सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘त्वामग्ने ’ इत्येकादशर्चं चतुर्थं सूक्तमात्रेयस्य वसुश्रुतस्यार्षं त्रैष्टुभमाग्नेयम् । अनुक्रान्तं च ’ त्वामग्न एकादश ’ इति । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोर्विनियोगः ‘अबोध्यग्निः’ इत्यत्रोक्तः ॥
Jamison Brereton
4 (358)
Agni
Vasuśruta Ātreya
11 verses: triṣṭubh
In this hymn the poet sets forth what we—the poet and the other sacrificers—will do and receive within the frame of what Agni, typically addressed in the 2nd person, will accomplish. The poet draws attention to “we” and “you” by front ing the personal pronouns and using their non-enclitic forms. He announces this strategy in the first verse, which begins with tvā́m “you,” and then the following verses largely describe Agni as the sacrificial fire, who conveys the oblations to the gods (vs. 2) and the gods to the oblations (vs. 4). Verses 5 and especially 6, the omphalos verse, mark a thematic movement from the sacrificial fire that serves the gods to the fire that mortals serve and that serves mortals. In verse 7 the first word of each pāda and in verse 8 the first word of each hemistich is “we” or “us.” Enclitic and non-enclitic forms of the 1st-person plural pronoun also occur in verses 9 and 10, and in verse 10 the poet personalizes the verse even more deeply by using 1st-person singular verbs: jóhavīmi “I repeatedly invoke” and aśyām
“may I attain.” The last verse abandons the 1st person altogether, instead refer ring to the recipient of Agni’s favor as “he,” and with tvám “you” in the first pāda, it returns to the initial focus on Agni.
01 त्वामग्ने वसुपतिम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्वाम् अ॑ग्ने॒ वसु॑पति॒व्ँ वसू॑नाम्
अ॒भि प्र म॑न्दे(=स्तौमि) अध्व॒रेषु॑ (हविर्दाहेन) राजन् ।
त्वया॒ वाजं॑ वाज॒यन्तो॑ जयेम+
अ॒भि ष्या॑म पृत्(=युद्ध)-सु॒तीर् मर्त्या॑नाम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वाम॑ग्ने॒ वसु॑पतिं॒ वसू॑नाम॒भि प्र म॑न्दे अध्व॒रेषु॑ राजन् ।
त्वया॒ वाजं॑ वाज॒यन्तो॑ जयेमा॒भि ष्या॑म पृत्सु॒तीर्मर्त्या॑नाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसुश्रुत आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तुवा꣡म् अग्ने व꣡सुपतिं व꣡सूनाम्
अभि꣡ प्र꣡ मन्दे अध्वरे꣡षु राजन्
त्व꣡या वा꣡जं वाजय꣡न्तो जयेम
अभि꣡ ष्याम पृत्सुती꣡र् म꣡र्तियानाम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vásūnām ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
vásupatim ← vásupati- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
adhvaréṣu ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
mande ← √mand- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
prá ← prá (invariable)
{}
rājan ← rā́jan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jayema ← √ji- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
tváyā ← tvám (pronoun)
{case:INS, number:SG}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vājayántaḥ ← √vājay- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
abhí ← abhí (invariable)
{}
mártyānām ← mártya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
pr̥tsutī́ḥ ← pr̥tsutí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
त्वाम् । अ॒ग्ने॒ । वसु॑ऽपतिम् । वसू॑नाम् । अ॒भि । प्र । म॒न्दे॒ । अ॒ध्व॒रेषु॑ । रा॒ज॒न् ।
त्वया॑ । वाज॑म् । वा॒ज॒ऽयन्तः॑ । ज॒ये॒म॒ । अ॒भि । स्या॒म॒ । पृ॒त्सु॒तीः । मर्त्या॑नाम् ॥
Hellwig Grammar
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vasupatiṃ ← vasu
- [noun], neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- vasupatiṃ ← patim ← pati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- vasūnām ← vasu
- [noun], genitive, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- mande ← mand
- [verb], singular, Present indikative
- “rejoice; exhilarate.”
- adhvareṣu ← adhvara
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- rājan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- tvayā ← tvad
- [noun], instrumental, singular
- “you.”
- vājaṃ ← vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājayanto ← vājayantaḥ ← vājay ← √vaj
- [verb noun], nominative, plural
- “incite.”
- jayemābhi ← jayema ← ji
- [verb], plural, Present optative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- jayemābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- ṣyāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- pṛtsutīr ← pṛtsutīḥ ← pṛtsuti
- [noun], accusative, plural, feminine
- “battle.”
- martyānām ← martya
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने वसूनां वसुपतिम् । वृत्त्यवृत्तिभ्यां वसूनां बाहुल्यं तत्स्वामित्वं चोक्तम् । बहूनां धनानां स्वामिनं त्वाम् अध्वरेषु यागेषु अभि प्र मन्दे आभिमुख्येन स्तौमि हे राजन् । किंच त्वया अनुकूलेन वाजयन्तः अन्नमिच्छन्तो वयं वाजं जयेम । किंच मर्त्यानां मरणधर्मकाणां पृत्सुतीः सेनाः अभि ष्याम अभिभवेम ॥
भट्टभास्कर-टीका
हे अग्ने अध्वरेषु राजन् चरुपुरोडाशादिभिर् दीप्यमान, त्वां वसूनां सर्वेषां सम्बन्धिनं नैकस्य द्वयोर्वा वसुपतिं वसूनां नित्यस्वामिनम् । इदं समास-व्यासाभ्यां प्रतिपाद्यते ।
ईदृशं त्वाम् अभिप्रमन्दे आभिमुख्येन तर्पयामि । मदि स्तुति-मोद-मद-स्वप्न-कान्ति-गतिषु । कश्चिदाह - वसूनां देवानां मध्ये वसुपतिमिति । किञ्च - वाजयन्तः वाजमन्नमात्मन इच्छन्तः । क्यचि ‘न छन्दस्यपुत्रस्य’ इतीत्वप्रतिषेधः । यदा वयं वाजमिच्छामस्तदा त्वया वाजं जयेम त्वयैव प्राप्नुयाम ।
किञ्च - मर्त्यानां मध्ये पृत्स्तुतीः पृतनां कर्तुं या अस्माभिरिच्छन्ति ताश् शत्रुसेना अभिष्यामाभिभवेम । ‘उपसर्गप्रादुर्भ्यामस्तिर्यच्परः’ इति षत्वम् । पृद् इति सङ्ग्रामकर्म । तस्मात् सङ्ग्रामयितुम् इच्छन्तीति सन्, छान्दसोभ्यासलोपः, विकरणव्यत्ययेन शः, वर्णव्यत्ययेन शतुरकारस्योकारः, ‘शतुरनुमः’ इति नद्या उदात्तत्वम् ।
यद्वा - पृतनास्सूयन्ते उत्पाद्यन्ते याभिस्ताः पृत्सुतयः । छान्दसं ह्रस्वत्वं, पृद्भावश्च । बहुविकारत्वान्नावगृह्यते । ‘मक्तिन्व्याख्यान’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Royal Agni, I glorify at sacrifices you who are the lord of vast riches; may we who are in want of food obtain food through you, and (through you) may we overcome hosts of (hostile) men.”
Jamison Brereton
In you, o Agni, goods-lord of goods, I find elation at the rites, o king. Through you we would win victory’s prize, racing to the prize. We would prevail against the battle-charges of mortals.
Griffith
O AGNI, King and Lord of wealth and treasures, in thee is my delight at sacrifices.
Through thee may we obtain the strength we long for, and overcome the fierce attacks of mortals.
Oldenberg
Thee, O Agni, the treasure-lord of treasures, I gladden at the sacrifices, O king! May we, striving for gain, conquer gain through thee; may we overcome the hostilities of mortals.
Keith
Thou, O Agni, riches-lord of riches,
I hail [2], O lord in the sacrifices;
Through thee in strife may we be victorious;
May we overcome the hostilities of mortal men.
Geldner
Zu dir, Agni, pilgere ich, zu dem Herrn der Schätze, du König über die Opfer. Mit dir wollen wir als Preiskämpfer den Preis gewinnen und die Angriffe der Sterblichen bestehen.
Grassmann
O Agni dich, den Güterherrn der Güter, erfreue ich, o König, bei den Festen, Lass beutelust’ge uns erringen Beute, bewält’gen uns der Menschen wilden Andrang.
Elizarenkova
О Агни, при виде тебя, господина благ,
Я радуюсь во время обрядов, о царь.
Стремясь к наградам, да завоюем мы с твоей помощью награду!
Да выстоим мы против нападок смертных!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुश्रुत आत्रेयः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ग्यारह ऋचावाले चतुर्थ सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में राजविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) बिजुली के सदृश विद्या से व्याप्त (राजन्) उत्तम गुणों से प्रकाशमान राजन् ! (अध्वरेषु) नहीं हिंसा करने योग्य प्रजापालन और न्यायव्यवहारों में (वसूनाम्) धनों के (वसुपतिम्) धनस्वामी (त्वाम्) आप को मैं (अभि, प्र, मन्दे) सब ओर से आनन्द देऊँ वा आनन्द देता हूँ और (त्वया) अधिष्ठातारूप आपके साथ (वाजम्) संग्राम को (वाजयन्त) करते वा कराते हुए हम लोग (मर्त्यानाम्) मरण धर्मवाले शत्रुओं की (पृत्सुतीः) सेनाओं को (अभि, जयेम) सब ओर से जीतें, इससे धन और यश से युक्त (स्याम) होवें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिनके अधिष्ठाता मुखिया धार्मिक और विद्वान् जन होवें, उनका सदा ही विजय, राज्य की वृद्धि और अतुल लक्ष्मी होती है ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! राजन्नध्वरेषु वसूनां वसुपतिं त्वामहमभि प्र मन्दे। त्वया सह वाजं वाजयन्तो वयं मर्त्यानां पृत्सुतीरभि जयेमाऽनेन धनकीर्त्तियुक्ताः स्याम ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वाम्) (अग्ने) विद्युद्वद्व्याप्तविद्य (वसुपतिम्) धनस्वामिनम् (वसूनाम्) धनानाम् (अभि) (प्र) (मन्दे) आनन्दयेयमानन्दयामि वा (अध्वरेषु) अहिंसनीयेषु प्रजापालनन्यायव्यवहारेषु (राजन्) शुभगुणैः प्रकाशमान (त्वया) अधिष्ठात्रा (वाजम्) सङ्ग्रामम् (वाजयन्तः) कुर्वन्तः कारयन्तो वा (जयेम) (अभि) (स्याम) (पृत्सुतीः) सेनाः (मर्त्यानाम्) मरणधर्माणां शत्रूणाम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - येषामधिष्ठातारो धार्मिका विद्वांसस्स्युस्तेषां सदैव विजयो राजवृद्धिरतुला श्रीश्च जायते ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात राजा व प्रजा यांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्यांचे अधिष्ठाते धार्मिक व विद्वान असतील तर त्यांचा नेहमी विजय होतो व राज्याची वृद्धी होऊन अमाप संपत्ती मिळते. ॥ १ ॥
02 हव्यवाळग्निरजरः पिता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ह॒व्य॒वाळ॒ग्निर॒जरः॑ पि॒ता नो॑ वि॒भुर्वि॒भावा॑ सु॒दृशी॑को अ॒स्मे ।
सु॒गा॒र्ह॒प॒त्याः समिषो॑ दिदीह्यस्म॒द्र्य१॒॑क्सं मि॑मीहि॒ श्रवां॑सि ॥
मूलम् ...{Loading}...
ह॒व्य॒वाळ॒ग्निर॒जरः॑ पि॒ता नो॑ वि॒भुर्वि॒भावा॑ सु॒दृशी॑को अ॒स्मे ।
सु॒गा॒र्ह॒प॒त्याः समिषो॑ दिदीह्यस्म॒द्र्य१॒॑क्सं मि॑मीहि॒ श्रवां॑सि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसुश्रुत आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
हव्यवा꣡ळ् अग्नि꣡र् अज꣡रः पिता꣡ नो
विभु꣡र् विभा꣡वा सुदृ꣡शीको अस्मे꣡
सुगार्हपत्याः꣡ स꣡म् इ꣡षो दिदीहि
अस्मद्रि꣡अक् स꣡म् मिमीहि श्र꣡वांसि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ajáraḥ ← ajára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
havyavā́ṭ ← havyavā́h- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
sudŕ̥śīkaḥ ← sudŕ̥śīka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vibhā́vā ← vibhā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vibhúḥ ← vibhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
didīhi ← √dī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
íṣaḥ ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
sugārhapatyā́ḥ ← sugārhapatyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
asmadryàk ← asmadryàñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mimīhi ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sám ← sám (invariable)
{}
śrávāṁsi ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
ह॒व्य॒ऽवाट् । अ॒ग्निः । अ॒जरः॑ । पि॒ता । नः॒ । वि॒ऽभुः । वि॒भाऽवा॑ । सु॒ऽदृशी॑कः । अ॒स्मे इति॑ ।
सु॒ऽगा॒र्ह॒प॒त्याः । सम् । इषः॑ । दि॒दी॒हि॒ । अ॒स्म॒द्र्य॑क् । सम् । मि॒मी॒हि॒ । श्रवां॑सि ॥
Hellwig Grammar
- havyavāᄆ ← havyavah
- [noun], nominative, singular
- “Agni; fire.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ajaraḥ ← ajara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “undecaying; ageless.”
- pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- vibhur ← vibhuḥ ← vibhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mighty; abundant; big.”
- vibhāvā ← vibhāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “illuminating; shining.”
- sudṛśīko ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudṛśīko ← dṛśīkaḥ ← dṛśīka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “visual perception.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sugārhapatyāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sugārhapatyāḥ ← gārhapatyāḥ ← gārhapatya
- [noun], accusative, plural, feminine
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- iṣo ← iṣaḥ ← iṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- didīhy ← didīhi ← dīdī
- [verb], singular, Present imperative
- “shine; glitter.”
- asmadryak ← asmadryañc
- [noun], accusative, singular, neuter
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- mimīhi ← mā
- [verb], singular, Present imperative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- śravāṃsi ← śravas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “fame; glory; ear.”
सायण-भाष्यम्
अयं हव्यवाडग्निः अजरः अजीर्णः सन् नः पिता भवत्विति शेषः । किंच विभुः व्याप्तः विभावा दीप्तिमान् सुदृशीकः शोभनदर्शनः अस्मे अस्माकं भवतु । अथ प्रत्यक्षवादः। सुगार्हपत्याः शोभनगार्हपत्ययुक्तानि इषः अन्नानि सं दिदीहि सम्यक् प्रकाशय ददस्व वा । अस्मद्र्यक् अस्मदभिमुखं श्रवांसि अन्नानि सं मिमीहि सम्यक् प्रयच्छ ॥
Wilson
English translation:
“May the undecaying Agni, the bearer of oblations, be a father to us, all-pervading and resplendent (may he be) to us of plural asing aspect; supply us plural ntifully with food in return for our well-maintained household fire grant us viand abundantly.”
Jamison Brereton
Conveying our oblations, unaging Agni is our father, the one
far-reaching, far-radiant, and lovely to see among us.
Illuminate fully the refreshments of a well-run household. Mete out full measures of fame in our direction.
Griffith
Agni, Eternal Father, offering- bearer, fair to behold, far-reaching, far-refulgent,
From well-kept household fire beam food to feed us, and measure out to us abundant glory.
Oldenberg
Agni, the bearer of oblations, our ever-young father, is mighty, brilliant, beautiful to behold among us. Shine (on us) food with a good household 1. Turn all glory towards us 2.
Geldner
Agni, der alterlose Opferfahrer, ist unser Vater, bei uns seine Kraft entfaltend, erstrahlend, von schönem Anblick. Bring uns mit deinem Scheine die Genüsse eines guten Hausstandes, teil uns Ehren zu!
Grassmann
Er ist uns ew’ger Vater, Opferfahrer, uns schön zu schau’n, gewaltig, hell erstrahlend, O strahl uns Labung her, die lieb dem Hausherrn, und miss uns zu, o Agni, schöne Güter.
Elizarenkova
Агни, увозящий жертвы, нестареющий, – наш отец;
(Он) выставлен у нас напоказ, ярко сверкающий, прекрасный на вид.
Воссвети жертвенные услады, предназначенные для хорошего домохозяина!
Отмерь нам сполна доблестей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुश्रुत आत्रेयः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् जैसे (हव्यवाट्) द्रव्यों को एक स्थान से दूसरे स्थान में पहुँचाने वा (सुदृशीकः) उत्तम प्रकार देखने वा दिखानेवाला (अग्निः) शुद्धस्वरूप अग्नि जैसे (विभुः) व्यापक परमेश्वर के सदृश सब का पालन करता और प्रकाशित होता है, वैसे (विभावा) अनेक प्रकार के प्रकाश वा ज्ञान से युक्त (अजरः) वृद्धावस्थारहित (नः) हम लोगों के (पिता) पालन करनेवाले होते हुए (अस्मे) हम लोगों के लिये (सुगार्हपत्याः) सुन्दर अग्नि आदि पदार्थ समुदायवाले (इषः) अन्नों को (सम्, दिदीहि) अच्छे प्रकार दीजिये और (अस्मद्र्यक्) हम लोगों का आदर करने, जानने वा जनानेवाले होते हुए (श्रवांसि) पढ़ने और पढ़ाने आदि कर्म्मों का (सम्, मिमीहि) विधान करिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । हे राजन् ! जैसे बिजुली और भूमि में प्रसिद्ध हुए रूप से अग्नि सब का उपकार करता है और जैसे परमेश्वर असंख्यात पदार्थों के उत्पन्न करने से पितरों के सदृश सब का पालन करता है, वैसे ही आप हूजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यथा हव्यवाट् सुदृशीकोऽग्निः पावको यथा विभुरीश्वरवत् सर्वं पाति प्रकाशते तथा विभावाऽजरो नः पिता सन्नस्मे सुगार्हपत्या इषः सन् दिदीहि अस्मद्र्यक् सन् श्रवांसि सं मिमीहि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हव्यवाट्) यो हव्यानि द्रव्याणि देशान्तरं प्रापयति (अग्निः) शुद्धस्वरूपः (अजरः) अवृद्धः (पिता) पालकः (नः) अस्माकम् (विभुः) व्यापकः परमेश्वरवत् (विभावा) विविधभानवान् (सुदृशीकः) दर्शयिता वा (अस्मे) अस्मभ्यम् (सुगार्हपत्याः) शोभनो गार्हपत्योऽग्न्यादिपदार्थसमुदायो यासान्ताः (सम्) (इषः) अन्नानि (दिदीहि) देहि (अस्मद्र्यक्) योऽस्मानञ्चति जानाति ज्ञापयति वा (सम्) (मिमीहि) विधेहि (श्रवांसि) अध्ययनाध्यापनादीनि कर्माणि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । हे राजन् ! यथा विद्युद्भौमरूपेणाग्निः सर्वानुपकरोति यथा च परमेश्वरोऽसङ्ख्यातपदार्थानामुत्पादनेन पितृवत्सर्वान् पालयति तथैव त्वं भव ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजा ! जशी विद्युत व भूमीतील अग्नी सर्वांवर उपकार करतो व जसे परमेश्वर असंख्य पदार्थ उत्पन्न करून पित्याप्रमाणे सर्वांचे पालन करतो तसे तूही कर. ॥ २ ॥
03 विशां कविम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि॒शां क॒विं वि॒श्पतिं॒ मानु॑षीणां॒ शुचिं॑ पाव॒कं घृ॒तपृ॑ष्ठम॒ग्निम् ।
नि होता॑रं विश्व॒विदं॑ दधिध्वे॒ स दे॒वेषु॑ वनते॒ वार्या॑णि ॥
मूलम् ...{Loading}...
वि॒शां क॒विं वि॒श्पतिं॒ मानु॑षीणां॒ शुचिं॑ पाव॒कं घृ॒तपृ॑ष्ठम॒ग्निम् ।
नि होता॑रं विश्व॒विदं॑ दधिध्वे॒ स दे॒वेषु॑ वनते॒ वार्या॑णि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसुश्रुत आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
विशां꣡ कविं꣡ विश्प꣡तिम् मा꣡नुषीणां
शु꣡चिम् पवाकं꣡+ घृत꣡पृष्ठम् अग्नि꣡म्
नि꣡ हो꣡तारं विश्ववि꣡दं दधिध्वे
स꣡ देवे꣡षु वनते वा꣡रियाणि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
kavím ← kaví- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mā́nuṣīṇām ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
viśā́m ← víś- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
viśpátim ← viśpáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ghr̥tápr̥ṣṭham ← ghr̥tápr̥ṣṭha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pāvakám ← pāvaká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śúcim ← śúci- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dadhidhve ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
hótāram ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
{}
viśvavídam ← viśvavíd- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vanate ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
vā́ryāṇi ← vā́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
वि॒शाम् । क॒विम् । वि॒श्पति॑म् । मानु॑षीणाम् । शुचि॑म् । पा॒व॒कम् । घृ॒तऽपृ॑ष्ठम् । अ॒ग्निम् ।
नि । होता॑रम् । वि॒श्व॒ऽविद॑म् । द॒धि॒ध्वे॒ । सः । दे॒वेषु॑ । व॒न॒ते॒ । वार्या॑णि ॥
Hellwig Grammar
- viśāṃ ← viśām ← viś
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- kaviṃ ← kavim ← kavi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- viśpatim ← viśpati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “overlord; head.”
- mānuṣīṇāṃ ← mānuṣīṇām ← mānuṣa
- [noun], genitive, plural, feminine
- “human.”
- śucim ← śuci
- [noun], accusative, singular, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- pāvakaṃ ← pāvakam ← pāvaka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “pure; purifying; pure; āgneya; clear; bright; bright.”
- ghṛtapṛṣṭham ← ghṛta
- [noun], neuter
- “ghee; fat.”
- ghṛtapṛṣṭham ← pṛṣṭham ← pṛṣṭha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “back; top; top; surface; shell; peak; Pṛṣṭha; flat roof; pṛṣṭha [word]; back; roof.”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- hotāraṃ ← hotāram ← hotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- viśvavidaṃ ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavidaṃ ← vidam ← vid
- [noun], accusative, singular, masculine
- “conversant(p); aware(p); enlightened; understanding.”
- dadhidhve ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- vanate ← van
- [verb], singular, Present indikative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- vāryāṇi ← vārya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth.”
सायण-भाष्यम्
मानुषीणां विशां विश्पतिं सर्वासां मनुष्यरूपाणां प्रजानां पालकं स्वामिनं वा कविं मेधाविनं शुचिं शुद्धं दीप्तं वा पावकम् अन्येषां शोधकं घृतपृष्ठं प्रदीप्तपृष्ठोपलक्षितशरीरम् । अथवा उपरितनभागे आज्योपेतं होतारं होमनिष्पादकं विश्वविदं विश्वस्य वेत्तारम् अग्निं नि दधिध्वे धारयथ’ हे ऋत्विजः। सः देवः देवेषु मध्ये वार्याणि वरणीयानि धनानि वनते संभजते अस्मदर्थम् । स्वयं वा वार्याणि हवींषि वनते ॥
Wilson
English translation:
“You (priests) possess the wise lord of human beings, the pure, the purifying, Agni, cherished with oblations of butter, the offer of the burnt-offering, the all-knowing; he among the gods bestows desirable (riches).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The wise lord of human beings: in the first verse, the term used is: vasupatim vasunām, the lord of riches; here, we have viśām viśpatim, the lord of men, of men
Jamison Brereton
The poet of the clans, the clanlord of the (clans) of the sons of Manu, blazing, purifying, ghee-backed Agni—
him have you all installed as the Hotar knowing all things. He will win desirable rewards among the gods.
Griffith
The Sage of men, the Lord of human races, pure, purifying Agni, balmed with butter,
Him the Omniscient as your Priest ye stablish: he wins among the Gods things worth the choosing.
Oldenberg
Establish Agni as the Hotri, the sage of the clans, the lord of human clans, the bright purifier, whose back is covered with ghee, the omniscient. May he obtain the best goods (for us) among the gods.
Geldner
Den weisen Herrn der menschlichen Clane, den reinen, lauteren, schmalzrückigen Agni, den Allwissenden, habt ihr zum Hotri eingesetzt. Er möge von den Göttern erwünschte Gaben erlangen.
Grassmann
Den weisen Hausherrn aller Menschenstämme, der hell erglänzt, den fettbedeckten Agni, Der alles weiss, ihn machtet ihr zum Priester, zu Göttern bringt er seine schönen Gaben.
Elizarenkova
Поэта племен, господина племен человеческих,
Светлого, чистого, жирноспинного Агни
Вы назначили всезнающим хотаром.
Он добывает среди богов желанные вещи.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुश्रुत आत्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब प्रजाविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! आप लोग (घृतपृष्ठम्) जल और घृत आधार में जिसके उस (पावकम्) पवित्र करनेवाले (अग्निम्) अग्नि और (विश्वविदम्) संसार को जाननेवाले के सदृश (मानुषीणाम्) मनुष्यसम्बन्धिनी (विशाम्) प्रजाओं के (विश्पतिम्) प्रजापालक (शुचिम्) पवित्र और (होतारम्) देनेवाले (कविम्) मेधावी जिस राजा को आप लोग (नि, दधिध्वे) अच्छे स्वीकार करें (सः) वह (देवेषु) विद्वानों वा श्रेष्ठ पदार्थों में (वार्य्याणि) स्वीकार करने योग्यों का (वनते) सेवन करता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । जो अग्नि के सदृश प्रतापी, जगदीश्वर के सदृश न्यायकारी, विद्वान् और उत्तम लक्षणोंवाला राजा होता है, वही चक्रवर्त्ती राजा होने योग्य है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यूयं घृतपृष्ठं पावकमग्निमिव विश्वविदमिव मानुषीणां विशां विश्पतिं शुचिं होतारं कविं यं राजानं यूयं नि दधिध्वे स देवेषु वार्य्याणि वनते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ प्रजाविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विशाम्) प्रजानाम् (कविम्) मेधाविनम् (विश्पतिम्) प्रजापालकम् (मानुषीणाम्) मनुष्यसम्बन्धिनीनाम् (शुचिम्) पवित्रम् (पावकम्) पवित्रकरं वह्निम् (घृतपृष्ठम्) घृतमुदकमाज्यं पृष्ठ आधारे यस्य तम् (अग्निम्) वह्निम् (नि) (होतारम्) दातारम् (विश्वविदम्) यो विश्वं वेत्ति तम् (दधिध्वे) (सः) (देवेषु) विद्वत्सु दिव्येषु पदार्थेषु वा (वनते) सम्भजति (वार्य्याणि) वरितुं स्वीकर्त्तुमर्हाणि ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः । यो हि पावकवत्प्रतापी जगदीश्वरवन्न्यायकारी विद्वाञ्छुभलक्षणो राजा भवति स एव सम्राट् भवितुमर्हति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जो अग्नीप्रमाणे पराक्रमी, जगदीश्वराप्रमाणे न्यायी, विद्वान व उत्तम लक्षणांनी युक्त असतो तोच चक्रवर्ती राजा होण्यायोग्य असतो. ॥ ३ ॥
04 जुषस्वाग्न इळया - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
जु॒षस्वा॑ग्न॒ इळ॑या स॒जोषा॒ यत॑मानो र॒श्मिभिः॒ सूर्य॑स्य ।
जु॒षस्व॑ नः स॒मिधं॑ जातवेद॒ आ च॑ दे॒वान्ह॑वि॒रद्या॑य वक्षि ॥
मूलम् ...{Loading}...
जु॒षस्वा॑ग्न॒ इळ॑या स॒जोषा॒ यत॑मानो र॒श्मिभिः॒ सूर्य॑स्य ।
जु॒षस्व॑ नः स॒मिधं॑ जातवेद॒ आ च॑ दे॒वान्ह॑वि॒रद्या॑य वक्षि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसुश्रुत आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
जुष꣡स्व अग्न इ꣡ळया सजो꣡षा
य꣡तमानो रश्मि꣡भिः सू꣡रियस्य
जुष꣡स्व नः समि꣡धं जातवेद
आ꣡ च देवा꣡न् हविर꣡द्याय वक्षि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
íḷayā ← íḷā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
juṣásva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
sajóṣāḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
raśmíbhiḥ ← raśmí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yátamānaḥ ← √yat- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
jātavedaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
juṣásva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
samídham ← samídh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
havirádyāya ← havirádya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
vakṣi ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
पद-पाठः
जु॒षस्व॑ । अ॒ग्ने॒ । इळ॑या । स॒ऽजोषाः॑ । यत॑मानः । र॒श्मिऽभिः॑ । सूर्य॑स्य ।
जु॒षस्व॑ । नः॒ । स॒म्ऽइध॑म् । जा॒त॒ऽवे॒दः॒ । आ । च॒ । दे॒वान् । ह॒विः॒ऽअद्या॑य । व॒क्षि॒ ॥
Hellwig Grammar
- juṣasvāgna ← juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- juṣasvāgna ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- iᄆayā ← iḍā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- sajoṣā ← sajoṣāḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- yatamāno ← yatamānaḥ ← yat
- [verb noun], nominative, singular
- “strive; endeavor; join; equal; rival.”
- raśmibhiḥ ← raśmi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- samidhaṃ ← samidham ← samidh
- [noun], accusative, singular, feminine
- “firewood; kindling; fuel; fire.”
- jātaveda ← jātavedaḥ ← jātavedas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- haviradyāya ← haviḥ ← havis
- [noun], neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- haviradyāya ← adyāya ← adya
- [noun], dative, singular, neuter
- vakṣi ← vah
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने जुषस्व सेवस्व स्तुतिम् । इळया वेदिलक्षणया भूम्या वाचा वा सजोषाः समानप्रीतिः । तथा सूर्यस्य रश्मिभिः यतमानः प्रयत्नमुषःकाले कुर्वन् । किंच हे जातवेदः जातस्य वेदितरग्ने नः अस्मदीयां समिधं जुषस्व सेवस्व । आ वह च देवान् हविरद्याय हविरदनाय । आवाह्य वक्षि वहसि तद्धविः ॥
Wilson
English translation:
“Be propitiated, Agni, sharing in satisfaction with Iḷā, viewing with the rays of the sun; be gratified, Jātavedas, by our fuel, and bring the gods to partake of the oblation.”
Jamison Brereton
Take pleasure, o Agni, along with the libation, aligning with the rays of the sun.
Take pleasure in our kindling wood, o Jātavedas, and convey the gods here to eat the oblations.
Griffith
Agni, enjoy, of one accord with Ila, striving in rivalry with beams of Sarya,
Enjoy, O Jatavedas, this our fuel, and bring the Gods to us to taste oblations.
Oldenberg
Enjoy thyself, O Agni, joined with Idâ, uniting thyself with the rays of the sun. Enjoy our fuel, O Gâtavedas, and bring the gods hither that they may eat our offerings.
Geldner
Nimm fürlieb mit der Opferspende einverstanden, o Agni, an Glanz mit den Strahlen der Sonne wetteifernd! Nimm mit unserem Brennholz fürlieb, o Jatavedas, und fahre die Götter zum Opferschmaus her!
Grassmann
Geniess, o Agni, du vereint mit Ida, und dich verbindend mit der Sonne Strahlen, Geniess, o Wesenkenner, unser Brennholz und fahr die Götter her zum Opfermahle.
Elizarenkova
Наслаждайся, о Агни, (жертвой), единодушный с Идой,
Соразмеряясь с лучами солнца!
Наслаждайся нашими дровами (для костра), о Джатаведас,
И привези богов для вкушения жертвы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुश्रुत आत्रेयः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (जातवेदः) ज्ञान की उत्पत्ति से विशिष्ट (अग्ने) दुष्टों के नाश करनेवाले (यतमानः) प्रयत्न करते हुए (सजोषाः) तुल्य प्रीति सेवन करनेवाले आप (सूर्य्यस्य) सूर्य्य की (रश्मिभिः) किरणों के सदृश (इळया) प्रशंसित वाणी से (नः) हम लोगों के (समिधम्) काष्ठ के तुल्य शत्रु की (जुषस्व) सेवा करो और (हविरद्याय) खाने योग्य पदार्थ के लिये (देवान्) विद्वानों को (आ, वक्षि) प्राप्त कराते अर्थात् पहुँचाते हो उनकी (च) और (जुषस्व) सेवा करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। हे मनुष्यो ! जैसे सूर्य्य के प्रकाश से सब जीवों के करने योग्य कर्म्म सिद्ध होते हैं, वैसे ही यथार्थवक्ता पुरुषों से राजा के सर्व न्याययुक्त प्रजापालन आदि कर्म्म होते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जातवेदोऽग्ने ! यतमानः सजोषास्त्वं सूर्य्यस्य रश्मिभिरिवेळया नः समिधमिव शत्रुं जुषस्व हविरद्याय देवानां वक्षि तांश्च जुषस्व ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जुषस्व) सेवस्व (अग्ने) दुष्टप्रदाहक (इळया) प्रशंसितया वाचा (सजोषाः) समानप्रीतिसेवनः (यतमानः) प्रयतमानः (रश्मिभिः) (सूर्य्यस्य) (जुषस्व) (नः) अस्माकम् (समिधम्) काष्ठमिव शत्रुम् (जातवेदः) उत्पन्नप्रज्ञान (आ) (च) (देवान्) विदुषः (हविरद्याय) हविश्चाद्यमत्तव्यं च तस्मै (वक्षि) वहसि प्रापयसि ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। हे मनुष्या ! यथाऽऽदित्यस्य प्रकाशेन सर्वेषां जीवानां कर्त्तव्यानि कर्म्माणि सिध्यन्ति तथैवाप्तैः पुरुषैः राज्ञः सर्वाणि न्याययुक्तानि प्रजापालनादीनि कर्माणि भवन्ति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जसे सूर्याच्या प्रकाशामुळे सर्व जीव कर्म करतात तसे आप्त पुरुषाकडून राजाचे न्याययुक्त प्रजापालनाचे कार्य घडून येते. ॥ ४ ॥
05 जुष्थो दमूना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
जुष्टो॒ दमू॑ना॒ अति॑थिर्दुरो॒ण इ॒मं नो॑ य॒ज्ञमुप॑ याहि वि॒द्वान् ।
विश्वा॑ अग्ने अभि॒युजो॑ वि॒हत्या॑ शत्रूय॒तामा भ॑रा॒ भोज॑नानि ॥
मूलम् ...{Loading}...
जुष्टो॒ दमू॑ना॒ अति॑थिर्दुरो॒ण इ॒मं नो॑ य॒ज्ञमुप॑ याहि वि॒द्वान् ।
विश्वा॑ अग्ने अभि॒युजो॑ वि॒हत्या॑ शत्रूय॒तामा भ॑रा॒ भोज॑नानि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसुश्रुत आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
जु꣡ष्टो द꣡मूना अ꣡तिथिर् दुरोण꣡
इमं꣡ नो यज्ञ꣡म् उ꣡प याहि विद्वा꣡न्
वि꣡श्वा अग्ने अभियु꣡जो विह꣡त्या
शत्रूयता꣡म् आ꣡ भरा भो꣡जनानि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
átithiḥ ← átithi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dámūnāḥ ← dámūnas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
duroṇé ← duroṇá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
júṣṭaḥ ← júṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
{}
vidvā́n ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
abhiyújaḥ ← abhiyúj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vihátya ← √han- (root)
{non-finite:CVB}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bhójanāni ← bhójana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
śatrūyatā́m ← √śatrūy- (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
जुष्टः॑ । दमू॑नाः । अति॑थिः । दु॒रो॒णे । इ॒मम् । नः॒ । य॒ज्ञम् । उप॑ । या॒हि॒ । वि॒द्वान् ।
विश्वा॑ । अ॒ग्ने॒ । अ॒भि॒ऽयुजः॑ । वि॒ऽहत्य॑ । श॒त्रु॒ऽय॒ताम् । आ । भ॒र॒ । भोज॑नानि ॥
Hellwig Grammar
- juṣṭo ← juṣṭaḥ ← juṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- damūnā ← damūnāḥ ← damūnas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “master.”
- atithir ← atithiḥ ← atithi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “guest; atithi [word]; Atithi.”
- duroṇa ← duroṇe ← duroṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- “home; dwelling.”
- imaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- vidvān ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- viśvā ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- abhiyujo ← abhiyujaḥ ← abhiyuj
- [noun], accusative, plural, feminine
- “attack; attack.”
- vihatyā ← vihan ← √han
- [verb noun]
- “obstruct; cancel out; restrict.”
- śatrūyatām ← śatrūy
- [verb noun], genitive, plural
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bharā ← bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- bhojanāni ← bhojana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “food; eating; foodstuff; meal; property; sevana; enjoyment.”
सायण-भाष्यम्
जुष्टः पर्याप्तः दमूनाः दानमना दान्तमन वा अतिथिः तद्वत् दुरोणे गृहे पूज्यः सन् इमं नः अस्मदीयं यज्ञम् उप याहि उपागच्छ । विद्वान् जानन् हे अग्ने विश्वाः अभियुजः सर्वानभियोक्तॄन् विहत्य शत्रूयतां तेषां भोजनानि अन्नानि धनानि आ भर आहर । ‘ अतिथिरभ्यतितो गृहान्भवति’ (निरु. ४. ५) इत्यादिनिरुक्तं द्रष्टव्यम् ॥ ॥ १८ ॥
Wilson
English translation:
“Proppitiated, lowly-minded, a guest in the dwelling, come, you who are wise, to this our sacrifice; having destroyed Agni, all our adversaries, bring off the possessions of those who bear us enmity.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Guest: atithirabhyatito gṛhān bhavati (Nirukta 4.5)
Jamison Brereton
As the pleasing lord of the house and the guest in the home, journey to this our sacrifice since you are the knowing one.
Having smashed to pieces all attacks, o Agni, bring here the sustenance of those challenging us.
Griffith
As dear House-Friend, guest welcome in the dwelling, to this our sacrifice come thou who knowest.
And, Agni, having scattered all assailants, bring to us the possessions of our foemen.
Oldenberg
Welcome, as our household-god and the guest in our dwelling, come to this our sacrifice as the knowing one. Dispelling, O Agni, all (hostile) attempts, bring to us the possessions of those who are at enmity with us.
Geldner
Gern gesehen als Hausherr, als Gast im Hause komm her zu diesem Opfer von uns als Kenner! Alle Angriffe zerschlagend bringe den Wohlstand der Feindseligen her, o Agni!
Grassmann
Als lieber Hausfreund und als Gast im Hause komm kundig her zu diesem unsern Opfer, Vertilgend alle Gegner bring, o Agni, zu uns herbei der feindgesinnten Nahrung.
Elizarenkova
Насладившись как домашний (бог), гость в доме,
Приди на эту нашу жертву как знаток!
О Агни, отбив все нападки,
Принеси (жертвенные) блюда враждующих (с нами)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुश्रुत आत्रेयः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) बिजुली के सदृश श्रेष्ठ गुणों से सम्पन्न राजन् ! (जुष्टः) सेवित वा प्रसन्न किये गये (दमूनाः) शम, दम आदि से युक्त (अतिथिः) अकस्मात् आये (दुरोणे) गृह में प्राप्त हुए से (विद्वान्) विद्वान् आप (नः) हम लोगों के (इमम्) इस प्रत्यक्ष (यज्ञम्) अन्न आदि उत्तम पदार्थों के दान को (उप, याहि) प्राप्त हूजिये और (शत्रूयताम्) शत्रुओं के सदृश आचरण करते हुओं की (विश्वाः) सम्पूर्ण (अभियुजः) सम्मुख प्राप्त हुई शत्रुसेनाओं का (विहत्या) अनेक प्रकार के वधों से नाश करके (भोजनानि) प्रजापालन वा खाने योग्य अन्नों को (आ, भरा) धारण कीजिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा दुष्टों का नाश करके न्याय से प्रजाओं का पालन करता है, वह बहुत ही प्रजा का प्रिय होता है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! जुष्टो दमूना अतिथिर्दुरोणे प्राप्त इव विद्वांस्त्वं न इमं यज्ञमुप याहि शत्रूयतां विश्वा अभियुजो विहत्या भोजनान्या भरा ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जुष्टः) सेवितः प्रीतो वा (दमूनाः) शमदमादियुक्तः (अतिथिः) अकस्मादागतः (दुरोणे) गृहे (इमम्) प्रत्यक्षम् (नः) अस्माकम् (यज्ञम्) अन्नाद्युत्तमपदार्थदानम् (उप) (याहि) (विद्वान्) (विश्वाः) समग्राः (अग्ने) विद्युदिव शुभगुणाढ्य राजन् (अभियुजः) या आभिमुख्यं युञ्जते ताः शत्रुसेनाः (विहत्या) विविधवधैर्हत्वा। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (शत्रूयताम्) शत्रूणामिवाचरताम् (आ) (भरा) धर। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (भोजनानि) प्रजापालनानि भोक्तव्यान्यन्नानि वा ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो राजा दुष्टान् हत्वा न्यायेन प्रजाः पालयति सोऽत्यन्तं प्रजाप्रियो भवति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा दुष्टांचा नाश करून प्रजेचे पालन करतो तो प्रजेला अत्यंत प्रिय असतो. ॥ ५ ॥
06 वधेन दस्युम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व॒धेन॒ दस्युं॒ प्र हि चा॒तय॑स्व॒ वयः॑ कृण्वा॒नस्त॒न्वे॒३॒॑ स्वायै॑ ।
पिप॑र्षि॒ यत्स॑हसस्पुत्र दे॒वान्त्सो अ॑ग्ने पाहि नृतम॒ वाजे॑ अ॒स्मान् ॥
मूलम् ...{Loading}...
व॒धेन॒ दस्युं॒ प्र हि चा॒तय॑स्व॒ वयः॑ कृण्वा॒नस्त॒न्वे॒३॒॑ स्वायै॑ ।
पिप॑र्षि॒ यत्स॑हसस्पुत्र दे॒वान्त्सो अ॑ग्ने पाहि नृतम॒ वाजे॑ अ॒स्मान् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसुश्रुत आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वधे꣡न द꣡स्युम् प्र꣡ हि꣡ चात꣡यस्व
व꣡यः कृण्वान꣡स् तनु꣡वे सुवा꣡यै
पि꣡पर्षि य꣡त् सहसस् पुत्र देवा꣡न्
सो꣡ ऽग्ने° पाहि नृतम वा꣡जे अस्मा꣡न्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cātáyasva ← √cat- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
dásyum ← dásyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
vadhéna ← vadhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
kr̥ṇvānáḥ ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
svā́yai ← svá- (pronoun)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
tanvè ← tanū́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
váyaḥ ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
píparṣi ← √pr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
putra ← putrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sahasaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
nr̥tama ← nŕ̥tama- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pāhi ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́je ← vā́ja- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वे॒धेन॑ । दस्यु॑म् । प्र । हि । चा॒तय॑स्व । वयः॑ । कृ॒ण्वा॒नः । त॒न्वे॑ । स्वायै॑ ।
पिप॑र्षि । यत् । स॒ह॒सः॒ । पु॒त्र॒ । दे॒वान् । सः । अ॒ग्ने॒ । पा॒हि॒ । नृ॒ऽत॒म॒ । वाजे॑ । अ॒स्मान् ॥
Hellwig Grammar
- vadhena ← vadha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “killing; weapon; māraṇa; execution; destruction; vadh-; Vadha; dysfunction; punishment; kick.”
- dasyum ← dasyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- cātayasva ← cātay ← √cat
- [verb], singular, Present imperative
- “chase away.”
- vayaḥ ← vayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
- kṛṇvānas ← kṛṇvānaḥ ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- tanve ← tanū
- [noun], dative, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- svāyai ← sva
- [noun], dative, singular, feminine
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- piparṣi ← pṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “protect; promote; rescue; help.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- sahasas ← sahas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- putra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- devānt ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- pāhi ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; govern.”
- nṛtama
- [noun], vocative, singular, masculine
- vāje ← vāja
- [noun], locative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- asmān ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने वधेन आयुधेन दस्युम् उपक्षपयितारं प्र हि चातयस्व प्रणाशय । हि इति पूरणः । वयः कृण्वानः कुर्वाणः तन्वे शरीराय स्वायै स्वीयाय । अथवा स्वायै तन्वे यजमानादिरूपाय पुत्राय वयोऽन्नं कुर्वाणः । यत् यस्मात् सहसस्पुत्र अग्ने देवान् पिपर्षि तर्पयसि। हे नृतम नेतृतम अग्ने सः त्वं वाजे संग्रामे अस्मान् पाहि रक्ष ॥
Wilson
English translation:
“Demolish, Agni, with your weapon, the Dasyu, appropriating the sustenance to your own person n; and inasmuch, son of strength, as you satisfy the gods, so do you, Agni, chief of leaders, protect us in battle.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Appropriating the sustenance of your person n: vayaḥ kṛṇvānas tanve śvāyai: tanu = putra, a son; or yajamāna
Jamison Brereton
With your weapon send the Dasyu into hiding, while creating vigor for your own body,
and thus protect us when the prize is at stake, o Agni, best of men, since you bring the gods safely across, o child of strength.
Griffith
Drive thou away the Dasyu with thy weapon. As, gaining vital power for thine own body,
O Son of Strength, the Gods thou satisfiest, so in fight save us, most heroic Agni.
Oldenberg
Drive away the Dasyu with thy weapon, creating strength for thy own body. When thou bringest the gods across (to us), O son of strength, then, O manliest Agni, protect us in (our striving for) gain.
Geldner
Vertreibe darum mit der Waffe den Dasyu, deinem eigenen Leibe Stärke zulegend. Da du, Sohn der Kraft, den Göttern heraushilfst, so schütze, o Agni, auch uns im Wettstreit, du Mannhaftester!
Grassmann
Mit deiner Keule treibe weg den Dämon, dem eignen Leibe frische Kraft verschaffend; Wenn, Sohn der Kraft, die Götter du herbeifährst, so schirm uns dann, o stärkster Held im Kampfe.
Elizarenkova
Смертельным оружием прогони дасью,
Создавая своему телу жизненную силу!
Раз ты, о сын силы, выручаешь богов,
Сохрани нас, о самый мужественный Агни, для награды!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुश्रुत आत्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सहसः, पुत्र) बलवान् के पुत्र (नृतम) अतिशय मुख्य (अग्ने) अग्नि के सदृश प्रतापी राजन् ! (यत्) जो आप (स्वायै) अपने (तन्वे) शरीर के लिये (वयः) जीवन को (कृण्वानः) करते हुए (वधेन) वध से (दस्युम्) साहस कर्मकारी चोर का (प्र, चातयस्व) अत्यन्त नाश करो वा नाश कराओ तथा प्रजाओं को (हि) ही (पिपर्षि) प्रसन्न करते हो (सः) वह आप (वाजे) सङ्ग्रामों में (अस्मान्) हम लोगों (देवान्) विद्वानों की (पाहि) रक्षा कीजिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! आप सदा चोर डाकुओं का नाश कर धार्मिकों का पालन करें और शत्रुओं को जीतें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सहसस्पुत्र नृतमाग्ने राजन् ! यद्यस्त्वं स्वायै तन्वे वयः कृण्वानस्सन् वधेन दस्युं प्र चातयस्व। प्रजा हि पिपर्षि स त्वं वाजेऽस्मान् देवान् पाहि ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वधेन) (दस्युम्) साहसिकं चोरम् (प्र) (हि) (चातयस्व) हिंसय हिंधि वा (वयः) जीवनम् (कृण्वानः) (तन्वे) शरीराय (स्वायै) स्वकीयाय (पिपर्षि) (यत्) यः (सहसः, पुत्र) बलिष्ठस्य पुत्र (देवान्) विदुषः (सः) (अग्ने) (पाहि) रक्ष (नृतम) अतिशयेन नायक (वाजे) सङ्ग्रामे (अस्मान्) ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! त्वं सदा दस्यून् हत्वा धार्मिकान् पालयेः शत्रून् विजयस्व ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! तू सदैव चोर व दस्यूंचा नाश करून धार्मिकांचे पालन कर व शत्रूंना जिंक. ॥ ६ ॥
07 वयं ते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व॒यं ते॑ अग्न उ॒क्थैर्वि॑धेम व॒यं ह॒व्यैः पा॑वक भद्रशोचे ।
अ॒स्मे र॒यिं वि॒श्ववा॑रं॒ समि॑न्वा॒स्मे विश्वा॑नि॒ द्रवि॑णानि धेहि ॥
मूलम् ...{Loading}...
व॒यं ते॑ अग्न उ॒क्थैर्वि॑धेम व॒यं ह॒व्यैः पा॑वक भद्रशोचे ।
अ॒स्मे र॒यिं वि॒श्ववा॑रं॒ समि॑न्वा॒स्मे विश्वा॑नि॒ द्रवि॑णानि धेहि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसुश्रुत आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वयं꣡ ते अग्न उक्थइ꣡र् विधेम
वयं꣡ हव्यइः꣡ पवाक+ भद्रशोचे
अस्मे꣡ रयिं꣡ विश्व꣡वारं स꣡म् इन्व
अस्मे꣡ वि꣡श्वानि द्र꣡विणानि धेहि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ukthaíḥ ← ukthá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
vidhema ← √vidh- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
bhadraśoce ← bhadraśoci- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
havyaíḥ ← havyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
pāvaka ← pāvaká- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
inva ← √i- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
{}
viśvávāram ← viśvávāra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
dhehi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dráviṇāni ← dráviṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
व॒यम् । ते॒ । अ॒ग्ने॒ । उ॒क्थैः । वि॒धे॒म॒ । व॒यम् । ह॒व्यैः । पा॒व॒क॒ । भ॒द्र॒ऽशो॒चे॒ ।
अ॒स्मे इति॑ । र॒यिम् । वि॒श्वऽवा॑रम् । सम् । इ॒न्व॒ । अ॒स्मे इति॑ । विश्वा॑नि । द्रवि॑णानि । धे॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- agna ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ukthair ← ukthaiḥ ← uktha
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- vidhema ← vidh
- [verb], plural, Present optative
- “worship; offer.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- havyaiḥ ← havya
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- pāvaka
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; Plumbago zeylanica; vahni.”
- bhadraśoce ← bhadra
- [noun]
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- bhadraśoce ← śoce ← śoci
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- viśvavāraṃ ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavāraṃ ← vāram ← vāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “treasure; choice.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- invāsme ← inva ← inv
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; drive.”
- invāsme ← asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- draviṇāni ← draviṇa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; money; jewel.”
- dhehi ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने ते त्वां वयम् उक्थैः शस्त्रैः विधेम परिचरेम । वयं हव्यैः हविर्भिर्विधेम । पावक शोधक हे भद्रशोचे कल्याणदीप्ते अस्मे अस्मभ्यं विश्ववारं विश्वैर्वरणीयं रयिं धनं समिन्व प्रापय। अस्मे अस्मभ्यं विश्वानि द्रविणानि धेहि स्थापय ॥
Wilson
English translation:
“We worship you, Agni, with hymns; we (worship you), purifier, and of auspicious lustre, with oblations; bestow upon us all desired riches; bestow upon us all sorts of wealth.”
Jamison Brereton
We would do you honor, o Agni, with our recitations; we, with our oblations, o pure one of auspicious flame.
For us speed wealth that fulfills all wishes; for us grant all goods.
Griffith
May we, O Agni, with our lauds adore thee, and with our gifts, fair-beaming Purifier!
Send to us wealth containing all things precious: bestow upon us every sort of riches.
Oldenberg
May we worship thee, O Agni, with hymns, with offerings, O purifier with glorious light. Stir for us wealth with all goods; bestow on us all riches!
Geldner
Wir wollen dir, Agni, mit Liedern huldigen, wir mit Opfergaben, du Lauterer von wohltätiger Glut. Bring uns allbegehrten Reichtum zu, verschaff uns alle Güter!
Grassmann
Wir huldigen mit Sprüchen dir, o Agni, mit Opfern dir, der glänzendhell du strahlest; Uns sende Reichthum zu mit allen Gaben, uns schenke alle Habe, allen Hausrath.
Elizarenkova
Мы хотим, о Агни, почитать тебя гимнами,
Мы – жертвенными возлияниями, о чистый с блеском, приносящим счастье!
Для нас возбуди богатство, состоящее из всего желанного!
Нас надели всеми благами!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुश्रुत आत्रेयः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजप्रजाविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पावक) पवित्र (भद्रशोचे) कल्याण के प्रकाश करनेवाले (अग्ने) बिजुली के सदृश वर्त्तमान विद्वान् राजन् ! जैसे (वयम्) हम लोग जिन (ते) आपके (उक्थैः) प्रशंसित वचनों से (विश्वानि) सम्पूर्ण (द्रविणानि) यशों को (विधेम) सिद्ध करें वैसे (अस्मे) हम लोगों के लिये इनको (सम्, धेहि) अत्यन्त धारण कीजिये और जैसे (वयम्) हम लोग (हव्यैः) देने और लेने योग्यों से आपकी (विश्ववारम्) विवरपर्यन्त अर्थात् अति उत्तम पदार्थपर्यन्त पदार्थों से युक्त (रयिम्) लक्ष्मी को प्राप्त करावें, वैसे आप (अस्मे) हम लोगों के लिये इसको (इन्व) व्याप्त कीजिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे प्रजा और मन्त्रीजन राजलक्ष्मी को बढ़ावें, वैसे ही राजा इन लोगों के लिये धन बढ़ावे। इस प्रकार न्याय से पिता और पुत्र के सदृश वर्त्ताव करके यशस्वी होवें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पावक भद्रशोचेऽग्ने विद्वन् राजन् ! यथा वयं यस्य त उक्थैर्विश्वानि द्रविणानि विधेम तथाऽस्म एतानि सन् धेहि यथा वयं हव्यैस्ते विश्ववारं रयिं प्रापयेम तथा त्वमस्म एतमिन्व ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजप्रजाविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वयम्) (ते) तव (अग्ने) विद्युदिव वर्त्तमान (उक्थैः) प्रशंसितैर्वचनैः (विधेम) कुर्याम (वयम्) (हव्यैः) दातुमादातुमर्हैः (पावक) पवित्र (भद्रशोचे) कल्याणप्रकाशक (अस्मे) अस्मभ्यम् (रयिम्) श्रियम् (विश्ववारम्) आविवरपदार्थयुक्ताम् (सम्) (इन्व) व्याप्नुहि (अस्मे) अस्मभ्यम् (विश्वानि) अखिलानि (द्रविणानि) यशांसि (धेहि) ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा प्रजाऽमात्यजना राजश्रियं वर्धयेयुस्तथैव राजा एभ्यो धनं वर्धयेदेवं न्यायेन पितृपुत्रवद्वर्त्तित्वा कीर्त्तिमन्तो भवन्तु ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. प्रजा व मंत्री राजलक्ष्मी वाढवितात. तसेच राजाने त्यांच्यासाठी धनवृद्धी करावी. याप्रमाणे न्यायाने पिता व पुत्राप्रमाणे वागून कीर्तिमान व्हावे. ॥ ७ ॥
08 अस्माकमग्ने अध्वरम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒स्माक॑मग्ने अध्व॒रं जु॑षस्व॒ सह॑सः सूनो त्रिषधस्थ ह॒व्यम् ।
व॒यं दे॒वेषु॑ सु॒कृतः॑ स्याम॒ शर्म॑णा नस्त्रि॒वरू॑थेन पाहि ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्माक॑मग्ने अध्व॒रं जु॑षस्व॒ सह॑सः सूनो त्रिषधस्थ ह॒व्यम् ।
व॒यं दे॒वेषु॑ सु॒कृतः॑ स्याम॒ शर्म॑णा नस्त्रि॒वरू॑थेन पाहि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसुश्रुत आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अस्मा꣡कम् अग्ने अध्वरं꣡ जुषस्व
स꣡हसः सूनो त्रिषधस्थ हव्य꣡म्
वयं꣡ देवे꣡षु सुकृ꣡तः सियाम
श꣡र्मणा नस् त्रिव꣡रूथेन पाहि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adhvarám ← adhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
juṣasva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
havyám ← havyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sáhasaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
sūno ← sūnú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
triṣadhastha ← triṣadhástha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
sukŕ̥taḥ ← sukŕ̥t- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāhi ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śármaṇā ← śárman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
trivárūthena ← trivárūtha- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒स्माक॑म् । अ॒ग्ने॒ । अ॒ध्व॒रम् । जु॒ष॒स्व॒ । सह॑सः । सू॒नो॒ इति॑ । त्रि॒ऽस॒ध॒स्थ॒ । ह॒व्यम् ।
व॒यम् । दे॒वेषु॑ । सु॒ऽकृतः॑ । स्या॒म॒ । शर्म॑णा । नः॒ । त्रि॒ऽवरू॑थेन । पा॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- adhvaraṃ ← adhvaram ← adhvara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- sahasaḥ ← sahas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- sūno ← sūnu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “son; offspring.”
- triṣadhastha
- [noun], vocative, singular, masculine
- havyam ← havya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- sukṛtaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtaḥ ← kṛtaḥ ← kṛt
- [noun], nominative, plural, masculine
- “causing; making; performing; promotive; producing; doing; acting; writing; transforming; effecting.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śarmaṇā ← śarman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- nas ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- trivarūthena ← tri
- [noun]
- “three; tri/tisṛ [word].”
- trivarūthena ← varūthena ← varūtha
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “defense; protective covering.”
- pāhi ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; govern.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने अस्माकम् अध्वरं जुषस्व सेवस्व । हे सहसः सूनो हे बलस्य पुत्र त्रिषधस्थ त्रिषु क्षित्यादिषु स्थानेषु स्थित हव्यं हविः जुषस्व । यद्वा । अध्वरं हविरिति योज्यम् । अहिंसितं हविरित्यर्थः। वयं यजमानाः देवेषु मध्ये सुकृतः शोभनापूर्वकर्तारः स्याम भवेम । त्रिवरूथेन वाचिकादिभेदेन त्रिधा वरणीयेन शर्मणा सुखेन त्रिच्छदिष्केण गृहेण वा नः पाहि रक्ष ॥
Wilson
English translation:
“Accept, Agni, our sacrifice; son of strength, the abider in the three regions, (accept our) oblation; may we be (regarded) among the goddess doers of good; cherish us with triply-protected felicity.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Cherish us: tvi varūthena śarmaṇā, with three defended, i.e., preserved by act, thought and speech; or, rendering śarman as house, gṛha: protect us by or in a three-roofed or three-storied dwelling, i.e. tricchadiśkena gṛhena, i.e., a spacious mansion
Jamison Brereton
Take pleasure in our rite, o Agni, son of strength with three abodes, and in our oblation.
May we be those acting rightly toward the gods. Protect us by your
shelter with its three defenses.
Griffith
Son of Strength, Agni, dweller in three regions, accept our sacrifice and our oblation.
Among the Gods may we be counted pious: protect us with a triply-guarding shelter.
Oldenberg
Gâtavedas, as with a boat across a river. Agni, being praised with adoration as (thou hast been praised) by Atri, be a protector of our bodies.
Geldner
Nimm, Agni, mit unserem Opfer fürlieb, Sohn der Kraft, mit unserer Spende, der du drei Stätten hast! Wir möchten vor den Göttern rechtschaffen sein. Schütz uns mit dreifach schirmendem Schutze!
Grassmann
Geniess, o Sohn der Stärke, unser Opfer, o Agni dreifach thronend, unsre Speise; Wir mögen fromm bei Göttern auch erscheinen; behüte uns mit Schutz, der dreifach schirmet.
Elizarenkova
На нашем обряде наслаждайся, о Агни,
(Нашей) жертвой, о сын силы, имеющий три жилища!
Да будем мы благочестивыми перед богами!
Охраняй нас защитой с тройным щитом!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुश्रुत आत्रेयः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सहसः, सूनो) बलवान् और अतिकालपर्य्यन्त ब्रह्मचर्य्य को धारण किये हुए जन के पुत्र और (त्रिषधस्थ) तीन अर्थात् प्रजा, भृत्य और अपने कुटुम्ब के जनों के साथ पक्षपात छोड़ के रहनेवाले (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्वी वर्त्तमान राजन् ! आप (अस्माकम्) हम लोगों के (हव्यम्) देने योग्य सुख और (अध्वरम्) पालनरूप व्यवहार का (जुषस्व) सेवन करो और (त्रिवरूथेन) वर्षा, शीत और ग्रीष्मकाल में श्रेष्ठ (शर्मणा) गृह के साथ (नः) हम लोगों का निरन्तर (पाहि) पालन करो जिससे (वयम्) हम लोग (देवेषु) विद्वानों में (सुकृतः) धर्म्मसम्बन्धी कर्म्म करनेवाले (स्याम) होवें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब जन राजा के प्रति यह कहें कि हे राजन् ! आप हम लोगों का पालन यथावत् करिये, आपसे रक्षित हम लोग निरन्तर धर्माचरणयुक्त होकर आपकी उन्नति को जैसे =जिस प्रकार करें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सहसः सूनो त्रिषधस्थाग्ने ! त्वमस्माकं हव्यमध्वरं जुषस्व त्रिवरूथेन शर्मणा सह नोऽस्मान्त्सततं पाहि यतो वयं देवेषु सुकृतः स्याम ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्माकम्) (अग्ने) पावकवद्वर्त्तमान राजन् (अध्वरम्) पालनाख्यं व्यवहारम् (जुषस्व) (सहसः) बलिष्ठस्य कृतदीर्घब्रह्मचारिणः (सूनो) पुत्र (त्रिषधस्थ) त्रिभिः प्रजाभृत्यात्मीयैर्जनैः सह पक्षपातरहितस्तिष्ठति तत्सम्बुद्धौ (हव्यम्) दातुमर्हं सुखम् (वयम्) (देवेषु) विद्वत्सु (सुकृतः) धर्म्मकर्माचरणाः (स्याम) (शर्मणा) गृहेण (नः) (त्रिवरूथेन) त्रिषु वर्षाहेमन्तग्रीष्मसमयेषु वरूथेन वरेण (पाहि) ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वे जना राजानं प्रतीदं ब्रूयुर्हे राजँस्त्वमस्माकं पालनं यथावत्कुरु त्वद्रक्षिता वयं सततं धर्माचारिणो भूत्वा तवोन्नतिं यथा कुर्याम ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व लोकांनी राजाला म्हणावे, हे राजा ! तू आमचे यथायोग्य पालन कर. तुझ्याकडून रक्षित असलेले आम्ही धर्माचरणी बनावे व तुझी उन्नती करावी. ॥ ८ ॥
09 विश्वानि नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विश्वा॑नि नो दु॒र्गहा॑ जातवेदः॒ सिन्धुं॒ न ना॒वा दु॑रि॒ताति॑ पर्षि ।
अग्ने॑ अत्रि॒वन्नम॑सा गृणा॒नो॒३॒॑ऽस्माकं॑ बोध्यवि॒ता त॒नूना॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
विश्वा॑नि नो दु॒र्गहा॑ जातवेदः॒ सिन्धुं॒ न ना॒वा दु॑रि॒ताति॑ पर्षि ।
अग्ने॑ अत्रि॒वन्नम॑सा गृणा॒नो॒३॒॑ऽस्माकं॑ बोध्यवि॒ता त॒नूना॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसुश्रुत आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि꣡श्वानि नो दुर्ग꣡हा जातवेदः
सि꣡न्धुं न꣡ नावा꣡ दुरिता꣡ति पर्षि
अ꣡ग्ने अत्रिव꣡न् न꣡मसा गृणानो꣡
अस्मा꣡कम् बोधि अविता꣡ तनू꣡नाम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
durgáhā ← durgáha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
jātavedaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
áti ← áti (invariable)
{}
duritā́ ← duritá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
nāvā́ ← naú- ~ nā́v- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
parṣi ← √pr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
síndhum ← síndhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
atrivát ← atrivát (invariable)
{}
gr̥ṇānáḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
námasā ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
avitā́ ← avitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bodhi ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
tanū́nām ← tanū́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
विश्वा॑नि । नः॒ । दुः॒ऽगहा॑ । जा॒त॒ऽवे॒दः॒ । सिन्धु॑म् । न । ना॒वा । दुः॒ऽइ॒ता । अति॑ । प॒र्षि॒ ।
अग्ने॑ । अ॒त्रि॒ऽवत् । नम॑सा । गृ॒णा॒नः । अ॒स्माक॑म् । बो॒धि॒ । अ॒वि॒ता । त॒नूना॑म् ॥
Hellwig Grammar
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- durgahā ← durgaha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “danger; abyss; wilderness.”
- jātavedaḥ ← jātavedas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- sindhuṃ ← sindhum ← sindhu
- [noun], accusative, singular, feminine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāvā ← nau
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “ship; boat; nau [word].”
- duritāti ← duritā ← durita
- [noun], accusative, plural, neuter
- “danger; sin; difficulty; difficulty; evil.”
- duritāti ← ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- parṣi ← pṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “protect; promote; rescue; help.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- atrivan ← atri
- [noun], masculine
- “Atri; Atri; atri [word].”
- atrivan ← vat
- [adverb]
- “equally; like.”
- namasā ← namas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- gṛṇāno ← gṛṇānaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise.”
- ‘smākam ← asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- bodhy ← bodhi ← bhū
- [verb], singular, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- avitā ← av
- [verb], singular, periphrast. future
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- tanūnām ← tanū
- [noun], genitive, plural, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
सायण-भाष्यम्
हे जातवेदः नः अस्माकं दुर्गहा दुःखेन गाह्यानि दुःखेन भोग्यानि विश्वानि दुरितानि अति पर्षि अतिपारय । सिन्धुं न नावा नदीं नाविको यथा तद्वत् । हे अग्ने अत्रिवत् अत्रेर्यथा तथा अस्माकं नमसा स्तोत्रेण गृणानः स्तूयमानः सन् अस्माकं तनूनाम् अविता रक्षकः बोधि बुध्यस्व ॥
Wilson
English translation:
“You convey us, Jātavedas, across all intolerable evils, as (people are carried) over a river by a boat; Agni, who are glorified by us with reverence, such as (that shown) by Atri, know yourself the protector of our person ns.”
Jamison Brereton
Carry us across all difficult depths and difficult ways, o Jātavedas, as if across a river by a boat.
O Agni, being sung with reverence as if by Atri, become the helper of our bodies.
Griffith
Over all woes and dangers, Jatavedas, bear us as in a boat across a river.
Praised with our homage even as Atri praised thee, O Agni, be the guardian of our bodies.
Oldenberg
Bring us across all difficulties and dangers,
Geldner
Über alle Tiefen, o Jatavedas, über die Fährlichkeiten hilf uns hinüber wie mit dem Schiff über den Strom! Agni, wie von Atri unter Verbeugung gepriesen, sei der Beschützer unserer Leiber!
Grassmann
O Wesenkenner fahr uns über alle Gefahr und Noth wie übers Meer mit Schiffen; Wie einst von Atri, demuthsvoll gepriesen sei, Agni, du Beschützer unsrer Leiber.
Elizarenkova
Через все труднопроходимые места, о Джатаведас,
Через опасности перевези нас, как через реку на лодке!
О Агни, воспетый с поклонением, как (некогда) у Атри,
Будь защитником наших тел!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुश्रुत आत्रेयः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अत्रिवत्) निरन्तर चलनेवालों से युक्त (जातवेदः) विद्याओं से सम्पन्न (अग्ने) धर्मिष्ठ राजन् ! जिससे आप (नावा) नौका से (सिन्धुम्) नदी वा समुद्र को (न) जैसे वैसे (नः) हम लोगों के (विश्वानि) समस्त (दुर्गहा) दुःख से पार जाने को योग्य और (दुरिता) दुःख से प्राप्त होने योग्यों के भी (अति, पर्षि) पार जाते हो (नमसा) सत्कार वा अन्न आदि से (गृणानः) स्तुति करते हुए (अस्माकम्) हम लोगों के (तनूनाम्) शरीरों के (अविता) रक्षक होते हुए (बोधि) जानते हो, इससे निरन्तर सेवा करने योग्य हो ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो राजा अध्यापक और उपदेशक जन सब लोगों को दुःख से पार पहुँचाते हैं, वे अतुल सुख को प्राप्त होते हैं ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हेऽत्रिवज्जातवेदोऽग्ने ! यतस्त्वं नावा सिन्धुं न नो विश्वानि दुर्गहा दुरिताति पर्षि। नमसा गृणानोऽस्माकं तनूनामविता सन् बोधि तस्मात् सततं सेवनीयोऽसि ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वानि) अखिलानि (नः) अस्माकम् (दुर्गहा) दुःखेन पारं गन्तुं योग्यानि (जातवेदः) जातविद्य (सिन्धुम्) नदीं समुद्रं वा (न) इव (नावा) नौकया (दुरिता) दुःखेन प्राप्तुं योग्यानि (अति) (पर्षि) पारयसि (अग्ने) धर्मिष्ठ राजन् (अत्रिवत्) अत्रयः सततं गन्तारो विद्यन्ते यस्य तत्सम्बुद्धौ (नमसा) सत्कारेणान्नादिना वा (गृणानः) स्तुवन् (अस्माकम्) (बोधि) बुध्यसे (अविता) रक्षकः (तनूनाम्) शरीराणाम् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ये राजाऽध्यापकोपदेशकाः सर्वान् जनान् दुःखात् पारयन्ति तेऽतुलं सुखं लभन्ते ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे राजा, अध्यापक, उपदेशक सर्व लोकांना दुःखाच्या पलीकडे नेतात त्यांना अतुल सुख लाभते ॥ ९ ॥
10 यस्त्वा हृदा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यस् त्वा॑ हृ॒दा की॒रिणा॒ (=स्तोत्रिणा) मन्य॑मा॒नो
ऽम॑र्त्यं॒ मर्त्यो॒ जोह॑वीमि ।
जात॑वेदो॒ यशो॑ अ॒स्मासु॑ धेहि
प्र॒जाभि॑र् अग्ने अमृत॒त्वम् अ॑श्याम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
यस्त्वा॑ हृ॒दा की॒रिणा॒ मन्य॑मा॒नोऽम॑र्त्यं॒ मर्त्यो॒ जोह॑वीमि ।
जात॑वेदो॒ यशो॑ अ॒स्मासु॑ धेहि प्र॒जाभि॑रग्ने अमृत॒त्वम॑श्याम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसुश्रुत आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡स् त्वा हृदा꣡ कीरि꣡णा म꣡न्यमानो
अ꣡मर्तियम् म꣡र्तियो जो꣡हवीमि
जा꣡तवेदो य꣡शो अस्मा꣡सु धेहि
प्रजा꣡भिर् अग्ने अमृतत्व꣡म् अश्याम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hr̥dā́ ← hā́rdi ~ hr̥d- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
kīríṇā ← kīrín- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
mányamānaḥ ← √man- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ámartyam ← ámartya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jóhavīmi ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmā́su ← ahám (pronoun)
{case:LOC, number:PL}
dhehi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
jā́tavedaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yáśaḥ ← yáśas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
amr̥tatvám ← amr̥tatvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
aśyām ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
prajā́bhiḥ ← prajā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
यः । त्वा॒ । हृ॒दा । की॒रिणा॑ । मन्य॑मानः । अम॑र्त्यम् । मर्त्यः॑ । जोह॑वीमि ।
जात॑ऽवेदः । यशः॑ । अ॒स्मासु॑ । धे॒हि॒ । प्र॒ऽजाभिः॑ । अ॒ग्ने॒ । अ॒मृ॒त॒ऽत्वम् । अ॒श्या॒म् ॥
Hellwig Grammar
- yas ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tvā ← tvad
- [noun], instrumental, singular
- “you.”
- hṛdā ← hṛd
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “heart; heart; mind; breast; hṛd [word].”
- kīriṇā ← kīrin
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “singing.”
- manyamāno ← manyamānaḥ ← man
- [verb noun], nominative, singular
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- ‘martyam ← amartyam ← amartya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “immortal.”
- martyo ← martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mortal.”
- johavīmi ← johav ← √hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “appeal.”
- jātavedo ← jātavedaḥ ← jātavedas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- yaśo ← yaśaḥ ← yaśas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; Yaśas.”
- asmāsu ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- dhehi ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- prajābhir ← prajābhiḥ ← prajā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “people; offspring; being; national; man; prajā [word]; creature; child; descendants; population; race; animal.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- amṛtatvam ← amṛta
- [noun]
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- amṛtatvam ← tvam ← tva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- aśyām ← aś
- [verb], singular, Aorist optative
- “get; reach; enter (a state).”
सायण-भाष्यम्
यः मर्त्यः मरणधर्माहम् अमर्त्यम् अविनाशं त्वा त्वां कीरिणा स्तुत्यादिषु विक्षिप्तेन हृदा हृदयेन युक्तः मन्यमानः स्तुवन् जोहवीमि अत्यर्थमाह्वयामि । यद्वा । स्तोतृवाचकेन कीरिणाशब्देन स्तुतिरुपलक्ष्यते । स्तुतियुक्तेन मनसा त्वां मन्यमानो जोहवीमि । हे जातवेदः यशः धनं प्रजां वा अस्मासु धेहि । प्रजाभिः त्वद्दत्ताभिर्हे अग्ने अहम् अमृतत्वं संतत्यविच्छेदलक्षणम् अश्यां प्राप्नुयाम् । प्रजामनु प्रजायसे तदु ते मर्त्यामृतम्’ (तै. ब्रा. १. ५. ५. ६ ) इति हि श्रुतिः ॥
भट्टभास्कर-टीका
यस्त्वेति त्रिष्टुप् । इयादेशद्वयेन तृतीयपादः पूर्यः ॥ हे अग्ने जातवेदः जातानां वेदितः जातधन वा, योहं मर्त्यः मरणधर्मा मनुष्यः त्वाममर्त्यममरणधर्माणं हृदा मनसा कीरिणा कीर्तयता गुणकीर्तनशीलेन । कीर्तयतेर्ण्यन्तात् ‘अच इः’ इतीप्रत्यये धातोरन्त्यलोपश्छान्दसः । ईदृशेन हृदयेन त्वां मन्यमानः जानन् जोहवीमि भृशमाह्वयामि । ह्वयतेः ‘अभ्यस्तस्य च’ इति सम्प्रसारणम् । यद्वा - त्वदर्थमिदं हविर्जुहोमि । उभयत्रापि यङ्लुगन्ताल्लट्, ‘अनुदात्ते च’ इत्याद्युदात्तत्वम् ।
येषां सम्बन्धी तवाह्वाताहं, तेष्वस्मासु पुत्रपौत्रेषु यशो धेहि स्थापय यशस्विनस्सर्वानस्मान्कुरु । किञ्च - ताभिः प्रजाभिः षुत्रादिभिरविच्छिन्नाभिस्सहाहममृतत्वं दीर्घायुष्यमश्यां प्राप्नुउयाम् । व्यत्ययेन परस्मैपदम् ॥
हरदत्तः
यस्त्वा हृदेति ॥ हे अग्ने । जातवेदः यः अहं मर्त्यः त्वां अमर्त्यं मन्यमानः मरणधर्माणं माममरणधर्मा रक्षितुं समर्थ इति मन्यमानः कीरिणा हृदा कीरिरिति स्तोत्रनाम, स्तुतिपरेण मनसा जोहवीमि आह्वयामि । यच्छब्दश्रुतेः तच्छब्दोऽध्याहार्यः । तस्मिन् आस्मासु, वचनव्यत्ययः तस्मिन्मयि यशः अन्नं कीर्तिं वा धेहि स्थापय । किञ्च - प्रजाभिरमृतत्वं अश्यां प्राप्नुयां प्रजामनु प्रजायसे । तदु ते मर्त्या मृतम् इति श्रुतेः ॥
Wilson
English translation:
“Inasmuch as I who am a mortal earnestly invoke you who are an immortal, praising you with a devoted heart; therefore, Jātavedas, grant us food, and may I obtain immortality through my posterity.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Immortality: an unbroken succession of descendants, amṛtatvam santatyaviccheda lakṣaṇam (amṛtatvam = tadu te partyāmṛtam : Taittirīya Brāhmaṇa 1.5.5.6); another text may be cited: prajām anu prajāyate tad u te martyamṛtam, when progeny is born after progeny, that verily is the immortality of your mortality
Jamison Brereton
Thinking with a simple heart, I, a mortal, who repeatedly invoke you, an immortal—
among us grant glory, o Jātavedas. May I attain immortality through offspring, o Agni.
Griffith
As I, remembering thee with grateful spirit, a mortal, call with might on thee Immortal,
Vouchsafe us high renown, O Jatavedas, and may I be immortal by my children.
Oldenberg
When I, the mortal, call thee, the immortal, thinking of thee with humble mind 1, bestow glory on us, O Gâtavedas; may I attain immortality, O Agni, with my offspring.
Keith
I who deeming thee immortal,
Mortal myself, call on thee with prayerful heart.
Upon us, O wise one, bestow glory;
O Agni, through offspring may I attain immortality.
Geldner
Wenn ich mit dem bloßen Herzen deiner gedenkend, ich der Sterbliche nach dir dem Unsterblichen rufe, so verleih uns, o Jatavedas, Ehre! Durch Kinder möchte ich, Agni, Unsterblichkeit erlangen.
Grassmann
Der dankerfüllten Herzens dein gedenkend, ich Sterblicher dich rufe, der unsterblich; O Wesenkenner schenke hohen Ruhm uns und lass durch Kinder mich unsterblich werden.
Elizarenkova
Думая о тебе от чистого сердца,
Когда я, смертный, зову тебя, бессмертного –
О Джатаведас, дай нам славу!
Пусть достигну я, о Агни, бессмертия через потомство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुश्रुत आत्रेयः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (जातवेदः) विज्ञान से युक्त (अग्ने) अग्नि के सदृश वर्तमान राजन् ! (यः) जो (मन्यमानः) जानता हुआ (मर्त्यः) मनुष्य मैं (हृदा) अन्तःकरण और (कीरिणा) स्तुति करनेवाले से (अमर्त्यम्) मरणधर्म्म से रहित (त्वा) आपकी (जोहवीमि) अत्यन्त स्पर्द्धा करूँ और जैसे (प्रजाभिः) पालन करने योग्य प्रजाओं के साथ (अमृतत्वम्) मोक्षभाव को (अश्याम्) प्राप्त होऊँ, वैसे (अस्मासु) हम लोगों में (यशः) कीर्त्ति को (धेहि) धरिये, स्थापन कीजिये ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे प्रजायें राजा के हित को सिद्ध करती हैं, वैसे ही राजा प्रजा के सुख की इच्छा करें। इस प्रकार परस्पर प्रीति से अतुल सुख को प्राप्त होवें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जातवेदोऽग्ने ! यो मन्यमानो मर्त्योऽहं हृदा कीरिणामर्त्यं त्वा जोहवीमि यथा प्रजाभिः सहाऽमृतत्वमश्यां तथाऽस्मासु यशो धेहि ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (त्वा) त्वाम् (हृदा) (कीरिणा) स्तावकेन। कीरिरिति स्तोतृनामसु पठितम्। (निघं०३.१६)। (मन्यमानः) विजानन् (अमर्त्यम्) मरणधर्मरहितम् (मर्त्यः) मनुष्यः (जोहवीमि) भृशं स्पर्द्धे (जातवेदः) जातविज्ञान (यशः) कीर्त्तिम् (अस्मासु) (धेहि) (प्रजाभिः) पालनीयाभिस्सह (अग्ने) पावकवद्वर्त्तमान राजन् (अमृतत्वम्) मोक्षभावम् (अश्याम्) प्राप्नुयाम् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा प्रजा राजहितं साध्नुवन्ति तथैव राजा प्रजासुखमिच्छेदेवं परस्परप्रीत्याऽतुलं सुखं प्राप्नुवन्तु ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जशी प्रजा राजाचे हित करते तसे राजाने प्रजेचे सुख इच्छावे. या प्रकारे परस्पर प्रीतीने अमाप सुख प्राप्त करावे. ॥ १० ॥
11 यस्मै त्वम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यस्मै॒ त्वꣳ सु॒कृते॑ जातवेद॒ उ
लो॒कम् अ॑ग्ने कृ॒णवः॑ (=कुर्याः) स्यो॒नम् (सुखमयम्)।
अ॒श्विन॒ꣳ॒ स पु॒त्रिणं॑ वी॒रव॑न्तं॒
गोम॑न्तꣳ र॒यिं न॑शते (=प्राप्नोति) स्व॒स्ति ॥
मूलम् ...{Loading}...
यस्मै॒ त्वं सु॒कृते॑ जातवेद उ लो॒कम॑ग्ने कृ॒णवः॑ स्यो॒नम् ।
अ॒श्विनं॒ स पु॒त्रिणं॑ वी॒रव॑न्तं॒ गोम॑न्तं र॒यिं न॑शते स्व॒स्ति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसुश्रुत आत्रेयः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡स्मै तुवं꣡ सुकृ꣡ते जातवेद
उलोक꣡म्† अग्ने कृण꣡वः सियोन꣡म्
अश्वि꣡नं स꣡ पुतृ꣡णं वीर꣡वन्तं
गो꣡मन्तं रयिं꣡ नशते सुअस्ति꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jātavedaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sukŕ̥te ← sukŕ̥t- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
yásmai ← yá- (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kr̥ṇávaḥ ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
syonám ← syoná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ulokám ← uloká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
aśvínam ← aśvín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
putríṇam ← putrín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vīrávantam ← vīrávant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gómantam ← gómant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naśate ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
svastí ← svastí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
यस्मै॑ । त्वम् । सु॒ऽकृते॑ । जा॒त॒ऽवे॒दः॒ । ऊं॒ इति॑ । लो॒कम् । अ॒ग्ने॒ । कृ॒णवः॑ । स्यो॒नम् ।
अ॒श्विन॑म् । सः । पु॒त्रिण॑म् । वी॒रऽव॑न्तम् । गोऽम॑न्तम् । र॒यिम् । न॒श॒ते॒ । स्व॒स्ति ॥
Hellwig Grammar
- yasmai ← yad
- [noun], dative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- sukṛte ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛte ← kṛte ← kṛt
- [noun], dative, singular, masculine
- “causing; making; performing; promotive; producing; doing; acting; writing; transforming; effecting.”
- jātaveda ← jātavedaḥ ← jātavedas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- lokam ← loka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Loka; Earth; world; vernacular; people; room; world; Earth; loka [word]; space; Loka; topographic point; region; common sense.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- kṛṇavaḥ ← kṛ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- syonam ← syona
- [noun], accusative, singular, masculine
- “benevolent; agreeable; pleasant; agreeable.”
- aśvinaṃ ← aśvinam ← aśvin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “rich in horses; horsy.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- putriṇaṃ ← putriṇam ← putrin
- [noun], accusative, singular, masculine
- vīravantaṃ ← vīravantam ← vīravat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “rich in men.”
- gomantaṃ ← gomantam ← gomat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “rich in cattle; bovine.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- naśate ← naś
- [verb], singular, Present indikative
- “reach; achieve; enter (a state); reach.”
- svasti
- [noun], accusative, singular, neuter
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
सायण-भाष्यम्
हे जातवेदः अग्ने त्वं यस्मै सुकृते सुकर्मणे यजमानाय । उ इति पूरणः । लोकं स्योनं सुखकरं कृणवः अकरोः । यद्वा । लोकमालोकेन स्योनं कृणवः अनुग्रहेण कुर्वित्यर्थः । सः यजमान: अश्विनं बह्वश्वोपेतं पुत्रिणं बहुपुत्रोपेतं वीरवन्तं वीरैर्वीर्येण वा उपेतं गोमन्तं गोभिर्युक्तं रयिं धनं नशते प्राप्नोति । स्वस्ति अविनश्वरम् ॥ ॥ १९ ॥
भट्टभास्कर-टीका
वीरवन्तमिति तृतीयपादान्तः ॥ हे अग्ने जातवेदः यस्मै सुकृते शोभनानि कर्माणि कृतवते । उ इत्यवधारणे । (यस्त्वा समिष्टयजूंषि ‘उकाररूपः प्लुत उदात्तः’ इत्युदात्तः प्लुतः ।) यस्मा एव यदर्थमेव स्योनं सुखं लोकं स्थानं कृणवः कुर्याः । कृवि हिंसाकरणयोः, लेट्, ‘धिन्विकृण्व्योर च’ इत्युप्रत्ययः, ‘लेटोडाटौ’ इत्यडागमः । स एव अश्वादिसहितं रयिं धनं स्वस्ति अविच्छेदेन नशते प्राप्नोति । नशतिर्गतिकर्मा । स एव त्वत्प्रसादाद्बह्वश्वो भवति, अश्वपुत्रपौत्रादिमांश्च भवति, अन्यैश्च विक्रान्तैः पुरुषैस्तद्वान् भवति, गोमहिष्यादिसङ्घातस्वामी महाधनश्च भवतीति ॥
हरदत्तः
यस्मा इति ॥ हे अग्ने जातवेदः त्वं यस्मै सुकृते पुरुषाय स्योनं सुखात्मकं लोकं कृणवः कुर्याः । उशब्दोऽनर्थकः । सः अश्विनं अश्वयुक्तं पुत्रिणं पुत्रैश्च युक्तं वीरवन्तं शूरैः परिचारकपुरुषैः पौत्रैर्वा युक्तम् । वीरशब्दः पौत्रवचनः पुत्रिणामीत्युक्तत्वात् । गोमन्तं च रयिं धनं च नशते प्राप्नोति स्वस्ति यथा तथा ॥
Wilson
English translation:
“Upon whatsoever performer of good works you, Agni, who are Jātavedas, cast a favourable regard, he enjoys welfare, and riches, comprehending horses, cattle, sons and male descendants.”
Jamison Brereton
For whom you will make a wide, comfortable place, o Jātavedas, since he acts rightly toward you, o Agni,
he will attain a wealth of horses, sons, heroes, and cattle for his
well-being.
Griffith
The pious man, O Jatavedas Agni, to whom thou grantest ample room and pleasure,
Gaineth abundant wealth with sons and horses, with heroes and with kine for his well-being.
Oldenberg
The well-doer to whom thou, O Agni Gâtavedas, createst pleasant freedom, will happily attain wealth with horses and sons, with valiant men and cows.
Keith
He, for whom, O Agni, thou dost make, O wise one,
For his good deeds a kindly world,
Shall win prosperity and wealth,
Rich in sons, in heroes, in kine.
Geldner
Der Fromme, dem du, Agni Jatavedas, seinen Platz angenehm machen willst, der kommt glücklich zu einem Schatz von Rossen, Söhnen, Mannen, Rindern.
Grassmann
O Wesenkenner, welchem frommen Manne du Raum verschaffst und Lust gewährst, o Agni, Der findet Glück und Habe, die mit Söhnen, mit Männern, Rossen, Rindern reich versehn ist.
Elizarenkova
(Если) какому благочестивому (смертному), о Джатаведас,
Ты хочешь создать приятное место (в жизни),
Он достигнет богатства, состоящего из коней,
Из сыновей, из героев – на счастье.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसुश्रुत आत्रेयः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (जातवेदः) बुद्धि से युक्त (अग्ने) विद्वन् (त्वम्) आप (यस्मै) जिस (सुकृते) धर्मात्मा के लिये (स्योनम्) सुख का कारण (लोकम्) देखने योग्य (कृणवः) करते हो (सः, उ) वही (अश्विनम्) अच्छे घोड़े आदि पदार्थों (पुत्रिणम्) अच्छे पुत्रों (वीरवन्तम्) बहुत वीरों तथा (गोमन्तम्) बहुत गौ आदिकों के सहित (स्वस्ति) सुखस्वरूप (रयिम्) धन को (नशते) प्राप्त होता है ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो आप विद्या और विनय से प्रजाओं को पुत्र आदि ऐश्वर्य्यों से युक्त करें तो ये प्रजायें आपका अति सत्कार करें ॥११॥ इस सूक्त में राजा और प्रजा के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह चौथा सूक्त और उन्नीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जातवेदोऽग्ने ! त्वं यस्मै सुकते स्योनं लोकं कृणवः स उ अश्विनं पुत्रिणं वीरवन्तं गोमन्तं स्वस्ति रयिं नशते ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्मै) (त्वम्) (सुकृते) धर्मात्मने (जातवेदः) जातप्रज्ञ (उ) (लोकम्) द्रष्टव्यम् (अग्ने) विद्वन् (कृणवः) करोषि (स्योनम्) सुखकारणम् (अश्विनम्) प्रशस्ताश्वादियुक्तम् (सः) (पुत्रिणम्) प्रशस्तपुत्रयुक्तम् (वीरवन्तम्) बहुवीराढ्यम् (गोमन्तम्) बहुगवादिसहितम् (रयिम्) धनम् (नशते) प्राप्नोति (स्वस्ति) सुखमयम् ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदि भवान् विद्याविनयाभ्यां प्रजाः पुत्राद्यैश्वर्ययुक्ताः कुर्यात् तर्हीमाः प्रजा भवन्तमतिमन्येरन्निति ॥११॥ अत्र राजप्रजागुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति चतुर्थं सूक्तमेकोनविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! जर तू विद्या व विनयाने प्रजेला ऐश्वर्याने युक्त केलेस तर प्रजा तुझा सत्कार करील. ॥ ११ ॥