सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘अनस्वन्ता’ इति षड़ृचं त्रयोदशं सूक्तम् । अत्रानुक्रमणिका – अनस्वन्ता षट् त्रैवृष्णपौरुकुत्स्यौ द्वौ त्र्यरुणत्रसदस्यू राजानौ भारतश्चाश्वमेधोऽन्त्यास्तिस्रोऽनुष्टुभो नात्मात्मने दद्यादिति सर्वास्वत्रिं केचिदन्त्यैन्द्राग्नी’ इति । त्रिवृष्णस्य पुत्रस्त्र्यरुणः पुरुकुत्सस्य पुत्रस्त्रसदस्युर्भरतस्य पुत्रोऽश्वमेध एते त्रयोऽपि राजानः संभूयास्य सूक्तस्य ऋषयः । यद्वा । अत्रिरेव ऋषिः । आद्यास्तिस्रस्त्रिष्टुभः चतुर्थ्याद्यास्तिस्रोऽनुष्टुभः । षष्ठीन्द्राग्निदेवत्या शिष्टाः पञ्चाग्नेय्यः । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
27 (381)
Agni
Kings Tryaruṇa Traivr̥ṣṇa, Trasadasyu Paurukutsya, and Aśvamedha Bhārata, or Atri Bhauma
6 verses: triṣṭubh 1–3, anuṣṭubh 4–6, arranged in trcas ̥
This hymn consists of two tr̥cas, so it is in its proper place according to its length. Nonetheless, Oldenberg (Noten and 1897) regards it as an addition to the original collection.
The hymn is a dānastuti addressed to allied patrons or kings. The Anukramaṇī names three patrons, but, as Oldenberg (1897) and Geldner suggest, Tryaruṇa might be a descendant of Trasadasyu and bear his name as an epithet (vs. 3). If so, then the hymn addresses two men, Tryaruṇa (vss. 1–3 in triṣṭubh) and Aśvamedha (vss. 4–6 in anuṣṭubh). In verse 4 Tryaruṇa commands Aśvamedha to reward the poet, but it remains unclear just how the two are related.
The translation and interpretation of the hymn become difficult especially at verse 3, which is open to a number of different constructions. We understand 3ab to mean that the sacrificer desires Agni’s favor for the poet’s hymn. Why he should desire this favor navamám “for the ninth time” is not stated, but there is a parallel in VIII.24.23, which calls on the poet to praise daśamám “a tenth time.” In both verses the numbers may simply indicate “many times.” Here in this hymn, however, it is likely that navamám, especially because it follows náviṣṭhāya “for the newest,” either means “anew” rather than “ninth” or puns on the two meanings. The “harnessed chariot,” with which Tryaruṇa welcomes the poet’s song in 3cd, may be a gift to the poet, or it may be the sacrifice itself, which elsewhere is represented as a chariot.
Verse 4 begins the second tr̥ca, a transition that is marked also by a change in meter. But in contrast to the clear segmentation of the hymn shown by the tr̥ca form and the meter, the syntax binds verse 4 with verse 3, since the opening relative clause is coordinate with the relative clause in 3cd. This may reproduce the relationship between Tryaruṇa and Aśvamedha, who are two individuals but who are in some manner bound to one another.
01 अनस्वन्ता सत्पतिर्मामहे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अन॑स्वन्ता॒ सत्प॑तिर्मामहे मे॒ गावा॒ चेति॑ष्ठो॒ असु॑रो म॒घोनः॑ ।
त्रै॒वृ॒ष्णो अ॑ग्ने द॒शभिः॑ स॒हस्रै॒र्वैश्वा॑नर॒ त्र्य॑रुणश्चिकेत ॥
मूलम् ...{Loading}...
अन॑स्वन्ता॒ सत्प॑तिर्मामहे मे॒ गावा॒ चेति॑ष्ठो॒ असु॑रो म॒घोनः॑ ।
त्रै॒वृ॒ष्णो अ॑ग्ने द॒शभिः॑ स॒हस्रै॒र्वैश्वा॑नर॒ त्र्य॑रुणश्चिकेत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्र्यरुणस्त्रैवृष्णस्त्रसदस्युः पौरुकुत्सः भारतोश्वमेधश्च राजानः भौमोत्रिर्वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡नस्वन्ता स꣡त्पतिर् मामहे मे
गा꣡वा चे꣡तिष्ठो अ꣡सुरो मघो꣡नः
त्रैवृष्णो꣡ अग्ने दश꣡भिः सह꣡स्रैर्
वइ꣡श्वानर त्रि꣡अरुणश् चिकेत
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánasvantā ← ánasvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
māmahe ← √maṁh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
sátpatiḥ ← sátpati- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ásuraḥ ← ásura- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cétiṣṭhaḥ ← cétiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gā́vā ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
maghónaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
daśábhiḥ ← dáśa- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
sahásraiḥ ← sahásra- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
traivr̥ṣṇáḥ ← traivr̥ṣṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ciketa ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
tryàruṇaḥ ← tryàruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vaíśvānara ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अन॑स्वन्ता । सत्ऽप॑तिः । म॒म॒हे॒ । मे॒ । गावा॑ । चेति॑ष्ठः । असु॑रः । म॒घोनः॑ ।
त्रै॒वृ॒ष्णः । अ॒ग्ने॒ । द॒शऽभिः॑ । स॒हस्रैः॑ । वैश्वा॑नर । त्रिऽअ॑रुणः । चि॒के॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- anasvantā ← anasvat
- [noun], accusative, dual, masculine
- satpatir ← sat
- [noun]
- “good; good; real; existent; virtuous; sat [prefix]; real.”
- satpatir ← patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- māmahe ← mah
- [verb], singular, Perfect indicative
- “give; accord.”
- me ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- gāvā ← go
- [noun], accusative, dual, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- cetiṣṭho ← cetiṣṭhaḥ ← cetiṣṭha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “attentive.”
- asuro ← asuraḥ ← asura
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Asura; lord; asura [word]; sulfur.”
- maghonaḥ ← maghavan
- [noun], ablative, singular, masculine
- “big.”
- traivṛṣṇo ← traivṛṣṇaḥ ← traivṛṣṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- daśabhiḥ ← daśan
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “ten; tenth; daśan [word].”
- sahasrair ← sahasraiḥ ← sahasra
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- vaiśvānara
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- tryaruṇaś ← tryaruṇaḥ ← tryaruṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- ciketa ← cit
- [verb], singular, Perfect indicative
- “notice; observe; attend to; intend.”
सायण-भाष्यम्
अत्री राजर्षीणां दानमग्नेः पुरतोऽनेन सूक्तेनावर्णयत् । हे वैश्वानर विश्वेषां नराणां नेतः अग्ने सत्पतिः सतां पालयिता चेतिष्ठः ज्ञातृतमः असुरः बलवान् मघोनः मघवा धनवान् ॥ प्रथमार्थे ङसिः ॥ त्रैवृष्णः त्रिवृष्णपुत्रः त्र्यरुणः त्र्यरुणः इत्येतन्नामा राजर्षिः अनस्वन्ता अनस्वन्तौ अनसा शकटेन संयुक्तौ गावा गावावनड्वाहौ गवां हिरण्यानां वा दशभिः सहस्रैः सह मे मह्यं ममहे ददौ । “ महि दाने ‘। स राजर्षिः चिकेत सर्वैर्जनैरनेन दानेन ज्ञायते ॥
Wilson
English translation:
“Agni who are the protector of the good, most wise, powerful and opulent; Tryaruṇa, the son of Trivṛṣṇa, has become renowned, Vaiśvānara, in that he has bestowed upon me a pair of cattle with a wagon, and with them thousands of treasure.”
Jamison Brereton
The lord of settlements has readied for me two oxen together with an ox-cart—he, the most illustrious lord, more (illustrious) than (any
other) generous patron.
Tryaruṇa, son of Trivr̥ṣan, is illustrious through his tens of thousands (of cattle), o Agni Vaiśvānara.
Griffith
THE Godlike hero, famousest of nobles, hath granted me two oxen with a wagon.
Trvrsan’s son Tryaruna hath distinguished himself, Vaisvanara Agni! with ten thousands.
Oldenberg
The good lord has presented me with two oxen together with a car, the most brilliant Asura among the liberal givers 1. Tryaruna, the son of Trivrishan, O Agni Vaisvânara 2, has distinguished himself by (his gift of) ten thousand (cows?) 3.
Geldner
Der rechtmäßige Herr hat mir zwei Rinder samt Karren geschenkt, der Gebieter, der ausgezeichneter als jeder andere freigebige Patron ist. Tryaruna, der Sohn des Trivrisan, hat sich durch Zehntausend ausgezeichnet, o Agni Vaisvanara;
Grassmann
Der tapfere Fürst hat mir zwei Stiere nebst Wagen geschenkt, der göttliche, der ausgezeichnetste der Reichen [maghónam zu lesen nach Delbrück’s Vermuthung], Triaruna, der Sohn des Trivrischan, o allen Menschen holder Agni, zeichneten sich aus durch zehntausend [Gaben].
Elizarenkova
Добрый господин щедро одарил меня двумя быками
С повозкой, (этот) Асура, более приметный, чем (любой другой) покровитель.
Сын Тривришана Тръяруна, о Агни Вайшванара,
Привлек к себе внимание десятью тысячами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुयव आत्रेयः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब छः ऋचावाले सत्ताईसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अग्निसादृश्य से विद्वान् के गुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वैश्वानर) सब में प्रकाशमान (अग्ने) अग्नि के सदृश ! (सत्पतिः) श्रेष्ठ जनों के पालनेवाले (दशभिः) दश (सहस्रैः) सहस्रों के साथ (अनस्वन्ता) उत्तम शकट आदि वाहनों से युक्त (गावा) गौ अर्थात् वाणी के साथ (चेतिष्ठः) अत्यन्तता से बोध देनेवाले (असुरः) प्राणों में रमते हुए (त्रैवृष्णः) जो तीन में वर्षते वही (त्र्यरुणः) तीन गुणों से युक्त हुए आप (मे) मेरे (मघोनः) अत्यन्त धनयुक्त पुरुषों को (चिकेत) जानें, उनका मैं (मामहे) सत्कार करूँ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पुरुष शकट आदि वाहनों के चलाने में चतुर और अनेक सहस्रों पुरुषों के साथ मेल करते हैं, वे धन-धान्य और पशुओं से युक्त होते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वैश्वानराग्ने ! सत्पतिर्दशभिः सहस्रैरनस्वन्ता गावा सह चेतिष्ठोऽसुरस्त्रैवृष्णस्त्र्यरुणः संस्त्वं मे मघोनश्चिकेत तमहं मामहे ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निसादृश्येन विद्वद्गुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अनस्वन्ता) उत्तमशकटादियुक्तः (सत्पतिः) सतां पालकः (मामहे) सत्कुर्याम् (मे) (गावा) (चेतिष्ठः) अतिशयेन चेतिता ज्ञापकः (असुरः) असुषु प्राणेषु रममाणः (मघोनः) परमधनयुक्तान् (त्रैवृष्णः) यस्त्रिषु वर्षति स एव (अग्ने) (दशभिः) (सहस्रैः) (वैश्वानर) विश्वेषु राजमान (त्र्यरुणः) त्रयोऽरुणा गुणा यस्य सः (चिकेत) जानीयात् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः शकटादियानचालनकुशला अनेकैः सहस्रैः पुरुषैः सह सन्धिं कुर्वन्ति ते धनधान्यपशुयुक्ता जायन्ते ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी, विद्वान व राजा यांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे शकट इत्यादी यान चालविण्यात कुशल, हजारो पुरुषांशी जमवून घेतात ती धन, धान्य, पशूंनी युक्त होतात. ॥ १ ॥
02 यो मे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो मे॑ श॒ता च॑ विंश॒तिं च॒ गोनां॒ हरी॑ च यु॒क्ता सु॒धुरा॒ ददा॑ति ।
वैश्वा॑नर॒ सुष्टु॑तो वावृधा॒नोऽग्ने॒ यच्छ॒ त्र्य॑रुणाय॒ शर्म॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
यो मे॑ श॒ता च॑ विंश॒तिं च॒ गोनां॒ हरी॑ च यु॒क्ता सु॒धुरा॒ ददा॑ति ।
वैश्वा॑नर॒ सुष्टु॑तो वावृधा॒नोऽग्ने॒ यच्छ॒ त्र्य॑रुणाय॒ शर्म॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्र्यरुणस्त्रैवृष्णस्त्रसदस्युः पौरुकुत्सः भारतोश्वमेधश्च राजानः भौमोत्रिर्वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यो꣡ मे शता꣡ च विंशतिं꣡ च गो꣡नां
ह꣡री च युक्ता꣡ सुधु꣡रा द꣡दाति
वइ꣡श्वानर सु꣡ष्टुतो वावृधानो
अ꣡ग्ने य꣡छ त्रि꣡अरुणाय श꣡र्म
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ca ← ca (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
gónām ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
śatā́ ← śatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
viṁśatím ← viṁśatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
{}
dádāti ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
sudhúrā ← sudhúr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
yuktā́ ← √yuj- (root)
{case:ACC, gender:M, number:DU, non-finite:PPP}
súṣṭutaḥ ← súṣṭuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vaíśvānara ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vāvr̥dhānáḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
tryàruṇāya ← tryàruṇa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
yácha ← √yam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यः । मे॒ । श॒ता । च॒ । विं॒श॒तिम् । च॒ । गोना॑म् । हरी॒ इति॑ । च॒ । यु॒क्ता । सु॒ऽधुरा॑ । ददा॑ति ।
वैश्वा॑नर । सुऽस्तु॑तः । व॒वृ॒धा॒नः । अग्ने॑ । यच्छ॑ । त्रिऽअ॑रुणाय । शर्म॑ ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- me ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- śatā ← śata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- viṃśatiṃ ← viṃśatim ← viṃśati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “twenty; twentieth; viṃśati [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- gonāṃ ← gonām ← go
- [noun], genitive, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- harī ← hari
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yuktā ← yuj
- [verb noun], accusative, dual
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- sudhurā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudhurā ← dhurā ← dhur
- [noun], accusative, dual, masculine
- “yoke; dhur [word].”
- dadāti ← dā
- [verb], singular, Present indikative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- vaiśvānara
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- suṣṭuto ← suṣṭutaḥ ← suṣṭuta
- [noun], nominative, singular, masculine
- vāvṛdhāno ← vāvṛdhānaḥ ← vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- ‘gne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- yaccha ← yam
- [verb], singular, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- tryaruṇāya ← tryaruṇa
- [noun], dative, singular, masculine
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
सायण-भाष्यम्
यः त्र्यरुणः शता च शतानि सुवर्णानां गोनां गवां विंशतिं च युक्ता रथेन युक्तौ सुधुरा सुधुरौ सुष्ठु धुरं वहन्तौ हरी अश्वौ च मे मह्यं ददाति अददात् हे वैश्वानर अग्ने सुष्टुतः अस्माभिः सम्यक्स्तुतः ववृधानः हविर्भिर्वर्धमानस्त्वं तस्मै त्र्यरुणाय शर्म सुखं यच्छ प्रयच्छ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, Vaiśvānara, who are deservedly praised and exaulted (by us), bestow happiness upon Tryaruṇa, who gives me hundreds (of Suvarṇas), twenty cattle and a pair of burden-bearing horses.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Hundres of suvarṇas: the text has only śatāni, the hundreds; suvaṇānām is implied, of suvarṇas
Jamison Brereton
To him who gives to me a hundred and twenty cattle and two harnessed fallow bays, compliant to the chariot-pole—
to Tryaruṇa offer protection, o Agni Vaiśvānara, o you who are well praised and grown strong.
Griffith
Protect Tryaruna, as thou art waxing strong and art highly praised, Vaisvanara Agni!
Who granteth me a hundred kine and twenty, and two bay horses, good at draught, and harnessed.
Oldenberg
To him who gives me one hundred 1 and twenty cows and two fallow steeds, harnessed and well-yoked, to Tryaruna grant thy protection, Agni Vaisvânara, who art highly praised and grown strong.
Geldner
Der mir hundert und zwanzig Rinder und ein Falbengespann schenkt, das gut im Joch geht: dem Tryaruna gewähre Schutz, o Agni Vaisvanara, wenn du schön gepriesen groß geworden bist.
Grassmann
Der mir hundertundzwanzig Kühe schenkt, ein Paar rotber Rosse, die an schöne Deichsel geschirrt sind, o allen Menschen holder Agni, dem Triaruna reiche Schutz, du vielgepriesener, starker.
Elizarenkova
(Тому,) кто дарит мне сто и двадцать коров
И двоих упряжных коней, послушных у дышла, –
Тръяруне, о Агни Вайшванара, прекрасно восхваленный
(И) возросший, даруй защиту!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुयव आत्रेयः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् के गुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वैश्वानर) सब में प्रकाशमान (अग्ने) विद्वन् (यः) जो (सुष्टुतः) उत्तम प्रकार प्रशंसा किया गया (वावृधानः) अत्यन्त बढ़ता अर्थात् वृद्धि को प्राप्त होता हुआ (मे) मेरे (गोनाम्) गौओं के (शता) सैकड़ौं (च) और (विंशतिम्) बीसों संख्यावाले समूह को (च) और (युक्ता) युक्त (सुधुरा) उत्तम धुरा जिनमें उन (हरी) ले चलनेवाले घोड़ों को (च) भी (ददाति) देता है उस (त्र्यरुणाय) तीन गुणोंवाले पुरुष के लिये आप (शर्म्म) गृह वा सुख को (यच्छ) दीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो गौ, घोड़ा और हस्ति आदि पशुओं के पालन करनेवाले होवें, उनके लिये यथायोग्य मासिक वृत्ति दीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वैश्वनराऽग्ने ! यस्सुष्टुतो वावृधानो मे गोनां शता च विंशतिं [च] युक्ता सुधुरा हरी च ददाति तस्मै त्र्यरुणाय त्वं शर्म्म यच्छ ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्गुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (मे) (शता) शतानि (च) (विंशतिम्) (च) (गोनाम्) (हरी) हरणशीलावश्वौ (च) (युक्ता) युक्तौ (सुधुरा) शोभना धूर्ययोस्तौ (ददाति) (वैश्वानर) विश्वस्मिन् राजमान (सुष्टुतः) शोभनप्रशंसितः (वावृधानः) अत्यन्तं वर्धमानः (अग्ने) विद्वन् (यच्छ) देहि (त्र्यरुणाय) (शर्म्म) गृहं सुखं वा ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! ये गवाश्वहस्त्यादीनां पशूनां पालकाः स्युस्तेभ्यो यथायोग्यां भृतिं प्रयच्छन्तु ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जे गाय, घोडा व हत्ती इत्यादी पशूंचे पालन करणारे असतात त्यांना यथायोग्य मोबदला द्यावा. ॥ २ ॥
03 एवा ते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒वा ते॑ अग्ने सुम॒तिं च॑का॒नो नवि॑ष्ठाय नव॒मं त्र॒सद॑स्युः ।
यो मे॒ गिर॑स्तुविजा॒तस्य॑ पू॒र्वीर्यु॒क्तेना॒भि त्र्य॑रुणो गृ॒णाति॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वा ते॑ अग्ने सुम॒तिं च॑का॒नो नवि॑ष्ठाय नव॒मं त्र॒सद॑स्युः ।
यो मे॒ गिर॑स्तुविजा॒तस्य॑ पू॒र्वीर्यु॒क्तेना॒भि त्र्य॑रुणो गृ॒णाति॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्र्यरुणस्त्रैवृष्णस्त्रसदस्युः पौरुकुत्सः भारतोश्वमेधश्च राजानः भौमोत्रिर्वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एवा꣡ ते अग्ने सुमतिं꣡ चकानो꣡
न꣡विष्ठाय नवमं꣡ त्रस꣡दस्युः
यो꣡ मे गि꣡रस् तुविजात꣡स्य पूर्वी꣡र्
युक्ते꣡नाभि꣡ त्रि꣡अरुणो गृणा꣡ति
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
cakānáḥ ← √kā- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
evá ← evá (invariable)
{}
sumatím ← sumatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
navamám ← navamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
náviṣṭhāya ← náviṣṭha- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
trasádasyuḥ ← trasádasyu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
pūrvī́ḥ ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
tuvijātásya ← tuvijātá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
gr̥ṇā́ti ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tryàruṇaḥ ← tryàruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yukténa ← √yuj- (root)
{case:INS, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
ए॒व । ते॒ । अ॒ग्ने॒ । सु॒ऽम॒तिम् । च॒का॒नः । नवि॑ष्ठाय । न॒व॒मम् । त्र॒सद॑स्युः ।
यः । मे॒ । गिरः॑ । तु॒वि॒ऽजा॒तस्य॑ । पू॒र्वीः । यु॒क्तेन॑ । अ॒भि । त्रिऽअ॑रुणः । गृ॒णाति॑ ॥
Hellwig Grammar
- evā ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sumatiṃ ← sumatim ← sumati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- cakāno ← cakānaḥ ← kan
- [verb noun], nominative, singular
- “like; delight; desire.”
- naviṣṭhāya ← naviṣṭha
- [noun], dative, singular, masculine
- “late(a).”
- navamaṃ ← navamam ← navama
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ninth.”
- trasadasyuḥ ← trasadasyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Trasadasyu.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- giras ← giraḥ ← gir
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- tuvijātasya ← tuvi
- [noun]
- “mighty; very; diverse; much(a); many.”
- tuvijātasya ← jātasya ← jan
- [verb noun], genitive, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- pūrvīr ← pūrvīḥ ← puru
- [noun], accusative, plural, feminine
- “many; much(a); very.”
- yuktenābhi ← yuktena ← yuj
- [verb noun], instrumental, singular
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- yuktenābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- tryaruṇo ← tryaruṇaḥ ← tryaruṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- gṛṇāti ← gṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “praise.”
सायण-भाष्यम्
यः त्र्यरुणः तुविजातस्य बह्वपत्यस्य मे पूर्वीः बह्वीः गिरः स्तुतीः श्रुत्वा प्रीतः सन् युक्तेन अभियुक्तेन मनसा अभि गृणाति इदं गृहाणेदं गृहाणेति यथा मां ब्रवीति एव एवं हे अग्ने नविष्ठाय अत्यन्तं स्तुत्याय ते तुभ्यं नवमं नवतमां सुमतिं स्तुतिं चकानः कामयमानः त्रसदस्युः अपि इदं गृहाणेदं गृहाणेति मां प्रार्थितवान् ॥
Wilson
English translation:
“As Tryaruṇa, plural ased by the eulogies of me who has many children, presses with earnest (mind, gifts upon me), so does Trasadsyu, desirous Agni, of your valued favour through your exceeding praise.”
Jamison Brereton
In this way, o Agni, Trasadasyu [=Tryaruṇa] is desiring your favor for the newest (hymn) for the ninth time—
Tryaruṇa, who welcomes with a harnessed (chariot) the many songs of mine for (you), the one powerfully born;
Griffith
So Trasadasyu served thee, God Most Youthful, craving thy favour for the ninth time, Agni;
Tryaruya who with attentive spirit accepteth many a song from me the mighty.
Oldenberg
Thus, O Agni, desiring thy favour 1, Trasadasyu 2 (sings) for the ninth time 3 to thee the youngest (god)—Tryaruna who responds to my, the strong-born’s, many hymns with (the gift of) a yoked (chariot) 4—
Geldner
So auch der Trasadasyusproß, der zum neunten Male für das neueste Werk deine Gunst begehrt, o Agni: Tryaruna, der meine, des Vielartigen, viele Lobreden mit einem Gespann belohnt.
Grassmann
So [diente], o Agni, dir dem jüngsten deine Gunst gewinnend zum neunten male [navamchn wol falsche Lesart, vielleicht nävyasä zu lesen] Trasadasju, Triaruna der meine vielen Lieder, des edlen, mit angemessener Gabe belohnt.
Elizarenkova
Также, о Агни, (пусть получит ее) жаждущий твоей милости
Трасадасью – совсем новую (защиту) для новейшего (дела),
Тръяруна, который многие хвалебные песни, (сочиненные) мною, могучим,
Награждает запряженной (повозкой)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- त्र्यरुणस्त्रैवृष्णस्त्रसदस्युश्च पौरुकुत्स अश्वमेधश्च भारतोऽविर्वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्वी विद्वान् ! (यः) जो (ते) आपकी (सुमतिम्) सुन्दर बुद्धि को और (तुविजातस्य) बहुतों में प्रकट हुए (मे) मेरी (गिरः) वाणियों की (चकानः) कामना करता तथा (नविष्ठाय) अतिशय नवीन जन के लिये (नवमम्) नव के पूर्ण करनेवाले की कामना करता हुआ (त्रसदस्युः) त्रसदस्यु अर्थात् जिससे चोर डरते ऐसा (युक्तेन) किया योगाभ्यास जिससे ऐसे मन से (त्र्यरुणः) तीन मन, शरीर और आत्मा के सुखों को प्राप्त होता हुआ जन (पूर्वीः) अनादि काल से सिद्ध वाणियों को (अभि, गृणाति) सब ओर से कहता है (एवा) उसी का आप और हम निरन्तर सत्कार करें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वन् ! आप और मैं जो हमारे समीप से गुणों के ग्रहण करने की इच्छा करता है, उसको हम दोनों विद्याग्रहण करावें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! यस्ते सुमतिं तुविजातस्य मे गिरश्चकानो नविष्ठाय नवमं चकानस्त्रसदस्युर्युक्तेन त्र्यरुणः सन् पूर्वीगिरोऽभि गृणाति तमेवा त्वमहं च सततं सत्कुर्य्याव ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एवा) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (ते) तव (अग्ने) (सुमतिम्) शोभनां प्रज्ञाम् (चकानः) कामयमानः (नविष्ठाय) अतिशयेन नवीनाय (नवमम्) नवानां पूरणम् (त्रसदस्युः) त्रस्यन्ति दस्यवो यस्मात्सः (यः) (मे)) मम (गिरः) (तुविजातस्य) (पूर्वीः) सनातनीः (युक्तेन) कृतयोगाभ्यासेन मनसा (अभि) (त्र्यरुणः) त्रीणि मनःशरीरात्मसुखान्यृच्छति (गृणाति) ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वँस्त्वमहं च य आवयोः सकाशाद् गुणान् ग्रहीतुमिच्छति तमावां विद्यां ग्राहयेव ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वाना! जो तुझ्या व आमच्या गुणांचे ग्रहण करण्याची इच्छा करतो त्याला आपण दोघांनीही विद्याग्रहण करवावे. ॥ ३ ॥
04 यो म - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो म॒ इति॑ प्र॒वोच॒त्यश्व॑मेधाय सू॒रये॑ ।
दद॑दृ॒चा स॒निं य॒ते दद॑न्मे॒धामृ॑ताय॒ते ॥
मूलम् ...{Loading}...
यो म॒ इति॑ प्र॒वोच॒त्यश्व॑मेधाय सू॒रये॑ ।
दद॑दृ॒चा स॒निं य॒ते दद॑न्मे॒धामृ॑ताय॒ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्र्यरुणस्त्रैवृष्णस्त्रसदस्युः पौरुकुत्सः भारतोश्वमेधश्च राजानः भौमोत्रिर्वा
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
यो꣡ म इ꣡ति प्रवो꣡चति
अ꣡श्वमेधाय सूर꣡ये
द꣡दद् ऋचा꣡ सनिं꣡ यते꣡
द꣡दन् मेधा꣡म् ऋतायते꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
íti ← íti (invariable)
{}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
pravócati ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áśvamedhāya ← áśvamedha- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sūráye ← sūrí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dádat ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
r̥cā́ ← ŕ̥c- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
saním ← saní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yaté ← √i- 1 (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
dádat ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
medhā́m ← medhā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
r̥tāyaté ← √r̥tāy- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यः । मे॒ । इति॑ । प्र॒ऽवोच॑ति । अश्व॑ऽमेधाय । सू॒रये॑ ।
दद॑त् । ऋ॒चा । स॒निम् । य॒ते । दद॑त् । मे॒धाम् । ऋ॒त॒ऽय॒ते ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ma ← me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- iti
- [adverb]
- “thus; so; iti [word].”
- pravocaty ← pravocati ← pravac ← √vac
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “describe; name; enumerate; call; explain; teach; state; tell; impart; convey; address; proclaim.”
- aśvamedhāya ← aśvamedha
- [noun], dative, singular, masculine
- “aśvamedha; Aśvamedha.”
- sūraye ← sūri
- [noun], dative, singular, masculine
- “patron.”
- dadad ← dadat ← dā
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- ṛcā ← ṛc
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Rig-Veda; Mantra; verse; ṛc [word]; ṛc.”
- saniṃ ← sanim ← sani
- [noun], accusative, singular, feminine
- “gain.”
- yate ← i
- [verb noun], dative, singular
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- dadan ← dadat ← dā
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- medhām ← medhā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; medhā [word]; Medhā.”
- ṛtāyate ← ṛtāy
- [verb noun], dative, singular
सायण-भाष्यम्
यः भिक्षमाणोऽर्थी सूरये प्रेरकाय धनानां दात्रे वास्मै अश्वमेधाय राजर्षये मे मह्यं देहि इति प्रवोचति प्रब्रवीति । योऽश्वमेधं धनानि भिक्षते इत्यर्थः । ऋचा अग्नेः स्तोत्रेण सह यते आत्मनः समीपं गच्छते तस्मा अर्थिनेऽश्वमेधः सनिं धनं ददत् ददाति । हे अग्ने ऋतायते यज्ञमिच्छते तस्मा अश्वमेधाय मेधां यज्ञविषयां प्रज्ञां ददत् देहि ॥
Wilson
English translation:
“When Aśvamedha gives to him who solicits of him as a benefactor, saying (bestow wealth) upon me, and comes (to him) with a verse (in your praise), do you, Agni, grant intelligence to (the Rājā) who wishes to offer sacrifice (to you).”
Jamison Brereton
(Tryaruṇa), who will declare thus to my patron Aśvamedha:
“Let him [=Aśvamedha] give to (the poet) questing for gain by his verse; let him give to the one who seeks the truth, (questing for) wisdom.”
Griffith
He who declares his wish to me, to Asvamedha, to the Prince,
Pays him who with his verse seeks gain, gives power to him who keeps the Law.
Oldenberg
1 Who may thus announce me 2 to Asvamedha the liberal (prince): may he give to him who with his verse strives for gain; may he give to him who lives in the Rita for (acquiring) wisdom 3—
Geldner
Der meinem Lohnherrn Asvamedha also sagen möge, er solle dem, der mit Versen auf Verdienst ausgeht, schenken; er solle dem, der die Dichtergabe richtig gebraucht, schenken.
Grassmann
Der mich so dem Agvamedha, dem Opferherren ankündigte: „Dem, der durch Lied um Gaben wirbt, dem frommen Manne spende er Gut [wefZ/taw]."
Elizarenkova
Если кто так провозгласит моему
Покровителю Ашвамедхе,
Пусть тот даст (награду) идущему с гимном на добычу,
Пусть тот даст (награду) правильно использующему вдохновение!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- त्र्यरुणस्त्रैवृष्णस्त्रसदस्युश्च पौरुकुत्स अश्वमेधश्च भारतोऽविर्वा
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब उपदेशविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो (अश्वमेधाय) शीघ्र पवित्र (सूरये) विद्वान् (मे) मेरे लिये (ऋचा) ऋग्वेदादि से (सनिम्) सेवन करने योग्य तथा सत्य और असत्य की विभाग करनेवाली वाणी को (ददत्) देवे और (ऋतायते) सत्य की कामना करते हुए (यते) यत्न करनेवाले मेरे लिये (मेधाम्) बुद्धि को (ददत्) देवे, उसका सत्कार आप करो (इति) इस प्रकार से मेरे प्रति जो (प्रवोचति) उपदेश देता है, उसका उपकार मैं मानता हूँ ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपदेशक जन जब अन्य जनों के प्रति उपदेश देवें, तब इस प्रकार वेद और शास्त्रों में कहे और यथार्थवक्ताओं से आचरण किये गये इस विषय का हम आप लोगों के लिये उपदेश देवें, इस प्रकार प्रत्युपदेश कहें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: योऽश्वमेधाय सूरये म ऋचा सनिं दददृतायते यते मे मेधां ददत् तस्य सत्कारं त्वं कुर्विति मां प्रति यः प्रवोचति तस्योपकारमहं मन्ये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथोपदेशविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (मे) मह्यम् (इति) अनेन प्रकारेण (प्रवोचति) उपदिशति (अश्वमेधाय) आशुपवित्राय (सूरये) विदुषे (ददत्) दद्यात् (ऋचा) ऋग्वेदादिना (सनिम्) सेवनीयां सत्याऽसत्ययोर्विभाजिकां वाणीम् (यते) यत्नशीलाय (ददत्) दद्यात् (मेधाम्) प्रज्ञाम् (ऋतायते) ऋतं कामयमानाय ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपदेशका यदाऽन्यान् प्रत्युपदिशेयुस्तदैव वेदशास्त्रेषूक्तमाप्तैराचरितमिदं वयं युष्मभ्यमुपदिशामेति प्रत्युपदेशं ब्रूयुः ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपदेशक जेव्हा इतरांना उपदेश देतात तेव्हा वेद व शास्त्रात सांगितलेल्या आणि आप्ताकडून आचरणात आणलेल्या विषयाचा आम्ही तुम्हाला उपदेश करतो असा प्रत्युपदेश करावा. ॥ ४ ॥
05 यस्य मा - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यस्य॑ मा परु॒षाः श॒तमु॑द्ध॒र्षय॑न्त्यु॒क्षणः॑ ।
अश्व॑मेधस्य॒ दानाः॒ सोमा॑ इव॒ त्र्या॑शिरः ॥
मूलम् ...{Loading}...
यस्य॑ मा परु॒षाः श॒तमु॑द्ध॒र्षय॑न्त्यु॒क्षणः॑ ।
अश्व॑मेधस्य॒ दानाः॒ सोमा॑ इव॒ त्र्या॑शिरः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्र्यरुणस्त्रैवृष्णस्त्रसदस्युः पौरुकुत्सः भारतोश्वमेधश्च राजानः भौमोत्रिर्वा
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡स्य मा परुषाः꣡ शत꣡म्
उद्धर्ष꣡यन्ति उक्ष꣡णः
अ꣡श्वमेधस्य दा꣡नाः
सो꣡मा इव त्रि꣡आशिरः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mā ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
paruṣā́ḥ ← paruṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śatám ← śatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
uddharṣáyanti ← √hr̥ṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ukṣáṇaḥ ← ukṣán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
áśvamedhasya ← áśvamedha- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dā́nāḥ ← dā́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
iva ← iva (invariable)
{}
sómāḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tryā̀śiraḥ ← tryā̀śir- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
यस्य॑ । मा॒ । प॒रु॒षाः । श॒तम् । उ॒त्ऽह॒र्षय॑न्ति । उ॒क्षणः॑ ।
अश्व॑ऽमेधस्य । दानाः॑ । सोमाः॑ऽइव । त्रिऽआ॑शिरः ॥
Hellwig Grammar
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- mā ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- paruṣāḥ ← paruṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “rough; harsh; boisterous; unsightly; varicolored; patched; cruel; clear.”
- śatam ← śata
- [noun], nominative, singular, neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- uddharṣayanty ← uddharṣayanti ← uddharṣay ← √hṛṣ
- [verb], plural, Present indikative
- ukṣaṇaḥ ← ukṣan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “bull; ukṣan [word].”
- aśvamedhasya ← aśvamedha
- [noun], genitive, singular, masculine
- “aśvamedha; Aśvamedha.”
- dānāḥ ← dāna
- [noun], nominative, plural, masculine
- somā ← somāḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- tryāśiraḥ ← tri
- [noun]
- “three; tri/tisṛ [word].”
- tryāśiraḥ ← āśiraḥ ← āśir
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mixture.”
सायण-भाष्यम्
यस्य येन अश्वमेधस्य अश्वमेधेन दानाः दत्ताः परुषाः कामानां पूरकाः शतम् उक्षणः उक्षाणो बलीवर्दाः मा माम् उद्धर्षयन्ति उत्कर्षेण हर्षयन्ति हे अग्ने ते उक्षाणः त्र्याशिरः । दधिसक्तुपयोरूपास्तिस्र आशिरोऽधिश्रयणसाधनभूता येषां ते त्र्याशिरः । सोमाइव तव प्रीणनाय भवन्तु ॥
Wilson
English translation:
“Whose hundred robust oxen yield me delight, as triple-mixed Soma, the offering of Aśvamedha (gratifies you).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Triple-mixed Soma: mixed with curds, milk and parched grain
Jamison Brereton
(Such are) the gifts of Aśvamedha, whose hundred gray bulls
excite me like soma juices with their three additions [=milk, curds,
barley].
Griffith
From whom a hundred oxen, all of speckled hue, delight my heart,
The gifts of Asvamedha, like thrice-mingled draughts of Soma juice.
Oldenberg
Asvamedha whose gifts, a hundred speckled bulls, delight me like Soma juices with threefold admixture 1.
Geldner
Dessen hundert gefleckte Stiere, des Asvamedha Geschenke, mich entzücken wie dreifach gemischter Soma.
Grassmann
Dessen hundert buntscheckige Ochsen mich sehr erfreuen, des A^vamedha Gaben sind wie Somatränke dreifach gemischt.
Elizarenkova
Чьи сто пятнистых быков –
Дары Ашвамедхи
Возбуждают меня,
Словно трижды смешанные соки сомы…
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- त्र्यरुणस्त्रैवृष्णस्त्रसदस्युश्च पौरुकुत्स अश्वमेधश्च भारतोऽविर्वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्य) जिस (अश्वमेधस्य) चक्रवर्त्तिराज्यपालन की विद्या की (शतम्) असङ्ख्य (परुषाः) कठोर (उक्षणः) मधुर उपदेशों से सींचती और (सोमाइव) सोमलतादिकों के सदृश (दानाः) देती हुई (त्र्याशिरः) जीव, अग्नि और पवनों से भोगी गईं (मा) मुझ को (उद्धर्षयन्ति) उत्साहित करती हैं, वे वाणियाँ मुझ से सहने योग्य हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्या की इच्छा करें, वे सबकी मर्म्म भेदनेवाली वाणियों को सहें और चन्द्रमा के सदृश शान्त होके विद्या और विनय को ग्रहण करें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यस्याश्वमेधस्य शतं परुषा उक्षणः सोमाइव दानास्त्र्याशिरो मा मामुद्धर्षयन्ति ता वाचो मया सोढव्याः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्य) (मा) माम् (परुषाः) कठोराः (शतम्) असङ्ख्याः (उद्धर्षयन्ति) उत्साहयन्ति (उक्षणः) मधुरैरुपदेशैः सेचमानाः (अश्वमेधस्य) चक्रवर्तिराज्यपालनस्य विद्यायाः (दानाः) ददानाः (सोमाइव) सोमलतादय इव (त्र्याशिरः) यास्त्रिभिर्जीवाग्निवायुभिरश्यन्ते भुज्यन्ते ताः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्यामिच्छेयुस्ते सर्वेषां मर्मच्छिदो वाचः सहन्ताम्। चन्द्रवच्छान्ता भूत्वा विद्याविनयौ गृह्णन्तु ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्येची इच्छा करतो त्याने सर्वांची मर्मभेदक वाणी सहन करावी व चंद्राप्रमाणे शांत बनून विद्या व विनयाचा स्वीकार करावा. ॥ ५ ॥
06 इन्द्राग्नी शतदाव्न्यश्वमेधे - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्रा॑ग्नी शत॒दाव्न्यश्व॑मेधे सु॒वीर्य॑म् ।
क्ष॒त्रं धा॑रयतं बृ॒हद्दि॒वि सूर्य॑मिवा॒जर॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रा॑ग्नी शत॒दाव्न्यश्व॑मेधे सु॒वीर्य॑म् ।
क्ष॒त्रं धा॑रयतं बृ॒हद्दि॒वि सूर्य॑मिवा॒जर॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्राग्नी
- ऋषिः - त्र्यरुणस्त्रैवृष्णस्त्रसदस्युः पौरुकुत्सः भारतोश्वमेधश्च राजानः भौमोत्रिर्वा
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
इ꣡न्द्राग्नी शतदा꣡वनि
अ꣡श्वमेधे सुवी꣡रियम्
क्षत्रं꣡ धारयतम् बृह꣡द्
दिवि꣡ सू꣡र्यम् इवाज꣡रम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índrāgnī ← indrāgní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
śatadā́vni ← śatadā́van- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
áśvamedhe ← áśvamedha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhārayatam ← √dhr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ajáram ← ajára- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्रा॑ग्नी॒ इति॑ । श॒त॒ऽदाव्नि॑ । अश्व॑ऽमेधे । सु॒ऽवीर्य॑म् ।
क्ष॒त्रम् । धा॒र॒य॒त॒म् । बृ॒हत् । दि॒वि । सूर्य॑म्ऽइव । अ॒जर॑म् ॥
Hellwig Grammar
- indrāgnī ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrāgnī ← agnī ← agni
- [noun], vocative, dual, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- śatadāvny ← śata
- [noun], neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- śatadāvny ← dāvni ← dāvan
- [noun], locative, singular, masculine
- “giving.”
- aśvamedhe ← aśvamedha
- [noun], locative, singular, masculine
- “aśvamedha; Aśvamedha.”
- suvīryam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryam ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- kṣatraṃ ← kṣatram ← kṣatra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- dhārayatam ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], dual, Present imperative
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- ivājaram ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ivājaram ← ajaram ← ajara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “undecaying; ageless.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्राग्नी शतदाव्नि । शतमपरिमितमर्थिभ्यो धनं ददातीति शतदावा । तस्मिन् अश्वमेधे राजर्षौ सुवीर्यं शोभनवीर्यसहितं बृहत् महत् अजरं जरारहितं क्षत्रं धनं धारयतं निधारयतम् । कथमिव । दिवि अन्तरिक्षे सूर्यमिव ॥ ॥ २१ ॥
Wilson
English translation:
“Indra and Agni, bestow upon the munificent Aśvamedha infinite wealth with excellent posterity, undecaying as the sun in heaven.”
Jamison Brereton
O Indra and Agni, keep an abundance of heroes with Aśvamedha, the giver of a hundred (cattle),
and (keep with him) dominion, lofty and unaging like the sun in heaven.
Griffith
To Asvamedha who bestows a hundred gifts grant hero power,
O Indra-Agni! lofty rule like the unwasting Sun in heaven.
Oldenberg
Indra-Agni! Bestow on Asvamedha, the giver of a hundred (bulls), abundance of heroes and mighty royal power, like the never-ageing Sun in heaven.
Geldner
Indra und Agni! Erhaltet bei Asvamedha, dem Hundertschenker, die Meisterschaft, die Herrschaft so hoch wie die Sonne am Himmel, nie alternd!
Grassmann
Indra und Agni, ihr möget dem hundertfach schenkenden AQvamedha Heldenkraft und hohe Herrschermacht bewahren, die unvergänglich sei wie die Sonne am Himmel.
Elizarenkova
О Индра-Агни, держите
У Ашвамедхи, дарящего сотню,
Господство прекрасных мужей (и) власть
Высоко, как нестареющее солнце на небе!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- त्र्यरुणस्त्रैवृष्णस्त्रसदस्युश्च पौरुकुत्स अश्वमेधश्च भारतोऽविर्वा
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब उपदेशविषय में राज्योपदेशविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्राग्नी) वायु और बिजुली के सदृश अध्यापक और उपदेशक जनो ! (शतदाव्नि) असङ्ख्य पदार्थों को देनेवाले (अश्वमेधे) राज्यपालन व्यवहार और (दिवि) प्रकाशयुक्त अन्तरिक्ष में (सूर्य्यमिव) सूर्य्य के सदृश (सुवीर्य्यम्) उत्तम पराक्रम तथा बलयुक्त और (अजरम्) नाश से रहित (बृहत्) बड़े (क्षत्रम्) क्षत्रियों के कुल वा राज्यदेश को (धारयतम्) धारण करो अर्थात् यथायोग्य उपदेश दीजिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा आदि जनो ! प्रयत्न से आप लोग यथार्थवक्ता, बहुत अध्यापक और उपदेशकों को अपने और दूसरे के राज्य में प्रचार कराइये जिससे आप लोगों का राज्य नाशरहित होवे ॥६॥ इस सूक्त में अग्नि विद्वान् और राजा के गुणों का वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह सत्ताईसवाँ सूक्त और इक्कीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्राग्नी इव वर्त्तमानावध्यापकौपदेशकौ ! शतदाव्न्यश्वमेधे दिवि सूर्य्यमिव सुवीर्य्यमजरं बृहत् क्षत्रं धारयतं यथावदुपदिशेतम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथोपदेशविषये राज्योपदेशविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्राग्नी) वायुविद्युताविवाध्यापकोपदेशकौ (शतदाव्नि) असङ्ख्यदाने (अश्वमेधे) राज्यपालनाख्ये व्यवहारे (सुवीर्य्यम्) सुष्ठु वीर्य्यं पराक्रमो बलं च यस्मिंस्तत् (क्षत्रम्) क्षत्रियकुलं राष्ट्रं वा (धारयतम्) (बृहत्) महत् (दिवि) प्रकाशयुक्तेऽन्तरिक्षे (सूर्य्यमिव) (अजरम्) नाशरहितम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजादयो जनाः ! प्रयत्नेन भवन्त आप्तानध्यापकोपदेशकान् बहून् स्वपरराज्ये प्रचारयन्तु यतो युष्माकं राज्यमक्षयं भवेदिति ॥६॥ अत्राग्निविद्वद्राजगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति सप्तविंशतितमं सूक्तमेकविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा इत्यादी लोकांनो! तुम्ही प्रयत्नपूर्वक आप्त, अध्यापक व उपदेशक यांना आपल्या व इतरांच्या राज्यात प्रचार करावयास लावा. ज्यामुळे तुमचे राज्य निष्कंटक होईल. ॥ ६ ॥