव॑दकृणो॒ज्ज्योति॑षा॒ तमः॑ ।
वि चर्म॑णीव धि॒षणे॑ अवर्तयद्वैश्वान॒रो विश्व॑मधत्त॒ वृष्ण्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
वि᳓ अस्तभ्नाद् रो᳓दसी मित्रो᳓ अ᳓द्भुतो
अन्तर्वा᳓वद् अकृणोज् ज्यो᳓तिषा त᳓मः
वि᳓ च᳓र्मणीव धिष᳓णे अवर्तयद्
वैश्वानरो᳓ वि᳓श्वम् अधत्त वृ᳓ष्णियम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádbhutaḥ ← ádbhuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
astabhnāt ← √stambhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ví ← ví (invariable)
akr̥ṇot ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
antarvā́vat ← antarvā́vat (invariable)
jyótiṣā ← jyótis- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
támaḥ ← támas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
avartayat ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
cármaṇī ← cárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:DU}
dhiṣáṇe ← dhiṣáṇā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
iva ← iva (invariable)
ví ← ví (invariable)
adhatta ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
vaiśvānaráḥ ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣṇyam ← vŕ̥ṣṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
वि । अ॒स्त॒भ्ना॒त् । रोद॑सी॒ इति॑ । मि॒त्रः । अद्भु॑तः । अ॒न्तः॒ऽवाव॑त् । अ॒कृ॒णो॒त् । ज्योति॑षा । तमः॑ ।
वि । चर्म॑णी इ॒वेति॒ चर्म॑णीऽइव । धि॒षणे॒ इति॑ । अ॒व॒र्त॒य॒त् । वै॒श्वा॒न॒रः । विश्व॑म् । अ॒ध॒त्त॒ । वृष्ण्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- astabhnād ← astabhnāt ← stambh
- [verb], singular, Imperfect
- “paralyze; stiffen; fixate; fixate; stambh; rear; stop; strengthen; constipate.”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- adbhuto ← adbhutaḥ ← adbhuta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “extraordinary; amazing; supernatural.”
- ’ntarvāvad ← antarvāvat
- [adverb]
- akṛṇoj ← akṛṇot ← kṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- jyotiṣā ← jyotis
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- tamaḥ ← tamas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- carmaṇīva ← carmaṇī ← carman
- [noun], accusative, dual, neuter
- “leather; hide; shield; skin; carman [word]; carman; hide.”
- carmaṇīva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- dhiṣaṇe ← dhiṣaṇā
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth.”
- avartayad ← avartayat ← vartay ← √vṛt
- [verb], singular, Imperfect
- “pound; tell; exist; bring; spill; mix; survive; melt; roll; explain; perform; turn; chop; sustain; spend; roll up; produce.”
- vaiśvānaro ← vaiśvānaraḥ ← vaiśvānara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- adhatta ← dhā
- [verb], singular, Imperfect
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- vṛṣṇyam ← vṛṣṇya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manfulness; virility.”
सायण-भाष्यम्
मित्रः मित्रभूतः सर्वेषाम् अद्भुतः महान् आश्चर्यभूतो वा वैश्वानरोऽग्निः रोदसी द्यावापृथिव्यौ व्यस्तभ्नात् विशेषेण स्तम्भितवान् । यथाधो न पततस्तथा स्वकीयदेशे स्थापितवानित्यर्थः । तथा ज्योतिषा तेजसा तमः अन्धकारं च अन्तर्वावत् अन्तर्हितं तिरोहितम् अकृणोत् अकरोत् । वावदिति वातेर्गतिकर्मणो यङ्लुगन्तस्य रूपम् । अपि च धिषणे धारयित्र्यौ द्यावापृथिव्यौ चर्मणीव यथा पशोर्विशसिता द्वे चर्मणी शोषणार्थं प्रसारयति तथा वि अवर्तयत् विवृते विस्तृते अकरोत् । किं बहुना वैश्वानरः अयमग्निः विश्वं सर्वं वृष्ण्यं वीर्यम् अधत्त धत्ते धारयति ॥
Wilson
English translation:
“The friend (of all), the wonderful (agni), has upheld heaven and earth; he has hidden darkness within light; he has spread out the two sustaining (worlds, heaven and earth), like two skins; vaiśvānara comprehends all (creaive) energy.”
Jamison Brereton
He propped apart the two world-halves, as unerring envoy [/Mitra]. He made the darkness pregnant with light.
He rolled out the two Holy Places [=world-halves] like skins. Vaiśvānara assumed all bullish power.
Jamison Brereton Notes
The cosmogonic activities of Agni Vaiśvānara continue here, but I would argue that they are instances of the daily creation of the cosmos by the light of the sun. The propping apart of the two world halves refers to the visual separation of earth and sky at the horizon at first light, and the rolling out of the two skins is a similar image, of the full extent of earth and sky revealed to sight at that time.
It is not entirely clear why Agni Vaiśvānara is called an “unerring ally” (mitró ábhutaḥ; see the identical phrase in I.94.13 and similar I.77.3 mitró ná bhūd ádbhutasya rathī ́ ḥ). Agni is of course regularly identified as an ally (mitrá-) and is compared to Mitra because of his role as go-between between gods and men; in this particular case the sun’s role as the most visible of the gods and the heavenly being most clearly engaged with human life may have elicited this description. The covert presence of Mitra here may also play off the covert presence of Varuṇa in 2b, in the phrase vratā́ni … vratapā́arakṣata “as protector of vratas, he guarded the vratas: vratás are Varuṇa’s special province, although curiously Varuṇa is never called vratapā́- in the RV.
The interpr. of pāda b is disputed because of disagreement about the sense and formation of antarvā́vat (also found in I.40.7). Geldner tr. the pāda as “er zerteilte die dazwischenliegende Finsternis durch das Licht” (almost identically also Oberlies Relig. I.191), presumably with the ‘between’ sense of antár nominalized with the complex suffix -vā́-vant-. Renou denies that the formation has a complex (or duplicate) suffix but rather considers it an imitation of arvāvát ‘nearby’, despite the difference in accent, and renders the word (in his note) as “un domaine intérieur (= invisible).” His tr. of the pāda is “il a fait que les ténèbres (devinssent) par la lumière un domaine-cachée.” So, he takes antár in the meaning ‘within’, but the further morphological analysis is unclear. Oldenberg (ad I.40.7) also sees the ‘within’ sense of antár here, but with a more plausible interpr. of the suffixal material — with the whole meaning ‘inhaltsvoll’ (that is, ‘having [something] within’). He also considers it is entirely or roughly synonymous with antárvant-. (Both of these views are also found in AIG II.2.893, and the whole is laid out with admirable clarity by Schmidt [Bṛhaspati und Indra 102]. Both AiG and Schmidt explain -vā́-vant- as pleonastic+++(=redundant)+++.) The second observation seems to me the most important clue: antárvant- is in fact only attested in the fem. antárvatī- (III.55.5, X.91.6) in the meaning ‘pregnant’. In both I.40.7 and our passage here the ‘pregnant’ sense is used metaphorically of non-females (kṣáya- ‘dwelling place’ in the former, támas- ‘darkness’ in the latter). (So also Schmidt; AiG doesn’t go quite this far.) One could speculate that the pleonastic+++(=redundant)+++ suffix is used because a non-fem. antárvant- would seem distinctly odd, and the addition of a second suffix attenuated this oddness. In our case, the antarvā́vat can directly modify neut. támaḥ; in I.40.7, since kṣáya- is masc., the connection is less direct. See comm. ad loc. In our passage this interpr. produces a striking image, of the darkness of night swelling with light as day breaks.
Griffith
Wonderful Mitra propped the heaven and earth apart, and covered and concealed
the darkness with his light.
He made the two bowls part asunder like two skins. Vaisvanara put forth all his creative power.
Geldner
Er stemmte beide Welthälften auseinander, der heimliche Mitra, er zerteilte die dazwischenliegende Finsternis durch das Licht. Die beiden Welten rollte er wie Felle auseinander, Vaisvanara eignete sich die volle Bullenstärke an.
Grassmann
Den Himmel stützte und die Erd’ er wunderbar, der Freund, und hüllte durch das Licht das Dunkel ein; Die beiden Welten wie zwei Decken trennte er; der Menschenhort erlangte alle Heldenkraft.
Elizarenkova
Он укрепил врозь два мира, (подобный) Митре, удивительный.
С помощью света он сделал мрак заключенным внутри.
Два мира он развернул, как две шкуры.
Вайшванара взял себе всю мужскую силу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर सूर्य्य कैसा है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (अद्भुतः) आश्चर्यजनक गुण, कर्म और स्वभाववाला (मित्रः) सब के मित्र के समान वर्त्तमान (वैश्वानरः) संपूर्ण मनुष्यों में विराजमान सूर्य्य (रोदसी) अन्तरिक्ष और पृथिवी को (वि, अस्तभ्नात्) धारण करता तथा (ज्योतिषा) प्रकाश से (तमः) रात्रि को (अकृणोत्) करता (अन्तर्वावत्) अन्तः अर्थात् ब्रह्माण्ड के भीतर अत्यन्त चलता (चर्म्मणीव) जैसे चर्म में रोम धारण किये गये, वैसे (धिषणे) सब के धारण करनेवालियों को (वि, अवर्त्तयत्) विशेष करके वर्ताता (वृष्ण्यम्) वृषों में उत्पन्न वा श्रेष्ठ (विश्वम्) सम्पूर्ण जगत् को (अधत्त) धारण करता है, उसको तुम लोग प्रयोग करो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमावाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं । हे मनुष्यो ! जो जगदीश्वर से बनाया गया यह सूर्य्य चर्म्म रोगों को, वैसे आकर्षण से लोकों को धारण करता है तथा नियम से चलाता और चलता है, वही जगत् के उपकार के लिये समर्थ होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! योऽद्भुतो मित्रो वैश्वानरः सूर्यो रोदसी व्यस्तभ्नाज्ज्योतिषा तमोऽकृणोदन्तर्वावच्चर्म्मणीव धिषणे व्यवर्त्तयद् वृष्ण्यं विश्वमधत्त तं यूयं सम्प्रयुङ्ध्वम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सूर्य्यः कीदृशोऽस्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वि) (अस्तभ्नात्) स्तभ्नाति धरति (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (मित्रः) सर्वस्य सुहृदिव (अद्भुतः) आश्चर्य्यगुणकर्म्मस्वभावः (अन्तर्वावत्) यो अन्तर्भृशं वाति गच्छति (अकृणोत्) करोति (ज्योतिषा) प्रकाशेन (तमः) रात्रिम् (वि) (चर्म्मणीव) यथा चर्म्मणि लोमानि धृतानि (धिषणे) सर्वस्य धारिके (अवर्त्तयत्) वर्त्तयति (वैश्वानरः) विश्वेषु नरेषु विराजमानः (विश्वम्) सर्वं जगत् (अधत्त) धरति (वृष्ण्यम्) वृषसु भवं साधुं वा ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । हे मनुष्या ! यो जगदीश्वरनिर्मितोऽयं सूर्यश्चर्मलोमानीवाऽऽकर्षणेन लोकान् धरति नियमेन चालयति स्वयं चलति स एव जगदुपकाराय प्रभवति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. त्वचा जशी रोमांना आकर्षित करून धारण करते तसे जगदीश्वराकडून निर्माण झालेला सूर्य गोलांना आकर्षित करतो व धारण करतो. तसेच नियमाने चालतो, चालवितो. तो जगावर उपकार करण्यासाठी समर्थ असतो. ॥ ३ ॥
04 अपामुपस्थे महिषा - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अपा᳓म् उप᳓स्थे महिषा᳓ अगृभ्णत
वि᳓शो रा᳓जानम् उ᳓प तस्थुर् ऋग्मि᳓यम्
आ᳓ दूतो᳓ अग्नि᳓म् अभरद् विव᳓स्वतो
वैश्वानर᳓म् मातरि᳓श्वा पराव᳓तः
मूलम् ...{Loading}...
अ॒पामु॒पस्थे॑ महि॒षा अ॑गृभ्णत॒ विशो॒ राजा॑न॒मुप॑ तस्थुरृ॒ग्मिय॑म् ।
आ दू॒तो अ॒ग्निम॑भरद्वि॒वस्व॑तो वैश्वान॒रं मा॑त॒रिश्वा॑ परा॒वतः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अपा᳓म् उप᳓स्थे महिषा᳓ अगृभ्णत
वि᳓शो रा᳓जानम् उ᳓प तस्थुर् ऋग्मि᳓यम्
आ᳓ दूतो᳓ अग्नि᳓म् अभरद् विव᳓स्वतो
वैश्वानर᳓म् मातरि᳓श्वा पराव᳓तः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agr̥bhṇata ← √gr̥bhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
mahiṣā́ḥ ← mahiṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
upásthe ← upástha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
rā́jānam ← rā́jan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥gmíyam ← r̥gmíya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tasthuḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
víśaḥ ← víś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
abharat ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dūtáḥ ← dūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vivásvataḥ ← vivásvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mātaríśvā ← mātaríśvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
parāvátaḥ ← parāvát- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
vaiśvānarám ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒पाम् । उ॒पऽस्थे॑ । म॒हि॒षाः । अ॒गृ॒भ्ण॒त॒ । विशः॑ । राजा॑नम् । उप॑ । त॒स्थुः॒ । ऋ॒ग्मिय॑म् ।
आ । दू॒तः । अ॒ग्निम् । अ॒भ॒र॒त् । वि॒वस्व॑तः । वै॒श्वा॒न॒रम् । मा॒त॒रिश्वा॑ । प॒रा॒ऽवतः॑ ॥
Hellwig Grammar
- apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- upasthe ← upastha
- [noun], locative, singular, neuter
- “genitalia; lap; sexual desire; anus.”
- mahiṣā ← mahiṣāḥ ← mahiṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Old World buffalo; Mahiṣa; Mahiṣa.”
- agṛbhṇata ← grah
- [verb], plural, Imperfect
- “take; grasp; take out; extract; perceive; pick; assume; include; accept; understand; use; learn; possess; keep; choose; accept; afflict; suck; paralyze; mention; mistake; eat; wear; embrace; fill into; capture; eclipse; get; collect; hand down; marry; heed; touch.”
- viśo ← viśaḥ ← viś
- [noun], nominative, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- rājānam ← rājan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- tasthur ← tasthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- ṛgmiyam ← ṛgmiya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “applaudable.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- dūto ← dūtaḥ ← dūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- abharad ← abharat ← bhṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- vivasvato ← vivasvataḥ ← vivasvant
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Surya; sun; Vivasvant; Vivasvant.”
- vaiśvānaram ← vaiśvānara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- mātariśvā ← mātariśvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wind; Mātariśvan; Vayu; vāta.”
- parāvataḥ ← parāvat
- [noun], ablative, singular, feminine
- “distance; distance; distance.”
सायण-भाष्यम्
आप इत्यन्तरिक्षनाम । अपाम् अन्तरिक्षस्य उपस्थे उपस्थाने मध्ये महिषाः । महन्नामैतत् । महान्तो मरुतः अगृभ्णत अगृह्णन् । इमं वैश्वानरं वैद्युतात्मना वर्तमानमजानन्नित्यर्थः । गृहीत्वा च विशः प्रजाः राजानं स्वामिनम् ऋग्मियम् अर्चनीयम्’ उप तस्थुः अस्तुवन् । अपि चेमं वैश्वानरम् अग्निं पुरा सूर्यसमीपे विद्यमानं दूतः वेगवान् देवानां दूतो वा मातरिश्वा वायुः परावतः दूरदेशात् विवस्वतः आदित्यात् आ अभरत् इमं लोकं प्रत्याजहार ॥
Wilson
English translation:
“The mighty maruts have seized upon him on the lap of the waters (in firmament), and men have acknowledged him as their adorable sovereign; mātariśvan, the messenger of the gods, has brought Agni vaiśvānara (hither) from the distant (sphere of the) sun.”
Jamison Brereton
In the lap of the waters the buffaloes grasped (him). The clans reverently approached the king worthy of verses.
The messenger of Vivasvant brought Agni hither—Mātariśvan (brought) Vaiśvānara from afar.
Jamison Brereton Notes
I have no idea what the buffaloes (mahiṣā́ḥ) are doing here or why they do what they do in the lap of the waters. Geldner (n. 4a) suggests that the buffaloes are the gods or the old singers, but this does not actually explain anything (including why they would be called buffaloes). Geldner notes the very similar passage X.45.3 tṛtī́ye tvā rájasi tasthivā́ṃsam, apā́ m upásthe mahiṣā́ avardhan “The buffalos strengthened you, who were standing in the third realm, in the lap of the waters.” That passage occurs in a hymn concerned with Agni’s triple birth, one of which is in the waters, but the identity of the buffaloes remains unclear. In X.8.1 it is Agni himself who as buffalo grows strong in the same place: apā́ m upásthe mahiṣó vavardha “the buffalo has grown strong in the lap of the waters.” The second pāda shows the connection between Agni Vaiśvānara and royal power and the second hemistich the connection between that thematic complex and Vivasvant, as Proferes convincingly argues (Sovereignty, pp. 28-29 and passim).
Note the phonological intertwining of #víśo … / … vivásvato # vaiśvānaró …
Griffith
The Migbty seized him in the bosom of the floods: the people waited on the King who should be praised.
As envoy of Vivasvan MatariSvan brought Agni Vaisvanara hither from far away.
Geldner
Im Schoße der Gewässer nahmen ihn die Büffel fest; die Clanleute huldigten dem preiswürdigen König. Der Bote des Vivasvat brachte den Agni her: Matarisvan den Vaisvanara aus der Ferne.
Grassmann
Im Schooss der Wasser griffen ihn die Mächt’gen auf, als würd’gen König setzten ihn die Stämme ein; Vivasvats Bote, Matariçvan, brachte ihn aus weiter Ferne Agni her, den Männerhort.
Elizarenkova
В лоне вод его схватили буйволы.
Племена прислуживали царю, достойному гимна. Вестник принес Агни от Вивасвата:
Матаришван Вайшванару издалека.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह वायु कैसा है और क्या करता है, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् जनो ! जो (दूतः) सन्तापित करानेवाला (मातरिश्वा) अन्तरिक्ष में शयन करनेवाला वायु (परावतः) दूर स्थित (विवस्वतः) सूर्य्य के (वैश्वानरम्) सर्वत्र प्रकाशमान (अग्निम्) अग्नि को (अभरत्) धारण करता और जिस (ऋग्मियम्) ऋचाओं द्वारा प्रमाण किया जाता उस (राजानम्) जैसे राजा का, वैसे सूर्य को (विशः) प्रजायें (उप) समीप में (आ) चारों ओर से (तस्थुः) प्राप्त होती हैं, वैसे सूर्य्य उपस्थित होता है और जिस (अपाम्) प्राणों वा जलों के (उपस्थे) समीप में वर्त्तमान का (महिषाः) बड़े जन (अगृभ्णत) ग्रहण करते हैं, उस वायु को आप लोग जानिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे वायु दूर वर्त्तमान भी सूर्य्य के तेज को धारण करता है, वैसे उत्तम राजा दूर स्थित भी प्रजाओं का पोषण करे ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यो दूतो मातरिश्वा परावतो विवस्वतो वैश्वानरमग्निमभरद् यमृग्मियं राजानं विश उपाऽऽतस्थुरिव सूर्य्यमुपतिष्ठति यमपामुपस्थे वर्त्तमानं महिषा अगृभ्णत तं वायुं यूयं विजानीत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स वायुः कीदृशः किं करोतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अपाम्) प्राणानां जलानां वा (उपस्थे) समीपे (महिषाः) महान्तः (अगृभ्णत) गृह्णन्ति (विशः) (राजानम्) राजानमिव सूर्य्यम् (उप) (तस्थुः) तिष्ठन्ति (ऋग्मियम्) य ऋग्भिर्मीयते तम् (आ) समन्तात् (दूतः) यो दुनोति परितापयति सः (अग्निम्) पावकम् (अभरत्) भरति (विवस्वतः) सूर्य्यस्य (वैश्वानरम्) विश्वस्मिन् प्रकाशमानम् (मातरिश्वा) यो मातर्य्यन्तरिक्षे शेते सः वायुः (परावतः) दूरे स्थितस्य ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा वार्युदूरस्थस्याऽपि सूर्य्यस्य तेजो बिभर्त्ति तथोत्तमो राजा दूरस्था अपि प्रजां बिभृयात् ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसा वायू दूर असलेल्या सूर्याच्या तेजाला धारण करतो तसे उत्तम राजाने दूर असलेल्या प्रजेचे पोषण करावे. ॥ ४ ॥
05 युगेयुगे विदथ्यम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युगे᳓-युगे विदथि᳓यं गृण᳓द्भियो
अ᳓ग्ने रयिं᳓ यश᳓सं धेहि न᳓व्यसीम्
पव्ये᳓व राजन्न् अघ᳓शंसम् अजर
नीचा᳓ नि᳓ वृश्च वनि᳓नं न᳓ ते᳓जसा
मूलम् ...{Loading}...
यु॒गेयु॑गे विद॒थ्यं॑ गृ॒णद्भ्योऽग्ने॑ र॒यिं य॒शसं॑ धेहि॒ नव्य॑सीम् ।
प॒व्येव॑ राजन्न॒घशं॑समजर नी॒चा नि वृ॑श्च व॒निनं॒ न तेज॑सा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
युगे᳓-युगे विदथि᳓यं गृण᳓द्भियो
अ᳓ग्ने रयिं᳓ यश᳓सं धेहि न᳓व्यसीम्
पव्ये᳓व राजन्न् अघ᳓शंसम् अजर
नीचा᳓ नि᳓ वृश्च वनि᳓नं न᳓ ते᳓जसा
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
gr̥ṇádbhyaḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:DAT, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
vidathyàm ← vidathyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yugé-yuge ← yugá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dhehi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
návyasīm ← návyas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yaśásam ← yaśás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
agháśaṁsam ← agháśaṁsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ajara ← ajára- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
pavyā́ ← paví- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
rājan ← rā́jan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
ní ← ní (invariable)
nīcā́ ← nyàñc- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
téjasā ← téjas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vanínam ← vanín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥śca ← √vr̥śc- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यु॒गेऽयु॑गे । वि॒द॒थ्य॑म् । गृ॒णत्ऽभ्यः॑ । अग्ने॑ । र॒यिम् । य॒शस॑म् । धे॒हि॒ । नव्य॑सीम् ।
प॒व्याऽइ॑व । रा॒ज॒न् । अ॒घऽशं॑सम् । अ॒ज॒र॒ । नी॒चा । नि । वृ॒श्च॒ । व॒निन॑म् । न । तेज॑सा ॥
Hellwig Grammar
- yuge ← yuga
- [noun], locative, singular, neuter
- “Yuga; yoke; couple; coevals; generation; lustrum; two; pair; yuga [word]; Yuga; race.”
- yuge ← yuga
- [noun], locative, singular, neuter
- “Yuga; yoke; couple; coevals; generation; lustrum; two; pair; yuga [word]; Yuga; race.”
- vidathyaṃ ← vidathyam ← vidathya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wise.”
- gṛṇadbhyo ← gṛṇadbhyaḥ ← gṛ
- [verb noun], dative, plural
- “praise.”
- ‘gne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “wealth; property.”
- yaśasaṃ ← yaśasam ← yaśas
- [noun], accusative, singular, feminine
- “esteemed; celebrated; glorious; honorable.”
- dhehi ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- navyasīm ← navyas
- [noun], accusative, singular, feminine
- “new.”
- pavyeva ← pavyā ← pavi
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; tire; rim.”
- pavyeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- rājann ← rājan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- aghaśaṃsam ← agha
- [noun]
- “bad; dangerous; ill; iniquitous; bad.”
- aghaśaṃsam ← śaṃsam ← śaṃsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “speaking.”
- ajara
- [noun], vocative, singular, masculine
- “undecaying; ageless.”
- nīcā
- [adverb]
- “down.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- vṛśca ← vraśc
- [verb], singular, Present imperative
- “cleave; fell; cut off; hew.”
- vaninaṃ ← vaninam ← vanin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “tree.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tejasā ← tejas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “magnificence; luminosity; glory; fire; semen; fire; heat; light; quintessence; brilliance; glare; dignity; beauty; tejas; potency; ferocity; power; edge; efficacy; ardor; authority.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने युगेयुगे काले काले विदथ्यम् । विदथो यज्ञः । तदर्हं त्वामुद्दिश्य नव्यसीं नवतरां स्तुतिं गृणद्भ्यः उच्चारयितृभ्योऽस्मभ्यं रयिं धनं यशसं यशस्विनं पुत्रं च धेहि विधेहि कुरु । किंच हे राजन् राजमान अजर जरारहिताग्ने पव्येव वज्रेणेवात्मीयेन तेजसा वनिनं न वृक्षमिव “अघशंसम् अघस्यानर्थस्य शंसितारं शत्रुं नीचा नीचीनो न्यग्भूतो यथा भवति तथा नि वृश्च निजहि ॥
Wilson
English translation:
“To those, Agni, who repeat new (praises) to you, the object of their worship from age to age, grant riches and famous (posterity); strike don, undecaying, sovereign, the sinner with your blaze like the thunderbolt, as if he were a tree.”
Jamison Brereton
In every generation, o Agni, establish for the singers glorious wealth for ritual distribution and a newer (thought).
As if with a metal wheel-rim, o unaging king, hew down like a tree the one who curses, with your sharpness.
Jamison Brereton Notes
In the first hemistich the distribution of the accusatives is at issue: vidathyàm … rayíṃ yaśásam … návyasīm. The first, vidathyàm, must be either masc. or neut.; yaśásam is ambiguous between masc. and fem. (though far more often masc. than fem.); návyasīm is clearly fem. The sole noun, rayím, is generally held to be normally masc., but occasionally fem. Although I think this statement is true, I also think that the number of supposedly fem. occurrences can be considerably reduced, to the point that apparently fem. examples should be viewed as aberrancies, not as normal if rare usages. In this particular case Oldenberg (ZDMG 55.296 [=KlSch 755], not restated in Noten) and Geldner decide that rayím must be fem. here, as evidenced by návyasīm, so that another noun must be supplied for vidathyàm to modify. Oldenberg supplies agním and takes that phrase as an obj. to the part. gṛṇádbhyaḥ (without tr.), while Geldner supplies vīrám (which does indeed occur with vidathyàm in I.91.20 and VII.36.8) as an obj.
parallel to rayím: “… einen in Weisheit tüchtigen (Mann) … und Ansehen bringenden neuen Reichtum.” Renou allows everything to modify rayím: “une richesse (émanant) des participations-rituelles, (richesse) honorable, plus nouvelle,” with his n. on the gender mixture seemingly meant to cast obscurity rather than illumination.
In my opinion, rayím is masc. here, modified by vidathyàm and yaśásam (so also Thieme, Unters. 48, who simply elides návyasīm), and návyasīm belong to a separate NP, for which I supply matí- ‘thought’, which appears in the phrase matír návyasī in the first vs. of the hymn, 1c. Note that vs. 1 also contains a form of vidátha- ‘ceremony, rite of distribution’, to which our vidathyà- must belong (pace Geldner, who seems to derive it from √vid ‘know’). In vs. 1 the poet proclaims the vidáthā of Agni and announces that a “newer thought” is being prepared for him. In this vs. he asks Agni to keep providing both wealth for the vidátha- and a “newer (thought).” Although Agni does not himself compose the poem, it is a commonplace of RVic discourse that the gods provide the inspiration for the poets’ compositions.
In the 2nd hemistich Geldner and Renou take téjasā with the simile (“mit dem Schärfe (der Axt)” and “avec l’aigu (de la hache)” respectively), while I attribute the sharpness only to Agni in the frame. Certainly their interpr. fits the word order well (vanínaṃ ná téjasā), though it doesn’t necessarily require téjasā to be part of the simile. On the other hand, it does require pavyéva at the beginning of the hemistich to be dissociated from the later simile or at least considerably sidelined. In the end, I would go for a compromise position, that téjasā should be read with both simile and frame: “as if with a metal wheel rim, hew down the curser with your sharpness like a tree with the sharpness (of an axe vel sim.).” I have not separately rendered nīcā́in the phrase nīcā́ní vṛśca, which seems simply to reinforce the ní.
Griffith
In every age bestow upon the singers wealth, worthy of holy synods, glorious, ever new.
King, undecaying, as it were with sharpened bolt, smite down the sinner like a tree with lightning-flash.
Geldner
Verschaffe den Sängern in jedem Menschenalter einen in Weisheit tüchtigen Mann, o Agni, und Ansehen bringenden neuen Reichtum! Wie mit dem Eisen fälle den Lästerer nieder, o alterloser König, wie den Baum mit der Schärfe der Axt!
Grassmann
Zu jeder Zeit verleih den Sängern, Agni du, den neusten schönen Reichthum, der bei Festen glänzt, Den Bösen reisse nieder, ew’ger König du, wie mit der Pflugschar, wie mit scharfer Axt den Baum.
Elizarenkova
В каждом поколении даруй певцам богатство,
О Агни, исходящее из жертвенных раздач, блистательное, самое новое!
Словно ободом, о царь, злоречивца, о нестареющий,
Сокруши до основания, как дерево – острием (топора)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा क्या करे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अजर) वृद्धावस्थारूप दोष से रहित (राजन्) प्रकाशमान (अग्ने) अग्नि के सदृश वर्त्तमान ! आप (तेजसा) तेज से (वनिनम्) किरण विद्यमान जिसमें उसको (न) जैसे वैसे वा शूरवीर जन (पव्येव) वज्र से जैसे (नीचा) नीच को वैसे (अघशंसम्) चोर को (नि) अत्यन्त (वृश्च) काटो और (गृणद्भ्यः) स्तुति करनेवालों के लिये (युगेयुगे) वर्ष-वर्ष वा वर्षसमुदाय वर्षसमुदाय में (विदथ्यम्) संग्राम और विज्ञानादिकों में (रयिम्) धन (यशसम्) कीर्ति वा अन्न को और (नव्यसीम्) अतिशय नवीन विद्या वा क्रिया को (धेहि) धारण करो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जैसे सूर्य्य किरणों से संयुक्त मेघ का नाश करता है और जैसे वज्र विदारण करने योग्य पदार्थ को विदारण करता, वैसे राजा चोर आदि दुष्ट जनों का छेदन करके धार्मिक जनों के लिये धन आदि ऐश्वर्य्य को धारण करे ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अजर राजन्नग्ने ! त्वं तेजसा वनिनं न शूरःपव्येव नीचाऽघशंसं नि वृश्च गृणद्भ्यो युगेयुगे विदथ्यं रयिं यशसं नव्यसीं च धेहि ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्नृपः किं कुर्य्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युगेयुगे) वर्षे वर्षे वर्षसमुदाये वर्षसमुदाये वा (विदथ्यम्) विदथेषु सङ्ग्रामविज्ञानादिषु भवम् (गृणद्भ्यः) स्तुवद्भ्यः (अग्ने) (रयिम्) धनम् (यशसम्) कीर्तिमन्नं वा (धेहि) (नव्यसीम्) अतिशयेन नूतनां विद्यां क्रियां वा (पव्येव) वज्रेणेव (राजन्) (अघशंसम्) स्तेनम् (अजर) जरादोषरहित (नीचा) नीचम् (नि) नितराम् (वृश्च) छिन्धि (वनिनम्) वनानि किरणा विद्यन्ते यस्मिंस्तत् (न) इव (तेजसा) ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । यथा सूर्य्यो किरणसंयुक्तं मेघं छिनत्ति यथा वज्रो विदारणीयं विदृणाति तथा राजा स्तेनादीन् दुष्टान् छित्त्वा भित्त्वा धार्मिकेभ्यो धनाद्यैश्वर्य्यं दधातु ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा सूर्य किरणांद्वारे मेघाचा नाश करतो, जसे वज्र विदारण करण्यायोग्य पदार्थांचे विदारण करते तसे राजाने चोर इत्यादी दुष्ट लोकांचा नाश करून धार्मिक लोकांसाठी धन इत्यादी ऐश्वर्य धारण करावे. ॥ ५ ॥
06 अस्माकमग्ने मघवत्सु - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्मा᳓कम् अग्ने मघ᳓वत्सु धारय+
+अ᳓-नामि+++(←नम्)+++ क्षत्र᳓म् अज᳓रं सुवी᳓र्यम् ।
वयं᳓ जयेम शति᳓नं सहस्रि᳓णं
वै᳓श्वानर वा᳓जम् अग्ने त᳓वोति᳓भिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्माक॑मग्ने म॒घव॑त्सु धार॒याना॑मि क्ष॒त्रम॒जरं॑ सु॒वीर्य॑म् ।
व॒यं ज॑येम श॒तिनं॑ सह॒स्रिणं॒ वैश्वा॑नर॒ वाज॑मग्ने॒ तवो॒तिभिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अस्मा᳓कम् अग्ने मघ᳓वत्सु धारय
अ᳓नामि क्षत्र᳓म् अज᳓रं सुवी᳓रियम्
वयं᳓ जयेम शति᳓नं सहस्रि᳓णं
वइ᳓श्वानर वा᳓जम् अग्ने त᳓वोति᳓भिः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
dhāraya ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
maghávatsu ← maghávan- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
ajáram ← ajára- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ánāmi ← ánāmin- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
jayema ← √ji- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
sahasríṇam ← sahasrín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śatínam ← śatín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
vaíśvānara ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒स्माक॑म् । अ॒ग्ने॒ । म॒घव॑त्ऽसु । धा॒र॒य॒ । अना॑मि । क्ष॒त्रम् । अ॒जर॑म् । सु॒ऽवीर्य॑म् ।
व॒यम् । ज॒ये॒म॒ । श॒तिन॑म् । स॒ह॒स्रिण॑म् । वैश्वा॑नर । वाज॑म् । अ॒ग्ने॒ । तव॑ । ऊ॒तिऽभिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- maghavatsu ← maghavan
- [noun], locative, plural, masculine
- “big.”
- dhārayānāmi ← dhāraya ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- dhārayānāmi ← anāmi ← anāmin
- [noun], accusative, singular, neuter
- “inflexible.”
- kṣatram ← kṣatra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- ajaraṃ ← ajaram ← ajara
- [noun], accusative, singular, neuter
- “undecaying; ageless.”
- suvīryam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryam ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- jayema ← ji
- [verb], plural, Present optative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- śatinaṃ ← śatinam ← śatin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hundredfold.”
- sahasriṇaṃ ← sahasriṇam ← sahasrin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “thousandfold.”
- vaiśvānara
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tavotibhiḥ ← tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- tavotibhiḥ ← ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने अस्माकम् । सप्तम्यर्थे षष्टी । अस्मासु मघवत्सु हविर्लक्षणेन धनेन युक्तेषु क्षत्रं धनं धारय स्थापय । कीदृशम् । अनामि अनमनीयमनपहार्यम् अजरं जरारहितमनश्वरं सुवीर्यं शोभनवीर्योपेतम् । किंच हे वैश्वानर अग्ने तवोतिभिः त्वत्संबन्धिभी रक्षणैः वयं शतिनं शतसंख्यायुक्तं शतपुरुषयुक्तं वा तथा सहस्रिणं वाजम् अन्नं जयेम लभेमहि ।
भट्टभास्कर-टीका
हे अग्ने वैश्वानर अस्माकं पुत्रादीन् प्रथमं तावद्धनवतः कुरु, ततो मघवत्सु धनवत्सु कृतेषु धारय स्थापय क्षत्रं बलं अनामि अनमनशीलम् । ग्रह्यादिलक्षणो णिनिः । अजरमविनाशं सुवीर्यमनभिभवनीयपुत्रादिपुरुषकर्मकम् । ‘नञो जरमरमित्रमृताः’ ‘वीरवीर्यौ च’ इत्येतयोरुत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । किञ्च - वयं जयेम शतिनं शतपोषवन्तं सहस्रिणं सहस्रपोषवन्तं च वाजमन्नं तवोतिभिः रक्षणैः रक्षाविशेषैः तृप्तिविशेषैर्वा । क्तिन उदात्तत्वमुक्तम् । हे अग्ने अञ्जनादिगुण ॥
Wilson
English translation:
“Grant, Agni, to us who are affluent in (offerings), wealth that cannot be taken away, that is exempt from decay, and that comprehends excellent male descendants may we obtain, Agni vaiśvānara, hundreds and thousands of viands through your protection.”
Jamison Brereton
Among our benefactors, o Agni, uphold dominion, unbowed and unaging, and an abundance of heroes.
May we conquer spoils in hundreds and thousands, o Vaiśvānara Agni, with your help.
Jamison Brereton Notes
Both Geldner and Renou take ajáram with suvī́ryam (e.g., “die unbeugsame Herrschaft, das nicht verwelkende Heldentum”), while I take it with kṣátram. The Geldner/Renou interpr. is perfectly possible, and there are no grammatical or syntactic features to allow a clear decision. My interpr. is based on the rhetorical arg. that the two privative adjectives (ánāmi and ajáram) belong together, but I can also see that rhetoric might also favor parallel phrases: PRIV-ADJ. X, PRIV-ADJ. Y. My other, quite faint, consideration was that the adj. ajára- was used of the king (=Agni) in the previous vs. (rājan … ajara) and would transfer easily from the king to his dominion (kṣatrá-).
Griffith
Do thou bestow, O Agni, on our wealthy chiefs, rule, with good heroes, undecaying, bending not.
So may we win for us strength. O Vaisvanara, hundredfold, thousandfold, O Agni, by thy help.
Keith
O Agni, among our bountiful lords, preserve
The lordship, uninjured, unageing, rich in heroes;
May we win booty a hundred, a thousandfold,
O Vaiśvanara [2], O Agni, through thy help.
Geldner
Erhalte unseren Gönnern, o Agni, die unbeugsame Herrschaft, das nicht verwelkende Heldentum! Wir wollen hundertfachen, tausendfachen Siegergewinn erringen durch deine Gnaden, o Vaisvanara Agni.
Grassmann
Bewahre, Agni, unsern Fürsten ungebeugt und ungeschwächt die Herrschaft und die Heldenkraft, Uns lass gewinnen hundert-, tausendfaches Gut, durch deine Hülfen, Agni, o du Menschenhort.
Elizarenkova
Сохрани, о Агни, у наших щедрых покровителей
Несгибаемую власть, непреходящее обилие прекрасный мужей!
Да завоюем мы сотенную, тысячную
Награду, о Агни-Вайшванара, с твоими поддержками!
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वैश्वानर) संसार के अग्रणी (अग्ने) अग्नि के सदृश विद्वन् राजन् ! (वयम्) हम लोग (तव) आपकी (ऊतिभिः) रक्षा आदि के साथ (शतिनम्) सैकड़ों प्रकार से योद्धाओं से और (सहस्रिणम्) सहस्रों योद्धाओं से संयुक्त (वाजम्) संग्राम को (जयेम) जीतें । तथा हे (अग्ने) तेजस्विन् ! जैसे (अस्माकम्) हम लोगों के (मघवत्सु) बहुत धनों से युक्त प्रजाजनों में (सुवीर्य्यम्) उत्तम बल (अजरम्) नाशरहित (क्षत्रम्) राज्य वा धन (अनामि) नम्र होवे वैसा (धारय) धारण करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा और सेना के अध्यक्ष धार्मिक, विद्वान्, न्यायकारी और जितेन्द्रिय हों तो उनका सर्वत्र विजय होता है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वैश्वानराऽग्ने विद्वन् राजन् ! वयं तवोतिभिः सह शतिनं सहस्रिणं वाजं जयेम। हे अग्ने ! यथाऽस्माकं मघवत्सु सुवीर्य्यमजरं क्षत्रमनामि तथा धारय ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्माकम्) (अग्ने) अग्निरिव विद्वन् राजन् (मघवत्सु) बहुधनयुक्तेषु प्रजाजनेषु (धारय) (अनामि) नम्येत (क्षत्रम्) राष्ट्रं धनं वा (अजरम्) नाशरहितम् (सुवीर्य्यम्) उत्तमं बलम् (वयम्) (जयेम) (शतिनम्) शतधा योद्धृसेनासहितम् (सहस्रिणम्) सहस्रैर्योद्धृभिः संयुक्तम् (वैश्वानर) विश्वस्य नायक (वाजम्) सङ्ग्रामम् (अग्ने) तेजस्विन् (तव) (ऊतिभिः) रक्षाभिः सह ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि राजा सेनाध्यक्षा धार्म्मिका विद्वांसो न्यायकारिणो जितेन्द्रियाः स्युस्तर्हि तेषां सर्वत्र विजयो भवति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जर राजा व सेनाध्यक्ष धार्मिक, विद्वान, न्यायकारी व जितेन्द्रिय असतील तर त्यांचा सर्वत्र विजय होतो. ॥ ६ ॥
07 अदब्धेभिस्तव गोपाभिरिष्थेऽस्माकम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓दब्धेभिस् त᳓व गोपा᳓भिर् इष्टे
अस्मा᳓कम् पाहि त्रिषधस्थ सूरी᳓न्
र᳓क्षा च नो ददु᳓षां श᳓र्धो अग्ने
वइ᳓श्वानर प्र᳓ च तारी स्त᳓वानः
मूलम् ...{Loading}...
अद॑ब्धेभि॒स्तव॑ गो॒पाभि॑रिष्टे॒ऽस्माकं॑ पाहि त्रिषधस्थ सू॒रीन् ।
रक्षा॑ च नो द॒दुषां॒ शर्धो॑ अग्ने॒ वैश्वा॑नर॒ प्र च॑ तारीः॒ स्तवा॑नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓दब्धेभिस् त᳓व गोपा᳓भिर् इष्टे
अस्मा᳓कम् पाहि त्रिषधस्थ सूरी᳓न्
र᳓क्षा च नो ददु᳓षां श᳓र्धो अग्ने
वइ᳓श्वानर प्र᳓ च तारी स्त᳓वानः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádabdhebhiḥ ← ádabdha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
gopā́bhiḥ ← gopā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
iṣṭe ← iṣṭí- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
pāhi ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sūrī́n ← sūrí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
triṣadhastha ← triṣadhástha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
dadúṣām ← √dā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rákṣa ← √rakṣⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śárdhaḥ ← śárdhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
prá ← prá (invariable)
stávānaḥ ← √stu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
tārīḥ ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
vaíśvānara ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अद॑ब्धेभिः । तव॑ । गो॒पाभिः॑ । इ॒ष्टे॒ । अ॒स्माक॑म् । पा॒हि॒ । त्रि॒ऽस॒ध॒स्थ॒ । सू॒रीन् ।
रक्ष॑ । च॒ । नः॒ । द॒दुषा॑म् । शर्धः॑ । अ॒ग्ने॒ । वैश्वा॑नर । प्र । च॒ । ता॒रीः॒ । स्तवा॑नः ॥
Hellwig Grammar
- adabdhebhis ← adabdhebhiḥ ← adabdha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “unfailing; unimpaired.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- gopābhir ← gopābhiḥ ← gopā
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “herder; defender.”
- iṣṭe ← yaj
- [verb noun], locative, singular
- “sacrifice; worship; worship.”
- ‘smākam ← asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- pāhi ← pā
- [verb], singular, Aorist imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- triṣadhastha
- [noun], vocative, singular, masculine
- sūrīn ← sūri
- [noun], accusative, plural, masculine
- “patron.”
- rakṣā ← rakṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- daduṣāṃ ← daduṣām ← dā
- [verb noun], genitive, plural
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- śardho ← śardhaḥ ← śardhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “troop.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vaiśvānara
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- tārī ← tṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- stavānaḥ ← stu
- [verb noun], nominative, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
सायण-भाष्यम्
हे इष्टे यष्टव्य एषणीय वा त्रिषधस्थ त्रिषु लोकेषु सहावस्थायिन् यद्वा आहवनीयादिषु त्रिष्वायतनेषु यष्टव्यैर्देवैः सहावतिष्ठमानाग्ने अदब्धेभिः केनाप्यहिंसितैः तव त्वदीयैः गोपाभिः गोपकैः रक्षकैस्तेजोभिः अस्माकं सूरीन् अस्मदीयान् स्तोतॄन् पाहि रक्ष । हे वैश्वानर अग्ने ददुषां हवींषि दत्तवतां नः अस्माकं शर्धः बलं रक्ष च । स्तवानः स्तूयमानस्त्वं प्र च तारीः प्रवर्धय च ॥ ॥ १० ॥
Wilson
English translation:
“Adored Agni, present in the three worlds, protect your worshippers with your irresistible protections, preserve the strength of us who offer (oblations); glorified (by us), Agni vaiśvānara, transport us (beyond evil).”
Jamison Brereton
With your undeceivable herdsmen, o object of our quest, protect our patrons, o triply seated one.
And guard the troop of those who have given to us, o Agni Vaiśvānara, and extend (their/our lifetime), when you are praised.
Jamison Brereton Notes
On Geldner’s proposed emendation of iṣṭe to iṣṭébhiḥ see comm. ad I.143.8, which has the same form in a lexically and rhetorically similar passage (containing, inter alia, pāhi and ádabdhebhiḥ). Oldenberg (ZDMG 55.296 = KlSch. 755) is adamantly opposed to Geldner’s suggestion, and there seems no good reason to emend the passage and no obvious trigger for such a corruption. It is difficult not to interpr. the -iṣ-aor. injunc. prá … tārīḥ as an impv., given its overt coordination with rákṣā in pāda c.
Griffith
O thou who dwellest in three places, Helper, keep with effective guards our princely patrons.
Keep our band, Agni, who have brought thee presents. Lengthen their lives, Vaisvanara, when lauded.
Geldner
Mit deinen untrügbaren, lieben Schutzgeistern behüte unsere Lohnherren, du Dreistättenbesitzer. Und schirme die Schar derer, die uns Geschenke gemacht haben, o Agni Vaisvanara, und laß sie fortleben, der du gepriesenen wirst.
Grassmann
Mit deinen treuen Hütern, o du Helfer, bewahre dreifach thronend unsre Edlen, Und unsre Schar der Spender schirme, Agni, und fördre uns, o Männerhort, gepries’ner.
Elizarenkova
Своими защитниками, не терпящими обмана, о желанный,
Охраняй наших покровителей, о живущий в трех местах!
И защищай толпу наших дарителей, о Агни,
И продлевай (срок жизни), о Вайшванара, когда тебя восхваляют!
अधिमन्त्रम् (VC)
- वैश्वानरः
- भरद्वाजो बार्हस्पत्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा आदि जनों को क्या करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (त्रिषधस्थ) तीन तुल्य स्थानों में वर्त्तमान (इष्टे) मेल करने योग्य (वैश्वानर) विद्या और विनय से प्रकाशमान (अग्ने) अग्नि के समान वर्त्तमान ! (स्तवानः) प्रशंसा करते हुए आप (अदब्धेभिः) अहिंसक जनों से (गोपाभिः) रक्षाओं के द्वारा (नः) हम लोगों के (सूरीन्) विद्वानों का (पाहि) पालन करिये और (अस्माकम्) हम लोगों के सम्बन्धियों की (च) भी (रक्षा) रक्षा करिये तथा (तव) आपका और (ददुषाम्) देनेवालों का (च) और हमारा (शर्धः) बल बढ़े और हम लोगों के साथ आप शत्रुओं का (प्र, तारीः) उल्लङ्घन करो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजजन ! जैसे सूर्य्य ऊपर, नीचे और मध्यस्थ लोकों को प्रकाशित करता है, वैसे ही प्रजाजनों की आप सब प्रकार से रक्षा कीजिये और जैसे इस राज्य में विद्वान् बढ़ें, वैसे कार्य करिये ॥७॥ इस सूक्त में विद्या और विनय से प्रकाशमान, विद्वान्, सूर्य्य और राजा आदि के गुणों का वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह आठवाँ सूक्त और दसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे त्रिषधस्थेष्टे वैश्वानराग्ने ! स्तवानस्त्वमदब्धेभिर्गोपाभिर्नोऽस्मान् सूरीन् पाहि। अस्माकं सम्बन्धिनश्च रक्षा यतस्तव ददुषामस्माकं च शर्धो वर्धेत। अस्माभिः सह त्वं शत्रून् प्र तारीरुल्लङ्घय ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजादिजनैः किं कर्त्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अदब्धेभिः) अहिंसकैः (तव) (गोपाभिः) रक्षाभिः (इष्टे) सङ्गन्तव्ये (अस्माकम्) (पाहि) (त्रिषधस्थ) त्रिषु समानस्थानेषु वर्त्तमान (सूरीन्) विदुषः (रक्षा) अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (च) (नः) अस्मान् (ददुषाम्) दातॄणाम् (शर्धः) बलम् (अग्ने) (वैश्वानर) विद्याविनयप्रकाशमान (प्र) (च) (तारीः) तारय (स्तवानः) प्रशंसन् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजजन ! यथा सूर्य्य उपर्यधोमध्यस्थांल्लोकान् प्रकाशयति तथाविधं प्रजाजनांस्त्वं सर्वतो रक्ष। यथाऽत्र राज्ये विद्वांसो वर्धेरंस्तथा विधानं विधेहि ॥७॥ अत्र वैश्वानरविद्वत्सूर्य्यराजादिगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्यष्टमं सूक्तं दशमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजजनांनो ! जसा सूर्य वर, खाली, मध्यभागी असणाऱ्या लोकांना प्रकाशित करतो तसे तुम्ही प्रजाजनांचे रक्षण करा व राज्यात विद्वान वाढतील असे कार्य करा. ॥ ७ ॥