सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ आ मित्रे वरुणे ’ इति तृचात्मकं षोडशं सूक्तं बाहुवृक्तस्यार्षमौष्णिहं मैत्रावरुणम् । आ मित्र औष्णिहम् ’ इत्यनुक्रमणिका । दशरात्रे तृतीयेऽहनि प्रउगशस्त्रेऽयं मैत्रावरुणस्य तृचः । सूत्रितं च – आ मित्रे वरुणे वयमश्विनावेह गच्छतम् ( आश्व. श्रौ. ७. १० ) इति ॥
Jamison Brereton
72 (426)
Mitra and Varuṇa
Bāhuvr̥kta Ātreya
3 verses: uṣṇih
In this hymn, which continues the themes and techniques of the preceding hymn, the poet repeats a refrain that asks the gods to be present and to receive the soma offer ings. In verse 2 of this hymn he does not mention the names of the gods, as he does in the first and third verses, but rather begins pāda a with vraténa “by your command ment” and ends pāda b with yātayájjanā “who arrange the peoples.” The word vratá is particularly associated with Varuṇa, both conceptually and etymologically, and √yat “arrange” describes the function of Mitra. Instead of pairing the two names, the poet has created a chiasmic pairing of the most characteristic functions of the gods.
01 आ मित्रे - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ मित्रे᳓ व᳓रुणे वयं᳓
गीर्भि᳓र् जुहुमो अत्रिव᳓त्
नि᳓ बर्हि᳓षि सदतं सो᳓मपीतये
मूलम् ...{Loading}...
आ मि॒त्रे वरु॑णे व॒यं गी॒र्भिर्जु॑हुमो अत्रि॒वत् ।
नि ब॒र्हिषि॑ सदतं॒ सोम॑पीतये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - बाहुवृक्त आत्रेयः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
आ᳓ मित्रे᳓ व᳓रुणे वयं᳓
गीर्भि᳓र् जुहुमो अत्रिव᳓त्
नि᳓ बर्हि᳓षि सदतं सो᳓मपीतये
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
mitré ← mitrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
váruṇe ← váruṇa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
atrivát ← atrivát (invariable)
gīrbhíḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
juhumaḥ ← √hu- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
barhíṣi ← barhís- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
sadatam ← √sad- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
sómapītaye ← sómapīti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
आ । मि॒त्रे । वरु॑णे । व॒यम् । गीः॒ऽभिः । जु॒हु॒मः॒ । अ॒त्रि॒ऽवत् ।
नि । ब॒र्हिषि॑ । स॒द॒त॒म् । सोम॑ऽपीतये ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- mitre ← mitra
- [noun], locative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇe ← varuṇa
- [noun], locative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- gīrbhir ← gīrbhiḥ ← gir
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- juhumo ← juhumaḥ ← hu
- [verb], plural, Present indikative
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- atrivat ← atri
- [noun], masculine
- “Atri; Atri; atri [word].”
- atrivat ← vat
- [adverb]
- “equally; like.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- barhiṣi ← barhis
- [noun], locative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- sadataṃ ← sadatam ← sad
- [verb], dual, Aorist imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- somapītaye ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapītaye ← pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
सायण-भाष्यम्
वयम् आत्रेयाः मित्रे वरुणे मित्रावरुणयोः अर्थाय गीर्भिः मन्त्रैः आ जुहुमः अत्रिवत् अस्मद्गोत्रप्रवर्तकोऽत्रिरिव । तस्मात् हे मित्रावरुणौ सोमपीतये बर्हिषि नि सदतं निषीदतम् ॥
Wilson
English translation:
“We invoke Mitra and Varuṇa with hymns, like (our progenitor) Atri; do you sit down upon the sacred grass to drink the Soma libation.”
Jamison Brereton
Like Atri, we pour an offering to Mitra and Varuṇa with our songs. – Sit down upon the ritual grass to drink the soma.
Griffith
To Varuna and Mitra we offerwith songs, as Atri did. Sit on the sacred grass to drink the Soma juice.
Geldner
Wir opfern wie Atri dem Mitra und Varuna mit Lobreden. Setzet euch beide auf das Barhis zum Somatrank!
Grassmann
Nach Atri’s Weise rufen wir mit Lied zu Mitra, Varuna; Setzt nieder euch zum Somatrunke auf die Streu.
Elizarenkova
Митре (и) Варуне мы
Приносим жертву с песнями, подобно Атри.
Пусть сядете вы двое на жертвенную солому для питья сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- बाहुवृक्त आत्रेयः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब तीन ऋचावाले बहत्तरवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में मनुष्यों के प्रति कैसे वर्त्तना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अध्यापक और उपदेशक जनो ! जैसे (वयम्) हम लोग (गीर्भिः) वाणियों से (अत्रिवत्) नहीं विद्यमान तीन प्रकार का दुःख जिसको उसके तुल्य (मित्रे) मित्र और (वरुणे) उत्तम पुरुष के निमित्त (आ, जुहुमः) अच्छे प्रकार होम करते हैं और आप (सोमपीतये) सोम रस के पान करने के लिये (बर्हिषि) उत्तम गृह वा आसन में (नि, सदतम्) बैठिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मित्र के सदृश वर्त्ताव करके संपूर्ण जगत् का सत्कार करते हैं, उनके अनुसार सबको वर्त्तना चाहिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अध्यापकोपदेशकौ ! वयं गीर्भिरत्रिवन्मित्रे वरुण आ जुहुमः युवां सोमपीतये बर्हिषि उत्तमे नि सदतम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मनुष्यान् प्रति कथं कथं वर्त्तितव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (मित्रे) (वरुणे) उत्तमे पुरुषे (वयम्) (गीर्भिः) वाग्भिः (जुहुमः) (अत्रिवत्) अविद्यमानत्रिविधदुःखेन तुल्यम् (नि) (बर्हिषि) उत्तमे गृहे आसने वा (सदतम्) सीदतम् (सोमपीतये) सोमस्य पानाय ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मित्रवद्वर्त्तित्वा सर्वं जगत्सत्कुर्वन्ति तदनुसरणैः सर्वैर्वर्त्तितव्यम् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात मित्र व श्रेष्ठ विद्वानाच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर पूर्वसूक्तार्थाची संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे मित्राप्रमाणे वागून संपूर्ण जगाचा सत्कार करतात. त्यांच्यानुसार सर्वांनी वागले पाहिजे. ॥ १ ॥
02 व्रतेन स्थो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व्रते᳓न स्थो ध्रुव᳓क्षेमा
ध᳓र्मणा यातय᳓ज्जना
नि᳓ बर्हि᳓षि सदतं सो᳓मपीतये
मूलम् ...{Loading}...
व्र॒तेन॑ स्थो ध्रु॒वक्षे॑मा॒ धर्म॑णा यात॒यज्ज॑ना ।
नि ब॒र्हिषि॑ सदतं॒ सोम॑पीतये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - बाहुवृक्त आत्रेयः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
व्रते᳓न स्थो ध्रुव᳓क्षेमा
ध᳓र्मणा यातय᳓ज्जना
नि᳓ बर्हि᳓षि सदतं सो᳓मपीतये
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
dhruvákṣemā ← dhruvákṣema- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
sthaḥ ← √as- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vraténa ← vratá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
dhármaṇā ← dhárman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
yātayájjanā ← yātayájjana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
barhíṣi ← barhís- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
sadatam ← √sad- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
sómapītaye ← sómapīti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
व्र॒तेन॑ । स्थः॒ । ध्रु॒वऽक्षे॑मा । धर्म॑णा । या॒त॒यत्ऽज॑ना ।
नि । ब॒र्हिषि॑ । स॒द॒त॒म् । सोम॑ऽपीतये ॥
Hellwig Grammar
- vratena ← vrata
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- stho ← sthaḥ ← as
- [verb], dual, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- dhruvakṣemā ← dhruva
- [noun]
- “certain; fixed; permanent; changeless; firm; safe; resident; immovable; fixed; fixed; vital; faithful.”
- dhruvakṣemā ← kṣemā ← kṣema
- [noun], nominative, dual, masculine
- “ease; happiness; peace; tranquillity; kṣema [word]; respite; rest.”
- dharmaṇā ← dharman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “regulation; Dharma; law; property.”
- yātayajjanā ← yātayat ← yātay ← √yat
- [verb noun]
- “endeavor; settle.”
- yātayajjanā ← janā ← jana
- [noun], nominative, dual, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- barhiṣi ← barhis
- [noun], locative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- sadataṃ ← sadatam ← sad
- [verb], dual, Aorist imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- somapītaye ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapītaye ← pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणौ युवां धर्मणा जगद्धारकेण व्रतेन कर्मणा योगेन ध्रुवक्षेमा स्थः अविचलितस्थानौ भवथः । यातयज्जना । यातयन्तः कर्मसु प्रवर्तयन्तो जना ऋत्विजो ययोस्तौ यातयज्जनौ । अथवा यातयन्तः शत्रून् हिंसन्तो जना भृत्या ययोस्तौ । शिष्टं गतम् ॥
Wilson
English translation:
“Steady are you in your functions, whom men animate by (their) devotion; come and sit down upon the sacred grass to drink the Soma libation.”
Jamison Brereton
By your commandment, you are those two who give peaceful dwellings that endure, who arrange the peoples according to your foundation.
– Sit down upon the ritual grass to drink the soma.
Griffith
By Ordinance and Law ye dwell in peace secure, bestirring men.
Sit on the sacred grass to drink the Soma juice.
Geldner
Durch euer Gebot seid ihr Friedenserhalter, von Rechts wegen einet ihr die Völker. Setzet euch beide auf das Barhis zum Somatrank!
Grassmann
Eur Thron ist fest durch das Gesetz; durch Recht vereint die Menschen ihr; Setzt nieder euch zum Somatrunke auf die Streu.
Elizarenkova
Благодаря завету (богов) вы даете (людям) прочный мир,
Благодаря установлению (людей) вы объединяете народы.
Пусть сядете вы двое на жертвенную солому для питья сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- बाहुवृक्त आत्रेयः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को कैसे वर्त्तना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (ध्रुवक्षेमा) निश्चित रक्षण और (यातयज्जना) यत्न कराते हुए जनोंवाले मनुष्यो ! जो तुम (धर्म्मणा) धर्म्म के और (व्रतेन) धर्म्मयुक्त कर्म्म के साथ वर्त्तमान (स्थः) होते हो वे दोनों आप (सोमपीतये) सोम पीने के लिये (बर्हिषि) उत्तम व्यवहार में (नि, सदतम्) उपस्थित हूजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य निश्चित धर्म्म व्रत और शील को धारण करते हैं, वे दृढ़ सुख से युक्त होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ध्रुवक्षेमा यातयज्जना ! यौ युवां धर्म्मणा व्रतेन स्थस्तौ सोमपीतये बर्हिषि निषदतम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः कथं वर्त्तितव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (व्रतेन) धर्मयुक्तेन कर्म्मणा (स्थः) भवथः (ध्रुवक्षेमा) ध्रुवं क्षेमं रक्षणं ययोस्तौ (धर्म्मणा) धर्म्मेण सह वर्त्तमानौ (यातयज्जना) यातयन्तो जना ययोस्तौ (नि) (बर्हिषि) उत्तमे व्यवहारे (सदतम्) तिष्ठतम् (सोमपीतये) सोमस्य पानाय ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या निश्चितधर्मव्रतशीलानि धरन्ति ते स्थिरसुखा जायन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे निश्चितपणे धर्माचे व्रत व शील संपादित करतात ती दृढ सुख प्राप्त करतात. ॥ २ ॥
03 मित्रश्च नो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मित्र᳓श् च नो व᳓रुणश् च
जुषे᳓तां यज्ञ᳓म् इष्ट᳓ये
नि᳓ बर्हि᳓षि सदतां सो᳓मपीतये
मूलम् ...{Loading}...
मि॒त्रश्च॑ नो॒ वरु॑णश्च जु॒षेतां॑ य॒ज्ञमि॒ष्टये॑ ।
नि ब॒र्हिषि॑ सदतां॒ सोम॑पीतये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - बाहुवृक्त आत्रेयः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
मित्र᳓श् च नो व᳓रुणश् च
जुषे᳓तां यज्ञ᳓म् इष्ट᳓ये
नि᳓ बर्हि᳓षि सदतां सो᳓मपीतये
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iṣṭáye ← iṣṭí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
juṣétām ← √juṣ- (root)
{number:DU, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
barhíṣi ← barhís- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
sadatām ← √sad- (root)
{number:DU, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
sómapītaye ← sómapīti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
मि॒त्रः । च॒ । नः॒ । वरु॑णः । च॒ । जु॒षेता॑म् । य॒ज्ञम् । इ॒ष्टये॑ ।
नि । ब॒र्हिषि॑ । स॒द॒त॒म् । सोम॑ऽपीतये ॥
Hellwig Grammar
- mitraś ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- varuṇaś ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- juṣetāṃ ← juṣetām ← juṣ
- [verb], dual, Present optative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- iṣṭaye ← iṣṭi
- [noun], dative, singular, feminine
- “seeking.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- barhiṣi ← barhis
- [noun], locative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- sadatāṃ ← sadatām ← sad
- [verb], dual, Aorist imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- somapītaye ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapītaye ← pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
सायण-भाष्यम्
मित्रश्च वरुणश्च उभौ नः अस्माकं यज्ञम् इष्टये अभीष्टाय जुषेतां सेवेताम् । आगत्य च बर्हिषि नि सदतां निषीदतां सोमपानाय ॥ ॥ १० ॥ ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“May Mitra and Varuṇa, accept wiht satisfaction our sacrifice; come and sit down upon the sacred grass to drink the Soma libation.”
Jamison Brereton
Mitra and Varuṇa take pleasure in our sacrifice to their liking.
– Let them sit down upon the ritual grass to drink the soma.
Griffith
May Varuna and Mitra, for our help, accept the sacrifice.
Sit on the sacred grass to drink the Soma juice.
Geldner
Mitra und Varuna mögen an unserem Opfer Wohlgefallen haben, um gern zu kommen. Sie sollen sich beide auf das Barhis setzen zum Somatrunk!
Grassmann
Zur Stärkung mögen unsern Dienst empfangen Mitra, Varuna, sich niedersetzen auf die Streu zum Somatrunk.
Elizarenkova
Пусть Митра и Варуна наслаждаются
Нашей жертвой, чтоб охотно приходить (и дальше)!
Пусть они сядут на жертвенную солому для питья сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- बाहुवृक्त आत्रेयः
- उष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यों को यहाँ कैसे वर्त्तना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्री पुरुषो ! जैसे (मित्रः) मित्र (च) और (वरुणः) स्वीकार करते योग्य जन (च) भी (इष्टये) इष्ट सुख के लिये और (सोमपीतये) सोमरस के पान के लिये (नः) हम लोगों के (यज्ञम्) यज्ञ का (जुषेताम्) सेवन करिये और (बर्हिषि) उत्तम व्यवहार में प्रवृत्त होते हैं, वैसे आप दोनों (नि, सदतम्) स्थिर हूजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जो मित्र के सदृश वर्त्ताव करके वाञ्छित सुख से सिद्ध करने की इच्छा करते हैं, वे गणना करने योग्य होते हैं ॥३॥ इस सूक्त में मित्र और श्रेष्ठ विद्वान् के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह ऋग्वेद में बहत्तरवाँ सूक्त पञ्चम अनुवाक चतुर्थ अष्टक में दशवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रीपुरुषौ ! यथा मित्रश्च वरुणश्चेष्टये सोमपीतये नो यज्ञं जुषेतां बर्हिष्याशाते तथा युवां निषदतम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यैरिह कथं वर्त्तितव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रः) सखा (च) (नः) अस्माकम् (वरुणः) वरणीयः (च) (जुषेताम्) (यज्ञम्) (इष्टये) इष्टसुखाय (नि) (बर्हिषि) उत्तमे व्यवहारे (सदतम्) निषीदतम् (सोमपीतये) सोमस्य पानाय ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । ये सखीवद्वर्त्तित्वेष्टसुखं सिषाधिषन्ति ते गणनीया जायन्ते ॥३॥ अत्र मित्रवरुणविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति द्विसप्ततितमं सूक्तं पञ्चमोऽनुवाकश्चतुर्थाष्टको दशमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे मित्राप्रमाणे वर्तन करून इच्छित सुख पूर्ण करण्याची आकांक्षा बाळगतात ते गणना करण्यायोग्य असतात. ॥ ३ ॥