सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ मनुष्वत्त्वा’ इति चतुर्ऋचं सप्तमं सूक्तमात्रेयस्य ससस्यार्षम् । ‘ मनुष्वत्ससः’ इत्यनुक्रमणिका । पङ्क्त्यन्तं ह ’ इति पूर्वत्रोक्तत्वादिदमादीनि त्रीणि सूक्तानि पङ्क्त्यन्तानि । शिष्टा अनुष्टुभः । अग्निर्देवता । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोरुक्तो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
21 (375)
Agni
Sasa Ātreya
4 verses: anuṣṭubh, except paṅkti 4
The name of the poet is extracted from sasá “grain” in verse 4, which sticks out as an unusual word in an unusual context. The poet, whatever his name might be, pairs and links similar-sounding words and expressions. The last line of the first verse devā́n devayaté yaja (1d) is echoed in the first line of the last verse deváṃ
vo devayajyáyā (4a). He fronts accented forms of the 2nd-person pronoun at the beginning of 2a (tvám) and 3a (tvā́m), both to be read disyllabically, as is normal for tvám but not for tvā́m. These repetitions are thematically the more significant since the poet emphasizes the 2nd-person address to Agni and his role as a god (vss. 3, 4) sacrificing to the gods. But there are other repetitions as well. For example verse 3 links su- and uṣ-sounds: mā́nuṣe …súprīta …srúcas…ānuṣák sújāta sárpirāsute.
01 मनुष्वत्त्वा नि - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मनुष्व᳓त् त्वा नि᳓ धीमहि
मनुष्व᳓त् स᳓म् इधीमहि
अ᳓ग्ने मनुष्व᳓द् अङ्गिरो
देवा᳓न् देवयते᳓ यज
मूलम् ...{Loading}...
म॒नु॒ष्वत्त्वा॒ नि धी॑महि मनु॒ष्वत्समि॑धीमहि ।
अग्ने॑ मनु॒ष्वद॑ङ्गिरो दे॒वान्दे॑वय॒ते य॑ज ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - सस आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
मनुष्व᳓त् त्वा नि᳓ धीमहि
मनुष्व᳓त् स᳓म् इधीमहि
अ᳓ग्ने मनुष्व᳓द् अङ्गिरो
देवा᳓न् देवयते᳓ यज
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
dhīmahi ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
manuṣvát ← manuṣvát (invariable)
ní ← ní (invariable)
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
idhīmahi ← √idh- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
manuṣvát ← manuṣvát (invariable)
sám ← sám (invariable)
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
aṅgiraḥ ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
manuṣvát ← manuṣvát (invariable)
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
devayaté ← √devay- (UNK_TYPE)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yaja ← √yaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
म॒नु॒ष्वत् । त्वा॒ । नि । धी॒म॒हि॒ । म॒नु॒ष्वत् । सम् । इ॒धी॒म॒हि॒ ।
अग्ने॑ । म॒नु॒ष्वत् । अ॒ङ्गि॒रः॒ । दे॒वान् । दे॒व॒ऽय॒ते । य॒ज॒ ॥
Hellwig Grammar
- manuṣvat
- [adverb]
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- dhīmahi ← dhā
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- manuṣvat
- [adverb]
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- idhīmahi ← indh
- [verb], plural, Present optative
- “kindle; ignite; set ablaze.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- manuṣvad ← manuṣvat
- [adverb]
- aṅgiro ← aṅgiraḥ ← aṅgiras
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devayate ← devay
- [verb noun], dative, singular
- “solicit.”
- yaja ← yaj
- [verb], singular, Present imperative
- “sacrifice; worship; worship.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वा त्वां मनुष्वत् मनुरिव नि धीमहि । मनुःशब्दो मनुपर्यायः ॥ ‘ नभोऽङ्गिरोमनुषां वत्युपसंख्यानम् ’ इति भसंज्ञायां रुत्वाभावः ॥ मनुष्वत् मनुरिव त्वा समिधीमहि समिद्भिः संदीपयामः । हे अङ्गिरः अङ्गारात्मकाग्ने देवयते देवकामाथ यजमानाय मनुष्वत् मनवे मनोरपत्याय देवान् यज ॥
Wilson
English translation:
“Like Manu, we meditate, Agni, upon you; like Manu, we kindle you; worship the gods on behalf of the (worshipper), devout as Manu.”
Jamison Brereton
Like Manu, we would install you. Like Manu, we would kindle you. O Agni, Aṅgiras—like Manu, sacrifice to the gods for the one seeking the gods,
Griffith
WE stablish thee as Manus used, as Manus used we kindle thee.
Like Manus, for the pious man , Angiras, Agni, worship Gods.
Oldenberg
Let us lay thee down, as Manus did. Let us kindle thee, as Manus did. O Agni Aṅgiras, sacrifice to the gods for the worshippers of the gods as (thou didst) for Manus.
Geldner
Wir wollen dich einsetzen, wie Manu es tat; wir wollen dich entflammen, wie Manu es tat. Agni, du Angirase, opfere wie für Manu den Göttern für den Gottergebenen.
Grassmann
Wie Manus setzen wir dich ein, wie Manus zünden wir dich an; Wie Manus ehr’, o Angiras, die Götter für den frommen Mann.
Elizarenkova
Подобно Ману, мы хотим устроить тебя,
Подобно Ману, мы хотим (тебя) зажечь.
О Агни-Ангирас, подобно Ману,
Приноси богам жертвы для любящего богов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- सस आत्रेयः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब चार ऋचावाले इक्कीसवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अग्निविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अङ्गिरः) प्राणों के सदृश प्रिय (अग्ने) विद्वन् ! जैसे हम लोग कार्य्य की सिद्धि के लिये अग्नि को (मनुष्वत्) मनुष्य को जैसे वैसे (नि, धीमहि) निरन्तर धारण होवें और (देवयते) श्रेष्ठ गुणों की कामना करते हुए के लिये (देवान्) श्रेष्ठ विद्यायुक्त विद्वानों को (मनुष्वत्) मनुष्यों के समान (सम्, इधीमहि) प्रकाशित करें वैसे (त्वा) आपको उत्तम कर्म्म में स्थित करें और आप (मनुष्वत्) मनुष्य के तुल्य (यज) मिलिये अर्थात् कार्य्यों को प्राप्त हूजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो मनुष्य विचारशील होकर श्रेष्ठ गुणों की कामना करते हैं, वे अग्नि आदि पदार्थों की विद्या को जानें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अङ्गिरोऽग्ने! यथा वयं कार्यसिद्धयेऽग्निं मनुष्यवन्नि धीमहि देवयते देवान् मनुष्वत् समिधीमहि तथा त्वा सत्यक्रियायां निधीमहि त्वं मनुष्वद्यज ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मनुष्वत्) मनुष्येण तुल्यम् (त्वा) त्वाम् (नि) (धीमहि) निधिमन्तो भवेम (मनुष्वत्) (सम्) (इधीमहि) प्रकाशितान् कुर्याम (अग्ने) विद्वन् (मनुष्वत्) (अङ्गिरः) प्राणा इव प्रिय (देवान्) दिव्यविद्वद्विपश्चितः (देवयते) देवान् दिव्यगुणान् कामयमानाय (यज) सङ्गच्छस्व ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । ये नरा मननशीला भूत्वा दिव्यान् गुणान् कामयन्ते ते अग्न्यादिपदार्थविद्यां विजानन्तु ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी व विद्वानांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची या पूर्वीच्या सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जी माणसे मननशील असून दिव्य गुणांची इच्छा बाळगतात. ती अग्नी इत्यादी पदार्थविद्या जाणतात. ॥ १ ॥
02 त्वं हि - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ हि᳓ मा᳓नुषे ज᳓ने
अ᳓ग्ने सु᳓प्रीत इध्य᳓से
स्रु᳓चस् त्वा यन्ति आनुष᳓क्
सु᳓जात स᳓र्पिरासुते
मूलम् ...{Loading}...
त्वं हि मानु॑षे॒ जनेऽग्ने॒ सुप्री॑त इ॒ध्यसे॑ ।
स्रुच॑स्त्वा यन्त्यानु॒षक्सुजा॑त॒ सर्पि॑रासुते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - सस आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
तुवं᳓ हि᳓ मा᳓नुषे ज᳓ने
अ᳓ग्ने सु᳓प्रीत इध्य᳓से
स्रु᳓चस् त्वा यन्ति आनुष᳓क्
सु᳓जात स᳓र्पिरासुते
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hí ← hí (invariable)
jáne ← jána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
mā́nuṣe ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
idhyáse ← √idh- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
súprītaḥ ← súprīta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ānuṣák ← ānuṣák (invariable)
srúcaḥ ← srúc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yanti ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sárpirāsute ← sarpírāsuti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sújāta ← sujātá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । हि । मानु॑षे । जने॑ । अग्ने॑ । सुऽप्री॑तः । इ॒ध्यसे॑ ।
स्रुचः॑ । त्वा॒ । य॒न्ति॒ । आ॒नु॒षक् । सुऽजा॑त । सर्पिः॑ऽआसुते ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- mānuṣe ← mānuṣa
- [noun], locative, singular, masculine
- “human.”
- jane ← jana
- [noun], locative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- ‘gne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- suprīta ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suprīta ← prītaḥ ← prī
- [verb noun], nominative, singular
- “delight; gladden; satisfy; nutrify; comfort.”
- idhyase ← indh
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “kindle; ignite; set ablaze.”
- srucas ← srucaḥ ← sruc
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Sruc.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- yanty ← yanti ← i
- [verb], plural, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- ānuṣak
- [adverb]
- “correctly; in sequence; punctually.”
- sujāta ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sujāta ← jāta ← jan
- [verb noun], vocative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- sarpirāsute ← sarpiḥ ← sarpis
- [noun], neuter
- “ghee; clarified butter; sarpiḥprameha.”
- sarpirāsute ← āsute ← āsuti
- [noun], vocative, singular, masculine
- “āsuti [word].”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वं मानुषे जने मनुष्यलोके सुप्रीतः स्तोत्रैः सुष्ठु प्रीतः सन् इध्यसे दीप्यसे । स्रुचः हविर्भिः संपूर्णाः आनुषक् अनुषक्तं यथा भवति तथा त्वा त्वां यन्ति प्राप्नुवन्ति । हे सुजात हे सर्पिरासुते घृतयुक्तान्नेति ॥
Wilson
English translation:
“When you are plural ased, Agni, you shine upon the human race; well-born, feeder upon clarified butter, the ladles are constantly uplifted to you.”
Jamison Brereton
For, o Agni, it is you who, well-pleased, are kindled among the people descended from Manu.
The sacrificial ladles go to you in their proper order, o you, the well-born one whose drink is melted butter.
Griffith
For well, O Agni, art thou pleased when thou art kindled mid mankind.
Straight go the ladles unto thee, thou highborn God whose food is oil.
Oldenberg
For thou, O Agni, art kindled, highly pleased, among human people. To thee the (sacrificial) ladles proceed in due order, O well-born one who drinkest butter.
Geldner
Denn du, Agni, wirst wohlbefriedigt bei dem Menschenvolk entflammt. Die Schmalzlöffel kommen zu dir, wie sich’s gebührt, du Edler, Schmalzgetränkter.
Grassmann
Denn du wirst bei dem Menschenvolk entflammt, geliebter Agni du, Zu dir, mit Fett getränkter, gehn, die Löffel, schöngeborener.
Elizarenkova
Ведь это ты, о Агни, зажигаешься
У человеческого рода, очень обрадованный.
(А) жертвенные ложки идут к тебе чередой,
О прекрасно рожденный, глотающий топленое масло!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- सस आत्रेयः
- भुरिगुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सुजात) उत्तम प्रकार उत्पन्न (अग्ने) अग्नि के सदृश प्रताप से वर्त्तमान ! जैसे अग्नि (सर्पिरासुते) घृत से सब ओर से प्रकाशित हुए में प्रकाशित किया जाता है, वैसे (हि) ही (त्वम्) आप (मानुषे, जने) प्रसिद्ध मनुष्य में (सुप्रीतः) उत्तम प्रकार प्रसन्न हुए (इध्यसे) प्रकाशित होते हो और जैसे (त्वा) आपको (स्रुचः) यज्ञ के साधन पात्र (आनुषक्) अनुकूलता से (यन्ति) प्राप्त होते हैं, वैसे ही आप सबके प्रति अनुकूल हूजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! आप लोग जैसे अग्नि इन्धन और घृत आदिकों को प्राप्त होकर वृद्धि को प्राप्त होता है, वैसे ही विद्या और उत्तम गुणों को प्राप्त होकर निरन्तर वृद्धि को प्राप्त हूजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सुजाताग्ने ! यथाऽग्निः सर्पिरासुते प्रदीप्यते तथा हि त्वं मानुषे जने सुप्रीत इध्यसे यथा त्वा स्रुच आनुषक् यन्ति तथैव त्वं सर्वान् प्रत्यनुकूलो भव ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (हि) (मानुषे) (जने) प्रसिद्धे (अग्ने) पावकवद्वर्त्तमान (सुप्रीतः) सुष्ठु प्रसन्नः (इध्यसे) प्रदीप्यसे (स्रुचः) यज्ञसाधनानि पात्राणि (त्वा) त्वाम् (यन्ति) (आनुषक्) आनुकूल्येन (सुजात) सुष्ठुजात (सर्पिरासुते) सर्पिषा समन्तात् प्रदीपिते ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । हे मनुष्या ! भवन्तो यथाग्निरिन्धनघृतादीनि प्राप्य वर्धते तथैव विद्यां शुभगुणाँश्च प्राप्य सततं वर्धन्ताम् ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसा अग्नी इंधन व घृत इत्यादींमुळे वृद्धिंगत होतो तसेच विद्या व शुभ गुण प्राप्त करून निरंतर वृद्धी करा. ॥ २ ॥
03 त्वां विश्वे - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवां᳓ वि᳓श्वे सजो᳓षसो
देवा᳓सो दूत᳓म् अक्रत
सपर्य᳓न्तस् तुवा कवे
यज्ञे᳓षु देव᳓म् ईळते
मूलम् ...{Loading}...
त्वां विश्वे॑ स॒जोष॑सो दे॒वासो॑ दू॒तम॑क्रत ।
स॒प॒र्यन्त॑स्त्वा कवे य॒ज्ञेषु॑ दे॒वमी॑ळते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - सस आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
तुवां᳓ वि᳓श्वे सजो᳓षसो
देवा᳓सो दूत᳓म् अक्रत
सपर्य᳓न्तस् तुवा कवे
यज्ञे᳓षु देव᳓म् ईळते
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
sajóṣasaḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
akrata ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dūtám ← dūtá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kave ← kaví- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
saparyántaḥ ← √sapary- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
devám ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
īḷate ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yajñéṣu ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
त्वाम् । विश्वे॑ । स॒ऽजोष॑सः । दे॒वासः॑ । दू॒तम् । अ॒क्र॒त॒ ।
स॒प॒र्यन्तः॑ । त्वा॒ । क॒वे॒ । य॒ज्ञेषु॑ । दे॒वम् । ई॒ळ॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvāṃ ← tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- sajoṣaso ← sajoṣasaḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- dūtam ← dūta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- akrata ← kṛ
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- saparyantas ← saparyantaḥ ← sapary
- [verb noun], nominative, plural
- “worship.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- kave ← kavi
- [noun], vocative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- yajñeṣu ← yajña
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- devam ← deva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- īᄆate ← īḍ
- [verb], plural, Present indikative
- “praise; invite; raise.”
सायण-भाष्यम्
सजोषसः सह प्रीयमाणाः विश्वे सर्वे देवासः देवाः त्वां दूतम् अक्रत अकुर्वन् । अतः कारणात् हे कवे क्रान्तदर्शिन् देवं द्योतमानं त्वा त्वां सपर्यन्तः परिचरन्तो यजमाना: यज्ञेषु ईळते देवानाह्वातुं याचन्ते ॥
Wilson
English translation:
“All the consentient divinities have made you their messenger; therefore the pious worship you who are divine, wise Agni, at sacrifice.”
Jamison Brereton
It is you whom all the gods, as one, have made their messenger.
Waiting upon you, o poet, they invoke you, a god, in the sacrifices.
Griffith
Thee have all Gods of one accord established as their messenger.
Serving at sacrifices men adore thee as a God, O Sage.
Oldenberg
Thee all the gods unanimously have made their messenger. Serving thee, O sage, they magnify at the sacrifices (thee) the god.
Geldner
Dich haben alle Götter einmütig zu ihrem Boten gemacht; dich in Ehren haltend, o Seher, berufen die Menschen dich, den Gott, bei ihren Opfern.
Grassmann
Dich wählten alle Götter sich zu ihrem Boten im Verein; Dich rühmen bei den Opfern sie, o weiser, ehrend dich als Gott.
Elizarenkova
Тебя сделали себе вестником
Все боги, единые духом.
Почитая тебя, о поэт,
(Люди) зовут (тебя,) бога, на жертвоприношениях.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- सस आत्रेयः
- स्वराडुष्निक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब शिल्पविद्यावेत्ता विद्वान् के विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (कवे) विद्वन् ! जैसे (विश्वे) सम्पूर्ण (सजोषसः) तुल्य प्रीति के सेवन करनेवाले (देवासः) विद्वान् जन (देवम्) श्रेष्ठ गुणवाले (दूतम्) दूत के सदृश वर्त्तमान अग्नि को (अक्रत) करते हैं और (सपर्यन्तः) सेवा करते हुए जन (यज्ञेषु) सत्सङ्गों में श्रेष्ठ गुणोंवाले विद्वान् की (ईळते) स्तुति करते हैं, वैसे (त्वाम्) आपकी हम लोग सेवा करें और (त्वा) आपका सत्कार करें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो जन अग्नि से दूतकर्म अर्थात् नौकर के सदृश काम कराते हैं, वे सब स्थानों में प्रशंसित ऐश्वर्य्यवाले होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कवे ! यथा विश्वे सजोषसो देवासो देवं दूतमक्रत सपर्यन्तो यज्ञेषु देवमीळते तथा त्वां वयं सेवेमहि त्वा सत्कुर्य्याम ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ शिल्पविद्याविद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वाम्) (विश्वे) सर्वे (सजोषसः) समानप्रीतिसेविनः (देवासः) विद्वांसः (दूतम्) दूतवद्वर्त्तमानवह्निम् (अक्रत) कुर्वते (सपर्यन्तः) परिचरन्तः (त्वा) त्वाम् (कवे) विपश्चित् (यज्ञेषु) सत्सङ्गेषु (देवम्) दिव्यगुणम् (ईळते) स्तुवन्ति ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । येऽग्निं दूतकर्म कारयन्ति ते सर्वत्र प्रशंसितैश्वर्य्या जायन्ते ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे लोक अग्नीद्वारे दूताप्रमाणे कार्य करून घेतात. ते सर्वच प्रशंसित होऊन ऐश्वर्य उत्पन्न करतात. ॥ ३ ॥
04 देवं वो - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
देवं᳓ वो देवयज्य᳓या
अग्नि᳓म् ईळीत म᳓र्तियः
स᳓मिद्धः शुक्र दीदिहि
ऋत᳓स्य यो᳓निम् आ᳓सदः
सस᳓स्य यो᳓निम् आ᳓सदः
मूलम् ...{Loading}...
दे॒वं वो॑ देवय॒ज्यया॒ग्निमी॑ळीत॒ मर्त्यः॑ ।
समि॑द्धः शुक्र दीदिह्यृ॒तस्य॒ योनि॒मास॑दः स॒सस्य॒ योनि॒मास॑दः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - सस आत्रेयः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
देवं᳓ वो देवयज्य᳓या
अग्नि᳓म् ईळीत म᳓र्तियः
स᳓मिद्धः शुक्र दीदिहि
ऋत᳓स्य यो᳓निम् आ᳓सदः
सस᳓स्य यो᳓निम् आ᳓सदः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
devám ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devayajyáyā ← devayajyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
īḷīta ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dīdihi ← √dī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
sámiddhaḥ ← √idh- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
śukra ← śukrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
asadaḥ ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yónim ← yóni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
asadaḥ ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
sasásya ← sasá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yónim ← yóni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
दे॒वम् । वः॒ । दे॒व॒ऽय॒ज्यया॑ । अ॒ग्निम् । ई॒ळी॒त॒ । मर्त्यः॑ ।
सम्ऽइ॑द्धः । शु॒क्र॒ । दी॒दि॒हि॒ । ऋ॒तस्य॑ । योनि॑म् । आ । अ॒स॒दः॒ । स॒सस्य॑ । योनि॑म् । आ । अ॒स॒दः॒ ॥
Hellwig Grammar
- devaṃ ← devam ← deva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- devayajyayāgnim ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devayajyayāgnim ← yajyayā ← yajya
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “sacrifice; yajña.”
- devayajyayāgnim ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- īᄆīta ← īḍ
- [verb], singular, Present optative
- “praise; invite; raise.”
- martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- samiddhaḥ ← samindh ← √indh
- [verb noun], nominative, singular
- “kindle; blaze.”
- śukra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- dīdihy ← dīdihi ← dīdī
- [verb], singular, Present imperative
- “shine; glitter.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- yonim ← yoni
- [noun], accusative, singular, feminine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- āsadaḥ ← āsad ← √sad
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “approach; attack; sit down; approach; find; arrive.”
- sasasya ← sasa
- [noun], genitive, singular, masculine
- yonim ← yoni
- [noun], accusative, singular, feminine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- āsadaḥ ← āsad ← √sad
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “approach; attack; sit down; approach; find; arrive.”
सायण-भाष्यम्
मर्त्यः मनुष्यः देवं द्योतमानम् अग्निम् अग्रण्यं वः त्वां देवयज्यया देवयज्यायै देवयागार्थम् ईळीत स्तोतुमर्हति । हे शुक्र शोचिष्मन् समिद्धः हविर्भिः प्रवृद्धः सन् दीदिहि दीप्यस्व । ऋतस्य सत्यभूतस्य ससस्य ऋषेर्मम योनिं कारणं स्वर्गसाधनं यज्ञस्थानम् आसदः । देवतारूपेणासीद। आदरातिशयद्योतनार्थं पुनर्वचनम् ॥ ॥ १३ ॥
Wilson
English translation:
“Man praises you, divine Agni, to convey his offerings to the gods; bright Agni, blaze when kindled; take your seat in the chamber (of sacrifice), in the chamber of the sincere Sasa.”
Jamison Brereton
The mortal should invoke for all of you the god Agni with sacrifice to the gods.
O blazing one, shine when you are kindled. Take your seat upon the womb of truth. Take your seat upon the womb of grain.684 V.22–23
Griffith
Let mortal man adore your God, Agni, with worship due to Gods.
Shine forth enkindled, Radiant One. Sit in the chamber of the Law, sit in the chamber of the food.
Oldenberg
Let the mortal magnify for your sake Agni, the god, with worship as is due to the gods. Being kindled, O brilliant one, shine! Sit down in the abode 1 of Rita; sit down in the abode of herbs 2.
Geldner
Euren Gott Agni soll der Sterbliche gottesdienstlich berufen. Entzündet leuchte, du Heller! Du hast dich in den Schoß des rechten Werks gesetzt, du hast dich in den Schoß der Nahrung gesetzt.
Grassmann
Es preise Agni, euren Gott, mit Gottesfurcht der Sterbliche; Entflammt, o heller, leuchte du; setz in den Schooss des Opfers dich, (setz in den Schooss der Speise dich.)
Elizarenkova
Бога Агни пусть призовет для вас
Смертный для жертвоприношения богам!
О светлый, воссвети, когда зажгут (тебя)!
Ты уселся в лоне закона.
Ты уселся в лоне жертвенной пищи.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- सस आत्रेयः
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वद्विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! (वः) आप लोगों के (देवयज्यया) विद्वानों के मेल से (मर्त्यः) मनुष्य (देवम्) प्रकाशित (अग्निम्) अग्नि की (ईळीत) प्रशंसा करे। हे (शुक्र) सामर्थ्यवाले (समिद्धः) उत्तम गुणों से प्रकाशित ! आप (दीदिहि) प्रकाश कराओ और (ऋतस्य) सत्य परमाणु आदि के (योनिम्) कारण को (आ, असदः) सब प्रकार जानिये और (ससस्य) कार्य्य के (योनिम्) कारण को (आ, असदः) सब प्रकार जानिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य विद्वानों के सङ्ग से कार्य्य और कारणस्वरूप सृष्टि अर्थात् सत्त्व, रज और तमोगुण को साम्यावस्थारूप प्रधान को जान के कार्य को सिद्ध करते हैं, वे सृष्टि के क्रम को जान के दुःख को कभी नहीं प्राप्त होते हैं ॥४॥ इस सूक्त में अग्नि और विद्वानों के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह इक्कीसवाँ सूक्त और त्रयोदशवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! वो देवयज्यया मर्त्यो देवमग्निमीळीत हे शुक्र समिद्धस्त्वं दीदिहि ऋतस्य योनिमासदः ससस्य योनिमासदः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवम्) (वः) युष्माकम् (देवयज्यया) देवानां विदुषां सङ्गत्या (अग्निम्) (ईळीत) प्रशंस्येत् (मर्त्यः) मनुष्यः (समिद्धः) (शुक्र) शक्तिमन् (दीदिहि) प्रकाशय (ऋतस्य) सत्यस्य परमाण्वादेः (योनिम्) कारणम् (आ) (असदः) जानीयाः (ससस्य) कार्य्यस्य (योनिम्) कारणम् (आ, असदः) समन्ताज्जानीहि ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या विद्वत्सङ्गेन कार्यकारणात्मिकां सृष्टिं विज्ञाय कार्य्यसिद्धिं समाचरन्ति ते सृष्टिक्रमं विज्ञाय दुःखं कदाचिन्न भजन्त इति ॥४॥ अत्राग्निविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्येकाधिकविंशतितमं सूक्तं त्रयोदशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे विद्वानांच्या संगतीने कार्य व कारणरूप सृष्टीला जाणून कार्य सिद्ध करतात. ती सृष्टिक्रम जाणतात व त्यांना कधीही दुःख होत नाही. ॥ ४ ॥