सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
॥ श्रीगणेशाय नमः ॥
यस्य निःश्वसितं वेदा यो वेदेभ्योऽखिलं जगत् ।
निर्ममे तमहं वन्दे विद्यातीर्थमहेश्वरम् ।।
अथाष्टमं व्याख्यातुमारभते । ’ इदमु त्यत्’ इत्येकादशर्चं षष्ठं सूक्तं वामदेवस्यार्षं त्रैष्टुभमुषोदेवताकम् । इदमुषस्यं तु’ इत्यनुक्रान्तम् । प्रातरनुवाके उषस्ये क्रतौ त्रैष्टुभे छन्दस्याश्विनशस्त्रे इदं सूक्तम् । सूत्रितं च - उषो वाजेनेदमु त्यत् ’ (आश्व. श्रौ. ४. १४) इति ।।
Jamison Brereton
51 (347)
Dawn
Vāmadeva Gautama
11 verses: triṣṭubh
This hymn is remarkable first for the fact that the dawns are always presented and addressed in the plural (“Dawns”) rather than the singular, as so often. Indeed, when the poet wishes to refer to a single dawn, he uses instead the word “light” (vs. 1) or an unspecified pronoun (vs. 6). The grammatical plurality of the sub
ject Dawns serves a thematic purpose: as in other dawn hymns the poet notes that each day’s dawn is different, yet paradoxically all dawns are the same, coming in an unbroken chain from the east day after day (see, e.g., vs. 8).
As V. Yareham suggested (in an unpublished paper presented at the University of Texas Vedic Workshop, May 2007), the hymn is structured around an ompha los verse (6), with concentric matching verses surrounding it: 1–2 / 10–11 and 3–5 / 7–9. The omphalos poses a central and essentially unanswerable question, the one that always arises about the dawn(s): how can they be both the same and different, and the poet expresses his anxiety that he cannot identify the particular dawn in the swarm of identical ones. Behind this anxiety is another one, seen especially in verses 4, 6, and 7, namely whether we, the current sacrifi cers, will have the same material success with our dawn sacrifice as the ritualists of old.
Otherwise, the imagery is of the usual type for dawn hymns: the brilliant beauty of the dawns in contrast to the darkness, which they banish; their abrupt arising in the east and their subsequent journey; and the prayers for largesse, reminding us that the dakṣiṇā, the priestly gifts, were distributed at the dawn sacrifice.
Jamison Brereton Notes
Dawn It is worth noting that the nom. (and voc.) pl. of uṣás- is consistently uṣásaḥ in this hymn (every vs. but 10), with short suffixal vowel – the newer form replacing inherited uṣā́saḥ.
As disc. in the published introduction, this is an omphalos hymn, with the middle verse 6 posing the central question. This omphalos is surrounded by concentric rings: divó duhitáro vibhātī́ḥ of 1c is answered by the same phrase (in the voc.) in 10a and 11a, while vss. 5 and 7 contain an inner ring with ṛtá- (ṛtayúbhiḥ 5a, ṛtájātasatyāḥ 7b) and sadyáḥ (5b, 7d). There is also much lexical chaining between adjacent vss.
01 इदमु त्यत्पुरुतमम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इद᳓म् उ त्य᳓त् पुरुत᳓मम् पुर᳓स्ताज्
ज्यो᳓तिस् त᳓मसो वयु᳓नावद् अस्थात्
नूनं᳓ दिवो᳓ दुहित᳓रो विभाती᳓र्
गातुं᳓ कृणवन्न् उष᳓सो ज᳓नाय
मूलम् ...{Loading}...
इ॒दमु॒ त्यत्पु॑रु॒तमं॑ पु॒रस्ता॒ज्ज्योति॒स्तम॑सो व॒युना॑वदस्थात् ।
नू॒नं दि॒वो दु॑हि॒तरो॑ विभा॒तीर्गा॒तुं कृ॑णवन्नु॒षसो॒ जना॑य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इद᳓म् उ त्य᳓त् पुरुत᳓मम् पुर᳓स्ताज्
ज्यो᳓तिस् त᳓मसो वयु᳓नावद् अस्थात्
नूनं᳓ दिवो᳓ दुहित᳓रो विभाती᳓र्
गातुं᳓ कृणवन्न् उष᳓सो ज᳓नाय
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
purástāt ← purástāt (invariable)
purutámam ← purutáma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tyát ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
u ← u (invariable)
asthāt ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
jyótiḥ ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
támasaḥ ← támas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
vayúnāvat ← vayúnāvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
duhitáraḥ ← duhitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
nūnám ← nūnám (invariable)
vibhātī́ḥ ← √bhā- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
gātúm ← gātú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jánāya ← jána- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
kr̥ṇavan ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
इ॒दम् । ऊं॒ इति॑ । त्यत् । पु॒रु॒ऽतम॑म् । पु॒रस्ता॑त् । ज्योतिः॑ । तम॑सः । व॒युन॑ऽवत् । अ॒स्था॒त् ।
नू॒नम् । दि॒वः । दु॒हि॒तरः॑ । वि॒ऽभा॒तीः । गा॒तुम् । कृ॒ण॒व॒न् । उ॒षसः॑ । जना॑य ॥
Hellwig Grammar
- idam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tyat ← tyad ← tya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “that.”
- purutamam ← purutama
- [noun], nominative, singular, neuter
- “most(a).”
- purastāj ← purastāt
- [adverb]
- “ahead; eastward; earlier; above; above.”
- jyotis ← jyotiḥ ← jyotis
- [noun], nominative, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- tamaso ← tamasaḥ ← tamas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- vayunāvad ← vayunāvat
- [noun], accusative, singular, neuter
- asthāt ← sthā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- duhitaro ← duhitaraḥ ← duhitṛ
- [noun], nominative, plural, feminine
- “daughter; duhitṛ [word].”
- vibhātīr ← vibhātīḥ ← vibhā ← √bhā
- [verb noun], nominative, plural
- “shine.”
- gātuṃ ← gātum ← gātu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “path; way.”
- kṛṇavann ← kṛṇavan ← kṛ
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- uṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- janāya ← jana
- [noun], dative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
सायण-भाष्यम्
इदमु पुरतो दृश्यमानमिदं त्यत् तदस्माभिः स्तुत्यं सर्वप्रसिद्धं पुरुतमम् अत्यन्तप्रभूतं ज्योतिः तेजः वयुनावत् ॥ वेतेः कान्तिकर्मण इदम् ॥ प्रकृष्टकान्तिमत् । अथवा वयुनमिति प्रज्ञानाम । प्रज्ञोपेतम् । सर्वस्य प्रज्ञापकमित्यर्थः । कीदृक् तेजः । पुरस्तात् पूर्वस्यां दिशि तमसः अन्धकारात् अस्थात् उदतिष्ठत् । एवं सति नूनं सत्यं दिवः अदित्यस्य दुहितरः दुहितृस्थानीयाः विभातीः विभानं कुर्वतीः उषसो जनाय यजमानानां गातुं गमनं गमनादिव्यापारसामर्थ्यं कृणवन् अकुर्वन् ॥
Wilson
English translation:
“This widely-spread and sense-bestowing light has sprung up in the east from out of the darkness; verily the brilliant Dawns, the daughters of heaven, are giving to man (the faculty to act).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Gātum kṛṇavan janāya = yajamānānām gamanādi vyāpāra sāmarthyam akurvan, they give to the offerer of sacrifice the ability to perform the acts such as going
Jamison Brereton
Here has this light, the latest of many, stood (up) out of the east from the darkness, with its patterns.
Now the daughters of Heaven radiating widely, the Dawns, will make a way for the people.
Jamison Brereton Notes
As noted in the published introduction, the dawns are so insistently in the plural in this hymn that when a single one is referred to, another word must be used – in this case jyótiḥ ‘light’.
Griffith
FORTH from the darkness in the region eastward this most abundant splendid light hatb mounted.
Now verily the far-refulgent Mornings, Daughters of Heaven, bring welfare to the people.
Geldner
Dort vorne im Osten ist dies Licht zum vielten Male der Finsternis entstiegen, die Zeiten machend. Nun sollen des Himmels Töchter, die Usas, durch ihr Erstrahlen dem Menschen den Weg bereiten.
Grassmann
Dies Licht erhob sich, das sich stets erneuet, mit hellem Schein im Osten aus dem Dunkel; Des Himmels Tochter, helle Morgenröthen, sie mögen Wohlfahrt schaffen nun dem Menschen.
Elizarenkova
Вот этот свет, лучший из многих, восстал
На востоке из мрака, делая (все) различимым.
Пусть сейчас дочери неба, ярко сверкая,
Создадут путь для людей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- वामदेवो गौतमः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ग्यारह ऋचावाले इक्कावनवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में प्रातःकाल का वर्णन जिसमें ऐसे विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (त्यत्) सो (इदम्) यह (पुरुतमम्) अतिशय करके अनेक प्रकार का (ज्योतिः) तेज अर्थात् प्रकाश (वयुनावत्) प्रज्ञान के सदृश (तमसः) रात्रि से (पुरस्तात्) प्रथम (अस्थात्) वर्त्तमान है उस (दिवः) प्रकाश के सम्बन्ध से (विभातीः) प्रकाश करती हुई (दुहितरः) कन्याओं के सदृश वर्त्तमान (उषसः) प्रभातवेलाएँ (जनाय) मनुष्य आदि के लिये (गातुम्) भूमि को (उ) तो (नूनम्) निश्चय प्रकाशित (कृणवन्) करती हैं, यह जानो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! आप लोग पुरुषार्थ से सूर्य्य के प्रकाश के सदृश विज्ञान को प्राप्त होकर, अन्धकार की निवृत्ति के सदृश अविद्या का निवारण करके आनन्दित होओ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्यास्त्यदिदं पुरुतमं ज्योतिर्वयुनावत्तमसः पुरस्तादस्थात्तस्य दिवो विभातीर्दुहितर उषसो जनाय गातुमु नूनं प्रकाशितां कृणवन्निति विजानीत ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ प्रातर्वर्णनविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इदम्) (उ) (त्यत्) तत् (पुरुतमम्) अतिशयेन बहुप्रकारम् (पुरस्तात्) पूर्वम् (ज्योतिः) तेजः (तमसः) रात्रेः (वयुनावत्) प्रज्ञानवत् (अस्थात्) वर्त्तते (नूनम्) (दिवः) प्रकाशस्य (दुहितरः) कन्या इव वर्त्तमानाः (विभातीः) प्रकाशयन्तः (गातुम्) पृथिवीम् (कृणवन्) कुर्वन्ति (उषसः) प्रभाताः (जनाय) मनुष्याद्याय ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! भवन्तः पुरुषार्थेन सूर्य्यप्रकाशवद्विज्ञानं प्राप्य तमोनिवृत्तिवदविद्यां निवार्य्याऽऽनन्दिता भवन्तु ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात उषा, स्त्री व पुरुष यांच्या गुण कर्माचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! तुम्ही पुरुषार्थाने सूर्यप्रकाशाप्रमाणे विज्ञान प्राप्त करून अविद्येचा अंधकार निवारण करा व आनंदित व्हा. ॥ १ ॥
02 अस्थुरु चित्रा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓स्थुर् उ चित्रा᳓ उष᳓सः पुर᳓स्तान्
मिता᳓ इव स्व᳓रवो अध्वरे᳓षु
वि᳓ ऊ व्रज᳓स्य त᳓मसो दुवा᳓रा
उछ᳓न्तीर् अव्रञ् छु᳓चयः पवाकाः᳓+
मूलम् ...{Loading}...
अस्थु॑रु चि॒त्रा उ॒षसः॑ पु॒रस्ता॑न्मि॒ता इ॑व॒ स्वर॑वोऽध्व॒रेषु॑ ।
व्यू॑ व्र॒जस्य॒ तम॑सो॒ द्वारो॒च्छन्ती॑रव्र॒ञ्छुच॑यः पाव॒काः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓स्थुर् उ चित्रा᳓ उष᳓सः पुर᳓स्तान्
मिता᳓ इव स्व᳓रवो अध्वरे᳓षु
वि᳓ ऊ व्रज᳓स्य त᳓मसो दुवा᳓रा
उछ᳓न्तीर् अव्रञ् छु᳓चयः पवाकाः᳓+
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ásthuḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
citrā́ḥ ← citrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
purástāt ← purástāt (invariable)
u ← u (invariable)
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
adhvaréṣu ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
iva ← iva (invariable)
mitā́ḥ ← √mi- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, non-finite:PPP}
sváravaḥ ← sváru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dvā́rā ← dvā́r- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
támasaḥ ← támas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
u ← u (invariable)
ví ← ví (invariable)
vrajásya ← vrajá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
avran ← √vr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
pāvakā́ḥ ← pāvaká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
śúcayaḥ ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
uchántīḥ ← √vas- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अस्थुः॑ । ऊं॒ इति॑ । चि॒त्राः । उ॒षसः॑ । पु॒रस्ता॑त् । मि॒ताःऽइ॑व । स्वर॑वः । अ॒ध्व॒रेषु॑ ।
वि । ऊं॒ इति॑ । व्र॒जस्य॑ । तम॑सः । द्वारा॑ । उ॒च्छन्तीः॑ । अ॒व्र॒न् । शुच॑यः । पा॒व॒काः ॥
Hellwig Grammar
- asthur ← asthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- citrā ← citrāḥ ← citra
- [noun], nominative, plural, feminine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- purastān ← purastāt
- [adverb]
- “ahead; eastward; earlier; above; above.”
- mitā ← mitāḥ ← mā
- [verb noun], nominative, plural
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- svaravo ← svaravaḥ ← svaru
- [noun], nominative, plural, masculine
- “post.”
- ‘dhvareṣu ← adhvareṣu ← adhvara
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ū
- [adverb]
- “ūkāra.”
- vrajasya ← vraja
- [noun], genitive, singular, masculine
- “cow pen; Vraja; battalion; Vraja; Vraja; vraja [word]; vraj; herd; flock; group.”
- tamaso ← tamasaḥ ← tamas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- dvārocchantīr ← dvārā ← dvāra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “aperture; gate; door; mouth; vagina; orifice; dvāra [word]; pass; opening; means; entrance.”
- dvārocchantīr ← ucchantīḥ ← vas
- [verb noun], nominative, plural
- “dawn; shine.”
- avrañchucayaḥ ← avran ← vṛ
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- avrañchucayaḥ ← śucayaḥ ← śuci
- [noun], nominative, plural, feminine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- pāvakāḥ ← pāvaka
- [noun], nominative, plural, feminine
- “pure; purifying; pure; āgneya; clear; bright; bright.”
सायण-भाष्यम्
चित्राः चायनीयाः उषसः पुरस्तात् पूर्वस्यां दिशि अस्थुः तिष्ठन्ति । व्याप्ता इत्यर्थः । तत्र दृष्टान्तः । अध्वरेषु मिताः खाताः स्वरवः यूपाः इव । ते यथा वेद्याः पुरतो भासन्ते तद्वत् । यद्यपि स्वरुशब्दो यूपच्छेदपतितप्रथमशकलवाची ’ यः प्रथमः शकलः परापतेत्स स्वरुः कार्यः’ इत्युक्तत्वात् तथाप्यत्र मितशब्दश्रवणात् ‘चषालवन्तः स्वरवः’ ( ऋ. सं. ३. ८. १० ) इत्यादौ तथा दर्शनाच्चात्र यूपवचनः । ताः व्रजस्य वारकस्य तमसो द्वारा द्वाराणि वि उच्छन्तीः शुचयः दीप्ताः पावकाः शोधिकाः अव्रन् व्यावृण्वन् ॥
Wilson
English translation:
“The many-limbed Dawns rise up in the east, like the pillars plural nted at sacrifices (round the altar); radiant and purifying, they are manifested, opening the gates of the obstructing gloom.”
Jamison Brereton
They have stood up—the bright Dawns—in the east, like the sacrificial posts fixed at ceremonies.
They have unclosed the doors of the enclosure of darkness as they dawn, blazing and pure.
Jamison Brereton Notes
Note absolute initial root aor. ásthuḥ contrasting with absolute final asthāt in 1b.
I have taken gen. támasaḥ as dep. on gen. vrajásya (“of the enclosure of darkness”) with Geldner, but támasaḥ could be dep. instead on dvā́rā, parallel to vrajásya (so Renou, Witzel Gotō).
Griffith
The richly-coloured Dawns have mounted eastward, like pillars planted at our sacrifices,
And, flushing far, splendid and purifying, unbarred the portals of the fold of darkness.
Geldner
Die Usas stehen buntfarbig vorne im Osten da wie die aufgerichteten Pfosten bei den Opfern. Sie haben aufleuchtend die Tore des Pferchs der Finsternis aufgeschlossen, die Reinen, Hellen.
Grassmann
Im Ost erstanden lichte Morgenröthen, wie Säulen, die beim Opfer aufgerichtet; Sie schlossen auf des dunkeln Stalles Thüren aus eigner Lust, die flammenden, die hellen.
Elizarenkova
Стоят на востоке яркие зори,
Словно столбы, воздвигнутые на жертвоприношениях.
Они раскрыли врата загона, мрака,
Зажигающиеся, светлые, чистые.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- वामदेवो गौतमः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब स्त्री पुरुष के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ब्रह्मचारी जनो ! जो (उ) ही (अध्वरेषु) गृहाश्रम के व्यवहारों के अनुष्ठानों में (शुचयः) पवित्र (पावकः) पवित्र कर्म करनेवाली (स्वरवः) प्रताप से युक्त (पुरस्तात्) पूर्व से (मिताइव) विद्या से सम्पूर्ण पदार्थों को जानती सी हुईं (उषसः) प्रभात वेलाओं के सदृश कन्याएँ (व्रजस्य) प्राप्त (तमसः) अन्धकार के (द्वारा) द्वारों को (वि, उच्छन्तीः) विवास कराती हुईं सी (चित्राः) विचित्र गुण, कर्म, स्वभावयुक्त ब्रह्मचारिणी (अस्थुः) स्थित होती हैं (उ) उन्हीं को विवाह के लिये (अव्रन्) स्वीकार करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे ब्रह्मचारी जनो ! जो ब्रह्मचारिणी मेघ के सदृश गम्भीर शब्दयुक्त, थोड़ा बोलनेवाली, पवित्र और विद्यायुक्त होवें, वही प्रथम उत्तम प्रकार परीक्षा करके विवाहने योग्य हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ब्रह्मचारिणो ! या उ अध्वरेषु शुचयः पावकाः स्वरवः पुरस्तान्मिता इवोषसो व्रजस्य तमसो द्वारा व्युच्छन्तीरिव चित्रा अस्थुस्ता उ विवाहायाव्रन् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ स्त्रीपुरुषविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्थुः) तिष्ठन्ति (उ) (चित्राः) विचित्रगुणकर्मस्वभावाः (उषसः) प्रभातवेला इव दुहितरः (पुरस्तात्) पूर्वस्मात् (मिताइव) विद्यया सकलपदार्थवेदित्र्य इव (स्वरवः) प्रतापयुक्ताः (अध्वरेषु) गृहाश्रमव्यवहाराऽनुष्ठानेषु (वि) (उ) (व्रजस्य) (तमसः) अन्धकारस्य (द्वारा) द्वाराणि (उच्छन्तीः) विवासयन्त्यः (अव्रन्) वृणुयुः (शुचयः) पवित्राः (पावकाः) पवित्रकर्मकर्त्र्यः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे ब्रह्मचारिणो ! या ब्रह्मचारिण्यो ! मेघस्वना मितभाषिण्यः पवित्रा विदुष्यः स्युस्ता एव पूर्वे सम्परीक्ष्य वोढव्याः ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे ब्रह्मचाऱ्यांनो! ज्या ब्रह्मचारिणी मेघाप्रमाणे गंभीर बोलणाऱ्या, मितभाषी, पवित्र व विद्यायुक्त असतील त्यांचीच उत्तम प्रकारे परीक्षा करून विवाह करावा. ॥ २ ॥
03 उच्छन्तीरद्य चितयन्त - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उछ᳓न्तीर् अद्य᳓ चितयन्त भोजा᳓न्
राधोदे᳓याय उष᳓सो मघो᳓नीः
अचित्रे᳓ अन्तः᳓ पण᳓यः ससन्तु
अ᳓बुध्यमानास् त᳓मसो वि᳓मध्ये
मूलम् ...{Loading}...
उ॒च्छन्ती॑र॒द्य चि॑तयन्त भो॒जान्रा॑धो॒देया॑यो॒षसो॑ म॒घोनीः॑ ।
अ॒चि॒त्रे अ॒न्तः प॒णयः॑ सस॒न्त्वबु॑ध्यमाना॒स्तम॑सो॒ विम॑ध्ये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उछ᳓न्तीर् अद्य᳓ चितयन्त भोजा᳓न्
राधोदे᳓याय उष᳓सो मघो᳓नीः
अचित्रे᳓ अन्तः᳓ पण᳓यः ससन्तु
अ᳓बुध्यमानास् त᳓मसो वि᳓मध्ये
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adyá ← adyá (invariable)
bhojā́n ← bhojá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
citayanta ← √cit- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
uchántīḥ ← √vas- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
maghónīḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
rādhodéyāya ← rādhodéya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
acitré ← acitrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
antár ← antár (invariable)
paṇáyaḥ ← paṇí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sasantu ← √sas- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ábudhyamānāḥ ← ábudhyamāna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
támasaḥ ← támas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
vímadhye ← vímadhya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उ॒च्छन्तीः॑ । अ॒द्य । चि॒त॒य॒न्त॒ । भो॒जान् । रा॒धः॒ऽदेया॑य । उ॒षसः॑ । म॒घोनीः॑ ।
अ॒चि॒त्रे । अ॒न्तरिति॑ । प॒णयः॑ । स॒स॒न्तु॒ । अबु॑ध्यमानाः । तम॑सः । विऽम॑ध्ये ॥
Hellwig Grammar
- ucchantīr ← ucchantīḥ ← vas
- [verb noun], nominative, plural
- “dawn; shine.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- citayanta ← citay ← √cit
- [verb], plural, Present injunctive
- bhojān ← bhoja
- [noun], accusative, plural, masculine
- “big; hospitable.”
- rādhodeyāyoṣaso ← rādhaḥ ← rādhas
- [noun], neuter
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
- rādhodeyāyoṣaso ← deyāya ← deya
- [noun], dative, singular, neuter
- “giving; gift.”
- rādhodeyāyoṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- maghonīḥ ← maghavan
- [noun], nominative, plural, feminine
- “big.”
- acitre ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- acitre ← citre ← citra
- [noun], locative, singular, neuter
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- antaḥ ← antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- paṇayaḥ ← paṇi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “niggard; paṇ.”
- sasantv ← sasantu ← sas
- [verb], plural, Present imperative
- “sleep.”
- abudhyamānās ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- abudhyamānās ← budhyamānāḥ ← budh
- [verb noun], nominative, plural
- “understand; notice; wake up; observe; detect; attend to; awaken; attend.”
- tamaso ← tamasaḥ ← tamas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- vimadhye ← vimadhya
- [noun], locative, singular, neuter
- “middle.”
सायण-भाष्यम्
अद्य अस्मिन् दिने उच्छन्तीः तमः विवासयन्त्यः मघोनीः धनवत्यः उषसः भोजान् भोजयितॄन् यजमानान् तेषां राधोदेयाय सोमादिधनदानाय चितयन्त प्रज्ञापयन्ति । अचित्रे अचायनीये तमसो विमध्ये । अत्यन्तगाढान्धकारे इत्यर्थः । तत्र पणयः वणिज इवादातारः अयुध्यमानाः ससन्तु स्वपन्तु ॥
Wilson
English translation:
“The gloom-dispelling, affluent Dawns animate the pious worshippers to offer (sacrificial) treasure; may the churlish (traffickers) sleep on unawakened, in the unlovely depth of darkness.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The churlish traffickers: paṇaya = vaṇijaḥ, i.e., adātāraḥ, non-givers
Jamison Brereton
Dawning today, the bounteous Dawns brighten the benefactors for the giving of largesse.
In (a place) without brightness let the niggards sleep, unawakening in the middle of darkness.
Jamison Brereton Notes
The multivalent stem citáya- is here used in transitive value (see my disc. in
-áya- book). The 3rd pl. citayanta is simply an -anta replacement of the expected active of the usual type (see my 1979 IIJ article).
Griffith
Dispelling gloom this day the wealthy Mornings urge liberal givers to present their treasures.
In the unlightened depth of darkness round them let niggard traffickers sleep unawakened.
Geldner
Bei ihrem Hellwerden mögen die gabenreichen Usas´ heute die Freigebigen erleuchten, auf daß sie Belohnung gewähren. Im Unerhellten sollen die Knauser weiter schlafen, ohne zu erwachen, ganz im Finstern.
Grassmann
Sie mögen willig heut die Spender reizen zum Schatzverleihn, die reichen Morgenröthen; Im finstern Raume lasst die Geiz’gen schlafen, sie nicht erwachen in des Dunkels Mitte.
Elizarenkova
Зажигаясь сегодня, щедрые зори
Пусть заметят покровителей жертвы, чтоб даровать (им) милость.
Да проспят скупцы в бессветном (пространстве),
Беспробудно, посреди мрака!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- वामदेवो गौतमः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जो (तमसः) रात्रि के (अचित्रे) नहीं आश्चर्य जिसमें ऐसे (विमध्ये) विशेष अन्धकार में (उषसः) प्रातर्वेलाओं के सदृश (मघोनीः) सत्कार किया धन का जिन्होंने उनकी स्त्रियाँ (उच्छन्तीः) और उत्तम प्रकार वास देती हुई (अन्तः) मध्य में (अबुध्यमानाः) बोधरहित (पणयः) प्रशंसा करने योग्य स्त्रियाँ (ससन्तु) सुख से सोवें और (राधोदेयाय) धन देने योग्य व्यवहार के लिये (भोजान्) पालन करनेवाले पतियों को (अद्य) आज (चितयन्त) जनाती हैं, वे अच्छे प्रकार ग्रहण करनी चाहिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे पुरुषो ! जो कन्या अपने सदृश विदुषी और शुभ गुण, कर्म, स्वभाववाली होवें, वे ही स्त्री होने के लिये स्वीकार करने योग्य हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! या तमसोऽचित्रे विमध्य उषस इव मघोनीरुच्छन्तीरन्तोऽबुध्यमानाः पणयः स्त्रियः सुखेन ससन्तु राधोदेयाय भोजानद्य चितयन्त ता सङ्ग्रहीतव्याः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उच्छन्तीः) सुवासयन्त्यः (अद्य) (चितयन्त) विज्ञापयन्ति (भोजान्) पालकान् पतीन् (राधोदेयाय) धनं दातुं योग्याय व्यवहाराय (उषसः) प्रातर्वेला इव (मघोनीः) सत्कृतधनानां स्त्रियः (अचित्रे) अनाश्चर्ये (अन्तः) मध्ये (पणयः) प्रशंसनीयाः (ससन्तु) शयीरन् (अबुध्यमानाः) बोधरहिताः (तमसः) रात्रेः (विमध्ये) विशेषान्धकारे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे पुरुषा ! याः कन्याः स्वसदृश्यो विदुष्यः शुभगुणकर्मस्वभावाः स्युस्ता एव भार्य्यत्वायाङ्गीकार्याः ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे पुरुषांनो ! ज्या स्त्रिया तुमच्यासारख्याच विदुषी व शुभ गुण, कर्म, स्वभावयुक्त असतील तर त्याच पत्नी या नात्याने स्वीकारण्यायोग्य असतात. ॥ ३ ॥
04 कुवित्स देवीः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कुवि᳓त् स᳓ देवीः सन᳓यो न᳓वो वा
या᳓मो बभूया᳓द् उषसो वो अद्य᳓
ये᳓ना न᳓वग्वे अ᳓ङ्गिरे द᳓शग्वे
सप्ता᳓सिये रेवती रेव᳓द् ऊष᳓
मूलम् ...{Loading}...
कु॒वित्स दे॑वीः स॒नयो॒ नवो॑ वा॒ यामो॑ बभू॒यादु॑षसो वो अ॒द्य ।
येना॒ नव॑ग्वे॒ अङ्गि॑रे॒ दश॑ग्वे स॒प्तास्ये॑ रेवती रे॒वदू॒ष ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कुवि᳓त् स᳓ देवीः सन᳓यो न᳓वो वा
या᳓मो बभूया᳓द् उषसो वो अद्य᳓
ये᳓ना न᳓वग्वे अ᳓ङ्गिरे द᳓शग्वे
सप्ता᳓सिये रेवती रेव᳓द् ऊष᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
devīḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
kuvít ← kuvít (invariable)
návaḥ ← náva- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sanáyaḥ ← sanáya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā ← vā (invariable)
adyá ← adyá (invariable)
babhūyā́t ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRF, voice:ACT}
uṣasaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yā́maḥ ← yā́ma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áṅgire ← áṅgira- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
dáśagve ← dáśagva- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
návagve ← návagva- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
revát ← revánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
revatīḥ ← revánt- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
saptā́sye ← saptā́sya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ūṣá ← √vas- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
कु॒वित् । सः । दे॒वीः॒ । स॒नयः॑ । नवः॑ । वा॒ । यामः॑ । ब॒भू॒यात् । उ॒ष॒सः॒ । वः॒ । अ॒द्य ।
येन॑ । नव॑ऽग्वे । अङ्गि॑रे । दश॑ऽग्वे । स॒प्तऽआ॑स्ये । रे॒व॒तीः॒ । रे॒वत् । ऊ॒ष ॥
Hellwig Grammar
- kuvit ← kuvid
- [adverb]
- “surely; indeed.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- devīḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, feminine
- “divine.”
- sanayo ← sanayaḥ ← sanaya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “age-old; old.”
- navo ← navaḥ ← nava
- [noun], nominative, singular, masculine
- “new; fresh; young; matutinal; recent; nava [word]; modern; fresh.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- yāmo ← yāmaḥ ← yāma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prahara; watch; travel; path.”
- babhūyād ← babhūyāt ← bhū
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- uṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], vocative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- yenā ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- navagve ← navagva
- [noun], locative, singular, masculine
- “Navagva.”
- aṅgire ← aṅgira
- [noun], locative, singular, masculine
- daśagve ← daśagva
- [noun], locative, singular, masculine
- saptāsye ← sapta ← saptan
- [noun]
- “seven; seventh.”
- saptāsye ← āsye ← āsya
- [noun], locative, singular, masculine
- “mouth; mouth; aperture; face; mukha; jaw; point.”
- revatī ← revatīḥ ← revat
- [noun], nominative, plural, feminine
- “abundant; rich; affluent; brilliant; brilliant.”
- revad ← revat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “abundant; rich; affluent; brilliant; brilliant.”
- ūṣa ← vas
- [verb], plural, Perfect indicative
- “dawn; shine.”
सायण-भाष्यम्
हे देवीः द्योतमानाः उषसो वः युष्मान् सनयः पुराणः नवो वा यामः गमनसाधनः सः रथः अद्य अस्मिन् यागदिने कुवित् बहुवारं बभूयात् भवेत् गच्छेदित्यर्थः । येन रथेन हे रेवतीः धनवत्यो यूयं नवग्वे दशग्वे सप्तास्ये सप्तच्छन्दोयुक्तमुखे अङ्गिरे अङ्गिरोगणे । तौ द्वौ तत्र येऽप्यङ्गिरसः तेषां गणे । तथान्यत्र ‘ नवग्वो नु दशग्वो अङ्गिरस्तमः ( ऋ. सं. १०. ६२. ६ ) इति । रेवत् धनवत् यथा भवति तथा ऊष विभातं कृतवत्यः ॥ वसेर्व्युच्छनकर्मणो लिण्मध्यमबहुवचनस्येदं रूपम् ॥
Wilson
English translation:
“Divine Dawns, may your chariot, whether old or new, be frequent at this day’s (worship), wherewith, affluent Dawns, possessing riches, (you shine) upon the seven-mouthed (troop of the) Aṅgirasas, the observers of the nine or ten days’ rite.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Seven-mouthed aṅgirasas: repeating the seven vedic metres; nine or ten days rites: cf. RV. 10.62.6
Jamison Brereton
Goddess Dawns, should it be the old course or a new one for you today—
(or the one going) along which, you rich ladies, you richly dawned on the Aṅgiras(-clan) of the Nine-Cows, of the Ten-Cows, of the Seven-Mouths?
Jamison Brereton Notes
The opening of this vs. kuvít sá resonates with the opening of 6 ḱu va svid.
With Geldner I take the yénā clause of cd to be a third possible course, against the old and new ones offered as possibilities in ab. Since cd presumably refers to the Aṅgirases’ involvement in the Vala myth, it is the case that the Dawns’ course in that instance was an unusual one: they came out of a rock!
Griffith
O Goddesses, is this your car, I ask you, ancient this day, or is it new, ye Mornings,
Wherewith, rich Dawns, ye seek with wealth Navagva, Dasagva Angira, the seven-toned singer?
Geldner
Ob dies wohl heute eure alte oder eine neue Fahrt sein mag, ihr göttlichen Usas´, ob dieselbe, auf dem ihr über Navagva, Angira, Dasagva mit siebenfachem Munde, Reichtum bringend, ihr Reichen, aufgegangen seid?
Grassmann
Wird euer alter oder neuer Wagen erscheinen heut, Göttinnen Morgenröthen, Mit dem ihr reichen reich dem Neuner strahlet, dem Angira, dem siebenmünd’gen Zehner?
Elizarenkova
Не будет ли, о божественные зори, сегодня
Старого ли, нового ли путешествия у вас,
Благодаря которому вы (некогда), о богатые, воссветили богатство
Навагве, Ангире, Дашагве семиротому?
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पुरुषो ! (सः) वह (कुवित्) बड़े (यामः) चलनेवाले (नव) नवीन विद्या अवस्था युक्त आप (बभूयात्) निरन्तर हूजिये उसी प्रकार (रेवतीः) बहुत धन और शोभा से युक्त (सनयः) विभाग करनेवाली (देवीः) प्रकाशमान (उषसः) प्रभात वेलाओं के सदृश कन्या (वः) आप लोगों को (रेवत्) बहुत प्रशंसित धनवान् जैसे हो वैसे (ऊष) निरन्तर वसाती हैं (वा) अथवा (येना) जिस कारण (अद्य) आज दिन (नवग्वे) नौ गौओं से युक्त (दशग्वे) और दश गौवों से युक्त (अङ्गिरे) प्राणों के सदृश प्रिय पति के निमित्त (सप्तास्ये) सात प्राण मुख में जिसके उसमें वर्त्तमान हैं, इससे उनकी गृहाश्रम के लिये सेवा करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो अधिक विद्या, बल, तुल्य रूप, नवीन युवावस्थायुक्त और सुशील, विद्वान् अपने सदृश स्त्री को स्वीकार करे वह सुखी होवे और जो स्त्री पति की कामना करती हुई धन और विद्या की उन्नति करे वह सब मनुष्यों को सुखी करने के योग्य होवे ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पुरुषाः ! स कुविद्यामो नवस्त्वं बभूयात् तद्वद् रेवतीः सनयो देवीरुषस इव वो रेवदूष वा येनाद्य नवग्वे दशग्वे अङ्गिरे सप्तास्ये वर्त्तन्तेऽतस्ता गृहाश्रमाय सेवध्वम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कुवित्) महान् (सः) (देवीः) (सनयः) विभक्त्र्यः (नवः) नवीनविद्यावयस्कः (वा) (यामः) यो याति सः (बभूयात्) भृशं भूयात् (उषसः) प्रभाताः (वः) युष्मान् (अद्य) (येना) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (नवग्वे) नव गावो विद्यन्ते यस्य तस्मै (अङ्गिरे) प्राणवत्प्रिये पत्यौ (दशग्वे) दश गावो यस्य तस्मै (सप्तास्ये) सप्त प्राणा आस्ये यस्य तस्मिन् (रेवतीः) बहुधनशोभायुक्ताः (रेवत् ) बहुप्रशंसितधनवत् (ऊष) निवासयन्ति ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - योऽधिकविद्याबलः समानरूपो नवयौवनः सुशीलो विद्वान् स्वसदृशीं स्त्रियमुपयच्छेत् स सुखी भूयात्। या स्त्री पतिं कामयमाना धनविद्योन्नतिं कुर्यात् सा सर्वान् मनुष्यान् सुखयितुमर्हेत् ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो अधिक विद्याबल, समानरूप, नवयुवक, सुशील, विद्वान आपल्यासारख्याच स्त्रीचा स्वीकार करतो तो सुखी होतो व पतीची कामना करणारी जी स्त्री धन व विद्येची उन्नती करते ती सर्व माणसांना सुखी करणारी असते. ॥ ४ ॥
05 यूयं हि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यूयं᳓ हि᳓ देवीर् ऋतयु᳓ग्भिर् अ᳓श्वैः
परिप्रयाथ᳓ भु᳓वनानि सद्यः᳓
प्रबोध᳓यन्तीर् उषसः सस᳓न्तं
द्विपा᳓च् च᳓तुष्पाच् चर᳓थाय जीव᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
यू॒यं हि दे॑वीरृत॒युग्भि॒रश्वैः॑ परिप्रया॒थ भुव॑नानि स॒द्यः ।
प्र॒बो॒धय॑न्तीरुषसः स॒सन्तं॑ द्वि॒पाच्चतु॑ष्पाच्च॒रथा॑य जी॒वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यूयं᳓ हि᳓ देवीर् ऋतयु᳓ग्भिर् अ᳓श्वैः
परिप्रयाथ᳓ भु᳓वनानि सद्यः᳓
प्रबोध᳓यन्तीर् उषसः सस᳓न्तं
द्विपा᳓च् च᳓तुष्पाच् चर᳓थाय जीव᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áśvaiḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
devīḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
hí ← hí (invariable)
r̥tayúgbhiḥ ← r̥tayúj- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
bhúvanāni ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
pariprayāthá ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sadyás ← sadyás (invariable)
prabodháyantīḥ ← √budh- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
sasántam ← √sas- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
uṣasaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
caráthāya ← carátha- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
cátuṣpāt ← cátuṣpad- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
dvipā́t ← dvipád- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
jīvám ← jīvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यू॒यम् । हि । दे॒वीः॒ । ऋ॒त॒युक्ऽभिः॑ । अश्वैः॑ । प॒रि॒ऽप्र॒या॒थ । भुव॑नानि । स॒द्यः ।
प्र॒ऽबो॒धय॑न्तीः । उ॒ष॒सः॒ । स॒सन्त॑म् । द्वि॒ऽपात् । चतुः॑ऽपात् । च॒रथा॑य । जी॒वम् ॥
Hellwig Grammar
- yūyaṃ ← yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- devīr ← devīḥ ← devī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- ṛtayugbhir ← ṛta
- [noun], neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtayugbhir ← yugbhiḥ ← yuj
- [noun], instrumental, plural
- “ally; friend; pair; two; companion.”
- aśvaiḥ ← aśva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- pariprayātha ← pariprayā ← √yā
- [verb], plural, Present indikative
- bhuvanāni ← bhuvana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- sadyaḥ ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- prabodhayantīr ← prabodhayantīḥ ← prabodhay ← √budh
- [verb noun], nominative, plural
- “awaken; fuel.”
- uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], vocative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- sasantaṃ ← sasantam ← sas
- [verb noun], accusative, singular
- “sleep.”
- dvipāc ← dvipāt ← dvipa
- [noun], ablative, singular, masculine
- “elephant.”
- catuṣpāc ← catuṣpād
- [noun], nominative, singular, masculine
- “quadruped.”
- carathāya ← caratha
- [noun], dative, singular, masculine
- jīvam ← jīva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “being; animal; life; jīva [word].”
सायण-भाष्यम्
हे देवीः द्योतमानाः उषसः यूयं हि खलु ऋतयुग्भिः यज्ञगामिभिः अश्वैः भुवनानि सद्यः परिप्रयाथ परितः प्रकृष्टं गच्छथ । किं कुर्वत्यः। ससन्तं स्वपन्तं द्विपाच्चतुष्पात् मनुष्य गवादिलक्षणं जीवं चरथाय चरणाय गमनादिव्यवहाराय प्रबोधयन्तीः प्रबोधयन्त्यः सत्यः परिप्रयाथ ॥ ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“Divine Dawns, with horses that frequent sacrifices you quickly travel round the regions (of space); awake the sleeping being, whether biped or quadruped, to pursue (his functions).”
Jamison Brereton
For you, goddesses, with horses whose yoke is truth, drive around the creatures in a single day,
awakening the sleeping, every two-footed and four-footed living thing, to activity, o Dawns.
Griffith
With horses harnessed by eternal Order, Goddesses, swiftly round the worlds ye travel,
Arousing from their rest, O Dawns, the sleeping, and all that lives, man, bird, and beast, to motion.
Geldner
Denn ihr Göttinnen fahret mit den rechtzeitig geschirrten Rossen an einem Tag um alle Wesen, indem ihr Usas´ den Schlafenden, alles was lebt, Zweifüßler und Vierfüßler, zu neuem Wandel erweckt.
Grassmann
Denn ihr Göttinnen fahrt in einem Tage rings um die Welt mit gutgeschirrten Rossen, Den Schlafenden erweckend, Morgenröthen, und was da lebt zum Wandern, Thier und Menschen.
Elizarenkova
Вы, о богини, на конях, запряженных законом,
За один день объезжаете вокруг (всех) существ,
Пробуждая, о зори, спящего,
(То,) что двуногое, что четвероногое – (все) живое, чтобы (оно) двигалось!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- वामदेवो गौतमः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यूयम्) आप लोग जैसे (चरथाय) भ्रमण के लिये (ससन्तम्) शयन करते हुए (जीवम्) प्राणधारी को (प्रबोधयन्तीः) जगाती हुई (उषसः) प्रातर्वेला (द्विपात्) दो पादवाले मनुष्य आदि और (चतुष्पात्) चार पैरवाली गौ आदि के सदृश (सद्यः) शीघ्र (भुवनानि) लोक-लोकान्तरों को प्राप्त होती हैं, वैसे (हि) ही (ऋतयुग्भिः) सत्य से युक्त (अश्वैः) बड़े बलिष्ठ और पुरुषार्थियों के साथ (देवीः) दिव्य गुण, कर्म, स्वभाव युक्त स्त्रियों को (परिप्रयाथ) सब ओर से प्राप्त होओ ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो जन उत्तम गुणों से युक्त, विदुषी, सुन्दर, अपने सदृश स्त्रियों को प्राप्त होते हैं वे सदा ही प्रातःकाल के सदृश प्रकाशमान और सब के बोधक होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे नरा ! यूयं यथा चरथाय ससन्तं जीवं प्रबोधयन्तीरुषसो द्विपाच्चतुष्पाद्वत्सद्यो भुवनानि गच्छन्ति तथा ह्यृतयुग्भिरश्वैर्देवीः स्त्रियः परिप्रयाथ ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यूयम्) (हि) (देवीः) दिव्यगुणकर्मस्वभावाः (ऋतयुग्भिः) य ऋतेन सत्येन युञ्जते तैः (अश्वैः) महाबलिष्ठैः पुरुषार्थयुक्तैः (परिप्रयाथ) सर्वतः प्राप्नुयात् (भुवनानि) लोकलोकान्तराणि (सद्यः) शीघ्रम् (प्रबोधयन्तीः) जागरयन्त्यः (उषसः) (ससन्तम्) शयानम् (द्विपात्) द्वौ पादौ यस्य स मनुष्यादिः (चतुष्पात्) चत्वारः पादा यस्य स गवादिः (चरथाय) (जीवम्) प्राणधारिणम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये शुभगुणान्विता विदुषीर्हृद्याः स्वसदृशीर्भार्याः प्राप्नुवन्ति ते सदैवोषर्वत्प्रकाशमानाः सर्वेषां ज्ञापका भवन्ति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपलंकार आहे. जे लोक शुभ गुणांनी युक्त विदुषी, सुंदर आपल्यासारख्याच स्त्रियांशी लग्न करतात ते नेहमी उषेप्रमाणे प्रकाशमान सर्वांचे ज्ञापक (बोधक) असतात. ॥ ५ ॥
06 क्व स्विदासाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कु᳓व स्विद् आसां कतमा᳓ पुराणी᳓
य᳓या विधा᳓ना विदधु᳓र् ऋभूणा᳓म्
शु᳓भं य᳓च् छुभ्रा᳓ उष᳓सश् च᳓रन्ति
न᳓ वि᳓ ज्ञायन्ते सदृ᳓शीर् अजुर्याः᳓
मूलम् ...{Loading}...
क्व॑ स्विदासां कत॒मा पु॑रा॒णी यया॑ वि॒धाना॑ विद॒धुरृ॑भू॒णाम् ।
शुभं॒ यच्छु॒भ्रा उ॒षस॒श्चर॑न्ति॒ न वि ज्ञा॑यन्ते स॒दृशी॑रजु॒र्याः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कु᳓व स्विद् आसां कतमा᳓ पुराणी᳓
य᳓या विधा᳓ना विदधु᳓र् ऋभूणा᳓म्
शु᳓भं य᳓च् छुभ्रा᳓ उष᳓सश् च᳓रन्ति
न᳓ वि᳓ ज्ञायन्ते सदृ᳓शीर् अजुर्याः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āsām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
katamā́ ← katamá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
kvà ← kvà (invariable)
purāṇī́ ← purāṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
svit ← svit (invariable)
r̥bhūṇā́m ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
vidadhúḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
vidhā́nā ← vidhā́na- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yáyā ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:SG}
cáranti ← √carⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
śúbham ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
śubhrā́ḥ ← śubhrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ajuryā́ḥ ← ajuryá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
jñāyante ← √jñā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
ná ← ná (invariable)
sadŕ̥śīḥ ← sadŕ̥ś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
क्व॑ । स्वित् । आ॒सा॒म् । क॒त॒मा । पु॒रा॒णी । यया॑ । वि॒ऽधाना॑ । वि॒ऽद॒धुः । ऋ॒भू॒णाम् ।
शुभ॑म् । यत् । शु॒भ्राः । उ॒षसः॑ । चर॑न्ति । न । वि । ज्ञा॒य॒न्ते॒ । स॒ऽदृशीः॑ । अ॒जु॒र्याः ॥
Hellwig Grammar
- kva
- [adverb]
- “wherein; how; kva [word].”
- svid
- [adverb]
- “svid [word].”
- āsāṃ ← āsām ← idam
- [noun], genitive, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- katamā ← katama
- [noun], nominative, singular, feminine
- “katama [word]; who.”
- purāṇī ← purāṇa
- [noun], nominative, singular, feminine
- “age-old; stale; old; old; traditional; aged.”
- yayā ← yad
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vidhānā ← vidhāna
- [noun], accusative, plural, neuter
- “method; treatment; preparation; ritual; rule; formulation; means; manner; administration; performance; act.”
- vidadhur ← vidadhuḥ ← vidhā ← √dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “produce; perform; administer; cause; shape; use; make; dig; describe; construct; teach; bore; fill into; prepare; ignite; regulate; add; arrange; create; dress; inject; process; think of; order; name; breed; raise; write; produce; grant; appoint; do; put on.”
- ṛbhūṇām ← ṛbhu
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Ribhus.”
- śubhaṃ ← śubham ← śubha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “good; beautiful; auspicious; good; suitable; pleasant; righteous; beautiful; wholesome; beneficial.”
- yacchubhrā ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yacchubhrā ← śubhrāḥ ← śubhra
- [noun], nominative, plural, feminine
- “white; beautiful; attractive; śubhra [word]; light.”
- uṣasaś ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- caranti ← car
- [verb], plural, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- jñāyante ← jñā
- [verb], plural, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “know; diagnose; perceive; know; come to know; notice; determine; think of; find; learn; perceive; identify; recognize; understand; know; learn; ascertain; detect; deem.”
- sadṛśīr ← sadṛśīḥ ← sadṛśa
- [noun], nominative, plural, feminine
- “like; alike(p); appropriate; sadṛśa [word]; comparable; resembling.”
- ajuryāḥ ← ajurya
- [noun], nominative, plural, feminine
- “ageless; amaranthine.”
सायण-भाष्यम्
आसाम् उषसां मध्ये क्व स्वित् अभूदद्य कतमा पुराणी पुरातनी । यया ऋभूणां संबन्धीनि विधाना चमसादिनिर्माणानि विदधुः अकुर्वन् ऋभवः। यत् याश्च उषसः शुभ्राः दीप्ताः शुभं चरन्ति शोभां दीप्तिं कुर्वन्ति । ताः अजुर्याः अशीर्णा नित्यनूतनाः न वि ज्ञायन्ते । यतः सदृशीः सदृश्यः सर्वेष्वपि दिवसेष्वेकरूपा अतोऽद्यतन्य एता एताः पुराण्य इति न ज्ञायन्ते । उषासादृश्यं सदृशीरद्य सदृशीरिदु श्वः’ (ऋ. सं. १. १२३. ८) इत्यत्र प्रतिपादितम् ॥
Wilson
English translation:
“Where is that ancient one of those (Dawns), through whom the works of the Ṛbhus were accomplished? For as the bright Dawns happily proceed, they are not distinguished, being alike and undecaying.”
Jamison Brereton
Where is she, which one of them is she, the age-old one along with whom they distributed the distributions of the
R̥bhus?
(I ask because) when the beautiful Dawns proceed in beauty, they cannot be distinguished—the unaging ones having the same
appearance.
Jamison Brereton Notes
katamā́‘which one?’ echoes purutámam ‘the latest of many’ in 1a. Note that again when a singular dawn is referred to, the word uṣás- is not used.
I do not understand what the Ṛbhus are doing here, nor do I know the exact sense of ví √dhā in the etymological figure vidhā́nā vidadhúḥ. A similar etym. figure is found in nearby IV.55.2 vidhātā́ro ví … dadhuḥ, where I tr. ‘distribute’, which I’ve imported here. However, I am now inclined to think that this has to do with the creative division of an undifferentiated mass (such as the Ṛbhus performed in I.161.2-3 also cited by Geldner) and with the regulation of these divisions, possibly of divisions of time. Such “division” contrasts sharply with the lack of distinction among the dawns stated in cd. It is not surprising that a single (unnamed) dawn (pāda a) would be associated with division and distinction (pāda b), as opposed to the plural dawns in the rest of the hymn. For other interpr. of pāda b see the various tr. and comm. _________
07
The opening tā́, esp. in its emphatic form tā́ghā tā́(ḥ) is echoed by the openings of 8 (tā́ā́…) and 9 (tā́(ḥ)).
At the same time sadyáḥ makes an interior ring with 5b around the omphalos vs. What’s striking about this little ring is that, though the sadyáḥ in 5 and 7 match verbally, the word is in a different temporal setting in the two vss: present in 5 and remote past in 7, and in 6 those two temporal settings are dissolved or confused (as also in a different way in 4).
The cmpd. ṛtájātasatya- is unusual not only in having 3 members (quite rare in the RV) but also for containing both ṛtá- and satyá-. Renou suggests that -satyafunctions as a sort of “particule intensive.” Given how charged both words are in the RV, I think this unlikely, although the rendering in the published translation (“who were really born of truth”) is close to Renou’s intensive particle interpr; cf. his own tr.
(“véritablement nées de l’Ordre”). I think the cmpd requires a more literal and weighty rendering – “whose reality was born from truth” (which I would substitute for what is found in the published translation) – meaning that the dawns we see and who come daily to our world and our sacrifice, who are really here, arose from the true cosmic patterns that govern the universe of time and space.
Griffith
Which among these is eldest, and where is she through whom they fixed the Rbhus’ regulations?
What time the splendid Dawns go forth for splendour, they are not known aparto alike, unwasting.
Geldner
Wo und die wievielte unter ihnen ist wohl jene vergangene, unter der sie die Aufträge für die Ribhu´s bestimmten? Wenn die prangenden Usas´ prunkend ausfahren, so sind sie nicht zu unterscheiden, die gleichaussehenden, alterlosen.
Grassmann
Wo, die wievielste ihrer ist die alte, durch die die Schar der Ribhu’s sie vertheilten? Wenn schön zum Schmucke gehn die Morgenröthen, erscheinen gleich dem Blick die ewig jungen.
Elizarenkova
Где (и) которая из них (та) древняя,
Благодаря кому они установили установления для Рибху?
Так как блистательные зори шествуют с блеском,
Они не различаются, одинаково выглядящие, нестареющие.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यत्) जो (शुभ्राः) चमकीली (सदृशीः) तुल्य (अजुर्याः) नहीं जीर्ण अर्थात् नवीन (उषसः) प्रातर्वेलायें (शुभम्) कल्याण को (चरन्ति) प्राप्त होती हैं (आसाम्) इनके मध्य में (कतमा) कौन सी (पुराणी) पुरानी (क्व) किस में (विधाना) करती (यया) जिससे (ऋभूणाम्) बुद्धिमानों का (स्वित्) क्या (विदधुः) विधान करें ऐसा (न) नहीं (वि, ज्ञायन्ते) जाना जाता है, इस प्रकार की स्त्रियों को श्रेष्ठ जानें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे सम्पूर्ण प्रातर्वेला तुल्य होती हैं, वैसे ही पतियों के साथ सदृश स्त्रियाँ प्रशंसा करने योग्य होती हैं, वह सदा ही युवावस्था में युवा पुरुषों को प्राप्त होकर आनन्दित हों, नहीं जाना जाता है कि कौन नवीन कौन प्राचीन प्रातर्वेला होती है, वैसे ब्रह्मचर्य्य से युक्त कन्या होती हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यद्या शुभ्राः सदृशीरजुर्या उषसः शुभं चरन्त्यासां कतमा पुराणी क्व विधाना ययर्भूणां स्विद् किं विदधुरेवं न वि ज्ञायन्ते इत्थंभूताः स्त्रियो वरा विजानीत ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (क्व) कस्मिन् (स्वित्) प्रश्ने (आसाम्) (कतमा) (पुराणी) पुरातनी (यया) (विधाना) (विदधुः) विदध्यासुः (ऋभूणाम्) धीमताम् (शुभम्) कल्याणम् (यत्) याः (शुभ्राः) भास्वराः (उषसः) प्रातर्वेलाः (चरन्ति) गच्छन्ति (न) निषेधे (वि) (ज्ञायन्ते) (सदृशीः) समानाः (अजुर्याः) अजीर्णाः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा सर्वाः प्रातर्वेलाः सदृश्यः सन्ति तथैव पतिभिः सदृशा भार्याः प्रशंसनीया भवन्ति ताः सदैव युवावस्थायां यूनः प्राप्यानन्दन्तु नैव विज्ञायते का नवीना का प्राचीनोषा वर्त्तते तद्वत्कृतब्रह्मचर्याः कन्या भवन्ति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जशी प्रत्येक उषा तुलना करण्यायोग्य असते तशा पतीबरोबर त्यांच्यासारख्या भार्या प्रशंसनीय असतात. त्या सदैव युवावस्था प्राप्त करून युवा पुरुषांबरोबर आनंदित राहाव्यात. कोणती उषा नवीन व कोणती प्राचीन हे कळून येत नाही. तशाच ब्रह्मचर्ययुक्त (तेजस्वी) कन्या असतात. ॥ ६ ॥
07 ता घा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता᳓ घा ता᳓ भद्रा᳓ उष᳓सः पुरा᳓सुर्
अभिष्टि᳓द्युम्ना ऋत᳓जातसत्याः
या᳓सु ईजानः᳓ शशमान᳓ उक्थइ᳓
स्तुव᳓ञ् छं᳓सन् द्र᳓विणं सद्य᳓ आ᳓प
मूलम् ...{Loading}...
ता घा॒ ता भ॒द्रा उ॒षसः॑ पु॒रासु॑रभि॒ष्टिद्यु॑म्ना ऋ॒तजा॑तसत्याः ।
यास्वी॑जा॒नः श॑शमा॒न उ॒क्थैः स्तु॒वञ्छंस॒न्द्रवि॑णं स॒द्य आप॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ता᳓ घा ता᳓ भद्रा᳓ उष᳓सः पुरा᳓सुर्
अभिष्टि᳓द्युम्ना ऋत᳓जातसत्याः
या᳓सु ईजानः᳓ शशमान᳓ उक्थइ᳓
स्तुव᳓ञ् छं᳓सन् द्र᳓विणं सद्य᳓ आ᳓प
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āsuḥ ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
bhadrā́ḥ ← bhadrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
gha ← gha (invariable)
purā́ ← purā́ (invariable)
tā́ḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
tā́ḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
abhiṣṭídyumnāḥ ← abhiṣṭídyumna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
r̥tájātasatyāḥ ← r̥tájātasatya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ījānáḥ ← √yaj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
śaśamānáḥ ← √śamⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
ukthaíḥ ← ukthá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
yā́su ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
ā́pa ← √āp- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
dráviṇam ← dráviṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sadyás ← sadyás (invariable)
śáṁsan ← √śaṁs- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
stuván ← √stu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
ताः । घ॒ । ताः । भ॒द्राः । उ॒षसः॑ । पु॒रा । आ॒सुः॒ । अ॒भि॒ष्टिऽद्यु॑म्नाः । ऋ॒तजा॑तऽसत्याः ।
यासु॑ । ई॒जा॒नः । श॒श॒मा॒नः । उ॒क्थैः । स्तु॒वन् । शंस॑न् । द्रवि॑णम् । स॒द्यः । आप॑ ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tāḥ ← tad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ghā ← gha
- [adverb]
- tā ← tāḥ ← tad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- bhadrā ← bhadrāḥ ← bhadra
- [noun], nominative, plural, feminine
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- purāsur ← purā
- [adverb]
- “once; earlier; first; purā [indecl.].”
- purāsur ← āsuḥ ← as
- [verb], plural, Perfect indicative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- abhiṣṭidyumnā ← abhiṣṭi
- [noun], feminine
- “prevalence; protection.”
- abhiṣṭidyumnā ← dyumnāḥ ← dyumna
- [noun], nominative, plural, feminine
- “magnificence.”
- ṛtajātasatyāḥ ← ṛta
- [noun], neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtajātasatyāḥ ← jāta ← jan
- [verb noun]
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- ṛtajātasatyāḥ ← satyāḥ ← satya
- [noun], nominative, plural, feminine
- “truth; oath; satya [word]; promise.”
- yāsv ← yāsu ← yad
- [noun], locative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ījānaḥ ← yaj
- [verb noun], nominative, singular
- “sacrifice; worship; worship.”
- śaśamāna ← śaśamānaḥ ← śam
- [verb noun], nominative, singular
- “calm; go out; end; die; pacify; heal; labor; make peace; rest.”
- ukthai ← ukthaiḥ ← uktha
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- stuvañchaṃsan ← stuvan ← stu
- [verb noun], nominative, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
- stuvañchaṃsan ← śaṃsan ← śaṃs
- [verb noun], nominative, singular
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- draviṇaṃ ← draviṇam ← draviṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; money; jewel.”
- sadya ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- āpa ← āp
- [verb], singular, Perfect indicative
- “enter (a state); get; reach; obtain; equal.”
सायण-भाष्यम्
ता घ । घेति प्रसिद्धौ । ताः खलूपकारिण्यः ता भद्राः कल्याण्यः स्तुत्या वा उषसः पुरा पूर्वम् आसुः अभवन् । अभिष्टिद्युम्नाः अभिगमनमात्रेण द्युम्नं धनं यासां ताः । ऋतजातसत्याः । ऋतार्थं यज्ञार्थं जाताश्च ताः सत्याः सत्यफलाश्च तादृश्यः । यासु उषःसु ईजानः यागं कुर्वाणः उक्थैः शस्त्रैः शशमानः शंसमानः स्तुवन् सामभिः स्तोत्रं निष्पादयन् शंसन् शस्त्राणि कुर्वन् द्रविणं धनं सद्यः आप प्राप्नोति । ता भद्रा इति संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Verily those auspicious Dawns have been of old, rich with desired blessings, truthful (bestowers) of the results of sacrifice; at which the sacrificer, adoring with (silent) praise, glorifying (with hymns), has quickly obtained wealth.”
Jamison Brereton
These same auspicious Dawns existed of old, those of superior heavenliness, who were really born of truth,
at whose (time) one who had sacrificed and labored with
hymns, praising and chanting, reached wealth in a single
day.
Griffith
Blest were these Dawns of old, shining with succour, true with the truth that springs from holy Order;
With whom the toiling worshipper, by praises, hymning and lauding, soon attained to riches.
Geldner
Dieselben glückbringenden Usas´ waren schon früher von überwältigendem Glanze, die rechtzeitig geborenen und zuverlässigen, unter denen der Opfernde, der den Dienst unter Lobliedern versehen hat, der Singende und Vortragende alsbald Gut erlangte.
Grassmann
Stets waren diese schönen Morgenröthen an Hülfe reich, die frommen Werke segnend, Bei denen bald der arbeitsame Opfrer, mit Liedern lobend; preisend, Schatz erlangte.
Elizarenkova
Те же самые приносящие счастье зори были раньше
С блеском превосходящим (все), истинно рожденные законом,
(Зори,) у которых тот, кто жертвует, трудится под (исполнение) гимнов,
Восхваляет, произносит (прославление), сразу получал богатство.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (ईजानः) गमन करनेवाला जन (शशमानः) प्रशंसा को प्राप्त होता (उक्थैः) कहने योग्य वचनों से (स्तुवन्) स्तुति करता और (शंसन्) प्रशंसा करता हुआ (यासु) जिनमें (द्रविणम्) धन वा यश को (सद्यः) शीघ्र (आप) प्राप्त होता है (ताः) वे (उषसः) प्रभात वेला (भद्राः) कल्याण करनेवाली जैसी (पुरा) पहिले (आसुः) हुईं वैसी फिर वर्त्तमान हैं, उनके समान जो (अभिष्टिद्युम्ना) प्रशंसित यशरूप धन से युक्त (ऋतजातसत्याः) सत्य से उत्पन्न हुए व्यवहारों में श्रेष्ठ ब्रह्मचारिणी हैं (ताः, घा) उन्हीं को आप लोग गृहाश्रम के लिये प्राप्त होओ ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य्य के साथ प्रातर्वेला सदा वर्त्तमान है, वैसे ही स्वयंवर जिन्होंने किया, ऐसे स्त्री-पुरुष यशस्वी और सत्य आचरणवाले होवें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! ईजानः शशमान उक्थैः स्तुवच्छंसन् यासु द्रविणं सद्य आप ता उषसो भद्रा यादृश्यः पुराऽऽसुस्तादृश्यः पुनर्वर्त्तन्ते तद्वद्या अभिष्टिद्युम्ना ऋतजातसत्या ब्रह्मचारिण्यः सन्ति ता घा यूयं गृहाश्रमाय प्राप्नुत ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ताः) (घा) एव। अत्र ऋचि तुनुघेति दीर्घः। (ताः) (भद्राः) कल्याणकारीः (उषसः) प्रभातवेलाः (पुरा) (आसुः) आसन् (अभिष्टिद्युम्नाः) प्रशंसितयशोधनाः (ऋतजातसत्याः) ऋताज्जातेषु व्यवहारेषु सत्सु साध्व्यः (यासु) (ईजानः) (शशमानः) प्राप्तप्रशंसः सन् (उक्थैः) वक्तुमर्हैर्वचनैः (स्तुवन्) (शंसन्) प्रशंसन् (द्रविणम्) धनं यशो वा (सद्यः) शीघ्रम् (आप) प्राप्नोति ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्य्येण सहोषा सदा वर्त्तते तथैव कृतस्वयंवरौ स्त्रीपुरुषौ यशस्विनौ सत्याचरणौ भवेताम् ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी सूर्यासह उषा सदैव असते तसे स्वयंवर केलेल्या स्त्री-पुरुषांनी यशस्वी व सत्याचरणी व्हावे. ॥ ७ ॥
08 ता आ - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता᳓ आ᳓ चरन्ति समना᳓ पुर᳓स्तात्
समान᳓तः समना᳓ पप्रथानाः᳓
ऋत᳓स्य देवीः᳓ स᳓दसो बुधाना᳓
ग᳓वां न᳓ स᳓र्गा उष᳓सो जरन्ते
मूलम् ...{Loading}...
ता आ च॑रन्ति सम॒ना पु॒रस्ता॑त्समा॒नतः॑ सम॒ना प॑प्रथा॒नाः ।
ऋ॒तस्य॑ दे॒वीः सद॑सो बुधा॒ना गवां॒ न सर्गा॑ उ॒षसो॑ जरन्ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ता᳓ आ᳓ चरन्ति समना᳓ पुर᳓स्तात्
समान᳓तः समना᳓ पप्रथानाः᳓
ऋत᳓स्य देवीः᳓ स᳓दसो बुधाना᳓
ग᳓वां न᳓ स᳓र्गा उष᳓सो जरन्ते
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
caranti ← √carⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
purástāt ← purástāt (invariable)
samanā́ ← samanā́ (invariable)
tā́ḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
paprathānā́ḥ ← √prathⁱ- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
samanā́ ← samanā́ (invariable)
samānátas ← samānátas (invariable)
budhānā́ḥ ← √budh- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:AOR, voice:MED}
devī́ḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sádasaḥ ← sádas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
gávām ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
jarante ← √gr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
sárgāḥ ← sárga- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
ताः । आ । च॒र॒न्ति॒ । स॒म॒ना । पु॒रस्ता॑त् । स॒मा॒नतः॑ । स॒म॒ना । प॒प्र॒था॒नाः ।
ऋ॒तस्य॑ । दे॒वीः । सद॑सः । बु॒धा॒नाः । गवा॑म् । न । सर्गाः॑ । उ॒षसः॑ । ज॒र॒न्ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tāḥ ← tad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- caranti ← car
- [verb], plural, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- samanā
- [adverb]
- purastāt
- [adverb]
- “ahead; eastward; earlier; above; above.”
- samānataḥ ← samānatas
- [adverb]
- samanā
- [adverb]
- paprathānāḥ ← prath
- [verb noun], nominative, plural
- “be known; expand; expand; boom.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- devīḥ ← devī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- sadaso ← sadasaḥ ← sadas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “mansion; assembly; seat; seat.”
- budhānā ← budhānāḥ ← budh
- [verb noun], nominative, plural
- “understand; notice; wake up; observe; detect; attend to; awaken; attend.”
- gavāṃ ← gavām ← go
- [noun], genitive, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sargā ← sargāḥ ← sarga
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Creation; metempsychosis; discharge; torrent; birth; undertaking.”
- uṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- jarante ← jṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “jṛ; digest; age; cook; boil down; decay; decay; ripen.”
सायण-भाष्यम्
ताः उषसः आ सर्वतः चरन्ति । समना सर्वतः समाना: पुरस्तात् पूर्वस्यां दिशि समानतः समानाद्देशात् अन्तरिक्षात् समना सर्वतः पप्रथानाः प्रथमाना: ऋतस्य यज्ञस्य सदसः सदः । तत्रत्यम् ऋत्विग्घविरादिकम् इत्यर्थः । बुधानाः बोधयन्त्यः ॥ अन्तर्भावितण्यर्थोऽयम् ॥ एवं महानुभावाः उषसो जरन्ते स्तूयन्ते । गवां सर्गाः न उदकानां सृष्टय इव। ‘ गवां सर्गा न रश्मयः ’ ( ऋ. सं. ४. ५२. ५) इति हि श्रुतम् । ता यथा सर्वत्र प्रसंगादुपकारत्वाच्च स्तूयन्ते तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“They spread around of smilar form, (coming) from the east, (coming) from the same region alike renowned; the divine Dawns, arousing the assembly of the sacrifice are glorified like the (rays) creative of the waters.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Rays: gavām sargā na raśmayaḥ: RV. 4.52.5
Jamison Brereton
They proceed, in the same way, from the east, spreading out from the same place in the same way.
The Goddess Dawns, awakening from the seat of truth, like gushes of cows, become wakeful.
᳓
Jamison Brereton Notes
08-09 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The unbroken similarity of the dawns who just keep coming, day after day, is conveyed by the stasis of these two vss., where forms of ‘same’ (8ab samanā́ … sanānátaḥ samanyā́, 9a samanā́samānī́ḥ) and the same verb caranti (8a, 9b) bring all movement to a halt, even though the dawns are constantly on the move.
Griffith
Hither from eastward all at once they travel, from one place spreading in the selfsame manner.
Awaking, from the seat of holy Order the Godlike Dawns come nigh like troops of cattle.
Geldner
Sie kommen gleichmäßig aus Osten, von der gleichen Stelle aus gleichmäßig sich ausbreitend. Vom Sitze der Ordnung erwacht sind die Göttinnen Usas´ früh munter wie die Schwärme der Kühe.
Grassmann
Sie wandern herwärts allzumal von Osten auf gleiche Weise allesammt sich breitend, Die Göttlichen, aus heil’gem Sitz erwachend, die Morgenröthen nahn wie Heerden Kühe.
Elizarenkova
Они (и сейчас) приближаются так же с востока,
Из того же места, так же распространяясь.
Пробуждаясь с сиденья закона, богини
Ушас, бодры, словно выпущенное стадо коров.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- वामदेवो गौतमः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (पुरस्तात्) पुरस्तात् कृत ब्रह्मचर्य्य परीक्षा अर्थात् प्रथम ब्रह्मचर्य्य की परीक्षा जिनकी की गयी ऐसी (समानतः) सदृश पतियों से (समना) तुल्य गुण, कर्म और स्वभाववाली (ऋतस्य) सत्य की (देवीः) जाननेवाली पण्डिता (पप्रथानाः) विस्तीर्ण विद्या और सौन्दर्य्य आदि गुणयुक्त कन्या (सदसः) श्रेष्ठ पुरुषों को (बुधानाः) ज्ञान से जगाती (उषसः) प्रातर्वेलाओं के (समना) समान और (गवाम्) गौओं के (सर्गाः) उत्पन्न हुए वृन्दों के (न) समान (आ, चरन्ति) आचरण करती और (जरन्ते) स्तुति करती हैं (ताः) उनको विवाहो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो शिक्षा को ग्रहण किये हुए, रूप और कान्ति आदि उत्तम गुणों से युक्त, विदुषी, ब्रह्मचारिणी कन्या होवें उन्हीं को यथायोग्य विवाहो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! या पुरस्तात् कृतब्रह्मचर्य्यपरीक्षाः समानतः समना ऋतस्य देवीः पप्रथानाः सदसो बुधाना उषसः समना गवां सर्गा ना चरन्ति जरन्ते ता उपयच्छन्तु ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ता) (आ) (चरन्ति) (समना) समानाः। अत्र सुपां सुलुगिति जसो लुक्। (पुरस्तात्) (समानतः) सदृशेभ्यः पतिभ्यः (समना) समानगुणकर्मस्वभावाः (पप्रथानाः) विस्तीर्णविद्यासौन्दर्यादिगुणाः (ऋतस्य) सत्यस्य (देवीः) विदुष्यः (सदसः) सभ्यान् (बुधानाः) प्रबोधयन्त्यः (गवाम्) (न) इव (सर्गाः) उत्पद्यमानाः (उषसः) प्रातर्वेलाः (जरन्ते) स्तुवन्ति ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! गृहीतशिक्षा रूपलावण्यादिशुभगुणाढ्या विदुष्यो ब्रह्मचारिण्यः स्युस्ता एव यथायोग्यं विवहन्तु ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! सुशिक्षित रूपवान, कांतिमान, शुभगुणयुक्त विदुषी ब्रह्मचारिणी कन्येबरोबरच विवाह करावा. ॥ ८ ॥
09 ता इन्न्वेथ्व - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता᳓ इ᳓न् नु᳓ एव᳓ समना᳓ समानी᳓र्
अ᳓मीतवर्णा उष᳓सश् चरन्ति
गू᳓हन्तीर् अ᳓भ्वम् अ᳓सितं रु᳓शद्भिः
शुक्रा᳓स् तनू᳓भिः शु᳓चयो रुचानाः᳓
मूलम् ...{Loading}...
ता इन्न्वे॒३॒॑व स॑म॒ना स॑मा॒नीरमी॑तवर्णा उ॒षस॑श्चरन्ति ।
गूह॑न्ती॒रभ्व॒मसि॑तं॒ रुश॑द्भिः शु॒क्रास्त॒नूभिः॒ शुच॑यो रुचा॒नाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ता᳓ इ᳓न् नु᳓ एव᳓ समना᳓ समानी᳓र्
अ᳓मीतवर्णा उष᳓सश् चरन्ति
गू᳓हन्तीर् अ᳓भ्वम् अ᳓सितं रु᳓शद्भिः
शुक्रा᳓स् तनू᳓भिः शु᳓चयो रुचानाः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
evá ← evá (invariable)
ít ← ít (invariable)
nú ← nú (invariable)
samanā́ ← samanā́ (invariable)
samānī́ḥ ← samāná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
tā́ḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ámītavarṇāḥ ← ámītavarṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
caranti ← √carⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ábhvam ← ábhva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ásitam ← ásita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
gū́hantīḥ ← √guh- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
rúśadbhiḥ ← rúśant- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
rucānā́ḥ ← √ruc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:AOR, voice:MED}
śúcayaḥ ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
śukrā́ḥ ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
tanū́bhiḥ ← tanū́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
ताः । इत् । नु । ए॒व । स॒म॒ना । स॒मा॒नीः । अमी॑तऽवर्णाः । उ॒षसः॑ । च॒र॒न्ति॒ ।
गूह॑न्तीः । अभ्व॑म् । असि॑तम् । रुश॑त्ऽभिः । शु॒क्राः । त॒नूभिः॑ । शुच॑यः । रु॒चा॒नाः ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tāḥ ← tad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- in ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- nv ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- samanā
- [adverb]
- samānīr ← samānīḥ ← samāna
- [noun], nominative, plural, feminine
- “like; identical; common; like; alike(p); same; samāna [word]; akin(p); comparable; identical; mutual; equal.”
- amītavarṇā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- amītavarṇā ← mīta ← mī
- [verb noun]
- “transgress; damage.”
- amītavarṇā ← varṇāḥ ← varṇa
- [noun], nominative, plural, feminine
- “color; caste; complexion; vowel; varṇa [word]; vowel; syllable; appearance; Karat; people; beauty; varṇa; gold; color; complexion.”
- uṣasaś ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- caranti ← car
- [verb], plural, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- gūhantīr ← gūhantīḥ ← guh
- [verb noun], nominative, plural
- “hide; cover; conceal; shroud; obscure.”
- abhvam ← abhva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “monstrosity; nothingness; void; force.”
- asitaṃ ← asitam ← asita
- [noun], accusative, singular, neuter
- “black; dark; dark; black.”
- ruśadbhiḥ ← ruśat
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “white; bright; bright.”
- śukrās ← śukrāḥ ← śukra
- [noun], nominative, plural, feminine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- tanūbhiḥ ← tanū
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- śucayo ← śucayaḥ ← śuci
- [noun], nominative, plural, feminine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- rucānāḥ ← ruc
- [verb noun], nominative, plural
- “please; shine.”
सायण-भाष्यम्
ता: एव उषसः । इदिति पूरणः । नु अद्य समना समानाः एकधेत्यर्थः । समानीः एकरूपाः अमीतवर्णाः अहिंसितवर्णाः अपरिमितवर्णा वा उषसश्चरन्ति सर्वतः । किं कुर्वत्यः । अभ्वम् । महन्नामैतत् । अतिमहत् असितं कृष्णं रूपं गूहन्तीः गोपयन्त्यः रुशद्भिः रोचमानैः तनूभिः स्वशरीरैः शुक्राः दीप्ताः शुचयः शुद्धाः रुचानाः रोचमाना रोचयन्त्यो वा ॥
Wilson
English translation:
“Those Dawns proceed verily all alike, of similar form, of infinite hues, pure, bright, illumining, concealing by their radiant person ns the very great gloom.”
Jamison Brereton
Just these now—the same ones in the same way—with immutable colors, the Dawns proceed,
hiding the black void with their bright (colors), glistening, gleaming, shining with their own bodies.
᳓
Jamison Brereton Notes
08-09 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The unbroken similarity of the dawns who just keep coming, day after day, is conveyed by the stasis of these two vss., where forms of ‘same’ (8ab samanā́ … sanānátaḥ samanyā́, 9a samanā́samānī́ḥ) and the same verb caranti (8a, 9b) bring all movement to a halt, even though the dawns are constantly on the move.
Griffith
Thus they go forth with undiminished colours, these Mornings similar, in self-same fashion,
Concealing the gigantic might of darkness with radiant bodies bright and pure and shining.
Geldner
Dieselben Usas´ wandeln in gleicher Weise sich gleichend mit unveränderter Farbe, indem sie das schwarze Ungeheuer mit ihren hellen Farben beseitigen, die hellen, am Leibe reinen, glänzenden.
Grassmann
So wandern sie auf gleiche Art, sich ähnlich, die Morgenröthen, nicht die Farbe wechselnd, Das grause Dunkel durch die Strahlen bergend, an Leibern strahlend, schimmernd hell und glänzend.
Elizarenkova
Те же самые зори так же
Движутся, (они,) неизменного цвета,
Прячущие черную бесформенность (своими) светлыми
Телами, сверкающие, блистательные.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब स्त्रियों के लिये उपदेशविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्रियो ! जो (अमीतवर्णाः) विद्यमान वर्णवाली (समना) तुल्य (समानीः) तुल्यविचारशील (रुशद्भिः) नाश करनेवाले गुणों से (अभ्वम्) बड़े (असितम्) निकृष्ट वर्णवाले अन्धकार को (गूहन्तीः) ढाँपती हुई (तनूभिः) विस्तृत शरीरों से (शुक्राः) कान्तिमती और (शुचयः) पवित्र (रुचानाः) प्रीति करनेवाली (उषसः) प्रभातवेलाओं के सदृश (चरन्ति) चलती हैं (ताः) वे (इत्) ही (नु) शीघ्र (एव) ही जैसे सुख देती हैं, वैसे सब को सुखी करो ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो स्त्रियाँ प्रातर्वेला के सदृश दुःख को नाश करनेवाली और सुख को उत्पन्न करनेवाली हों, वे ही आनन्द देनेवाली होवें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रियो ! या अमीतवर्णाः समना समानी रुशद्भिरभ्वमसितं गूहन्तीस्तनूभिः शुक्राः शुचयो रुचाना उषसश्चरन्ति ता इन्न्वेव यथा सुखं प्रयच्छन्ति तथैव सर्वान्त्सुखयत ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ स्त्रीभ्य उपदेशविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ताः) (इत्) एव (नु) सद्यः (एव) (समना) समानाः (समानीः) (अमीतवर्णाः) अहिंसितवर्णाः (उषसः) प्रभातवेला इव (चरन्ति) (गूहन्तीः) संवृण्वत्यः (अभ्वम्) महान्तम् (असितम्) निकृष्टवर्णन्तमः (रुशद्भिः) हिंसकैर्गुणैः (शुक्राः) प्रदीप्ताः (तनूभिः) विस्तृतशरीरैः (शुचयः) पवित्राः (रुचानाः) रुचिकर्य्यः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - याः स्त्रिय उषर्वद् दुःखध्वंसिका सुखजनित्र्यः स्युस्ता एवाऽऽह्वादिका भवेयुः ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्या स्त्रिया उषेप्रमाणे दुःखाचा नाश करणाऱ्या व सुख उत्पन्न करणाऱ्या असतील त्याच आनंद देणाऱ्या असतात. ॥ ९ ॥
10 रयिं दिवो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
रयिं᳓ दिवो दुहितरो विभातीः᳓
प्रजा᳓वन्तं यछतास्मा᳓सु देवीः
सियोना᳓द् आ᳓ वः प्रतिबु᳓ध्यमानाः
सुवी᳓रियस्य प᳓तयः सियाम
मूलम् ...{Loading}...
र॒यिं दि॑वो दुहितरो विभा॒तीः प्र॒जाव॑न्तं यच्छता॒स्मासु॑ देवीः ।
स्यो॒नादा वः॑ प्रति॒बुध्य॑मानाः सु॒वीर्य॑स्य॒ पत॑यः स्याम ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
रयिं᳓ दिवो दुहितरो विभातीः᳓
प्रजा᳓वन्तं यछतास्मा᳓सु देवीः
सियोना᳓द् आ᳓ वः प्रतिबु᳓ध्यमानाः
सुवी᳓रियस्य प᳓तयः सियाम
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
divaḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
duhitaraḥ ← duhitár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vibhātī́ḥ ← √bhā- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
asmā́su ← ahám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
devīḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
prajā́vantam ← prajā́vant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yachata ← √yam- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
pratibúdhyamānāḥ ← √budh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
syonā́t ← syoná- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pátayaḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
suvī́ryasya ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
र॒यिम् । दि॒वः॒ । दु॒हि॒त॒रः॒ । वि॒ऽभा॒तीः । प्र॒जाऽव॑न्तम् । य॒च्छ॒त॒ । अ॒स्मासु॑ । दे॒वीः॒ ।
स्यो॒नात् । आ । वः॒ । प्र॒ति॒ऽबुध्य॑मानाः । सु॒ऽवीर्य॑स्य । पत॑यः । स्या॒म॒ ॥
Hellwig Grammar
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- duhitaro ← duhitaraḥ ← duhitṛ
- [noun], vocative, plural, feminine
- “daughter; duhitṛ [word].”
- vibhātīḥ ← vibhā ← √bhā
- [verb noun], vocative, plural
- “shine.”
- prajāvantaṃ ← prajāvantam ← prajāvat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prolific.”
- yacchatāsmāsu ← yacchata ← yam
- [verb], plural, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- yacchatāsmāsu ← asmāsu ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- devīḥ ← devī
- [noun], vocative, plural, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- syonād ← syonāt ← syona
- [noun], ablative, singular, neuter
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- pratibudhyamānāḥ ← pratibudh ← √budh
- [verb noun], nominative, plural
- “wake up; enlighten; detect; learn.”
- suvīryasya ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryasya ← vīryasya ← vīrya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- patayaḥ ← pati
- [noun], nominative, plural, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
हे दिवो दुहितरः द्योतमानस्यादित्यस्य दुहितृस्थानीयाः विभातीः विभात्यो विशेषेण भानं कुर्वत्यः अस्मासु प्रजावन्तं रयिं पुत्राद्युपेतं धनं यच्छत दत्त । हे देवीः देव्यः स्योनात् सुखात् निमित्तभूतात् वः युष्मान् प्रतिबुध्यमानाः प्रतिबोधयन्तो वयं सुवीर्यस्य पतयः स्याम । पुत्रादिसहितस्य धनस्य पालका भवेम ॥
Wilson
English translation:
“Divine, resplendent daughters of heaven, bestow upon us wealth, comprehending progeny; awaking you for our benefit, may we be the lords of excellent descendants.”
Jamison Brereton
O daughters of Heaven, radiating widely, bestow on us wealth in offspring, o goddesses.
Being awakened from a comfortable place in response to you, may we be lords of an abundance of heroes.
Griffith
O Goddesses, O Heaven’s refulgent Daughters, bestow upon us wealth with store of children.
As from our pleasant place of rest ye rouse us may we be masters of heroic vigour.
Geldner
Ihr Himmelstöchter, ihr Göttinnen gewähret erstrahlend uns kinderreichen Besitz! Indem wir vom behaglichen Sitze aus euch heranwachen, wollen wir Besitzer guter Söhne werden.
Grassmann
O Himmelstöchter, glänzende, verleihet, Göttinnen ihr, uns kinderreichen Wohlstand; Die wir aus weichem Lager euch erweckten, uns lasset Herren sein von Heldenscharen.
Elizarenkova
О дочери неба, ярко сияя, даруйте
Нам богатство, состоящее из потомства, о богини!
Пробуждаемые вашим (светом) с мягкого (ложа),
Да будем мы обладателями прекрасных сыновей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अगले मन्त्र से स्वयंवर विवाह कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (दिवः) सूर्य्य की (विभातीः) प्रकाश करती हुई (दुहितरः) कन्याओं के सदृश वर्त्तमान किरणें प्रकाश को देती हैं, हे (देवीः) विदुषियों ! वैसे (अस्मासु) हम लोगों में (स्योनात्) सुख से (प्रजावन्तम्) बहुत प्रजायुक्त (रयिम्) धन को (आ, यच्छत) ग्रहण करो (वः) तुम को (प्रतिबुध्यमानाः) प्रतिबोध कराते हुए हम लोग (सुवीर्यस्य) उत्तम पराक्रम युक्त सेना के (पतयः) स्वामी (स्याम) होवें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो कन्या प्रभात वेला के सदृश उत्तम प्रकार शोभित सुख को उत्पन्न करती हैं, उनके साथ स्वयंवर विवाह से ही मनुष्य श्रीमान् होते हैं ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा दिवो विभातीर्दुहितरः किरणाः प्रकाशं ददति। हे देवीर्देव्यस्तथास्मासु स्योनात् प्रजावन्तं रयिमायच्छत वः प्रतिबुध्यमाना वयं सुवीर्य्यस्य पतयः स्याम ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्रिमेण स्वयंवर उच्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (रयिम्) धनम् (दिवः) सूर्य्यस्य (दुहितरः) कन्या इव किरणाः (विभातीः) प्रकाशयन्त्यः (प्रजावन्तम्) बह्व्यः प्रजा विद्यन्ते यस्य तम् (यच्छत) गृह्णीत (अस्मासु) (देवीः) विदुष्यः (स्योनात्) सुखात् (आ) (वः) युष्मान् (प्रतिबुध्यमानाः) (सुवीर्य्यस्य) सुष्ठु पराक्रमयुक्तस्य सैन्यस्य (पतयः) (स्याम) ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। याः कन्याः प्रभातवेलावत्सुशोभिताः सुखं जनयन्ति ताभिः सह स्वयंवरेण विवाहेनैव मनुष्याः श्रीमन्तो जायन्ते ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. ज्या कन्या उषेप्रमाणे सुशोभित असतात व सुख उत्पन्न करतात त्यांच्याबरोबर स्वयंवर विवाह केल्याने माणसे श्रीमंत होतात. ॥ १० ॥
11 तद्वो दिवो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓द् वो दिवो दुहितरो विभाती᳓र्
उ᳓प ब्रुव उषसो यज्ञ᳓केतुः
वयं᳓ सियाम यश᳓सो ज᳓नेषु
त᳓द् द्यउ᳓श् च धत्ता᳓म् पृथिवी᳓ च देवी᳓
मूलम् ...{Loading}...
तद्वो॑ दिवो दुहितरो विभा॒तीरुप॑ ब्रुव उषसो य॒ज्ञके॑तुः ।
व॒यं स्या॑म य॒शसो॒ जने॑षु॒ तद्द्यौश्च॑ ध॒त्तां पृ॑थि॒वी च॑ दे॒वी ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓द् वो दिवो दुहितरो विभाती᳓र्
उ᳓प ब्रुव उषसो यज्ञ᳓केतुः
वयं᳓ सियाम यश᳓सो ज᳓नेषु
त᳓द् द्यउ᳓श् च धत्ता᳓म् पृथिवी᳓ च देवी᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
divaḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
duhitaraḥ ← duhitár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vibhātī́ḥ ← √bhā- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
bruve ← √brū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
úpa ← úpa (invariable)
uṣasaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
yajñáketuḥ ← yajñáketu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jáneṣu ← jána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
yaśásaḥ ← yaśás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
devī́ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dhattā́m ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dyaúḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pr̥thivī́ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
तत् । वः॒ । दि॒वः॒ । दु॒हि॒त॒रः॒ । वि॒ऽभा॒तीः । उप॑ । ब्रु॒वे॒ । उ॒ष॒सः॒ । य॒ज्ञऽके॑तुः ।
व॒यम् । स्या॒म॒ । य॒शसः॑ । जने॑षु । तत् । द्यौः । च॒ । ध॒त्ताम् । पृ॒थि॒वी । च॒ । दे॒वी ॥
Hellwig Grammar
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- duhitaro ← duhitaraḥ ← duhitṛ
- [noun], vocative, plural, feminine
- “daughter; duhitṛ [word].”
- vibhātīr ← vibhātīḥ ← vibhā ← √bhā
- [verb noun], vocative, plural
- “shine.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- bruva ← bruve ← brū
- [verb], singular, Present indikative
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
- uṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], vocative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- yajñaketuḥ ← yajña
- [noun], masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- yajñaketuḥ ← ketuḥ ← ketu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- yaśaso ← yaśasaḥ ← yaśas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “fame; Yaśas.”
- janeṣu ← jana
- [noun], locative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dyauś ← dyauḥ ← div
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- dhattām ← dhā
- [verb], dual, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- pṛthivī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- devī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
सायण-भाष्यम्
हे दिवो दुहितरः हे उषसः विभाती: वः युष्मान् तत् उत्तरार्धप्रथमपादेन वक्ष्यमाणं फलं यज्ञकेतुः । यज्ञ एव केतुः प्रज्ञापको यस्य तादृशोऽहम् उप ब्रुवे उपेत्य ब्रवीमि । अथ बहुवदुच्यते। वयं स्तुवन्तः जनेषु अस्मत्समानेषु मध्ये यशसः कीर्तेः अन्नस्य वा स्वामिनः स्याम। तत् यशः द्यौः पृथिवी च देवी धत्तां धारयताम् ॥ ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“Daughters of heaven, resplendent Dawns, I address you (as) the announcer of the sacrificer; may we be (the possessors) of celebrity among men, and may heaven and the divine earth perpetuate (it).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The verse is to be inaudibly recited every morning at day-break
Jamison Brereton
O daughters of Heaven, radiating widely—I whose sacrifice is a beacon implore this of you, o Dawns:
May we be glorious among the peoples. Let both Heaven and Goddess Earth ensure this.
IV. 52–53 637
Griffith
Well-skilled in lore of sacrifice, ye Daughters of Heaven, refulgent Dawns, I thus address you.
May we be glorious among the people. May Heaven vouchsafe us this, and Earth the Goddess,
Geldner
Darum bitte ich euch, Usas´, Töchter des Himmels, wenn ihr erstrahlt, indem das Opfer mein Banner ist. Wir möchten bei den Leuten angesehen sein; das sollen uns der Himmel und die Göttin der Erde gewähren!
Grassmann
Das bitt ich euch, o lichte Himmelstöchter, des Opfers Glanz errichtend, Morgenröthen; Dass angesehn wir unter Menschen seien, das mögen Erd’ und Himmel uns gewähren.
Elizarenkova
Об этом я прошу вас, когда вы сверкаете
О дочери неба, о Ушас, (я,) чье знамя – жертва.
Да будем мы прославившимися среди людей!
Пусть даруют нам это небо и богиня земля!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पुरुष विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (विभातीः) प्रकाश करती हुईं (दिवः) प्रकाश की (दुहितरः) कन्याओं के सदृश वर्त्तमान (उषसः) प्रातर्वेला के सदृश स्त्रियाँ (वः) आप लोगों का जो विषय कहें (तत्) उसको (यज्ञकेतुः) यज्ञ का जनानेवाला मैं आप लोगों को (उप, ब्रुवे) उपदेश देता हूँ जैसे (तत्) उसको (देवी) प्रकाश (द्यौः) बिजुली (च) और (पृथिवी) पृथिवी (च) भी (धत्ताम्) धारण करें, वैसे (वयम्) हम लोग (जनेषु) विद्वानों में (यशसः) यशस्वी (स्याम) होवें ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो परस्पर जनों को उपदेश देकर सत्य का ग्रहण कराते हैं, वे सूर्य्य के सदृश प्रकाश करने और भूमि के सदृश प्रजा के धारण करनेवाले होते हैं ॥११॥ इस सूक्त में प्रातःकाल स्त्री और पुरुष के गुण कर्म वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की पिछिले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥११॥ यह इक्क्यावनवाँ सूक्त और दूसरा वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! विभातीर्दिवो दुहितर उषस इव स्त्रियो वो यद् ब्रूयुस्तद्यज्ञकेतुरहं युष्मानुप ब्रुवे यथा तद्देवी द्यौश्च पृथिवी च धत्तां तथा वयं जनेषु यशसः स्याम ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ पुरुषविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्) (वः) युष्माकम् (दिवः) प्रकाशस्य (दुहितरः) कन्या इव वर्त्तमानाः (विभातीः) प्रकाशयन्त्यः (उप) (ब्रुवे) उपदिशामि (उषसः) प्रातर्वेलायाः (यज्ञकेतुः) यज्ञस्य प्रापकः (वयम्) (स्याम) (यशसः) यशस्विनः (जनेषु) विद्वत्सु (तत्) (द्यौः) विद्युत् (च) (धत्ताम्) (पृथिवी) (च) (देवी) देदीप्यमाना ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये परस्परानुपदिश्य सत्यं ग्राहयन्ति ते सूर्यवत्प्रकाशका भूमिवत्प्रजाधर्त्तारो भवन्तीति ॥११॥ अत्रोषःस्त्रीपुरुषगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥११॥ इत्येकाधिकपञ्चाशत्तमं सूक्तं द्वितीयो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे परस्परांना उपदेश करून सत्याचे ग्रहण करवितात ते सूर्याप्रमाणे प्रकाशक व भूमीप्रमाणे प्रजेला धारण करणारे असतात. ॥ ११ ॥