सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ मम द्विता ’ इति दशर्चं दशमं सूक्तम् । पुरुकुत्सस्य पुत्रस्त्रसदस्यू राजर्षिः । आद्यासु षट्स्वात्मनः स्तुत्यत्वात् आत्मा देवता । अवशिष्टानां चतसृणामिन्द्रावरुणौ देवता । त्रिष्टुप् छन्दः । अत्रानुक्रमणिका- मम द्विता दश त्रसदस्युः ‘पौरुकुत्स्यः षळाद्या आत्मस्तवः’ इति । उक्तो विनियोगः पूर्वसूक्ते ॥
Jamison Brereton
42 (338)
Indra and Varuṇa
Trasadasyu Paurukutsya
10 verses: triṣṭubh
According to the Anukramaṇī, the author of this hymn is King Trasadasyu, and the first six verses are his own self-praise. Beginning from a similar premise, Lommel (1951) argues that verses 1–6 were spoken by King Trasadasyu on the occasion of his royal consecration. Lommel points out that in the later royal consecration rite, the king is compared to both Varuṇa as dharmapati “lord of dharma” and to Indra as vr̥trahan “smasher of Vr̥tra.” Thus Trasadasyu identifies himself as both Indra and Varuṇa, and because of these identifications the poet of the hymn affirms that the king is “half a god” (vs. 8). Schmidt (1992) elaborated on this thesis, locating the hymn in a different ritual context. He argues that according to later Vedic tradition Varuṇa and Indra are dominant in different seasons, and this alternation between the two gods is visible in this hymn. So according to Schmidt (1992: 340), “King Trasadasyu impersonates both Varuṇa and Indra by performing their functions according to the demands of the seasons.” This hymn marks the transition from the settled period, in which the king enacts the role of Varuṇa, to the period of raiding and battle, when he becomes Indra. Thus it begins with the king’s identification with Varuṇa, but “in the third stanza the king affirms that he is not only Varuṇa but also Indra and thus announces the transition to his Indra-like activities which he details in the fifth and sixth stanza.” However the ritual context is interpreted, the hymn provides insight into the nature of kingship in the R̥gvedic period.
It is not clear whose voice it is in verse 7. For Lommel it is the poet; for Geldner and Renou, Varuṇa. Schmidt (1992: 341) offers the interesting suggestion that these two possibilities need not exclude one another if at this point in the rite or at this time of the year, a priest impersonates Varuṇa. He surmises that when the king left for war, he installed a caretaker in the settlement, represented here by the poet. Verse 8 refers to a legend about the birth of Trasadasyu, but its details are uncertain. According to Sieg (1902: 97–98), following a tradition mentioned in Śatapatha Brāhmaṇa XIII.5.4.5, Purukutsa performed a Horse Sacrifice with a horse named Daurgaha, and his son Trasadasyu was born as a result. As Lommel (1951: 37) points out, this reference to Trasadasyu’s birth would have enhanced his dignity and further justified his identification with Indra and Varuṇa because of the favor those gods showed to his mother. Sāyaṇa gives another, less likely ver
sion of the legend. According to this version, King Purukutsa Daurgaha had been captured. Seeing that the kingdom was left without a king, the principal wife of Purukutsa appealed to the Seven Seers, who offered a sacrifice to Indra and Varuṇa on her behalf, and the gods then gave her Trasadasyu as her son.
In the final verses (9 and 10) the poet addresses Indra and Varuṇa in a dual dvandva compound indrāvaruṇā, which signals the gods’ close connection to one another. Thus, while the rest of the hymn describes the two sides of kingship, these last verses emphasize the unity of the kingship represented by the two gods and their union in King Trasadasyu. The poet’s final request for a cow “that does not kick” (ánapasphurantī) may be explained by its possible double meaning. On the one hand, a cow that doesn’t kick is one that is easy to milk and therefore represents the prosperity that the poet hopes for (10a). On the other hand, as Renou notes, the description “never kicking” (ánapasphur) is applied to the soma when it is compared to a cow in VIII.69.10. So then the cow in this verse may also be good soma, which will “elate” the gods (10b). Therefore, the cow “that does not kick” is both the successful sacrificial performance and the successful result of the sacrifice.
01 मम द्विता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मम॑ द्वि॒ता रा॒ष्ट्रं क्ष॒त्रिय॑स्य वि॒श्वायो॒र्विश्वे॑ अ॒मृता॒ यथा॑ नः ।
क्रतुं॑ सचन्ते॒ वरु॑णस्य दे॒वा राजा॑मि कृ॒ष्टेरु॑प॒मस्य॑ व॒व्रेः ॥
मूलम् ...{Loading}...
मम॑ द्वि॒ता रा॒ष्ट्रं क्ष॒त्रिय॑स्य वि॒श्वायो॒र्विश्वे॑ अ॒मृता॒ यथा॑ नः ।
क्रतुं॑ सचन्ते॒ वरु॑णस्य दे॒वा राजा॑मि कृ॒ष्टेरु॑प॒मस्य॑ व॒व्रेः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - त्रसदस्युः
- ऋषिः - त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
म꣡म द्विता꣡ राष्टरं꣡ क्षत्रि꣡यस्य
विश्वा꣡योर् वि꣡श्वे अमृ꣡ता य꣡था नः
क्र꣡तुं सचन्ते व꣡रुणस्य देवा꣡
रा꣡जामि कृष्टे꣡र् उपम꣡स्य वव्रेः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dvitā́ ← dvitā́ (invariable)
{}
kṣatríyasya ← kṣatríya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
máma ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
rāṣṭrám ← rāṣṭrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
amŕ̥tāḥ ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
viśvā́yoḥ ← viśvā́yu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sacante ← √sac- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kr̥ṣṭéḥ ← kr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
rā́jāmi ← √rāj- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
upamásya ← upamá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vavréḥ ← vavrí- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
मम॑ । द्वि॒ता । रा॒ष्ट्रम् । क्ष॒त्रिय॑स्य । वि॒श्वऽआ॑योः । विश्वे॑ । अ॒मृताः॑ । यथा॑ । नः॒ ।
क्रतु॑म् । स॒च॒न्ते॒ । वरु॑णस्य । दे॒वाः । राजा॑मि । कृ॒ष्टेः । उ॒प॒मस्य॑ । व॒व्रेः ॥
Hellwig Grammar
- mama ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- dvitā
- [adverb]
- “again.”
- rāṣṭraṃ ← rāṣṭram ← rāṣṭra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “kingdom; kingdom; kingship; rāṣṭra [word]; citizenry.”
- kṣatriyasya ← kṣatriya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Kshatriya.”
- viśvāyor ← viśvāyoḥ ← viśvāyu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “lifelong.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- amṛtā ← amṛtāḥ ← amṛta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- kratuṃ ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- sacante ← sac
- [verb], plural, Present indikative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- rājāmi ← rāj
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
- kṛṣṭer ← kṛṣṭeḥ ← kṛṣṭi
- [noun], genitive, singular, feminine
- “people; citizenry.”
- upamasya ← upama
- [noun], genitive, singular, masculine
- “best; topmost.”
- vavreḥ ← vavri
- [noun], genitive, singular, masculine
- “covering; lurking place.”
सायण-भाष्यम्
क्षत्रियस्य क्षत्रियजात्युत्पन्नस्य विश्वायोः कृत्स्नमनुष्याधीशस्य । मम इत्यात्मनो निर्देशः । द्विता क्षितिस्वर्गभेदेन द्वित्वापन्नं राष्ट्रम् । मम त्रसदस्योः विश्वे सर्वे अमृताः देवाः यथा नः अस्माकं भवन्ति तथा राष्ट्रं प्रजाश्चेत्यर्थः । वरुणस्य वारकस्य वरुणात्मनो वा कृष्टेः मनुष्यस्य तद्वतो वा उपमस्य । अन्तिकनामैतत् । सर्वेषामन्तिकतमस्य वव्रेः । रूपनामैतत् । रूपवतो मम क्रतुं कर्म सचन्ते सेवन्ते देवाः सर्वेऽपि । अहं च राजामि । राजतिरैश्वर्यकर्मा। सर्वेश्वरः भवामि । यद्वा । उपमस्य वव्रेः कृष्टे राजामीति योज्यम् ॥
Wilson
English translation:
“Twofold is my empire, that of the whole kṣatriya race, and all the immortals are ours; the gods associate me with the acts of Varuṇa; I rule over (those) of the proximate form of man.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Twofold is my empire: mama dvitā rāṣṭram kṣatriyasya viśvayoḥ; an allusion to the military and regal order; all the immortals are ours: viśve amṛtā yathā naḥ, therefore he is king also over svarga; the gods associate me with the acts of Varuna: kratum sacante varuṇasya devā rājāmi kṛṣṭer upamasya vavreḥ: vavreḥ = rūpa, form;
Rājāmi = rājatiraiśvarya karmā
Jamison Brereton
[As Varuṇa:] Now as before, mine is the kingship of a lifelong ruler, so that all the immortals (are) ours:
the gods follow the will of Varuṇa; I am king of the boundary of the highest covering [=the boundary of heaven].
Griffith
I AM the royal Ruler, mine is empire, as mine who sway all life are all Immortals.
Varuna’s will the Gods obey and follow. I am the King of men’s most lofty cover.
Geldner
Die Herrschaft gehört aufs neue mir, dem lebenslänglichen Fürsten, wie alle Unsterblichen uns bezeugen. Des Varuna Rat befolgen die Götter; ich herrsche über das Volk von höchster Körperform.
Grassmann
»Ich bin der König, mir gehört die Herrschaft, dem Allbeleber alle Götterscharen; Die Götter folgen Varuna’s Geboten; der Menschen höchsten Zufluchtsort beherrsch’ ich.
Elizarenkova
Мне изначально принадлежит царство, владыке
Всех сроков жизни – как (знают) о нас все бессмертные.
Боги следуют решению Варуны.
Я правлю народом, чье тело наилучшего вида.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आत्मा
- त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब दश ऋचावाले बयालीसवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में राजविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! (यथा) जैसे (मम) मुझ (विश्वायोः) पूर्ण अवस्थावाले (क्षत्रियस्य) क्षत्रिय के (द्विता) दो का होना तथा (विश्वे) सम्पूर्ण (अमृताः) नाश से रहित जन (नः) हम लोगों के (राष्ट्रम्) राज्य (क्रतुम्) और बुद्धि को (सचन्ते) संबन्धयुक्त करते हैं और (वरुणस्य) श्रेष्ठ (कृष्टेः) खींचते हुए (उपमस्य) उपमायुक्त (वव्रेः) स्वीकार करनेवाले मुझ जन की बुद्धि को (देवाः) प्रकाशमान जन मेलते हैं, वैसे ही इन में मैं (राजामि) शोभित होता हूँ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! इस संसार में स्वामी और स्वम् अर्थात् अपना ये दो ही पदार्थ वर्त्तमान हैं और जिस देश में दीर्घकालपर्य्यन्त जीवने और न्याययुक्त स्वभाववाले धार्मिक मन्त्री जन सब प्रकार के गुणग्रहणकर्त्ता श्रेष्ठ उपमा से युक्त वर्त्तमान हैं, वहाँ ही रहता हुआ सज्जन सुख का अत्यन्त भोग करता है ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यथा मम विश्वायोः क्षत्रियस्य द्विता विश्व अमृता नो राष्ट्रं क्रतुञ्च सचन्ते वरुणस्य कृष्टेरुपमस्य वव्रेर्मम क्रतुं देवाः सचन्ते तथैवैतेष्वहं राजामि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मम) (द्विता) द्वयोर्भावः (राष्ट्रम्) (क्षत्रियस्य) (विश्वायोः) विश्वं पूर्णमायुर्यस्य तस्य (विश्वे) सर्वे (अमृताः) नाशरहिताः (यथा) (नः) अस्माकम् (क्रतुम्) प्रज्ञाम् (सचन्ते) सम्बध्नन्ति (वरुणस्य) श्रेष्ठस्य (देवाः) देदीप्यमानाः (राजामि) (कृष्टेः) कृष्टस्य (उपमस्य) उपमा विद्यते यस्य तस्य (वव्रेः) स्वीकर्तुः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! अस्मिञ्जगति स्वामी स्वं वा द्वावेव पदार्थौ वर्त्तेते यत्र दीर्घजीविनो न्यायशीलवृत्ता धार्मिका अमात्याः सर्वतो गुणग्राहकाः श्रेष्ठोपमा वर्त्तन्ते तत्रैव निवसन्त्सज्जनः सुखमत्यन्तमश्नुते ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात राजा, ईश्वर, ईश्वरोपासना व विद्वानांच्या गुणांंचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! या जगात स्वामी व स्वं अर्थात आपले असे दोन पदार्थ आहेत. ज्या देशात दीर्घजीवनयुक्त व न्याययुक्त स्वभावाचे, सर्व गुणग्राहककर्ते, श्रेष्ठ उपमा देण्यायोग्य, धार्मिक मंत्रीगण असतात तेथील निवासी सुखाचा अत्यंत भोग करतात. ॥ १ ॥
02 अहं राजा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒हं राजा॒ वरु॑णो॒ मह्यं॒ तान्य॑सु॒र्या॑णि प्रथ॒मा धा॑रयन्त ।
क्रतुं॑ सचन्ते॒ वरु॑णस्य दे॒वा राजा॑मि कृ॒ष्टेरु॑प॒मस्य॑ व॒व्रेः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒हं राजा॒ वरु॑णो॒ मह्यं॒ तान्य॑सु॒र्या॑णि प्रथ॒मा धा॑रयन्त ।
क्रतुं॑ सचन्ते॒ वरु॑णस्य दे॒वा राजा॑मि कृ॒ष्टेरु॑प॒मस्य॑ व॒व्रेः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - त्रसदस्युः
- ऋषिः - त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अहं꣡ रा꣡जा व꣡रुणो म꣡ह्य° ता꣡नि
असुर्या᳡णि प्रथमा꣡ धारयन्त
क्र꣡तुं सचन्ते व꣡रुणस्य देवा꣡
रा꣡जामि कृष्टे꣡र् उपम꣡स्य वव्रेः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
máhyam ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
rā́jā ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tā́ni ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asuryā̀ṇi ← asuryà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
dhārayanta ← √dhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
prathamā́ ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sacante ← √sac- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kr̥ṣṭéḥ ← kr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
rā́jāmi ← √rāj- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
upamásya ← upamá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vavréḥ ← vavrí- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒हम् । राजा॑ । वरु॑णः । मह्य॑म् । तानि॑ । अ॒सु॒र्या॑णि । प्र॒थ॒मा । धा॒र॒य॒न्त॒ ।
क्रतु॑म् । स॒च॒न्ते॒ । वरु॑णस्य । दे॒वाः । राजा॑मि । कृ॒ष्टेः । उ॒प॒मस्य॑ । व॒व्रेः ॥
Hellwig Grammar
- ahaṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- rājā ← rājan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mahyaṃ ← mahyam ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- tāny ← tāni ← tad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asuryāṇi ← asurya
- [noun], nominative, plural, neuter
- “dignity.”
- prathamā ← prathama
- [noun], nominative, plural, neuter
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- dhārayanta ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], plural, Present injunctive
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- kratuṃ ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- sacante ← sac
- [verb], plural, Present indikative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- rājāmi ← rāj
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
- kṛṣṭer ← kṛṣṭeḥ ← kṛṣṭi
- [noun], genitive, singular, feminine
- “people; citizenry.”
- upamasya ← upama
- [noun], genitive, singular, masculine
- “best; topmost.”
- vavreḥ ← vavri
- [noun], genitive, singular, masculine
- “covering; lurking place.”
सायण-भाष्यम्
अहम् एव च राजा वरुणः भवामि । मह्यं मदर्थमेव प्रथमा मुख्यानि तानि प्रसिद्धानि असुर्याणि असुरविघातकानि बलानि धारयन्त । अधारयन् देवाः । शिष्टं गतम् ॥
Wilson
English translation:
“I am the king Varuṇa; on me (the gods) bestow those principal energies (that are) destructive of the asuras; (they) associate me with the worship of Varuṇa; I rule over (the nets) of the proximate form of man.”
Jamison Brereton
I am King Varuṇa. For me (the gods) uphold these foremost lordly powers;
the gods follow the will of Varuṇa. I am king of the boundary of the highest covering.
Griffith
I am King Varuna. To me were given these first existinghigh celestial powers.
Varuna’s will the Gods obey and follow. I am the King of men’s most lofty cover.
Geldner
Ich Varuna bin der König; mir waren zuerst die Asurawürden bestimmt. Des Varuna Rat befolgen die Götter; ich herrsche über das Volk von höchster Körperform.
Grassmann
Ich bin der König Varuna, mein eigen sind diese ersten himmlischen Gewalten; Die Götter folgen Varuna’s Geboten; der Menschen höchsten Zufluchtsort beherrsch’ ich.
Elizarenkova
Я царь Варуна. Для меня установили
(Боги) эти первые асурские силы.
Боги следуют решению Варуны.
Я правлю народом, чье тело наилучшего вида.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आत्मा
- त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वरविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे जो (वरुणः) सम्पूर्ण उत्तम प्रबन्धों का कर्त्ता (राजा) प्रकाशमान (अहम्) मैं जगदीश्वर (वरुणस्य) उत्तम सम्बन्ध में और (वव्रेः) स्वीकार करने योग्य (कृष्टेः) मनुष्य के सम्बन्ध में तथा (उपमस्य) उपमायुक्त जगत् के बीच में (राजामि) प्रकाशित होता हूँ उस (मह्यम्) मेरे लिये (देवाः) विद्वान् जन तृप्त होते हैं तथा जो (प्रथमा) आदि से वर्त्तमान (असुर्य्याणि) मेघादिकों के चिह्न (तानि) उनको (धारयन्त) धारण करते हैं और (क्रतुम्) बुद्धि को (सचन्ते) प्राप्त होते हैं, वैसे तुम लोग भी आचरण करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो मनुष्य सर्वत्र व्याप्त, बुद्धि और धन के देनेवाले जगत् के स्वामी मुझ परमात्मा को भजते हैं, वे सब सुखों को भजते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा यो वरुणो राजाऽहं वरुणस्य वव्रेः कृष्टेरुपमस्य जगतो मध्ये राजामि तस्मै मह्यं देवाः प्रीणन्ति यानि प्रथमाऽसुर्य्याणि तानि धारयन्त क्रतुं सचन्ते तथा यूयमप्याचरत ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वरविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अहम्) जगदीश्वरः (राजा) प्रकाशमानः (वरुणः) सर्वोत्तमप्रबन्धकर्त्ता (मह्यम्) (तानि) (असुर्य्याणि) असुराणां मेघादीनामिमानि चिह्नानि (प्रथमा) आदिमानि (धारयन्त) धरन्ति (क्रतुम्) प्रज्ञाम् (सचन्ते) प्राप्नुवन्ति (वरुणस्य) सम्बन्धस्योत्तमस्य (देवाः) विद्वांसः (राजामि) प्रकाशे (कृष्टेः) मनुष्यस्य (उपमस्य) उपमायुक्तस्य (वव्रेः) स्वीकर्त्तव्यस्य ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये मनुष्याः सर्वत्र व्याप्तं बुद्धिधनप्रदं जगतः स्वामिनं मां परमात्मानं भजन्ते ते सर्वाणि भजन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जी माणसे सर्वव्यापक, बुद्धिधन प्रदाता, जगाचा स्वामी (मला) परमात्म्याला भजतात तो सर्वांना भजतात. ॥ २ ॥
03 अहमिन्द्रो वरुणस्ते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒हमिन्द्रो॒ वरु॑ण॒स्ते म॑हि॒त्वोर्वी ग॑भी॒रे रज॑सी सु॒मेके॑ ।
त्वष्टे॑व॒ विश्वा॒ भुव॑नानि वि॒द्वान्त्समै॑रयं॒ रोद॑सी धा॒रयं॑ च ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒हमिन्द्रो॒ वरु॑ण॒स्ते म॑हि॒त्वोर्वी ग॑भी॒रे रज॑सी सु॒मेके॑ ।
त्वष्टे॑व॒ विश्वा॒ भुव॑नानि वि॒द्वान्त्समै॑रयं॒ रोद॑सी धा॒रयं॑ च ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - त्रसदस्युः
- ऋषिः - त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अह꣡म् इ꣡न्द्रो व꣡रुणस् ते꣡ महित्वा꣡
उर्वी꣡ गभीरे꣡ र꣡जसी सुमे꣡के
त्व꣡ष्टेव वि꣡श्वा भु꣡वनानि विद्वा꣡न्
स꣡म् ऐरयं रो꣡दसी धार꣡यं च
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahitvā́ ← mahitvá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:DU}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gabhīré ← gabhīrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:DU}
rájasī ← rájas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:DU}
suméke ← suméka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:DU}
urvī́ ← urú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:DU}
bhúvanāni ← bhúvana- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
iva ← iva (invariable)
{}
tváṣṭā ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vidvā́n ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
airayam ← √īr- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
{}
dhāráyam ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:1, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
sám ← sám (invariable)
{}
पद-पाठः
अ॒हम् । इन्द्रः॑ । वरु॑णः । ते इति॑ । म॒हि॒ऽत्वा । उ॒र्वी इति॑ । ग॒भी॒रे इति॑ । रज॑सी॒ इति॑ । सु॒मेके॒ इति॑ सु॒ऽमेके॑ ।
त्वष्टा॑ऽइव । विश्वा॑ । भुव॑नानि । वि॒द्वान् । सम् । ऐ॒र॒य॒म् । रोद॑सी॒ इति॑ । धा॒रय॑म् । च॒ ॥
Hellwig Grammar
- aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- varuṇas ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- te ← tad
- [noun], accusative, dual, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mahitvorvī ← mahitvā ← mahitva
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness.”
- mahitvorvī ← urvī ← uru
- [noun], accusative, dual, neuter
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- gabhīre ← gabhīra
- [noun], accusative, dual, neuter
- “deep; profound; immeasurable; unfathomable; unfathomable; mysterious; deep; countless.”
- rajasī ← rajas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- sumeke ← sumeka
- [noun], accusative, dual, neuter
- “fast; fixed.”
- tvaṣṭeva ← tvaṣṭā ← tvaṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- tvaṣṭeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanāni ← bhuvana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- vidvān ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- airayaṃ ← airayam ← īray ← √īr
- [verb], singular, Imperfect
- “name; describe; propel; shoot; state; call; raise; expel; tell; enumerate.”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- dhārayaṃ ← dhārayam ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], singular, Present injunctive
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
सायण-भाष्यम्
अहं त्रसदस्युः इन्द्रः इन्द्रोऽप्यस्मि । अहं वरुणः च । ते महित्वा महित्वेन उर्वी विस्तीर्णे गभीरे दुरवगाहे अवकाशवत्यौ वा सुमेके सुरूपे रजसी द्यावापृथिव्यौ ते अप्यहमेव । विद्वान् जानन्नहं त्वष्टेव प्रजापतिरिव विश्वा भुवनानि सर्वाणि भूतानि समैरयं संप्रैरयम् । रोदसी द्यावापृथिव्यौ धारयं च धृतवानस्मि ॥
Wilson
English translation:
“I am Indra, I am Varuṇa, I am those two in greatness; (I am) the vast, profound, beautiful, heaven and earth; intelligent, I give Tvaṣṭā-like animation to all beings; I uphold earth and heaven].”
Jamison Brereton
I, Varuṇa, am Indra. By my greatness, these two realms, wide and deep, have strong support.
Like Tvaṣṭar, knowing all living beings, I pressed together the two
world-halves and upheld them.
Griffith
I Varuna am Indra: in their greatness, these the two wide deep fairly-fashioned regions,
These the two world-halves have I, even as Tvastar knowing all beings, joined and held together.
Geldner
Ich Varuna bin Indra. Diese beiden weiten tiefen, festbegründeten Räume kenne ich in ganzer Größe und alle Geschöpfe wie Tvastri; ich habe die beiden Welten zustande gebracht und erhalte sie.
Grassmann
Ich bin, o Indra, Varuna, und mein ist das tiefe, weite, segensreiche Weltpaar, Als weiser Künstler schuf ich alle Wesen, den Himmel und die Erde, ich erhielt sie.
Elizarenkova
Я, Варуна, – Индра. Эти два широких,
Глубоких, хорошо установленных пространства
(Своим) величием я привел в движение и поддержал (эти) два мира,
Зная, как Тваштар, все существа.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आत्मा
- त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (इन्द्रः) अत्यन्त ऐश्वर्य्यवान् (वरुणः) सब से उत्तम (अहम्) अतीव व्याप्त मैं (विद्वान्) सकलविद्यावेत्ता (त्वष्टेव) उत्तम शिल्पी के सदृश (गभीरे) विस्तारयुक्त (सुमेके) सुन्दर मुझ से रचे और उत्तम प्रकार फैलाये गये (रजसी) सूर्य्य और पृथिवी को (महित्वा) पूजित कर (ते) उन (उर्वी) बहुत पदार्थों को धारण करनेवाले (रोदसी) सूर्य्य और पृथिवी लोकों को रच के यहाँ (विश्वा) सब (भुवनानि) लोकों को (सम्) एक होने में (ऐरयम्) प्रेरणा करूँ (धारयम् च,) और धारण करूँ वा धारण कराऊँ, यह जानो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जैसे चतुर पण्डित, पूर्ण विद्यावान्, शिल्पी जन उत्तम वस्तुओं को रचते हैं, वैसे ही मुझ से विचित्र उत्तम उत्तम जगत् रचा गया धारण किया जाता है और जैसे मैंने रचा वैसे अन्य जीव का सामर्थ्य रचने का नहीं है, किन्तु मेरे किये हुए कार्य्य से कुछ ग्रहण करके अपनी अपनी बुद्धि के अनुसार रचते हैं, यह जानना चाहिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! इन्द्रो वरुणोऽहं विद्वांस्त्वष्टेव गभीरे सुमेके रजसी महित्वा ते उर्वी रोदसी रचयित्वाऽत्र विश्वा भुवनानि समैरयन्धारयञ्चेति विजानीत ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अहम्) महान् व्याप्तः (इन्द्रः) परमैश्वर्य्यवान् (वरुणः) सर्वत उत्कृष्टः (ते) (महित्वा) पूजयित्वा (ऊर्वी) बहुपदार्थधरे (गभीरे) विस्तीर्णे (रजसी) द्यावापृथिव्यौ (सुमेके) शोभने मया सृष्टे सुष्ठु क्षिप्ते (त्वष्टेव) उत्तमः शिल्पीव (विश्वा) सर्वाणि (भुवनानि) लोकान् (विद्वान्) सकलविद्यावित् (सम्) एकीभावे (ऐरयम्) प्रेरयेयम् (रोदसी) सूर्य्यभूलोकौ (धारयम्) धरेयं धारयेयं वा (च) ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । यथा दक्षा विचक्षणाः पूर्णविद्याः शिल्पिन उत्तमानि वस्तूनि निर्मिमते तथैव मया विचित्रमुत्तमं जगन्निर्मितं ध्रियते यथा मया रचितं तथाऽन्यस्य जीवस्य सामर्थ्यं रचयितुं नास्ति किन्तु मत्कृतात् कार्य्यात् किञ्चिद् गृहीत्वा यथामति रचयन्तीति वेद्यम् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे चतुर, पंडित पूर्ण विद्वान कारागीर लोक उत्तम उत्तम वस्तू तयार करतात, तसेच माझ्याकडून (परमात्म्याकडून) हे विचित्र उत्तम जग निर्माण केले गेलेले आहे, धारण केलेले आहे व जसे मी निर्माण केले तसे इतर जीवाचे निर्माण करण्याचे सामर्थ्य नाही; परंतु मी केलेल्या कार्याचे थोडेसे ग्रहण करून आपापल्या बुद्धीनुसार निर्माण करतात हे जाणले पाहिजे. ॥ ३ ॥
04 अहमपो अपिन्वमुक्षमाणा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒हम॒पो अ॑पिन्वमु॒क्षमा॑णा धा॒रयं॒ दिवं॒ सद॑न ऋ॒तस्य॑ ।
ऋ॒तेन॑ पु॒त्रो अदि॑तेरृ॒तावो॒त त्रि॒धातु॑ प्रथय॒द्वि भूम॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒हम॒पो अ॑पिन्वमु॒क्षमा॑णा धा॒रयं॒ दिवं॒ सद॑न ऋ॒तस्य॑ ।
ऋ॒तेन॑ पु॒त्रो अदि॑तेरृ॒तावो॒त त्रि॒धातु॑ प्रथय॒द्वि भूम॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - त्रसदस्युः
- ऋषिः - त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अह꣡म् अपो꣡ अपिन्वम् उक्ष꣡माणा
धार꣡यं दि꣡वं स꣡दन ऋत꣡स्य
ऋते꣡न पुत्रो꣡ अ꣡दितेर् ऋता꣡वा
उत꣡ त्रिधा꣡तु प्रथयद् वि꣡ भू꣡म
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
apinvam ← √pinv- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ukṣámāṇāḥ ← √ukṣ- (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
dhāráyam ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:1, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
dívam ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sádane ← sádana- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
áditeḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
putráḥ ← putrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥tā́vā ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥téna ← r̥tá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
bhū́ma ← bhū́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
prathayat ← √prathⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
tridhā́tu ← tridhā́tu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
अ॒हम् । अ॒पः । अ॒पि॒न्व॒म् । उ॒क्षमा॑णाः । धा॒रय॑म् । दिव॑म् । सद॑ने । ऋ॒तस्य॑ ।
ऋ॒तेन॑ । पु॒त्रः । अदि॑तेः । ऋ॒तऽवा॑ । उ॒त । त्रि॒ऽधातु॑ । प्र॒थ॒य॒त् । वि । भूम॑ ॥
Hellwig Grammar
- aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- apo ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- apinvam ← pinv
- [verb], singular, Imperfect
- “swell; swell; overflow; abound.”
- ukṣamāṇā ← ukṣamāṇāḥ ← vakṣ
- [verb noun], accusative, plural
- “grow; grow.”
- dhārayaṃ ← dhārayam ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], singular, Present injunctive
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- divaṃ ← divam ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- sadana ← sadane ← sadana
- [noun], locative, singular, neuter
- “seat; weakness; inertness; dwelling; exhaustion; numbness; home; residence; seat; inanition; location.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtena ← ṛta
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- putro ← putraḥ ← putra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- aditer ← aditeḥ ← aditi
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- ṛtāvota ← ṛtāvā ← ṛtāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- ṛtāvota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- tridhātu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tridoṣa; Triloka.”
- prathayad ← prathayat ← prathay ← √prath
- [verb], singular, Present injunctive
- “spread; proclaim.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- bhūma ← bhūman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Earth; floor.”
सायण-भाष्यम्
अहम् एव उक्षमाणाः सिञ्चतीः अपः अपिन्वम् असेचयम् । तथा ऋतस्य उदकस्य आदित्यस्य वा सदने स्थाने निमित्ते सति दिवं द्युलोकं धारयम् । यद्वा । उदकाधारे स्थाने दिवमादित्यं धारयम् । अहमेव ऋतेन उदकेन निमित्तेन अदितेः पुत्रः ऋतावा अभूवम् । उत अपि च भूम व्याप्तमाकाशं त्रिधातु त्रिप्रकारं वि विशेषेण प्रथयत् । मदर्थमेव क्षित्यादिलोकत्रयमकार्षीत् परमेश्वरः ॥
Wilson
English translation:
“I have distributed the moisture-shedding waters; I have upheld the sky as the abode of the water; by the water I have become the preserver of the water, the son of Aditi, illustrating the threefold elementary space.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
As the abode of the water: sadane ṛtasya may imply, for the plural ce or sphere of the sun, the word ṛta is used for udaka or āditya; illustrating the three-fold elementary space: i.e., for me the creator has made the three worlds, madartham eva kṣityādilokatrayam akārśit parameśvaraḥ; or, simply, the earth with three ore-elements, tridhātu
Jamison Brereton
I swelled the splashing (and mounting) waters; I upheld heaven on the seat of truth.
Through the truth the son of Aditi possesses the truth, and he spread wide the threefold earth.
Griffith
I made to flow the moisture-shedding waters, and set the heaven firm in the scat of Order.
By Law the Son of Aditi, Law Observer, hath spread abroad the world in threefold measure.
Geldner
Ich ließ die triefenden Gewässer anschwellen, im Sitz des ewigen Gesetzes halte ich den Himmel. Nach dem Gesetz ist der Sohn der Aditi der gesetzmäßige Herr und er hat die Erde dreifach verbreitert.
Grassmann
Ich liess die triefenden Gewässer schwellen, befestigte im heil’gen Sitz den Himmel; Der heilige Aditja hat gebreitet durch heil’ges Werk den dreigetheilten Weltraum.«
Elizarenkova
Я сделал набухшими текучие воды,
Я поддержал небо в сидении закона.
По закону сын Адити, хранитель закона,
Трояко распластал землю.
(Индра:)
अधिमन्त्रम् (VC)
- आत्मा
- त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (अहम्) मैं परमात्मा ही (ऋतस्य) सत्य प्रकृति नामक के (सदने) सदन में अर्थात् सब के ठहरने के लिये जो संसार उसमें (दिवम्) बिजुली की (उक्षमाणाः) सेवा करते हुए (अपः) जलों वा अन्तरिक्ष की (अपिन्वम्) सेवा करता हूँ और (ऋतेन) सत्य कारण से (अदितेः) खण्डरहित अन्तरिक्ष का (ऋतावा) सत्य से युक्त (पुत्रः) पुत्र के सदृश वर्त्तमान (उत) निश्चय से (भूम) अनेक प्रकार के (त्रिधातु) तीन अर्थात् सत्त्वगुण रजोगुण और तमोगुण धारण करनेवाले जिसमें उस सम्पूर्ण जगत् को (वि, प्रथयत्) विविध प्रकट करे, उसको मैं (धारयम्) धारण करूँ ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! मेरे विना इस संसार का धारण करनेवाला अन्य कोई भी नहीं है और जैसा तीन अर्थात् सत्त्वादिगुणमय कारण है, वैसे ही इस कार्य्य को देखो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! अहमेवर्त्तस्य सदने दिवमुक्षमाणा अपोऽपिन्वमृतेनादितेर्ऋतावा पुत्र उत भूम त्रिधातु वि प्रथयत् तमहं धारयम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अहम्) परमात्मा (अपः) जलान्यन्तरिक्षं वा (अपिन्वम्) सेवे (उक्षमाणाः) सेवमानाः (धारयम्) (दिवम्) विद्युतम् (सदने) सर्वस्थित्यर्थे जगति (ऋतस्य) सत्यस्य प्रकृत्याख्यस्य (ऋतेन) सत्येन कारणेन (पुत्रः) तनय इव (अदितेः) अखण्डितस्यान्तरिक्षस्य (ऋतावा) ऋतं सत्यं विद्यते यस्मिन् सः (उत) अपि (त्रिधातु) त्रयः सत्वरजस्तमांसि गुणा धारका यस्मिंस्तत् सर्वं जगत् (प्रथयत्) (वि) विविधम् (भूम) बहुविधम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! मदृतेनास्य जगतो धर्त्ताऽन्यः कश्चिदपि नास्ति यादृशं त्रिगुणमयं कारणमस्ति तादृशमेवेदं कार्य्यं पश्यत ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! माझ्याशिवाय (परमात्म्याशिवाय) या जगाला धारण करणारा दुसरा कोणी नाही व जसे त्रिगुण सत्वगुण युक्त कारण आहे तसेच हे कार्य समजा. ॥ ४ ॥
05 मां नरः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मां नरः॒ स्वश्वा॑ वा॒जय॑न्तो॒ मां वृ॒ताः स॒मर॑णे हवन्ते ।
कृ॒णोम्या॒जिं म॒घवा॒हमिन्द्र॒ इय॑र्मि रे॒णुम॒भिभू॑त्योजाः ॥
मूलम् ...{Loading}...
मां नरः॒ स्वश्वा॑ वा॒जय॑न्तो॒ मां वृ॒ताः स॒मर॑णे हवन्ते ।
कृ॒णोम्या॒जिं म॒घवा॒हमिन्द्र॒ इय॑र्मि रे॒णुम॒भिभू॑त्योजाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - त्रसदस्युः
- ऋषिः - त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
मां᳐꣡ न꣡रः सुअ꣡श्वा वाज꣡यन्तो
मां᳐꣡ वृताः꣡ सम꣡रणे हवन्ते
कृणो꣡मि आजि꣡म् मघ꣡वाह꣡म् इ꣡न्द्र
इ꣡यर्मि रेणु꣡म् अभि꣡भूतिओजाः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mā́m ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sváśvāḥ ← sváśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vājáyantaḥ ← √vājay- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
havante ← √hū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mā́m ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
samáraṇe ← samáraṇa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vr̥tā́ḥ ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ājím ← ājí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kr̥ṇómi ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
maghávā ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhíbhūtyojāḥ ← abhíbhūtyojas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
íyarmi ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
reṇúm ← reṇú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
माम् । नरः॑ । सु॒ऽअश्वाः॑ । वा॒जय॑न्तः । माम् । वृ॒ताः । स॒म्ऽअर॑णे । ह॒व॒न्ते॒ ।
कृ॒णोमि॑ । आ॒जिम् । म॒घऽवा॑ । अ॒हम् । इन्द्रः॑ । इय॑र्मि । रे॒णुम् । अ॒भिभू॑तिऽओजाः ॥
Hellwig Grammar
- māṃ ← mām ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- svaśvā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svaśvā ← aśvāḥ ← aśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- vājayanto ← vājayantaḥ ← vājay ← √vaj
- [verb noun], nominative, plural
- “incite.”
- māṃ ← mām ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- vṛtāḥ ← vṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- samaraṇe ← samaraṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- “battle.”
- havante ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- kṛṇomy ← kṛṇomi ← kṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- ājim ← āji
- [noun], accusative, singular, masculine
- “battle; fight; contest; āji [word]; combat.”
- maghavāham ← maghavā ← maghavan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- maghavāham ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- indra ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- iyarmi ← ṛch
- [verb], singular, Present indikative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- reṇum ← reṇu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “dust; pollen; powder.”
- abhibhūtyojāḥ ← abhibhūti
- [noun]
- “superior; overpowering.”
- abhibhūtyojāḥ ← ojāḥ ← ojas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
सायण-भाष्यम्
मां मामेव स्वश्वाः शोभनाश्वाः वाजयन्तः संग्राममिच्छन्तः नरः नेतारो भटाः । अनुगच्छन्ति इति शेषः । माम् एव वृताः सन्तः समरणे संग्रामे हवन्ते आह्वयन्ति युद्धार्थम् । मघवा धनवान् अहमिन्द्रः सन् आजिं रणं कृणोमि करोमि । अभिभूत्योजाः परेषाम् अभिभाविबलोऽहं रेणुम् इयर्मि प्रेरयामि ॥ ॥ १७ ॥
Wilson
English translation:
“Warriors well mounted, ardent for contest invoke me; selected (combatants invoke) me in battle; I, the affluent Indra, instrumental gate the conflict, and, endowed with victorious prowess, I raise up the dust (in the battle).”
Jamison Brereton
[As Indra:] Men call upon me as they race to victory with their good horses; surrounded in battle they call upon me.
I make the contest—I who am generous Indra. Of overwhelming power, I raise the dust.
Griffith
Heroes with noble horses, fain for battle, selected warriors, call on me in combat.
I Indra Maghavan, excite the conflict; I stir the dust, Lord of surpassing vigour.
Geldner
Mich rufen die Männer, die gut zu Roß wettfahren, an, mich, wenn sie in der Schlacht umringt sind. Ich errege den Streit, ich der freigebige Indra; ich wirble Staub auf, bin von überwältigender Stärke.
Grassmann
»Mich rufen an die rossbegabten Männer, im Kampfe mich die eilenden erles’nen; Ich mächtiger errege Schlacht, ich Indra, reg’ auf den Staub, von übermächt’ger Kraft ich.
Elizarenkova
Меня призывают мужи с прекрасными конями, жаждущие награды,
Меня – когда они окружены в сражении.
Я устраиваю состязание, я, щедрый Индра.
Обладая превосходящей силой, я вздымаю пыль.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आत्मा
- त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (स्वश्वाः) सुन्दर घोड़े वा अग्नि आदि जिनके विद्यमान और (माम्) मुझको (वाजयन्तः) जानते वा जनाते हुए (वृताः) स्वीकार जिन्होंने किया वे (नरः) नायक जन (समरणे) संग्राम में (माम्) मेरी (हवन्ते) स्पर्द्धा अर्थात् स्वीकार करते हैं वहाँ (मघवा) अत्यन्त श्रेष्ठ धनयुक्त (इन्द्रः) तेजस्वी (अभिभूत्योजाः) दुष्टों का अभिभव करनेवाले बल से युक्त (अहम्) मैं (आजिम्) संग्राम को (कृणोमि) करता हूँ (रेणुम्) धूलि को (इयर्मि) प्राप्त होता हूँ, वैसे तुम लोग भी मेरा स्वीकार करो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो जन सब वस्तुओं में प्राप्त होनेवाले, सब के अन्तर्यामि और सर्वशक्तिमान् मुझ परमात्मा की संग्राम में प्रार्थना करते हैं, उन्हीं का मैं विजय कराता हूँ और जो धर्म से युद्ध करते हैं, उन्हीं का मैं सहायक होता हूँ ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा स्वश्वा मां वाजयन्तो वृता नरो समरणे मां हवन्ते तत्र मघवेन्द्रोऽभिभूत्योजा अहमाजिं कृणोमि रेणुमियर्मि तथा यूयमपि मां वृणोत ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (माम्) (नरः) नायकाः (स्वश्वाः) शोभना अश्वास्तुरङ्गा अग्न्यादयः पदार्था वा येषान्ते (वाजयन्तः) जानन्तो ज्ञापयन्तो वा (माम्) (वृताः) कृतस्वीकाराः (समरणे) सङ्ग्रामे (हवन्ते) स्पर्द्धन्ते स्वीकुर्वन्ति (कृणोमि) करोमि (आजिम्) सङ्ग्रामम् (मघवा) परमपूजितधनः (अहम्) (इन्द्रः) (इयर्मि) प्राप्नोमि (रेणुम्) रजः (अभिभूत्योजाः) अभिभूतिर्दुष्टानामभिभवकर्त्रोजो यस्य सः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! ये सर्वव्यापकं सर्वान्तर्यामिणं सर्वशक्तिमन्तं परमात्मानं सङ्ग्रामे प्रार्थयन्ति तेषामेवाहं विजयं कारयामि ये च धर्म्येण युध्यन्ते तेषामेव सहायो भवामि ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जे लोक सर्वव्यापक, सर्वांतर्यामी व सर्वशक्तिमान परमेश्वराची युद्धात प्रार्थना करतात त्यांना मी (परमात्मा) विजय प्राप्त करवून देतो व जे धर्माने युद्ध करतात त्यांचाच मी सहायक असतो. ॥ ५ ॥
06 अहं ता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒हं ता विश्वा॑ चकरं॒ नकि॑र्मा॒ दैव्यं॒ सहो॑ वरते॒ अप्र॑तीतम् ।
यन्मा॒ सोमा॑सो म॒मद॒न्यदु॒क्थोभे भ॑येते॒ रज॑सी अपा॒रे ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒हं ता विश्वा॑ चकरं॒ नकि॑र्मा॒ दैव्यं॒ सहो॑ वरते॒ अप्र॑तीतम् ।
यन्मा॒ सोमा॑सो म॒मद॒न्यदु॒क्थोभे भ॑येते॒ रज॑सी अपा॒रे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - त्रसदस्युः
- ऋषिः - त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अहं꣡ ता꣡ वि꣡श्वा चकरं न꣡किर् मा
दइ꣡व्यं स꣡हो वरते अ꣡प्रतीतम्
य꣡न् मा सो꣡मासो मम꣡दन् य꣡द् उक्था꣡
उभे꣡ भयेते र꣡जसी अपारे꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
cakaram ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:1, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
mā ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
nákiḥ ← nákiḥ (invariable)
{}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ápratītam ← ápratīta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
daívyam ← daívya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sáhaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
varate ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
mā ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
mamádan ← √mad- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
sómāsaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ukthā́ ← ukthá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
apāré ← apārá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:DU}
bhayete ← √bhī- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
rájasī ← rájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:DU}
ubhé ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:DU}
पद-पाठः
अ॒हम् । ता । विश्वा॑ । च॒क॒र॒म् । नकिः॑ । मा॒ । दैव्य॑म् । सहः॑ । व॒र॒ते॒ । अप्र॑तिऽइतम् ।
यत् । मा॒ । सोमा॑सः । म॒मद॑न् । यत् । उ॒क्था । उ॒भे इति॑ । भ॒ये॒ते॒ इति॑ । रज॑सी॒ इति॑ । अ॒पा॒रे इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- ahaṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- cakaraṃ ← cakaram ← kṛ
- [verb], singular, Plusquamperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- nakir
- [adverb]
- “not.”
- mā ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- daivyaṃ ← daivyam ← daivya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “divine; divine; celestial.”
- saho ← sahaḥ ← sahas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- varate ← vṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- apratītam ← apratīta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “irresistible.”
- yan ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- mā ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- somāso ← somāsaḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- mamadan ← mad
- [verb], plural, Perfect conjunctive (subj.)
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ukthobhe ← ukthā ← uktha
- [noun], nominative, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- ukthobhe ← ubhe ← ubh
- [noun], nominative, dual, neuter
- “both(a).”
- bhayete ← bhī
- [verb], dual, Present indikative
- “fear; fear.”
- rajasī ← rajas
- [noun], nominative, dual, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- apāre ← apāra
- [noun], nominative, dual, neuter
- “boundless.”
सायण-भाष्यम्
अहं त्रसदस्युः ता तानि प्रसिद्धानि विश्वा सर्वाणि चकरम् अकार्षम् । अप्रतीतम् अप्रतिगतं मा मां दैव्यं सहः देवसंबन्धि सहो बलं नकिः वरते नैव वारयति । यत् यस्मात् सोमासः सोमाः मा मां ममदन् अमदयन्। यत् च उक्था शस्त्राण्यपि ममदन् तस्मात् मत्तः अपारे दूरपारे उभे रजसी द्यावापृथिव्यौ भयेते चलतः ॥
Wilson
English translation:
“I have done all these (deeds); no one resists my divine, unsurpassed vigour; and when the Soma juices, when sacred songs, exhilarate me, then the unbounded heaven and earth are both alarmed.”
Jamison Brereton
I have done all these things. No divine power will block me, who am unopposable.
When the soma juices, when the hymns, have exhilarated me, both
endless realms become afraid.
Griffith
All this I did. The Gods’ own conquering power never impedeth me whom none opposeth.
When lauds and Soma juice have made me joyful, both the unbounded regions are affrighted.
Geldner
Ich habe das alles getan; keine göttliche Macht hält mich, den Unwiderstehlichen, auf. Wenn mich die Somatränke, wenn mich die Lieder berauscht haben, dann bekommen die beiden unbegrenzten Räume Furcht.
Grassmann
Das alles that ich, und der Götter Kraft selbst sie hemmet nimmer mich, den unbezwungnen; Wenn Tränke mich erfreuten und die Sprüche, so beben beide unbegrenzte Räume.«
Elizarenkova
Я совершил все эти (подвиги). Никакая
Божественная сила не остановит меня, не знающего (равного) соперника.
Когда опьянят меня соки сомы, когда – гимны,
Оба безграничных пространства боятся (меня).
(Варуна:)
अधिमन्त्रम् (VC)
- आत्मा
- त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (अहम्) मैं (ता) उन (विश्वा) सब कामों को (चकरम्) निरन्तर करता हूँ तथा जीव (यत्) जिस (दैव्यम्) विद्वानों में प्रिय (मा) मुझको और (अप्रतीतम्) नहीं जाने गये (सहः) बल को (वरते) स्वीकार करता है (यत्) जिस (मा) मेरी सेवा करते (सोमासः) ऐश्वर्य्यवाले (ममदन्) प्रसन्न होते हैं और मुझ से (उक्था) प्रशंसा करने योग्य (उभे) दोनों (अपारे) पाररहित अपरिमित (रजसी) सूर्य्यलोक और भूमिलोक (भयेते) कँपते हैं, उस मेरे सदृश कोई भी (नकिः) नहीं है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो पदार्थ प्रत्यक्ष और जो नहीं प्रत्यक्ष हैं, वे सब मुझ से ही बनाये गये, मेरे में अनन्त बल है, मुझको प्राप्त होकर सम्पूर्ण आनन्द को प्राप्त होते हैं और मेरे ही भय से सब लोगों के सहचारी जीव डरते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! योऽहं ता विश्वा चकरं जीवो यद् दैव्यं माप्रतीतं सहो वरते यद्यं माश्रिताः सोमासो ममदन् मत्त उक्थोभे अपारे रजसी भयेते तेन मया सदृशः कोऽपि नकिरस्ति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अहम्) (ता) तानि (विश्वा) सर्वाणि (चकरम्) भृशं करोमि (नकिः) निषेधे (मा) माम् (दैव्यम्) देवेषु विद्वत्सु प्रियम् (सहः) बलम् (वरते) स्वीकरोति (अप्रतीतम्) अप्रज्ञातम् (यत्) यम् (मा) माम् (सोमासः) ऐश्वर्य्यवन्तः (ममदन्) हर्षन्ति (यत्) यम् (उक्था) प्रशंसनीये (उभे) (भयेते) (रजसी) द्यावापृथिव्यौ (अपारे) पाररहितेऽपरिमिते ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! ये पदार्था दृश्यन्ते ये चाऽदृष्टाः सन्ति ते सर्वे मयैव निर्मिता मय्यप्रमेयं बलं मां प्राप्य सर्वानन्दं लभन्ते ममैव भयात् सर्वैर्लोकैः सहचरिता जीवा बिभ्यति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जे पदार्थ प्रत्यक्ष व अप्रत्यक्ष असतात ते माझ्याकडूनच बनविले गेलेले आहेत. माझ्यात अनंत बल आहे. माणसे मला प्राप्त करून संपूर्ण आनंद मिळवितात व माझ्या भयाने सर्व लोकांतील सहचारी जीव घाबरतात. ॥ ६ ॥
07 विदुष्थे विश्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि॒दुष्टे॒ विश्वा॒ भुव॑नानि॒ तस्य॒ ता प्र ब्र॑वीषि॒ वरु॑णाय वेधः ।
त्वं वृ॒त्राणि॑ शृण्विषे जघ॒न्वान्त्वं वृ॒ताँ अ॑रिणा इन्द्र॒ सिन्धू॑न् ॥
मूलम् ...{Loading}...
वि॒दुष्टे॒ विश्वा॒ भुव॑नानि॒ तस्य॒ ता प्र ब्र॑वीषि॒ वरु॑णाय वेधः ।
त्वं वृ॒त्राणि॑ शृण्विषे जघ॒न्वान्त्वं वृ॒ताँ अ॑रिणा इन्द्र॒ सिन्धू॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
विदु꣡ष् ते वि꣡श्वा भु꣡वनानि त꣡स्य
ता꣡ प्र꣡ ब्रवीषि व꣡रुणाय वेधः
तुवं꣡ वृत्रा꣡णि शृण्विषे जघन्वा꣡न्
तुवं꣡ वृताँ꣡ अरिणा इन्द्र सि꣡न्धून्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
bhúvanāni ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vidúḥ ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
bravīṣi ← √brū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
váruṇāya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vedhaḥ ← vedhás- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jaghanvā́n ← √han- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
śr̥ṇviṣe ← √śru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vr̥trā́ṇi ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ariṇāḥ ← √rī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
síndhūn ← síndhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vr̥tā́n ← √vr̥- (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
पद-पाठः
वि॒दुः । ते॒ । विश्वा॑ । भुव॑नानि । तस्य॑ । ता । प्र । ब्र॒वी॒षि॒ । वरु॑णाय । वे॒धः॒ ।
त्वम् । वृ॒त्राणि॑ । शृ॒ण्वि॒षे॒ । ज॒घ॒न्वान् । त्वम् । वृ॒तान् । अ॒रि॒णाः॒ । इ॒न्द्र॒ । सिन्धू॑न् ॥
Hellwig Grammar
- viduṣ ← viduḥ ← vid
- [verb], plural, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- ṭe ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanāni ← bhuvana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- bravīṣi ← brū
- [verb], singular, Present indikative
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
- varuṇāya ← varuṇa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- vedhaḥ ← vedhas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Brahma; creator; believer [worshipper]; Vishnu.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- vṛtrāṇi ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- śṛṇviṣe ← śru
- [verb], singular, Present indikative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- jaghanvān ← han
- [verb noun], nominative, singular
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- vṛtāṃ ← vṛ
- [verb noun], accusative, plural
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- ariṇā ← ariṇāḥ ← ri
- [verb], singular, Imperfect
- “free; liberate; run; let go of.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sindhūn ← sindhu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
सायण-भाष्यम्
इतः परमिन्द्रावरुणयोः स्तुतिः । हे वरुण तस्य ते । कर्मणि षष्ठी। तं त्वां विश्वा सर्वाणि ता तानि भुवनानि भूतजातानि विदुः जानन्ति । हे वेधः । स्तोतृनामैतत् । हे स्तोतः वरुणाय प्र ब्रवीषि वरुणं स्तौषि । हे इन्द्र त्वं वृत्राणि वैरिणः जघन्वान् हतवानिति शृण्विषे श्रूयसे। किंच हे इन्द्र त्वं वृतान् आच्छन्नान् सिन्धून् स्यन्दनस्वभावानप्संघान् अरिणाः अगमयः॥
Wilson
English translation:
“All beings recognize you (Varuṇa), and your, worshipper, address these (encomiums) to Varuṇa; you, Indra, are renowned as slaying Vṛtra; you have set the obstructed rivers free to flow.”
Jamison Brereton
[The poet:] All living beings know this of you, and you proclaim these things to Varuṇa, o you ritual adept:
you are famed as he who smashed obstacles; you, Indra, made the
blocked rivers to flow.
Griffith
All beings know these deeds of thine thou tellest this unto Varuna, thou great Disposer!
Thou art renowned as having slain the Vrtras. Thou madest flow the floods that were obstructed.
Geldner
Alle Geschöpfe wissen das von dir. Du verkündest diese Taten dem Varuna, o Meister. Du bist bekannt als der Vritratöter, du, Indra, ließest die eingeschlossenen Flüsse laufen.
Grassmann
Dass dies du thatest, wissen alle Wesen, das kündest du dem Varuna, o Ordner; Dich, Indra, rühmt man als den Feindetödter, du liessest rinnen die umschlossnen Ströme.
Elizarenkova
Все существа знают это о тебе.
Эти (подвиги) ты провозглашаешь Варуне, о устроитель (обряда).
Ты прослыл разрушителем препятствий.
Ты выпустил течь замкнутые воды.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वरोपासना विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वेधः) अनन्तविद्यायुक्त (इन्द्र) अतीव ऐश्वर्य्य के दाता जगदीश्वर ! जो (त्वम्) आप (वरुणाय) श्रेष्ठ जन के लिये वेदों का (प्र, ब्रवीषि) उपदेश देते हो (तस्य) उन (ते) आप का (ता) उन (विश्वा) सम्पूर्ण (भुवनानि) लोकों को विद्वान् जन राज्य (विदुः) जानते हैं और जो (त्वम्) आप (वृत्राणि) धनों को (शृण्विषे) सुनते हो (सिन्धून्) समुद्र वा नदियों को और (वृतान्) स्वीकार किये हुओं को (अरिणाः) प्राप्त होओ, वह आप दुष्ट अधर्मियों के (जघन्वान्) नाशकारी हो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमेश्वर ! जिससे आपने कृपा करके हम लोगों के कल्याण के लिये वेदों का उपदेश किया, जिससे हम लोगों के दोष नाश किये गये और वर्षा के द्वारा पालन किया जाता है, उस ही की हम लोग उपासना करते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वेध इन्द्र जगदीश्वर ! यस्त्वं वरुणाय वेदान् प्र ब्रवीषि तस्य ते ता विश्वा भुवनानि विद्वांसो राज्यं विदुर्यस्त्वं वृत्राणि शृण्विषे सिन्धून् वृतानरिणाः स त्वं दुष्टानधर्मिणो जघन्वान् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वरोपासनाविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विदुः) जानन्ति (ते) तव (विश्वा) सर्वाणि (भुवनानि) (तस्य) (ता) तानि (प्र) (ब्रवीषि) उपदिशति (वरुणाय) श्रेष्ठाय जनाय (वेधः) अनन्तविद्य (त्वम्) (वृत्राणि) धनानि (शृण्विषे) शृणोषि (जघन्वान्) हतवान् (त्वम्) (वृतान्) स्वीकृतान् (अरिणाः) प्राप्नुयाः (इन्द्र) परमैश्वर्य्यप्रद (सिन्धून्) समुद्रान्नदीर्वा ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमेश्वर ! यस्माद्भवता कृपां कृत्वाऽस्माकं कल्याणाय वेदा उपदिष्टा येनाऽस्माकं दोषा विनाशिता वर्षाद्वारा पालनं च क्रियते तमेव वयमुपास्महे ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमेश्वरा ! तू कृपा करून आमच्या कल्याणासाठी जो वेदाचा उपदेश केलेला आहेस, त्यामुळे आमचे दोष नाहीसे झालेले आहेत. वृष्टीद्वारे (आमचे) पालन केले जाते त्या तुझीrच आम्ही उपासना करतो. ॥ ७ ॥
08 अस्माकमत्र पितरस्त - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒स्माक॒मत्र॑ पि॒तर॒स्त आ॑सन्त्स॒प्त ऋष॑यो दौर्ग॒हे ब॒ध्यमा॑ने ।
त आय॑जन्त त्र॒सद॑स्युमस्या॒ इन्द्रं॒ न वृ॑त्र॒तुर॑मर्धदे॒वम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्माक॒मत्र॑ पि॒तर॒स्त आ॑सन्त्स॒प्त ऋष॑यो दौर्ग॒हे ब॒ध्यमा॑ने ।
त आय॑जन्त त्र॒सद॑स्युमस्या॒ इन्द्रं॒ न वृ॑त्र॒तुर॑मर्धदे॒वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अस्मा꣡कम् अ꣡त्र पित꣡रस् त꣡ आसन्
सप्त꣡ ऋ꣡षयो दौर्गहे꣡ बध्य꣡माने
त꣡ आ꣡यजन्त त्रस꣡दस्युम् अस्या
इ꣡न्द्रं न꣡ वृत्रतु꣡रम् अर्धदेव꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M;; 12 = 5+7, ending LHX
genre M
genre M
Morph
āsan ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
átra ← átra (invariable)
{}
pitáraḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
badhyámāne ← √bandh- (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
daurgahé ← daurgahá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ŕ̥ṣayaḥ ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
asyāḥ ← ayám (pronoun)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
ayajanta ← √yaj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
trasádasyum ← trasádasyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ardhadevám ← ardhadevá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
vr̥tratúram ← vr̥tratúr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒स्माक॑म् । अत्र॑ । पि॒तरः॑ । ते । आ॒स॒न् । स॒प्त । ऋष॑यः । दौः॒ऽग॒हे । ब॒ध्यमा॑ने ।
ते । आ । अ॒य॒ज॒न्त॒ । त्र॒सद॑स्युम् । अ॒स्याः॒ । इन्द्र॑म् । न । वृ॒त्र॒ऽतुर॑म् । अ॒र्ध॒ऽदे॒वम् ॥
Hellwig Grammar
- asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
- pitaras ← pitaraḥ ← pitṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- ta ← te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- āsan ← as
- [verb], plural, Imperfect
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- sapta ← saptan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “seven; seventh.”
- ṛṣayo ← ṛṣayaḥ ← ṛṣi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- daurgahe ← daurgaha
- [noun], locative, singular, masculine
- badhyamāne ← bandh
- [verb noun], locative, singular
- “bandh; tie; envelop; close; dress; wrap; bind; constipate; fixate; shape; paralyze; construct; bandage; compress; beset; oblige; strap; restrain; bind; gesticulate; wear; bar; bandh; connect; stud; mix; obstruct; write; restrain; bind; persecute; enclose; ligature; fill into; fasten.”
- ta ← te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- āyajanta ← āyaj ← √yaj
- [verb], plural, Imperfect
- trasadasyum ← trasadasyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Trasadasyu.”
- asyā ← asyāḥ ← idam
- [noun], genitive, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vṛtraturam ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtraturam ← turam ← tura
- [noun], accusative, singular, masculine
- “powerful; noble; noble.”
- ardhadevam ← ardha
- [noun]
- “half(a); ardha [word].”
- ardhadevam ← devam ← deva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
सायण-भाष्यम्
पुरुकुत्सस्य महिषी दौर्गहे बन्धनस्थिते । पत्यावराजकं दृष्ट्वा राष्ट्रं पुत्रस्य लिप्सया ॥ यदृच्छया समायातान् सप्तर्षीन्पर्यपूजयत् । ते च प्रीताः पुनः प्रचुर्यजेन्द्रावरुणौ भृशम् ॥ सा चेन्द्रावरुणाविष्ट्वा त्रसदस्युमजीजनत् । इतिहासमिमं जानन्नृषिर्ब्रूते ऋचाविह॥ अथ अस्माकमत्र अस्मिन्नराजके देशेऽस्यां पृथिव्यां वा पितरः पालयितारः उत्पादकाः ते आसन् अभवन् । एते सप्त ऋषयः प्रसिद्धाः दौर्गहे दुर्गहस्य पुत्रे पुरुकुत्से बध्यमाने दृढं पाशैर्यस्मात् अस्याः अस्यै पुरुकुत्सान्यै त्रसदस्युम् आयजन्त प्रादुरिन्द्रावरुणयोरनुग्रहात। कीदृशं तम्। वृत्रतुरं वृत्रस्य शत्रोर्हन्तारम् अर्धदेवं देवानामर्धे समीपे वर्तमानम् । यद्वा । देवानामर्धभूतम् इन्द्रं न इन्द्रमिव स्थितं पुत्रं दत्तवन्तः। ‘ यत्सर्वेषामर्धमिन्द्रः प्रति तस्मादिन्द्रो देवतानां भूयिष्ठभाक्तमः’ (तै. सं. ५. ४. ८. ३) इति तैत्तिरीयकम् ॥
Wilson
English translation:
“The seven ṛṣis were the protectors of this our (kingdom) when the son of Durgaha was in bonds; performing worship they obtained for (his queen) from the favour of Indra and Varuṇa, Trasadasyu, like Indra the slayer of foes, dwelling near the gods.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Trasadasyu: Purukutsa, son of Durgaha, being a prisoner, his queen propitiated the seven ṛṣis to obtain a son who might take his father’s plural ce; they advised her to worship Indra and Varuṇa, in consequence of which Trasadasyu was born
Jamison Brereton
Our forefathers, the Seven Seers, were here, when Daurgaha was being bound.
For her [=Purukutsa’s wife] they won by their sacrifice Trasadasyu, who overcomes obstacles like Indra (and) who is half a god.
Griffith
Our fathers then were these, the Seven his, what time the son of Durgaha was captive.
For her they gained by sacrifice Trasadasyu, a demi-god, like Indra, conquering foemen.
Geldner
Unsere Väter, die sieben Rishi´s, waren dabei, als Daurgaha zum Opfer angebunden wurde. Sie erbeteten für sie den Trasadsyu, einen Vritraüberwinder gleich Indra, den Halbgott.
Grassmann
Dort waren diese unsre Väter, die sieben Dichter bei des Durgaha gefangenem Sohne; sie verschafften durch Opfer diesem Weibe den Trasadasju, der wie Indra die Feinde bezwingt, den Halbgott.
Elizarenkova
Наши отцы были тут, те
Семеро риши, когда Даургаху привязывали (к жертвенному столбу).
Они получили за жертву для нее Трасадасью,
Подобного Индре покорителя врагов, полубога.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जगदीश्वर आपकी कृपा से (अत्र) जो इस संसार में (अस्माकम्) हम लोगों के (सप्त) छः ऋतु और सातवाँ वायु (ऋषयः) प्राप्त हुए (पितरः) पालन करनेवाले (आसन्) हैं (ते) वे (दौर्गहे) अत्यन्त गहन (बध्यमाने) ताड़ना दिये जाते हुए में (वृत्रतुरम्) जो मेघ वा धन की शीघ्रता कराता है उस (अर्द्धदेवम्) देव के आधे जगत् के देव को (इन्द्रम्) सूर्य्य के (न) सदृश तथा (अस्याः) इस सृष्टि के मध्य में (त्रसदस्युम्) दुष्ट डाकू जिससे डरते हैं, उसको (आ, अयजन्त) सब प्रकार मिलते हैं (ते) वे हमारे सुख के करनेवाले हों ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिस जगदीश्वर ने सब के रक्षण के लिये ऋतु आदि पदार्थ रचे, उसकी उपासना करके दुःख से जीतने योग्य दुःख को जीतो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जगदीश्वर ! भवत्कृपया येऽत्रास्माकं सप्त ऋषयः पितर आसँस्ते दौर्गहे बध्यमाने वृत्रतुरमर्द्धदेवमिन्द्रं नास्याः सृष्टेर्मध्ये त्रसदस्युमायजन्त तेऽस्माकं सुखकराः सन्तु ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्माकम्) (अत्र) अस्मिन् जगति (पितरः) पालकाः (ते) (आसन्) सन्ति (सप्त) षडृतवो वायुश्च सप्तमः (ऋषयः) प्राप्ताः (दौर्गहे) दुर्गहने (बध्यमाने) ताड्यमाने (ते) (आ) (अयजन्त) समन्तात् सङ्गच्छन्ते (त्रसदस्युम्) त्रस्यन्ति दस्यवो यस्मात्तम् (अस्याः) सृष्टेर्मध्ये (इन्द्रम्) सूर्य्यम् (न) इव (वृत्रतुरम्) यो वृत्रं मेघं धनं वा त्वरयति तम् (अर्द्धदेवम्) देवस्यार्द्धस्य जगतो देवं वा ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! येन जगदीश्वरेण सर्वेषां रक्षणायर्त्वादयः पदार्था निर्मिता तमुपास्य दुर्जयं दुःखं विजयध्वम् ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! ज्या जगदीश्वराने सर्वांचे रक्षण करण्यासाठी ऋतू इत्यादी पदार्थ निर्माण केले त्याची उपासना करून जिंकण्यायोग्य दुःख जिंका. ॥ ८ ॥
09 पुरुकुत्सानी हि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पु॒रु॒कुत्सा॑नी॒ हि वा॒मदा॑शद्ध॒व्येभि॑रिन्द्रावरुणा॒ नमो॑भिः ।
अथा॒ राजा॑नं त्र॒सद॑स्युमस्या वृत्र॒हणं॑ ददथुरर्धदे॒वम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
पु॒रु॒कुत्सा॑नी॒ हि वा॒मदा॑शद्ध॒व्येभि॑रिन्द्रावरुणा॒ नमो॑भिः ।
अथा॒ राजा॑नं त्र॒सद॑स्युमस्या वृत्र॒हणं॑ ददथुरर्धदे॒वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
पुरुकु꣡त्सानी हि꣡ वा᳐म् अ꣡दाशद्
धव्ये꣡भिर् इन्द्रावरुणा न꣡मोभिः
अ꣡था रा꣡जानं त्रस꣡दस्युम् अस्या
वृत्रह꣡णं ददथुर् अर्धदेव꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádāśat ← √dāś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
{}
purukútsānī ← purukútsānī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
havyébhiḥ ← havyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
indrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
námobhiḥ ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
asyāḥ ← ayám (pronoun)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
átha ← átha (invariable)
{}
rā́jānam ← rā́jan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
trasádasyum ← trasádasyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ardhadevám ← ardhadevá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dadathuḥ ← √dā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
vr̥traháṇam ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
पु॒रु॒ऽकुत्सा॑नी । हि । वा॒म् । अदा॑शत् । ह॒व्येभिः॑ । इ॒न्द्रा॒व॒रु॒णा॒ । नमः॑ऽभिः ।
अथ॑ । राजा॑नम् । त्र॒सद॑स्युम् । अ॒स्याः॒ । वृ॒त्र॒ऽहन॑म् । द॒द॒थुः॒ । अ॒र्ध॒ऽदे॒वम् ॥
Hellwig Grammar
- purukutsānī
- [noun], nominative, singular, feminine
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- adāśaddhavyebhir ← adāśat ← dāś
- [verb], singular, Imperfect
- “sacrifice; give.”
- adāśaddhavyebhir ← havyebhiḥ ← havya
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- namobhiḥ ← namas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- rājānaṃ ← rājānam ← rājan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- trasadasyum ← trasadasyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Trasadasyu.”
- asyā ← asyāḥ ← idam
- [noun], genitive, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vṛtrahaṇaṃ ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtrahaṇaṃ ← haṇam ← han
- [noun], accusative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
- dadathur ← dadathuḥ ← dā
- [verb], dual, Perfect indicative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- ardhadevam ← ardha
- [noun]
- “half(a); ardha [word].”
- ardhadevam ← devam ← deva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ पुरुकुत्सानी पुरुकुत्सस्य पत्नी ऋषिप्रेरिता वां युवाम् अदाशत् हि अप्रीणयत् खलु । हव्येभिः हविर्भिः नमोभिः स्तुतिभिश्च । अथ राजानं त्रसदस्युं वृत्रहणम् अर्धदेवम् उक्तलक्षणं पुत्रम् अस्याः अस्यै पुरुकुत्सान्यै ददथुः दत्तवन्ताविति ॥
Wilson
English translation:
“The wife of Purukutsa propitiated you two, Indra and Varuṇa, with oblations and prostrations, and therefore you gave her the king Trasadasyu, the slayer of foes dwelling near the gods.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Dwelling near the gods: ardhadevam = devānām samīpe vartamānam (yat sarveṣāmardhamindraḥ : Taittirīya Saṃhitā 5.4.8.3); or, Indra is declared to be one half of all the gods, and therefore, entitled to the largest share of offerings, yat sarveṣām ardham indraḥ prati tasmād indro devatānām bhuyiṣṭha bhāktmaḥ
Jamison Brereton
Because the wife of Purukutsa served you two with oblations and acts of homage, o Indra and Varuṇa,
so then to her you two gave King Trasadasyu, who smashes obstacles (and) who is half a god.
Griffith
The spouse of Purukutsa gave oblations to you, O Indra-Varuna, with homage.
Then unto her ye gave King Trasadasyu, the demi-god, the slayer of the foeman.
Geldner
Denn die Frau des Purukutsa wartete euch, Indra und Varuna, mit Opfern und Verneigungen auf. Ihr gabet ihr darauf den König Trasadasyu, den Vritratöter, den Halbgott.
Grassmann
Weil Purukutsa’s Gattin euch mit Opfern huldigte, o Indra-Varuna ehrfurchtsvoll, so gabt ihr dieser den König Trasadasju als Feindbezwinger, den Halbgott.
Elizarenkova
Ведь жена Пурукутсы почтила вас
Жертвами, о Индра-Варуна, (и) поклонениями.
Тогда ей даровали царя Трасадасью,
Убийцу врагов, полубога.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्रावरुणा) वायु और बिजुली के सदृश वर्त्तमान ! जो (पुरुकुत्सानी) बहुत निन्दित कर्मों से विशिष्ट (हव्येभिः) ग्रहण करने योग्य (नमोभिः) अन्नादिकों से आप दोनों को सुख (अदाशत्) देती है (अथा) इसके अनन्तर (अस्याः) इस पृथिवी के (वृत्रहणम्) मेघ को नाश करने और (अर्द्धदेवम्) आधे जगत् को प्रकाश करनेवाले सूर्य्य के सदृश (त्रसदस्युम्) जिससे दुष्ट डाकू जन डरते हैं उस (राजानम्) राजा को (वाम्) आप दोनों (ददथुः) दीजिये उसको और उनको (हि) जिससे हम लोग जानें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिसकी कृपा से सम्पूर्ण पृथिवी धान्य से युक्त हुई और सूर्य्य प्रकट हुआ, उसकी निरन्तर उपासना करो ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्रावरुणा ! या पुरुकुत्सानी हव्येभिर्नमोभिर्युवां सुखमदाशदथास्या वृत्रहणमर्द्धदेवमिव त्रसदस्युं राजानं वां ददथुस्तां तौ हि वयं विजानीमः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुकुत्सानी) पुरूणि कुत्सानि यस्यां सा (हि) यतः (वाम्) युवाम् (अदाशत्) ददाति (हव्येभिः) आदातुमर्हैः (इन्द्रावरुणा) वायुविद्युताविव (नमोभिः) अन्नादिभिः (अथा) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (राजानम्) (त्रसदस्युम्) त्रस्यन्ति दस्यवो यस्मात्तम् (अस्याः) पृथिव्याः (वृत्रहणम्) यो वृत्रं मेघं हन्ति तम् (ददथुः) दद्यातम् (अर्द्धदेवम्) अर्द्धं जगत् प्रकाशकं सूर्य्यम् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यस्य कृपया सकला पृथिवी शस्याढ्या जाता सूर्य्यश्च तं सततमुपाध्वम् ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! ज्याच्या कृपेने संपूर्ण पृथ्वी अन्नधान्याने युक्त झालेली आहे व सूर्य प्रकट झालेला आहे त्याची सतत उपासना करा. ॥ ९ ॥
10 राया वयम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
रा॒या व॒यं स॑स॒वांसो॑ मदेम ह॒व्येन॑ दे॒वा यव॑सेन॒ गावः॑ ।
तां धे॒नुमि॑न्द्रावरुणा यु॒वं नो॑ वि॒श्वाहा॑ धत्त॒मन॑पस्फुरन्तीम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
रा॒या व॒यं स॑स॒वांसो॑ मदेम ह॒व्येन॑ दे॒वा यव॑सेन॒ गावः॑ ।
तां धे॒नुमि॑न्द्रावरुणा यु॒वं नो॑ वि॒श्वाहा॑ धत्त॒मन॑पस्फुरन्तीम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
राया꣡ वयं꣡ ससवां꣡सो मदेम
हव्ये꣡न देवा꣡ य꣡वसेन गा꣡वः
तां꣡ धेनु꣡म् इन्द्रावरुणा युवं꣡ नो
विश्वा꣡हा धत्तम् अ꣡नपस्फुरन्तीम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
madema ← √mad- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
rāyā́ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sasavā́ṁsaḥ ← √sanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
gā́vaḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
havyéna ← havyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
yávasena ← yávasa- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
dhenúm ← dhenú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
indrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tā́m ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
ánapasphurantīm ← ánapasphurant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
dhattam ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
viśvā́hā ← viśvā́hā (invariable)
{}
पद-पाठः
रा॒या । व॒यम् । स॒स॒ऽवांसः॑ । म॒दे॒म॒ । ह॒व्येन॑ । दे॒वाः । यव॑सेन । गावः॑ ।
ताम् । धे॒नुम् । इ॒न्द्रा॒व॒रु॒णा॒ । यु॒वम् । नः॒ । वि॒श्वाहा॑ । ध॒त्त॒म् । अन॑पऽस्फुरन्तीम् ॥
Hellwig Grammar
- rāyā ← rai
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- sasavāṃso ← sasavāṃsaḥ ← san
- [verb noun], nominative, plural
- “win; get; gain.”
- madema ← mad
- [verb], plural, Present optative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- havyena ← havya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yavasena ← yavasa
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “eatage; pasture; fodder.”
- gāvaḥ ← go
- [noun], nominative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- tāṃ ← tām ← tad
- [noun], accusative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dhenum ← dhenu
- [noun], accusative, singular, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇāḥ ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Varuna; Indra.”
- yuvaṃ ← yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- viśvāhā
- [adverb]
- “always.”
- dhattam ← dhā
- [verb], dual, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- anapasphurantīm ← an
- [adverb]
- “not.”
- anapasphurantīm ← apasphurantīm ← apasphur ← √sphur
- [verb noun], accusative, singular
- “lash.”
सायण-भाष्यम्
राया धनेन मदेम ससवांसः युवां संभक्तारः वयम् । हव्येन देवाः मोदन्तु यवसेन च गावः। तां धेनुं प्रीणयित्रीं रयिं हे इन्द्रावरुणौ विश्वाहा विश्वस्य हन्तारौ युवं युवां नः अस्माकं धत्तं दत्तम् । कीदृशीम् । अनपस्फुरन्तीम् अनवहिंसिताम् । यद्वा । विश्वाहेत्यव्ययम् । सर्वदेत्यर्थः ॥ ॥ १८ ॥
Wilson
English translation:
“May we, glorifying you both, be delighted by riches; may the gods be plural ased by oblations, the cows by pasture; and do you, Indra and Varuṇa, daily grant us that same cow, (riches) free from any imperfection.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 7.10; free from any imperfection: anapasphurantim = ahiṃsitam, unharmed; or, not going to another, ananyagāminam
Jamison Brereton
Having won, we should become elated by wealth, the gods by the oblation, and the cows by pasture land.
All our days, o Indra and Varuṇa, grant to us the milk-cow that does not kick.
Griffith
May we, possessing much, delight in riches, Gods in oblations and the kine in pasture;
And that Milch-cow who ahrinks not from the milking, O Indra-Varuna, give to us daily.
Geldner
Wir wollen belohnt in Reichtum schwelgen, die Götter im Opfer, die Rinder auf der Weide. Gebet ihr, Indra und Varuna, uns allezeit diese Milchkuh, die beim Melken nicht ausschlägt.
Grassmann
Lasst froh uns sein des Guts, das wir erlangten, beim Opfer, Götter, Kühe auf der Weide, und solche Milchkuh, Varuna und Indra, gebt täglich uns, die nicht die Milch versage.
Elizarenkova
Завоевав (награду), да опьянимся мы богатством,
Боги жертвой, коровы – пастбищем!
Все дни давайте вы нам, о Индра-Варуна,
Ту дойную корову, которая не брыкается (при доении)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- त्रसदस्युः पौरुकुत्स्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वद्विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हव्येन) देने और ग्रहण करने योग्य वस्तु से (देवाः) विद्वान् जन (यवसेन) भूसा आदि से जैसे (गावः) गौवें वैसे (राया) धन से (वयम्) हम लोग (ससवांसः) उत्तम प्रकार शयन करते हुए से (मदेम) आनन्द करें। और हे (इन्द्रावरुणा) अध्यापक और उपदेशको ! (युवम्) आप दोनों (विश्वाहा) सब दिन (अनपस्फुरन्तीम्) दृढ़ निश्चल बुद्धि को उत्पन्न करती और (ताम्, धेनुम्) सम्पूर्ण मनोरथों को पूर्ण करती हुई उस वाणी को (नः) हम लोगों के लिये (धत्तम्) धारण कीजिये ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो ! हम लोगों में वैसी सम्पूर्ण शास्त्रों में कहे पदार्थविषयक वाणी को स्थित करो, जिससे हम लोग सदा ही आनन्दित होवें ॥१०॥ इस सूक्त में राजा, ईश्वर, ईश्वरोपासना और विद्वानों के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछिले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति है, यह जानना चाहिये ॥१०॥ यह बयालीसवाँ सूक्त और अठारहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हव्येन देवा यवसेन गावो राया वयं ससवांसो मदेम। हे इन्द्रावरुणा ! युवं विश्वाहानपस्फुरन्तीं तां धेनुं नो धत्तम् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (राया) धनेन (वयम्) (ससवांसः) सुशयाना इव (मदेम) (हव्येन) दातुमादातुमर्हेण (देवाः) विद्वांसः (यवसेन) बुसादिनेव (गावः) (ताम्) (धेनुम्) सर्वकामदोग्ध्रीं वाचम् (इन्द्रावरुणा) अध्यापकोपदेशकौ (युवम्) युवाम् (नः) अस्मभ्यम् (विश्वाहा) सर्वाणि दिनानि (धत्तम्) (अनपस्फुरन्तीम्) दृढां निश्चलां प्रज्ञां सम्पादयन्तीम् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसोऽस्मासु तादृशीं सर्वशास्त्रोक्तपदार्थविषयां वाचं स्थापयत येन वयं सदैवाऽऽनन्दिताः स्यामेति ॥१०॥ अत्र राजेश्वरोपासनाविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति वेद्यम् ॥१०॥ इति द्विचत्वारिंशत्तमं सूक्तमष्टादशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानांनो! आमच्यामध्ये संपूर्ण शास्त्रोक्त पदार्थविषयाची अशी वाणी स्थापित करा, ज्यामुळे आम्ही सदैव आनंदित राहावे. ॥ १० ॥