सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ वरुणं वः’ इति सप्तर्चमष्टमं सूक्तमर्चनानस आर्षं मैत्रावरुणम् । पङ्क्त्यन्तपरिभाषयानुष्टुभम् । अन्त्या पङ्क्तिः । ‘वरुणं पङ्क्त्यन्तं तु ’ इत्यनुक्रमणिका । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
64 (418)
Mitra and Varuṇa
Arcanānas Ātreya
7 verses: anuṣṭubh, except paṅkti 7
As often, the central verse of the hymn is its most enigmatic. The poet condenses this verse so that a number of interpretations are possible, all of them applicable to
the situation. The word upamá, here translated “closest,” might also mean “best.” Indeed, most translators choose the latter interpretation, but in the verses lead ing up to this one, the poet constantly emphasizes the intimacy of Mitra and Varuṇa: In their arms they gather “the realm of solar glory” (vs. 1), which is likely both the celestial realm and the realm of the sacrifice. They stretch forth their arms to the sacrificers, who call on their affection (vs. 2). The sacrificers are accompanied by the protection of Mitra, “who never does injury” (vs. 3). In verse 4 the poet brings something close to the gods, although he does not state clearly what it is. In the more obvious reading it might be the sacrificial offerings and the sacrificial recitations. But it might also be gifts to the priests, or the inhabitants in the patrons’ dwellings, or the talent and learning that the priests bring to the ritual performance. In short, it might be everything that is part of the sacrifice or even part of the lives of the patrons and priests.
In the final verses this theme of the closeness of Mitra and Varuṇa to the sac rificers is expressed through a number of different strategies. The simile in 7cd is particularly striking. It turns on two homophonous present stems dhāva, one of which means “run” and the other “rinse, cleanse,” with the shift from one to the other signaled by the change from “feet” to “hands.” This word play maintains the sense of closeness of the sacrificers and the gods, since “cleanse” refers to a typical priestly action, while “run” is the desired action of the gods. That theme continues in verses 4 and 5, in which the poet invites Varuṇa and Mitra to the dwelling of generous patrons, which is also the gods’ “seat” or “abode” (vs. 5). And verse 6a begins yuváṃ naḥ “you two for us,” setting the 2nd- and 1st-person pronouns next to one another.
01 वरुणं वो - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व᳓रुणं वो रिशा᳓दसम्
ऋचा᳓ मित्रं᳓ हवामहे
प᳓रि व्रजे᳓व बाहुवो᳓र्
जगन्वां᳓सा सु᳓वर्णरम्
मूलम् ...{Loading}...
वरु॑णं वो रि॒शाद॑समृ॒चा मि॒त्रं ह॑वामहे ।
परि॑ व्र॒जेव॑ बा॒ह्वोर्ज॑ग॒न्वांसा॒ स्व॑र्णरम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - अर्चनाना आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
व᳓रुणं वो रिशा᳓दसम्
ऋचा᳓ मित्रं᳓ हवामहे
प᳓रि व्रजे᳓व बाहुवो᳓र्
जगन्वां᳓सा सु᳓वर्णरम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
riśā́dasam ← riśā́das- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
váruṇam ← váruṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
havāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mitrám ← mitrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥cā́ ← ŕ̥c- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
bāhvóḥ ← bāhú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:DU}
iva ← iva (invariable)
pári ← pári (invariable)
vrajā́ ← vrajá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
jaganvā́ṁsā ← √gam- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRF, voice:ACT}
svàrṇaram ← svàrṇara- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वरु॑णम् । वः॒ । रि॒शाद॑सम् । ऋ॒चा । मि॒त्रम् । ह॒वा॒म॒हे॒ ।
परि॑ । व्र॒जाऽइ॑व । बा॒ह्वोः । ज॒ग॒न्वांसा॑ । स्वः॑ऽनरम् ॥
Hellwig Grammar
- varuṇaṃ ← varuṇam ← varuṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- riśādasam ← riśādas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “superior; superior; proud.”
- ṛcā ← ṛc
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Rig-Veda; Mantra; verse; ṛc [word]; ṛc.”
- mitraṃ ← mitram ← mitra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- vrajeva ← vrajā ← vraja
- [noun], nominative, dual, masculine
- “cow pen; Vraja; battalion; Vraja; Vraja; vraja [word]; vraj; herd; flock; group.”
- vrajeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- bāhvor ← bāhvoḥ ← bāhu
- [noun], genitive, dual, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- jaganvāṃsā ← gam
- [verb noun], nominative, dual
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- svarṇaram ← svarṇṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
वः युवयोर्मध्ये ॥ व्यत्ययेन बहुवचनम् ॥ रिशादसम् । रिशन्ति हिंसन्तीति रिशाः शत्रवः । तेषां प्रेरकं स्वर्णरं स्वर्गस्य नेतारम् । एतद्व्यवहितमप्युभयत्र संबध्यते । एवंविधं वरुणम् उक्तलक्षणं मित्रं च ऋचा मन्त्रेण हवामहे आह्वयामः । अथ अवयुत्योच्यते । व्रजेव गोयूथानीव ‘बाह्वोः बलेन परि जगन्वांसा परिगच्छन्तौ ॥
Wilson
English translation:
“We invoke you, Mitra and Varuṇa, with this hymn; each the discomfiter of foes, the conductor to heaven, like (two herdsmen) driving, by (the strength of their) arms, the herds of cattle before them.”
Jamison Brereton
With our verse we summon for you all Mitra and Varuṇa, who cares for the stranger,
who, like corrals, have encompassed the realm of solar glory in their two arms.
Griffith
You, foeman-slaying Varuna and Mitra, we invoke with song,
Who, as with penfold of your arms, encompass round the realm of light.
Geldner
Den überlegenen Varuna, den Mitra rufen wir für euch mit einem Vers an, die beide den Svarnara wie das Doppelgehege der Arme einschließen.
Grassmann
Den Feindverzehrer Varuna, und Mitra rufen wir mit Lied, Die in die Arme schliessen rings zwei Hürden gleich den Glanzesherrn.
Elizarenkova
Варуну, карающего врагов (?),
Митру мы зовем для вас гимном,
Тех двоих, кто руками, словно двумя изгородями,
Охватил небесное пространство.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- अर्चनाना आत्रेयः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सात ऋचावाले चौसठवें सूक्त का प्रारम्भ है, इसके प्रथम मन्त्र में मित्रावरुण पदवाच्य विद्वानों के गुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (जगन्वांसा) जाते हुए प्राण और उदान वायु के सदृश वर्त्तमान जन (स्वर्णरम्) सुख को प्राप्त करानेवाले को (बाह्वोः) भुजाओं की (व्रजेव) चलते हैं जिससे उस गति से जैसे वैसे (वः) आप लोगों को स्वीकार करते हैं, वैसे हम लोग (रिशादसम्) शत्रुओं के रोकनेवाले (वरुणम्) उत्तम विद्वान् और (मित्रम्) मित्र का (ऋचा) स्तुति से (परि) सब ओर से (हवामहे) स्वीकार करते हैं ॥१
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। हे मनुष्यो ! जैसे विद्वान् जन प्रीति से आप लोगों का ग्रहण करते हैं, वैसे इनको आप लोग भी स्वीकार करिये ॥१
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा जगन्वांसा मित्रावरुणौ स्वर्णरं बाह्वोर्व्रजेव वः स्वीकुरुतस्तथा वयं रिशादसं वरुणं मित्रमृचा परि हवामहे ॥१
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मित्रावरुणपदवाच्यविद्वद्गुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वरुणम्) उत्तमं विद्वांसम् (वः) युष्मान् (रिशादसम्) शत्रुनिवारकम् (ऋचा) स्तुत्या (मित्रम्) सखायम् (हवामहे) स्वीकुर्महे (परि) सर्वतः (व्रजेव) व्रजन्ति यथा गत्या तद्वत् (बाह्वोः) भुजयोः (जगन्वांसा) गच्छन्तौ (स्वर्णरम्) यः स्वः सुखं नयति तम् ॥१
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ । हे मनुष्या ! यथा विद्वांसः प्रीत्या युष्मान् गृह्णन्ति तथैतान् यूयमपि स्वीकुरुत ॥१
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात प्राण व उदानाप्रमाणे व विद्वानाच्या गुणांचे वर्णन करण्याने या सूक्ताच्या अर्थाची या पूर्वीच्या सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व चाकलुप्तोपमालंकार आहेत. हे माणसांनो! जसे विद्वान लोक प्रेमाने तुमचा स्वीकार करतात तसा तुम्हीसुद्धा त्यांचा स्वीकार करा. ॥ १ ॥
02 ता बाहवा - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता᳓ बाह᳓वा सुचेतु᳓ना
प्र᳓ यन्तम् अस्मा अ᳓र्चते
शे᳓वं हि᳓ जारि᳓यं वां᳐
वि᳓श्वासु क्षा᳓सु जो᳓गुवे
मूलम् ...{Loading}...
ता बा॒हवा॑ सुचे॒तुना॒ प्र य॑न्तमस्मा॒ अर्च॑ते ।
शेवं॒ हि जा॒र्यं॑ वां॒ विश्वा॑सु॒ क्षासु॒ जोगु॑वे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - अर्चनाना आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
ता᳓ बाह᳓वा सुचेतु᳓ना
प्र᳓ यन्तम् अस्मा अ᳓र्चते
शे᳓वं हि᳓ जारि᳓यं वां᳐
वि᳓श्वासु क्षा᳓सु जो᳓गुवे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
bāhávā ← bāhú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
sucetúnā ← sucetúna- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
árcate ← √r̥c- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
yantam ← √yam- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
jāryàm ← jāryà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śévam ← śéva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
jóguve ← √gu- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
kṣā́su ← kṣám- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
víśvāsu ← víśva- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
ता । बा॒हवा॑ । सु॒ऽचे॒तुना॑ । प्र । य॒न्त॒म् । अ॒स्मै॒ । अर्च॑ते ।
शेव॑म् । हि । जा॒र्य॑म् । वा॒म् । विश्वा॑सु । क्षासु॑ । जोगु॑वे ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- bāhavā ← bāhu
- [noun], accusative, dual, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- sucetunā
- [adverb]
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yantam ← yam
- [verb], dual, Aorist imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- asmā ← asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- arcate ← arc
- [verb noun], dative, singular
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- śevaṃ ← śevam ← śeva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “friendly; favorable; dear.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- jāryaṃ ← jāryam ← jārya
- [noun], accusative, singular, neuter
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- viśvāsu ← viśva
- [noun], locative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- kṣāsu ← kṣā
- [noun], locative, plural, feminine
- “Earth; Earth.”
- joguve ← joguv ← √gu
- [verb], singular, Present indikative
सायण-भाष्यम्
ता तौ युवां बाहवा बाहुना सुचेतुना सुष्ठु प्रज्ञात्रा । प्रयासभूयस्त्वं जानता इत्यर्थः । यद्यपि आत्मैव ज्ञाता न हस्तः तथापि तद्धर्ममत्रारोप्य स्तूयते । यद्वा एतत् तौ इत्यस्य विशेषणम् । सुज्ञानावित्यर्थः । शोभनहस्तेन अस्मै अर्चते स्तुवते मह्यं प्र यन्तम् अभिमतं सुखं प्रगमयतम्॥ अन्तर्भावितण्यर्थो द्रष्टव्यः । यमिर्दानकर्मा वा द्रष्टव्यः ॥ प्रयच्छतमित्यर्थः । जार्यं स्तुत्यं शेवं सुखं वां युवयोः संबन्धि युवाभ्यां कृतं वा विश्वासु सर्वासु क्षासु भूमिषु जोगुवे गच्छति व्याप्नोति । ’ अवते गवते ’ ( नि. २. १४, २८ ) इति गतिकर्मसु पाठात् अयमपि गतिकर्मा । अथवा जोगुवे सर्वत्र शब्दयामीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Do you two, with discriminating hand, bestow upon me, your worshipper, (what I desire); for the desirable felicity (that is given by you) spreads through all lands.”
Jamison Brereton
Let these two arms stretch forth with kind attention to him who chants, for again and again, in all places of the earth, I call on your benevolent affection.
Griffith
Stretch out your arms with favouring love unto this man who singeth hymns,
For in all places is sung forth your evergracious friendliness.
Geldner
Als solche reichet eure Arme gnädig diesem Lobsänger, denn eure liebwerte Bekanntschaft ruft man in allen Wohnsitzen an.
Grassmann
Mit Liebe streckt die Arme vor zu diesem, der euch Lieder singt; Denn eure holde Freundlichkeit verkünde aller Orten ich.
Elizarenkova
Две такие благожелательные руки
Протяните этому воспевающему (вас)!
Ведь ваша добрая привязанность
Всегда призывалась громкими криками во всех (людских) поселениях.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- अर्चनाना आत्रेयः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे प्राण और उदान वायु के सदृश वर्त्तमानो ! (ता) वे दोनों आप (बाहवा) बाहु और (सुचेतुना) उत्तम विज्ञान से (अस्मै) इस (अर्चते) सत्कार करनेवाले जन के लिये (शेवम्) सुख को (हि) ही (प्र, यन्तम्) प्रयत्न करते हुए (वाम्) आप दोनों का (जार्यम्) जरा वृद्धावस्था में उत्पन्न विषय का मैं (विश्वासु) सम्पूर्ण (क्षासु) भूमियों में (जोगुवे) उपदेश करता हूँ, वैसे उसकी आप लोग प्रशंसा करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य सब पृथिवी पर विद्या और बाहुबल से उत्तम पुरुषों के लिये सुख देते हैं, उनके लिये हम लोग भी सुख देवें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रावरुणौ ! ता युवां बाहवा सुचेतुनाऽस्मा अर्चते शेवं हि प्र यन्तं वां जार्यमहं विश्वासु क्षासु जोगुवे तथा तं प्रशंसतम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ता) तौ (बाहवा) बाहुना (सुचेतुना) उत्तमविज्ञानेन (प्र) (यन्तम्) प्रयत्नं कुर्वन्तम् (अस्मै) (अर्चते) सत्कर्त्रे (शेवम्) सुखम् (हि) (जार्यम्) जरावस्थाजन्यम् (वाम्) युवयोः (विश्वासु) समग्रासु (क्षासु) भूमिषु (जोगुवे) उपदिशामि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये सर्वस्यां पृथिव्यां विद्याबाहुबलाभ्यामुत्तमेभ्यः सुखं प्रयच्छन्ति तेभ्यो वयमपि सुखं प्रयच्छेम ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे सर्व पृथ्वीवर विद्या व बाहुबलाने उत्तम लोकांना सुख देतात त्यांना आम्हीही सुख द्यावे. ॥ २ ॥
03 यन्नूनमश्यां गतिम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓न् नून᳓म् अशियां᳓ ग᳓तिम्
मित्र᳓स्य या᳐याम् पथा᳓
अ᳓स्य प्रिय᳓स्य श᳓र्मणि
अ᳓हिंसानस्य सश्चिरे
मूलम् ...{Loading}...
यन्नू॒नम॒श्यां गतिं॑ मि॒त्रस्य॑ यायां प॒था ।
अस्य॑ प्रि॒यस्य॒ शर्म॒ण्यहिं॑सानस्य सश्चिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - अर्चनाना आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓न् नून᳓म् अशियां᳓ ग᳓तिम्
मित्र᳓स्य या᳐याम् पथा᳓
अ᳓स्य प्रिय᳓स्य श᳓र्मणि
अ᳓हिंसानस्य सश्चिरे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aśyā́m ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
gátim ← gáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
nūnám ← nūnám (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mitrásya ← mitrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pathā́ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
yāyām ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
ásya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
priyásya ← priyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śármaṇi ← śárman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
áhiṁsānasya ← áhiṁsāna- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
saścire ← √sac- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
यत् । नू॒नम् । अ॒श्याम् । गति॑म् । मि॒त्रस्य॑ । या॒या॒म् । प॒था ।
अस्य॑ । प्रि॒यस्य॑ । शर्म॑णि । अहिं॑सानस्य । स॒श्चि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- yan ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- aśyāṃ ← aśyām ← aś
- [verb], singular, Aorist optative
- “get; reach; enter (a state).”
- gatim ← gati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “metempsychosis; motion; gait; gati; nāḍī; movement; refuge; gati; behavior; fistula; way; condition; resource; progress; locomotion; walk; entree; vessel; spread; home; path; foetal malpresentation; duct.”
- mitrasya ← mitra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- yāyām ← yā
- [verb], singular, Present optative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- pathā ← patha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “way; method; passage; road; scope; path; patha [word]; path; region; way.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- priyasya ← priya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- śarmaṇy ← śarmaṇi ← śarman
- [noun], locative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- ahiṃsānasya ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ahiṃsānasya ← hiṃsānasya ← hiṃs
- [verb noun], genitive, singular
- “injure; kill; remove; harm; cure; damage.”
- saścire ← sac
- [verb], plural, Perfect indicative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
सायण-भाष्यम्
यत् यदा नूनम् इदानीं गतिं गमनम् अश्यां प्राप्नुयाम् ॥ यद्योगादनिघातः ॥ तदा मित्रस्य मित्रभूतस्य पथा मार्गेण मित्रप्रापकेण मार्गेण यायां गच्छेयम् । ‘ मित्रो नयतु विद्वान् । ( ऋ. सं. १, ९०.१ ) इत्यादिषु मित्रस्येष्टदेशगमयितृत्वं प्रसिद्धम् । न केवलमहमेक एव गन्ता किंतु सर्वेऽपि तथागमन्नित्याह । अस्य प्रियस्य । मित्रस्येत्यर्थः । अहिंसानस्य अहिंसतः । यतोऽयमहन्ता अतः प्रिय इत्यर्थः । तस्य शर्मणि सुखे गृहे स्थाने वा सश्चिरे संगताः ॥
Wilson
English translation:
“That I may now pursue the (right) direction, may I proceed by the path of Mitra, for all (good things) are aggregated in the happiness, (the gift) of that beloved and benignant (deity).”
Jamison Brereton
That I might now reach the way, I would travel by the path of Mitra. They go together with the protection of him [=Mitra] who is dear, who never does injury.
Griffith
That I may gain a refuge now, may my steps be on Mitra’s path.
Men go protected in the charge of this dear Friend who harms us not.
Geldner
Wenn ich jetzt den richtigen Weg erreichte, würde ich auf dem Pfade des Mitra wandeln. Bei diesem lieben friedfertigen Mitra suchen sie Zuflucht.
Grassmann
Dass ich erreiche guten Gang, will ich auf Mitra’s Pfade gehn; In seinem Schutze weilt man gern, des lieben, nicht verletzenden.
Elizarenkova
Если я доберусь сейчас до (удачного) выхода,
Я хотел бы пойти по пути Митры.
Под защитой этого любимого (бога),
Не причиняющего вреда, всегда следовали (люди).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- अर्चनाना आत्रेयः
- विराडनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वद्विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (अस्य) इस (प्रियस्य) सुन्दर (अहिंसानस्य) हिंसा से रहित (मित्रस्य) मित्र के (शर्मणि) गृह में (यत्) जिस (गतिम्) गमन को विद्वान् जन (सश्चिरे) प्राप्त होते हैं, उस गमन को मैं (नूनम्) निश्चित (अश्याम्) प्राप्त होऊँ और (पथा) मार्ग से (यायाम्) जाऊँ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब मनुष्य विद्वानों का अनुकरण कर और धर्ममार्ग से चलकर उत्तम गति को प्राप्त होवें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! अस्य प्रियस्याहिंसानस्य मित्रस्य शर्मणि यद्यां गतिं विद्वांसः सश्चिरे तामहं नूनमश्यां पथा यायाम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) याम् (नूनम्) निश्चितम् (अश्याम्) प्राप्नुयाम् (गतिम्) (मित्रस्य) सख्युः (यायाम्) (पथा) मार्गेण (अस्य) (प्रियस्य) कमनीयस्य (शर्मणि) गृहे (अहिंसानस्य) हिंसारहितस्य (सश्चिरे) समवयन्ति प्राप्नुवन्ति ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वे मनुष्या विद्वदनुकरणं कृत्वा धर्म्ममार्गेण गत्वा सद्गतिं प्राप्नुवन्तु ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांनी विद्वानांचे अनुकरण करून धर्ममार्गाने चालून उत्तम गती प्राप्त करावी. ॥ ३ ॥
04 युवाभ्यां मित्रावरुणोपमम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युवा᳓भ्याम् मित्रावरुणा
उपमं᳓ धे᳐याम् ऋचा᳓
य᳓द् ध क्ष᳓ये मघो᳓नां᳐
स्तोतॄणां᳐᳓ च स्पूर्ध᳓से
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वाभ्यां॑ मित्रावरुणोप॒मं धे॑यामृ॒चा ।
यद्ध॒ क्षये॑ म॒घोनां॑ स्तोतॄ॒णां च॑ स्पू॒र्धसे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - अर्चनाना आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
युवा᳓भ्याम् मित्रावरुणा
उपमं᳓ धे᳐याम् ऋचा᳓
य᳓द् ध क्ष᳓ये मघो᳓नां᳐
स्तोतॄणां᳐᳓ च स्पूर्ध᳓से
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yuvā́bhyām ← tvám (pronoun)
{case:INS, number:DU}
dheyām ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
r̥cā́ ← ŕ̥c- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
upamám ← upamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ha ← ha (invariable)
kṣáye ← kṣáya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
maghónām ← maghávan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
spūrdháse ← √spūrdh- (root)
{case:DAT, number:SG}
stotr̥̄ṇā́m ← stotár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
यु॒वाभ्या॑म् । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । उ॒प॒ऽमम् । धे॒या॒म् । ऋ॒चा ।
यत् । ह॒ । क्षये॑ । म॒घोना॑म् । स्तो॒तॄ॒णाम् । च॒ । स्पू॒र्धसे॑ ॥
Hellwig Grammar
- yuvābhyām ← tvad
- [noun], dative, dual
- “you.”
- mitrāvaruṇopamaṃ ← mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- mitrāvaruṇopamaṃ ← upamam ← upama
- [noun], accusative, singular, neuter
- “like; alike(p); colored; similar; like; comparable; equal.”
- dheyām ← dhā
- [verb], singular, Aorist optative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ṛcā ← ṛc
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Rig-Veda; Mantra; verse; ṛc [word]; ṛc.”
- yaddha ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- yaddha ← ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- kṣaye ← kṣaya
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- maghonāṃ ← maghonām ← maghavan
- [noun], genitive, plural, masculine
- “big.”
- stotṝṇāṃ ← stotṝṇām ← stotṛ
- [noun], genitive, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- spūrdhase ← spṛdh
- [verb noun]
- “rival.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणा युवाभ्यां दातव्यम् उपमम् उप समीपे मीयमानं धनम् ऋचा स्तुत्या साधनेन धेयां धारयामि । यद्ध यत् खलु युवाभ्यां सकाशादाप्तं धनं मघोनां धनवतामदातॄणां स्तोतॄणां च क्षये गृहे स्पूर्धसे स्पर्धनाय भवति । धनिकानां स्तोतॄणां च धनाधिक्यविषये स्पर्धा भवतीत्यर्थः । अपरिमितं धनं भवतीति भावः ॥
Wilson
English translation:
“May I obtain from you, Mitra and Varuṇa, by my praise, such wealth as to excite envy in the dwellings of the rich and the devout.”
Jamison Brereton
Mitra and Varuṇa, with my verse I would set closest to you two
what is in the dwelling of generous patrons and what serves praise
singers to contend over.
Griffith
Mitra and Varuna, from you may I, by song, win noblest meed.
That shall stir envy in the homes of wealthy chiefs and those who praise.
Geldner
Euch beiden, Mitra und Varuna, möchte ich mit einem Vers das Höchste widmen, was im Hause der freigebigen Patrone ist und für die Sänger zum Wetteifer dient.
Grassmann
Euch möcht’ ich, Mitra-Varuna, das höchste weihen durch Gesang; Was zu erstreben in dem Sitz der Fürsten und der Sänger ist.
Elizarenkova
Перед вами, о Митра-Варуна
Я хочу положить с помощью гимна (то) самое заветное,
Что только и (нужно) в доме щедрых покровителей
И для состязания восхвалителей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- अर्चनाना आत्रेयः
- विराडनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मित्रावरुणपदवाच्य विद्वानों के गुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्रावरुणा) अध्यापक और उपदेशक जनो ! (युवाभ्याम्) आप दोनों से (ऋचा) स्तुति से (स्पूर्धसे) स्पर्धा के लिए (यत्) जिस (मघोनाम्) बहुत धनवालों के (स्तोतॄणाम्, च) और विद्वानों के (क्षये) गृह में (उपमम्) उपमा को जैसे मैं (धेयाम्) धारण करूँ, वैसे उसको (ह) निश्चय आप धारण करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। सब मनुष्यों को चाहिये कि विद्वानों की उपमा को ग्रहण करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रावरुणा ! युवाभ्यामृचा स्पूर्धसे यन्मघोनां स्तोतॄणाञ्च क्षय उपमं यथाहं धेयां तथा तां ह युवां धरतम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मित्रावरुणपदवाच्यविद्वद्गुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युवाभ्याम्) (मित्रावरुणा) अध्यापकोपदेशकौ (उपमम्) उपमाम् (धेयाम्) दध्याम् (ऋचा) स्तुत्या (यत्) याम् (ह) किल (क्षये) गृहे (मघोनाम्) बहुधनवताम् (स्तोतॄणाम्) विदुषाम् (च) (स्पूर्धसे) स्पर्धायै ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । सर्वैर्मनुष्यैर्विदुषामुपमा ग्राह्या ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. सर्व माणसांनी विद्वानांच्या उपमा स्वीकाराव्या. ॥ ४ ॥
05 आ नो - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ नो मित्र सुदीति᳓भिर्
व᳓रुणश् च सध᳓स्थ आ᳓
सुवे᳓ क्ष᳓ये मघो᳓नां᳐
स᳓खीनां᳐ च वृध᳓से
मूलम् ...{Loading}...
आ नो॑ मित्र सुदी॒तिभि॒र्वरु॑णश्च स॒धस्थ॒ आ ।
स्वे क्षये॑ म॒घोनां॒ सखी॑नां च वृ॒धसे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - अर्चनाना आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ नो मित्र सुदीति᳓भिर्
व᳓रुणश् च सध᳓स्थ आ᳓
सुवे᳓ क्ष᳓ये मघो᳓नां᳐
स᳓खीनां᳐ च वृध᳓से
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
mitra ← mitrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sudītíbhiḥ ← sudītí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
ca ← ca (invariable)
sadhásthe ← sadhástha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kṣáye ← kṣáya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
maghónām ← maghávan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
své ← svá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
sákhīnām ← sákhi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
vr̥dháse ← √vr̥dh- (root)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
आ । नः॒ । मि॒त्र॒ । सु॒दी॒तिऽभिः॑ । वरु॑णः । च॒ । स॒धऽस्थे॑ । आ ।
स्वे । क्षये॑ । म॒घोना॑म् । सखी॑नाम् । च॒ । वृ॒धसे॑ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- mitra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- sudītibhir ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudītibhir ← dītibhiḥ ← dīti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- varuṇaś ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sadhastha ← sadhasthe ← sadhastha
- [noun], locative, singular, neuter
- “dwelling; location; home.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sve ← sva
- [noun], locative, singular, masculine
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- kṣaye ← kṣaya
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- maghonāṃ ← maghonām ← maghavan
- [noun], genitive, plural, masculine
- “big.”
- sakhīnāṃ ← sakhīnām ← sakhi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vṛdhase ← vṛdh
- [verb noun]
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्र त्वं च वरुणश्च सुदीतिभिः सुदीप्तियुक्तौ युवां नः अस्माकं सधस्थे सहस्थाने यज्ञे आ गच्छतम् । द्वितीय आकारोऽनर्थक आदरार्थों वा । किमर्थमित्युच्यते । मघोनां धनवतां हविष्मतां सखीनां च युवयोः सखिभूतानामस्माकं क्षये गृहे स्वे स्वकीये वृधसे वर्धनाय ।
Wilson
English translation:
“Come, Mitra (come), Varuṇa, with your splendour to our assembly, and augment (the prosperity) of the affluent (worshipper), and of (those who are) your friends in their respective abodes.”
Jamison Brereton
O Mitra, (you) and Varuṇa—(come) here for us with your bright lights, here into your seat,
into their own dwelling, (that) of the generous patrons, for your partners to grow strong.
Griffith
With your fair splendours, Varuna and Mitra, to our gathering come,
That in their homes the wealthy chiefs and they who are your friends may thrive.
Geldner
Kommet zu uns, Mitra und Varuna, mit Erleuchtung zur Stelle, ins eigene Haus der freigebigen Patrone zu ihrem und der Amtsgenossen Gedeihen.
Grassmann
Kommt, Mitra-Varuna, herbei zu unserm Platz mit hellem Licht, Zum Segen in dem eignen Sitz der Fürsten und Befreundeten.
Elizarenkova
При(ходи) к нам, о Митра, со (своим) прекрасным пламенем,
А также Варуна на общее (для вас) место,
Для усиления (нас) в собственном доме
Щедрых покровителей и среди сотоварищей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- अर्चनाना आत्रेयः
- भुरिगुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्र) मित्र आप और (वरुणः) श्रेष्ठ जन ! आप दोनों (सुदीतिभिः) अच्छे प्रकाशों से (मघोनाम्) प्रशंसित धन जिसके ऐसे (सखीनाम्) मित्रों और (नः) हम लोगों को (वृधसे) वृद्धि के लिये (स्वे) अपने (क्षये) निवास स्थान में (आ) सब और बसिये (सधस्थे, च) और तुल्यस्थान में (आ) सब ओर से बसिये तथा हम लोग भी आप दोनों के निवास स्थान (च) और तुल्यस्थान में बसें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वे ही मित्र श्रेष्ठ हैं, जो परस्पर की उन्नति के लिये सुख दुःख और सङ्ग में प्रयत्न करते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्र त्वं वरुणश्च युवां सुदीतिभिर्मघोनां सखीनां नो वृधसे स्वे क्षय आ वसत सधस्थे चाऽऽवसतं वयं च युवयोः क्षये सधस्थे च वसेम ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (नः) अस्माकम् (मित्र) सखे (सुदीतिभिः) प्रशस्तप्रकाशैः (वरुणः) श्रेष्ठः (च) (सधस्थे) समानस्थाने (आ) (स्वे) स्वकीये (क्षये) निवासे (मघोनाम्) प्रशंसितधनानाम् (सखीनाम्) मित्राणाम् (च) (वृधसे) वर्धितुम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - त एव सखायः श्रेष्ठाः ये परस्परोन्नतये सुखदुःखे सङ्गे च प्रयतन्ते ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे परस्पर उन्नतीसाठी सुखदुःखात सोबत करतात व प्रयत्नशील असतात तेच मित्र श्रेष्ठ असतात. ॥ ५ ॥
06 युवं नो - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युवं᳓ नो ये᳓षु वरुण
क्षत्र᳓म् बृह᳓च् च बिभृथः᳓
उरु᳓ णो वा᳓जसातये
कृतं᳓ राये᳓ सुअस्त᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वं नो॒ येषु॑ वरुण क्ष॒त्रं बृ॒हच्च॑ बिभृ॒थः ।
उ॒रु णो॒ वाज॑सातये कृ॒तं रा॒ये स्व॒स्तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - अर्चनाना आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
युवं᳓ नो ये᳓षु वरुण
क्षत्र᳓म् बृह᳓च् च बिभृथः᳓
उरु᳓ णो वा᳓जसातये
कृतं᳓ राये᳓ सुअस्त᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
varuṇā = ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yéṣu ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
bibhr̥tháḥ ← √bhr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
urú ← urú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
vā́jasātaye ← vā́jasāti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
kr̥tám ← √kr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
rāyé ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
svastáye ← svastí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यु॒वम् । नः॒ । येषु॑ । व॒रु॒णा॒ । क्ष॒त्रम् । बृ॒हत् । च॒ । बि॒भृ॒थः ।
उ॒रु । नः॒ । वाज॑ऽसातये । कृ॒तम् । रा॒ये । स्व॒स्तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- yuvaṃ ← yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- yeṣu ← yad
- [noun], locative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- varuṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- kṣatram ← kṣatra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- bṛhac ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- bibhṛthaḥ ← bhṛ
- [verb], dual, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- uru
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- ṇo ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- vājasātaye ← vājasāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “victory; battle.”
- kṛtaṃ ← kṛtam ← kṛ
- [verb], dual, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- rāye ← rai
- [noun], dative, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- svastaye ← svasti
- [noun], dative, singular, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
सायण-भाष्यम्
हे वरुणा मित्रावरुणौ युवं युवां नः अस्माकं क्षत्रं बलं बृहत् ब्रह्म परिवृढमन्नं च येषु स्तोत्रेषु निमित्तेषु बिभृथः धारयथः युवाभ्यां धृतम् अन्नं च नः अस्मभ्यं वाजसातये अन्नस्य लाभाय यज्ञाय वा राये धनाय स्वस्तये क्षेमाय च उरु विस्तीर्णं कृतं कुरुतम् ॥
Wilson
English translation:
“You, Mitra and Varuṇa, bring us strength and abundant (food) for (those praises) which (we offer); be largely bountiful to us in food, in riches, in prosperity.”
Jamison Brereton
For us, among whom you two maintain your dominion (here) and aloft, o Varuṇa— for us make wide space to win the prize for the sake of wealth and
well-being.
Griffith
With those, moreover, among whom ye hold your high supremacy,
Vouchsafe us room that we may win strength for prosperity and wealth.
Geldner
Ihr beide, Mitra und Varuna, sollt uns, denen ihr die mächtige Herrschaft erhaltet, ihr sollt uns freie Bahn zum Siegesgewinn, zum Reichtum, zum Glück bereiten!
Grassmann
Uns schafft und welchen hohe Macht ihr, Mitra-Varuna, verleiht, Zum Guterlangen weite Bahn, zum Reichthum und zum Wohlergehn.
Elizarenkova
Для нас, среди которых, о Варуна (и Митра),
Вы поддерживаете господство и высокую (защиту),
Создайте для нас широкий (путь)
К захвату добычи, к богатству, к благополучию!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- अर्चनाना आत्रेयः
- उष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विरोध के त्याग और धनप्राप्ति विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वरुण) उत्तम (च) और हे मित्र ! (युवम्) आप दोनों (येषु) जिनमें (नः) हम लोगों के लिये (बृहत्) बड़े और (उरु) बहुत (क्षत्रम्) धन को (बिभृथः) धारण करते हैं और (नः) हम लोगों को (वाजसातये) सङ्ग्राम के लिये (राये) धन के और (स्वस्तये) सुख के लिये (कृतम्) किया उनमें वैसे ही हूजिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । मनुष्यों को चाहिये कि विरोध का त्याग कर और उत्तम प्रकार मिलने से उद्यम करके विजय और धन आदि को प्राप्त करें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वरुण च ! युवं येषु नो बृहदुरु क्षत्रं बिभृथो नो वाजसातये राये स्वस्तये कृतं तेषु तथैव भवतम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विरोधत्यागधनप्राप्तिविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युवम्) युवाम् (नः) अस्मभ्यम् (येषु) (वरुण) उत्तम (क्षत्रम्) धनम् (बृहत्) महत् (च) मित्र (बिभृथः) (उरु) बहु (नः) अस्मान् (वाजसातये) सङ्ग्रामाय (कृतम्) (राये) धनाय (स्वस्तये) सुखाय ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । मनुष्यैर्विरोधं विहाय सम्प्रयोगेणोद्यमं कृत्वा विजयधनादिकं प्रापणीयम् ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी विरोध सोडावा व उत्तम प्रकारे उद्योग करून विजय व धन इत्यादी प्राप्त करावे. ॥ ६ ॥
07 उच्छन्त्यां मे - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उछ᳓न्तियाम् मे यजता᳓
देव᳓क्षत्रे रु᳓शद्गवि
सुतं᳓ सो᳓मं न᳓ हस्ति᳓भिर्
आ᳓ पड्भि᳓र् धावतं नरा
बि᳓भ्रताव् अर्चना᳓नसम्
मूलम् ...{Loading}...
उ॒च्छन्त्यां॑ मे यज॒ता दे॒वक्ष॑त्रे॒ रुश॑द्गवि ।
सु॒तं सोमं॒ न ह॒स्तिभि॒रा प॒ड्भिर्धा॑वतं नरा॒ बिभ्र॑तावर्च॒नान॑सम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - अर्चनाना आत्रेयः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
उछ᳓न्तियाम् मे यजता᳓
देव᳓क्षत्रे रु᳓शद्गवि
सुतं᳓ सो᳓मं न᳓ हस्ति᳓भिर्
आ᳓ पड्भि᳓र् धावतं नरा
बि᳓भ्रताव् अर्चना᳓नसम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
uchántyām ← √vas- 1 (root)
{case:LOC, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yajatā́ ← yajatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
devákṣatre ← devákṣatra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
rúśadgavi ← rúśadgav- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
hastíbhiḥ ← hastín- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sutám ← √su- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
dhāvatam ← √dhāv- 2 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
narā ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
paḍbhíḥ ← pád- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
arcanā́nasam ← arcanā́nas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bíbhratau ← √bhr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
उ॒च्छन्त्या॑म् । मे॒ । य॒ज॒ता । दे॒वऽक्ष॑त्रे । रुश॑त्ऽगवि ।
सु॒तम् । सोम॑म् । न । ह॒स्तिऽभिः॑ । आ । प॒ट्ऽभिः । धा॒व॒त॒म् । न॒रा॒ । बिभ्र॑तौ । अ॒र्च॒नान॑सम् ॥
Hellwig Grammar
- ucchantyām ← vas
- [verb noun], locative, singular
- “dawn; shine.”
- me ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- yajatā ← yajata
- [noun], nominative, dual, masculine
- “holy; august; sacrificial.”
- devakṣatre ← devakṣatra
- [noun], locative, singular, masculine
- ruśadgavi ← ruśadgu
- [noun], locative, singular, masculine
- sutaṃ ← sutam ← su
- [verb noun], accusative, singular
- “press out; su.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- hastibhir ← hastibhiḥ ← hastin
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “elephant; hastin [word]; Hastin; hastimeha.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- paḍbhir ← paḍbhiḥ ← pad
- [noun], instrumental, plural
- “foot; pad [word].”
- dhāvataṃ ← dhāvatam ← dhāv
- [verb], dual, Present imperative
- “run; run; wash.”
- narā ← nṛ
- [noun], nominative, dual, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- bibhratāv ← bibhratau ← bhṛ
- [verb noun], nominative, dual
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- arcanānasam ← arcanānas
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
उच्छन्त्याम् उषसि । मे सोममिति संबन्धः । यजता यष्टव्यौ रुशद्गवि रोचमानरश्मौ प्रातःसवने देवक्षत्रे देवानां क्षत्रं बलं यस्मिन् यज्ञे तद्देवक्षत्रम् । तस्मिन् मे मदीयं सुतम् अभिषुतं सोमं न । नेति संप्रत्यर्थे । इदानीं हस्तिभिः हस्तवद्भिः ॥ हन्तेर्गतिकर्मणो हस्तशब्दः ॥ गमनसाधनपादवद्भिरित्यर्थः । पड्भिः पादवद्भिश्च पादचतुष्टयोपेतैरश्वैः आ धावतम् आगच्छतं नरा हे नेतारौ मित्रावरुणौ ॥ अर्चनानसं बिभ्रतौ अर्चनानसमृर्षि धारयन्तौ युवाम् ॥ ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“Deities who are to be worshipped at the sacrifice to the gods, at the (first) shining ray (of light) at dawn; behold my Soma libation poured out; hasten, with rapid steeds, leaders (of rites), propitious to Arcanānas.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With rapid steeds: hastibhiḥ padbhiḥ = liṭ, with hands, with feet, that is, wiḥ those having four feet, i.e. with horses
Jamison Brereton
While (Dawn) with her shining cattle is breaking at the (sacrifice) under divine dominion,
do you two worthy of the sacrifice run to me here by foot, as if
(cleansing by hand) soma pressed by priests with skilled hands, o you two superior men, as you maintain Arcanānas.
Griffith
When morning flushes, Holy Ones! in the Gods’ realm where white Cows shine,
Supporting Arcananas, speed, ye Heroes, with your active feet hither to my pressed Soma juice.
Geldner
Die beiden Opferwürdigen sollen uns beistehen, wenn die Morgenröte bei Devaksatra Rusadgo aufgeht. Ihr beiden Männer, eilet mit den Füßen herbei, wie ihr mit den Armen den gepreßten Soma im Wasser, indem ihr den Arcananas unterstützet.
Grassmann
Beim Morgenlichte, o ihr beiden ehrwürdigen, im Götterreich, das schimmernde Rinder hat, presst mir den Soma gleichsam mit den Händen [hástebhir zu lesen] und knetet mit den Füssen ihn, o Männer, den [Dichter] Artschanānas unterstützend.
Elizarenkova
(Пусть) двое достойных жертв (помогут) мне, когда зажигается (заря)
У Девакшатры Рушадго.
Как выжатого сому (полощут) руками,
(Так) поспешите вы ногами, о два мужа,
Поддерживая Арчананаса.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- अर्चनाना आत्रेयः
- भुरिगुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे प्राण और उदान वायु के सदृश वर्त्तमान (यजता) मिलनेवाले (नरा) नायक राजा और मन्त्रीजन ! आप दोनों (उच्छन्त्याम्) विवास करती हुई में तथा (रुशद्गवि) प्रकाशमान किरणों से युक्त (देवक्षत्रे) विद्वानों के धन वा राज्य में (सुतम्) उत्पन्न किये गये (सोमम्) ऐश्वर्य को (हस्तिभिः) हाथियों से (न) जैसे वैसे (पड्भिः) पैरों से (धावतम्) प्राप्त होओ और (अर्चनानसम्) श्रेष्ठ नासिका जिसकी उसको (बिभ्रतौ) धारण करते हुए (मे) मेरे उत्पन्न किये गये ऐश्वर्य को (आ) अच्छे प्रकार प्राप्त हूजिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे पुरुषार्थी राजजनो ! प्रजाओं का न्याय से पालन करके विद्वानों के धन को प्राप्त होओ ॥७॥ इस सूक्त में प्राण और उदान के सदृश वर्तमान तथा विद्वान् के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह चौसठवाँ सूक्त और द्वितीय वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रावरुणौ यजता नरा राजाऽमात्यौ ! युवामुच्छन्त्यां रुशद्गवि देवक्षत्रे सुतं सोमं हस्तिभिर्न पड्भिर्धावतमर्चनानसं बिभ्रतौ मे सुतं सोममा प्राप्नुतम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उच्छन्त्याम्) विवसन्त्याम् (मे) मम (यजता) सङ्गन्तारौ (देवक्षत्रे) देवानां धने राज्ये वा (रुशद्गवि) प्रकाशमानरश्मियुक्ते (सुतम्) निष्पादितम् (सोमम्) ऐश्वर्य्यम् (न) इव (हस्तिभिः) इभैः (आ) (पड्भिः) पादैः (धावतम्) गच्छन्तम् (नरा) नैतारौ (बिभ्रतौ) धरन्तौ (अर्चनानसम्) अर्चिता श्रेष्ठा नासिका यस्य तम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे पुरुषार्थिनो राजजनाः ! प्रजा न्यायेन पालयित्वा विद्वद्धनं प्राप्नुतेति ॥७॥ अत्र मित्रावरुणविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति चतुःषष्टितमं सूक्तं द्वितीयो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे पुरुषार्थी राजजनांनो प्रजेचे न्यायाने पालन करून विद्वानांचे धन प्राप्त करा. ॥ ७ ॥