सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ऋतेन ऋतम् ’ इति नवर्चं षष्ठं सूक्तमात्रेयस्य श्रुतविद आर्षं त्रैष्टुभं मैत्रावरुणम् । तथा चानुक्रम्यते - ऋतेन नव श्रुतविन्मैत्रावरुणं वै तत् ’ इति । ‘वै तत्’ इत्युभयोः प्रयोगात्तुह्यादिपरिभाषयैतदादीन्येकादश सूक्तानि मित्रावरुणदेवत्यानि । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
62 (416)
Mitra and Varuṇa
Śrutavid Ātreya
9 verses: triṣṭubh
This hymn calls on Mitra and Varuṇa for rain, as 3cd makes clear. Their ability to send the rain is connected with their kingship, and the poet suggests that con nection in several images. The gods’ throne sits “within the libations” (vss. 5, 6), which not only are the oblations made to them but also signify the rainwater. The banner that increases through their commandment (vs. 5) is the banner “of the ruler” (cf. V.69.1), and here the rain is the emblem of their kingship. Their rule is strong, supported by a thousand pillars (vs. 6), but the pillar of their throne is also the lightning (vs. 7ab) that accompanies the rain, and its foundation is in land that yields plants (vs. 7c).
Framing the rain, which is the subject of verses 2–7, is the sun (vss. 1, 8). The first verse remains mysterious. The first hemistich places Mitra and Varuṇa’s “enduring truth” in the night sky or in any case, in that place where “they,” most likely the gods generally, unhitch Sūrya’s horses to let them pasture during the night. Yet even before dawn the poet’s vision allows him to see “that One,” the sun, and together with the sun, the hidden truth of the two gods. The sun may also be the “single felly” mentioned in 2d, and if so, the verse looks forward the appearance of the sun after the rain. After the invocations to the gods for rain, the sun returns to the poem once again, this time visible to all at dawn and closely associated with the golden throne of Mitra and Varuṇa.
01 ऋतेन ऋतमपिहितम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋते᳓न र्त᳓म् अ᳓पिहितं ध्रुवं᳓ वां
सू᳓र्यस्य य᳓त्र विमुच᳓न्ति अ᳓श्वान्
द᳓श शता᳓ सह᳓ तस्थुस् त᳓द् ए᳓कं
देवा᳓नां श्रे᳓ष्ठं व᳓पुषाम् अपश्यम्
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒तेन॑ ऋ॒तमपि॑हितं ध्रु॒वं वां॒ सूर्य॑स्य॒ यत्र॑ विमु॒चन्त्यश्वा॑न् ।
दश॑ श॒ता स॒ह त॑स्थु॒स्तदेकं॑ दे॒वानां॒ श्रेष्ठं॒ वपु॑षामपश्यम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - श्रुतिविदात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऋते᳓न र्त᳓म् अ᳓पिहितं ध्रुवं᳓ वां
सू᳓र्यस्य य᳓त्र विमुच᳓न्ति अ᳓श्वान्
द᳓श शता᳓ सह᳓ तस्थुस् त᳓द् ए᳓कं
देवा᳓नां श्रे᳓ष्ठं व᳓पुषाम् अपश्यम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ápihitam ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
dhruvám ← dhruvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
r̥tám ← r̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
r̥téna ← r̥tá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
áśvān ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vimucánti ← √muc- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yátra ← yátra (invariable)
dáśa ← dáśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ékam ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sahá ← sahá (invariable)
śatā́ ← śatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
tasthuḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
apaśyam ← √paś- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
śréṣṭham ← śréṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vápuṣām ← vápus- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
ऋ॒तेन॑ । ऋ॒तम् । अपि॑ऽहितम् । ध्रु॒वम् । वा॒म् । सूर्य॑स्य । यत्र॑ । वि॒ऽमु॒चन्ति॑ । अश्वा॑न् ।
दश॑ । श॒ता । स॒ह । त॒स्थुः॒ । तत् । एक॑म् । दे॒वाना॑म् । श्रेष्ठ॑म् । वपु॑षाम् । अ॒प॒श्य॒म् ॥
Hellwig Grammar
- ṛtena ← ṛta
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtam ← ṛta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- apihitaṃ ← apihitam ← apidhā ← √dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “cover; obstruct.”
- dhruvaṃ ← dhruvam ← dhruva
- [noun], nominative, singular, neuter
- “certain; fixed; permanent; changeless; firm; safe; resident; immovable; fixed; fixed; vital; faithful.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- vimucanty ← vimucanti ← vimuc ← √muc
- [verb], plural, Present indikative
- “emit; get rid of; liberate; cure; release; heal; unyoke; take off; die; loosen; ejaculate; shoot; put; dislodge; spill; exclude.”
- aśvān ← aśva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- daśa ← daśan
- [noun], nominative, singular, neuter
- “ten; tenth; daśan [word].”
- śatā ← śata
- [noun], nominative, plural, neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- saha
- [adverb]
- “together; together; with; jointly; together; saha [word]; along.”
- tasthus ← tasthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ekaṃ ← ekam ← eka
- [noun], accusative, singular, neuter
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- śreṣṭhaṃ ← śreṣṭham ← śreṣṭha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “best; better; chief(a); beautiful.”
- vapuṣām ← vapus
- [noun], genitive, plural, neuter
- “body; form; miracle; human body; beauty; look; spectacle; figure; embodiment.”
- apaśyam ← paś
- [verb], singular, Imperfect
- “see; view; watch; meet; observe; think of; look; examine; behold; visit; understand.”
सायण-भाष्यम्
सूर्यस्य ऋतं सत्यभूतं मण्डलम् ऋतेन उदकेन अपिहितम् आच्छादितं ध्रुवं शाश्वतमपश्यमिति संबन्धः । यत्र वां युवाभ्यां स्थितिस्तत इत्यर्थः । सूर्यमण्डले मित्रावरुणयोः स्थितिः ‘चित्र देवानामुदगादनीकं चक्षुर्मित्रस्य वरुणस्याग्नेः ’ ( ऋ. सं. १. ११५.१ ), उद्वां चक्षुर्वरुण सुप्रतीकं देवयोः ’ ( ऋ. सं. ७. ६१. १ ) इति ‘चक्षुर्मित्रस्य वरुणस्य ’ ( ऋ. सं. ७.६३. १) इत्यादिषु प्रसिद्धा । यत्र यस्मिन् मण्डले स्थितान् अश्वान् विमुचन्ति विमोचयन्ति स्तोतारः । मन्देहादिभिर्निरुद्धानित्यर्थः । अथवा शीघ्रधावनाय स्तुत्या प्रेरयन्ति । यस्मिंश्च मण्डले दश शता शतानि सहस्रसंख्याका रश्मयः तस्थुः तिष्ठन्ति तादृशं देवानां वपुषां वपुष्मतां तेजोवतामग्न्यादीनां श्रेष्ठं प्रशस्यम् ॥ मत्वर्थलक्षणा अथवा व्यधिकरणषष्ठी ॥ देवानां वपुषां शरीराणां श्रेष्ठम् । मण्डलं हि सूर्यस्य वपुःस्थानीयम् । तत् मण्डलम् अपश्यम् । अथवा वां युवयोर्मध्ये सूर्यस्य मण्डलमपश्यमिति व्याख्येयं ‘मैत्रं वा अहः’ ( तै. ब्रा. १. ७. १०. १ ) इति श्रुतेर्मित्रस्यैव सूर्यत्वादित्याशयेन ॥
Wilson
English translation:
“I have beheld the permanent orb of the sun, your (dwelling plural ce), concealed by water, where (the hymns of the pious) liberate (his) steeds; where a thousand rays abide together; the one most excellent of the (embodied) forms of the gods.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
His steeds: which are said to be attempted to be detained by a class of asuras termed mandehas; most excellent of the embodied forms of the gods: devānām śreṣṭham vapuṣam = the best of the embodied or light-possessing deities, i.e., of Agni and others, devānām vapuṣmatām tejovatām agnyādinām praśasyam; or, it may apply to the sun only, the maṇḍala, the orb, the visible form, as it were, of the sun, maṇḍalam hi sūryasya vapusthāniyam
Jamison Brereton
Your enduring truth is hidden by truth, there where they unhitch the horses of the sun.
Ten times a hundred [=rays of the sun?] stand together: I saw that One, the most splendid of the lovely forms of the gods.
Griffith
BY your high Law firm order is established there where they loose for travel Surya’s horses.
Ten hundred stood together: there I looked on this the most marvellous Deities’ one chief glory.
Geldner
Euer feststehendes Gesetz ist durch das Gesetz verborgen, dort wo sie die Rosse des Sonnengottes ausspannen. Es stehen zehn Hundert beisammen. Ich sah dies eine schönste der Wunder der Götter.
Grassmann
An eurer heil’gen Recht-umschirmten Feste, bei welcher man der Sonne Rosse ablöst, Dort an der einen standen tausend Lichter; ich sah die schönste aller Gottgestalten.
Elizarenkova
Законом сокрыт ваш крепкий закон
(Там,) где распрягают коней солнца.
Десять сот находятся вместе. Я увидел
То одно – лучшее из чудес богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- रथवीतिर्दाल्भ्यः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब नव ऋचावाले बासठवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में सूर्य्यगुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अध्यापक और उपदेशक जनो ! (यत्र) जहाँ विद्वान् जन (सूर्यस्य) सूर्य्य के (दश) दश (शता) सैकड़ों (अश्वान्) किरणों को (विमुचन्ति) छोड़ते और (सह) साथ (तस्थुः) स्थित होते हैं (वाम्) तुम दोनों के (ऋतेन) सत्य कारण से (ध्रुवम्) निश्चल (ऋतम्) सत्यस्वरूप (अपिहितम्) आच्छादित है (तत्) उस (एकम्) अद्वितीय (देवानाम्) विद्वानों के और (वपुषाम्) रूपवाले शरीरों के (श्रेष्ठम्) श्रेष्ठभाव को मैं (अपश्यम्) देखता हूँ, उसको आप लोग भी देखिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो यह सूर्य्यलोक है, वह परमेश्वर से अनेक तत्त्वों द्वारा रचा गया है, इस कारण अनेक गुणों से युक्त है, उसको तुम लोग यथावत् जानो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अध्यापकोपदेशकौ ! यत्र विद्वांसः सूर्यस्य दश शताऽश्वान् विमुचन्ति सह तस्थुर्वां युवयोरृतेन ध्रुवमृतमपिहितमस्ति तेदकं देवानां वपुषां च श्रेष्ठमहमपश्यं तदेव यूयमपि पश्यत ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सूर्य्यगुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋतेन) सत्येन कारणेन (ऋतम्) सत्यं स्वरूपम् (अपहितिम्) आच्छादितम् (ध्रुवम्) निश्चलम् (वाम्) युवयोः (सूर्यस्य) सवितुः (यत्र) (विमुचन्ति) त्यजन्ति (अश्वान्) किरणान् (दश) (शता) शतानि (सह) सार्धम् (तस्थुः) तिष्ठन्ति (तत्) (एकम्) अद्वितीयम् (देवानाम्) विदुषाम् (श्रेष्ठम्) (वपुषाम्) रूपवतां शरीराणाम् (अपश्यम्) पश्यामि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! योऽयं सूर्यलोकः स परमेश्वरेणानेकैस्तत्त्वैर्निर्मितत्वादनेकैर्गुर्णैर्युक्तोऽस्ति तं यथावद्विजानीत ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात सूर्य, प्राण, उदान व राजा यांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! या सूर्यलोकाची निर्मिती परमेश्वराने अनेक तत्त्वांद्वारे केलेली आहे. त्यामुळे त्याच्यामध्ये अनेक गुण आहेत. हे तुम्ही यथायोग्य जाणा. ॥ १ ॥
02 तत्सु वाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓त् सु᳓ वाम् मित्रावरुणा महित्व᳓म्
ईर्मा᳓ तस्थु᳓षीर् अ᳓हभिर् दुदुह्रे
वि᳓श्वाः पिन्वथः स्व᳓सरस्य धे᳓ना
अ᳓नु वाम् ए᳓कः पवि᳓र् आ᳓ ववर्त
मूलम् ...{Loading}...
तत्सु वां॑ मित्रावरुणा महि॒त्वमी॒र्मा त॒स्थुषी॒रह॑भिर्दुदुह्रे ।
विश्वाः॑ पिन्वथः॒ स्वस॑रस्य॒ धेना॒ अनु॑ वा॒मेकः॑ प॒विरा व॑वर्त ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - श्रुतिविदात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓त् सु᳓ वाम् मित्रावरुणा महित्व᳓म्
ईर्मा᳓ तस्थु᳓षीर् अ᳓हभिर् दुदुह्रे
वि᳓श्वाः पिन्वथः स्व᳓सरस्य धे᳓ना
अ᳓नु वाम् ए᳓कः पवि᳓र् आ᳓ ववर्त
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mahitvám ← mahitvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sú ← sú (invariable)
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
áhabhiḥ ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
duduhre ← √duh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
īrmā́- ← īrmā́ (invariable)
{case:INS, gender:F, number:SG}
tasthúṣīḥ ← √sthā- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
dhénāḥ ← dhénā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
pinvathaḥ ← √pinv- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
svásarasya ← svásara- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
ánu ← ánu (invariable)
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pavíḥ ← paví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
vavarta ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
तत् । सु । वा॒म् । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । म॒हि॒ऽत्वम् । ई॒र्मा । त॒स्थुषीः॑ । अह॑ऽभिः । दु॒दु॒ह्रे॒ ।
विश्वाः॑ । पि॒न्व॒थः॒ । स्वस॑रस्य । धेनाः॑ । अनु॑ । वा॒म् । एकः॑ । प॒विः । आ । व॒व॒र्त॒ ॥
Hellwig Grammar
- tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇāḥ ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- mahitvam ← mahitva
- [noun], nominative, singular, neuter
- “greatness.”
- īrmā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “foreleg.”
- tasthuṣīr ← tasthuṣīḥ ← sthā
- [verb noun], nominative, plural
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- ahabhir ← ahabhiḥ ← aha
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “day; aha [word]; day.”
- duduhre ← duh
- [verb], plural, Perfect indicative
- “milk.”
- viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- pinvathaḥ ← pinv
- [verb], dual, Present indikative
- “swell; swell; overflow; abound.”
- svasarasya ← svasara
- [noun], genitive, singular, neuter
- “pasture; stall.”
- dhenā ← dhenāḥ ← dhenā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “river; lip; voice.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- pavir ← paviḥ ← pavi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vajra; tire; rim.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vavarta ← vṛt
- [verb], singular, Perfect indicative
- “behave; happen; exist; return; dwell; die; roll; continue; act; exist; feed on; issue; move; travel; proceed; turn; situate; drive; account for; begin; do; inhere; revolve.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणा वां युवयोः तत् महित्वं महत्त्वं सु सुष्ठु अतिप्रशस्तमित्यर्थः । किं तदित्युच्यते । ईर्मा सततगन्ता सर्वस्य प्रेरको वादित्यः अहभिः अहोभिर्वर्षर्तुसंबन्धिभिः तस्थुषीः स्थावरभूता अपः दुदुह्रे दुग्धे। किंच स्वसरस्य स्वयं सर्तुरादित्यस्य विश्वाः सर्वाः धेनाः लोकानां प्रीणयित्रीर्द्युतीः पिन्वथः वर्धयथः । वां युवयोः एकः अप्रतियोगी पविः । पविरिति रथस्य नेमिः ‘पवी रथनेमिर्भवति ’ ( निरु ५. ५) इति यास्कवचनात् । तथाप्यत्र लक्षितलक्षणया रथे वर्तते केवलचक्रस्यावर्तनायोगात् । युवयरेको रथः अनु आ ववर्त अनुक्रमेण परिभ्रमति ॥
Wilson
English translation:
“Exceeding is that your greatness, Mitra and Varuṇa, whereby the ever-moving sun has, through (succeeding) days, milked forth the stationary waters; you augment all the (world-illuming) rays of the self-revolving (sun); the one chariot of you two (perpetually) goes round.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The one chariot of you two gods round: vām ekaḥ pavir ā vavarta: pavi is the circumference of a wheel; a metonymy for the chariot; yuvayor eko ratho anukramaṇen ma paribhramate
Jamison Brereton
That is surely your greatness, Mitra and Varuṇa: while standing at rest, they have given milk throughout the days.
You two swell all the pasture’s streams of milk. The single felly has
turned here after you two.
Griffith
This, Mitra-Varuna, is your special greatness: floods that stood there they with the days attracted.
Ye cause to flow all voices of the cowpen: your single chariotfelly hath rolled hither.
Geldner
Das ist fein eure Macht, Mitra und Varuna: Still haltend haben sie alle Tage Milch gegeben. Ihr machet alle Milchbrüste von der Frühweide strotzend. Nach eurem Willen rollt die eine Radschiene herbei.
Grassmann
Varuna-Mitra, diese eure Grösse, die nutzten täglich aus, die euch zur Hand stehn; Des Stalles Kühe alle liesst ihr strotzen; euch rollte nach die eine Wagenschiene.
Elizarenkova
В том крайнее ваше величие, о Митра-Варуна,
Что стоящие в стороне (коровы) доятся (все) дни.
Все потоки с пастбища вы делаете набухшими.
За вами двоими катится один обод.
अधिमन्त्रम् (VC)
- रथवीतिर्दाल्भ्यः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब मित्रावरुण के गुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्रावरुणा) प्राण और उदान वायु के सदृश अध्यापक और उपदेशक जनो ! (वाम्) आप दोनों के जिस (महित्वम्) महत्त्व की (ईर्मा) निरन्तर चलनेवाला रक्षा करता है (तत्) उसकी आप दोनों (पिन्वथः) तृप्ति कीजिये और जैसे (अहभिः) दिनों से किरणें (तस्थुषीः) स्थिर वेलाओं को (सु) उत्तम प्रकार (दुदुह्रे) पूर्ण करते हैं और (स्वसरस्य) दिन के मध्य में (वाम्) आप दोनों (विश्वाः) सम्पूर्ण (धेनाः) वाणियों को तृप्त कीजिये वैसे (एकः) सहायरहित केवल एक (पविः) पवित्र व्यवहार (अनु) अनुकूल (आ) (ववर्त) वर्तमान हो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे अध्यापक और उपदेशक जनो ! आप दोनों मनुष्यों को रात्रि-दिन, प्राण, उदान और बिजुली की विद्याओं को ग्रहण कराइये, जिससे सम्पूर्ण प्रजायें आनन्दित होवें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रावरुणा ! वां यन्महित्वमीर्मा रक्षति तद्युवां पिन्वथो यथाऽहभिः किरणास्तस्थुषीः स दुदुह्रे स्वसरस्य मध्ये वां विश्वा धेनाः पिन्वथस्तथैकः पविरन्वाऽऽववर्त्त ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मित्रावरुणगुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्) (सु) ( (वाम्) युवयोः (मित्रावरुणा) प्राणोदानवदध्यापकोपदेशकौ (महित्वम्) महत्त्वम् (ईर्मा) (तस्थुषीः) स्थिराः (अहभिः) दिनैः (दुदुह्रे) प्रपूरयन्ति (विश्वाः) सर्वाः (पिन्वथः) प्रीणयतम् (स्वसरस्य) दिनस्य (धेनाः) वाचः (अनु) (वाम्) युवाम् (एकः) असहायः (पविः) पवित्रो व्यवहारः (आ) (ववर्त्त) ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे अध्यापकोपदेशकौ ! युवां मनुष्यान् रात्र्यहर्प्राणोदानविद्युद्विद्या ग्राहयतं यतः सर्वाः प्रजा आनन्दिताः स्युः ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे अध्यापक व उपदेशकांनो! तुम्ही दोघे सर्व माणसांना दिवस, रात्र, प्राण, उदान व विद्युत विद्या शिकवा. ज्यामुळे संपूर्ण प्रजा आनंदित व्हावी. ॥ २ ॥
03 अधारयतं पृथिवीमुत - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓धारयतम् पृथिवी᳓म् उत᳓ द्या᳓म्
मि᳓त्रराजाना वरुणा म᳓होभिः
वर्ध᳓यतम् ओ᳓षधीः पि᳓न्वतं गा᳓
अ᳓व वृष्टिं᳓ सृजतं जीरदानू
मूलम् ...{Loading}...
अधा॑रयतं पृथि॒वीमु॒त द्यां मित्र॑राजाना वरुणा॒ महो॑भिः ।
व॒र्धय॑त॒मोष॑धीः॒ पिन्व॑तं॒ गा अव॑ वृ॒ष्टिं सृ॑जतं जीरदानू ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - श्रुतिविदात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓धारयतम् पृथिवी᳓म् उत᳓ द्या᳓म्
मि᳓त्रराजाना वरुणा म᳓होभिः
वर्ध᳓यतम् ओ᳓षधीः पि᳓न्वतं गा᳓
अ᳓व वृष्टिं᳓ सृजतं जीरदानू
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádhārayatam ← √dhr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pr̥thivī́m ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
utá ← utá (invariable)
máhobhiḥ ← máhas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
mítrarājānā ← mitrarājan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
varuṇā ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
óṣadhīḥ ← óṣadhī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
pínvatam ← √pinv- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vardháyatam ← √vr̥dh- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
áva ← áva (invariable)
jīradānū ← jīrádānu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sr̥jatam ← √sr̥j- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥ṣṭím ← vr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
अधा॑रयतम् । पृ॒थि॒वीम् । उ॒त । द्याम् । मित्र॑ऽराजाना । व॒रु॒णा॒ । महः॑ऽभिः ।
व॒र्धय॑तम् । ओष॑धीः । पिन्व॑तम् । गाः । अव॑ । वृ॒ष्टिम् । सृ॒ज॒त॒म् । जी॒र॒दा॒नू॒ इति॑ जीरऽदानू ॥
Hellwig Grammar
- adhārayatam ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], dual, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- pṛthivīm ← pṛthivī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- mitrarājānā ← mitra
- [noun], masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- mitrarājānā ← rājānā ← rājan
- [noun], vocative, dual, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- varuṇā ← varuṇāḥ ← varuṇa
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mahobhiḥ ← mahas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “greatness; festival; glory; reward; gladness.”
- vardhayatam ← vardhay ← √vṛdh
- [verb], dual, Present imperative
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
- oṣadhīḥ ← oṣadhi
- [noun], accusative, plural, feminine
- “herb; plant; drug; simple; oṣadhi [word]; remedy.”
- pinvataṃ ← pinvatam ← pinv
- [verb], dual, Present imperative
- “swell; swell; overflow; abound.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ava
- [adverb]
- “down.”
- vṛṣṭiṃ ← vṛṣṭim ← vṛṣṭi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “rain; shower; rainy season.”
- sṛjataṃ ← sṛjatam ← sṛj
- [verb], dual, Present imperative
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- jīradānū ← jīra
- [noun]
- “agile; quick; fast.”
- jīradānū ← dānū ← dānu
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Dānu; dew; drop.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रराजाना । मित्रभूताः स्तोतारो राजानः स्वामिन ईश्वरा भवन्ति ययोः सकाशात् तौ मित्रराजानौ। हे वरुणा । प्रतियोग्यपेक्षया द्विवचनम् । अत्र पादादित्वादाद्यं पदं न निहन्यते । वरुणेत्येतस्य तु आमन्त्रितं पूर्वमविद्यमानवत्’ इति पूर्वस्याविद्यमानवत्त्वेनास्यैव पादादित्वादनिघातत्वं युक्तम् । नैवं भवति । ‘नामन्त्रिते समानाधिकरणे सामान्यवचनम्’ इति वरुणेत्येतस्यामन्त्रितसमानाधिकरणत्वादस्य च सामान्यवचनत्वादविद्यमानवत्त्वाभावेन पादादित्वाभावादुत्तरस्य निघातत्वं युक्तम् ॥ हे देवौ महोभिः तेजोभिः स्वसामर्थ्यैः पृथिवीमुत अपि च द्याम् अधारयतम् । हे देवौ युवाम् ओषधीः वर्धयतं वृष्टिप्रेरणेन । गाः पिन्वतं गवाश्वादीन् वर्धयतम् । तदर्थं वृष्टिम् अव सृजतम् अवाङ्मुखं प्रेरयतं हे जीरदानू क्षिप्रदानौ ॥
Wilson
English translation:
“Royal Mitra and Varuṇa, you uphold, by your energies, earth and heaven; prompt benefactors, cause the plural nts to grow, give nourishment to the cattle, send down the rain.”
Jamison Brereton
You upheld the earth and heaven, o you two kings, Mitra and Varuṇa, by your great powers.
Make the plants grow! Swell the cows! Send the rain gushing down, o you of lively waters!744 V.63
Griffith
O Mitra-Varuna, ye by your greatness, both Kings, have firmly stablished earth and heaven,
Ye caused the cows to stream, the plants to flourish, and, scattering swift drops, sent down the rain-flood.
Geldner
Ihr festigt Himmel und Erde, Mitra und Varuna, ihr Könige, durch eure Herrlichkeit. Mehret die Kräuter, machet die Kühe strotzend, gießet den Regen herab, ihr Rausch spendende!
Grassmann
Ihr machtet fest die Erde und den Himmel mit Macht, o Herrscher Varuna und Mitra; den Pflanzen schafft Gedeihen, Milch den Kühen, o Thau-erreger, giesst herab den Regen.
Elizarenkova
Вы удержали Землю и Небо,
О Митра-Варуна, о два царя, (своими) силами.
Умножайте растения, делайте коров набухшими (от молока),
Изливайте дождь, о быстродающие!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- श्रुतिविदात्रेयः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (जीरदानू) जीवन के देनेवाले (वरुणा) श्रेष्ठ ! (मित्रराजाना) जैसे वायु और बिजुली (पृथिवीम्) भूमि को (उत) और (द्याम्) सूर्य्य को धारण करते हैं, वैसे (अधारयतम्) धारण कीजिये और जैसे ये दोनों (महोभिः) बड़े गुणों से (ओषधीः) यव आदि ओषधियों को बढ़ाते हैं, वैसे आप दोनों (वर्धयतम्) बढ़ावें, (गाः) पृथिवियों को तृप्त करते हैं, वैसे आप दोनों (पिन्वतम्) तृप्त कीजिये और जैसे ये दोनों (वृष्टिम्) वृष्टि को उत्पन्न करते हैं, वैसे (अव, सृजतम्) उत्पन्न कीजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे राजा और मन्त्रीजनो ! आप दोनों प्राण और सूर्य्य के सदृश वर्त्ताव कर पृथिवी के राज्य का पालन कर वैद्य और ओषधियों की वृद्धि कर और वृष्टि की उन्नति करके सबके सुख के लिये वर्त्ताव कीजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जीरदानू वरुणा ! मित्रराजाना यथा वायुविद्युतौ पृथिवीमुत द्यां धारयतस्तथाऽधारयतं यथेमौ महोभिरोषधीर्वर्धयतस्तथा युवां वर्धयतं गाः पिन्वतस्तथा युवां पिन्वतं तथैतौ वृष्टिमव सृजतस्तथाऽव सृजतम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अधारयतम्) धारयतम् (पृथिवीम्) भूमिम् (उत) (द्याम्) सूर्य्यम् (मित्रराजाना) प्राणविद्युतौ (वरुणा) श्रेष्ठौ (महोभिः) बृहद्भिर्गुणैः (वर्धयतम्) (ओषधीः) यवाद्याः (पिन्वतम्) तर्प्पयतम् (गाः) पृथिवीः (अव) (वृष्टिम्) (सृजतम्) (जीरदानू) यौ जीवनं दद्यातां तौ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । हे राजामात्यौ ! युवां प्राणसूर्य्यवद्वर्त्तित्वा पृथिवीराज्यं सम्पाल्य वैद्योषधीर्वर्धयित्वा वृष्टिमुन्नीय सर्वेषां सुखाय वर्त्तेयाताम् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजा व मंत्र्यांनो! तुम्ही दोघे प्राण व सूर्य यांच्याप्रमाणे वागून पृथ्वीच्या राज्याचे पालन करा. वैद्य व औषधींची वृद्धी करा व वृष्टीची वाढ करा तसेच सर्वांच्या सुखासाठी झटा. ॥ ३ ॥
04 आ वामश्वासः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ वाम् अ᳓श्वासः सुयु᳓जो वहन्तु
यत᳓रश्मय उ᳓प यन्तु अर्वा᳓क्
घृत᳓स्य निर्णि᳓ग् अ᳓नु वर्तते वाम्
उ᳓प सि᳓न्धवः प्रदि᳓वि क्षरन्ति
मूलम् ...{Loading}...
आ वा॒मश्वा॑सः सु॒युजो॑ वहन्तु य॒तर॑श्मय॒ उप॑ यन्त्व॒र्वाक् ।
घृ॒तस्य॑ नि॒र्णिगनु॑ वर्तते वा॒मुप॒ सिन्ध॑वः प्र॒दिवि॑ क्षरन्ति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - श्रुतिविदात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ वाम् अ᳓श्वासः सुयु᳓जो वहन्तु
यत᳓रश्मय उ᳓प यन्तु अर्वा᳓क्
घृत᳓स्य निर्णि᳓ग् अ᳓नु वर्तते वाम्
उ᳓प सि᳓न्धवः प्रदि᳓वि क्षरन्ति
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
áśvāsaḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
suyújaḥ ← suyúj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vahantu ← √vah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
arvā́k ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
yantu ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yatáraśmayaḥ ← yatáraśmi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
ghr̥tásya ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
nirṇík ← nirṇíj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
vartate ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
kṣaranti ← √kṣar- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pradívi ← pradív- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
síndhavaḥ ← síndhu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
आ । वा॒म् । अश्वा॑सः । सु॒ऽयुजः॑ । व॒ह॒न्तु॒ । य॒तऽर॑श्मयः । उप॑ । य॒न्तु॒ । अ॒र्वाक् ।
घृ॒तस्य॑ । निः॒ऽनिक् । अनु॑ । व॒र्त॒ते॒ । वा॒म् । उप॑ । सिन्ध॑वः । प्र॒ऽदिवि॑ । क्ष॒र॒न्ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- aśvāsaḥ ← aśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- suyujo ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suyujo ← yujaḥ ← yuj
- [noun], nominative, plural, masculine
- “amalgamated; harnessed.”
- vahantu ← vah
- [verb], plural, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- yataraśmaya ← yata ← yam
- [verb noun]
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- yataraśmaya ← raśmayaḥ ← raśmi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- yantv ← yantu ← i
- [verb], plural, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- arvāk
- [adverb]
- “here.”
- ghṛtasya ← ghṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- nirṇig ← nirṇij
- [noun], nominative, singular, feminine
- “attire; garment.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- vartate ← vṛt
- [verb], singular, Present indikative
- “behave; happen; exist; return; dwell; die; roll; continue; act; exist; feed on; issue; move; travel; proceed; turn; situate; drive; account for; begin; do; inhere; revolve.”
- vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- sindhavaḥ ← sindhu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- pradivi ← pradiv
- [noun], locative, singular, masculine
- “age-old; long.”
- kṣaranti ← kṣar
- [verb], plural, Present indikative
- “run; melt.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणौ वां युवाम् अश्वासः अश्वाः सुयुजः सुष्ठु रथे युक्ताः सन्तः आ वहन्तु । यतरश्मयः सारथिनियतप्रग्रहास्ते अर्वाक् उप यन्तु । घृतस्य उदकस्य निर्णिक् रूपं वाम् अनु वर्तते अनुगच्छति । किंच प्रदिवि । पुराणनामैतत् । पुराणाः सिन्धवः उप क्षरन्ति उपगच्छन्ति युवयोरनुग्रहात् ॥
Wilson
English translation:
“May your easily-harnessed horses bear you both (hither), and with well-guided reins come down; the embodied form of water follows you, the rivers flow as of old.”
Jamison Brereton
Let the horses in good harness convey you here. Let them with guided reins come near to this place.
A cloak of ghee whirls along after you. From of old, rivers flow near.
Griffith
Let your well-harnessed horses bear you hither: hitherward let them come with reins drawn tightly.
A covering cloud of sacred oil attends you, and your streams flow to us from days aforetime.
Geldner
Euch sollen die gutgeschirrten Rosse herfahren, mit angezogenen Zügeln sollen sie herwärts kommen. Ein Aufputz von Schmalz folgt euch. Längst schon ergießen sich die Ströme.
Grassmann
Euch mögen fahren schön geschirrte Rosse; gelenkten Zügels mögen her sie kommen; Euch wallet zu das Prachtgewand des Fettes, zu euch hin rinnen fort und fort die Ströme.
Elizarenkova
Пусть привезут вас легкозапрягаемые кони!
Удерживаемые поводьями, пусть прибегут они в наши края!
За вами следует наряд из жира.
От века притекают реки.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- श्रुतिविदात्रेयः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे वाहन के बनाने और चलानेवाले जनो ! जो जैसे (वाम्) आप दोनों के (सुयुजः) उत्तम प्रकार मिलनेवाले (यतरश्मयः) ग्रहण की गई किरणें वा रस्सियाँ जिनकी ऐसे (अश्वासः) अग्नि आदि पदार्थ वा घोड़े (घृतस्य) जल के (अर्वाक्) नीचे से (आ, वहन्तु) पहुँचावें और यानों को (उप, यन्तु) चलावें और (निर्णिक्) निर्णय करनेवाला सारथी (अनु, वर्त्तते) प्रवृत्त होता है और (प्रदिवि) प्रकाशस्वरूप अग्नि में (सिन्धवः) नदियाँ (वाम्) आप दोनों को (उप, क्षरन्ति) जल किंछती हैं, वैसा प्रयत्न कीजिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य वाहनों में यन्त्रकलाओं को रच के नीचे अग्नि और ऊपर जल स्थापित करके और फिर उस अग्नि को प्रदीप्त करके मार्गों में चलावें तो बहुत लक्ष्मियाँ इनको प्राप्त हों ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे याननिर्मातृचालकौ ! ये यथा वां सुयुजो यतरश्मयोऽश्वासो घृतस्यार्वागा वहन्तु यानान्युप यन्तु यथा निर्णिगनु वर्त्तते प्रदिवि सिन्धवो वामुप क्षरन्ति तथा प्रयतेथाम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (वाम्) युवयोः (अश्वासः) अग्न्याद्यास्तुरङ्गा वा (सुयुजः) ये सुष्ठु युञ्जते ते (वहन्तु) गमयन्तु (यतरश्मयः) यता निगृहीता रश्मयः किरणा रज्जवो वा येषान्ते (उप) (यन्तु) गमयन्तु (अर्वाक्) अधस्तात् (घृतस्य) उदकस्य (निर्णिक्) यो निर्णेनेक्ति स सारथिः (अनु) (वर्त्तते) (वाम्) युवाम् (उप) (सिन्धवः) नद्यः (प्रदिवि) प्रद्योतनात्मकेऽग्नौ (क्षरन्ति) वर्षन्ति ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि मनुष्या यानेषु यन्त्रकला रचयित्वाऽधोऽग्निमुपरि जलं संस्थाप्य प्रदीप्य मार्गेषु चालयेयुस्तर्हि पुष्कलाः श्रिय एतान् प्राप्नुयुः ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जर माणसांनी यानांमध्ये यंत्रकला निर्माण करून खाली अग्नी व वर जलाची स्थापना करून अग्नीला प्रदीप्त करून मार्गक्रमण केल्यास त्यांना पुष्कळ धन प्राप्त होते. ॥ ४ ॥
05 अनु श्रुताममतिम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓नु श्रुता᳓म् अम᳓तिं व᳓र्धद् उर्वी᳓म्
बर्हि᳓र् इव य᳓जुषा र᳓क्षमाणा
न᳓मस्वन्ता धृतदक्षा᳓धि ग᳓र्ते
मि᳓त्रा᳓साथे वरुणे᳓ळासु अन्तः᳓
मूलम् ...{Loading}...
अनु॑ श्रु॒ताम॒मतिं॒ वर्ध॑दु॒र्वीं ब॒र्हिरि॑व॒ यजु॑षा॒ रक्ष॑माणा ।
नम॑स्वन्ता धृतद॒क्षाधि॒ गर्ते॒ मित्रासा॑थे वरु॒णेळा॑स्व॒न्तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - श्रुतिविदात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓नु श्रुता᳓म् अम᳓तिं व᳓र्धद् उर्वी᳓म्
बर्हि᳓र् इव य᳓जुषा र᳓क्षमाणा
न᳓मस्वन्ता धृतदक्षा᳓धि ग᳓र्ते
मि᳓त्रा᳓साथे वरुणे᳓ळासु अन्तः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
amátim ← amáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
śrutā́m ← √śru- (root)
{case:ACC, gender:F, number:SG, non-finite:PPP}
urvī́m ← urú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
várdhat ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
iva ← iva (invariable)
rákṣamāṇā ← √rakṣⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:MED}
yájuṣā ← yájus- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
ádhi ← ádhi (invariable)
dhr̥tadakṣā ← dhr̥tádakṣa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
gárte ← gárta- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
námasvantā ← námasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
antár ← antár (invariable)
ā́sāthe ← √ās- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
íḷāsu ← íḷā- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
mítra ← mitrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
varuṇā ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
पद-पाठः
अनु॑ । श्रु॒ताम् । अ॒मति॑म् । वर्ध॑त् । उ॒र्वीम् । ब॒र्हिःऽइ॑व । यजु॑षा । रक्ष॑माणा ।
नम॑स्वन्ता । धृ॒त॒ऽद॒क्षा॒ । अधि॑ । गर्ते॑ । मित्र॑ । आसा॑थे॒ इति॑ । व॒रु॒ण॒ । इळा॑सु । अ॒न्तरिति॑ ॥
Hellwig Grammar
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- śrutām ← śru
- [verb noun], accusative, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- amatiṃ ← amatim ← amati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “effigy; ignorance; light; light; luster; form.”
- vardhad ← vardhat ← vṛdh
- [verb noun], accusative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- urvīm ← uru
- [noun], accusative, singular, feminine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- yajuṣā ← yajus
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “Yajur-Veda; Yajus; prayer.”
- rakṣamāṇā ← rakṣ
- [verb noun], nominative, dual
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- namasvantā ← namasvat
- [noun], nominative, dual, masculine
- “respectful.”
- dhṛtadakṣādhi ← dhṛtadakṣā ← dhṛtadakṣa
- [noun], nominative, dual, masculine
- dhṛtadakṣādhi ← adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- garte ← garta
- [noun], locative, singular, masculine
- mitrāsāthe ← mitrā ← mitra
- [noun], vocative, dual, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- mitrāsāthe ← āsāthe ← ās
- [verb], dual, Present indikative
- “sit; stay; sit down; dwell; lie; lie; exist.”
- varuṇeᄆāsv ← varuṇā ← varuṇa
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- varuṇeᄆāsv ← iᄆāsu ← iḍā
- [noun], locative, plural, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- antaḥ ← antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
सायण-भाष्यम्
श्रुतां विश्रुताम् अमतिम् । रूपनामैतत् । शरीरदीप्तिमित्यर्थः । ताम् अनु वर्धत् अनुवर्धयन्तौ । बर्हिः यज्ञः । सः इव स यथा यजुषा मन्त्रेण रक्ष्यते तद्वत् उर्वीं रक्षमाणा पालयन्तौ नमस्वन्ता अन्नवन्तौ हे धृतदक्षा आत्तबलौ हे मित्र हे वरुण हे मित्रावरुणौ युवामुक्तलक्षणौ सन्तौ इळासु यागभूमिषु अन्तः मध्ये गर्ते अधि रथे आसाथे उपविशथः । ‘ रथोऽपि गर्त उच्यते ’ ( निरु. ३. ५ ) इति यास्कः । ‘ आ रोहथो वरुण मित्र गर्तम् ’ ( ऋ. सं. ५, ६२. ८ ) इति ॥ ॥ ३० ॥
Wilson
English translation:
“Augmenting the well-known and ample form (of man), in like manner as the sacred grass is preserved by prayer, do you, Mitra and Varuṇa, who are invigorated by (sacrificial) viands, and abound in food, ascend your car in the midst of the plural ce of sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Augmenting the well-known and ample form: śrutam amatim anuvardhād urvīm = viśrutam śarīradīptim anuvarddhayantau = augmenting the renowned bodily lustre; tad urvīm pālayantau; ascend your car: garte mitra āsāthe: garta = ratha, a car
Jamison Brereton
Guarding (the commandment) that increases your famed, broad banner, as if guarding the ritual grass with a yajus-recitation,
you sit upon the throne amid the libations, o Mitra and Varuṇa of firm skill, receiving homage.
Griffith
To make the lustre wider and more famous, guarding the sacred grass with veneration,
Ye, Mitra-Varuna, firm, strong, awe-inspiring, are seated on a throne amid oblations.
Geldner
Indem ihr das Gesetz, das eure berühmte, weite Herrschererscheinung entsprechend erhöht, wie das Barhis durch Opferspruch schützet, sitzet ihr Huldigungen empfangend auf eurem Hochstuhl im Überfluß, o Mitra und Varuna von fester Willenskraft.
Grassmann
Die ihr beschirmt, was wie die Streu mit Andacht dem hehren weiten Schimmer gleichend anwächst; Ihr sitzet treu voll Andacht auf dem Throne, Varuna-Mitra, unter Labetränken.
Elizarenkova
Охраняя прославленный широкий облик,
Словно солому – жертвенной формулой, усиливаясь при этом,
Принимая поклонения, о действующие твердо, вы сидите
На троне, о Митра, о Варуна, среди жертвенных возлияний.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- श्रुतिविदात्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्र) प्राण के सदृश (वरुण) श्रेष्ठ (धृतदक्षा) धारण किया बल जिन्होंने वे (बर्हिरिव) जल के सदृश (यजुषा) सत्सङ्ग वा क्रिया से (उर्वीम्) पृथिवी की (रक्षमाणा) रक्षा करते हुए (नमस्वन्ता) बहुत अन्नवाले (इळासु) वाणियों में और (अन्तः) मध्य (गर्त्ते) गृह में आप दोनों (आसाथे) वर्त्तमान हैं और वह (अनु, श्रुताम्) पीछे श्रवण किये गये (अमतिम्) रूप को (अधि) ऊपर को (वर्धत्) बढ़ावे, उनकी हम लोग परिचर्य्या करें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो ! जैसे प्राण और उदान आदि पवन सब जगत् की रक्षा करते हैं, वैसे आप लोग रक्षा करें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्र वरुण ! धृतदक्षा बर्हिरिव यजुषोर्वी रक्षमाणा नमस्वन्तेळास्वन्तर्गर्ते युवामासाथे सोऽनु श्रुताममतिमधि वर्धत् तान् वयं परिचरेम ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अनु) (श्रुताम्) (अमतिम्) रूपम् (वर्धत्) वर्धयेत् (उर्वीम्) पृथिवीम् (बर्हिरिव) जलमिव। बर्हिरित्युदकनामसु पठितम्। (निघं०१.२) (यजुषा) सत्सङ्गेन क्रियया वा (रक्षमाणा) यौ रक्षतस्तौ (नमस्वन्ता) बह्वन्नवन्तौ (धृतदक्षा) धृतं दक्षं बलं याभ्यां तौ (अधि) उपरिभावे (गर्त्ते) गृहे। गर्त्त इति गृहनामसु पठितम्। (निघं०३.४) (मित्र) (आसाथे) (वरुण) (इळासु) वाक्षु (अन्तः) मध्ये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसो ! यथा प्राणोदानादयो वायवः सर्वं जगद्रक्षन्ति तथा भवन्तो रक्षन्तु ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानांनो! जसे प्राण व उदान इत्यादी वायू सगळ्या जगाचे रक्षण करतात तसे तुम्ही रक्षण करा. ॥ ५ ॥
06 अक्रविहस्ता सुकृते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓क्रविहस्ता सुकृ᳓ते परस्पा᳓
यं᳓ त्रा᳓साथे वरुणे᳓ळासु अन्तः᳓
रा᳓जाना क्षत्र᳓म् अ᳓हृणीयमाना
सह᳓स्रस्थूणम् बिभृथः सह᳓ द्वउ᳓
मूलम् ...{Loading}...
अक्र॑विहस्ता सु॒कृते॑ पर॒स्पा यं त्रासा॑थे वरु॒णेळा॑स्व॒न्तः ।
राजा॑ना क्ष॒त्रमहृ॑णीयमाना स॒हस्र॑स्थूणं बिभृथः स॒ह द्वौ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - श्रुतिविदात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓क्रविहस्ता सुकृ᳓ते परस्पा᳓
यं᳓ त्रा᳓साथे वरुणे᳓ळासु अन्तः᳓
रा᳓जाना क्षत्र᳓म् अ᳓हृणीयमाना
सह᳓स्रस्थूणम् बिभृथः सह᳓ द्वउ᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ákravihastā ← ákravihasta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
paraspā́ ← paraspā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
sukŕ̥te ← sukŕ̥t- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
antár ← antár (invariable)
íḷāsu ← íḷā- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
trā́sāthe ← √trā- (root)
{number:DU, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
varuṇā ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áhr̥ṇīyamānā ← áhr̥ṇīyamāna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rā́jānā ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
bibhr̥thaḥ ← √bhr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dvaú ← dvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
sahá ← sahá (invariable)
sahásrasthūṇam ← sahásrasthūṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अक्र॑विऽहस्ता । सु॒ऽकृते॑ । प॒रः॒ऽपा । यम् । त्रासा॑थे इति॑ । व॒रु॒णा॒ । इळा॑सु । अ॒न्तरिति॑ ।
राजा॑ना । क्ष॒त्रम् । अहृ॑णीयमाना । स॒हस्र॑ऽस्थूणम् । बि॒भृ॒थः॒ । स॒ह । द्वौ ॥
Hellwig Grammar
- akravihastā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- akravihastā ← kravi
- [noun], neuter
- akravihastā ← hastā ← hasta
- [noun], nominative, dual, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- sukṛte ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛte ← kṛte ← kṛt
- [noun], dative, singular, masculine
- “causing; making; performing; promotive; producing; doing; acting; writing; transforming; effecting.”
- paraspā
- [noun], nominative, dual, masculine
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- trāsāthe ← trā
- [verb], dual, Aorist conj./subj.
- “protect; help.”
- varuṇeᄆāsv ← varuṇā ← varuṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- varuṇeᄆāsv ← iᄆāsu ← iḍā
- [noun], locative, plural, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- antaḥ ← antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- rājānā ← rājan
- [noun], nominative, dual, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- kṣatram ← kṣatra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- ahṛṇīyamānā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ahṛṇīyamānā ← hṛṇīyamānā ← hṛṇīy
- [verb noun], nominative, dual
- sahasrasthūṇam ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasrasthūṇam ← sthūṇam ← sthūṇā
- [noun], accusative, singular, neuter
- “column; post.”
- bibhṛthaḥ ← bhṛ
- [verb], dual, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- saha
- [adverb]
- “together; together; with; jointly; together; saha [word]; along.”
- dvau ← dvi
- [noun], nominative, dual, masculine
- “two; dvi [word]; second.”
सायण-भाष्यम्
अक्रविहस्ता अकृपणहस्तौ । दानशूरावित्यर्थः । कस्मै । सुकृते शोभनस्तुतिकर्त्रे परस्पा परस्तात् पातारौ रक्षितारौ हे वरुणा मित्रावरुणौ युवां यं यजमानम् इळासु यागभूमिषु अन्तः मध्ये त्रासाथे रक्षथः तस्मै सुकृते अक्रविहस्ता परस्पा च भवथ इति संबन्धः । किंच युवां राजाना राजमानौ अहृणीयमाना अक्रुध्यन्तौ द्वौ परस्परं सह साहित्येन क्षत्रं धनं सहस्रस्थूणम् अनेकावष्टम्भकस्तम्भोपेतं सौधादिरूपं गृहं च बिभृथः धारयथः सुकृते यजमानाय । अथवा । क्षत्रं बलमपरिमिताभिः स्थूणाभिरुपेतं रथं चागमनार्थं सह धारयथः ॥
Wilson
English translation:
“Be open-handed and benignant to the performer of pious acts, whom you protect in the midst of the plural ce of sacrifice; for you two, who are soverigns, and free from wrath, uphold together a mansion of a thousand columns.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Kṣatram sahasrasthūṇam = anekāvaṣṭambhaka stambhopetam saudhādi rūpam gṛham, house, such as a palace and the like, possessing many supporting pillars;
Kṣatram = dhanam, wealth; balam, strength; e.g. strong chariot of the deities supported by innumerable columns
Jamison Brereton
You are the two far-protectors with unbloodied hands for him who performs rituals well, whom you two safeguard, Varuṇa, amid the
libations.
Never becoming angry, you two kings together bear a
thousand-pillared rule.
Griffith
With hands that shed no blood, guarding the pious, whom, Varuni3, ye save amid oblations.
Ye Twain, together, Kings of willing spirit, uphold dominion based on thousand pillars.
Geldner
Ohne blutige Hände seid ihr Schirmer aus der Ferne für den Rechtschaffenen, den ihr beide im Überfluß schützen möget, O Varuna und Mitra. Ihr beiden Könige führet ohne Eifersucht beide zusammen die auf tausend Säulen ruhende Herrschaft.
Grassmann
Wen ihr mit Händen rein von Blut beschirmet, des Frommen Schutzherrn, Varuna, bei Opfern, Dem bringt ihr Kön’ge beide ohne Zürnen das Herrscherreich, das ruht auf tausend Säulen.
Elizarenkova
С необагренными кровью руками, защищающие издалека благочестивого,
Которого вы спасаете, о Варуна (и Митра), среди жертвенных возлияний,
О два царя, лишенные враждебности, вы несете
Власть на тысяче колонн, оба вместе.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- श्रुतिविदात्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वरुणा) अति श्रेष्ठ सभा और सेना के स्वामी राजा और मन्त्री जनो ! वायु और सूर्य के सदृश (अक्रविहस्ता) नहीं हिंसा करनेवाले हस्त जिनके वा दानशील हस्त जिनके वे (परस्पा) दूसरों की रक्षा करनेवाले (राजाना) प्रकाशमान और (क्षत्रम्) राज्य वा धन को (अहृणीयमाना) क्रोध से रहित आचरण करते हुए (द्वौ) दोनों आप (इळासु) पृथिवियों के (अन्तः) मध्य में (सुकृते) धर्मयुक्त काम में वर्त्तमान (सह) साथ (यम्) जिसको (त्रासाथे) भय देवें उस (सहस्रस्थूणम्) सहस्र वा असंख्य थूनीवाले जगत्, राज्य वा वाहन को (बिभृथः) धारण करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे राजा और मन्त्रीजन ! आप स्वयं धर्मात्मा होकर सहस्र शाखा जिसकी, ऐसे राज्य के रक्षण के लिये दुष्टों को दण्ड देकर और श्रेष्ठों का सत्कार करके यशस्वी होवें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वरुणा सभासेनेशौ राजामात्यौ ! वायुसूर्य्यवदक्रविहस्ता परस्पा राजाना क्षत्रमहृणीयमाना द्वौ युवामिळास्वन्तः सुकृते वर्त्तमानौ सह यं त्रासाथे तं सहस्रस्थूणं बिभृथः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अक्रविहस्ता) अहिंसाहस्तौ दानशीलहस्तौ वा (सुकृते) धर्म्ये कर्मणि (परस्पा) यौ परां पातो रक्षतस्तौ (यम्) (त्रासाथे) भयं दद्यातम् (वरुणा) अतिश्रेष्ठौ (इळासु) पृथिवीषु (अन्तः) मध्ये (राजाना) राजमानौ (क्षत्रम्) राज्यं धनं वा (अहृणीयमाना) क्रोधरहिताचरणौ सन्तौ (सहस्रस्थूणम्) सहस्रमसंख्या वा स्थूणा यस्मिंस्तज्जगत् राज्यं यानं वा (बिभृथः) धरथः (सह) सार्धम् (द्वौ) ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे राजामात्या ! भवन्तः स्वयं धर्मात्मानो भूत्वा सहस्रशाखस्य राज्यस्य रक्षणाय दुष्टान् दण्डयित्वा श्रेष्ठान् सत्कृत्य यशस्विनो भवन्तु ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजा व मंत्र्यांनो! तुम्ही स्वतः धर्मात्मा बनून ज्या राज्याच्या सहस्त्रो शाखा असतात त्यांचे रक्षण करून दुष्टांना दंड देऊन श्रेष्ठांचा सत्कार करा व यशस्वी व्हा. ॥ ६ ॥
07 हिरण्यनिर्णिगयो अस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
हि᳓रण्यनिर्णिग् अ᳓यो अस्य स्थू᳓णा
वि᳓ भ्राजते दिवि᳓ अश्वा᳓जनीव
भद्रे᳓ क्षे᳓त्रे नि᳓मिता ति᳓ल्विले वा
सने᳓म म᳓ध्वो अ᳓धिगर्तियस्य
मूलम् ...{Loading}...
हिर॑ण्यनिर्णि॒गयो॑ अस्य॒ स्थूणा॒ वि भ्रा॑जते दि॒व्य१॒॑श्वाज॑नीव ।
भ॒द्रे क्षेत्रे॒ निमि॑ता॒ तिल्वि॑ले वा स॒नेम॒ मध्वो॒ अधि॑गर्त्यस्य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - श्रुतिविदात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
हि᳓रण्यनिर्णिग् अ᳓यो अस्य स्थू᳓णा
वि᳓ भ्राजते दिवि᳓ अश्वा᳓जनीव
भद्रे᳓ क्षे᳓त्रे नि᳓मिता ति᳓ल्विले वा
सने᳓म म᳓ध्वो अ᳓धिगर्तियस्य
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
áyaḥ ← áyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
híraṇyanirṇik ← híraṇyanirṇij- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sthū́ṇā ← sthū́ṇā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
aśvā́janī ← aśvā́janī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
bhrājate ← √bhrāj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
ví ← ví (invariable)
bhadré ← bhadrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
kṣétre ← kṣétra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
nímitā ← √mi- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, non-finite:PPP}
tílvile ← tílvila- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vā ← vā (invariable)
ádhigartyasya ← ádhigartya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
mádhvaḥ ← mádhu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
sanéma ← √sanⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
हिर॑ण्यऽनिर्निक् । अयः॑ । अ॒स्य॒ । स्थूणा॑ । वि । भ्रा॒ज॒ते॒ । दि॒वि । अ॒श्वाज॑नीऽइव ।
भ॒द्रे । क्षेत्रे॑ । निऽमि॑ता । तिल्वि॑ले । वा॒ । स॒नेम॑ । मध्वः॑ । अधि॑ऽगर्त्यस्य ॥
Hellwig Grammar
- hiraṇyanirṇig ← hiraṇya
- [noun], neuter
- “gold; jewelry; hiraṇya [word]; gold.”
- hiraṇyanirṇig ← nirṇij
- [noun], nominative, singular, feminine
- “attire; garment.”
- ayo ← ayaḥ ← ayas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “iron; kāntaloha; ayas [word]; tīkṣṇaloha; metallic element; weapon.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sthūṇā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “column; post.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- bhrājate ← bhrāj
- [verb], singular, Present indikative
- “shine; glitter; look.”
- divy ← divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- aśvājanīva ← aśvājanī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “whip.”
- aśvājanīva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- bhadre ← bhadra
- [noun], locative, singular, neuter
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- kṣetre ← kṣetra
- [noun], locative, singular, neuter
- “field; location; habitat; country; area; earth; region; estate; body; kṣetra [word]; kṣetradoṣa; seat; reincarnation; uterus.”
- nimitā ← nimā ← √mā
- [verb noun], nominative, singular
- “adjust.”
- tilvile ← tilvila
- [noun], locative, singular, neuter
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- sanema ← san
- [verb], plural, Aorist optative
- “win; get; gain.”
- madhvo ← madhvaḥ ← madhu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- adhigartyasya ← adhigartya
- [noun], genitive, singular, neuter
सायण-भाष्यम्
अनयो रथः हिरण्यनिर्णिक् हिरण्यरूपः । निर्णिगिति रूपनाम । अस्य रथस्य स्थूणा कीलकादयः अयः । हिरण्यनामैतत् । अयोविकारा इत्यर्थः । अयोमया वा । तादृशो रथः दिवि अन्तरिक्षे वि भ्राजते । किमिव । अश्वाजनीव । अश्वा व्यापनशीला मेघाः । तानजति गच्छतीत्यश्वाजनी विद्युत् । सेव दिवि भ्राजते । किंच भद्रे कल्याणे स्तुत्ये वा क्षेत्रे देवयजने तिल्विले वा ॥ ‘ तिल स्नेहने ‘। तिलुः स्निग्धा इला भूमिर्यस्य तत् क्षेत्रं तिल्विलं देवयजनम् । घृतसोमादिना स्निग्धे भद्रे च क्षेत्रे निमिता स्थूणा यूपयष्टिरवस्थितः । मध्वः मधुपूर्णं गर्तस्य गर्तं रथं सनेम संभजेम ॥ कर्मणि षष्ठ्यौ । अधीति पूरणः ॥ अथवा गर्तस्याधि रथस्योपरि मध्वो मधु सोमरसं सनेम स्थापयेमेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The substance (of their chariot) is of gold; its pillars are of metal, and it shines in the firmament like lightning; may we load the vehicle with the libation in an auspicious plural ce, or in the sacrificial hall, (where the columns) are erected.”
Jamison Brereton
Metal cloaked in gold, its [=the throne’s] pillar flashes in heaven like a horsewhip,
anchored in the good or fruitful land. We would win honey upon your throne.
Griffith
Adorned with gold, its columns are of iron. in heaven it glitters like a whip for horses;
Or stablished on a field deep-spoiled and fruitful. So may we share the meath that loads your car-seat.
Geldner
Goldverziert, aus Erz ist seine Säule; sie erglänzt am Himmel wie eine Peitsche, auf gesegnetem oder ergiebigem Boden gefestigt. Möchten wir von dem Honig, der auf dem Hochstuhl ist, als Lohn bekommen.
Grassmann
Mit Gold geschmückt von Erz ist dessen Säule; sie strahlt am Himmel wie der Peitsche Sternbild, Auf segensreichem fetten Feld errichtet; vom Meth auf eurem Sitze werd’ uns Antheil.
Elizarenkova
Его колонна из позолоченной бронзы.
Ярко сверкает она на небе, как кнут,
Воздвигнутая на счастливом или на плодородном месте.
Пусть добьемся мы меду, находящегося на троне!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- श्रुतिविदात्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर प्रसङ्ग से विद्युद्विद्या विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - इस संसार में जो (हिरण्यनिर्णिक्) पृथिवी के सुवर्ण और अग्नि के तेज को अत्यन्त निश्चय करने और (अयः) जानेवाला (अस्य) इस राज्य और जगत् के मध्य में (दिवि) प्रकाश में (भद्रे) कल्याणकारक (तिल्विले) स्नेह के स्थान में (क्षेत्रे) निवास करते हैं जिस पुण्य कर्म्म में उसमें (वि, भ्राजते) विशेष प्रकाशित होता है और (अश्वाजनीव) बिजुली के सदृश (निमिता) अत्यन्त मापी अर्थात् जाँची गई (वा) अथवा (स्थूणा) खम्भे के सदृश दृढनीति विशेष प्रकाशित होती है उस और उसको (अधिगर्त्यस्य) अधिक सुन्दर गृह में हुए (मध्वः) मधुरादि पदार्थ के मध्य में हम लोग (सनेम) विभाग करें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। जो मनुष्य श्रेष्ठ व्यवहार में विराजमान बिजुली आदि की विद्या को ग्रहण करते हुए गृह के कृत्य में यथावत् न्याय को करते हैं, विभाग कर और विभाग देकर कृत्यकृत्य होते हैं, वे नीतिवाले होते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: अत्र यो हिरण्यनिर्णिगयोऽस्या जगतो मध्ये दिवि भद्रे तिल्विले क्षेत्रे वि भ्राजते या अश्वाजनीव निमिता वा स्थूणा वि भ्राजते तं तां चाधिगर्त्यस्य मध्वो मध्ये वयं सनेम ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः प्रसङ्गाद्विद्युद्विद्याविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हिरण्यनिर्णिक्) यः पृथिव्या हिरण्यमग्नेस्तेजश्च नितरां नेनेक्ति (अयः) योऽयते गच्छति सः (अस्य) राज्यस्य (स्थूणा) स्तम्भ इव दृढा नीतिः (वि) (भ्राजते) प्रकाशते (दिवि) प्रकाशे (अश्वाजनीव) विद्युदिव (भद्रे) कल्याणकरे (क्षेत्रे) क्षियन्ति निवसन्ति यस्मिन् पुण्ये कर्म्मणि तत्र (निमिता) नितरां मिता (तिल्विले) स्नेहस्थाने (वा) (सनेम) विभजेम (मध्वः) मधुरादिपदार्थस्य (अधिगर्त्यस्य) अधिकसुन्दरे गर्त्ते गृहे भवस्य ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। ये मनुष्या दिव्ये व्यवहारे विराजमानां विद्युदादिविद्यां गृहीतवन्तः सन्तो गृहकृत्ये यथावत् न्यायं कुर्वन्ति विभज्य विभागञ्च दत्त्वा कृतकृत्या भवन्ति त एव नीतिमन्तो भवन्ति ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जी माणसे श्रेष्ठ व्यवहार करतात. विद्युत इत्यादी विद्या शिकून गृहकृत्याचे व्यवहार यथायोग्य पाळतात. पदार्थांची योग्य विभागणी करून कृतकृत्य होतात ती नीतिमान असतात. ॥ ७ ॥
08 हिरण्यरूपमुषसो व्युष्थावयस्थूणमुदिता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
हि᳓रण्यरूपम् उष᳓सो वि᳓उष्टाव्
अ᳓यस्थूणम् उ᳓दिता सू᳓रियस्य
आ᳓ रोहथो वरुण मित्र ग᳓र्तम्
अ᳓तश् चक्षाथे अ᳓दितिं दि᳓तिं च
मूलम् ...{Loading}...
हिर॑ण्यरूपमु॒षसो॒ व्यु॑ष्टा॒वयः॑स्थूण॒मुदि॑ता॒ सूर्य॑स्य ।
आ रो॑हथो वरुण मित्र॒ गर्त॒मत॑श्चक्षाथे॒ अदि॑तिं॒ दितिं॑ च ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - श्रुतिविदात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
हि᳓रण्यरूपम् उष᳓सो वि᳓उष्टाव्
अ᳓यस्थूणम् उ᳓दिता सू᳓रियस्य
आ᳓ रोहथो वरुण मित्र ग᳓र्तम्
अ᳓तश् चक्षाथे अ᳓दितिं दि᳓तिं च
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
híraṇyarūpam ← híraṇyarūpa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
vyùṣṭau ← vyùṣṭi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
áyasthūṇam ← áyasthūṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
úditā ← úditi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
gártam ← gárta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mitra ← mitrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
rohathaḥ ← √ruh- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
varuṇa ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
áditim ← áditi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
átas ← átas (invariable)
ca ← ca (invariable)
cakṣāthe ← √cakṣ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
dítim ← díti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
हिर॑ण्यऽरूपम् । उ॒षसः॑ । विऽउ॑ष्टौ । अयः॑ऽस्थूणम् । उत्ऽइ॑ता । सूर्य॑स्य ।
आ । रो॒ह॒थः॒ । व॒रु॒ण॒ । मि॒त्र॒ । गर्त॑म् । अतः॑ । च॒क्षा॒थे॒ इति॑ । अदि॑तिम् । दिति॑म् । च॒ ॥
Hellwig Grammar
- hiraṇyarūpam ← hiraṇya
- [noun], neuter
- “gold; jewelry; hiraṇya [word]; gold.”
- hiraṇyarūpam ← rūpam ← rūpa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “form; appearance; beauty; look; shape; shape; symptom; feature; nature; guise; rūpa [word]; one; appearance; likeness; color; kind; vowel; type; disguise; aspect; form; derivative; omen; vision.”
- uṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- vyuṣṭāv ← vyuṣṭau ← vyuṣṭi
- [noun], locative, singular, feminine
- “dawn; happiness; consequence.”
- ayasthūṇam ← aya ← ayas
- [noun], neuter
- “iron; kāntaloha; ayas [word]; tīkṣṇaloha; metallic element; weapon.”
- ayasthūṇam ← sthūṇam ← sthūṇā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “column; post.”
- uditā ← uditi
- [noun], locative, singular, feminine
- “rise.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- rohatho ← rohathaḥ ← ruh
- [verb], dual, Present indikative
- “heal; grow; cicatrize; climb; board; ascend; grow.”
- varuṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mitra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- gartam ← garta
- [noun], accusative, singular, masculine
- ataś ← atas
- [adverb]
- “now; therefore; then; from there; hence; consequently; then; hence; henceforth.”
- cakṣāthe ← cakṣ
- [verb], dual, Present indikative
- “watch; look.”
- aditiṃ ← aditim ← aditi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- ditiṃ ← ditim ← diti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Diti; diti [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
सायण-भाष्यम्
उषसो व्युष्टौ । प्रातःकाल इत्यर्थः । सूर्यस्य उदिता उदितावुदये । स एव कालः प्रकारान्तरेणोक्तः । तस्मिन् काले हिरण्यरूपम् अय:स्थूणम् अयोमयशङ्कुं गर्तं रथं हे वरुण हे मित्र युवां गर्तम् आ रोहथः यज्ञं प्राप्तुम् । अतः अस्माद्धेतोः अदितिम् अखण्डनीयां भूमिं दितिं खण्डितां प्रजादिकां च चक्षाथे पश्यथः ॥
Wilson
English translation:
“At the break of dawn, at the rising of the sun, ascend Mitra and Varuṇa, your golden-bodied, metal-pillared car, and thence, behold the earth and its inhabitants.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 10.15; ataścakṣāthe aditim ditim ca = aditim akahṇḍanīyam prajādikam, the divisible people; alternative reading: aditim = adinam, not base, i.e. vihitānuṣṭhātāram, one who follows what is prescribed, i.e., performs his religious duties;
Ditim = dinam, base or nāstikavṛttam, an infidel
Jamison Brereton
You two mount the throne possessing golden color at the break of dawn, (the throne) possessing a metal pillar at the rising of the sun,
o Mitra and Varuṇa. From there you observe guiltlessness and guilt.
Griffith
Ye mount your car gold-hued at break of morning, and iron-pillared when the Sun is setting,
And from that place, O Varuna and Mitra, behold infinity and limit~tion.
Geldner
Ihr besteiget bei dem Aufleuchten der Morgenröte den goldfarbigen, bei Sonnenaufgang den erzsäuligen Hochstuhl, o Mitra und Varuna. Von da überschauet ihr Unschuld und Schuld.
Grassmann
Den goldgeschmückten Thron auf ehrnen Säulen besteigt ihr bei der Morgenröthe Leuchten, Beim Sonnenaufgang, Varuna und Mitra, von dort schaut ihr, was endlos, was begrenzt ist.
Elizarenkova
На выглядящий, как золото при воспламенении утренней зари,
Трон с бронзовой колонной на восходе солнца
Вы поднимаетесь, о Варуна и Митра;
Отсюда вы созерцаете несвязанность и связанность.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- श्रुतिविदात्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मित्रावरुण के गुणों को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्र) (वरुण) प्राण और उदान वायु के सदृश वर्त्तमान राजा और मन्त्रीजनो ! आप दोनों जैसे (सूर्य्यस्य) सूर्य्य के (उदिता) उदय में और (उषसः) प्रातःकाल के (व्युष्टौ) विशेष दाह वा निवास में (अयःस्थूणम्) सुवर्ण के खम्भे के सदृश (हिरण्यरूपम्) तेजःस्वरूप को (आ, रोहथः) आरोहण करते हैं, (अतः) इस कारण से (गर्त्तम्) गृह को अधिष्ठित हो के (अदितिम्) नहीं नष्ट होनेवाले कारण (दितिम्, च) और नाश होनेवाले कार्य्य का (चक्षाथे) उपदेश करते हैं, उन दोनों को हम लोग मिलें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य्य के उदय होने पर अन्धकार निवृत्त होता और प्रकाश होता है, वैसे ही कार्य्य और कारणरूप विद्या के जाननेवाले राजा और मन्त्रीजन मित्र के सदृश वर्त्ताव करके दृढ़ न्याय का प्रचार करावें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रवरुणद्वर्त्तमानौ राजामात्यौ ! युवां यथा सूर्य्यस्योदितोषसो व्युष्टौ हिरण्यरूपमयःस्थूणमारोहथोऽतो गर्त्तमधिष्ठायाऽदितिं दितिं च चक्षाथे तो वयं सङ्गच्छेमहि ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मित्रावरुणगुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हिरण्यरूपम्) तेजःस्वरूपम् (उषसः) प्रातर्वेलायाः (व्युष्टौ) विशेषदाहे निवासे वा (अयःस्थूणम्) सुवर्णस्तम्भमिव (उदिता) उदये (सूर्य्यस्य) (आ) (रोहथः) (वरुण, मित्र) प्राणोदानाविव वर्त्तमानौ राजामात्यौ (गर्त्तम्) गृहम् (अतः) कारणात् (चक्षाथे) उपदिशथः (अदितिम्) अविनाशिकारणम् (दितिम्) नाशवत्कार्य्यम् (च) ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । यथा सूर्य्योदयेऽन्धकारो निवर्त्तते प्रकाशः प्रवर्त्तते तथैव कार्य्यकारणात्मविद्याविदो राजाऽमात्या मित्रवद्वर्त्तित्वा दृढं न्यायं प्रचारयेयुः ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जसा सूर्योदय झाल्यावर अंधार नष्ट होतो व प्रकाश पसरतो तसेच कार्य व कारणरूप विद्या जाणणारा राजा व मंत्री यांनी मित्राप्रमाणे वागून दृढ न्यायाचा प्रचार करावा. ॥ ८ ॥
09 यद्बंहिष्टं नातिविधे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓द् बं᳓हिष्ठं ना᳓तिवि᳓धे सुदानू
अ᳓छिद्रं श᳓र्म भुवनस्य गोपा
ते᳓न नो मित्रावरुणाव् अविष्टं
सि᳓षासन्तो जिगीवां᳓सः सियाम
मूलम् ...{Loading}...
यद्बंहि॑ष्ठं॒ नाति॒विधे॑ सुदानू॒ अच्छि॑द्रं॒ शर्म॑ भुवनस्य गोपा ।
तेन॑ नो मित्रावरुणावविष्टं॒ सिषा॑सन्तो जिगी॒वांसः॑ स्याम ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - श्रुतिविदात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓द् बं᳓हिष्ठं ना᳓तिवि᳓धे सुदानू
अ᳓छिद्रं श᳓र्म भुवनस्य गोपा
ते᳓न नो मित्रावरुणाव् अविष्टं
सि᳓षासन्तो जिगीवां᳓सः सियाम
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ativídhe ← √vyadh- (root)
{case:DAT, number:SG}
báṁhiṣṭham ← báṁhiṣṭha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
sudānū ← sudā́nu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áchidram ← áchidra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhuvanasya ← bhúvana- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
gopā ← gopā́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
aviṣṭam ← √avⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
mitrāvaruṇau ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
téna ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
jigīvā́ṁsaḥ ← √ji- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
síṣāsantaḥ ← √sanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । बंहि॑ष्ठम् । न । अ॒ति॒ऽविधे॑ । सु॒दा॒नू॒ इति॑ सुऽदानू । अच्छि॑द्रम् । शर्म॑ । भु॒व॒न॒स्य॒ । गो॒पा॒ ।
तेन॑ । नः॒ । मि॒त्रा॒व॒रु॒णौ॒ । अ॒वि॒ष्ट॒म् । सिसा॑सन्तः । जि॒गी॒वांसः॑ । स्या॒म॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- baṃhiṣṭhaṃ ← baṃhiṣṭham ← baṃhiṣṭha
- [noun], nominative, singular, neuter
- nātividhe ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nātividhe ← atividhe ← ativyadh ← √vyadh
- [verb noun]
- “pierce.”
- sudānū ← sudānu
- [noun], vocative, dual, masculine
- “big; lavish.”
- acchidraṃ ← acchidram ← acchidra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “uninjured; unbroken.”
- śarma ← śarman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- bhuvanasya ← bhuvana
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- gopā ← gopa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “cowboy; Gopa; defender.”
- tena ← tad
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- mitrāvaruṇāv ← mitrāvaruṇau ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- aviṣṭaṃ ← aviṣṭam ← av
- [verb], dual, Aorist imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- siṣāsanto ← siṣāsantaḥ ← siṣās ← √san
- [verb noun], nominative, plural
- “win; gain.”
- jigīvāṃsaḥ ← ji
- [verb noun], nominative, plural
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
हे सुदानू शोभनदानौ हे भुवनस्य गोपा युवां बंहिष्ठं बहुतमं यत् अच्छिद्रम् अनवच्छिन्नं शर्म सुखं गृहं वा नातिविधे अतिवेद्धुमशक्यं शर्मेति शर्मविशेषणम् ॥ ‘ व्यध ताडने ’ इत्यस्मादस्युपपदे कृत्यार्थे केन् संप्रसारणं च ॥ तादृशं शर्म धारयथः तेन शर्मणा नः अस्मान् अविष्टं रक्षतम् । हे मित्रावरुणौ सिषासन्तः धनानि संभक्तुमिच्छन्तो वयं जिगीवांसः शत्रूणां धनानि जेतुमिच्छन्तः स्याम भवेम ॥ ॥ ३१ ॥
Wilson
English translation:
“Munificent Mitra and Varuṇa, protectors of the universe, (it is yours to grant) exceeding and perfect felicity, such as it is impossible to disturb; bless us with that (felicity), and may we ever be (possessed) of the riches we desire, and be confident of vicotry (over our enemies).”
Jamison Brereton
Your very stout, unbroken protection, which is not to be pierced, o you herdsmen of the living world, bringing good waters—
with that help us, Mitra and Varuṇa. Seeking to win, may we be
victorious.
Griffith
Bountiful guardians of the world! the shelter that is impenetrable, strongest, flawless,
Aid us with that, O Varuna and Mitra, and when we long to win may we be victors.
Geldner
Was der dichteste lückenlose Schild ist, der nicht zu durchschießen ist, ihr gabenschönen Hirten der Welt, mit dem beschirmet uns, Mitra und Varuna! Wenn wir auf Gewinn ausgehen, möchten wir die Sieger sein.
Grassmann
Welch Schutz der stärkste, welcher undurchbrechbar, untilgbar ist, freigieb’ge Weltbehüter, Mit dem beschirmt uns, Varuna und Mitra, wir, Beute wünschend, seien immer siegreich.
Elizarenkova
(Тот) самый крепкий щит без трещин,
Который не пронзить, о прекрасно дарящие, о пастухи мира, –
Им, о Митра-Варуна, защитите нас!
Желая добыть, пусть будем мы победителями всегда!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- श्रुतिविदात्रेयः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सुदानू) उत्तम दान करनेवाले (भुवनस्य) सम्पूर्ण संसार के (गोपा) रक्षक (मित्रावरुणौ) प्राण और उदान के सदृश वर्त्तमान राजा और मन्त्रीजनो ! आप दोनों जैसे (न, अतिविधे) अतिवेधन करने के अयोग्य (यत्) जिस (बंहिष्ठम्) अत्यन्त वृद्ध (अच्छिद्रम्) छिद्ररहित (शर्म) गृह को प्राप्त हूजिये (तेन) इससे (नः) हम लोगों को (अविष्टम्) व्याप्त हूजिये जिससे हम लोग (सिषासन्तः) विभाग करते हुए (जिगीवांसः) शत्रुओं के धनों को जीतने की इच्छा करनेवाले (स्याम) होवें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान् जन अति उत्तम गृहों को रचकर और वहाँ विचार करके विजय, विद्या और क्रिया को प्राप्त होते हैं ॥९॥ इस सूक्त में सूर्य, प्राण, उदान और राजा के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्तार्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह श्रीमत्परमहंसपरिव्राजकाचार्य श्रीमद्विरजानन्दसरस्वती स्वामीजी के शिष्य श्रीमद्दयानदसरस्वतीस्वामिविरचित उत्तम प्रमाणयुक्त ऋग्वेदभाष्य में चतुर्थाष्टक में तीसरा अध्याय इकतीसवाँ वर्ग और पञ्चम मण्डल में बासठवाँ सूक्त समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सुदानू भुवनस्य गोपा मित्रावरुणौ ! युवां यथा नाऽतिविधे यद्बंहिष्ठमच्छिद्रं शर्म प्राप्नुतं तेन नोऽविष्टं येन वयं सिषासन्तो जिगीवांसः स्याम ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) (बंहिष्ठम्) अतिशयेन वृद्धम् (न) निषेधे (अतिविधे) अतिवेद्धुं योग्यौ (सुदानू) उत्तमदानकर्त्तारौ (अच्छिद्रम्) छिद्ररहितम् (शर्म) गृहम् (भुवनस्य) अखिलसंसारस्य (गोपा) रक्षकौ (तेन) (नः) अस्मान् (मित्रावरुणौ) प्राणोदानवद्वर्त्तमानौ राजामात्यौ (अविष्टम्) व्याप्नुतम् (सिषासन्तः) विभजन्तः (जिगीवांसः) शत्रुधनानि जेतुमिच्छन्तः (स्याम) भवेम ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वांसोऽत्युत्तमानि गृहाणि निर्म्माय तत्र विचारं कृत्वा विजयं विद्यां क्रियां च प्राप्नुवन्ति ॥९॥ अत्र सूर्यमित्रावरुणराजगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति श्रीमत्परमहंसपरिव्राजकाचार्याणां श्रीमद्विरजानन्दसरस्वतीस्वामिनां शिष्येण श्रीमद्दयानदसरस्वतीस्वामिना विरचिते सुप्रमाणयुक्त ऋग्वेदभाष्ये चतुर्थाष्टके तृतीयोऽध्याय एकत्रिंशो वर्गः पञ्चमे मण्डले द्विषष्टितमं सूक्तञ्च समाप्तम् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान लोक अत्यंत उत्तम गृहनिर्मिती करून तेथे विचारपूर्वक विजय, विद्या प्राप्त करून कार्य करतात. ॥ ९ ॥