सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘त्री रोचना ’ इति चतुर्ऋचं त्रयोदशं सूक्तम् । उरुचक्रिर्नामात्रेय ऋषिः । त्रिष्टुप् छन्दः । मित्रावरुणौ देवता । अनुक्रम्यते च - ‘ त्री रोचना चतुष्कमुरुचक्रिः’ इति । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
69 (423)
Mitra and Varuṇa
Urucakri Ātreya
4 verses: triṣṭubh
In the last half of the hymn the poet connects Mitra and Varuṇa to their mother Aditi, the goddess who embodies guiltlessness. He invokes her for wealth, a con tinuing lineage, good fortune, and health (vs. 3). It is not clear, however, whether it is she whom the poet invokes in 3d or whether it is the two gods. The object is suppressed perhaps to create intentional ambiguity, since the gift that comes from guiltlessness is also the gift from Mitra and Varuṇa. The connection between Aditi, Mitra, and Varuṇa is confirmed in the last verse, which call them Ādityas, “sons of Aditi.”
01 त्री रोचना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्री᳓ रोचना᳓ वरुण त्रीँ᳓र् उत᳓ द्यू᳓न्
त्री᳓णि मित्र धारयथो र᳓जांसि
वावृधाना᳓व् अम᳓तिं क्षत्रि᳓यस्य
अ᳓नु व्रतं᳓ र᳓क्षमाणाव् अजुर्य᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
त्री रो॑च॒ना व॑रुण॒ त्रीँरु॒त द्यून्त्रीणि॑ मित्र धारयथो॒ रजां॑सि ।
वा॒वृ॒धा॒नाव॒मतिं॑ क्ष॒त्रिय॒स्यानु॑ व्र॒तं रक्ष॑माणावजु॒र्यम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - उरुचक्रिरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त्री᳓ रोचना᳓ वरुण त्रीँ᳓र् उत᳓ द्यू᳓न्
त्री᳓णि मित्र धारयथो र᳓जांसि
वावृधाना᳓व् अम᳓तिं क्षत्रि᳓यस्य
अ᳓नु व्रतं᳓ र᳓क्षमाणाव् अजुर्य᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dyū́n ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
rocanā́ ← rocaná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
trī́ ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
trī́n ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
utá ← utá (invariable)
varuṇa ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dhārayathaḥ ← √dhr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mitra ← mitrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
rájāṁsi ← rájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
trī́ṇi ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
amátim ← amáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
kṣatríyasya ← kṣatríya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
vāvr̥dhānaú ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRF, voice:MED}
ajuryám ← ajuryá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
rákṣamāṇau ← √rakṣⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:MED}
vratám ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
त्री । रो॒च॒ना । व॒रु॒ण॒ । त्रीन् । उ॒त । द्यून् । त्रीणि॑ । मि॒त्र॒ । धा॒र॒य॒थः॒ । रजां॑सि ।
व॒वृ॒धा॒नौ । अ॒मति॑म् । क्ष॒त्रिय॑स्य । अनु॑ । व्र॒तम् । रक्ष॑माणौ । अ॒जु॒र्यम् ॥
Hellwig Grammar
- trī ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- rocanā ← rocana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “light; celestial sphere.”
- varuṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- trīṃr ← trīn ← tri
- [noun], accusative, plural, masculine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- dyūn ← div
- [noun], accusative, plural, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- trīṇi ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- mitra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- dhārayatho ← dhārayathaḥ ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], dual, Present indikative
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- rajāṃsi ← rajas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- vāvṛdhānāv ← vāvṛdhānau ← vṛdh
- [verb noun], nominative, dual
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- amatiṃ ← amatim ← amati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “effigy; ignorance; light; light; luster; form.”
- kṣatriyasyānu ← kṣatriyasya ← kṣatriya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Kshatriya.”
- kṣatriyasyānu ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- vrataṃ ← vratam ← vrata
- [noun], accusative, singular, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- rakṣamāṇāv ← rakṣamāṇau ← rakṣ
- [verb noun], nominative, dual
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- ajuryam ← ajurya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “ageless; amaranthine.”
सायण-भाष्यम्
हे वरुण हे मित्र युवां त्री त्रीणि रोचना रोचनानि द्युलोकान् धारयथ इति संबन्धः । उत अपि च त्रीन् द्यून् द्योतमानानन्तरिक्षलोकान् धारयथः । तथा त्रीणि रजांसि भूलोकान् । कीदृशौ युवाम् । वावृधानौ वर्धमानौ क्षत्रियस्य । क्षत्रं बलम् । तद्वत इन्द्रस्य । यद्वा । क्षत्रियजातीयस्य यजमानस्य अमतिम् । रूपनामैतत् । रूपं व्रतं कर्म च अजुर्यम् अजीर्णमविरतं वा रक्षमाणौ ॥
Wilson
English translation:
“Mitra and Varuṇa, you uphold the three realms of light, the three heavens, the three regions (of the earth), augmenting the force of the vigorous (indra) and protecting the imperishable rite.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Augmenting the force of the vigorous Indra: vāvṛdhānau amatim kṣatrīyasya: amati = rūpa;
Kṣatriyasya = possessed of strength, kṣatram, balam, an attribute, and here an appellative of Indra; or it may mean, the kṣatriya, or the military
Jamison Brereton
The three realms of light and the three heavens, the three airy spaces do you two uphold, o Varuṇa and Mitra,
strengthening the emblem of your lordship, protecting your unaging commandment.
Griffith
THREE spheres of light, O Varuna, three heavens, three firmaments ye comprehend, O Mitra:
Waxed strong, ye keep the splendour of dominion, guarding the Ordinance that lasts for ever.
Geldner
Die drei Lichträume und die drei Himmel, die drei Lufträume erhaltet ihr, Mitra und Varuna, die Herrschererscheinung erhöhend, über das unverwelkliche Gesetz wachend.
Grassmann
Drei Aetherräume, Varuna, drei Himmel, drei Luftgebiete haltet fest ihr, Mitra; Vermehrend eurer Herrschaft mächt’ges Walten, der Satzung nach das Götterreich bewahrend.
Elizarenkova
Три светлых пространства, о Варуна, а также три неба,
Вы поддерживаете, о Митра, три (воздушных) пространства,
Усиливаясь по образу властителя,
Охраняя нестареющий завет.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- यजत आत्रेयः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
02 इरावतीर्वरुण धेनवो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓रावतीर् वरुण धेन᳓वो वाम्
म᳓धुमद् वां सि᳓न्धवो मित्र दुह्रे
त्र᳓यस् तस्थुर् वृषभा᳓सस् तिसॄणां᳓
धिष᳓णानां रेतोधा᳓ वि᳓ द्युम᳓न्तः
मूलम् ...{Loading}...
इरा॑वतीर्वरुण धे॒नवो॑ वां॒ मधु॑मद्वां॒ सिन्ध॑वो मित्र दुह्रे ।
त्रय॑स्तस्थुर्वृष॒भास॑स्तिसृ॒णां धि॒षणा॑नां रेतो॒धा वि द्यु॒मन्तः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - उरुचक्रिरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓रावतीर् वरुण धेन᳓वो वाम्
म᳓धुमद् वां सि᳓न्धवो मित्र दुह्रे
त्र᳓यस् तस्थुर् वृषभा᳓सस् तिसॄणां᳓
धिष᳓णानां रेतोधा᳓ वि᳓ द्युम᳓न्तः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhenávaḥ ← dhenú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
írāvatīḥ ← írāvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
varuṇa ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
duhre ← √duh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mádhumat ← mádhumant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mitra ← mitrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
síndhavaḥ ← síndhu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
tasthuḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
tisr̥ṇā́m ← trí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
tráyaḥ ← trí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vr̥ṣabhā́saḥ ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhiṣáṇānām ← dhiṣáṇā- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
dyumántaḥ ← dyumánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
retodhā́ḥ ← retodhā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
इरा॑ऽवतीः । व॒रु॒ण॒ । धे॒नवः॑ । वा॒म् । मधु॑ऽमत् । वा॒म् । सिन्ध॑वः । मि॒त्र॒ । दु॒ह्रे॒ ।
त्रयः॑ । त॒स्थुः॒ । वृ॒ष॒भासः॑ । ति॒सॄ॒णाम् । धि॒षणा॑नाम् । रे॒तः॒ऽधाः । वि । द्यु॒ऽमन्तः॑ ॥
Hellwig Grammar
- irāvatīr ← irāvatīḥ ← irāvat
- [noun], nominative, plural, feminine
- “enjoyable.”
- varuṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- dhenavo ← dhenavaḥ ← dhenu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
- vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- madhumad ← madhumat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sweet; honeyed; sweet; pleasant.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- sindhavo ← sindhavaḥ ← sindhu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- mitra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- duhre ← duh
- [verb], plural, Present indikative
- “milk.”
- trayas ← trayaḥ ← tri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- tasthur ← tasthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- vṛṣabhāsas ← vṛṣabhāsaḥ ← vṛṣabha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- tisṛṇāṃ ← tisṛṇām ← tri
- [noun], genitive, plural, feminine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- dhiṣaṇānāṃ ← dhiṣaṇānām ← dhiṣaṇā
- [noun], genitive, plural, feminine
- “heaven and earth.”
- retodhā ← retodhāḥ ← retodhā
- [noun], nominative, plural, masculine
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- dyumantaḥ ← dyumat
- [noun], nominative, plural, masculine
- “bright; brilliant; brilliant; loud.”
सायण-भाष्यम्
हे वरुण हे मित्र वां युवयोराज्ञया धेनवः गावः इरावतीः । इरा क्षीरलक्षणा। तद्वत्यो भवन्ति । तथा सिन्धवः स्यन्दनशीला मेघा नद्यो वा मधुमत् मधुररसमुदकं दुहे दुहन्ति । तथा त्रयः त्रिसंख्याकाः वृषभासः वर्षितारः रेतोधाः उदकस्य धारकाः द्युमन्तः दीप्तिमन्तोऽग्निवाय्वादित्याः तिसॄणां त्रिसंख्याकानां धिषणानां स्थानानां पृथिव्यन्तरिक्षद्युलोकानां स्वामिनः सन्तः वि विविधं प्रत्येकं तस्थुः तिष्ठन्ति । युवयोरनुग्रहात् त्रयोऽपि देवास्त्रिषु स्थानेषु वर्तन्ते इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Mitra and Varuṇa, the cows are full o fmilk through your (command), and the rivers yield through your (will) sweet water; through you the three radiant receptacles and showerers of rain stand severally in their three spheres.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Agni, Vāyu and Āditya, present, severally, upon the earth, in the mid-air, and in heaven
Jamison Brereton
O Varuṇa and Mitra, your milk-cows are filled with refreshments. Your rivers give honey-rich milk.
Three brilliant bulls [=fires?] stand far and wide, the semen-givers of the three holy places.
Griffith
Ye, Varuna, have kine who yield refreshment; Mitra, your floods pour water full of sweetness.
There stand the Three Steers, splendid in their brightness, who fill the three world-bowls with genial moisture.
Geldner
Eure Milchkühe sind labungsreich, o Varuna, eure Ströme geben süße Milch, o Mitra. Drei herrliche Stiere stehen als die Besamer der drei Dhisana´s verteilt.
Grassmann
Voll Labung sind, Varuna, eure Kühe, und Süsses milchen, Mitra, eure Ströme; Drei Stiere stehen der drei Weltenschalen vertheilt, voll Glanz, die ihren Samen lassen.
Elizarenkova
Ваши дойные коровы, о Варуна, богаты жертвенными возлияниями;
Ваши реки, о Митра, доятся медом.
Стоят трое быков – влагателей семени
В трех мирах, ярко сверкая.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- यजत आत्रेयः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को क्या करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वरुण) उत्तम कर्म्म के करनेवाले (मित्र) मित्र ! (वाम्) आप दोनों की जो (इरावतीः) बहुत अन्न आदि सामग्रियाँ (धेनवः) और वाणियाँ गौओं के सदृश (मधुमत्) मधुमान् जैसे हो, वैसे (दुह्रे) अच्छे प्रकार पूरित करती हैं और जो (सिन्धवः) नदियाँ वे (वाम्) आप दोनों को उत्तम प्रकार पूरित करती हैं (तिसृणाम्) तीन प्रकार के (धिषणानाम्) कर्म्म, उपासना और ज्ञान के जाननेवालों के (त्रयः) तीन (द्युमन्तः) उत्तम कामनाओं से युक्त (वृषभासः) वर्षानेवाले (रेतोधाः) और जो वीर्य्य को धारण करता है वह (वि) विशेष करके (तस्थुः) स्थित होते हैं, उनको आप दोनों संप्रयुक्त करिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सब के मित्र जनो ! आप लोग गौ के सदृश सुख के देनेवाले, नदी के सदृश मल के दूर करने, बुद्धि के देने और कामनाओं की सिद्धि के देनेवाले हूजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वरुण मित्र ! वां या इरावतीर्धेनवो मधुमद् दुह्रे ये सिन्धवो वां दुह्रे तिसृणां धिषणानां त्रयो द्युमन्तो वृषभासो रेतोधाश्च वितस्थुस्तान् युवां सम्प्रयुञ्जतम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं कर्त्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इरावतीः) बह्वन्नादिसामग्रीस्ताः (वरुण) उत्तमकर्मकारी (धेनवः) वाण्यो गाव इव (वाम्) युवाम् (मधुमत्) (वाम्) (सिन्धवः) नद्यः (मित्र) सखे (दुह्रे) प्रपूरयन्ति (त्रयः) (तस्थुः) तिष्ठन्ति (वृषभासः) वर्षकाः (तिसृणाम्) त्रिविधानाम् (धिषणानाम्) कर्म्मोपासनाज्ञानविदाम् (रेतोधाः) यो रेतो वीर्यं दधाति सः (वि) (द्युमन्तः) प्रशस्तकामनायुक्ताः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्वमित्रा जना ! यूयं धेनुवत्सुखप्रदा नदीवन्मलापहारकाः प्रज्ञाप्रदाः कामनासिद्धिदाश्च भवन्तु ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्व मित्रांनो! तुम्ही गाईप्रमाणे सुखकारक नदीप्रमाणे मलनिःसारक, बुद्धी देणारे व इच्छापूर्ती करणारे बना. ॥ २ ॥
03 प्रातर्देवीमदितिं जोहवीमि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रात᳓र् देवी᳓म् अ᳓दितिं जोहवीमि
मध्यं᳓दिन उ᳓दिता सू᳓रियस्य
राये᳓ मित्रावरुणा सर्व᳓ताता
ई᳓ळे तोका᳓य त᳓नयाय शं᳓ योः᳓
मूलम् ...{Loading}...
प्रा॒तर्दे॒वीमदि॑तिं जोहवीमि म॒ध्यन्दि॑न॒ उदि॑ता॒ सूर्य॑स्य ।
रा॒ये मि॑त्रावरुणा स॒र्वता॒तेळे॑ तो॒काय॒ तन॑याय॒ शं योः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - उरुचक्रिरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्रात᳓र् देवी᳓म् अ᳓दितिं जोहवीमि
मध्यं᳓दिन उ᳓दिता सू᳓रियस्य
राये᳓ मित्रावरुणा सर्व᳓ताता
ई᳓ळे तोका᳓य त᳓नयाय शं᳓ योः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áditim ← áditi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
devī́m ← devī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
johavīmi ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prātár ← prātár (invariable)
madhyáṁdine ← madhyáṁdina- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
úditā ← úditi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
rāyé ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sarvátātā ← sarvátāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
ī́ḷe ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
śám ← śám (invariable)
tánayāya ← tánaya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tokā́ya ← toká- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
yós ← yós (invariable)
पद-पाठः
प्रा॒तः । दे॒वीम् । अदि॑तिम् । जो॒ह॒वी॒मि॒ । म॒ध्यन्दि॑ने । उत्ऽइ॑ता । सूर्य॑स्य ।
रा॒ये । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । स॒र्वऽता॑ता । ईळे॑ । तो॒काय॑ । तन॑याय । शम् । योः ॥
Hellwig Grammar
- prātar
- [adverb]
- “at dawn; early.”
- devīm ← devī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- aditiṃ ← aditim ← aditi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- johavīmi ← johav ← √hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “appeal.”
- madhyandina ← madhyandine ← madhyaṃdina
- [noun], locative, singular, masculine
- “noon; Pentapetes phoenicea Linn..”
- uditā ← uditi
- [noun], locative, singular, feminine
- “rise.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- rāye ← rai
- [noun], dative, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- sarvatāteᄆe ← sarvatātā ← sarvatāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “completeness; prosperity; sum.”
- sarvatāteᄆe ← īḍe ← īḍ
- [verb], singular, Present indikative
- “praise; invite; raise.”
- tokāya ← toka
- [noun], dative, singular, neuter
- “offspring.”
- tanayāya ← tanaya
- [noun], dative, singular, neuter
- “biological.”
- śaṃ ← śam
- [adverb]
- “śam [word].”
- yoḥ ← yos
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fortune.”
सायण-भाष्यम्
अहमृषिः प्रातः प्रातःकाले अदितिम् अखण्डनीयां देवानां जननीं देवीं द्योतमानां जोहवीमि आह्वयामि । तथा मध्यंदिने सूर्यस्य उदिता उदितौ तत्समृद्धिकाले माध्यंदिने सवने जोहवीमि । हे मित्रावरुणा युवां राये धनप्राप्तये सर्वतातौ यज्ञे ईळे स्तौमि । पुनः किमर्थम् । तोकाय पुत्राय तनयाय तत्पुत्राय च शम् अरिष्टशमनाय योः सुखस्य मिश्रणाय चेळे इति ॥
Wilson
English translation:
“I invoke the divine and bright Aditi at dawn, and at mid-day, when the sun is high; I worship you, Mitra and Varuṇa, at all seasons, for the sake of riches, for sons and grandsons, for prosperity and happiness.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The text is śaṃyoḥ = aṛṣṭaśamanāya sukhasya miśraṇāya ca, for the alleviation or prevention of calamity, and for the mixture or association of happiness
Jamison Brereton
In the early morning, at midday, and at the rising of the sun, again and again I call upon the goddess Aditi
for wealth in its entirety, o Mitra and Varuṇa. I invoke (her) for kith and kin, for luck and life.
752 V.70–71
Griffith
I call at dawn on Aditi the Goddess, I call at noon and when the Sun is setting.
I pray, O Mitra-Varuna, for safety, for wealth and progeny, in rest and trouble.
Geldner
Am Morgen rufe ich die Göttin Aditi, am Mittag, bei Sonnenaufgang, um Reichtum euch vollzählig, Mitra und Varuna; ich flehe um Glück und Segen für den leiblichen Samen.
Grassmann
Ich ruf’ die Göttin Aditi am Morgen, zur Mittagszeit und bei der Sonne Weggang, Um Gut und Wohlfahrt, Varuna und Mitra; um Kind und Enkel, Heil und Segen fleh ich.
Elizarenkova
Утром громко зову я богиню Адити,
В полдень (и) на восходе солнца.
Для полноты богатства, о Митра-Варуна,
Я призываю (вас), для продолжения рода, для счастья и блага.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- उरूचक्रिरात्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यों को निरन्तर प्रयत्न करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्रावरुणा) प्राण और वायु के सदृश माता और पिता ! जैसे मैं (सर्वताता) सब के सुख देनेवाले यज्ञ में (राये) धन आदि के लिये (तोकाय) छोटे (तनयाय) कुमार के अर्थ (प्रातः) प्रातःकाल (देवीम्) श्रेष्ठ बुद्धि को (अदितिम्) अखण्डित बोध से युक्त को और (सूर्य्यस्य) सूर्य्य के (मध्यन्दिने) मध्याह्न (उदिता) उदित में (योः) संयुक्त (शम्) सुख को (जोहवीमि) अत्यन्त ग्रहण करता हूँ और मैं (ईळे) प्रशंसा करता हूँ, वैसे आप दोनों आचरण कीजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जो मनुष्य कुटम्ब के पालन के लिये श्रेष्ठ पुरुषों की शिक्षा और वृद्धि के लिये सर्वदा प्रयत्न करते हैं, वे विद्वानों के कुल को करते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रावरुणा ! यथाहं सर्वताता राये तोकाय तनयाय प्रातर्देवीमदितिं सूर्य्यस्य मध्यन्दिन उदिता योः शं जोहवीमि योऽहमीळे योऽहमीळे तथा युवामाचरतम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यैः सततं प्रयततितव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रातः) (देवीम्) दिव्यां प्रज्ञाम् (अदितिम्) अखण्डितबोधाम् (जोहवीमि) भृशं गृह्णामि (मध्यन्दिने) मध्याह्ने (उदिता) उदिते (सूर्य्यस्य) (राये) धनाद्याय (मित्रावरुणा) प्राणोदानवन्मातापितरौ (सर्वताता) सर्वेषां सुखप्रदे यज्ञे (ईळे) प्रशंसे (तोकाय) अल्पाय (तनयाय) कुमाराय (शम्) सुखम् (योः) संयुक्तम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । ये मनुष्या कुटुम्बपालनाय सतां शिक्षायै वृद्धये सर्वदा प्रयतन्ते ते विद्वत्कुलं कुर्वन्ति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जी माणसे कुटुंबाचे पालन करण्यासाठी, श्रेष्ठ पुरुषांचे शिक्षण व वृद्धी यासाठी सदैव प्रयत्नशील असतात ते विद्वानांचे कुल निर्माण करत असतात. ॥ ३ ॥
04 या धर्तारा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
या᳓ धर्ता᳓रा र᳓जसो रोचन᳓स्य
उता᳓दित्या᳓ दिविया᳓ पा᳓र्थिवस्य
न᳓ वां देवा᳓ अमृ᳓ता आ᳓ मिनन्ति
व्रता᳓नि मित्रावरुणा ध्रुवा᳓णि
मूलम् ...{Loading}...
या ध॒र्तारा॒ रज॑सो रोच॒नस्यो॒तादि॒त्या दि॒व्या पार्थि॑वस्य ।
न वां॑ दे॒वा अ॒मृता॒ आ मि॑नन्ति व्र॒तानि॑ मित्रावरुणा ध्रु॒वाणि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - उरुचक्रिरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
या᳓ धर्ता᳓रा र᳓जसो रोचन᳓स्य
उता᳓दित्या᳓ दिविया᳓ पा᳓र्थिवस्य
न᳓ वां देवा᳓ अमृ᳓ता आ᳓ मिनन्ति
व्रता᳓नि मित्रावरुणा ध्रुवा᳓णि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhartā́rā ← dhartár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
rájasaḥ ← rájas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
rocanásya ← rocaná- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ādityā́ ← ādityá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
divyā́ ← divyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
pā́rthivasya ← pā́rthiva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
utá ← utá (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
amŕ̥tāḥ ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
minanti ← √mī- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
dhruvā́ṇi ← dhruvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
vratā́ni ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
या । ध॒र्तारा॑ । रज॑सः । रो॒च॒नस्य॑ । उ॒त । आ॒दि॒त्या । दि॒व्या । पार्थि॑वस्य ।
न । वा॒म् । दे॒वाः । अ॒मृताः॑ । आ । मि॒न॒न्ति॒ । व्र॒तानि॑ । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । ध्रु॒वाणि॑ ॥
Hellwig Grammar
- yā ← yad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dhartārā ← dhartṛ
- [noun], nominative, dual, masculine
- “supporter.”
- rajaso ← rajasaḥ ← rajas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- rocanasyotādityā ← rocanasya ← rocana
- [noun], genitive, singular, neuter
- “light; celestial sphere.”
- rocanasyotādityā ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- rocanasyotādityā ← ādityā ← āditya
- [noun], nominative, dual, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- divyā ← divya
- [noun], nominative, dual, masculine
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- pārthivasya ← pārthiva
- [noun], genitive, singular, neuter
- “earthly; earthen; mundane; royal; tellurian; sublunar.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- amṛtā ← amṛtāḥ ← amṛta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- minanti ← mī
- [verb], plural, Present indikative
- “transgress; damage.”
- vratāni ← vrata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- dhruvāṇi ← dhruva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “certain; fixed; permanent; changeless; firm; safe; resident; immovable; fixed; fixed; vital; faithful.”
सायण-भाष्यम्
या यौ रोचनस्य रोचमानस्य रजसः लोकस्य । स्वर्गाख्यस्येत्यर्थः । उत अपि च पार्थिवस्थ रजसः या यौ धर्तारौ आदित्या अदितेः पुत्रौ दिव्या दिवि भवौ तौ युवामीळे इति पूर्वत्र संबन्धः । हे मित्रावरुणा वां युवयोः ध्रुवाणि व्रतानि कर्माणि देवाः अन्ये इन्द्रादयः अमृताः अमरणधर्माणोऽपि न आ मिनन्ति न हिंसन्ति । यतो ध्रुवाण्यत इत्यभिप्रायः ॥ ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“I worship you two, divine Ādityas, who are upholders of the celestial and terrestrial worlds; the immortal gods impair not, Mitra and Varuṇa, your eternal works.”
Jamison Brereton
(You) two heavenly Ādityas, who are the upholders of the earthly space and the realm of light—
o Mitra and Varuṇa, the immortal gods do not violate your enduring commandments.
Griffith
Ye who uphold the region, sphere of brightness, ye who support earth’s realm Divine Adityas,
The Immortal Gods, O Varuna and Mitra, never impair your everlasting statutes.
Geldner
Die ihr, die himmlischen Aditisöhne, die Erhalter der Lichtwelt und der irdischen Welt seid, eure feststehenden Gebote beeinträchtigen nicht die unsterblichen Götter, o Mitra und Varuna.
Grassmann
Die ihr des Aethers und des Luftraums Träger des Erdraums seid, o himmlische Aditja’s, Die Götter selbst verletzen eure festen Gesetze nicht, o Varuna und Mitra.
Elizarenkova
Те двое, что поддерживают светлое пространство,
А также земное, небесные Адитьи, –
Бессмертные боги не нарушают ваших
Твердых заветов, о Митра-Варуна.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- उरूचक्रिरात्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यों को क्या क्या जानना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्रावरुणा) प्राण और उदान वायु के समान वर्त्तमान अध्यापक और उपदेशक जनो ! जो (अमृता) प्राप्त हुआ जीवनमुक्तिसुख जिनको वे (देवाः) विद्वान् जन (वाम्) आप दोनों के (ध्रुवाणि) निश्चित (व्रतानि) कर्म्मों का (न) नहीं (आ) सब प्रकार से (मिनन्ति) नाश करते हैं और (या) जो (रोचनस्य) प्रकाशवाले (रजसः) लोक के (आदित्या) सूर्य्यों के (दिव्या) प्रकाशमानों के (उत) और (पार्थिवस्य) पृथिवी में विदित लोक के (धर्त्तारा) धारण करनेवाले वर्त्तमान हैं, उनको जानिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो वायु बिजुली और सूर्य्य सम्पूर्ण लोक के धारण करनेवाले हैं, वे परमेश्वर से धारण किये गये हैं, ऐसा जानकर सम्पूर्ण ईश्वर ने ही धारण किया, ऐसा जानना चाहिये ॥४॥ इस सूक्त में प्राण उदान और बिजुली के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह उनहत्तरवाँ सूक्त और सप्तम वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रावरुणा ! येऽमृता देवा वां ध्रुवाणि व्रतानि नामिनन्ति या रोचनस्य रजस आदित्या दिव्या उत पार्थिवस्य रजसो धर्त्तारा वर्त्तेते तौ विजानीयातम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यैः किं किं ज्ञातव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (या) यौ (धर्त्तारा) धर्त्तारौ (रजसः) लोकस्य (रोचनस्य) दीप्तिमतः (उत) (आदित्या) आदित्यानाम् (दिव्या) दिव्यानाम् (पार्थिवस्य) पृथिव्यां विदितस्य (न) निषेधे (वाम्) युवयोः (देवाः) विद्वांसः (अमृताः) प्राप्तजीवनमुक्तिसुखाः (आ) समन्तात् (मिनन्ति) हिंसन्ति (व्रतानि) कर्म्माणि (मित्रावरुणा) प्राणोदानवदध्यापकोपदेशकौ (ध्रुवाणि) निश्चलानि ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यौ वायुविद्युत्सूर्यौ सर्वलोकधर्त्तारौ वर्त्तेते तौ परमेश्वरेण धृताविति मत्वा सर्वमीश्वरेणैव धृतमिति वेद्यम् ॥४॥ अत्र मित्रावरुणविद्युद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्येकोनसप्ततितमं सूक्तं सप्तमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! वायू, विद्युत व सूर्य संपूर्ण गोलांना धारण करतात. ते परमेश्वराकडून धारण केलेले आहेत. हे जाणून संपूर्ण ईश्वरानेच धारण केलेले आहेत, हे जाणा. ॥ ४ ॥