सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ इहोप यात ’ इति नवर्चं तृतीयं सूक्तं वामदेवस्यार्षं त्रैष्टुभमार्भवम् । इहोप नव ’ इत्यनुक्रमणिका । तृतीयसवने मैत्रावरुणस्येदमुन्नीयमानसूक्तम् । सूत्रितं च - ‘ आ त्वा वहन्त्वसवि देवमिहोप यातेत्यनुसवनम् ’ ( आश्व. श्रौ. ५. ५) इति ।।
Jamison Brereton
35 (331)
R̥bhus
Vāmadeva Gautama
9 verses: triṣṭubh
The hymn begins by addressing the R̥bhus with a patronymic Saudhanvan “sons of Sudhanvan.” This use of the patronymic and thus the emphasis on their birth accents their original humanity. But through their ritual work, they “went along the path of immortality” and so entered the community of gods (3cd). The poet returns to this theme also at the end of the hymn in verse 8. He states that the R̥bhus became gods through their work (8a) and recalls that they were human— once again through addressing them with their patronymic—before they became immortal (8d). The concluding verse then invites the divine R̥bhus together with Indra to receive the soma at the Third Pressing.
In the middle section of the hymn the poet mentions several of the R̥bhus’ great deeds (vs. 5), but his focus is on their act of dividing one soma cup into four (vss. 2–4). According to this hymn, Indra alone is the recipient of soma in the Midday Pressing, but Indra and the three R̥bhus are the principal soma recipients in the evening (vs. 7). The creation of four cups from one thus marks the transition from the single soma offering to Indra at midday to the four offerings in the evening and the institution of the Third Pressing.
01 इहोप यात - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इहो᳓प यात शवसो नपातः
सउ᳓धन्वना ऋभवो मा᳓प भूत
अस्मि᳓न् हि᳓ वः स᳓वने रत्नधे᳓यं
ग᳓मन्तु इ᳓न्द्रम् अ᳓नु वो म᳓दासः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒होप॑ यात शवसो नपातः॒ सौध॑न्वना ऋभवो॒ माप॑ भूत ।
अ॒स्मिन्हि वः॒ सव॑ने रत्न॒धेयं॒ गम॒न्त्विन्द्र॒मनु॑ वो॒ मदा॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इहो᳓प यात शवसो नपातः
सउ᳓धन्वना ऋभवो मा᳓प भूत
अस्मि᳓न् हि᳓ वः स᳓वने रत्नधे᳓यं
ग᳓मन्तु इ᳓न्द्रम् अ᳓नु वो म᳓दासः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ihá ← ihá (invariable)
napātaḥ ← nápat- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
śavasaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
yāta ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ápa ← ápa (invariable)
bhūta ← √bhū- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
saúdhanvanāḥ ← saudhanvaná- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
asmín ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
ratnadhéyam ← ratnadhéya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sávane ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
gámantu ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mádāsaḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
इ॒ह । उप॑ । या॒त॒ । श॒व॒सः॒ । न॒पा॒तः॒ । सौध॑न्वनाः । ऋ॒भ॒वः॒ । मा । अप॑ । भू॒त॒ ।
अ॒स्मिन् । हि । वः॒ । सव॑ने । र॒त्न॒ऽधेय॑म् । गम॑न्तु । इन्द्र॑म् । अनु॑ । वः॒ । मदा॑सः ॥
Hellwig Grammar
- ihopa ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- ihopa ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- yāta ← yā
- [verb], plural, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- śavaso ← śavasaḥ ← śavas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- napātaḥ ← napāt
- [noun], vocative, plural, masculine
- “grandson; nephew; napāt [word].”
- saudhanvanā ← saudhanvanāḥ ← saudhanvana
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- ṛbhavo ← ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- māpa ← mā
- [adverb]
- “not.”
- māpa ← apa
- [adverb]
- “away.”
- bhūta ← bhū
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- asmin ← idam
- [noun], locative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- savane ← savana
- [noun], locative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- ratnadheyaṃ ← ratna
- [noun], neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadheyaṃ ← dheyam ← dheya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “giving; distribution.”
- gamantv ← gamantu ← gam
- [verb], plural, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- madāsaḥ ← mada
- [noun], nominative, plural, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
सायण-भाष्यम्
हे शवसो नपातः बलस्य पुत्रास्तस्य न पातयितारो वा हे सौधन्वनाः सुधन्वनः पुत्राः हे ऋभवः यूयम् इहोप यात अस्मिन् तृतीयसवने उपगच्छत । माप भूत अपगता न भवत । अस्मिन् सवने रत्नधेयं रमणीयधनस्य दातारम् इन्द्रमनु अनुसृत्य वः युष्मान् मदासः मदकराः सोमाः गमन्तु गच्छन्तु । अन्विति क्रियया वा संबध्यते । इन्द्रं युष्मांश्चान्वागच्छन्तु इत्यर्थः । हि पूरणः ॥
Wilson
English translation:
“Come hither, sons of strength, sons of Sudhanvan; Ṛbhus, keep not away; may the exhilarating juices proceed to you at this sacrifice, after the munificent Indra.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Indram anu = indram anusritya or anugamantu, having followed, or may they come after Indra; or, may they come after (you) to Indra
Jamison Brereton
Travel here, children of strength! Do not keep away, o R̥bhus, sons of Sudhanvan,
for in this pressing the conferring of treasure is yours. Let your
exhilarating draughts follow after Indra.
Griffith
Come hither, O ye Sons of Strength, ye Rbhus; stay not afar, ye Children of Sudhanvan.
At this libation is your gift of treasure. Let gladdening draughts approach you after Indra’s.
Geldner
Kommet hierher, ihr Kinder der Stärke, ihr Ribhu´s, Söhne des Sudhanvan, bleibet nicht fern, denn in dieser Trankspende ist eure Belohnung. Nach Indra sollen eure Räusche kommen!
Grassmann
O kommet her, ihr Söhne des Sudhanvan, ihr kraftentsprossnen, seid nicht fern, o Ribhu’s; Denn reiche Spende ist bei diesem Mahl euch; dem Indra möge folgen euer Trinken.
Elizarenkova
Сюда приходите, о отпрыски силы!
О Рибху, сыновья Судханвана, не оставайтесь в стороне!
Ведь при этом выжимании (происходит) раздача ваших сокровищ.
Пусть ваши опьяняющие соки направятся за Индрой!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब नव ऋचावाले पैंतीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में विद्वान् के विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शवसः) प्रशंसा करने योग्य बलयुक्त (नपातः) पतनरहित अर्थात् हानि से रहित (सौधन्वनाः) सुन्दर धनुष् अन्तरिक्ष में स्थित जिनके उनके सम्बन्धी (ऋभवः) बुद्धिमानो ! आप लोग (इह) यहाँ (उप, यात) समीप में प्राप्त हूजिये (वः) आप लोगों के (अस्मिन्) इस (सवने) क्रियामय व्यवहार में (हि) जिस कारण (वः) आप लोगों के (मदासः) आनन्द (रत्नधेयम्) धन धरने के पात्ररूप (इन्द्रम्) परम ऐश्वर्य्य युक्त जन के (अनु, गमन्तु) पीछे जावें, इस कारण इसको प्राप्त होकर कहीं (मा) मत (अप, भूत) अपमान से युक्त हूजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग उत्साह से ऐश्वर्य्य की वृद्धि करने की इच्छा करते हैं, वे सब जगह सम्पूर्ण ऐश्वर्य्य को प्राप्त होकर सर्वत्र सत्कारयुक्त और जो आलस्ययुक्त होते हैं, वे दरिद्रपन से अभिभूत अर्थात् सदा तिरस्कृत होते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शवसो नपातः सौधन्वना ऋभवो ! यूयमिहोप यात वोऽस्मिन्त्सवने हि वो मदासो रत्नधेयमिन्द्रमनुगमन्तु। अत्र एतत्प्राप्य क्वचिन्मापभूत तिरस्कृता मा भवत ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इह) अस्मिन् (उप) (यात) प्राप्नुत (शवसः) प्रशस्तबलाः (नपातः) अविद्यमानह्रासाः (सौधन्वनाः) शोभनानि धन्वान्यन्तरिक्षस्थानि येषान्तेषामिमे (ऋभवः) मेधाविनः (मा) निषेधे (अप) (भूत) अपमानयुक्ता भवत (अस्मिन्) (हि) यतः (वः) युष्माकम् (सवने) क्रियामये व्यवहारे (रत्नधेयम्) (गमन्तु) गच्छन्तु (इन्द्रम्) परमैश्वर्य्यम् (अनु) (वः) युष्माकम् (मदासः) आनन्दाः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - य उत्साहेनैश्वर्य्यमुन्नेतुमिच्छन्ति ते सकलैश्वर्य्यं प्राप्य सर्वत्र सत्कृता ये चालसास्ते दरिद्रत्वेनाऽभिभूताः सदा तिरस्कृता भवन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वानांच्या कृत्याचे वर्णन करण्याने या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे लोक उत्साहाने ऐश्वर्याची वृद्धी करण्याची इच्छा बाळगतात, ते संपूर्ण ऐश्वर्य प्राप्त करतात व त्यांचा सर्वत्र सत्कार होतो. जे आळशी असतात ते दारिद्र्याने अभिभूत असून तिरस्कृत होतात. ॥ १ ॥
02 आगन्नृभूणामिह रत्नधेयमभूत्सोमस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓गन्न् ऋभूणा᳓म् इह᳓ रत्नधे᳓यम्
अ᳓भूत् सो᳓मस्य सु᳓षुतस्य पीतिः᳓
सुकृत्य᳓या य᳓त् सुअपस्य᳓या चँ
ए᳓कं विचक्र᳓ चमसं᳓ चतुर्धा᳓
मूलम् ...{Loading}...
आग॑न्नृभू॒णामि॒ह र॑त्न॒धेय॒मभू॒त्सोम॑स्य॒ सुषु॑तस्य पी॒तिः ।
सु॒कृ॒त्यया॒ यत्स्व॑प॒स्यया॑ चँ॒ एकं॑ विच॒क्र च॑म॒सं च॑तु॒र्धा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓गन्न् ऋभूणा᳓म् इह᳓ रत्नधे᳓यम्
अ᳓भूत् सो᳓मस्य सु᳓षुतस्य पीतिः᳓
सुकृत्य᳓या य᳓त् सुअपस्य᳓या चँ
ए᳓कं विचक्र᳓ चमसं᳓ चतुर्धा᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
agan ← √gam- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ihá ← ihá (invariable)
ratnadhéyam ← ratnadhéya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
r̥bhūṇā́m ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
ábhūt ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
pītíḥ ← pītí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
súṣutasya ← súṣuta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
sukr̥tyáyā ← sukr̥tyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
svapasyáyā ← svapasyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
camasám ← camasá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
caturdhā́ ← caturdhā́ (invariable)
ékam ← éka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vicakrá ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
आ । अ॒ग॒न् । ऋ॒भू॒णाम् । इ॒ह । र॒त्न॒ऽधेय॑म् । अभू॑त् । सोम॑स्य । सुऽसु॑तस्य । पी॒तिः ।
सु॒ऽकृ॒त्यया॑ । यत् । सु॒ऽअ॒प॒स्यया॑ । च॒ । एक॑म् । वि॒ऽच॒क्र । च॒म॒सम् । च॒तुः॒ऽधा ॥
Hellwig Grammar
- āgann ← āgan ← āgam ← √gam
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “come; arrive; return; enter (a state); approach; travel; enter; inherit; hand down; achieve; reach; appear; happen.”
- ṛbhūṇām ← ṛbhu
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Ribhus.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- ratnadheyam ← ratna
- [noun], neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadheyam ← dheyam ← dheya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “giving; distribution.”
- abhūt ← bhū
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- suṣutasya ← suṣuta
- [noun], genitive, singular, masculine
- pītiḥ ← pīti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
- sukṛtyayā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtyayā ← kṛtyayā ← kṛtyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “magic; spirit; kṛtyā; Kṛtyā; witchcraft; act.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- svapasyayā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svapasyayā ← apasyayā ← apasyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “activity.”
- caṃ ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- ekaṃ ← ekam ← eka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- vicakra ← vikṛ ← √kṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “break up.”
- camasaṃ ← camasam ← camasa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “camasa; beaker; cake.”
- caturdhā
- [adverb]
- “fourfold.”
सायण-भाष्यम्
ऋभूणां युष्माकम् इह तृतीयसवने रत्नधेयं रत्नदानम् आगन् आगच्छतु मह्यम् । यद्वा । युष्माकमेव सोमाख्यं रत्नमागन्। यस्मात् सोमस्य सुषुतस्य पीतिः पानम् अभूत् प्रजापतिना लब्धमित्यर्थः । तदपि कुत इति चेत् । उच्यते । यत् यस्मात् सुकृत्यया शोभनहस्तव्यापारेण स्वपस्यया शोभनरथनिर्माणादिकर्मेच्छया च एकं सन्तं चमसं चतुर्धा विचक्र कृतवन्तः ॥
Wilson
English translation:
“The munificene of the Ṛbhus come to me on this occasion, (since) there has been the drinking of the effused Soma, in consequence of one ladle having been made fourfold by their dexterous and excellent work.”
Jamison Brereton
The R̥bhus’ conferring of treasure has come here; the drinking of well-pressed soma has become (yours),
since by your good work and your good labor you divided the single cup fourfold.
Griffith
Hither is come the Rbhus’ gift of riches; here was the drinking of the well-pressed Soma,
Since by dexterity and skill as craftsmen ye made the single chalice to be fourfold
Geldner
Nunmehr ist die Belohnung der Ribhu´s an der Reihe, es gibt vom wohlgepreßten Soma zu trinken, da ihr mit Geschicklichkeit und Kunstfertigkeit den einen Becher vervierfacht habt.
Grassmann
Es kam hierher der Ribhu’s reiche Spende; des schöngepressten Soma’s Trunk erfolgte, Als sie durch, schöne That und kunstreich Wirken aus einer Schale vier der Becher machten.
Elizarenkova
Пришла сюда раздача сокровищ Рибху,
Началось питье прекрасно выжатого сомы,
Потому что благодаря вашему прекрасному трудолюбию и мастерству
Вы сделали из одного кубка четыре.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! आप (सुकृत्यया) सुन्दर क्रिया से (स्वपस्यया) वा सुन्दर कर्म्मों को अपनी इच्छा से (यत्) जिस (एकम्) एक (चमसम्) मेघ के सदृश गर्जना करनेवाले रथ को (चतुर्धा) नीचे, ऊपर, तिरछी और मध्यम गतिवाला (विचक्र) करते हैं जिससे (सुषुतस्य) उत्तम प्रकार उत्पन्न किये गये (सोमस्य) ऐश्वर्य्य का (पीतिः) पान (अभूत्) होवे और (इह) इस संसार में (ऋभूणाम्) बुद्धिमानों के (रत्नधेयम्) रत्न धरने के पात्ररूप जन को (आ, अगन्) सब प्रकार प्राप्त होवें (च) उसीसे गमन आदि कार्य्यों को सिद्ध करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य उत्तम हस्तक्रिया और उत्तम कर्म से सर्वत्र पहुँचानेवाले वाहन आदि को रचते हैं, वे खाने और पीने योग्य पदार्थ और असङ्ख्य धनों को प्राप्त होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! भवन्तो सुकृत्यया स्वपस्यया यद्यमेकं चमसं चतुर्धा विचक्र येन सुषुतस्य सोमस्य पीतिरभूदिहर्भूणां रत्नधेयमागँस्तेन च गमनादिकार्य्याणि साध्नुत ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (अगन्) (ऋभूणाम्) मेधाविनाम् (इह) अस्मिन् संसारे (रत्नधेयम्) (अभूत्) भवेत् (सोमस्य) ऐश्वर्य्यस्य (सुषुतस्य) सुष्ठु निष्पादितस्य (पीतिः) पानम् (सुकृत्यया) शोभनक्रियया (यत्) यम् (स्वपस्यया) सुष्ठ्वपांसि कर्माणि तान्यात्मन इच्छया (च) (एकम्) (विचक्र) कुर्वन्ति (चमसम्) चमसं मेघमिव गर्जनावन्तं रथम् (चतुर्धा) अधऊर्ध्वतिर्यक्समगतियुक्तम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः सुष्ठुहस्तक्रिययोत्तमकर्मणा सर्वतो गमयितारं रथादिकं निर्ममते ते भोज्यपेयासङ्ख्यधनानि प्राप्नुवन्ति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे उत्तम हस्तक्रिया व उत्तम कर्म करून सर्वत्र गमन करणारी वाहने निर्माण करतात ती खाण्या-पिण्यायोग्य पदार्थ व असंख्य धन प्राप्त करतात. ॥ २ ॥
03 व्यकृणोत चमसम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ अकृणोत चमसं᳓ चतुर्धा᳓
स᳓खे वि᳓ शिक्ष इ᳓ति अब्रवीत
अ᳓थैत वाजा अमृ᳓तस्य प᳓न्थां
गणं᳓ देवा᳓नाम् ऋभवः सुहस्ताः
मूलम् ...{Loading}...
व्य॑कृणोत चम॒सं च॑तु॒र्धा सखे॒ वि शि॒क्षेत्य॑ब्रवीत ।
अथै॑त वाजा अ॒मृत॑स्य॒ पन्थां॑ ग॒णं दे॒वाना॑मृभवः सुहस्ताः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि᳓ अकृणोत चमसं᳓ चतुर्धा᳓
स᳓खे वि᳓ शिक्ष इ᳓ति अब्रवीत
अ᳓थैत वाजा अमृ᳓तस्य प᳓न्थां
गणं᳓ देवा᳓नाम् ऋभवः सुहस्ताः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
akr̥ṇota ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
camasám ← camasá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
caturdhā́ ← caturdhā́ (invariable)
ví ← ví (invariable)
abravīta ← √brū- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
íti ← íti (invariable)
sákhe ← sákhi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śikṣa ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
aita ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
amŕ̥tasya ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
átha ← átha (invariable)
pánthām ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vājāḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
gaṇám ← gaṇá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
suhastāḥ ← suhásta- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
वि । अ॒कृ॒णो॒त॒ । च॒म॒सम् । च॒तुः॒ऽधा । सखे॑ । वि । शि॒क्ष॒ । इति॑ । अ॒ब्र॒वी॒त॒ ।
अथ॑ । ऐ॒त॒ । वा॒जाः॒ । अ॒मृत॑स्य । पन्था॑म् । ग॒णम् । दे॒वाना॑म् । ऋ॒भ॒वः॒ । सु॒ऽह॒स्ताः॒ ॥
Hellwig Grammar
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- akṛṇota ← kṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- camasaṃ ← camasam ← camasa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “camasa; beaker; cake.”
- caturdhā
- [adverb]
- “fourfold.”
- sakhe ← sakhi
- [noun], vocative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- śikṣety ← śikṣā ← śikṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “help; give.”
- śikṣety ← iti
- [adverb]
- “thus; so; iti [word].”
- abravīta ← brū
- [verb], plural, Imperfect
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
- athaita ← athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- athaita ← eta ← i
- [verb], plural, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- vājā ← vājāḥ ← vāja
- [noun], nominative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- amṛtasya ← amṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “amṛta; immortality; vatsanābha; ambrosia; mercury; medicine; vighasa; calcium hydroxide.”
- panthāṃ ← panthām ← pathin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- gaṇaṃ ← gaṇam ← gaṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “group; varga; troop; troop; battalion; flock; herd; gaṇa [word]; corporation; gaṇa; herd; sect; swarm; set; party; gaṇa; series; Ganesa; flight.”
- devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- suhastāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suhastāḥ ← hastāḥ ← hasta
- [noun], vocative, plural, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋभवो यूयं चमसं चतुर्धा व्यकृणोत व्यकुरुत । कृत्वा च हे सखे हे सखिभूताग्ने वि शिक्ष अनुगृहाण सोमपानम् इत्यब्रवीत अवदत यूयम् । अथ सोऽग्निर्युष्मानवादीत् खलु । किमिति । हे वाजाः ऋभवः सुहस्ताः कुशलहस्ता यूयम् अमृतस्य अमरणधर्मकस्य स्वर्गस्य पन्थां पन्थानम् ऐत गच्छत । किं तदमृतमिति । देवानाम् इन्द्रादीनां गणं संघातमैत ॥
Wilson
English translation:
“You have made the ladle fourfold, and have said (to Agni), assent (to the division); therefore have you gone, Vājas, the path of the immortals; dexterous-handed Ṛbhus (you have joined) the company of the gods.”
Jamison Brereton
You divided the cup fourfold; you said, “O companion, work to cut it apart!”
Then, o Vājas, you went along the path of the immortality to the throng of gods, o R̥bhus of skilled hands.
Griffith
Ye made fourfold the chalice that wag single: ye spake these words and said, O Friend, assist us;
Then, Vajas! gained the path of life eternal, deft-handed Rbhus, to the Gods’ assembly.
Geldner
Ihr habt den Becher vervierfacht. “Freund, probiere”, so sprachet ihr. Darauf ginget ihr Vaja´s den Weg der Unsterblichkeit unter das Gefolge der Götter, ihr handfertigen Ribhu´s.
Grassmann
Vier Becher machtet ihr aus einer Schale, »sei hülfreich uns, Genosse«, also spracht ihr, Dann gingt ihr Vadscha’s auf den Pfad des Ew’gen zur Götterschar, ihr kunstgeübten Ribhu’s.
Elizarenkova
Вы сделали из одного кубка четыре.
Друг, попробуй! – сказали вы.
Затем отправились вы, о Ваджи, путем бессмертия,
К толпе богов, о Рибху прекраснорукие.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सखे) मित्र ! जैसे यथार्थवक्ता विद्वान् जन सत्यविद्या की शिक्षा देते हैं, वैसे आप (शिक्ष) शिक्षा देओ और हे (वाजाः) विज्ञानयुक्त (सुहस्ताः) अच्छे हाथोंवाले (ऋभवः) बुद्धिमान् जनो ! जैसे मित्र वैसे आप लोग (चमसम्) यज्ञ सिद्ध करानेवाले पात्र के सदृश कार्य्य को (चतुर्धा) चार प्रकार (वि) विशेषता से (अकृणोत) करो और शास्त्रों का (वि) विशेष करके (अब्रवीत) उपदेश देओ। (अथ) इसके अनन्तर (इति) इस प्रकार से (देवानाम्) विद्वानों के (गणम्) समूह को और (अमृतस्य) नाशरहित मोक्ष के (पन्थाम्) मार्ग को (ऐत) प्राप्त होओ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! परमेश्वर आप लोगों के प्रति चार प्रकार के पुरुषार्थ को सिद्ध करो, ऐसा कहता है कि जो परस्पर मित्र होकर कार्य्य की सिद्धि के लिये प्रयत्न करो तो धर्म्म, अर्थ, काम और मोक्ष की सिद्धि आप लोगों को विना संशय प्राप्त होवे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सखे ! यथाप्ता विद्वांसो सत्यविद्यां शिक्षन्ते तथा त्वं शिक्ष। हे वाजाः सुहस्ता ऋभवो ! यथा सखायस्तथा यूयं चमसं चतुर्धा व्यकृणोत शास्त्राणि व्यब्रवीत। अथेति देवानां गणममृतस्य पन्थामैत ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वि) विशेषेण (अकृणोत) (चमसम्) यथा यज्ञसाधनम् (चतुर्धा) (सखे) (वि) (शिक्ष) अत्र व्यत्ययेन परस्मैपदम्। (इति) (अब्रवीत) उपदिशत (अथ) (ऐत) प्राप्नुत (वाजाः) (अमृतस्य) नाशरहितस्य मोक्षस्य (पन्थाम्) (गणम्) समूहम् (देवानाम्) विदुषाम् (ऋभवः) मेधाविनः (सुहस्ताः) ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्याः ! परमेश्वरो युष्मान् चतुर्विधं पुरुषार्थं साध्नुतेति ब्रूते यदि सखायो भूत्वा कार्य्यसिद्धये प्रयत्नं कुर्य्युस्तर्हि धर्मार्थकाममोक्षसिद्धिर्युष्मानसंशयं प्राप्नुयात् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! परमेश्वर तुम्हाला चार प्रकारचे पुरुषार्थ करा असे सांगतो. जर परस्पर मित्र बनून कार्यसिद्धीसाठी प्रयत्न केला, तर धर्म, अर्थ, काम, मोक्ष निःसंशय तुम्हाला प्राप्त होईल. ॥ ३ ॥
04 किम्मयः स्विच्चमस - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
किम्म᳓यः स्विच् चमस᳓ एष᳓ आस
यं᳓ का᳓वियेन चतु᳓रो विचक्र᳓
अ᳓था सुनुध्वं स᳓वनम् म᳓दाय
पात᳓ र्भवो म᳓धुनः सोमिय᳓स्य
मूलम् ...{Loading}...
कि॒म्मयः॑ स्विच्चम॒स ए॒ष आ॑स॒ यं काव्ये॑न च॒तुरो॑ विच॒क्र ।
अथा॑ सुनुध्वं॒ सव॑नं॒ मदा॑य पा॒त ऋ॑भवो॒ मधु॑नः सो॒म्यस्य॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
किम्म᳓यः स्विच् चमस᳓ एष᳓ आस
यं᳓ का᳓वियेन चतु᳓रो विचक्र᳓
अ᳓था सुनुध्वं स᳓वनम् म᳓दाय
पात᳓ र्भवो म᳓धुनः सोमिय᳓स्य
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āsa ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
camasáḥ ← camasá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
eṣáḥ ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kimmáyaḥ ← kimmáya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svit ← svit (invariable)
catúraḥ ← catúr- (nominal stem)
kā́vyena ← kā́vya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vicakrá ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
átha ← átha (invariable)
mádāya ← máda- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sávanam ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sunudhvam ← √su- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
mádhunaḥ ← mádhu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pātá ← √pā- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
somyásya ← somyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
कि॒म्ऽमयः॑ । स्वि॒त् । च॒म॒सः । ए॒षः । आ॒स॒ । यम् । काव्ये॑न । च॒तुरः॑ । वि॒ऽच॒क्र ।
अथ॑ । सु॒नु॒ध्व॒म् । सव॑नम् । मदा॑य । पा॒त । ऋ॒भ॒वः॒ । मधु॑नः । सो॒म्यस्य॑ ॥
Hellwig Grammar
- kimmayaḥ ← kimmaya
- [noun], nominative, singular, masculine
- svic ← svid
- [adverb]
- “svid [word].”
- camasa ← camasaḥ ← camasa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “camasa; beaker; cake.”
- eṣa ← eṣaḥ ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- āsa ← as
- [verb], singular, Perfect indicative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- kāvyena ← kāvya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “Uśanas; poem; Kāvya; wisdom.”
- caturo ← caturaḥ ← catur
- [noun], accusative, plural, masculine
- “four; catur [word].”
- vicakra ← vikṛ ← √kṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “break up.”
- athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- sunudhvaṃ ← sunudhvam ← su
- [verb], plural, Present imperative
- “press out; su.”
- savanam ← savana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- madāya ← mada
- [noun], dative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- ṛbhavo ← ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- madhunaḥ ← madhu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- somyasya ← somya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “saumya.”
सायण-भाष्यम्
किंमयः स्वित् किमात्मकः एषः चमसः आस । स्वित् प्रश्ने । यं चमसमेकं सन्तं काव्येन कवीनां मेधाविनां संबन्धिना कर्मणा कौशलेन चतुरो विचक्र कृतवन्तः । अथ अधुना सवनम् । सूयते इति सवनः सोमः । तं मदाय हर्षाय सुनुध्वं हे ऋत्विजः । हे ऋभवः यूयं च सोम्यस्य सोमसंबन्धिनं मधुनः मधुररसं पात पिबत ॥
Wilson
English translation:
“What sort of ladle was that which by skill you have made four? now pour forth the Soma for their exhilaration; drink, Ṛbhus, of the sweet Soma libation.”
Jamison Brereton
Of what was this cup made, which you divided into four by your artistry? Now then press the soma-pressing for your exhilaration; drink of the soma-honey, o R̥bhus!
Griffith
Out of what substance was that chalice fashioned which ye made fourfold by your art and wisdom?
Now for the gladdening draught press out the liquor, and drink, O Rbhus, of die meath of Soma.
Geldner
Aus welchem Stoff war denn jener Becher, den ihr mit Weisheit vervierfacht habt? Nun presset euch die Trankspende zum Rausche! Trinket, Ribhu´s, von dem somischen Met!
Grassmann
Woraus bestand doch dieser eine Becher, aus dem ihr vier gebildet habt mit Weisheit? Nun keltert euch den Soma jetzt zum Rausche, und trinkt, o Ribhu’s, von dem süssen Safte.
Elizarenkova
Из чего же был этот кубок,
Из которого вы сделали четыре силой поэтического искусства?
Так выжимайте выжимание (сомы) для опьянения!
Пейте, о Рибху, сладость сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (ऋभवः) बुद्धिमानो ! (एषः) यह (चमसः) यज्ञपात्र जिससे कि आचमन करता है (स्वित्) सो क्या (किंमयः) किसी को फेंकता (आस) हुआ है (यम्) जिसको (काव्येन) कवियों के बनाये गये कर्म से (चतुरः) चार भाग आप लोग (विचक्र) विधान करते हैं और (मदाय) आनन्द के लिये (मधुनः) ज्ञान से उत्पन्न (सोमस्य) ऐश्वर्य्य में श्रेष्ठ पदार्थ के (सवनम्) कार्य्य की सिद्धि करनेवाले को (सुनुध्वम्) उत्पन्न करो (अथ) इसके अनन्तर इसकी (पात) रक्षा करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कार्य्यों के साधन कैसे और काहे के बने हुए होते हैं, यह पूछा जाता है। जो-जो विद्या और युक्ति से बनाया गया हो, वह-वह साधन कार्य्य की सिद्धि करनेवाला होता है, यह उत्तर है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ऋभव ! एष चमसः स्वित्किंमय आस यं काव्येन चतुरो यूयं विचक्र मदाय मधुनः सोम्यस्य सवनं सुनुध्वमथैतत्पात ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (किंमयः) यः किं मिनोति सः (स्वित्) प्रश्ने (चमसः) आचामति येन सः (एषः) (आस) (यम्) (काव्येन) कविना निर्मितेन विधिना (चतुरः) एतत्सङ्ख्याकान् (विचक्र) विदधति (अथ) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (सुनुध्वम्) निष्पादयत (सवनम्) कार्य्यसिद्ध्यर्थं कर्म (मदाय) आनन्दाय (पात) रक्षत (ऋभवः) मेधाविनः (मधुनः) ज्ञानजन्यस्य (सोम्यस्य) सोमैश्वर्य्ये साधोः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कर्म्मसाधनानि कीदृशानि किंमयानि भवन्तीति पृच्छ्यते यद्यद्विद्यायुक्तिभ्यां निर्मितं स्यात् तत्तत्साधनं कार्य्यसिद्धिकरं भवतीत्युत्तरम् ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कार्याची साधने कशी व का बनलेली असतात हे विचारले जाते. जे जे विद्या व युक्तीने तयार केलेले असते ते ते साधन कार्य सिद्धी करणारे असते, हे उत्तर आहे. ॥ ४ ॥
05 शच्याकर्त पितरा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
श᳓चियाकर्त पित᳓रा यु᳓वाना
श᳓च्याकर्त चमसं᳓ देवपा᳓नम्
श᳓च्या ह᳓री ध᳓नुतराव् अतष्ट
इन्द्रवा᳓हाव् ऋभवो वाजरत्नाः
मूलम् ...{Loading}...
शच्या॑कर्त पि॒तरा॒ युवा॑ना॒ शच्या॑कर्त चम॒सं दे॑व॒पान॑म् ।
शच्या॒ हरी॒ धनु॑तरावतष्टेन्द्र॒वाहा॑वृभवो वाजरत्नाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
श᳓चियाकर्त पित᳓रा यु᳓वाना
श᳓च्याकर्त चमसं᳓ देवपा᳓नम्
श᳓च्या ह᳓री ध᳓नुतराव् अतष्ट
इन्द्रवा᳓हाव् ऋभवो वाजरत्नाः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
akarta ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
pitárā ← pitár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
śácyā ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yúvānā ← yúvan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
akarta ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
camasám ← camasá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devapā́nam ← devapā́na- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śácyā ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
ataṣṭa ← √takṣ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dhánutarau ← dhánutar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
śácyā ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
indravā́hau ← indraváh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
vājaratnāḥ ← vā́jaratna- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
शच्या॑ । अ॒क॒र्त॒ । पि॒तरा॑ । युवा॑ना । शच्या॑ । अ॒क॒र्त॒ । च॒म॒सम् । दे॒व॒ऽपान॑म् ।
शच्या॑ । हरी॒ इति॑ । धनु॑ऽतरौ । अ॒त॒ष्ट॒ । इ॒न्द्र॒ऽवाहौ॑ । ऋ॒भ॒वः॒ । वा॒ज॒ऽर॒त्नाः॒ ॥
Hellwig Grammar
- śacyākarta ← śacyā ← śacī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
- śacyākarta ← akarta ← kṛ
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- pitarā ← pitṛ
- [noun], accusative, dual, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- yuvānā ← yuvan
- [noun], accusative, dual, masculine
- “young; youthful.”
- śacyākarta ← śacyā ← śacī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
- śacyākarta ← akarta ← kṛ
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- camasaṃ ← camasam ← camasa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “camasa; beaker; cake.”
- devapānam ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devapānam ← pānam ← pāna
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beverage; drinking; alcohol; drink; draft; drinking vessel; pāna [word]; vagina; well; cup; inhalation.”
- śacyā ← śacī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
- harī ← hari
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- dhanutarāv ← dhanutarau ← dhanutṛ
- [noun], accusative, dual, masculine
- ataṣṭendravāhāv ← ataṣṭa ← takṣ
- [verb], plural, Imperfect
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
- ataṣṭendravāhāv ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ataṣṭendravāhāv ← vāhau ← vāha
- [noun], accusative, dual, masculine
- “transporting; flowing; removing.”
- ṛbhavo ← ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- vājaratnāḥ ← vāja
- [noun], masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājaratnāḥ ← ratnāḥ ← ratna
- [noun], vocative, plural, masculine
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
सायण-भाष्यम्
हे वाजरत्नाः रमणीयसोमान्ना हे ऋभवः यूयं शच्या कर्मणा पितरा मातापितरौ । युवाना युवानो अकर्त अकुरुत । तथा शच्या चमसं देवपानं देवपानार्हम् अकर्त चतुर्धाकुरुतेत्यर्थः। शच्या हरी अश्वौ अतष्ट तक्षणेन संपादितवन्तः । कीदृशौ हरी । धनुतरौ शीघ्रं गन्तृतरौ इन्द्रवाहौ इन्द्रवोढारौ ॥ ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“By your (marvellous) deeds you have made your parents youg; by your deeds you have made the ladle (fit) for the drinking of the gods; by your deeds you have made the two horses, the bearers of Indra, swifter than (an arrow from) a bow, Ṛbhus, who are rich in (sacrificial) food.”
Jamison Brereton
By your ability you have made your parents to be young; by your ability you have made the cup from which the gods drink.
By your ability you fashioned the two swift-running fallow bays that convey Indra, o R̥bhus whose treasure is victory’s prize.
Griffith
Ye with your cunning made your Parents youthful; the cup, for Gods to drink, ye formed with cunning;
With cunning, Rbhus, rich in treasure, fashioned the two swift Tawny Steeds who carry Indra.
Geldner
Mit Kunst habt ihr die Eltern jung gemacht, mit Kunst zimmertet ihr die beiden Falben, die besten Läufer, die Zugtiere des Indra, ihr reichbelohnten Ribhu´s.
Grassmann
Durch Kunst habt jung gemacht ihr eure Aeltern, durch Kunst gemacht den gottgetrunknen Becher, Durch Kunst das schnelle Füchsepaar gebildet, das fährt den Indra, güterreiche Ribhu’s.
Elizarenkova
(Своею) силой вы сделали родителей юными,
(Своею) силой вы сделали кубок для питья богов,
(Своею) силой вытесали пару быстрых коней,
Возящих Индру, о Рибху, награждающие сокровищами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वाजरत्नाः) अन्न आदि पदार्थ और सुवर्ण आदि पदार्थों से युक्त (ऋभवः) बुद्धिमानो ! आप लोग (शच्या) उत्तम बुद्धि से (युवाना) युवावस्था को प्राप्त (पितरा) विज्ञानवाले अध्यापक और उपदेशक को (अकर्त्त) करिये (शच्या) कर्म से (देवपानम्) देव विद्वान् जन जिससे पान करते हैं उस (चमसम्) पान करने के साधन को (अकर्त्त) करिये (शच्या) वाणी से (धनुतरौ) शीघ्र पहुँचाने और (इन्द्रवाहौ) ऐश्वर्य्य को प्राप्त करानेवाले (हरी) वायु और बिजुली को (अतष्ट) उत्पन्न करो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो ! आप लोग इस प्रकार यत्न करो जैसे कि मनुष्यों के सन्तान युवावस्था जब तक तब तक प्राप्त पूर्ण विज्ञानवाले होकर पूर्ण युवावस्था में परस्पर प्रीति और अनुमति से स्वयंवर विवाह करके सदा आनन्दित होवें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वाजरत्ना ऋभवो ! यूयं शच्या युवाना पितराकर्त्त शच्या देवपानं चमसमकर्त्त शच्या धनुतराविन्द्रवाहौ हरी अतष्ट ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शच्या) प्रज्ञया (अकर्त्त) कुरुत (पितरा) विज्ञानवन्तावध्यापकोपदेशकौ (युवाना) प्राप्तयौवनौ (शच्या) कर्मणा (अकर्त्त) (चमसम्) पेयसाधनम् (देवपानम्) देवाः पिबन्ति येन तत् (शच्या) वाण्या। शचीति वाङ्नामसु पठितम्। (निघं०१.११) (हरी) वायुविद्युतौ (धनुतरौ) शीघ्रं गमयितारौ (अतष्ट) निष्पादयत (इन्द्रवाहौ) ऐश्वर्यप्रापकौ (ऋभवः) धीमन्तः (वाजरत्नाः) वाजा अन्नादयो रत्नानि सुवर्णादीनि च येषान्ते ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसो ! यूयमेवं यत्नं कुरुत यथा मनुष्यसन्ताना युवावस्था यावत्तावत् प्राप्तपूर्णविज्ञाना भूत्वा पूर्णायां युवावस्थायां परस्परस्य प्रीत्यनुमतिभ्यां स्वयंवरं विवाहं कृत्वा सर्वदाऽऽनन्दिताः स्युः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानांनो! तुम्ही असा प्रयत्न करा की, मानवी संतानांनी युवावस्थेत पूर्ण विज्ञान प्राप्त करून परस्पर प्रीती व अनुमतीने स्वयंवर विवाह करून सदैव आनंदात राहावे. ॥ ५ ॥
06 यो वः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ वः सुनो᳓ति अभिपित्वे᳓ अ᳓ह्नां
तीव्रं᳓ वाजासः स᳓वनम् म᳓दाय
त᳓स्मै रयि᳓म् ऋभवः स᳓र्ववीरम्
आ᳓ तक्षत वृषणो मन्दसानाः᳓
मूलम् ...{Loading}...
यो वः॑ सु॒नोत्य॑भिपि॒त्वे अह्नां॑ ती॒व्रं वा॑जासः॒ सव॑नं॒ मदा॑य ।
तस्मै॑ र॒यिमृ॑भवः॒ सर्व॑वीर॒मा त॑क्षत वृषणो मन्दसा॒नाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यो᳓ वः सुनो᳓ति अभिपित्वे᳓ अ᳓ह्नां
तीव्रं᳓ वाजासः स᳓वनम् म᳓दाय
त᳓स्मै रयि᳓म् ऋभवः स᳓र्ववीरम्
आ᳓ तक्षत वृषणो मन्दसानाः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhipitvé ← abhipitvá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
áhnām ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
sunóti ← √su- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádāya ← máda- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sávanam ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tīvrám ← tīvrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vājāsaḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
sárvavīram ← sárvavīra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tásmai ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
mandasānā́ḥ ← mandasāná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
takṣata ← √takṣ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
vr̥ṣaṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
यः । वः॒ । सु॒नोति॑ । अ॒भि॒ऽपि॒त्वे । अह्ना॑म् । ती॒व्रम् । वा॒जा॒सः॒ । सव॑नम् । मदा॑य ।
तस्मै॑ । र॒यिम् । ऋ॒भ॒वः॒ । सर्व॑ऽवीरम् । आ । त॒क्ष॒त॒ । वृ॒ष॒णः॒ । म॒न्द॒सा॒नाः ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- sunoty ← sunoti ← su
- [verb], singular, Present indikative
- “press out; su.”
- abhipitve ← abhipitva
- [noun], locative, singular, neuter
- ahnāṃ ← ahnām ← ahar
- [noun], genitive, plural, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- tīvraṃ ← tīvram ← tīvra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “intense; severe; pungent; acute; potent; loud.”
- vājāsaḥ ← vāja
- [noun], vocative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- savanam ← savana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- madāya ← mada
- [noun], dative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- tasmai ← tad
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- sarvavīram ← sarva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; sarva [word]; every(a); each(a); all; entire; sāṃnipātika; manifold; complete; all the(a); different; overall.”
- sarvavīram ← vīram ← vīra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- takṣata ← takṣ
- [verb], plural, Present imperative
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
- vṛṣaṇo ← vṛṣaṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], vocative, plural, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- mandasānāḥ ← mand
- [verb noun], vocative, plural
- “rejoice; exhilarate.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋभवः वाजासः अन्नवन्तः वः युष्मभ्यं यः यजमानः अह्नाम् अभिपित्वे अभिपतने। तृतीयसवने इत्यर्थः । तस्मिन् तीव्रं रसवत्तरं सवनम् । सूयते इति सवनः सोमः । तं मदाय सुनोति तस्मै सर्ववीरं बहुपुत्रोपेतं रयिं धनं हे वृषणः फलवर्षितारः मन्दसानाः मोदमानाः सन्तः आ तक्षत संपादयतेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Distributors of food, Ṛbhus, showerers (of benefits), exhilarated (by the Soma draught), fabricated wealth, comprising all posterity for him who pours out for your exhilaration, the acrid libation at the deline of day.”
Jamison Brereton
Who presses for you in the evening of the day the sharp pressing for exhilaration, o Vājas,
for him, o R̥bhus, fashion wealth that consist of hale heroes since you find exhilaration, o bulls.
Griffith
Whoso pours out for you, when days are closing, the sharp libation for your joy, O Vajas,
For him, O mighty Rbhus, ye, rejoicing, have fashioned wealth with plenteous store of heroes.
Geldner
Wer euch, wenn die Tage zur Rüste gehen, die scharfe Trankspende zum Rausche preßt, ihr Vaja´s, dem stellet, ihr Ribhu´s, einen Schatz von lauter Söhnen her, euch berauschend, ihr Bullen!
Grassmann
Wer euch, o Vadscha’s, bei des Tages Sinken den scharfen Soma zur Berauschung keltert, Dem schaffet Reichthum her sammt allen Helden, vom Trunk erfreut, o Ribhu’s, muntre Stiere.
Elizarenkova
Кто выжимает для вас (сому) в конце дней (жертвоприношения),
Резкий выжатый сок для опьянения, о Ваджи,
Тому, опьяняясь (сомой), вытешите богатство,
Состоящее из здоровых мужей, о Рибху мужественные!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वृषणः) बलयुक्त (वाजासः) विज्ञानवाले (ऋभवः) बुद्धिमानो ! (मन्दसानाः) कामना करते हुए आप लोग (यः) जो (वः) आप लोगों के लिये (अह्नाम्) दिनों के मध्य में (अभिपित्वे) अभीष्ट की प्राप्ति होने पर (मदाय) नित्य आनन्द के लिये (तीव्रम्) तेजःस्वरूप (सवनम्) ऐश्वर्य्य को (सुनोति) उत्पन्न करता है (तस्मै) उसके लिये (सर्ववीरम्) सम्पूर्ण वीर जिससे हों उस (रयिम्) धन को (आ, तक्षत) सिद्ध करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो ! जो आप लोगों की सेवा तथा आज्ञा के अनुसार कार्य करते हैं, उनको विद्वान् और उत्तम प्रकार शिक्षित करके सम्पूर्ण ऐश्वर्य्य को प्राप्त कराइये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वृषणो वाजास ऋभवो ! मन्दसाना यूयं यो वोऽह्नामभिपित्वे मदाय तीव्रं सवनं सुनोति तस्मै सर्ववीरं रयिमातक्षत ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (वः) युष्मभ्यम् (सुनोति) निष्पादयति (अभिपित्वे) अभीष्टप्राप्तौ (अह्नाम्) दिनानां मध्ये (तीव्रम्) तेजोमयम् (वाजासः) विज्ञानवन्तः (सवनम्) ऐश्वर्य्यम् (मदाय) नित्यानन्दाय (तस्मै) (रयिम्) श्रियम् (ऋभवः) प्राज्ञाः (सर्ववीरम्) सर्वे वीरा यस्मात्तम् (आ) (तक्षत) साध्नुत (वृषणः) बलिष्ठः (मन्दसानाः) कामयमानाः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसो ! ये युष्माकं सेवामाज्ञानुसारेण वर्त्तमानं कर्म च कुर्वन्ति तान् विदुषः सुशिक्षितान् कृत्वा समग्रैश्वर्य्यं प्रापयत ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानांनो! जे तुमची सेवा करतात व आज्ञेनुसार कार्य करतात त्यांना विद्वान व उत्तम प्रकारे शिक्षित करून संपूर्ण ऐश्वर्य प्राप्त करवून द्या. ॥ ६ ॥
07 प्रातः सुतमपिबो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रातः᳓ सुत᳓म् अपिबो हरिअश्व
मा᳓ध्यंदिनं स᳓वनं के᳓वलं ते
स᳓म् ऋभु᳓भिः पिबस्व रत्नधे᳓भिः
स᳓खीँर् याँ᳓ इन्द्र चकृषे᳓ सुकृत्या᳓
मूलम् ...{Loading}...
प्रा॒तः सु॒तम॑पिबो हर्यश्व॒ माध्यं॑दिनं॒ सव॑नं॒ केव॑लं ते ।
समृ॒भुभिः॑ पिबस्व रत्न॒धेभिः॒ सखीँ॒र्याँ इ॑न्द्र चकृ॒षे सु॑कृ॒त्या ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्रातः᳓ सुत᳓म् अपिबो हरिअश्व
मा᳓ध्यंदिनं स᳓वनं के᳓वलं ते
स᳓म् ऋभु᳓भिः पिबस्व रत्नधे᳓भिः
स᳓खीँर् याँ᳓ इन्द्र चकृषे᳓ सुकृत्या᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apibaḥ ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
haryaśva ← háryaśva- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prātár ← prātár (invariable)
sutám ← √su- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
kévalam ← kévala- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mā́dhyaṁdinam ← mā́dhyaṁdina- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sávanam ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
pibasva ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
ratnadhébhiḥ ← ratnadhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
r̥bhúbhiḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
cakr̥ṣé ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sákhīn ← sákhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sukr̥tyā́ ← sukr̥tyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yā́n ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
प्रा॒तरिति॑ । सु॒तम् । अ॒पि॒बः॒ । ह॒रि॒ऽअ॒श्व॒ । माध्य॑न्दिनम् । सव॑नम् । केव॑लम् । ते॒ ।
सम् । ऋ॒भुऽभिः॑ । पि॒ब॒स्व॒ । र॒त्न॒ऽधेभिः॑ । सखी॑न् । यान् । इ॒न्द्र॒ । च॒कृ॒षे । सु॒ऽकृ॒त्या ॥
Hellwig Grammar
- prātaḥ ← prātar
- [adverb]
- “at dawn; early.”
- sutam ← suta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma.”
- apibo ← apibaḥ ← pā
- [verb], singular, Imperfect
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- haryaśva ← hari
- [noun], masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- haryaśva ← aśva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- mādhyandinaṃ ← mādhyandinam ← mādhyaṃdina
- [noun], nominative, singular, neuter
- “midday.”
- savanaṃ ← savanam ← savana
- [noun], nominative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- kevalaṃ ← kevalam ← kevala
- [noun], nominative, singular, neuter
- “pure; alone(p); whole; all(a); pure; entire; kevala [word]; alone(p); single(a); white; absolute.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- ṛbhubhiḥ ← ṛbhu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Ribhus.”
- pibasva ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- ratnadhebhiḥ ← ratna
- [noun], neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadhebhiḥ ← dhebhiḥ ← dhā
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “giving.”
- sakhīṃr ← sakhīn ← sakhi
- [noun], accusative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- yāṃ ← yad
- [noun], accusative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- cakṛṣe ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- sukṛtyā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtyā ← kṛtyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “magic; spirit; kṛtyā; Kṛtyā; witchcraft; act.”
सायण-भाष्यम्
हे हर्यश्व हरितवर्णाश्वोपेतेन्द्र प्रातः प्रातःसवने सुतम् अभिषुतं सोमम् अपिबः पिबस्व । माध्यंदिनं सवनं केवलं ते परं तवैव नान्येषाम् । सवनद्वयस्य पृथगभिधानात्तृतीयसवनं परिशिष्यते । तृतीयसवने रत्नधेभिः रमणीयदानैः ऋभुभिः सं पिबस्व । हे इन्द्र यान् ऋभून् सुकृत्या शोभनकर्मणा सखीन् चकृषे अकरोः ॥
Wilson
English translation:
“Drink, lord of horses, Indra, the libation offered at dawn; the noon-day libation is alone for you; but (in the evening) drink with the munificent Ṛbhus, whom, Indra, you have made your friends by good deeds.”
Jamison Brereton
In the early morning you drank the pressed soma, o you with the fallow bays [=Indra]; the Midday Pressing is yours alone.
Drink together with the treasure-conferring R̥bhus, whom you made your companions by their good work.
Griffith
Lord of Bay Steeds, at dawn thejuice thou drankest: thine, only thine, is the noonday libation.
Now drink thou with the wealth-bestowing Rbhus, whom for their skill thou madest friends, O Indra.
Geldner
Am Morgen trankest du Falbenlenker den ausgepreßten Soma, die mittägliche Somaspende gehört dir allein. Trink zusammen mit den Belohnung bringenden Ribhu´s, die du, o Indra, wegen Kunstfertigkeit zu deinen Freunden gemacht hast.
Grassmann
Früh morgens trankst du Soma, Füchselenker, die Mittagsspende, die war ganz dein eigen, Nun trinke mit den schatzverleihnden Ribhu’s, die du durch Wohlthun, Indra, dir verbandest.
Elizarenkova
Рано утром ты напился выжатого (сомы), о обладатель буланых коней,
Полуденное выжимание – только твое.
Пей вместе с Рибху, наделяющими сокровищами,
(С теми,) кого, о Индра, ты сделал (своими) друзьями за (их) прекрасное трудолюбие!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (हर्य्यश्व) उत्तम प्रकार चलने योग्य घोड़ों से युक्त (इन्द्र) ऐश्वर्य्य के देनेवाले राजन् ! आप (सुकृत्या) उत्तम धर्मयुक्त कर्म से (यान्) जिन (सखीन्) मित्रों को (चकृषे) करते हो और उन (रत्नधेभिः) धनों को धारण करनेवाले (ऋभुभिः) बुद्धिमानों के साथ (प्रातः) प्रातःकाल में (सुतम्) उत्पन्न दूध वा जल (माध्यन्दिनम्) तथा मध्य दिन में उत्पन्न भोजन आदि और (केवलम्) केवल (सवनम्) सम्पूर्ण संस्कारों के रसों से युक्त पीने योग्य पदार्थ का (अपिबः) पान करो (सम्, पिबस्व) अच्छे प्रकार आप पान करिये, इस प्रकार (ते) आप का निश्चय कल्याण होवे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य विद्वानों के मित्र, सब के सुख चाहनेवाले, प्रातःकाल, मध्यकाल और सायंकाल में करने योग्य कर्मों को करके उत्तम कर्म करनेवाले होवें, ये सबके मित्र हुए भाग्यशाली होवें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे हर्य्यश्वेन्द्र ! त्वं सुकृत्या यान् सखीञ्चकृषे तै रत्नधेभिर्ऋभुभिः सह प्रातः सुतं माध्यन्दिनं केवलं सवनमपिबः सम्पिबस्वैवं ते ध्रुवं ते कल्याणं भवेत् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रातः) (सुतम्) निष्पन्नं दुग्धमुदकं वा (अपिबः) पिब (हर्य्यश्व) हर्याः कमनीया गमनीया अश्वा यस्य तत्सम्बुद्धौ (माध्यन्दिनम्) मध्ये दिने भवं भोजनादिकम् (सवनम्) सकलसंस्काररसोपेतम् (केवलम्) (ते) तव (सम्) (ऋभुभिः) मेधाविभिः सह (पिबस्व) (रत्नधेभिः) ये रत्नानि दधति तैः (सखीन्) सुहृदः (यान्) (इन्द्र) ऐश्वर्य्यप्रद राजन् (चकृषे) करोषि (सुकृत्या) शोभनेन धर्म्येण कर्मणा ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या विद्वन्मित्राः सर्वेषां सुखैषिणः प्रातर्मध्यसायं कर्त्तव्यानि कर्माण्यभिहरणानि च कृत्वा सुकर्मणो भवेयुस्ते सर्वमित्राः सन्तो भाग्यशालिनः स्युः ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे विद्वानांची मैत्री, सर्वांचे सुख इच्छिणारी, प्रातःकाल, मध्यकाल व सायंकाळी कर्तव्य करून उत्तम कर्म करणारी असतात, ती माणसे सर्वांचे मित्र असून भाग्यवान असतात. ॥ ७ ॥
08 ये देवासो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ये᳓ देवा᳓सो अ᳓भवता सुकृत्या᳓
श्येना᳓ इवे᳓द् अ᳓धि दिवि᳓ निषेद᳓
ते᳓ र᳓त्नं धात शवसो नपातः
सउ᳓धन्वना अ᳓भवतामृ᳓तासः
मूलम् ...{Loading}...
ये दे॒वासो॒ अभ॑वता सुकृ॒त्या श्ये॒ना इ॒वेदधि॑ दि॒वि नि॑षे॒द ।
ते रत्नं॑ धात शवसो नपातः॒ सौध॑न्वना॒ अभ॑वता॒मृता॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ये᳓ देवा᳓सो अ᳓भवता सुकृत्या᳓
श्येना᳓ इवे᳓द् अ᳓धि दिवि᳓ निषेद᳓
ते᳓ र᳓त्नं धात शवसो नपातः
सउ᳓धन्वना अ᳓भवतामृ᳓तासः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ábhavata ← √bhū- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sukr̥tyā́ ← sukr̥tyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
ádhi ← ádhi (invariable)
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
iva ← iva (invariable)
niṣedá ← √sad- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
śyenā́ḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhāta ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
napātaḥ ← nápat- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
rátnam ← rátna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śavasaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ábhavata ← √bhū- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
amŕ̥tāsaḥ ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
saúdhanvanāḥ ← saudhanvaná- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
ये । दे॒वासः॑ । अभ॑वत । सु॒ऽकृ॒त्या । श्ये॒नाःऽइ॑व । इत् । अधि॑ । दि॒वि । नि॒ऽसे॒द ।
ते । रत्न॑म् । धा॒त॒ । श॒व॒सः॒ । न॒पा॒तः॒ । सौध॑न्वनाः । अभ॑वत । अ॒मृता॑सः ॥
Hellwig Grammar
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- abhavatā ← abhavata ← bhū
- [verb], plural, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- sukṛtyā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtyā ← kṛtyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “magic; spirit; kṛtyā; Kṛtyā; witchcraft; act.”
- śyenā ← śyenāḥ ← śyena
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- ived ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ived ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- niṣeda ← niṣad ← √sad
- [verb], plural, Perfect indicative
- “sit down; sit; put.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ratnaṃ ← ratnam ← ratna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- dhāta ← dhā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- śavaso ← śavasaḥ ← śavas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- napātaḥ ← napāt
- [noun], vocative, plural, masculine
- “grandson; nephew; napāt [word].”
- saudhanvanā ← saudhanvanāḥ ← saudhanvana
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- abhavatāmṛtāsaḥ ← abhavata ← bhū
- [verb], plural, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- abhavatāmṛtāsaḥ ← amṛtāsaḥ ← amṛta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋभवः ये यूयं सुकृत्या शोभनकर्मणा देवासः देवाः अभवत अभूत । श्येनाइवेत् शंसनीयगतयो गृध्रविशेषा इव दिवि द्युलोके अधि निषेद अधिनिषण्णाः हे शवसो नपातः बलवन्तः ते यूयं रत्नं धनं धात प्रयच्छत । हे सौधन्वनाः सुधन्वनः पुत्राः अमृतासः अमृता देवाः अभवत ॥
Wilson
English translation:
“Do you, sons of strength, who have become gods by (your) good deeds, soaring aloft in the sky like falcons, bestow upon us riches; sons of Sudhanvan, you have become immortals.”
Jamison Brereton
You who became gods by your good work—settle down upon heaven like falcons!
Confer treasure, o children of strength! O sons of Sudhanvan, you
became immortal.
Griffith
Ye, whom your artist skill hath raised to Godhead have set you down above in heaven like falcons.
So give us riches, Children of Sudhanvan, O Sons of Strength; ye have become immortal.
Geldner
Die ihr Götter wurdet durch eure Kunstfertigkeit und wie Adler im Nest im Himmel euch niedergelassen habt, ihr sollt Belohnungen bringen, ihr Kinder der Stärke! Ihr Sudhanvansöhne werdet unsterblich.
Grassmann
Die ihr durch gute Werke Götter wurdet, und euch wie Adler in dem Himmel setztet, ihr gebt uns Schätze, o ihr kraftgebornen, unsterblich wurdet ihr Sudhanvansöhne.
Elizarenkova
Те, что стали богами за (свое) прекрасное трудолюбие,
(И) уселись на небе, словно орлы (в гнезде),
Вы должны дать сокровище, о отпрыски силы!
О сыновья Судханваны, вы стали бессмертными!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो (देवासः) विद्वान् (सुकृत्या) श्रेष्ठ कर्म से (अभवत) होते और (श्येनाइव) वाज के सदृश पुरुषार्थी (दिवि) अन्तरिक्ष में (अधि) ऊपर (निषेद) स्थित होते हैं (ते) वे (इत्) ही (शवसः) बलवान् हुए (नपातः) धर्म से नहीं गिरनेवाले (सौधन्वनाः) जिनका सुन्दर अन्तरिक्ष अर्थात् जिन्होंने यज्ञादि कर्म से अन्तरिक्ष को स्वच्छ किया उनके पुत्र (रत्नम्) सुन्दर धन को (धात) धारण करते हैं और (अमृतासः) मोक्षसुख को प्राप्त (अभवत) होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जो बाज के सदृश विमान से अन्तरिक्ष में जाते हैं, धर्म के आचरण से विद्वान् होकर अन्य जनों को भी वैसे करते हैं, ऐश्वर्य्य को प्राप्त हो तथा उसका भोग करके अन्त में मोक्ष को प्राप्त होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये देवासः सुकृत्याऽभवत श्येनाइव दिव्यधि निषेद त इच्छवसो नपातः सौधन्वना रत्नं धातामृतासोऽभवत ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) (देवासः) विद्वांसः (अभवत) भवन्ति। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (सुकृत्या) सुकृतेन कर्मणा (श्येनाइव) श्येनवत्पुरुषार्थिनः (इत्) एव (अधि) उपरि (दिवि) द्युलोके अन्तरिक्षे (निषेद) निषीदन्ति। अत्र वचनव्यत्ययेनैकवचनम्। (ते) (रत्नम्) रमणीयं धनम् (धात) धरन्ति (शवसः) बलवन्तः सन्तः (नपातः) ये धर्मान्न पतन्ति (सौधन्वनाः) शोभनं धन्वान्तरिक्षं येषान्ते तेषां पुत्राः (अभवत) भवन्ति (अमृतासः) प्राप्तमोक्षसुखाः ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । ये श्येनवद्विमानेनान्तरिक्षे गच्छन्ति धर्माचरणेन विद्वांसो भूत्वाऽन्यानपि तादृशान् कुर्वन्ति ते ऐश्वर्य्यं लब्ध्वा भुक्त्वा मुक्तिमधिगच्छन्ति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे श्येन पक्ष्याप्रमाणे विमानाने अंतरिक्षात जातात. धर्माच्या आचरणाने विद्वान बनून इतरांनाही तसे करतात ते ऐश्वर्य प्राप्त करून, भोगून, शेवटी मोक्ष प्राप्त करतात. ॥ ८ ॥
09 यत्तृतीयं सवनम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓त् तृती᳓यं स᳓वनं रत्नधे᳓यम्
अ᳓कृणुध्वं सुअपस्या᳓ सुहस्ताः
त᳓द् ऋभवः प᳓रिषिक्तं व एत᳓त्
स᳓म् म᳓देभिर् इन्द्रिये᳓भिः पिबध्वम्
मूलम् ...{Loading}...
यत्तृ॒तीयं॒ सव॑नं रत्न॒धेय॒मकृ॑णुध्वं स्वप॒स्या सु॑हस्ताः ।
तदृ॑भवः॒ परि॑षिक्तं व ए॒तत्सं मदे॑भिरिन्द्रि॒येभिः॑ पिबध्वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓त् तृती᳓यं स᳓वनं रत्नधे᳓यम्
अ᳓कृणुध्वं सुअपस्या᳓ सुहस्ताः
त᳓द् ऋभवः प᳓रिषिक्तं व एत᳓त्
स᳓म् म᳓देभिर् इन्द्रिये᳓भिः पिबध्वम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ratnadhéyam ← ratnadhéya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sávanam ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tr̥tī́yam ← tr̥tī́ya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ákr̥ṇudhvam ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
suhastāḥ ← suhásta- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
svapasyā́ ← svapasyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
etát ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
páriṣiktam ← √sic- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
indriyébhiḥ ← indriyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
mádebhiḥ ← máda- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
pibadhvam ← √pā- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
sám ← sám (invariable)
पद-पाठः
यत् । तृ॒तीय॑म् । सव॑नम् । र॒त्न॒ऽधेय॑म् । अकृ॑णुध्वम् । सु॒ऽअ॒प॒स्या । सु॒ऽह॒स्ताः॒ ।
तत् । ऋ॒भ॒वः॒ । परि॑ऽसिक्तम् । वः॒ । ए॒तत् । सम् । मदे॑भिः । इ॒न्द्रि॒येभिः॑ । पि॒ब॒ध्व॒म् ॥
Hellwig Grammar
- yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- tṛtīyaṃ ← tṛtīyam ← tṛtīya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “third; neuter; tṛtīya [word]; homosexual.”
- savanaṃ ← savanam ← savana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- ratnadheyam ← ratna
- [noun], neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadheyam ← dheyam ← dheya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “giving; distribution.”
- akṛṇudhvaṃ ← akṛṇudhvam ← kṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- svapasyā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svapasyā ← apasyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “activity.”
- suhastāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suhastāḥ ← hastāḥ ← hasta
- [noun], vocative, plural, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- pariṣiktaṃ ← pariṣiktam ← pariṣic ← √sic
- [verb noun], nominative, singular
- “sprinkle; effuse; rub.”
- va ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- etat ← etad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- madebhir ← madebhiḥ ← mada
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- indriyebhiḥ ← indriya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “aindra.”
- pibadhvam ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
सायण-भाष्यम्
हे सुहस्ताः शोभनहस्ताः ऋभवः रत्नधेयं रमणीयसोमदानवत् यत्तृतीयं सवनम् अकृणुध्वं प्रसाधितवन्तः । स्वपस्या शोभनकर्मेच्छया तत् एतत् सवनं सवनगतं सोमद्रव्यं परिषिक्तं परिषेचनवत् वः युष्माकं संबन्धिभिः मदेभिः माद्यद्भिः इन्द्रियेभिः इन्द्रियैः सं पिबध्वम् । यद्यपि वदनमेव पानसाधनं तथापि चक्षुःश्रोत्रादीनामपि दर्शनश्रवणादिना तृप्तिसद्भावात् पातृत्वमुपचर्यते ॥ ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“Dexterous-handed, since you have instrumental tuted, through desire of good works, the third sacrifice, which is the bestower of wealth, therefore, Ṛbhus, drink this effused Soma with exhilarated senseṣ”
Jamison Brereton
The Third Pressing, the conferring of treasure, which you made by your good labor, o you of skillful hands,
that is poured all around here for you, o R̥bhus. Drink it along with the exhilarating draughts belonging to Indra!
Griffith
The third libation, that bestoweth treasure, which ye have won by skill, ye dexterous-handed,-
This drink hath been effused for you, O Rbhus . drink it with high delight, with joy like Indra’s.
Geldner
Die dritte Somaspende, die ihr euch als Belohnung verdient habt durch eure Geschicklichkeit, ihr Handfertige, die ist euch, Ribhu´s, eingeschenkt. Trinkt zusammen mit den indrischen Räuschen!
Grassmann
Das dritte Mahl, die reiche Spende, die ihr, kunstreiche, euch erwarbt durch schöne Werke, Die ist, o Ribhu’s, hier euch rings ergossen, die trinkt gemeinsam mit des Indra Rauschtrunk.
Elizarenkova
Третье выжимание, которое вы себе сделали
Раздачей сокровищ благодаря своему прекрасному трудолюбию, о прекраснорукие,
Этот (сома) налит для вас, о Рибху:
Пейте его вместе с опьяняющими соками, предназначенными для Индры!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सुहस्ताः) सुन्दर धर्म्मसम्बन्धी कर्म्म करनेवाले हाथों से युक्त (ऋभवः) बुद्धिमानो ! आप (यत्) जो (वः) आप लोगों के लिये (एतत्) यह (परिषिक्तम्) सब प्रकार श्रेष्ठ पदार्थों से संयुक्त किया हुआ (तत्) उसको (मदेभिः) आनन्दों (इन्द्रियेभिः) चक्षुरादि इन्द्रियों और (स्वपस्या) उत्तम धर्मसम्बन्धी कर्म की इच्छा से (सम्, पिबध्वम्) पान करो और (रत्नधेयम्) जिसमें रत्न धरे जाते हैं उस (तृतीयम्) तीसरे अर्थात् अड़तालीसवें वर्ष पर्य्यन्त सेवित ब्रह्मचर्य्य और (सवनम्) सम्पूर्ण ऐश्वर्य्यों के प्राप्त करनेवाले कर्म को (अकृणुध्वम्) करिये ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम प्रथम अर्थात् युवावस्था में विद्या का अभ्यास, द्वितीय अर्थात् मध्यम अवस्था में गृहाश्रम और तृतीय में न्याय आदि कर्मों का अनुष्ठान करके पूर्ण ऐश्वर्य्य को प्राप्त होओ ॥९॥ इस सूक्त में विद्वानों का कृत्य वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की पिछिले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥९॥ यह पैंतीसवाँ सूक्त और छठा वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सुहस्ता ऋभवो ! यूयं यद्व एतत्परिषिक्तं तन्मदेभिरिन्द्रियेभिः स्वपस्या सम्पिबध्वं तद्रत्नधेयं तृतीयं सवनमकृणुध्वम् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) (तृतीयम्) अष्टाचत्वारिंशद्वर्षपरिमितसेवितं ब्रह्मचर्य्यम् (सवनम्) सकलैश्वर्य्यप्रापकम् (रत्नधेयम्) रत्नानि धीयन्ते यस्मिँस्तत् (अकृणुध्वम्) (स्वपस्या) सुष्ठु धर्म्यकर्मेच्छया (सुहस्ताः) शोभना धर्म्यकर्मकरा हस्ता येषान्ते (तत्) (ऋभवः) (परिषिक्तम्) परितः सर्वतः श्रेष्ठपदार्थैः संयोजितम् (वः) युष्मभ्यम् (एतत्) (सम्) (मदेभिः) आनन्दैः (इन्द्रियेभिः) (पिबध्वम्) ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यूयं प्रथमे वयसि विद्याभ्यासं द्वितीये गृहाश्रमं तृतीये न्यायादिकर्मानुष्ठानं च कृत्वा पूर्णमैश्वर्य्यं प्राप्नुत ॥९॥ अत्र विद्वत्कृत्यवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥९॥ इति पञ्चत्रिंशत्तमं सूक्तं षष्ठो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! प्रथम युवावस्थेत विद्येचा अभ्यास, द्वितीय अर्थात मध्यम अवस्थेत गृहस्थाश्रम, तृतीयमध्ये न्याय इत्यादी कर्मांचे अनुष्ठान करून पूर्ण ऐश्वर्य प्राप्त करा. ॥ ९ ॥