सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘प्रयज्यवः’ इति दशर्चमेकादशं सूक्तं श्यावाश्वस्यार्षं मारुतम् । दशमी त्रिष्टुप् शिष्टा जगत्यः। ‘ प्रयज्यवो दशान्त्या त्रिष्टुप् ’ इत्यनुक्रमणिका । आभिप्लविके षष्ठेऽहन्याग्निमारुत इदं सूक्तं मारुतनिविद्धानीयम् । सूत्रितं च - ‘ प्रयज्यव इमं स्तोममित्याग्निमारुतम् ’ ( आश्व. श्रौ. ७. ७ ) इति ॥
Jamison Brereton
55 (409)
Maruts
Śyāvāśva Ātreya
10 verses: jagatī, except triṣṭubh 10
The first nine of the ten verses in this hymn end with a refrain, “as they drove in beauty their chariots rolled along,” which sets the theme of the hymn. Rather than focusing on the thunderstorm and its accompanying rain (mentioned only inciden tally in vs. 5), as in the last few Marut hymns, this one primarily concerns their journey through the midspace. The hymn ends with a few verses (9–10) of invitation to the sacrifice and prayers for benefits.
Jamison Brereton Notes
Maruts
01 प्रयज्यवो मरुतो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓यज्यवो मरु᳓तो भ्रा᳓जदृष्टयो
बृह᳓द् व᳓यो दधिरे रुक्म᳓वक्षसः
ई᳓यन्ते अ᳓श्वैः सुय᳓मेभिर् आशु᳓भिः
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
मूलम् ...{Loading}...
प्रय॑ज्यवो म॒रुतो॒ भ्राज॑दृष्टयो बृ॒हद्वयो॑ दधिरे रु॒क्मव॑क्षसः ।
ईय॑न्ते॒ अश्वैः॑ सु॒यमे॑भिरा॒शुभिः॒ शुभं॑ या॒तामनु॒ रथा॑ अवृत्सत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - श्यावाश्व आत्रेयः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
प्र᳓यज्यवो मरु᳓तो भ्रा᳓जदृष्टयो
बृह᳓द् व᳓यो दधिरे रुक्म᳓वक्षसः
ई᳓यन्ते अ᳓श्वैः सुय᳓मेभिर् आशु᳓भिः
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhrā́jadr̥ṣṭayaḥ ← bhrā́jadr̥ṣṭi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
práyajyavaḥ ← práyajyu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dadhire ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
rukmávakṣasaḥ ← rukmávakṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
váyaḥ ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
āśúbhiḥ ← āśú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
áśvaiḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ī́yante ← √i- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
suyámebhiḥ ← suyáma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
avr̥tsata ← √vr̥t- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ráthāḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúbham ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yātā́m ← √yā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
प्रऽय॑ज्यवः । म॒रुतः॑ । भ्राज॑त्ऽऋष्टयः । बृ॒हत् । वयः॑ । द॒धि॒रे॒ । रु॒क्मऽव॑क्षसः ।
ईय॑न्ते । अश्वैः॑ । सु॒ऽयमे॑भिः । आ॒शुऽभिः॑ । शुभ॑म् । या॒ताम् । अनु॑ । रथाः॑ । अ॒वृ॒त्स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- prayajyavo ← prayajyavaḥ ← prayajyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- bhrājadṛṣṭayo ← bhrājat ← bhrāj
- [verb noun]
- “shine; glitter; look.”
- bhrājadṛṣṭayo ← ṛṣṭayaḥ ← ṛṣṭi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “spear.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vayo ← vayaḥ ← vayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- rukmavakṣasaḥ ← rukma
- [noun], neuter
- “gold; svarṇamākṣika.”
- rukmavakṣasaḥ ← vakṣasaḥ ← vakṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “breast; breast; bosom; thorax.”
- īyante ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
- aśvaiḥ ← aśva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- suyamebhir ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suyamebhir ← yamebhiḥ ← yama
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Yama; yama; twin; yam; Yama; two; bridle; yama [word]; Asvins.”
- āśubhiḥ ← āśu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “quick; fast; immediate; agile.”
- śubhaṃ ← śubham ← śubh
- [verb noun]
- “look; shine; beautify.”
- yātām ← yā
- [verb noun], genitive, plural
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- rathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- avṛtsata ← vṛdh
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
प्रयज्यवः प्रकर्षेण यष्टारः भ्राजदृष्टयः दीप्तायुधाः मरुतः बृहत् प्रभूतं वयः यौवनलक्षणं प्रभूतमन्नं वा दधिरे धारयन्ति । रुक्मवक्षसः हारयतवक्षस्काः । ते मरुतः सुयमेभिः सुखेन नियमितुं शक्यैः आशुभिः शीघ्रगैः अश्वैः ईयन्ते प्राप्यन्ते । शुभं शोभनं यथा भवति तथा । यद्वा । उदकमभिलक्ष्य यातां गच्छतां मरुतां रथाः अपि अनु अवृत्सत अनुवर्तन्ते ॥
Wilson
English translation:
“The adorable Maruts, armed with bright lances and cuirassed with golden breast-plural tes, enjoy vigorous existence; may the ears of the quick-moving (Maruts) arrive for our good.”
Jamison Brereton
The Maruts, worshiped at the forefront of the sacrifice, with glinting spears and brilliants on their breasts, assumed their lofty vigor.
They speed with their horses, swift but easy to control. – As they drove in beauty their chariots rolled along.
Jamison Brereton Notes
The question about práyajyu- is how technically it is meant; I here follow Renou
The first hemistich recalls vs. 11 in the previous hymn, esp. in the bahuvrīhi rukmá-vakṣas- ‘with brilliants on their breasts’ (lit. ‘having breasts with brillants on them’, of the vájra-bāhu- type), which matches the nominal phrase V.54.11b vákṣassu rukmā́, but also in bhrā́jad-ṛṣti- ‘having glinting spears’, whose members are distributed differently in 54.11a áṃseṣu … ṛṣṭáyaḥ and b agníbhājasaḥ.
The idiom śúbham √yā is used of the Maruts elsewhere, in nearby V.57.2 as well as I.23.11; cf. also the cmpds śubhaṃ-yā́(van)-. My “drove in beauty” is of course a conscious echo of Byron’s “She walks in beauty, like the night.” A different kind of English resonance would be offered by “gone to glory.”
Griffith
WITH gleaming lances, with their breasts adorned with gold, the Maruts, rushing onward, hold high power of life.
They hasten with swift steeds easy to be controlled. Their cars moved onward as they went to victory.
Geldner
Die opfersamen Marut mit blinkenden Speeren, mit Goldmünzen auf der Brust haben sich hohe Kraft zugelegt. Sie eilen mit lenksamen schnellen Rossen. - Wenn sie im Prunkzug ausfahren, haben sich ihre Wagen angeschlossen.
Grassmann
Die schnellen Maruts angethan mit blankem Speer, Gold an den Brüsten haben grosse Kraft erlangt, Mit leichtgelenkten raschen Rossen eilen sie, es rollen ihre Wagen, wenn zum Schmuck sie gehn.
Elizarenkova
Почитаемые в начале обряда Маруты со сверкающими копьями
С золотыми пластинами на груди приобрели высокую жизненную силу.
Они мчатся на легкоуправляемых быстрых конях.
У выезжающих для блеска (Марутов) колесницы последовали (одна за другой).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- त्रिष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब दश ऋचावाले पचपनवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में फिर मनुष्य कैसे वर्त्तें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जिन (अश्वैः) शीघ्र करने वा (आशुभिः) शीघ्र जानेवाले (सुयमेभिः) सुन्दर यम इन्द्रियनिग्रह आदि जिनके उन जनों से (शुभम्) धर्मयुक्त व्यवहार को (याताम्) प्राप्त होते हुओं के (रथाः) सुन्दर वाहन आदि (ईयन्ते) प्राप्त किये जाते हैं और (प्रयज्यवः) उत्तम मिलानेवाले मनुष्य (भ्राजदृष्टयः) शोभित होते हैं विज्ञान जिनके वे (रुक्मवक्षसः) सुवर्ण आदि से युक्त आभूषण वक्षःस्थलों पर जिनके वे (मरुतः) प्राणों के सदृश वर्त्तमान (बृहत्) बड़े (वयः) सुन्दर जीवन को (दधिरे) धारण करें और जो (अनु) पश्चात् (अवृत्सत) वर्त्तमान होते हैं, उनके साथ आप लोग भी इस प्रकार प्रयत्न कीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! आप लोग ब्रह्मचर्य आदि से अति काल पर्य्यन्त जीवनवाले योगी पुरुषार्थी होइये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यैरश्वैराशुभिः सुयमेभिर्जनैः शुभं यातां रथा ईयन्ते प्रयज्यवो भ्राजदृष्टयो रुक्मवक्षसो मरुतो बृहद्वयो दधिरे ये चान्ववृत्सत तैस्सह यूयमप्येवं प्रयतध्वम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः कथं वर्त्तेरन्नित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रयज्यवः) प्रकृष्टयज्यवः सङ्गन्तारो मनुष्याः (मरुतः) प्राणा इव वर्त्तमानाः (भ्राजदृष्टयः) भ्राजन्त ऋष्टयो विज्ञानानि येषान्ते (बृहत्) महत् (वयः) कमनीयं जीवनम् (दधिरे) दध्यासुः (रुक्मवक्षसः) रुक्माणि सुवर्णादियुक्तान्याभूषणानि [वक्षःसु] येषान्ते (ईयन्ते) प्राप्यन्ते (अश्वैः) आशुकारिभिः (सुयमेभिः) शोभना यमा येषु तैः (आशुभिः) सद्योऽभिगामिभिः (शुभम्) धर्म्यं व्यवहारम् (याताम्) गच्छताम् (अनु) (रथाः) रमणीया विमानादयः (अवृत्सत) वर्त्तन्ते ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! भवन्तो ब्रह्मचर्य्यादिना चिरञ्जीविनो योगिनः पुरुषार्थिनः स्युः ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात मरुत नावाने विद्वानाच्या गुणांचे वर्णन करून या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! तुम्ही ब्रह्मचर्यर् इत्यादींनी दीर्घजीवी, योगी, पुरुषार्थी बना. ॥ १ ॥
02 स्वयं दधिध्वे - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्वयं᳓ दधिध्वे त᳓विषीं य᳓था विद᳓
बृह᳓न् महान्त उर्विया᳓ वि᳓ राजथ
उता᳓न्त᳓रिक्षम् ममिरे वि᳓ ओ᳓जसा
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
मूलम् ...{Loading}...
स्व॒यं द॑धिध्वे॒ तवि॑षीं॒ यथा॑ वि॒द बृ॒हन्म॑हान्त उर्वि॒या वि रा॑जथ ।
उ॒तान्तरि॑क्षं ममिरे॒ व्योज॑सा॒ शुभं॑ या॒तामनु॒ रथा॑ अवृत्सत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - श्यावाश्व आत्रेयः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स्वयं᳓ दधिध्वे त᳓विषीं य᳓था विद᳓
बृह᳓न् महान्त उर्विया᳓ वि᳓ राजथ
उता᳓न्त᳓रिक्षम् ममिरे वि᳓ ओ᳓जसा
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
dadhidhve ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
svayám ← svayám (invariable)
táviṣīm ← táviṣī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vidá ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yáthā ← yáthā (invariable)
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mahāntaḥ ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
rājatha ← √rāj- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
urviyā́ ← urviyā́ (invariable)
ví ← ví (invariable)
antárikṣam ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mamire ← √mā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
utá ← utá (invariable)
ví ← ví (invariable)
ánu ← ánu (invariable)
avr̥tsata ← √vr̥t- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ráthāḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúbham ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yātā́m ← √yā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
स्व॒यम् । द॒धि॒ध्वे॒ । तवि॑षीम् । यथा॑ । वि॒द । बृ॒हत् । म॒हा॒न्तः॒ । उ॒र्वि॒या । वि । रा॒ज॒थ॒ ।
उ॒त । अ॒न्तरि॑क्षम् । म॒मि॒रे॒ । वि । ओज॑सा । शुभ॑म् । या॒ताम् । अनु॑ । रथाः॑ । अ॒वृ॒त्स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- svayaṃ ← svayam
- [adverb]
- “personally; spontaneously; svayam [word]; voluntarily.”
- dadhidhve ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- taviṣīṃ ← taviṣīm ← taviṣī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “strength; power.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- vida ← vid
- [verb], plural, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- bṛhan ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- mahānta ← mahāntaḥ ← mahat
- [noun], nominative, plural, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- urviyā
- [adverb]
- “wide; widely.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rājatha ← rāj
- [verb], plural, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
- utāntarikṣam ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- utāntarikṣam ← antarikṣam ← antarikṣa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- mamire ← mā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- śubhaṃ ← śubham ← śubh
- [verb noun]
- “look; shine; beautify.”
- yātām ← yā
- [verb noun], genitive, plural
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- rathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- avṛtsata ← vṛdh
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतो यूयं स्वयम् असहायेनैव दधिध्वे धारयध्वे कुरुध्व इत्यर्थः । किम् । तविषीं बलं सामर्थ्यम् । यथा विद जानीथ । अप्रतिबद्धसामर्थ्या इत्यर्थः । हे ‘महान्तः यूयम् उर्विया उरवः सन्तः वि राजथ। उत अपि च अन्तरिक्षम् ओजसा बलेन वि ममिरे व्याप्नुथ । शुभमित्यादि गतम् ॥
Wilson
English translation:
“Maruts, you have of yourselves maintained your vigour according as you judge (fit); you shine most mighty and vast, and you pervade the firmament with your power; may the cars of the quick-moving (Maruts) arrive for our good.”
Jamison Brereton
You yourselves assumed your power, as you know (how). Loftily, you great ones, widely do you reign [/shine forth].
And through the midspace they measured themselves with their
strength. – As they drove in beauty their chariots rolled along.
Jamison Brereton Notes
The verb ví rājatha can mean either ‘shine forth’ or ‘reign over’; both fit the context and the subject, though given pāda a “you assumed your power,” perhaps ‘rule’ has the edge. The root noun cmpd virā́j- seems confined to the ‘rule’ sense, when it does not refer to the meter by that name.
Griffith
Ye, as ye wist, have gained of your own selves your power: high, O ye Mighty Ones, and wide ye shine abroad.
They with their strength have even measured out the sky.
Their cars moved onward as they went to victory.
Geldner
Von selbst habt ihr euch Stärke zugelegt, wie ihr wißt. Ihr Großen führet weit und breit das hohe Regiment. Und sie durchmessen mit Kraft den Luftraum. - Wenn sie im Prunkzug ausfahren, haben sich ihre Wagen angeschlossen.
Grassmann
Ihr nehmet Kraft aus eigner Macht, wie sich’s gebührt; ihr leuchtet weithin, o ihr grossen, kräftiglich, Und auch die Luft durchmessen sie mit Allgewalt, es rollen ihre Wagen, wenn zum Schmuck sie gehn.
Elizarenkova
Вы сами приобрели силу, как вы знаете.
Вы правите высоко (и) широко, о великие.
Они измерили также воздушное пространство (своею) силой.
У выезжающих для блеска (Марутов) колесницы последовали (одна за другой).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य कैसे हों, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजजनो ! (यथा) जैसे (महान्तः) गम्भीर आशयवाले आप लोग (तविषीम्) बलयुक्त सेना को (स्वयम्) अपने से (दधिध्वे) धारण कीजिये और (बृहत्) बड़े को (विद) जानिये (उर्विया) बहुत से (वि) विशेष करके (राजथ) शोभित हूजिये और जैसे (शुभम्) कल्याण को (याताम्) प्राप्त होते हुओं के (रथाः) वाहन (अनु, अवृत्सत) अनुकूल वर्तमान हैं (उत) और (अन्तरिक्षम्) आकाश को (वि) विशेष करके (ममिरे) व्याप्त होते हैं, वैसे आप लोग (ओजसा) बल से (वि) विशेष करके (राजथ) शोभित हूजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । हे मनुष्यो ! ब्रह्मचर्य्य से शरीर और आत्मा के बल को धारण करके और क्रियाकुशलता को जान के जैसे ईश्वर अन्तरिक्ष में सम्पूर्ण पदार्थों को उत्पन्न करता है, वैसे ही आप लोग अनेक व्यवहारों को सिद्ध कीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजजना ! यथा महान्तो यूयं तविषीं स्वयं दधिध्वे बृहद्विदोर्विया वि राजथ यथा शुभं यातां रथा अन्ववृत्सतोताप्यन्तिक्षं वि ममिरे तथा यूयमोजसा विराजथ ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः कीदृशा भवेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्वयम्) (दधिध्वे) धरत (तविषीम्) बलेन युक्तां सेनाम् (यथा) (विद) विजानीत (बृहत्) महत् (महान्तः) महाशयाः (उर्विया) बहुना (वि) (राजथ) (उत) (अन्तरिक्षम्) आकाशम् (ममिरे) व्याप्नुवन्ति (वि) (ओजसा) बलेन (शुभम्) (याताम्) प्राप्नुताम् (अनु) (रथाः) (अवृत्सत) ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । हे मनुष्या ! ब्रह्मचर्य्येण शरीरात्मबलं धृत्वा क्रियाकौशलं विज्ञाय यथेश्वरोऽन्तरिक्षे सर्वान् पदार्थान् सृजति तथैव यूयमनेकान् व्यवहारान् साध्नुत ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो! ब्रह्मचर्याने शरीर, आत्मबल मिळवा. क्रियाकौशल्य जाणून जसा ईश्वर अंतरिक्षातील पदार्थ उत्पन्न करतो तसे अनेक व्यवहार करा. ॥ २ ॥
03 साकं जाताः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
साकं᳓ जाताः᳓ सुभु᳓वः साक᳓म् उक्षिताः᳓
श्रिये᳓ चिद् आ᳓ प्रतरं᳓ वावृधुर् न᳓रः
विरोकि᳓णः सू᳓रियस्येव रश्म᳓यः
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
मूलम् ...{Loading}...
सा॒कं जा॒ताः सु॒भ्वः॑ सा॒कमु॑क्षि॒ताः श्रि॒ये चि॒दा प्र॑त॒रं वा॑वृधु॒र्नरः॑ ।
वि॒रो॒किणः॒ सूर्य॑स्येव र॒श्मयः॒ शुभं॑ या॒तामनु॒ रथा॑ अवृत्सत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - श्यावाश्व आत्रेयः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
साकं᳓ जाताः᳓ सुभु᳓वः साक᳓म् उक्षिताः᳓
श्रिये᳓ चिद् आ᳓ प्रतरं᳓ वावृधुर् न᳓रः
विरोकि᳓णः सू᳓रियस्येव रश्म᳓यः
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
jātā́ḥ ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
sākám ← sākám (invariable)
sākám ← sākám (invariable)
subhvàḥ ← subhū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ukṣitā́ḥ ← √vakṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
ā́ ← ā́ (invariable)
cit ← cit (invariable)
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pratarám ← pratarám (invariable)
śriyé ← śrī́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
vāvr̥dhuḥ ← √vr̥dh- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
raśmáyaḥ ← raśmí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
virokíṇaḥ ← virokín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
avr̥tsata ← √vr̥t- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ráthāḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúbham ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yātā́m ← √yā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सा॒कम् । जा॒ताः । सु॒ऽभ्वः॑ । सा॒कम् । उ॒क्षि॒ताः । श्रि॒ये । चि॒त् । आ । प्र॒ऽत॒रम् । व॒वृ॒धुः॒ । नरः॑ ।
वि॒ऽरो॒किणः॑ । सूर्य॑स्यऽइव । र॒श्मयः॑ । शुभ॑म् । या॒ताम् । अनु॑ । रथाः॑ । अ॒वृ॒त्स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- sākaṃ ← sākam
- [adverb]
- “together; jointly; simultaneously.”
- jātāḥ ← jan
- [verb noun], nominative, plural
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- subhvaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- subhvaḥ ← bhvaḥ ← bhū
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Earth; floor; earth; bhū; Earth; one; saurāṣṭrā; three; land; land; place; world; bhū [word]; soil; pṛthivī; being; bhūja; floor; bhūnāga; sphaṭikā; beginning; birth; estate.”
- sākam
- [adverb]
- “together; jointly; simultaneously.”
- ukṣitāḥ ← vakṣ
- [verb noun], nominative, plural
- “grow; grow.”
- śriye ← śrī
- [noun], dative, singular, feminine
- “mister; Ms.; Lakshmi; good fortune; well-being; magnificence; glory; beauty; Aegle marmelos (Linn.) Correa; dignity; power; śrī [word]; śrī; prosperity; auspiciousness.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- prataraṃ ← prataram
- [adverb]
- “farther.”
- vāvṛdhur ← vāvṛdhuḥ ← vṛdh
- [verb], plural, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- virokiṇaḥ ← virokin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “shining.”
- sūryasyeva ← sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- sūryasyeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- raśmayaḥ ← raśmi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- śubhaṃ ← śubham ← śubh
- [verb noun]
- “look; shine; beautify.”
- yātām ← yā
- [verb noun], genitive, plural
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- rathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- avṛtsata ← vṛdh
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
साकं सहैव जाताः उत्पन्नाः सुभ्वः सुष्ठु भवन्तः । महान्त इत्यर्थः । तथैव साकं सहैव उक्षिताः सेक्तारो वर्षकाः श्रिये चित् शोभाया एव प्रतरं प्रकृष्टतरम् आ सर्वतः ववृधुः अवर्धयन् । नरः कर्मणां नेतारः विरोकिणः विरोचमानाः सूर्यस्येव रश्मयः सूर्यरश्मय इव । शुभमित्यादि गतम् ॥
Wilson
English translation:
“Born simultaneously, mighty, co-dispensers of moisture, they have grown exceedingly in glory; leaders (of rites), and radiant (are they) as the rays of the sun; may the cars of the quick-moving (Maruts) arrive for our good.”
Jamison Brereton
Born all at once, good in essence, grown all at once, just for splendor the men increased even further,
shining forth like the rays of the sun. – As they drove in beauty their chariots rolled along.
Griffith
Strong, born together, they together have waxed great: the Heroes more and more have grown to majesty
Resplendent as the Sun’s beams in their light are they. Their cars moved onward as they went to victory.
Geldner
Zusammen geboren, zusammen groß geworden sind die wohlgebildeten Herren noch weiter zur Schönheit gewachsen, wie die Strahlen der Sonne leuchtend. - Wenn sie im Prunkzug ausfahren, haben sich ihre Wagen angeschlossen.
Grassmann
Zugleich geboren und erwachsen glanzbegabt, erblühten noch zu schön’rer Pracht die Männer dann, Gleichwie der Sonne Strahlen hell erglänzen sie, es rollen ihre Wagen, wenn zum Schmuck sie gehn.
Elizarenkova
Вместе рожденные, крепкие, вместе возросшие
Мужи рано утром (еще) усилились просто для блеска,
Далеко сверкающие, словно лучи солнца.
У выезжающих для блеска (Марутов) колесницы последовали (одна за другой).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (नरः) सत्य को पहुँचानेवाले मनुष्यो ! (सूर्य्यस्येव) सूर्य के जैसे (साकम्) एक साथ (जाताः) उत्पन्न और (सुभ्वः) शोभित (साकम्) साथ में (उक्षिताः) सींचे हुए (विरोकिणः) अनेक प्रकार की रुचि वर्त्तमान जिनमें वे (रश्मयः) किरण (प्रतरम्) अत्यन्त दुःख से पार करनेवाले व्यवहार को (आ) सब प्रकार (वावृधुः) बढ़ावें वैसे (चित्) भी मित्र होते हुए (श्रिये) शोभा वा धन के लिये प्रवृत्त हूजिये और जैसे (शुभम्) कल्याण को (याताम्) प्राप्त होते हुओं के (रथाः) सुन्दर वाहन आदि (अनु, अवृत्सत) पीछे वर्त्तमान हैं, वैसे सब के उपकार के पीछे वर्तिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! आप लोग सूर्य्य की किरणों के सदृश एक साथ ही पुरुषार्थ के लिये उद्यत हूजिये और जैसे कल्याण करनेवालों के रथों के पीछे भृत्यजन वर्त्तमान होते हैं, वैसे ही धर्म के पीछे वर्त्तमान हूजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे नरः ! सूर्य्यस्येव साकं जाताः सुभ्वः साकमुक्षिता विरोकिणो रश्मयः प्रतरमा वावृधुस्तथा चित्सखायः सन्तः श्रिये प्रवृत्ता भवत यथा शुभं यातां रथा अन्ववृत्सत तथा सर्वोपकारमनुवर्त्तध्वम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (साकम्) सह (जाताः) उत्पन्नाः (सुभ्वः) ये शोभना भवन्ति (साकम्) सङ्गे (उक्षिताः) सिक्ताः (श्रिये) शोभायै धनाय वा (चित्) अपि (आ) (प्रतरम्) प्रकर्षेण दुःखात्तारकं व्यवहाराम् (वावृधुः) वर्धयन्तु (नरः) सत्यं नेतारः (विरोकिणः) विविधो रोको रुचिर्विद्यते येषु ते (सूर्य्यस्येव) (रश्मयः) किरणाः (शुभम्) कल्याणम् (याताम्) प्राप्नुवताम् (अनु) (रथाः) रमणीया यानादयः (अवृत्सत) वर्त्तन्ते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । हे मनुष्या ! यूयं सूर्यस्य रश्मय इव सहैव पुरुषार्थाय समुपतिष्ठध्वम्। यथा कल्याणकारिणा रथाननु भृत्या वर्त्तन्ते तथैव धर्ममनुवर्त्तध्वम् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो! तुम्ही सूर्याच्या किरणांप्रमाणे एकदम पुरुषार्थासाठी उद्यत व्हा व जसे कल्याणकर्त्यांच्या रथामागे सेवक असतात तसेच धर्मानुसार वागा. ॥ ३ ॥
04 आभूषेण्यं वो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आभूषे᳓ण्यं वो मरुतो महित्वनं᳓
दिदृक्षे᳓ण्यं सू᳓रियस्येव च᳓क्षणम्
उतो᳓ अस्माँ᳓ अमृतत्वे᳓ दधातन
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
मूलम् ...{Loading}...
आ॒भू॒षेण्यं॑ वो मरुतो महित्व॒नं दि॑दृ॒क्षेण्यं॒ सूर्य॑स्येव॒ चक्ष॑णम् ।
उ॒तो अ॒स्माँ अ॑मृत॒त्वे द॑धातन॒ शुभं॑ या॒तामनु॒ रथा॑ अवृत्सत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - श्यावाश्व आत्रेयः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
आभूषे᳓ण्यं वो मरुतो महित्वनं᳓
दिदृक्षे᳓ण्यं सू᳓रियस्येव च᳓क्षणम्
उतो᳓ अस्माँ᳓ अमृतत्वे᳓ दधातन
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ābhūṣéṇyam ← ābhūṣéṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mahitvanám ← mahitvaná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
cákṣaṇam ← cákṣaṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
didr̥kṣéṇyam ← didr̥kṣéṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG, mood:DES}
iva ← iva (invariable)
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
amr̥tatvé ← amr̥tatvá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
dadhātana ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
utá ← utá (invariable)
ánu ← ánu (invariable)
avr̥tsata ← √vr̥t- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ráthāḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúbham ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yātā́m ← √yā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
आ॒ऽभू॒षेण्य॑म् । वः॒ । म॒रु॒तः॒ । म॒हि॒ऽत्व॒नम् । दि॒दृ॒क्षेण्य॑म् । सूर्य॑स्यऽइव । चक्ष॑णम् ।
उ॒तो इति॑ । अ॒स्मान् । अ॒मृ॒त॒ऽत्वे । द॒धा॒त॒न॒ । शुभ॑म् । या॒ताम् । अनु॑ । रथाः॑ । अ॒वृ॒त्स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- ābhūṣeṇyaṃ ← ābhūṣeṇyam ← ābhūṣeṇya
- [noun], nominative, singular, neuter
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- mahitvanaṃ ← mahitvanam ← mahitvana
- [noun], nominative, singular, neuter
- “greatness.”
- didṛkṣeṇyaṃ ← didṛkṣeṇyam ← didṛkṣeṇya
- [noun], nominative, singular, neuter
- sūryasyeva ← sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- sūryasyeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- cakṣaṇam ← cakṣaṇa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “appearance.”
- uto ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- uto ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- asmāṃ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- amṛtatve ← amṛta
- [noun]
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- amṛtatve ← tve ← tva
- [noun], locative, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- dadhātana ← dhā
- [verb], plural, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- śubhaṃ ← śubham ← śubh
- [verb noun]
- “look; shine; beautify.”
- yātām ← yā
- [verb noun], genitive, plural
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- rathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- avṛtsata ← vṛdh
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः वः युष्माकं महित्वनं महत्त्वम् आभूषेण्यं स्तुत्यम् । किंच सूर्यस्येव चक्षणं रूपमिव दिदृक्षेण्यं दर्शनीयम् । उतो अपि च अस्मान् अमृतत्वे मोक्षे स्वर्ग इत्यर्थः । तत्र दधातन धारयत । शिष्टं गतम् ॥
Wilson
English translation:
“Your might, Maruts, is to be glorified; it is to be contemplated like the orb of the sun; sustain us ever in immortality; may the cars of the quick-moving (Maruts) arrive for our good.”
Jamison Brereton
Your greatness is to be emulated, o Maruts; the sight of you is desirable to see like the sighting of the sun.734 V.56
And establish us in immortality. – As they drove in beauty their
chariots rolled along.
Jamison Brereton Notes
I take ābhūṣéṇya- as a quasi-desiderative gerundive, parallel to didṛkṣénya- ‘desirable to be seen’ – hence ‘desirable to become’ à ‘to be emulated’. However it may simply mean ‘to be attended upon’.
The utá introducing the impv. in c is awkwardly rendered as ‘and’. Klein (DGRV I.454) says it means rather ‘therefore’, which works better in English.
However, ‘therefore’ for utá does not have much support (3 passages cited by Klein out of over 750) or a clear path of development, and a closer look at the context does not yield a causal “X, therefore Y” interpr. It is possible that the morphologically ambiguous dadhātana is not an imperative but an injunctive, which would yield a more acceptable pendant “and you establish us in immortality.” And it is also possible that the utá here loosely matches the other 3rd-pāda utá-s in 2c, 7c, while anticipating 5a #úd.
Griffith
Maruts, your mightiness deserves to be adored, sight to be longed for like the shining of the Sun.
So lead us with your aid to immortality.
Their cars moved onward as they went to victory.
Geldner
Zu ehren ist eure Größe, ihr Marut, sehenswert euer Anblick wie der der Sonne. Verhelfet auch uns zur Unsterblichkeit! - Wenn sie im Prunkzug ausfahren, haben sich ihre Wagen angeschlossen.
Grassmann
O Maruts, eure Grösse ist des Rühmens werth, und schön zu schauen wie der Sonne Angesicht; Auch uns, o Männer, führet zur Unsterblichkeit; es rollen eure Wagen, wenn zum Schmuck ihr geht.
Elizarenkova
Достойно почитания ваше величие, о Маруты.
Достойна взоров (ваша толпа), словно появление солнца.
И поместите вы нас в бессмертие!
У выезжающих для блеска (Марутов) колесницы последовали (одна за другой).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मरुतः) प्राण के सदृश प्रिय आचरण करनेवालो ! जिन (वः) आप लोगों का (सूर्य्यस्येव) सूर्य्य के सदृश (आभूषेण्यम्) शोभा करने और (दिदृक्षेण्यम्) देखने को योग्य (चक्षणम्) प्रकाश (महित्वनम्) और बड़प्पन है जिससे (उतो) निश्चित (अस्मान्) हम लोगों को (अमृतत्वे) नाशरहित पदार्थों के भाव अर्थात् नित्यपन के वर्त्तमान होने पर (दधातन) धारण कीजिये और जिन (शुभम्) धर्मयुक्त मार्ग को (याताम्) प्राप्त होते हुओं के (रथाः) वाहन (अनु, अवृत्सत) अनुकूल वर्त्तमान हैं, उनका हम लोग निरन्तर सत्कार करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जो मनुष्य सूर्य्य के सदृश न्याय के प्रकाशक, अन्यायरूपी अन्धकार के रोकनेवाले, धर्ममार्ग के अनुगामी होवें, उनकी सदा ही आप लोग प्रशंसा करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मरुतो ! येषां वस्सूर्य्यस्येवाऽऽभूषेण्यं दिदृक्षेण्यं चक्षणं महित्वनमस्ति येनोतो अस्मानमृतत्वे दधातन येषां शुभं यातां रथा अन्ववृत्सत तान् वयं सततं सत्कुर्य्याम ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आभूषेण्यम्) अलङ्कर्त्तव्यम् (वः) युष्माकम् (मरुतः) प्राण इव प्रियाचरणाः (महित्वनम्) (दिदृक्षेण्यम्) द्रष्टुं योग्यम् (सूर्यस्येव) (चक्षणम्) प्रकाशनम् (उतो) अपि (अस्मान्) (अमृतत्वे) अमृतानां नाशरहितानां पदार्थानां भावे वर्त्तमाने (दधातन) (शुभम्) धर्म्यं मार्गम् (याताम्) गच्छताम् (अनु) (रथाः) (अवृत्सत) ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । ये मनुष्याः सूर्य्यवन्न्यायप्रकाशका अन्यायान्धकारनिरोधका धर्मपथामनुगामिनः स्युस्तान् सदैव यूयं प्रशंसत ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जी माणसे सूर्याच्या प्रकाशाप्रमाणे न्यायी, अन्याय अंधःकार निवारक, धर्म पथ अनुगामी असतात त्यांची तुम्ही सदैव प्रशंसा करा. ॥ ४ ॥
05 उदीरयथा मरुतः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् ईरयथा मरुतः समुद्रतो᳓
यूयं᳓ वृष्टिं᳓ वर्षयथा पुरीषिणः
न᳓ वो दस्रा उ᳓प दस्यन्ति धेन᳓वः
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
मूलम् ...{Loading}...
उदी॑रयथा मरुतः समुद्र॒तो यू॒यं वृ॒ष्टिं व॑र्षयथा पुरीषिणः ।
न वो॑ दस्रा॒ उप॑ दस्यन्ति धे॒नवः॒ शुभं॑ या॒तामनु॒ रथा॑ अवृत्सत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - श्यावाश्व आत्रेयः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
उ᳓द् ईरयथा मरुतः समुद्रतो᳓
यूयं᳓ वृष्टिं᳓ वर्षयथा पुरीषिणः
न᳓ वो दस्रा उ᳓प दस्यन्ति धेन᳓वः
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
īrayatha ← √īr- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
samudratás ← samudratás (invariable)
út ← út (invariable)
purīṣiṇaḥ ← purīṣín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
varṣayatha ← √vr̥ṣ- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥ṣṭím ← vr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
dasrāḥ ← dasrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
dasyanti ← √das- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhenávaḥ ← dhenú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
úpa ← úpa (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
avr̥tsata ← √vr̥t- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ráthāḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúbham ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yātā́m ← √yā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
उत् । ई॒र॒य॒थ॒ । म॒रु॒तः॒ । स॒मु॒द्र॒तः । यू॒यम् । वृ॒ष्टिम् । व॒र्ष॒य॒थ॒ । पु॒री॒षि॒णः॒ ।
न । वः॒ । द॒स्राः॒ । उप॑ । द॒स्य॒न्ति॒ । धे॒नवः॑ । शुभ॑म् । या॒ताम् । अनु॑ । रथाः॑ । अ॒वृ॒त्स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- īrayathā ← īrayatha ← īray ← √īr
- [verb], plural, Present indikative
- “name; describe; propel; shoot; state; call; raise; expel; tell; enumerate.”
- marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- samudrato ← samudrataḥ ← samudra
- [noun], ablative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- yūyaṃ ← yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- vṛṣṭiṃ ← vṛṣṭim ← vṛṣṭi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “rain; shower; rainy season.”
- varṣayathā ← varṣayatha ← varṣay ← √vṛṣ
- [verb], plural, Present indikative
- “rain.”
- purīṣiṇaḥ ← purīṣin
- [noun], nominative, plural, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- dasrā ← dasrāḥ ← dasra
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Asvins.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- dasyanti ← das
- [verb], plural, Present indikative
- dhenavaḥ ← dhenu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
- śubhaṃ ← śubham ← śubh
- [verb noun]
- “look; shine; beautify.”
- yātām ← yā
- [verb noun], genitive, plural
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- rathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- avṛtsata ← vṛdh
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः यूयं समुद्रतः समुद्द्रवणसाधनादन्तरिक्षात् उदीरयथ प्रेरयथ वृष्टिम् । अयमेवार्थः पुनरुच्यते । हे पुरीषिणः । पृणतेः प्रीणातेर्वा पुरीषमुदकम् । हे तद्वन्तो यूयं वृष्टिं वर्षयथ । हे दस्राः दर्शनीयाः शत्रूणामुपक्षपयितारो वा वः युष्माकं धेनवः प्रीणयितारो मेघाः न उप दस्यन्ति न शुष्यन्ति ॥ ॥ १७ ॥
Wilson
English translation:
“You send (the rain), Maruts, from the firmament; charged with the waters you shower down the rain; destroyers of foes, your kine are never dry; may the cars of the quick-moving (Maruts) arrive for our good.”
Jamison Brereton
You raise (water) from the sea, o Maruts; you make the rain rain, you overflowing ones.
Your milk-cows do not wear out, you wondrous ones. – As they drove in beauty their chariots rolled along.
Griffith
O Maruts, from the Ocean ye uplift the rain, and fraught with vaporous moisture pour the torrents down.
Never, ye Wonder-Workers, are your Milch-kine dry. Their cars moved onward as they went to victory.
Geldner
Ihr Marut treibt vom Meere den Regen auf, ihr lasset ihn regnen, ihr Quellende. Nicht versiegen eure Milchkühe, ihr Meister. - Wenn sie im Prunkzug ausfahren, haben sich ihre Wagen angeschlossen.
Grassmann
O Maruts, ihr erhebt euch aus dem Wolkenmeer; ihr lasst den Regen regnen, wasserreiche ihr, Und eure Kühe, herrliche, versiegen nie; es rollen eure Wagen, wenn zum Schmuck ihr geht.
Elizarenkova
Вы поднимаете из океана (дождь), о Маруты.
Вы изливаете дождь, о обильные.
Ваши дойные коровы не иссякают, о искусные,
У выезжающих для блеска (Марутов) колесницы последовали (одна за другой).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- स्वराट्त्रिष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पुरीषिणः) बहुत प्रकार का पोषण विद्यमान जिनमें वे (मरुतः) मनुष्यो ! (यूयम्) आप लोग हम लोगों की श्रेष्ठकर्मों में (उत्, ईरयथा) प्रेरणा कीजिये और जैसे पवन (समुद्रतः) अन्तरिक्ष से (वृष्टिम्) वर्षा करते हैं, वैसे आप लोग (वर्षयथा) वर्षाइये जिससे (दस्राः) नाश होनेवाले और (धेनवः) वाणियाँ (वः) आप लोगों को (न) नहीं (उप, दस्यन्ति) उपक्षय करते जैसे (शुभम्) कल्याण को (याताम्) प्राप्त होते हुओं के (रथाः) वाहन (अनु, अवृत्सत) अनुकूल वर्त्तते हैं, वैसे धर्ममार्ग का अनुकूल वर्त्ताव कीजिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमाङ्कार है। हे विद्वान् जनो ! जैसे पवन अन्तरिक्ष से वृष्टि करके सम्पूर्ण प्राणियों को तृप्त करके दुःख का नाश करते हैं, वैसे ही सत्यविद्या के उपदेश की वृष्टि से अविद्यारूप अन्धकार से हुए दुःख का निवारण कीजिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पुरीषिणो मरुतो ! यूयमस्मान् सत्कर्मसूदीरयथा यथा वायवः समुद्रतो वृष्टिं कुर्वन्ति तथा यूयं वर्षयथा यतो दस्रा धेनवो वो नोप दस्यन्ति यथा शुभं यातां रथा अन्ववृत्सत तथा धर्ममार्गमनुवर्त्तध्वम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत्) उत्कृष्टे (ईरयथा) प्रेरयथ। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (मरुतः) मनुष्याः (समुद्रतः) अन्तरिक्षात् (यूयम्) (वृष्टिम्) (वर्षयथा) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (पुरीषिणः) पुरीषं बहुविधं पोषणं विद्यते येषु ते (न) (वः) युष्मान् (दस्राः) उपक्षेतारः (उप) (दस्यन्ति) क्षयन्ति (धेनवः) वाचः (शुभम्) (याताम्) (अनु) (रथाः) (अवृत्सत) ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । हे विद्वांसो ! यथा वायवोऽन्तरिक्षाद्वष्टिं कृत्वा सर्वान् प्राणिनस्तर्प्पयित्वा दुःखक्षयं कुवन्ति तथैव सत्यविद्यापदेशवृष्ट्याऽविद्यान्धकारदुःखं निवारयन्तु ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे विद्वानांनो! जसा वायू अंतरिक्षातून वृष्टी करून संपूर्ण प्राण्यांना तृप्त करतो व दुःख नष्ट करतो तसेच सत्यविद्येच्या उपदेश वृष्टीने अविद्यारूपी अंधकाराने उत्पन्न झालेल्या दुःखाचे निवारण करा. ॥ ५ ॥
06 यदश्वान्धूर्षु पृषतीरयुग्ध्वम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓द् अ᳓श्वान् धूर्षु᳓ पृ᳓षतीर् अ᳓युग्धुवं
हिरण्य᳓यान् प्र᳓ति अ᳓त्काँ अ᳓मुग्धुवम्
वि᳓श्वा इ᳓त् स्पृ᳓धो मरुतो वि᳓ अस्यथ
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
मूलम् ...{Loading}...
यदश्वा॑न्धू॒र्षु पृष॑ती॒रयु॑ग्ध्वं हिर॒ण्यया॒न्प्रत्यत्काँ॒ अमु॑ग्ध्वम् ।
विश्वा॒ इत्स्पृधो॑ मरुतो॒ व्य॑स्यथ॒ शुभं॑ या॒तामनु॒ रथा॑ अवृत्सत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - श्यावाश्व आत्रेयः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
य᳓द् अ᳓श्वान् धूर्षु᳓ पृ᳓षतीर् अ᳓युग्धुवं
हिरण्य᳓यान् प्र᳓ति अ᳓त्काँ अ᳓मुग्धुवम्
वि᳓श्वा इ᳓त् स्पृ᳓धो मरुतो वि᳓ अस्यथ
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
áśvān ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
áyugdhvam ← √yuj- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
dhūrṣú ← dhúr- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
pŕ̥ṣatīḥ ← pŕ̥ṣant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ámugdhvam ← √muc- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
átkān ← átka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
hiraṇyáyān ← hiraṇyáya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
práti ← práti (invariable)
asyatha ← √as- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
spŕ̥dhaḥ ← spŕ̥dh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ví ← ví (invariable)
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
avr̥tsata ← √vr̥t- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ráthāḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúbham ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yātā́m ← √yā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । अश्वा॑न् । धूः॒ऽसु । पृष॑तीः । अयु॑ग्ध्वम् । हि॒र॒ण्यया॑न् । प्रति॑ । अत्का॑न् । अमु॑ग्ध्वम् ।
विश्वाः॑ । इत् । स्पृधः॑ । म॒रु॒तः॒ । वि । अ॒स्य॒थ॒ । शुभ॑म् । या॒ताम् । अनु॑ । रथाः॑ । अ॒वृ॒त्स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- aśvān ← aśva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- dhūrṣu ← dhur
- [noun], locative, plural
- “yoke; dhur [word].”
- pṛṣatīr ← pṛṣatīḥ ← pṛṣatī
- [noun], accusative, plural, feminine
- ayugdhvaṃ ← ayugdhvam ← yuj
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- hiraṇyayān ← hiraṇyaya
- [noun], accusative, plural, masculine
- “gold; aureate; hiraṇyaya [word].”
- praty ← prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- atkāṃ ← atka
- [noun], accusative, plural, masculine
- “garment.”
- amugdhvam ← muc
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “liberate; emit; get rid of; shoot; release; put; tousle; secrete; fill into; shoot; spill; lose; ejaculate; exclude; free; remove; loosen; let go of; add; shed; want; save; defecate; heal; fart; open; abandon; discard; precipitate; reject; lay; unleash; exhale; discharge.”
- viśvā ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- spṛdho ← spṛdhaḥ ← spṛdh
- [noun], accusative, plural, masculine
- “rival; enemy.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- asyatha ← as
- [verb], plural, Present indikative
- “shoot; remove.”
- śubhaṃ ← śubham ← śubh
- [verb noun]
- “look; shine; beautify.”
- yātām ← yā
- [verb noun], genitive, plural
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- rathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- avṛtsata ← vṛdh
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतो यूयं यत् यदा अश्वान् धूर्षु रथसंबन्धिनीषु अयुग्ध्वं योजितवन्तः स्थ । कीदृशानश्वान् । पृषतीः । पृषत्यो मरुतामित्युक्तत्वात् पृषद्वर्णा वडवाः । सारङ्गी वात्राश्वशब्दवाच्या । हिरण्ययान् हिरण्यवर्णान् अत्कान् कवचान प्रति अमुग्ध्वं प्रत्यमुञ्चत । एवं कृत्वा विश्वा इत् स्पृधः सर्वानपि संग्रामान् हे मरुतः व्यस्यथ विक्षिपथ । शुभमित्यादि गतम् ॥
Wilson
English translation:
“When you yoke your spotted mares to the poles (of your chariots), you lay aside your golden breast-plural tes, for you dissipate all hostility; may the cars of the quick-moving (Maruts) arrive for our good.”
Jamison Brereton
When you have yoked your dappled (mares as) horses to the
chariot-poles and you have fastened on your golden cloaks,
all rival contenders do you disperse, o Maruts. – As they drove in
beauty their chariots rolled along.
Griffith
When to your car-poles ye have yoked your spotted deer to be your steeds, and put your golden mantles on,
O Maruts, ye disperse all enemies abroad. Their cars moved onward as they went to victory.
Geldner
Wenn ihr als Rosse die gefleckten Antilopen ins Joch gespannt habt und die goldenen Gewänder angelegt habt, so zersprenget ihr Marut alle Feinde. - Wenn sie im Prunkzug ausfahren, haben sich ihre Wagen angeschlossen.
Grassmann
Wenn ihr die Schecken an die Deichsel habt geschirrt, und eure goldnen Mäntel wieder aufgelöst, Dann jagt, o Maruts, alle Feinde ihr davon; es rollen eure Wagen, wenn zum Schmuck ihr geht.
Elizarenkova
Когда вы запрягли, (привязав) к дышлам, как коней, пестрых (антилоп),
(И) надели золотые одежды,
Вы разгоняете любую враждебность.
У выезжающих для блеска (Марутов) колесницы последовали (одна за другой).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मरुतः) वायु के सदृश वेग और बल से युक्त जनो ! जैसे (शुभम्) कल्याण को (याताम्) प्राप्त होते हुओं के (रथाः) वाहन (अनु, अवृत्सत) अनुकूल वर्त्तमान हैं, वैसे (धूर्षु) विमान आदि यानों के अवयव कोष्ठों में (यत्) जिन (हिरण्ययान्) ज्योतिर्मय (प्रति, अत्कान्) स्पष्ट (पृषतीः) वायु और जल के गमनों और (अश्वान्) अग्नि आदिकों को आप लोग (अयुग्ध्वम्) संयुक्त कीजिये और (अमुग्ध्वम्) त्यागिये, उनसे (विश्वाः) सम्पूर्ण (स्पृधः) स्पर्धायें, रोष (इत्) ही (वि) विशेष करके (अस्यथ) चलाइये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य अग्नि, वायु और जल आदिकों को वाहनों में उत्तम प्रकार युक्त करते हैं, वे विजय के लिये समर्थ होकर धर्मसम्बन्धी मार्ग के अनुगामी होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मरुतो ! यथा शुभं यातां रथा अन्ववृत्सत तथा धूर्षु यद्धिरण्ययान् प्रत्यत्कान् पृषतीरश्वान् यूयमयुग्ध्वममुग्ध्वम्। तैर्विश्वाः स्पृध इद् व्यस्यथ ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यान् (अश्वान्) अग्न्यादीन् (धूर्षु) विमानादियानावयवकोष्ठेषु (पृषतीः) वायुजलगतीः (अयुग्ध्वम्) संयोजयत (हिरण्ययान्) ज्योतिर्मयान् (प्रति) (अत्कान्) व्यक्तान् (अमुग्ध्वम्) मुञ्चत (विश्वाः) समग्राः (इत्) एव (स्पृधः) याः स्पर्ध्यन्ते ताः सङ्ग्रामा वा (मरुतः) वायुवद्वेगबलयुक्ताः (वि) विशेषेण (अस्यथ) प्रचालयत (शुभम्) (याताम्) (अनु) (रथाः) (अवृत्सत) ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या अग्निवायुजलादीन् यानेषु सम्प्रयुञ्जते ते विजयाय प्रभवो भूत्वा धर्म्यमार्गमनुगा जायन्ते ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे अग्नी, वायू, जल इत्यादींना वाहनात उत्तम प्रकारे वापरतात ती विजय मिळविण्यास समर्थ बनून धर्ममार्गाचे अनुगामी होतात. ॥ ६ ॥
07 न पर्वता - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓ प᳓र्वता न᳓ नदि᳓यो वरन्त वो
य᳓त्रा᳓चिध्वम् मरुतो ग᳓छथे᳓द् उ त᳓त्
उत᳓ द्या᳓वापृथिवी᳓ याथना प᳓रि
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
मूलम् ...{Loading}...
न पर्व॑ता॒ न न॒द्यो॑ वरन्त वो॒ यत्राचि॑ध्वं मरुतो॒ गच्छ॒थेदु॒ तत् ।
उ॒त द्यावा॑पृथि॒वी या॑थना॒ परि॒ शुभं॑ या॒तामनु॒ रथा॑ अवृत्सत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - श्यावाश्व आत्रेयः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
न᳓ प᳓र्वता न᳓ नदि᳓यो वरन्त वो
य᳓त्रा᳓चिध्वम् मरुतो ग᳓छथे᳓द् उ त᳓त्
उत᳓ द्या᳓वापृथिवी᳓ याथना प᳓रि
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
nadyàḥ ← nadī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
párvatāḥ ← párvata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
varanta ← √vr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
ácidhvam ← √ci- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
gáchatha ← √gam- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
u ← u (invariable)
yátra ← yátra (invariable)
dyā́vāpr̥thivī́ ← dyā́vāpr̥thivī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
pári ← pári (invariable)
utá ← utá (invariable)
yāthana ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ánu ← ánu (invariable)
avr̥tsata ← √vr̥t- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ráthāḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúbham ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yātā́m ← √yā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
न । पर्व॑ताः । न । न॒द्यः॑ । व॒र॒न्त॒ । वः॒ । यत्र॑ । अचि॑ध्वम् । म॒रु॒तः॒ । गच्छ॑थ । इत् । ऊं॒ इति॑ । तत् ।
उ॒त । द्यावा॑पृथि॒वी इति॑ । या॒थ॒न॒ । परि॑ । शुभ॑म् । या॒ताम् । अनु॑ । रथाः॑ । अ॒वृ॒त्स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- parvatā ← parvatāḥ ← parvata
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nadyo ← nadyaḥ ← nadī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
- varanta ← vṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- yatrācidhvam ← yatrā ← yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- yatrācidhvam ← acidhvam ← ci
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “observe; detect; notice; heed; mind.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- gacchathed ← gacchatha ← gam
- [verb], plural, Present indikative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- gacchathed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- dyāvāpṛthivī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth; dyāvāpṛthivī [word].”
- yāthanā ← yāthana ← yā
- [verb], plural, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- śubhaṃ ← śubham ← śubh
- [verb noun]
- “look; shine; beautify.”
- yātām ← yā
- [verb noun], genitive, plural
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- rathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- avṛtsata ← vṛdh
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः वः युष्मान् पर्वताः शिलोच्चयाः न वरन्त न वारयन्तु तथा नद्यः च न वारयन्तु । किंतु यत्र यस्मिन् यज्ञादिस्थाने अचिध्वं जानीथ संकल्पयथ तत् स्थानं गच्छथेदु गच्छथैव । उत अपि च द्यावापृथिवी च परि परितः याथन याथ वृष्ट्यर्थमिति ॥
Wilson
English translation:
“Let not the mountains, let not the rivers, arrest you; whither you purpose, (Maruts), thither repair, and compass heaven and earth; may the cars of the quick-moving (Maruts) arrive for our good.”
Jamison Brereton
Not the mountains, not the rivers obstruct you. Where you have set your attention, Maruts, you go just to that.
And around heaven and earth you drive. – As they drove in beauty their chariots rolled along.
Griffith
Neither the mountains nor the rivers keep you back: whither ye have resolved thither ye, Maruts, go.
Ye compass round about even the heaven and earth. Their cars moved onward as they went to victory.
Whate’er is ancient, Maruts, what of recent time, whate’er is spoken, Vasus, what is chanted forth,
They who take cognizance of all of this are ye. Their cars moved onward as they went to victory.
Geldner
Nicht Berge noch Ströme hemmen euch. Wohin ihr beschlossen habt, dahin gehet ihr Marut, und ihr fahret um Himmel und Erde. - Wenn sie im Prunkzug ausfahren, haben sich ihre Wagen angeschlossen.
Grassmann
Nicht Berge können hemmen euch, nicht Ströme auch, wohin ihr gehn wollt, dahin dringt ihr Maruts stets, Und rings um Himmel und um Erde fahret ihr, es rollen eure Wagen, wenn zum Schmuck ihr geht.
Elizarenkova
Вам не препятствуют ни горы, ни реки.
Куда вы решили, о Маруты, туда и едете.
А еще вы ездите вокруг неба и земли.
У выезжающих для блеска (Марутов) колесницы последовали (одна за другой).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मरुतः) मनुष्यो ! आप लोग (द्यावापृथिवी) प्रकाश और भूमि को (गच्छथ, इत्) प्राप्त ही हूजिये (तत्) उनको (उ) और भी (परि, याथना) सब ओर से प्राप्त हूजिये (उत) और (यत्र) जहाँ (अचिध्वम्) प्राप्त हूजिये और जैसे (शुभम्) कल्याण को (याताम्) प्राप्त होते हुओं के (रथाः) वाहन (अनु, अवृत्सत) पश्चात् वर्त्तमान हैं, यहाँ वर्त्तमान हूजिये और जैसे सूर्य्य के सम्बन्ध को (न) न (पर्वताः) मेघ (न) न (नद्यः) नदियाँ (वरन्त) वारण करती हैं, वैसे (वः) आप लोगों को कोई भी रोक नहीं सकते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य पृथिवी आदि की विद्या से तथा सृष्टि के क्रम से कार्य्यों को सिद्ध करें, उनको दारिद्र्य कभी प्राप्त नहीं होवे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मरुतो ! यूयं द्यावापृथिवी गच्छथेत्तदु परि याथना। उत यत्राऽचिध्वं यथा शुभं यातां रथान्ववृत्सत तत्रानुवर्त्तध्वम् यथा सूर्य्यस्य न पर्वता न नद्यो वरन्त तथा वो युष्मान् केऽपि रोद्धुं न शक्नुवन्ति ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (न) निषेधे (पर्वताः) मेघाः (न) (नद्यः) (वरन्त) वारयन्ति (वः) (यत्र) (अचिध्वम्) प्राप्नुत गच्छथ (मरुतः) मनुष्याः (गच्छथ) (इत्) एव (उ) (तत्) (उत) अपि (द्यावापृथिवी) प्रकाशभूमी (याथना) प्राप्नुत। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (परि) सर्वतः (शुभम्) (याताम्) (अनु) (रथाः) (अवृत्सत) ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः पृथिव्यादिविद्यया सृष्टिक्रमतः कार्य्याणि साधयेयुस्तान् दारिद्र्यं कदाचिन्नाप्नुयात् ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे पृथ्वी विद्या व सृष्टिक्रमानुसार कार्य करतात. ती कधी दरिद्री होत नाहीत. ॥ ७ ॥
08 यत्पूर्व्यं मरुतो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓त् पूर्विय᳓म् मरुतो य᳓च् च नू᳓तनं
य᳓द् उद्य᳓ते वसवो य᳓च् च शस्य᳓ते
वि᳓श्वस्य त᳓स्य भवथा न᳓वेदसः
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
मूलम् ...{Loading}...
यत्पू॒र्व्यं म॑रुतो॒ यच्च॒ नूत॑नं॒ यदु॒द्यते॑ वसवो॒ यच्च॑ श॒स्यते॑ ।
विश्व॑स्य॒ तस्य॑ भवथा॒ नवे॑दसः॒ शुभं॑ या॒तामनु॒ रथा॑ अवृत्सत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - श्यावाश्व आत्रेयः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
य᳓त् पूर्विय᳓म् मरुतो य᳓च् च नू᳓तनं
य᳓द् उद्य᳓ते वसवो य᳓च् च शस्य᳓ते
वि᳓श्वस्य त᳓स्य भवथा न᳓वेदसः
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ca ← ca (invariable)
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
nū́tanam ← nū́tana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pūrvyám ← pūrvyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
śasyáte ← √śaṁs- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
udyáte ← √vadⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
vasavaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhavatha ← √bhū- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
návedasaḥ ← návedas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
víśvasya ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
avr̥tsata ← √vr̥t- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ráthāḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúbham ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yātā́m ← √yā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । पू॒र्व्यम् । म॒रु॒तः॒ । यत् । च॒ । नूत॑नम् । यत् । उ॒द्यते॑ । व॒स॒वः॒ । यत् । च॒ । श॒स्यते॑ ।
विश्व॑स्य । तस्य॑ । भ॒व॒थ॒ । नवे॑दसः । शुभ॑म् । या॒ताम् । अनु॑ । रथाः॑ । अ॒वृ॒त्स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- pūrvyam ← pūrvya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- yac ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- nūtanaṃ ← nūtanam ← nūtana
- [noun], nominative, singular, neuter
- “new; fresh; recent; contemporary; present(a); first.”
- yad ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- udyate ← vad
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “describe; teach; speak; tell; say; call; name; enumerate; declare; diagnose; address; say; pronounce; express; instruct; order.”
- vasavo ← vasavaḥ ← vasu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- yac ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- śasyate ← śaṃs
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- viśvasya ← viśva
- [noun], genitive, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- bhavathā ← bhavatha ← bhū
- [verb], plural, Present indikative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- navedasaḥ ← navedas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “cognizant; navedas [word].”
- śubhaṃ ← śubham ← śubh
- [verb noun]
- “look; shine; beautify.”
- yātām ← yā
- [verb noun], genitive, plural
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- rathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- avṛtsata ← vṛdh
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः यूयं यत् पूर्व्यं पूर्वतनं पूर्वमनुष्ठितं यत् कर्मास्ति तदित्यर्थः । यच्च नूतनं कर्मास्ति । यत् च उद्यते ऊर्ध्वं प्राप्यते स्तूयते इत्यर्थः । हे वसवः वासका: यच्च शस्यते शंसनं क्रियते तस्य विश्वस्य उक्तस्य नवेदसः जानन्तः भवथ ॥
Wilson
English translation:
“Whatever (rite has been addressed to you), Maruts, of old; whatever is recent; whatever (hymn) is recited, Vasus, whatever prayer is repeated, do you be cognizant of all; may the cars of the quick-moving (Maruts) arrive for our good.”
Jamison Brereton
What previously, Maruts, and what now—what is spoken and what is recited,
of all that you become cognizant. – As they drove in beauty their
chariots rolled along.
Griffith
यत्पू॒र्व्यं म॑रुतो॒ यच्च॒ नूत॑नं॒ यदु॒द्यते॑ वसवो॒ यच्च॑ श॒स्यते॑ ।
विश्व॑स्य॒ तस्य॑ भवथा॒ नवे॑दसः॒ शुभं॑ या॒तामनु॒ रथा॑ अवृत्सत ॥
Geldner
Was vergangen und was gegenwärtig ist, ihr Marut, was gesprochen wird, ihr Guten, und was vorgetragen wird, von all dem seid ihr Mitwisser. - Wenn sie im Prunkzug ausfahren, haben sich ihre Wagen angeschlossen.
Grassmann
Was früher war, und was, o Maruts, neu geschieht, was man erzählt und was man feierlich gelobt, Von diesem allen seid, o Gute, Zeugen ihr; es rollen eure Wagen, wenn zum Schmuck ihr geht.
Elizarenkova
Что прежде, о Маруты, и что теперь,
Что говорится, о Васу, и что торжественно произносится -
Все это вы прекрасно знаете.
У выезжающих для блеска (Марутов) колесницы последовали (одна за другой).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वसवः) वास करानेवाले ! (नवेदसः) नहीं विद्यमान धन जिनके वे (मरुतः) मनुष्यो ! (यत्) जो (पूर्व्यम्) प्राचीन विद्वानों से निष्पन्न किया हुआ (यत्) जो (नूतनम्) नवीन (यत्, च) जो (उद्यते) कहा जाता है (यत्, च) और जो (शस्यते) स्तुत किया जाता है (तस्य) उस (विश्वस्य) सम्पूर्ण संसार की वैसे रक्षा करनेवाले (भवथा) हूजिये जैसे (शुभम्) कल्याण को (याताम्) प्राप्त होते हुओं के (रथाः) वाहन (अनु, अवृत्सत) वर्त्तमान होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो शिक्षा और विद्या के दण्ड से संसार की रक्षा करते हैं, वे ही प्रशंसित होकर कल्याण को प्राप्त होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वसवो नवेदसो मरुतो ! यत्पूर्व्यं यन्नूतनं यच्चोद्यते यच्च शस्यते तस्य विश्वस्य तथा रक्षितारो भवथा। यथा शुभं यातां रथा अन्ववृत्सत ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) (पूर्व्यम्) पूर्वैर्विद्वद्भिर्निष्पादितम् (मरुतः) मनुष्याः (यत्) (च) (नूतनम्) नवीनम् (यत्) (उद्यते) कथ्यते (वसवः) वासकर्त्तारः (यत्) (च) (शस्यते) स्तूयते (विश्वस्य) समग्रस्य संसारस्य (तस्य) (भवथा) (नवेदसः) न विद्यते वेदो वित्तं येषान्ते (शुभम्) (याताम्) (अनु) (रथाः) (अवृत्सत) ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये शिक्षया विद्यादण्डेन जगद्रक्षन्ति त एव प्रशंसिता भूत्वा कल्याणमुपगच्छन्ति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे शिक्षण व विद्या दंडाने (व्यवस्थेने) जगाचे रक्षण करतात. त्यांची प्रशंसा होते व कल्याणही होते. ॥ ८ ॥
09 मृळत नो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मॄळ᳓त+ नो मरुतो मा᳓ वधिष्टन
अस्म᳓भ्यं श᳓र्म बहुलं᳓ वि᳓ यन्तन
अ᳓धि स्तोत्र᳓स्य सखिय᳓स्य गातन
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
मूलम् ...{Loading}...
मृ॒ळत॑ नो मरुतो॒ मा व॑धिष्टना॒स्मभ्यं॒ शर्म॑ बहु॒लं वि य॑न्तन ।
अधि॑ स्तो॒त्रस्य॑ स॒ख्यस्य॑ गातन॒ शुभं॑ या॒तामनु॒ रथा॑ अवृत्सत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - श्यावाश्व आत्रेयः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
मॄळ᳓त+ नो मरुतो मा᳓ वधिष्टन
अस्म᳓भ्यं श᳓र्म बहुलं᳓ वि᳓ यन्तन
अ᳓धि स्तोत्र᳓स्य सखिय᳓स्य गातन
शु᳓भं याता᳓म् अ᳓नु र᳓था अवृत्सत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
mā́ ← mā́ (invariable)
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
mr̥ḷáta ← √mr̥ḍ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vadhiṣṭana ← √vadhⁱ- (root)
{number:PL, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
asmábhyam ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
bahulám ← bahulá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
yantana ← √yam- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
ádhi ← ádhi (invariable)
gātana ← √gā- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
sakhyásya ← sakhyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
stotrásya ← stotrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
avr̥tsata ← √vr̥t- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ráthāḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúbham ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yātā́m ← √yā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
मृ॒ळत॑ । नः॒ । म॒रु॒तः॒ । मा । व॒धि॒ष्ट॒न॒ । अ॒स्मभ्य॑म् । शर्म॑ । ब॒हु॒लम् । वि । य॒न्त॒न॒ ।
अधि॑ । स्तो॒त्रस्य॑ । स॒ख्यस्य॑ । गा॒त॒न॒ । शुभ॑म् । या॒ताम् । अनु॑ । रथाः॑ । अ॒वृ॒त्स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- mṛᄆata ← mṛḍ
- [verb], plural, Present imperative
- “pardon.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- vadhiṣṭanāsmabhyaṃ ← vadhiṣṭana ← vadh
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “kill; assail; kick; māray; destroy; beat.”
- vadhiṣṭanāsmabhyaṃ ← asmabhyam ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- bahulaṃ ← bahulam ← bahula
- [noun], accusative, singular, neuter
- “frequent; endowed; much(a); many; abounding in(p); abundant; bahula [word]; accompanied; prevailing.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- yantana ← yam
- [verb], plural, Aorist imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- stotrasya ← stotra
- [noun], genitive, singular, neuter
- “hymn; praise.”
- sakhyasya ← sakhya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- gātana ← gā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “go; enter (a state); arrive.”
- śubhaṃ ← śubham ← śubh
- [verb noun]
- “look; shine; beautify.”
- yātām ← yā
- [verb noun], genitive, plural
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- rathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- avṛtsata ← vṛdh
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः नः अस्मान् मृळत सुखयत । मा वधिष्टन । असम्यक्करणादिजनितेन कोपेन मा वधिध्वम् । किंतु अस्मभ्यं शर्म सुखं बहुलम् अत्यधिकं वि यन्तन कुरुत । किंच स्तोत्रस्य स्तोत्रं सख्यस्य सख्यम् अधि गातन अधिगच्छत । स्तुतिमनुभूयास्मासु सख्यं कुरुतेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Send us felicity, Maruts, harm us not; bestow upon us exceeding happiness; reward our adoration by your friendship; may the cars of the quick-moving (Maruts) arrive for our good.”
Jamison Brereton
Be merciful to us, Maruts; do not slay us. To us spread out ample shelter.
Give study to our praise song, our fellowship. – As they drove in beauty their chariots rolled along.
Griffith
Be gracious unto us, ye Maruts, slay us not extend ye unto us shelter of many a sort.
Pay due regard unto our friendship and our praise. Their cars moved onward as they went to victory.
Geldner
Seid uns gnädig, ihr Marut, erschlaget uns nicht, gewähret uns euren reichlichen Schutz! Gedenket des Lobliedes, der Freundschaft! - Wenn sie im Prunkzug ausfahren, haben sich ihre Wagen angeschlossen.
Grassmann
Seid gnädig uns, o Maruts, nicht verletzet uns und breitet über uns das weite Schutzdach aus, Gedenkt des Lobs und unserer Genossenschaft; es rollen eure Wagen, wenn zum Schmuck ihr geht.
Elizarenkova
Помилуйте нас, о Маруты, не убивайте (нас)!
Даруйте нам крепкий заслон!
Заметьте восхваление (и) дружбу (нашу)!
У выезжающих для блеска (Марутов) колесницы последовали (одна за другой).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मरुतः) विद्वानो ! आप लोग (न) हम लोगों को (मृळत) सुखी करिये किन्तु (मा) मत (वधिष्टन) नष्ट करिये और (अस्मभ्यम्) हम लोगों के लिये (बहुलम्) बहुत (शर्म) सुख वा गृह (वि, यन्तन) विशेष करके दीजिये और (अधि, स्तोत्रस्य) अधिक प्रशंसित (सख्यस्य) मित्रपने के (शुभम्) सुख की (गातन) प्रशंसा करिये और जो (याताम्) प्राप्त होते हुओं के (रथाः) वाहन (अवृत्सत) वर्त्तमान हैं, उनके (अनु) अनुगामी हूजिये ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि विद्वानों से प्रार्थना करके श्रेष्ठ गुणों को ग्रहण करें और सब जगह मित्रता करके सब के लिये सुख प्राप्त कराया जावे ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मरुतो ! यूयं नो मूळत मा वधिष्टनास्मभ्यं बहुलं शर्म वि यन्तनाधि स्तोत्रस्य सख्यस्य शुभं गातन ये यातां रथा अवृत्सत ताननु गच्छथ ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मृळत) सुखयत (नः) अस्मान् (मरुतः) विद्वांसः (मा) (वधिष्टन) (अस्मभ्यम्) (शर्म) सुखं गृहं वा (बहुलम्) (वि) (यन्तन) वियच्छत (अधि) (स्तोत्रस्य) प्रशंसितस्य (सख्यस्य) सख्युर्भावस्य (गातन) प्रशंसत (शुभम्) (याताम्) (अनु) (रथाः) (अवृत्सत) ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैर्विद्वद्भ्यः प्रार्थयित्वा शुभा गुणा ग्राह्याः सर्वत्र मैत्रीं भावयित्वा सर्वार्थं सुखमनुगम्येत ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी विद्वानांची प्रार्थना करून शुभ गुण स्वीकारावे. सर्वांशी मैत्री करून सर्वांच्या सुखासाठी झटावे. ॥ ९ ॥
10 यूयमस्मान्नयत वस्यो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यूय᳓म् अस्मा᳓न् नयत व᳓स्यो अ᳓छा
नि᳓र् अंहति᳓भ्यो मरुतो गृणानाः᳓
जुष᳓ध्वं नो हव्य᳓दातिं यजत्रा
वयं᳓ सियाम प᳓तयो रयीणा᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
यू॒यम॒स्मान्न॑यत॒ वस्यो॒ अच्छा॒ निरं॑ह॒तिभ्यो॑ मरुतो गृणा॒नाः ।
जु॒षध्वं॑ नो ह॒व्यदा॑तिं यजत्रा व॒यं स्या॑म॒ पत॑यो रयी॒णाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - श्यावाश्व आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यूय᳓म् अस्मा᳓न् नयत व᳓स्यो अ᳓छा
नि᳓र् अंहति᳓भ्यो मरुतो गृणानाः᳓
जुष᳓ध्वं नो हव्य᳓दातिं यजत्रा
वयं᳓ सियाम प᳓तयो रयीणा᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ácha ← ácha (invariable)
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nayata ← √nī- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vásyaḥ ← vásyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
aṁhatíbhyaḥ ← aṁhatí- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:PL}
gr̥ṇānā́ḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
nís ← nís (invariable)
havyádātim ← havyádāti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
juṣádhvam ← √juṣ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yajatrāḥ ← yájatra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
pátayaḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rayīṇā́m ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
यू॒यम् । अ॒स्मान् । न॒य॒त॒ । वस्यः॑ । अच्छ॑ । निः । अं॒ह॒तिऽभ्यः॑ । म॒रु॒तः॒ । गृ॒णा॒नाः ।
जु॒षध्व॑म् । नः॒ । ह॒व्यऽदा॑तिम् । य॒ज॒त्राः॒ । व॒यम् । स्या॒म॒ । पत॑यः । र॒यी॒णाम् ॥
Hellwig Grammar
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- asmān ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- nayata ← nī
- [verb], plural, Present imperative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- vasyo ← vasyaḥ ← vasyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “good fortune; well-being.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- aṃhatibhyo ← aṃhatibhyaḥ ← aṃhati
- [noun], ablative, plural, feminine
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- gṛṇānāḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “praise.”
- juṣadhvaṃ ← juṣadhvam ← juṣ
- [verb], plural, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- havyadātiṃ ← havya
- [noun], neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- havyadātiṃ ← dātim ← dāti
- [noun], accusative, singular, feminine
- yajatrā ← yajatrāḥ ← yajatra
- [noun], vocative, plural, masculine
- “adorable.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- patayo ← patayaḥ ← pati
- [noun], nominative, plural, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- rayīṇām ← rayi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “wealth; property.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः यूयमस्मान् वस्यः वसीयो धनं स्वर्गादिलक्षणं स्थानं वा अच्छ अभिलक्ष्य नयत प्रापयत । किंच अंहतिभ्यः पापेभ्यः निः नयत निर्गमयत गृणानाः स्तूयमानाः ॥ कर्मणि कर्तृप्रत्ययः ॥ जुषध्वं सेवध्वं नः अस्माकं हव्यदातिं हविर्दानवन्तं यज्ञं हे यजत्राः यष्टव्या यूयम् । वयं च रयीणां बहुविधानां धनानां पतयः स्याम भवेम ॥ ॥ १८ ॥
Wilson
English translation:
“Do you, Maruts, conduct us to opulence; propitiated by our praises, extricate us from sin; accept, adorable (Maruts), our offered oblation, and may we be the possessors of riches.”
Jamison Brereton
Do you lead us to a better (state), away from dire straits, Maruts, when you are being hymned.
Enjoy our oblation-giving, you who deserve the sacrifice. May we be lords of riches.
Griffith
O Maruts, lead us on to higher fortune deliver us, when lauded, from afflictions.
Accept, ye Holy Ones, the gifts we bring you. May we be masters of abundant riches.
Geldner
Führet ihr uns zum Besseren aus allen Nöten, ihr Marut, die ihr gepriesen seid! Lasset euch unsere Opfergabe gefallen, ihr Opferwürdige! Wir möchten Besitzer von Reichtümern sein.
Elizarenkova
Воспетые, о Маруты, ведите вы нас
К лучшему, от невзгод (подальше)!
Наслаждайтесь нашим даром-возлиянием, о достойные жертв!
Да будем мы повелителями богатств!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- श्यावाश्व आत्रेयः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (गृणानाः) स्तुति करते हुए (मरुतः) विद्वान् मनुष्यो ! (यूयम्) आप लोग (वस्यः) अति धन से युक्त (अस्मान्) हम लोगों की रक्षा कीजिये और (अंहतिभ्यः) मारते हैं जिनसे उन अस्त्रों से पृथक् (अच्छा) उत्तम प्रकार (निः, नयत) निरन्तर पहुँचाइये और (नः) हम लोगों की (जुषध्वम्) सेवा करिये। और हे (यजत्राः) मिलनेवाले जनो ! हम लोगों के लिये (हव्यदातिम्) देने योग्य दान को प्राप्त कराइये जिससे (वयम्) हम लोग (रयीणाम्) धनों के (पतयः) पालन करनेवाले (स्याम) होवें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिज्ञासुजन विद्वानों की प्रार्थना इस प्रकार करें कि आप लोग हम लोगों को दुष्ट आचरण से अलग करके धर्मयुक्त मार्ग को प्राप्त कराइये ॥१०॥ इस सूक्त में मरुत नाम से विद्वान् आदि के गुणों का वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह पचपनवाँ सूक्त और अठारहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे गृणाना मरुतो ! यूयं वस्योऽस्मान् रक्षतांहतिभ्यः पृथगच्छा निर्नयत नोऽस्मान् जुषध्वम्। हे यजत्रा ! नो हव्यदातिं नयत यतो वयं रयीणां पतयः स्याम ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यूयम्) (अस्मान्) (नयत) (वस्यः) वसीयसोऽतिधनाढ्यान् (अच्छा) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (निः) नितराम् (अंहतिभ्यः) (मरुतः) विद्वांसो मनुष्याः (गृणानाः) स्तुवन्तः (जुषध्वम्) सेवध्वम् (नः) अस्मान् (हव्यदातिम्) दातव्यदानम् (यजत्राः) सङ्गन्तारः (वयम्) (स्याम) भवेम (पतयः) पालकाः (रयीणाम्) धनानाम् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिज्ञासवो विदुषां प्रार्थनामेवं कुर्युर्भवन्तोऽस्मान् दुष्टाचारात् पृथक्कृत्य धर्म्यं पन्थानं प्रापयन्तु ॥१०॥ अत्र मरुद्विद्वदादिगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति पञ्चपञ्चाशत्तमं सूक्तमष्टादशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिज्ञासू लोकांनी विद्वान लोकांना अशी प्रार्थना करावी की, आम्हाला दुष्टाचरणापासून दूर करून धर्ममार्गाने न्या. ॥ १० ॥