सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘यश्चिकेत ’ इति षड़ृचं नवमं सूक्तं रातहव्यस्यात्रेयस्यार्षं मैत्रावरुणम् । “यश्चिकेत पड्रातहव्यः’ इत्यनुक्रमणिका । “ पङ्क्त्यन्तं तु ’ इत्युक्तत्वात् पङ्क्त्यन्तपरिभाषयानुष्टुभम् । अन्त्या पङ्क्तिः । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
65 (419)
Mitra and Varuṇa
Rātahavya Ātreya
6 verses: anuṣṭubh, except paṅkti 6
The poet begins by invoking himself as the “perceptive” poet (vss. 1–2), who then speaks on behalf of the sacrificers (vs. 3). The basic theme of the hymn is the request that Mitra and Varuṇa help create a peaceful dwelling place that is broad and secure for people and animals during the period that the tribe is settled. While the poet addresses both Mitra and Varuṇa, his principal address is to Mitra: Mitra alone is mentioned in verse 4, in verse 5 Varuṇa appears only as the complement of Mitra, and in verse 6 Varuṇa’s presence is merely implied in the dual personal pronoun. Mitra is the god of alliances, and the reason for the focus on Mitra here is that the poet particularly wants people to occupy their proper places (vs. 6) by honoring their agreements with one another. The verb √yat “arrange” in this verse is elsewhere associated with the action of Mitra, who governs peoples through the pacts and alliances made among them.
The word mitrá can refer not only to the god Mitra but also to a mitrá, an ally, and the poet makes use of this ambiguity in verse 4. The god Mitra wins a dwelling free from threat or constraint through the power of divinely sanctioned alliances, and therefore one who is a true ally, who embodies the principles of the god of alli
ances, also wins such a dwelling. The connection between the god Mitra and the human ally is further suggested by verse 3, in which Mitra and Varuṇa are invoked to give out the prizes of victory, and verse 4, in which the person in a parallel fash ion distributes offerings.
01 यश्चिकेत स - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓श् चिके᳓त स᳓ सुक्र᳓तुर्
देवत्रा᳓ स᳓ ब्रवीतु नः
व᳓रुणो य᳓स्य दर्शतो᳓
मित्रो᳓ वा व᳓नते गि᳓रः
मूलम् ...{Loading}...
यश्चि॒केत॒ स सु॒क्रतु॑र्देव॒त्रा स ब्र॑वीतु नः ।
वरु॑णो॒ यस्य॑ दर्श॒तो मि॒त्रो वा॒ वन॑ते॒ गिरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - रातहव्य आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓श् चिके᳓त स᳓ सुक्र᳓तुर्
देवत्रा᳓ स᳓ ब्रवीतु नः
व᳓रुणो य᳓स्य दर्शतो᳓
मित्रो᳓ वा व᳓नते गि᳓रः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cikéta ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sukrátuḥ ← sukrátu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bravītu ← √brū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devatrā́ ← devatrā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
darśatáḥ ← darśatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā ← vā (invariable)
vánate ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
पद-पाठः
यः । चि॒केत॑ । सः । सु॒ऽक्रतुः॑ । दे॒व॒ऽत्रा । सः । ब्र॒वी॒तु॒ । नः॒ ।
वरु॑णः । यस्य॑ । द॒र्श॒तः । मि॒त्रः । वा॒ । वन॑ते । गिरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yaś ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ciketa ← cit
- [verb], singular, Perfect indicative
- “notice; observe; attend to; intend.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sukratur ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukratur ← kratuḥ ← kratu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- devatrā
- [adverb]
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- bravītu ← brū
- [verb], singular, Present imperative
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- darśato ← darśataḥ ← darśata
- [noun], nominative, singular, masculine
- “beautiful; visible; beautiful.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- vanate ← van
- [verb], singular, Present indikative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- giraḥ ← gir
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
सायण-भाष्यम्
यः स्तोता चिकेत जानाति स्तुतिं युवयोः स सुक्रतुः स एव शोभनकर्मा देवत्रा देवेषु स्तोतृमध्ये । यद्वा देवेषु मध्ये। युवयोरेव स्तुतिं यश्चिकेत स सुक्रतुरिति । सः सुकर्मा नः अस्माकं ब्रवीतु स्तुतिं परम् उपदिशतु । यश्च दर्शतः दर्शनीयः वरुणः दर्शनीयः मित्रो वा मित्रश्च । वाशब्दश्चार्थे । गिरः अस्मदीयाः स्तुतीः वनते संभजते ॥
Wilson
English translation:
“He who knows (how to honour you two) among the gods, is ghe performer of good works; let him, communicate (that knowledge) to us, he of whom the graceful Varuṇa or Mitra accepts the laudation.”
Jamison Brereton
He who is perceptive has strong resolve. Let him speak among the gods for us—
he whose songs beautiful Varuṇa or Mitra longs for.
Griffith
FULL wise is he who hath discerned: let him speak to us of the Gods,—
The man whose praise-songs Varuṇa the beautiful, or Mitra, loves.
Geldner
Wer verständig ist, der hat den rechten Sinn für die Götter, der soll uns sagen, wessen Lobreden der gerngesehene Varuna oder Mitra gut aufnimmt,
Grassmann
Wer es versteht, der wirke schön, der sage von den Göttern uns, Wess Lieder Mitra gerne hat und Varuna, der prächtige.
Elizarenkova
Кто понимает, тот – обладатель прекрасной силы духа.
Пусть выскажется он за нас среди богов,
(Тот,) чьи песни любят
Варуна или Митра, чей вид желанен.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- अर्चनाना आत्रेयः
- निच्रृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब छः ऋचावाले पैंसठवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में मित्रावरुण पदवाच्य पढ़ने पढ़ानेवाले वा उपदेश योग्य वा उपदेश देनेवालों के विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो (सुक्रतुः) उत्तम प्रकार बुद्धिमान् और (वरुणः) श्रेष्ठ है (सः) वह (चिकेत) जाने और जो (देवत्रा) विद्वानों में विद्वान् है (सः) वह (नः) हम लोगों को (ब्रवीतु) कहे (वा) वा (यस्य) जिसका (दर्शतः) देखने के योग्य (मित्रः) मित्र है वह हम लोगों की (गिरः) वाणियों को (वनते) पालन करता है ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो हम लोगों के मध्य में अधिक विद्वान् होवे, वही उपदेश करे और जो अधिक ज्ञानवान् होवे, वह सत्य और असत्य को अलग करे ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यत्सुक्रतुर्वरुणोऽस्ति स चिकेत यो देवत्रा देवोऽस्ति स नो ब्रवीतु वा यस्य दर्शतो मित्रोऽस्ति स नो गिरो वनते ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अत्र मित्रावरुणपदवाच्याध्यापकाध्येत्रुपदेश्योपदेशकविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (चिकेत) जानीयात् (सः) (सुक्रतुः) सुष्ठु बुद्धिमान् (देवत्रा) देवेषु (सः) (ब्रवीतु) (नः) अस्मान् (वरुणः) वरः (यस्य) (दर्शतः) द्रष्टव्यः (मित्रः) सखा (वा) (वनते) सम्भजति (गिरः) वाणीः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! योऽस्माकं मध्येऽधिकविद्यो भवेत् स एवोपदिशेत् यो ज्ञानाऽधिकः स्यात् स सत्याऽसत्ये विविच्यात् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात मित्रावरूण पदवाच्य अध्यापक व अध्ययन करण्याने व उपदेश करण्याने व उपदेश देण्यायोग्य कर्मांचे वर्णन करण्याने या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जो आमच्यामध्ये अधिक विद्वान असतो त्याने उपदेश करावा व जो अधिक ज्ञानवान असतो त्याने सत्यासत्य पृथक करावे. ॥ १ ॥
02 ता हि - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता᳓ हि᳓ श्र᳓यिष्ठवर्चसा+
रा᳓जाना दीर्घश्रु᳓त्तमा
ता᳓ स᳓त्पती ऋतावृ᳓ध
ऋता᳓वाना ज᳓ने-जने
मूलम् ...{Loading}...
ता हि श्रेष्ठ॑वर्चसा॒ राजा॑ना दीर्घ॒श्रुत्त॑मा ।
ता सत्प॑ती ऋता॒वृध॑ ऋ॒तावा॑ना॒ जने॑जने ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - रातहव्य आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
ता᳓ हि᳓ श्र᳓यिष्ठवर्चसा+
रा᳓जाना दीर्घश्रु᳓त्तमा
ता᳓ स᳓त्पती ऋतावृ᳓ध
ऋता᳓वाना ज᳓ने-जने
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hí ← hí (invariable)
śréṣṭhavarcasā ← śréṣṭhavarcas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
dīrghaśrúttamā ← dīrghaśrúttama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
rā́jānā ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
r̥tāvŕ̥dhā ← r̥tāvŕ̥dh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
sátpatī ← sátpati- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
jáne-jane ← jána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
r̥tā́vānā ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
पद-पाठः
ता । हि । श्रेष्ठ॑ऽवर्चसा । राजा॑ना । दी॒र्घ॒श्रुत्ऽत॑मा ।
ता । सत्प॑ती॒ इति॒ सत्ऽप॑ती । ऋ॒त॒ऽवृधा॑ । ऋ॒तऽवा॑ना । जने॑ऽजने ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- śreṣṭhavarcasā ← śreṣṭha
- [noun]
- “best; better; chief(a); beautiful.”
- śreṣṭhavarcasā ← varcasā ← varcas
- [noun], nominative, dual, masculine
- “shininess; vigor; fecal matter; glare; magnificence; energy; prestige; energy; glory; luster; light; varcas [word]; glory; body waste; droppings; color.”
- rājānā ← rājan
- [noun], nominative, dual, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- dīrghaśruttamā ← dīrghaśruttama
- [noun], nominative, dual, masculine
- tā ← tad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- satpatī ← sat
- [noun]
- “good; good; real; existent; virtuous; sat [prefix]; real.”
- satpatī ← patī ← pati
- [noun], nominative, dual, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- ṛtāvṛdha ← ṛtāvṛdhaḥ ← ṛtāvṛdh
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sincere.”
- ṛtāvānā ← ṛtāvan
- [noun], nominative, dual, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- jane ← jana
- [noun], locative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- jane ← jana
- [noun], locative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
सायण-भाष्यम्
ता हि तौ खलु मित्रावरुणौ श्रेष्ठवर्चसा प्रशस्ततेजस्कौ राजाना ईश्वरौ दीर्घश्रुत्तमा दूरदेशादाह्वानश्रोतृतमौ । ता तौ सत्पती सतां यजमानानां स्वामिनौ ऋतावृधा यज्ञस्योदकस्य वा वर्धयितारौ जनेजने सर्वेषु स्तोतृषु निमित्तेषु ऋतावाना गमनवन्तौ ॥
Wilson
English translation:
“They two, verily excelling in radiance, royal (deities), who hear (invocations) from the greatest distance; lords of the virtuous, favourers of the sacrifice, are in movement (for the good of) each individual man.”
Jamison Brereton
Since these two are kings of most glorious luster and farthest fame, they are lords of the settlement, who grow through the truth and possess the truth, among every people.
Griffith
For they are Kings of noblest might, of glorious fame most widely spread;
Lords of the brave, who strengthen Law, the Holy Ones with every race.
Geldner
Denn sie sind die Könige von höchstem Ansehen, die weithin bekanntesten. Sie sind die rechtmäßigen Herren, die Mehrer des rechten, rechthandelnd gegen jedermann.
Grassmann
Denn beide sind von hellstem Glanz und weitberühmte Könige, Gebieter, die des Rechts sich freun, die heiligen, in jedem Volk.
Elizarenkova
Ведь они два царя
С ярчайшим блеском, о которых слышно дальше всех.
Они два истинных повелителя, усиливающих закон,
Действующих по закону в отношении каждого человека.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- अर्चनाना आत्रेयः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (दीर्घश्रुत्तमा) दीर्घकालपर्यन्त अत्यन्त शास्त्र को सुननेवाले (श्रेष्ठवर्चसा) श्रेष्ठ अध्ययन जिनका ऐसे (राजाना) प्रकाशमान जन वर्त्तमान हैं (ता) वे दोनों और जो (जनेजने) मनुष्य मनुष्य में (सत्पती) श्रेष्ठों के पालन करने और (ऋतावृधा) सत्य को बढ़ानेवाले (ऋतावाना) तथा सत्य विद्यमान जिनमें (ता, हि) उन्हीं दोनों का हम लोग निरन्तर सत्कार करें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य बहुश्रुत, पूर्ण विद्यावाले, सत्य धर्म्म में निष्ठा करनेवाले और जो विद्या की प्रवृत्ति में प्रीति करनेवाले हों, वे ही उपदेशक अध्यापक होवें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यौ दीर्घश्रुत्तमा श्रेष्ठवर्चसा राजाना वर्त्तेते ता यौ जनेजने सत्पती ऋतावृधा ऋतावाना वर्त्तेते ता हि वयं सततं सत्कुर्य्याम ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ता) तौ (हि) यतः (श्रेष्ठवर्चसा) श्रेष्ठं वर्चोऽध्ययनं ययोस्तौ (राजाना) प्रकाशमानौ (दीर्घश्रुत्तमा) यौ दीर्घकालं शृणुतस्तावतिशयितौ (ता) तौ (सत्पती) सतां पालकौ (ऋतावृधा) यावृतं सत्यं वर्धयतस्तौ (ऋतावाना) ऋतं सत्यं विद्यते ययोस्तौ (जनेजने) ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या बहुश्रुताः पूर्णविद्याः सत्यधर्म्मनिष्ठा विद्याप्रवृत्तिप्रियाश्च स्युस्त एवोपदेशका अध्यापकाश्च भवन्तु ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे बहुश्रुत, पूर्ण विद्यायुक्त, सत्यधर्मनिष्ठायुक्त व विद्याप्रेमी असतात त्यांनीच उपदेशक व अध्यापक बनावे. ॥ २ ॥
03 ता वामियानोऽवसे - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता᳓ वाम् इयानो᳓ अ᳓वसे
पू᳓र्वा उ᳓प ब्रुवे स᳓चा
सुअ᳓श्वासः सु᳓ चेतु᳓ना
वा᳓जाँ अभि᳓ प्र᳓ दाव᳓ने
मूलम् ...{Loading}...
ता वा॑मिया॒नोऽव॑से॒ पूर्वा॒ उप॑ ब्रुवे॒ सचा॑ ।
स्वश्वा॑सः॒ सु चे॒तुना॒ वाजाँ॑ अ॒भि प्र दा॒वने॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - रातहव्य आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
ता᳓ वाम् इयानो᳓ अ᳓वसे
पू᳓र्वा उ᳓प ब्रुवे स᳓चा
सुअ᳓श्वासः सु᳓ चेतु᳓ना
वा᳓जाँ अभि᳓ प्र᳓ दाव᳓ने
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ávase ← ávas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
iyānáḥ ← √yā- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
bruve ← √brū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
pū́rvau ← pū́rva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
sácā ← sácā (invariable)
úpa ← úpa (invariable)
cetúnā ← cetúna- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sú ← sú (invariable)
sváśvāsaḥ ← sváśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
dāváne ← √dā- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
prá ← prá (invariable)
vā́jān ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
ता । वा॒म् । इ॒या॒नः । अव॑से । पूर्वौ॑ । उप॑ । ब्रु॒वे॒ । सचा॑ ।
सु॒ऽअश्वा॑सः । सु । चे॒तुना॑ । वाजा॑न् । अ॒भि । प्र । दा॒वने॑ ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tad
- [noun], accusative, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- iyāno ← iyānaḥ ← ī ← √i
- [verb noun], nominative, singular
- “beg; solicit.”
- ‘vase ← avase ← av
- [verb noun]
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- pūrvā ← pūrvau ← pūrva
- [noun], accusative, dual, masculine
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- bruve ← brū
- [verb], singular, Present indikative
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
- sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- svaśvāsaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svaśvāsaḥ ← aśvāsaḥ ← aśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- cetunā ← cetu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- vājāṃ ← vāja
- [noun], accusative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- dāvane ← dā
- [verb noun]
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
सायण-भाष्यम्
ता तौ पूर्वौ पुरातनौ वां युवाम् इयानः गच्छन् अवसे रक्षणाय सचा सह उप ब्रुवे उपेत्य स्तौमि । स्वश्वासः स्वश्वा वयमात्रेयाः । सुचेतुना शोभनप्रज्ञानौ युवां वाजानभि अन्नान्यभिलक्ष्य प्र प्रकर्षेण दावने दानाय स्तुम इति शेषः । यद्वा । स्वश्वासः स्वश्वौ ॥ द्वितीयाद्विवचनस्य जसादेशः ॥ उप ब्रुव इति संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Approaching you, ancient (divinities), I invoke you together for protection; possessed of good steeds, (we praise you) who are provident to give us food.”
Jamison Brereton
Imploring you for help, I address you two ancient ones together:
“Through your good perception, with your good horses, (race) toward the prizes of victory to give them out.”
Griffith
Approaching you with prayer for aid, together I address you first
We who have good steeds call on you, Most Sage, to give us strength besides.
Geldner
Um eure Gunst bittend rufe ich zuerst euch beide zusammen an: Die Besitzer guter Rosse gehen mit guter Absicht auf Siegesgewinn aus, um sie zu verschenken.
Grassmann
Indem ich euch um Hülfe fleh, ruf ich zugleich euch alte an, Dass rossereich durch eure Huld wir viele Labungen empfahn.
Elizarenkova
(Раз вы) такие, прежде всего я обращаюсь
К вам вместе, прося вас о помощи:
(Пусть) повелители прекрасных коней под добрым знаком
(Мчатся) к наградам, чтобы получить дары.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- रातहव्य आत्रेयः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे प्राण और उदान के समान वर्तमानो ! (स्वश्वासः) अच्छे घोड़े जिनके ये (सु, चेतुना) उत्तम ज्ञानवान् के साथ (दावने) देनेवाले के लिये (वाजान्) संग्रामों के (अभि, प्र) सम्मुख अच्छे प्रकार कहें उनको मैं (उप, ब्रुवे) समीप में कहूँ। हे अध्यापक और उपदेशक जनो ! जिन (पूर्वौ) प्रथम विद्या पढ़े हुए (वाम्) आप दोनों को (इयानः) प्राप्त होता हुआ (अवसे) रक्षा आदि के लिये वर्त्तमान हूँ (ता) उन (सचा) मिले हुओं के मैं समीप में कहता हूँ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे उपदेशक जन उपदेश देवें, वैसे ही जिनको उपदेश दिया जाये वे औरों को भी उपदेश करें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रावरुणौ ! स्वश्वासः सु चेतुना दावने वाजानभि प्र ब्रूयुस्तानहमुप ब्रुवे। हे अध्यापकोपदेशकौ ! यौ पूर्वौ वामियानोऽवसे वर्त्ते ता सचाऽहमुपब्रुवे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ता) तौ (वाम्) युवाम् (इयानः) प्राप्नुवन् (अवसे) रक्षणाद्याय (पूर्वौ) प्रथमाधीतविद्यौ (उप) (ब्रुवे) (सचा) समवेतौ (स्वश्वासः) शोभना अश्वा येषान्ते (सु) सुष्ठु (चेतुना) विज्ञानवता सह (वाजान्) सङ्ग्रामान् (अभि) (प्र) (दावने) दात्रे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथोपदेशका उपदिशेयुस्तथैवोपदेश्या अन्यानप्युपदिशन्तु ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे उपदेशक उपदेश देतात तसे ज्यांना उपदेश दिला जातो त्यांनी इतरांनाही उपदेश करावा. ॥ ३ ॥
04 मित्रो अंहोश्चिदादुरु - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मित्रो᳓ अंहो᳓श् चिद् आ᳓द् उरु᳓
क्ष᳓याय गातुं᳓ वनते
मित्र᳓स्य हि᳓ प्रतू᳓र्वतः
सुमति᳓र् अ᳓स्ति विधतः᳓
मूलम् ...{Loading}...
मि॒त्रो अं॒होश्चि॒दादु॒रु क्षया॑य गा॒तुं व॑नते ।
मि॒त्रस्य॒ हि प्र॒तूर्व॑तः सुम॒तिरस्ति॑ विध॒तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - रातहव्य आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
मित्रो᳓ अंहो᳓श् चिद् आ᳓द् उरु᳓
क्ष᳓याय गातुं᳓ वनते
मित्र᳓स्य हि᳓ प्रतू᳓र्वतः
सुमति᳓र् अ᳓स्ति विधतः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aṁhóḥ ← aṁhú- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
ā́t ← ā́t (invariable)
cit ← cit (invariable)
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
urú ← urú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
gātúm ← gātú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kṣáyāya ← kṣáya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vanate ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
hí ← hí (invariable)
mitrásya ← mitrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pratū́rvataḥ ← √tūr(v)- ~ tur- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ásti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sumatíḥ ← sumatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vidhatáḥ ← √vidh- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
मि॒त्रः । अं॒होः । चि॒त् । आत् । उ॒रु । क्षया॑य । गा॒तुम् । व॒न॒ते॒ ।
मि॒त्रस्य॑ । हि । प्र॒ऽतूर्व॑तः । सु॒ऽम॒तिः । अस्ति॑ । वि॒ध॒तः ॥
Hellwig Grammar
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- aṃhoś ← aṃhoḥ ← aṃhu
- [noun], ablative, singular, masculine
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- uru
- [noun], accusative, plural, neuter
- kṣayāya ← kṣaya
- [noun], dative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- gātuṃ ← gātum ← gā
- [verb noun]
- “go; enter (a state); arrive.”
- vanate ← van
- [verb], singular, Present indikative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- mitrasya ← mitra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- pratūrvataḥ ← pratūrv ← √tūrv
- [verb noun], genitive, singular
- sumatir ← sumatiḥ ← sumati
- [noun], nominative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vidhataḥ ← vidh
- [verb noun], genitive, singular
- “worship; offer.”
सायण-भाष्यम्
मित्रः देवः अंहोश्चित् अंहस्वतोऽपि स्तोतुः आत् अनन्तरमेव उरु उरवे क्षयाय गृहाय निवासाय वा गातुम् उपायं वनते प्रयच्छति । मित्रस्य हि मित्रस्य खलु देवस्य सुमतिः शोभनबुद्धिः प्रतूर्वतः प्रकर्षेण हिंसतोऽपि विधतः परिचरतः शुश्रूषकस्य अस्ति हि भवति खलु ॥
Wilson
English translation:
“Mitra grants even to the sinful (worshipper) the (means of) repairing to his spacious dwelling; the favour of Mitra, the destroyer fo foes, is (granted) to (his) adorer.”
Jamison Brereton
Mitra [/an ally] then wins a broad way for peaceful dwelling, even out of narrow straits,
since the favor of triumphant Mitra belongs to him who distributes
offerings.
Griffith
E’en out of misery Mitra gives a way to dwelling at our case,
For he who worships hath the grace of Mitra, fighter in the van. '
Geldner
Mitra gewinnt selbst aus Bedrängnis einen Ausweg, freie Bahn zu einem Wohnsitz, denn Mitra´s Gunst gehört dem Verehrer, der vorausstrebt.
Grassmann
Mitra befreit aus jeder Noth, und schenkt den Gang zu sicherm Sitz; Denn dem Verehrer wird zu Theil des Mitra Huld, des siegenden.
Elizarenkova
Митра даже из узости (создает) широкое место,
Он добывает выход для поселения.
Ведь благожелательность Митры,
Прорывающегося вперед, принадлежит почитателю.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- रातहव्य आत्रेयः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (मित्रः) मित्र (अंहोः) दुष्ट आचरण से (चित्) भी वियुक्त करके (आत्) अनन्तर (उरु) बहुत (क्षयाय) निवास के लिये (गातुम्) पृथिवी को (वनते) सेवन करता है वह (हि) निश्चय से (प्रतूर्वतः) शीघ्र करनेवाले (विधतः) परिचरण करते हुए (मित्रस्य) मित्र की जो (सुमतिः) श्रेष्ठ बुद्धि (अस्ति) है, उसको ग्रहण करे ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वे ही मित्र हैं, जो निष्कपटता से और शुद्ध भाव से परस्पर के जनों के साथ वर्तमान हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यो मित्रोंऽहोश्चिद्वियोज्याऽऽदुरु क्षयाय गातुं वनते स हि प्रतूर्वतो विधतो मित्रस्य या सुमतिरस्ति तां गृह्णीयात् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रः) सखा (अंहोः) दुष्टाचारात् (चित्) (आत्) (उरु) बहु (क्षयाय) निवासाय (गातुम्) पृथिवीम् (वनते) सम्भजति (मित्रस्य) (हि) खलु (प्रतूर्वतः) शीघ्रं कर्त्तुः (सुमतिः) उत्तमप्रज्ञा (अस्ति) (विधतः) परिचरतः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - त एव सखायः सन्ति ये निष्कापट्येन शुद्धभावेन परस्परैः सह वर्त्तन्ते ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे निष्कपटीपणाने व शुद्ध भावनेने परस्परांबरोबर वागतात तेच मित्र असतात. ॥ ४ ॥
05 वयं मित्रस्यावसि - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वय᳓म् मित्र᳓स्य अ᳓वसि
सिया᳓म सप्र᳓थस्तमे
अनेह᳓सस् तुवो᳓तयः
सत्रा᳓ व᳓रुणशेषसः
मूलम् ...{Loading}...
व॒यं मि॒त्रस्याव॑सि॒ स्याम॑ स॒प्रथ॑स्तमे ।
अ॒ने॒हस॒स्त्वोत॑यः स॒त्रा वरु॑णशेषसः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - रातहव्य आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
वय᳓म् मित्र᳓स्य अ᳓वसि
सिया᳓म सप्र᳓थस्तमे
अनेह᳓सस् तुवो᳓तयः
सत्रा᳓ व᳓रुणशेषसः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ávasi ← ávas- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
mitrásya ← mitrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
sapráthastame ← sapráthastama- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
syā́ma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
anehásaḥ ← anehás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvótayaḥ ← tvóti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
satrā́ ← satrā́ (invariable)
váruṇaśeṣasaḥ ← váruṇaśeṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
व॒यम् । मि॒त्रस्य॑ । अव॑सि । स्याम॑ । स॒प्रथः॑ऽतमे ।
अ॒ने॒हसः॑ । त्वाऽऊ॑तयः । स॒त्रा । वरु॑णऽशेषसः ॥
Hellwig Grammar
- vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- mitrasyāvasi ← mitrasya ← mitra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- mitrasyāvasi ← avasi ← avas
- [noun], locative, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- saprathastame ← saprathastama
- [noun], locative, singular, neuter
- anehasas ← anehasaḥ ← anehas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “faultless; anehas [word]; incomparable.”
- tvotayaḥ ← tvoti
- [noun], nominative, plural, masculine
- satrā
- [adverb]
- varuṇaśeṣasaḥ ← varuṇa
- [noun], masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- varuṇaśeṣasaḥ ← śeṣasaḥ ← śeṣas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “offspring.”
सायण-भाष्यम्
वयं यजमानाः मित्रस्य दुःखनिवारकस्य देवस्य सप्रथस्तमे सर्वतः पृथुतमे अवसि रक्षणे वयं स्याम भवेम । किंच अनेहसः अपापाः त्वोतयः त्वया रक्षिताः वरुणशेषसः। शेष इत्यपत्यनाम । वारकाः पुत्रा येषां ते । तादृशाः सत्रा वयं सर्वे सहैव भवेम ॥
Wilson
English translation:
“May we ever be in the comprehensive guardianship of Mitra, and, free from sin, enjoy, (Mitra), your protection, being at the same time the children of Varuṇa”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Varuṇaśeṣaḥ: śeṣa = apatya, offspring
Jamison Brereton
Blameless, helped by you, we would be completely within the most extensive help
of Mitra, whose complement is Varuṇa.
Griffith
In Mitra’s shelter that extends to utmost distance may we dwell,
Unmenaced, guarded by the care, ever as sons of Varuṇa.
Geldner
Wir wollen in dem weitreichendsten Schutze des Mitra sein, ohne Fehl, von dir beschützt, allesamt im Schutze der Mutter des Varuna.
Grassmann
Wir mögen unter Mitra’s Schutz, dem ausgedehntesten, bestehn, Von dir behütet sündenlos, Varuna’s Kinder allesammt.
Elizarenkova
Да будем мы у Митры
В величайшей милости,
Безгрешные, поддержанные тобой,
Все вместе, с Варуной про запас!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- रातहव्य आत्रेयः
- स्वराडुष्निक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (अनेहसः) नहीं हिंसक होते हुए (त्वोतयः) आपसे रक्षित और (वरुणशेषसः) उत्तम जन शेष जिनके वे (वयम्) हम लोग (सत्रा) सत्य से युक्त (मित्रस्य) मित्र के (सप्रथस्तमे) अतिविस्तार युक्त (अवति) रक्षण आदि कर्म्म में (स्याम) प्रवृत्त होवें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि सदा कृतज्ञता करें और कृतघ्नता का दूर से त्याग करें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथाऽनेहसस्त्वोतयो वरुणशेषसो वयं सत्रा मित्रस्य सप्रथस्तमेऽवसि स्याम ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वयम्) (मित्रस्य) (अवसि) रक्षणादौ कर्मणि (स्याम) प्रवृत्ता भवेम (सप्रथस्तमे) अतिविस्तारयुक्ते (अनेहसः) अहिंसकाः सन्तः (त्वोतयः) त्वया रक्षिताः (सत्रा) सत्येन युक्ताः (वरुणशेषसः) वरुण उत्तमो जनः शेषो येषान्ते ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैः सर्वदा कृतज्ञता भाव्या कृतघ्नता च दूरतस्त्याज्या ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी सतत कृतज्ञ असावे. कृतघ्नतेचा त्याग करावा. ॥ ५ ॥
06 युवं मित्रेमम् - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युव᳓म् मित्रा इमं᳓ ज᳓नं
य᳓तथः सं᳓ च नयथः
मा᳓ मघो᳓नः प᳓रि ख्यतम्
मो᳓ अस्मा᳓कम् ऋ᳓षीणां᳐
गोपीथे᳓ न उरुष्यतम्
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वं मि॑त्रे॒मं जनं॒ यत॑थः॒ सं च॑ नयथः ।
मा म॒घोनः॒ परि॑ ख्यतं॒ मो अ॒स्माक॒मृषी॑णां गोपी॒थे न॑ उरुष्यतम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - रातहव्य आत्रेयः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
युव᳓म् मित्रा इमं᳓ ज᳓नं
य᳓तथः सं᳓ च नयथः
मा᳓ मघो᳓नः प᳓रि ख्यतम्
मो᳓ अस्मा᳓कम् ऋ᳓षीणां᳐
गोपीथे᳓ न उरुष्यतम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jánam ← jána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mitrā ← mitrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
ca ← ca (invariable)
nayathaḥ ← √nī- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sám ← sám (invariable)
yátathaḥ ← √yat- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
khyatam ← √khyā- (root)
{number:DU, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
maghónaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
mā́ ← mā́ (invariable)
ŕ̥ṣīṇām ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
u ← u (invariable)
gopīthé ← gopīthá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
uruṣyatam ← √uruṣy- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यु॒वम् । मि॒त्रा॒ । इ॒मम् । जन॑म् । यत॑थः । सम् । च॒ । न॒य॒थः॒ ।
मा । म॒घोनः॑ । परि॑ । ख्य॒त॒म् । मो इति॑ । अ॒स्माक॑म् । ऋषी॑णाम् । गो॒ऽपी॒थे । नः॒ । उ॒रु॒ष्य॒त॒म् ॥
Hellwig Grammar
- yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- mitremaṃ ← mitrā ← mitra
- [noun], vocative, dual, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- mitremaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- janaṃ ← janam ← jana
- [noun], accusative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- yatathaḥ ← yat
- [verb], dual, Present indikative
- “strive; endeavor; join; equal; rival.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- nayathaḥ ← nī
- [verb], dual, Present indikative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- maghonaḥ ← maghavan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “big.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- khyatam ← khyā
- [verb], dual, Aorist imperative
- “name; describe; call; enumerate; watch; know.”
- mo ← mā
- [adverb]
- “not.”
- mo ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- ṛṣīṇāṃ ← ṛṣīṇām ← ṛṣi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- gopīthe ← gopītha
- [noun], locative, singular, masculine
- “protection.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- uruṣyatam ← uruṣy
- [verb], dual, Present imperative
- “protect; help.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रा मित्रावरुणौ युवं युवाम् इमं जनं स्तोतारं मां प्रति यतथः गच्छथः । आगत्य च सं च नयथः संनयथश्च । कामान् प्रापयथः । यद्वा । यतथ इत्यन्तर्णीतण्यर्थोऽयम् । अहनि यतथः व्यापारेषु गमयथः । रात्रौ च सं नयथः । निर्व्यापारं कारयथः । मघोनः हविर्लक्षणान्नवतोऽस्मान् मा परि ख्यतं मा परित्यजतम् । मो मैव ऋषीणाम् अस्माकं पुत्रानपि परि ख्यतम् । किंतु ‘गोपीथे । गौः सोमरसः । तस्य पानं यस्मिन् स गोपीथो यज्ञः । तस्मिन् नः उरुष्यतं रक्षतम् ॥ ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“You come, Mitra and Varuṇa, to this man, and guide him (to his desires); deny us not when we are rich (in offerings); (deny us not), who are (the sons) of ṛṣis protect us in the presenting of the libation.”
Jamison Brereton
The two of you, o Mitra, arrange this people and lead them together. Do not overlook the generous one nor us seers. Give us wide space under your protection.
Griffith
Ye, Mitra, urge this people on, and to one end direct their ways.
Neglect not ye the wealthy chiefs, neglect not us the Ṛṣis: be our guardians when ye quaff the milk.
Geldner
Ihr beide, Mitra und Varuna, einiget unsereins und bringet uns zusammen! Vergesset nicht des Gönners, nicht unser, der Rishi´s! Schaffet uns sicheren Ausweg unter eurem Schutze!
Grassmann
Ihr beid’, o Mitra, einiget und führt zusammen dieses Volk; Vergesset nicht des Opferherrn, noch uns, die Dichter, überseht; verschafft uns Raum in eurer Huld,
Elizarenkova
Вы двое, о Митра (и Варуна), объединяете
Этот народ и ведете его вместе.
Не проглядите ни щедрого покровителя,
Ни нас, поэтов!
Под (вашей) защитой создайте нам широкий выход!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- रातहव्य आत्रेयः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्रा) प्राण और उदान के समान वर्त्तमान अध्यापक और उपदेशक जनो ! (युवम्) आप दोनों (इमम्) इस (जनम्) उपदेश देने योग्य जन को (यतथः) प्रेरणा करते और (सम्, नयथः, च) प्राप्त कराते हैं तथा (मघोनः) बहुत धनों से युक्त (नः) हम लोगों का (मा) मत (परि, ख्यतम्) निरादर कीजिये और (ऋषीणाम्) वेदार्थ के जाननेवाले (अस्माकम्) हम लोगों का (गोपीथे) गौओं के पीने योग्य दुग्ध आदि में (मो) नहीं निरादर करिये और शुभ कर्म में हम लोगों को (उरुष्यतम्) प्रेरणा करिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो ! आप लोग सब लोगों को प्रयत्न से युक्त करके सुख को प्राप्त कराइये और हे विद्यार्थीजनो वा श्रोतृजनो ! आप लोग हम अध्यापक और उपदेशकों का अपमान मत करो, इस प्रकार वर्त्ताव कर सत्य धर्म का सेवन हम लोग करें ॥६॥ इस सूक्त में मित्रावरुणपदवाच्य अध्यापक और अध्ययन करने तथा उपदेश करने और उपदेश देने योग्यों के कर्मों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह पैंसठवाँ सूक्त और तीसरा वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रा अध्यापकोपदेशकौ ! युवमिमं जनं यतथः सन्नयथश्च मघोनो नो मा परि ख्यतमृषीणामस्माकं गोपीथे मो परिख्यतं शुभे कर्मण्यस्मानुरुष्यतम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युवम्) युवाम् (मित्रा) (इमम्) (जनम्) उपदेश्यं मनुष्यम् (यतथः) प्रेरयथः (सम्) (च) (नयथः) प्रापयथः (मा) निषेधे (मघोनः) बहुधनयुक्तान् (परि) वर्जने (ख्यतम्) निराकुरुतम् (मो) निषेधे (अस्माकम्) (ऋषीणाम्) वेदार्थविदाम् (गोपीथे) गवां पेये दुग्धादौ (नः) अस्मान् (उरुष्यतम्) प्रेरयेतम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसो ! भवन्तः सर्वान् जनान् प्रयतमानान् कृत्वा सुखं प्रापयन्तु। हे विद्यार्थिनः श्रोतारो वा ! यूयमस्मानध्यापकानुपदेशकान् कदाचिन्मावमन्यध्वमेव वर्त्तित्वा सत्यं धर्मं सेवेमहीति ॥६॥ अत्र मित्रावरुणाध्यापकाध्येत्रुपदेशकोपदेश्यकर्मवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति पञ्चषष्टितमं सूक्तं तृतीयो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानांनो! तुम्ही सर्वांना प्रयत्नशील बनवा. सुख प्राप्त करवून द्या व हे विद्यार्थ्यांनो! श्रोतृजनांनो! तुम्ही आमच्या अध्यापक व उपदेशकाचा अपमान करू नका. या प्रकारे वागून आम्ही सत्य धर्म स्वीकारावा. ॥ ६ ॥