सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ऋभुर्विभ्वा’ इत्येकादशर्चं द्वितीयं सूक्तं वामदेवस्यार्षं त्रैष्टुभमार्भवम् । “ ऋभुर्विभ्वा’ इत्यनुक्रमणिका । व्यूढे दशरात्रे पञ्चमेऽहनि वैश्वदेवशस्त्रे आर्भवनिविद्धानीयमिदम् । ‘ऋभुर्विभ्वा स्तुषे जनम् ’ ( आश्व. श्रौ. ८. ८) इति सूत्रितत्वात् ॥
Jamison Brereton
34 (330)
R̥bhus
Vāmadeva Gautama
11 verses: triṣṭubh
This hymn is built upon an urgent appeal that the R̥bhus and Indra reward and prosper the sacrificers. That desire is expressed especially in the repetitions of the noun ratnadhéya “the conferring of treasure” and adjective ratnadhá/-dhā́ “con ferring treasure.” Ratnadhéya (1b, 4a, 11d) occurs in the first and last verses and thereby frames the hymn; ratnadhá/-dhā́ (6d, 7d, 8d) is in the opening verses of the second half of the hymn. This repetition is amplified by the closely related phrases rayíṃ √dhā “confer riches” (10b) and rātíṃ √dhā “confer a gift” (10d), in the final verse before the extra-hymnic concluding verse 11.
Such word and sound repetition is a broader strategy of this poet. So pādas 5a, 5c, and 6a all begin with ā́ “here” and their following pādas open with an m-sound and repeat nasals, while using relatively few stops: 5b mahó naro dráviṇaso gr̥ṇānā́ḥ, 5d imā́ ástaṃ navasvà iva gman, 6b imáṃ yajñáṃ námasā hūyámānāḥ. The result is a humming sound reminiscent of stotra chants in the classical Vedic rite. Then 6c, 7a, 7b, 8a, 8b, 8c, and 8d begin with forms of sajóṣas “together” to emphasize the collectivity of gods who receive the soma. And finally, in a mirroring of verses 5–6, pādas 9a, 9c, and 10a begin with yé “who.”
Implicit in the hymn is an insistence that the R̥bhus, even if they were once mor tals, are now gods, able to bestow gifts on the sacrificers. Verse 3 defines their dual status as divine recipients of soma and as priests who offered soma. The sacrifice belongs to them, for as priests “like Manu” they long ago offered the sacrifice, but they also received it as gods. They are called sūrí “patrons” (6c), a term that can apply to sacrificers or to gods who reward the priests of the sacrifice. In 11cd the R̥bhus are invoked to receive the soma together with unnamed kings, who again could be divine or human. But the poet places particular emphasis on their divinity. The linking of the R̥bhus with Indra, especially at the beginning and end of the hymn (1a, 5a, 6c, 11c), more than just names the principal divine recipients at the Third Pressing; it also reaffirms the divinity of the R̥bhus through their close relationship to Indra. In verses 7–8 the poet directly addresses Indra and invites him to drink the soma together with many of the other deities who receive offerings at the soma pressings, and then adds the R̥bhus (8b) to his address and to these divinities. The poet even creates an icon of their achievement of divinity. The one time in this hymn that they are directly called gods is the very last word of the last verse, which forms a climax to the hymn.
One final note: at the beginning of the hymn, the poet names the three R̥bhus: R̥bhu, Vibhvan, and Vāja. Normally, the three together are called R̥bhus, of course, but elsewhere and here they can also be invoked by elliptical plurals of either of the other two names. In this hymn they are called Vājas in successive verses (3d, 4c, and 5a), an address likely inspired by the epithet vā́jaratna “whose treasure is victory’s prize” in verse 2. In 9d they are called Vibhūs, obviously patterning with Vibhvan. In the first half of verse 9 the poet associates the name “R̥bhu” with the gods’ typical deeds: they created a chariot for the Aśvins, rejuvenated their par ents, and fashioned a cow and two horses. As noted before, most of these deeds refer to priestly action, since the chariot can be the sacrifice, the parents either the Aśvins themselves or the sacrificer and his wife, the cow the soma stalks, and the two horses the horses that bring Indra to the sacrificial area. In 9cd the poet uses the name “Vibhū” (or the form may be “Vibhu”) and the deeds he describes are more unusual. The R̥bhus do not elsewhere make armor, so the significance of this story is obscure. The other two deeds echo the plea for prosperity. As Geldner has noted, Yāska understands ŕ̥dhak both in the sense of “separate” (pr̥thak) and “prospering” (r̥dhnuvan). The first is the proper meaning of ŕ̥dhak, but if the second is suggested by the word’s similarity to √r̥dh “prosper,” then the verse implies that the Vibhūs both create and prosper the sacrificer’s world.
01 ऋभुर्विभ्वा वाज - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋभु᳓र् वि᳓भ्वा वा᳓ज इ᳓न्द्रो नो अ᳓छ
इमं᳓ यज्ञं᳓ रत्नधे᳓यो᳓प यात
इदा᳓ हि᳓ वो धिष᳓णा देवी᳓ अ᳓ह्नाम्
अ᳓धात् पीतिं᳓ स᳓म् म᳓दा अग्मता वः
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒भुर्विभ्वा॒ वाज॒ इन्द्रो॑ नो॒ अच्छे॒मं य॒ज्ञं र॑त्न॒धेयोप॑ यात ।
इ॒दा हि वो॑ धि॒षणा॑ दे॒व्यह्ना॒मधा॑त्पी॒तिं सं मदा॑ अग्मता वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऋभु᳓र् वि᳓भ्वा वा᳓ज इ᳓न्द्रो नो अ᳓छ
इमं᳓ यज्ञं᳓ रत्नधे᳓यो᳓प यात
इदा᳓ हि᳓ वो धिष᳓णा देवी᳓ अ᳓ह्नाम्
अ᳓धात् पीतिं᳓ स᳓म् म᳓दा अग्मता वः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ácha ← ácha (invariable)
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
r̥bhúḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́jaḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víbhvā ← víbhvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ratnadhéyā ← ratnadhéya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yāta ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
áhnām ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
devī́ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dhiṣáṇā ← dhiṣáṇā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
hí ← hí (invariable)
idā́ ← idā́ (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ádhāt ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
agmata ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
mádāḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pītím ← pītí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sám ← sám (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
ऋ॒भुः । विऽभ्वा॑ । वाजः॑ । इन्द्रः॑ । नः॒ । अच्छ॑ । इ॒मम् । य॒ज्ञम् । र॒त्न॒ऽधेया॑ । उप॑ । या॒त॒ ।
इ॒दा । हि । वः॒ । धि॒षणा॑ । दे॒वी । अह्ना॑म् । अधा॑त् । पी॒तिम् । सम् । मदाः॑ । अ॒ग्म॒त॒ । वः॒ ॥
Hellwig Grammar
- ṛbhur ← ṛbhuḥ ← ṛbhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ribhus.”
- vibhvā ← vibhvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vibhvan.”
- vāja ← vājaḥ ← vāja
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- acchemaṃ ← acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- acchemaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- ratnadheyopa ← ratna
- [noun], masculine
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadheyopa ← dheyā ← dheya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “giving; distribution.”
- ratnadheyopa ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- yāta ← yā
- [verb], plural, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- idā
- [adverb]
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- dhiṣaṇā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “heaven and earth.”
- devy ← devī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- ahnām ← ahar
- [noun], genitive, plural, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- adhāt ← dhā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- pītiṃ ← pītim ← pīti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- madā ← madāḥ ← mada
- [noun], nominative, plural, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- agmatā ← agmata ← gam
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
सायण-भाष्यम्
ऋभुर्विभ्वा वाज इन्द्रः चैते देवाः नः अस्मदीयम् इमं यज्ञम् अच्छ अभिमुखं रत्नधेया अस्मभ्यं रत्नधानाय उप यात उपगच्छत । ननु इन्द्रः सोमस्वामित्वात् आगच्छतु कथमेतेषां यज्ञप्राप्तिरिति चेत् । उच्यते । इदा हि इदानीं खलु वः युष्माकं धिषणा वाक् देवी प्रजापतेः संबन्धिनी अह्नां सोमाभिषवसंबन्धिनां पीतिं सोमपानम् अधात् । ‘स प्रजापतिरब्रवीत्सवितारं तव वा इमेऽन्तेवासास्त्वमेवैभिः संपिबस्व ’ (ऐ. ब्रा.३.३०) इति ब्राह्मणम् । यस्मादेवं तस्मात् मदाः च वः युष्मान् सम् अग्मत संगताः । यद्वा । वो मदा देवैः संगताः ॥
Wilson
English translation:
“Ṛbhu, Vibhvan, Vāja and Indra, do you come to this our sacrifice, to distribute the precious things, for the divine work has indeed now desired the drinking (of the Soma) on the (appointed hours of the) days; therefore the exhilarating draughts are collected for you.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The divine work has desired the drinking: dhiṣaṇā devi: Aitareya Brāhmaṇa states: Prajāpati said to Savitri, these are your fellow-students, do you drink with them
Jamison Brereton
Let R̥bhu, Vibhvan, Vāja, and Indra travel here toward this our sacrifice and toward their conferring of treasure (here),
for at this time of the day [=evening] the goddess Holy Place has placed the drink (of soma) for you. The exhilarating draughts have gathered for you.
Griffith
To this our sacrifice come Rbhu, Vibhvan, Vaja, and Indra with the gift of riches,
Because this day hath Dhisana the Goddess set drink for you: the gladdening draughts have reached you.
Geldner
Ribhu, Vibhvan, Indra, kommet her zu diesem Opfer von uns, zur Belohnung, denn zu dieser Tageszeit hat euch die Göttin Dhisana den Trank bestimmt! Eure Räusche sind in Gesellschaft.
Grassmann
Zu diesem Opfer kommet Ribhu, Vibhvan, Vadscha und Indra her zu unsern Spenden; Denn heut am Tag bot euch die Götterschale den Trunk, und zu euch eilten alle Soma’s.
Elizarenkova
Рибху, Вибхван, Ваджа, Индра, приходите
К нам на это жертвоприношение для раздачи сокровищ!
Ведь в это время дня богиня Дхишана для вас
Установила питье: ваши опьяняющие соки слились.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ग्यारह ऋचावाले चौतीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में मेधावी बुद्धिमान् के गुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (मदाः) आनन्द (वः) आप लोगों के (सम्, अग्मत) सम्यक् प्राप्त होवें, जैसे (हि) निश्चित (देवी) श्रेष्ठ गुणवाली (धिषणा) बुद्धि (अह्नाम्) दिनों के बीच (पीतिम्) पान को (अधात्) धारण करती है और हे विद्वान् जनो ! आप (रत्नधेया) धनों को धारण करनेवाली क्रिया के लिये (इमम्) इस (यज्ञम्) विद्या और बुद्धि के बढ़ानेवाले यज्ञ को (उप, यात) प्राप्त होवें, वैसे (इदा) इस समय (वाजः) विज्ञानवान् और (इन्द्रः) ऐश्वर्य्य से युक्त (ऋभुः) बुद्धिमान् पुरुष (विभ्वा) ईश्वर की सहायता से (नः) हम लोगों को और (वः) तुम लोगों को (अच्छ) उत्तम प्रकार प्राप्त हो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे आप लोगों को आनन्द प्राप्त होवे, वैसे ही कर्म्म और बुद्धि की वृद्धि को करो और व्यापक ईश्वर की उपासना भी करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा मदा वः समग्मत यथा हि देवी धिषणाह्नां पीतिमधाद् विद्वांसो यूयं रत्नधेयेमं यज्ञमुप यात तथेदा वाज इन्द्र ऋभुर्विभ्वा नो वोऽच्छायातु ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मेधाविगुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋभुः) मेधावी (विभ्वा) विभुनेश्वरेण (वाजः) विज्ञानवान् (इन्द्रः) ऐश्वर्य्ययुक्तः (नः) अस्माकम् (अच्छ) (इमम्) (यज्ञम्) विद्याप्रज्ञावर्द्धकम् (रत्नधेया) रत्नानि धनानि धीयन्ते यया तस्यै (उत, यात) प्राप्नुत (इदा) इदानीम् (हि) (वः) युष्माकम् (धिषणा) प्रज्ञा (देवी) दिव्यगुणा (अह्नाम्) (अधात्) दधाति (पीतिम्) पानम् (सम्) (मदाः) आनन्दाः (अग्मत) प्राप्नुत। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (वः) युष्मान् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा युष्मानानन्दाः प्राप्नुयुस्तथैव कर्मप्रज्ञावृद्धिं च कुरुत विभोरीश्वरस्योपासना च विदधत ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात मेधावीच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती आहे हे जाणावे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जसा तुम्हाला आनंद प्राप्त होईल तसेच कर्म व बुद्धी वाढवा व व्यापक ईश्वराची उपासना करा. ॥ १ ॥
02 विदानासो जन्मनो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विदाना᳓सो ज᳓न्मनो वाजरत्ना
उत᳓ र्तु᳓भिर् ऋभवो मादयध्वम्
सं᳓ वो म᳓दा अ᳓ग्मत स᳓म् पु᳓रंधिः
सुवी᳓राम् अस्मे᳓ रयि᳓म् ए᳓रयध्वम्
मूलम् ...{Loading}...
वि॒दा॒नासो॒ जन्म॑नो वाजरत्ना उ॒त ऋ॒तुभि॑रृभवो मादयध्वम् ।
सं वो॒ मदा॒ अग्म॑त॒ सं पुरं॑धिः सु॒वीरा॑म॒स्मे र॒यिमेर॑यध्वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
विदाना᳓सो ज᳓न्मनो वाजरत्ना
उत᳓ र्तु᳓भिर् ऋभवो मादयध्वम्
सं᳓ वो म᳓दा अ᳓ग्मत स᳓म् पु᳓रंधिः
सुवी᳓राम् अस्मे᳓ रयि᳓म् ए᳓रयध्वम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jánmanaḥ ← jánman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
vājaratnāḥ ← vā́jaratna- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
vidānā́saḥ ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
mādayadhvam ← √mad- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
r̥túbhiḥ ← r̥tú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
utá ← utá (invariable)
ágmata ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
mádāḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
púraṁdhiḥ ← púraṁdhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sám ← sám (invariable)
sám ← sám (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
īrayadhvam ← √īr- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
suvī́rām ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
वि॒दा॒नासः॑ । जन्म॑नः । वा॒ज॒ऽर॒त्नाः॒ । उ॒त । ऋ॒तुऽभिः॑ । ऋ॒भ॒वः॒ । मा॒द॒य॒ध्व॒म् ।
सम् । वः॒ । मदाः॑ । अग्म॑त । सम् । पुर॑म्ऽधिः । सु॒ऽवीरा॑म् । अ॒स्मे इति॑ । र॒यिम् । आ । ई॒र॒य॒ध्व॒म् ॥
Hellwig Grammar
- vidānāso ← vidānāsaḥ ← vid
- [verb noun], nominative, plural
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- janmano ← janmanaḥ ← janman
- [noun], genitive, singular, neuter
- “birth; reincarnation; lineage; origin; race; metempsychosis; parentage; descent; appearance; age; birthplace; beginning; being.”
- vājaratnā ← vāja
- [noun], masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājaratnā ← ratnāḥ ← ratna
- [noun], nominative, plural, masculine
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- ṛtubhir ← ṛtubhiḥ ← ṛtu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- ṛbhavo ← ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- mādayadhvam ← māday ← √mad
- [verb], plural, Present imperative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- madā ← madāḥ ← mada
- [noun], nominative, plural, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- agmata ← gam
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- purandhiḥ ← puraṃdhi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “liberality; Puraṃdhi; munificence.”
- suvīrām ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīrām ← vīrām ← vīra
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- erayadhvam ← eray ← √īr
- [verb], plural, Present imperative
सायण-भाष्यम्
हे वाजरत्नाः सोमलक्षणेनान्नेन राजमानाः ऋभवः यूयं जन्मनः जननस्य देवत्वलक्षणस्य देवत्वप्राप्तिं विदानासः जानन्तः । यद्वा विदानासः सोमप्राप्तिं जानन्तो जन्मनः पूर्वं मनुष्यजन्मवन्तश्च सन्तः । उतशब्दश्चार्थे । ऋतुभिः देवैः सह मादयध्वम् । वः युष्मान् मदाः सोमपानजनिताः सम् अग्मत संगताः । पुरंधिः स्तुतिरपि सम् अग्मत । ते यूयम् अस्मे अस्माकं सुवीरां शोभनैर्वीरैः पुत्रैः उपेतां रयिं धनम् एरयध्वं प्रेरयत ॥
Wilson
English translation:
“Resplendent with (sacrificial) food, prescient of your (celestial) birth, be exhilarated, Ṛbhus along with the Ṛtus; the inebriating draughts are collected for you as well as pious praise; do you confer upon us riches with excellent posterity.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Prescient of your celestial birth: vidānāsojanmanaḥ = jananasya devatva lakṣaṇasya devatva prāptim jānantaḥ, knowing the attainment of deification
Jamison Brereton
And knowing of your origin, o you whose treasure is victory’s prize, find exhilaration according to the ritual sequences, o R̥bhus.
The exhilarating draughts have gathered for you, (as has) Plenitude. Send here a wealth of good heroes for us.
Griffith
Knowing your birth and rich in gathered treasure, Rbhus, rejoice together with the Rtus.
The gladdening draughts and wisdom have approached you: send ye us riches with good store of heroes.
Geldner
Eurer Abstammung eingedenk berauschet euch zu euren Zeiten, ihr reichbelohnten Ribhu´s! Eure Räusche und Purandhi haben sich zusammengefunden. Bringet uns den Besitz tüchtiger Mannen und Söhne ein!
Grassmann
Und ihr, schon von Geburt an Reichthumspender, berauschet euch zur Opferzeit, o Ribhu’s; Euch eilten Tränke zu und Gabenfülle, so führt herbei uns heldversehnen Reichthum.
Elizarenkova
Зная (свое) рождение, о награждающие сокровищами,
Опьяняйтесь, о Рибху, во время жертвоприношений!
Ваши опьяняющие соки слились, с(лилась с вами) Пурамдхи.
Приведите для нас в действие богатство, состоящее из прекрасных мужей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वाजरत्नाः) विज्ञान आदि रत्नों से युक्त (ऋभवः) बुद्धिमानो ! आप लोग (जन्मनः) जन्म से (विदानासः) ज्ञानवान् और विद्या ग्रहण के लिये प्रतिज्ञा करनेवाले हुए (ऋतुभिः) बुद्धिमानों के साथ (मादयध्वम्) आनन्द कराओ जिससे (वः) आप लोगों को (मदाः) आनन्द (सम्) उत्तम प्रकार (अग्मत) प्राप्त हों (उत) और (पुरन्धिः) नगरों का धारण करनेवाला राज्य प्राप्त हो तथा (अस्मे) हम लोगों के लिये (सुवीराम्) सुन्दर वीरों से युक्त सेना और (रयिम्) लक्ष्मी को (सम्, आ, ईरयध्वम्) सब प्रकार से प्राप्त कराओ ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो दूसरे विद्यारूप जन्म के होने पर प्राप्त विद्यारूप यौवनावस्थायुक्त होते हैं, वे विद्वान् होकर विद्वानों में मित्रता करते हैं और अविद्वानों के कल्याण के लिये प्रयत्न करते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वाजरत्ना ऋभवो ! यूयं जन्मनो विदानासस्सन्त ऋभुभिः सह मादयध्वं यतो वो मदाः समग्मतोत पुरन्धिः प्राप्नोतु। अस्मे सुवीरां रयिं च समेरयध्वम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विदानासः) ज्ञानवन्तो विद्याग्रहणाय कृतप्रतिज्ञाः (जन्मनः) (वाजरत्नाः) विज्ञानादीनि रत्नादीनि येषान्ते (उत) अपि (ऋतुभिः) मेधाविभिः सह (ऋभवः) मेधाविनः (मादयध्वम्) आनन्दयत (सम्) (वः) युष्मान् (मदाः) आनन्दाः (अग्मत) प्राप्नुवन्तु (सम्) (पुरन्धिः) पुरां धारको राज्यभावः (सुवीराम्) शोभना वीरा यस्यां सेनायां ताम् (अस्मे) अस्मभ्यम् (रयिम्) श्रियम् (आ) समन्तात् (ईरयध्वम्) प्रापयतम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये द्वितीये विद्याजन्मनि प्राप्तविद्यायौवना भवन्ति ते विद्वांसो भूत्वा विद्वत्सु मैत्रीमाचरन्तोऽविदुषां कल्याणाय प्रयतन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे द्वितीय विद्यारूपी जन्म प्राप्त करून विद्यारूपी तारुण्य प्राप्त करतात, ते विद्वान बनून विद्वानांशी मैत्री करतात व अविद्वानांच्या कल्याणासाठी प्रयत्न करतात. ॥ २ ॥
03 अयं वो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अयं᳓ वो यज्ञ᳓ ऋभवो अकारि
य᳓म् आ᳓ मनुष्व᳓त् प्रदि᳓वो दधिध्वे᳓
प्र᳓ वो अ᳓छा जुजुषाणा᳓सो अस्थुर्
अ᳓भूत वि᳓श्वे अग्रियो᳓त᳓ वाजाः
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं वो॑ य॒ज्ञ ऋ॑भवोऽकारि॒ यमा म॑नु॒ष्वत्प्र॒दिवो॑ दधि॒ध्वे ।
प्र वोऽच्छा॑ जुजुषा॒णासो॑ अस्थु॒रभू॑त॒ विश्वे॑ अग्रि॒योत वा॑जाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अयं᳓ वो यज्ञ᳓ ऋभवो अकारि
य᳓म् आ᳓ मनुष्व᳓त् प्रदि᳓वो दधिध्वे᳓
प्र᳓ वो अ᳓छा जुजुषाणा᳓सो अस्थुर्
अ᳓भूत वि᳓श्वे अग्रियो᳓त᳓ वाजाः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
akāri ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yajñáḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
dadhidhvé ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
manuṣvát ← manuṣvát (invariable)
pradívaḥ ← pradív- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ácha ← ácha (invariable)
asthuḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
jujuṣāṇā́saḥ ← √juṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
prá ← prá (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ábhūta ← √bhū- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
agriyā́ ← agriyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
utá ← utá (invariable)
vājāḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
víśve ← víśva- (nominal stem)
पद-पाठः
अ॒यम् । वः॒ । य॒ज्ञः । ऋ॒भ॒वः॒ । अ॒का॒रि॒ । यम् । आ । म॒नु॒ष्वत् । प्र॒ऽदिवः॑ । द॒धि॒ध्वे ।
प्र । वः॒ । अच्छ॑ । जु॒जु॒षा॒णासः॑ । अ॒स्थुः॒ । अभू॑त । विश्वे॑ । अ॒ग्रि॒या । उ॒त । वा॒जाः॒ ॥
Hellwig Grammar
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- yajña ← yajñaḥ ← yajña
- [noun], nominative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- ṛbhavo ← ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- ‘kāri ← akāri ← kṛ
- [verb], singular, Aorist passive
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- manuṣvat
- [adverb]
- pradivo ← pradivaḥ ← pradiv
- [noun], ablative, singular, masculine
- “age-old; long.”
- dadhidhve ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- ‘cchā ← acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- jujuṣāṇāso ← jujuṣāṇāsaḥ ← juṣ
- [verb noun], nominative, plural
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- asthur ← asthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- abhūta ← bhū
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- agriyota ← agriyā ← agriya
- [noun], nominative, plural, masculine
- agriyota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- vājāḥ ← vāja
- [noun], nominative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋभवः वः युष्मदर्थम् अयं यज्ञः अकारि । यं यज्ञं मनुष्वत् मनुष्यवत् प्रदिवः प्रकर्षेण द्योतमानाः सन्तः आ दधिध्वे धारयत जठरे । तदर्थं वः युष्मान् अच्छ आभिमुख्येन जुजुषाणासः सेवमानाः सोमाः प्र अस्थुः प्रतिष्ठन्ते । उत अपि च धारयित्वा च हे वाजाः ऋभवः विश्वे यूयम् अग्रिया अग्रार्हा अग्रत्वसंपादिनो वा अभूत भवथ॥
Wilson
English translation:
“This sacrifice, Ṛbhus, has been instrumental tuted for you, who are eminently resplendent, which you have accepted after the manner of men; before you have the propitiatory (libations) been plural ced, for Vājas, you are all entitled to precedence.”
Jamison Brereton
R̥bhus, this sacrifice now has been made for you, which you, like Manu, established for yourselves from of old.
Those (draughts of soma), giving pleasure, have come forth for you here, and you all have come to the fore (to receive them), o Vājas.
Griffith
For you was made this sacrifice, O Rbhus, which ye, like men, won for yourselves aforetime.
To you come all who find in you their pleasure: ye all were-even the two elder-Vajas.
Geldner
Dieses Opfer ist für euch bereitet, o Ribhu´s, das ihr seit alters wie bei Manu empfangen habt. Die beliebten Somatränke sind euch genaht und ihr Vaja´s habt alle das erste Recht darauf.
Grassmann
Dies Opfer ward, o Ribhu’s, euch bereitet, wie ihr’s von je aus Menschenhand empfinget; Euch eilen zu die dargebotnen Tränke, ihr alle seid die ersten hier, o Vadscha’s.
Elizarenkova
Приготовлена для вас, о Рибху, эта жертва,
Которую вы получили, как Ману в старину.
Приблизились к вам излюбленные (соки сомы),
И вы, о Ваджи, все получили первое право (на нее).
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (ऋभवः) बुद्धिमानो ! विद्वानों से जो (अयम्) यह (वः) आप लोगों का (यज्ञः) पढ़ाना और उपदेश करना रूप यज्ञ (अकारि) किया जाता है (यम्) जिसको (मनुष्वत्) विचार करनेवाले विद्वानों के सदृश आप लोग (दधिध्वे) धारण करो और जो (प्रदिवः) अतिशय विद्या आदि उत्तम गुणों की कामना करते हुए (वः) आप लोगों की (अच्छा) उत्तम प्रकार (आ, जुजुषाणासः) अत्यन्त सेवा करते हुए (प्र, अस्थुः) उत्तम स्थित हूजिये (उत) और (विश्वे) सम्पूर्ण (अग्रिया) प्रथम उत्पन्न हुए (वाजाः) श्रेष्ठ कर्म्मों में वेग जो होवें, उनको आप लोग प्राप्त (अभूत) हूजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे बुद्धिमान् विद्यार्थी जनो ! जो आप लोगों के लिये विद्या देवें, उनकी कपटरहित प्रीति से सेवा करो और जितेन्द्रिय होकर यथार्थ विद्या को प्राप्त होओ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ऋभवो ! विद्वद्भिरयं वो यज्ञोऽकारि यं मनुष्वद् यूयं दधिध्वे। ये प्रदिवो वोऽच्छा जुजुषाणासः प्रास्थुरुतापि विश्व अग्रिया वाजा ये भवेयुस्तान् यूयं प्राप्ता अभूत ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयम्) (वः) युष्माकम् (यज्ञः) अध्यापनोपदेशाख्यः (ऋभवः) (अकारि) क्रियते (यम्) (आ) (मनुष्वत्) मननशीलविद्वद्वत् (प्रदिवः) प्रकर्षेण विद्यादिसद्गुणान् कामयमानान् (दधिध्वे) धरत (प्र) (वः) युष्मान् (अच्छा) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (जुजुषाणासः) भृशं सेवमानाः (अस्थुः) तिष्ठन्तु (अभूत) भवत (विश्वे) सर्वे (अग्रिया) अग्रे भवाः (उत) अपि (वाजाः) सत्कर्मसु वेगाः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे धीमन्तो विद्यार्थिनो ! ये युष्मभ्यं विद्यां प्रयच्छेयुस्तान्निष्कपटेन प्रीत्या सेवध्वं जितेन्द्रिया भूत्वा यथार्थविद्यां प्राप्नुत ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे बुद्धिमान विद्यार्थ्यांनो! जे तुमच्यासाठी विद्या देतात त्यांच्याशी कपट न करता सेवा करा व जितेन्द्रिय बनून यथार्थ विद्या प्राप्त करा. ॥ ३ ॥
04 अभूदु वो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓भूद् उ वो विधते᳓ रत्नधे᳓यम्
इदा᳓ नरो दाशु᳓षे म᳓र्तियाय
पि᳓बत वाजा ऋभवो ददे᳓ वो
म᳓हि तृती᳓यं स᳓वनम् म᳓दाय
मूलम् ...{Loading}...
अभू॑दु वो विध॒ते र॑त्न॒धेय॑मि॒दा न॑रो दा॒शुषे॒ मर्त्या॑य ।
पिब॑त वाजा ऋभवो द॒दे वो॒ महि॑ तृ॒तीयं॒ सव॑नं॒ मदा॑य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓भूद् उ वो विधते᳓ रत्नधे᳓यम्
इदा᳓ नरो दाशु᳓षे म᳓र्तियाय
पि᳓बत वाजा ऋभवो ददे᳓ वो
म᳓हि तृती᳓यं स᳓वनम् म᳓दाय
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ábhūt ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ratnadhéyam ← ratnadhéya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
u ← u (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vidhaté ← √vidh- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:ACT}
dāśúṣe ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
idā́ ← idā́ (invariable)
mártyāya ← mártya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
naraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
dadé ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
píbata ← √pā- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vājāḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
mádāya ← máda- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
sávanam ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tr̥tī́yam ← tr̥tī́ya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अभू॑त् । ऊं॒ इति॑ । वः॒ । वि॒ध॒ते । र॒त्न॒ऽधेय॑म् । इ॒दा । न॒रः॒ । दा॒शुषे॑ । मर्त्या॑य ।
पिब॑त । वा॒जाः॒ । ऋ॒भ॒वः॒ । द॒दे । वः॒ । महि॑ । तृ॒तीय॑म् । सव॑नम् । मदा॑य ॥
Hellwig Grammar
- abhūd ← abhūt ← bhū
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- vidhate ← vidh
- [verb noun], dative, singular
- “worship; offer.”
- ratnadheyam ← ratna
- [noun], neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadheyam ← dheyam ← dheya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “giving; distribution.”
- idā
- [adverb]
- naro ← naraḥ ← nṛ
- [noun], vocative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- dāśuṣe ← dāś
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; give.”
- martyāya ← martya
- [noun], dative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- pibata ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- vājā ← vājāḥ ← vāja
- [noun], vocative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- ṛbhavo ← ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- dade ← dā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- mahi
- [noun], nominative, singular, neuter
- “great; firm.”
- tṛtīyaṃ ← tṛtīyam ← tṛtīya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “third; neuter; tṛtīya [word]; homosexual.”
- savanam ← savana
- [noun], nominative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- madāya ← mada
- [noun], dative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
सायण-भाष्यम्
हे नरः नेतार ऋभवः वः युष्माकमनुग्रहात् इदा इदानीं तृतीये सवने रत्नधेयं दातव्यं रत्नं विधते । विधतिः परिचरणकर्मा । स्तुत्या परिचरते दाशुषे हविर्दत्तवते मर्त्याय यजमानाय मह्यम् अभूत् भवतु । तदर्थं हे वाजाः ऋभवः। एतदद्वयं विभ्वनामकस्याप्युपलक्षणम् । इतरापेक्षया प्रत्येकं बहुवचनम् । यूयं पिबत । तदर्थं वः ददे । किम् । महि महत्प्रभूतं तृतीयं सवनम् । तत्संबन्धिनं सोममित्यर्थः । किमर्थम् । मदाय हर्षाय तृप्तये वा ॥
Wilson
English translation:
“Now, leaders (of rites), the treasure that ought to be presented is to be given to the mortqal performing (the sacred rite), the offerer (of the libation); drink, Vājas (drink), Ṛbhus; I present it to you at the third solemn (diurnal) ceremony for your exhilaration.”
Jamison Brereton
Now there has come to be the conferring of treasure for him honoring you, for the pious mortal, o fine men.
Drink, o Vājas, o R̥bhus! The great Third Pressing has been given to you for your exhilaration.614 IV.35
Griffith
Now for the mortal worshipper, O Heroes, for him who served you, was the gift of riches.
Drink, Vajas, Rbhus! unto you is offered, to gladden you, the third and great libation.
Geldner
Jetzt ist für euren Verehrer, für den opfernden Sterblichen die Zeit für eure Belohnung gekommen, ihr Herren. Trinket, ihr Vaja´s, ihr Ribhu´s; euch ist das große dritte Trankopfer zum Rausche gewährt!
Grassmann
Auch heute ward, o Männer, eurem Diener, dem sterblichen Verehrer, reiche Spende; O trinket Vadscha’s, Ribhu’s; denn gegeben ward euch der grosse dritte Trunk zum Rausche.
Elizarenkova
Вот сейчас началась раздача сокровищ
Для почитающего вас, о мужи, для поклоняющегося смертного.
Пейте, о Ваджи, о Рибху! Вам дано
Великое третье выжимание (сомы) для опьянения!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वाजाः) बुद्धिमान् (नरः) सत्कर्म्मों में अग्रगामी और (ऋभवः) विज्ञानवान् जनो ! (वः) आप लोगों के वा (विधते) विद्या और उत्तम शिक्षा का ग्रहण करते हुए अध्यापक वा उपदेशक जन के तथा (दाशुषे) विद्या के देनेवाले (मर्त्याय) मनुष्य के लिये (रत्नधेयम्) रत्नों का पात्र (इदा) इस समय (अभूत्) होवे (उ) और (वः) आप लोगों के लिये जो (मदाय) आनन्द के अर्थ (महि) बड़े (तृतीयम्) तीन संख्या को पूर्ण करनेवाले (सवनम्) सुख और ऐश्वर्य को मैं (ददे) देता हूँ, उसका आप लोग (पिबत) पान करो और आप लोगों से मैं विद्याग्रहण करता हूँ ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिन लोगों के समीप से विद्या आप लोग ग्रहण करें, उनके लिये रत्न दो, जिससे दोनों जगह विद्या और ऐश्वर्य्य बढ़े ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वाजा नर ऋभवो ! वो विधते दाशुषे मर्त्याय रत्नधेयमिदाभूदु वो युष्मभ्यं यन्मदाय महि तृतीयं सवनमहं ददे तद्यूयं पिबत युष्मभ्यं विद्यामहमाददे ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभूत्) भवेत् (उ) वितर्के (वः) युष्मभ्यम् (विधते) विद्यासुशिक्षाविधानं कुर्वतेऽध्यापकोपदेशकाय वा (रत्नधेयम्) रत्नानि धीयन्ते यस्मिँस्तत् (इदा) (नरः) नेतारः (दाशुषे) विद्यादात्रे (मर्त्याय) मनुष्याय (पिबत) (वाजाः) विज्ञानवन्तः (ऋभवः) प्राज्ञाः (ददे) दद्याम् (वः) युष्मभ्यम् (महि) महत् (तृतीयम्) त्रयाणां पूरकम् (सवनम्) सुखैश्वर्य्यम् (मदाय) आनन्दाय ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! येषां सकाशाद्विद्या भवन्तो गृह्णीयुस्तेभ्यो रत्नानि ददतु। यत उभयत्र विद्यैश्वर्य्यं वर्द्धेत ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! ज्या लोकांकडून तुम्ही विद्या ग्रहण करता त्यांना रत्ने द्या. ज्यामुळे उभयताजवळ विद्या व ऐश्वर्य वाढेल. ॥ ४ ॥
05 आ वाजा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ वाजा यात उ᳓प न ऋभुक्षा
महो᳓ नरो द्र᳓विणसो गृणानाः᳓
आ᳓ वः पीत᳓यो अभिपित्वे᳓ अ᳓ह्नाम्
इमा᳓ अ᳓स्तं नवसु᳓व इव ग्मन्
मूलम् ...{Loading}...
आ वा॑जा या॒तोप॑ न ऋभुक्षा म॒हो न॑रो॒ द्रवि॑णसो गृणा॒नाः ।
आ वः॑ पी॒तयो॑ऽभिपि॒त्वे अह्ना॑मि॒मा अस्तं॑ नव॒स्व॑ इव ग्मन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ वाजा यात उ᳓प न ऋभुक्षा
महो᳓ नरो द्र᳓विणसो गृणानाः᳓
आ᳓ वः पीत᳓यो अभिपित्वे᳓ अ᳓ह्नाम्
इमा᳓ अ᳓स्तं नवसु᳓व इव ग्मन्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
r̥bhukṣāḥ ← r̥bhukṣā́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
vājāḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yāta ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dráviṇasaḥ ← dráviṇas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
gr̥ṇānā́ḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:ABL, number:SG}
naraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
abhipitvé ← abhipitvá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
áhnām ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
pītáyaḥ ← pītí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ástam ← ásta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
gman ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
iva ← iva (invariable)
navasvàḥ ← navasū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
आ । वा॒जाः॒ । या॒त॒ । उप॑ । नः॒ । ऋ॒भु॒क्षाः॒ । म॒हः । न॒रः॒ । द्रवि॑णसः । गृ॒णा॒नाः ।
आ । वः॒ । पी॒तयः॑ । अ॒भि॒ऽपि॒त्वे । अह्ना॑म् । इ॒माः । अस्त॑म् । न॒व॒स्वः॑ऽइव । ग्म॒न् ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vājā ← vājāḥ ← vāja
- [noun], vocative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- yātopa ← yātā ← yā
- [verb], singular, periphrast. future
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- yātopa ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ṛbhukṣā ← ṛbhukṣāḥ ← ṛbhukṣan
- [noun], nominative, singular
- “Indra.”
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- naro ← naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- draviṇaso ← draviṇasaḥ ← draviṇas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “property.”
- gṛṇānāḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “praise.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- pītayo ← pītayaḥ ← pīti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “drinking; haritāla.”
- ‘bhipitve ← abhipitve ← abhipitva
- [noun], locative, singular, neuter
- ahnām ← ahar
- [noun], genitive, plural, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- imā ← imāḥ ← idam
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- astaṃ ← astam ← asta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “home.”
- navasva ← nava
- [noun]
- “new; fresh; young; matutinal; recent; nava [word]; modern; fresh.”
- navasva ← svaḥ ← sū
- [noun], nominative, plural, feminine
- “sū; mother.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- gman ← gam
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
हे वाजाः ऋभुक्षाः नरः नेतारो यूयं नः अस्मान् उप आ यात । किं कुर्वन्तः । महः महतः द्रविणसः धनस्य ॥ कर्मणि षष्ठ्यौ ॥ महत् द्रविणं गृणानाः स्तुवन्तः । किंच अह्नाम् अभिपित्वे अभिपतने समाप्तौ । तृतीये सवने इत्यर्थः । वः युष्मान् इमाः पीतयः पानानि आ ग्मन् आगच्छन्ति । तत्र दृष्टान्तः । अस्तम् । गृहनामैतत् । गृहं नवस्वः नवप्रसवा गावः इव ॥ ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“Vājas, Ṛbhukṣans, leaders (of rites), come to us eulogizing exceeding wealth; these draughts (of Soma) proceed to you at the decline of day, like newly-delivered cows to their stalls.”
Jamison Brereton
Travel here toward us, o Vājas, o Master of the R̥bhus [=Indra] and R̥bhus, o you fine men of great possessions, since you are being sung (by us).
These (soma-)draughts have come here for you in the evening of the day, as newly calved (cows come) home.
Griffith
Come to us, Heroes, Vajas and Rbhuksans, glorified for the sake of mighty treasure.
These draughts approach you as the day is closing, as cows, whose calves are newly-born, their stable.
Geldner
Kommet, ihr Vaja´s, du Ribhuksan, ihr Herren großen Reichtums, gepriesen zu uns her! Zu euch kommen diese Tränke, wenn die Tage zur Rüste gehen, wie die neumelken Kühe nach Hause.
Grassmann
Kommt her zu uns, o Vadscha’s und Ribhukschan’s, der grossen Gabe freuend euch, o Männer; Zu euch gelangten bei des Tages Einkehr die Tränke, wie neumilchende zum Stalle.
Elizarenkova
Приходите к нам, о Ваджи, о Рибхукшан,
Когда мы воспеваем вас, о господа огромного имущества!
К вам пошли эти напитки в конце дней (жертвоприношений),
Как идут домой недавно отелившиеся коровы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (ऋभुक्षाः) उत्तम गुणों से बड़े (वाजाः) ब्रह्मचर्य्य को प्राप्त (महः) आदर करने योग्य (नरः) नायक ! (द्रविणसः) यशरूप धन की (गृणानाः) स्तुति प्रशंसा करते हुए आप लोग (नः) हम लोगों के (उप, आ, यात) समीप प्राप्त हूजिये और (अह्नाम्) दिनों की (अभिपित्वे) प्राप्ति होने में (इमाः) यह प्रत्यक्ष (पीतयः) जो पान हैं वह (अस्तम्, नवस्वइव) जैसे नवीन सुखवाला घर को प्राप्त होता है, वैसे (वः) आपको (आ, ग्मन्) प्राप्त हों ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब मनुष्यों को चाहिये कि ऐसी इच्छा नित्य करें कि हम लोगों को यथार्थवक्ता विद्वान् लोग प्राप्त होवें और दिन-रात्रि ऐश्वर्य्य की प्राप्ति होवे। जैसे नवीन विवाहाश्रम का सेवन करते हैं, वैसे ही स्त्री और पुरुष गृह के कृत्यों का सेवन करें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ऋभुक्षा वाजा महो नरो ! द्रविणसो गृणाना यूयं न उपायाताह्नामभिपित्व इमाः पीतयोऽस्तं नवस्वइव व आग्मन् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (वाजाः) प्राप्तब्रह्मचर्य्याः (यात) प्राप्नुत (उप) (नः) अस्मान् (ऋभुक्षाः) सद्गुणैर्महान्तः (महः) पूजनीयाः (नरः) नेतारः (द्रविणसः) यशोधनस्य (गृणानाः) स्तुवन्तः (आ) (वः) युष्मान् (पीतयः) पानानि (अभिपित्वे) प्राप्तौ (अह्नाम्) दिनानाम् (इमाः) प्रत्यक्षाः (अस्तम्) गृहम् (नवस्वइव) यथा नवीनसुखः (ग्मन्) प्राप्नुवन्तु ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वैमनुष्यैरियमाशीर्नित्या कर्त्तव्यास्मानाप्ता विद्वांसः प्राप्नुताऽहर्निशमैश्वर्य्यप्राप्तिर्भवेद् यथा नूतना विवाहाश्रमं सेवन्ते तथैव स्त्रीपुरुषा गृहकृत्यानि सेवेरन् ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांनी नित्य अशी इच्छा करावी की, आम्हाला आप्त विद्वान लोक प्राप्त व्हावेत व रात्रंदिवस ऐश्वर्याची प्राप्ती व्हावी, जसे नावीन्याने गृहस्थाश्रमाचा स्वीकार केला जातो तसेच स्त्री-पुरुषांनी गृहकृत्याचा स्वीकार करावा. ॥ ५ ॥
06 आ नपातः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ नपातः शवसो यातनो᳓प
इमं᳓ यज्ञं᳓ न᳓मसा हूय᳓मानाः
सजो᳓षसः सूरयो य᳓स्य च स्थ᳓
म᳓ध्वः पात रत्नधा᳓ इ᳓न्द्रवन्तः
मूलम् ...{Loading}...
आ न॑पातः शवसो यात॒नोपे॒मं य॒ज्ञं नम॑सा हू॒यमा॑नाः ।
स॒जोष॑सः सूरयो॒ यस्य॑ च॒ स्थ मध्वः॑ पात रत्न॒धा इन्द्र॑वन्तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ नपातः शवसो यातनो᳓प
इमं᳓ यज्ञं᳓ न᳓मसा हूय᳓मानाः
सजो᳓षसः सूरयो य᳓स्य च स्थ᳓
म᳓ध्वः पात रत्नधा᳓ इ᳓न्द्रवन्तः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
napātaḥ ← nápat- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
śavasaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
yātana ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
hūyámānāḥ ← √hū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:PASS}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
námasā ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
sajóṣasaḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sthá ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sūrayaḥ ← sūrí- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índravantaḥ ← índravant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mádhvaḥ ← mádhu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pāta ← √pā- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
ratnadhā́ḥ ← ratnadhā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
आ । न॒पा॒तः॒ । श॒व॒सः॒ । या॒त॒न॒ । उप॑ । इ॒मम् । य॒ज्ञम् । नम॑सा । हू॒यमा॑नाः ।
स॒ऽजोष॑सः । सू॒र॒यः॒ । यस्य॑ । च॒ । स्थ । मध्वः॑ । पा॒त॒ । र॒त्न॒ऽधाः । इन्द्र॑ऽवन्तः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- napātaḥ ← napāt
- [noun], vocative, plural, masculine
- “grandson; nephew; napāt [word].”
- śavaso ← śavasaḥ ← śavas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- yātanopemaṃ ← yātana ← yā
- [verb], plural, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- yātanopemaṃ ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- yātanopemaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- namasā ← namas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- hūyamānāḥ ← hu
- [verb noun], nominative, plural
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- sajoṣasaḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- sūrayo ← sūrayaḥ ← sūri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “patron.”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- stha ← as
- [verb], plural, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- madhvaḥ ← madhu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- ratnadhā ← ratna
- [noun], neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadhā ← dhāḥ ← dhā
- [noun], nominative, plural, masculine
- “giving.”
- indravantaḥ ← indravat
- [noun], nominative, plural, masculine
सायण-भाष्यम्
हे शवसः नपातः बलस्य न पातयितारस्तस्य पुत्रा वा । बलवन्त इत्यर्थः । यूयं नमसा स्तोत्रेण हूयमानाः आकारिताः सन्तः इमं यज्ञम् उप आ यातन उपागच्छत । कीदृशा यूयम् । सजोषसः इन्द्रेण सह प्रीताः सूरयः मेधाविनः । इन्द्रस्य चैषां च कः प्रसङ्ग इत्युच्यते । यस्य च स्थ । चेति प्रसिद्धौ । यस्येन्द्रस्य संबन्धिनो यूयं भवथ तदुचिताश्वनिर्माणात् इत्यभिप्रायः । यस्मादेवं तस्मात् इन्द्रवन्तः प्रीतेन इन्द्रेण तद्वन्तः रत्नधाः रमणीयधनानां दातारो यूयं मध्वः मधुरं सोमं पात पिबत ॥
Wilson
English translation:
“Sons of strength, come to this sacrifice, invoked with veneration; givers of precious things, associated with Indra, with whom you are intelligent, participate in being gratified (by the libation), drink ofthe sweet Soma juice.”
Jamison Brereton
O children of strength, travel here toward this sacrifice, being
summoned with reverence.
Together, o patrons and (the one) to whom you belong [=Indra], drink of the honey [=soma] along with Indra, as those who confer treasure.
Griffith
Come to this sacrifice of ours, ye Children of Strength, invoked with humble adoration.
Drink of this meath, Wealth-givers, joined with Indra with whom ye are in full accord, ye Princes.
Geldner
Kommet her zu diesem Opfer, ihr Kinder der Stärke, unter Verbeugung gerufen, und trinket einträchtig in Begleitung des Indra, Belohnung bringend, von dem Met, dessen Opferherren ihr seid!
Grassmann
Nun kommt herbei, o Söhne ihr der Stärke, zu diesem Opfer demuthsvoll gerufen; Vereinigt trinkt, o reiche, und mit Indra, dem ihr gehört, vom Meth, ihr Schätzespender.
Elizarenkova
О отпрыски силы, приходите
На эту жертву, призываемые с поклонением!
Единодушные, испейте сладости, повелителями которой вы являетесь,
(Вы), дающие сокровища, сопровождаемые Индрой!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (हूयमानाः) ईर्ष्या करते हुए (शवसः) बलयुक्त (नपातः) नहीं गिरना जिनके विद्यमान (सजोषसः) तुल्य प्रीति के सेवनकर्त्ता (रत्नधाः) धनों को धारण करनेवाले (इन्द्रवन्तः) ऐश्वर्य्य से युक्त (सूरयः) विद्वान् जनो ! आप लोग (नमसा) सत्कार से (इमम्) इस (यज्ञम्) विद्यावृद्धि करनेवाले यज्ञ को (उप, आ, यातन) प्राप्त हूजिये (च) और (यस्य) जिसके (मध्वः) मधुरगुणयुक्त पदार्थ को प्राप्त (स्थ) होओ उसकी नित्य (पात) रक्षा कीजिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि परस्पर मित्रता कर शरीर और आत्मा का बल बढ़ाय, विद्याधनरूप ऐश्वर्य्य को प्राप्त हों, उसकी उत्तम प्रकार रक्षा कर और बढ़ाय के इससे सब को सुखी करें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे हूयमानाः शवसो नपातः सजोषसो रत्नधा इन्द्रवन्तः सूरयो ! यूयन्नमसेमं यज्ञमुपायातन यस्य च मध्वः प्राप्ताः स्थ तन्नित्यं पात ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (नपातः) न विद्यते पात् पतनं येषान्ते (शवसः) बलवन्तः (यातन) प्राप्नुत (उप) (इमम्) (यज्ञम्) विद्यावृद्धिकरं व्यवहारम् (नमसा) सत्कारेण (हूयमानाः) स्पर्द्धमानाः (सजोषसः) समानप्रीतिसेवनाः (सूरयः) विद्वांसः (यस्य) (च) (स्थ) सन्तु (मध्वः) मधुरगुणयुक्तस्य (पात) रक्षत (रत्नधाः) ये रत्नानि धनानि दधति ते (इन्द्रवन्तः) ऐश्वर्य्यवन्तः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैः परस्परम्मित्रतां विधाय शरीरात्मबलं वर्द्धयित्वा विद्याधनैश्वर्य्यं प्राप्य संरक्ष्य वर्द्धयित्वाऽनेन सर्वे सुखिनः कर्त्तव्याः ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी परस्पर मैत्री करून शरीर व आत्मा यांचे बल वाढवून विद्याधनरूपी ऐश्वर्य प्राप्त करावे. त्याचे उत्तम प्रकारे रक्षण करून सर्वांना सुखी करावे. ॥ ६ ॥
07 सजोषा इन्द्र - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सजो᳓षा इन्द्र व᳓रुणेन सो᳓मं
सजो᳓षाः पाहि गिर्वणो मरु᳓द्भिः
अग्रेपा᳓भिर् ऋतुपा᳓भिः सजो᳓षा
ग्ना᳓स्प᳓त्नीभी रत्नधा᳓भिः सजो᳓षाः
मूलम् ...{Loading}...
स॒जोषा॑ इन्द्र॒ वरु॑णेन॒ सोमं॑ स॒जोषाः॑ पाहि गिर्वणो म॒रुद्भिः॑ ।
अ॒ग्रे॒पाभि॑रृतु॒पाभिः॑ स॒जोषा॒ ग्नास्पत्नी॑भी रत्न॒धाभिः॑ स॒जोषाः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सजो᳓षा इन्द्र व᳓रुणेन सो᳓मं
सजो᳓षाः पाहि गिर्वणो मरु᳓द्भिः
अग्रेपा᳓भिर् ऋतुपा᳓भिः सजो᳓षा
ग्ना᳓स्प᳓त्नीभी रत्नधा᳓भिः सजो᳓षाः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sajóṣāḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
váruṇena ← váruṇa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
girvaṇaḥ ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
marúdbhiḥ ← marút- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
pāhi ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
sajóṣāḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agrepā́bhiḥ ← agrepā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
r̥tupā́bhiḥ ← r̥tupā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sajóṣāḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gnā́spátnībhiḥ ← gnā́spátnī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ratnadhā́bhiḥ ← ratnadhā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sajóṣāḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
स॒ऽजोषाः॑ । इ॒न्द्र॒ । वरु॑णेन । सोम॑म् । स॒ऽजोषाः॑ । पा॒हि॒ । गि॒र्व॒णः॒ । म॒रुत्ऽभिः॑ ।
अ॒ग्रे॒ऽपाभिः॑ । ऋ॒तु॒ऽपाभिः॑ । स॒ऽजोषाः॑ । ग्नाःपत्नी॑भिः । र॒त्न॒ऽधाभिः॑ । स॒ऽजोषाः॑ ॥
Hellwig Grammar
- sajoṣā ← sajoṣāḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- varuṇena ← varuṇa
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- sajoṣāḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- pāhi ← pā
- [verb], singular, Aorist imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- girvaṇo ← girvaṇaḥ ← girvaṇas
- [noun], vocative, singular, masculine
- marudbhiḥ ← marut
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- agrepābhir ← agre
- [adverb]
- “first; agre [word].”
- agrepābhir ← pābhiḥ ← pā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “drinking.”
- ṛtupābhiḥ ← ṛtu
- [noun], masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- ṛtupābhiḥ ← pābhiḥ ← pā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “drinking.”
- sajoṣā ← sajoṣāḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- gnāspatnībhī ← gnāspatnībhiḥ ← gnāspatnī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- ratnadhābhiḥ ← ratna
- [noun], neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadhābhiḥ ← dhābhiḥ ← dhā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “giving.”
- sajoṣāḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं वरुणेन रात्र्याभिमानिदेवेन सजोषाः समानप्रीतिः सन् सोमं पाहि पिब । हे गिर्वणः गीर्भिर्वननीय संभजनीयेन्द्र त्वं मरुद्भिः सजोषाः संगतः सन् सोमं पाहि पिब ॥ किंच अग्रेपाभिः प्रथमपातृभिः ऋतुपाभिः ऋतुयाजदेवैश्च ग्नाः पत्नीभिः । स्त्रीणां पालयित्र्यो देव्यो ग्नाः पत्न्यः । ताभिः । ‘ मेना ग्ना इति स्त्रीणाम् ’ ( निरु. ३. २१ ) इति निरुक्तम् । रत्नधाभिः रमणीयधनदातृभिर्ऋभुभिः सह पिब । यद्वा । एतत् ग्नाः पत्नीभिरित्यस्य विशेषणम् । ताभिर्वा सजोषाः सोमं पिब ॥
Wilson
English translation:
“Sympathizing in satisfaction with Varuṇa, drink, Indra, the Soma juice; drink it, you who are entitled to praise, sympathizing with the Maruts; drink, sympathizing with the first drinkers, with the drinkers (at the sacriices) of the Ṛtus; sympathizing with the protectresses of the wives (of the gods), the giver of wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sympathizing: sajoṣaḥ; sajoṣa indra varuṇena somam pāhi = liṭ, Indra, who are co-plural ased with Varuṇa, drink the libation; the implication is that they both derive like satisfaction from the beverage which they imbibe together;
Ṛtus: ṛtupābhiḥ = ṛtuyajadevaiḥ, the deities to whom the ṛtu sacrifice is dedicated; wives of the gods: gnāspatnībhiḥ = wives of the gods, strīṇām pālayitryaḥ, the feminine le protectors of women, implying the goddesses
Jamison Brereton
Together with Varuṇa, o Indra, (drink) the soma. Together with the Maruts, drink the soma, o you longing for the songs.
With those drinking first, with those drinking in ritual sequence, (drink) together; with the Wives (of the Gods) conferring treasure, (drink)
together.
Griffith
Close knit with Varuna drink the Soma, Indra; close-knit, ilymn-lover! with the Maruts drink it:
Close-knit with drinkers first, who drink in season; close-knit with heavenly Dames who give us treasures.
Geldner
Indra! Trink einträchtig mit Varuna den Soma, einträchtig mit den Marut, du Lobbegehrender, einträchtig mit den zuerst trinkenden, zu ihrer Zeit trinkenden Ribhu´s, einträchtig mit den Belohnung bringenden Göttinnnen-Gemahlinnen!
Grassmann
Mit Varuna vereinigt trink, o Indra, den Soma, Freund der Lieder, mit den Marut’s, Vereint den ersten und den spätern Trinkern, den Götterweibern, welche Schätze schenken.
Elizarenkova
Единодушный с Варуной, о Индра, (пей) сому!
Единодушный с Марутами пей, о любящий хвалебные песни!
С (Рибху,) пьющими сначала, с пьющими во время жертвоприношений, единодушный,
(Пей) с божественными женами, наделительницами сокровищ, единодушный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (गिर्वणः) वाणियों से स्तुति किये (इन्द्र) ऐश्वर्य्य के देनेवाले ! आप (वरुणेन) श्रेष्ठ पुरुषार्थ से (सजोषाः) तुल्य प्रीति के सेवनेवाले (सोमम्) ऐश्वर्य्य की (पाहि) रक्षा करो और (अग्रेपाभिः) प्रथम रक्षा करनेवाले (मरुद्भिः) मनुष्यों के साथ (सजोषाः) तुल्य प्रीति सेवनेवाले हुए ऐश्वर्य्य की रक्षा करो और आप (रत्नधाभिः) द्रव्यों को धारण करनेवाली (ग्नास्पत्नीभिः) पतियों की स्त्रियों के साथ (सजोषाः) समान सेवनेवाले ऐश्वर्य्य की रक्षा करो और आप (ऋतुपाभिः) ऋतुओं में रक्षा करनेवालों के साथ (सजोषाः) समान सेवन करनेवाले ऐश्वर्य्य की रक्षा करो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! आप लोग श्रेष्ठ पुरुषों के मेल से ऐश्वर्य्य की उन्नति करो और जो विनाश से पहिले और ऋतुओं में रक्षा करते हैं और जो अपनी स्त्री पतिव्रता होती है, उन मनुष्यों और उस स्त्री के साथ तुल्य प्रीति, सुख-दुःख और लाभ का सेवन करते हुए सब के प्रिय होओ ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे गिर्वण इन्द्र ! त्वं वरुणेन सजोषाः सोमं पाह्यग्रेपाभिर्मरुद्भिः सह सजोषाः सन्त्सोमं पाहि त्वं रत्नधाभिर्ग्नास्पत्नीभिः सह सजोषाः सोमं पाहि त्वमृतुपाभिः सह सजोषाः सोमं पाहि ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सजोषाः) समानप्रीतिसेवी (इन्द्र) ऐश्वर्य्यप्रद (वरुणेन) वरेण पुरुषार्थेन (सोमम्) ऐश्वर्य्यम् (सजोषाः) (पाहि) (गिर्वणः) गीर्भिः स्तुत (मरुद्भिः) मनुष्यैः सह (अग्रेपाभिः) येऽग्रे पान्ति रक्षन्ति तैः (ऋतुपाभिः) ये ऋतुषु पान्ति तैः (सजोषाः) (ग्नास्पत्नीभिः) या ग्नाः पतीनां स्त्रियस्ताभिः (रत्नधाभिः) या रत्नानि द्रव्याणि दधति ताभिः (सजोषाः) ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यूयं सत्पुरुषसन्धिनैश्वर्य्यमुन्नयत ये विनाशात् पुरस्तादृतुषु च रक्षां कुर्वन्ति या च स्वपत्नी पतिव्रता भवति तैस्तया च सह समानप्रीतिसुखदुःखलाभसेविनः सन्तः सर्वेषां प्रिया भवत ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जे विनाश होण्यापूर्वीच रक्षण करतात व ऋतूमध्येही रक्षण करतात, अशा श्रेष्ठ पुरुषांच्या संगतीने ऐश्वर्य वाढवा, तसेच ज्यांच्या स्त्रिया पतिव्रता असतात अशा माणसांबरोबर प्रीती करून व सुख-दुःखाचे ग्रहण करून सर्वांचे प्रिय व्हा. ॥ ७ ॥
08 सजोषस आदित्यैर्मादयध्वम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सजो᳓षस आदित्यइ᳓र् मादयध्वं
सजो᳓षस ऋभवः प᳓र्वतेभिः
सजो᳓षसो दइ᳓वियेना सवित्रा᳓
सजो᳓षसः सि᳓न्धुभी रत्नधे᳓भिः
मूलम् ...{Loading}...
स॒जोष॑स आदि॒त्यैर्मा॑दयध्वं स॒जोष॑स ऋभवः॒ पर्व॑तेभिः ।
स॒जोष॑सो॒ दैव्ये॑ना सवि॒त्रा स॒जोष॑सः॒ सिन्धु॑भी रत्न॒धेभिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सजो᳓षस आदित्यइ᳓र् मादयध्वं
सजो᳓षस ऋभवः प᳓र्वतेभिः
सजो᳓षसो दइ᳓वियेना सवित्रा᳓
सजो᳓षसः सि᳓न्धुभी रत्नधे᳓भिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ādityaíḥ ← ādityá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
mādayadhvam ← √mad- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
sajóṣasaḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
párvatebhiḥ ← párvata- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
sajóṣasaḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
daívyena ← daívya- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sajóṣasaḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
savitrā́ ← savitár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ratnadhébhiḥ ← ratnadhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sajóṣasaḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
síndhubhiḥ ← síndhu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
स॒ऽजोष॑सः । आ॒दि॒त्यैः । मा॒द॒य॒ध्व॒म् । स॒ऽजोष॑सः । ऋ॒भ॒वः॒ । पर्व॑तेभिः ।
स॒ऽजोष॑सः । दैव्ये॑न । स॒वि॒त्रा । स॒ऽजोष॑सः । सिन्धु॑ऽभिः । र॒त्न॒ऽधेभिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- sajoṣasa ← sajoṣasaḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- ādityair ← ādityaiḥ ← āditya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- mādayadhvaṃ ← mādayadhvam ← māday ← √mad
- [verb], plural, Present imperative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
- sajoṣasa ← sajoṣasaḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- parvatebhiḥ ← parvata
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- sajoṣaso ← sajoṣasaḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- daivyenā ← daivyena ← daivya
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “divine; divine; celestial.”
- savitrā ← savitṛ
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- sajoṣasaḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- sindhubhī ← sindhubhiḥ ← sindhu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- ratnadhebhiḥ ← ratna
- [noun], neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadhebhiḥ ← dhebhiḥ ← dhā
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “giving.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋभवः आदित्यैः सजोषसः संगता यूयं मादयध्वम् । तथा पर्वतेभिः पर्ववद्भिः पर्वण्यर्च्यमानैर्देवविशेषैः सजोषसः मादयध्वम् । तथा च दैव्येन देवेभ्यो हितेन सवित्रा सजोषसः रत्नधेभिः रत्नानां दातृभिः सिन्धुभिः स्यन्दनस्वभावैर्नद्यभिमानिदेवैश्च सजोषस: मादयध्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Ṛbhus, be exhilarated, sympathizing with the Ādityas, sympathizing with the Parvatas, sympathizing with the divine Savitā, sympathizing with the wealth-bestowing (deities of the) rivers.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With the parvatas: parvatebhiḥ; parvavadbhiḥ parvaṇyarcyamānair devaviśeṣaiḥ, deities to be worshipped at the parvas, certain periods of the month, such as the new and full moon
Jamison Brereton
Together with the Ādityas become exhilarated; o R̥bhus, together with the mountains;
together with the divine Savitar; together with the rivers, conferring
treasure.
Griffith
Rejoice in full accord with the Adityas, in concord with the Parvatas, O Rbhus;
In full accord with Savitar, Divine One; in full accord with floods that pour forth riches.
Geldner
Berauschet euch einträchtig mit den Aditya´s, einträchtig mit den Bergen, ihr Ribhu´s, einträchtig mit den Belohnung bringenden Flüssen!
Grassmann
Berauschet euch vereint mit den Aditja’s, vereint, o Ribhu’s, mit den hohen Bergen, Vereinigt auch mit Savitar, dem Gotte, vereint den Strömen, die da Schätze schenken.
Elizarenkova
Единодушные с Адитьями, опьяняйтесь,
Единодушные, о Рибху, с горами,
Единодушные с божественным Савитаром,
Единодушные с реками, дающими сокровища!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (ऋभवः) बुद्धिमानो ! आप लोग (आदित्यैः) अड़तालीस वर्ष पर्यन्त ब्रह्मचर्य्य और विद्या का ग्रहण जिन्होंने किया उनके साथ (सजोषसः) समान उत्तम गुण, कर्म, स्वभाव के सेवन करने और (पर्वतेभिः) मेघों के साथ (सजोषसः) समान उत्तम गुण, कर्म, स्वभाव के सेवन करने और (दैव्येन) उत्तम स्वरूपवाले (सवित्रा) बिजुलीरूप के साथ (सजोषसः) तुल्य प्रीति सेवन करने (रत्नधेभिः) रत्नों को धारण करनेवाले (सिन्धुभिः) नदी वा समुद्रों के साथ (सजोषसः) उत्तम गुण, कर्म, स्वभाव के सेवन करनेवाले हुए आप हम लोगों को परस्पर (मादयध्वम्) आनन्दित कीजिये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य पूर्ण विद्वानों के साथ मेल करके पदार्थविद्या का ग्रहण करते हैं, वे विमान आदि को रचके मेघमण्डल वा उससे ऊपर समुद्र और नदियों में सुख से विहार करने के योग्य होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ऋभवो ! यूयमादित्यैः सह सजोषसः पर्वतेभिः सह सजोषसः दैव्येना सवित्रा सह सजोषसो रत्नधेभिः सिन्धुभिः सह सजोषसः सन्तोऽस्मान् मादयध्वम् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सजोषसः) समानोत्तमगुणकर्मस्वभावसेविनः (आदित्यैः) कृताष्टाचत्वारिंशद् ब्रह्मचर्य्यविद्यैः (मादयध्वम्) परस्परानानन्दयत (सजोषसः) (ऋभवः) मेधाविनः (पर्वतेभिः) मेघैः सह (सजोषसः) (दैव्येन) दिव्यस्वरूपेण। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (सवित्रा) विद्युद्रूपेण (सजोषसः) (सिन्धुभिः) नदीभिः समुद्रैर्वा (रत्नधेभिः) ये रत्नानि द्रव्याणि दधति तैः ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः पूर्णविद्यैः सह सङ्गत्य पदार्थविद्यां गृह्णन्ति ते विमानादीनि निर्माय मेघमण्डले तत ऊर्ध्वं वा समुद्रेषु नदीषु च सुखेन विहर्त्तुमर्हन्ति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे पूर्ण विद्वानांचा संग करून पदार्थ विद्येचे ग्रहण करतात ती विमान इत्यादीची निर्मिती करून मेघमंडलात किंवा समुद्र व नद्यांमध्ये सुखाने विहार करतात. ॥ ८ ॥
09 ये अश्विना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ये᳓ अश्वि᳓ना ये᳓ पित᳓रा य᳓ ऊती᳓
धेनुं᳓ ततक्षु᳓र् ऋभ᳓वो ये᳓ अ᳓श्वा
ये᳓ अं᳓सत्रा य᳓ ऋ᳓धग् रो᳓दसी ये᳓
वि᳓भ्वो न᳓रः सुअपत्या᳓नि चक्रुः᳓
मूलम् ...{Loading}...
ये अ॒श्विना॒ ये पि॒तरा॒ य ऊ॒ती धे॒नुं त॑त॒क्षुरृ॒भवो॒ ये अश्वा॑ ।
ये अंस॑त्रा॒ य ऋध॒ग्रोद॑सी॒ ये विभ्वो॒ नरः॑ स्वप॒त्यानि॑ च॒क्रुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ये᳓ अश्वि᳓ना ये᳓ पित᳓रा य᳓ ऊती᳓
धेनुं᳓ ततक्षु᳓र् ऋभ᳓वो ये᳓ अ᳓श्वा
ये᳓ अं᳓सत्रा य᳓ ऋ᳓धग् रो᳓दसी ये᳓
वि᳓भ्वो न᳓रः सुअपत्या᳓नि चक्रुः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aśvínā ← aśvín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
pitárā ← pitár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
ūtī́ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
áśvā ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
dhenúm ← dhenú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
r̥bhávaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tatakṣúḥ ← √takṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yé ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
áṁsatrā ← áṁsatra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ŕ̥dhak ← ŕ̥dhak (invariable)
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
yé ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
cakrúḥ ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
svapatyā́ni ← svapatyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víbhvaḥ ← víbhū- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
ये । अ॒श्विना॑ । ये । पि॒तरा॑ । ये । ऊ॒ती । धे॒नुम् । त॒त॒क्षुः । ऋ॒भवः॑ । ये । अश्वा॑ ।
ये । अंस॑त्रा । ये । ऋध॑क् । रोद॑सी॒ इति॑ । ये । विऽभ्वः॑ । नरः॑ । सु॒ऽअ॒प॒त्यानि॑ । च॒क्रुः ॥
Hellwig Grammar
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- pitarā ← pitṛ
- [noun], accusative, dual, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- ya ← ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ūtī ← ūti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- dhenuṃ ← dhenum ← dhenu
- [noun], accusative, singular, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
- tatakṣur ← tatakṣuḥ ← takṣ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
- ṛbhavo ← ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- aśvā ← aśva
- [noun], accusative, dual, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- aṃsatrā ← aṃsatra
- [noun], accusative, plural, neuter
- ya ← ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ṛdhag ← ṛdhak
- [adverb]
- “away; apart.”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vibhvo ← vibhvaḥ ← vibhu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mighty; abundant; big.”
- naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- svapatyāni ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svapatyāni ← apatyāni ← apatya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “child; offspring; patronymic; descendant.”
- cakruḥ ← kṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
ये ऋभवः अश्विना अश्विनौ ऊती ऊत्या क्रियया रथनिर्माणरूपया अप्रीणयन् । ये च पितरा पितरौ ततक्षुः तक्षणेन समपादयन् जीर्णौ सन्तावूती ऊत्या युवानौ चक्रुः । ये च धेनुं ततक्षुः मृतायाः पुनर्नवीकरणेन । ये च अश्वा अश्वौ ततक्षुः । ‘ निश्चर्मणो गामरिणीत धीतिभिर्या जरन्ता युवशा ताकृणोतन ’ (ऋ. सं.१. १६१.७) इत्याद्युक्तम् । ये च अंसत्रा अंसत्राणि कवचानि देवेभ्यश्चक्रुः । ये च रोदसी द्यावापृथिव्यौ ऋधक् पृथक् चक्रुः । एवमुक्तप्रकारेण ये विभ्वः व्याप्ता ऋभवः नरः नेतारः स्वपत्यानि स्वपतनसाधनानि तत्प्राप्तिसाधनानि वा कर्माणि चक्रुः । तेऽग्रेपाः’ इत्युत्तरत्र संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Ṛbhus, who by your assistance (gratiied) the Aśvins, who (renovated your) parents, who (restored) the cow, who fabricated the horses, who made armour (for the gods), who separated earth and heaven, and who, the all-pervading leaders (of rites), accomplished (acts productive of) good results.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Svapatyāni cakruḥ = svapatana sādhanāni karmāṇi, acts, the means of accomplishing their good offspring or consequences; ye in the next verse may refer to te agrepat, they the first drikers, the Soma being first offered at the evening sacrifice to the Ṛbhus
Jamison Brereton
The R̥bhus, who (did for) the two Aśvins and who (did for) their parents, who fashioned the cow through their help, who the two
horses;
the Vibhūs, who (made) the armor (of the gods?), who (made) the
two world-halves to be separated, and who have done (the deeds)
bringing good descendants,
Griffith
Rbhus, who helped their Parents and the Asvins, who formed the Milch-cow and the pair of horses,
Made armour, set the heaven and earth asunder,-far- reaching Heroes, they have made good offspring.
Geldner
Die Ribhu´s, die für die Asvin, die für die Eltern gesorgt haben, die durch ihre Beihilfe die Kuh geschaffen haben und die beiden Rosse, die die Panzer fertigten, die …., die die beiden Welten brachten, die Herren die Vibhu´s, die die Mittel zu guter Nachkommenschaft bereitet haben.
Grassmann
Die Ribhu’s, die die Ritter, die die Aeltern zur Lust die Milchkuh bildeten, das Rosspaar, Die Panzer und je einzeln beide Welten, die starken Männer, schöne Werke schaffend;
Elizarenkova
Рибху, которые (поддержали) Ашвинов, которые – родителей, которые (своими) поддержками
Создали дойную корову, которые – двоих коней,
Которые – два панциря, которые порознь (укрепили) два мира,
(Те) мужи Вибху, которые сделали (так, что у людей) хорошее потомство…
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो (ऋभवः) बुद्धिमान् (अश्विना) सम्पूर्ण विद्याओं में व्याप्त (ये) जो (पितरा) सब प्रकार से पालन करनेवाले और (ये) जो (अश्वा) वेग से मार्ग के बीच व्याप्त होनेवाले दो पदार्थ (ये) (अंसत्रा) गमन आदि के रक्षक और (ये) जो (रोदसी) अन्तरिक्ष और पृथिवी और (ये) जो (विभ्वः) सम्पूर्ण विद्याओं में व्यापक (नरः) नायक मनुष्य और (ये) जो बुद्धिमान् (ऊती) रक्षण आदि से (धेनुम्) विद्यासहित वाणी को (ततक्षुः) सूक्ष्म और विस्तारयुक्त करते हैं और (स्वपत्यानि) उत्तम शिक्षा से सन्तानों को श्रेष्ठ (ऋधक्) यथार्थ भाव से (चक्रुः) करें, वे बड़े भाग्यशाली होवें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य विद्या और सत्पुरुषों का संग, वृद्धों का सेवन और अपने समीप प्राप्तों की रक्षा करके अपने सन्तानों को श्रेष्ठ करें, वे विस्तारयुक्त सुख को प्राप्त होवें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: य ऋभवोऽश्विना ये पितरा येऽश्वा येंऽसत्रा ये रोदसी ये च विभ्वो नरो य ऋभव ऊती धेनुं ततक्षुः स्वपत्यानि चर्धक् चक्रुस्ते महाभाग्यशालिनः स्युः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) (अश्विना) सकलविद्याव्याप्तौ (ये) (पितरा) सर्वथा पालकौ (ये) (ऊती) रक्षणाद्येन (धेनुम्) विद्यासहितां वाचम् (ततक्षुः) सूक्ष्मां विस्तृताञ्च कुर्वन्ति (ऋभवः) मेधाविनः (ये) (अश्वा) वेगेनाऽध्वनि व्याप्तिशीलौ युग्मौ पदार्थौ (ये) (अंसत्रा) अंसान् गत्यादीन् रक्षतस्तौ (ये) (ऋधक्) यथार्थतया (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (ये) (विभ्वः) सकलविद्यासु व्यापकाः (नरः) नेतारो मनुष्याः (स्वपत्यानि) सुष्ठु शिक्षयोत्तमानि चापत्यानि च तानि (चक्रुः) कुर्य्युः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या विद्यां सत्पुरुषसङ्गं वृद्धसेवनं प्राप्तरक्षां च कृत्वा स्वसन्तानाञ्छ्रेष्ठान् कुर्य्युस्ते विस्तीर्णसुखप्राप्ता भवेयुः ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे विद्या व सत्पुरुषांचा संग, वृद्धांचे सेवन व आपल्याजवळ असलेल्याचे रक्षण करून आपल्या संतानांना श्रेष्ठ करतात ती खूप सुख भोगतात. ॥ ९ ॥
10 ये गोमन्तम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ये᳓ गो᳓मन्तं वा᳓जवन्तं सुवी᳓रं
रयिं᳓ धत्थ᳓ व᳓सुमन्तम् पुरुक्षु᳓म्
ते᳓ अग्रेपा᳓ ऋभवो मन्दसाना᳓
अस्मे᳓ धत्त ये᳓ च रातिं᳓ गृण᳓न्ति
मूलम् ...{Loading}...
ये गोम॑न्तं॒ वाज॑वन्तं सु॒वीरं॑ र॒यिं ध॒त्थ वसु॑मन्तं पुरु॒क्षुम् ।
ते अ॑ग्रे॒पा ऋ॑भवो मन्दसा॒ना अ॒स्मे ध॑त्त॒ ये च॑ रा॒तिं गृ॒णन्ति॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ये᳓ गो᳓मन्तं वा᳓जवन्तं सुवी᳓रं
रयिं᳓ धत्थ᳓ व᳓सुमन्तम् पुरुक्षु᳓म्
ते᳓ अग्रेपा᳓ ऋभवो मन्दसाना᳓
अस्मे᳓ धत्त ये᳓ च रातिं᳓ गृण᳓न्ति
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
gómantam ← gómant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
suvī́ram ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā́javantam ← vā́javant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
dhatthá ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
purukṣúm ← purukṣú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vásumantam ← vásumant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agrepā́ḥ ← agrepā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mandasānā́ḥ ← mandasāná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
ca ← ca (invariable)
dhatta ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gr̥ṇánti ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rātím ← rātí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
पद-पाठः
ये । गोऽम॑न्तम् । वाज॑ऽवन्तम् । सु॒ऽवीर॑म् । र॒यिम् । ध॒त्थ । वसु॑ऽमन्तम् । पु॒रु॒ऽक्षुम् ।
ते । अ॒ग्रे॒ऽपाः । ऋ॒भ॒वः॒ । म॒न्द॒सा॒नाः । अ॒स्मे इति॑ । ध॒त्त॒ । ये । च॒ । रा॒तिम् । गृ॒णन्ति॑ ॥
Hellwig Grammar
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- gomantaṃ ← gomantam ← gomat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “rich in cattle; bovine.”
- vājavantaṃ ← vājavantam ← vājavat
- [noun], accusative, singular, masculine
- suvīraṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīraṃ ← vīram ← vīra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- dhattha ← dhā
- [verb], plural, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- vasumantam ← vasumat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “deluxe; affluent; rich.”
- purukṣum ← purukṣu
- [noun], accusative, singular, masculine
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- agrepā ← agre
- [adverb]
- “first; agre [word].”
- agrepā ← pāḥ ← pā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drinking.”
- ṛbhavo ← ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- mandasānā ← mandasānāḥ ← mand
- [verb noun], nominative, plural
- “rejoice; exhilarate.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- dhatta ← dhā
- [verb], plural, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- rātiṃ ← rātim ← rāti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “gift; bounty; favor.”
- gṛṇanti ← gṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “praise.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋभवः ये यूयं गोमन्तं गोसहितं वाजवन्तम् अन्नवन्तं सुवीरं शोभनपुत्रोपेतं वसुमन्तं निवासयोग्यगृहादिधनोपेतं पुरुक्षुं बह्वन्नं रयिं धनं धत्थ धारयथ मह्यं दातुम्। हे ऋभवः ते यूयम् अग्रेपाः प्रथमं पातारः मन्दसानाः माद्यन्तः सन्तः अस्मे अस्मभ्यं धत्त दत्त रयिम्। ये च यूयं रातिं दानं दत्तं सोमं वा गृणन्ति स्तुवन्ति । ते धत्त । यद्वा। ये च रातिं गृणन्ति यजमानाः तेभ्योऽपि धत्त ॥
Wilson
English translation:
“Ṛbhus, who posses wealth, comprising cattle, food, progeny, dwellings, and abundant sustenance, do you, who are the first drinkers (of the Soma), bestow upon us, when exhilarated, (that wealth and upon those) who laud your liberality.”
Jamison Brereton
You who confer riches abundant in cattle, in prizes of victory, in good heroes, in goods, and in much livestock—
o R̥bhus, as those drinking first and finding exhilaration, confer your gift on us and (on those) who sing of it.
Griffith
Ye who have wealth in cattle and in booty, in heroes, in rich sustenance and treasure,
Such, O ye Rbhus, first to drink, rejoicing, give unto us and those who laud our present.
Geldner
Die ihr Reichtum an Rindern, an Gewinn, an guten Mannen, an guten Gütern und vielem Vieh schafft, ihr Ribhu´s, die ihr zuerst trinkt und euch berauscht, gebt uns diesen und denen, die eine Gabe zubilligen.
Grassmann
Die ihr die Habe schenkt, die reich an Rindern, an Rossen, Helden, Gütern ist und Nahrung; O Ribhu’s, die zuerst ihr trinkt, ihr muntern, gebt uns und denen, die euch Gabe bieten.
Elizarenkova
(Те,) кто наделяет богатством, состоящим из коров,
Из наград, из прекрасных мужей, из (всяких) благ (и) многочисленного скота,
Эти пьющие сначала Рибху, опьяняющие себя –
Нам дайте (богатство и тем,) которые воспевают дар!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (ऋभवः) विद्वानो ! (ये) जो (गोमन्तम्) बहुत गौओं से युक्त (वाजवन्तम्) बहुत अन्न और विज्ञान के साधनेवाले और (वसुमन्तम्) अनेक प्रकार द्रव्यों तथा (पुरुक्षुम्) बहुत धन और धान्य के सहित (सुवीरम्) श्रेष्ठ वीरों के प्राप्त करानेवाले (रयिम्) धन को (ये) जो (अग्रेपाः) पहिले रक्षा करनेवाले (मन्दसानाः) आनन्द करते हुए (च) और जो (अस्मे) हम लोगों के लिये (रातिम्) दान की (गृणन्ति) स्तुति करते हैं (ते) वे आप लोग इसको हम लोगों के लिये (धत्थ) धारण करो और इससे हम लोगों में सुख को (धत्त) धारण करो ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो ! आप लोग जिनके लिये सिद्ध करने योग्य पदार्थ से उत्पन्न सुख को प्राप्त होकर अन्य जनों के लिये देते हैं, वे सुपात्रों के लिये दान देने की प्रशंसा करते हैं ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ऋभवो ! ये गोमन्तं वाजवन्तं वसुमन्तं पुरुक्षुं सुवीरं रयिं येऽग्रेपा मन्दसाना ये चाऽस्मे रातिं गृणन्ति ते यूयमेतदस्मे धत्थैतेनास्मासु सुखं धत्त ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) (गोमन्तम्) बह्व्यो गावो विद्यन्ते यस्मिँस्तं बहुराज्ययुक्तम् (वाजवन्तम्) बह्वन्नविज्ञानसाधकम् (सुवीरम्) उत्तमवीरप्रापकम् (रयिम्) धनम् (धत्थ) (वसुमन्तम्) बहुविधद्रव्यसहितम् (पुरुक्षुम्) बहुधनधान्यसहितम् (ते) (अग्रेपाः) पुरस्ताद्रक्षकाः (ऋभवः) विपश्चितः (मन्दसानाः) आनन्दन्तः (अस्मे) धत्त (ये) (च) (रातिम्) दानम् (गृणन्ति) स्तुवन्ति ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसो ! यूयं येभ्यः साध्यजन्यसुखं प्राप्याऽन्येभ्यो दत्थ ते सुपात्रेभ्यो दानं दातुं प्रशंसन्ति ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानांनो ! तुम्ही पदार्थांपासून सुख मिळवून इतरांना देता व ते सुपात्रासाठी असल्यामुळे त्याची प्रशंसा होते. ॥ १० ॥
11 नापाभूत न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ना᳓पाभूत न᳓ वो अतीतृषाम
अ᳓निःशस्ता ऋभवो यज्ञे᳓ अस्मि᳓न्
स᳓म् इ᳓न्द्रेण म᳓दथ स᳓म् मरु᳓द्भिः
सं᳓ रा᳓जभी रत्नधे᳓याय देवाः
मूलम् ...{Loading}...
नापा॑भूत॒ न वो॑ऽतीतृषा॒मानिः॑शस्ता ऋभवो य॒ज्ञे अ॒स्मिन् ।
समिन्द्रे॑ण॒ मद॑थ॒ सं म॒रुद्भिः॒ सं राज॑भी रत्न॒धेया॑य देवाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ना᳓पाभूत न᳓ वो अतीतृषाम
अ᳓निःशस्ता ऋभवो यज्ञे᳓ अस्मि᳓न्
स᳓म् इ᳓न्द्रेण म᳓दथ स᳓म् मरु᳓द्भिः
सं᳓ रा᳓जभी रत्नधे᳓याय देवाः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhūta ← √bhū- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ápa ← ápa (invariable)
atītr̥ṣāma ← √tr̥ṣ- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ániḥśastāḥ ← ániḥśasta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
asmín ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yajñé ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
índreṇa ← índra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
mádatha ← √mad- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
marúdbhiḥ ← marút- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
sám ← sám (invariable)
devāḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
rā́jabhiḥ ← rā́jan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ratnadhéyāya ← ratnadhéya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
पद-पाठः
न । अप॑ । अ॒भू॒त॒ । न । वः॒ । अ॒ती॒तृ॒षा॒म॒ । अनिः॑ऽशस्ताः । ऋ॒भ॒वः॒ । य॒ज्ञे । अ॒स्मिन् ।
सम् । इन्द्रे॑ण । मद॑थ । सम् । म॒रुत्ऽभिः॑ । सम् । राज॑ऽभिः । र॒त्न॒ऽधेया॑य । दे॒वाः॒ ॥
Hellwig Grammar
- nāpābhūta ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāpābhūta ← apābhūta ← apabhū ← √bhū
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- ’tītṛṣāmāniḥśastā ← atītṛṣāma ← tṛṣ
- [verb], plural, Redupl. Aorist (Ind.)
- “thirst.”
- ’tītṛṣāmāniḥśastā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ’tītṛṣāmāniḥśastā ← niḥśastāḥ ← niḥśaṃs ← √śaṃs
- [verb noun], nominative, plural
- ṛbhavo ← ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- yajñe ← yajña
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- asmin ← idam
- [noun], locative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- indreṇa ← indra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- madatha ← mad
- [verb], plural, Present indikative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- marudbhiḥ ← marut
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- rājabhī ← rājabhiḥ ← rājan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- ratnadheyāya ← ratna
- [noun], neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadheyāya ← dheyāya ← dheya
- [noun], dative, singular, neuter
- “giving; distribution.”
- devāḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋभवः यूयं नापाभूत नापगच्छतः । अपरक्ता न भवत । वयं च वः युष्मान् न अतीतृषाम अत्यन्तं तृषितान् मा करवाम । अतो हे ऋभवः देवाः अनिःशस्ताः अनिन्दिताः सन्तः अस्मिन् यज्ञे इन्द्रेण सं मदथ मरुद्भिः सं मदथ । राजभिः राजमानैरन्यैर्देवैः सं मदथ तृप्ता भवथ । किमर्थम् । रत्नधेयाय रमणीयाय धनदानाय ॥ ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“Ṛbhus, go not away; let us not leave you (thirsting); (be present) unreproached at this sacrifice; be exhilarated, deities, along with Indra, with the Maruts, and with (other) brilliant (divinities), for the distribution of wealth.”
Jamison Brereton
You have not kept away. We have not let you be thirsty, o R̥bhus, nor are you unpraised in this sacrifice.
You become exhilarated along with Indra, along with the Maruts, and along with kings for the sake of your conferring of wealth, o gods.
Griffith
Ye were not far: we have not left you thirsting, blameless in this our sacrifice, O Rbhus.
Rejoice you with the Maruts and with Indra, with the Kings, Gods! that ye may give us riches.
Geldner
Ihr seid nicht ferngeblieben, wir haben euch nicht dürsten lassen; nicht seid ihr, Ribhu´s, bei diesem Opfer vom Lobpreis ausgeschlossen. Mit Indra berauschet ihr euch, mit den Marut, mit den Königen, um zu belohnen, ihr Götter.
Grassmann
Nicht wart ihr fern, nicht liessen wir euch dürsten, bei diesem Opfer, tadellose Ribhu’s, Berauscht mit Indra euch und mit den Marut’s, o Götter, mit den Herrschern, Schatz zu spenden
Elizarenkova
Вы не остались в стороне, мы не заставили вас страдать от жажды,
О Рибху, вы не остались невосхваленными на этом жертвоприношении.
Опьяняйтесь вместе с Индрой, вместе с Марутами,
Вместе с царями – для раздачи сокровищ!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वामदेवो गौतमः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (देवाः) विद्वान् और (ऋभवः) बुद्धिमानो ! (अनिःशस्ताः) निरन्तर प्रशंसा को प्राप्त आप लोग कहीं भी (न) नहीं (अप, अभूत) तिरस्कृत हूजिये और जैसे (अस्मिन्) इस (यज्ञे) राज्यपालन करने रूप यज्ञ में (वः) तुम लोगों को (न) नहीं (अतितृषाम) अतितृष्णा युक्त करें, वैसे इस में (इन्द्रेण) ऐश्वर्य्य के साथ (सम्, मदथ) आनन्द करो और (मरुद्भिः) उत्तम मनुष्यों के साथ (सम्) आनन्द करो और (राजभिः) राजा लोगों के साथ (रत्नधेयाय) जिसमें धन रक्खे जाते हैं उस कोश के लिये (सम्) आनन्द करो ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोभ आदि दोषों से रहित हुए राजा और प्रजाजनों के साथ मिल कर गृहाश्रम के व्यवहार की उन्नति करते हैं, वे कहीं तिरस्कृत नहीं होते हैं ॥११॥ इस सूक्त में मेधावी के गुण वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति है, यह जानना चाहिये ॥११॥ यह चौबीसवाँ सूक्त और चौथा वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे देवा ऋभवोऽनिःशस्ता यूयं क्वापि नापाभूत यथाऽस्मिन् यज्ञे वो नातितृषाम तथाऽत्रेन्द्रेण सह सम्मदथ मरुद्भिः सह सम्मदथ राजभिः सह रत्नधेयाय सम्मदथ ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (न) निषेधे (अप, अभूत) तिरस्कृता भवत (न) (वः) युष्मान् (अतितृषाम) अतिृतृष्णायुक्तान् कुर्य्याम। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (अनिःशस्ताः) निर्गतं शस्तं प्रशंसनं येभ्यस्तद्विरुद्धाः (ऋभवः) मेधाविनः (यज्ञे) राज्यपालनाख्ये (अस्मिन्) (सम्) (इन्द्रेण) ऐश्वर्य्येण (मदथ) आनन्दत (सम्) (मरुद्भिः) उत्तमैर्मनुष्यैः सह (सम्) (राजभिः) (रत्नधेयाय) रत्नानि धीयन्ते यस्मिन् कोषे तस्मै (देवाः) विद्वांसः ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये लोभादिदोषरहिता राजप्रजाजनैः सह मिलित्वा गृहाश्रमव्यवहारमुन्नयन्ति ते क्वापि तिरस्कृता न भवन्ति ॥११॥ अत्र मेधाविगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥११॥ इति चतुस्त्रिंशत्तमं सूक्तं चतुर्थो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भावार्थ -जे लोभ इत्यादी दोषांनी रहित असलेला राजा व प्रजा मिळून गृहस्थाश्रमाची उन्नती करतात ते कुठेही तिरस्कृत होत नाहीत. ॥ ११ ॥