सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
बृहद्वयः’ इति पञ्चर्चं द्वितीयं सूक्तमात्रेयस्य पूरोरार्षम् । अन्त्या पङ्क्तिः शिष्टा अनुष्टुभः । अग्निर्देवता । तथा चानुक्रान्तं - बृहत्पूरुः पङ्क्त्यन्तं हि ’ इति । प्रातरनुवाके आग्नेये क्रतावानुष्टुभे छन्दस्याश्विनशस्त्रे चेदमादीनि दश सूक्तानि चतुर्थनवमवर्जितानि । आदितस्त्रिषु सूक्तेष्वन्त्यामुद्धरेत् । तथा च सूत्रितं– बृहद्वय इति दशानां चतुर्थनवमे उद्धरेदुत्तमामुत्तमां चादितस्त्रयाणाम् । ( आश्व. श्रौ. ४. १३ ) इति ॥
Jamison Brereton
16 (370)
Agni
Pūru Ātreya
5 verses: anuṣṭubh, except paṅkti 5
This and the following hymn are attributed to the same poet, and indeed the two hymns show many parallels: they have the same meter and the same number of verses, and their concluding pāda is identical. Geldner notes that this hymn, like many of the Agni hymns of this maṇḍala, uses rare and affected expressions. Certainly the syntax in this hymn is challenging, especially in verses 3–4, whose complex construction marks the climax of the hymn. The two verses describe the point at which Agni is burning most brightly. At that moment he has become the powerful ally and benefactor of the sacrificers, and at that moment Agni shines beyond both heaven and earth.
Both in these verses and elsewhere in the hymn the poet emphasizes the alliance among Agni, the priests, and their patrons. In verse 1, for example, the expression mitráṃ ná compares Agni to Mitra, the god of alliances, and simultaneously com pares him to a mitrá, an ally. The first is the primary sense, as it is elsewhere, here especially because the hymn refers to Bhaga, another of the Ādityas, in verse 2.
01 बृहद्वयो हि - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
बृह᳓द् व᳓यो हि᳓ भान᳓वे
अ᳓र्चा देवा᳓य अग्न᳓ये
य᳓म् मित्रं᳓ न᳓ प्र᳓शस्तिभिर्
म᳓र्तासो दधिरे᳓ पुरः᳓
मूलम् ...{Loading}...
बृ॒हद्वयो॒ हि भा॒नवेऽर्चा॑ दे॒वाया॒ग्नये॑ ।
यं मि॒त्रं न प्रश॑स्तिभि॒र्मर्ता॑सो दधि॒रे पु॒रः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - पूरुरात्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
बृह᳓द् व᳓यो हि᳓ भान᳓वे
अ᳓र्चा देवा᳓य अग्न᳓ये
य᳓म् मित्रं᳓ न᳓ प्र᳓शस्तिभिर्
म᳓र्तासो दधिरे᳓ पुरः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhānáve ← bhānú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
váyaḥ ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
agnáye ← agní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
árca ← √r̥c- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devā́ya ← devá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mitrám ← mitrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
práśastibhiḥ ← práśasti- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dadhiré ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
mártāsaḥ ← márta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
purás ← purás (invariable)
पद-पाठः
बृ॒हत् । वयः॑ । हि । भा॒नवे॑ । अर्च॑ । दे॒वाय॑ । अ॒ग्नये॑ ।
यम् । मि॒त्रम् । न । प्रश॑स्तिऽभिः । मर्ता॑सः । द॒धि॒रे । पु॒रः ॥
Hellwig Grammar
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vayo ← vayaḥ ← vayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- bhānave ← bhānu
- [noun], dative, singular, masculine
- “sun; Surya; Calotropis gigantea Beng.; sunbeam; beam; luminosity; copper; light; twelve; appearance; Bhānu; flare.”
- ‘rcā ← arcā ← arc
- [verb], singular, Present imperative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- devāyāgnaye ← devāya ← deva
- [noun], dative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devāyāgnaye ← agnaye ← agni
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- mitraṃ ← mitram ← mitra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- praśastibhir ← praśastibhiḥ ← praśasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “announcement; praise; respect.”
- martāso ← martāsaḥ ← marta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man.”
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- puraḥ ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
सायण-भाष्यम्
यज्ञे भानवे दीप्तिमते अग्नये बृहद्वयः हवीरूपमन्नं दीयते हि । अतस्त्वमपि देवाय द्योतमानाय अग्नये वयः अर्च प्रयच्छ । मर्तासः मनुष्याः यम् अग्निं मित्रं न सखायमिव प्रशस्तिभिः प्रकृष्टाभिः स्तुतिभिः पुरः दधिरे पुरस्कुर्वन्ति ॥
Wilson
English translation:
“Offer abundant (sacrificial) food to the brilliant divine Agni, whom mortals have plural ced before them by praises as a friend.”
Jamison Brereton
Because there is lofty vitality for radiance, chant to the god Agni, whom mortals have installed to the fore, like Mitra, with their
proclamations.
Griffith
GREAT power is in the beam of light, sing praise to, Agni, to the God
Whom men have set in foremost place like Mitra with their eulogies.
Oldenberg
Sing 1 (a song that gives) mighty vital power, to the light, to god Agni, whom the mortals have placed in front 2 like Mitra by their praises 3.
Geldner
So singe denn dem göttlichen Licht Agni hohe Lebenskraft zu, dem die Sterblichen mit Lobeserhebungen den Vorsitz gaben wie einem Freunde dem Mitra!
Grassmann
Zum Hochgenuss dem strahlenden, dem Gotte Agni sing’ ich nun, Den durch ihr Lob die Sterblichen gleich einem Freunde hoch geehrt.
Elizarenkova
Я хочу воспеть (его) высокую жизненную силу –
Пламени, богу Агни,
Которого, словно Митру, смертные
С помощью восхвалений поставили впереди.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- पुरुरात्रेयः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पाँच ऋचावाले सोलहवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में बिजुली के विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! (मर्त्तासः) मनुष्य (प्रशस्तिभिः) प्रशंसाओं से (यम्) जिसको (मित्रम्) मित्र के (न) समान (पुरः) प्रथम से (दधिरे) धारण करते हैं, उसको (भानवे) प्रकाश के लिये और (देवाय) श्रेष्ठ गुणवाले (अग्नये) बिजुली आदि के लिये (बृहत्) बड़ा (वयः) प्रदीप्त करनेवाला तेज जैसे हो, वैसे (हि) ही (अर्चा) पूजिये, आदर करिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जैसे मित्र, मित्र को धारण करके सुख की वृद्धि को प्राप्त होता है, वैसे ही अग्नि आदि पदार्थों की विद्या को प्राप्त होकर विद्वान् जन आनन्द से वृद्धि को प्राप्त होते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! मर्त्तासः प्रशस्तिभिर्यं मित्रं न पुरो दधिरे तं भानवे देवायाग्नये बृहद्वयो यथा स्यात् तथा ह्यर्चा ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्युद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहत्) महत् (वयः) प्रदीपकं तेजः (हि) (भानवे) प्रकाशाय (अर्चा) पूजय। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (देवाय) दिव्यगुणाय (अग्नये) विद्युदाद्याय (यम्) (मित्रम्) सखायम् (न) इव (प्रशस्तिभिः) प्रशंसाभिः (मर्त्तासः) मनुष्याः (दधिरे) दधति (पुरः) पुरस्तात् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । यथा सखा सखायं धृत्वा सुखमेधते तथैवाग्न्यादिविद्यां प्राप्य विद्वांस आनन्देन वर्धन्ते ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्युत, युद्ध व राज्याच्या ऐश्वर्याचे वर्धन यांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा मित्र मित्राच्या संगतीने सुख वाढवितो तसेच अग्नी इत्यादी पदार्थांची विद्या प्राप्त करून विद्वान लोक आनंद वाढवितात. ॥ १ ॥
02 स हि - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ हि᳓ द्यु᳓भिर् ज᳓नानां᳐
हो᳓ता द᳓क्षस्य बाहुवोः᳓
वि᳓ हव्य᳓म् अग्नि᳓र् आनुष᳓ग्
भ᳓गो न᳓ वा᳓रम् ऋण्वति
मूलम् ...{Loading}...
स हि द्युभि॒र्जना॑नां॒ होता॒ दक्ष॑स्य बा॒ह्वोः ।
वि ह॒व्यम॒ग्निरा॑नु॒षग्भगो॒ न वार॑मृण्वति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - पूरुरात्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ हि᳓ द्यु᳓भिर् ज᳓नानां᳐
हो᳓ता द᳓क्षस्य बाहुवोः᳓
वि᳓ हव्य᳓म् अग्नि᳓र् आनुष᳓ग्
भ᳓गो न᳓ वा᳓रम् ऋण्वति
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dyúbhiḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
hí ← hí (invariable)
jánānām ← jána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bāhvóḥ ← bāhú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
dákṣasya ← dákṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ānuṣák ← ānuṣák (invariable)
havyám ← havyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
bhágaḥ ← bhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
r̥ṇvati ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vā́ram ← vā́ra- 2 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । हि । द्युऽभिः॑ । जना॑नाम् । होता॑ । दक्ष॑स्य । बा॒ह्वोः ।
वि । ह॒व्यम् । अ॒ग्निः । आ॒नु॒षक् । भगः॑ । न । वार॑म् । ऋ॒ण्व॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- dyubhir ← dyubhiḥ ← div
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- janānāṃ ← janānām ← jana
- [noun], genitive, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- dakṣasya ← dakṣa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Dakṣa; ability; cock; fitness; will; purpose; disposition; cock.”
- bāhvoḥ ← bāhu
- [noun], locative, dual, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- havyam ← havya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ānuṣag ← ānuṣak
- [adverb]
- “correctly; in sequence; punctually.”
- bhago ← bhagaḥ ← bhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vāram ← vāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “treasure; choice.”
- ṛṇvati ← ṛch
- [verb], plural, Present indikative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
सायण-भाष्यम्
यः अग्निः हव्यं हविः आनुषक् देवेष्वनुषक्तं करोति बाह्रोः भुजयोः दक्षस्य बलस्य द्युभिः द्युतिभिर्युक्तः सः अग्निः जनानां यजमानानां होता देवानामाह्वाता भवति । भगो न सूर्य इव वारं वरणीयं धनं वि ऋण्वति विशेषेण प्रयच्छति मनुष्येषु ॥
Wilson
English translation:
“For that Agni, (endowed) with the lustre of the strength of his arms, is the ministrant priest of mortals, who (presents) the oblation to the gods in succession, and like Bhaga distributes desirable wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bhaga = Sūrya
Jamison Brereton
Because he is the Hotar of the peoples in the arms of skill throughout the days,
Agni allots the oblation in the proper sequence, like Bhaga a wish.
Griffith
He by the splendour of his arms is Priest of every able man.
Agni conveys oblation straight, and deals, as Bhaga deals, his boons.
Oldenberg
For he, Agni, the Hotri of men, day by day, in the arms of Daksha, discloses the offering in the due way, as Bhaga 1 (discloses) a treasure.
Geldner
Denn er wurde als der Opferpriester der Menschen mit Tagesanbruch erzeugt in den Armen des geschickten Daksa. Agni teilt nach Gebühr das Opfer aus wie Bhaga die Wunschgabe.
Grassmann
Denn Agni giesset Tag für Tag Kraft in der Menschen Arm hinein; Den Guss erschliesst er fort und fort, wie seinen Schatz ein reicher Herr.
Elizarenkova
Ведь это он все дни как хотар
Людей (возникает) в руках у искусного.
Агни раздает жертву по порядку,
Как Бхага – желанный дар.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- पुरुरात्रेयः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (जनानाम्) मनुष्यों की (बाह्वोः) भुजाओं के (दक्षस्य) बल का (होता) देनेवाला (अग्निः) अग्नि (भगः) सूर्य्य के (न) सदृश (आनुषक्) अनुकूलता से (वारम्) स्वीकार करने और (हव्यम्) देने योग्य पदार्थ को (वि, ऋण्वति) विशेष सिद्ध करता है (सः, हि) वही (द्युभिः) धर्मयुक्त कामों से बलवान् होता है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् जन अपने आत्मा के सदृश सब मनुष्यों को जान और विद्या को प्राप्त करा के उन्नति करने की इच्छा करते हैं, वे ही भाग्यशाली वर्तमान हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो जनानां बाह्वोर्दक्षस्य होताऽग्निर्भगो नानुषग्वारं हव्यं व्यृण्वति स हि द्युभिर्बलिष्ठो जायते ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (हि) (द्युभिः) धर्म्यैः कामैः (जनानाम्) (होता) दाता (दक्षस्य) बलस्य (बाह्वोः) भुजयोः (वि) (हव्यम्) दातुमर्हम् (अग्निः) पावकः (आनुषक्) आनुकूल्येन (भगः) सूर्य्यः (न) इव (वारम्) वरणीयम् (ऋण्वति) साध्नोति ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्वांसः स्वात्मवत्सर्वान् जनान् विदित्वा विद्यां प्रापय्योन्नतिं कर्त्तुमिच्छन्ति त एव भाग्यशालिनो वर्त्तन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वान लोक आपल्या आत्म्याप्रमाणे सर्व माणसांना जाणून विद्या प्राप्त करवून उन्नतीची इच्छा करतात तेच भाग्यशाली असतात. ॥ २ ॥
03 अस्य स्तोमे - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्य᳓ स्तो᳓मे मघो᳐᳓नः
सखिये᳓ वृद्ध᳓शोचिषः
वि᳓श्वा य᳓स्मिन् तुविष्व᳓णि
स᳓म् अर्ये᳓ शु᳓ष्मम् आदधुः᳓
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्य स्तोमे॑ म॒घोनः॑ स॒ख्ये वृ॒द्धशो॑चिषः ।
विश्वा॒ यस्मि॑न्तुवि॒ष्वणि॒ सम॒र्ये शुष्म॑माद॒धुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - पूरुरात्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
अस्य᳓ स्तो᳓मे मघो᳐᳓नः
सखिये᳓ वृद्ध᳓शोचिषः
वि᳓श्वा य᳓स्मिन् तुविष्व᳓णि
स᳓म् अर्ये᳓ शु᳓ष्मम् आदधुः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
maghónaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
stóme ← stóma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sakhyé ← sakhyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vr̥ddháśociṣaḥ ← vr̥ddháśocis- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tuviṣváṇi ← tuviṣván- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yásmin ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ādadhúḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
aryé ← aryá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
śúṣmam ← śúṣma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒स्य । स्तोमे॑ । म॒घोनः॑ । स॒ख्ये । वृ॒द्धऽशो॑चिषः ।
विश्वा॑ । यस्मि॑न् । तु॒वि॒ऽस्वनि॑ । सम् । अ॒र्ये । शुष्म॑म् । आ॒ऽद॒धुः ॥
Hellwig Grammar
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- stome ← stoma
- [noun], locative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- maghonaḥ ← maghavan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “big.”
- sakhye ← sakhya
- [noun], locative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- vṛddhaśociṣaḥ ← vṛddha ← vṛdh
- [verb noun]
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- vṛddhaśociṣaḥ ← śociṣaḥ ← śocis
- [noun], genitive, singular, masculine
- “fire; flare; burn; radiance.”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- yasmin ← yad
- [noun], locative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tuviṣvaṇi
- [noun], accusative, singular, neuter
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- arye ← arya
- [noun], locative, singular, masculine
- śuṣmam ← śuṣma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- ādadhuḥ ← ādhā ← √dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; conceive; ignite; keep; effect; fuel; lend; cover; direct.”
सायण-भाष्यम्
मघोनः मघवतो धनवतः वृद्धशोचिषः । वृद्धानि प्रवृद्धानि शोचींषि तेजांसि यस्यासौ बृद्धशोचिः । तस्यैवंविधस्याग्नेः स्तोमे स्तोत्रे सख्ये च स्याम। तुविष्वणि बहुशब्दे अर्ये स्वामिनि यस्मिन् अग्नौ विश्वा ॥ ‘ सुपां सुलुक्° ’ इति डादेशः ॥ विश्वे सर्वे ऋत्विजः शुष्मं बलं हविर्भिः स्तोत्रैश्च सम् आदधुः सम्यगादधति ॥
Wilson
English translation:
“(May we be assiduous) in the praise, (and cherished) in the friendship of that very radiant possessor of wealth, on whom, loud-sounding and all-ruling, (his) universal (worshippers) have conferred vigour.”
Jamison Brereton
At our praise of this generous one and in our companionship with him full-flamed,
our mightily roaring compatriot, in whom all (beings) have placed
unbridled strength—
Griffith
All rests upon the laud and love of him the rich, high-flaming God,
On whom, loud-roaring, men have laid great strength as on a faithful friend.
Oldenberg
(We abide [?]) in his praise, the liberal (god’s), in his friendship, the mightily brilliant one’s, in whom, the loudly roaring Aryan, all (beings) have put together their strength.
Geldner
In seinem Preis, in der Freundschaft des Freigebigen, dessen Glut erstarkt ist, wollen wir bleiben, des lauttönenden Herrn, in dem alle Wesen ihren Ungestüm vereinigt haben.
Grassmann
In seiner Freundschaft, seinem Preis, des reichen, hochaufflammenden, Des rauschenden, steht alle Welt, da sie dem treuen Kraft verliehn.
Elizarenkova
(Пусть пребываем мы) в его восхвалении, в дружбе
Со щедрым (богом), с усилившимся пламенем,
С громким треском, (с богом,) в котором все
(Существа) соединили (свою) ярость, с благородным!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- पुरुरात्रेयः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब संग्रामविजयविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो मनुष्य (अस्य) इस (वृद्धशोचिषः) वृद्ध अर्थात् बढ़ी हुई कान्ति जिसकी ऐसे (मघोनः) बहुत धन से युक्त पुरुष की (स्तोमे) प्रशंसा में और (सख्ये) मित्रपन वा मित्र के कार्य्य के लिये (यस्मिन्) जिस (तुविष्वणि) बलसेवन तथा (सम्, अर्य्ये) अच्छे प्रकार स्वामी वा वैश्य में (शुष्मम्) बल को (आदधुः) सब प्रकार धारण करें, वे (विश्वा) सम्पूर्ण सुखों को प्राप्त होवें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मित्र होकर शरीर और आत्मा के बल को धारण करके प्रयत्न करते हैं, वे सङ्ग्रामादिकों में विजय को प्राप्त होकर प्रशंसित लक्ष्मीवान् होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये मनुष्या अस्य वृद्धशोचिषो मघोनः स्तोमे सख्ये यस्मिन् तुविष्वणि समर्य्ये शुष्ममादधुस्ते विश्वा सुखानि प्राप्नुयुः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सङ्ग्रामविजयविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) (स्तोमे) प्रशंसायाम् (मघोनः) बहुधनयुक्तस्य (सख्ये) सख्युर्भावाय कर्मणे वा (वृद्धशोचिषः) वृद्धा शोचिर्दीप्तिर्यस्य सः (विश्वा) सर्वाणि (यस्मिन्) (तुविष्वणि) बलसेवने (सम्) सम्यक् (अर्य्ये) स्वामिनि वैश्ये वा (शुष्मम्) बलम् (आदधुः) समन्ताद्धरन्तु ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये सखायो भूत्वा शरीरात्मबलं धृत्वा प्रयतन्ते ते सङ्ग्रामादिषु विजयं प्राप्य प्रशंसितश्रियो जायन्ते ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे मित्र बनून शरीर व आत्म्याचे बल धारण करण्याचा प्रयत्न करतात ते युद्धात विजय प्राप्त करून प्रशंसित होऊन श्रीमंत होतात. ॥ ३ ॥
04 अधा ह्यग्न - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓धा हि᳓ अग्न एषां᳐
सुवी᳓रियस्य मंह᳓ना
त᳓म् इ᳓द् यह्वं᳓ न᳓ रो᳓दसी
प᳓रि श्र᳓वो बभूवतुः
मूलम् ...{Loading}...
अधा॒ ह्य॑ग्न एषां सु॒वीर्य॑स्य मं॒हना॑ ।
तमिद्य॒ह्वं न रोद॑सी॒ परि॒ श्रवो॑ बभूवतुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - पूरुरात्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓धा हि᳓ अग्न एषां᳐
सुवी᳓रियस्य मंह᳓ना
त᳓म् इ᳓द् यह्वं᳓ न᳓ रो᳓दसी
प᳓रि श्र᳓वो बभूवतुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádha ← ádha (invariable)
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
hí ← hí (invariable)
maṁhánā ← maṁhánā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
suvī́ryasya ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ít ← ít (invariable)
ná ← ná (invariable)
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yahvám ← yahvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
babhūvatuḥ ← √bhū- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
pári ← pári (invariable)
śrávaḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अध॑ । हि । अ॒ग्ने॒ । ए॒षा॒म् । सु॒ऽवीर्य॑स्य । मं॒हना॑ ।
तम् । इत् । य॒ह्वम् । न । रोद॑सी॒ इति॑ । परि॑ । श्रवः॑ । ब॒भू॒व॒तुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- adhā ← adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- hy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- agna ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- eṣāṃ ← eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- suvīryasya ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryasya ← vīryasya ← vīrya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- maṃhanā
- [noun], nominative, singular, feminine
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- yahvaṃ ← yahvam ← yahva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “youngest; youthful; active.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- rodasī ← rodas
- [noun], nominative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- śravo ← śravaḥ ← śravas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- babhūvatuḥ ← bhū
- [verb], dual, Perfect indicative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने अध अथ एषाम् अस्माकं यजमानानां सुवीर्यस्य सर्वैः स्पृहणीयस्य बलस्य मंहना मंहनायै दानाय भव ॥ मंहतिर्दानकर्मा ॥ रोदसी द्यावापृथिव्यौ यह्वं न महान्तं सूर्यमिव श्रवः सर्वैः श्रवणीयं तमित् तमग्निमेव परि बभूवतुः परिगृह्णीतः ॥
Wilson
English translation:
“Now verily, Agni, (be disposed) for bestowing excellent strength on these (your worshippers); heaven and earth have invested him with glory like the vast (sun).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The text has only yahvam na, like the great; the implied terms are: mahāntam sūryam iva, like the great sun
Jamison Brereton
For then, o Agni, (you are) ready to give abundant heroes to these (your companions)—
the two world-halves do not encompass him, though youthful, nor his fame.
Griffith
So, Agni, be the Friend of these with liberal gift of hero strength.
Yea, Heaven and Earth have not surpassed this Youthful One in glorious fame.
Oldenberg
For verily, O Agni, (thou belongest [?]) to them 1 through thy bounteousness 2 in (bestowing) abundance of heroes. Him indeed, the vigorous one, his glory the two worlds could not encompass 3.
Geldner
Denn dann wird ihnen die reiche Gabe der Meisterschaft, o Agni. Ihn, den Jüngsten, übertreffen an Ruhm beide Welten nicht.
Grassmann
Denn so wird ihnen auch zu Theil, o Agni, hohe Heldenkraft; Wie einen Sohn umfangen ihn die Welten beid’ und seinen Schatz.
Elizarenkova
И ведь им, о Агни, (достается)
Щедрый дар, состоящий из прекрасных мужей.
Это его, словно (мать) – юное (дитя), обнимают
Обе половины вселенной, (наделяя) славой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- पुरुरात्रेयः
- भुरिगुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब राज्य और ऐश्वर्य्यवृद्धि को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) राजन् ! (एषाम्) इन वीरों और (सुवीर्यस्य) उत्तम पराक्रमवाले के (मंहना) बड़प्पन से जो (तम्) उसको (इत्) ही (यह्वम्) बड़े सूर्य्य (अधा) इसके अन्तर (रोदसी) अन्तरिक्ष और पृथिवी के (न) सदृश (श्रवः) अन्न जैसे हो, वैसे (परि) सब ओर से (बभूवतुः) होते हैं, वे (हि) ही विजय को प्राप्त होते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जो बड़ी, उत्तम प्रकार शिक्षित सेना को प्राप्त होते हैं, उनके ही राज्य का ऐश्वर्य बढ़ता है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! एषां सुवीर्य्यस्य मंहना यौ तमिद्यह्वमधा रोदसी न श्रवो यथा स्यात्तथा परि बभूवतुस्तौ हि विजयं प्राप्नुतः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राज्यैश्वर्य्यवर्द्धनमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अधा) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (हि) (अग्ने) राजन् (एषाम्) वीराणाम् (सुवीर्य्यस्य) सुष्ठु पराक्रमस्य (मंहना) महत्त्वेन (तम्) (इत्) (यह्वम्) महान्तं सूर्य्यम् (न) इव (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (परि) सर्वतः (श्रवः) अन्नम् (बभूवतुः) भवतः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । हे मनुष्या ! ये महतीं सुशिक्षितां सेनां लभन्ते तेषामेव राज्यैश्वर्य्यं वर्धते ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! ज्यांना प्रशिक्षित सेना प्राप्त होते त्यांच्या राज्याचे ऐश्वर्य वाढते. ॥ ४ ॥
05 नू न - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नू᳐᳓ न ए᳓हि वा᳓रियम्
अ᳓ग्ने गृणान᳓ आ᳓ भर
ये᳓ वयं᳓ ये᳓ च सूर᳓यः
सुअस्ति᳓ धा᳓महे स᳓चा
उतइ᳓धि पृत्सु᳓ नो वृधे᳓
मूलम् ...{Loading}...
नू न॒ एहि॒ वार्य॒मग्ने॑ गृणा॒न आ भ॑र ।
ये व॒यं ये च॑ सू॒रयः॑ स्व॒स्ति धाम॑हे॒ सचो॒तैधि॑ पृ॒त्सु नो॑ वृ॒धे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - पूरुरात्रेयः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
नू᳐᳓ न ए᳓हि वा᳓रियम्
अ᳓ग्ने गृणान᳓ आ᳓ भर
ये᳓ वयं᳓ ये᳓ च सूर᳓यः
सुअस्ति᳓ धा᳓महे स᳓चा
उतइ᳓धि पृत्सु᳓ नो वृधे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
ihi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nú ← nú (invariable)
vā́ryam ← vā́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gr̥ṇānáḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ca ← ca (invariable)
sūráyaḥ ← sūrí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
yé ← yá- (pronoun)
dhā́mahe ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
sácā ← sácā (invariable)
svastí ← svastí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
edhi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pr̥tsú ← pŕ̥t- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
utá ← utá (invariable)
vr̥dhé ← vŕ̥dh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
नु । नः॒ । आ । इ॒हि॒ । वार्य॑म् । अग्ने॑ । गृ॒णा॒नः । आ । भ॒र॒ ।
ये । व॒यम् । ये । च॒ । सू॒रयः॑ । स्व॒स्ति । धाम॑हे । सचा॑ । उ॒त । ए॒धि॒ । पृ॒त्ऽसु । नः॒ । वृ॒धे ॥
Hellwig Grammar
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ehi ← e ← √i
- [verb], singular, Present imperative
- “come; travel.”
- vāryam ← vārya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- gṛṇāna ← gṛṇānaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sūrayaḥ ← sūri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “patron.”
- svasti
- [noun], accusative, singular, neuter
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- dhāmahe ← dhā
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- sacotaidhi ← sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- sacotaidhi ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- sacotaidhi ← edhi ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- pṛtsu ← pṛt
- [noun], locative, plural, feminine
- “battle.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- vṛdhe ← vṛdh
- [verb noun]
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने गृणानः स्तूयमानः सन् नु क्षिप्रम् एहि । यज्ञं प्रत्यागच्छ । अगत्य च नः अस्मभ्यं वार्यं वरणीयं धनम् आ भर संपादय । ये वयं यजमानाः ये च सूरयः स्तोतारः सचा हविर्भिः सहिता उभे ये वयं स्वस्ति स्तोत्रं धामहे कुर्मः । उत अपि च पृत्सु पृतनासु नः अस्माकं वृधे समृद्धये एधि भव ॥ ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“Glorified by us, Agni, come quickly, and bring us desirable wealth; we who (are your worshippers) we (who are your) adorers, offer you welcome together with oblations; be you favourable to us; be (our) success in battles.”
Jamison Brereton
Now come to us! Being sung, o Agni, bring here a desirable reward to us and our patrons, who together will receive well-being.
– And be present to strengthen us in battles.
Griffith
O Agni, quickly come to us, and, glorified, bring precious wealth.
So we and these our princes will assemble for the good of all. Be near in fight to prosper us.
Oldenberg
Now then, Agni, come hither and, being praised, bring treasure 1 to us who, we ourselves and our liberal givers, may acquire welfare together. And help us to grow strong in fights.
Geldner
Nun komm zu uns; bring, o Agni, gepriesen wünschenswertes Gut mit! Wir selbst und die Opferherren wollen zusammen Glück erlangen - und sei du uns zur Stärkung in den Kämpfen!
Grassmann
Komm her nun, bring, gepriesener, uns Agni schönes Gut herbei; Lass uns und diese Opferherrn empfangen Segen allesammt und sei in Schlachten uns zum Heil.
Elizarenkova
Приди же сейчас к нам, о Агни!
Воспетый, принеси желанный дар!
Пусть и мы, и (наши) покровители
Добьемся вместе счастья!
А также будь (готов) усилить нас в боях!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- पुरुरात्रेयः
- बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) विद्वन् ! (ये) जो (सूरयः) विद्वान् (ये, च) और जो (वयम्) हम लोग (स्वस्ति) सुख को (धामहे) धारण करते हैं उनसे (सचा) सम्बद्ध आप (वार्यम्) स्वीकार करने योग्य की (नू) शीघ्र और (गृणानः) विद्वानों के गुणों की स्तुति करते हुए (नः) हम लोगों को (आ, इहि) सब प्रकार से प्राप्त हूजिये (उत) और सुख की (आ, भर) सब प्रकार पुष्टि कीजिये तथा (पृत्सु) संग्रामों में (नः) हम लागों की (वृधे) वृद्धि के लिये (एधि) प्राप्त हूजिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्यों के लिये निरन्तर सुख देते हैं, उनके साथ मनुष्य सदा उन्नति करें ॥५॥ इस सूक्त में बिजुली का विषय संग्रामविजय और राज्यैश्वर्य के वर्द्धन का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह सोलहवाँ सूक्त और आठवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! ये सूरयो ये च वयं स्वस्ति धामहे तैः सचा त्वं वार्यं नू गृणानो नोऽस्मानेहि। उत स्वस्ति चा भर पृत्सु नो वृध एधि ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नू) सद्यः (नः) अस्मान् (आ) (इहि) समन्तात् प्राप्नुहि (वार्यम्) वर्त्तुमर्हम् (अग्ने) विद्वन् (गृणानः) विद्वद्गुणान् स्तुवन् (आ) (भर) समन्तात् पुष्णीहि (ये) (वयम्) (ये) (च) (सूरयः) (स्वस्ति) सुखम् (धामहे) (सचा) सम्बद्धः (उत) (एधि) (पृत्सु) सङ्ग्रामेषु (नः) अस्माकम् (वृधे) वर्धनाय ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्येभ्यः सततं सुखं प्रयच्छन्ति तैः सह मनुष्याः सदोन्नतिं कुर्वन्त्विति ॥५॥ अत्र विद्युद्विषयसंग्रामविजयराज्यैश्वर्यवर्द्धनवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति षोडशं सूक्तमष्टमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे माणसांना सतत सुख देतात त्यांच्या संगतीने माणसांनी सदैव उन्नत व्हावे. ॥ ५ ॥