सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘अदर्दरुत्सम्’ इति द्वादशर्चम् अष्टादशं सूक्तम् ।
गातुर् नामात्रेय ऋषिः ।
त्रिष्टुप् छन्दः । इन्द्रो देवता ।
तथा चानुक्रान्तम्- अदर्दर्द्वादश गातुः’ इति । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
32 (386)
Indra
Gātu Ātreya
12 verses: triṣṭubh
In contrast to the bricolage of the previous hymn, this hymn concentrates on a single myth, the Vr̥tra battle, occupying verses 1–8 and providing one of the most sustained accounts of this story outside of I.32. But this poet avoids using the standard formulae associated with that narrative, instead ringing changes on the normal phraseology (especially the áhann áhim formula: “you/he smashed the serpent,” which does not appear as such in this hymn).
Considerable attention is paid to Indra’s opponent, but interestingly the word vr̥trá is never used. Instead he is identified several times as Dānava (descendant of Dānu, who is called Vr̥tra’s mother in I.32.9, or a member of the demonic Dānu tribe) and once called śúṣṇa, usually the name of a different foe of Indra (see, e.g., nearby V.29.9), but here probably used in its etymological sense, “hisser.” But mostly he is nameless, a state emphasized by the emphatic, repeated, verse-initial forms of t(i)yá- cid “that very one” (vss. 3, 4, 5, 6, 8), a sort of empty and open-ended deictic that attracts a series of shifting descriptors of horror. The emphasis on darkness (vss. 4, 5, 6), fog (vs. 4), and emptiness (vs. 7) also suggests an indistinct enemy that lacks proper definition.
After this depiction of Indra’s great victory over the multifarious monster, it comes as no surprise that in the next verses (9–11) Indra’s power is universally acknowledged by cosmic forces and mortals alike. Verse 9 opens with the question “who can obstruct him?”—using the verb varāte, belonging to the same root and having the same semantics as the suppressed name Vr̥tra “obstruction.” The question thus carries with it an implied conditional—“who can obstruct him if Obstruction itself cannot?”—with the implicit answer obviously “no one.”
The last verse turns, as often, to the benefits Indra can bestow on the poet, ending with a perhaps teasing rhetorical question, paraphrasable as: “Do (other) poets complain about your gifts?”
01 अदर्दरुत्समसृजो वि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓दर्दर्+++(←दारणे)+++ उ᳓त्सम्, अ᳓सृजो वि᳓ खा᳓नि
त्व᳓म् अर्णवा᳓न् बद्बधानाँ᳓+++(←बन्धने)+++ अरम्णाः+++(←रंह् वेगे)+++ ।
महा᳓न्तम् इन्द्र प᳓र्वतं वि᳓ य᳓द् वः᳓+++(←वृ वरणे?)+++,
सृजो᳓ वि᳓ धा᳓रा, अ᳓व दानवं᳓ हन् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अद॑र्द॒रुत्स॒मसृ॑जो॒ वि खानि॒ त्वम॑र्ण॒वान्ब॑द्बधा॒नाँ अ॑रम्णाः ।
म॒हान्त॑मिन्द्र॒ पर्व॑तं॒ वि यद्वः सृ॒जो वि धारा॒ अव॑ दान॒वं ह॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓दर्दर् उ᳓त्सम् अ᳓सृजो वि᳓ खा᳓नि
त्व᳓म् अर्णवा᳓न् बद्बधानाँ᳓ अरम्णाः
महा᳓न्तम् इन्द्र प᳓र्वतं वि᳓ य᳓द् वः᳓
सृ᳓जो᳓ वि᳓ धा᳓रा अ᳓व दानवं᳓ हन्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádardar ← √dr̥- ~ dr̥̄- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ásr̥jaḥ ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
khā́ni ← khá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
útsam ← útsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
aramṇāḥ ← √ram- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
arṇavā́n ← arṇavá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
badbadhānā́n ← √bādhⁱ- (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mahā́ntam ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
párvatam ← párvata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vár ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áva ← áva (invariable)
dānavám ← dānavá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhā́rāḥ ← dhā́rā- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
han ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
sr̥jáḥ ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
अद॑र्दः । उत्स॑म् । असृ॑जः । वि । खानि॑ । त्वम् । अ॒र्ण॒वान् । ब॒द्ब॒धा॒नान् । अ॒र॒म्णाः॒ ।
म॒हान्त॑म् । इ॒न्द्र॒ । पर्व॑तम् । वि । यत् । वरिति॒ वः । सृ॒जः । वि । धाराः॑ । अव॑ । दा॒न॒वम् । ह॒न्निति॑ हन् ॥
Hellwig Grammar
- adardar ← dardar ← √dṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “cleave.”
- utsam ← utsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “spring; fountain; utsa [word]; well.”
- asṛjo ← asṛjaḥ ← sṛj
- [verb], singular, Imperfect
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- khāni ← kha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “sky; abhra; orifice; ākāśa; hub; aperture; air; hollow; cavity; air.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- arṇavān ← arṇava
- [noun], accusative, plural, masculine
- “wave; flood.”
- badbadhānāṃ ← badbadh ← √bādh
- [verb noun], accusative, plural
- aramṇāḥ ← ram
- [verb], singular, Imperfect
- “delight; rejoice; love; frolic; desire; give; calm; break.”
- mahāntam ← mahat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- parvataṃ ← parvatam ← parvata
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vaḥ ← var ← vṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- sṛjo ← sṛjaḥ ← sṛj
- [verb], singular, Present injunctive
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- dhārā ← dhārāḥ ← dhārā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “flush; flow; current; spring; fountain.”
- ava
- [adverb]
- “down.”
- dānavaṃ ← dānavam ← dānava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Dānava.”
- han
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वम् उत्सम् उत्स्यन्दमानं मेघम् अदर्दः विदारितवानसि । तदनन्तरं खानि मेघस्थोदकनिर्गमनद्वाराणि वि असृजः विशेषेण सृष्टवानसि । किंच बद्बधानान् बध्यमानान् अर्णवान् उदकवतो मेघान अरम्णाः विसर्जयसि क्षारयसीत्यर्थः । अत्र रम्णातिर्विसर्जनकर्मा । हे इन्द्र यत् यः त्वम् । यदिति लिङ्गव्यत्ययः । महान्तं प्रभूतं पर्वतं मेघं वि वः विवृतवानसि । धाराः अपां वि सृजः विसृष्टवानसि । अपि च दानवं दनोः पुत्रं वृत्रमसुरं यद्वोदकस्य दातारं मेघं वा अव हन् अभिहतवानसि । अत्र निरुक्तम् - ’ अदृणा उत्सम् । उत्स उत्सदनाद्वोत्स्यन्दनाद्वा उनत्तेर्वा स्यात् । व्यसृजोऽस्य खानि त्वमर्णवानर्णस्वत् एतान् ’ (निरु. १०. ९) इत्यादि ॥
Wilson
English translation:
“You, Indra, have rent the cloud asunder, you have set open the flood-gates, you have liberated the obstructed streams, you have opened the vast cloud, and have given vent to the showers, having slain the Dānava.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The flood gates: khāni, the holes of interstices of the clouds
Jamison Brereton
You violently split the wellspring; you reamed out its apertures. You brought to peace the floods, which had been hard pressed.
When, Indra, you pried apart the great mountain, you set loose the streams; you smashed down the Dānava.
Griffith
अद॑र्द॒रुत्स॒मसृ॑जो॒ वि खानि॒ त्वम॑र्ण॒वान्ब॑द्बधा॒नाँ अ॑रम्णाः ।
म॒हान्त॑मिन्द्र॒ पर्व॑तं॒ वि यद्वः सृ॒जो वि धारा॒ अव॑ दान॒वं ह॑न् ॥
Geldner
Du brachst den Quell auf, ließest die Kanäle strömen; du beruhigtest die geplagten Fluten. Als du den großen Berg aufschlossest, Indra, da ließest du die Ströme laufen; den Danava schlugst du nieder.
Grassmann
Den Born erbrachst du, machtest frei die Rinnen, du schafftest Ruh den eingezwängten Wogen; Als Indra du den grossen Felsen aufthatst, entliessest du die Ström’, erschlugst den Dämon.
Elizarenkova
Ты пробуравил источник, ты пустил в русла (воды).
Ты успокоил теснимые стремнины.
Когда, о Индра, ты раскрыл великую гору,
Ты выпустил течь потоки, ты уложил Данаву ударом.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अमहीयुः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब बारह ऋचावाले बत्तीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में इन्द्रपदवाच्य राजगुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) शत्रुओं के नाश करनेवाले राजन् ! जिस प्रकार सूर्य्य (उत्सम्) कूप के समान (महान्तम्) बड़े (पर्वतम्) पर्वताकार मेघ का नाश करके (बद्बधानान्) अत्यन्त बंधे हुओं को (अदर्दः) नाश कता है और (अर्णवान्) नदियों वा समुद्रों का (सृजः) त्याग करता है, वैसे (त्वम्) आप (खानि) इन्द्रियों को (वि) विशेष करके त्याग कीजिये और हम लोगों का (वि, अरम्णाः) विशेष रमण कराइये और (यत्) जो सूर्य्य (धाराः) जल के प्रवाहों के सदृश वाणियों का और (दानवम्) दुष्ट जन का (अव, हन्) नाश करता है (वः) आप लोगों के लिये (वि, असृजः) विशेषकर त्यागता अर्थात् जलादि का त्याग करता है, उसका सत्कार प्रशंसा उत्तम किया कीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । राजा जैसे सूर्य्य गिराये हुए मेघ से नदी और समुद्र आदिकों को पूर्ण करता और तटों को तोड़ता है, वैसे ही अन्याय को गिरा और न्याय से प्रजा का पालन करके दुष्टों का नाश करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! यथा सूर्य उत्समिव महान्तं पर्वतं हत्वा बद्बधानानदर्दोऽर्णवान् सृजस्तथा त्वं खानि वि सृजास्मान् व्यरम्णा यद्यः सूर्य्यो धारा इव दानवमव हन् वो व्यसृजस्तं सत्कुरु ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेन्द्रगुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अदर्दः) विदृणाति (उत्सम्) कूपमिव (असृजः) सृजति (वि) (खानि) इन्द्रियाणि (त्वम्) (अर्णवान्) नदीः समुद्रान् वा (बद्बधानान्) प्रबद्धान् (अरम्णाः) रमय (महान्तम्) (इन्द्र) शत्रूणां दारयिता राजन् (पर्वतम्) पर्वताकारं मेघम् (वि) (यत्) यः (वः) युष्मभ्यम् (सृजः) सृजति (वि) (धाराः) जलप्रवाहा इव वाचः (अव) (दानवम्) दुष्टजनम् (हन्) सन्ति ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। राजा यथा सूर्य्यो निपातितमेघेन नदीसमुद्रादीन् पिपर्ति कूलानि विदारयति तथैवाऽन्यायं निपात्य न्यायेन प्रजाः प्रपूर्य दुष्टाञ्छिन्द्यात् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात इंद्र व विद्वानाच्या गुणाचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य मेघांद्वारे नदी व समुद्र इत्यादींना जलयुक्त करतो तसे राजाने अन्यायाचा नाश करून न्यायाने प्रजेचे पालन करून दुष्टांचा नाश करावा. ॥ १ ॥
02 त्वमुत्साँ ऋतुभिर्बद्बधानाँ - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तु᳓व᳓म्+++(त्वम्)+++ उ᳓त्साँ ऋतु᳓भिर्
बद्बधानाँ᳓ अ᳓रंह+++(←रंह् वेगे)+++ ऊ᳓धः प᳓र्वतस्य वज्रिन् ।
अ᳓हिं चिद् उग्र प्र᳓युतं श᳓यानं
जघन्वाँ᳓, इन्द्र त᳓विषीम्+++(←त्विष्??)+++ अधत्थाः ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वमुत्साँ॑ ऋ॒तुभि॑र्बद्बधा॒नाँ अरं॑ह॒ ऊधः॒ पर्व॑तस्य वज्रिन् ।
अहिं॑ चिदुग्र॒ प्रयु॑तं॒ शया॑नं जघ॒न्वाँ इ॑न्द्र॒ तवि॑षीमधत्थाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तुव᳓म् उ᳓त्साँ ऋतु᳓भिर् बद्बधानाँ᳓
अ᳓रंह ऊ᳓धः प᳓र्वतस्य वज्रिन्
अ᳓हिं चिद् उग्र प्र᳓युतं श᳓यानं
जघन्वाँ᳓ इन्द्र त᳓विषीम् अधत्थाः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
badbadhānā́n ← √bādhⁱ- (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
r̥túbhiḥ ← r̥tú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
útsān ← útsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
áraṁhaḥ ← √raṁh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
párvatasya ← párvata- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ū́dhar ← ū́dhar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
vajrin ← vajrín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
práyutam ← √yu- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
śáyānam ← √śī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ugra ← ugrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
adhatthāḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jaghanvā́n ← √han- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
táviṣīm ← táviṣī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । उत्सा॑न् । ऋ॒तुऽभिः॑ । ब॒द्ब॒धा॒नान् । अरं॑हः । ऊधः॑ । पर्व॑तस्य । व॒ज्रि॒न् ।
अहि॑म् । चि॒त् । उ॒ग्र॒ । प्रऽयु॑तम् । शया॑नम् । ज॒घ॒न्वान् । इ॒न्द्र॒ । तवि॑षीम् । अ॒ध॒त्थाः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- utsāṃ ← utsa
- [noun], accusative, plural, masculine
- “spring; fountain; utsa [word]; well.”
- ṛtubhir ← ṛtubhiḥ ← ṛtu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- badbadhānāṃ ← badbadh ← √bādh
- [verb noun], accusative, plural
- araṃha ← araṃhaḥ ← raṃh
- [verb], singular, Imperfect
- “rush.”
- ūdhaḥ ← ūdhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “udder; ūdhas [word]; night.”
- parvatasya ← parvata
- [noun], genitive, singular, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- vajrin
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- ahiṃ ← ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ugra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- prayutaṃ ← prayutam ← prayuta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “careless.”
- śayānaṃ ← śayānam ← śī
- [verb noun], accusative, singular
- “lie; sleep.”
- jaghanvāṃ ← han
- [verb noun], nominative, singular
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- taviṣīm ← taviṣī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “strength; power.”
- adhatthāḥ ← dhā
- [verb], singular, Imperfect
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
हे वज्रिन्, वज्रवन्निन्द्र त्वम् ऋतुभिः ऋतुषु वृष्टिकालेषु बद्बधानान् प्रतिबध्यमानान् उत्सान् मेघान् प्रतिबन्धनाद् अमोचयः इति शेषः । अपि च पर्वतस्य मेघस्य संबन्धि ऊधः जलम् अरंहः अगमयः । हे उग्र उद्गूर्णबलेन्द्र प्रयुतम् उद्युक्तं शयानं जले शयनं कुर्वन्तम् अहिं चित् वृत्रं च जघन्वान् हतवानसि । हे इन्द्र त्वं तविषीं बलम् अधत्थाः अधारयः । वृत्रवधानन्तरमिन्द्रो लोके प्रख्यातो भवतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“You, thunder, (have set free) the obstructed clouds in their seasons; you have invigorated the strength of the cloud; fierce Indra, destroying the mighty Ahi when slumbering (in the waters), you have established the reputation of your prowess.”
Jamison Brereton
You, o mace-bearer, sent speeding the wellsprings that had been hard pressed through the seasons (in?) the udder of the mountain.
Having smashed the very serpent lying spread out for some distance, strong Indra, you assumed your power.
Griffith
The fountain-depths obstructed in their seasons, thou, Thunderer! madest flow, the mountain’s udder.
Strong Indra, thou by slaying e’en the Dragon that lay extended there hast shown thy vigour.
Geldner
Du ließest die von ihren Zeiten geplagten Quellen, das Euter des Berges laufen, du Keulenträger. Als du Gewaltiger sogar den Drachen erlegtest, der nachlässig dalag, da hattest du Indra deine Stärke angelegt.
Grassmann
Du liessest frei, o Blitzer, die zu Zeiten gesperrten Brunnen, sie des Berges Euter, Als, starker Indra, du die Schlang’ erschlagen, die sorglos dalag, da erlangtest Kraft du.
Elizarenkova
Источники, теснимые по временам,
Вымя горы, ты поторопил (, чтобы они текли), о громовержец.
А когда самого змея, лежавшего беззаботно, о грозный,
Ты убил, о Индра, (тут) ты приложил (свою) силу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अमहीयुः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वज्रिन्) अच्छे वज्रवाले और (उग्र) तेजस्वी (इन्द्र) सूर्य्य के सदृश वर्त्तमान राजन् ! (त्वम्) आप, जैसे खेती करनेवाले जन (ऋतुभिः) वसन्त आदि ऋतुओं से (बद्बधानान्) अत्यन्त बद्ध हुओं को (उत्सान्) कूपों के सदृश (अरंहः) चलाता है और जैसे सूर्य्य (पर्वतस्य) मेघ के (ऊधः) जलाधार घनसमूह को (चित्) और (प्रयुतम्) बहुत प्रकार (शयानम्) शयन करते हुए के सदृश आचरण करते हुए (अहिम्) मेघ का (जघन्वान्) नाश करता है, वैसे आप (तविषीम्) बलयुक्त सेना का (अधत्थाः) धारण करिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जैसे खेती करनेवाले जन कूपों से जल को क्षेत्रों के प्रति प्राप्त कर अन्न उत्पन्न करके सब ऋतुओं में सुख और ऐश्वर्य्य की वृद्धि करते हैं, वैसे ही आप प्रजाओं की उन्नति कीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वज्रिन्नुग्रेन्द्र राजँस्त्वं यथा कृषीबला ऋतुभिर्बद्धानानुत्सानरंहो यथा सूर्य्यः पर्वतस्योधश्चित् प्रयुतं शयानमहिं जघन्वाँस्तथा त्वं तविषीमधत्थाः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (उत्सान्) कूपानिव (ऋतुभिः) वसन्तादिभिः (बद्बधानान्) सम्बद्धान् (अरंहः) गमयति (ऊधः) जलाधारं घनसमूहम् (पर्वतस्य) मेघस्य (वज्रिन्) प्रशस्तवज्रवन् (अहिम्) मेघम् (चित्) (उग्र) तेजस्विन् (प्रयुतम्) बहुविधम् (शयानम्) शयानमिवाचरन्तम् (जघन्वान्) हन्ति (इन्द्र) सूर्यवद्वर्त्तमान (तविषीम्) बलयुक्तां सेनाम् (अधत्थाः) दध्याः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा कृषीबलाः कूपेभ्यो जलं क्षेत्राणि नीत्वा शस्यानुत्पाद्य सर्वर्त्तुषु सुखैश्वर्यमुन्नयन्ति तथैव त्वं प्रजा उन्नय ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे शेतकरी विहिरीतून पाणी काढून शेती सिंचन करतात व अन्न उत्पन्न करून सर्व ऋतूंमध्ये सुख व ऐश्वर्य वाढवितात तसेच (हे राजा) तूही प्रजेची उन्नती कर. ॥ २ ॥
03 त्यस्य चिन्महतो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्य᳓स्य चिन् महतो᳓ नि᳓र् मृग᳓स्य
व᳓धर्+++(=आयुधम्, ←वध्)+++ जघान त᳓विषीभिर् इ᳓न्द्रः ।
य᳓ ए᳓क इ᳓द् अप्रति᳓र् म᳓न्यमान
आ᳓द् अस्माद् अन्यो᳓ अजनिष्ट त᳓व्यान्+++(=तवीयान्??)+++ ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्यस्य॑ चिन्मह॒तो निर्मृ॒गस्य॒ वध॑र्जघान॒ तवि॑षीभि॒रिन्द्रः॑ ।
य एक॒ इद॑प्र॒तिर्मन्य॑मान॒ आद॑स्माद॒न्यो अ॑जनिष्ट॒ तव्या॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तिय᳓स्य चिन् महतो᳓ नि᳓र् मृग᳓स्य
व᳓धर् जघान त᳓विषीभिर् इ᳓न्द्रः
य᳓ ए᳓क इ᳓द् अप्रति᳓र् म᳓न्यमान
आ᳓द् अस्माद् अन्यो᳓ अजनिष्ट त᳓व्यान्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cit ← cit (invariable)
mahatáḥ ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
mr̥gásya ← mr̥gá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nís ← nís (invariable)
tyásya ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jaghāna ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
táviṣībhiḥ ← táviṣī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
vádhar ← vádhar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
apratíḥ ← apratí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
mányamānaḥ ← √man- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ajaniṣṭa ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
anyáḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmāt ← ayám (pronoun)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
ā́t ← ā́t (invariable)
távyān ← távyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्यस्य॑ । चि॒त् । म॒ह॒तः । निः । मृ॒गस्य॑ । वधः॑ । ज॒घा॒न॒ । तवि॑षीभिः । इन्द्रः॑ ।
यः । एकः॑ । इत् । अ॒प्र॒तिः । मन्य॑मानः । आत् । अ॒स्मा॒त् । अ॒न्यः । अ॒ज॒नि॒ष्ट॒ । तव्या॑न् ॥
Hellwig Grammar
- tyasya ← tya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “that.”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- mahato ← mahataḥ ← mahat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- mṛgasya ← mṛga
- [noun], genitive, singular, masculine
- “game; deer; animal; antelope; mṛga [word]; Mṛgaśiras.”
- vadhar
- [noun], accusative, singular, neuter
- “weapon.”
- jaghāna ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- taviṣībhir ← taviṣībhiḥ ← taviṣī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “strength; power.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- eka ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- apratir ← apratiḥ ← aprati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “irresistible.”
- manyamāna ← manyamānaḥ ← man
- [verb noun], nominative, singular
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- asmād ← asmāt ← idam
- [noun], ablative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- anyo ← anyaḥ ← anya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- ajaniṣṭa ← jan
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- tavyān ← tavyas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “stronger; rich.”
सायण-भाष्यम्
निर्जघानायुधं शक्रो वृत्रेण क्षिप्तमोजसा । वृत्रस्य गात्रादन्यो यः प्रादुर्भूतो महासुरः ॥ वृत्रं पूर्वं निहत्येन्द्रो द्वितीयं शुष्णसंज्ञकम् । पुनर्जघानेन्द्र इति पराभिः कीर्तयत्यृषिरिति ॥ इन्द्रः महतः प्रभूतस्य मृगस्य मृगवच्छीघ्रगामिनः त्यस्य चित् तस्य वृत्रस्य संबन्धि वधः आयुधं तविषीभिः स्वकीयैर्बलैः निः जघान निःशेषेणावधीत् । एक इत् असहाय एव अप्रतिः प्रतिद्वन्द्विरहितः मन्यमानः आत्मानं यः अस्तीति शेषः । आत् तदानीम् अस्मात् वृत्रात् तव्यान् प्रवृद्धतरः अन्यः असुरः शुष्णः अजनिष्ट प्रादुरभूत् ॥
Wilson
English translation:
“Indra, by his prowess, has annihilated the weapon of that mighty beast, from whom another more powerful conceiving himself one and unmatched was genitive rated.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
From the body of Vṛtra, it is said, sprang the more powerful asura, Śuṣṇa; allegorically, the exhaustion of the clouds was followed by a drought, which Indra, or the atmosphere, had then to remedy
Jamison Brereton
With his powers Indra smashed away the weapon of that very one, the great wild beast,
who was thinking himself unopposable even on his own. But then there was born one more powerful than he.
Griffith
Indra with violence smote down the weapon,
yea, even of that wild and mighty creature.
Although he deemed himself alone unequalled, another had been born e’en yet more potent.
Geldner
Selbst jenes großen Tieres Waffe schlug Indra mit aller Kraft weg, das sich allein ohne ebenbürtigen Gegner glaubte. Da war ein anderer Stärkerer als er entstanden.
Grassmann
Auch jenes grossen Wildes Todeswaffe schlug Indra fort mit seines Armes Stärke; Dem, der allein sich unbesiegbar dünkte, erstand ein andrer stärker da, als er war.
Elizarenkova
Индра выбил смертельное оружие (своими) силами
Даже у того могучего зверя,
Который считал себя единственным, не имеющим себе равных.
Тут возник более сильный, чем он.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गातुरात्रेयः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
04 त्यं चिदेषाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्यं᳓+++(=तं)+++ चिद् एषां स्वध᳓या म᳓दन्तं
मिहो᳓+++(←मिह् सेचने)+++ न᳓पातं सु-वृ᳓धं तमोगा᳓म् ।
वृ᳓ष-प्र-भर्मा दानव᳓स्य भा᳓मं+++(=क्रोधम्)+++
व᳓ज्रेण वज्री᳓ नि᳓ जघान शु᳓ष्णम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्यं चि॑देषां स्व॒धया॒ मद॑न्तं मि॒हो नपा॑तं सु॒वृधं॑ तमो॒गाम् ।
वृष॑प्रभर्मा दान॒वस्य॒ भामं॒ वज्रे॑ण व॒ज्री नि ज॑घान॒ शुष्ण॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तियं᳓ चिद् एषां स्वध᳓या म᳓दन्तम्
मिहो᳓ न᳓पातं सुवृ᳓धं तमोगा᳓म्
वृ᳓षप्रभर्मा दानव᳓स्य भा᳓मं
व᳓ज्रेण वज्री᳓ नि᳓ जघान शु᳓ष्णम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cit ← cit (invariable)
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
mádantam ← √mad- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svadháyā ← svadhā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
tyám ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
miháḥ ← míh- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
nápātam ← nápat- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
suvŕ̥dham ← suvŕ̥dh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tamogā́m ← tamogā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhā́mam ← bhā́ma- 2 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dānavásya ← dānavá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣaprabharmā ← vŕ̥ṣaprabharman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jaghāna ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ní ← ní (invariable)
śúṣṇam ← śúṣṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vájreṇa ← vájra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vajrī́ ← vajrín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्यम् । चि॒त् । ए॒षा॒म् । स्व॒धया॑ । मद॑न्तम् । मि॒हः । नपा॑तम् । सु॒ऽवृध॑म् । त॒मः॒ऽगाम् ।
वृष॑ऽप्रभर्मा । दा॒न॒वस्य॑ । भाम॑म् । वज्रे॑ण । व॒ज्री । नि । ज॒घा॒न॒ । शुष्ण॑म् ॥
Hellwig Grammar
- tyaṃ ← tyam ← tya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “that.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- eṣāṃ ← eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- svadhayā ← svadhā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “free will; offering; libation; nature; svadhā [word]; comfort; power.”
- madantam ← mad
- [verb noun], accusative, singular
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- miho ← mihaḥ ← mih
- [noun], genitive, singular, feminine
- “fog.”
- napātaṃ ← napātam ← napāt
- [noun], accusative, singular, masculine
- “grandson; nephew; napāt [word].”
- suvṛdhaṃ ← suvṛdham ← suvṛdh
- [noun], accusative, singular, masculine
- tamogām ← tamaḥ ← tamas
- [noun], neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- tamogām ← gām ← gā
- [noun], accusative, singular, masculine
- vṛṣaprabharmā ← vṛṣa ← vṛṣan
- [noun], masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- vṛṣaprabharmā ← prabharmā ← prabharman
- [noun], nominative, singular, masculine
- dānavasya ← dānava
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Dānava.”
- bhāmaṃ ← bhāmam ← bhāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wrath; anger.”
- vajreṇa ← vajra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- vajrī ← vajrin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- jaghāna ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- śuṣṇam ← śuṣṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śuṣṇa.”
सायण-भाष्यम्
एषां प्राणिनां
स्वधया अन्नेन
मदन्तं मोदमानं सर्वप्राणिनाम् अन्नं स्वयमेव भुञ्जानं
मिहः सेचनसमर्थस्य मेघस्य नपातं पातारं रक्षितारम् । अत्र नपाच्छब्दः पातरि वर्तते । ‘ प्राणो वै तनूनपात्स हि तन्वः पाति’ (ऐ. ब्रा. २. ४) इति ब्राह्मणम् ।
सुवृधं प्रवृद्धं तमोगां तमः अन्धकारं गच्छन्तं
त्यं चित् तं च वृत्रं निजघानेति शेषः ।
वृषप्रभर्मा वर्षणशीलस्य मेघस्य प्रहर्ता वज्री वज्रवानिन्द्रः वज्रेण स्वकीयेनायुधेन
दानवस्य दनुजस्य वृत्रस्य भामम् । अत्र क्रोधवाचि-भाम-शब्देन क्रोधाद्-उत्पन्नः शुष्णासुरो लक्ष्यते ।
तं शुष्णासुरं नि जघान हतवान् ॥
Wilson
English translation:
“The wielder of the thunderbolt, the render of the rain-cloud, has destroyed with his bolt the mighty Śuṣṇa, the wrath-born (son) of the Dānava, the walker in darkness, the protector of there showering cloud, exhilarating himself with the food of these (living creatures).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The protector of the showerin gcloud: miho napātam = meghasya rakṣitāram napāt, here meaning pātā, a protector, a preserver, as in the Brāhmaṇa text cited: prāṇo vai tanūnapāt sa hi tanvaḥ pāti, vital air is called the body-preserver, for it preserves the limbs
Jamison Brereton
That very one—drunk on his own power, belonging to them [=the Dānavas], child of the fog, grown very strong, emerging from darkness,
the Wrath of the Dānavas—(it was) the hisser [/Śuṣṇa] that the
mace-bearer smashed down with his mace, he who receives the
proffered bullish (soma) offering.
Griffith
Him, whom the heavenly food of these delighted, child of the mist, strong waxing, couched in darkness,
Him the bolt-hurling Thunderer with his lightning smote down and slew, the Danava’s wrath-fire, Susna.
Geldner
Selbst den Sohn des Nebels, der in ihrem Lebenselement schwelgte, den stark Wachsenden, im Dunklen Wandelnden, den Rachegeist des Danava, den Susna, schlug wie ein Bulle angreifend der Keulenträger mit der Keule nieder.
Grassmann
Ihn, der voll Lust an diesen sich berauschte, der Wolke üpp’gen Sohn, der geht im Dunkel, Den Çuschna schlug der Blitzer mit dem Blitze des Dämons Wuth herab der kraftgetränkte.
Elizarenkova
Даже того Шушну, наслаждающегося по их обычаю,
Отпрыска мглы, сильно растущего, движущегося во мраке,
Ярость Данавы, бросающийся как бык
Громовержец уложил дубиной.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गातुरात्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सेना के ईश वीरपुरुष ! आप (एषाम्) इन वीरों के मध्य में (स्वधया) अन्न आदि से (मदन्तम्) प्रसन्न होता हुआ जो जीव (त्यम्) उसके (चित्) समान जैसे (वृषप्रभर्मा) वर्षनेवाले मेघ को धारण करनेवाला सूर्य्य (मिहः) वृष्टि के (नपातम्) नहीं गिरनेवाले (सुवृधम्) सुन्दर बढ़ते हुए (तमोगाम्) अन्धकार को प्राप्त अर्थात् सघनघन मेघ को (जघान) नाश करे, वैसे (वज्री) उत्तम शस्त्र और अस्त्रों से युक्त होते हुए (वज्रेण) तीव्र शस्त्र से (दानवस्य) दुष्टजन के (शुष्णम्) सुखानेवाले बलवान् (भामम्) क्रोध को (नि) निरन्तर नाश करिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं । हे राजन् ! जैसे सूर्य्य अति विस्तारयुक्त मेघ का नाश कर भूमि में गिरा के जगत् की रक्षा करता है, वैसे ही अतिप्रबल भी शत्रुओं का नाश कर नीचे गिरा के न्याय से प्रजाओं का पालन कीजिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सेनेश वीर ! भवानेषां स्वधया मदन्तं त्यं चित् यथा वृषप्रभर्मा सूर्यो मिहो नपातं सुवृधं तमोगां जघान तथा वज्री सन् वज्रेण दानवस्य शुष्णं भामं नि जघान ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्यम्) तम् (चित्) इव (एषाम्) वीराणां मध्ये (स्वधया) अन्नादिना (मदन्तम्) हर्षन्तम् (मिहः) वृष्टेः (नपातम्) अपतनशीलम् (सुवृधम्) सुष्ठुवर्धमानम् (तमोगाम्) प्राप्ताऽन्धकारम् (वृषप्रभर्मा) यो वर्षणशीलं मेघं प्रबिभर्ति सः (दानवस्य) दुष्टजनस्य (भामम्) क्रोधम् (वज्रेण) तीव्रेण शस्त्रेण (वज्री) प्रशस्तशस्त्रास्त्रयुक्तः (नि) (जघान) निहन्यात् (शुष्णम्) शोषकं बलवन्तम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र [उपमा]वाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। हे राजन् ! यथा सूर्य्योऽतिविस्तीर्णं मेघं विछिद्य भूमौ निपात्य जगद्रक्षति तथैवाऽतिप्रबलानापि शत्रून् विदार्याऽधो निपात्य न्यायेन प्रजाः पालय ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. हे राजा! सूर्य जसा विस्तारलेल्या मेघाचा नाश करून त्याला भूमीवर पाडतो व जगाचे रक्षण करतो तसेच अति प्रबळ शत्रूंचा नाश करून न्यायाने प्रजेचे पालन कर. ॥ ४ ॥
05 त्यं चिदस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तियं᳓ चिद् अस्य क्र᳓तुभिर् नि᳓षत्तम्
अमर्म᳓णो विद᳓द् इ᳓द् अस्य म᳓र्म
य᳓द् ईं सुक्षत्र प्र᳓भृता म᳓दस्य
यु᳓युत्सन्तं त᳓मसि हर्मिये᳓ धाः᳓
मूलम् ...{Loading}...
त्यं चि॑दस्य॒ क्रतु॑भि॒र्निष॑त्तमम॒र्मणो॑ वि॒ददिद॑स्य॒ मर्म॑ ।
यदीं॑ सुक्षत्र॒ प्रभृ॑ता॒ मद॑स्य॒ युयु॑त्सन्तं॒ तम॑सि ह॒र्म्ये धाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तियं᳓ चिद् अस्य क्र᳓तुभिर् नि᳓षत्तम्
अमर्म᳓णो विद᳓द् इ᳓द् अस्य म᳓र्म
य᳓द् ईं सुक्षत्र प्र᳓भृता म᳓दस्य
यु᳓युत्सन्तं त᳓मसि हर्मिये᳓ धाः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
krátubhiḥ ← krátu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
níṣattam ← √sad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
tyám ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
amarmáṇaḥ ← amarmán- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
márma ← márman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
vidát ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
īm ← īm (invariable)
mádasya ← máda- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
prábhr̥tā ← prábhr̥ti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
sukṣatra ← sukṣatrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhā́ḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
harmyé ← harmyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
támasi ← támas- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yúyutsantam ← √yudh- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
पद-पाठः
त्यम् । चि॒त् । अ॒स्य॒ । क्रतु॑ऽभिः । निऽस॑त्तम् । अ॒म॒र्मणः॑ । वि॒दत् । इत् । अ॒स्य॒ । मर्म॑ ।
यत् । ई॒म् । सु॒ऽक्ष॒त्र॒ । प्रऽभृ॑ता । मद॑स्य । युयु॑त्सन्तम् । तम॑सि । ह॒र्म्ये । धाः ॥
Hellwig Grammar
- tyaṃ ← tyam ← tya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “that.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- kratubhir ← kratubhiḥ ← kratu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- niṣattam ← niṣad ← √sad
- [verb noun], accusative, singular
- “sit down; sit; put.”
- amarmaṇo ← amarmaṇaḥ ← amarman
- [noun], genitive, singular, masculine
- “invulnerable.”
- vidad ← vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- marma ← marman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “marman; secret; secret; mystery; vulnerability.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- īṃ ← īm ← īṃ
- [adverb]
- sukṣatra ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṣatra ← kṣatra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- prabhṛtā ← prabhṛti
- [noun], locative, singular, feminine
- “etc.; beginning; prabhṛti [word]; beginning.”
- madasya ← mada
- [noun], genitive, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- yuyutsantaṃ ← yuyutsantam ← yuyuts ← √yudh
- [verb noun], accusative, singular
- tamasi ← tamas
- [noun], locative, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- harmye ← harmya
- [noun], locative, singular, neuter
- “mansion; house; palace.”
- dhāḥ ← dhā
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
अमर्मणः मर्महीनमात्मानं मन्यमानस्य अस्य वृत्रस्य निषत्तं निषण्णं त्यं चित् त्यत्तदेव । लिङ्गव्यत्ययः । मर्म प्राणस्थानम् । यत्र स्थाने विद्धो म्रियते तन्मर्मेत्युच्यते । अस्य वृत्रस्य क्रतुभिः प्रज्ञानैर्हे इन्द्र त्वं विददित् अज्ञासीरेव । यत् यदा हे सुक्षत्र सुबलेन्द्र त्वं मदस्य मादकस्य सोमस्य प्रभृता प्रभृतौ संभरणे सति युयुत्सन्तं योद्धुमिच्छन्तम् ईम् एनं वृत्रं हर्म्यै हारके तमसि धाः न्यदधाः । वृत्र इन्द्रस्य भयात् तमसि प्राविशदित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“You have discovered, Indra, by his acts, the secret vital part of him who thought himself invulnerable, when, powerful Indra, in the exhilaration of the Soma, they have detected him preparing for combat in his dark abode.”
Jamison Brereton
That very one (he smashed down), (so he became) sunk down in accord with his [=Indra’s] intentions. He found just that vulnerable place of him (who thought himself) invulnerable,
when at the proffering of the invigorating (soma) you consigned him who sought battle to darkness, (as if) to a secure house, o you of good dominion.
Griffith
Though he might ne’er be wounded still his vitals felt that, the God’s bolt, which his powers supported,
When, after offered draughts, Strong Lord, thou laidest him, fain to battle, in the pit in darkness.
Geldner
Selbst diesen, da er infolge seiner Absichten sich niedergeduckt hatte, erschlug er; er fand seine, des Unverwundbaren, verwundbare Stelle, als du trefflicher Herrscher, nach der Darbringung des Rauschtrankes, den Kampfbegierigen in das Dunkel, in das feste Haus brachtest.
Grassmann
Der sich nach seinem Willen niedersetzte, der hiebfest schien, den traf er in die Weichen; Als mächt’ger du nach dem Genuss des Rauschtranks in Fesseln schlugst den, der im Dunkel andrang.
Elizarenkova
(Он убил) даже того, усевшегося по его воле.
У него, лишенного уязвимого места, он нашел-таки уязвимое место,
Когда ты, о благой властитель, после принесения (тебе) хмельного питья
Устроил его, рвущегося в бой, во мраке, в прочном доме.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गातुरात्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब शिल्पविद्या के जाननेवाले विद्वान् के गुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सुक्षत्र) श्रेष्ठ क्षत्रियकुल वा धन से युक्त राजन् ! आप (अस्य) इस (अमर्मणः) मर्म की बातों से रहित शत्रु की (क्रतुभिः) बुद्वि वा कर्म्मों से (निषत्तम्) स्थित (त्यम्) उसको (चित्) तथा (अस्य) इस मेघ के और (मदस्य) आनन्द के (प्रभृता) अत्यन्त धारण करने वा पोषण करने में (यत्) जिस (मर्म) गुप्त अवयव को (इत्) ही (विदत्) प्राप्त होवे, उसको (ईम्) सब प्रकार प्राप्त हुए (युयुत्सन्तम्) युद्ध करने की इच्छा करते हुए को (तमसि) रात्रि में (हर्म्ये) प्रासाद के ऊपर आप (धाः) धारण कीजिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पदार्थों के गुप्त स्वरूपों को जान के बुद्धि से शिल्पविद्या की वृद्धि करते हैं, वे उत्तम राज्य और ऐश्वर्ययुक्त होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सुक्षत्र राजन् ! भवानस्यामर्मणः क्रतुभिर्निषत्तं त्यं चिदस्य मदस्य प्रभृता यन्मर्मेद्विदत्तमीं युयुत्सन्तं तमसि हर्म्ये त्वं धाः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ शिल्पविद्याविद्गुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्यम्) तम् (चित्) अपि (अस्य) शत्रोः (क्रतुभिः) प्रज्ञाभिः कर्मभिर्वा (निषत्तम्) निषष्णम् (अमर्मणः) अविद्यमानानि मर्माणि यस्य तस्य (विदत्) विन्देत (इत्) एव (अस्य) मेघस्य (मर्म) गुह्यावयवम् (यत्) यम् (ईम्) (सुक्षत्र) शोभनं क्षत्रं क्षत्रियकुलं धनं वा यस्य तत्सबुद्धौ। क्षत्रमिति धननामसु पठितम्। (निघं०२।१) (प्रभृता) प्रकर्षेण धारणे पोषणे वा (मदस्य) हर्षस्य (युयुत्सन्तम्) योद्धुमिच्छन्तम् (तमसि) रात्रौ (हर्म्ये) प्रासादे (धाः) धेहि ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये पदार्थानां गुप्तानि स्वरूपाणि विज्ञाय प्रज्ञया शिल्पविद्यां वर्धयन्ति ते सुराज्यैश्वर्या भवन्ति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे पदार्थांच्या गुप्त स्वरूपाला जाणून बुद्धीने शिल्पविद्येची वृद्धी करतात ते उत्तम राज्य व ऐश्वर्य प्राप्त करतात. ॥ ५ ॥
06 त्यं चिदित्था - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तियं᳓ चिद् इत्था᳓ कत्पयं᳓ श᳓यानम्
असूरिये᳓ त᳓मसि वावृधान᳓म्
तं᳓ चिन् मन्दानो᳓ वृषभः᳓ सुत᳓स्य
उच्चइ᳓र् इ᳓न्द्रो अपगू᳓र्या जघान
मूलम् ...{Loading}...
त्यं चि॑दि॒त्था क॑त्प॒यं शया॑नमसू॒र्ये तम॑सि वावृधा॒नम् ।
तं चि॑न्मन्दा॒नो वृ॑ष॒भः सु॒तस्यो॒च्चैरिन्द्रो॑ अप॒गूर्या॑ जघान ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तियं᳓ चिद् इत्था᳓ कत्पयं᳓ श᳓यानम्
असूरिये᳓ त᳓मसि वावृधान᳓म्
तं᳓ चिन् मन्दानो᳓ वृषभः᳓ सुत᳓स्य
उच्चइ᳓र् इ᳓न्द्रो अपगू᳓र्या जघान
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cit ← cit (invariable)
itthā́ ← itthā́ (invariable)
katpayám ← katpayá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śáyānam ← √śī- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
tyám ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asūryé ← asūryá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
támasi ← támas- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vāvr̥dhānám ← √vr̥dh- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
cit ← cit (invariable)
mandānáḥ ← √mand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥ṣabháḥ ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
apagū́rya ← √gr̥̄- 1 (root)
{non-finite:CVB}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jaghāna ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
uccaíḥ ← uccaíḥ (invariable)
पद-पाठः
त्यम् । चि॒त् । इ॒त्था । क॒त्प॒यम् । शया॑नम् । अ॒सू॒र्ये । तम॑सि । व॒वृ॒धा॒नम् ।
तम् । चि॒त् । म॒न्दा॒नः । वृ॒ष॒भः । सु॒तस्य॑ । उ॒च्चैः । इन्द्रः॑ । अ॒प॒ऽगूर्य॑ । ज॒घा॒न॒ ॥
Hellwig Grammar
- tyaṃ ← tyam ← tya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “that.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- itthā
- [adverb]
- “thus; here.”
- katpayaṃ ← katpayam ← katpaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- śayānam ← śī
- [verb noun], accusative, singular
- “lie; sleep.”
- asūrye ← asūrya
- [noun], locative, singular, neuter
- tamasi ← tamas
- [noun], locative, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- vāvṛdhānam ← vṛdh
- [verb noun], accusative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- mandāno ← mandānaḥ ← mad
- [verb noun], nominative, singular
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- vṛṣabhaḥ ← vṛṣabha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- sutasyoccair ← sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- sutasyoccair ← uccais
- [adverb]
- “loudly; audibly.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- apagūryā ← apagur ← √gur
- [verb noun]
- jaghāna ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
सायण-भाष्यम्
सुतस्य अभिषुतेन सोमेन मन्दानः मोदमानः वृषभः कामानां वर्षिता इन्द्रः उच्चैः ऊर्ध्वम् अपगूर्य वज्रमुद्यम्य त्यं चित् तमेव वृत्रं जघान अवधीत् । कीदृशम् । इत्था अमुत्रान्तरिक्षलोके कत्पयम् । कत् सुखकरं पयो यस्य तम् । शयानम् अप्सु शयनं कुर्वन्तम् असूर्ये सूर्यरहिते तमसि अन्धकारे ववृधानं वर्धमानम् । तं चित् इति पुनर्वचनं पूरणार्थम् ॥ ॥ ३२ ॥
Wilson
English translation:
“Indra, the showerer (of benefits) exhilarated by the effused juices, uplifting (his thunderbolt), has slain him enjoying the dews of the firmament, sleeping (amidst the waters), and thriving in sunless darkness.”
Jamison Brereton
That very one, lying just so, horribly swollen, having grown strong in the sunless darkness,
just him did the bull Indra, invigorated on the pressed (soma), smash from above, after taunting him.
Griffith
Him as he lay there huge in length extended, still waxing in the gloom which no sun lightened,
Him, after loud-voiced threats, the Hero Indra, rejoicing in the poured libation, slaughtered.
Geldner
Selbst jenen, der so …… dalag, der im sonnenlosen Dunkel groß geworden war, selbst den hat der Bulle Indra von Somasaft berauscht, hoch ausholend erschlagen.
Grassmann
Und ihn sogleich, der aufgeschwollen dalag, der mächtig wuchs im sonnenlosen Dunkel, Ihn schlug der Stier, berauscht vom Somasafte zu Boden, Indra, hoch herab ihn schleudernd.
Elizarenkova
Даже того, так отвратительно раздувшегося разлегшись,
Возросшего в бессолнечном мраке,
Даже его, вызвав на бой, пришиб Индра –
Бык, хмельной от выжатого (сомы).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गातुरात्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (इन्द्रः) सेना का ईश (उच्चैः) उच्चता के साथ (अपगूर्या) उद्यम कर (सुतस्य) उत्पन्न हुए पदार्थ का (मन्दानः) आनन्द करता हुआ (वृषभः) श्रेष्ठ पुरुष (तम्) उसको (चित्) भी (कत्पयम्) कितने को तथा (असूर्ये) जिसमें सूर्य्य विद्यमान नहीं उस (तमसि) रात्री में (शयानम्) शयन करते और (वावृधानम्) निरन्तर वृद्धि को प्राप्त होते हुए को (चित्) वा मेघ को (जघान) नाश करता है (इत्था) इस प्रकार से (त्यम्) उस शत्रु का भी नाश करे ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जैसे सूर्य्य मेघ का नाश करता है अन्धकार का वारण करके, वैसे ही राजा को चाहिये कि दुष्टों का नाश और श्रेष्ठों का पालन करे ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! य इन्द्र उच्चैरपगूर्या सुतस्य मन्दानो वृषभस्तं चित्कत्पयमसूर्ये तमसि शयानं वावृधानं चिन्मेघं जघानेत्था त्यं विच्छत्रुं हन्यात् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्यम्) तम् (चित्) अपि (इत्था) अनेन प्रकारेण (कत्पयम्) कतिपयम्। अत्र छान्दसो वर्णलोपो वेतीलोपः। (शयानम्) (असूर्ये) अविद्यमानः सूर्यो यस्मिँस्तस्मिन् (तमसि) रात्रौ (वावृधानम्) (तम्) (चित्) (मन्दानः) आनन्दन् (वृषभः) श्रेष्ठः (सुतस्य) निष्पन्नस्य पदार्थस्य (उच्चैः) (इन्द्रः) सेनेशः (अपगूर्या) उद्यम्य (जघान) हन्ति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा सूर्य्येण मेघो हन्यते तमो निवार्य, तथैव राज्ञा दुष्टा हन्तव्याः श्रेष्ठाः पालनीयाः ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य मेघाचा नाश करून अंधकाराचे निवारण करतो तसेच राजाने दुष्टांचा नाश व श्रेष्ठांचे पालन करावे. ॥ ६ ॥
07 उद्यदिन्द्रो महते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् य᳓द् इ᳓न्द्रो महते᳓ दानवा᳓य
व᳓धर् य᳓मिष्ट स᳓हो अ᳓प्रतीतम्
य᳓द् ईं व᳓ज्रस्य प्र᳓भृतौ ददा᳓भ
वि᳓श्वस्य जन्तो᳓र् अधमं᳓ चकार
मूलम् ...{Loading}...
उद्यदिन्द्रो॑ मह॒ते दा॑न॒वाय॒ वध॒र्यमि॑ष्ट॒ सहो॒ अप्र॑तीतम् ।
यदीं॒ वज्र॑स्य॒ प्रभृ॑तौ द॒दाभ॒ विश्व॑स्य ज॒न्तोर॑ध॒मं च॑कार ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ᳓द् य᳓द् इ᳓न्द्रो महते᳓ दानवा᳓य
व᳓धर् य᳓मिष्ट स᳓हो अ᳓प्रतीतम्
य᳓द् ईं व᳓ज्रस्य प्र᳓भृतौ ददा᳓भ
वि᳓श्वस्य जन्तो᳓र् अधमं᳓ चकार
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dānavā́ya ← dānavá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahaté ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
út ← út (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápratītam ← ápratīta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sáhaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vádhar ← vádhar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yámiṣṭa ← √yam- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
dadā́bha ← √dabh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
īm ← īm (invariable)
prábhr̥tau ← prábhr̥ti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
vájrasya ← vájra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
adhamám ← adhamá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cakāra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
jantóḥ ← jantú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
víśvasya ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उत् । यत् । इन्द्रः॑ । म॒ह॒ते । दा॒न॒वाय॑ । वधः॑ । यमि॑ष्ट । सहः॑ । अप्र॑तिऽइतम् ।
यत् । ई॒म् । वज्र॑स्य । प्रऽभृ॑तौ । द॒दाभ॑ । विश्व॑स्य । ज॒न्तोः । अ॒ध॒मम् । च॒का॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- mahate ← mahat
- [noun], dative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- dānavāya ← dānava
- [noun], dative, singular, masculine
- “Dānava.”
- vadhar
- [noun], accusative, singular, neuter
- “weapon.”
- yamiṣṭa ← yam
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- saho ← sahaḥ ← sahas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- apratītam ← apratīta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “irresistible.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- īṃ ← īm ← īṃ
- [adverb]
- vajrasya ← vajra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- prabhṛtau ← prabhṛti
- [noun], locative, singular, feminine
- “etc.; beginning; prabhṛti [word]; beginning.”
- dadābha ← dabh
- [verb], singular, Perfect indicative
- viśvasya ← viśva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- jantor ← jantoḥ ← jantu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “man; worm; being; child; Jantu; offspring; insect; vermin; animal.”
- adhamaṃ ← adhamam ← adhama
- [noun], accusative, singular, masculine
- “worst; bottom; despicable; worse; adhama [word]; last.”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
यत् यदा इन्द्रो महते प्रभूताय दानवाय वृत्रासुराय सहः शत्रूणामभिभवितृ अप्रतीतं केनाप्यप्रतिगतं वधः वज्रम् उत् यमिष्ट उदयच्छत् । यत् यदा वज्रस्य प्रभृतौ प्रहृतौ प्रहरणे सति ॥ ‘ हृग्रहोर्भः’ इति भत्वम् ॥ ईम् एनं वृत्रं ददाभ अहिंसीत् तदा विश्वस्य सर्वस्य जन्तोः प्राणिनः अधमं नीचं चकार अकरोत् ॥
Wilson
English translation:
“When Indra raised his powerful irresistible weapon against the mighty Dānava, when he struck him with the blow of the thunderbolt, he made him the lowest of all creatures.”
Jamison Brereton
When Indra held up to the great Dānava his weapon, which was
unopposable might itself,
when at the proffering of the mace he outwitted him, he made him the lowest of all creation.
Griffith
When ‘gainst the mighty Danava his weapon Indra uplifted, power which none could combat,
When at the hurling of his bolt he smote him, he made him lower than all living creatures.
Geldner
Als Indra gegen den großen Danava die Waffe erhob, seine unwiderstehliche Stärke, als er ihn im Schlag mit der Keule überlistete, da machte er ihn zum Untersten der ganzen Kreatur.
Grassmann
Als Indra lenkte auf den grossen Dämon den Todeskeil, die Kraft, die unbesiegbar, Und ihn versehrte bei des Blitzes Schleudern, da stürzt’ er tief ihn unter alle Wesen.
Elizarenkova
Когда Индра против великого Данавы
Поднял смертельное оружие – (свою) не знающую равных силу,
Когда он обманул его, поразив дубиной,
Он сделал его самым низким из всех существ.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गातुरात्रेयः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! (यत्) जो (इन्द्रः) राजा (महते) बड़े (दानवाय) दान करनेवाले के लिये (वधः) वध को (उत्, यमिष्ट) उत्तम नियम करे और (यत्) जिस (अप्रतीतम्) अधर्मिजनों से नहीं प्राप्त हुए (सहः) बल को (ईम्) सब ओर से (वज्रस्य) शस्त्रप्रहार के (प्रभृतौ) उत्तम प्रकार धारण करने में (ददाभ) नाश करता और (विश्वस्य) सम्पूर्ण (जन्तोः) जीवमात्र के मध्य में (अधमम्) नीचा (चकार) करता अर्थात् जो सब पर अपना आक्रमण करता है, उसको जान के उत्तम प्रकार प्रयोग करो अर्थात् उससे प्रयोजन सिद्ध करो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा आदि जनो ! आप लोग सूर्य्य के सदृश वर्त्ताव करके राज्य की अधमदशा का निवारण करें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यद्य इन्द्रो महते दानवाय वधरुद्यमिष्ट यदप्रतीतं सह ईं वज्रस्य प्रभृतौ ददाभ विश्वस्य जन्तोरधमं चकार तं विज्ञाय संप्रयुङ्क्ष्व ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत्) (यत्) यम् (इन्द्रः) (महते) (दानवाय) दानकर्त्त्रे (वधः) वधम् (यमिष्ट) नियच्छेत् (सहः) बलम् (अप्रतीतम्) अधर्मिभिरप्राप्तम् (यत्) यः (ईम्) सर्वतः (वज्रस्य) शस्त्रप्रहारस्य (प्रभृतौ) प्रकृष्टधारणे (ददाभ) हिनस्ति (विश्वस्य) समग्रस्य (जन्तोः) जीवमात्रस्य मध्ये (अधमम्) (चकार) करोति ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजादयो जना यूयं सूर्य्यवद्वर्त्तित्वा राज्यस्याऽधमां दिशां निवारयत ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजजनांनो! तुम्ही सूर्याप्रमाणे वागून राज्याच्या निकृष्ट दशेचे निवारण करा. ॥ ७ ॥
08 त्यं चिदर्णम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तियं᳓ चिद् अ᳓र्णम् मधुपं᳓ श᳓यानम्
असिन्वं᳓ वव्र᳓म् म᳓हि आ᳓दद् उग्रः᳓
अपा᳓दम् अत्र᳓म् महता᳓ वधे᳓न
नि᳓ दुर्योण᳓ आवृणङ् मृध्र᳓वाचम्
मूलम् ...{Loading}...
त्यं चि॒दर्णं॑ मधु॒पं शया॑नमसि॒न्वं व॒व्रं मह्याद॑दु॒ग्रः ।
अ॒पाद॑म॒त्रं म॑ह॒ता व॒धेन॒ नि दु॑र्यो॒ण आ॑वृणङ्मृ॒ध्रवा॑चम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तियं᳓ चिद् अ᳓र्णम् मधुपं᳓ श᳓यानम्
असिन्वं᳓ वव्र᳓म् म᳓हि आ᳓दद् उग्रः᳓
अपा᳓दम् अत्र᳓म् महता᳓ वधे᳓न
नि᳓ दुर्योण᳓ आवृणङ् मृध्र᳓वाचम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
árṇam ← árṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
madhupám ← madhupá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śáyānam ← √śī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
tyám ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
adat ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
asinvám ← asinvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ugráḥ ← ugrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vavrám ← vavrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
apā́dam ← apád- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
atrám ← atrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mahatā́ ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vadhéna ← vadhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
āvr̥ṇak ← √vr̥j- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
duryoṇé ← duryoṇá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
mr̥dhrávācam ← mr̥dhrávāc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
पद-पाठः
त्यम् । चि॒त् । अर्ण॑म् । म॒धु॒ऽपम् । शया॑नम् । अ॒सि॒न्वम् । व॒व्रम् । महि॑ । आद॑त् । उ॒ग्रः ।
अ॒पाद॑म् । अ॒त्रम् । म॒ह॒ता । व॒धेन॑ । नि । दु॒र्यो॒णे । अ॒वृ॒ण॒क् । मृ॒ध्रऽवा॑चम् ॥
Hellwig Grammar
- tyaṃ ← tyam ← tya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “that.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- arṇam ← arṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wave; flood.”
- madhupaṃ ← madhupam ← madhupa
- [noun], accusative, singular, masculine
- śayānam ← śī
- [verb noun], accusative, singular
- “lie; sleep.”
- asinvaṃ ← asinvam ← asinva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “insatiate.”
- vavram ← vavra
- [noun], accusative, singular, masculine
- mahy ← mahi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “great; firm.”
- ādad ← ādat ← ādā ← √dā
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “take; take away; take out; pick; extract; drink; grasp; put; collect; accept; get; choose; remove; steal; bring; press out; impound; keep; eat; use; distill.”
- ugraḥ ← ugra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- apādam ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- apādam ← pādam ← pāda
- [noun], accusative, singular, masculine
- “foot; one-fourth; beam; pāda; foot; foundation; pāda [word]; leg; leg; animal foot; step; foot; footfall; verse.”
- atram ← atra
- [noun], accusative, singular, masculine
- mahatā ← mahat
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- vadhena ← vadha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “killing; weapon; māraṇa; execution; destruction; vadh-; Vadha; dysfunction; punishment; kick.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- duryoṇa ← duryoṇe ← duryoṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- āvṛṇaṅ ← āvṛṇak ← āvṛj ← √vṛj
- [verb], singular, Imperfect
- “appropriate; accord.”
- mṛdhravācam ← mṛdhra
- [noun], neuter
- mṛdhravācam ← vācam ← vāc
- [noun], accusative, singular, masculine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
सायण-भाष्यम्
उग्रः उद्गूर्णबलः इन्द्रः महि महान्तं त्यं चित् तमेव वृत्रम् आदत् आददौ प्रत्यग्रहीत् । कीदृशम् । अर्णं गन्तारं जलं मेघं वावृत्य शयानं शयनं कुर्वन्तम् । स्थितवन्तमित्यर्थः । मधुपं मधुनोऽम्भसः पातारं पालयितारम् असिन्वं सपत्नानवक्षेप्तारम् ॥ अस्यतेरिदं रूपम् ॥ वव्रं वृण्वन्तं सर्वमप्याच्छादयन्तम् । स इमाल्ँलोकानवृणोद्यदिमाल्ँलोकानवृणोत्तद्वृत्रस्य वृत्रत्वम् । ( तै. सं. २. ५. २. २ ) इति हि तैत्तिरीयकम् । तदनन्तरमिन्द्रः दुर्योणे संग्रामे महता प्रभूतेन वधेन वज्रेण अपादं पादरहितम् अमत्रम् अमात्रं परिमाणरहितं मृध्रवाचं हिंसितवागिन्द्रियम् । जृम्भाभिभूतमित्यर्थः। वृत्रं नि अवृणक् नितरामहिंसीत् । तस्माज्जञ्जभ्यमानादग्नीषोमौ निरक्रामतां प्राणापानौ वा एनं तदजहिताम् ’ ( तै. सं. २. ५. २. ४ ) इति हि तैत्तिरीयकम् ॥
Wilson
English translation:
“The fierce Indra seized upon him, that vast moving (Vṛtra), when slumbering, (after) having drunk the Soma, subduing (his foes), and enveloping (the world), and then slew him with his great weapons in battle, footless, measureless, speechless.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Apādam amatram mṛdhravācam: amatram = aparimāṇam, without measure, or perhaps bulk
Jamison Brereton
The strong one [=Indra] mightily took that very one—the honey-drinker lying on the flood, the insatiable cavity,
the footless devourer with slighting speech; with a great murderous
weapon he wrenched him down into a woeful womb.
Griffith
The fierce God seized that huge and restless coiler, insatiate, drinker of the sweets, recumbent,
And with his mighty weapon in his dwelling smote down the footless evil-speaking ogre.
Geldner
Selbst den, der die Flut, die Süßigkeit trinkend dalag, den hinunterschlingenden Schlund packte mächtig der Gewaltige. Den fußlosen Atra warf er mit seiner großen Waffe in das Grab, den Mißredenden.
Grassmann
Den Brunnen ihn, der Regen schlürfend, sprudelnd und unersättlich dalag, nahm der starke, Den Fresser ohne Fuss, den Schmäher warfst du mit grosser Keule nieder in dem Hause.
Elizarenkova
Даже того, (преградившего) поток, пьющего мед, разлегшегося,
Ненасытную пасть – мощно схватил грозный.
Безногого пожирателя злоречивого
Он скинул в могилу великим оружием.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गातुरात्रेयः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वद्विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! जैसे (उग्रः) तेजस्वी सूर्य्य (महता) बड़े (वधेन) वध से (दुर्योणे) गृह में (त्यम्) उस (चित्) निश्चित (अर्णम्) जल का (मधुपम्) मधुर पदार्थों की रक्षा करनेवाले का (शयानम्) और सोते हुए के सदृश वर्त्तमान (असिन्वम्) नहीं बद्ध (वव्रम्) स्वीकार करने योग्य (अपादम्) पादों से रहित और (अत्रम्) सर्वत्र व्याप्त होनेवाले (मृध्रवाचम्) हिंसित वाणी से युक्त मेघ का (महि) अतीव (आदत्) ग्रहण करे वा (नि) अत्यन्त (आवृणक्) स्वीकार करता है, वैसे आप वर्त्ताव कीजिये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । हे मनुष्य ! जैसे बिजुली मेघ को भूमि में गिराती है, वैसे आप दुष्टों के =को नीच दशा को प्राप्त करिये =कराइये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यथोग्रः सूर्य्यो महता वधेन दुर्योणे त्यं चिदर्णं मधुपं शयानमसिन्वं वव्रमपादमत्रं मृध्रवाचं मेघं मह्यादन्न्यावृणक् तथा त्वं वर्त्तस्व ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्यम्) (चित्) (अर्णम्) जलम् (मधुपम्) यन्मधूनि पाति तम् (शयानम्) शयानमिव वर्त्तमानम् (असिन्वम्) अबद्धम् (वव्रम्) वरणीयम् (महि) महत् (आदत्) आदद्यात् (उग्रः) तेजस्वी (अपादम्) अविद्यमानपादम् (अत्रम्) योऽतति सर्वत्र व्याप्नोति तम् (महता) (वधेन) (नि) नितराम् (दुर्योणे) गृहे (आवृणक्) वृणोति। अत्र तुजादीनामिति दीर्घः। (मृध्रवाचम्) हिंसितवाचम् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा विद्युता मेघो भूमौ निपात्यते तथा भवन्तो दुष्टानधो निपातयन्तु ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! जशी विद्युत मेघाला भूमीवर पाडते तसा तुम्ही दुष्ट लोकांचा नाश करा. ॥ ८ ॥
09 को अस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
को᳓ अस्य शु᳓ष्मं त᳓विषीं वरात
ए᳓को ध᳓ना भरते अ᳓प्रतीतः
इमे᳓ चिद् अस्य ज्र᳓यसो नु᳓ देवी᳓
इ᳓न्द्रस्यउ᳓जसो भिय᳓सा जिहाते
मूलम् ...{Loading}...
को अ॑स्य॒ शुष्मं॒ तवि॑षीं वरात॒ एको॒ धना॑ भरते॒ अप्र॑तीतः ।
इ॒मे चि॑दस्य॒ ज्रय॑सो॒ नु दे॒वी इन्द्र॒स्यौज॑सो भि॒यसा॑ जिहाते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
को᳓ अस्य शु᳓ष्मं त᳓विषीं वरात
ए᳓को ध᳓ना भरते अ᳓प्रतीतः
इमे᳓ चिद् अस्य ज्र᳓यसो नु᳓ देवी᳓
इ᳓न्द्रस्यउ᳓जसो भिय᳓सा जिहाते
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
káḥ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śúṣmam ← śúṣma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
táviṣīm ← táviṣī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
varāte ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
ápratītaḥ ← ápratīta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bharate ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
dhánā ← dhána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
devī́ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
imé ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
jráyasaḥ ← jráyas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
nú ← nú (invariable)
bhiyásā ← bhiyás- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
jihāte ← √hā- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ójasaḥ ← ójas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
कः । अ॒स्य॒ । शुष्म॑म् । तवि॑षीम् । व॒रा॒ते॒ । एकः॑ । धना॑ । भ॒र॒ते॒ । अप्र॑तिऽइतः ।
इ॒मे । चि॒त् । अ॒स्य॒ । ज्रय॑सः । नु । दे॒वी इति॑ । इन्द्र॑स्य । ओज॑सः । भि॒यसा॑ । जि॒हा॒ते॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- ko ← kaḥ ← ka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- śuṣmaṃ ← śuṣmam ← śuṣma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- taviṣīṃ ← taviṣīm ← taviṣī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “strength; power.”
- varāta ← varāte ← vṛ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- eko ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- dhanā ← dhana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- bharate ← bhṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- apratītaḥ ← apratīta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “irresistible.”
- ime ← idam
- [noun], nominative, dual, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- jrayaso ← jrayasaḥ ← jrayas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “expanse; area.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- devī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- indrasyaujaso ← indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrasyaujaso ← ojasaḥ ← ojas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- bhiyasā ← bhiyas
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “fear.”
- jihāte ← hā
- [verb], plural, Present indikative
- “move over; yield; give way.”
सायण-भाष्यम्
अस्य इन्द्रस्य संबन्धिनीं शुष्मं शोषणीं तविषीं बलं कः वराते निवारयेत् ॥ शुष्मशब्दस्य स्त्रीलिङ्गविशेषणत्वेऽपि नियतलिङ्गत्वात् पुल्ँलिङ्गत्वमेव ॥ अप्रतीतः केनाप्यप्रतिगत इन्द्रः एकः असहाय एव धना धनानि शत्रूणां वसूनि भरते बिभर्ति हरते वा । देवी देव्यौ द्योतमाने इमे चित् एव द्यावापृथिव्यौ ज्रयसः वेगवतः अस्य इन्द्रस्य संबन्धिनः ओजसः बलादुद्भूतेन भियसा भयेन नु क्षिप्रं जिहाते गच्छतः । चलत इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Who may resist the withering might of that Indra; he, single and irresistible, carries off the riches (of the enemy); these two divine (beings, heaven and earth), proceed swiftly through fear of the strength of the quick-moving Indra.”
Jamison Brereton
Who can obstruct his tempestuousness, his power? Alone, unopposable, he bears away riches.
Even these two goddesses [=the two world-halves] now bend (away) from fear of his expansion, of Indra’s strength.
Griffith
Who may arrest his strength or cheek his vigour? Alone, resistless, he bears off all riches.
Even these Twain, these Goddesses, through terror of Indra’s might, retire from his dominion.
Geldner
Wer vermöchte seinen Ungestüm, seine Kraft aufzuhalten? Der Unwiderstehliche trägt allein die Kampfpreise davon. Selbst diese beiden Göttinnen, Himmel und Erde, weichen aus Furcht vor seinem Anlauf, vor Indra´s Stärke.
Grassmann
Wer ist’s, der seiner Wuth und Stärke trotze? er unbesiegt trägt fort allein die Beute; Vor seiner Grösse weichen selbst die beiden Göttinnen hier aus Furcht vor seiner Stärke.
Elizarenkova
Кто удержит его ярость, (его) силу?
Тот, кому нет равных, один уносит награды.
И вот даже эти две богини уступают
Место из страха перед силой Индры.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गातुरात्रेयः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् जनो ! (कः) कौन (अस्य) इसके (शुष्मम्) बल को और (तविषीम्) सेना को धारण करे और (इमे) ये (देवी) प्रकाशमान दो अग्नि (इन्द्रस्य) बिजुली के (ओजसः) बल के (भियसा) धारण से (नु) शीघ्र (जिहाते) चलते हैं, इन दोनों के मध्य में (एकः) एक तो (धना) धनों को (भरते) धारण करता है और दूसरा (अप्रतीतः) नहीं प्रत्यक्ष हुआ (अस्य) इसके (चित्) भी (ज्रयसः) वेगवान् का धारण करनेवाला वर्त्तमान है, वे ये दोनों सब को (वराते) स्वीकार को प्राप्त होवें, क्योंकि ये सब पदार्थ उन दोनों से धारण किये गये हैं ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो दो प्रकार का अग्नि-एक तो प्रसिद्ध सूर्य्य पृथ्वी में प्रसिद्धरूप और दूसरा गुप्त बिजुलीरूप ये ही दोनों सब जगत् को धारण करके चलाते हैं ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसः ! कोऽस्य शुष्मन्तविषीं धरेदिमे देवी इन्द्रस्यौजसो भियसा नु जिहाते। अनयोरेको धना भरतेऽपरोऽप्रतीतोऽस्य चिज्ज्रयसो धर्त्ता वर्त्तते ताविमौ सर्वं वराते [यतो हि] इमे सर्वे ताभ्यां धृताः सन्ति ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कः) (अस्य) (शुष्मम्) बलम् (तविषीम्) सेनाम् (वराते) वृणुयाताम् (एकः) (धना) धनानि (भरते) (अप्रतीतः) अप्रत्यक्षः (इमे) (चित्) (अस्य) (ज्रयसः) (नु) (देवी) देदीप्यमाने (इन्द्रस्य) विद्युतः (ओजसः) बलस्य (भियसा) धारणेन (जिहाते) गच्छतः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यो द्विविधोऽग्निरेकः प्रसिद्धः सूर्य्यभौमरूपो द्वितीयो गुप्तो विद्युद्रूप इमावेव सर्वं जगद्धृत्वा गमयतः ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जे दोन प्रकारचे अग्नी असतात त्यापैकी पृथ्वीवर एक प्रसिद्ध सूर्य असून दुसरा गुप्त विद्युतरूपाने असतो. ते दोन्ही सर्व जगाला धारण करून चालतात. ॥ ९ ॥
10 न्यस्मै देवी - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नि᳓ अस्मै देवी᳓ स्व᳓धितिर् जिहीत
इ᳓न्द्राय गातु᳓र् उशती᳓व येमे
सं᳓ य᳓द् ओ᳓जो युव᳓ते वि᳓श्वम् आभिर्
अ᳓नु स्वधा᳓व्ने क्षित᳓यो नमन्त
मूलम् ...{Loading}...
न्य॑स्मै दे॒वी स्वधि॑तिर्जिहीत॒ इन्द्रा॑य गा॒तुरु॑श॒तीव॑ येमे ।
सं यदोजो॑ यु॒वते॒ विश्व॑माभि॒रनु॑ स्व॒धाव्ने॑ क्षि॒तयो॑ नमन्त ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नि᳓ अस्मै देवी᳓ स्व᳓धितिर् जिहीत
इ᳓न्द्राय गातु᳓र् उशती᳓व येमे
सं᳓ य᳓द् ओ᳓जो युव᳓ते वि᳓श्वम् आभिर्
अ᳓नु स्वधा᳓व्ने क्षित᳓यो नमन्त
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
devī́ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
jihīte ← √hā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ní ← ní (invariable)
svádhitiḥ ← svádhiti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
gātúḥ ← gātú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
uśatī́ ← √vaś- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yeme ← √yam- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ābhiḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ójaḥ ← ójas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yuváte ← √yu- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ánu ← ánu (invariable)
kṣitáyaḥ ← kṣití- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
namanta ← √nam- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
svadhā́vne ← svadhā́van- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
नि । अ॒स्मै॒ । दे॒वी । स्वऽधि॑तिः । जि॒ही॒ते॒ । इन्द्रा॑य । गा॒तुः । उ॒श॒तीऽइ॑व । ये॒मे॒ ।
सम् । यत् । ओजः॑ । यु॒वते॑ । विश्व॑म् । आ॒भिः॒ । अनु॑ । स्व॒धाऽव्ने॑ । क्षि॒तयः॑ । न॒म॒न्त॒ ॥
Hellwig Grammar
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- devī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- svadhitir ← svadhitiḥ ← svadhiti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “ax; knife.”
- jihīta ← jihīte ← hā
- [verb], singular, Present indikative
- “move over; yield; give way.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- gātur ← gātuḥ ← gātu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “path; way.”
- uśatīva ← uśatī ← vaś
- [verb noun], nominative, singular
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- uśatīva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- yeme ← yam
- [verb], singular, Perfect indicative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ojo ← ojaḥ ← ojas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- yuvate ← yu
- [verb], singular, Present indikative
- “unite.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ābhir ← ābhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svadhāvne ← svadhāvan
- [noun], dative, singular, masculine
- kṣitayo ← kṣitayaḥ ← kṣiti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “floor; Earth; earth; pṛthivī; people; dwelling; battlefield; Earth; estate; colony; house.”
- namanta ← nam
- [verb], plural, Present injunctive
- “bow; bend; condescend; worship; bend; lower.”
सायण-भाष्यम्
स्वधितिः स्वधृतिः स्वेन धृता देवी द्योतमाना द्यौः अस्मै इन्द्राय नि जिहीते नीचत्वेन याति । गातुः भूमिः उशतीव कामयमाना योषिदिव इन्द्राय येमे आत्मानं नियच्छति । यथेष्टमात्मानं विनियोक्तुं योग्या भवतीत्यर्थः । यत् यदेन्द्रः विश्वं समस्तम् ओजः बलम् आभिः प्रजाभिः सं युवते संयोजयति । इन्द्रः स्वकीयं बलं सर्वासु प्रजासु निहितवानित्यर्थः । अनु आनुकूल्येन वर्तमानाः क्षितयः मनुष्याः । क्षितय इति मनुष्यनामैतत् । स्वधाव्ने बलवते इन्द्राय नमन्त संनमन्ति प्रह्वीभवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“The divine, self-sustaining (heaven) comes to him; the moving (earth), like a loving (wife), resigns herself to Indra; when he shares all his vigour with these (his people), then, in due succession, men offer reverence to the potent Indra.”
Jamison Brereton
The heavenly hatchet [/the goddess Autonomous Power] bends down to him; to Indra a way [/Gātu = poet’s name] yields itself, like an eager (wife).
When he joins his whole strength with them, the settled peoples incline themselves to the one of autonomous power.
Griffith
E’en the Celestial Axe bows down before him, and the Earth, lover-like, gives way to Indra.
As he imparts all vigour to these people, straightway the folk bend them to him the Godlike.
Geldner
Ihm beugt sich die Göttin Eigenkraft, dem Indra hat sich die freie Bahn zu eigen gegeben wie die verliebte Frau dem Manne. Wenn er sie seine ganze Stärke fühlen läßt, so unterwerfen sich die Völker dem Selbstherrlichen.
Grassmann
Ihm neigt sich nieder auch die Axt des Himmels, ihm gibt sich hin die Welt wie eine Buhle; Wenn alle Kraft er diesen Völkern mittheilt, dann mögen sie sich dem gewalt’gen neigen.
Elizarenkova
Перед ним склонилась богиня Своевластие,
Дорога, выводящая на простор, отдалась Индре, как любящая (жена – мужу),
Когда он испытывает на них всю (свою) силу,
Своевластному покоряются народы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गातुरात्रेयः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वद्विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (युवते) युवावस्था को प्राप्त हुई (स्वधितिः) वज्र के सदृश (देवी) विदुषी तुम (अस्मै) इस (इन्द्राय) ऐश्वर्य्य के लिये यह दो स्त्रियाँ (गातुः) भूमि और (उशतीव) कामना करती हुई स्त्री के समान (यत्) जैसे (ओजः) वीर्य को उत्तम प्रकार ग्रहण करके (सम्, नि, येमे) अच्छे प्रकार नियम में रखती और (आभिः) इन क्रियाओं से (स्वधाव्ने) धन को धारण करनेवाले के लिये (विश्वम्) समस्त व्यवहार को (अनु, जिहीते) अनुकूल चलाती हैं तथा जैसे (क्षितयः) मनुष्य (नमन्त) नम्र होते हैं, वैसे आप होइये ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे बह्मचर्य्य को धारण को हुई ब्रह्मचारिणी कन्या पूर्ण चौबीस वर्ष की अवस्था से युक्त हुई पति की कामना करती हुई गुण, कर्म्म और स्वभाव के सदृश और प्रिय स्वामी का ग्रहण करती है, वैसे ही बिजुली आदि रूप अग्नि सम्पूर्ण संसार को धारण करता है और जैसे गुणवान् जनों को मनुष्य नमते हैं, वैसे ही उत्तम लक्षणों से युक्त स्त्री-पुरुषों को सम्पूर्ण जन नमते हैं ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे युवते ! स्वधितिरिव देवी त्वमस्मा इन्द्राय गातुरिवोशतीव इमे यदोजः सङ्गृह्य सन्नि येमे। आभिः स्वधाव्ने विश्वमनु जिहीते यथा वा क्षितयो नमन्त तथा त्वं भव ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नि) (अस्मै) (देवी) (स्वधितिः) वज्र इव (जिहीते) गमयेते (इन्द्राय) ऐश्वर्य्याय (गातुः) भूमिः (उशतीव) कामयमाना स्त्रीव (येमे) (सम्) (यत्) यथा (ओजः) वीर्य्यम् (युवते) प्राप्तयुवावस्थे (विश्वम्) सर्वम् (आभिः) क्रियाभिः (अनु) (स्वधाव्ने) यः स्वं दधाति तस्मै (क्षितयः) मनुष्याः (नमन्त) नमन्ति ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा कृतब्रह्मचर्य्या ब्रह्मचारिणी पूर्णचतुर्विंशतिवर्षा पतिं कामयमाना सदृशं हृद्यं स्वामिनं गृह्णाति तथैव विद्युदादिरूपोऽग्निः सर्वं विश्वं धरति यथा गुणवतो जनान् मनुष्या नमन्ति तथैव सुलक्षणौ स्त्रीपुरुषौ सर्वे जना नमन्ति ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जशी ब्रह्मचर्य धारण करणारी ब्रह्मणचारिणी कन्या पूर्ण चोवीस वर्षांची झाल्यावर पतीची कामना करून गुण, कर्म स्वभावानुसार प्रिय पती निवडते. तसेच विद्युतरूपी अग्नी संपूर्ण जग धारण करतो व जसे गुणवान लोकांसमोर माणसे नम्र होतात तसेच उत्तम लक्षणांनी युक्त स्त्री-पुरुषांसमोर संपूर्ण लोक नम्र होतात. ॥ १० ॥
11 एकं नु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए᳓कं नु᳓ त्वा स᳓त्पतिम् पा᳓ञ्चजन्यं
जातं᳓ शृणोमि यश᳓सं ज᳓नेषु
त᳓म् मे जगृभ्र आश᳓सो न᳓विष्ठं
दोषा᳓ व᳓स्तोर् ह᳓वमानास इ᳓न्द्रम्
मूलम् ...{Loading}...
एकं॒ नु त्वा॒ सत्प॑तिं॒ पाञ्च॑जन्यं जा॒तं शृ॑णोमि य॒शसं॒ जने॑षु ।
तं मे॑ जगृभ्र आ॒शसो॒ नवि॑ष्ठं दो॒षा वस्तो॒र्हव॑मानास॒ इन्द्र॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ए᳓कं नु᳓ त्वा स᳓त्पतिम् पा᳓ञ्चजन्यं
जातं᳓ शृणोमि यश᳓सं ज᳓नेषु
त᳓म् मे जगृभ्र आश᳓सो न᳓विष्ठं
दोषा᳓ व᳓स्तोर् ह᳓वमानास इ᳓न्द्रम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ékam ← éka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nú ← nú (invariable)
pā́ñcajanyam ← pā́ñcajanya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sátpatim ← sátpati- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
jáneṣu ← jána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
jātám ← √janⁱ- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
śr̥ṇomi ← √śru- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yaśásam ← yaśás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
āśásaḥ ← āśás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
jagr̥bhre ← √gr̥bhⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
náviṣṭham ← náviṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
doṣā́ ← doṣā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
hávamānāsaḥ ← √hū- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vástoḥ ← vástu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
एक॑म् । नु । त्वा॒ । सत्ऽप॑तिम् । पाञ्च॑ऽजन्यम् । जा॒तम् । शृ॒णो॒मि॒ । य॒शस॑म् । जने॑षु ।
तम् । मे॒ । ज॒गृ॒भ्रे॒ । आ॒ऽशसः॑ । नवि॑ष्ठम् । दो॒षा । वस्तोः॑ । हव॑मानासः । इन्द्र॑म् ॥
Hellwig Grammar
- ekaṃ ← ekam ← eka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- satpatim ← sat
- [noun]
- “good; good; real; existent; virtuous; sat [prefix]; real.”
- satpatim ← patim ← pati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- pāñcajanyaṃ ← pāñcajanyam ← pāñcajanya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “worldwide.”
- jātaṃ ← jātam ← jan
- [verb noun], accusative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- śṛṇomi ← śru
- [verb], singular, Present indikative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- yaśasaṃ ← yaśasam ← yaśas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “esteemed; celebrated; glorious; honorable.”
- janeṣu ← jana
- [noun], locative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- jagṛbhra ← jagṛbhre ← grah
- [verb], plural, Perfect indicative
- “take; grasp; take out; extract; perceive; pick; assume; include; accept; understand; use; learn; possess; keep; choose; accept; afflict; suck; paralyze; mention; mistake; eat; wear; embrace; fill into; capture; eclipse; get; collect; hand down; marry; heed; touch.”
- āśaso ← āśasaḥ ← āśas
- [noun], nominative, plural, feminine
- naviṣṭhaṃ ← naviṣṭham ← naviṣṭha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “late(a).”
- doṣā
- [adverb]
- “in the evening.”
- vastor ← vastoḥ ← vastu
- [noun], genitive, singular, feminine
- “dawn.”
- havamānāsa ← havamānāsaḥ ← hvā
- [verb noun], nominative, plural
- “raise; call on; call; summon.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वा त्वाम् एकं नु मुख्यमेव जनेषु सर्वेषु मनुष्येषु मध्येऽहं मन्त्रद्रष्टा शृणोमि ऋषिमुख्येभ्यः । कीदृशम् । सत्पतिं सतां पालकं पाञ्चजन्यं पञ्चजनेभ्यो मनुष्येभ्यो हितं जातम् उत्पन्नं यशसं यशोयुक्तम् । दोषा क्षपायां वस्तोः वासरे च हवमानासः स्तुवन्तः आशसः कामानां शंसमानाः मे मदीया: प्रजाः नविष्ठम् अतिशयेन स्तुत्यं तम् इन्द्रं जगृभ्रे गृह्णन्तु स्वीकुर्वन्तु ॥
Wilson
English translation:
“Verily I hear you as chief among men, the protector of the good, friendly to the five classes of beings, the begotten, the renowned; may my (progeny), representing (their wishes), and uttering, his praises night and day, propitiates the glorified Indra.”
Jamison Brereton
I hear of you as born the sole master of settlements, belonging to the five peoples, glorious among the peoples,
(while) my hopes have grabbed (always) for the newest Indra, calling on him (every) evening and dawn.
Griffith
I hear that thou wast born sole Lord of heroes of the Five Races, famed among the people.
As such my wishes have most lately grasped him, invoking Indra both at eve and morning.
Geldner
Ich höre, daß du allein als der rechtmäßige Herr über die fünf Völker geboren bist, geehrt unter den Völkern. Ihn haben meine Wünsche aufs neue festgehalten, die abends und morgens nach Indra rufen.
Grassmann
Dich rühmt bei Menschen als den einz’gen Herrn man der fünf Geschlechter, den in Glanz gebornen, Drum fassen dich aufs neuste meine Wünsche; den Indra rufen abends wir und morgens.
Elizarenkova
Вот слышу я, что ты родился как единственный
Благой повелитель пяти народов, покрытый славой среди народов.
Снова захватили его мои желания,
Вечером (и) утром призывающие Индру.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गातुरात्रेयः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! किया है अड़तालीस वर्ष ब्रह्मचर्य्य जिसने ऐसे (एकम्) द्वितीय सहाय से रहित (सत्पतिम्) श्रेष्ठों के पालन करनेवाले (पाञ्चजन्यम्) प्राण आदि पाँच पवन बलवान् जिसके उसके पुत्र और (जनेषु) मनुष्यों में (जातम्) प्रसिद्ध और (यशसम्) यशस्वी (त्वा) आपको (शृणोमि) सुनती हूँ (तम्) उन (इन्द्रम्) अत्यन्त ऐश्वर्य्ययुक्त (नविष्ठम्) अत्यन्त नवीन (मे) मेरे स्वामी की (हवमानासः) ग्रहण करने की इच्छा करते और (आशसः) मनोरथ की इच्छा करते हुए जन (दोषा) रात्रियों और (वस्तोः) दिन का (नु) शीघ्र (जगृभ्रे) ग्रहण करें ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ब्रह्मचर्य्य को वेदोक्त समयानुसार धारण किये हुई कन्या प्रसिद्ध जिसका यश ऐसे श्रेष्ठ पुरुष, उत्तम स्वभाववाले और उत्तम गुण और रूप से युक्त, प्रीति करनेवाले स्वामी के अर्थात् पति के ग्रहण करने की इच्छा करे, वैसे ही ब्रह्मचारी भी अपने सदृश ही जो ब्रह्मचारिणी स्त्री उसका ग्रहण करे ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसः ! कृताष्टाचत्वारिंशद् ब्रह्मचर्य्यमेकं सत्पतिं पाञ्चजन्यं जनेषु जातं यशसं त्वा त्वां शृणोमि तमिन्द्रं नविष्ठं मे स्वामिनं हवमानास आशसो जना दोषा वस्तोर्नु जगृभ्रे ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एकम्) असहायम् (नु) सद्यः (त्वा) त्वाम् (सत्पतिम्) सतां पालकम् (पाञ्चजन्यम्) पञ्चजनाः प्राणा बलवन्तो यस्य तदपत्यम् (जातम्) प्रसिद्धम् (शृणोमि) (यशसम्) यशस्विनम् (जनेषु) (तम्) (मे) मम (जगृभ्रे) गृह्णन्तु (आशसः) काममिच्छन्तः (नविष्ठम्) अतिशयेन नवम् (दोषा) रात्रीः (वस्तोः) दिनम् (हवमानासः) आदातुमिच्छन्तः (इन्द्रम्) परमैश्वर्य्यम् ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ब्रह्मचारिणी प्रसिद्धकीर्तिं सत्पुरुषं सुशीलं शुभगुणरूपसमन्वितं प्रीतिमन्तं पतिं ग्रहीतुमिच्छेत्तथैव ब्रह्मचार्य्यपि स्वसदृशीमेव ब्रह्मचारिणीं स्त्रियं गृह्णीयात् ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ब्रह्मचर्य पालन करणाऱ्या कन्येने कीर्तिमान, श्रेष्ठ, उत्तम स्वभाव, गुण व रूप असलेल्या, प्रेम करणाऱ्या पतीचा स्वीकार करण्याची इच्छा धरावी तसेच ब्रह्मचाऱ्यानेही आपल्यासारख्याच ब्रह्मचारिणी स्त्रीचे ग्रहण करावे. ॥ ११ ॥
12 एवा हि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एवा᳓ हि᳓ त्वा᳓म् ऋतुथा᳓ यात᳓यन्तम्
मघा᳓ वि᳓प्रेभ्यो द᳓दतं शृणो᳓मि
किं᳓ ते ब्रह्मा᳓णो गृहते स᳓खायो
ये᳓ तुवाया᳓ निदधुः᳓ का᳓मम् इन्द्र
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वा हि त्वामृ॑तु॒था या॒तय॑न्तं म॒घा विप्रे॑भ्यो॒ दद॑तं शृ॒णोमि॑ ।
किं ते॑ ब्र॒ह्माणो॑ गृहते॒ सखा॑यो॒ ये त्वा॒या नि॑द॒धुः काम॑मिन्द्र ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गातुरात्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एवा᳓ हि᳓ त्वा᳓म् ऋतुथा᳓ यात᳓यन्तम्
मघा᳓ वि᳓प्रेभ्यो द᳓दतं शृणो᳓मि
किं᳓ ते ब्रह्मा᳓णो गृहते स᳓खायो
ये᳓ तुवाया᳓ निदधुः᳓ का᳓मम् इन्द्र
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
evá ← evá (invariable)
hí ← hí (invariable)
r̥tuthā́ ← r̥tuthā́ (invariable)
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yātáyantam ← √yat- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
dádatam ← √dā- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
maghā́ ← maghá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
śr̥ṇómi ← √śru- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
víprebhyaḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
brahmā́ṇaḥ ← brahmán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
gr̥hate ← √gr̥h- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
kím ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sákhāyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kā́mam ← kā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nidadhúḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
tvāyā́ ← tvám (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
पद-पाठः
ए॒व । हि । त्वाम् । ऋ॒तु॒ऽथा । या॒तय॑न्तम् । म॒घा । विप्रे॑भ्यः । दद॑तम् । शृ॒णोमि॑ ।
किम् । ते॒ । ब्र॒ह्माणः॑ । गृ॒ह॒ते॒ । सखा॑यः । ये । त्वा॒ऽया । नि॒ऽद॒धुः । काम॑म् । इ॒न्द्र॒ ॥
Hellwig Grammar
- evā ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- ṛtuthā
- [adverb]
- “seasonably.”
- yātayantam ← yātay ← √yat
- [verb noun], accusative, singular
- “endeavor; settle.”
- maghā ← magha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “gift; wealth; reward; wages; reward.”
- viprebhyo ← viprebhyaḥ ← vipra
- [noun], dative, plural, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- dadataṃ ← dadatam ← dā
- [verb noun], accusative, singular
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- śṛṇomi ← śru
- [verb], singular, Present indikative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- kiṃ ← kim
- [adverb]
- “why; ka [pronoun]; if; how.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- brahmāṇo ← brahmāṇaḥ ← brahman
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahma; Brahmin; dhak; Brahman; brahman [word]; Brahman; Brahmin; Brahmapurāṇa; Vishnu; Brihaspati.”
- gṛhate ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- sakhāyo ← sakhāyaḥ ← sakhi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tvāyā
- [adverb]
- nidadhuḥ ← nidhā ← √dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; fill into; stow; insert; ignite; insert; add; put on; establish; keep down.”
- kāmam ← kāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
सायण-भाष्यम्
एव एवमुक्तप्रकारेण हि ऋतुथा कालेकाले यातयन्त जन्तून् प्रेरयन्तं हे इन्द्र त्वां विप्रेभ्यः स्तोतृभ्यः मघा मघानि धनानि ददतं यच्छन्तं शृणोमि निशामयामि । एतन्मृषैव प्रतिभाति । हे इन्द्र त्वाया त्वयि ये स्तोतारः कामं स्वकीयाभिलाषं निदधुः न्यक्षिपन् ब्रह्माणः बृहन्तः ते त्वदीयाः सखायः स्तोतारः किं गृहते त्वत्तः किं गृह्णते । ऋषिः स्वकीयाभिलाषप्राप्तिविलम्बनादेवमुक्तवानित्यर्थः ॥ ॥ ३३ ॥ ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“I hear of you influencing (creatures) according to the season, and giving riches to the pious; but what do your devoted friends (obtain), who have entrusted their desires, Indra, to you.”
Jamison Brereton
For thus I hear of you as arranging the bounties in the proper season and as giving them to inspired poets.
Do the formulators, your comrades, complain, who have deposited
their desire with you, Indra?
Griffith
So, too, I hear of thee as in due season urging to action and enriching singers.
What have thy friends received from thee, the Brahmans who, faithful, rest their hopes on thee, O Indra?
Geldner
Denn also höre ich, daß du pünktlich vergiltst, indem du den Redekundigen Geschenke gibst. Sollen deine Hohenpriester, die Freunde betteln, die auf dich, Indra, ihren Wunsch gesetzt haben?
Grassmann
Denn so auch rühmt man dich, als den, der darreicht zu rechter Zeit und Schätze gibt den Sängern; Was nimmst du sonst die Beter zu Genossen, die dir zu Lieb’ Begierde zähmen, Indra?
Elizarenkova
Также ведь слышу я, что ты вовремя награждаешь,
Щедро делая подарки вдохновенным.
Должны ли выпрашивать брахманы, твои друзья,
Связавшие с тобой (свое) желание, о Индра?
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गातुरात्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वद्विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) परमैश्वर्य्ययुक्त ! विद्या और ऐश्वर्य्य से युक्त पति की कामना करती हुई मैं (हि) निश्चय से (विप्रेभ्यः) बुद्धिमान् जनों के लिये (मघा) धनों को (ददतम्) देते और (ऋतुथा) ऋतु-ऋतु के मध्य में (यातयन्तम्) सन्तान के लिये प्रयत्न करते हुए (त्वाम्) आप को (एवा) ही (शृणोमि) सुनती हैं और (ते) आपके (ये) जो (ब्रह्माणः) चार वेद के जाननेवाले (सखायः) मित्र वे (त्वाया) आप में (किम्) क्या (गृहते) ग्रहण करते और किस (कामम्) मनोरथ को (निदधुः) धारण करते हैं ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - स्त्री, ऋतु-ऋतु के मध्य में जाने की कामनावाला है वीर्य्य जिसका ऐसे ऊर्ध्वरेता वीर्य्य को वृथा न छोड़नेवाले, ब्रह्मचर्य्य को धारण किये हुए, उत्तम स्वभाववाले और विद्यायुक्त उत्तम यशवाले जन को पतिपने के लिये स्वीकार करे, उसके साथ यथावत् वर्त्ताव करके, पूर्ण मनोरथ करनेवाली और सौभाग्य से युक्त होवे ॥१२॥ इस सूक्त में इन्द्र और विद्वान् के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह बत्तीसवाँ सूक्त और तेतीसवाँ वर्ग, चौथे अष्टक में प्रथम अध्याय और पञ्चम मण्डल में द्वितीय अनुवाक समाप्त हुआ ॥ इस अध्याय में अग्नि विद्वान् और इन्द्रादिकों के गुणों का वर्णन होने से इस अध्याय में कहे हुए अर्थों की पहिले अध्यायों में कहे हुए अर्थों के साथ सङ्गति है, ऐसा जानना चाहिये ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! विद्यैश्वर्ययुक्त पतिकामाहं हि विप्रेभ्यो मघा ददतमृतुथा यातयन्तं त्वामेवा शृणोमि ते तव ये ब्रह्माणः सखायस्ते त्वाया किं गृहते कं कामं निदधुः ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एवा) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (हि) (त्वाम्) (ऋतुथा) ऋतोर्ऋतोर्मध्ये (यातयन्तम्) सन्तानाय प्रयतन्तम् (मघा) मघानि धनानि (विप्रेभ्यः) मेधाविभ्यः (ददतम्) (शृणोमि) (किम्) (ते) तव (ब्रह्माणः) चतुर्वेदविदः (गृहते) गृह्णन्ति (सखायः) सुहृदः (ये) (त्वाया) त्वयि। अत्र विभक्तेः सुपां सुलुगिति याजादेशः। (निदधुः) निदधति (कामम्) (इन्द्र) परमैश्वर्य्ययुक्त ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - स्त्री ऋतुगामिकाममूर्द्ध्वरेतसं सुशीलं विद्वांसं प्रसिद्धकीर्त्तिं जनं पतित्वाय गृह्णीयात् तेन सह यथावद्वर्त्तित्वाऽलंकामा सौभाग्याढ्या भवेदिति ॥१२॥ अत्रेन्द्रविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति द्वात्रिंशत्तमं सूक्तं त्रयस्त्रिंशो वर्गश्चतुर्थाष्टके प्रथमोऽध्यायः पञ्चमे मण्डले द्वितीयोऽनुवाकश्च समाप्तः ॥ अस्मिन्नध्यायेऽग्निविद्वदिन्द्रादिगुणवर्णनादेतदध्यायोक्तार्थानां पूर्वाऽध्यायोक्तार्थैः सह सङ्गतिरस्तीति वेद्यम् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो ऋतुगामी, ऊर्ध्वरेता, सुशील, विद्वान, प्रसिद्ध कीर्तिमान पुरुष असेल त्याचा स्त्रीने पती म्हणून स्वीकार करावा. त्याच्याबरोबर यथायोग्य वागून पूर्ण मनोरथयुक्त व सौभाग्ययुक्त व्हावे. ॥ १२ ॥