सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
• अग्ने त्वं नः’ इति चतुर्ऋचं दशमं सूक्तम् । अत्रानुक्रमणिका - अग्ने त्वं गौपायना लौपायना वा बन्धुः सुबन्धुः श्रुतबन्धुर्विप्रबन्धुश्चैकर्चा द्वैपदम् ’ इति । विंशतिका द्विपदा विराजः ’ इत्युक्तत्वाच्चतस्रो द्विपदा विराजः । बन्धुः सुबन्धुः श्रुतबन्धुः विप्रबन्धुश्च क्रमेण चतसृणामृषयः । ते च गौपायना लौपायना वा । अग्निर्देवता । महापितृयज्ञे आहवनीयं प्रति गच्छन्त ऋत्विज इदं सूक्तं जपेयुः । तथा च सूत्रितम् - ’ अथैनमभिसमायन्ति मा प्र गामाग्ने त्वं न इति जपन्तः ’ (आश्व. श्रौ. २. १९) इति । दशरात्रे षष्ठेऽहनि तृतीयसवने मैत्रावरुणस्य ‘अग्ने त्वम्’ इति द्वे, “तं त्वा शोचिष्ठ’ इत्येका, एवं मिलितो द्वैपदस्तृचः स्तोत्रियः । तथैव सूत्रितम् - अग्ने त्वं नो अन्तमोऽग्ने भव सुषमिधा ‘(आश्व. श्रौ. ८. २) इति ॥
Jamison Brereton
24 (378)
Agni
The Gaupāyanas or Laupāyanas: Bandhu (1), Subandhu (2) Śrutabandhu (3), and Viprabandhu (4)
4 verses: dvipadā virāj
The Anukramaṇī attributes this hymn’s four verses to four poets, all belonging to the family of the Gaupāyanas or Laupāyanas. These four poets are brothers in the Gaupāyana family according to an itihāsa (legend) that is supposed to underlie X.57–60, although it is unlikely that these R̥gvedic hymns actually refer to this story. According to the story the second brother, Subandhu, was killed and brought back to life by the other three. In this hymn, the first and third verses are for protection, while the second verse, the one attributed to Subandhu, is a more generic call for wealth. The last verse simply asks for Agni’s favor without being clear what end his favor should serve. In a general way the hymn thus fits the story of the rescue of Subandhu, since the verses surrounding his verse concern the idea of rescue. But such echoes may explain the attribution of the hymn rather than the hymn itself.
01 अग्ने त्वम् - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने तुवं᳓ नो अ᳓न्तम
उत᳓ त्राता᳓ शिवो᳓ भवा वरूथ्यः᳡
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॒ त्वं नो॒ अन्त॑म उ॒त त्रा॒ता शि॒वो भ॑वा वरू॒थ्यः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गौपायना लौपायना वा बन्धुः सुबन्धुः श्रुतबन्धुर्विप्रबन्धुश्च
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने तुवं᳓ नो अ᳓न्तम
उत᳓ त्राता᳓ शिवो᳓ भवा वरूथ्यः᳡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ántamaḥ ← ántama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
bhava ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śiváḥ ← śivá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
trātā́ ← trātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
varūthyàḥ ← varūthyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अग्ने॑ । त्वम् । नः॒ । अन्त॑मः । उ॒त । त्रा॒ता । शि॒वः । भ॒व॒ । व॒रू॒थ्यः॑ ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- no
- [adverb]
- “not.”
- antama ← antamaḥ ← antama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intimate; bosom(a).”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- trātā ← trātṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “defender; savior.”
- śivo ← śivaḥ ← śiva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “auspicious; benevolent; benign; good-hearted; dear; śiva [word]; holy; nice.”
- bhavā ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- varūthyaḥ ← varūthya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “protecting.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने वरूथ्यः वरणीयः संभजनीयः । यद्वा । वरूथैः परिधिभिर्वृतः त्वं नः अस्माकम् अन्तमः अन्तिकतमः भव । उत अपि च त्राता रक्षकः शिवः सुखकरश्च भव ।
Wilson
English translation:
“[1-2] Agni, who are to be adored, be ever nigh to us, our protector and benefactor; do you, who are the giver of dwellings and dispenser of food, be present with us; bestow upon us most brilliant wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yanus. 3.25, 15.48 repeate these verses;
Varūthyaḥ = varaṇīyaḥ saṃbhajanīyaḥ, that which is to be chosen, to be enjoyed, to be worshipped;
Alternative: favourable or auspicious to the family of the house, varutha meaning putra samūha, an assemblage of sons, or gṛha, a house; or, endowed or inclosed with circumferences or defences, paridhibhir vṛtaḥ, an allusion to varutha, the fender of a carriage;
Vasuśravas = vyāptannaḥ, he by whom food is dispensed; or, renowned for wealth
Jamison Brereton
O Agni, be our nearest and our kind rescuer, providing (us) a shield.
Griffith
O AGNI, be our nearest Friend, be thou a kind deliverer and a gracious Friend.
Oldenberg
Agni, be thou our nearest (friend) and our kind, protecting guardian.
Geldner
Agni! Sei du unser Vertrauter und freundlicher schirmhafter Schützer!
Grassmann
O Agni, sei recht nahe uns, und sei ein holder Retter, ein Beschirmer;
Elizarenkova
-2 О Агни, будь ты нам самым близким
И милым спасителем, дарующим защиту!
Добрый Агни, с доброй славой…
Доберись до (нас), надели самым сверкающим богатством!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- बन्धुः सुबन्धुः श्रुतबन्धुर्विप्रबन्धुश्च गौपयाना लौपयाना वा
- पूर्वार्द्धस्य साम्नी बृहत्युत्तरार्द्धस्य भुरिग्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब चार ऋचावाले चौबीसवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अग्निपदवाच्य राजविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) राजन् ! (त्वम्) आप (नः) हम लोगों के हम लोगों को वा हम लोगों के लिये (अन्तमः) समीप में वर्त्तमान (शिवः) मङ्गलकारी (वरूथ्यः) उत्तम गृहों में उत्पन्न (वसुः) वसानेवाले (वसुश्रवाः) धन और धान्य से युक्त (अग्निः) अग्नि के सदृश मङ्गलकारी (उत) और (त्राता) रक्षक (भवा) हूजिये और जिस (द्युमत्तमम्) अत्यन्त प्रकाशयुक्त (रयिम्) धन को आप (अच्छा) उत्तम प्रकार (नक्षि) व्याप्त हूजिये और उसको हम लोगों के लिये (दाः) दीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जैसे परमात्मा सब में अभिव्याप्त सबका रक्षक और सबके लिये मङ्गलदाता, सब पदार्थों का दाता और सुखकारी है, वैसे ही राजा को होना चाहिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! त्वं नोऽन्तमः शिवो वरूथ्यो वसुर्वसुश्रवा अग्निरिव शिव उत त्राता भवा य द्युमत्तमं रयिं त्वमच्छा नक्षि तमस्मभ्यं दाः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निपदवाच्यराजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) राजन् (त्वम्) (नः) अस्मानस्मभ्यं वा (अन्तमः) समीपस्थः (उत) (त्राता) रक्षकः (शिवः) मङ्गलकारी (भवा) अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (वरूथ्यः) वरूथेषुत्तमेषु गृहेषु भवः (वसुः) वासयिता (अग्निः) पावकः (वसुश्रवाः) धनधान्ययुक्तः (अच्छा) (नक्षि) व्याप्नुहि (द्युमत्तमम्) (रयिम्) धनम् (दाः) देहि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यथा परमात्मा सर्वाभिव्याप्तः सर्वरक्षकः सर्वेभ्यो मङ्गलप्रदः सर्वपदार्थदाता सुखकारी वर्त्तते तथैव राज्ञा भवितव्यम् ॥१॥
02 वसुरग्निर्वसुश्रवा अच्छा - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व᳓सुर् अग्नि᳓र् व᳓सुश्रवा
अ᳓छा नक्षि द्युम᳓त्तमं रयिं᳓ दाः
मूलम् ...{Loading}...
वसु॑र॒ग्निर्वसु॑श्रवा॒ अच्छा॑ नक्षि द्यु॒मत्त॑मं र॒यिं दाः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गौपायना लौपायना वा बन्धुः सुबन्धुः श्रुतबन्धुर्विप्रबन्धुश्च
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
व᳓सुर् अग्नि᳓र् व᳓सुश्रवा
अ᳓छा नक्षि द्युम᳓त्तमं रयिं᳓ दाः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).;; 11 = 8+3
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásuḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásuśravāḥ ← vásuśravas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ácha ← ácha (invariable)
dāḥ ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
dyumáttamam ← dyumáttama- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nakṣi ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वसुः॑ । अ॒ग्निः । वसु॑ऽश्रवाः । अच्छ॑ । न॒क्षि॒ । द्यु॒मत्ऽत॑मम् । र॒यिम् । दाः॒ ॥
Hellwig Grammar
- vasur ← vasuḥ ← vasu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vasuśravā ← vasu
- [noun]
- “good; good; benign; vasu [word].”
- vasuśravā ← śravāḥ ← śravas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fame; glory; ear.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- nakṣi ← naś
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “reach; achieve; enter (a state); reach.”
- dyumattamaṃ ← dyumattamam ← dyumattama
- [noun], accusative, singular, masculine
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- dāḥ ← dā
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
सायण-भाष्यम्
वसुः वासकः अग्निः सर्वेषामग्रणीः वसुश्रवाः व्याप्तान्नस्त्वम् अच्छ आभिमुख्येन नक्षि अस्मान् व्याप्नुहि द्युमत्तमम् अतिशयेन दीप्तिमन्तं रयिं पश्वादिलक्षणं धनं दाः अस्मभ्यं देहि ॥
Jamison Brereton
Agni is good and famed for goods. Arrive here and give the most brilliant wealth.
Griffith
Excellent Agni, come thou nigh to us, and give us wealth most splendidly renowned.
Oldenberg
Agni is Vasu, renowned as Vasu (or, renowned by goods). Obtain, (and) bestow (on us), most brilliant wealth 1.
Geldner
Gut ist Agni, von gutem Rufe. Komm herbei, schenk uns glänzendsten Reichtum!
Grassmann
Als guter Agni, Gut-berühmt, komm her und gib uns allerschönsten Reichthum.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- बन्धुः सुबन्धुः श्रुतबन्धुर्विप्रबन्धुश्च गौपयाना लौपयाना वा
- पूर्वार्द्धस्य साम्नी बृहत्युत्तरार्द्धस्य भुरिग्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब चार ऋचावाले चौबीसवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अग्निपदवाच्य राजविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) राजन् ! (त्वम्) आप (नः) हम लोगों के हम लोगों को वा हम लोगों के लिये (अन्तमः) समीप में वर्त्तमान (शिवः) मङ्गलकारी (वरूथ्यः) उत्तम गृहों में उत्पन्न (वसुः) वसानेवाले (वसुश्रवाः) धन और धान्य से युक्त (अग्निः) अग्नि के सदृश मङ्गलकारी (उत) और (त्राता) रक्षक (भवा) हूजिये और जिस (द्युमत्तमम्) अत्यन्त प्रकाशयुक्त (रयिम्) धन को आप (अच्छा) उत्तम प्रकार (नक्षि) व्याप्त हूजिये और उसको हम लोगों के लिये (दाः) दीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जैसे परमात्मा सब में अभिव्याप्त सबका रक्षक और सबके लिये मङ्गलदाता, सब पदार्थों का दाता और सुखकारी है, वैसे ही राजा को होना चाहिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! त्वं नोऽन्तमः शिवो वरूथ्यो वसुर्वसुश्रवा अग्निरिव शिव उत त्राता भवा य द्युमत्तमं रयिं त्वमच्छा नक्षि तमस्मभ्यं दाः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निपदवाच्यराजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) राजन् (त्वम्) (नः) अस्मानस्मभ्यं वा (अन्तमः) समीपस्थः (उत) (त्राता) रक्षकः (शिवः) मङ्गलकारी (भवा) अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (वरूथ्यः) वरूथेषुत्तमेषु गृहेषु भवः (वसुः) वासयिता (अग्निः) पावकः (वसुश्रवाः) धनधान्ययुक्तः (अच्छा) (नक्षि) व्याप्नुहि (द्युमत्तमम्) (रयिम्) धनम् (दाः) देहि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यथा परमात्मा सर्वाभिव्याप्तः सर्वरक्षकः सर्वेभ्यो मङ्गलप्रदः सर्वपदार्थदाता सुखकारी वर्त्तते तथैव राज्ञा भवितव्यम् ॥२॥
03 स नो - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ नो बोधि श्रुधी᳓ ह᳓वम्
उरुष्या᳓ णो अघायतः᳓ समस्मात्
मूलम् ...{Loading}...
स नो॑ बोधि श्रु॒धी हव॑मुरु॒ष्या णो॑ अघाय॒तः स॑मस्मात् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गौपायना लौपायना वा बन्धुः सुबन्धुः श्रुतबन्धुर्विप्रबन्धुश्च
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
स᳓ नो बोधि श्रुधी᳓ ह᳓वम्
उरुष्या᳓ णो अघायतः᳓ समस्मात्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).;; 11 = 8+3
Morph
bodhi ← √budh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śrudhí ← √śru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
aghāyatáḥ ← √aghāy- (root)
{case:ABL, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
samasmāt ← sama- (pronoun)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
uruṣyá ← √uruṣy- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सः । नः॒ । बो॒धि॒ । श्रु॒धि । हव॑म् । उ॒रु॒ष्य । नः॒ । अ॒घ॒ऽय॒तः । स॒म॒स्मा॒त् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- bodhi ← budh
- [verb], singular, Aorist imperative
- “understand; notice; wake up; observe; detect; attend to; awaken; attend.”
- śrudhī ← śru
- [verb], singular, Aorist imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
- uruṣyā ← uruṣy
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; help.”
- ṇo ← ṇaḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- aghāyataḥ ← aghāy
- [verb noun], ablative, singular
- samasmāt ← sama
- [noun], ablative, singular, masculine
- “like; like; alike(p); level; symmetrical; balanced; average; same; regular; impartial; imperturbable; even; sama [word]; every(a); accurate; identical; fair; equal; synonymous; changeless; whole; exact; calm; straight; even; wide.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने सः त्वं नः अस्मान् बोधि बुध्यस्व । हवम् अस्मदीयमाह्वानं श्रुधि शृणु । अघायतः अघमिच्छतः समस्मात् सर्वस्माजनात् नः अस्मान् उरुष्य रक्ष ।
Wilson
English translation:
“[3-4] Understand us, Agni; hear our invocation; defend us from all malevolent (people); most bright and resplendent Agni, we earnestly solicit you for the happiness (of ourselves) and our friends.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sumnāya = sukhāya, sukhibhyaḥ samānakhyātibhyaḥ putrebhyaḥ
Jamison Brereton
Be attentive to us, and hear our summons. Give us freedom from anyone who wishes evil.
Griffith
So hear us, listen to this call of ours, and keep us far from every sinful man.
Oldenberg
Listen to us then; hear our call; deliver us from every harmful man.
Geldner
Acht auf uns, erhöre den Ruf, befreie uns von jeglichem Böswilligen!
Grassmann
So acht’ auf uns und hör den Ruf und schaff uns Raum vor jedem schlechtgesinnten;
Elizarenkova
-4 Заметь нас! Услышь (наш) зов!
Избавь нас от любого злоумышляющего!
К тебе, о самый пламенный, о сверкающий,
Мы обращаемся сейчас за милостью для (наших) друзей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- बन्धुः सुबन्धुः श्रुतबन्धुर्विप्रबन्धुश्च गौपयाना लौपयाना वा
- पूर्वार्द्धस्य साम्नी बृहत्युत्तरार्द्धस्य भुरिग्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्निपदवाच्य विद्वान् के गुणों को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शोचिष्ठ) अत्यन्त शुद्ध करने और (दीदिवः) सत्य के जनानेवाले अग्नि के सदृश तेजस्विजन ! (सः) वह आप (नः) हम लोगों को (बोधि) बोध दीजिये और (नः) हम लोगों के (हवम्) पढ़े हुए विषय को (श्रुधी) सुनिये (समस्मात्) सब (अघायतः) आत्मा से पाप के आचरण करते हुए हम लोगों की (उरुष्या) रक्षा कीजिये (तम्) उन (त्वा) आप को (सखिभ्यः) मित्रों से (सुम्नाय) सुख के लिये हम लोग (नूनम्) निश्चित (ईमहे) याचना करते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब प्रजा और राजजनों को चाहिये कि राजा के प्रति यह कहें कि आप सब अपराधों से स्वयं पृथक् हो के और हम लोगों की रक्षा करके विद्या का प्रचार और धार्मिक मित्रों के लिये सुख की वृद्धि करके दुष्टों को निरन्तर दण्ड दीजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शोचिष्ठ दीदिवोऽग्निरिव राजन् ! स त्वं नो बोधि नो हवं श्रुधी समस्मादघायतो न उरुष्या तं त्वा सखिभ्यः सुम्नाय वयं नूनमीमहे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निपदवाच्यविद्वद्गुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (नः) अस्माकम् (बोधि) बोधय (श्रुधी) शृणु (हवम्) पठितम् (उरुष्या) रक्ष। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (नः) अस्मान् (अघायतः) आत्मनोऽघमाचरतः (समस्मात्) सर्वस्मात् (तम्) (त्वा) त्वाम् (शोचिष्ठ) अतिशयेन शोधक (दीदिवः) सत्यप्रद्योतक (सुम्नाय) सुखाय (नूनम्) निश्चितम् (ईमहे) याचामहे (सखिभ्यः) मित्रेभ्यः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वैः प्रजाराजजनै राजानं प्रत्येवं वाच्यं भवान् सर्वेभ्योऽपराधेभ्यः स्वयम्पृथग्भूत्वाऽस्मान् रक्षयित्वा विद्याप्रचारं धार्मिकेभ्यो मित्रेभ्यः सुखं वर्धयित्वा दुष्टान् सततं दण्डयेदिति ॥३॥
04 तं त्वा - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं᳓ त्वा शोचिष्ठ दीदिवः
सुम्ना᳓य नून᳓म् ईमहे स᳓खिभ्यः
मूलम् ...{Loading}...
तं त्वा॑ शोचिष्ठ दीदिवः सु॒म्नाय॑ नू॒नमी॑महे॒ सखि॑भ्यः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गौपायना लौपायना वा बन्धुः सुबन्धुः श्रुतबन्धुर्विप्रबन्धुश्च
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
तं᳓ त्वा शोचिष्ठ दीदिवः
सुम्ना᳓य नून᳓म् ईमहे स᳓खिभ्यः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).;; 11 = 8+3
Morph
dīdivaḥ ← √dī- 1 (root)
{case:VOC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
śociṣṭha ← śociṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
nūnám ← nūnám (invariable)
sákhibhyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
sumnā́ya ← sumná- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
तम् । त्वा॒ । शो॒चि॒ष्ठ॒ । दी॒दि॒ऽवः॒ । सु॒म्नाय॑ । नू॒नम् । ई॒म॒हे॒ । सखि॑ऽभ्यः ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- śociṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- dīdivaḥ ← dīdivas ← dīdī
- [verb noun], vocative, singular
- “shine; glitter.”
- sumnāya ← sumna
- [noun], dative, singular, neuter
- “favor; benevolence; sumna [word]; entreaty; favor.”
- nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
- sakhibhyaḥ ← sakhi
- [noun], dative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
सायण-भाष्यम्
शोचिष्ठ अतिशयेन शोचिष्मन् दीदिवः स्वतेजोभिर्दीप्ताग्ने तं त्वां सुम्नाय सुखाय । सुम्नमिति सुखनाम् । तदर्थं सखिभ्यः समानख्यातिभ्यः पुत्रेभ्यः तदर्थं च नूनम् ईमहे याचामहे ॥ ॥ १६ ॥
भट्टभास्कर-टीका
8तं त्वेति ॥ शोचिष्ठ दीपयितृतम ‘तुश्छन्दसि’ इतीष्ठन् । ‘तुरिष्ठेमेयस्सु’ इति टिलोपः । यद्वा - शोचस्वितम । ‘विन्मतोर्लुक्’ । हे दीदिवः दीप्यमान जिगीषन्वा । दिवेर्लिटः क्वसुरादेशः, ‘तुजादीनाम्’ इत्यभ्यासस्य दीर्घत्वम् । तं त्वां तादृशमन्तिकतमत्वादिगुणविशिष्टं त्वां सुम्नाय धनाय सुखाय वा ईमहे याचामहे । नूनमिति पादपूरणे निश्चये वा । यद्वा - नूनं नूतनं अभूतपूवं तं त्वां सखिभ्यः समानख्यानेभ्यः सुहृदयसुहृद्भ्यः । ‘क्रियाग्रहणं कर्तव्यम्’ इति कर्मणस्सम्प्रदानत्वात्सुम्नायेति चतुर्थी ॥
Jamison Brereton
O strongest-blazing, shining (Agni), we now beg you for your favor for (us, your) partners.
Griffith
To thee then, O Most Bright, O Radiant God, we come with prayer for happiness for our friends.
Oldenberg
We entreat thee now, O brightest, shining (Agni), for thy grace, for our friends.
Keith
Thee, O shining and most radiant one,
We implore for favour, for our friends;
Geldner
So bitten wir dich, du Glühendster, Glanzvoller, jetzt um Wohlwollen für uns Freunde.
Grassmann
Denn dich, o hellster, leuchtender, begehren wir zum Heil nun für die Freunde.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- बन्धुः सुबन्धुः श्रुतबन्धुर्विप्रबन्धुश्च गौपयाना लौपयाना वा
- पूर्वार्द्धस्य साम्नी बृहत्युत्तरार्द्धस्य भुरिग्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्निपदवाच्य विद्वान् के गुणों को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शोचिष्ठ) अत्यन्त शुद्ध करने और (दीदिवः) सत्य के जनानेवाले अग्नि के सदृश तेजस्विजन ! (सः) वह आप (नः) हम लोगों को (बोधि) बोध दीजिये और (नः) हम लोगों के (हवम्) पढ़े हुए विषय को (श्रुधी) सुनिये (समस्मात्) सब (अघायतः) आत्मा से पाप के आचरण करते हुए हम लोगों की (उरुष्या) रक्षा कीजिये (तम्) उन (त्वा) आप को (सखिभ्यः) मित्रों से (सुम्नाय) सुख के लिये हम लोग (नूनम्) निश्चित (ईमहे) याचना करते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब प्रजा और राजजनों को चाहिये कि राजा के प्रति यह कहें कि आप सब अपराधों से स्वयं पृथक् हो के और हम लोगों की रक्षा करके विद्या का प्रचार और धार्मिक मित्रों के लिये सुख की वृद्धि करके दुष्टों को निरन्तर दण्ड दीजिये ॥४॥ इस सूक्त में अग्निपदवाच्य ईश्वर अर्थात् राजा और विद्वान् के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह चौबीसवाँ सूक्त और सोलहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शोचिष्ठ दीदिवोऽग्निरिव राजन् ! स त्वं नो बोधि नो हवं श्रुधी समस्मादघायतो न उरुष्या तं त्वा सखिभ्यः सुम्नाय वयं नूनमीमहे ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निपदवाच्यविद्वद्गुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (नः) अस्माकम् (बोधि) बोधय (श्रुधी) शृणु (हवम्) पठितम् (उरुष्या) रक्ष। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (नः) अस्मान् (अघायतः) आत्मनोऽघमाचरतः (समस्मात्) सर्वस्मात् (तम्) (त्वा) त्वाम् (शोचिष्ठ) अतिशयेन शोधक (दीदिवः) सत्यप्रद्योतक (सुम्नाय) सुखाय (नूनम्) निश्चितम् (ईमहे) याचामहे (सखिभ्यः) मित्रेभ्यः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वैः प्रजाराजजनै राजानं प्रत्येवं वाच्यं भवान् सर्वेभ्योऽपराधेभ्यः स्वयम्पृथग्भूत्वाऽस्मान् रक्षयित्वा विद्याप्रचारं धार्मिकेभ्यो मित्रेभ्यः सुखं वर्धयित्वा दुष्टान् सततं दण्डयेदिति ॥४॥ अत्राग्नीश्वरविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति चतुर्विंशतितमं सूक्तं षोडशो वर्गश्च समाप्तः ॥