सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ अभ्यवस्थाः’ इति पञ्चर्चं पञ्चमं सूक्तम् । अत्रेयमनुक्रमणिका–’ अभ्यवस्था वव्रिर्गायत्र्यावनुष्टुभौ विराड्रूपा’ इति । आत्रेयो वव्रिर्ऋषिः । प्रथमाद्वितीये गायत्र्यौ तृतीयाचतुर्थ्यावनुष्टुभौ पञ्चमी विराड्रूपा ‘एकादशिनस्त्रयोऽष्टकश्च विराड्रूपा’ इत्युक्तलक्षणोपेतत्वात् ॥
Jamison Brereton
19 (373)
Agni
Vavri Ātreya
5 verses: gāyatrī 1–2, anuṣṭubh 3–4, virāḍrūpā 5
As other translators have remarked, this hymn is enigmatic. Renou even describes it as a collection of disjointed verses, and it is true that in its five verses the hymn has three different meters.
The first two verses describe the birth of Agni in terms that suggest human birth. The fire is born from a womb of wood, its first covering, and appears with a caul of smoke, its second covering. Having emerged, it peeps out from the hollow of the lower churning stick that gave it birth. Then priests nurture Agni’s growth into manhood, and perhaps Agni himself, as Geldner suggests, becomes a fortress for them, or perhaps the sacrificial ground governed by Agni is their fortress.
In verse 3 it is not clear who Śvaitreya might be. He could be Agni himself, whose kin would be his flames. Or he might be a clan leader or even, as Geldner argues, a racing bull. Because the relationship between Br̥haduktha and Śvaitreya is unclear, it is equally uncertain how to understand the relationship between 3ab and cd. Br̥haduktha is elsewhere a poet, and although the Anukramaṇī abstracts Vavri Ātreya as the name of the poet of this hymn from the vavrí “covering” in the first verse, it is more likely that Br̥haduktha is actually the poet. He is apparently seeking the prize the way a horse does. Oldenberg points out that in the Vājapeya sacrifice there is a mantra that invites the horse to drink honey, perhaps to give him strength, and perhaps this custom lies behind the simile in d. The mystery deepens in verse 4, but it appears that Agni, when he is born, then mates with the two fire-churning
sticks that give him birth as he consumes them. The act would seem to be unholy, but that is merely Agni’s deception.
The last verse apparently describes the fully mature Agni, flinging his flames in the wind. On this verse, see Hoffmann (1954/61: 46–47 [=1975: 375–76]); he is surely correct to read sandhr̥ṣájas, which could mean “daring warriors” or the like, instead of san dhr̥ṣájas with the Padapāṭha.
01 अभ्यवस्थाः प्र - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒भ्य॑व॒स्थाः प्र जा॑यन्ते॒ प्र व॒व्रेर्व॒व्रिश्चि॑केत ।
उ॒पस्थे॑ मा॒तुर्वि च॑ष्टे ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भ्य॑व॒स्थाः प्र जा॑यन्ते॒ प्र व॒व्रेर्व॒व्रिश्चि॑केत ।
उ॒पस्थे॑ मा॒तुर्वि च॑ष्टे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वव्रिरात्रेयः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अभ्य् अ᳡वस्थाः꣡ प्र꣡ जायन्ते
प्र꣡ वव्रे꣡र् वव्रि꣡श् चिकेत
उप꣡स्थे मातु꣡र् वि꣡ चष्टे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
abhí ← abhí (invariable)
{}
avasthā́ḥ ← avasthā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
jāyante ← √janⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
prá ← prá (invariable)
{}
ciketa ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
vavréḥ ← vavrí- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
vavríḥ ← vavrí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
caṣṭe ← √cakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mātúḥ ← mātár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
upásthe ← upástha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
अ॒भि । अ॒व॒ऽस्थाः । प्र । जा॒य॒न्ते॒ । प्र । व॒व्रेः । व॒व्रिः । चि॒के॒त॒ ।
उ॒पऽस्थे॑ । मा॒तुः । वि । च॒ष्टे॒ ॥
Hellwig Grammar
- abhy ← abhī ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- avasthāḥ ← avasthā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “state; situation; age; appearance; part; position.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- jāyante ← jan
- [verb], plural, Present indikative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vavrer ← vavreḥ ← vavri
- [noun], ablative, singular, masculine
- “covering; lurking place.”
- vavriś ← vavriḥ ← vavri
- [noun], nominative, singular, masculine
- “covering; lurking place.”
- ciketa ← cit
- [verb], singular, Perfect indicative
- “notice; observe; attend to; intend.”
- upasthe ← upastha
- [noun], locative, singular, neuter
- “genitalia; lap; sexual desire; anus.”
- mātur ← mātuḥ ← mātṛ
- [noun], genitive, singular, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- caṣṭe ← cakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “watch; look.”
सायण-भाष्यम्
वव्रेः ऋषेः अभि उत्तरोत्तरम् अवस्थाः अशोभना दशाः प्र जायन्ते । तादृशीः वव्रिः हविषां संभक्ता सोऽग्निः प्र चिकेत प्रजानीयात् । ज्ञात्वा चापनयत्विति भावः । योऽग्निः मातुः पृथिव्याः उपस्थे समीपे स्थितं पदार्थजातं वि चष्टे पश्यति ॥
Wilson
English translation:
“Unprosperous circumstances affect Vavri; may the accepter (of oblations) become cognizant (of them), as, reclining on the lap of his mother, he beholds all things.”
Jamison Brereton
His low appearances [=low flames] are born forth. From the covering (of wood) a covering (of smoke) has become visible.
He gazes out in the lap of his mother [=the lower churning stick].
Griffith
ONE state begets another state: husk is made visible from husk:
Within his Mother’s side he speaks.
Oldenberg
They are born for retirement 1. Out of the cover he 2 has shone forth, being a cover himself. In the lap of the mother he looks about 3.
Geldner
Die anderen Umstände kommen zur Geburt. Sein Leib schimmert aus ihrem Leib hervor. Im Schoße der Mutter lugt er aus.
Grassmann
Des Weibes Geschlechtstheile gebären ihn, aus dem Leibe kam er als Leib ans Licht, er wird erblickt in der Mutter Schooss. [Wohl Agni’s Geburt.]
Elizarenkova
Рождаются (нам) навстречу (разные) состояния (Агни).
(Одна) оболочка появляется из (другой) оболочки.
Он показывается в лоне матери.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वव्रिरात्रेयः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पाँच ऋचावाले उन्नीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में विद्वानों के सिद्ध करने योग्य उपदेश विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! (वव्रेः) स्वीकार करनेवाले की जो (अवस्थाः) विरुद्ध वर्त्ताव को प्राप्त होते हैं, जिनमें ऐसी वर्त्तमान दशायें (प्र, जायन्ते) उत्पन्न होती हैं, उनका (वव्रिः) स्वीकार करनेवाला (अभि) सन्मुख (प्र, चिकेत) विशेष करके जाने और (मातुः) माता के (उपस्थे) समीप में (वि, चष्टे) प्रसिद्ध होता है, इनको आप भी जानिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ऐसा नहीं कोई भी प्राणी है कि जिसकी उत्तम, मध्यम और अधम दशायें न होवें और जो माता पिता और आचार्य से शिक्षित है, वही अपनी दशाओं को सुधार सकता है ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! वव्रेर्या अवस्थाः प्र जायन्ते ता वव्रिरभि प्र चिकेत मातुरुपस्थे वि चष्ट एता त्वमपि जानीहि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वत्साध्योपदेशविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभि) आभिमुख्ये (अवस्थाः) अवतिष्ठन्ति विरुद्धं प्राप्नुवन्ति यासु ता वर्त्तमाना दशाः (प्र) (जायन्ते) उत्पद्यन्ते (प्र) (वव्रेः) स्वीकर्त्तुः (वव्रिः) अङ्गीकर्त्ता (चिकेत) विजानीयात् (उपस्थे) समीपे (मातुः) जनन्याः (वि) (चष्टे) विख्यायते ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - न कोऽपि प्राण्यस्ति यस्योत्तममध्यमाऽधमा अवस्था न जायेरन् यश्च मात्रा पित्राऽऽचार्य्येण शिक्षितोऽस्ति स एव स्वकीया अवस्थाः शोधयितुं शक्नोति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वानांनी सिद्ध करण्यायोग्य उपदेशाचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - असा कोणताही प्राणी नाही त्याची उत्तम, मध्यम व अधम दशा नसते. जो माता, पिता व आचार्याकडून शिक्षण घेतो तोच आपली दशा सुधारू शकतो. ॥ १ ॥
02 जुहुरे वि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
जु॒हु॒रे वि चि॒तय॒न्तोऽनि॑मिषं नृ॒म्णं पा॑न्ति ।
आ दृ॒ळ्हां पुरं॑ विविशुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
जु॒हु॒रे वि चि॒तय॒न्तोऽनि॑मिषं नृ॒म्णं पा॑न्ति ।
आ दृ॒ळ्हां पुरं॑ विविशुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वव्रिरात्रेयः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
जुहुरे꣡ वि꣡ चित꣡यन्तो
अ꣡निमिषं नृम्ण꣡म् पान्ति
आ꣡ दॄळ्हा꣡म्+ पु꣡रं विविशुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
citáyantaḥ ← √cit- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
juhuré ← √hu- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ví ← ví (invariable)
{}
ánimiṣam ← ánimiṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nr̥mṇám ← nr̥mṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pānti ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dr̥ḷhā́m ← √dr̥h- (root)
{case:ACC, gender:F, number:SG, non-finite:PPP}
púram ← púr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
viviśuḥ ← √viś- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
जु॒हु॒रे । वि । चि॒तय॑न्तः । अनि॑ऽमिषम् । नृ॒म्णम् । पा॒न्ति॒ ।
आ । दृ॒ळ्हाम् । पुर॑म् । वि॒वि॒शुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- juhure ← hu
- [verb], plural, Perfect indicative
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- citayanto ← citayantaḥ ← citay ← √cit
- [verb noun], nominative, plural
- ’nimiṣaṃ ← animiṣam ← animiṣa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “agaze.”
- nṛmṇam ← nṛmṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manhood; power.”
- pānti ← pā
- [verb], plural, Present indikative
- “protect; govern.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- dṛᄆhām ← dṛḍha
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hard; intense; firm; fixed; resolute; mesomorphic; grim; dṛḍha [word]; rainproof; sturdy; shut; firm; insoluble; strong; tough; tight.”
- puraṃ ← puram ← pur
- [noun], accusative, singular, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- viviśuḥ ← viś
- [verb], plural, Perfect indicative
- “enter; penetrate; settle; settle.”
सायण-भाष्यम्
ये वि चितयन्तः तव प्रभावं जानन्तो जनाः अनिमिषं सर्वदा जुहुरे जुहुविरे यज्ञार्थं त्वामाह्वयन्ति, आहूय च नृम्णं तव बलं हविर्भिः स्तोत्रैश्च पान्ति रक्षन्ति ते दृळ्हां शत्रुभिः साधयितुमशक्यां पुरं पुरीम् आ विविशुः प्रविशन्ति । ‘ शतं पूर्भिरायसीभिर्नि पाहि’ ( ऋ. सं. ७. ३. ७) इति निगमः ॥
Wilson
English translation:
“They who know (your power) invoke you incessantly and nourish (your) strength (by oblations); they dwell in an impregnable city.”
Jamison Brereton
Attentive, they [=the priests] have poured various offerings.
Unblinkingly, they protect his manly power.
They have entered into the firm fortress.
Griffith
Discerning, have they offered gifts: they guard the strength that never wastes.
To a strong fort have they pressed in.
Oldenberg
Causing him to discern (the pious and the impious?), they have sacrificed. With unwinking eyes they protect his manly power. They have penetrated into the firm stronghold 1.
Geldner
Aufmerksam haben sie verschiedene Opfer gebracht; ohne die Augen zu schließen bewachen sie seine Kraft. Sie sind in die feste Burg eingezogen.
Grassmann
Die glänzenden [Soma’s] ergossen sich und schützen wachsam seine Kraft, sie drangen in die feste Burg [wol Indra].
Elizarenkova
Сосредоточенно они принесли разные жертвы.
Не смыкая глаз, охраняют они (его) мужественность.
Они проникли в твердую крепость.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वव्रिरात्रेयः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (अनिमिषम्) दिन-रात्रि (चितयन्तः) बोध कराते हुए (वि) विरुद्ध (जुहुरे) कुटिलता करते और (नृम्णम्) धन की (पान्ति) रक्षा करते हैं, वे (दृळ्हाम्) दृढ़ (पुरम्) नगर को (आ, विविशुः) सब प्रकार प्राप्त होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सरल स्वभाववाले और सत्य के बोधक प्रतिक्षण पुरुषार्थ करते हैं, वे राज्य और ऐश्वर्य को प्राप्त होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: येऽनिमिषं चितयन्तो वि जुहुरे नृम्णं पान्ति ते दृळ्हां पुरमा विविशुः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जुहुरे) कुटिलयन्ति (वि) विरुद्धे (चितयन्तः) ज्ञापयन्तः (अनिमिषम्) अहर्निशम् (नृम्णम्) धनम् (पान्ति) रक्षन्ति (आ) (दृळ्हाम्) (पुरम्) नगरम् (विविशुः) आविशन्ति ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये सरलस्वभावाः सत्यविज्ञापकाः प्रतिक्षणं पुरुषार्थयन्ते ते राज्यैश्वर्य्यं लभन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे सरळ स्वभावाचे, सत्यबोधक असून प्रतिक्षणी पुरुषार्थ करतात त्यांना राज्य व ऐश्वर्य लाभते. ॥ २ ॥
03 आ श्वैत्रेयस्य - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ श्वै॑त्रे॒यस्य॑ ज॒न्तवो॑ द्यु॒मद्व॑र्धन्त कृ॒ष्टयः॑ ।
नि॒ष्कग्री॑वो बृ॒हदु॑क्थ ए॒ना मध्वा॒ न वा॑ज॒युः ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ श्वै॑त्रे॒यस्य॑ ज॒न्तवो॑ द्यु॒मद्व॑र्धन्त कृ॒ष्टयः॑ ।
नि॒ष्कग्री॑वो बृ॒हदु॑क्थ ए॒ना मध्वा॒ न वा॑ज॒युः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वव्रिरात्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
आ꣡ श्वैत्रेय꣡स्य जन्त꣡वो
द्युम꣡द् वर्धन्त कृष्ट꣡यः
निष्क꣡ग्रीवो बृह꣡दुक्थ
एना꣡ म꣡ध्वा न꣡ वाजयुः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
jantávaḥ ← jantú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śvaitreyásya ← śvaitreyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dyumát ← dyumánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kr̥ṣṭáyaḥ ← kr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vardhanta ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
br̥hádukthaḥ ← br̥háduktha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
niṣkágrīvaḥ ← niṣkágrīva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
enā́ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
mádhvā ← mádhu- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
vājayúḥ ← vājayú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ । श्वै॒त्रे॒यस्य॑ । ज॒न्तवः॑ । द्यु॒ऽमत् । व॒र्ध॒न्त॒ । कृ॒ष्टयः॑ ।
नि॒ष्कऽग्री॑वः । बृ॒हत्ऽउ॑क्थः । ए॒ना । मध्वा॑ । न । वा॒ज॒ऽयुः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- śvaitreyasya ← śvaitreya
- [noun], genitive, singular, masculine
- jantavo ← jantavaḥ ← jantu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; worm; being; child; Jantu; offspring; insect; vermin; animal.”
- dyumad ← dyumat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “bright; brilliant; brilliant; loud.”
- vardhanta ← vṛdh
- [verb], plural, Imperfect
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- kṛṣṭayaḥ ← kṛṣṭi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “people; citizenry.”
- niṣkagrīvo ← niṣka
- [noun], neuter
- “niṣka; gold; Niṣka; niṣka [word]; Niṣka.”
- niṣkagrīvo ← grīvaḥ ← grīvā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “neck; grīvā [word].”
- bṛhaduktha ← bṛhadukthaḥ ← bṛhaduktha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bṛhaduktha.”
- enā ← idam
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- madhvā ← madhu
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vājayuḥ ← vājayu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “competing(a); competitive.”
सायण-भाष्यम्
जायन्त इति जन्तवः । कृष्टयः मनुष्या ऋत्विजः मध्वा न मधुनेव एना एनया स्तुत्या । यद्वा नकारश्चार्थे । मधुना च श्वैत्रेयस्य । श्वित्रमन्तरिक्षम् । तत्र भवस्य वैद्युतस्याग्नेः द्युमत् दीप्तिमत् बलम् आ वर्धन्त अभिवर्धयन्ति । किंविधाः कृष्टयः । निष्कग्रीवः निष्केण सुवर्णेनालंकृतग्रीवाः ॥ व्यत्ययेनैकवचनम् ॥ बृहदुक्थः बृहत्स्तोत्राः वाजयुः अन्नकामाः ॥
Wilson
English translation:
“Living men, with collars of gold, earnest in praise, desirous of food, augment by this laudation the vigour of you abiding in the white firmament.”
Jamison Brereton
The kin of Śvaitreya have grown strong brilliantly, as have their peoples. With ornamented neck, Br̥haduktha (is) seeking the prize with this
(honey) [=soma?], like (a prize-seeking horse) with honey.
Griffith
Svaitreya’s people, all his men, have gloriously increased in might.
A gold chain Brhaduktha wears, as, through this Soma, seeking spoil.
Oldenberg
The people of Svaitreya 1, his clans, have thriven brilliantly. Brihaduktha with a golden ornament at his neck, is eager for the race as if by this honey-drink 2.
Geldner
Die Abkömmlinge des Svaitreya kehren heim; die Stämme wachsen glänzend. Brihaduktha mit dem Goldschmuck am Hals ist durch diesen Met wie ein siegbegehrender Renner.
Grassmann
Die Leute des Qvitrasohnes, die Völker mögen herrlich gedeihen; er, der Goldschmuck am Halse trägt, der lautgepriesene, sei reich an Beute wie durch diesen süssen Trank [der Sohn der (^ Vitra scheint auch hier ‘gemeint, und nicht Agni].
Elizarenkova
Потомки Швайтрейи,
Народы блистательно процветают.
Брихадуктха с золотым украшением на шее
Благодаря этому меду, словно (скакун,) жаждущий награды.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वव्रिरात्रेयः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जिस (श्वैत्रेयस्य) अन्तरिक्ष में स्थित दिशाओं में उत्पन्न जल के मध्य में (जन्तवः) जीव और (कृष्टयः) मनुष्य (वर्धन्त) वृद्धि को प्राप्त होते हैं (एना) इस (मध्वा) मधुर जल से (वाजयुः) अन्न की कामना करते हुए के (न) सदृश (बृहदुक्थः) अत्यन्त प्रशंसित (निष्कग्रीवः) एक निष्क का जिसमें चार सुवर्ण प्रमाण से युक्त आभूषण जिसकी ग्रीवा में ऐसा पुरुष (द्युमत्) प्रकाश से युक्त सुख को (आ) प्राप्त होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! इस संसार में जितने पदार्थ हैं, वे सब जल ही से होते हैं अर्थात् सब का बीज जल ही है, ऐसा जान कर सब सुखों को प्राप्त होओ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यस्य श्वैत्रेयस्य मध्ये जन्तवः कृष्टयो वर्धन्तैना मध्वा वाजयुर्न बृहदुक्थो निष्कग्रीवो द्युमत् सुखमा लभते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (श्वैत्रेयस्य) श्वित्रास्वन्तरिक्षस्थासु दिक्षु भवस्य जलस्य (जन्तवः) जीवाः (द्युमत्) प्रकाशवत् (वर्धन्त) वर्धन्ते (कृष्टयः) मनुष्याः (निष्कग्रीवः) निष्कं चतुस्सौवर्णप्रमितमाभूषणं ग्रीवायां यस्य सः (बृहदुक्थः) महत् प्रशंसितः (एना) एनेन (मध्वा) मधुना (न) इव (वाजयुः) वाजमन्नं कामयमानः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! इह संसारे यावन्तः पदार्थास्सन्ति तावन्तो जलेनैव भवन्ति सर्वेषां बीजं जलमेवास्तीति विज्ञाय सर्वाणि सुखानि लभध्वम् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! या जगात जितके पदार्थ आहेत ते जलानेच तयार होतात. अर्थात, सर्वांचे बीज जलच आहे हे जाणून सर्व सुख भोगा. ॥ ३ ॥
04 प्रियं दुग्धम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रि॒यं दु॒ग्धं न काम्य॒मजा॑मि जा॒म्योः सचा॑ ।
घ॒र्मो न वाज॑जठ॒रोऽद॑ब्धः॒ शश्व॑तो॒ दभः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्रि॒यं दु॒ग्धं न काम्य॒मजा॑मि जा॒म्योः सचा॑ ।
घ॒र्मो न वाज॑जठ॒रोऽद॑ब्धः॒ शश्व॑तो॒ दभः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वव्रिरात्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
प्रियं꣡ दुग्धं꣡ न꣡ का꣡मियम्
अ꣡जामि जामियोः꣡ स꣡चा
घर्मो꣡ न꣡ वा꣡जजठरो
अ꣡दब्धः श꣡श्वतो द꣡भः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dugdhám ← √duh- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
kā́myam ← kā́mya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
priyám ← priyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ájāmi ← ájāmi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jāmyóḥ ← jāmí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:DU}
sácā ← sácā (invariable)
{}
gharmáḥ ← gharmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
vā́jajaṭharaḥ ← vā́jajaṭhara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ádabdhaḥ ← ádabdha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dábhaḥ ← dábha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śáśvataḥ ← śáśvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्रि॒यम् । दु॒ग्धम् । न । काम्य॑म् । अजा॑मि । जा॒म्योः । सचा॑ ।
घ॒र्मः । न । वाज॑ऽजठरः । अद॑ब्धः । शश्व॑तः । दभः॑ ॥
Hellwig Grammar
- priyaṃ ← priyam ← priya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- dugdhaṃ ← dugdham ← dugdha
- [noun], nominative, singular, neuter
- “milk; milky juice.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- kāmyam ← kāmya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “desirable; optional; beautiful.”
- ajāmi
- [noun], nominative, singular, neuter
- “unrelated; foreign-born.”
- jāmyoḥ ← jāmi
- [noun], genitive, dual, masculine
- “related; ancestral; customary; usual.”
- sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- gharmo ← gharmaḥ ← gharma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sunlight; heat; summer; Gharma; Gharma; boiler; perspiration; caldron.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vājajaṭharo ← vāja
- [noun], masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājajaṭharo ← jaṭharaḥ ← jaṭhara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “abdomen; udara; Jaṭhara; edema; garbha; inside; stomach; belly.”
- ‘dabdhaḥ ← adabdhaḥ ← adabdha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “unfailing; unimpaired.”
- śaśvato ← śaśvataḥ ← śaśvat
- [noun], accusative, plural, masculine
- “all(a); each(a).”
- dabhaḥ ← dabha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “damaging.”
सायण-भाष्यम्
जाम्योः द्यावापृथिव्योः सचा सहायभूतोऽग्निः दुग्धं न पय इव काम्यं कमनीयम् अजामि दोषरहितं प्रियम् अस्मदीयं स्तोत्रं शृणोतु । किंविधोऽग्निः । घर्मो न प्रवर्ग्य इव वाजजठरः । वाजोऽन्नं जठरे यस्य सः । घर्मो यथा हव्येनाज्येन पयसासिक्तो वाजजठरस्तद्वत् । हविर्जठर इत्यर्थः । अदब्धः शत्रुभिः स्वयमहिंसितः शश्वतः शाश्वतो नित्यः दभः शत्रूणां हिंसकः ॥
Wilson
English translation:
“May (Agni) with his two relatives, (heaven and earth), hear this faultless (praise), acceptable as milk; he who, like the mixed oblation, is filled with food, and unsubsdued, is ever the subduer of his foes.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
He who, like the mixed oblations, is filled with food: gharmo na vājajaṭharaḥ, he in whose belly is food like the gharmaḥ; the ordinary sense is warm, hot and day; it is further identified with the ceremony called pravargya: pravargya iva gharmo yathā havyenājyenapayasā siktā, like the pravargya the gharma, sprinkled with the oblation butter and milk;
Gharma = a vessel, a pitcher
Jamison Brereton
(His semen) dear like the milk of desire, (his act) unkindred (incest) with two [=fire-churning sticks] that are kin,
like the vessel of hot milk in whose belly is the prize, (he is) the
undeceivable deceiver of every one.
Griffith
I bring, as ’twere, the longed-for milk, the dear milk of the Sister-Pair.
Like to a caldron filled with food is he, unconquered, conquering all.
Oldenberg
Like the dear milk of love 1—(a thing) unrelated with two (things) related 2—like the gharma vessel with booty in its belly—undeceived, the deceiver of all 3.
Geldner
Lieb wie die Milch ist die brünstige Besamung, die unter Geschwistern unerlaubt ist. Wie der Milchtopf trägt er Stärkung im Leibe, unbeschädigt, der Beschädiger vieler.
Grassmann
Wie lieber begehrungswerther Safterguss, der sich nicht ziemt unter Geschwistern [vgl, 83G, 9
Elizarenkova
(Агни) – словно приятное надоенное (парное молоко),
Любовное (объятие), неподобающее для брата и сестры,
(Он) – словно котелок с молоком, таящий в животе жертвенную пищу,
Невредимый, вредящий любому другому.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वव्रिरात्रेयः
- भुरिगुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वाजजठरः) क्षुधा का वेग उदर में जिससे हो (अदब्धः) जो नहीं हिंसा करने योग्य (शश्वतः) निरन्तर व्याप्त (दभः) और जिससे नाश करता है उस (घर्मः) प्रताप के (न) सदृश वा (प्रियम्) प्रिय (दुग्धम्) दुग्ध के (न) सदृश (सचा) सम्बन्ध से (जाम्योः) खाने योग्य अन्न को देनेवाले प्रकाश और पृथिवी के (काम्यम्) कामना करने योग्य पदार्थ को (अजामि) प्राप्त होता हूँ, इससे मेरे साथ आप लोग भी इसको करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो सूर्य्य के प्रकाश के सदृश विद्या से व्याप्त, दुग्ध के सदृश प्रिय वचनवाले और धर्म्म की कामना करते हुए जन हैं, वे पृथ्वी के सदृश सब के रक्षक होते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: वाजजठरोऽदब्धः शश्वतो दभो घर्मो न प्रियं दुग्धं न सचा जाम्योः काम्यमजामि तेन मया सह यूयमप्येदं कुरुत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रियम्) (दुग्धम्) (न) इव (काम्यम्) कमनीयम् (अजामि) प्राप्नोमि (जाम्योः) अत्तव्यान्नप्रदयोर्द्यावापृथिव्योः (सचा) सम्बन्धेन (घर्मः) प्रतापः (न) इव (वाजजठरः) वाजो क्षुद्वेगो जठरे यस्मात्सः (अदब्धः) अहिंसनीयः (शश्वतः) निरन्तरोऽव्याप्तः (दभः) दभ्नाति हिनस्ति येन सः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । ये सूर्य्यप्रकाशवद् व्याप्तविद्या दुग्धवत्प्रियवचसो धर्मं कामयमाना जनास्सन्ति ते भूमिवत्सर्वेषां रक्षका भवन्ति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे सूर्यप्रकाशाप्रमाणे विद्यावान, दुधाप्रमाणे मधुर वचनी व धर्माची कामना करणारे लोक असतात ते पृथ्वीप्रमाणे रक्षक असतात. ॥ ४ ॥
05 क्रीळन्नो रश्म - विराड्रूपा
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क्रीळ॑न्नो रश्म॒ आ भु॑वः॒ सं भस्म॑ना वा॒युना॒ वेवि॑दानः ।
ता अ॑स्य सन्धृ॒षजो॒ न ति॒ग्माः सुसं॑शिता व॒क्ष्यो॑ वक्षणे॒स्थाः ॥
मूलम् ...{Loading}...
क्रीळ॑न्नो रश्म॒ आ भु॑वः॒ सं भस्म॑ना वा॒युना॒ वेवि॑दानः ।
ता अ॑स्य सन्धृ॒षजो॒ न ति॒ग्माः सुसं॑शिता व॒क्ष्यो॑ वक्षणे॒स्थाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वव्रिरात्रेयः
- छन्दः - विराड्रूपा
Thomson & Solcum
क्री꣡ळन् नो रश्म आ꣡ भुवः
स꣡म् भ꣡स्मना वायु꣡ना वे꣡विदानः
ता꣡ अस्य सन् धृष꣡जो न꣡ तिग्माः꣡
सु꣡संशिता वक्षि꣡यो वक्षणेस्थाः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
bhuvaḥ ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
krī́ḷan ← √krīḍ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
raśme ← raśmí- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
bhásmanā ← bhásman- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
{}
vāyúnā ← vāyú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vévidānaḥ ← √vid- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dhr̥ṣájaḥ ← dhr̥ṣáj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
san ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
tā́ḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
tigmā́ḥ ← tigmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
súsaṁśitāḥ ← súsaṁśita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vakṣaṇesthā́ḥ ← vakṣaṇesthā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vakṣyàḥ ← vakṣī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
क्रीळ॑न् । नः॒ । र॒श्मे॒ । आ । भु॒वः॒ । सम् । भस्म॑ना । वा॒युना॑ । वेवि॑दानः ।
ताः । अ॒स्य॒ । स॒न् । धृ॒षजः॑ । न । ति॒ग्माः । सुऽसं॑शिताः । व॒क्ष्यः॑ । व॒क्ष॒णे॒ऽस्थाः ॥
Hellwig Grammar
- krīᄆan ← krīḍ
- [verb noun], nominative, singular
- “frolic; love; play; amuse.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- raśma ← raśme ← raśmi
- [noun], vocative, singular, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhuvaḥ ← bhū
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- bhasmanā ← bhasman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “blowy.”
- vāyunā ← vāyu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- vevidānaḥ ← vevid ← √vid
- [verb noun], nominative, singular
- tā ← tāḥ ← tad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- san ← as
- [verb], plural, Present injunctive
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- dhṛṣajo ← dhṛṣajaḥ ← dhṛṣaj
- [noun], nominative, plural, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tigmāḥ ← tigma
- [noun], nominative, plural, feminine
- “sharp; pointed; fiery.”
- susaṃśitā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- susaṃśitā ← saṃśitāḥ ← saṃśā ← √śā
- [verb noun], nominative, plural
- “sharpen.”
- vakṣyo ← vakṣyaḥ ← vakṣi
- [noun], nominative, plural, feminine
- vakṣaṇesthāḥ ← vakṣaṇesthā
- [noun], nominative, plural, feminine
सायण-भाष्यम्
हे ‘रश्मे रश्मिमन्नग्ने क्रीळन् वनेषु क्रीडन् भस्मना स्वकार्येण भसितेन वायुना प्रेरकेण मरुता च सं वेविदानः सम्यक् ज्ञायमानस्त्वं नः अस्माकम् आ भुवः । अभिमुखो भव । वक्षणेस्थाः वक्षणे वह्नौ स्थिताः वक्ष्यः । हविर्वहन्तीति वक्ष्यो ज्वालाः । सुसंशिताः सुतीक्ष्णाः धृषजः शत्रूणां धर्षिकाः ताः ज्वालाः अस्य यजमानस्य मम न तिग्माः न तीक्ष्णाः सन् सन्तु ॥ अस्तेर्लेटि रूपम् ॥ ॥ ११ ॥
Wilson
English translation:
“Radiant (Agni), who are made manifest by the wind and are sporting amidst the ashes (of the forest), be present with us; and may the fierce fiery flames, destructive of foes, be genitive le to this your worshipper.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ā bhuvaḥ = abhimukho bhava;
Tigmā = tīkṣṇaḥ
Jamison Brereton
Playing, o ray of light, you are here for us, ever finding yourself in alliance with the biting Wind.
Hurl those well-sharpened flames, like daring warriors their sharp
(weapons), o you who stand in the belly [=fire pit].
Griffith
Beam of light, come to us in sportive fashion, finding thyself close to the wind that fans thee.
These flames of his are wasting flames, like arrows keen-pointed, sharpened, on his breast.
Oldenberg
Sporting, O beam of light, appear to us, joined with the ash, with the wind. May those well sharpened … of his, standing on …, be sharp like… 1.
Geldner
Spielend, o Strahl, mögest du uns beistehen, dich mit dem schnaubenden Winde vereinigend. Diese seine ……… Flammen mögen spitzig wie ………, wohl geschärft sein.
Grassmann
Munter hüpfend, o Strahl, sei uns hülfreich, dich mischend mit dem verzehrenden Winde; diese seine Flammen seien scharf wie kühne Helden, die wohlgeschärften, die sich auf dem fahrenden [Agni?] befinden.
Elizarenkova
Играя, о луч, будь нам помощником,
Соединяясь с колючим ветром!
Швыряй, (о Агни,) эти острые (языки пламени), словно храбрые (воины -)
Хорошо отточенные (копья)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वव्रिरात्रेयः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (रश्मे) किरणों के सदृश वर्त्तमान विद्वन् ! जैसे बिजुलीरूप अग्नि (भस्मना) भस्म और (वायुना) पवन से (वेविदानः) जनाता अर्थात् अपने को प्रकट करता हुआ (ताः) उन (अस्य) इसकी (धृषजः) धृष्टता से उत्पन्न हुओं के (न) सदृश (तिग्माः) तीव्र (सुसंशिताः) उत्तम प्रकार प्रशंसित (वक्ष्यः) ले चलनेवाली और (वक्षणेस्थाः) वाहन में स्थिर ऐसी लपटों को धारण करता (सन्) हुआ सुख की (सम्) संभावना कराता है, वैसे (क्रीळन्) क्रीड़ा करते हुए आप (नः) हम लोगों के सुखकारी (आ, भुवः) हूजिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। हे विद्वानो ! जैसे सूर्य की किरणें सर्वत्र फैली हुई सब को सुख देती हैं, वैसे ही सब स्थानों में भ्रमण तथा उपदेश करते हुए आप सब को आनन्द दीजिये ॥५॥ इस सूक्त में विद्वानों के सिद्ध करने योग्य उपदेश विषय का वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह उन्नीसवाँ सूक्त और ग्यारहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे रश्मे रश्मिवद्वर्त्तमान विद्वन् ! यथा विद्युदग्निर्भस्मना वायुना वेविदानस्ता अस्य धृषजो न तिग्माः सुसंशिता वक्ष्यो वक्षणेस्था वहन् सन् सुखं सम्भावयति तथा क्रीळन्नोऽस्मान् सुखकार्या भुवः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (क्रीळन्) (नः) अस्मान् (रश्मे) रश्मिवद्वर्त्तमान (आ) (भुवः) भवेः (सम्) (भस्मना) (वायुना) पवनेन (वेविदानः) विज्ञापयन् (ताः) (अस्य) (सन्) (धृषजः) धार्ष्ट्याज्जातान् (न) इव (तिग्माः) तीव्राः (सुसंशिताः) सुष्ठु प्रशंसिताः (वक्ष्यः) वोढ्यः (वक्षणेस्थाः) या वाहने तिष्ठन्ति ताः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ । हे विद्वांसो ! यथा सूर्य्यस्य रश्मय सर्वत्र प्रसृताः सर्वान् सुखयन्ति तथैव सर्वत्र विहरन्त उपदिशन्तः सर्वानानन्दयन्त्विति ॥५॥ अत्र विद्वत्साध्योपदेशविषयवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्येकोनविंशं सूक्तमेकादशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. हे विद्वानांनो ! जशी सूर्याची किरणे सर्वत्र प्रसृत होऊन सर्वांना सुखी करतात तसे सर्व स्थानी भ्रमण करून व उपदेश करून आनंद द्या. ॥ ५ ॥