सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ आ नो गन्तम् ’ इति तृचात्मकं पञ्चदशं सूक्तं बाहुवृक्तस्यात्रेयस्यार्षं गायत्रं मैत्रावरुणम् । । ’ आ नस्तृचं बाहुवृक्तः ’ इत्यनुक्रमणिका । उक्तः सूक्तविनियोगः । अग्निष्टोमे प्रातःसवने मैत्रावरुणशस्त्रे अयमनुरूपस्तृचः । सूत्रितं च— आ नो मित्रावरुणा नो गन्तं रिशादसा ( आश्व. श्रौ. ५. १० ) इति ॥
Jamison Brereton
71 (425)
Mitra and Varuṇa
Bāhuvr̥kta Ātreya
3 verses: gāyatrī
This and the following hymn are attributed to the same poet, and indeed have similar purposes and deploy similar techniques. Both hymns are straightforward invitations to Mitra and Varuṇa to come to the rite and to drink the soma. In V.71 the poet emphasizes his invocation to the two gods by repeating their names at the beginning of pāda b of each verse. The repetition is underlined by the fact that the names are followed in each case by just a single word completing the line, a word that has a different grammatical form and syntactic function in each verse.
01 आ नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ नो गन्तं रिशादसा
व᳓रुण मि᳓त्र बर्ह᳓णा
उ᳓पेमं᳓ चा᳓रुम् अध्वर᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
आ नो॑ गन्तं रिशादसा॒ वरु॑ण॒ मित्र॑ ब॒र्हणा॑ ।
उपे॒मं चारु॑मध्व॒रम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - बाहुवृक्त आत्रेयः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓ नो गन्तं रिशादसा
व᳓रुण मि᳓त्र बर्ह᳓णा
उ᳓पेमं᳓ चा᳓रुम् अध्वर᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
gantam ← √gam- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
riśādasā ← riśā́das- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
barháṇā ← barháṇā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
mítra ← mitrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
váruṇa ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
adhvarám ← adhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cā́rum ← cā́ru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
आ । नः॒ । ग॒न्त॒म् । रि॒शा॒द॒सा॒ । वरु॑ण । मित्र॑ । ब॒र्हणा॑ ।
उप॑ । इ॒मम् । चारु॑म् । अ॒ध्व॒रम् ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- gantaṃ ← gantam ← gam
- [verb], dual, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- riśādasā ← riśādas
- [noun], vocative, dual, masculine
- “superior; superior; proud.”
- varuṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mitra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- barhaṇā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “power; might.”
- upemaṃ ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- upemaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- cārum ← cāru
- [noun], accusative, singular, masculine
- “pleasant; beautiful; beloved; agreeable; cāru [word].”
- adhvaram ← adhvara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
सायण-भाष्यम्
हे वरुण हे मित्र हे रिशादसा शत्रूणां प्रेरकौ युवां नः अस्माकम् इमं चारुं चरणीयम् अध्वरम् अहिंसकं यज्ञम् उप आ गन्तम् उपागच्छतम् । कीदृशौ । बर्हणा परिबर्हणौ निबर्हणौ हन्तारौ शत्रूणाम् ॥
Wilson
English translation:
“Mitra and Varuṇa, scatterers of foes, destroyers of enemies, come to this our accessible sacrifice.”
Jamison Brereton
Come here to us with might, o you caring for the stranger, o Varuṇa and Mitra,
to this cherished rite.
Griffith
O Varuna and Mitra, ye who slay the foemen, come with might
To this our goodly sacrifice.
Geldner
Kommt mit Eifer zu uns, ihr überlegenen Varuna und Mitra, zu diesem angenehmen Opfer!
Grassmann
Ihr Feindverzehrer, kommt zu uns mit Kraft, o Mitra, Varuna, Zu diesem schönen Opferfest.
Elizarenkova
Придите к нам, о каратели врагов (?),
О Варуна, о Митра, с крепкой силой
На этот приятный обряд!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- उरूचक्रिरात्रेयः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब तीन ऋचावाले एकहत्तरवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में फिर अध्यापक और उपदेशक क्या करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (रिशादसा) दुष्टों के मारनेवाले (वरुण) श्रेष्ठ और (मित्र) मित्र ! (बर्हणा) बढ़ानेवाले आप दोनों (इमम्) इस (नः) हम लोगों के (चारुम्) सुन्दर (अध्वरम्) यज्ञ के (उप) समीप (आ) सब प्रकार से (गन्तम्) प्राप्त होओ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् जन व्यवहार नामक यज्ञ को करें तो हम लोगों की उन्नति के लिये समर्थ हों ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे रिशादसा वरुण मित्र ! बर्हणा युवामिमं नश्चारुमध्वरमुपागन्तम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरध्यापकोपदेशकौ किं कुर्य्यातामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (नः) अस्माकम् (गन्तम्) गच्छतम् (रिशादसा) दुष्टहिंसकौ (वरुण) श्रेष्ठ (मित्र) सुहृत् (बर्हणा) वर्धकौ (उप) (इमम्) (चारुम्) सुन्दरम् (अध्वरम्) यज्ञम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि विद्वांसौ व्यवहाराख्यं यज्ञमकरिष्यंस्तर्ह्यस्माकमुन्नतये प्रभवोऽभविष्यन् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात मित्र, श्रेष्ठ व विद्वानांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वान लोक व्यवहाररूपी यज्ञ करतात ते आमच्या उन्नतीसाठी समर्थ व्हावेत. ॥ १ ॥
02 विश्वस्य हि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓श्वस्य हि᳓ प्रचेतसा
व᳓रुण मि᳓त्र रा᳓जथः
ईशाना᳓ पिप्यतं धि᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
विश्व॑स्य॒ हि प्र॑चेतसा॒ वरु॑ण॒ मित्र॒ राज॑थः ।
ई॒शा॒ना पि॑प्यतं॒ धियः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - बाहुवृक्त आत्रेयः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वि᳓श्वस्य हि᳓ प्रचेतसा
व᳓रुण मि᳓त्र रा᳓जथः
ईशाना᳓ पिप्यतं धि᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
hí ← hí (invariable)
pracetasā ← prácetas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
víśvasya ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mítra ← mitrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
rā́jathaḥ ← √rāj- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
váruṇa ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dhíyaḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
īśānā́ ← √īś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRF, voice:MED}
pipyatam ← √pī- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
विश्व॑स्य । हि । प्र॒ऽचे॒त॒सा॒ । वरु॑ण । मित्र॑ । राज॑थः ।
ई॒शा॒ना । पि॒प्य॒त॒म् । धियः॑ ॥
Hellwig Grammar
- viśvasya ← viśva
- [noun], genitive, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- pracetasā ← pracetas
- [noun], vocative, dual, masculine
- “intelligent; mindful; attentive; wise; apt; observant.”
- varuṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mitra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- rājathaḥ ← rāj
- [verb], dual, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
- īśānā ← īś
- [verb noun], nominative, dual
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- pipyataṃ ← pipyatam ← pyā
- [verb], dual, Perfect imperative
- “swell; abound; swell.”
- dhiyaḥ ← dhī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्र हे वरुण प्रचेतसा प्रकृष्टज्ञानौ युवां विश्वस्य राजथः सर्वस्य स्वामिनौ भवथः । हि इति प्रसिद्धौ । हे ईशाना अस्माकमीश्वरौ युवां धियः अस्मदीयानि कर्माणि पिप्यतं प्याययतं फलैः॥
Wilson
English translation:
“Sagacious Mitra and Varuṇa, you reign over all bestow fullness, lords, upon our ancient rites.”
Jamison Brereton
Because you are kings of all, being masters, o attentive ones, o Varuṇa and Mitra,
make our insights swell.
Griffith
For, Varuna and Mitra, ye Sages are Rulers over all. Fill full our songs, for this ye can.
Geldner
Denn über alles herrscht ihr einsichtigen Varuna und Mitra. Befruchtet unsere Gedanken, die ihr das vermöget!
Grassmann
Denn über alles herrschet ihr als weise, Mitra, Varuna; Erfüllt die Bitten, die ihr’s könnt.
Elizarenkova
Ведь вы правите всем,
О прозорливые Варуна (и) Митра.
Сделайте (наши) молитвы набухшими – вы способны (на это)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- उरूचक्रिरात्रेयः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (प्रचेतसा) उत्तम ज्ञानवाले (ईशाना) समर्थ (वरुण) वर के देने और (मित्र) सब के सुख करनेवालो ! (विश्वस्य) संसार के मध्य में आप दोनों (राजथः) प्रकाशित होते हैं और (धियः) बुद्धियों को (हि) ही (पिप्यतम्) बढ़ाइये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे अन्तरिक्ष में सूर्य्य और चन्द्रमा प्रकाशित होते हैं, वैसे मनुष्यों की बुद्धियों को बढ़ाइये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे प्रचेतसेशाना वरुण मित्र विश्वस्य मध्ये युवां राजथः धियो हि पिप्यतम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं कर्त्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वस्य) संसारस्य (हि) यतः (प्रचेतसा) प्रकृष्टज्ञानौ (वरुण) वरप्रद (मित्र) सर्वसुखकारक (राजथः) (ईशाना) समर्थौ (पिप्यतम्) वर्धयेतम् (धियः) बुद्धीः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यथान्तरिक्षे सूर्य्याचन्द्रमसौ प्रकाशेते तथा जनानां बुद्धीर्वर्द्धयन्तु ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जसे अंतरिक्षात सूर्य व चंद्र प्रकाशित होतात. तशी माणसांची बुद्धी वाढवा. ॥ २ ॥
03 उप नः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓प नः सुत᳓म् आ᳓ गतं
व᳓रुण मि᳓त्र दाशु᳓षः
अस्य᳓ सो᳓मस्य पीत᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
उप॑ नः सु॒तमा ग॑तं॒ वरु॑ण॒ मित्र॑ दा॒शुषः॑ ।
अ॒स्य सोम॑स्य पी॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - बाहुवृक्त आत्रेयः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उ᳓प नः सुत᳓म् आ᳓ गतं
व᳓रुण मि᳓त्र दाशु᳓षः
अस्य᳓ सो᳓मस्य पीत᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
gatam ← √gam- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sutám ← √su- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
úpa ← úpa (invariable)
dāśúṣaḥ ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
mítra ← mitrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
váruṇa ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उप॑ । नः॒ । सु॒तम् । आ । ग॒त॒म् । वरु॑ण । मित्र॑ । दा॒शुषः॑ ।
अ॒स्य । सोम॑स्य । पी॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- sutam ← suta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gataṃ ← gatam ← gam
- [verb], dual, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- varuṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mitra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- dāśuṣaḥ ← dāś
- [verb noun], genitive, singular
- “sacrifice; give.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- pītaye ← pā
- [verb noun]
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
सायण-भाष्यम्
नः अस्माकं सुतम् अभिषुतं सोमं प्रति हे वरुण हे मित्र युवाम् उप आ गतम् उपागच्छतम् । दाशुषः हविर्दातुर्मम अस्य सोमस्य पीतये पानाय ॥ ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“Come, Mitra and Varuṇa, to our effused libation to drink of the Soma of the offerer.”
Jamison Brereton
Come here toward the pressing of the pious man, o Varuṇa and Mitra, to drink of this soma.
Griffith
Come to the juice that we have pressed. Varuna, Mitra, come to drink
This Soma of the worshipper.
Geldner
Kommt zu unserem Preßtrank, Mitra und Varuna, zu dem Saft des Opfernden, um diesen Soma zu trinken!
Grassmann
Zu unserm Tranke kommt herbei des Frommen, Mitra, Varuna, Zu trinken diesen Soma hier.
Elizarenkova
Приходите к нашему выжатому (соме),
О Варуна, о Митра, (на обряд) почитающего (вас),
Чтобы испить его сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- बाहुवृक्त आत्रेयः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वानों के गुणों को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्र) मित्र (वरुण) श्रेष्ठ ! आप दोनों (अस्य) इस (दाशुषः) देनेवाले के (सोमस्य) बड़ी औषधियों के रस को (पीतये) पीने के लिये (नः) हम लोगों के (सुतम्) उत्पन्न किये हुए पदार्थ के (उप) समीप में (आ, गतम्) आइये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य धार्मिक विद्वानों को बुलाकर सदा उनका सत्कार करें ॥३॥ इस सूक्त में मित्र श्रेष्ठ और विद्वानों के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह इकहत्तरवाँ सूक्त और नववाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्र वा वरुण ! युवामस्य दाशुषः सोमस्य पीतये नः सुतमुपागतम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्गुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उप) समीपे (नः) अस्माकम् (सुतम्) निष्पन्नम् (आ) (गतम्) आगच्छतम् (वरुण) श्रेष्ठ (मित्र) मित्र (दाशुषः) दातुः (अस्य) (सोमस्य) महौषधिरसस्य (पीतये) पानाय ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्या धार्मिकान् विदुष आहूय सदा सत्कुर्वन्त्विति ॥३॥ अत्र मित्रावरुणविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्येकसप्ततितमं सूक्तं नवमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी धार्मिक विद्वानांना आमंत्रित करून सदैव त्यांचा सत्कार करावा. ॥ ३ ॥