सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ अग्ने पावक ’ इति नवर्चं द्वादशं सूक्तम् । वसूयव ऋषयः । गायत्री छन्दः । अग्निर्देवता । तथा चानुक्रान्तम्- ‘ अग्ने गायत्रम्’ इति । प्रातरनुवाके आग्नेये क्रतौ गायत्रे छन्दस्याश्विनशस्त्रे चेदं सूक्तम् । सूत्रितं च - अग्ने पावक दूतं व इति सूक्ते’ (आश्व. श्रौ. ४, १३ ) इति । आधाने द्वितीयायामिष्टौ प्रथमस्य हविषः • अग्ने पावक’ इत्येषा याज्या । सूत्रितं च - ‘ स नः पावक दीदिवोऽग्ने पावक रोचिषा ’ ( आश्व. श्रौ. २. १ ) इति ॥
Jamison Brereton
26 (230)
Agni
The Vasūyava Ātreyas
9 verses: gāyatrī, arranged in trcas ̥
Like the preceding hymn, this hymn comprises three tr̥cas. It draws on repeated pādas, especially although not exclusively in the final pādas of verses: 1c = VI.16.2c and VIII.102.16c; 2c = VII.16.4b; 4c = V.20.3a, VIII.60.1b, and X.21.1b; 5c = I.12.4c and VIII.44.14c; 7c = V.22.2b; and 9c = I.39.5d. Geldner provides a complete list of the repetitions. As such, it is reminiscent of the assemblages that constitute the kin
dling verses in several priestly families (see V.28 below). The first two tr̥cas (vss. 1–3, 4–6) are a direct address to Agni to assume his role as the one who conveys obla tions to the gods and perfects the ritual. In the third tr̥ca (vss. 7–9) the poet turns to his fellow priests, telling them to install the fire, prepare the seat for the gods, and perform the rites in order, and then in the final verse, with the fire now blazing and the priests performing their roles, he invites various gods, perhaps representing the All Gods, to take their seats.
01 अग्ने पावक - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने पावक रोचि᳓षा
मन्द्र᳓या देव जिह्व᳓या ।
आ᳓ देवा᳓न् वक्षि+++(←वच्)+++ य᳓क्षि च ॥
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॑ पावक रो॒चिषा॑ म॒न्द्रया॑ देव जि॒ह्वया॑ ।
आ दे॒वान्व॑क्षि॒ यक्षि॑ च ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसूयव आत्रेयाः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने पवाक+ रोचि᳓षा
मन्द्र᳓या देव जिह्व᳓या
आ᳓ देवा᳓न् वक्षि य᳓क्षि च
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pāvaka ← pāvaká- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
rocíṣā ← rocís- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
deva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jihváyā ← jihvā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
mandráyā ← mandrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ca ← ca (invariable)
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vakṣi ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
yákṣi ← √yaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
पद-पाठः
अग्ने॑ । पा॒व॒क॒ । रो॒चिषा॑ । म॒न्द्रया॑ । दे॒व॒ । जि॒ह्वया॑ ।
आ । दे॒वान् । व॒क्षि॒ । यक्षि॑ । च॒ ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- pāvaka
- [noun], vocative, singular, masculine
- “pure; purifying; pure; āgneya; clear; bright; bright.”
- rociṣā ← rocis
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “beam.”
- mandrayā ← mandra
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- jihvayā ← jihvā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “tongue; tongue; jihvā [word]; fire.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- vakṣi ← vah
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- yakṣi ← yaj
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “sacrifice; worship; worship.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
सायण-भाष्यम्
हे पावक शोधक रोचिषा स्वदीप्त्या मन्द्रया देवानां मादयित्र्या जिह्वया च हे देव द्योतमान अग्ने देवान् आ वक्षि यज्ञार्थम् आवह । यक्षि च । तान् यज ॥
भट्टभास्कर-टीका
हे अग्ने पावक शोधक । ‘नामन्त्रिते समानाधिकरणे’ इति पूर्वस्याविद्यमानवत्त्वनिषेधात्परमामन्त्रितं निहन्यते । रोचिषा रोचनशीलया मन्द्रया श्लक्ष्णया मदनशीलया वा हे देव जिह्वया त्वदीयया वाचा वा देवानावक्षि आवह आह्वय यक्षि च यज च । उभयत्रापि लेटि ‘बहुलं छन्दसि’ इति शपो लुक्, तिङः परत्वाद्यक्षीति न निहन्यते, ‘चादिषु च’ इति द्वितीया तिङ्विभक्तिर्न निहन्यते । इष्ट्वा च देवान्यजमानस्य अभिमतं रसं सम्पादयेति भावः । ‘पूत एवास्मिन्नन्नाद्यं दधाति’ ` इति च ब्राह्मणम् ॥
हे अग्ने पावक शोधक रोचिषा रोचमानया मन्द्रया मदयित्र्या हर्षणशीलया जिह्वया हे देव क्रीडादियुक्त देवानिहावह च यज च ॥
Wilson
English translation:
“Divine purifier, Agni, with your radiant and plural asing tongue, bring hither and worship the gods”
Jamison Brereton
O purifying Agni, with your radiance and with your gladdening
tongue, o god,
convey the gods hither and sacrifice.
Griffith
O AGNI, Holy and Divine, with splendour and thy pleasant tongue
Bring hither and adore the Gods.
Oldenberg
Agni, purifier! With thy splendour, with thy delightful tongue, O god, bring hither the gods and perform the sacrifice.
Keith
O Agni, the purifying, with thy light,
0 god, with thy pleasant tongue,
Bring hither the gods and sacrifice.
Geldner
Gott Agni, du Heller, bring mit deinem Glanze, mit deiner wohlklingenden Zunge die Götter her und opfere ihnen!
Grassmann
Entflammter Agni, fahr, o Gott, mit holder Flammenzunge her Die Götter und verehre sie.
Elizarenkova
О чистый Агни, пламенем,
Веселым языком, о бог,
Привези богов и принеси жертвы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुयव आत्रेयः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब नव ऋचावाले छब्बीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अग्निपदवाच्य विद्वान् के गुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पावक) पवित्र और शुद्धि करने तथा (देव) विद्या के देनेवाले (अग्ने) विद्वन् ! जिससे आप (रोचिषा) अति प्रीति से युक्त (मन्द्रया) विज्ञान और आनन्द देनेवाली (जिह्वया) वाणी से इस संसार में (देवान्) विद्वानों और श्रेष्ठ गुणों वा पदार्थों को (आ, वक्षि) सब ओर से प्राप्त होते वा प्राप्त कराते हो तथा (यक्षि) सत्कार करते और मिलते (च) भी हो, इससे सत्कार करने योग्य हो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो प्रीति से सत्य उपदेशों को कर और विद्वान् तथा श्रेष्ठ गुणों को प्राप्त होकर अन्यों को प्राप्त कराते हैं, वे ही आदर करने योग्य होते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पावक देवाग्ने ! यतस्त्वं रोचिषा मन्द्रया जिह्वयाऽत्र देवाना वक्षि यक्षि च तस्मादर्चनीयोऽसि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निपदवाच्यविद्वद्गुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) विद्वन् (पावक) पवित्रशुद्धिकर्त्तः (रोचिषा) अतिरुचियुक्तया (मन्द्रया) विज्ञानानन्दप्रदया (देव) विद्याप्रदातः (जिह्वया) वाण्या (आ) समन्तात् (देवान्) विदुषो दिव्यगुणान् पदार्थान् वा (वक्षि) प्राप्नोषि प्रापयसि वा (यक्षि) सत्करोषि सङ्गच्छसे (च) ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये प्रीत्या सत्योपदेशान् कृत्वा विदुषो दिव्यान् गुणांश्च प्राप्य प्रापयन्ति त एव पूजनीया भवन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
x
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे प्रेमाने सत्याचा उपदेश करून विद्वान बनतात व श्रेष्ठ गुण प्राप्त करून इतरांना प्राप्त करवितात तेच आदरास पात्र असतात. ॥ १ ॥
02 तं त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं᳓ त्वा घृतस्नव् ईमहे
चि᳓त्रभानो सुवर्दृ᳓शम्
देवाँ᳓ आ᳓ वीत᳓ये वह
मूलम् ...{Loading}...
तं त्वा॑ घृतस्नवीमहे॒ चित्र॑भानो स्व॒र्दृश॑म् ।
दे॒वाँ आ वी॒तये॑ वह ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसूयव आत्रेयाः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तं᳓ त्वा घृतस्नव् ईमहे
चि᳓त्रभानो सुवर्दृ᳓शम्
देवाँ᳓ आ᳓ वीत᳓ये वह
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ghr̥tasno ← ghr̥tásnu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
cítrabhāno ← citrábhānu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
svardŕ̥śam ← svardŕ̥ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vaha ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vītáye ← vītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
तम् । त्वा॒ । घृ॒त॒स्नो॒ इति॑ घृतऽस्नो । ई॒म॒हे॒ । चित्र॑भानो॒ इति॒ चित्र॑ऽभानो । स्वः॒ऽदृश॑म् ।
दे॒वान् । आ । वी॒तये॑ । व॒ह॒ ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvā ← tvad
- [noun], instrumental, singular
- “you.”
- ghṛtasnav ← ghṛtasno ← ghṛtasnu
- [noun], vocative, singular, masculine
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
- citrabhāno ← citrabhānu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; sun; Surya.”
- svardṛśam ← svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
- svardṛśam ← dṛśam ← dṛś
- [noun], accusative, singular, masculine
- “eye; dṛś; dṛś [word]; sight; evil eye.”
- devāṃ ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vītaye ← vīti
- [noun], dative, singular, feminine
- vaha ← vah
- [verb], singular, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
सायण-भाष्यम्
हे घृतस्नो घृतस्य प्रेरक । यद्वा घृतेन जनित । हे चित्रभानो । चित्रा नानाविधा भानवो रश्मयो यस्यासौ चित्रभानुः । तस्य संबोधनम् । स्वर्दृशं सर्वद्रष्टारं तं त्वा त्वाम् ईमहे याचामहे । अतः वीतये हविषां भक्षणाय देवान् आ वह ॥
Wilson
English translation:
“Feeder upon butter, bright and variegated radiance we solicit you, the beholder of heaven, to (partake of) the (sacrificial) food.”
Jamison Brereton
O you with ghee-covered back, o you of shimmering radiance, we beg you of sunlike appearance:
convey the gods hither to pursue (our oblations).
Griffith
We pray thee, thou who droppest oil, bright-rayed! who lookest on the Sun,
Bring the Gods hither to the feast.
Oldenberg
Thee therefore we approach, who swimmest in ghrita 1, O (god) with brilliant light, thee of sun-like aspect. Bring hither the gods that they may feast.
Geldner
Dich, den Sonnenäugigen mit Schmalz auf dem Rücken bitten wir, du prächtig Strahlender: Bring die Götter her zum Genuß der Opfer!
Grassmann
Dich, schmalzbedeckter, flehn wir an, der sonnengleich du hell erstrahlst, Zum Mahle fahr die Götter her.
Elizarenkova
Мы просим тебя, о жирноспинный,
О (бог) с яркими лучами, (тебя) смотрящего (глазом-) солнцем:
Привези богов, чтобы (они) наслаждались (жертвой).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुयव आत्रेयः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्निगुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (घृतस्नो) घृत को शुद्ध करनेवाले (चित्रभानो) अद्भुतप्रकाशयुक्त विद्वन् ! जैसे घृत को स्वच्छ करनेवाला और अद्भुतप्रकाश से युक्त अग्नि (वीतये) प्राप्ति के लिये (स्वर्दृशम्) जो सूर्य्य से देखे गये उन (त्वा) आपको धारण करता है (तम्) उसको हम लोग (ईमहे) याचते हैं, वैसे आप (देवान्) दिव्य गुण वा विद्वानों को (आ, वह) सब ओर से प्राप्त कीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो बहुत उत्तम गुणयुक्त अग्नि को मनुष्य विशेष करके जानें तो बहुत सुख को प्राप्त हों ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे घृतस्नो चित्रभानो विद्वन् ! यथा घृतशोधको विचित्रप्रकाशोऽग्निर्वीतये स्वर्दृशं त्वाऽऽवहति तं वयमीमहे तथा त्वं देवाना वह ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निगुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) (त्वा) त्वाम् (घृतस्नो) यो घृतं स्नाति शुन्धति तत्सम्बुद्धौ (ईमहे) याचामहे (चित्रभानो) अद्भुतदीप्ते (स्वर्दृशम्) यः स्वरादित्येन दृश्यते तम् (देवान्) दिव्यगुणान् विदुषो वा (आ) (वीतये) प्राप्तये (वह) ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । यदि बहूत्तमगुणमग्निं मनुष्या विजानीयुस्तर्हि पुष्कलं सुखं लभन्ताम् ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जर अत्यंत गुणसंपन्न अग्नीला माणसाने विशेष रूपाने जाणले तर पुष्कळ सुख मिळते. ॥ २ ॥
03 वीतिहोत्रं त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वीति᳓होत्रं तुवा कवे
द्युम᳓न्तं स᳓म् इधीमहि
अ᳓ग्ने बृह᳓न्तम् अध्वरे᳓
मूलम् ...{Loading}...
वी॒तिहो॑त्रं त्वा कवे द्यु॒मन्तं॒ समि॑धीमहि ।
अग्ने॑ बृ॒हन्त॑मध्व॒रे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसूयव आत्रेयाः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वीति᳓होत्रं तुवा कवे
द्युम᳓न्तं स᳓म् इधीमहि
अ᳓ग्ने बृह᳓न्तम् अध्वरे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
kave ← kaví- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vītíhotram ← vītíhotra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dyumántam ← dyumánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
idhīmahi ← √idh- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
sám ← sám (invariable)
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
br̥hántam ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वी॒तिऽहो॑त्रम् । त्वा॒ । क॒वे॒ । द्यु॒ऽमन्त॑म् । सम् । इ॒धी॒म॒हि॒ ।
अग्ने॑ । बृ॒हन्त॑म् । अ॒ध्व॒रे ॥
Hellwig Grammar
- vītihotraṃ ← vītihotram ← vītihotra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vītihotra; Agni.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- kave ← kavi
- [noun], vocative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- dyumantaṃ ← dyumantam ← dyumat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bright; brilliant; brilliant; loud.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- idhīmahi ← indh
- [verb], plural, Present optative
- “kindle; ignite; set ablaze.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- bṛhantam ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
सायण-भाष्यम्
हे कवे क्रान्तदर्शिन् अग्ने वीतिहोत्रं कान्तयज्ञं द्युमन्तं दीप्तिमन्तं बृहन्तं महान्तं त्वा त्वाम् अध्वरे यज्ञे समिधीमहि समिद्भिः संदीपयामः ॥
Wilson
English translation:
“We kindle you at the sacrifice, wise Agni, whose food is the oblation, who are brilliant and vast.”
Jamison Brereton
O poet, we would kindle you, the brilliant one whose oblations are worth pursuing,
the lofty one in the rite, o Agni.
Griffith
We have enkindled thee, O Sage, bright caller of the Gods to feast.
O Agni, great in Sacrifice.
Oldenberg
Let us kindle thee, O sage, the brilliant offerer of feasts (to the gods), O Agni, the mighty (god) at the sacrifice.
Geldner
Dich, den Opfereifrigen, den Glanzvollen wollen wir entflammen, du Seher, dich den Hohen beim Opfer, o Agni.
Grassmann
Dich zünden wir, der ruft zum Mahl, den glänzenden, o weiser, an, Den hohen Agni bei dem Fest.
Elizarenkova
Мы зажигаем тебя, о поэт,
Наслаждающегося жертвой, сверкающего,
Высокого, о Агни, во время обряда.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुयव आत्रेयः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर अग्नि के सादृश्य से विद्वान् के गुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (कवे) विद्वन् (अग्ने) अग्नि के सदृश वर्त्तमान ! हम लोग (अध्वरे) अहिंसारूप यज्ञ में (वीतिहोत्रम्) व्याप्ति का ग्रहण जिससे उस (द्युमन्तम्) प्रकाशवाले अग्नि के सदृश जिन (बृहन्तम्) महान् (त्वा) आपको (सम्, इधीमहि) उत्तम प्रकार प्रकाशित करें, वह आप हम लागों को शुद्ध विद्या से प्रकाशित करें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को चाहिये कि शिल्पविद्या की सिद्धि के लिये अग्नि का सम्प्रयोग अवश्य करें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कवे अग्ने ! वयमध्वरे [वीतिहोत्रं] द्युमन्तमग्निमिव यं बृहन्तं त्वा समिधीमहि स त्वमस्माञ्छुद्धविद्यया प्रकाशय ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरग्निसादृश्येन विद्वद्गुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वीतिहोत्रम्) वीतेर्व्याप्तेर्होत्रं ग्रहणं यस्मात् तम् (त्वा) (कवे) विद्वन् (द्युमन्तम्) प्रकाशवन्तम् (सम्) (इधीमहि) सम्यक् प्रकाशयेम (अग्ने) पावकवद्वर्त्तमान (बृहन्तम्) महान्तम् (अध्वरे) अहिंसायज्ञे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । मनुष्यैः शिल्पविद्यासिद्धयेऽग्निसम्प्रयोगोऽवश्यं कार्य्यः ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी शिल्पविद्येच्या सिद्धीसाठी अग्नी चांगल्या प्रकारे उपयोगात आणावा. ॥ ३ ॥
04 अग्ने विश्वेभिरा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने वि᳓श्वेभिर् आ᳓ गहि
देवे᳓भिर् हव्य᳓दातये
हो᳓तारं त्वा वृणीमहे
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॒ विश्वे॑भि॒रा ग॑हि दे॒वेभि॑र्ह॒व्यदा॑तये ।
होता॑रं त्वा वृणीमहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसूयव आत्रेयाः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने वि᳓श्वेभिर् आ᳓ गहि
देवे᳓भिर् हव्य᳓दातये
हो᳓तारं त्वा वृणीमहे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
víśvebhiḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
devébhiḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
havyádātaye ← havyádāti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
hótāram ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vr̥ṇīmahe ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
अग्ने॑ । विश्वे॑भिः । आ । ग॒हि॒ । दे॒वेभिः॑ । ह॒व्यऽदा॑तये ।
होता॑रम् । त्वा॒ । वृ॒णी॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- viśvebhir ← viśvebhiḥ ← viśva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- devebhir ← devebhiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- havyadātaye ← havya
- [noun], neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- havyadātaye ← dātaye ← dāti
- [noun], dative, singular, feminine
- hotāraṃ ← hotāram ← hotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vṛṇīmahe ← vṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “choose; ask.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने विश्वेभिः सर्वैः देवेभिः देवैः सह त्वं हव्यदातये हविषां दात्रे यजमानाय तदर्थम् आ गहि यज्ञं प्रत्यागच्छ । यतः होतारं देवानामाह्वातारं त्वा त्वां वृणीमहे प्रार्थयामहे ॥
Wilson
English translation:
“Come, Agni, with all the gods, to the donor (of the oblation); we have recourse to you as their invoker.”
Jamison Brereton
O Agni, come with all the gods for the giving of oblations.
We choose you as our Hotar.
Griffith
O Agni, come with all the Gods, come to our sacrificial gift:
We choose thee as Invoking Priest.
Oldenberg
Agni, come hither with all the gods to the gift of the offering. We choose thee as our Hotri.
Geldner
Agni, Komm mit allen Göttern zur Opferverteilung; wir erwählen dich zum Hotri.
Grassmann
Mit allen Göttern komme du, o Agni her zum Opfermahl; Dich wählen wir zum Priester uns.
Elizarenkova
О Агни, приди со всеми
Богами для раздачи жертв!
Мы выбираем тебя хотаром.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुयव आत्रेयः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वद्विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) विद्वन् ! जिन (होतारम्) देनेवाले (त्वा) आपका हम लोग (वृणीमहे) स्वीकार करते हैं, वह आप (हव्यदातये) देने योग्य दान के लिये (विश्वेभिः) सम्पूर्ण (देवेभिः) विद्वानों के साथ (आ, गहि) प्राप्त हूजिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि विद्वानों का सत्कार कर उन्हें बुलावें और विद्वान् जन भी विद्वानों के साथ प्राप्त होकर निरन्तर सत्य का उपदेश करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! यं होतारं त्वा वयं वृणीमहे स त्वं हव्यदातये विश्वेभिर्देवेभिः सहा गहि ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) विद्वन् (विश्वेभिः) समग्रैः (आ) (गहि) आगच्छ (देवेभिः) विद्वद्भिः (हव्यदातये) दातव्यदानाय (होतारम्) (त्वा) (वृणीमहे) ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैर्विदुषां स्वीकारं कृत्वा त आह्वातव्या, विद्वांसश्च विद्वद्भिः सहागत्य सततं सत्यमुपदिशन्तु ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी विद्वानांचा सत्कार करून त्यांना आमंत्रित करावे व विद्वानांनीही विद्वानांच्या संगतीत राहून निरंतर सत्याचा उपदेश करावा. ॥ ४ ॥
05 यजमानाय सुन्वत - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓जमानाय सुन्वत᳓
आ᳓ग्ने सुवी᳓रियं वह
देवइ᳓र् आ᳓ सत्सि बर्हि᳓षि
मूलम् ...{Loading}...
यज॑मानाय सुन्व॒त आग्ने॑ सु॒वीर्यं॑ वह ।
दे॒वैरा स॑त्सि ब॒र्हिषि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसूयव आत्रेयाः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓जमानाय सुन्वत᳓
आ᳓ग्ने सुवी᳓रियं वह
देवइ᳓र् आ᳓ सत्सि बर्हि᳓षि
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
sunvaté ← √su- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yájamānāya ← √yaj- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ā́ ← ā́ (invariable)
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vaha ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
barhíṣi ← barhís- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
devaíḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
satsi ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
पद-पाठः
यज॑मानाय । सु॒न्व॒ते । आ । अ॒ग्ने॒ । सु॒ऽवीर्य॑ । व॒ह॒ ।
दे॒वैः । आ । स॒त्सि॒ । ब॒र्हिषि॑ ॥
Hellwig Grammar
- yajamānāya ← yaj
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; worship; worship.”
- sunvata ← sunvate ← su
- [verb noun], dative, singular
- “press out; su.”
- āgne ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- āgne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- suvīryaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryaṃ ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- vaha ← vah
- [verb], singular, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- devair ← devaiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- satsi ← sad
- [verb], singular, Present indikative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- barhiṣi ← barhis
- [noun], locative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने सुन्वते अभिषवं कुर्वते यजमानाय सुवीर्यं शोभनं बलम् आ वह प्रापय । किंच देवैः सह बर्हिषि यज्ञे आ सत्सि आसीदेति ॥ ॥ १९ ॥
Wilson
English translation:
“To the instrumental tutor of the rite, pouring out the libation, bring excellent vigour; sit down with the gods upon the sacred grass.”
Jamison Brereton
Convey an abundance of heroes to the sacrificer pressing soma, o Agni! Sit here on our ritual grass along with the gods!
Griffith
Bring, Agni, to the worshipper who pours the juice, heroic strength:
Sit with the Gods upon the grass.
Oldenberg
Bring to the sacrificer who presses (Soma), Agni, abundance of heroes. Sit down on the sacrificial grass together with the gods.
Geldner
Dem Opfernden, dem Somabereitenden bring, o Agni, die Meisterschaft! Setz dich mit den Göttern auf das Barhis!
Grassmann
O Agni bring dem opfernden, dem Somapresser Heldenkraft, Mit Göttern setz dich auf die Streu.
Elizarenkova
Для жертвователя, для выжимающего (сому),
О Агни, привези обилие прекрасных мужей!
Садись на жертвенную солому вместе с богами!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुयव आत्रेयः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) विद्वन् ! आप (देवैः) विद्वानों के साथ (बर्हिषि) अति उत्तम (सत्सि) सभा में (सुन्वते) यज्ञ करते हुए (यजमानाय) दाता जन के लिये (सुवीर्यम्) उत्तम पराक्रम को (आ, वह) प्राप्त हूजिये और यज्ञ को (आ) अच्छे प्रकार करिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! पालन करनेवाले जन के लिये आप लोग सुख सदा ही दीजिये और सब प्रजा की सभा से सब व्यवहारों का निश्चय कीजिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! त्वं देवैः सह बर्हिषि सत्सि सुन्वते यजमानाय सुवीर्यमा वह यज्ञमा यज ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यजमानाय) दात्रे (सुन्वते) यज्ञं निष्पादयते (आ) (अग्ने) विद्वन् (सुवीर्यम्) (वह) प्राप्नुहि (देवैः) विद्वद्भिः (आ) (सत्सि) सभायाम् (बर्हिषि) अत्युत्तमायाम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्याः ! पालकाय जनाय यूयं सुखं सदैव दत्त सर्वेषां सभया सर्वान् व्यवहारान् निश्चिनुत ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! पालकांना तुम्ही सदैव सुख द्या व सर्वांच्या सभेद्वारे सर्व व्यवहारांचा निश्चय करा. ॥ ५ ॥
06 समिधानः सहस्रजिदग्ने - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
समिधानः᳓ सहस्रजिद्
अ᳓ग्ने ध᳓र्माणि पुष्यसि
देवा᳓नां दूत᳓ उक्थि᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
स॒मि॒धा॒नः स॑हस्रजि॒दग्ने॒ धर्मा॑णि पुष्यसि ।
दे॒वानां॑ दू॒त उ॒क्थ्यः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसूयव आत्रेयाः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
समिधानः᳓ सहस्रजिद्
अ᳓ग्ने ध᳓र्माणि पुष्यसि
देवा᳓नां दूत᳓ उक्थि᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
sahasrajit ← sahasrajít- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
samidhānáḥ ← √idh- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dhármāṇi ← dhárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
puṣyasi ← √puṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
dūtáḥ ← dūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ukthyàḥ ← ukthyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
स॒म्ऽइ॒ध॒नः । स॒ह॒स्र॒ऽजि॒त् । अग्ने॑ । धर्मा॑णि । पु॒ष्य॒सि॒ ।
दे॒वाना॑म् । दू॒तः । उ॒क्थ्यः॑ ॥
Hellwig Grammar
- samidhānaḥ ← samindh ← √indh
- [verb noun], nominative, singular
- “kindle; blaze.”
- sahasrajid ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasrajid ← jit
- [noun], nominative, singular, masculine
- “curative; removing; victorious; winning.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dharmāṇi ← dharma
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Dharma; custom; dharma [word]; regulation; duty; Dharma; Dharma; Dharma; Dharma; law; law; peculiarity; justice.”
- puṣyasi ← puṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “boom; grow; promote; foster.”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- dūta ← dūtaḥ ← dūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- ukthyaḥ ← ukthya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “applaudable.”
सायण-भाष्यम्
हे सहस्रजित् सहस्रस्य जेतः अग्ने समिधानः हविर्भिः समिध्यमानः उक्थ्यः प्रशस्यस्त्वं देवानां दूतः सन् धर्माणि नः कर्माणि यज्ञादिक्रियाः पुष्यसि पोषयसि ॥
Wilson
English translation:
“Victor over thousands, you favour, when kindled our holy rites, the honoured messenger of the gods.”
Jamison Brereton
Being kindled, o thousand-conquering Agni, you prosper the (ritual) foundations
as the praiseworthy messenger of the gods.
Griffith
Victor of thousands, Agni, thou, enkindled, cherishest the laws,
Laud-worthy, envoy of the Gods.
Oldenberg
Being kindled, Agni, conqueror of thousandfold (wealth), thou makest the ordinances (of the world) thrive, the praiseworthy messenger of the gods.
Geldner
Wenn du Tausendgewinner Agni entzündet wirst, so förderst du die heiligen Bräuche als preiswürdiger Bote der Götter.
Grassmann
Entflammt, o vielerbeutender, verschönst die Bräuche, Agni, du, Der Götter Bote, preisenswerth.
Elizarenkova
Зажженный, добывающий тысячи,
О Агни, ты приносишь процветание (божественным) установлениям
Как вестник богов, достойный гимнов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुयव आत्रेयः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर अग्निसादृश्य से विद्वद्विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश दुष्टों के जलानेवाले ! जैसे (समिधानः) निरन्तर प्रकाशित हुआ अग्नि (देवानाम्) विद्वानों के (दूतः) समाचार को दूर व्यवहरता वा दूर पहुँचाता और ले आता है, वैसे (सहस्रजित्) असङ्ख्यों के जीतनेवाले (उक्थ्यः) प्रशंसा करने योग्य विद्वानों का निरन्तर प्रकाश करने, समाचार को दूर व्यवहरने वा दूर पहुँचाने और लानेवाले होते हुए जिससे (धर्म्माणि) धर्म्मसम्बन्धी कर्म्मों को (पुष्यसि) पुष्ट करते हो, इससे सत्कार करने योग्य हो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्य विद्या से अग्नि के गुणों को जान के कार्य्य की सिद्धि के लिये जिस अग्नि का सम्प्रयोग करते हैं, वह अग्नि मनुष्य के तुल्य कार्य्य की सिद्धि को करता है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! यथा समिधानः पावको देवानां दूतोऽस्ति तथा सहस्रजिदुक्थ्यो देवानां समिधानो दूतः सन् यतो धर्म्माणि पुष्यसि तस्मात् सत्कर्तव्योऽसि ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरग्निसादृश्येन विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (समिधानः) देदीप्यमानः (सहस्रजित्) असङ्ख्यानां विजेता (अग्ने) अग्निरिव दुष्टदाहक (धर्म्माणि) धर्म्याणि कर्माणि (पुष्यसि) (देवानाम्) (दूतः) यो दुनोति समाचारं दूरं दूराद्वा गमयत्यागमयति (उक्थ्यः) प्रशंसनीयः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्या विद्यया विज्ञाय कार्यसिद्धये यमग्निं सम्प्रयुञ्जते सोऽग्निर्मनुष्यवत् कार्यसिद्धिं करोति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसे विद्येद्वारे अग्नीचे गुण जाणून कार्यसिद्धीसाठी ज्या अग्नीचा उपयोग करतात तो अग्नी माणसांप्रमाणे कार्यसिद्धी करतो. ॥ ६ ॥
07 न्यट्ग्निं जातवेदसम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नि᳓ अग्निं᳓ जात᳓वेदसं
होत्रवा᳓हं य᳓विष्ठियम्
द᳓धाता देव᳓म् ऋत्वि᳓जम्
मूलम् ...{Loading}...
न्य१॒॑ग्निं जा॒तवे॑दसं होत्र॒वाहं॒ यवि॑ष्ठ्यम् ।
दधा॑ता दे॒वमृ॒त्विज॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसूयव आत्रेयाः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
नि᳓ अग्निं᳓ जात᳓वेदसं
होत्रवा᳓हं य᳓विष्ठियम्
द᳓धाता देव᳓म् ऋत्वि᳓जम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M;; repeated line
Morph
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jātávedasam ← jātávedas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
hotravā́ham ← hotravā́h- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yáviṣṭhyam ← yáviṣṭhya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dádhāta ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devám ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥tvíjam ← r̥tvíj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
नि । अ॒ग्निम् । जा॒तऽवे॑दसम् । हो॒त्र॒ऽवाहम् । यवि॑ष्ठ्यम् ।
दधा॑त । दे॒वम् । ऋ॒त्विज॑म् ॥
Hellwig Grammar
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- jātavedasaṃ ← jātavedasam ← jātavedas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- hotravāhaṃ ← hotra
- [noun], neuter
- “yajña; sacrifice.”
- hotravāhaṃ ← vāham ← vāha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “transporting; flowing; removing.”
- yaviṣṭhyam ← yaviṣṭhya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “youngest.”
- dadhātā ← dhā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- devam ← deva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ṛtvijam ← ṛtvij
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ṛtvij; ṛtvij [word].”
सायण-भाष्यम्
हे यजमानाः जातवेदसम् । जातानि भूतानि वेत्तीति जातवेदाः । तं होत्रवाहं होत्रस्य यज्ञस्य वोढारं यविष्ठ्यं युवतमं देवं द्योतमानम् ऋत्विजम् ऋतौ यष्टारम् अग्निं नि धात निधत्त ॥
Wilson
English translation:
“Reverence Agni, by whom all that is, is known, the bearer of oblations, the young of the gods, the divine, the ministrant priest.”
Jamison Brereton
Install Agni Jātavedas, who conveys the oblations, the youngest (Agni), as god and priest.
Griffith
Set Agni Jatavedas down, the bearer of our sacred gifts,
MostYouthful, God and Minister.
Oldenberg
1 Lay down Agni Gâtavedas, the carrier of offerings, the youngest, the god, the priest.
Geldner
Setzet den Agni Jatavedas ein, den Opferfahrer, den Jüngsten, den göttlichen Opferpriester!
Grassmann
Den Wesenkenner Agni setzt, den jüngsten Opferfahrer hin, Den Gott, der richtig Opfer bringt.
Elizarenkova
Устройте Агни-Джатаведаса,
Увозящего жертвы, самого юного,
Божественного жреца!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुयव आत्रेयः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्निधारणविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! आप लोग (यविष्ठ्यम्) अतिशयित युवा जनों में प्रसिद्ध हुए (ऋत्विजम्) यज्ञसाधक और (देवम्) दिव्य गुणवाले के सदृश (जातवेदसम्) उत्पन्न हुए पदार्थों में विद्यमान (होत्रवाहम्) हवन की हुई वस्तुओं को धारण करनेवाले (अग्निम्) अग्नि को (नि, दधाता) निरन्तर धारण करो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे शिल्पविद्या के जाननेवाले जन अपने कार्य्य को सिद्ध करते हैं, वैसे ही अग्नि आदि भी कार्य की सिद्धि करते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यूयं यविष्ठ्यमृत्विजं देवमिव जातवेदसं होत्रवाहमग्निं नि दधाता ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निधारणविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नि) (अग्निम्) पावकम् (जातवेदसम्) जातेषु विद्यमानम् (होत्रवाहम्) यो होत्राणि हुतानि द्रव्याणि वहति (यविष्ठ्यम्) योऽतिशयितेषु युवसु भवम् (दधाता) धरत। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (देवम्) दिव्यगुणम् (ऋत्विजम्) यज्ञसाधकम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा शिल्पिनः स्वकार्य्यं साध्नुवन्ति तथैवाग्न्यादयोऽपि कार्य्यसिद्धिं कुर्वन्ति ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे शिल्पीजन (कारागीर) स्वतःचे कार्य करतात तसाच अग्नी इत्यादीही कार्यसिद्धी करतात. ॥ ७ ॥
08 प्र यज्ञ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ यज्ञ᳓ एतु आनुष᳓ग्
अद्या᳓ देव᳓व्यचस्तमः
स्तृणीत᳓ बर्हि᳓र् आस᳓दे
मूलम् ...{Loading}...
प्र य॒ज्ञ ए॑त्वानु॒षग॒द्या दे॒वव्य॑चस्तमः ।
स्तृ॒णी॒त ब॒र्हिरा॒सदे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसूयव आत्रेयाः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र᳓ यज्ञ᳓ एतु आनुष᳓ग्
अद्या᳓ देव᳓व्यचस्तमः
स्तृणीत᳓ बर्हि᳓र् आस᳓दे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M
Morph
ānuṣák ← ānuṣák (invariable)
etu ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
yajñáḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
adyá ← adyá (invariable)
devávyacastamaḥ ← devávyacastama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
āsáde ← √sad- (root)
{case:DAT, number:SG}
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
str̥ṇītá ← √str̥̄- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
प्र । य॒ज्ञः । ए॒तु॒ । आ॒नु॒षक् । अ॒द्य । दे॒वव्य॑चःऽतमः ।
स्तृ॒णी॒त । ब॒र्हिः । आ॒ऽसदे॑ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yajña ← yajñaḥ ← yajña
- [noun], nominative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- etv ← etu ← i
- [verb], singular, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- ānuṣag ← ānuṣak
- [adverb]
- “correctly; in sequence; punctually.”
- adyā ← adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- devavyacastamaḥ ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devavyacastamaḥ ← vyacastamaḥ ← vyacastama
- [noun], nominative, singular, masculine
- stṛṇīta ← stṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “spread; kill; lay; cover.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- āsade ← āsad ← √sad
- [verb noun]
- “approach; attack; sit down; approach; find; arrive.”
सायण-भाष्यम्
अद्य अस्मिन्नहनि देवव्यचस्तमः देवै: प्रकाशमानैः स्तोतृभिः व्याप्ततमः यज्ञः यज्ञसाधनं हविः आनुषक् अनुषक्तं यथा भवति तथा प्र एतु देवान् गच्छतु । हे ऋत्विजः आसदे अग्नेरासदनार्थ बर्हिः स्तृणीत ॥
Wilson
English translation:
“May the sacrifice most solemnly offered by the devout duly proceed today (to the gods); spread the sacred grass for their seat.”
Jamison Brereton
Let the sacrifice go forth in proper sequence today as that which best encompasses the gods.
Strew the sacred grass (for the gods) to sit.
Griffith
Duly proceed our sacrifice, comprising all the Gods, to-day:
Strew holy grass to be their seat.
Oldenberg
May the sacrifice which best encompasses the gods, proceed to-day in due order. Spread the sacrificial grass that (the gods) may sit down on it.
Geldner
Das Opfer soll heute richtig vor sich gehen, das recht viele Götter umfaßt. Leget das Barhis zum Sitzen aus!
Grassmann
Das Opfer schreite heute vor vollauf das götterfassendste Zum sitzen streut das Polster hin.
Elizarenkova
Пусть жертвоприношение идет сегодня
По порядку, охватывая как можно больше богов!
Расстелите жертвенную солому для сидения!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुयव आत्रेयः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वद्विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जो (देवव्यचस्तमः) उत्तम पदार्थों में अतिशय करके व्याप्त (यज्ञः) सत्य और सङ्गत व्यवहार (अद्या) आज (आसदे) सब प्रकार से ठहरने वा जाने के अर्थ (बर्हिः) अन्तरिक्ष को (आनुषक्) अनुकूलता से (एतु) प्राप्त हो, उसको आप लोग (प्र, स्तृणीत) अच्छे प्रकार आच्छादित करो अर्थात् सुरक्षित रक्खो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य श्रेष्ठों की सङ्गति करके शिल्पविद्या की उन्नति करते हैं, वे सबके हितैषी होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यो देवव्यचस्तमो यज्ञोऽद्याऽऽसदे बर्हिरानुषगेतु तं यूयं प्र स्तृणीत ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (यज्ञः) सत्यः सङ्गतो व्यवहारः (एतु) प्राप्नोतु (आनुषक्) आनुकूल्येन (अद्या) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (देवव्यचस्तमः) यो देवेषु दिव्येषु पदार्थेष्वतिशयेन व्याप्तः (स्तृणीत) आच्छादयत (बर्हिः) अन्तरिक्षम् (आसदे) समन्तात् स्थित्यर्थं गमनार्थं वा ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः सत्सङ्गतिं कृत्वा शिल्पोन्नतिं विदधते ते सर्वहितैषिणो भवन्ति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे सत्संगतीने शिल्पोन्नती करतात ती सर्वांची हितैषी असतात. ॥ ८ ॥
09 एदं मरुतो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए᳓द᳓म् मरु᳓तो अश्वि᳓ना
मित्रः᳓ सीदन्तु व᳓रुणः
देवा᳓सः स᳓र्वया विशा᳓
मूलम् ...{Loading}...
एदं म॒रुतो॑ अ॒श्विना॑ मि॒त्रः सी॑दन्तु॒ वरु॑णः ।
दे॒वासः॒ सर्व॑या वि॒शा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसूयव आत्रेयाः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ए᳓द᳓म् मरु᳓तो अश्वि᳓ना
मित्रः᳓ सीदन्तु व᳓रुणः
देवा᳓सः स᳓र्वया विशा᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
aśvínā ← aśvín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sīdantu ← √sad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sárvayā ← sárva- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
viśā́ ← víś- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
आ । इ॒दम् । म॒रुतः॑ । अ॒श्विना॑ । मि॒त्रः । सी॒द॒न्तु॒ । वरु॑णः ।
दे॒वासः॑ । सर्व॑या । वि॒शा ॥
Hellwig Grammar
- edam ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- edam ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- sīdantu ← sad
- [verb], plural, Present imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- sarvayā ← sarva
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “all(a); whole; complete; sarva [word]; every(a); each(a); all; entire; sāṃnipātika; manifold; complete; all the(a); different; overall.”
- viśā ← viś
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
सायण-भाष्यम्
मरुतः मरुद्गणाः अश्विना अश्विनौ देवानां भिषजौ मित्रः सूर्यः वरुणः च देवासः एते सर्वे देवाः सर्वया विशा समस्तेन स्वीयेन परिजनेन सार्धम् इदं बर्हिः आ सीदन्तु ॥॥२०॥
Wilson
English translation:
“May the Maruts, the Aśvins, Mitra, Varuṇa, the gods, with all their attendants, sit down upon this grass.”
Jamison Brereton
Let the Maruts, the Aśvins, and Mitra and Varuṇa sit here upon this, let the gods with their whole clan.
Griffith
So may the Maruts sit thereon, the Asvins, Mitra, Varuna:
The Gods with all their company.
Oldenberg
May the Maruts, the Asvins, Mitra and Varuna sit down on this (sacrificial grass). the gods with all their folk.
Geldner
Auf dieses sollen sich die Marut, die Asvin, Mitra, Varuna setzen, die Götter mit vollzähliger Gemeinde.
Grassmann
Dort setze sich die Marutschar, die Ritter, Mitra, Varuna, Der ganze Stamm der Götter hin.
Elizarenkova
Да усядутся здесь Маруты,
Ашвины, Митра, Варуна –
Боги всем (своим) племенем!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुयव आत्रेयः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) मनुष्य (मित्रः) मित्र (वरुण) सब में उत्तम (अश्विना) अध्यापक और उपदेशक तथा (देवासः) विद्वान् जन (सर्वया) सम्पूर्ण (विशा) प्रजा से (इदम्) इस आसन पर (आ, सीदन्तु) विराजें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा और श्रेष्ठ जन न्यायासन पर विराज के अन्याय और पक्षपात का त्याग और न्याय करके प्रजाओं के प्रिय होवें ॥९॥ इस सूक्त में अग्नि और विद्वान् के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह छब्बीसवाँ सूक्त और बीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: मरुतो मित्रो वरुणोऽश्विना देवासः सर्वया विशेदमा सीदन्तु ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (इदम्) आसनम् (मरुतः) मनुष्याः (अश्विना) अध्यापकोपदेशकौ (मित्रः) सखा (सीदन्तु) आसताम् (वरुणः) सर्वोत्तमः (देवासः) विद्वांसः (सर्वया) (विशा) प्रजया ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा सभ्या जनाश्च न्यायासनमधिष्ठायान्यायं पक्षपातं विहाय न्यायं कृत्वा प्रजानां प्रिया भवन्त्विति ॥९॥ अत्राग्निविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति षड्विंशतितमं सूक्तं विंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा व श्रेष्ठ जनांनी न्यायासनावर बसून भेदभाव व अन्याय न करता न्याय करून प्रजेमध्ये प्रिय व्हावे. ॥ ९ ॥