सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
त्र्यर्यमा इति पञ्चदशर्चं पञ्चदशं सूक्तम् । अत्रानुक्रमणिका- त्र्यर्यमा पञ्चोना गौरिवीतिः शाक्त्य ऐन्द्रमुशना यदौशनसो वा पादः इति । शक्तिगोत्रोत्पन्नो गौरिवीतिर्नाम ऋषिः । अनुक्तत्वात् त्रिष्टुप् । इन्द्रो देवता मण्डलादिपरिभाषया निवृत्तत्वात् । ’ उशना यत्सहस्यैः ’ इति पादः औशनस ऐन्द्रो वा । आभिप्लविके तृतीयेऽहनि मरुत्वतीये एतन्निविद्धानम् । सूत्रितं च-’ तृतीयस्य त्र्यर्यमा यो जात एवेति मध्यंदिनः ’ ( आश्व. श्रौ. ७.७) इति ।।
Jamison Brereton
29 (383)
Indra
Gaurivīti Śāktya
15 verses: triṣṭubh
This hymn consists primarily of a recital of Indra’s great deeds, with special atten tion to the Vr̥tra saga and the Maruts’ role in it (vss. 1–4, 6–9). Interspersed are verses devoted to two much less understood myths, Indra’s conflict with the Sun in an apparent chariot race (vss. 5, 9–10) and his journey with Kutsa to Uśanā’s house and the defeat of Śuṣṇa (vs. 9), myths that often appear together and show narrative connections. There are as well brief mentions of other exploits of Indra, including the Vala myth (vs. 12). The story of the Sun’s chariot and the Kutsa/Uśanā complex are particular preoccupations of the Indra hymns of Maṇḍala V, although the refer ences to them (Sun’s chariot V.31.11, Kutsa/Uśanā V.31.7–10) do not help to clarify the details as much as we would like.
The poet several times (vss. 1, 3, 7) mentions Manu, the first Ārya man and sac rificer, in connection with the mythic past. This emphasis on Manu, the theoretical ancestor of the current sacrificers, is presumably meant to associate those current sacrificers with the participants and supporters of Indra in his previous deeds, in order to gain a portion of reflected glory. As often, the hymn sometimes narrates the myths as if in present time (see esp. vss. 1, 6, 12, all three using the same verb “they chant” [árcanti]). This again is a strategy serving the same purpose, here by specifically identifying the present singers with both the Maruts and the Aṅgirases.
The hymn is also structured by recurrent soma-drinking phrases, each slightly different, almost always in the second half of an even pāda (see 2b, 3b, 3d, 5b, 7d, 8b, 11d), a pattern that provides a sort of rhythmic theme-and-variations.
It ends with three verses (13–15) in which the poet refers globally to the amaz ing range of Indra’s deeds past and future, and in the final verse offers him his own well-crafted poems. Only one word in this verse, vasūyúḥ “seeking goods,” out of the whole hymn, hints that the poet would like something in return.
Jamison Brereton Notes
Indra As noted in the published introduction, the hymn is punctuated by expressions of somadrinking, each slightly different and generally found in the 2nd half of an even pāda: 2b … papivā́ṃsaṃ sutásya 3b … sómasya súṣutasya peyāḥ 3d … papivā́m índro asya [rhyming with 2b] 5b … somapéyam [cf. 3b] [7d sutám pibat … sómam] 8b … somyā́pā́ḥ 11d … ápibaḥ sómam asya
01 त्र्यर्यमा मनुषो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्र्य॑र्य॒मा मनु॑षो दे॒वता॑ता॒ त्री रो॑च॒ना दि॒व्या धा॑रयन्त ।
अर्च॑न्ति त्वा म॒रुतः॑ पू॒तद॑क्षा॒स्त्वमे॑षा॒मृषि॑रिन्द्रासि॒ धीरः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्र्य॑र्य॒मा मनु॑षो दे॒वता॑ता॒ त्री रो॑च॒ना दि॒व्या धा॑रयन्त ।
अर्च॑न्ति त्वा म॒रुतः॑ पू॒तद॑क्षा॒स्त्वमे॑षा॒मृषि॑रिन्द्रासि॒ धीरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त्रि꣡ अर्यमा꣡ म꣡नुषो देव꣡ताता
त्री꣡ रोचना꣡ दिविया꣡ धारयन्त
अ꣡र्चन्ति त्वा मरु꣡तः पूत꣡दक्षास्
तुव꣡म् एषाम् ऋ꣡षिर् इन्द्रासि धी꣡रः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devátātā ← devátāt- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
mánuṣaḥ ← mánus- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
trī́ ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
dhārayanta ← √dhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
divyā́ ← divyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
rocanā́ ← rocaná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
trī́ ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
árcanti ← √r̥c- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pūtádakṣāḥ ← pūtádakṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhī́raḥ ← dhī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ŕ̥ṣiḥ ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
पद-पाठः
त्री । अ॒र्य॒मा । मनु॑षः । दे॒वऽता॑ता । त्री । रो॒च॒ना । दि॒व्या । धा॒र॒य॒न्त॒ ।
अर्च॑न्ति । त्वा॒ । म॒रुतः॑ । पू॒तऽद॑क्षाः । त्वम् । ए॒षा॒म् । ऋषिः॑ । इ॒न्द्र॒ । अ॒सि॒ । धीरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- try ← trī ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- manuṣo ← manuṣaḥ ← manus
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Manu; man.”
- devatātā ← devatāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “deity; Deva.”
- trī ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- rocanā ← rocana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “light; celestial sphere.”
- divyā ← divya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- dhārayanta ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- arcanti ← arc
- [verb], plural, Present indikative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- pūtadakṣās ← pūta ← pū
- [verb noun]
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- pūtadakṣās ← dakṣāḥ ← dakṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Dakṣa; ability; cock; fitness; will; purpose; disposition; cock.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ṛṣir ← ṛṣiḥ ← ṛṣi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- indrāsi ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrāsi ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- dhīraḥ ← dhīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “expert; wise; intelligent; versed; adept.”
सायण-भाष्यम्
मनुषोमनोःसम्बन्धिनिदेवताता देवतातौ यज्ञे त्री त्रीणि अर्यमा अर्यमाणि यानितेजांसि सन्ति तथा त्री त्रीणि रोचना रोचनानि वाय्वग्निसूर्यात्मकानि दिव्या दिव्यान्यन्तरिक्षेभवानि तानि तेजांसि धारयन्त मरुतोधारयन्ति पूतदक्षाः शुद्धबलामरुतः त्वा त्वां अर्चन्ति स्तुवन्ति हेइन्द्र धीरः धीमांस्त्वं एषाम्मरुतांऋषिरसि द्रष्टाभवसि ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“In the adoration of the gods by Manu there are three effulgences, and they, (the Maruts), uphold three luminaries in heaven; the Maruts of pure energy worship you, for you, Indra, are their intelligent ṛṣi”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Three luminaries: the sun, the wind, and fire; the same trio may be intended by the earlier phrase tryaryamā trīṇi aryamāṇi tejāṃsi
Jamison Brereton
They uphold the three customs [=rituals of the soma-pressing day] at Manu’s attendance on the gods and the three heavenly realms of light. The Maruts of refined skill chant to you. You are their wise seer, Indra.
Jamison Brereton Notes
I follow Brereton (Ādityas, 165-66), who in turn followed Thieme (Mitra and Aryaman, 78-77), in taking aryamā́not as nom. sg. masc. (as it is normally and as taken by the standard tr.), but as acc. pl. neut. construed with trī́(like trī́rocanā́in the next pāda). Against Thieme’s “three hospitalities,” Brereton plausibly suggests that in this context the three aryamā́must refer to “what governs the ritual,” perhaps the three soma-pressings or the three fires.
Pāda-initial trī́, found here in a and b, recurs in 7c, 8a, b (also non-initial in 7b).
In c pūtá-dakṣa- (/pūtá-dakṣas-) is ordinarily Ādityan vocabulary (though used of the Maruts also in VIII.94.7, 10). Geldner (/Witzel Gotō) supply the Ādityas as the subj. of dhārayanta in b and of course take Aryaman as the subject of pāda a. By contrast, I think the Maruts are subjects of all three pādas – but they are identified with the Ādityas throughout, as the use of pūtádakṣa-, ordinarily a qualifier of the Ādityas, makes clear.
Griffith
MAN’S worship of the Gods hath three great lustres, and three celestial lights have they established
The Maruts gifted with pure strength adore thee, for thou, O Indra, art their sapient Rsi.
Geldner
Aryaman erhält die drei Sitze bei dem Gottesdienst des Menschen, die Aditya´serhalten die drei himmlischen Lichträume. Dich preisen die Marut von lauterem Wollen; du, Indra, bist ihr weiser Rishi.
Grassmann
Drei Himmelsräume schufen die Aditja’s, gekräftigt durch den Gottesdienst des Menschen, Die Maruts preisen dich, die reingesinnten, du Indra bist ihr kunstverständ’ger Barde.
Elizarenkova
Три (жертвенных места охраняет) Арьяман при почитании богов человеком.
Три светлых небесных пространства охраняют (Адитьи).
Воспевают тебя Маруты, чистые помыслами.
Ты, о Индра, – их мудрый риши.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वावारात्रेयी
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पन्द्रह ऋचावाले उनतीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में इन्द्रपदवाच्य राजगुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) अत्यन्त ऐश्वर्य से युक्त करनेवाले राजन् ! जो (मनुषः) मनुष्य (देवताता) विद्वानों से करने योग्य व्यवहार में (दिव्या) श्रेष्ठ (त्री) तीन (रोचना) प्रकाशकों को (धारयन्त) धारण करते हैं (अर्यमा) व्यवस्थापक अर्थात् किसी कार्य्य को रीति से संयुक्त करनेवाला (त्री) तीन सुखों को धारण करता है और जो (पूतदक्षाः) पवित्र बल से संयुक्त करनेवाला (त्री) तीन सुखों को धारण करता है और जो (पूतदक्षाः) पवित्र बलवाले (मरुतः) मनुष्य (त्वा) आपका (अर्चन्ति) सत्कार करते हैं (एषाम्) इनके (त्वम्) आप (ऋषिः) मन्त्र और अर्थों के जाननेवाले (धीरः) धीर (असि) हो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो तीन कर्म्म, उपासना और ज्ञान को धारण करके पवित्र होते हैं, वे ही बलवान् होकर सत्कृत होते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र राजन् ! ये मनुषो देवताता दिव्या त्री रोचना धारयन्ताऽर्यमा त्री सुखानि धरति ये पूतदक्षा मरुतस्त्वार्चन्त्येषां त्वमृषिर्धीरोऽसि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेन्द्रपदवाच्यराजगुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्री) त्रीणि (अर्यमा) व्यवस्थापकः (मनुषः) मनुष्याः (देवताता) विद्वत्कर्त्तव्ये व्यवहारे (त्री) त्रीणि (रोचना) प्रकाशकानि (दिव्या) दिव्यानि (धारयन्त) (अर्चन्ति) सत्कुर्वन्ति (त्वा) त्वाम् (मरुतः) मनुष्याः (पूतदक्षाः) पवित्रबलाः (त्वम्) (एषाम्) (ऋषिः) मन्त्रार्थवेत्ता (इन्द्र) परमैश्वर्य्ययोजक (असि) (धीरः) ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये त्रीणि कर्मोपासनाज्ञानानि धृत्वा पवित्रा जायन्ते त एव बलवतो भूत्वा सत्कृता भवन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात इंद्र व विद्वानांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे ज्ञान, कर्म, उपासना करून पवित्र बनतात ते बलवान होतात व सत्कार करण्यायोग्य असतात. ॥ १ ॥
02 अनु यदीम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अनु॒ यदीं॑ म॒रुतो॑ मन्दसा॒नमार्च॒न्निन्द्रं॑ पपि॒वांसं॑ सु॒तस्य॑ ।
आद॑त्त॒ वज्र॑म॒भि यदहिं॒ हन्न॒पो य॒ह्वीर॑सृज॒त्सर्त॒वा उ॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अनु॒ यदीं॑ म॒रुतो॑ मन्दसा॒नमार्च॒न्निन्द्रं॑ पपि॒वांसं॑ सु॒तस्य॑ ।
आद॑त्त॒ वज्र॑म॒भि यदहिं॒ हन्न॒पो य॒ह्वीर॑सृज॒त्सर्त॒वा उ॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡नु य꣡द् ईम् मरु꣡तो मन्दसान꣡म्
आ꣡र्चन्न् इ꣡न्द्रम् पपिवां꣡सं सुत꣡स्य
आ꣡दत्त व꣡ज्रम् अभि꣡ य꣡द् अ꣡हिं ह꣡न्न्
अपो꣡ यह्वी꣡र् असृजत् स꣡र्तवा꣡ उ
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánu ← ánu (invariable)
{}
īm ← īm (invariable)
{}
mandasānám ← mandasāná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́rcan ← √r̥c- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
papivā́ṁsam ← √pā- 2 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
abhí ← abhí (invariable)
{}
adatta ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hán ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
asr̥jat ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
sártavaí ← √sr̥- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
yahvī́ḥ ← yahvī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
अनु॑ । यत् । ई॒म् । म॒रुतः॑ । म॒न्द॒सा॒नम् । आर्च॑न् । इन्द्र॑म् । प॒पि॒ऽवांस॑म् । सु॒तस्य॑ ।
आ । अ॒द॒त्त॒ । वज्र॑म् । अ॒भि । यत् । अहि॑म् । हन् । अ॒पः । य॒ह्वीः । अ॒सृ॒ज॒त् । सर्त॒वै । ऊं॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- īm ← īṃ
- [adverb]
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- mandasānam ← mand
- [verb noun], accusative, singular
- “rejoice; exhilarate.”
- ārcann ← ārcan ← arc
- [verb], plural, Imperfect
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- papivāṃsaṃ ← papivāṃsam ← pā
- [verb noun], accusative, singular
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- ādatta ← ādā ← √dā
- [verb], singular, Imperfect
- “take; take away; take out; pick; extract; drink; grasp; put; collect; accept; get; choose; remove; steal; bring; press out; impound; keep; eat; use; distill.”
- vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ahiṃ ← ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- hann ← han
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- apo ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- yahvīr ← yahvīḥ ← yahva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “youngest; youthful; active.”
- asṛjat ← sṛj
- [verb], singular, Imperfect
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- sartavā ← sartavai ← sṛ
- [verb noun]
- “sṛ; liquefy; run; spread; stretch out.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
सायण-भाष्यम्
यद्यदामरुतः मन्दसानं तृप्यन्तं सुतस्याभिषुतंसोमं पपिवांसं पीतवन्तं ईमेनमिन्द्रं अन्वार्चन् अन्वस्तुवन् तदेन्द्रः वज्रमादत्त आददौ ततोयद्यदाअहिंवृत्रंअहिहन् अभ्यहन् अभिहतवान् तदायह्वीर्महतीरपः वृत्रेणनिरुद्धान्युदकानि सर्तवैस्वैरत्वेनसर्तुङ्गन्तुंअसृजत् निरोधाच्चामुञ्चत् ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“When the Maruts worship Indra, exulting and drinking of the effused libation, he grasps the thunderbolt wherewith he destroys Ahi, and sets the abundant waters free to flow.”
Jamison Brereton
When the Maruts chanted to him after he became exhilarated, to Indra who had drunk of the pressed soma,
he took up the mace. When he (had) smashed the serpent, he released the exuberant waters to flow.
Jamison Brereton Notes
Geldner (/Witzel Gotō) take abhí yád áhim han as subordinate to ā́datta vájram in the same pāda. Although this fits the metrical scheme slightly better, it makes some trouble with the logical sequence of events (“he took the mace when he smashed the serpent,” almost implying that the smashing occurred first). It works better as subordinate to the main clause of d.
The word order áhim hán and the lack of augment on the verb scrambles the standard formula, producing almost a syncopated effect, which is repaired in 3d.
Griffith
What time the Maruts sang their song to Indra, joyous when he had drunk of Soma juices,
He grasped his thunderbolt to slay the Dragon, and loosed, that they might flow, the youthful Waters.
Geldner
Als die Marut dem trankbegeisterten Indra zusangen, der vom Soma getrunken hatte, da faßte er die Keule, als er den Drachen erschlug. Er ließ die jüngstgeborenen Gewässer frei zum Laufen.
Grassmann
Als ihm, dem frohen, zu die Maruts jauchzten, dem Indra, da vom Safte er getrunken, Da nahm den Blitz er und erschlug die Schlange, ergoss die schnellen Wasser, dass sie strömten.
Elizarenkova
Когда Маруты запели в честь этого возбужденного
Индры, напившегося выжатого (сомы),
Он взял себе дубину, когда убивал дракона.
Он выпустил юные воды для бега.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वावारात्रेयी
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! (यत्) जो (मरुतः) मनुष्य (मन्दसानम्) स्तुति किये गये (सुतस्य) प्राप्त राज्य की (पपिवांसम्) रक्षा करनेवाले (यत्) जिन (इन्द्रम्) अत्यन्त ऐश्वर्य्य से युक्त आपका (आर्चन्) सत्कार करें, उनका वह आप (अनु, आ, अदत्त) अनुकूलता से ग्रहण करते हैं और जैसे सूर्य (वज्रम्) वज्ररूप किरण का (अभि) सम्मुख ताड़न करके (अहिम्) मेघ का (हन्) नाश करता है तथा (सर्त्तवै) जाने के लिये (यह्वीः) बड़ी नदियों को और (अपः) जलों को (असृजत्) उत्पन्न करता है, वैसे (ईम्) सब ओर से (उ) तर्क-वितर्क पूर्वक तुम न्याय करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य राजा का सत्कार करते हैं, उनका राजा भी सत्कार करे और जैसे सूर्य मेघ का नाश कर और जल का प्रवाह करके सर्व जगत् की रक्षा करता है, वैसे राजा दुष्टों का नाश करके श्रेष्ठ की रक्षा करे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यन्मरुतो मन्दसानं सुतस्य पपिवांसं यदिन्द्रं त्वामार्चस्तान् भवान् सोऽन्वादत्त यथा सूर्यो वज्रमभि हत्वाहिं हन्त्सर्त्तवै यह्वीरपोऽसृजत् तथेमु त्वं न्यायं कुर्य्याः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अनु) (यत्) यम् (ईम्) सर्वतः (मरुतः) मनुष्याः (मन्दसानम्) स्तूयमानम् (आर्चन्) सत्कुर्युः (इन्द्रम्) परमैश्वर्यवन्तम् (पपिवांसम्) रक्षकम् (सुतस्य) प्राप्तस्य राज्यस्य (आ) (अदत्त) ददाति (वज्रम्) (अभि) आभिमुख्ये (यत्) यम् (अहिम्) मेघम् (हन्) हन्ति (अपः) जलानि (यह्वीः) महतीर्नदीः (असृजत्) सृजति (सर्त्तवै) सर्त्तुं गन्तुम् (उ) वितर्के ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या राजानं सत्कुर्वन्ति तान् राजापि सत्कुर्याद् यथेन्द्रो मेघं हत्वा जलं प्रवाह्य सर्वं जगद्रक्षति तथा राजा दुष्टान् हत्वा श्रेष्ठान् रक्षेत् ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे राजाचा सत्कार करतात त्यांचा राजानेही सत्कार करावा. जसा सूर्य मेघांचा नाश करतो व जल प्रवाहित करतो आणि सर्व जगाचे रक्षण करतो तसे राजाने दुष्टांचा नाश करून श्रेष्ठांचे रक्षण करावे. ॥ २ ॥
03 उत ब्रह्माणो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ॒त ब्र॑ह्माणो मरुतो मे अ॒स्येन्द्रः॒ सोम॑स्य॒ सुषु॑तस्य पेयाः ।
तद्धि ह॒व्यं मनु॑षे॒ गा अवि॑न्द॒दह॒न्नहिं॑ पपि॒वाँ इन्द्रो॑ अस्य ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त ब्र॑ह्माणो मरुतो मे अ॒स्येन्द्रः॒ सोम॑स्य॒ सुषु॑तस्य पेयाः ।
तद्धि ह॒व्यं मनु॑षे॒ गा अवि॑न्द॒दह॒न्नहिं॑ पपि॒वाँ इन्द्रो॑ अस्य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उत꣡ ब्रह्माणो मरुतो मे अस्य꣡
इ꣡न्द्रः सो꣡मस्य सु꣡षुतस्य पेयाः
त꣡द् धि꣡ हव्य꣡म् म꣡नुषे गा꣡ अ꣡विन्दद्
अ꣡हन्न् अ꣡हिम् पपिवाँ꣡ इ꣡न्द्रो अस्य
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
brahmāṇaḥ ← brahmán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
peyāḥ ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT, mood:PREC}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
súṣutasya ← súṣuta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ávindat ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
havyám ← havyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
mánuṣe ← mánus- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áhan ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
papivā́n ← √pā- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
उ॒त । ब्र॒ह्मा॒णः॒ । म॒रु॒तः॒ । मे॒ । अ॒स्य । इन्द्रः॑ । सोम॑स्य । सुऽसु॑तस्य । पे॒याः॒ ।
तत् । हि । ह॒व्यम् । मनु॑षे । गाः । अवि॑न्दत् । अह॑न् । अहि॑म् । प॒पि॒ऽवान् । इन्द्रः॑ । अ॒स्य॒ ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- brahmāṇo ← brahmāṇaḥ ← brahman
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Brahma; Brahmin; dhak; Brahman; brahman [word]; Brahman; Brahmin; Brahmapurāṇa; Vishnu; Brihaspati.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- asyendraḥ ← asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- asyendraḥ ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- suṣutasya ← suṣuta
- [noun], genitive, singular, masculine
- peyāḥ ← pā
- [verb], singular, Prekativ
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- taddhi ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- taddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- havyam ← havya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- manuṣe ← manus
- [noun], dative, singular, masculine
- “Manu; man.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- avindad ← avindat ← vid
- [verb], singular, Imperfect
- “find; detect; marry; get; think.”
- ahann ← ahan ← han
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- papivāṃ ← pā
- [verb noun], nominative, singular
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
सायण-भाष्यम्
उतापिच हेब्रह्मणोबृहन्तोहेमरुतोयूयमिन्द्रश्च सुसुतस्य सुष्ठुअभिषुतस्य मे मदीयस्यास्य सोमस्य इमंसोमं द्वितीयार्थेषष्ठी पेयाः पिबत पिबतेराशीर्लिङिमध्यमबहुवचनस्यैकवचनं तद्धि ततखलु हव्यं युष्माभिःपीतंसोमात्मकंहविः मनुषे मनुष्याय यजमानाय गाः धेनूः वृष्टिलक्षणान्युदकानि वा अविन्दत् वेदयति यजमानङ्गालम्भयतीत्यर्थः किञ्चास्येमंसोमम्प पिवान् पीतवानिन्द्रः अहिंवृत्रं अहन् अवधीत् ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“Or,mighty Maruts, and you also, Indra, drink of this my copiously-effused libation; then the offered libation obtains cattle for the offerer, and Indra, drinking of it, kills Ahi.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Obtains cattle for the offerer: mānuṣe gā avindat = yajamānasya vedayati gā may also mean rain, dhenuvṛṣṭilakṣaṇāni udakāni vā
Jamison Brereton
And—you formulators, you Maruts—Indra should drink of this well-pressed soma of mine,
for this is his oblation: he found the cows for Manu; Indra smashed the serpent, having drunk of it.
Jamison Brereton Notes
Geldner (/Witzel Gotō) take havyám as the subj. of ávindat: “the oblation found the cows for Manu.” This interpr. accounts for the accent on ávindat, which would be generated by hí. But it is otherwise bizarre: gā́ḥ √vid ‘find the cows’ is a standard formula in the Vala myth, and the subject of the verb is always Indra or his agent(s)/companion(s) (e.g., Aṅgirases I.62.2, Saramā V.45.7, 8); for Indra himself cf., e.g., I.101.5, II.19.3, VIII.96.17, and in a variant of the formula in the next hymn
Griffith
And, O ye Brahmans, Maruts, so may Indra drink draughts of this my carefully pressed Sorna;
For this oblation found for man the cattle, and Indra, having quaffed it, slew the Dragon.
Geldner
Auch von dem meinigen, von dem wohlgepreßten Soma soll Indra trinken, ihr erbaulich redenden Marut, denn diese Opferspende fand für die Manu die Rinder. Indra erschlug den Drachen, nachdem er davon getrunken hatte.
Grassmann
O Maruts, Priester, diesen meinen Soma, den schöngebrauten möge Indra trinken; Denn Guss und Milch fand Indra da dem Menschen, erschlug die Schlang’, als er vom Saft getrunken.
Elizarenkova
О творящие молитву Маруты, и этого моего
Прекрасно выжатого сомы Индра должен испить:
Ведь именно это жертвенное возлияние нашло коров для Мануса.
Индра убил дракона, выпив это (возлияние).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जिस प्रकार (इन्द्रः) सूर्य्य रस को पीता है, वैसे हे राजन् (इन्द्रः) प्रकाशमान ! आप (मे) मेरे (अस्य) और इसके भी (तत्, हि) उसी (सुषुतस्य) अच्छे प्रकार श्रेष्ठ बनाये (सोमस्य) ऐश्वर्य्यकारक पदार्थ के (हव्यम्) खाने योग्य भाग को (पेया) पीजिये जिससे (मनुषे) मनुष्यमात्र के लिये आप (गाः) गौ वा उत्तम वाणियों को (अविन्दत्) प्राप्त हों और जैसे (पपिवान्) भूमिस्थजलादि को पान करनेवाला सूर्य्य (अहिम्) मेघ का (अहन्) नाश करता है, वैसे आप (अस्य) इस राज्य के पालन को करिये (उत) इसी प्रकार हे (ब्रह्माणः) चार वेदों के जाननेवाले (मरुतः) मनुष्यो ! तुम लोग भी आचरण करो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य सब वेदों को पढ़कर नहीं खाने और नहीं पीने योग्य वस्तु का वर्ज्जन करके न्यायाधीश के सदृश न्याय और सूर्य्य के सदृश सत्य और असत्य का प्रकाश करते हैं, वे महाशय होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथेन्द्रः सूर्यो रसं पिबति तथा हे राजन् इन्द्रस्त्वं मेऽस्य च तद्धि सुषुतस्य हव्यं पेया येन मनुषे भवान् गा अविन्दद् यथा पपिवानहिमहँस्तथा भवानस्य राज्यस्य पालनं कुर्य्यादुत ब्रह्माणो मरुतो यूयमप्याचरत ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) अपि (ब्रह्माणः) चतुर्वेदविदः (मरुतः) मनुष्याः (मे) मम (अस्य) (इन्द्रः) राजमानः (सोमस्य) ऐश्वर्य्यकारकस्य (सुषुतस्य) सुष्ठुतया साधुकृतस्य (पेयाः) पिबेः (तत्) (हि) किल (हव्यम्) अत्तुमर्हम् (मनुषे) जनाय (गाः) (अविन्दत्) लभेत (अहन्) हन्ति (अहिम्) मेघम् (पपिवान्) पानकरः सूर्यः (इन्द्रः) सूर्यः (अस्य) राष्ट्रस्य ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः सर्वान् वेदानधीत्याऽभक्ष्याऽपेयं वर्जयित्वा न्यायाधीशवन्न्यायं सूर्य्यवत्सत्यासत्यप्रकाशं कुर्वन्ति ते महाशया भवन्ति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे वेदाचे अध्ययन करून अखाद्य व अपेय वस्तूंचा त्याग करतात व न्यायाधीश आणि सूर्याप्रमाणे सत्य व असत्य प्रकट करतात ती महान असतात. ॥ ३ ॥
04 आद्रोदसी वितरम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आद्रोद॑सी वित॒रं वि ष्क॑भायत्संविव्या॒नश्चि॑द्भि॒यसे॑ मृ॒गं कः॑ ।
जिग॑र्ति॒मिन्द्रो॑ अप॒जर्गु॑राणः॒ प्रति॑ श्व॒सन्त॒मव॑ दान॒वं ह॑न् ॥
मूलम् ...{Loading}...
आद्रोद॑सी वित॒रं वि ष्क॑भायत्संविव्या॒नश्चि॑द्भि॒यसे॑ मृ॒गं कः॑ ।
जिग॑र्ति॒मिन्द्रो॑ अप॒जर्गु॑राणः॒ प्रति॑ श्व॒सन्त॒मव॑ दान॒वं ह॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ꣡द् रो꣡दसी वितरं꣡ वि꣡ ष्कभायत्
संविव्यान꣡श् चिद् भिय꣡से मृगं꣡ कः
जि꣡गर्तिम् इ꣡न्द्रो अपज꣡र्गुराणः
प्र꣡ति श्वस꣡न्तम् अ꣡व दानवं꣡ हन्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́t ← ā́t (invariable)
{}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
skabhāyat ← √skambhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
{}
vitarám ← vitarám (invariable)
{}
bhiyáse ← bhiyás- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
kar ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mr̥gám ← mr̥gá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
saṁvivyānáḥ ← √vyā- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
apajárgurāṇaḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jígartim ← jígarti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áva ← áva (invariable)
{}
dānavám ← dānavá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
han ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
práti ← práti (invariable)
{}
śvasántam ← √śvasⁱ- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
आत् । रोद॑सी॒ इति॑ । वि॒ऽत॒रम् । वि । स्क॒भा॒य॒त् । स॒म्ऽवि॒व्या॒नः । चि॒त् । भि॒यसे॑ । मृ॒गम् । क॒रिति॑ कः ।
जिग॑र्तिम् । इन्द्रः॑ । अ॒प॒ऽजर्गु॑राणः । प्रति॑ । श्व॒सन्त॑म् । अव॑ । दा॒न॒वम् । ह॒न्निति॑ हन् ॥
Hellwig Grammar
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- vitaraṃ ← vitaram
- [adverb]
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ṣkabhāyat ← skabhāy ← √skambh
- [verb], singular, Imperfect
- saṃvivyānaś ← saṃvivyānaḥ ← saṃvye ← √vye
- [verb noun], nominative, singular
- “envelop; disguise; wrap; cover.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- bhiyase ← bhiyas
- [noun], dative, singular, masculine
- “fear.”
- mṛgaṃ ← mṛgam ← mṛga
- [noun], accusative, singular, masculine
- “game; deer; animal; antelope; mṛga [word]; Mṛgaśiras.”
- kaḥ ← kṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- jigartim ← jigarti
- [noun], accusative, singular, masculine
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- apajargurāṇaḥ ← apajargur ← √gṛ
- [verb noun], nominative, singular
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- śvasantam ← śvas
- [verb noun], accusative, singular
- “hiss; pant; sigh; breathe; blow.”
- ava
- [adverb]
- “down.”
- dānavaṃ ← dānavam ← dānava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Dānava.”
- han
- [verb], singular, Present injunctive
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
सायण-भाष्यम्
इन्द्रः परमैश्वर्ययुक्तः आत् सोमपानानन्तरं रोदसी द्यावापृथिव्यौ वितरमतिशयेन अमुचच्छन्दसीतिवेस्तरपिकृते अमुप्रत्ययः विष्कभायत् व्यस्तभ्रात् चलनरहिते अकरोत् संविव्यानश्चित् संवृण्वानः सङ्गच्छमानोवेन्द्रः व्ययतेर्वासंवरणकर्मणोवेतेर्वागतिकर्मणोरूपं चिदित्येवेत्यस्यार्थेवर्तते मृगं मृगवत्पलायमानं वृत्रं भियसे भयाय कःअकार्षीत् करोतेर्लुङि मन्त्रेघसह्वरे त्यादिनाच्लेर्लोपः बहुलञ्छन्दस्यमाङ् योगेपीत्यडभावः इन्द्रः जिगर्तिं गिरन्तमाच्छादयन्तं श्वसन्तं भयार्थंश्वासं अकुर्वन्तं दानवं दनोःपुत्रं वृत्रं अपजर्गुराणः आच्छादनाद्विमोचयन् प्रति प्रतिगत्य अवहन् अवहतवान् ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“Thereupon he fixed firmly heaven and earth, and resolutely advancing, filled (Vṛtra), like a deer, with terror, stripping off his covering, Indra, slew the Dānava, endeavouring to hide, and panting with affright.”
Jamison Brereton
After that he propped the two world-halves wide apart; even while enwrapped, he set the wild beast to fearing.
Repeatedly taunting the gulper, Indra smashed the snorting Dānava back and down.
Jamison Brereton Notes
For Indra enwrapped in the earth, cf. I.173.6 sáṃ vivya índro vrjána ̥ ṃ ná bhū́ma “Indra has enwrapped himself in the earth like a girth.” Cf. also his wearing the earth III.32.11, VIII.4.8. Although here the enwrapping seems presented as a handicap, esp. given the cid, in the just cited passages the images seem rather to emphasize Indra’s vastness.
As noted also by Geldner, Schaeffer, and Witzel Gotō, jígartim … apajárgurāṇaḥ is a word play, but the words presumably belong to different roots. The first is universally assigned to √gṝ ‘swallow’, but the root affiliation of the second is disputed. Geldner and EWA (s.v. GARī p. 470) assign it to a √gṝ ‘hold out’, but I follow Schaeffer (Intens., 116-22) in taking it to √gṝ ‘greet, extol’, with the negative sense contributed by the preverb ápa. So also Witzel Gotō and Oberlies (Relig. I.401). See also nearby apagū́rya (V.32.6).
The etymological separation of jígartim and apajárgurāṇaḥ invites further scrutiny of the hapax jígartim. As noted above, this word is generally grouped with √gṝ ‘swallow’ and interpreted as an agent noun ‘swallower’ (my ‘gulper’). However, with apajárgurāṇaḥ off the table, there is no particular contextual support for this interpr., though it is certainly semantically acceptable. Far more troubling are the serious formal problems. For one thing, -ti- is by no means an agent-noun suffix; it normally of course forms feminine abstracts, though AiG II.2.636-37 does register a number of such stems that have been reanalyzed “zur Bez. der persönlichen Träger des Verbalbegriffs zu verwenden.” Debrunner himself identifies our form as a 3rd sg.
verb form inflected as a -ti-stem (AiG II.2.638), but this interpr. has nothing to recommend it. Not only is such a morphological transfer not a feature of the RV, but there is also no such verb stem available to be nominalized. The root √gṝ ‘swallow’ does not have a redupl. pres. or in fact any redupl. stem save for the pf. jagāra and the intensive subj. jalgulas (I.28.1); the single form of the redupl. aor. ajīgar (I.163.7) supposedly belonging to this root (see Grassmann, and Whit. Roots) actually belongs with the other forms of this stem to the root √gṝ ‘awaken’, and we just discussed intens. part. járgurāṇa- above. It is, further, a seṭ root; it’s hard to know what its pre-C full grade should be in a redupl. pres. formation since there are no parallel formations to roots in -ṝ that I know of (*jígarīti? cf. VS galgalīti and EWA s.vv. GARI2 , GAL), but presumably not simply gar. In short, neither the nominal morphology nor the root formation of jígarti- is easily accounted for under the standard hypothesis, but I have nothing better to substitute. I therefore retain the rendering in the published translation, though with full awareness of its fragility. My thanks to Veronique Kremmer, who drew my attention to jígarti- and its many problems and discussed the issues at length with me.
Griffith
Then heaven and earth he sundered and supported: wrapped even in these he struck the Beast with terror.
So Indra forced the Engulfer to disgorgement, and slew the Danava. panting against him.
Geldner
Dann stemmte er beide Welten weiter auseinander. Obwohl er sich vermummte, brachte er das wilde Tier in Furcht. Den Verschlinger, den fauchenden Danava schlug Indra zum Schlag ausholend zurück und nieder.
Grassmann
Da stützte Indra sondernd Erd’ und Himmel, verborgen auch erschreckte er das Unthier; Hinunterschlingend den Verschlinger schlug er den Dämon fort, der voller Muth ihn anschnob.
Elizarenkova
Затем он укрепил два мира подальше друг от друга.
Хотя и скрывался он, но все же поверг зверя в ужас.
Глотателя, фыркающего Данаву
Индра заглатывающий отразил и сразил.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जैसे (इन्द्रः) सूर्य्य (रोदसी) अन्तरिक्ष और पृथिवी को (वितरम्) विशेष उलांघना जैसे हो, वैसे (वि, स्कभायत्) विशेष करके आकर्षित करता है (आत्) और (संविव्यानः) उत्तम प्रकार व्याप्त होता हुआ (भियसे) भय के लिये (चित्) भी (मृगम्) हरिण को (कः) करता तथा (जिगर्त्तिम्) प्रशंसा वा निगलने को (अपजर्गुराणः) आच्छादन से अलग करता हुआ वह (दानवम्) दुष्टप्रकृति मनुष्य को (अव, हन्) हनन करे, वैसे (प्रति, श्वसन्तम्) श्वास लेते हुए प्राणी का निरन्तर प्रतिपालन करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो राजा सूर्य्य के सदृश राज्य को धारण करते हैं, जैसे सिंह मृग को व्याकुल करता है, वैसे दुष्टों को व्याकुल करते हैं, वैसा ही बर्त्ताव करके यश को प्रकट करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यथेन्द्रः सूर्य्यो रोदसी वितरं वि ष्कभायदात्संविव्यानः सन् भियसे चिन्मृगं को जिगर्त्तिमपजर्गुराणस्स दानवमव हन् तथा प्रतिश्वसन्तं प्राणिनं सततं प्रतिपालय ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आत्) आनन्तर्ये (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (वितरम्) विशेषेण प्लवनम् (वि) (स्कभायत्) विशेषेण स्कभ्नाति (संविव्यानः) सम्यग्व्याप्नुवन् (चित्) अपि (भियसे) भयाय (मृगम्) (कः) करोति (जिगर्त्तिम्) प्रशंसां निगलनं वा (इन्द्रः) सूर्य्यः (अपजर्गुराणः) आच्छादनात् पृथक्कुर्वन् (प्रति) (श्वसन्तम्) प्राणन्तम् (अव) (दानवम्) दुष्टप्रकृतिम् (हन्) हन्यात् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये राजानः सूर्य्यवद्राज्यं धरन्ति ते सिंहो मृगमिव दुष्टानुद्वेजयन्ति तथैव वर्त्तित्वा यशः प्रथयेयुः ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे राजे सूर्याप्रमाणे राज्य धारण करतात. जसा सिंह मृगाला व्याकूळ करतो, तसे दुष्टांना व्याकूळ करतात तसे वागून यश प्राप्त करावे. ॥ ४ ॥
05 अध क्रत्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अध॒ क्रत्वा॑ मघव॒न्तुभ्यं॑ दे॒वा अनु॒ विश्वे॑ अददुः सोम॒पेय॑म् ।
यत्सूर्य॑स्य ह॒रितः॒ पत॑न्तीः पु॒रः स॒तीरुप॑रा॒ एत॑शे॒ कः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अध॒ क्रत्वा॑ मघव॒न्तुभ्यं॑ दे॒वा अनु॒ विश्वे॑ अददुः सोम॒पेय॑म् ।
यत्सूर्य॑स्य ह॒रितः॒ पत॑न्तीः पु॒रः स॒तीरुप॑रा॒ एत॑शे॒ कः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡ध क्र꣡त्वा मघवन् तु꣡भ्य° देवा꣡
अ꣡नु वि꣡श्वे अददुः सोमपे꣡यम्
य꣡त् सू꣡रियस्य हरि꣡तः प꣡तन्तीः
पुरः꣡ सती꣡र् उ꣡परा ए꣡तशे कः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádha ← ádha (invariable)
{}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
krátvā ← krátu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
túbhyam ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
adaduḥ ← √dā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ánu ← ánu (invariable)
{}
somapéyam ← somapéya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{}
harítaḥ ← harít- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
pátantīḥ ← √pat- 1 (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
étaśe ← étaśa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
kár ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
purás ← purás (invariable)
{}
satī́ḥ ← √as- 1 (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
úparāḥ ← úpara- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
अध॑ । क्रत्वा॑ । म॒घ॒ऽव॒न् । तुभ्य॑म् । दे॒वाः । अनु॑ । विश्वे॑ । अ॒द॒दुः॒ । सो॒म॒ऽपेय॑म् ।
यत् । सूर्य॑स्य । ह॒रितः॑ । पत॑न्तीः । पु॒रः । स॒तीः । उप॑राः । एत॑शे । करिति॒ कः ॥
Hellwig Grammar
- adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- kratvā ← kratu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- tubhyaṃ ← tubhyam ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- adaduḥ ← dā
- [verb], plural, Imperfect
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- somapeyam ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapeyam ← peyam ← peya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “beverage.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- haritaḥ ← harit
- [noun], accusative, plural, feminine
- “mare; quarter.”
- patantīḥ ← pat
- [verb noun], accusative, plural
- “fall down; drop; fly; issue; fall; fall; decay; hang down; banish; throw; lodge; disappear.”
- puraḥ ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- satīr ← satīḥ ← as
- [verb noun], accusative, plural
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- uparā ← uparāḥ ← upara
- [noun], accusative, plural, feminine
- “later(a); future(a); nether.”
- etaśe ← etaśa
- [noun], locative, singular, masculine
- “Etaśa; horse.”
- kaḥ ← kṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
अधापिच हेमघवन् धनवन्निन्द्र क्रत्वा क्रतुना त्वदीयेनकर्मणा विश्वे सर्वे देवाः द्योतमानावह्न्यादयः तुभ्यं त्वदर्थं सोमपेयं सोमपानं अन्वददुः आनुपूर्व्येणदत्तवन्तः ततःप्रभृतीन्द्रोदेवेभ्यः सर्वेभ्योधिकोभवदित्यर्थः तथाचश्रूयते-समहान्भूत्वादेवता अब्रवीदुद्धारम्म -उद्धरतेत्यादि । हेइन्द्र यत् यस्त्वं पतन्तीरागच्छन्तीःपुरःसतीःपुरस्ताद्भवतीः सूर्यस्यसम्बन्धिनीः हरितोवडवाः उपराउपरतीः मन्दगतीःएतशे एतशाख्यायऋषये अकःअकार्षीत् एतशोहि स्वभावेनसूर्येणसहस्पर्धामकरोदितियावत् तथाचनिगमान्तरे-प्रैतशंसूर्येपस्पृधानंसौवश्व्येसुष्विमावदिन्द्रइति ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“Then, for this exploit, all the gods gave you Maghavan, in succession, the Soma beverage; whence you have retarded, for the sake of Etaśa, the advancing horses of the sun.”
Jamison Brereton
Then according to your will, o bounteous one, all the gods conceded the soma-drinking to you,
when you put the flying golden mares of the Sun behind, though they were in front, in (the presence of) Etaśa.
Griffith
Thus all the Gods, O Maghavan, delivered to thee of their free will the draught of Soma;
When thou for Etasa didst cause to tarry the flying mares of Surya racing forward.
Geldner
Da gestanden dir alle Götter nach Wunsch den Somatrunk zu, du Gabenreicher, als du des Surya fliegende Falbinnen, die voraus waren, unter Etasa ins Hintertreffen brachtest.
Grassmann
Da räumten willig dir die Götter alle, o allgewalt’ger, ein den Trunk des Soma, Als du der Sonne schnelle, lichte Stuten, die vorderen dem Lenkross folgen liessest.
Elizarenkova
Тут с готовностью, о щедрый, все боги
Передали тебе напиток сомы,
Когда ты сделал так, что летящие кобылицы Сурьи,
Находящиеся впереди, оказались позади Эташи.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वद्विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मघवन्) बहुत धन से युक्त ! (यत्) जो (सूर्यस्य) सूर्य्य के (पतन्तीः) चलती हुई (पुरः) पालनेवाली वा आगे से (सतीः) विद्यमान (उपराः) समीप में रमती हुई (हरितः) हरिद्वर्ण किरणों को (एतशे) घोड़े पर घोड़े के चढ़नेवाले के सदृश (कः) करता है, उसकी विद्या से (तुभ्यम्) आपके लिये जो (विश्वे) सम्पूर्ण (देवाः) विद्वान् जन (सोमपेयम्) सोम ओषधि के पान करने योग्य रस को (अनु, अददुः) अनुकूल देते हैं, वे (अध) इसके अनन्तर (क्रत्वा) बुद्धि से विशेष ज्ञानी होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! सूर्य्यमण्डल में अनेक तत्त्वों के विद्यमान होने से अनेक रूप देख पढ़ते हैं, यह जानना चाहिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मघवन् ! यत्सूर्यस्य पतन्तीः पुरः सतीरुपरा हरित एतशे कस्तस्य विद्यया तुभ्यं ये विश्वे देवाः सोमपेयमन्वददुस्तेऽध क्रत्वा विज्ञानिनो भवन्ति ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अध) अथ (क्रत्वा) प्रज्ञया (मघवन्) बहुधननुक्त (तुभ्यम्) (देवाः) विद्वांसः (अनु) (विश्वे) सर्वे (अददुः) ददति (सोमपेयम्) सोमस्य पातव्यं रसम् (यत्) यः (सूर्य्यस्य) (हरितः) हरितवर्णाः किरणाः (पतन्तीः) गच्छन्तीः (पुरः) पालिकाः पुरस्ताद्वा (सतीः) विद्यमानाः (उपराः) समीपे रममाणाः (एतशे) अश्वेऽश्विक इव (कः) करोति ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्याः ! सूर्य्यमण्डलेऽनेकेषां तत्त्वानां विद्यमानत्वादेनकानि रूपाणि दृश्यन्त इति विज्ञेयम् ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! सूर्यमंडळात अनेक तत्त्वे विद्यमान असल्यामुळे, अनेक रूपे दिसून येतात, हे जाणले पाहिजे. ॥ ५ ॥
06 नव यदस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नव॒ यद॑स्य नव॒तिं च॑ भो॒गान्त्सा॒कं वज्रे॑ण म॒घवा॑ विवृ॒श्चत् ।
अर्च॒न्तीन्द्रं॑ म॒रुतः॑ स॒धस्थे॒ त्रैष्टु॑भेन॒ वच॑सा बाधत॒ द्याम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
नव॒ यद॑स्य नव॒तिं च॑ भो॒गान्त्सा॒कं वज्रे॑ण म॒घवा॑ विवृ॒श्चत् ।
अर्च॒न्तीन्द्रं॑ म॒रुतः॑ स॒धस्थे॒ त्रैष्टु॑भेन॒ वच॑सा बाधत॒ द्याम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
न꣡व य꣡द् अस्य नवतिं꣡ च भोगा꣡न्
साकं꣡ व꣡ज्रेण मघ꣡वा विवृश्च꣡त्
अ꣡र्चन्ति इ꣡न्द्रम् मरु꣡तः सध꣡स्थे
त्रइ꣡ष्टुभेन व꣡चसा बाधत द्या꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bhogā́n ← bhogá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
náva ← náva- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
navatím ← navatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
maghávā ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sākám ← sākám (invariable)
{}
vájreṇa ← vájra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vivr̥ścát ← √vr̥śc- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
árcanti ← √r̥c- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sadhásthe ← sadhástha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
bādhata ← √bādhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
traíṣṭubhena ← traíṣṭubha- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vácasā ← vácas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
नव॑ । यत् । अ॒स्य॒ । न॒व॒तिम् । च॒ । भो॒गान् । सा॒कम् । वज्रे॑ण । म॒घऽवा॑ । वि॒ऽवृ॒श्चत् ।
अर्च॑न्ति । इन्द्र॑म् । म॒रुतः॑ । स॒धऽस्थे॑ । त्रैस्तु॑भेन । वच॑सा । बा॒ध॒त॒ । द्याम् ॥
Hellwig Grammar
- nava ← navan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “nine.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- navatiṃ ← navatim ← navati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “ninety; navati [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- bhogān ← bhoga
- [noun], accusative, plural, masculine
- “coil; snake.”
- sākaṃ ← sākam
- [adverb]
- “together; jointly; simultaneously.”
- vajreṇa ← vajra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- maghavā ← maghavan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- vivṛścat ← vivraśc ← √vraśc
- [verb], singular, Imperfect
- arcantīndram ← arcanti ← arc
- [verb], plural, Present indikative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- arcantīndram ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- sadhasthe ← sadhastha
- [noun], locative, singular, neuter
- “dwelling; location; home.”
- traiṣṭubhena ← traiṣṭubha
- [noun], instrumental, singular, neuter
- vacasā ← vacas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “statement; command; speech; words; advice; word; voice.”
- bādhata ← bādh
- [verb], singular, Imperfect
- “afflict; annoy; chase away; tease; grieve; irritate.”
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
यद्यदा मघवा धनवानिन्द्रः अस्येत्यनेनशम्बरउच्यते अस्यशम्बरस्यसम्बन्धीनि नवनवसङ्ख्याकानि नवतिञ्च नवतिसङ्ख्याकानिच भोगान् पुराणि भोगानित्यन्तोदात्तः पुरवचनः साकं युगपदेव वज्रेण विवृश्चत् व्यवृश्चत् अभिनत् तदामरुतःसधस्थे सहस्थाने युद्धेवा स्थितमिन्द्रं त्रैष्टुभेन त्रिष्टुछन्दस्केनवचसा वाग्रूपेण स्तोत्रेणार्चन्ति अस्तुवन् इन्द्रः एवंस्तुतःसन् द्यां मरुद्भिःप्रयज्यमानेन- मन्त्रेणदीप्तंशम्बराख्यमसुरं बाधताबाधत पिपीडे ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“Whereupon Maghavan has destroyed with his thunderbolt at once his (Śambara’s) ninety and nine cities; the Maruts glorifying Indra in a common dwelling with the Triṣṭubh hymn, he destroyed the bright (city of the asura).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Cities: the text has bhogān = cities, bhogān ityantodāttaḥ puravācanaḥ
Jamison Brereton
When the bounteous one hews apart his [=Vr̥tra’s] nine and ninety coils at one blow with his mace,
the Maruts chant to Indra at the seat (of conflict). With speech in
triṣṭubh meter he thrusts heaven (away from earth).
Jamison Brereton Notes
Indra’s two actions in this vs. are expressed by injunctives (vivṛścát b, bādhata d), as in the preceding vs. (kaḥ 5d), but the middle verb, árcanti in c, is emphatically present. The configuration here, #árcantī́ndram marútaḥ, matches that of 1c #árcanti tvā marútaḥ. See Hoffmann (Injunk. 165) on this vs., who seems to think the “timeless, mentioning” function of the injunctive can be so distant from a real preterite that it can drag in present indicatives. I would attribute it rather to the attempt in this hymn to associate the heroic deeds of the past with the activities of the present sacrificers. It is also barely possible that the text originally read
*árcantíndram, that is, *árcant índram with the underlying 3rd pl. ending -nt preserved before vowel, but later reint. as pres. -nti after -nt regularly became -nn.
The -í- could then have been lengthened, as if a sandhi product of árcanti índram, with no metrical consequences. The change would have been facilitated by the model of likewise pāda-initial árcanti in 1c, as well as arcanti in 12b. Still, on balance I find this unlikely. Other examples of preserved -nt because of early misparsing as -nti occur before the enclitic pronoun īm, and the result in either case would be -ntīm. See disc. ad I.67.4, etc.
Griffith
When Maghavan with the thunderbolt demolished his nine-and-ninety castles all together,
The Maruts, where they met, glorified Indra: ye with the Trstup hymn obstructed heaven.
Geldner
Als der Gabenreiche dessen neunundneunzig Windungen auf einmal mit der Keule zerhieb, da besingen die Marut den Indra auf der Stelle. Durch die Tristubhrede trieb er den Himmel in die Enge.
Grassmann
Als er des Dämons neunundneunzig Schanzen der starke mit dem Blitz zerbrach auf einmal – Den Indra preisen auf dem Sitz die Maruts – so schlug den Himmel er mit lautem Jubel.
Elizarenkova
Когда девяносто и девять колец его
Щедрый сразу размозжил дубиной,
Маруты стали на месте воспевать Индру.
Речью в форме триштубха он штурмовал небо.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् (मघवा) बहुत धन से युक्त आप जैसे सूर्य्य (वज्रेण) वज्र के (साकम्) साथ (अस्य) इस सूर्य्य और जगत् के मध्य में (यत्) जिन (नव) नव और (नवतिम्) नब्बे (भोगान्) भोगों को उत्पन्न करता और अन्धकार आदि का (विवृश्चत्) नाश करता है तथा जैसे (मरुतः) मनुष्य (सधस्थे) समान स्थान में (त्रैष्टुभेन) तीन प्रकार स्तुति किये गये (वचसा) वचन से (इन्द्रम्) अत्यन्त ऐश्वर्य्यवाले का (अर्चन्ति) सत्कार करते हैं, और (द्याम्) कामना की (च) भी (बाधत) बाधा करते हैं, वैसे ही दुःख और द्रारिद्र्य का नाश करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे राजन् ! आप काम की आसक्ति का त्याग करके और न्याय से सबका सत्कार करके असङ्ख्य भोगों को प्रजाओं के लिये धारण कीजिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! मघवा त्वं यथा सूर्य्यो वज्रेण साकमस्य जगतो मध्ये यद्यान् नव नवतिं भोगाञ्जनयत्यन्धकारादिकं विवृश्चद्यथा मरुतः सधस्थे त्रैष्टुभेन वचसेन्द्रमर्चन्ति द्यां च बाधत तथैव दुःखदारिद्र्यं विनाशय ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नव) (यत्) यान् (अस्य) सूर्य्यस्य (नवतिम्) (च) (भोगान्) (साकम्) (वज्रेण) (मघवा) बहुधनयुक्तः (विवृश्चत्) छिनत्ति (अर्चन्ति) सत्कुर्वन्ति (इन्द्रम्) परमैश्वर्य्यवन्तम् (मरुतः) मनुष्याः (सधस्थे) सहस्थाने (त्रैष्टुभेन) त्रिधा स्तुतेन (वचसा) (बाधत) (द्याम्) कामनाम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । हे राजँस्त्वं कामासक्तिं विहाय न्यायेन सर्वान् सत्कृत्याऽसङ्ख्यान् भोगान् प्रजाभ्यो धेहि ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजा तू कामासक्ती सोडून दे. न्यायाने सर्वांचा आदर कर. प्रजेला असंख्य भोग पदार्थ दे. ॥ ६ ॥
07 सखा सख्ये - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सखा॒ सख्ये॑ अपच॒त्तूय॑म॒ग्निर॒स्य क्रत्वा॑ महि॒षा त्री श॒तानि॑ ।
त्री सा॒कमिन्द्रो॒ मनु॑षः॒ सरां॑सि सु॒तं पि॑बद्वृत्र॒हत्या॑य॒ सोम॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
सखा॒ सख्ये॑ अपच॒त्तूय॑म॒ग्निर॒स्य क्रत्वा॑ महि॒षा त्री श॒तानि॑ ।
त्री सा॒कमिन्द्रो॒ मनु॑षः॒ सरां॑सि सु॒तं पि॑बद्वृत्र॒हत्या॑य॒ सोम॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡खा स꣡ख्ये अपचत् तू꣡यम् अग्नि꣡र्
अस्य꣡ क्र꣡त्वा महिषा꣡ त्री꣡ शता꣡नि
त्री꣡ साक꣡म् इ꣡न्द्रो म꣡नुषः स꣡रांसि
सुत꣡म् पिबद् वृत्रह꣡त्याय सो꣡मम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
apacat ← √pac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhye ← sákhi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tū́yam ← tū́ya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
krátvā ← krátu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
mahiṣā́ ← mahiṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
śatā́ni ← śatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
trī́ ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mánuṣaḥ ← mánus- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sākám ← sākám (invariable)
{}
sárāṁsi ← sáras- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
trī́ ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
pibat ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sutám ← √su- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
vr̥trahátyāya ← vr̥trahátya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सखा॑ । सख्ये॑ । अ॒प॒च॒त् । तूय॑म् । अ॒ग्निः । अ॒स्य । क्रत्वा॑ । म॒हि॒षा । त्री । श॒तानि॑ ।
त्री । सा॒कम् । इन्द्रः॑ । मनु॑षः । सरां॑सि । सु॒तम् । पि॒ब॒त् । वृ॒त्र॒ऽहत्या॑य । सोम॑म् ॥
Hellwig Grammar
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sakhye ← sakhi
- [noun], dative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- apacat ← pac
- [verb], singular, Imperfect
- “heat; cook; digest; boil; ripen; fester; burn; boil; cauterize; fry; cook; suppurate; inflame.”
- tūyam ← tūya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “quick; fast; potent.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- kratvā ← kratu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- mahiṣā ← mahiṣa
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Old World buffalo; Mahiṣa; Mahiṣa.”
- trī ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- śatāni ← śata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- trī ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- sākam
- [adverb]
- “together; jointly; simultaneously.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- manuṣaḥ ← manus
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Manu; man.”
- sarāṃsi ← saras
- [noun], accusative, plural, neuter
- “lake; saras [word]; pond.”
- sutam ← su
- [verb noun], accusative, singular
- “press out; su.”
- pibad ← pibat ← pā
- [verb], singular, Present injunctive
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- vṛtrahatyāya ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtrahatyāya ← hatyāya ← hatya
- [noun], dative, singular, neuter
- “killing.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
सायण-भाष्यम्
सखा इन्द्रस्यमित्रभूतोग्निः महिषा महिषाणाम्पशूनां त्री त्रीणि शतानि शतसङ्ख्याकानि सख्ये सख्युर्मित्रभूतस्यास्येन्द्रस्य क्रत्वा कर्मणा निमित्तभूतेन तूयं क्षिप्रं अपचत् पपाच किञ्च इन्द्रःपरमैश्वर्ययुक्तः मनुषोमनोःसम्बन्धीनि त्री त्रीणिसरांसि पात्राणि अत्रसरस् शब्देन पूतभृदाधवनीयद्रोणकलशसञ्ज्ञानिपात्राण्युच्यन्ते तेषुस्थितंसुतम भिषुतंसोमंसाकं युगपदेव वृत्रहत्याय वृत्रहननाय पिबदपिबत् पपौ ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“To aid (the undertaking of) his friend, Agni, the friend (of Indra) has quickly consumed three hundred buffaloes; and Indra, for the destruction of Vṛtra, has at once quaffed vessels of Soma, offered by Manu.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Has quickly consumed: apacat, has roasted or digested
Jamison Brereton
As a comrade for a comrade, Agni straightaway cooked three hundred buffalo in accord with his [=Indra’s] will.
Indra drank the pressed soma of Manu, three lakes worth at one blow, for the Vr̥tra-smashing.
Jamison Brereton Notes
On neut. pl. mahiṣā́in conjunction with the numerical expression trī́śatā́ni see Oldenberg Note the alternative phrasing with gen. pl. in 8a trī́… śatā́mahiṣā́ṇām.
Griffith
As friend to aid a friend, Agni dressed quickly three hundred buffaloes, even as he willed it.
And Indra, from man’s gift, for Vrtra’s slaughter, drank ofr at once three lakes of pressed-out Soma.
Geldner
Der Freund Agni kochte dem Freund sogleich nach dessen Wunsch dreihundert Büffel. Indra trank den gepreßten Soma des Manu, drei Seen auf einmal aus zur Vritratötung.
Grassmann
Und Agni briet in Eil’ der Freund dem Freunde dreihundert Büffel mit der Kraft, die sein ist; Dazu trank Indra den gepressten Soma, drei Seen der Menschen aus zur Vritratödtung.
Elizarenkova
Друг-Агни быстро сварил другу
По его желанию три котла буйволов.
Для убийства Вритры Индра выпил
У Мануса выжатого сому – три озера сразу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर सूर्य्यदृष्टान्त से राजविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (अग्निः) अग्नि और (इन्द्रः) सूर्य्य (तूयम्) शीघ्र (अस्य) इस जगत् के मध्य में (त्री) तीन भुवनों को प्रकाशित करता हुआ (सरांसि) तडागों का (पिबत्) पान करता है और (वृत्रहत्याय) मेघ के नाश करने के लिये (सुतम्) वर्षाये गये (सोमम्) ऐश्वर्य्य को (अपचत्) पचाता है, वैसे (सखा) मित्र (क्रत्वा) बुद्धि वा कर्म्म से (सख्ये) मित्र के लिये (साकम्) सहित (मनुषः) मनुष्य के (महिषा) बड़े पशुओं के (त्री) तीन (शतानि) सैकड़ों की रक्षा करे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य्य ऊपर, नीचे और मध्यभाग में वर्त्तमान स्थूल पदार्थों का प्रकाश करता है, वैसे उत्तम, मध्यम और अधम व्यवहारों को राजा प्रकट करे और सबके साथ मित्र के सदृश वर्त्ताव करे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथाग्निरिन्द्रस्तूयमस्य जगतो मध्ये त्री भुवनानि प्रकाशयन् सरांसि पिबद् वृत्रहत्याय सुतं सोममपचत् तथा सखा क्रत्वा सख्ये साकं मनुषो महिषा त्री शतानि रक्षेत् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सूर्य्यदृष्टान्तेन राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सखा) मित्रम् (सख्ये) (अपचत्) पचति (तूयम्) तूर्णम् (अग्निः) पावकः (अस्य) (क्रत्वा) प्रज्ञया कर्म्मणा वा (महिषा) महिषाणां महताम् पशूनाम् (त्री) त्रीणि (शतानि) (त्री) (साकम्) (इन्द्रः) सूर्य्यः (मनुषः) मनुषस्य (सरांसि) तडागान् (सुतम्) वर्षितम् (पिबत्) पिबति (वृत्रहत्याय) मेघस्य हननाय (सोमम्) ऐश्वर्य्यम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । यथा सूर्य्य ऊर्ध्वाऽधोमध्यस्थान् स्थूलान् पदार्थान् प्रकाशयति तथोत्तममध्याऽधमान् व्यवहारान् राजा प्रकटीकुर्य्यात् सर्वैः सह सुहृद्वद्वर्त्तेत ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य वर, खाली व मध्यभागी असलेल्या स्थूल पदार्थांना प्रकाशित करतो. तसे उत्तम, मध्यम व अधम व्यवहारांना राजाने प्रकट करावे व सर्वांबरोबर मित्राप्रमाणे वागावे. ॥ ७ ॥
08 त्री यच्छता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्री यच्छ॒ता म॑हि॒षाणा॒मघो॒ मास्त्री सरां॑सि म॒घवा॑ सो॒म्यापाः॑ ।
का॒रं न विश्वे॑ अह्वन्त दे॒वा भर॒मिन्द्रा॑य॒ यदहिं॑ ज॒घान॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्री यच्छ॒ता म॑हि॒षाणा॒मघो॒ मास्त्री सरां॑सि म॒घवा॑ सो॒म्यापाः॑ ।
का॒रं न विश्वे॑ अह्वन्त दे॒वा भर॒मिन्द्रा॑य॒ यदहिं॑ ज॒घान॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त्री꣡ य꣡च् छता꣡ महिषा꣡णाम् अ꣡घो मा꣡स्
त्री꣡ स꣡रांसि मघ꣡वा सोमिया꣡पाः
कारं꣡ न꣡ वि꣡श्वे अहुवन्त देवा꣡
भ꣡रम् इ꣡न्द्राय य꣡द् अ꣡हिं जघा꣡न
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ághaḥ ← √ghas- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ḥ ← mā́s- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mahiṣā́ṇām ← mahiṣá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
śatā́ ← śatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
trī́ ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápāḥ ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
maghávā ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sárāṁsi ← sáras- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
somyā́ ← somyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
trī́ ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ahvanta ← √hū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
kārám ← kārá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bháram ← bhára- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
jaghā́na ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
त्री । यत् । श॒ता । म॒हि॒षाणा॑म् । अघः॑ । माः । त्री । सरां॑सि । म॒घऽवा॑ । सो॒म्या । अपाः॑ ।
का॒रम् । न । विश्वे॑ । अ॒ह्व॒न्त॒ । दे॒वाः । भर॑म् । इन्द्रा॑य । यत् । अहि॑म् । ज॒घान॑ ॥
Hellwig Grammar
- trī ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- yacchatā ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yacchatā ← śatā ← śata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- mahiṣāṇām ← mahiṣa
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Old World buffalo; Mahiṣa; Mahiṣa.”
- agho ← aghaḥ ← ghas
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “eat.”
- mās ← ← mās
- [noun], accusative, singular, neuter
- trī ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- sarāṃsi ← saras
- [noun], accusative, plural, neuter
- “lake; saras [word]; pond.”
- maghavā ← maghavan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- somyāpāḥ ← somyā ← somya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “saumya.”
- somyāpāḥ ← apāḥ ← pā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- kāraṃ ← kāram ← kāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ahvanta ← hvā
- [verb], plural, Thematic aorist (Ind.)
- “raise; call on; call; summon.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- bharam ← bhara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ahiṃ ← ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- jaghāna ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
सायण-भाष्यम्
हेइन्द्र त्वं यद्यदा त्री त्रयाणांशता शतसङ्ख्याकानाम्महिषाणाम्पशूनाम्माः मांसानि अघःभक्षितवानसि घसेरत्तेर्वारूपं यदाच मघवाधनवांस्त्वं सोम्या सोममयानि त्री त्रीणि सरांसि पात्राणि अपाः पीतवानसि यद्यदाइन्द्रोहिंवृत्रं जघान हतवान् तदाविश्वेसर्वेदेवाः भरं सोमपानादिनापूर्णं इन्द्रायेन्द्रं युद्धार्थं अह्वन्त आह्वयन्त तत्रदृष्टान्तः-कारन्न स्वामिनःकर्मकरमिव तद्वत् ॥ ८ ॥ उशनसःस्तोमेउशनायत् सहस्यैरितिमरुत्वतीयेसूक्तमुखीया सूत्रितञ्च-उशनसःस्तोमे नगरगीर्णमिवत्मानम्मन्यमानोयजे तोशनाय -त्सहस्यैरयातमिति ।
Wilson
English translation:
“When you had eaten the flesh of the three hundred buffaloes, when you who are Maghavan had drunk the three vessels of Soma, when he had slain Ahi, then all the gods summoned Indra, full of food, as if he had been a servant, to the battle.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
When he had slain Ahi: or perhaps yad ahim jaghāna, that he should kill Ahi
Jamison Brereton
When you the bounteous devoured the flesh of three hundred buffaloes and drank three somian lakes,
all the gods called “Carry (the day)!” to Indra as (a gambler calls)
“Game!,” when he smashed the serpent.
Jamison Brereton Notes
Grassmann and Geldner [/Witzel Gotō] take both ághaḥ and ápāḥ as 3rd sg. Since ághas belongs to the root pres. to √ghas, either 2nd or 3rd sg. is grammatically possible. But for ápāḥ to be 3rd sg., an s-aor. stem ápās- has to be posited, for which there is no other support save for a med. pāsta in a mā́-prohibitive in the AV (XII.3.43). Nevertheless, Narten does set up such a stem (Sig.Aor. 168). I see no reason to do so; the presence of nom. sg. maghávā, adduced as evidence by Narten, is not sufficient, since nom. sg.
appositives to 2nd sg. subjects are common. Also common is abrupt shifting between 2nd and 3rd ps., found already in this hymn between vss. 1 and 2, 4 and 5, 5 and 6. In our vs. we must assume that a shift happens between the hemistichs, given the 3rd sg.
jaghā́na in 8d, but this is hardly unprecedented – and note that it returns abruptly to 2nd ps. in vs. 9. I therefore prefer to interpret 8ab as couched in the 2nd sg., as in the published translation But if a 3rd sg. reading of ápāḥ is really desirable, I would prefer to consider the -s ending a local analogy to the precative peyāḥ at the end of 3b, reinforced by the ambig. parallel ághaḥ, rather than setting up an s-aorist stem to account for a single form.
I follow Geldner in taking both kārám and bháram as the direct speech expression of a victory cry. The former is appropriate to gaming contexts, while the latter is at home in battles. Our ahvanta … bháram has a compositional equivalent bhára-hūti-, for which see comm. ad I.129.2; for kārám √kṛ, see I.131.5. It may be convenient to assemble here some passages containing both bhára- and kārá- (or derivatives): I.l12.1 yā́bhir [ūtíbhiḥ] bháre kārám áṃśāya jínvathaḥ; VIII.66.1 (likewise an Indra hymn): (índram … ūtáye/ ……/) huvé bháram ná kāríṇam; IX.16.5 mahé bhárāya kāríṇaḥ; IX.14.1 kāráṃ bíbhrat puruspṛ́ham. See also Wackernagel KlSch. 340ff.
Griffith
When thou three hundred buffaloes’ flesh hadst eaten, and drunk, as Maghavan, three lakes of Soma,
All the Gods raised as ’twere a shout of triumph to Indra praise because he slew the Dragon.
Geldner
Als er das Fleisch von dreihundert Büffeln gegessen, als der Gabenreiche drei Seen voll Soma getrunken hatte, da riefen die Götter dem Indra “Sieg” zu, wie man “Gewinn” zuruft, als er den Drachen erschlagen hatte.
Grassmann
Als der dreihundert Büffel Fleisch du assest, drei Seen Soma’s, mächtiger, du austrankst, Da riefen Heil dem Indra alle Götter, wie Siegsgesang, da er erschlug die Schlange.
Elizarenkova
Когда он, щедрый, сьел мясо трехсот буйволов
(И) выпил три озера, полных сомы,
Словно победный клич, все боги провозгласили добычу
Индре, после того как он убил дракона.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! (यत्) जो आप (अघः) नहीं मारने योग्य होते हुए (महिषाणाम्) बड़े पदार्थों के (त्री) तीन (शता) सैकड़ों को (माः) रचिये और हे (सोम्या) चन्द्रमा के गुणों से सम्पन्न ! (मघवा) बहुत धनवान् होते हुए (त्री) तीन (सरांसि) मेघमण्डल, भूमि और अन्तरिक्ष में स्थित पदार्थों को सूर्य के सदृश प्रजाओं का (अपाः) पालन कीजिये और सूर्य्य (यत्) जैसे (अहिम्) मेघ का (जघान) नाश करता है और जैसे (विश्वे) सम्पूर्ण (देवाः) सम्पूर्ण (देवाः) विद्वान् जन (इन्द्राय) ऐश्वर्य्य के लिये (कारम्) कर्त्ता के (न) सदृश (भरम्) पालन को (अह्वन्त) कहते हैं, वैसे ऐश्वर्य्य के लिये प्रयत्न कीजिये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे पुरुषार्थी जन को सब स्वीकार करते हैं, वैसे ही सूर्य ईश्वरीय नियमों से नियत जलरस का ग्रहण करता है, जैसे जन बड़े पदार्थों की उत्तेजना से सैकड़ों काम सिद्ध करते हैं, वैसे ही राजा प्रजाजनों से बड़े राजकार्य्य को सिद्ध करे ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यद्यस्त्वमघः सन् महिषाणां त्री शता माः। हे सोम्या ! मघवा सँस्त्री सरांसि सूर्य इव प्रजा अपाः सूर्यो यदहिं जघान यथा विश्वे देवा इन्द्राय कारं न भरमह्वन्त तथेन्द्राय प्रयतस्व ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्री) (यत्) यः (शता) शतानि (महिषाणाम्) महतां पदार्थनाम् (अघः) अहन्तव्यः (माः) रचयेः (त्री) (सरांसि) मेघमण्डलभूम्यन्तरिक्षस्थानि (मघवा) बहुधनवान् (सोम्या) सोमगुणसम्पन्न (अपाः) पाहि (कारम्) कर्त्तारम् (न) इव (विश्वे) सर्वे (अह्वन्त) आह्वयन्ति (देवाः) विद्वांसः (भरम्) पालनम् (इन्द्राय) ऐश्वर्य्याय (यत्) यथा (अहिम्) मेघम् (जघान) हन्ति ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । यथा पुरुषार्थिनं जनं सर्वे स्वीकुर्वन्ति तथैव सूर्य्य ईश्वरनियमनियतजलरसं गृह्णाति यथा जना महतां पदार्थानां सकाशाच्छतशः कार्याणि साध्नुवन्ति तथैव राजा मरुद्भ्यः पुरुषेभ्यो महद्राजकार्य्यं साध्नुयात् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे पुरुषार्थी लोकांचा सर्व जण स्वीकार करतात. तसेच ईश्वराने निर्माण केलेले जल सूर्य ओढून घेतो. जसे लोक मोठ्या पदार्थांच्या साह्याने शेकडो प्रकारचे काम करतात तसेच राजाने प्रजेकडून राज्याची मोठमोठी कामे करवून घ्यावी. ॥ ८ ॥
09 उशना यत्सहस्यैथ्रयातम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ॒शना॒ यत्स॑ह॒स्यै॒३॒॑रया॑तं गृ॒हमि॑न्द्र जूजुवा॒नेभि॒रश्वैः॑ ।
व॒न्वा॒नो अत्र॑ स॒रथं॑ ययाथ॒ कुत्से॑न दे॒वैरव॑नोर्ह॒ शुष्ण॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒शना॒ यत्स॑ह॒स्यै॒३॒॑रया॑तं गृ॒हमि॑न्द्र जूजुवा॒नेभि॒रश्वैः॑ ।
व॒न्वा॒नो अत्र॑ स॒रथं॑ ययाथ॒ कुत्से॑न दे॒वैरव॑नोर्ह॒ शुष्ण॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः~इन्द्र उशना वा;इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उश꣡ना य꣡त् सहसि꣡यैर् अ꣡यातं
गृह꣡म् इन्द्र जूजुवाने꣡भिर् अ꣡श्वैः
वन्वानो꣡ अ꣡त्र सर꣡थं ययाथ
कु꣡त्सेन देवइ꣡र् अ꣡वनोर् ह शु꣡ष्णम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áyātam ← √yā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
sahasyaìḥ ← sahasyà- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
uśánā ← uśánā- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áśvaiḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
gr̥hám ← gr̥há- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jūjuvānébhiḥ ← √jū- (root)
{case:INS, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
átra ← átra (invariable)
{}
sarátham ← sarátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vanvānáḥ ← √vanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
yayātha ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ávanoḥ ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
devaíḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ha ← ha (invariable)
{}
kútsena ← kútsa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
śúṣṇam ← śúṣṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उ॒शना॑ । यत् । स॒ह॒स्यैः॑ । अया॑तम् । गृ॒हम् । इ॒न्द्र॒ । जू॒जु॒वा॒नेभिः॑ । अश्वैः॑ ।
व॒न्वा॒नः । अत्र॑ । स॒रथ॑म् । य॒या॒थ॒ । कुत्से॑न । दे॒वैः । अव॑नोः । ह॒ । शुष्ण॑म् ॥
Hellwig Grammar
- uśanā
- [adverb]
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- sahasyair ← sahasyaiḥ ← sahasya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “mighty.”
- ayātaṃ ← ayātam ← yā
- [verb], dual, Root aorist (Ind.)
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- gṛham ← gṛha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “house; palace; temple; home; place; family; family; stable.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jūjuvānebhir ← jūjuvānebhiḥ ← jū
- [verb noun], instrumental, plural
- “animate; encourage; impel; inspire.”
- aśvaiḥ ← aśva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- vanvāno ← vanvānaḥ ← van
- [verb noun], nominative, singular
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
- sarathaṃ ← sa
- [adverb]
- “with; little; together.”
- sarathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- yayātha ← yā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- kutsena ← kutsa
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Kutsa; kutsa [word].”
- devair ← devaiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- avanor ← avanoḥ ← van
- [verb], singular, Imperfect
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- śuṣṇam ← śuṣṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śuṣṇa.”
सायण-भाष्यम्
यद्यदा हेइन्द्र त्वं उशनाकाव्यश्च सहस्यैरभिभवनशीलैःजूजुवानेभिः जूजुवानैर्गच्छद्भिः अश्वैः कुर्सस्यगृहं अयातं अगच्छतं तदा हेइन्द्र त्वं अस्मिन्काले वन्वानः शत्रून्हिंसन् कुत्सेन देवैश्चसह सरथं समानमेकंरथं ययाथ जगन्थ किञ्च शुष्णमेतन्ना मानमसुरं अवनोर्ह अहिंसीःखलु ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“When, Indra, you and Uśanas, with vigorous and rapid courses went to the dwelling of Kutsa, then destroying his foes, you went in one chariot with Kutsa and the gods, and verily you have slain Śuṣṇa”
Jamison Brereton
When, Indra, (you and Kutsa) drove to the home of Uśanā with the mighty, speeding horses,
as combatant you drove there on the same chariot with Kutsa, with the gods. You combated Śuṣṇa.
Jamison Brereton Notes
On uśánā as an indeclinable, see my 2007 “Vedic Uśanā Kāvya and Avestan Kauui Usan: On the Morphology of the Names” (Fs. Jasanoff).
On the basis of other mentions of this myth, 2nd du. áyātam must conceal a Vāyav Indraś ca type construction, with the other subject, beside voc. indra, being Kutsa. Cf. nearby dual dvandva indrā-kutsā (V.31.9). The gapping of Kutsa in the first half of the verse is repaired by cd saráthaṃ yayātha, kútsena, with the same root √yā as in áyātam. I do not understand the change in tense stem.
Griffith
What time ye came with strong steeds swiftly speeding, O Usana and Indra, to the dwelling,
Thou camest thither -conquering together with Kutsa and the Gods: thou slewest Susna.
Geldner
Als ihr beide, Kutsa und du, Indra, mit den gewaltigen raschen Rossen zu Usanas Haus kamt, da kamst du der Überwinder auf gleichem Wagen mit Kutsa, mit den Göttern. Du hattest den Susna überwunden.
Grassmann
Als Uçana und Indra mit den starken, den raschgetriebnen Rossen ihr ins Haus kamt, Fuhrst siegreich du mit Kutsa und den Göttern in gleichem Wagen, schlugst in Flucht den Çuschna.
Elizarenkova
Когда Ушанас (и ты) отправились вдвоем домой
На сильных быстрых конях, о Индра,
Ты отправился, покоритель, на одной колеснице
С Кутсой, с богами. Ты же покорил Шушну.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) राजन् आप और (उशना) कामना करता हुआ जन ! तुम दोनों (सहस्यैः) बलों में उत्पन्न हुए पदार्थों के साथ (जूजुवानेभिः) वेगवाले (अश्वैः) घोड़ों वा अग्नि आदिकों से चलाये गये वाहन पर स्थित हो के (यत्) जिस (गृहम्) गृह को (अयातम्) प्राप्त हूजिये और (अत्र) इस जगत् में (ह) निश्चय से (वन्वानः) याचना करते हुए आप (कुत्सेन) वज्र के सदृश दृढ़ कर्म्म से (देवैः) विद्वानों से (शुष्णम्) बल की (अवनोः) रक्षा करिये और हे मनुष्यो ! आप लोग इन दोनों के साथ (सरथम्) रथ के साथ वर्त्तमान जैसे हो, वैसे निश्चय से (ययाथ) प्राप्त होओ ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा आदि मनुष्य उत्तम प्रकार श्रेष्ठ होवें, वे विमान आदि वाहनों को बना सकें और दुष्ट जनों के मारने को समर्थ होवें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र त्वमुशना च ! युवां सहस्यैः सह जूजुवानेभिरश्वैश्चालिते याने स्थित्वा यद् गृहमयातमत्र ह वन्वानस्त्वं कुत्सेन देवैः शुष्णमवनोः। हे मनुष्या ! यूयमेताभ्यां सह सरथं ह ययाथ ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उशना) कामयमानः (यत्) (सहस्यैः) सहस्सु बलेषु भवैः (अयातम्) प्राप्नुतम् (गृहम्) (इन्द्र) राजन् (जूजुवानेभिः) वेगवद्भिः। अत्र तुजादीनामित्यभ्यासदैर्घ्यम्। (अश्वैः) तुरङ्गैरग्न्यादिभिर्वा (वन्वानः) याचमानः (अत्र) अस्मिन् जगति (सरथम्) रथेन सह वर्त्तमानम् (ययाथ) प्राप्नुत (कुत्सेन) वज्रेणेव दृढेन कर्मणा (देवैः) विद्वद्भिः (अवनोः) रक्ष (ह) किल (शुष्णम्) बलम् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये राजादयो मनुष्याः सुसभ्याः स्युस्ते विमानादीनि निर्मातुं शक्नुयुर्दुष्टान् हन्तुं समर्था भवेयुः ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा इत्यादी जी माणसे श्रेष्ठ असतात. त्यांनी विमान इत्यादी वाहने निर्माण करून दुष्टांना मारण्यास समर्थ असावे. ॥ ९ ॥
10 प्रान्यच्चक्रमवृहः सूर्यस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रान्यच्च॒क्रम॑वृहः॒ सूर्य॑स्य॒ कुत्सा॑या॒न्यद्वरि॑वो॒ यात॑वेऽकः ।
अ॒नासो॒ दस्यूँ॑रमृणो व॒धेन॒ नि दु॑र्यो॒ण आ॑वृणङ्मृ॒ध्रवा॑चः ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्रान्यच्च॒क्रम॑वृहः॒ सूर्य॑स्य॒ कुत्सा॑या॒न्यद्वरि॑वो॒ यात॑वेऽकः ।
अ॒नासो॒ दस्यूँ॑रमृणो व॒धेन॒ नि दु॑र्यो॒ण आ॑वृणङ्मृ॒ध्रवा॑चः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्रा꣡न्य꣡च् चक्र꣡म् अवृहः सू꣡रियस्य
कु꣡त्सायान्य꣡द् व꣡रिवो या꣡तवे ऽकः
अना꣡सो द꣡स्यूँर् अमृणो वधे꣡न
नि꣡ दुर्योण꣡ आवृणङ् मृध्र꣡वाचः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
anyát ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
avr̥haḥ ← √vr̥h- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
cakrám ← cakrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
akar ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
anyát ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kútsāya ← kútsa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
várivaḥ ← várivas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yā́tave ← √yā- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
amr̥ṇaḥ ← √mr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
anā́saḥ ← anā́s- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
dásyūn ← dásyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vadhéna ← vadhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
āvr̥ṇak ← √vr̥j- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
duryoṇé ← duryoṇá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
mr̥dhrávācaḥ ← mr̥dhrávāc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ní ← ní (invariable)
{}
पद-पाठः
प्र । अ॒न्यत् । च॒क्रम् । अ॒वृ॒हः॒ । सूर्य॑स्य । कुत्सा॑य । अ॒न्यत् । वरि॑वः । यात॑वे । अ॒क॒रित्य॑कः ।
अ॒नासः॑ । दस्यू॑न् । अ॒मृ॒णः॒ । व॒धेन॑ । नि । दु॒र्यो॒णे । अ॒वृ॒ण॒क् । मृ॒ध्रऽवा॑चः ॥
Hellwig Grammar
- prānyac ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- prānyac ← anyat ← anya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- cakram ← cakra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wheel; Cakra; discus; army; cakra; oil mill; cakrikā; cakra; group.”
- avṛhaḥ ← vṛh
- [verb], singular, Imperfect
- “extract.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- kutsāyānyad ← kutsāya ← kutsa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Kutsa; kutsa [word].”
- kutsāyānyad ← anyat ← anya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- varivo ← varivaḥ ← varivas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “room; varivas [word]; space; escape.”
- yātave ← yā
- [verb noun]
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- ‘kaḥ ← akaḥ ← kṛ
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- anāso ← an
- [adverb]
- “not.”
- anāso ← āsaḥ ← ās
- [noun], accusative, plural, masculine
- “mouth.”
- dasyūṃr ← dasyu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- amṛṇo ← amṛṇaḥ ← mṛṇ
- [verb], singular, Imperfect
- “kill; crush.”
- vadhena ← vadha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “killing; weapon; māraṇa; execution; destruction; vadh-; Vadha; dysfunction; punishment; kick.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- duryoṇa ← duryoṇe ← duryoṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- āvṛṇaṅ ← āvṛṇak ← āvṛj ← √vṛj
- [verb], singular, Imperfect
- “appropriate; accord.”
- mṛdhravācaḥ ← mṛdhra
- [noun], neuter
- mṛdhravācaḥ ← vācaḥ ← vāc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
सायण-भाष्यम्
हेइन्द्र पूर्वं द्विचक्रस्यसूर्यस्य अन्यदेकञ्चकक्रं प्रावृहः पृथक् चकर्थ अन्यदेकञ्चक्रं कुत्साय कुत्सस्यवरिवोधनं यातवे प्राप्तुं अकः अकार्षीः किञ्च अनासः आस्यरहितान् आस्यशब्देनशब्दोलक्ष्यते अशब्दान् मूकान् दस्यान् असुरान् वधेनायुधेनवज्रेण अमृणः अहिंसीः दुर्योणे सङ्ग्रामे मृध्रवाचः हिंसितवागिन्द्रियानसुरान् न्यवृणक् नितराञ्छिन्नवानसि अमृणोन्यवृणगितिद्विरुक्तिरादरार्था ॥ १० ॥
Wilson
English translation:
“You have formerly detached one wheel (of the car) of Sūrya; another you have given to Kutsa wherewith to acquire wealth; with the thunderbolt you have confounded the voiceless Dasyus, you have destroyed in battle the speech-bereft (foes).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Confounded with voiceless dasyus: anāso dasyūn amṛṇaḥ: anāsa = asyarahitān, devoid or deprived of words, asya, face or mouth, being put by metonymy for śabda, the sound that comes from the mouth, articulate speech; Dasyus are also called amṛdhravācas = hiṃsita vāgindriyan = having defective organs of speech
Jamison Brereton
You tore off the one wheel of the Sun for Kutsa; the other you made into wide space for driving.
You crushed the Dasyus mouthless with your murderous weapon; you wrenched those of slighting speech down into a woeful womb.
Jamison Brereton Notes
In the published translation I take kútsāya primarily with pāda a, though syntactically and metrically it should go with b. I would now emend the tr. to “the other you made into wide space for Kutsa to drive” or “… for Kutsa for driving.” I’m not sure how a wheel can become a wide space – what sounds like a kind of highway – but the addition of Kutsa doesn’t make it any less comprehensible.
I take anā́saḥ ‘mouthless’ as proleptic, describing the state of the Dasyus after Indra has finished crushing them (sim. to I.32.6 *anā́ḥ pipiṣe), while Geldner [/Witzel Gotō] take it as a standing characteristic of the Dasyus (“mouthless Dasyus”). There is no way to tell.
Griffith
One car-wheel of the Sun thou rolledst forward, and one thou settest free to move for Kutsa.
Thou slewest noseless Dasyus with thy weapon, and in their home o’erthrewest hostile speakers.
Geldner
Das eine Rad der Sonne rissest du ab, für Kutsa ließest du das andere heil davonkommen. Du zerschmettertest die mundlosen Dasyu´s mit der Waffe, du warfst die Mißredenden ins Grab.
Grassmann
Du rolltest vor das eine Rad der Sonne, und triebst das andre an zum Heil des Kutsa, Erschlugst mit Blitz die hässlichen Dämonen, und strecktest hin in ihrem Haus die Schmäher.
Elizarenkova
Ты сорвал одно колесо солнца.
Ради Кутсы ты предоставил свободный путь для движения другого (колеса).
Безротых дасью ты разбил смертным оружием.
В другое место ты сбросил злоречивых.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! आप (सूर्यस्य) सूर्य के सदृश (अन्यत्) अन्य (चक्रम्) चक्र की (प्र, अवृहः) उत्तम वृद्धि करिये और (कुत्साय) वज्र के लिये (अन्यत्) अन्य (वरिवः) सेवन को (यातवे) प्राप्त होने को (अकः) करिये तथा (अनासः) मुखरहित (दस्यून्) दुष्ट चोरों का (वधेन) वध से (अमृणः) नाश करिये और (दुर्य्योणे) गृह के प्राप्त होने में (मृध्रवाचः) कुत्सित वाणियोंवाले जनों को (नि, आवृणक्) निरन्तर वर्जिये ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जैसे सूर्य्य अपने चक्र का आकर्षण से वर्त्ताव करता है, वैसे ही विमान आदि वाहनों से राज्य का अनुवर्त्तन करो और चोर तथा दुष्ट वाणीवालों का नाश करके राज्य में नहीं चोरी करनेवाले और श्रेष्ठ वचनोंवाले जनों का सम्पादन कीजिये ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजंस्त्वं सूर्य्यस्येवाऽन्यच्चक्रं प्रावृहः कुत्सायाऽन्यद्वरिवो यातवेऽकरनासो दस्यून् वधेनामृणो दुर्य्योणे मृध्रवाचो जनान् न्यावृणक् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (अन्यत्) (चक्रम्) (अवृहः) वर्धयेः (सूर्य्यस्य) (कुत्साय) वज्राय (अन्यत्) (वरिवः) परिचरणम् (यातवे) यातुं गन्तुम् (अकः) कुर्य्याः (अनासः) अविद्यमानास्यान् (दस्यून्) दुष्टान् चोरान् (अमृणः) हिंस्याः (वधेन) (नि) नितराम् (दुर्य्योणे) गृहनयने (आवृणक्) वृङ्धि (मृध्रवाचः) हिंस्रावाचो जनान् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यथा सूर्य्यः स्वं चक्रमाकर्षणेन वर्त्तयति तथैव विमानादियानै राज्यमनुवर्त्तय दस्यून् दुष्टवाचश्च हत्वा राज्येऽचोरान् श्रेष्ठवचनांश्च सम्पादय ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा! जसा सूर्य आपल्या चक्राच्या आकर्षणाने चालतो. तसे विमान इत्यादी वाहनांचा राज्यात वापर कर. चोर व दुष्टवचनी लोकांचा नाश करून राज्यात सज्जन व श्रेष्ठवचनी लोक वाढव. ॥ १० ॥
11 स्तोमासस्त्वा गौरिवीतेरवर्धन्नरन्धयो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्तोमा॑सस्त्वा॒ गौरि॑वीतेरवर्ध॒न्नर॑न्धयो वैदथि॒नाय॒ पिप्रु॑म् ।
आ त्वामृ॒जिश्वा॑ स॒ख्याय॑ चक्रे॒ पच॑न्प॒क्तीरपि॑बः॒ सोम॑मस्य ॥
मूलम् ...{Loading}...
स्तोमा॑सस्त्वा॒ गौरि॑वीतेरवर्ध॒न्नर॑न्धयो वैदथि॒नाय॒ पिप्रु॑म् ।
आ त्वामृ॒जिश्वा॑ स॒ख्याय॑ चक्रे॒ पच॑न्प॒क्तीरपि॑बः॒ सोम॑मस्य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स्तो꣡मासस् त्वा गउ꣡रिवीतेर् अवर्धन्न्
अ꣡रन्धयो वैदथिना꣡य पि꣡प्रुम्
आ꣡ त्वा꣡म् ऋजि꣡श्वा सखिया꣡य चक्रे
प꣡चन् पक्ती꣡र् अ꣡पिबः सो꣡मम् अस्य
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
avardhan ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
gaúrivīteḥ ← gaúrivīti- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
stómāsaḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
árandhayaḥ ← √randh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
píprum ← pípru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaidathinā́ya ← vaidathiná- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
cakre ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
r̥jíśvā ← r̥jíśvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sakhyā́ya ← sakhyá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ápibaḥ ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pácan ← √pac- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
paktī́ḥ ← paktí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
स्तोमा॑सः । त्वा॒ । गौरि॑ऽवीतेः । अ॒व॒र्ध॒न् । अर॑न्धयः । वै॒द॒थि॒नाय॑ । पिप्रु॑म् ।
आ । त्वाम् । ऋ॒जिश्वा॑ । स॒ख्याय॑ । च॒क्रे॒ । पच॑न् । प॒क्तीः । अपि॑बः । सोम॑म् । अ॒स्य॒ ॥
Hellwig Grammar
- stomāsas ← stomāsaḥ ← stoma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- gaurivīter ← gaurivīteḥ ← gaurivīti
- [noun], genitive, singular, masculine
- avardhann ← avardhan ← vṛdh
- [verb], plural, Imperfect
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- arandhayo ← arandhayaḥ ← randhay ← √radh
- [verb], singular, Imperfect
- “subjugate; hand over.”
- vaidathināya ← vaidathina
- [noun], dative, singular, masculine
- piprum ← pipru
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Pipru.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- ṛjiśvā ← ṛjiśvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ṛjiśvan.”
- sakhyāya ← sakhya
- [noun], dative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- cakre ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- pacan ← pac
- [verb noun], nominative, singular
- “heat; cook; digest; boil; ripen; fester; burn; boil; cauterize; fry; cook; suppurate; inflame.”
- paktīr ← paktīḥ ← pakti
- [noun], accusative, plural, feminine
- “digestion; food.”
- apibaḥ ← pā
- [verb], singular, Imperfect
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
सायण-भाष्यम्
हेइन्द्र गौरिवीतेः एतन्नामकस्यमन्त्रद्रष्टुर्ममसम्बन्धीनिस्तोमासः स्तोत्राणि त्वा त्वां अवर्धन् वर्धयन्तु वैदथिनाय विदथिनःपुत्राय ऋजिश्वनाम्ने पिप्रुंएतन्नामकमसुरं अरन्धयः वशमनयः हेइन्द्र ऋजिश्वनामकश्चिदृषिः सख्याय तवसखित्वाय पक्तीःपक्तव्यानि पुरोडाशादीनि पचन् पाकं कुर्वन् त्वा त्वां आचके अभिमुखीचकार किञ्च त्वं अस्य ऋजिश्वनः सम्बन्धिनं सोमं अपिबः अपाः ॥ ११ ॥ दशपेयेहनिमरुत्वतीयशस्त्रेनवग्वासइतिसूक्तमुखीया सूत्रितञ्च-नवग्वासःसुतसोमासइन्द्रंसखाहयत्रसखिभिर्नवग्वै रितिनिविद्धान -योराज्येइति ।
Wilson
English translation:
“May the praises of Gaurivīti exalt you; you have humbled Pipru for the son of Vidathin; Ṛjiśvan preparing dressed viands, has, through your friendship brought you (to his presence), and you have drunk of his libation.”
Jamison Brereton
The praises of Gaurivīti strengthened you. You made Pipru subject to Vaidathina.
R̥jiśvan brought you here for companionship, cooking cooked foods (for you). You drank his soma.
Jamison Brereton Notes
The etym. fig. pácan paktī́ḥ is also a proleptic expression of sorts, “cooking (food, so that it is) cooked,” though since paktí- is not an adj./participle, but a noun identifying a type of food, the parallel isn’t exact. For other exx. of paktí- √pac, see IV.24.7, VII.32.8.
Griffith
The lauds of Gauriviti made thee mighty to Vidathin’s son, as prey, thou gavest Pipru.
Rjisivan drew thee into friendship dressing the sacred food, and thou hast drunk his Soma.
Geldner
Die Loblieder des Gauriviti erbauten dich; du unterwarfst den Pipru dem Vaidathina. Rijisvan hatte dich zur Freundschaft gewonnen, indem er Kochspeise kochte. Du trankst seinen Soma.
Grassmann
Dich kräftigten des Gauriviti Lieder, Vidathin’s Sohne gabst du hin dem Pipru; Dich schafft’ herbei Ridschiçvan sich zum Beistand, dir Brühen kochend, seinen Soma trankst du.
Elizarenkova
Тебя усилили восхваления Гауривити.
Ты отдал Пипру во власть Вайдатхины.
Риджишван расположил тебя к дружбе,
Варя кушанья. Ты выпил его сому.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् (गौरिवितेः) वाणी को विशेष प्राप्त अर्थात् जाननेवाले आपके सङ्ग से (स्तोमासः) प्रशंसित (अवर्धन्) वृद्धि को प्राप्त हों, उनके साथ (वैदथिनाय) संग्राम करनेवाले से बनाये गये के लिये शत्रुओं का (अरन्धयः) नाश करो और जो (ऋजिश्वा) सरल कुत्ते के सदृश ही मनुष्य (पिप्रुम्) व्यापक (त्वा) आपको (सख्याय) मित्रपने के लिये (आ, चक्रे) अच्छे प्रकार कर चुका, उसके साथ (अस्य) इस जगत् के मध्य में (पक्तीः) पाकों का (पचन्) पाक करते हुए आप (सोमम्) ऐश्वर्य वा ओषधि के रस का (अपिबः) पान करिये और जो (त्वाम्) आपकी रक्षा करें, उन सबका आप सत्कार करिये ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे राजन् ! जो उत्तम गुणों से आपकी वृद्धि करते और आपको मित्र जानते हैं, उनको मित्र करके आप ऐश्वर्य की वृद्धि करो ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! गौरिवीतेस्तव सङ्गेन स्तोमासोऽवर्धंस्तैः सह वैदथिनाय शत्रूनरन्धयः। य ऋजिश्वेव पिप्रुं त्वा सख्यायाऽऽचक्रे तेन सहास्य पक्तीः पचंस्त्वं सोममपिबो ये त्वां पालयेयुस्तान् सर्वांस्त्वं सत्कुर्याः ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्तोमासः) प्रशंसिताः (त्वा) त्वाम् (गौरिवीतेः) यो गौरीं वाचं व्येति सः। गौरीति वाङ्नामसु पठितम्। (निघं०१.११) (अवर्धन्) वर्धन्तम् (अरन्धयः) हिंसय (वैदथिनाय) विदिथिना सङ्ग्रामकर्त्रा निर्मिताय (पिप्रुम्) व्यापकम् (आ) (त्वाम्) (ऋजिश्वा) ऋजिः सरलश्चासौ श्वा च (सख्याय) मित्रत्वाय (चक्रे) (पचन्) (पक्तीः) पाकान् (अपिबः) पिबेः (सोमम्) ऐश्वर्य्यमोषधिरसं वा (अस्य) जगतो मध्ये ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । हे राजन् ! ये शुभैर्गुणैस्त्वां वर्धयन्ति मित्रं जानन्ति तान् सखीकृत्य त्वमैश्वर्य्यं वर्धय ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजा ! जे उत्तम गुणांनी तुझी वृद्धी करतात व तुला मित्र समजतात त्यांना तू मित्र समज व ऐश्वर्य वाढव. ॥ ११ ॥
12 नवग्वासः सुतसोमास - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नव॑ग्वासः सु॒तसो॑मास॒ इन्द्रं॒ दश॑ग्वासो अ॒भ्य॑र्चन्त्य॒र्कैः ।
गव्यं॑ चिदू॒र्वम॑पि॒धान॑वन्तं॒ तं चि॒न्नरः॑ शशमा॒ना अप॑ व्रन् ॥
मूलम् ...{Loading}...
नव॑ग्वासः सु॒तसो॑मास॒ इन्द्रं॒ दश॑ग्वासो अ॒भ्य॑र्चन्त्य॒र्कैः ।
गव्यं॑ चिदू॒र्वम॑पि॒धान॑वन्तं॒ तं चि॒न्नरः॑ शशमा॒ना अप॑ व्रन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
न꣡वग्वासः सुत꣡सोमास इ꣡न्द्रं
द꣡शग्वासो अभि꣡ अर्चन्ति अर्कइः꣡
ग꣡व्यं चिद् ऊर्व꣡म् अपिधा꣡नवन्तं
तं꣡ चिन् न꣡रः शशमाना꣡ अ꣡प व्रन्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
návagvāsaḥ ← návagva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sutásomāsaḥ ← sutásoma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
{}
arcanti ← √r̥c- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
arkaíḥ ← arká- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
dáśagvāsaḥ ← dáśagva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
apidhā́navantam ← apidhā́navant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
gávyam ← gávya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ūrvám ← ūrvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
{}
cit ← cit (invariable)
{}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śaśamānā́ḥ ← √śamⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vran ← √vr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
नव॑ऽग्वासः । सु॒तऽसो॑मासः । इन्द्र॑म् । दश॑ऽग्वासः । अ॒भि । अ॒र्च॒न्ति॒ । अ॒र्कैः ।
गव्य॑म् । चि॒त् । ऊ॒र्वम् । अ॒पि॒धान॑ऽवन्तम् । तम् । चि॒त् । नरः॑ । श॒श॒मा॒नाः । अप॑ । व्र॒न् ॥
Hellwig Grammar
- navagvāsaḥ ← navagva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Navagva.”
- sutasomāsa ← suta ← su
- [verb noun]
- “press out; su.”
- sutasomāsa ← somāsaḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- daśagvāso ← daśagvāsaḥ ← daśagva
- [noun], nominative, plural, masculine
- abhy ← abhī ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- arcanty ← arcanti ← arc
- [verb], plural, Present indikative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- arkaiḥ ← arka
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- gavyaṃ ← gavyam ← gavya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bovine.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ūrvam ← ūrva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “pen; Aurva; ocean.”
- apidhānavantaṃ ← apidhānavantam ← apidhānavat
- [noun], accusative, singular, masculine
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- śaśamānā ← śaśamānāḥ ← śam
- [verb noun], nominative, plural
- “calm; go out; end; die; pacify; heal; labor; make peace; rest.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- vran ← vṛ
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
सायण-भाष्यम्
नवग्वासः सत्रयागमनुतिष्ठन्तोयेनवभिर्मासैःसमाप्यगताः तेनवग्वाः दशभिर्मासैःसमाप्ययेगतास्तेदशग्वाः एतेउभयविधाअङ्गिरसः सुतसोमासः अभिषुतसोमाःसन्तः इन्द्रमर्कैरर्चनीयैःस्तोत्रैरभ्यर्चन्ति अभिष्टुवन्ति तथा शशमानाः स्तुवन्तः नरोनेतारोङ्गिरसः अपिधानवन्तं बलेनासुरेणाच्छादितवन्तं तञ्चित् बहुषुप्रदेशेषुप्रसिद्धमपि गव्यञ्चित् गोसम्बन्धिनमपि ऊर्वं समूहं अपव्रन् अपावृण्वन् ॥ १२ ॥ परिक्रीनाम्न्येकाहेमरुत्वतीयनिष्केवल्ययोःसूक्तमुखीये कथोनुतइत्याद्येद्वेऋचो सूत्रितञ्च- कथोनतेपरिचराणिविद्वानितिद्वेइति ।
Wilson
English translation:
“The observers of the nine month’s celebration, those of the ten months, pouring out libations, worship Indra with hymns; the leaders (of rites), glorifying him, have set open the cave (concealing the cattle).”
Jamison Brereton
The Navagvas, the Daśagvas [=Aṅgirases], having pressed soma, chant to Indra with chants.
Just that cowpen with its covering [=Vala cave]—just that have the men, having ritually labored, opened up.
Jamison Brereton Notes
This vs. brings the third repetition of arcanti (1c, 6c [or árcan(t); see above]; cf. ā́rcan 2b).
I don’t quite understand the double cid construction in cd, where even one cid seems somewhat superfluous. Geldner (/Witzel Gotō) take it as concessive and logically to be construed with apidhā́navantam (“the cowpen, although it had a cover” [Geldner: “obwohl verschlossen,” sim. Witzel Gotō]). This is possible, though I don’t like the position of cid, and I would also note that #gávyaṃ cid ūrvám is also found in VII.90.4, where a concessive value is harder to wring out.
Griffith
Navagvas and Dasgvas with libations of Soma juice sing hymns of praise to Indra.
Labouring at their task the men laid open the stall of Kine though firmly closed and fastened.
Geldner
Die Navagva´s, die Dasagva´s haben Soma gepreßt und besingen den Indra mit Gesängen. Den Rinderpferch, obwohl verschlossen, brachen trotzdem die Männer auf, nachdem sie den Opferdienst versehen hatten.
Grassmann
Die Neuner und die Zehner, Soma kelternd, besingen ihn, den Indra, mit Gesängen; Den Stall der Kühe auch, den festverschlossnen, erbrachen sie, die Männer, eifrig wirkend.
Elizarenkova
Навагва, Дашагва, выжав сому,
Воспевают Индру песнопениями.
Загон с коровами – хоть он и был заперт –
Его все-таки открыли мужи, потрудившись (во время обряда).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वद्विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! (सुतसोमासः) संपादन की ऐश्वर्य और ओषधियाँ जिन्होंने (नवग्वासः) जो नवीन गतिवाले (दशग्वासः) जिन्होंने दशों इन्द्रियों को जीता ऐसे (शशमानाः) अविद्याओं का उल्लङ्घन करते हुए (नरः) नायक जिन जिस (गव्यम्) गोसम्बन्धी (चित्) निश्चित (ऊर्वम्) अविद्या के नाश करनेवाले (अपिधानवन्तम्) आच्छादन से युक्त गुप्त (इन्द्रम्) विद्या और ऐश्वर्य्यवान् का (अर्कैः) मन्त्र वा विचारों से (अभि) सब प्रकार (अर्चन्ति) सत्कार करते और उसकी अविद्या का (अप, व्रन्) अस्वीकार करते हैं (तम्) उसको (चित्) भी आप शिक्षा दीजिये ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो नवीन विद्या का ग्रहण करना चाहते और ऐश्वर्य्य की इच्छा करने और इन्द्रियों के जीतनेवाले विद्वान् जन अज्ञानी जनों को बोध देकर विद्वान् करते हैं, वे ही सत्कार करने योग्य होते हैं ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! सुतसोमासो नवग्वासो दशग्वासः शशमाना नरो यं गव्यं चिदूर्वमपिधानवन्तमिन्द्रमर्कैरभ्यर्चन्ति तस्याऽविद्यामप व्रँस्तं चित् त्वमपि शिक्षय ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नवग्वासः) नवीनगतयः (सुतसोमासः) निष्पादितैश्वर्यौषधयः (इन्द्रम्) विद्यैश्वर्ययुक्तम् (दशग्वासः) दश गाव इन्द्रियाणि जितानि यैस्ते (अभि) सर्वतः (अर्चन्ति) सत्कुर्वन्ति (अर्कैः) मन्त्रैर्विचारैः (गव्यम्) गोरिदम् (चित्) अपि (ऊर्वम्) अविद्याहिंसकम् (अपिधानवन्तम्) आच्छादनयुक्तम् (तम्) (चित्) (नरः) नेतारः (शशमानाः) अविद्या उल्लङ्घमानाः (अप) (व्रन्) वृण्वन्ति ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये नूतनविद्याजिघृक्षव ऐश्वर्य्यमिच्छुका जितेन्द्रिया विद्वांसोऽज्ञानिनः प्रबोध्य विदुषः कुर्वन्ति त एव पूजनीया भवन्ति ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नवीन विद्या शिकू इच्छिणारे, ऐश्वर्याची इच्छा करणारे, इन्द्रियांना जिंकणारे विद्वान लोक अज्ञानी लोकांना बोध करून विद्वान करतात तेच सत्कार करण्यायोग्य असतात. ॥ १२ ॥
13 कथो नु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क॒थो नु ते॒ परि॑ चराणि वि॒द्वान्वी॒र्या॑ मघव॒न्या च॒कर्थ॑ ।
या चो॒ नु नव्या॑ कृ॒णवः॑ शविष्ठ॒ प्रेदु॒ ता ते॑ वि॒दथे॑षु ब्रवाम ॥
मूलम् ...{Loading}...
क॒थो नु ते॒ परि॑ चराणि वि॒द्वान्वी॒र्या॑ मघव॒न्या च॒कर्थ॑ ।
या चो॒ नु नव्या॑ कृ॒णवः॑ शविष्ठ॒ प्रेदु॒ ता ते॑ वि॒दथे॑षु ब्रवाम ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कथो꣡ नु꣡ ते प꣡रि चराणि विद्वा꣡न्
वीरि꣡या · मघवन् या꣡ चक꣡र्थ
या꣡ चो नु꣡ न꣡व्या कृण꣡वः शविष्ठ
प्रे꣡द् उ ता꣡ ते विद꣡थेषु ब्रवाम
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
carāṇi ← √carⁱ- (root)
{number:SG, person:1, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
kathā́ ← kathā́ (invariable)
{}
nú ← nú (invariable)
{}
pári ← pári (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
vidvā́n ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
cakártha ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vīryā̀ ← vīryà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
kr̥ṇávaḥ ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
návyā ← návya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
nú ← nú (invariable)
{}
śaviṣṭha ← śáviṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
bravāma ← √brū- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
vidátheṣu ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
क॒थो इति॑ । नु । ते॒ । परि॑ । च॒रा॒णि॒ । वि॒द्वान् । वी॒र्या॑ । म॒घ॒ऽव॒न् । या । च॒कर्थ॑ ।
या । चो॒ इति॑ । नु । नव्या॑ । कृ॒णवः॑ । श॒वि॒ष्ठ॒ । प्र । इत् । ऊं॒ इति॑ । ता । ते॒ । वि॒दथे॑षु । ब्र॒वा॒म॒ ॥
Hellwig Grammar
- katho ← kathā
- [adverb]
- “how.”
- katho ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- carāṇi ← car
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- vidvān ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- vīryā ← vīrya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- yā ← yad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- cakartha ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- yā ← yad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- co ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- co ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- navyā ← navya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “new; fresh.”
- kṛṇavaḥ ← kṛ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- śaviṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- pred ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- pred ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vidatheṣu ← vidatha
- [noun], locative, plural, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- bravāma ← brū
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
सायण-भाष्यम्
हेमघवन् धनवन्निन्द्र त्वं या यानि वीर्या वीर्याणि चकर्थ चकृषे अहं तानि वीर्याणि विद्वान् जानन् ते तुभ्यं कथोनु कथन्नु परिचराणी परिचर्याङ्करवाणि हेशविष्ठ बलवत्तमेन्द्र याचो यानिचैव नव्या नव्यानि नूतनानि वीर्याणि नु क्षिप्रं कृणवः कुर्याः ते त्वदीयानि ता तानि वीर्याणि विदथेषु यज्ञेषु प्रेदु ब्रवाम प्रैववदाम ॥ १३ ॥
Wilson
English translation:
“Although, knowing the heroic acts which, Maghavan, you have performed, how may I adequately offer you adoration; most mighty Indra, we ever celebrate sacred rites the recent exploits which you have achieved.”
Jamison Brereton
How shall I, (though) knowing them, now encompass your heroic deeds that you have done, o bounteous one,
and the new ones that you will do, strongest one? We will proclaim
these (deeds) of yours at the ceremonies.
Jamison Brereton Notes
Grassmann, Geldner (/Witzel Gotō), and Klein (DGRV I.219) interp. pári √car as ‘serve’.
Although this sense is found in later Vedic, the RVic instances of this lexeme only have the literal meaning ‘go around’ (e.g., III.7.2) with the developed sense ‘encompass’. (I.127.9 comes closest to ‘serve’, but the ‘surround’ sense is dominant.) Interpreting pári carāṇi here as ‘serve’ requires the part. vidvā́n to take an obj.
(“knowing your heroic deeds …”), but pāda-final vidvā́n is almost always used absolutely. Moreover áparītaḥ (pári √i) in the next vs. continues the thought of conceptual circumscription. Geldner (/Witzel Gotō) and Klein divide the vs. syntactically into ab / cd, with the rel. cl. of c expressing the obj. of d. By contrast I think the lexical parallelism and the conjunction co [=ca u] of … yā́cakártha / yā́co … kṛṇávaḥ of bc mark those relative clauses as tightly conjoined, and I take them as subordinate to pāda a. Further, the last pāda préd u tā́te vidátheṣu bravāma strikes me as a self-contained (pseudo- )refrain, reminiscent of the Gṛtsamāda refrain in II: bṛhád vadema vidáthe suvī́rāḥ (II.1.16d etc.).
Griffith
How shall I serve thee, Maghavan, though knowing full well what hero deeds thou hast accomplished?
And the fresh deeds which thou wilt do, Most Mighty! these, too, will we tell forth in sacred synods.
Geldner
Wie kann ich dir jetzt dienen, der ich die Heldentaten kenne, die du, Gabenreicher, getan hast? Auch die neuen, die du noch tun wirst, du Gewaltigster, die wollen wir von dir in weiser Rede verkünden.
Grassmann
Wie muss ich jetzt im Geiste dich umwandern, die Thaten kennend, die du, Mächt’ger, wirktest? Und was du neues thun noch wirst, o stärkster, das wollen auch wir preisen bei den Festen.
Elizarenkova
Как бы послужить тебе теперь мне,
Знающему подвиги, которые ты совершил, о щедрый?
А те новые деяния, которые ты еще совершишь, о сильнейший, -
Их мы провозгласим на твоих жертвенных раздачах.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मघवन्) श्रेष्ठ धन से युक्त ! (या) जो (ते) आपकी (परि) सब ओर से (चराणि) चलनेवाली और प्राप्त होने योग्य (वीर्या) पराक्रमयुक्त सेनाओं को (कथो) किस प्रकार (नु) निश्चय से (चकर्थ) करते हो तथा (विद्वान्) विद्वान् आप (या) जिनको (चो) और (नव्या) नवीनों में उत्पन्नों को (नु) निश्चय से (कृणवः) सिद्ध करते हो। हे (शविष्ठ) अतिशय करके बलिष्ठ ! (ते) आपके जिनको (विदथेषु) सङ्ग्रामों में हम लोग (प्र, ब्रवाम) उपदेश करें (ता) उनको (इत्) निश्चय से (उ) भी आप ग्रहण करो ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि सदा ही नवीन-नवीन विद्या और नवीन-नवीन कार्य्य को सिद्ध करके ऐश्वर्य्य को प्राप्त होवें, इसी प्रकार अन्यों के प्रति उपदेश करें ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मघवन् ! या ते परि चराणि वीर्या कथो नु चकर्थ विद्वांस्त्वं या चो नव्या नु कृणवः। हे शविष्ठ ! ते यानि विदथेषु वयं प्र ब्रवाम ता तानीदु त्वं गृहाण ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कथो) कथम् (नु) (ते) तव (परि) सर्वतः (चराणि) गतिमन्ति प्राप्तव्यानि वा (विद्वान्) (वीर्या) वीर्ययुक्तानि सैन्यानि (मघवन्) पूजितधनयुक्त (या) यानि (चकर्थ) करोषि (या) यानि (चो) च (नु) (नव्या) नवेषु भवानि (कृणवः) करोषि (शविष्ठ) अतिशयेन बलिष्ठ (प्र) (इत्) एव (उ) (ता) तानि (ते) तव (विदथेषु) सङ्ग्रामेषु (ब्रवाम) उपदिशेम ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्याः सदैव नवीना नवीना विद्या नूतनं नूतनं कार्य्यं संसाध्यैश्वर्य्यं प्राप्नुयुरेवमन्यान् प्रत्युपदिशन्तु ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी सदैव नवनवीन विद्या व नवनवीन कार्य करून ऐश्वर्य प्राप्त करावे. याच प्रकारे इतरांना उपदेश करावा. ॥ १३ ॥
14 एता विश्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒ता विश्वा॑ चकृ॒वाँ इ॑न्द्र॒ भूर्यप॑रीतो ज॒नुषा॑ वी॒र्ये॑ण ।
या चि॒न्नु व॑ज्रिन्कृ॒णवो॑ दधृ॒ष्वान्न ते॑ व॒र्ता तवि॑ष्या अस्ति॒ तस्याः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ता विश्वा॑ चकृ॒वाँ इ॑न्द्र॒ भूर्यप॑रीतो ज॒नुषा॑ वी॒र्ये॑ण ।
या चि॒न्नु व॑ज्रिन्कृ॒णवो॑ दधृ॒ष्वान्न ते॑ व॒र्ता तवि॑ष्या अस्ति॒ तस्याः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एता꣡ वि꣡श्वा चकृवाँ꣡ इन्द्र भू꣡रि
अ꣡परीतो जनु꣡षा वीरि꣡येण
या꣡ चिन् नु꣡ वज्रिन् कृण꣡वो दधृष्वा꣡न्
न꣡ ते वर्ता꣡ त꣡विष्या अस्ति त꣡स्याः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
cakr̥vā́n ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
etā́ ← eṣá (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
áparītaḥ ← áparīta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
janúṣā ← janúṣ- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vīryèṇa ← vīryà- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
dadhr̥ṣvā́n ← √dhr̥ṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
kr̥ṇávaḥ ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
nú ← nú (invariable)
{}
vajrin ← vajrín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
asti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
{}
tásyāḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
táviṣyāḥ ← táviṣī- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vartā́ ← vartár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒ता । विश्वा॑ । च॒कृ॒ऽवान् । इ॒न्द्र॒ । भूरि॑ । अप॑रिऽइतः । ज॒नुषा॑ । वी॒र्ये॑ण ।
या । चि॒त् । नु । व॒ज्रि॒न् । कृ॒णवः॑ । द॒धृ॒ष्वान् । न । ते॒ । व॒र्ता । तवि॑ष्याः । अ॒स्ति॒ । तस्याः॑ ॥
Hellwig Grammar
- etā ← etad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- cakṛvāṃ ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- bhūry ← bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- aparīto ← aparītaḥ ← aparīta
- [noun], nominative, singular, masculine
- januṣā ← janus
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “birth.”
- vīryeṇa ← vīrya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- yā ← yad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- vajrin
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- kṛṇavo ← kṛṇavaḥ ← kṛ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- dadhṛṣvān ← dhṛṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “dare; attack.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vartā ← vartṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “obstructionist.”
- taviṣyā ← taviṣyāḥ ← taviṣī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “strength; power.”
- asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tasyāḥ ← tad
- [noun], genitive, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
सायण-भाष्यम्
हेइन्द्र अपरीतः शत्रुभिरपरिगतस्त्वं जनुषा जननसिद्धेनात्मीयेनवीर्येणबलेनभूरि भूरीणि बहूनिएता एतानि प्रत्यक्षेणोपलभ्यमानानि विश्वा विश्वानि व्याप्तानि भुवनजातानि चकृवान् कृतवान् हेवज्रिन् वज्रवन्निन्द्र दधुष्वान् सपत्नान् धर्षयंस्त्वं नुक्षिप्रं याचित् यानिच विश्वानि कृणवः कुर्याः तेत्वदीयस्यतस्यास्तविष्याः तस्यबलस्यवर्ता निवारयिता नकोप्यस्ति ॥ १४ ॥
Wilson
English translation:
“Unmatched (by any), you have done, Indra, all these many (deeds) by your innate energy; wielder of the thunderbolt, whatever you, the humbler of (foes), have undertaken, there is no one the arrester of this your prowess.”
Jamison Brereton
Having done all these many (deeds), Indra, by your nature you cannot be circumscribed in heroism.
As for those (deeds) you will do even now in your daring, possessor of the mace—there exists no one to obstruct this power of yours.
Jamison Brereton Notes
This vs. is structured somewhat like vs. 13, with (a) etā́víśvā cakṛvā́n corresponding to (13b) (vīryā̀) … yā́cakártha, though with pf. participle not rel. cl., and (c) yā́cid nú … kṛṇávaḥ corresponding even more closely to (13c) yā́co nú … kṛṇávaḥ. I would therefore now slightly emend the published translation to reflect this parallelism more closely: “By your nature you cannot be circumscribed in heroism – you, Indra, (as one) having done all these many (deeds) (as well as) those (deeds) that you will do even now in your daring. There exists no one to obstruct this power of yours.” In other words I take pādas a and c as parallel adjunct expressions, with b as their joint main clause, and d (like 13d) independent. Note that d has no overt referent for yā́in c. The English is awkward, but this structure corresponds better to the Skt.
Griffith
Resistless from of old through hero courage, thou hast done all these many acts, O Indra.
What thou wilt do in bravery, Thunder-wielder! none is there who may hinder this thy prowess.
Geldner
Nachdem du, Indra, diese vielen Taten getan hast, schon bei der Geburt an Heldenkraft unerreicht, gibt es keinen, der deiner Kraft wehren wird, was du auch wagemutig noch tun wirst, du Keulenträger.
Grassmann
Der, Indra, du dies alles reichlich thatest, mit Heldenkraft von Haus aus unbezwinglich; Was kühn, o Blitzer, noch du wirst vollbringen, darin kann niemand deine Kraftthat hemmen.
Elizarenkova
Ты, совершивший все эти многочисленные (деяния), о Индра,
С рождения непревзойденный мужеством,
И те, которые сейчас ты дерзновенно собираешься совершить, о громовержец, –
Ты не встречаешь (никого), способного отвратить эту твою силу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वज्रिन्) उत्तम शस्त्र और अस्त्रों से और (इन्द्र) अत्यन्त ऐश्वर्य्य से युक्त राजन् ! (अपरीतः) नहीं वर्ज्जित आप (जनुषा) दूसरे जन्म से और (वीर्य्येण) पराक्रम से (चित्) भी (एता) इन (विश्वा) सब को (चकृवान्) किये हुए हो और (या) जिन (भूरि) बहुत बलों को (कृणवः) करिये। हे राजन् ! (ते) आपकी निश्चित (तस्याः) उस (तविष्याः) बलयुक्त सेना का (दधृष्वान्) धृष्ट अर्थात् हर्षित किया हुआ (नु) शीघ्र (वर्त्ता) स्वीकार करनेवाला कोई भी (न) नहीं (अस्ति) है ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा आदि जन हैं, वे ब्रह्मचर्य्य से विद्याओं को प्राप्त होकर चवालीस वर्ष की अवस्था से युक्त हुए समावर्त्तन करके अर्थात् गृहस्थाश्रम को विधिपूर्वक ग्रहण कर स्वयंवर विवाह कर और सेना की वृद्धि करके प्रजा की सब प्रकार से रक्षा करें ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वज्रिन्निन्द्रापरीतस्त्वं जनुषा वीर्य्येण चिदेता विश्वा चकृवान् या च भूरि कृणवो हे राजँस्ते चित् तस्यास्तविष्या दधृष्वान्नु वर्त्ता वोऽपि नास्ति ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एता) एतानि (विश्वा) सर्वाणि (चकृवान्) कृतवान् (इन्द्र) परमैश्वर्य्ययुक्त राजन् (भूरि) बहूनि बलानि (अपरीतः) अवर्जितः (जनुषा) द्वितीयेन जन्मना (वीर्य्येण) पराक्रमेण (या) यानि (चित्) अपि (नु) सद्यः (वज्रिन्) प्रशस्तशस्त्रास्त्रयुक्त (कृणवः) कुर्य्याः (दधृष्वान्) धर्षितवान् (न) निषेधे (ते) तव (वर्त्ता) स्वीकर्त्ता (तविष्याः) बलयुक्तायाः सेनायाः (अस्ति) (तस्याः) ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये राजादयो जनास्ते ब्रह्मचर्य्येण विद्याः प्राप्य चत्वारिंशद्वर्षायुष्कास्सन्तः समावर्त्य स्वयंवरं विवाहं विधाय सेनां वर्धयित्वा प्रजायाः सर्वतोऽभिरक्षणं कुर्य्युः ॥१४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजे इत्यादींनी ब्रह्मचर्याने विद्या प्राप्त करून चौरेचाळीस वर्षांनंतर समावर्तन करून स्वयंवर विवाह करावा व सेनेची वाढ करून प्रजेचे सर्व प्रकारे रक्षण करावे. ॥ १४ ॥
15 इन्द्र ब्रह्म - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्र॒ ब्रह्म॑ क्रि॒यमा॑णा जुषस्व॒ या ते॑ शविष्ठ॒ नव्या॒ अक॑र्म ।
वस्त्रे॑व भ॒द्रा सुकृ॑ता वसू॒यू रथं॒ न धीरः॒ स्वपा॑ अतक्षम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॒ ब्रह्म॑ क्रि॒यमा॑णा जुषस्व॒ या ते॑ शविष्ठ॒ नव्या॒ अक॑र्म ।
वस्त्रे॑व भ॒द्रा सुकृ॑ता वसू॒यू रथं॒ न धीरः॒ स्वपा॑ अतक्षम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गौरवीतिः शाक्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ꣡न्द्र ब्र꣡ह्म क्रिय꣡माणा जुषस्व
या꣡ ते शविष्ठ न꣡विया अ꣡कर्म
व꣡स्त्रेव भद्रा꣡ सु꣡कृता वसूयू꣡
र꣡थं न꣡ धी꣡रः सुअ꣡पा अतक्षम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
juṣasva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
kriyámāṇā ← √kr̥- (root)
{case:ACC, gender:N, number:PL, tense:PRS, voice:PASS}
ákarma ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
návyā ← návya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
śaviṣṭha ← śáviṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
bhadrā́ ← bhadrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
iva ← iva (invariable)
{}
súkr̥tā ← súkr̥ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vástrā ← vástra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vasūyúḥ ← vasūyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
atakṣam ← √takṣ- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
dhī́raḥ ← dhī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
svápāḥ ← svápas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्र॑ । ब्रह्म॑ । क्रि॒यमा॑णा । जु॒ष॒स्व॒ । या । ते॒ । श॒वि॒ष्ठ॒ । नव्याः॑ । अक॑र्म ।
वस्त्रा॑ऽइव । भ॒द्रा । सुऽकृ॑ता । व॒सु॒ऽयुः । रथ॑म् । न । धीरः॑ । सु॒ऽअपाः॑ । अ॒त॒क्ष॒म् ॥
Hellwig Grammar
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- brahma ← brahman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- kriyamāṇā ← kṛ
- [verb noun], accusative, plural
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- yā ← yad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- śaviṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- navyā ← navya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “new; fresh.”
- akarma ← kṛ
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vastreva ← vastrā ← vastra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “fabric; clothing; dress; vastra [word].”
- vastreva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- bhadrā ← bhadra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- sukṛtā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtā ← kṛtā ← kṛ
- [verb noun], accusative, plural
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vasūyū ← vasūyu
- [noun], accusative, plural, neuter
- rathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dhīraḥ ← dhīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “expert; wise; intelligent; versed; adept.”
- svapā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svapā ← apāḥ ← apas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “work; deed.”
- atakṣam ← takṣ
- [verb], singular, Imperfect
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
सायण-भाष्यम्
हेशविष्ठ बलवत्तम शूरतमवेन्द्र ते तुभ्यं या यानि स्तोत्राणि नव्याःनूतनाः अद्यतनावयं अकर्म हेइन्द्र त्वं क्रियमाणा अस्माभिः क्रियमाणानि ब्रह्म ब्रह्माणि तानि स्तोत्राणि जुषस्व सेवस्व धीरोधीमान् स्वपाःशोभनकर्मा वसूयुर्धनकामोहं वस्त्रेव वस्त्राणीव भद्रा भद्राणि भजनीयानि सुकृता सुष्ठुकृतानि स्तोत्राणि रथन्न रथमिव अतक्षं अकरवं स्तोत्राण्युपसंहारवद्भाह्याणीत्यभिप्रायेण वस्त्रनिदर्शनमुक्तं रथदृष्टान्तस्तु आगमनसाधनत्वप्रतिपादनाय स्तोत्राणिस्वीकृत्यमह्यन्धनम्प्रयच्छेत्यर्थः ॥ १५ ॥क्वस्यवीरइतिपञ्चदशर्चंषोडशंसूक्तं अत्रानुक्रमणिका-क्वस्यबभ्रुरृणञ्चयोप्यत्रराजास्तुतइति । बभ्रुरृषिः अनुक्तत्वान्त्रिष्टिप् इन्द्रोदेवता ऋणञ्चयनामराजापिक्वचित्स्तूयते अतःसोपिदेवता तीव्रसोमाख्येएकाहेमरुत्वतीयशस्त्रेइदंसूक्तन्निविद्धानं सूत्रितञ्च तीव्रसोमेनान्नाद्य -कामःक्वस्यवीरइति ।
Wilson
English translation:
“Most mighty Indra, be plural ased to accept the prayers which we are about to offer, and the present praises which we repeat; firm, doing pious acts, and desirous of wealth; I have fabricated acceptable and pious works like (rich) garments, and like a chariot.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Like garments and like a chariot: praises and hymns, are compared to gaments, as being fit to be received as a respectful present, upasaṃhāravad grāhyāni; the same are compared to a chariot, as the means of conveying Indra and the gods to sacrifices
Jamison Brereton
O Indra, enjoy the sacred formulations being made, the new ones we have made for you, strongest one.
Like garments, lovely and well made, like a chariot have I fashioned them—I the clever artisan, seeking goods.
Jamison Brereton Notes
On the sandhi in návyā ákarma see Oldenberg
Griffith
Indra, accept the prayers which now are offered, accept the new prayers, Mightiest! which we utter.
Like fair and well-made robes, I, seeking riches, as a deft craftsman makes a car, have wrought them.
Geldner
Indra, erfreue dich an den bereiteten Erbauungen, die wir dir aufs neue bereitet haben, du Gewaltigster! Wie schöne Kleider wohlgearbeitet habe ich sie, Gut wünschend, wie ein kunstfertiger Meister einen Wagen gezimmert.
Grassmann
Nimm Indra an die Bitten, die gethan sind, die neuen, dir, o stärkster, wir dir weihten, Wie schöngewebte, schmucke Kleider macht’ ich sie kunstvoll dir, wie Wagen macht der Künstler.
Elizarenkova
О Индра, возрадуйся слагаемым молитвам,
Тем, которые мы вновь сложили, о сильнейший!
Как прекрасные, хорошо сделанные наряды, я, жаждущий богатств,
Искусно изготовил (их), как умелый мастер – колесницу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गौरिवीतिः शाक्त्यः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वद्विषय में पुरुषार्थरक्षणविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शविष्ठ) अतिशय करके बल से और (इन्द्र) विद्या और ऐश्वर्य्य से युक्त ! जिन (ते) आपके (नव्याः) नवीन धनों को हम लोग (अकर्म) करें और (या) जिन (क्रियमाणा) वर्त्तमान पुरुषार्थ से सिद्ध हुए (ब्रह्म) अन्न वा धनों का आप (जुषस्व) सेवन करो उन (भद्रा) कल्याणकारक (सुकृता) धर्म्म से उत्पन्न किये हुओं को (वस्त्रेव) जैसे वस्त्र प्राप्त होते वैसे तथा (स्वपाः) सत्यभाषण आदि कर्म्म करनेवाला (धीरः) ध्यानवान् योगी और (वसूयुः) अपने को धन की इच्छा करनेवाला (रथम्) उत्तम वाहन को (न) जैसे वैसे कल्याणकारक और धर्म्म जैसे उत्पन्न किये गयों को मैं (अतक्षम्) प्राप्त होऊँ ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! वंश और धन की आशा से आप लोग आलस्य से पुरुषार्थ का न त्याग करो, किन्तु नित्य पुरुषार्थ की वृद्धि से ऐश्वर्य्य की वृद्धि करके वस्त्र और रथ से जैसे वैसे सुख का भोग करके नवीन यश प्रकट करो ॥१५॥ इस सूक्त में इन्द्र और विद्वानों के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह उनतीसवाँ सूक्त और पच्चीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शविष्ठेन्द्र ! यस्य ते नव्याः श्रियो वयमकर्म या क्रियमाणा ब्रह्म त्वं जुषस्व ता भद्रा सुकृता वस्त्रेव स्वपा धीरो वसूयू रथं न भद्रा सुकृता अहमतक्षम् ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषये पुरुषार्थरक्षणविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) विद्यैश्वर्य्ययुक्त (ब्रह्म) अन्नानि धनानि वा। ब्रह्मेत्यन्ननामसु पठितम्। (निघं०२.७) (क्रियमाणा) वर्त्तमानेन पुरुषार्थेन सिद्धानि (जुषस्व) सेवस्व (या) यानि (ते) तव (शविष्ठ) अतिशयेन बलयुक्त (नव्याः) नवीनाः श्रियः (अकर्म) कुर्य्याम (वस्त्रेव) यथा वस्त्राणि प्राप्यन्ते तथा (भद्रा) कल्याणकराणि (सुकृता) धर्म्येण निष्पादितानि (वसूयुः) आत्मनो धनमिच्छुः (रथम्) रमणीयम् (न) इव (धीरः) ध्यानवान् योगी (स्वपाः) सत्यभाषणादिकर्मा (अतक्षम्) प्राप्नुयाम् ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! गोत्रधनस्याशया यूयमालस्येन पुरुषार्थं मा त्यजत, किन्तु नित्यं पुरुषार्थवर्धनेनैश्वर्यं वर्धयित्वा वस्त्रवद्रथवत्सुखं भुक्त्वा नूतनं यशः प्रथयतेति ॥१५॥ अत्रेन्द्रविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्येकोनविंशतितमं सूक्तं पञ्चविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! मोह व धन यांच्या आशेने तुम्ही आळशी बनून पुरुषार्थाचा त्याग करू नका, तर पुरुषार्थाची वृद्धी करून ऐश्वर्य वाढवा. वस्त्र व रथ यांच्यामुळे सुख भोगता येते तसे सुख भोगून नवीन यश मिळवा. ॥ १५ ॥