सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ विहि होत्राः’ इति पञ्र्चर्षं तृतीयं सूक्तं वामदेव्यं वायव्यम् । अत्रानुक्रमणिका—’ विहि पञ्च वायव्यम्’ इति । सूक्तविनियोगो लैङ्गिकः । आद्या दशरात्रे चतुर्थेऽहनि प्रउगशस्त्रे वायव्यतृचस्य द्वितीया । तथा च सूत्रितं –’ विहि होत्रा अवीता वायो शतं हरीणाम्’ (आश्व. श्रौ. ७. ११) इति ॥
Jamison Brereton
48 (344)
Vāyu
Vāmadeva Gautama
5 verses: anuṣṭubh
Unlike the two preceding hymns to Vāyu and Indra (IV.46–47), with their simple diction and single purpose, this hymn to Vāyu alone, although it also continues the journey motif, especially in the refrain of verses 1–4, contains some enigmatic phraseology and striking images. In particular both the sense and the syntactic con
struction of the simile in the second pāda of verse 1 are much disputed. On the basis of VI.14.3 we believe “the riches of the stranger” (rā́yo aryáḥ) to refer to Ārya people in general and their poets in particular.
Note that the soma-drinking, the purpose of Vāyu’s journey, is mentioned only in the refrain, and that the time of day for the ritual, early morning, is only obliquely referred to, in verse 3.
Jamison Brereton Notes
Vāyu
01 विहि होत्रा - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विहि᳓ हो᳓त्रा अ᳓वीता
वि᳓पो न᳓ रा᳓यो अर्यः᳓
वा᳓यव् आ᳓ चन्द्रे᳓ण र᳓थेन
याहि᳓ सुत᳓स्य पीत᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
वि॒हि होत्रा॒ अवी॑ता॒ विपो॒ न रायो॑ अ॒र्यः ।
वाय॒वा च॒न्द्रेण॒ रथे॑न या॒हि सु॒तस्य॑ पी॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वायुः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
विहि᳓ हो᳓त्रा अ᳓वीता
वि᳓पो न᳓ रा᳓यो अर्यः᳓
वा᳓यव् आ᳓ चन्द्रे᳓ण र᳓थेन
याहि᳓ सुत᳓स्य पीत᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ávītāḥ ← ávīta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
hótrāḥ ← hótrā- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
vihí ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
aryáḥ ← arí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
rā́yaḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{gender:M}
vípaḥ ← víp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
candréṇa ← candrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ráthena ← rátha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vā́yo ← vāyú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yāhí ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
वि॒हि । होत्रा॑ । अवी॑ताः । विपः॑ । न । रायः॑ । अ॒र्यः ।
वायो॒ इति॑ । आ । च॒न्द्रेण॑ । रथे॑न । या॒हि । सु॒तस्य॑ । पी॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- vihi ← vī
- [verb], singular, Present imperative
- “approach; ask; desire; go; drive.”
- hotrā ← hotra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “yajña; sacrifice.”
- avītā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- avītā ← vītāḥ ← vī ← √i
- [verb noun], nominative, plural
- “disappear; differ; elapse.”
- vipo ← vipaḥ ← vip
- [noun], nominative, plural, feminine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- rāyo ← rāyaḥ ← rai
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- aryaḥ ← ari
- [noun], genitive, singular, masculine
- vāyav ← vāyo ← vāyu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- candreṇa ← candra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “aglitter(p); shining.”
- rathena ← ratha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
सायण-भाष्यम्
हे वायो विहि वीहि भक्षय । होत्राः होमसाधिकाः सोमाहुतीः अवीताः अन्यैः पूर्वमभक्षिताः विपो न शत्रूणां वेपयिता राजेव। किंच अर्यः स्तोतुर्मम रायः धनानि । संपादयेति शेषः । हे वायो ‘चन्द्रेण आह्लादकेन रथेन आ याहि सुतस्य सोमस्य पीतये पानाय ॥
Wilson
English translation:
“Drink, Vāyu, the oblations yet untested, like (a prince) the terrifier of foes; (bestow) upon the worshipper wealth; come with your brilliant car to drink the Soma juice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Like a prince the terrifier of foes: vipo rāyo = śatrūṇām vepayitā rājeva
Jamison Brereton
Pursue the invocations not (yet) pursued, just as “the riches of the stranger” [=the poets of the Āryas] pursue poetic inspirations.
– O Vāyu, drive here with your glittering chariot, to drink of the pressed (soma).
Jamison Brereton Notes
The published translation renders hótrā(ḥ) as ‘invocations’; this is possible, but it may also (or in addition) refer to ‘ritual offerings’, perhaps better in a Vāyu context.
As noted in the published introduction, the construction and meaning of the first half of this vs. are disputed. Geldner and Renou (in diff. ways) take vihí hótrā as an independent clause and construe ávītā(ḥ) with pāda b, while Oldenberg (ZDMG 54.171-72), Witzel Gotō, and I take ávītā(ḥ) as qualifier of hótrā(ḥ), forming an etymological figure with vihí. In pāda b the same verb (‘pursue’), though not imperatival, is to be supplied in the simile, with subj. and obj. ranged around it. The disagreement among Oldenberg, Witzel Gotō, and me has to do with the identity of subj. and obj. Witzel Gotō take vípaḥ (“die Geisteserregten”) as subj. and rā́yo aryáḥ (“die Reichtümer des Sippenherrn”) as obj. This seems quite reasonable, save for the fact that in all clear cases víp- is nonanimate ‘inspiration, inspired poems’ vel sim. Oldenberg also takes vípaḥ as subj. though in its usual sense, but construes with aryáḥ and tr. “die Gebete des Besitzlosen.” This would be, to say the least, an unusual sense of aryáḥ; moreover, rā́yo aryáḥ is a common phrase (note in passing the phonological parallelism). As I said in the published
introduction, on the basis of VI.14.3 I believe that “the riches of the stranger” refers to the Ārya people in general and their poets in particular. In my reading of the simile here, this collectivity of poets is pursuing inspiration as avidly as Vāyu does invocations / libations.
Griffith
TASTE offerings never tasted yet, as bards enjoy the foeman’s wealth.
O Vayu, on refulgent car come to the drinking of the juice.
Geldner
Hab nach den Opfergaben Verlangen; unverlangt seien Reichtümer wie die Redekünste des Nebenbuhlers. Komm, Vayu, auf schimmerndem Wagen zum Trunke des Soma!
Grassmann
Zu unberührten Opfern komm, gleich Reisern spriess des Frommen Gut; Auf lichtem Wagen komme her, o Vaju, zu des Saftes Trunk.
Elizarenkova
Вкушай жертвы! Богатства
Чужого подобны словесам без вкуса.
О Ваю, приезжай на сверкающей
Колеснице на питье выжатого сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- वायु:
- वामदेवो गौतमः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पाँच ऋचावाले अड़तालीसवें सूक्त का आरम्भ है। अब राजा प्रजा के साथ कैसे वर्ते, इस विषय को प्रथम मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वायो) विद्वान् (विपः) बुद्धिमान् ! आप (अर्यः) वैश्यजन (रायः) धनों के (न) जैसे वैसे (अवीताः) नाश से रहित क्रियाओं को (होत्राः) ग्रहण करते हुए (विहि) व्याप्त हूजिये और (सुतस्य) उत्पन्न किये रस की (पीतये) रक्षा के लिये (चन्द्रेण) सुवर्णमय (रथेन) वाहन से (आ, याहि) प्राप्त हूजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जैसे बुद्धिमान् वैश्यजन प्रीति से धन की रक्षा करता है, वैसे ही आप और आपके भृत्यजन अच्छी प्रीति से प्रजाओं की निरन्तर रक्षा करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वायो विपस्त्वमर्यो रायो नावीता होत्रा विहि सुतस्य पीतये चन्द्रेण रथेनाऽऽयाहि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजा प्रजाभिः सह कथं वर्त्तेतेत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विहि) व्याप्नुहि। अत्र वाच्छन्दसीति ह्रस्वः। (होत्राः) आददानाः (अवीताः) नाशरहिताः (विपः) मेधावी (न) इव (रायः) धनानि (अर्यः) वैश्यः (वायो) विद्वन् (आ) (चन्द्रेण) सुवर्णमयेन (रथेन) यानेन (याहि) आगच्छ (सुतस्य) निष्पादितस्य (पीतये) रक्षणाय ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । यथा धीमान् वणिग्जनः प्रीत्या धनं रक्षति तथैव भवान् भवद्भृत्याश्च सम्प्रीत्या प्रजाः सततं रक्षन्तु ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात राजाच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे बुद्धिमान वैश्य प्रेमाने धनाचे रक्षण करतो तसेच तुम्ही व तुमचे सेवक मिळून निरंतर प्रेमाने प्रजेचे रक्षण करा. ॥ १ ॥
02 निर्युवाणो अशस्तीर्नियुत्वाँ - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
निर्युवाणो᳓ अ᳓शस्तीर्
नियु᳓त्वाँ इ᳓न्द्रसारथिः
वा᳓यव् आ᳓ चन्द्रे᳓ण र᳓थेन
याहि᳓ सुत᳓स्य पीत᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
नि॒र्यु॒वा॒णो अश॑स्तीर्नि॒युत्वाँ॒ इन्द्र॑सारथिः ।
वाय॒वा च॒न्द्रेण॒ रथे॑न या॒हि सु॒तस्य॑ पी॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वायुः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
निर्युवाणो᳓ अ᳓शस्तीर्
नियु᳓त्वाँ इ᳓न्द्रसारथिः
वा᳓यव् आ᳓ चन्द्रे᳓ण र᳓थेन
याहि᳓ सुत᳓स्य पीत᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
áśastīḥ ← áśasti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
niryuvāṇáḥ ← √yu- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
índrasārathiḥ ← índrasārathi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
niyútvān ← niyútvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
candréṇa ← candrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ráthena ← rátha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vā́yo ← vāyú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yāhí ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
निः॒ऽयु॒वा॒नः । अश॑स्तीः । नि॒युत्वा॑न् । इन्द्र॑ऽसारथिः ।
वायो॒ इति॑ । आ । च॒न्द्रेण॑ । रथे॑न । या॒हि । सु॒तस्य॑ । पी॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- niryuvāṇo ← niryuvāṇaḥ ← niryu ← √yu
- [verb noun], nominative, singular
- aśastīr ← aśastīḥ ← aśasti
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hex.”
- niyutvāṃ ← niyutvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- indrasārathiḥ ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrasārathiḥ ← sārathiḥ ← sārathi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “charioteer; sārathi [word].”
- vāyav ← vāyo ← vāyu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- candreṇa ← candra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “aglitter(p); shining.”
- rathena ← ratha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
सायण-भाष्यम्
हे वायो त्वम् अशस्तीः अभिशस्तीः निर्युवाणः निःशेषेण नियोजयन् नियुत्वान् नियुत्संज्ञकाश्ववान् इन्द्रसारथिः इन्द्रसहायः सन् आ याहि ॥
Wilson
English translation:
“Vāyu, who are the represser of calumnies, who are drawn by the Niyuts, and have Indra for your charioteer come with your brilliant car to drink the Soma juice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Who are the represser of calumnies: nir yurvāṇo aśastiḥ = abhiśastir nihśeṣeṇa niyojayan
Jamison Brereton
Taking taunts out of harness, (but yourself) provided with a team, with Indra as charioteer,
o Vāyu, drive here with your glittering chariot, to drink of the pressed (soma).
Jamison Brereton Notes
The poet’s playfulness continues. The qualifier niyútvan-, ‘possessing a team’, common in these Vāyu contexts (see in this hymn sequence III.46.2, 47.1, 47.3) opens pāda b; the preceding pāda opens with a near phonological match, niryuvāṇáḥ – a participle to the same verb with a preverb that is only minimally different from ní. (The lexeme nír √yu is found only here.) It should mean ‘disjoin, disband’. My ‘take out of harness’ is an attempt to convey the play on niyútvan-: Vāyu ‘unteams’ the áśāstīḥ, while himself coming with his team.
Griffith
Removing curses, drawn by teams, with Indra, seated by thy side,
O Vayu, on refulgent car come to the drinking of the juice.
Geldner
Die Afterreden abwendend, mit den Niyutgespannen und mit Indra als Wagenlenker komm, Vayu, auf schimmerndem Wagen zum Trunke des Soma!
Grassmann
Verjagend die Verwünschenden mit Indra fahrend, vielbespannt, Auf lichtem Wagen komme her, o Vaju, zu des Saftes Trunk.
Elizarenkova
Устраняя слова бесчестья,
С упряжками (-дарами), с Индрой-возницей,
О Ваю, приезжай на сверкающей
Колеснице на питье выжатого сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- वायु:
- वामदेवो गौतमः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वायो) वायु के सदृश गुणों से विशिष्ट राजन् ! आप (नियुत्वान्) नियमयुक्त गमनवाले वायु के और (इन्द्रसारथिः) बिजुली सूर्य्य वा अग्नि को नियम से चलानेवाले के सदृश (चन्द्रेण) आनन्द देनेवाले सुवर्ण आदि से जड़े हुए (रथेन) वाहन से (सुतस्य) उत्पन्न हुए रस के (पीतये) पान करने के लिये (आ याहि) आइये और जैसे (निर्युवाणः) निकल गये युवा जन जिससे वा निरन्तर युवाजन (अशस्तीः) अहिंसाओं का आचरण करते अर्थात् हिंसाओं को नहीं करते हैं, वैसे कीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे वायु से अग्नि बढ़ती और शीघ्र चलती है, वैसे ही न्याय से पालन की गई प्रजा से राजा वृद्धि को प्राप्त होता है और जो हिंसा नहीं करते हैं, वे शत्रुओं से रहित हुए सब के प्रिय होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वायो राजँस्त्वं नियुत्वानिन्द्रसारथिरिव चन्द्रेण रथेन सुतस्य पीतय आयाहि यथा निर्युवाणोऽशस्तीश्चरन्ति तथा चर ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (निर्युवाणः) निर्गता युवानो यस्मन्नितरां युवानो वा (अशस्तीः) अहिंसाः (नियुत्वान्) नियतगतिर्वायुः (इन्द्रसारथिः) इन्द्रस्य विद्युतः सूर्य्यस्याऽग्नेर्वा नियमेन गमयिता (वायो) वायुवद्गुणविशिष्ट (आ) (चन्द्रेण) आह्लादकेन सुवर्णादिजटितेन (रथेन) (याहि) आगच्छ (सुतस्य) निष्पन्नस्य रसस्य (पीतये) पानाय ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा वायुनाग्निर्वर्धते सद्यो गच्छति तथैव न्यायेन पालितया प्रजया राजा वर्धते ये हिंसां नाचरन्ति तेऽजातशत्रवः सन्तः सर्वप्रिया भवन्ति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे वायूने अग्नी वाढतो व तात्काळ पसरतो. तसेच राजा हा न्यायाने पालन केलेल्या प्रजेकडून वाढतो व जे हिंसा करीत नाहीत ते अजातशत्रू बनून सर्वांचे आवडते होतात. ॥ २ ॥
03 अनु कृष्णे - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓नु कृष्णे᳓ व᳓सुधिती
येमा᳓ते विश्व᳓पेशसा
वा᳓यव् आ᳓ चन्द्रे᳓ण र᳓थेन
याहि᳓ सुत᳓स्य पीत᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
अनु॑ कृ॒ष्णे वसु॑धिती ये॒माते॑ वि॒श्वपे॑शसा ।
वाय॒वा च॒न्द्रेण॒ रथे॑न या॒हि सु॒तस्य॑ पी॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वायुः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓नु कृष्णे᳓ व᳓सुधिती
येमा᳓ते विश्व᳓पेशसा
वा᳓यव् आ᳓ चन्द्रे᳓ण र᳓थेन
याहि᳓ सुत᳓स्य पीत᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
ánu ← ánu (invariable)
kr̥ṣṇé ← kr̥ṣṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
vásudhitī ← vásudhiti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
viśvápeśasā ← viśvápeśas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
yemā́te ← √yam- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ā́ ← ā́ (invariable)
candréṇa ← candrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ráthena ← rátha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vā́yo ← vāyú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yāhí ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अनु॑ । कृ॒ष्णे इति॑ । वसु॑धिती॒ इति॒ वसु॑ऽधिती । ये॒माते॒ इति॑ । वि॒श्वऽपे॑शसा ।
वायो॒ इति॑ । आ । च॒न्द्रेण॑ । रथे॑न । या॒हि । सु॒तस्य॑ । पी॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- kṛṣṇe ← kṛṣṇa
- [noun], nominative, dual, feminine
- “black; dark; dark; blue; black.”
- vasudhitī ← vasu
- [noun], masculine
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- vasudhitī ← dhitī ← dhiti
- [noun], nominative, dual, feminine
- yemāte ← yam
- [verb], dual, Perfect indicative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- viśvapeśasā ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvapeśasā ← peśasā ← peśas
- [noun], nominative, dual, feminine
- “decoration; shape.”
- vāyav ← vāyo ← vāyu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- candreṇa ← candra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “aglitter(p); shining.”
- rathena ← ratha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
सायण-भाष्यम्
कृष्णे कृष्णवर्णे वसुधिती वसूनां धात्र्यौ विश्वपेशसा विश्वरूपे द्यावापृथिव्यौ त्वाम् अनु येमाते अनुगच्छतः ॥
Wilson
English translation:
“The dark nurses of wealth, the universal forms (heaven and earth), attend upon you; come Vāyu with your brilliant car to drink the Soma juice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Dark nurses of wealth: kṛṣṇe vasudhitī = kṛṣṇavarṇe vasunām dhātryau
Jamison Brereton
The two black treasure chambers [=Night and Dawn], with all their ornaments, have directed themselves after each other in turn.
– O Vāyu, drive here with your glittering chariot, to drink of the pressed (soma).
Jamison Brereton Notes
The standard tr. assume that Night and Dawn are directing themselves towards Vāyu. I think rather that they are simply following each other in the normal daily succession. Since Vāyu comes at dawn, the transition between the two temporal halves is simultaneous with his journey.
On the “two black treasure chambers” (kṛṣṇé vásudhītī), see Bloomfield (RReps ad III.31.17): “The words krṣṇ̥ é and vásudhitī are both dvandva ekaśeṣa ‘black (Night) and (Uṣas)’ is a way of saying náktoṣā́sā; conversely ’treasure-giving (Morn) and black (Night)’ is uṣā́sānáktā. Cf. Berg. i.250.” In other words, kṛṣṇá- is applicable to Night, vásudhīti- to Day, but the two are conflated into a single dual expression.
Griffith
The two dark treasuries of wealth that wear
all beauties wait on thee.
O Vayu, on refulgent car come to the drinking of the juice.
Geldner
Die beiden Schatzhalterinnen, die schwarze Nacht und die helle Usas, die allfarbigen haben sich darnach gerichtet. Komm, Vayu, auf schimmerndem Wagen zum Trunke des Soma!
Grassmann
Die dunkeln, allgestaltigen Schatzkammern beide folgen nach; Auf lichtem Wagen komme her, o Vaju, zu des Saftes Trunk.
Elizarenkova
Два вместилища благ: черная (ночь и светлая заря),
Покрытые всеми украшениями, последовали (за тобой).
О Ваю, приезжай на сверкающей
Колеснице на питье выжатого сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- वायु:
- वामदेवो गौतमः
- भुरिगनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वायो) राजन् ! जैसे (विश्वपेशसा) सम्पूर्ण उत्तमरूप से (कृष्णे) खींची गई (वसुधिती) सम्पूर्ण लोकों की स्थिति जिनमें वे अन्तरिक्ष और पृथिवी (अनु, येमाते) नियम से चलती हैं, वैसे ही (सुतस्य) उत्पन्न किये गये पदार्थ की (पीतये) रक्षा के लिये (चन्द्रेण) रत्नों से जड़े हुए (रथेन) वाहन के द्वारा आप (आ, याहि) प्राप्त हूजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे राजन् ! जैसे भूमि और सूर्य्य बहुत फल देनेवाले वर्त्तमान और नियम से चलते हैं, वैसे बहुत फलों के देनेवाले होकर विद्या और विनय के नियम से निरन्तर जाइये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वायो ! यथा विश्वपेशसा कृष्णे वसुधिती अनु येमाते तथैव सुतस्य पीतये चन्द्रेण रथेन त्वमा याहि ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अनु) (कृष्णे) कर्षिते (वसुधिती) वसूनां धितिर्ययोर्द्यावापृथिव्योस्ते (येमाते) नियमेन गच्छतः (विश्वपेशसा) सर्वस्वरूपेण (वायो) राजन् (आ) (चन्द्रेण) रत्नजटितेन (रथेन) (याहि) (सुतस्य) (पीतये) रक्षणाय ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे राजन् ! यथा भूमिसूर्य्यौ बहुफलदौ वर्त्तेते नियमेन गच्छतस्तथा बहुफलदो भूत्वा विद्याविनयनियमेन सततं गच्छेः ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजा जशी भूमी व सूर्य पुष्कळ फलदाते असून नियमाने चालतात तसे पुष्कळ फलदायी बनून विद्या व विनयाच्या नियमाने वागा. ॥ ३ ॥
04 वहन्तु त्वा - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व᳓हन्तु त्वा मनोयु᳓जो
युक्ता᳓सो नवति᳓र् न᳓व
वा᳓यव् आ᳓ चन्द्रे᳓ण र᳓थेन
याहि᳓ सुत᳓स्य पीत᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
वह॑न्तु त्वा मनो॒युजो॑ यु॒क्तासो॑ नव॒तिर्नव॑ ।
वाय॒वा च॒न्द्रेण॒ रथे॑न या॒हि सु॒तस्य॑ पी॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वायुः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
व᳓हन्तु त्वा मनोयु᳓जो
युक्ता᳓सो नवति᳓र् न᳓व
वा᳓यव् आ᳓ चन्द्रे᳓ण र᳓थेन
याहि᳓ सुत᳓स्य पीत᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
manoyújaḥ ← manoyúj- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
váhantu ← √vah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
náva ← náva- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
navatíḥ ← navatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yuktā́saḥ ← √yuj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
ā́ ← ā́ (invariable)
candréṇa ← candrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ráthena ← rátha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vā́yo ← vāyú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yāhí ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
वह॑न्तु । त्वा॒ । म॒नः॒ऽयुजः॑ । यु॒क्तासः॑ । न॒व॒तिः । नव॑ ।
वायो॒ इति॑ । आ । च॒न्द्रेण॑ । रथे॑न । या॒हि । सु॒तस्य॑ । पी॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- vahantu ← vah
- [verb], plural, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- manoyujo ← manaḥ ← manas
- [noun], neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- manoyujo ← yujaḥ ← yuj
- [noun], nominative, plural, masculine
- “amalgamated; harnessed.”
- yuktāso ← yuktāsaḥ ← yuj
- [verb noun], nominative, plural
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- navatir ← navatiḥ ← navati
- [noun], nominative, singular, feminine
- “ninety; navati [word].”
- nava ← navan
- [noun], nominative, singular, neuter
- “nine.”
- vāyav ← vāyo ← vāyu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- candreṇa ← candra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “aglitter(p); shining.”
- rathena ← ratha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
सायण-भाष्यम्
हे वायो त्वा त्वां मनोयुजः मनःसमानगतयः युक्तासः परस्परसंयुक्ताः नवतिर्नव नवोत्तरनवतिसंख्याका अश्वाः वहन्तु धारयन्तु ॥
Wilson
English translation:
“May the ninety-nine steeds harnessed together, that are as swift as thought, convey you; come, Vāyu, with your brilliant car, to drink the Soma juice.”
Jamison Brereton
Let the ones with mind as yoke, the ninety-nine yoked ones, convey you. – O Vāyu, drive here with your glittering chariot, to drink of the pressed (soma).
Griffith
May nine-and-ninety harnessed steeds who yoke them at thy will bring thee.
O Vayu, on refulgent car come to the drinking of the juice.
Geldner
Es sollen dich die neunundneunzig Gespanne fahren, die durch den bloßen Gedanken geschirrt sind. Komm, Vayu, auf schimmerndem Wagen zum Trunke des Soma!
Grassmann
Lass neunundneunzig fahren dich geschirrte, folgend deinem Wink, Auf lichtem Wagen komme her, o Vaju, zu des Saftes Trunk.
Elizarenkova
Да привезут тебя запряженные (одной) мыслью
Девяносто девять запряженных (коней)!
О Ваю, приезжай на сверкающей
Колеснице на питье выжатого сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- वायु:
- वामदेवो गौतमः
- भुरिगनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वायो) बलवान् राजन् ! (मनोयुजः) मन से ब्रह्म का योग करनेवाले (युक्तासः) जिन्होंने योगाभ्यास किया वे (नव) नौ वार गुनी गईं (नवतिः) नव्वे संख्या से युक्त नाड़ियों के सदृश (त्वा) आप राजा को (वहन्तु) प्राप्त हों वा प्राप्त करावें आप इनके (सुतस्य) प्राप्त राज्य के (पीतये) रक्षण आदि के लिये (चन्द्रेण) सुवर्ण आदि से बने हुए (रथेन) वाहन से (आ, याहि) आइये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो श्रेष्ठ यथार्थवक्ता जन आपके सहायक होवें तो आप जिस-जिस पदार्थ की इच्छा करें, वह-वह सब सिद्ध होवें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वायो ! मनोयुजो युक्तासो नव नवतिर्नाड्य इव त्वा वहन्तु त्वमेषां सुतस्य पीतये चन्द्रेण रथेनाऽऽयाहि ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वहन्तु) प्राप्नुवन्तु प्रापयन्तु वा (त्वा) त्वां राजानम् (मनोयुजः) ये मनसा ब्रह्म युञ्जते ते (युक्तासः) कृतयोगाभ्यासाः (नवतिः) (नव) नवगुणिता (वायो) बलिष्ठ राजन् (आ) (चन्द्रेण) (रथेन) (याहि) (सुतस्य) प्राप्तस्य राज्यस्य (पीतये) रक्षणाय ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यद्युत्तमा आप्तजनास्तव सहायाः स्युस्तर्हि भवान् यद्यदिच्छेत् तत्तत्सर्वं सिद्ध्येत् ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! जर श्रेष्ठ विद्वान लोक तुझे सहायक असतील तर तू ज्या ज्या पदार्थाची इच्छा करशील ती ती सिद्ध होईल. ॥ ४ ॥
05 वायो शतम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वा᳓यो शतं᳓ ह᳓रीणां
युव᳓स्व पो᳓षियाणाम्
उत᳓ वा ते सहस्रि᳓णो
र᳓थ आ᳓ यातु पा᳓जसा
मूलम् ...{Loading}...
वायो॑ श॒तं हरी॑णां यु॒वस्व॒ पोष्या॑णाम् ।
उ॒त वा॑ ते सह॒स्रिणो॒ रथ॒ आ या॑तु॒ पाज॑सा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वायुः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
वा᳓यो शतं᳓ ह᳓रीणां
युव᳓स्व पो᳓षियाणाम्
उत᳓ वा ते सहस्रि᳓णो
र᳓थ आ᳓ यातु पा᳓जसा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hárīṇām ← hári- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
śatám ← śatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vā́yo ← vāyú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
póṣyāṇām ← póṣya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
yuvásva ← √yu- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
sahasríṇaḥ ← sahasrín- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
vā ← vā (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
pā́jasā ← pā́jas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
ráthaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yātu ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
वायो॒ इति॑ । श॒तम् । हरी॑णाम् । यु॒वस्व॑ । पोष्या॑णाम् ।
उ॒त । वा॒ । ते॒ । स॒ह॒स्रिणः॑ । रथः॑ । आ । या॒तु॒ । पाज॑सा ॥
Hellwig Grammar
- vāyo ← vāyu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- śataṃ ← śatam ← śata
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- harīṇāṃ ← harīṇām ← hari
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- yuvasva ← yu
- [verb], singular, Present imperative
- “unite.”
- poṣyāṇām ← puṣ
- [verb noun], genitive, plural
- “boom; grow; promote; foster.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- sahasriṇo ← sahasriṇaḥ ← sahasrin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “thousandfold.”
- ratha ← rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yātu ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- pājasā ← pājas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “luminosity; look.”
सायण-भाष्यम्
हे वायो त्वं पोष्याणां पोषणीयानां हरीणां शतं युवस्व योजय रथे। उत वा अपि च ते सहस्रिणः सहस्रसंख्यापूरका अश्वाः । तैर्युक्तः रथः पाजसा बलेन आ यातु आगच्छतु ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“Harness, Vāyu, a hundred plural mp steeds, or even a thousand, and let your chariot come with rapidity (hither).”
Jamison Brereton
O Vāyu, hitch up a hundred flourishing fallow bays,
or, since you have thousands, let your chariot drive here with its (full) dimension.
Griffith
Harness, O Vayu, to thy car a hundred well-fed tawny steeds,
Yea, or a thousand steeds, and let thy chariot come to us with might.
Geldner
Vayu! Spann hundert wohlgenährte Falben an, oder, da du tausend Falben hast, soll der Wagen in voller Gestalt kommen.
Grassmann
Vaju, schirre dir hundert wohlgenährte goldgelbe Rosse au, oder auch mit tausenden bespannt komme dein Wagen her mit Macht.
Elizarenkova
О Ваю, запрягай сто
Буланых цветущих коней!
Или же, раз у тебя (их) тысяча,
Пусть приедет колесница в полную силу!
अधिमन्त्रम् (VC)
- वायु:
- वामदेवो गौतमः
- भुरिगनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वायो) राजन् ! आप (पोष्याणाम्) पोषण करने योग्य (हरीणाम्) मनुष्यों के (शतम्) असङ्ख्य को (युवस्व) कर्मों के बीच प्रेरणा देओ (उत, वा) अथवा (सहस्रिणः) असंख्य पुरुष और धन से युक्त (ते) आपके (पाजसा) बल से (रथः) वाहन (आ, यातु) सब ओर से प्राप्त हो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो राज्य करने की इच्छा करो तो उत्तम सहायों का ग्रहण करो ॥५॥ इस सूक्त में राजगुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥५॥ यह अड़तालीसवाँ सूक्त और चौबीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वायो राजंस्त्वं पोष्याणां हरीणां शतं युवस्वोत वा सहस्रिणस्ते पाजसा रथ आयातु ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वायो) (राजन्) (शतम्) असङ्ख्यम् (हरीणाम्) मनुष्याणाम् (युवस्व) कर्मसु प्रेर्स्व (पोष्याणाम्) पोषितुं योग्यानाम् (उत) (वा) (ते) तव (सहस्रिणः) असङ्ख्यपुरुषधनयुक्तस्य (रथः) (आ) (यातु) समन्तात्प्राप्नोतु (पाजसा) बलेन ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदि राज्यं कर्त्तुमिच्छेस्तर्हि सुसहायान् गृहाणेति ॥५॥ अत्र राजगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥५॥ इत्यष्टचत्वारिंशत्तमं सूक्तं चतुर्विंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! जर राज्य करण्याची इच्छा असेल तर उत्तम साह्य प्राप्त कर. ॥ ५ ॥