सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ आ तू न इन्द्र’ इति चतुर्विंशत्यृचमेकादशं सूक्तं वामदेवस्यार्षं गायत्रमैन्द्रम् । अन्त्ये ‘कनीनकेव ’ इत्यादिके द्वे इन्द्रस्याश्वदेवताके। तथा चानुक्रान्तम्-’ आ तू नश्चतुर्विंशतिरन्त्याभ्यामिन्द्राश्वौ स्तुतौ ’ इति । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
32 (328)
Indra
Vāmadeva Gautama
24 verses: gāyatrī, arranged in trcas ̥
This long final hymn of the Indra cycle of Maṇḍala IV is, in contrast to the earlier hymns in this cycle, quite straightforward for most of its length. The poet urges Indra to come to us, with help and gifts, and promises praises of his great deeds (though the celebration of his specific deeds within the hymn is cursory—consisting of part of vs. 10) and oblations.
Toward the end of the hymn, the requests for gifts become specific (esp. the tr̥ca of vss. 17–19) and somewhat peremptory (see esp. vs. 20). These verses (17–21) have the “feel” of a dānastuti, though they are without doubt addressed to Indra. The real dānastuti occupies the last tr̥ca (vss. 22–24), though the praise of Indra’s gifts in the preceding verses obviously serves as model for the human patron. These last three verses, and especially the middle verse 23, are quite opaque and, like many dānastutis, contain slangy expressions and words belonging to a different, and lower, linguistic register. All three verses praise “the two brown ones,” and the first of the verses announces itself as a formal praśasti (panegyric), with the verbal lexeme prá…śáṃsāmi. The referent of the two brown ones is unclear. The default assumption is horses, but the very peculiar verse 23 casts considerable doubt on this interpretation. We will not rehearse here the many strained interpretations of verse 23 (among which are some that concern puppets, some eyeballs) and simply provide our own. We suggest that the “two brown ones” are the two breasts of a woman given to the poet as a gift (along with cows and the like). (For what we take as similar praise of a gift-woman’s breasts in a dānastuti, see VIII.2.42.) In verse 23 the poet compares the now-bared breasts to dolls on a post (the slender trunk of the woman, presumably), and the travels he refers to in verses 23–24 are, in our inter pretation, their movements during sex. Although this interpretation is not entirely
secure, the competing interpretations are even less so, and the prurient nature of our suggested contents would fit the marked linguistic register of the dānastuti.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 आ तू - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ तू न॑ इन्द्र वृत्रहन्न॒स्माक॑म॒र्धमा ग॑हि ।
म॒हान्म॒हीभि॑रू॒तिभिः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ तू न॑ इन्द्र वृत्रहन्न॒स्माक॑म॒र्धमा ग॑हि ।
म॒हान्म॒हीभि॑रू॒तिभिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ꣡ तू꣡ न इन्द्र वृत्रहन्न्
अस्मा꣡कम् अर्ध꣡म् आ꣡ गहि
महा꣡न् मही꣡भिर् ऊति꣡भिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tú ← tú (invariable)
{}
vr̥trahan ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ardhám ← ardhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahī́bhiḥ ← máh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
आ । तु । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । वृ॒त्र॒ऽह॒न् । अ॒स्माक॑म् । अ॒र्धम् । आ । ग॒हि॒ ।
म॒हान् । म॒हीभिः॑ । ऊ॒तिऽभिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tū ← tu
- [adverb]
- “now; then; but; and; now; however; then; then; surely.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛtrahann ← vṛtrahan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- ardham ← ardha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “one-half; ardha [word].”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- mahān ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- mahībhir ← mahībhiḥ ← mah
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
सायण-भाष्यम्
हे वृत्रहन् वृत्राणां शत्रूणां हिंसक इन्द्र त्वं नः अस्मान् प्रति तु क्षिप्रम् आ गच्छ । हे इन्द्र महान् प्रभूतस्त्वं महीभिः महतीभिः ऊतिभिः रक्षभिः सह अस्माकमर्धं समीपम् आ गहि आगच्छ ॥
Wilson
English translation:
“Indra, slayer of Vṛtra, come to us quickly; you, who are mighty, (come) with mighty protections.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Cometo us quickly: asmākam ardham, asmākam samīpam, near to us;
Ardha = dwelling plural ce, nivāsa deśam, or hall of worhip, deva yajanadeśam: a half].
Jamison Brereton
Come here to us, o Indra Vr̥tra-smasher, here to our side,
as the great one with great means of help.
Griffith
O THOU who slewest Vrtra, come, O Indra, hither to our side,
Mighty One with thy mighty aids.
Geldner
Komm doch her zu uns, auf unsere Seite, Vritratöter Indra, du der Große mit deinen großen Hilfen!
Grassmann
O nah dich, Vritratödter, doch, o Indra, uns und unsrer Schar Mit grossen Hülfen, grosser du.
Elizarenkova
О Индра, убийца Вритры,
Приходи же ты в наши края,
Великий с великими поддержками!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब चौबीस ऋचावाले बत्तीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में इन्द्रपदवाच्य राजप्रजागुणों को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वृत्रहन्) मेघ को नाश करनेवाले सूर्य के सदृश (इन्द्र) राजन् ! आप (अस्माकम्) हम लोगों की (अर्द्धम्) वृद्धि को (आ, गहि) प्राप्त हूजिये और (महीभिः) बड़ी (ऊतिभिः) ऊतियों अर्थात् रक्षादिकों के साथ (महान्) बढ़े हुए (नः) हम लोगों को (तु) फिर (आ) प्राप्त होओ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो आप हम लोगों की वृद्धि करें तो हम लोग आपकी अतिवृद्धि करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वृत्रहन्निन्द्र ! त्वमस्माकमर्द्धमागहि महीभिरूतिभिस्सह महान् सन्नोऽस्माँस्त्वागहि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेन्द्रपदवाच्यराजप्रजागुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (तु) पुनः (नः) अस्मान् (इन्द्र) राजन् ! (वृत्रहन्) यो वृत्रं हन्ति सूर्यस्तद्वत् (अस्माकम्) (अर्द्धम्) वर्धनम् (आ, गहि) आगच्छ (महान्) (महीभिः) महतीभिः (ऊतिभिः) रक्षादिभिः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदि भवानस्माकं वृद्धिं कुर्यात्तर्हि वयं भवन्तमति वर्धयेम ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात इंद्र, राजा, प्रजा, अध्यापक व उपदेशकांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा! जर तू आमची वृद्धी केलीस तर आम्हीही तुझी वृद्धी करू. ॥ १ ॥
02 भृमिश्चिद्घासि तूतुजिरा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भृमि॑श्चिद्घासि॒ तूतु॑जि॒रा चि॑त्र चि॒त्रिणी॒ष्वा ।
चि॒त्रं कृ॑णोष्यू॒तये॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
भृमि॑श्चिद्घासि॒ तूतु॑जि॒रा चि॑त्र चि॒त्रिणी॒ष्वा ।
चि॒त्रं कृ॑णोष्यू॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
भृ꣡मिश् चिद् घासि तू꣡तुजिर्
आ꣡ चित्र चित्रि꣡णीषु आ꣡
चित्रं꣡ कृणोषि ऊत꣡ये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bhŕ̥miḥ ← bhŕ̥mi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
gha ← gha (invariable)
{}
tū́tujiḥ ← tū́tuji- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
citra ← citrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
citríṇīṣu ← citrín- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
citrám ← citrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kr̥ṇoṣi ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ūtáye ← ūtí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
भृमिः॑ । चि॒त् । घ॒ । अ॒सि॒ । तूतु॑जिः । आ । चि॒त्र॒ । चि॒त्रिणी॑षु । आ ।
चि॒त्रम् । कृ॒णो॒षि॒ । ऊ॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- bhṛmiś ← bhṛmiḥ ← bhṛmi
- [noun], nominative, singular, masculine
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ghāsi ← ghā ← gha
- [adverb]
- ghāsi ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tūtujir ← tūtujiḥ ← tūtuji
- [noun], nominative, singular, masculine
- “exciting; avid; eager.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- citra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- citriṇīṣv ← citriṇīṣu ← citrin
- [noun], locative, plural, feminine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- citraṃ ← citram ← citra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- kṛṇoṣy ← kṛṇoṣi ← kṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- ūtaye ← ūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
सायण-भाष्यम्
हे चित्र चायनीय पूजनीयेन्द्र त्वं भृमिश्चित् भ्रमणशीलोऽपि तूतुजिः धासि अस्मदभीष्टप्रदाता च भवसि । आकारश्चार्थे । चित्रिणीषु चित्रकर्मयुक्तास्वस्मद्रूपासु प्रजासु चित्रं चायनीयं धनम् ऊतये रक्षणाय आ कृणोषि आ समन्तात् करोषि । घ इति पूरणः ॥
Wilson
English translation:
“Wonderful Indra, wanderer at times (through space), you are verily the granter of (our) desires, and do what is marvellous for the protection (of those who are engaged) in wondrous works.”
Jamison Brereton
You are a whirlwind, constantly lunging. O brilliant one, you put the brilliance
in the brilliant (females [=means of help?]) right here, for our help.
Jamison Brereton Notes
The stem citrín- is a hapax, and it is not clear what the fem. pl. referents are.
Geldner suggests ‘battles’. On the basis of the fem. pl. phrase in 5, citrā́bhiḥ … ūtíbhiḥ I tentatively supply ‘means of help’; note that ūtíbhiḥ appeared at the end of the previous vs., 1c.
Griffith
Swift and impetuous art thou, wondrous amid the well-dressed folk:
Thou doest marvels for our help.
Geldner
Du bist ein gar ungeduldiger Draufgänger; du Wunderbarer bewirkst in den an Wundern reichen Kämpfen Wunder, um zu helfen.
Grassmann
Du bist ein schneller Wirbelwind, hell bei der Morgenröthe Schein, Verschaffst du Glanz zur Wonne uns.
Elizarenkova
Ведь ты стремительно идешь напролом.
Ты, чудесный, творишь чудеса
В чудных (битвах нам) на помощь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (चित्र) आश्चर्य्यवान् गुण, कर्म स्वभावयुक्त (तूतुजिः) शीघ्रकारी (भृमिः) घूमनेवाले आप (ऊतये) रक्षा आदि के लिये (चित्रिणीषु) अद्भुत सेनाओं में (चित्रम्) अद्भुत व्यवहार को (आ, कृणोषि) करते हो (चित्) और (आ, घ, असि) अभीष्टकारी होते हो, इससे सत्कार करने योग्य हो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो आप सब जगह घूमके शीघ्र न्याय करके सब की रक्षा करें तो आपकी आश्चर्यजनक प्रजा अद्भुत ऐश्वर्य की उन्नति करे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे चित्र ! तूतुजिर्भृमिस्त्वमूतये चित्रिणीषु चित्रमाकृणोषि चिदाघासि तस्मात् सत्कर्त्तव्योऽसि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भृमिः) भ्रमणशीलः (चित्) अपि (घ) (असि) अभीष्टकारी भवसि (तूतुजिः) शीघ्रकारी (आ) (चित्र) आश्चर्यगुणकर्मस्वभाव (चित्रिणीषु) अद्भुतासु सेनासु (आ) (चित्रम्) अद्भुतम् (कृणोषि) (ऊतये) रक्षाद्याय ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदि भवान्त्सर्वत्र भ्रमित्वा सद्यो न्यायं कृत्वा सर्वस्य रक्षां कुर्यात्तर्हि भवत आश्चर्याः प्रजा अद्भुतमैश्वर्यमुन्नयेयुः ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा! जर तू सर्व स्थानी फिरून तात्काळ न्याय करून सर्वांचे रक्षण केलेस तर तुझी प्रजा आश्चर्यकारक अद्भुत ऐश्वर्य वाढवील. ॥ २ ॥
03 दभ्रेभिश्चिच्छशीयांसं हंसि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द॒भ्रेभि॑श्चि॒च्छशी॑यांसं॒ हंसि॒ व्राध॑न्त॒मोज॑सा ।
सखि॑भि॒र्ये त्वे सचा॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
द॒भ्रेभि॑श्चि॒च्छशी॑यांसं॒ हंसि॒ व्राध॑न्त॒मोज॑सा ।
सखि॑भि॒र्ये त्वे सचा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
दभ्रे꣡भिश् चिच् छ꣡शीयांसं
हं꣡सि व्रा꣡धन्तम् ओ꣡जसा
स꣡खिभिर् ये꣡ तुवे꣡ स꣡चा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
cit ← cit (invariable)
{}
dabhrébhiḥ ← dabhrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
śáśīyāṁsam ← śáśīyaṁs- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
háṁsi ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vrā́dhantam ← √vrādh- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sácā ← sácā (invariable)
{}
sákhibhiḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
tvé ← tvám (pronoun)
{case:LOC, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
{}
पद-पाठः
द॒भ्रेभिः॑ । चि॒त् । शशी॑यांसम् । हंसि॑ । व्राध॑न्तम् । ओज॑सा ।
सखि॑ऽभिः । ये । त्वे इति॑ । सचा॑ ॥
Hellwig Grammar
- dabhrebhiś ← dabhrebhiḥ ← dabhra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “few; little(a); deficient.”
- cicchaśīyāṃsaṃ ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- cicchaśīyāṃsaṃ ← śaśīyāṃsam ← śaśīyas
- [noun], accusative, singular, masculine
- haṃsi ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vrādhantam ← vrādh
- [verb noun], accusative, singular
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- sakhibhir ← sakhibhiḥ ← sakhi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tve ← tvad
- [noun], locative, singular
- “you.”
- sacā
- [adverb]
- “jointly.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं दभ्रेभिश्चित् अल्पैरपि सखिभिः यजमानैः सह शशीयांसम् । ‘शश प्लुतगतौ । उत्प्लवमानं व्राधन्तं महान्तमपि शत्रुम् ओजसा बलेन हंसि नाशयसि । ये यजमानाः त्वे त्वयि सचा संगताः । तैरिति पूर्वेण संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“You destroy by your might the fierce assailing foe, associated with the humble friends who are along with you.”
Jamison Brereton
With only a few you smash the more numerous overweening (force) with your power,
with the comrades who are in company with you.
Jamison Brereton Notes
Geldner takes ójasā as belonging to the enemy and providing the content of their boast: “der sich mit seiner Stärke grosstut.” But since ójasā is almost always pādafinal no matter what part of the vs. it belongs with and since Indra’s ójas- is usually what is referred to, I take it as Indra’s.
The comparative śáśīyas- occurs only twice in the RV, once in a very slangy passages referring to a woman (V.61.6), in a usage that does not illuminate this one.
Context in our passage favors the rendering ‘more numerous’ (so also Grassmann, Geldner), given its contrast with dabhrébhiś cid “with only a few.” The question is how to get from the positive śáśvant- ‘each and every, one after another, successive, recurrent, continual’ to a comparative ‘more numerous’. The English expression “they just keep coming, more and more” might be the clue. Witzel Gotō incorporate the literal sense of śáśvant- but seem not to render the comparative: “die der Reihe nach erscheinenden.” See disc. of sácā ad IV.31.5-6.
Griffith
Even with the weak thou smitest down him
who is stronger, with thy strength
The mighty, with the Friends thou hast.
Geldner
Mit nur wenigen Gefährten, die zu dir halten, schlägst du den zahlreichen Feind, der sich mit seiner Stärke großtut.
Grassmann
Mit kleiner Schar auch tödtest du mit Kraft den stärkern, der dir trotzt, Mit den Genossen, die du hast.
Elizarenkova
Всего лишь с немногими друзьями,
Которые с тобою вместе,
Ты разбиваешь превосходящего (врага), кичащегося силой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी राजप्रजाविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सेनापति राजन् ! जो आप (दभ्रेभिः) थोड़े वा छोटे (सखिभिः) मित्रों से (चित्) भी (ओजसा) बल से (शशीयांसम्) धर्म्म के उल्लङ्घन करने और (व्राधन्तम्) बहिलिये के सदृश प्रजा के नाश करनेवाले का (हंसि) नाश करते हो और (ये) जो (त्वे) आप में (सचा) सत्य से वर्त्तमान हैं, उनकी रक्षा करते हो तो विजय को कैसे न प्राप्त होते हो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो धार्मिक थोड़े भी परस्पर मित्र होकर शत्रुओं के साथ युद्ध करें तो बहुत अधर्म्माचारियों को जीतें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सेनेश राजन् ! यदि त्वं दभ्रेभिः सखिभिश्चिदोजसा शशीयांसं व्राधन्तं हंसि ये च त्वे सचा सत्येन वर्त्तन्ते तान् रक्षसि तर्हि विजयं कथन्न प्राप्नोषि ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव राजप्रजाविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दभ्रेभिः) अल्पैर्ह्रस्वैर्वा (चित्) अपि (शशीयांसम्) धर्ममुत्प्लवमानम् (हंसि) (व्राधन्तम्) व्याधमिव प्रजाहिंसकम् (ओजसा) बलेन (सखिभिः) सुहृद्भिः (ये) (त्वे) त्वयि (सचा) ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि धार्मिका अल्पा अपि परस्परं सुहृदो भूत्वा शत्रुभिस्सह युद्धेरँस्तर्हि बहूनप्यधर्माचारिणो विजयेरन् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जर धार्मिक लोक थोडे असूनही परस्पर मित्र बनले तर शत्रूंबरोबर युद्ध करून अधार्मिकांना जिंकतील. ॥ ३ ॥
04 वयमिन्द्र त्वे - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व॒यमि॑न्द्र॒ त्वे सचा॑ व॒यं त्वा॒भि नो॑नुमः ।
अ॒स्माँअ॑स्माँ॒ इदुद॑व ॥
मूलम् ...{Loading}...
व॒यमि॑न्द्र॒ त्वे सचा॑ व॒यं त्वा॒भि नो॑नुमः ।
अ॒स्माँअ॑स्माँ॒ इदुद॑व ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वय꣡म् इन्द्र तुवे꣡ स꣡चा
वयं꣡ तुवाभि꣡ नोनुमः
अस्माँ꣡-अस्माँ इ꣡द् उ꣡द् अव
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sácā ← sácā (invariable)
{}
tvé ← tvám (pronoun)
{case:LOC, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
{}
nonumaḥ ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
asmā́n-asmān ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ava ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
{}
út ← út (invariable)
{}
पद-पाठः
व॒यम् । इ॒न्द्र॒ । त्वे इति॑ । सचा॑ । व॒यम् । त्वा॒ । अ॒भि । नो॒नु॒मः॒ ।
अ॒स्मान्ऽअ॑स्मान् । इत् । उत् । अ॒व॒ ॥
Hellwig Grammar
- vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tve ← tvad
- [noun], locative, singular
- “you.”
- sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- tvābhi ← tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- tvābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- nonumaḥ ← nonāv ← √nū
- [verb], plural, Present indikative
- “bellow.”
- asmāṃ ← asmān ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- asmāṃ ← asmān ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- ava ← av
- [verb], singular, Present imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वयं यजमाना: त्वे त्वयि सचा संगताः स्मः । वयं त्वा त्वाम् अभि नोनुमः अतिशयेनाभिष्टुमः । हे इन्द्र त्वमपि अस्मानस्मानित् सर्वानस्मानेव उदव उत्कर्षेण रक्ष ॥
Wilson
English translation:
“We, Indra, are along with you; we zealously glorify you; do verily protect us all.”
Jamison Brereton
We in company with you, Indra—we keep bellowing to you:
“Help us, only us!”
Griffith
O Indra, we are close to thee; to thee we sing aloud our songs:
Help hnd defend us, even us.
Geldner
Wir halten zu dir, Indra; wir schreien nach dir. Hilf immer nur uns empor!
Grassmann
Wir sind, o Indra, dir vereint, wir jauchzen dir mit Jubel zu; Uns, uns ja unterstütze recht.
Elizarenkova
Мы, о Индра, – с тобою вместе!
Мы громко взываем к тебе.
Только нам ты помогай!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) राजन् ! जो (वयम्) हम लोग (त्वे) आप में (सचा) सत्य आचरण से वर्त्ताव करें और (वयम्) हम लोग (त्वा) आपको (अभि, नोनुमः) सब प्रकार निरन्तर नमस्कार करते हैं, उन (अस्मानस्मान्) हम लोगों की हम लोगों की निरन्तर (इत्, उत) निश्चित ही (अव) रक्षा करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जैसे हम लोग आप में सत्यभाव से वर्त्ताव और प्रीति से आप का सत्कार करें, वैसे ही आप हम लोगों की निरन्तर वृद्धि करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! ये वयं त्वे सचा वर्त्तेमहि वयं त्वाभिनोनुमस्तानस्मानस्मान् सततमिदुदव ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वयम्) (इन्द्र) राजन् (त्वे) त्वयि (सचा) सत्याचारेण (वयम्) (त्वा) त्वाम् (अभि, नोनुमः) भृशं नताः स्मः (अस्मानस्मान्) (इत्) एव (उत्) (अव) रक्ष ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यथा वयं त्वयि सत्यभावेन वर्त्तेमहि प्रीत्या भवन्तं सत्कुर्याम तथैव भवानस्मान्त्सततं वर्धयेत् ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा! जसे आम्ही तुझ्याशी सत्याने वर्तन करून प्रीतीने तुझा सत्कार करतो तसेच तू आमची निरंतर वृद्धी कर. ॥ ४ ॥
05 स नश्चित्राभिरद्रिवोऽनवद्याभिरूतिभिः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स न॑श्चि॒त्राभि॑रद्रिवोऽनव॒द्याभि॑रू॒तिभिः॑ ।
अना॑धृष्टाभि॒रा ग॑हि ॥
मूलम् ...{Loading}...
स न॑श्चि॒त्राभि॑रद्रिवोऽनव॒द्याभि॑रू॒तिभिः॑ ।
अना॑धृष्टाभि॒रा ग॑हि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स꣡ नश् चित्रा꣡भिर् अद्रिवो
अनवद्या꣡भिर् ऊति꣡भिः
अ꣡नाधृष्टाभिर् आ꣡ गहि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
citrā́bhiḥ ← citrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
anavadyā́bhiḥ ← anavadyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ánādhr̥ṣṭābhiḥ ← ánādhr̥ṣṭa- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
सः । नः॒ । चि॒त्राभिः॑ । अ॒द्रि॒ऽवः॒ । अ॒न॒व॒द्याभिः॑ । ऊ॒तिऽभिः॑ ।
अना॑धृष्टाभिः । आ । ग॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- naś ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- citrābhir ← citrābhiḥ ← citra
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- adrivo ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
- ’navadyābhir ← anavadyābhiḥ ← anavadya
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “blameless; faultless.”
- ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- anādhṛṣṭābhir ← anādhṛṣṭābhiḥ ← anādhṛṣṭa
- [noun], instrumental, plural, feminine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
हे अद्रिवः वज्रवन्निन्द्र सः त्वं चित्राभिः चायनीयाभिः अनवद्याभिः अनिन्दिताभिः अनाधृष्टाभिः शत्रुभिरप्रधर्षितैः ऊतिभिः रक्षणैः सहितः सन् नः अस्मान् आ गहि आगच्छ ॥ ॥ २७ ॥
Wilson
English translation:
“Wielder of the thunderbolt, do you come to us with wondrous, irreproachable, irresistible protections.”
Jamison Brereton
Come here to us, o master of the stone, with your brilliant means of help,
which cannot be faulted or challenged.
Griffith
As such, O Caster of the Stone, come with thy succours wonderful,
Blameless, and irresistible.
Geldner
Komm du zu uns, o Herr des Preßsteins, mit deinen wunderbaren, untadelhaften, unbezwinglichen Hilfen.
Grassmann
O komm zu uns, du Schleuderer, mit mannichfachen Hülfen her, An die sich keiner jemals wagt.
Elizarenkova
Приди к нам, о повелитель (давильных) камней,
С чудесными, безупречными,
Неодолимыми (для врагов) поддержками!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अद्रिवः) मेघों के सम्बन्ध से युक्त सूर्य्य के सदृश वर्त्तमान राजन् ! (सः) वह आप (चित्राभिः) अद्भुत (अनवद्याभिः) प्रशंसा करने योग्य (अनाधृष्टाभिः) शत्रुओं से दबाने को नहीं योग्य (ऊतिभिः) रक्षादिकों के साथ (नः) हम लोगों को (आ, गहि) प्राप्त हूजिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रजाजनो ! जैसे राजा आप लोगों की सब प्रकार रक्षा करे, वैसे आप लोग भी राजा की सब प्रकार रक्षा करो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अद्रिवो राजन् ! स त्वं चित्राभिरनवद्याभिरनाधृष्टाभिरूतिभिः सह नोऽस्मानागहि ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (नः) अस्माकम् (चित्राभिः) अद्भुताभिः (अद्रिवः) अद्रयो मेघा विद्यन्ते सम्बन्धे यस्य सूर्यस्य तद्वद्वर्त्तमान (अनवद्याभिः) प्रशंसनीयाभिः (ऊतिभिः) रक्षादिभिः (अनाधृष्टाभिः) शत्रुभिर्धर्षितुमयोग्याभिः (आ, गहि) प्राप्नुयाः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रजाजना यथा राजा युष्मान् सर्वतो रक्षेत्तथा यूयमपि राजानं सर्वथा रक्षत ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रजाजनांनो! जसा राजा तुमचे सर्व प्रकारे रक्षण करतो तसे तुम्हीही राजाचे सर्व प्रकारे रक्षण करा. ॥ ५ ॥
06 भूयामो षु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भू॒यामो॒ षु त्वाव॑तः॒ सखा॑य इन्द्र॒ गोम॑तः ।
युजो॒ वाजा॑य॒ घृष्व॑ये ॥
मूलम् ...{Loading}...
भू॒यामो॒ षु त्वाव॑तः॒ सखा॑य इन्द्र॒ गोम॑तः ।
युजो॒ वाजा॑य॒ घृष्व॑ये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
भूया꣡मो षु꣡ तुवा꣡वतः
स꣡खाय इन्द्र गो꣡मतः
यु꣡जो वा꣡जाय घृ꣡ष्वये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
bhūyā́ma ← √bhū- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
sú ← sú (invariable)
{}
tvā́vataḥ ← tvā́vant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
gómataḥ ← gómant- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sákhāyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ghŕ̥ṣvaye ← ghŕ̥ṣvi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vā́jāya ← vā́ja- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
yújaḥ ← yúj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
भू॒यामो॒ इति॑ । सु । त्वाऽव॑तः । सखा॑यः । इ॒न्द्र॒ । गोऽम॑तः ।
युजः॑ । वाजा॑य । घृष्व॑ये ॥
Hellwig Grammar
- bhūyāmo ← bhūyāma ← bhū
- [verb], plural, Aorist optative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- bhūyāmo ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- tvāvataḥ ← tvāvat
- [noun], genitive, singular, masculine
- sakhāya ← sakhāyaḥ ← sakhi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- gomataḥ ← gomat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “rich in cattle; bovine.”
- yujo ← yujaḥ ← yuj
- [noun], nominative, plural, masculine
- “ally; friend; pair; two; companion.”
- vājāya ← vāja
- [noun], dative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- ghṛṣvaye ← ghṛṣvi
- [noun], dative, singular, masculine
- “anticipated; electrifying.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वावतः त्वत्सदृशस्य गोमतः गोभिर्युक्तस्य देवस्य संबन्धिनः सखायः स्तोतारो वयं घृष्वये महते वाजाय अन्नाय युजः संयुक्ताः सु सुष्ठु भूयामो भवामैव ॥
Wilson
English translation:
“May we, Indra, be the friends of one like you, possessed of cattle, allied (to him) for (the sake of) abundant food.”
Jamison Brereton
Might we be comrades of one like you, Indra, possessed of cows, and be your yokemates for the sake of the thrilling prize.
Griffith
May we be friends of one like thee, O Indra, with the wealth of kine,
Comrades for lively energy.
Geldner
Wir möchten fein die Freunde eines Rinderbesitzers gleich dir sein, o Indra, deine Verbündeten zu dem mit Ungeduld erwarteten Gewinn.
Grassmann
Dich liebend, Indra, seien wir Genossen dir, an Rindern reich, Vereint zu lust’gem Wohlergehn.
Elizarenkova
Мы хотим стать хорошими друзьями,
О Индра, такого, как ты, повелитель коров,
Союзниками – ради вожделенной награды!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) राजन् ! (त्वावतः) आपसे रक्षित (सखायः) मित्र हम लोग (घृष्वये) घिसने और (वाजाय) विज्ञान वा अन्न के लिये (गोमतः) गौओं से युक्त (युजः) युक्त होनेवालों को प्राप्त होकर (सु) सुन्दर (भूयामो) होवें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो आप पृथिवी आदि से युक्त हम लोगों को ऐश्वर्य्य के साथ युक्त करें तो हम लोग भी आपके साथ युक्त हों ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! त्वावतः सखायो वयं घृष्वये वाजाय गोमतो युजः प्राप्य सुभूयामो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भूयामो) भवेम। अत्र वाच्छन्दसीत्यस्योत्वम् (सु) शोभने (त्वावतः) त्वया रक्षिताः (सखायः) सुहृदः (इन्द्र) राजन् (गोमतः) गावो विद्यन्ते येषान्ते (युजः) ये युञ्जते तान् (वाजाय) विज्ञानायाऽन्नाय वा (घृष्वये) घर्षणाय ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदि भवान् पृथिव्यादियुक्तानस्मानैश्वर्येण सह योजयेत्तर्हि वयमपि त्वया सह युञ्जीमहि ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा! जर तू पृथ्वी इत्यादींनी युक्त ऐश्वर्याने आम्हाला युक्त केलेस तर आम्हीही तुझ्याबरोबर तसेच युक्त होऊ. ॥ ६ ॥
07 त्वं ह्येक - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्वं ह्येक॒ ईशि॑ष॒ इन्द्र॒ वाज॑स्य॒ गोम॑तः ।
स नो॑ यन्धि म॒हीमिष॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वं ह्येक॒ ईशि॑ष॒ इन्द्र॒ वाज॑स्य॒ गोम॑तः ।
स नो॑ यन्धि म॒हीमिष॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तुवं꣡ हि꣡ ए꣡क ई꣡शिष
इ꣡न्द्र वा꣡जस्य गो꣡मतः
स꣡ नो यन्धि मही꣡म् इ꣡षम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
ī́śiṣe ← √īś- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
gómataḥ ← gómant- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vā́jasya ← vā́ja- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
íṣam ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
mahī́m ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yandhi ← √yam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
त्वम् । हि । एकः॑ । ईशि॑षे । इन्द्र॑ । वाज॑स्य । गोऽम॑तः ।
सः । नः॒ । य॒न्धि॒ । म॒हीम् । इष॑म् ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- hy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- eka ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- īśiṣa ← īśiṣe ← īś
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vājasya ← vāja
- [noun], genitive, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- gomataḥ ← gomat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “rich in cattle; bovine.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- yandhi ← yam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- mahīm ← mah
- [noun], accusative, singular, feminine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- iṣam ← iṣ
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र हि यस्मात् कारणात् त्वम् एकः एव गोमतः गोभिर्युक्तस्य वाजस्य अन्नस्य ईशिषे प्रभवसि । अतः कारणात् सः त्वं नः अस्मभ्यं महीं महतीम् इषम् अन्नं यन्धि प्रयच्छ ।
Wilson
English translation:
“For you alone, Indra, are lord over food combined with cattle; therefore do you grant us ample food.”
Jamison Brereton
Since you alone, Indra, are master of the prize possessed of cows, offer us great refreshment.
Griffith
For thou, O Indra, art alone the Lord of strength that comes from kine
So grant thou us abundant food.
Geldner
Denn du allein gebeutst über den Gewinn von Rindern, o Indra. Gib du uns großen Speisegenuß!
Grassmann
Denn du allein, o Indra, bist des rinderreichen Gutes Herr, So schenke grosse Labung uns.
Elizarenkova
Ведь ты владеешь один,
О Индра, наградой, состоящей из коров.
Даруй нам великую питательную силу!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) अत्यन्त ऐश्वर्य से युक्त विद्वान् जो (हि) जिससे (एकः) सहायरहित (त्वम्) आप (गोमतः) बहुत प्रकार की पृथिवी आदि के सहित (वाजस्य) विज्ञान आदि से युक्त जनसमूह के (ईशिषे) स्वामी हो (सः) वह (नः) हम लोगों के लिये (महीम्) बड़े (इषम्) अन्न आदि को (यन्धि) दीजिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् पुरुषार्थ से बड़े ऐश्वर्य्य को प्राप्त होकर अन्य जनों के लिये देता है, वही सब का ईश्वर होता है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! यो ह्येकस्त्वं गोमतो वाजस्येशिषे स नो महीमिषं यन्धि ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (हि) यतः (एकः) असहायः (ईशिषे) (इन्द्र) परमैश्वर्य्ययुक्त विद्वन् ! (वाजस्य) विज्ञानादियुक्तस्य (गोमतः) बहुविधपृथिव्यादिसहितस्य (सः) (नः) अस्मभ्यम् (यन्धि) प्रयच्छ (महीम्) महतीम् (इषम्) अन्नादिकम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो विद्वान् पुरुषार्थेन महदैश्वर्य्यं प्राप्यान्येभ्यो ददाति स एव सर्वेषामीश्वरो भवति ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान, पुरुषार्थाने मोठे ऐश्वर्य प्राप्त करून इतरांना देतो तोच सर्वांचा ईश्वर असतो. ॥ ७ ॥
08 न त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न त्वा॑ वरन्ते अ॒न्यथा॒ यद्दित्स॑सि स्तु॒तो म॒घम् ।
स्तो॒तृभ्य॑ इन्द्र गिर्वणः ॥
मूलम् ...{Loading}...
न त्वा॑ वरन्ते अ॒न्यथा॒ यद्दित्स॑सि स्तु॒तो म॒घम् ।
स्तो॒तृभ्य॑ इन्द्र गिर्वणः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
न꣡ त्वा वरन्ते अन्य꣡था
य꣡द् दि꣡त्ससि स्तुतो꣡ मघ꣡म्
स्तोतृ꣡भ्य इन्द्र गिर्वणः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
anyáthā ← anyáthā (invariable)
{}
ná ← ná (invariable)
{}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
varante ← √vr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
dítsasi ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
maghám ← maghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
stutáḥ ← √stu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
girvaṇaḥ ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
stotŕ̥bhyaḥ ← stotár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
न । त्वा॒ । व॒र॒न्ते॒ । अ॒न्यथा॑ । यत् । दित्स॑सि । स्तु॒तः । म॒घम् ।
स्तो॒तृऽभ्यः॑ । इ॒न्द्र॒ । गि॒र्व॒णः॒ ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- varante ← vṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- anyathā
- [adverb]
- “otherwise; differently; vice versa; anyathā [word].”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ditsasi ← dits ← √dā
- [verb], singular, Present indikative
- stuto ← stutaḥ ← stu
- [verb noun], nominative, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
- magham ← magha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “gift; wealth; reward; wages; reward.”
- stotṛbhya ← stotṛbhyaḥ ← stotṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- girvaṇaḥ ← girvaṇas
- [noun], vocative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र गिर्वणः गिरां संभक्तः स्तुतः अस्माभिः संस्तुतः यत् यदा स्तोतृभ्यः अस्मभ्यं मघं धनं दित्ससि दातुमिच्छसि । तदा त्वा त्वाम् अन्यथा प्रकारान्तरेण न वरन्ते न निवारयन्ति । किंतु सर्वेऽप्यनुकूला एव भवन्ति ।
Wilson
English translation:
“None change your purpose, Indra, object of laudation, when, being praised, you desire to bestow wealth upon the praisers.”
Jamison Brereton
They cannot deflect you to another way, when, praised, you wish to give bounty
to the praisers, o Indra longing for songs.
Griffith
They turn thee not another way, when, lauded, Lover of the Song,
Thou wilt give wealth to those who praise.
Geldner
Nicht halten sie dich auf andere Weise ab, wenn du gepriesen den Sängern eine Gabe schenken willst, du lobbegehrender Indra.
Grassmann
Nicht hemmen sie dich anderwärts, wenn du, gerühmter, spenden, willst, den Sängern Indra, hold dem Lied.
Elizarenkova
Тебе не препятствуют никоим образом,
Когда, восхваленный, ты хочешь дать подарок
Восхвалителям, о Индра, любящий хвалебные песни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
09 अभि त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒भि त्वा॒ गोत॑मा गि॒रानू॑षत॒ प्र दा॒वने॑ ।
इन्द्र॒ वाजा॑य॒ घृष्व॑ये ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि त्वा॒ गोत॑मा गि॒रानू॑षत॒ प्र दा॒वने॑ ।
इन्द्र॒ वाजा॑य॒ घृष्व॑ये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अभि꣡ त्वा गो꣡तमा गिरा꣡
अ꣡नूषत प्र꣡ दाव꣡ने
इ꣡न्द्र वा꣡जाय घृ꣡ष्वये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
{}
girā́ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
gótamāḥ ← gótama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ánūṣata ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
dāváne ← √dā- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
ghŕ̥ṣvaye ← ghŕ̥ṣvi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vā́jāya ← vā́ja- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒भि । त्वा॒ । गोत॑माः । गि॒रा । अनू॑षत । प्र । दा॒वने॑ ।
इन्द्र॑ । वाजा॑य । घृष्व॑ये ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- gotamā ← gotamāḥ ← gotama
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Gotama; gotama [word].”
- girānūṣata ← girā ← gir
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- girānūṣata ← anūṣata ← nū
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “praise; shout.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- dāvane ← dā
- [verb noun]
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vājāya ← vāja
- [noun], dative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- ghṛṣvaye ← ghṛṣvi
- [noun], dative, singular, masculine
- “anticipated; electrifying.”
सायण-भाष्यम्
हे ‘इन्द्र त्वा त्वाम् अभि लक्षीकृत्य गोतमाः एतन्नामका ऋषयः गिरा स्तुतिरूपया वाचा दावने धनदानार्थं प्र अनूषत प्रकर्षेण स्तुवन्ति । घृष्वये महते वाजाय अन्नाय प्रस्तुवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“The Gotamas glorify you, Indra, with praise, that you may grant wealth, and for the sake of abundant food.”
Jamison Brereton
The Gotamas have bellowed to you with their song, for you to give the thrilling prize, Indra.
Griffith
The Gotamas have sung their song of praise to thee that thou mayst give,
Indra, for lively energy.
Geldner
Die Gotama´s haben mit dem Loblied nach dir geschrieen, o Indra, daß du den mit Ungeduld erwarteten Gewinn schenkest.
Grassmann
Dir jauchzten zu die Gotamer mit Lied, um Güter zu empfahn, Indra, zu lust’gem Wohlergehn.
Elizarenkova
Люди из рода Готамы встречают тебя
Песней, ликуя, о Индра,
Чтобы ты дал вожделенную награду!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) राजन् ! (गोतमाः) श्रेष्ठ वाणी से युक्त जन (गिरा) वाणी से (त्वा) आपकी (अभि, अनूषत) सब ओर से स्तुति करें (वाजाय) विज्ञान और अन्न आदि के (घृष्वये) घिसे अर्थात् शुद्ध और (दावने) देनेवाले के लिये (प्र) उत्तम प्रकार स्तुति करें, उनकी आप प्रशंसा करो ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिसकी प्रशंसा विद्वान् जन करते हैं, वही प्रशंसित मानने के योग्य है ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! ये गोतमा गिरा त्वाभ्यनूषत वाजाय घृष्वये दावने प्राऽनूषत तांस्त्वं प्रशंस ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभि) (त्वा) त्वाम् (गोतमाः) प्रशस्ता गोर्वाग्विद्यते येषान्ते। गौरिति वाङ्नामसु पठितम्। (निघं०१.११) (गिरा) वाण्या (अनूषत) स्तुवन्तु (प्र) (दावने) दात्रे (इन्द्र) राजन् (वाजाय) विज्ञानाऽन्नाद्याय (घृष्वये) घर्षिताय शुद्धाय ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यस्य प्रशंसां विद्वांसः कुर्वन्ति स एव प्रशंसितो मन्तव्यः ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्याची प्रशंसा विद्वान लोक करतात तोच प्रशंसित मानण्यायोग्य आहे. ॥ ९ ॥
10 प्र ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र ते॑ वोचाम वी॒र्या॒३॒॑ या म॑न्दसा॒न आरु॑जः ।
पुरो॒ दासी॑र॒भीत्य॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र ते॑ वोचाम वी॒र्या॒३॒॑ या म॑न्दसा॒न आरु॑जः ।
पुरो॒ दासी॑र॒भीत्य॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र꣡ ते वोचाम वीरि꣡या
या꣡ मन्दसान꣡ आ꣡रुजः
पु꣡रो दा꣡सीर् अभी꣡तिय
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
prá ← prá (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vīryā̀ ← vīryà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vocāma ← √vac- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
árujaḥ ← √ruj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mandasānáḥ ← mandasāná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
abhī́tya ← √i- 1 (root)
{non-finite:CVB}
dā́sīḥ ← dā́sī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
púraḥ ← púr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
प्र । ते॒ । वो॒चा॒म॒ । वी॒र्या॑ । याः । म॒न्द॒सा॒नः । आ । अरु॑जः ।
पुरः॑ । दासीः॑ । अ॒भि॒ऽइत्य॑ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vocāma ← vac
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- vīryā ← vīrya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- yā ← yāḥ ← yad
- [noun], accusative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- mandasāna ← mandasānaḥ ← mand
- [verb noun], nominative, singular
- “rejoice; exhilarate.”
- ārujaḥ ← āruj ← √ruj
- [verb], singular, Imperfect
- “demolish; break up.”
- puro ← puraḥ ← pur
- [noun], accusative, plural, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- dāsīr ← dāsīḥ ← dāsa
- [noun], accusative, plural, feminine
- “dāsa(a).”
- abhītya ← abhī ← √i
- [verb noun]
- “approach; enter.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र मन्दसानः - सोमेन मोदमानस्त्वं दासीः क्षेप्तुरसुरस्य स्वभूताः याः पुरः यानि नगराणि अभीत्य अभिगम्य आ अरुजः आ समन्तात् अभाङ्क्षीः । हे इन्द्र ते त्वदीयानि तत्रत्यानि वीर्या वीर्याणि वयं स्तोतारः प्र वोचाम प्रकर्षेण वदाम ॥ ॥ २८ ॥
Wilson
English translation:
“We proclaim your prowess, whereby exhilarated (by the Soma), and having gone against them, you have demolished the servile cities.”
Jamison Brereton
We shall proclaim your heroic deeds: that you in your exhilaration broke into
the Dāsa fortresses, after having attacked them.
Jamison Brereton Notes
The rel. prn. beginning pāda b, Saṃhitā yā́, is ambiguous: it can stand for yā́(neut. pl. and presumably picking up immed. preceding vīryā̀in the main cl.) or yā́ḥ (so Pp.) (fem. pl. and presumably anticipating púro dā́sīḥ in c). Neither is syntactically satisfying: if it has vīryā̀as its antecedent, as normal syntactic practice would expect, it doesn’t make sense in its clause: Indra didn’t “break into” his manly deeds. If it refers to the fortresses, it works fine with the verb in its clause but has no direct connection to the main clause. I assume the ambiguity was meant and loose subordination was the reason. I render it as a general subordinator to avoid both bad choices.
Griffith
We will declare thy hero deeds, what Disa forts thou brakest down,
Attacking them in rapturous joy.
Geldner
Wir wollen deine Heldentaten verkünden, welche dasischen Burgen du somaberauscht im Anlauf gebrochen hast.
Grassmann
Wir preisen deine Heldenthat, als der Dämonen Burgen du Im Rausche angriffst und zerbrachst.
Elizarenkova
Мы хотим провозгласить твои героические подвиги:
Какие крепости дасов ты проломил,
Напав (на них), опьяненный сомой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! (मन्दसानः) कामना करते हुए आप शत्रुओं की (याः) जो (दासीः) सेविकाओं के सदृश (आ, अरुजः) सब प्रकार रोगयुक्त (पुरः) नगरियों को (अभीत्य) सब ओर से प्राप्त होकर जीतते हो उन (ते) आपके (वीर्य्या) बल, पराक्रम से युक्त कर्म्मों का हम लोग (प्र, वोचाम) उपदेश करें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा शत्रुओं का पराजय कर सके, वही राज्य करने को योग्य हो ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! मन्दसानस्त्वं शत्रूणां या दासीरिवारुजः पुरोऽभीत्य विजयसे तस्य ते वीर्या वयं प्रवोचाम ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (ते) तव (वोचाम) उपदिशेम (वीर्या) बलपराक्रमयुक्तानि कर्म्माणि (याः) (मन्दसानः) कामयमानः (आ, अरुजः) समन्ताद्रोगयुक्ताः (पुरः) नगरीः (दासीः) सेविकाः (अभीत्य) अभितः प्राप्य ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो राजा शत्रूणां पराजयं कर्त्तुं शक्नुयात् स एव राज्यं कर्तुमर्हेत् ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा शत्रूंचा पराजय करू शकतो, तोच राज्य करण्यायोग्य असतो. ॥ १० ॥
11 ता ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता ते॑ गृणन्ति वे॒धसो॒ यानि॑ च॒कर्थ॒ पौंस्या॑ ।
सु॒तेष्वि॑न्द्र गिर्वणः ॥
मूलम् ...{Loading}...
ता ते॑ गृणन्ति वे॒धसो॒ यानि॑ च॒कर्थ॒ पौंस्या॑ ।
सु॒तेष्वि॑न्द्र गिर्वणः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ता꣡ ते गृणन्ति वेध꣡सो
या꣡नि चक꣡र्थ पउं꣡सिया
सुते꣡षु इन्द्र गिर्वणः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
gr̥ṇanti ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vedhásaḥ ← vedhás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
cakártha ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
paúṁsyā ← paúṁsya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yā́ni ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
girvaṇaḥ ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sutéṣu ← √su- (root)
{case:LOC, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
पद-पाठः
ता । ते॒ । गृ॒ण॒न्ति॒ । वे॒धसः॑ । यानि॑ । च॒कर्थ॑ । पौंस्या॑ ।
सु॒तेषु॑ । इ॒न्द्र॒ । गि॒र्व॒णः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- gṛṇanti ← gṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “praise.”
- vedhaso ← vedhasaḥ ← vedhas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahma; creator; believer [worshipper]; Vishnu.”
- yāni ← yad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- cakartha ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- pauṃsyā ← pauṃsya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “manfulness; deed; army; strength.”
- suteṣv ← suteṣu ← suta
- [noun], locative, plural, masculine
- “Soma.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- girvaṇaḥ ← girvaṇas
- [noun], vocative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र गिर्वणः गिरां स्तुतिरूपाणां वाचां संभक्ता त्वं यानि पौंस्या पौंस्यानि बलानि चकर्थ कृतवानसि । हे इन्द्र वेधसः प्राज्ञाः सुतेषु अभिषुतेषु सोमेषु ते त्वदीयानि ता तानि बलानि गृणन्ति कीर्तयन्ति ॥
Wilson
English translation:
“The pious celebrate your manly exploits, Indra, object of laudation, when the juices (of the Soma) are effused.”
Jamison Brereton
The ritual masters sing these deeds of yours—the manly deeds that you performed—
at their pressings, o Indra longing for songs.
Jamison Brereton Notes
Pāda b is most likely an embedded relative – a very rare syntactic phenomenon in the RV – because the most likely reading of c is that the singers sing (a) “at the pressings” (sutéṣu c), not that Indra performed his deeds sutéṣu. However, it is just possible that sutéṣu could mean “in (the exhilaration of) the pressed soma drinks” and therefore continue the rel. cl. in b. In any case in this casually assembled Gāyatrī hymn, a syntactic violation does not seem too critical.
Griffith
The sages sing those manly deeds which, Indra, Lover of the Song,
Thou wrougbtest when the Soma flowed.
Geldner
Diese Mannestaten von dir, die du getan hast, preisen die Meister bei Soma, du lobbegehrender Indra.
Grassmann
Die Mannesthaten rühmen dir die Sänger, die du hast vollbracht, Beim Soma, Indra, Liederfreund.
Elizarenkova
Эти твои мужественных деяния,
Которые ты совершил, воспевают устроители (обряда).
При выжатых (соках сомы), о Индра, любящий хвалебные песни.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- पिपीलिकामध्यागायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (गिर्वणः) वाणियों से स्तुति किये गये (इन्द्र) राजन् ! (यानि) जो (वेधसः) बुद्धिमान् (ते) आपके (पौंस्या) पुरुषों के लिये हितकारक बलों को (गृणन्ति) कहते हैं और जिनको आप (सुतेषु) उत्पन्न पदार्थों में (चकर्थ) करते हो (ता) उनकी हम लोग प्रशंसा करें ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वे ही प्रशंसा करने योग्य कर्म्म होते हैं कि जिनकी यथार्थवक्ता जन प्रशंसा करें ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे गिर्वण इन्द्र ! यानि वेधसस्ते पौंस्या गृणन्ति यानि त्वं सुतेषु चकर्थ ता वयं प्रशंसेम ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ता) तानि (ते) तव (गृणन्ति) (वेधसः) मेधाविनः (यानि) (चकर्थ) करोषि (पौंस्या) पुंभ्यो हितानि बलानि (सुतेषु) निष्पन्नेषु पदार्थेषु (इन्द्र) राजन् (गिर्वणः) गीर्भिः स्तुत ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - तान्येव प्रशंसनीयानि कर्माणि भवन्ति यान्याप्ताः प्रशंसेयुः ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्याची विद्वान लोकांकडून प्रशंसा होते तेच कर्म प्रशंसनीय मानण्यायोग्य असते. ॥ ११ ॥
12 अवीवृधन्त गोतमा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अवी॑वृधन्त॒ गोत॑मा॒ इन्द्र॒ त्वे स्तोम॑वाहसः ।
ऐषु॑ धा वी॒रव॒द्यशः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अवी॑वृधन्त॒ गोत॑मा॒ इन्द्र॒ त्वे स्तोम॑वाहसः ।
ऐषु॑ धा वी॒रव॒द्यशः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ꣡वीवृधन्त गो꣡तमा
इ꣡न्द्र त्वे꣡ स्तो꣡मवाहसः
अइ꣡षु धा वीर꣡वद् य꣡शः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ávīvr̥dhanta ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
gótamāḥ ← gótama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
stómavāhasaḥ ← stómavāhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvé ← tvám (pronoun)
{case:LOC, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dhāḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
eṣu ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
vīrávat ← vīrávant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yáśaḥ ← yáśas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अवी॑वृधन्त । गोत॑माः । इन्द्र॑ । त्वे इति॑ । स्तोम॑ऽवाहसः ।
आ । ए॒षु॒ । धाः॒ । वी॒रऽव॑त् । यशः॑ ॥
Hellwig Grammar
- avīvṛdhanta ← vṛdh
- [verb], plural, Redupl. Aorist (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- gotamā ← gotamāḥ ← gotama
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Gotama; gotama [word].”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tve ← tvad
- [noun], locative, singular
- “you.”
- stomavāhasaḥ ← stoma
- [noun], masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- stomavāhasaḥ ← vāhasaḥ ← vāhas
- [noun], nominative, plural, masculine
- aiṣu ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- aiṣu ← eṣu ← idam
- [noun], locative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dhā ← dhāḥ ← dhā
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- vīravad ← vīravat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “rich in men.”
- yaśaḥ ← yaśas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; Yaśas.”
सायण-भाष्यम्
स्तोमवाहसः स्तोमानां स्तोत्राणां वोढारः गोतमाः ऋषयो हे इन्द्र त्वे त्वाम् अवीवृधन्त स्तोत्रैर्वर्धयन्ति । त्वम् एषु गोतमेषु वीरवत् पुत्रपौत्रादियुक्तं यशः अन्नम् आ धाः निधेहि ॥
Wilson
English translation:
“The Gotamas, offerers of praise, exalt you, Indra; bestow upon them food and prosperity.”
Jamison Brereton
The Gotamas, whose vehicle is praise, have become strengthened in your company, Indra.
On them confer glory in heroes.
Griffith
Indra, the Gotamas who bring thee praises have grown strong by thee.
Give them renown with hero sons.
Geldner
An dir, Indra, haben sich die Gotama´s aufgerichtet mit zugkräftigem Loblied. Ihnen verleih den Ruhm vieler Söhne!
Grassmann
So priesen dich die Gotamer, die Lob dir, Indra, dargebracht, Gib ihnen heldenreichen Ruhm.
Elizarenkova
Вдохновились тобой, о Индра,
Люди из рода Готамы, ведущие восхваления.
Надели их славой, связанной с сыновьями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) विद्वन् जो (स्तोमवाहसः) प्रशंसा को प्राप्त करानेवाले (गोतमाः) विद्वान् जन (त्वे) आप में (वीरवत्) वीर पुरुष जिसमें विद्यमान उस (यशः) कीर्ति वा धन को (अवीवृधन्त) बढ़ावें (एषु) इनमें आप वीरयुक्त कीर्ति वा धन को (आ, धाः) अच्छे प्रकार धारण कीजिये ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो लोग उत्तम कर्म्म से आपकी कीर्ति को बढ़ावें, उनकी कीर्ति आप भी बढ़ाइये ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! ये स्तोमवाहसो गोतमास्त्वे वीरवद्यशोऽवीवृधन्तैषु त्वं वीरवद्यश आ धाः ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अवीवृधन्त) वर्धन्तु (गोतमाः) विद्वांसः (इन्द्र) विद्वन् ! (त्वे) त्वयि (स्तोमवाहसः) प्रशंसाप्रापकाः (आ) (एषु) (धाः) धेहि (वीरवत्) वीरा विद्यन्ते यस्मिंस्तत् (यशः) कीर्तिं धनं वा ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! ये सत्कर्मणा तव कीर्त्तिं वर्धयेयुस्तेषां कीर्त्तिं त्वमपि वर्धय ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा! जे लोक उत्तम कर्म करून तुझी कीर्ती वाढवितात त्यांची कीर्ती तूही वाढव. ॥ १२ ॥
13 यच्चिद्धि शश्वतामसीन्द्र - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यच्चि॒द्धि शश्व॑ता॒मसीन्द्र॒ साधा॑रण॒स्त्वम् ।
तं त्वा॑ व॒यं ह॑वामहे ॥
मूलम् ...{Loading}...
यच्चि॒द्धि शश्व॑ता॒मसीन्द्र॒ साधा॑रण॒स्त्वम् ।
तं त्वा॑ व॒यं ह॑वामहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य꣡च् चिद् धि꣡ श꣡श्वताम् अ꣡सि
इ꣡न्द्र सा꣡धारणस् तुव꣡म्
तं꣡ त्वा वयं꣡ हवामहे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
{}
hí ← hí (invariable)
{}
śáśvatām ← śáśvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sā́dhāraṇaḥ ← sā́dhāraṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
havāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
यत् । चि॒त् । हि । शश्व॑ताम् । असि॑ । इन्द्र॑ । साधा॑रणः । त्वम् ।
तम् । त्वा॒ । व॒यम् । हा॒वा॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- yac ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ciddhi ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ciddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- śaśvatām ← śaśvat
- [noun], genitive, plural, masculine
- “all(a); each(a).”
- asīndra ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- asīndra ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sādhāraṇas ← sādhāraṇaḥ ← sādhāraṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “general; sādhāraṇa; common; average; general.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं यच्चिद्धि यद्यपि खलु शश्वतां बहूनां सर्वेषां यजमानानां साधारणः असि सामान्यो भवसि । तथापि तम् एव त्वा त्वां वयं स्तोतारः हवामहे आह्वयामः ॥
Wilson
English translation:
“Although, Indra, you are the common property of (all) worshippers, we invoke you (such) as your are (for ourselves).”
Jamison Brereton
Even though you are the support common to each and every one, Indra, we summon you to us.
Jamison Brereton Notes
The use of śáśvant- here seems unconnected to the comparative śáśīyaṃsin 3a. Since vs. 13 is found also in VIII.65.7, it may simply have been imported from elsewhere; the structure of this hymn is very loose and seems to have been cobbled together from standard tropes and formulae.
Griffith
For, Indra, verily thou art the general treasure even of all .
Thee, therefore, do we invocate.
Geldner
Denn ob du zwar all den Vielen gemeinsam bist, Indra, so rufen wir dich doch.
Grassmann
Weil du Gemeingut aller bist, sie alle stützend immerdar, So rufen wir, o Indra, dich.
Elizarenkova
И хотя ты бываешь
Общим для всех, о Индра,
Тебя призываем мы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) अत्यन्त ऐश्वर्य से युक्त जगदीश्वर ! (यत्) जो (त्वम्) आप (शश्वताम्) अनादि काल से हुए प्रकृति आदि पदार्थों के मध्य में (साधारणः) सामान्य से व्याप्त (असि) होते हो (तम्, चित्) उन्हीं (त्वा) आपकी (हि) निश्चय (वयम्) हम लोग (हवामहे) स्तुति करते वा आपका आश्रय करते हैं ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो परमेश्वर अनादि काल से सिद्ध प्रकृति आदि पदार्थों का स्वामी, उनका धारण करनेवाला, वह कार्य्य का निर्माणकर्ता और कार्य्यों की व्यवस्था करनेवाला अन्तर्यामी है, उसी की सदा उपासना करो ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र जगदीश्वर ! यद्यस्त्वं शश्वतां प्रकृत्यादीनां मध्ये साधारणोऽसि तं चित् वा हि वयं हवामहे ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यः (चित्) अपि (हि) खलु (शश्वताम्) अनादिभूतानां मध्ये (असि) (इन्द्र) परमैश्वर्य्ययुक्त परमेश्वर (साधारणः) सामान्येन व्याप्तः (त्वम्) (तम्) (त्वा) त्वाम् (वयम्) (हवामहे) स्तूमह आश्रयेम ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यः परमेश्वरः सनातनानां स्वामी धर्ता स कार्यनिर्माता व्यवस्थापकोऽन्तर्यामी वर्त्तते तमेव सदोपासीरन् ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जो परमेश्वर अनादि काळापासून स्वामी, प्रकृती इत्यादीचा धारणकर्ता, कार्यनिर्माता, व्यवस्थापक असून अन्तर्यामी आहे, त्याचीच सदैव उपासना करा. ॥ १३ ॥
14 अर्वाचीनो वसो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒र्वा॒ची॒नो व॑सो भवा॒स्मे सु म॒त्स्वान्ध॑सः ।
सोमा॑नामिन्द्र सोमपाः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒र्वा॒ची॒नो व॑सो भवा॒स्मे सु म॒त्स्वान्ध॑सः ।
सोमा॑नामिन्द्र सोमपाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अर्वाचीनो꣡ वसो भव
अस्मे꣡ सु꣡ मत्सुवा꣡न्धसः
सो꣡मानाम् इन्द्र सोमपाः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
arvācīnáḥ ← arvācīná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhava ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vaso ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ándhasaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
matsva ← √mad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
sú ← sú (invariable)
{}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sómānām ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
somapāḥ ← somapā́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒र्वा॒ची॒नः । व॒सो॒ इति॑ । भ॒व॒ । अ॒स्मे इति॑ । सु । म॒त्स्व॒ । अन्ध॑सः ।
सोमा॑नाम् । इ॒न्द्र॒ । सो॒म॒ऽपाः॒ ॥
Hellwig Grammar
- arvācīno ← arvācīnaḥ ← arvācīna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “favorable; backward; inclined(p).”
- vaso ← vasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- bhavāsme ← bhava ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- bhavāsme ← asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- matsvāndhasaḥ ← matsva ← mad
- [verb], singular, Aorist imperative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- matsvāndhasaḥ ← andhasaḥ ← andhas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
- somānām ← soma
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somapāḥ ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapāḥ ← pāḥ ← pā
- [noun], vocative, singular, masculine
- “drinking.”
सायण-भाष्यम्
हे वसो यज्ञनिवासक इन्द्र त्वम् अस्मे अस्मासु यजमानेषु अर्वाचीनः अभिमुखः भव । तथा हे सोमपाः सोमानां पातः इन्द्र त्वं सोमानाम् अन्धसः अन्नेन सु सुष्ठु मत्स्व माद्य ॥
Wilson
English translation:
“Giver of dwellings, be present with us; drinker of the Soma, be exhilarated by the beverage of the juices.”
Jamison Brereton
Become inclined toward us, o good one. Among us achieve exhilaration from the stalk,
o Indra, soma-drinker of the soma-juices.
Griffith
Excellent Indra, turn to us: glad thee among us with the juice
Of Somas, Soma-drinker thou.
Geldner
Sei du Guter uns zugeneigt, berausche dich fein an unserem Trank, du Trinker des Soma, Indra!
Grassmann
O guter Indra, sei uns nah, an unserm Trank berausch dich recht, Am Soma, Somatrinker du.
Elizarenkova
Обратись в нашу сторону, о Васу!
У нас опьяняйся вдоволь соком сомы,
О Индра, любящий пить сому!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वसो) वास करनेवाले (इन्द्र) राजन् ! (अर्वाचीनः) इस काल में वर्त्तमान (सोमपाः) ऐश्वर्य्य की रक्षा करनेवाले आप (अस्मे) हम लोगों में (अन्धसः) अन्न आदि और (सोमानाम्) अन्य पदार्थों के रक्षक (भव) हूजिये और (सु, मत्स्व) उत्तम प्रकार आनन्द कीजिये ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा प्रजा के पदार्थों की यथायोग्य रक्षा करे, वह आगे के समय में सुख की वृद्धियुक्त होवे ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वसो इन्द्र ! अर्वाचीनः सोमपास्त्वमस्मेऽन्धसः सोमानां रक्षको भव सु मत्स्व ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अर्वाचीनः) इदानीन्तनः (वसो) वासकर्त्तः (भव) (अस्मे) अस्मासु (सु) (मत्स्व) आनन्द (अन्धसः) अन्नादेः (सोमानाम्) पदार्थानाम् (इन्द्र) राजन् (सोमपाः) यः सोममैश्वर्य्यं पाति सः ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो राजा प्रजापदार्थानां यथावद्रक्षां कुर्यात् स उत्तरकाले वृद्धसुखः स्यात् ॥१४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा प्रजेच्या पदार्थांचे यथायोग्य रक्षण करतो तो पुढे सुखाची वृद्धी करणारा असतो. ॥ १४ ॥
15 अस्माकं त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒स्माकं॑ त्वा मती॒नामा स्तोम॑ इन्द्र यच्छतु ।
अ॒र्वागा व॑र्तया॒ हरी॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्माकं॑ त्वा मती॒नामा स्तोम॑ इन्द्र यच्छतु ।
अ॒र्वागा व॑र्तया॒ हरी॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अस्मा꣡कं त्वा मतीना᳐꣡म्
आ꣡ स्तो꣡म इन्द्र यछतु
अर्वा꣡ग् आ꣡ वर्तया ह꣡री
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
matīnā́m ← matí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
stómaḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yachatu ← √yam- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
arvā́k ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
vartaya ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒स्माक॑म् । त्वा॒ । म॒ती॒नाम् । आ । स्तोमः॑ । इ॒न्द्र॒ । य॒च्छ॒तु॒ ।
अ॒र्वाक् । आ । व॒र्त॒य॒ । हरी॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- asmākaṃ ← asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- matīnām ← mati
- [noun], genitive, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- stoma ← stomaḥ ← stoma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yacchatu ← yam
- [verb], singular, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- arvāg ← arvāk
- [adverb]
- “here.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vartayā ← vartaya ← vartay ← √vṛt
- [verb], singular, Present imperative
- “pound; tell; exist; bring; spill; mix; survive; melt; roll; explain; perform; turn; chop; sustain; spend; roll up; produce.”
- harī ← hari
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
सायण-भाष्यम्
मतीनां स्तोतॄणाम् ॥ मन्यतेः कर्तरि क्तिच् ॥ अस्माकं संबन्धि स्तोमः स्तोत्रं हे इन्द्र त्वा त्वाम् आ यच्छतु अस्मासु नियच्छतु । त्वमपि हरी त्वदीयावश्वौ अर्वाक् अस्मदभिमुखं यथा भवति तथा आ वर्तय परिवर्तनं कुरु ॥
Wilson
English translation:
“May the praise (of us) who are devoted (to you), Indra, give you to us; guide your horses towards us.”
Jamison Brereton
Let the praise song of our thoughts guide you here, Indra.
Turn your two fallow bays this way.
Jamison Brereton Notes
The phrase matīnā́m … stómaḥ “the praise-song of our thoughts” refers to the actual poetic composition that stems from our thoughts. In RVic discourse every step from ‘mental inspiration’ to ‘thought’ to ‘song/poem’ can be used to refer to the composed or formulated praise for a deity. Here we see the progression expressed.
Griffith
May praise from us who think Qn thee, O Indra, bring thee near to us.
Turn thy two Bay Steeds hitherward.
Geldner
Unserer Gedichte Lobpreis soll dich, Indra, herziehen. Lenke die Falben herwärts!
Grassmann
Zu dir, o Indra, dringe hin nun unsrer Lieder Lobgesang, Lenk nah herbei dein Füchsepaar.
Elizarenkova
Хвала наших молитв
Пусть привлечет тебя, о Индра!
В наши края поворачивай пару буланых коней!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) राजन् ! (अस्माकम्) हम (मतीनाम्) विचारशील मनुष्यों की (स्तोमः) स्तुति जिन (त्वा) आपको (आ, यच्छतु) प्राप्त होवे वह आप (अर्वाक्) फिर (हरी) अग्नि जल वा घोड़ों को (आ, वर्त्तय) अच्छे प्रकार वर्त्ताइये ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस विद्या और विनय से युक्त राजा को सब प्रकार प्रशंसा प्राप्त होवे, वही प्रजा को नियमयुक्त कर सके ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! अस्माकं मतीनां स्तोमो यं त्वा आ यच्छतु स त्वमर्वाग्धरी आवर्त्तय ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्माकम्) (त्वा) त्वाम् (मतीनाम्) मननशीलानां मनुष्याणाम् (आ) (स्तोमः) स्तुतिः (इन्द्र) (यच्छतु) निगृह्णातु (अर्वाक्) पुनः (आ) (वर्त्तय) अत्र संहितायामिति दीर्घः । (हरी) अग्निजले अश्वौ वा ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यं विद्याविनययुक्तं राजानं सर्वतः प्रशंसा प्राप्नुयात् स एव प्रजा नियन्तुं शक्नुयात् ॥१५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्या विद्या विनययुक्त राजाची सर्व प्रकारे प्रशंसा होते तोच प्रजेचे नियमन करू शकतो. ॥ १५ ॥
16 पुरोळाशं च - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पु॒रो॒ळाशं॑ च नो॒ घसो॑ जो॒षया॑से॒ गिर॑श्च नः ।
व॒धू॒युरि॑व॒ योष॑णाम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
पु॒रो॒ळाशं॑ च नो॒ घसो॑ जो॒षया॑से॒ गिर॑श्च नः ।
व॒धू॒युरि॑व॒ योष॑णाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
पुरोळा꣡शं च नो घ꣡सो
जोष꣡यासे गि꣡रश् च नः
वधूयु꣡र् इव यो꣡षणाम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
ca ← ca (invariable)
{}
ghásaḥ ← √ghas- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
puroḷā́śam ← puroḷā́ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
{}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
joṣáyāse ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
iva ← iva (invariable)
{}
vadhūyúḥ ← vadhūyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yóṣaṇām ← yóṣaṇā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
पु॒रो॒ळाश॑म् । च॒ । नः॒ । घसः॑ । जो॒षया॑से । गिरः॑ । च॒ । नः॒ ।
व॒धू॒युःऽइ॑व । योष॑णाम् ॥
Hellwig Grammar
- puroᄆāśaṃ ← puroᄆāśam ← puroḍāś
- [noun], accusative, singular, masculine
- “puroḍāśa.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- ghaso ← ghasaḥ ← ghas
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “eat.”
- joṣayāse ← joṣay ← √juṣ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- giraś ← giraḥ ← gir
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- vadhūyur ← vadhūyuḥ ← vadhūyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- yoṣaṇām ← yoṣaṇā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “girl; wife.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं नः अस्मदीयं पुरोळाशं च पुरोडाशरूपमन्नं च घसः अद्धि । तथा नः अस्मदीयाः गिरश्च स्तुतिरूपा वाचश्च जोषयासे सेवस्व । तत्र दृष्टान्तः । वधूयुरिव । स्त्रीकामो यथा योषणां स्त्रीणां गिरः सेवते तद्वत् ॥ ॥ २९ ॥
Wilson
English translation:
“Eat (Indra) our cakes and butter; be plural ased by our praises as a libertine (by the caresses) of a woman.”
Jamison Brereton
Our offering cake you shall eat, and you shall take pleasure in
our songs,
as a bride-seeking man does a maiden.
Jamison Brereton Notes
On the accent of ghásaḥ see III.52.3.
Griffith
Eat of our sacrificial cake: rejoice thee in the songs we sing.
Even as a lover in his bride.
Geldner
Iß unseren Reiskuchen und finde an unseren Lobesworten Gefallen wie der Weibersüchtige an einer jungen Frau.
Grassmann
Und unsern Opferkuchen iss, an unserm Lied erquicke dich, Wie an der Braut der Bräutigam.
Elizarenkova
Съедай нашу лепешку
И наслаждайся нашими песнями
Словно жаждущий жен – юными женами!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
17 सहस्रं व्यतीनाम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒हस्रं॒ व्यती॑नां यु॒क्ताना॒मिन्द्र॑मीमहे ।
श॒तं सोम॑स्य खा॒र्यः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒हस्रं॒ व्यती॑नां यु॒क्ताना॒मिन्द्र॑मीमहे ।
श॒तं सोम॑स्य खा॒र्यः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
सह꣡स्रं विय꣡तीनां᳐
युक्ता꣡नाम् इ꣡न्द्रम् ईमहे
शतं꣡ सो꣡मस्य खारि꣡यः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
sahásram ← sahásra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vyátīnām ← vyáti- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yuktā́nām ← √yuj- (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
khāryàḥ ← khārī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
śatám ← śatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
स॒हस्र॑म् । व्यती॑नाम् । यु॒क्ताना॑म् । इन्द्र॑म् । ई॒म॒हे॒ ।
श॒तम् । सोम॑स्य । खा॒र्यः॑ ॥
Hellwig Grammar
- sahasraṃ ← sahasram ← sahasra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- vyatīnāṃ ← vyatīnām ← vyati
- [noun], genitive, plural, masculine
- yuktānām ← yuj
- [verb noun], genitive, plural
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
- śataṃ ← śatam ← śata
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- khāryaḥ ← khārī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “khārī; khārī [word]; khārī.”
सायण-भाष्यम्
वयं स्तोतारः इन्द्रं परमैश्वर्ययुक्तं युक्तानां शिक्षितानां व्यतीनां गमनवतामश्वानां सहस्रं सहस्रसंख्याकम् ईमहे याचामहे । तथा सोमस्य अभिषुतसोमस्य शतं शतसंख्याकाः खार्यः खारीः ईमहे द्रोणकलशान् याचामहे। अत्र मानविशेषवाचिना खारीशब्देन द्रोणकलश उपलक्ष्यते । अपरिमितद्रोणकलशान् बहून् यज्ञान् याचामह इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“We solicit, Indra for a thousand well-trained, swift-going horses, for a hundred jars of Soma juice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Jars: khāri = a certain measure, by metonymy, a jar or ewer, droṇakalaśa, holding such a quantity; it is a grain measure equal to sixteen droṇas, or about three bushels
Jamison Brereton
We beg Indra for a thousand paired horses in harness,
for a hundred measures of soma.
Jamison Brereton Notes
For vyáti- (RV 3x), despite Mayrhofer’s apparent skepticism (EWA s.v.) I follow Renou’s deriv. (EVP 15: 37) from vi √yam with a presumed development ‘hold separate/apart’ à ‘pair’, though Renou doesn’t deign to indicate what the semantic channel might be.
khārī́-, a measure of capacity’, is found only here and much later in the sūtras and Classical Skt, but it appears to be widespread in MIA. See EWA s.v. ### 20 mā́dabhrám (“not a little!”) is a prohibitive lacking a verb, though an aor.
injunc. can easily be supplied of course: *dāḥ matching the impv. dehi in the positive expression preceding it. Or alternatively s-aor. *bhāḥ (i.e., *bhār) to match flg. bhara.
Griffith
To India for a thousand steeds well-trained and fleet of foot we pray,
And hundred jars of Soma juice.
Geldner
Um tausend Zweigespanne ersuchen wir Indra, um hundert Eimer Soma.
Grassmann
Um tausend Renner flehn wir an den Indra, die uns angeschirrt, Um hundert Eimer Somatrunks.
Elizarenkova
Мы просим Индру
О тысяче упряжных конных пар,
О сотне ведер сомы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- पादनिचृद्गायत्री
- षड्जः
18 सहस्रा ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒हस्रा॑ ते श॒ता व॒यं गवा॒मा च्या॑वयामसि ।
अ॒स्म॒त्रा राध॑ एतु ते ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒हस्रा॑ ते श॒ता व॒यं गवा॒मा च्या॑वयामसि ।
अ॒स्म॒त्रा राध॑ एतु ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
सह꣡स्रा ते शता꣡ वयं꣡
ग꣡वाम् आ꣡ च्यावयामसि
अस्मत्रा꣡ रा꣡ध एतु ते
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
sahásrā ← sahásra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
śatā́ ← śatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
cyāvayāmasi ← √cyu- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
gávām ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
asmatrā́ ← asmatrā́ (invariable)
{}
etu ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
rā́dhaḥ ← rā́dhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
स॒हस्रा॑ । ते॒ । श॒ता । व॒यम् । गवा॑म् । आ । च्य॒व॒या॒म॒सि॒ ।
अ॒स्म॒ऽत्रा । राधः॑ । ए॒तु॒ । ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- sahasrā ← sahasra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- śatā ← śata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- gavām ← go
- [noun], genitive, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- cyāvayāmasi ← cyāvay ← √cyu
- [verb], plural, Present indikative
- “chase away; remove; move.”
- asmatrā
- [adverb]
- rādha ← rādhaḥ ← rādhas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
- etu ← i
- [verb], singular, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते त्वदीयानि गवां सहस्रा सहस्रसंख्याकानि शता शतसंख्याकानि च आ च्यावयामसि आच्यावयामः । अस्मदभिमुखं कुर्मः। तथा अस्मत्रा अस्मासु त्वदीयं राधः धनं ते त्वत्तः एतु आगच्छतु ॥
Wilson
English translation:
“We seek to bring down from you thousands and hundreds of cattle; may riches come to us from you.”
Jamison Brereton
Let us get hundreds and thousands of your cows driven here.
Let your largesse come among us.
Griffith
We make a hundred of thy kine, yea, and a thousand, hasten nigh:
So let thy bounty come to us.
Geldner
Tausende, Hunderte von deinen Kühen treiben wir her. Zu uns soll deine Gabe kommen.
Grassmann
Wir ziehn die hunderttausende der Rinder her uns, die du hast, Uns komme deine Gabe zu.
Elizarenkova
Тысячи, сотни твоих коров
Мы подтягиваем (к себе).
К нам пусть пойдет твой дар!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे धन के ईश (ते) आप का (राधः) धन (अस्मत्रा) हम लोगों में (एतु) प्राप्त हो और (ते) आपकी (गवाम्) गौ के (सहस्रा) हजारों और (शता) सैकड़ों समूह को (वयम्) हम लोग (आ, च्यावयामसि) प्राप्त कराते हैं ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे धनाढ्य ! आपके समीप से हम लोग गौ आदि पदार्थों को प्राप्त होकर औरों के लिये देते हैं और हम लोगों का धन आपको प्राप्त हो ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे धनेश ! ते राधोऽस्मत्रैतु ते तव गवां सहस्रा शता वयमाच्यावयामसि ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सहस्रा) सहस्राणि (ते) तव (शता) शतानि (वयम्) (गवाम्) (आ) (च्यावयामसि) प्रापयामः (अस्मत्रा) अस्मासु (राधः) धनम् (एतु) प्राप्नोतु (ते) तव ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे धनाढ्य ! तव सकाशाद्वयं गवादीन् प्राप्याऽन्येभ्यो दद्मः। अस्माकं धनं भवन्तं प्राप्नोतु ॥१८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे धनाढ्य लोकांनो! तुमच्याकडून आम्ही गाई वगैरे पदार्थ प्राप्त करून इतरांना देतो व आमचे धन तुम्हाला मिळते. ॥ १८ ॥
19 दश ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दश॑ ते क॒लशा॑नां॒ हिर॑ण्यानामधीमहि ।
भू॒रि॒दा अ॑सि वृत्रहन् ॥
मूलम् ...{Loading}...
दश॑ ते क॒लशा॑नां॒ हिर॑ण्यानामधीमहि ।
भू॒रि॒दा अ॑सि वृत्रहन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
द꣡श ते कल꣡शानां᳐
हि꣡रण्यानाम् अधीमहि
भूरिदा꣡ असि वृत्रहन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
dáśa ← dáśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
kaláśānām ← kaláśa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
adhīmahi ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
híraṇyānām ← híraṇya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bhūridā́ḥ ← bhūridā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trahan ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
दश॑ । ते॒ । क॒लशा॑नाम् । हिर॑ण्यानाम् । अ॒धी॒म॒हि॒ ।
भू॒रि॒ऽदाः । अ॒सि॒ । वृ॒त्र॒ऽह॒न् ॥
Hellwig Grammar
- daśa ← daśan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “ten; tenth; daśan [word].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- kalaśānāṃ ← kalaśānām ← kalaśa
- [noun], genitive, plural, neuter
- “jar.”
- hiraṇyānām ← hiraṇya
- [noun], genitive, plural, neuter
- “gold; jewelry; hiraṇya [word]; gold.”
- adhīmahi ← dhā
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- bhūridā ← bhūri
- [noun]
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- bhūridā ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vṛtrahan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते त्वत्तः कलशानां कुम्भानाम् । कुम्भपरिमितानामिति यावत् । हिरण्यानां हितरमणीयानां धनानां दश दशसंख्याकानि अधीमहि धारयामः । हे वृत्रहन् वृत्राणां शत्रूणां हिंसकेन्द्र त्वं भूरिदाः असि बहुप्रदो भवसि ॥
Wilson
English translation:
“May we obtain from you, ten golden ewers, for you, slayer of Vṛtra, are a bountiful giver.”
Jamison Brereton
We have acquired ten tubs of golden (goods).
You are the giver of much, o Vr̥tra-smasher.
Griffith
We have obtained, a gift from thee, ten water-ewers wrought of gold:
Thou, Vrtra-slayer, givest much.
Geldner
Zehn Krüge mit Goldsachen haben wir von dir bekommen. Du bist ein Vielgeber, o Vritratöter.
Grassmann
Zehn Schalen ganz mit Gold gefüllt empfingen, Vritratödter wir Von dir, denn gabenreich bist du.
Elizarenkova
Мы помышляем о десяти
Кувшинах с золотыми вещами.
Ты много даешь, о убийца Вритры!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वृत्रहन्) शत्रुओं के नाश करनेवाले ! जिससे आप (भूरिदाः) बहुतों के देनेवाले (असि) हो इससे (ते) आपके (हिरण्यानाम्) सुवर्ण के बने हुए (कलशानाम्) घटों के (दश) दशसंख्यायुक्त समूह को हम लोग (अधीमहि) प्राप्त होवें ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य बहुत देनेवाला होता है, उसके मित्र बहुत होते हैं ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वृत्रहन् ! यतस्त्वं भूरिदा असि तस्मात्ते हिरण्यानां कलशानां दशाधीमहि ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दश) (ते) तव (कलशानाम्) घटानाम् (हिरण्यानाम्) (अधीमहि) प्राप्नुयाम (भूरिदाः) बहूनां दाता (असि) (वृत्रहन्) शत्रुहन्ता ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो मनुष्यो बहुप्रदो भवति तस्य मित्राणि बहूनि जायन्ते ॥१९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो माणूस दानी असतो त्याचे मित्र खूप असतात. ॥ १९ ॥
20 भूरिदा भूरि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भूरि॑दा॒ भूरि॑ देहि नो॒ मा द॒भ्रं भूर्या भ॑र ।
भूरि॒ घेदि॑न्द्र दित्ससि ॥
मूलम् ...{Loading}...
भूरि॑दा॒ भूरि॑ देहि नो॒ मा द॒भ्रं भूर्या भ॑र ।
भूरि॒ घेदि॑न्द्र दित्ससि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
भू꣡रिदा भू꣡रि देहि नो
मा꣡ दभ्र꣡म् भू꣡रि आ꣡ भर
भू꣡रि घे꣡द् इन्द्र दित्ससि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
bhū́ridāḥ ← bhūridā́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dehi ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
dabhrám ← dabhrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
{}
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ditsasi ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
gha ← gha (invariable)
{}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
पद-पाठः
भूरि॑ऽदाः । भूरि॑ । दे॒हि॒ । नः॒ । मा । द॒भ्रम् । भूरि॑ । आ । भ॒र॒ ।
भूरि॑ । घ॒ । इत् । इ॒न्द्र॒ । दि॒त्स॒सि॒ ॥
Hellwig Grammar
- bhūridā ← bhūri
- [noun]
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- bhūridā ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- dehi ← dā
- [verb], singular, Present imperative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- dabhram ← dabhra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “few; little(a); deficient.”
- bhūry ← bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- ghed ← gha
- [adverb]
- ghed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ditsasi ← dits ← √dā
- [verb], singular, Present indikative
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र भूरिदाः बहुप्रदस्त्वं भूरि बहु धनं नः अस्मभ्यं देहि प्रयच्छ । किंतु दभ्रम् अल्पं धनं मा प्रयच्छ । भूरि बहुलं धनमस्मभ्यम् आ भर आहर । किंच भूरि इत् अदभ्रमेव धनं दित्ससि घ अस्मभ्यं दातुमिच्छसि खलु ॥
Wilson
English translation:
“A bountiful giver are you, Indra; give bountifully to us; (give) not little; bring much; for verily you desire to give much.”
Jamison Brereton
O giver of much, give much to us. Not a little!—bring much here. Surely it is much that you want to give, o Indra.
Griffith
A bounteous Giver, give us much, bring much and not a trifling gift:
Much, Indra, wilt thou fain bestow.
Geldner
O Vielgeber, gib uns viel; nicht wenig, viel bring mit. Du willst ja viel geben. Indra.
Grassmann
Vielschenkender, viel schenke uns, nicht wenig, bring uns viel herbei; viel willst du, Indra, geben ja.
Elizarenkova
О дающий много, дай нам много!
Не мало, (а) много принеси!
Ведь ты хочешь много дать, о Индра!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) देनेवाले ! जो आप (नः) हम लोगों के लिये (भूरि) बहुत (दित्ससि) देने की इच्छा करते हो वह (भूरिदाः) बहुत देनेवाले आप हम लोगों के लिये (भूरि) बहुत (देहि) दीजिये और (भूरि) बहुत को (आ, भर) सब प्रकार धारण कीजिये (दभ्रम्) थोड़े को (घ) ही (मा) मत दीजिये और थोड़े को (इत्) ही न धारण कीजिये ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो बहुत देनेवाला है, वही प्रशंसा को प्राप्त होता है और जो थोड़ा देनेवाला, वह नहीं इस प्रकार प्रशंसित होता है ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! यस्त्वं नो भूरि दित्ससि स भूरिदास्त्वं नो भूरि देहि भूर्याभर दभ्रं घेन्मा देहि दभ्रमिन्माभर ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भूरिदाः) बहुदाः (भूरि) बहु (देहि) (नः) अस्मभ्यम् (मा) (दभ्रम्) अल्पम् (भूरि) बहु (आ) (भर) समन्ताद्धर (भूरि) बहु (घ) एव (इत्) अपि (इन्द्र) दातः (दित्ससि) दातुमिच्छसि ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो बहुप्रदोऽस्ति स एव प्रशंसां लभते योऽल्पदः स नैवं प्रशंसितो भवति ॥२०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो दाता असतो त्याचीच प्रशंसा होते व जो कृपण असतो त्याची प्रशंसा होत नाही. ॥ २० ॥
21 भूरिदा ह्यसि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भू॒रि॒दा ह्यसि॑ श्रु॒तः पु॑रु॒त्रा शू॑र वृत्रहन् ।
आ नो॑ भजस्व॒ राध॑सि ॥
मूलम् ...{Loading}...
भू॒रि॒दा ह्यसि॑ श्रु॒तः पु॑रु॒त्रा शू॑र वृत्रहन् ।
आ नो॑ भजस्व॒ राध॑सि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
भूरिदा꣡ हि꣡ अ꣡सि श्रुतः꣡
पुरुत्रा꣡ शूर वृत्रहन्
आ꣡ नो भजस्व रा꣡धसि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bhūridā́ḥ ← bhūridā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
śrutáḥ ← √śru- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
purutrā́ ← purutrā́ (invariable)
{}
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vr̥trahan ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
bhajasva ← √bhaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rā́dhasi ← rā́dhas- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
भू॒रि॒ऽदाः । हि । असि॑ । श्रु॒तः । पु॒रु॒ऽत्रा । शू॒र॒ । वृ॒त्र॒ऽह॒न् ।
आ । नः॒ । भ॒ज॒स्व॒ । राध॑सि ॥
Hellwig Grammar
- bhūridā ← bhūri
- [noun]
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- bhūridā ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- hy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śrutaḥ ← śru
- [verb noun], nominative, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- purutrā
- [adverb]
- “distributively.”
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- vṛtrahan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- bhajasva ← bhaj
- [verb], singular, Present imperative
- “eat; enjoy; enter (a state); worship; love; flee; possess; fall to one’s share; partake; share; get; approach; love; use.”
- rādhasi ← rādhas
- [noun], locative, singular, neuter
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
सायण-भाष्यम्
हे वृत्रहन् वृत्रस्य हिंसक शूर विक्रान्तेन्द्र भूरिदाः बहुप्रदस्त्वं पुरुत्रा पुरुषु बहुषु यजमानेषु श्रुतः असि हि विख्यातो भवसि खलु । राधसि धने नः अस्मान् आ भजस्व ॥ समन्तात् भागिनः कुरु ॥
Wilson
English translation:
“Verily you are renowned among many as a bountiful giver, hero, slayer of Vṛtra, make us sharers in wealth.”
Jamison Brereton
Since you are famed in many places as the giver of much, o champion, Vr̥tra-smasher,
give us a share in your largesse.
Griffith
O Vrtra-slayer, thou art famed in many a place as bountiful
Hero, thy bounty let us share.
Geldner
Denn du bist als Vielgeber vielerorts bekannt, tapferer Virtratöter; gib uns Anteil an deiner Gabe.
Grassmann
Vielschenkender ja nennt man dich, o Vritratödter, überall, So schenke Schätze uns, o Held.
Elizarenkova
Ведь ты слывешь дающим много
Во многих местах, о герой – убийца Вритры.
Дай нам долю в даре!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शूर) शत्रुओं के नाश करनेवाले (वृत्रहन्) धन को प्राप्त राजन् ! आप (हि) जिससे (भूरिदाः) बहुत देनेवाले (असि) हो इससे (पुरुत्रा) बहुतों में प्रतिष्ठित और (श्रुतः) सब जगह प्रसिद्ध यशवाले हो जिससे आप (नः) हम लोगों को (राधसि) अच्छे प्रकार साधते हैं, इससे हम लोगों को (आ, भजस्व) अच्छे प्रकार सेवो ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो इस संसार में बहुत देनेवाला होता है, वही सम्पूर्ण दिशाओं में कीर्तियुक्त होता है ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शूर वृत्रहन् ! राजँस्त्वं हि भूरिदा असि तस्मात् पुरुत्रा श्रुतोऽसि यतस्त्वं नो राधसि तस्मादस्माना भजस्व ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भूरिदाः) बहुप्रदाः (हि) यतः (असि) (श्रुतः) सर्वत्र प्रसिद्धकीर्त्तिः (पुरुत्रा) बहुषु प्रतिष्ठितः (शूर) शत्रुहन्तः (वृत्रहन्) प्राप्तधन (आ) (नः) अस्मान् (भजस्व) सेवस्व (राधसि) संसाध्नोसि ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - योऽत्र जगति बहुदाता भवति स एव सर्वदिक्कीर्तिर्भवति ॥२१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या जगात जो दाता असतो त्याची दिगंतरी कीर्ती पसरते. ॥ २१ ॥
22 प्र ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र ते॑ ब॒भ्रू वि॑चक्षण॒ शंसा॑मि गोषणो नपात् ।
माभ्यां॒ गा अनु॑ शिश्रथः ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र ते॑ ब॒भ्रू वि॑चक्षण॒ शंसा॑मि गोषणो नपात् ।
माभ्यां॒ गा अनु॑ शिश्रथः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र꣡ ते बभ्रू꣡ विचक्षण
शं꣡सामि गोषणो नपात्
मा꣡भ्यां गा꣡ अ꣡नु शिश्रथः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
babhrū́ ← babhrú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
prá ← prá (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vicakṣaṇa ← vicakṣaṇá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
goṣaṇaḥ ← goṣan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
napāt ← nápat- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śáṁsāmi ← √śaṁs- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ābhyām ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:DU}
ánu ← ánu (invariable)
{}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
mā́ ← mā́ (invariable)
{}
śiśrathaḥ ← √śrathⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
प्र । ते॒ । ब॒भ्रू इति॑ । वि॒ऽच॒क्ष॒ण॒ । शंसा॑मि । गो॒ऽस॒नः॒ । न॒पा॒त् ।
मा । आ॒भ्या॒म् । गाः । अनु॑ । शि॒श्र॒थः॒ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- babhrū ← babhru
- [noun], accusative, dual, masculine
- “tawny; brown.”
- vicakṣaṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “expert; wise; discerning; clear-sighted; conversant(p); bright.”
- śaṃsāmi ← śaṃs
- [verb], singular, Present indikative
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- goṣaṇo ← goṣaṇaḥ ← goṣan
- [noun], genitive, singular, masculine
- napāt
- [noun], vocative, singular, masculine
- “grandson; nephew; napāt [word].”
- mābhyāṃ ← mā
- [adverb]
- “not.”
- mābhyāṃ ← ābhyām ← idam
- [noun], ablative, dual, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, feminine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- śiśrathaḥ ← śrath
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
सायण-भाष्यम्
हे विचक्षण प्राज्ञेन्द्र ते त्वदीयौ बभ्रू बभ्रुवर्णावश्वौ प्र शंसामि प्रकर्षेण स्तौमि । हे गोसनः गवां सनितः हे नपात् न पातयितः स्तोतॄनविनाशयितः । किंतु पालयितरित्यर्थः । हे इन्द्र त्वम् आभ्यां त्वदीयाभ्यामश्वाभ्यां गा अनु अस्मदीया गा लक्षीकृत्य मा शिश्रथः विनष्टा मा कार्षीः । गावोऽश्वदर्शनात् विश्लिष्यन्ते । तन्मा भूदित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Wise Indra, I praise your brown (horses); bestower of kine, (who are) not regardless (of your worshippers); with those two steeds terrify not our cattle.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Not regardless of your worshippers: he napāt na pātayitāḥ stotṛn avināśayitaḥ kintu pālayitaḥ itaryarthaḥ, oḥ you, not casting down, not injuring or destroying, those who praise, that is, cherishing them
Jamison Brereton
I solemnly proclaim the two brown ones of yours, o far-gazing
grandson of the Goṣan.
(But) with (the gift of) these two, don’t slack off on (the giving of) cows!
Jamison Brereton Notes
This very obscure dānastuti begins by presenting itself as an explicit formal praśasti (eulogistic praise), an important genre in later times and, in my opinion, the missing link between Rigvedic praise poetry and Classical kāvya (see Chap. IV in my Rigveda between Two Worlds), with the annunciatory verb prá … śaṃsāmi. I think this high-style opening is meant as a deliberate contrast with the bawdy nature of the gift praised.
As noted in the published introduction. I consider “the two brown ones” (babhrū́) found in all three vss. of the dānastuti (22-24) to be the breasts of a woman given to the poet as a gift from his patron (a not-uncommon gift).
In c the poet playfully warns the patron not to stint on cows on the grounds that he’s already given him something else. The expression is quite condensed.
Griffith
I praise thy pair of Tawny Steeds, wise Son of him who giveth kine
Terrify not the cows with these.
Geldner
Deine beiden Braunen lobe ich, du erleuchteter Enkel des Kuhspenders. Mögest du nicht um diese die Kühe verkürzen.
Grassmann
Ich preise deiner Braunen Paar, o weiser Spross des Rinderherrn, Nicht löse ihre Riemen ab.
Elizarenkova
Я прославляю пару твоих рыжих коней,
О прозорливец, о потомок завоевателя коров.
Не ослабь коров из-за этой пары!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (गोषणः) गौ माँगनेवाले (विचक्षण) उत्तम ज्ञाता ! जो (बभ्रू) सम्पूर्ण विद्याओं के धारण करनेवाले अध्यापक और उपदेशक की मैं (प्र, शंसामि) प्रशंसा करता हूँ वे (ते) आपके शिक्षक होवें (आभ्याम्) इनके साथ आप (नपात्) नहीं गिरनेवाले होते हुए (गाः) पृथिव्यादिकों को (मा) मत (अनु, शिश्रथः) शिथिल करते हैं ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे जिज्ञासु ज्ञान को चाहनेवाले ! तू अध्यापक और उपदेशक को पाकर पुरुषार्थ से विद्या और उपदेश को शीघ्र ग्रहण कर, आलस्य मत कर ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे गोषणो विचक्षण ! यौ बभ्रू अहं प्रशंसामि तौ ते शिक्षकौ स्याताम्। आभ्यां त्वं नपात् सन् गा मानु शिश्रथः ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (ते) तव (बभ्रू) सकलविद्याधारकावध्यापकोपदेशकौ (विचक्षण) प्राज्ञ (शंसामि) (गोषणः) यो गाः सनुते याचते तत्संबुद्धौ (नपात्) यो न पतति (मा) (आभ्याम्) सह (गाः) पृथिव्यादीन् (अनु) (शिश्रथः) श्रथ्नाति ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे जिज्ञासो ! त्वमध्यापकमुपदेशकं च प्राप्य पुरुषार्थेन विद्यामुपदेशञ्च सद्यो गृहाणालस्यं मा कुरु ॥२२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे जिज्ञासू व ज्ञानपिपासू, तू अध्यापक व उपदेशकाकडून पुरुषार्थाने विद्या व उपदेश ग्रहण कर, आळस करू नकोस. ॥ २२ ॥
23 कनीनकेव विद्रधे - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क॒नी॒न॒केव॑ विद्र॒धे नवे॑ द्रुप॒दे अ॑र्भ॒के ।
ब॒भ्रू यामे॑षु शोभेते ॥
मूलम् ...{Loading}...
क॒नी॒न॒केव॑ विद्र॒धे नवे॑ द्रुप॒दे अ॑र्भ॒के ।
ब॒भ्रू यामे॑षु शोभेते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्राश्वौ
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
कनीनके꣡व विद्रधे꣡
न꣡वे द्रुपदे꣡ अर्भके꣡
बभ्रू꣡ या꣡मेषु शोभेते
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
iva ← iva (invariable)
{}
kanīnakā́ ← kanīnaká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
vidradhé ← vidradhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
arbhaké ← arbhaká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
drupadé ← drupadá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
náve ← náva- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
babhrū́ ← babhrú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
śobhete ← √śubh- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yā́meṣu ← yā́ma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
क॒नी॒न॒काऽइ॑व । वि॒द्र॒धे । नवे॑ । द्रु॒ऽप॒दे । अ॒र्भ॒के ।
ब॒भ्रू इति॑ । यामे॑षु । शो॒भे॒ते॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- kanīnakeva ← kanīnakā
- [noun], nominative, singular, feminine
- kanīnakeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- vidradhe ← vidradha
- [noun], nominative, dual, feminine
- nave ← nava
- [noun], nominative, dual, feminine
- “new; fresh; young; matutinal; recent; nava [word]; modern; fresh.”
- drupade ← drupada
- [noun], locative, singular, neuter
- arbhake ← arbhaka
- [noun], nominative, dual, feminine
- “humble; weak.”
- babhrū ← babhru
- [noun], nominative, dual, masculine
- “tawny; brown.”
- yāmeṣu ← yāma
- [noun], locative, plural, masculine
- “prahara; watch; travel; path.”
- śobhete ← śubh
- [verb], dual, Present indikative
- “look; shine; beautify.”
सायण-भाष्यम्
विद्रधे विदृढे व्यूढे नवे नवजाते अर्भके अल्पके द्रुपदे दुमाख्यस्थाने स्थिते कनीनकेव कमनीये शालभञ्जिके इव हे इन्द्र बभ्रू बभ्रुवर्णौ त्वदीयावश्वौ यामेषु यज्ञेषु शोभेते कान्तियुक्तौ भवतः ॥ ‘ कनीनके कन्यके । कन्या कमनीया भवति क्वेयं नेतव्येति वा कमनेनानीयत इति बा कनतेर्वा स्यात् कान्तिकर्मणः ’ ( निरु. ४. १५) इत्यादि निरुक्तम् ॥
Wilson
English translation:
“Like two puppets on an arranged, new and slender stage, your two brown (steeds) are brilliant at sacrifices.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Kanīnakeva vidradhe nave drupade arbhake: nave = new;
Arbhake = small;
Kanīnake = śalabhañjike, dolls or puppets;
Vidradhe = vyodhe, arrayed, or arranged;
Drupade = drunmākhyasthāne sthite, standing on a plural ce fixed, termed either a tree or from a tree, a plural nk or plural tform used as a stage to exhibit puppets;
Sūkta = ṛbhus
Jamison Brereton
Like two little baby-dolls on a post—the two new little ones,
undressed—
the two brown ones go in beauty on their travels.
Jamison Brereton Notes
This is the most difficult vs. of the sequence and has given rise to multiple contradictory, not to mention ludicrous, interpr. – among which my own may be numbered (although I certainly think it’s better than eyeballs). Note the two -káforms (kanīnaké(va), arbhaké), indicating slangy, low-register speech and quite possibly associating it with women’s language. (For disc. see my 2008 “Women’s Language in the RV” and 2009 “Sociolinguistic Remarks on the Indo-Iranian *-kaSuffix: A Marker of Colloquial Register.”) If the gift is really a woman, then evoking women’s language would make sense.
On vidradhá- ‘undressed, without clothes’ see EWA s.v. As for drupadá- ‘post’, AV VI.63.3 ayasmáye drupadé “on a metal post” shows that the post need no longer be wooden (despite dru-), just as “plastic glasses” does not strike an English speaker as odd or contradictory. As I said in the published introduction, I think the post refers to the woman’s slender body, with two very prominent breasts, an ideal of a woman’s body also encountered in Classical Skt. lit. The breasts are personified (“little babydolls”) and invested with some autonomy as they move about during sex.
Crosscultural parallels in sexual slang could surely be found.
[IV.33-37 JPB]
Griffith
Like two slight images of girls, unrobed, upon a new-wrought post,
So shine the Bay Steeds in their course.
Geldner
Wie zwei unbekleidete neue kleine Puppen auf dem Holzgestell sehen die beiden Braunen auf der Ausfahrt schön aus.
Grassmann
Wie ein entkleidet Mädchenpaar am neuen kleinen Pfosten glänzt, So auf der Fahrt der Braunen Paar.
Elizarenkova
Словно две новые свадебные (?)
Статуэтки, маленькие, на деревянной подставке,
Красуется при выездах пара рыжих (коней).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्राश्वौ
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! आप जो (बभ्रू) अध्यापक और उपदेशक (यामेषु) प्रहरों में (कनीनकेव) सुन्दर के तुल्य (नवे) नवीन (विद्रधे) विशेष दृढ़ (द्रुपदे) शीघ्र प्राप्त होने योग्य पदार्थ वा वृक्ष आदि द्रव्यों के स्थान और (अर्भके) छोटे बालक के निमित्त (शोभेते) शोभित होते हैं, उनके सदृश संसार के उपकार करनेवाले होने को योग्य हों ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जो विद्वान् अधिक वा न्यून विज्ञान में वा काम में सुशोभित हों, वे जगत् के बीच कल्याण करनेवाले हों ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसौ ! भवन्तौ यौ बभ्रू यामेषु कनीनकेव नवे विद्रधे द्रुपदे अर्भके शोभेते ताविव जगदुपकारकौ भवितुमर्हतः ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कनीनकेव) कमनीयेव (विद्रधे) विशेषेण दृढे (नवे) नवीने (द्रुपदे) सद्यः प्रापणीये वृक्षादिद्रव्यपदे वा (अर्भके) अल्पे (बभ्रू) अध्यापकोपदेशकौ (यामेषु) प्रहरेषु (शोभेते) ॥२३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । ये विद्वांसोऽधिकेऽल्पे विज्ञाने कर्मणि वा सुशोभिताः स्युस्ते जगति कल्याणकाराः स्युः ॥२३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे विद्वान अधिक किंवा न्यून विज्ञानाने किंवा कार्य करण्यामुळे सुशोभित होतात ते जगाचे कल्याणकर्ते ठरतात. ॥ २३ ॥
24 अरं म - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अरं॑ म उ॒स्रया॒म्णेऽर॒मनु॑स्रयाम्णे ।
ब॒भ्रू यामे॑ष्व॒स्रिधा॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अरं॑ म उ॒स्रया॒म्णेऽर॒मनु॑स्रयाम्णे ।
ब॒भ्रू यामे॑ष्व॒स्रिधा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्राश्वौ
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ꣡रम् म उस्र꣡यामणे
अ꣡रम् अ꣡नुस्रयामणे
बभ्रू꣡ या꣡मेषु अस्रि꣡धा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
áram ← áram (invariable)
{}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
usráyāmṇe ← usráyāman- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ánusrayāmṇe ← ánusrayāman- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
áram ← áram (invariable)
{}
asrídhā ← asrídh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
babhrū́ ← babhrú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
yā́meṣu ← yā́ma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अर॑म् । मे॒ । उ॒स्रऽया॑म्ने । अर॑म् । अनु॑स्रऽयाम्ने ।
ब॒भ्रू इति॑ । यामे॑षु । अ॒स्रिधा॑ ॥
Hellwig Grammar
- aram
- [adverb]
- ma ← me ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- usrayāmṇe ← usra
- [noun], masculine
- “beam; Asvins.”
- usrayāmṇe ← yāmṇe ← yāman
- [noun], dative, singular, masculine
- “expedition; path; expedition; arrival.”
- ‘ram ← aram
- [adverb]
- anusrayāmṇe ← an
- [adverb]
- “not.”
- anusrayāmṇe ← usra
- [noun], masculine
- “beam; Asvins.”
- anusrayāmṇe ← yāmṇe ← yāman
- [noun], dative, singular, masculine
- “expedition; path; expedition; arrival.”
- babhrū ← babhru
- [noun], nominative, dual, masculine
- “tawny; brown.”
- yāmeṣv ← yāmeṣu ← yāma
- [noun], locative, plural, masculine
- “prahara; watch; travel; path.”
- asridhā ← asridh
- [noun], nominative, dual, masculine
- “unfailing.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र अस्रिधा अस्रिधावहिंसकौ बभ्रू बभ्रुवर्णौ त्वदीयावश्वौ यामेषु गमनेषु प्राप्तेषु सत्सु उस्रयाम्णे । उस्राभ्यामनडुद्भ्यां युक्तेन रथेन यातीत्युस्रयामा । तस्मै मे मह्यम् अरम् अलं पर्याप्तकारिणौ भवताम् । अनुस्रयाम्णे पद्भ्यामेव गच्छते मह्यम् अरं पर्याप्तकारिणौ भवताम् ॥ ॥ ३० ॥ ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“Your two innocuous brown (steeds) are sufficient at sacrifices for me, whether going (to them) in (a wagon drawn by) oxen, or going without (such) a conveyance.”
Jamison Brereton
Ready for me when I travel at dawn, ready (for me) when I don’t, the two brown ones don’t falter on their travels.
Griffith
For me the Bays are ready when I start, or start not, with the dawn, Innocuous in the ways they take.
Geldner
Bereit sind sie beide für mich, wenn ich früh ausfahre, bereit, wenn ich spät ausfahre, die beiden Braunen, die auf den Ausfahrten keinen Unfall erleiden.
Grassmann
Wenn früh ich reise, sind bereit, wenn spät ich reise, mir zur Hand Die Braunen, heilsam auf der Fahrt.
Elizarenkova
Готова для меня, выезжающего рано,
Готова (для меня), выезжающего поздно,
Пара рыжих (коней), не ошибающихся в пути.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्राश्वौ
- वामदेवो गौतमः
- स्वराडार्चीगायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (अस्रिधा) नहीं हिंसा करने (बभ्रू) और सत्य की धारणा करनेवाले (यामेषु) प्रहरों में (उस्रयाम्णे) किरणों के समान जो यान से जाता उस (मे) मेरे लिये (अरम्) समर्थ और (अनुस्रयाम्णे) शीत देश को जानेवाले मेरे लिये (अरम्) समर्थ होते हैं, वे मुझसे सेवन योग्य हैं ॥२४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो अध्यापक और उपदेशक शीतोष्ण देश निवासी मुझको पढ़ा और उपदेश दे सकते हैं, वे सदैव मुझ से सत्कार करने योग्य होते हैं ॥२४॥ इस सूक्त में इन्द्र राजा प्रजा अध्यापक और उपदेशक के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥२४॥ यह ऋग्वेद संहिता के तीसरे अष्टक में छठा अध्याय तीसवाँ वर्ग तथा चतुर्थ मण्डल में बत्तीसवाँ सूक्त और तीसरा अनुवाक पूरा हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यावस्रिधा बभू्र यामेषूस्रयाम्णे मेऽरमनुस्रयाम्णे मेऽरं भवतस्तौ मया सेवनीयौ ॥२४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अरम्) अलम् (मे) मह्यम् (उस्रयाम्णे) उस्रैः किरणैरिव यानेन याति तस्मै (अरम्) अलम् (अनुस्रयाम्णे) योऽनुस्रं शीतं देशं याति तस्मै (बभ्रू) सत्यधारकौ (यामेषु) प्रहरेषु (अस्रिधा) अहिंसकौ ॥२४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यावध्यापकोपदेशकौ शीतोष्णदेशनिवासिनं मामध्यापयितुमुपदेष्टुं च शक्नुतस्तौ सदैव मया सत्कर्त्तव्यौ भवत इति ॥२४॥ अत्रेन्द्रराजप्रजाध्यापकोपदेशकगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥२४॥ इत्यृक्संहितायां तृतीयाष्टके षष्ठोऽध्यायस्त्रिंशो वर्गश्चतुर्थमण्डले द्वात्रिंशत्तमं सूक्तं तृतीयोऽनुवाकश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे शीतोष्ण देशातील निवासी असणारे अध्यापक व उपदेशक मला शिकवून, उपदेश देऊ शकतात त्यांचा माझ्याकडून सदैव सत्कार व्हावा. ॥ २४ ॥