सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ सखायः सं वः’ इति दशर्चं सप्तमं सूक्तम् । आत्रेय इष ऋषिः । अन्त्या पङ्क्तिः शिष्टाः पङ्क्त्यन्तपरिभाषयानुष्टुभः । तथा चानुक्रान्तं — ’ सखाय इषः पङ्क्त्यन्तम्’ इति । प्रातरनुवाके आग्नेये क्रतावानुष्टुभे छन्दस्याश्विनशस्त्रे चोत्तमावर्जमिदं सूक्तम् । सूत्रितं च –सखायः सं वस्त्वामग्ने हविष्मन्त इति सूक्ते ’ ( आश्व. श्रौ. ४. १३) इति ।।
Jamison Brereton
7 (361)
Agni
Iṣa Ātreya
10 verses: anuṣtubh, except paṅkti 10
At the beginning (vss. 1–3) the poet repeats the word sám “together” alone or in compounds. The first pāda draws particular attention to the word with its repetition
of sa(m): sákhāyaḥ sáṃ vaḥ samyáñcam. In the middle verses (4, 5, 7, 8) sám is echoed by the particle smā/sma “again,” or more exactly “as always.” The last verse (10) is in a different meter, and, marked by its opening íti “with these words,” it stands outside of the main body of the poem. The real concluding verse, therefore, is verse 9, in which sám is echoed again, this time by śám “luck.” The one verse in which neither sám nor one of its echo words occurs (6) is actually a dependent clause that is completed by verses 7–8. The sound repetitions thematically link the union (sám) of both the priests and the offerings, the return of Agni (sma/smā), and finally the good luck (śám) that the sacrifice will bring to Agni and the benefit that Agni will bring to both gods and humans.
As mentioned above, the poet extends a statement across three verses (6–8). This highly unusual construction marks the climax of the hymn, which describes the moment when Agni “streams forth.” Indeed, the extended statement even iconically suggests the extension of the sacrificial fire as it creeps throughout the wood. However, this strategy creates challenging syntax: verse 6 is a relative clause describing Agni, verse 7 a causal clause that explains how it is that Agni is a homeland for Āyu and his descendants, and verse 8 concludes with the appear
ance of Agni.
Finally, one philological explanation: in verse 7 we read ákṣitam rather than ā́kṣitam with the Padapāṭha.
01 सखायः सम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सखा॑यः॒ सं वः॑ स॒म्यञ्च॒मिषं॒ स्तोमं॑ चा॒ग्नये॑ ।
वर्षि॑ष्ठाय क्षिती॒नामू॒र्जो नप्त्रे॒ सह॑स्वते ॥
मूलम् ...{Loading}...
सखा॑यः॒ सं वः॑ स॒म्यञ्च॒मिषं॒ स्तोमं॑ चा॒ग्नये॑ ।
वर्षि॑ष्ठाय क्षिती॒नामू॒र्जो नप्त्रे॒ सह॑स्वते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - इष आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡खायः सं꣡ वः सम्य꣡ञ्चम्
इ꣡षं स्तो꣡मं च अग्न꣡ये
व꣡र्षिष्ठाय क्षितीना᳐꣡म्
ऊर्जो꣡ न꣡प्त्रे स꣡हस्वते
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
sákhāyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
samyáñcam ← samyáñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
agnáye ← agní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
{}
íṣam ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kṣitīnā́m ← kṣití- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
várṣiṣṭhāya ← várṣiṣṭha- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
náptre ← nápat- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sáhasvate ← sáhasvant- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ūrjáḥ ← ū́rj- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
सखा॑यः । सम् । वः॒ । स॒म्यञ्च॑म् । इष॑म् । स्तोम॑म् । च॒ । अ॒ग्नये॑ ।
वर्षि॑ष्ठाय । क्षि॒ती॒नाम् । ऊ॒र्जः । नप्त्रे॑ । सह॑स्वते ॥
Hellwig Grammar
- sakhāyaḥ ← sakhi
- [noun], vocative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- samyañcam ← samyañc
- [noun], accusative, singular, masculine
- “conjugate; united.”
- iṣaṃ ← iṣam ← iṣ
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- stomaṃ ← stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- cāgnaye ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- cāgnaye ← agnaye ← agni
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- varṣiṣṭhāya ← varṣiṣṭha
- [noun], dative, singular, masculine
- “highest.”
- kṣitīnām ← kṣiti
- [noun], genitive, plural, feminine
- “floor; Earth; earth; pṛthivī; people; dwelling; battlefield; Earth; estate; colony; house.”
- ūrjo ← ūrjaḥ ← ūrj
- [noun], genitive, singular, feminine
- “strength; refreshment; vigor; food; strengthening.”
- naptre ← naptṛ
- [noun], dative, singular, masculine
- “grandson; nephew; naptṛ [word].”
- sahasvate ← sahasvat
- [noun], dative, singular, masculine
- “mighty; powerful.”
सायण-भाष्यम्
हे सखायः सखिभूता ऋत्विजः वः यूयं सं संस्कुरुत । उपसर्गश्रुतेर्योग्यक्रियाध्याहारः । किंच सम्यञ्चम् इषम् अन्नं स्तोमं स्तोत्रं चाग्नये वर्षिष्ठाय अतिशयेन प्रवृद्धाय क्षितीनां यजमानानामर्थाय वर्षिष्ठाय प्रवृद्धतमाय ऊर्जो नप्त्रे बलस्य न पातयित्रे तत्पुत्राय वा सहस्वते बलवते संस्कुरुतेति ॥
Wilson
English translation:
“Friends, offer fitting praise and food to Agni, the most liberal benefactor of men, the powerful son of strength.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Upo naptre = balasya putrāya; or, urj = water; the grandson of water = the timber and hence, fire the offspring of fuel
Jamison Brereton
O companions, (unite) together your united refreshment and praise to Agni,
to the highest (dweller) of the dwellings, to the child of nourishment endowed with strength,
Griffith
OFFER to Agni, O my friends, your seemly food, your seemly praise;
To him supremest o’er the folk, the Son of Strength, the mighty Lord:
Oldenberg
O friends, (bring) together your united food and praise to Agni, the strongest (god) of (human) dwellings, the offspring of Vigour, the mighty one—
Geldner
Ihr Freunde, bringet euer Labsal und Loblied vereint dem Agni, dem Obersten der Völker, dem gewaltigen Kind der Kraft!
Grassmann
O Freunde bringet insgesammt dem Agni Lob und Labung dar, Dem herrlichsten der ganzen Welt, dem sieggewohnten Sohn der Kraft,
Elizarenkova
О друзья, (принесите) вы вместе
Жертвенную усладу и хвалу Агни,
Высочайшему (богу человеческих) поселений,
Отпрыску силы, могущественному!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- इष आत्रेयः
- विराडनुष्टुप्
- गान्धारः
02 कुत्रा चिद्यस्य - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कुत्रा॑ चि॒द्यस्य॒ समृ॑तौ र॒ण्वा नरो॑ नृ॒षद॑ने ।
अर्ह॑न्तश्चि॒द्यमि॑न्ध॒ते सं॑ज॒नय॑न्ति ज॒न्तवः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
कुत्रा॑ चि॒द्यस्य॒ समृ॑तौ र॒ण्वा नरो॑ नृ॒षद॑ने ।
अर्ह॑न्तश्चि॒द्यमि॑न्ध॒ते सं॑ज॒नय॑न्ति ज॒न्तवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - इष आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
कु꣡त्रा चिद् य꣡स्य स꣡मृतौ
रण्वा꣡ न꣡रो नृष꣡दने
अ꣡र्हन्तश् चिद् य꣡म् इन्धते꣡
संजन꣡यन्ति जन्त꣡वः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cit ← cit (invariable)
{}
kútra ← kútra (invariable)
{}
sámr̥tau ← sámr̥ti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
nr̥ṣádane ← nr̥ṣádana- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
raṇvā́ḥ ← raṇvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
árhantaḥ ← √arh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
{}
indhaté ← √idh- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jantávaḥ ← jantú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
saṁjanáyanti ← √janⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
कुत्र॑ । चि॒त् । यस्य॑ । सम्ऽऋ॑तौ । र॒ण्वाः । नरः॑ । नृ॒ऽसद॑ने ।
अर्ह॑न्तः । चि॒त् । यम् । इ॒न्ध॒ते । स॒म्ऽज॒नय॑न्ति । ज॒न्तवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- kutrā ← kutra
- [adverb]
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- samṛtau ← samṛti
- [noun], locative, singular, feminine
- “battle; contact.”
- raṇvā ← raṇvāḥ ← raṇva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “agreeable; happy; delightful; gay.”
- naro ← naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- nṛṣadane ← nṛṣadana
- [noun], locative, singular, neuter
- arhantaś ← arhantaḥ ← arh
- [verb noun], nominative, plural
- “should; may; rate; can; can; equal; necessitate.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- indhate ← indh
- [verb], plural, Present indikative
- “kindle; ignite; set ablaze.”
- saṃjanayanti ← saṃjanay ← √jan
- [verb], plural, Present indikative
- “generate; increase; give birth.”
- jantavaḥ ← jantu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; worm; being; child; Jantu; offspring; insect; vermin; animal.”
सायण-भाष्यम्
सोऽग्निः कुत्र चित् वर्तते इति शेषः । कुत्रास्ते । यस्य अग्नेः समृतौ संप्राप्तौ रण्वाः रममाणाः नरः नेतार ऋत्विजः । नृषदने यागगृहे अर्हन्तश्चित् । चिदिति पूजायाम् । अर्हन्तः पूज्याः पूजयन्तो वा सन्तः यमिन्धते दीपयन्ति । तदर्थं संजनयन्ति च अरण्यां जन्तवः प्राणिनः । स कुत्रेति संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Where is (the deity) upon whose presence the rejoicing conductors (of the ceremony) are offering homage in the hall of sacrifice, (he) whom they kindle, and living beings genitive rate.”
Jamison Brereton
At the encounter together with whom, wherever it be, delighting men [=priests] (unite) in the session of men [=the sacrifice]
and whom even the worthy (gods) kindle and our folk bring to birth.
Griffith
Him in whose presence, when they meet in full assembly, men rejoice;
Even him whom worthy ones inflame, and living creatures bring to life.
Oldenberg
At whose onslaught 1, wherever it be, men rejoice in the seat of men, whom the worthy ones kindle, whom (human) creatures produce.
Geldner
Über dessen Dabeisein die Männer überall froh sind in der Männersitzung, den selbst die Würdenträger anzünden, den alle Leute erzeugen.
Grassmann
Bei dessen Einkehr sich erfreun die Männer stets im Männerrath, Ihm, den entzündet, wer’s vermag, und den erzeugt der Männer Schar.
Elizarenkova
При встрече с которым, где бы (она не была),
Мужы (бывают) радостными в собрании мужей,
Которого зажигают только достойные,
(Которого) (все) люди порождают вместе:
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- इष आत्रेयः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (नरः) नायक अर्थात् कार्य्यों में अग्रगामी मुख्यजनो ! जो (जन्तवः) जीव (यस्य) जिसकी (समृतौ) अच्छे प्रकार यथार्थ बोध से युक्त बुद्धि में (रण्वाः) रमण करते और (नृषदने) मनुष्यों के स्थान में (चित्) भी (अर्हन्तः) सत्कार करते हुए (यम्) जिसको (इन्धते) अच्छे प्रकार प्रकाशित कराते और (सञ्जनयन्ति) उत्तम प्रकार उत्पन्न कराते हैं, वे (चित्) भी (कुत्रा) किसी में अनादर को नहीं प्राप्त होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो जीव सब मनुष्यों के हित में वर्त्तमान हुए यथाशक्ति परोपकार करते हैं, वे योग्य हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे नरो ये जन्तवो यस्य समृतौ रण्वा नृषदने चिदर्हन्तो यं समिन्धते सञ्जनयन्ति ते चित्कुत्रापि तिरस्कारं नाप्नुवन्ति ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कुत्रा) कस्मिन्। अत्र ऋचि तुनुघेति दीर्घः। (चित्) (यस्य) (समृतौ) सम्यग् यथार्थबोधयुक्तायां प्रज्ञायाम् (रण्वाः) रममाणाः (नरः) नायकाः (नृषदने) नृणां स्थाने (अर्हन्तः) सत्कुर्वन्तः (चित्) (यम्) (इन्धते) प्रकाशयन्ति (सञ्जनयन्ति) (जन्तवः) जीवाः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये जीवाः सर्वेषां मनुष्याणां हिते वर्त्तमाना यथाशक्ति परोपकारं कुर्वन्ति ते योग्याः सन्ति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे लोक सर्व माणसांच्या हितासाठी यथाशक्ती परोपकार करतात ते योग्य व्यवहार करतात. ॥ २ ॥
03 सं यदिषो - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सं यदि॒षो वना॑महे॒ सं ह॒व्या मानु॑षाणाम् ।
उ॒त द्यु॒म्नस्य॒ शव॑स ऋ॒तस्य॑ र॒श्मिमा द॑दे ॥
मूलम् ...{Loading}...
सं यदि॒षो वना॑महे॒ सं ह॒व्या मानु॑षाणाम् ।
उ॒त द्यु॒म्नस्य॒ शव॑स ऋ॒तस्य॑ र॒श्मिमा द॑दे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - इष आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
सं꣡ य꣡द् इषो꣡ व꣡नामहे
सं꣡ हव्या꣡ मा꣡नुषाणा᳐म्
उत꣡ द्युम्न꣡स्य श꣡वस
ऋत꣡स्य रश्मि꣡म् आ꣡ ददे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
iṣáḥ ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
vánāmahe ← √vanⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
havyā́ ← havyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
mā́nuṣāṇām ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
dyumnásya ← dyumná- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dade ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
raśmím ← raśmí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सम् । यत् । इ॒षः । वना॑महे । सम् । ह॒व्या । मानु॑षाणाम् ।
उ॒त । द्यु॒म्नस्य॑ । शव॑सा । ऋ॒तस्य॑ । र॒श्मिम् । आ । द॒दे॒ ॥
Hellwig Grammar
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- iṣo ← iṣaḥ ← iṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- vanāmahe ← van
- [verb], plural, Present indikative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- havyā ← havya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- mānuṣāṇām ← mānuṣa
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; man.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- dyumnasya ← dyumna
- [noun], genitive, singular, neuter
- “magnificence.”
- śavasa ← śavasaḥ ← śavas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- raśmim ← raśmi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- dade ← dā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
सायण-भाष्यम्
यत् यदा इषः अन्नानि सं वनामहे संभजामहे । यदी च मानुषाणां मनुष्याणाम् अस्माकं हव्या हवींषि अग्निः सं सेवते उत तदानीं द्युम्नस्य द्योतमानस्यान्नस्य शवसा बलेन सामर्थ्येन ऋतस्य उदकस्य ग्राहकं रश्मिमा ददे आदत्तेऽग्निः । फलजनकं तेजः स्वीकृतवान् इत्यर्थः । यद्वा । ऋतस्य यज्ञस्य रश्मिं रश्मिवत् ग्राहकं स्तवम् आ ददे स्वीकरोति ॥
Wilson
English translation:
“When we present to him (sacrificial food), when (he accepts) the oblations of men, then the power of the brilliant (viands), he assumes the radiance of the rite.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ṛtasya raśmim ādade: the ray is the apprehender or absorber, grāhaka, of water; alluding to the production of rain as the result of burnt-offerings; or he becomes endowed with the energy genitive rative or the reward of the sacrifice, phalajanakam svīkṛtavān; or, he accepts the praise, as it were, thelustre or ray of the sacrifice
Jamison Brereton
When we get together the refreshments and together the oblations of the sons of Manu,
he for his part has taken the rein of truth with the vast power of his brilliance.
Griffith
When we present to him the food and sacrificial gifts of men,
He by the might of splendour grasps the holy Ordinance’s rein.
Oldenberg
When we get together the food and the offerings of men, he has grasped, with the strength of his splendour, the rein of Rita.
Geldner
Wenn wir die Labungen, die Opfer der Menschen zusammenbringen, dann ergreift auch er Kraft seines Glanzes den Zügel des rechten Brauchs.
Grassmann
Wenn wir der Menschen Tränke ihm und ihre Opfergüsse weihn, Ergreift des Glanzes Zügel er, des Gottesdienstes mit Gewalt.
Elizarenkova
Когда мы вместе приготовим жертвенные услады,
Вместе жертвы людей,
То и он силой вспышки
Хватает узду закона.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- इष आत्रेयः
- भुरिगनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वान् के विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (मानुषाणाम्) मनुष्यों के बीच (द्युम्नस्य) धन वा यश तथा (ऋतस्य) सत्य का (शवसा) सेना से (यत्) जैसे (हव्या) देने और लेने योग्य (इषः) अन्न आदि सामग्रियों का हम लोग (सम्, वनामहे) अच्छे प्रकार सेवन करें (उत) वा (रश्मिम्) प्रकाश को मैं (सम्, आ, ददे) ग्रहण करता हूँ, वैसे आप लोग भी करो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो विद्वान् जन पक्षपात को छोड़ के यथायोग्य व्यवहार कर मनुष्यों के आत्माओं में विद्याप्रकाश को धारण करें तो सब योग्य होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! मानुषाणां द्युम्नस्यर्तस्य शवसा यद्धव्या इषो वयं सं वनामहे। उत रश्मिं समा ददे तथा यूयमपि कुरुत ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सम्) (यत्) यथा (इषः) अन्नाद्याः सामग्रीः (वनामहे) सम्भजामः (सम्) (हव्या) दातुमादातुमर्हाः (मानुषाणाम्) मनुष्याणाम् (उत) (द्युम्नस्य) धनस्य यशसो वा (शवसा) (ऋतस्य) सत्यस्य (रश्मिम्) प्रकाशम् (आ) (ददे) ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यदि विद्वांसः पक्षपातं विहाय यथायोग्यं व्यवहारं कृत्वा मनुष्यात्मसु विद्याप्रकाशं सन्दध्युस्तर्हि सर्वे योग्या जायन्ते ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे विद्वान भेदभाव न करता यथायोग्य व्यवहार करतात व माणसांच्या आत्म्यांमध्ये विद्या प्रकट करतात. त्यामुळे सर्वांमध्ये योग्यता निर्माण होते. ॥ ३ ॥
04 स स्मा - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स स्मा॑ कृणोति के॒तुमा नक्तं॑ चिद्दू॒र आ स॒ते ।
पा॒व॒को यद्वन॒स्पती॒न्प्र स्मा॑ मि॒नात्य॒जरः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
स स्मा॑ कृणोति के॒तुमा नक्तं॑ चिद्दू॒र आ स॒ते ।
पा॒व॒को यद्वन॒स्पती॒न्प्र स्मा॑ मि॒नात्य॒जरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - इष आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ स्मा कृणोति केतु꣡म् आ꣡
न꣡क्तं चिद् दूर꣡ आ꣡ सते꣡
पवाको꣡+ य꣡द् व꣡नस्प꣡तीन्
प्र꣡ स्मा मिना꣡ति अज꣡रः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ketúm ← ketú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kr̥ṇoti ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sma ← sma (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
cit ← cit (invariable)
{}
dūré ← dūrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
náktam ← nákt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
saté ← √as- 1 (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
pāvakáḥ ← pāvaká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vánaspátīn ← vánaspáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ajáraḥ ← ajára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
minā́ti ← √mī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
sma ← sma (invariable)
{}
पद-पाठः
सः । स्म॒ । कृ॒णो॒ति॒ । के॒तुम् । आ । नक्त॑म् । चि॒त् । दू॒रे । आ । स॒ते ।
पा॒व॒कः । यत् । वन॒स्पती॑न् । प्र । स्म॒ । मि॒नाति॑ । अ॒जरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- smā ← sma
- [adverb]
- kṛṇoti ← kṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- ketum ← ketu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- naktaṃ ← naktam ← nakta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “night; night.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- dūra ← dūre ← dūra
- [noun], locative, singular, neuter
- “distance; distance; farness.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sate ← as
- [verb noun], dative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- pāvako ← pāvakaḥ ← pāvaka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; Plumbago zeylanica; vahni.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vanaspatīn ← vanaspati
- [noun], accusative, plural, masculine
- “tree; banyan; vanaspati [word]; vanaspativarga; vaṭādi.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- smā ← sma
- [adverb]
- mināty ← mināti ← mī
- [verb], singular, Present indikative
- “transgress; damage.”
- ajaraḥ ← ajara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “undecaying; ageless.”
सायण-भाष्यम्
स स्म स खल्वग्निः कृणोति करोति केतुं प्रज्ञानम् आ सर्वतः । कस्येत्युच्यते । चिदप्यर्थे । नक्तं चित् रात्रावपि दूरे आ सते । आ इति चार्थे । दूरेऽपि वर्तमानाय मनुष्याय । कदा । यत् यदा पावकः अयमग्निः अजरः अजीर्णोऽनभिभाव्यः सन् वनस्पतीन् एधांसि प्र स्म मिनाति प्रकर्षेण दहति । स्मेति पूरणः ॥
Wilson
English translation:
“Verily he gives a signal by night to one who is far off, when he, the purifier, the undecaying, consumes the forest lords.”
Jamison Brereton
Again he makes a beacon here, even during the night, for him who is far away,
when he, the pure one, again diminishes the lords of the forest (into ash), himself unaging.
Griffith
He gives a signal in the night even to him who is afar,
When he, the Bright, unchanged by eld, consumes the sovrans of the wood.
Oldenberg
He indeed produces light even by night to him who is afar, when he, the ever-young purifier, destroys the lords of the forest.
Geldner
Er gibt auch des Nachts, dem in der Ferne Weilenden ein Erkennungszeichen, wenn der Helle, der Alterlose die Bäume zerkleinert.
Grassmann
Er schaffet Licht auch in der Nacht für den auch, der noch ferne ist, Wenn flammend er, der nie verlischt, des Waldes Bäume ganz verzehrt.
Elizarenkova
Это он создает яркий знак
Даже ночью для того, кто находится вдалеке,
Когда чистый уничтожает
Деревья, (он) нестареющий.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- इष आत्रेयः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यत्) जो (अजरः) नाश से रहित (पावकः) पवित्र करनेवाला (वनस्पतीन्) वनों के पालनेवालों का (स्मा) ही (आ, कृणोति) अनुकरण करता (नक्तम्) रात्रि में (चित्) भी (दूरे) दूर देश में (सते) सत्पुरुष के लिये (केतुम्) बुद्धि देता और दूर स्थान में वर्त्तमान हुआ (स्मा) ही दुष्ट और दोषों का (प्र, आ, मिनाति) अच्छे प्रकार नाश करता है (सः) वह सर्वत्र सत्कृत होता है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! विद्वान् दूर भी वर्त्तमान हुए रात्रि दिन अग्नि वा वनस्पतियों के सदृश परोपकारी होते हैं, वे संसार के भूषण अंलकार होते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यद्योऽजरः पावको वनस्पतीन् स्माऽऽकृणोति नक्तं चिद् दूरे सते केतुं प्रयच्छति दूरे सन् स्मा दुष्टान् दोषान् प्रा मिनाति स सर्वत्र सत्कृतो जायते ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (स्मा) एव (कृणोति) (केतुम्) प्रज्ञाम् (आ) (नक्तम्) रात्रौ (चित्) (दूरे) (आ) (सते) सत्पुरुषाय (पावकः) पवित्रकरः (यत्) यः (वनस्पतीन्) वनानां पालकान् (प्र) (स्मा) अत्रोभयत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (मिनाति) हिनस्ति (अजरः) नाशरहितः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! ये विद्वांसो दूरेऽपि स्थिता अहर्निशमग्निवद्वनस्पतिवच्च परोपकारिणो जायन्ते त एव जगद्भूषणा भवन्ति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जरी विद्वान दूर असतील तरी रात्र व दिवस, वनस्पती व अग्नी यांच्याप्रमाणे परोपकारी असतात. ते जगाचे भूषण ठरतात. ॥ ४ ॥
05 अव स्म - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अव॑ स्म॒ यस्य॒ वेष॑णे॒ स्वेदं॑ प॒थिषु॒ जुह्व॑ति ।
अ॒भीमह॒ स्वजे॑न्यं॒ भूमा॑ पृ॒ष्ठेव॑ रुरुहुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अव॑ स्म॒ यस्य॒ वेष॑णे॒ स्वेदं॑ प॒थिषु॒ जुह्व॑ति ।
अ॒भीमह॒ स्वजे॑न्यं॒ भूमा॑ पृ॒ष्ठेव॑ रुरुहुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - इष आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡व स्म य꣡स्य वे꣡षणे
स्वे꣡दम् पथि꣡षु जु꣡ह्वति
अभी꣡म् अ꣡ह स्व꣡जेनियम्
भू꣡मा पृष्ठे꣡व रुरुहुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áva ← áva (invariable)
{}
sma ← sma (invariable)
{}
véṣaṇe ← véṣaṇa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
júhvati ← √hu- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pathíṣu ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
svédam ← svéda- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
áha ← áha (invariable)
{}
īm ← īm (invariable)
{}
svájenyam ← svájenya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhū́ma ← bhū́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
iva ← iva (invariable)
{}
pr̥ṣṭhā́ ← pr̥ṣṭhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ruruhuḥ ← √ruh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
अव॑ । स्म॒ । यस्य॑ । वेष॑णे । स्वेद॑म् । प॒थिषु॑ । जुह्व॑ति ।
अ॒भि । ई॒म् । अह॑ । स्वऽजे॑न्यम् । भूम॑ । पृ॒ष्ठाऽइ॑व । रु॒रु॒हुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- ava
- [adverb]
- “down.”
- sma
- [adverb]
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- veṣaṇe ← veṣaṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- svedam ← sveda
- [noun], accusative, singular, masculine
- “svedana; perspiration; svedana; perspiring; fomentation; sweat.”
- pathiṣu ← pathin
- [noun], locative, plural, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- juhvati ← hu
- [verb], plural, Present indikative
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- abhīm ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- abhīm ← īm ← īṃ
- [adverb]
- aha
- [adverb]
- “aha [word]; indeed.”
- svajenyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svajenyam ← jenyam ← jenya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “noble.”
- bhūmā ← bhūman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Earth; floor.”
- pṛṣṭheva ← pṛṣṭhā ← pṛṣṭha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “back; top; top; surface; shell; peak; Pṛṣṭha; flat roof; pṛṣṭha [word]; back; roof.”
- pṛṣṭheva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ruruhuḥ ← ruh
- [verb], plural, Perfect indicative
- “heal; grow; cicatrize; climb; board; ascend; grow.”
सायण-भाष्यम्
यस्य अग्नेः वेषणे परिचर्यायां पथिषु होममार्गेषु रश्मिषु स्वेदं स्रवदाज्यम् अव अधोमुखं जुह्वति अध्वर्यवः तदानीम् ईम् एनमग्निम् अभि रुरुहुः अह । अभ्यारोहन्त्येवाज्यधाराः । अह इति विनिग्रहार्थीयः । स्वजेन्यं स्वोत्पन्नं भूम । बहु भवतीति भूमापत्यम् । तत् पृष्ठेव पितुः पृष्ठदेशानिव । पुत्राः यथा पितुरङ्कम् आरोहन्ति तद्वत् ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“At whose worship (the priests) pour the dripping (butter) upon the flames, and (the drops) mount upon the fire as if they were its own numerous offspring, as (boys ride) upon the back (of a father).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bhūmā pṛṣṭheva = liṭ, likemany or much on the back; bahu bhavatiti bhūmā apatyam; pṛṣṭha implies the back of the father, pituḥ pṛṣṭo deśān iva, as boys mount upon the fathers’ side, so do the flames, putra yathā pituraṅkam ārohanti tad vat
Jamison Brereton
In whose service they again pour down their sweat upon his paths, they have mounted this land of his own noble birth like the backs (of horses).
Griffith
He in whose service on the ways they offer up their drops of sweat,
On him is their high kin have they mounted, as ridges on the earth.
Oldenberg
He at whose officiating (men) pour down the offering of their sweat on the paths—to Him who is noble by his own nature, the worlds have risen as to ridges (of hills)—
Geldner
In dessen Dienste sie unterwegs Schweiß opfern, sie haben das heimatliche Land wie Reiter die Pferderücken erstiegen.
Grassmann
Auf ihn, den Blutsfreund, stiegen hin die Wesen, wie auf Bergeshöhen, Bei dessen Dienst sie vielen Schweiss vergiessen auf die Pfad’ hinab.
Elizarenkova
(Тот,) на службе у кого
Они проливают пот на дорогах, –
(Для него) они взобрались на родную
Землю, как (всадники) на спины (коней).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- इष आत्रेयः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों के विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यस्य) जिसके (वेषणे) व्याप्त व्यवहार के निमित्त (पथिषु) मार्गों में वीर (स्वेदम्) जल को (स्म) ही (अव, जुह्वति) बहाते और (भूमा) पृथिवी के (अह) निश्चित (स्वजेन्यम्) अपने से जीतने योग्य स्थान को (पृष्ठेव) पृष्ठ के सदृश (अभि, रुरुहुः) अभिवर्द्धन करते अर्थात् उस पर बढ़ते हैं उसकी खोज करते हैं (ईम्) वैसे ही आप लोग भी करो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य मार्ग में व्याप्त व्यवहारों को जान कर कार्यों को सिद्ध करते हैं, वे सुखों को प्राप्त होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यस्य वेषणे पथिषु वीराः स्वेदं स्माव जुह्वति भूमाह स्वजेन्यं पृष्ठेवाभि रुरुहुस्तस्यान्वेषणं तथा यूयमपि कुरुत ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अव ) (स्म) (यस्य) (वेषणे) व्याप्ते व्यवहारे (स्वेदम्) (पथिषु) (जुह्वति) क्षरन्ति (अभि) (ईम्) (अह) (स्वजेन्यम्) स्वेन जेतुं योग्यम् (भूमा) पृथिव्याः (पृष्ठेव) (रुरुहुः) वर्धन्ते ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या मार्गेषु व्याप्तान् व्यवहारान् विज्ञाय कार्य्याणि साध्नुवन्ति ते सौख्यानि प्राप्नुवन्ति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे मार्गातील व्यवहार जाणून कार्य सिद्ध करतात, ती सुख प्राप्त करतात. ॥ ५ ॥
06 यं मर्त्यः - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यं मर्त्यः॑ पुरु॒स्पृहं॑ वि॒दद्विश्व॑स्य॒ धाय॑से ।
प्र स्वाद॑नं पितू॒नामस्त॑तातिं चिदा॒यवे॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
यं मर्त्यः॑ पुरु॒स्पृहं॑ वि॒दद्विश्व॑स्य॒ धाय॑से ।
प्र स्वाद॑नं पितू॒नामस्त॑तातिं चिदा॒यवे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - इष आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡म् म꣡र्तियः पुरुस्पृ꣡हं
विद꣡द् वि꣡श्वस्य धा꣡यसे
प्र꣡ स्वा꣡दनम् पितूना᳐꣡म्
अ꣡स्ततातिं चिद् आय꣡वे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
puruspŕ̥ham ← puruspŕ̥h- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhā́yase ← dhā́yas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
vidát ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
víśvasya ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pitūnā́m ← pitú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
{}
svā́danam ← svā́dana- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ástatātim ← ástatāti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
āyáve ← āyú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
पद-पाठः
यम् । मर्त्यः॑ । पु॒रु॒ऽस्पृह॑म् । वि॒दत् । विश्व॑स्य । धाय॑से ।
प्र । स्वाद॑नम् । पि॒तू॒नाम् । अस्त॑ऽतातिम् । चि॒त् । आ॒यवे॑ ॥
Hellwig Grammar
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- puruspṛhaṃ ← puruspṛham ← puruspṛh
- [noun], accusative, singular, masculine
- “coveted; desirous.”
- vidad ← vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- viśvasya ← viśva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- dhāyase ← dhāyas
- [noun], dative, singular, neuter
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- svādanam ← svādana
- [noun], accusative, singular, masculine
- pitūnām ← pitu
- [noun], genitive, plural, masculine
- “food.”
- astatātiṃ ← astatātim ← astatāti
- [noun], accusative, singular, feminine
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- āyave ← āyu
- [noun], dative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
यम् अग्निं पुरुस्पृहं बहुभिः स्पृहणीयं विदत् वेत्ति । मर्त्यः यजमानः विश्वस्य धायसे सर्वस्य व्यापारार्थं पितूनाम् अन्नानां प्र स्वादनं प्रकर्षेण स्वादूकर्तारम् अस्ततातिम् अस्ते गृहे निवासकर्तारम् आयवे अन्नार्थं यजमानार्थं वा । चित् पूरण:॥
Wilson
English translation:
“Him who is the desired of many, the (devout) man recognizes as the sustainer of all, the flavour of food, the provider of dwellings for men.”
Jamison Brereton
The much coveted one whom the mortal finds in order that he suckle everyone [=both gods and mortals],
(the one who is) the sweetening of foods and also the homeland for Āyu,
Griffith
Whom, sought of many, mortal man hath found to be the Stay of all;
He who gives flavour to our food, the home of every man that lives.
Oldenberg
He whom the mortal has acquired, the much-desired (god), for the refreshment of every one, the sweetener of nourishment, the homestead for the Âyu—
Geldner
Den Vielbegehrten, den der Sterbliche fand zur Sättigung eines jeden, den Schmackhaftmacher der Speisen, die wahre Heimstätte für den Ayu.
Grassmann
Der vielbegehrte, den der Mensch zur Pflege alles Gutes fand, Er, der verschönt die Tränke all, und der des Menschen Heimat ist.
Elizarenkova
(Тот) многожеланный (бог), которого смертный
Нашел для (жертвенного) насыщения каждого,
(Он,) делающий пищу вкусной, про(двигается вперед),
Настоящая родина для Аю.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- इष आत्रेयः
- स्वराडुष्निक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों के विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मर्त्यः) मनुष्य (आयवे) मनुष्य के लिये और (विश्वस्य) संसार के (धायसे) धारण के लिये (यम्) जिस (पुरुस्पृहम्) बहुतों से प्रशंसा करने योग्य (पितूनाम्) अन्नों के (स्वादनम्) स्वाद और (अस्ततातिम्) गृहस्थ को (चित्) भी (प्र, विदत्) प्राप्त होवे, उसको परोपकार के लिये धारण करे ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य को जिस उत्तम वस्तु और ज्ञान की प्राप्ति होवे, उस उसको सब के सुख के लिये धारण करे ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: मर्त्य आयवे विश्वस्य धायसे यं पुरुस्पृहं पितूनां स्वादनमस्ततातिं चित्प्र विदत्तं सर्वोपकाराय दध्यात् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यम्) (मर्त्यः) (पुरुस्पृहम्) बहुभिः स्पर्हणीयम् (विदत्) लभेत (विश्वस्य) जगतः (धायसे) धारणाय (प्र) (स्वादनम्) (पितूनाम्) अन्नानाम् (अस्ततातिम्) गृहस्थम् (चित्) (आयवे) मनुष्याय ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्येण यद्यदुत्तमं वस्तु ज्ञानं च लभ्येत तत्तत्सर्वेषां सुखाय दध्यात् ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांना ज्या ज्या उत्तम वस्तू व ज्ञान प्राप्त होते ते सर्वांच्या सुखासाठी द्यावे. ॥ ६ ॥
07 स हि - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स हि ष्मा॒ धन्वाक्षि॑तं॒ दाता॒ न दात्या प॒शुः ।
हिरि॑श्मश्रुः॒ शुचि॑दन्नृ॒भुरनि॑भृष्टतविषिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स हि ष्मा॒ धन्वाक्षि॑तं॒ दाता॒ न दात्या प॒शुः ।
हिरि॑श्मश्रुः॒ शुचि॑दन्नृ॒भुरनि॑भृष्टतविषिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - इष आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ हि꣡ ष्मा ध꣡न्व आ꣡क्षितं
दा꣡ता न꣡ दा꣡ति आ꣡ पशुः꣡
हि꣡रिश्मश्रुः शु꣡चिदन्न्
ऋभु꣡र् अ꣡निभृष्टतविषिः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́kṣitam ← ā́kṣita- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
dhánva ← dhánvan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sma ← sma (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dā́tā ← dā́tar- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dā́ti ← √dā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
{}
paśúḥ ← paśú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
híriśmaśruḥ ← híriśmaśru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śúcidan ← śúcidant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ánibhr̥ṣṭataviṣiḥ ← ánibhr̥ṣṭataviṣi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥bhúḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । हि । स्म॒ । धन्व॑ । आऽक्षि॑तम् । दाता॑ । न । दाति॑ । आ । प॒शुः ।
हिरि॑ऽश्मश्रुः । शुचि॑ऽदन् । ऋ॒भुः । अनि॑भृष्टऽतविषिः ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- ṣmā ← sma
- [adverb]
- dhanvākṣitaṃ ← dhanva ← dhanvan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “bow; desert; steppe; barren.”
- dhanvākṣitaṃ ← akṣitam ← akṣita
- [noun], accusative, singular, neuter
- “undecaying; uninjured.”
- dātā ← dātṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dāty ← dāti ← dā
- [verb], singular, Present indikative
- “cut; mow.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- paśuḥ ← paśu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “domestic animal; sacrificial animal; animal; cattle; Paśu; stupid; Paśu; herd; goat.”
- hiriśmaśruḥ ← hiriśmaśru
- [noun], nominative, singular, masculine
- śucidann ← śucidan ← śucidat
- [noun], nominative, singular, masculine
- ṛbhur ← ṛbhuḥ ← ṛbhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ribhus.”
- anibhṛṣṭataviṣiḥ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- anibhṛṣṭataviṣiḥ ← nibhṛṣṭa ← nibhraṃś ← √bhraṃś
- [verb noun]
- anibhṛṣṭataviṣiḥ ← taviṣiḥ ← taviṣī
- [noun], nominative, singular, masculine
- “strength; power.”
सायण-भाष्यम्
स हि ष्म स खल्वग्निः धन्व निरुदकप्रदेशम् आक्षितं तृणकाष्ठादिभिराक्षितम् आ दाति सर्वतः खण्डयति दहतीत्यर्थः । दाता तृणादिखण्डयिता पशुः न पशुरिव । पशुर्यथा तृणजातं क्रमेण भक्षयति तद्वत् । हिरिश्मश्रुः हिरण्यश्मश्रुः शुचिदन् दीप्तदन्तः ऋभुः उरु भवन् । महानित्यर्थः । अनिभृष्टतविषिः अपीडितबलः ॥
Wilson
English translation:
“He crops the dry ground strewn (with grass and wood), like an animal grazing; he with a golden beard, with shining teeth, vast, and of irresistible strength.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
He crops the dry ground: dhanvākṣitam dāti: dhanvā = a plural ce without water, nirudakapradeśam;
Ākṣitam = tṛṇakāṣṭhādibhir ākṣiptam, tossed over with grass, timber
Jamison Brereton
Because like a mower, he again mows the uninhabitable wasteland like a grazing animal— he of golden beard and blazing teeth, the craftsman whose might is never blunted—
Griffith
Even as a herd that crops the grass he shears the field and wilderness,
With flashing teeth and beard of gold, deft with his unabated might.
Oldenberg
He indeed, the beast, mows off deserts and habitable land like a mower, the golden-bearded with brilliant teeth, the Ribhu of undecaying strength.
Geldner
Denn die Steppe, das bewohnte Land mäht er wie ein Mäher, recht wie ein grasendes Tier, der mit goldenem Barte, mit blanken Zähnen, ein Ribhu von ungeschwächter Kraft.
Grassmann
Auch immer grüne Auen mäht er ab, wie keine Heerd’ es kann, mit hellem Zahn und goldnem Bart, der starke, ewig frisch an Kraft.
Elizarenkova
Ведь это он пустыню (и) заселенную землю
Косит, словно косец, словно (пасущийся) скот (все сьедает),
Златобородый, со сверкающими зубами,
Рибху с неоскудевающей силой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- इष आत्रेयः
- स्वराडुष्निक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब राजविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (हिरिश्मश्रुः) सुवर्ण के तुल्य दाढ़ी और (शुचिदन्) पवित्र दाँतों से युक्त (अनिभृष्टतविषिः) नहीं जली सेना जिसकी ऐसा (ऋभुः) मेधावी (दाता) देनेवाला (पशुः) पशु (न) जैसे (धन्व) अन्तरिक्ष जो (आक्षितम्) सब ओर से अविनाशी उसको वैसे दुष्टों को (आ, दाति) ग्रहण करता है (सः, हि, स्मा) यही निश्चित सुखपूर्वक बढ़ता है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। जैसे नहीं देनेवाला धान्य को कटवा कर भूसे को अलग करके अन्न का ग्रहण करता है और जैसे पशु खुरों से धान्य आदि को तोड़ता है, वैसे ही राजा साहस करनेवाले दुष्ट मनुष्यों का निरन्तर ताड़न करे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो हिरिश्मश्रुः शुचिदन्ननिभृष्टतविषिर्ऋभुर्दाता पशुर्न धन्वाक्षितं दुष्टानां दाति स हि ष्मा सुखमेधते ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (हि) यतः (स्मा) एव। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (धन्व) अन्तरिक्षम् (आक्षितम्) समन्तादनष्टमिव (दाता) (न) इव (दाति) ददाति (आ) (पशुः) (हिरिश्मश्रुः) हिरण्यमिव श्मश्रूणि यस्य सः (शुचिदन्) शुचयः पवित्रा दन्ता यस्य सः (ऋभुः) मेधावी (अनिभृष्टतविषिः) न निर्भृष्टा प्रदग्धा तविषी सेना यस्य सः ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। यथा निदाता धान्यं खण्डयित्वा बुसं पृथक्कृत्यान्नं गृह्णाति यथा पशुश्च खुरैर्धान्यादिकं खण्डयति तथैव राजा साहसिकान् दुष्टान् मनुष्यान् भृशं ताडयेत् ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जसा निंदणी करणारा धान्य व भूसा वेगवेगळे करून धान्य ग्रहण करतो व पशू, खुरांनी धान्य तोडतो तसे राजाने दुष्टांचा बंदोबस्त करावा. ॥ ७ ॥
08 शुचिः ष्म - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शुचिः॑ ष्म॒ यस्मा॑ अत्रि॒वत्प्र स्वधि॑तीव॒ रीय॑ते ।
सु॒षूर॑सूत मा॒ता क्रा॒णा यदा॑न॒शे भग॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
शुचिः॑ ष्म॒ यस्मा॑ अत्रि॒वत्प्र स्वधि॑तीव॒ रीय॑ते ।
सु॒षूर॑सूत मा॒ता क्रा॒णा यदा॑न॒शे भग॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - इष आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
शु꣡चिः ष्म य꣡स्मा अत्रिव꣡त्
प्र꣡ स्व꣡धितीव री꣡यते
सुषू꣡र् असूत माता꣡
क्राणा꣡ य꣡द् आनशे꣡ भ꣡गम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
atrivát ← atrivát (invariable)
{}
sma ← sma (invariable)
{}
śúciḥ ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yásmai ← yá- (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
rī́yate ← √rī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
svádhitiḥ ← svádhiti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
asūta ← √sū- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
mātā́ ← mātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
suṣū́ḥ ← suṣū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ānaśé ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
bhágam ← bhága- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
krāṇā́ ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
शुचिः॑ । स्म॒ । यस्मै॑ । अ॒त्रि॒ऽवत् । प्र । स्वधि॑तिःऽइव । रीय॑ते ।
सु॒ऽसूः । अ॒सू॒त॒ । मा॒ता । क्रा॒णा । यत् । आ॒न॒शे । भग॑म् ॥
Hellwig Grammar
- śuciḥ ← śuci
- [noun], nominative, singular, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- ṣma ← sma
- [adverb]
- yasmā ← yasmai ← yad
- [noun], dative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- atrivat ← atri
- [noun], masculine
- “Atri; Atri; atri [word].”
- atrivat ← vat
- [adverb]
- “equally; like.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- svadhitīva ← svadhitī ← svadhiti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “ax; knife.”
- svadhitīva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- rīyate ← ri
- [verb], singular, Present indikative
- “free; liberate; run; let go of.”
- suṣūr ← suṣūḥ ← suṣū
- [noun], nominative, singular, feminine
- asūta ← sū
- [verb], singular, Imperfect
- “give birth; urge; bestow; cause.”
- mātā ← mātṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- krāṇā ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- yad ← yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- ānaśe ← aś
- [verb], singular, Perfect indicative
- “get; reach; enter (a state).”
- bhagam ← bhaga
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
सायण-भाष्यम्
अयमग्निः शुचिः ष्म दीप्तः खलु । यस्मै अग्नये अत्रिवत् अत्रिरिव यजमानो हविर्दातुं प्र रीयते प्रगच्छति । यद्वा । स्मेति पूरणः । शुचिर्यस्मै ॥ प्रथमार्थे चतुर्थी । दीप्तो योऽत्रिवत् । अत्ति तृणमित्यत्रिः पशुः । स इव । स यथा तृणानि खादमानो गच्छति तद्वद्दहतीत्यर्थः । स्वधितिरिव परशुरिव छिन्दन् । सुषूः सुप्रसवा माता अरणिः असूत क्राणा कुर्वाणं जगदुपकारकम् । यत् यस्मात् य इति वा । योऽग्निः भगम् अन्नम् आनशे अश्नुते ॥
Wilson
English translation:
“Bright as an axe is he to whom the (worshipper), like Atri, proceeds (to offer worship); he whom his prolific mother has brought forth, bestowing (a benefactor on the world), when (Agni) obtains (sacrificial) food.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bright as an axe: śuci sma yasmā atrivat pra svadhītīva rīyate: the comparison may apply to the worshipper, eager to offer an oblation as an axe to cut; may also apply to Agni;
Atri = an eater, or devourer, or an animal eating grass; atrivat may apply to the yajamāna
Jamison Brereton
Him his mother bore bearing easily, when she successfully obtained the good fortune (of Agni’s birth),
(for the sacrificer), for whom, as for Atri, blazing (Agni) again streams forth like an axe.
Griffith
For him, to whom, bright as an axe he, as to Atri, hath flashed forth,
Hath the well-bearing Mother borne, producing when her time is come.
Oldenberg
The bright one for whom (the ghrita) streams (quickly) like an axe 1, as at (the sacrifice of) Atri. Him the well-bearing mother has born, as soon as 2 she had enjoyed love 3.
Geldner
Dem wie bei Atri die Flamme hervorschießt blank wie eine Axt, ihn hat die Mutter in leichter Geburt geboren, nachdem sie dazu bereit das Liebesglück erlangt hatte.
Grassmann
Ihn, welchem recht nach Atri-Art die Flamme vordringt wie ein Beil, Gebar die Mutter sonder Müh, als kräftig er sein Loos erreicht.
Elizarenkova
Для кого, как у Атри, совсем чистый
(Жир) стекает, словно (скользит) топор, –
(Его) очень легко родила мать,
После того как охотно вкусила любовного счастья.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- इष आत्रेयः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब राजशिक्षा विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जो (शुचिः) पवित्र (क्राणाः) करती हुई (माता) माता (यस्मै) जिसके लिये (स्वधितीव) वज्र के धारण करनेवाले के सदृश और (अत्रिवत्) अविद्यमान तीनवाले के सदृश (सुषूः) उत्तम प्रकार उत्पन्न करनेवाली (असूत) उत्पन्न करती और (प्र, रीयते) मिलती है (स्म) वही (भगम्) ऐश्वर्य्य को (आनशे) प्राप्त होती है ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जो माता-पिता ब्रह्मचर्य्य किये हुए विधिपूर्वक सन्तानों को उत्पन्न करें तो सुख और ऐश्वर्य्य को प्राप्त होवें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यद्या शुचिः क्राणा माता यस्मै स्वधितीवात्रिवत्सुषूरसूत प्र रीयते सा स्म भगमानशे ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजशासनविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुचिः) पवित्रः (स्म) (यस्मै) (अत्रिवत्) (प्र) (स्वधितीव) वज्रधर इव (रीयते) श्लिष्यति (सुषूः) सुष्ठु जनयित्री (असूत) सूते (माता) जननी (क्राणा) कुर्वती (यत्) या (आनशे) प्राप्नोति (भगम्) ऐश्वर्य्यम् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । यदि मातापितरौ कृतब्रह्मचर्य्यौ विधिवत्सन्तानानुत्पादयेतां तर्हि सुखैश्वर्य्यं लभेताम् ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे माता-पिता ब्रह्मचर्यपूर्वक व विधिपूर्वक संतानांना उत्पन्न करतात त्यांना सुख व ऐश्वर्य प्राप्त होते. ॥ ८ ॥
09 आ यस्ते - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ यस्ते॑ सर्पिरासु॒तेऽग्ने॒ शमस्ति॒ धाय॑से ।
ऐषु॑ द्यु॒म्नमु॒त श्रव॒ आ चि॒त्तं मर्त्ये॑षु धाः ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ यस्ते॑ सर्पिरासु॒तेऽग्ने॒ शमस्ति॒ धाय॑से ।
ऐषु॑ द्यु॒म्नमु॒त श्रव॒ आ चि॒त्तं मर्त्ये॑षु धाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - इष आत्रेयः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
आ꣡ य꣡स् ते सर्पिरासुते
अ꣡ग्ने श꣡म् अ꣡स्ति धा꣡यसे
अइ꣡षु द्युम्न꣡म् उत꣡ श्र꣡व
आ꣡ चित्त꣡म् म꣡र्तियेषु धाः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
sarpirāsute ← sarpírāsuti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ásti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhā́yase ← dhā́yas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
śám ← śám (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dyumnám ← dyumná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
eṣu ← ayám (pronoun)
{case:LOC, number:PL}
śrávaḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
cittám ← √cit- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
dhāḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mártyeṣu ← mártya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
आ । यः । ते॒ । स॒र्पिः॒ऽआ॒सु॒ते॒ । अग्ने॑ । शम् । अस्ति॑ । धाय॑से ।
आ । ए॒षु॒ । द्यु॒म्नम् । उ॒त । श्रवः॑ । आ । चि॒त्तम् । मर्त्ये॑षु । धाः॒ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yas ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- sarpirāsute ← sarpiḥ ← sarpis
- [noun], neuter
- “ghee; clarified butter; sarpiḥprameha.”
- sarpirāsute ← āsute ← āsuta
- [noun], locative, singular, neuter
- “concoction.”
- ‘gne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- śam
- [adverb]
- “śam [word].”
- asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- dhāyase ← dhāyas
- [noun], dative, singular, neuter
- aiṣu ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- aiṣu ← eṣu ← idam
- [noun], locative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dyumnam ← dyumna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “magnificence.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- śrava ← śravaḥ ← śravas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- cittam ← citta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “mind; attention; idea; thinking; fondness; purpose.”
- martyeṣu ← martya
- [noun], locative, plural, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- dhāḥ ← dhā
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
हे सर्पिरासुते घृताख्यान्न अग्ने यः त्वम् आ सर्वतो भवसि तादृशाय धायसे सर्वस्य धात्रे ते तुभ्यं शमस्ति सुखमस्ति । स्तुतेः सकाशात् । तथा चेत् एषु मर्त्येषु स्तोतृष्वात्रेयेषु द्युम्नं यशः आ धाः आधेहि। उत अपि च श्रवः अन्नम् आ धाः । चित्तं त्वदीयामनुग्रहबुद्धिमपि आ धाः ॥
Wilson
English translation:
“To you, Agni, the accepter of the oblation, the upholder (of all), there is plural asure (from our praise); do you bestow upon these your worshippers wealth, and food and a heart (grateful for your favour).”
Jamison Brereton
(For the sacrificer), who is luck for you so that you suckle (everyone), o Agni, o you having butter as your soma-drink,
establish brilliance and fame here among these mortals, (establish)
insight here.
Griffith
Agni to whom the oil is shed by him thou lovest to support,
Bestow upon these mortals fame and splendour and intelligence.
Oldenberg
He who satisfies thee for refreshment, O Agni who drinkest butter: mayst thou bestow splendour, renown, and (wise) mind on such mortals 1.
Geldner
Wer es dir, Agni mit dem Schmalzaufguß, recht macht zur Labung, all den Sterblichen sollst du Glanz und Ruhm und Einsicht verleihen.
Grassmann
Welch Gut du zu vertheilen hast, o fettgetränkter Agni du, Das schenke diesen Sterblichen, Ruhm, Herrlichkeit und weisen Sinn.
Elizarenkova
Кто тебе, о глотающий топленое масло
Агни, бывает на благо, чтобы ты насыщался, –
Таким смертным дай
Блеск, славу и ум!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- इष आत्रेयः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्निशब्दार्थ विद्वद्विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) विद्वन् (यः) जो (धायसे) धारण करनेवाले के लिये (ते) आपका (सर्पिरासुते) घृतों से सब प्रकार उत्पन्न किये गये में (शम्) सुख (अस्ति) है उसको ग्रहण करता (एषु) इन (मर्त्येषु) मनुष्यों में (द्युम्नम्) यश वा धन को (आ, धाः) धारण करता (श्रवः) अन्न को (आ) धारण करता (उत) और (चित्तम्) संज्ञान को (आ) धारण करता है, उसके लिये आप ऐश्वर्य्य दीजिये ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो कोई किसी के लिये विद्या धन और विज्ञान को धारण करता है तो उसके लिये उपकार किया भी पुरुष प्रत्युपकार के लिये वैसे ही सत्कार को करे ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! यो धायसे ते सर्पिरासुते शमस्ति तद्धरत्येषु मर्त्येषु द्युम्नमा धाः श्रव आ धा उत चित्तमा धास्तस्मै त्वमैश्वर्यं देहि ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निशब्दार्थविद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (यः) (ते) तव (सर्पिरासुते) सर्पिभिः सर्वतो जनिते (अग्ने) विद्वन् (शम्) सुखम् (अस्ति) (धायसे) धात्रे (आ) (एषु) (द्युम्नम्) यशो धनं वा (उत) (श्रवः) अन्नम् (आ) (चित्तम्) संज्ञानम् (मर्त्येषु) (धाः) दधाति ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि कश्चित् कस्मैचिद्विद्यां धनं विज्ञानञ्च दधाति तर्हि तस्मा उपकृतोऽपि प्रत्युपकाराय तादृशमेव सत्कारं कुर्यात् ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जर एखाद्याने एखाद्यासाठी विद्या व धन आणि विज्ञानाचा स्वीकार केला तर उपकारित पुरुषानेही प्रत्युपकारासाठी तसेच करावे. ॥ ९ ॥
10 इति चिन्मन्युमध्रिजस्त्वादातमा - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इति॑ चिन्म॒न्युम॒ध्रिज॒स्त्वादा॑त॒मा प॒शुं द॑दे ।
आद॑ग्ने॒ अपृ॑ण॒तोऽत्रिः॑ सासह्या॒द्दस्यू॑नि॒षः सा॑सह्या॒न्नॄन् ॥
मूलम् ...{Loading}...
इति॑ चिन्म॒न्युम॒ध्रिज॒स्त्वादा॑त॒मा प॒शुं द॑दे ।
आद॑ग्ने॒ अपृ॑ण॒तोऽत्रिः॑ सासह्या॒द्दस्यू॑नि॒षः सा॑सह्या॒न्नॄन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - इष आत्रेयः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
इ꣡ति चिन् मन्यु꣡म् अध्रि꣡जस्
त्वा꣡दातम् आ꣡ पशुं꣡ ददे
ã꣡द् अग्ने अ꣡पृणतो
अ꣡त्रिः सासहियाद् द꣡स्यून्
इषः꣡ सासहियान् नॄ꣡न्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adhríjaḥ ← adhríja- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
íti ← íti (invariable)
{}
manyúm ← manyú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dade ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
paśúm ← paśú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā́dātam ← tvā́dāta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ápr̥ṇataḥ ← ápr̥ṇant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ā́t ← ā́t (invariable)
{}
átriḥ ← átri- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dásyūn ← dásyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sāsahyāt ← √sah- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRF, voice:ACT}
iṣáḥ ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
nr̥̄́n ← nár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sāsahyāt ← √sah- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
इति॑ । चि॒त् । म॒न्युम् । अ॒ध्रिजः॑ । त्वाऽदा॑तम् । आ । प॒शुम् । द॒दे॒ ।
आत् । अ॒ग्ने॒ । अपृ॑णतः । अत्रिः॑ । स॒स॒ह्या॒त् । दस्यू॑न् । इ॒षः । स॒स॒ह्या॒त् । नॄन् ॥
Hellwig Grammar
- iti
- [adverb]
- “thus; so; iti [word].”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- manyum ← manyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “anger; fury; rage; wrath.”
- adhrijas ← adhrijaḥ ← adhrija
- [noun], nominative, singular, masculine
- tvādātam ← tvādāta
- [noun], accusative, singular, masculine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- paśuṃ ← paśum ← paśu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “domestic animal; sacrificial animal; animal; cattle; Paśu; stupid; Paśu; herd; goat.”
- dade ← dā
- [verb], singular, Present indikative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- apṛṇato ← apṛṇataḥ ← apṛṇat
- [noun], accusative, plural, masculine
- “stingy.”
- ’triḥ ← atriḥ ← atri
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Atri; Atri; atri [word].”
- sāsahyād ← sāsahyāt ← sah
- [verb], singular, Perfect optative
- “endure; overcome; habituate.”
- dasyūn ← dasyu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- iṣaḥ ← iṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- sāsahyān ← sāsahyāt ← sah
- [verb], singular, Perfect optative
- “endure; overcome; habituate.”
- nṝn ← nṛ
- [noun], accusative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
सायण-भाष्यम्
इति चित् इत्थं कृतप्रकारेण मन्युं मननसाधनं स्तोत्रम् अध्रिजः । अधृतम् अन्यैरग्निव्यतिरिक्तैः अधृष्यं वा जनयिता ऋषिः त्वादातं त्वया दातव्यं पशुम् आ ददे आदत्ते । आददीत वा । आत् अनन्तरमेव अग्नेः अपृणतः अददतः दस्यून् अत्रिः तद्गोत्रः इषः सासह्यात् भृशमभिभवेत् । इषः एष्टॄन् नॄन् विरोधिनः सासह्यात् । पुनरुक्तिरादरार्था ॥ ॥ २५ ॥
Wilson
English translation:
“May the sage who is in this manner the offerer of exclusive praise (Agni, to you), accept the cattle which are to be given to you; and thereupon may Atri overcome (hostile) men.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
May iṣa overcome hostile men: iṣaḥ sāsahyān nṛn: iṣaḥ = ṛṣi of the sūkta; or, derived from is. and being the accusative ative plural ral, may be an epithet of nṛn, encountering or opposing men
Jamison Brereton
With just these words, I take the battle-fury of Adhrij, the (sacrificial) animal given by you.
Then, o Agni, Atri should overpower the Dasyus, who never give; Iṣa should overpower men [=other sacrificers].
Griffith
Such zeal hath he, resistless one: he gained the cattle given by thee.
Agni, may Atri overcome the Dasyus who bestow no gifts, subdue the men who give no food.
Oldenberg
Thus I have seized upon the spirit of Adhrig(?) as upon a head of cattle given by thee 1. May then Atri, O Agni, overcome the Dasyus who do not give (to the Brahmans); may Isha overcome the men (who do not give).
Geldner
So habe ich die böse Absicht des Reichen vereitelt: Ich nehme das von dir geschenkte Tier in Besitz. Nun möge Atri die kargen Dasyu´s bezwingen, o Agni; möge Isa die kargen Herren bezwingen.
Grassmann
Auf diese Art [oder durch dieses Lied] empfing der Unaufhaltsame Eifer und von dir geschenktes Gut; dann möge Atri, o Agni, die Geizigen bewältigen, Feinde, Güter (?) und Männer bewältigen (?)
Elizarenkova
Так (развеял я) ярость богатого:
Я взял скот, данный тобою.
И пусть, о Агни, скупых
Дасью осилит Атри,
Пусть осилит он (их) подношения (и) мужей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- इष आत्रेयः
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्निशब्दार्थ राजविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) विद्वन् ! (अध्रिजः) धारण करनेवालों में उत्पन्न आप (मन्युम्) क्रोध को (सासह्यात्) निरन्तर सहें (अत्रिः) निरन्तर पुरुषार्थी आप (अपृणतः) नहीं पालन करते हुए (दस्यून्) दुष्ट साहस करनेवाले चोरों को (सासह्यात्) निरन्तर सहें और (आत्) सब ओर से (इषः) इच्छाओं और (नॄन्) नीति से युक्त मनुष्यों को निरन्तर सहें (इति) इस प्रकार वर्त्तमान (चित्) भी (त्वादातम्) आपसे देने योग्य (पशुम्) पशु को मैं (आ, ददे) ग्रहण करता हूँ ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजजन क्रोधादि और दुष्ट व्यसनों का निवारण करके चोर डाकुओं को जीत कर श्रेष्ठ पुरुषों से किये गये अपमान को सहें, वे अखण्डित राज्य युक्त होते हैं ॥१०॥ इस सूक्त में मित्रत्व, विद्वान्, राजा और अग्नि के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह सप्तम सूक्त और पच्चीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्नेऽध्रिजो भवान् मन्युं सासह्यादत्रिस्त्वमपृणतो दस्यून् सासह्यादादिषो नॄँश्च सासह्यादिति वर्त्तमानाच्चित्त्वत्त्वादातं पशुमहमा ददे ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निशब्दार्थराजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इति) अनेन प्रकारेण (चित्) अपि (मन्युम्) क्रोधम् (अध्रिजः) अध्रिषु धारकेषु जातः (त्वादातम्) त्वया दातव्यम् (आ) (पशुम्) (ददे) ददामि (आत्) (अग्ने) विद्वन् (अपृणतः) अपालयतः (अत्रिः) सततं पुरुषार्थी (सासह्यात्) भृशं सहेत् (दस्यून्) दुष्टान् साहसिकान् चोरान् (इषः) इच्छाः (सासह्यात्) अत्रोभयत्राभ्यासदीर्घः। (नॄन्) नीतियुक्तान् मनुष्यान् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये राजानः क्रोधादीन् दुर्व्यसनानि च निवार्य दस्यूञ्जित्वा श्रेष्ठैः कृतमपमानं सहेरँस्तेऽखण्डितराज्या भवन्तीति ॥१०॥ अत्र मित्रत्वविद्वद्राजाग्निगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति सप्तमं सूक्तं पञ्चविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे राजजन क्रोध व दुष्ट व्यसनांचे निवारण करून चोर व दस्यूंना जिंकून श्रेष्ठ पुरुषांकडून केलेला अपमान सहन करतात त्यांचे राज्य अखंडित असते. ॥ १० ॥