सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘अहं मनुः’ इति सप्तर्चं पञ्चमं सूक्तं वामदेवस्यार्षम् । अत्रेयमनुक्रमणिका— ‘अहं मनुः सप्ताद्याभिस्तिसृभिरिन्द्रमिवात्मानमृऋषिस्तुष्टावेन्द्रो वात्मानं परा नवाष्टौ वा श्येनस्तुतिः’ इति । अत्र ‘अहं मनुः’ इत्याद्याभिस्तिसृभिरात्मानमिन्द्ररूपेण वामदेवः स्तुतवान् । यद्वा । इन्द्र एव आत्मानं स्तुतवान् । अतो वामदेववाक्यपक्षे वामदेव ऋषिरिन्द्रो देवता । इन्द्रवाक्यपक्षे त्विन्द्र ऋषिः परमात्मा देवता । त्रिष्टुप् छन्दः । अवशिष्टानां वामदेव ऋषिः । अवशिष्टाभिरुत्तरसूक्तेन च सुपर्णात्मना ब्रह्म स्तूयते । अतस्तासां परब्रह्म देवता । श्येननाम्न्येकाहे माध्यंदिनसवने मरुत्वतीयशस्त्रे इदं सूक्तम् । सूत्रितं च- श्येनाजिराभ्यामभिचरन्यजेताहं मनुर्गर्भे नु सन्’ ( आश्व. श्रौ. ९. ७ ) इति ॥
Jamison Brereton
26 (322)
Indra (1–3), Praise of Falcon (4–7) [Soma-Theft]
Vāmadeva Gautama
7 verses: triṣṭubh
The next two hymns treat the famous myth of the theft of Soma from heaven. Soma was being held captive in a well-fortified citadel there, guarded by an archer named Kr̥śānu. A falcon carried him off by stealth, and though shot at by Kr̥śānu, the bird only lost a single feather (a tale told more fully in several Brāhmaṇa accounts). Delivered to Manu, the first sacrificer, the soma was then available to be ritually prepared for Indra, who cannot perform his great deeds without it.
The first of the two hymns is entirely couched as the speech of Indra (in our view, though the Anukramaṇī assigns at least vss. 4–7 to the poet Vāmadeva and takes the first three verses either as Vāmadeva’s speech [impersonating Indra] or as Indra’s himself). It begins (vss. 1–3) as a standard Indra ātmastuti (self-praise), with 1st-person boasting about his deeds and identities; see, for example, X.48–49. (On the ātmastuti in general, see Thompson 1997.) In verse 4 he addresses his usual warrior band, the Maruts, with a laud of the falcon as the best of birds because of his soma-stealing exploit, which he then narrates in overlapping sequence (focusing on the central deed, “he brought [the soma]”) in the remaining three verses (5–7). The last half of verse 7 alludes glancingly to the associated departure of the shad owy figure Plenitude, the personification (or rather deification) of plenty, a frequent companion of Soma’s, presumably because of the association of the distribution of gifts with the performance of the Soma Sacrifice, especially the Morning Pressing. Judging from verse 7 in this hymn and verses 2–3 in the next one, Plenitude prob
ably was carried away from heaven at the same time as Soma—though the poet expresses some doubts in IV.27.3.
Jamison Brereton Notes
Indra (1-3), Praise of the falcon (4-7) [=Soma-theft] As indicated in the published introduction, I believe the whole hymn is spoken by Indra, against the Anukramaṇī but with Geldner (/Witzel Gotō).
26-27 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These are the famous hymns devoted to the stealing of soma from heaven.
Unfortunately they are very obscure in many details, esp. IV.27. The myth and these hymns are treated in detail by U. Schneider, Der Somaraub des Manu (1971).
01 अहं मनुरभवम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अह᳓म् म᳓नुर् अभवं सू᳓रियश् च
अहं᳓ कक्षी᳓वाँ ऋ᳓षिर् अस्मि वि᳓प्रः
अहं᳓ कु᳓त्सम् आर्जुनेयं᳓ नि᳓ ऋञ्जे
अहं᳓ कवि᳓र् उश᳓ना प᳓श्यता मा
मूलम् ...{Loading}...
अ॒हं मनु॑रभवं॒ सूर्य॑श्चा॒हं क॒क्षीवाँ॒ ऋषि॑रस्मि॒ विप्रः॑ ।
अ॒हं कुत्स॑मार्जुने॒यं न्यृ॑ञ्जे॒ऽहं क॒विरु॒शना॒ पश्य॑ता मा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्र आत्मा वा
- ऋषिः - वामदेवो गौतम इन्द्रो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अह᳓म् म᳓नुर् अभवं सू᳓रियश् च
अहं᳓ कक्षी᳓वाँ ऋ᳓षिर् अस्मि वि᳓प्रः
अहं᳓ कु᳓त्सम् आर्जुनेयं᳓ नि᳓ ऋञ्जे
अहं᳓ कवि᳓र् उश᳓ना प᳓श्यता मा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhavam ← √bhū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ca ← ca (invariable)
mánuḥ ← mánu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
asmi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kakṣī́vān ← kakṣī́vant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ŕ̥ṣiḥ ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ārjuneyám ← ārjuneyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kútsam ← kútsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
r̥ñje ← √r̥j- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
kavíḥ ← kaví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mā ← ahám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
páśyata ← √paś- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
uśánā ← uśánā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒हम् । मनुः॑ । अ॒भ॒व॒म् । सूर्यः॑ । च॒ । अ॒हम् । क॒क्षीवा॑न् । ऋषिः॑ । अ॒स्मि॒ । विप्रः॑ ।
अ॒हम् । कुत्स॑म् । आ॒र्जु॒ने॒यम् । नि । ऋ॒ञ्जे॒ । अ॒हम् । क॒विः । उ॒शना॑ । पश्य॑त । मा॒ ॥
Hellwig Grammar
- aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- manur ← manuḥ ← manu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- abhavaṃ ← abhavam ← bhū
- [verb], singular, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- sūryaś ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- cāhaṃ ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- cāhaṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- kakṣīvāṃ ← kakṣīvān ← kakṣīvant
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Kakṣīvant; kakṣīvant [word].”
- ṛṣir ← ṛṣiḥ ← ṛṣi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- asmi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- ahaṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- kutsam ← kutsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Kutsa; kutsa [word].”
- ārjuneyaṃ ← ārjuneyam ← ārjuneya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Kutsa.”
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ṛñje ← ṛj
- [verb], singular, Present indikative
- ‘haṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- kavir ← kaviḥ ← kavi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- uśanā ← uśanas
- [noun], nominative, singular
- “Uśanas; Uśanas; uśanas [word]; Uśanas; Venus.”
- paśyatā ← paśyata ← paś
- [verb], plural, Present imperative
- “see; view; watch; meet; observe; think of; look; examine; behold; visit; understand.”
- mā ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
इदमादिमन्त्रत्रयेण गर्भे वसन् वामदेवः उत्पन्नतत्त्वज्ञानः सन् सार्वात्म्यं स्वानुभवं मन्वादिरूपेण प्रदर्शयन्नाह । अहं वामदेव इन्द्रो वा मनुरभवं सर्वस्य मन्ता प्रजापतिरस्मि । अहम् एव सूर्यश्च सर्वस्य प्रेरकः सविता चास्मि । विप्रः मेधावी कक्षीवान् दीर्घतमसः पुत्रः एतत्संज्ञकः ऋषिः अप्यहमेव अस्मि । आर्जुनेयम् अर्जुन्याः पुत्रं कुत्सम् एतन्नामकमृषिम् अहम् एव न्यृञ्जे नितरां प्रसाधयामि । कविः क्रान्तदर्शी उशना एतदाख्य ऋषिः अहम् एवास्मि । उक्तमुपलक्षणम् । परमार्थदृष्ट्या कृत्स्नमप्यहमेवास्मीत्यर्थः । हे जनाः मा मां सर्वात्मकं पश्यत । यूयमप्येवमेव स्वस्वरूपमनुभवतेत्युक्तं भवति ॥
Wilson
English translation:
“I have been Manu and Sūrya; I am the wise ṛṣi: Kakṣīvat; I have befriended Kutsa, the son of Arjuni; I am the far-seeing Uśanās; so behold me.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Attributed to Vāmadeva: the sage uttered the verse and the following two verses, while yet in the womb, knowledge of truth being genitive rated in him, and enabling him to identify himself with universal existence; through the eye of supreme truth I am everything, paramārtha dṛṣṭyā kṛtsnam aham asmityarthaḥ, we have, thus, the statement of the pantheistic basis for Vedānta
Jamison Brereton
I became Manu and the sun. I am Kakṣīvant, the inspired seer.
I steered myself down to Kutsa, the son of Arjuna. I am Kavi Uśanā. Look at me!
Jamison Brereton Notes
In this vs. Indra identifies himself with the three most resonant RVic words for poet: ṛ́ṣi-, vípra-, kaví-. I am not sure why. The named beings in the 2nd hemistich, Kutsa and Uśanā, belong in the same mythic complex, along with Indra; see in this Indra cycle IV.16.10-12. Kakṣīvant is one of the most accomplished RVic poets (I.116-26), and his collection immediately follows that attributed to Kutsa (I.101-15).
But again I don’t know why he claims identity with Kakṣīvant, esp. because only one hymn of Kakṣīvant’s is even possibly dedicated to Indra (the maddening I.121).
However, note the borrowing of phraseology from Kakṣīvant in IV.27.4 (see comm. ad loc.). His desire to claim both Manu (first man) and the sun (most prominent heavenly body) is more understandable.
In c I take ny ṛ̀ñje not as a 1st sg. present but as the homophonous 1st sg.
injunctive to the 6th cl. pres. ṛñjá- and therefore as preterital.
Griffith
I WAS aforetime Manu, I was Surya: I am the sage Kaksivan, holy singer.
Kutsa the son of Arjuni I master. I am the sapient Usana behold me.
Geldner
Ich ward Manu und ich Surya; ich bin Kasivat, der redegewaltige Rishi. Ich nötige den Kutsa, den Sohn des Arjuna; ich bin der Kavi Usanas, seht mich an!
Grassmann
»Ich war einst Manu, ich war einst die Sonne, jetzt bin Kakschivat ich, der weise Barde; Ich gleiche ganz dem Kutsa Ardschuneja, bin Uçana, der Dichter, seht mich an nur.
Elizarenkova
Я был Ману и Сурьей.
Я – вдохновенный риши Какшивант.
Я покорил Кутсу, сына Арджуны.
Я – Кави Ушанас. Взгляните на меня!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सात ऋचावाले छब्बीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में ईश्वर के गुणों का उपदेश करते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (अहम्) मैं सृष्टि को करनेवाला ईश्वर (मनुः) विचार करने और विद्वान् के सदृश सम्पूर्ण विद्याओं का जनानेवाला (च) और (सूर्य्यः) सूर्य्य के सदृश सब का प्रकाशक (अभवम्) हूँ और (अहम्) मैं (कक्षीवान्) सम्पूर्ण सृष्टि की कक्षा अर्थात् परम्पराओं से युक्त (ऋषिः) मन्त्रों के अर्थ जाननेवाले के सदृश (विप्रः) बुद्धिमान् के सदृश सब पदार्थों को जाननेवाला (अस्मि) हूँ और (अहम्) मैं (आर्ज्जुनेयम्) सरल विद्वान् ने उत्पन्न किये हुए (कुत्सम्) वज्र को (नि) अत्यन्त (ऋञ्जे) सिद्ध करता हूँ और (अहम्) मैं (उशना) सब के हित की कामना करता हुआ (कविः) सम्पूर्ण शास्त्र को जाननेवाला विद्वान् हूँ, उस (मा) मुझको तुम (पश्यत) देखो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जो जगदीश्वर मन्त्रियों अर्थात् विचार करनेवालों में विचार करने और प्रकाश करनेवालों का प्रकाशक, विद्वानों में विद्वान्, अखण्डित न्याययुक्त, सर्वज्ञ और सब का उपकारी है उस ही का विद्या, धर्म्माचरण और योगाऽभ्यास से प्रत्यक्ष करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! योऽहं मनुः सूर्य्यश्चाभवमहं कक्षीवानृषिर्विप्रोऽस्म्यहमार्जुनेयं कुत्सं न्यृञ्जेऽहमुशना कविरस्मि तं मा यूयं पश्यत ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वरगुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अहम्) सृष्टिकर्तेश्वरः (मनुः) मननशीलो विद्वानिव सर्वविद्याविज्ञापकः (अभवम्) अस्मि (सूर्य्यः) सूर्य्य इव सर्वप्रकाशकः (च) इन्द्र इव सर्वाह्लादकः (अहम्) (कक्षीवान्) सर्वसृष्टिकक्षा विद्यन्ते यस्मिन्त्सः (ऋषिः) मन्त्रार्थवेत्तेव (अस्मि) (विप्रः) मेधावीव सर्ववेत्ता (अहम्) (कुत्सम्) वज्रम् (आर्जुनेयम्) अर्जुनेनार्जुना विदुषा निष्पादितमिव (नि) नितराम् (ऋञ्जे) साध्नोमि (अहम्) (कविः) सर्वशास्त्रविद्विद्वान् (उशना) सर्वहितङ्कामयमानः (पश्यत) सम्प्रेक्षध्वम्। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (मा) माम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यो जगदीश्वरो मन्त्रिणां मन्त्री प्रकाशकानां प्रकाशको विदुषां विद्वाननभिहतन्यायः सर्वज्ञः सर्वोपकारी वर्त्तते तमेव विद्याधर्म्माचरणयोगाभ्यासैः साक्षात्कुरुत ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात ईश्वर व राजसेनेचे गुणवर्णन असून या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! जो जगदीश्वर विचारकांमध्ये विचारक, प्रकाशकांचा प्रकाशक, विद्वानांमध्ये विद्वान, अखंड, न्यायी, सर्वज्ञ व सर्वांवर उपकार करणारा आहे, त्याचाच विद्या, धर्माचरण व योगाभ्यासाने साक्षात्कार करा. ॥ १ ॥
02 अहं भूमिमददामार्यायाहम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अह᳓म् भू᳓मिम् अददाम् आ᳓रियाय
अहं᳓ वृष्टिं᳓ दाशु᳓षे म᳓र्तियाय
अह᳓म् अपो᳓ अनयं वावशाना᳓
म᳓म देवा᳓सो अ᳓नु के᳓तम् आयन्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒हं भूमि॑मददा॒मार्या॑या॒हं वृ॒ष्टिं दा॒शुषे॒ मर्त्या॑य ।
अ॒हम॒पो अ॑नयं वावशा॒ना मम॑ दे॒वासो॒ अनु॒ केत॑मायन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्र आत्मा वा
- ऋषिः - वामदेवो गौतम इन्द्रो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अह᳓म् भू᳓मिम् अददाम् आ᳓रियाय
अहं᳓ वृष्टिं᳓ दाशु᳓षे म᳓र्तियाय
अह᳓म् अपो᳓ अनयं वावशाना᳓
म᳓म देवा᳓सो अ᳓नु के᳓तम् आयन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adadām ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ā́ryāya ← ā́rya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
bhū́mim ← bhū́mi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
dāśúṣe ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mártyāya ← mártya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vr̥ṣṭím ← vr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
anayam ← √nī- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
vāvaśānā́ḥ ← √vāś- (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
ánu ← ánu (invariable)
āyan ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
kétam ← kéta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
máma ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
पद-पाठः
अ॒हम् । भूमि॑म् । अ॒द॒दा॒म् । आर्या॑य । अ॒हम् । वृ॒ष्टिम् । दा॒शुषे॑ । मर्त्या॑य ।
अ॒हम् । अ॒पः । अ॒न॒य॒म् । वा॒व॒शा॒नाः । मम॑ । दे॒वासः॑ । अनु॑ । केत॑म् । आ॒य॒न् ॥
Hellwig Grammar
- aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- bhūmim ← bhūmi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “floor; earth; Earth; real property; region; pṛthivī; location; Earth; place; bhūja; floor; pit; bhūmi [word]; one; hole; shop; distance; country; space; land; territory; topographic point.”
- adadām ← dā
- [verb], singular, Imperfect
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- āryāyāhaṃ ← āryāya ← ārya
- [noun], dative, singular, masculine
- “Ārya; Ārya.”
- āryāyāhaṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- vṛṣṭiṃ ← vṛṣṭim ← vṛṣṭi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “rain; shower; rainy season.”
- dāśuṣe ← dāś
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; give.”
- martyāya ← martya
- [noun], dative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- apo ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- anayaṃ ← anayam ← nī
- [verb], singular, Imperfect
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- vāvaśānā ← vāvaśānāḥ ← vāś
- [verb noun], accusative, plural
- “bellow; howl; sing; moo; shout.”
- mama ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- ketam ← keta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wish; will; purpose; expectation; house.”
- āyan ← i
- [verb], plural, Imperfect
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
सायण-भाष्यम्
अहं वामदेव इन्द्रो वा आर्याय मनवे भूमिं पृथ्वीम् अददां दत्तवानस्मि । दाशुषे हविर्दत्तवते मर्त्याय मनुष्याय यजमानाय वृष्टिं सस्याद्यभिवृद्धयर्थं वृष्टिलक्षणमुदकम् अहम् एव अददाम् । किच अहं वावशानाः शब्दायमानाः अपः उदकानि अनयं सर्वमपि प्रदेशम् अगमयम् । देवासः वह्न्यादयो देवाः मम केतं मदीयं संकल्पम् अनु आयन् अनुयन्ति ॥
Wilson
English translation:
“I gave the earth to the venerable (Manu); I have bestowed rain upon the mortal who presents (oblations); I have let forth the sounding waters; the gods obey my will.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
To the venerable Manu: the text has only āryaya; Mānave is added
Jamison Brereton
I gave land to the Ārya; I (gave) rain to the pious mortal.
I led the bellowing waters. It is my will that the gods followed.
Griffith
I have bestowed the earth upon the Arya, and rain upon the man who brings oblation.
I guided forth the loudly-roaring waters, and the Gods moved according to my pleasure.
Geldner
Ich gab das Land dem Arier, ich dem opfernden Sterblichen den Regen. Ich leitete die laut brüllenden Gewässer; auf meine Absicht gingen die Götter ein.
Grassmann
Dem Arier verlieh ich einst die Erde und Regenguss dem sterblichen Verehrer; Ich führte her die rauschenden Gewässer, und meinem Willen folgten nach die Götter.
Elizarenkova
Я дал землю арье.
Я (дал) дождь поклоняющемуся (мне) смертному.
Я провел громко шумящие воды.
По моей воле пришли боги.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर ईश्वर के गुणों को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (अहम्) सबका धारण करने और सब का उत्पन्न करनेवाला ईश्वर मैं (आर्य्याय) धर्म्मयुक्त गुण, कर्म्म और स्वभाववाले के लिये (भूमिम्) पृथिवी के राज्य को (अददाम्) देता हूँ (अहम्) मैं (दाशुषे) देनेवाले (मर्त्याय) मनुष्य के लिये (वृष्टिम्) वर्षा को (अनयम्) प्राप्त कराऊँ (अहम्) मैं (अपः) प्राणों वा पवनों को प्राप्त कराऊँ जिस (मम) मेरे (वावशानाः) कामना करते हुए (देवासः) विद्वान् लोग (केतम्) बुद्धि वा जनाने के लिये (अनु, आयन्) अनुकूल प्राप्त होते हैं, उस मुझको तुम सेवो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो न्यायकारी स्वभाववाले के लिये भूमि का राज्य देता, सब के सुख के लिये वृष्टि करता और सब के जीवन के लिये वायु को प्रेरणा करता है और जिसके उपदेश के द्वारा विद्वान् होते हैं, उसी की निरन्तर उपासना करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! योऽहमार्य्याय भूमिमददामहं दाशुषे मर्त्याय वृष्टिमनयमहमपोऽनयं यस्य मम वावशाना देवासः केतमन्वायंस्तं मां यूयं सेवध्वम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरीश्वरगुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अहम्) सर्वधर्त्ता सर्वस्रष्टेश्वरः (भूमिम्) पृथिवीराज्यम् (अददाम्) ददामि (आर्य्याय) धर्म्यगुणकर्मस्वभावाय (अहम्) (वृष्टिम्) (दाशुषे) दानशीलाय (मर्त्याय) मनुष्याय (अहम्) (अपः) प्राणान् वायून् वा (अनयम्) प्रापयेयम् (वावशानाः) कामयमानाः (मम) (देवासः) विद्वांसः (अनु) (केतम्) प्रज्ञां प्रज्ञापनं वा (आयन्) प्राप्नुवन्ति ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यो न्यायशीलाय भूमिराज्यं ददाति सर्वस्य सुखाय वृष्टिं करोति सर्वेषां जीवनाय वायुं प्रेरयति यस्योपदेशद्वारा विद्वांसो भवन्ति तमेव सततमनूपाध्वम् ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जो न्यायी स्वभावाच्या माणसाला भूमीचे राज्य देतो, सर्वांच्या सुखासाठी वृष्टी करतो, सर्वांच्या जीवनासाठी वायूला प्रेरणा देतो, ज्याच्या उपदेशाने विद्वान बनता येते, त्याचीच सतत उपासना करा. ॥ २ ॥
03 अहं पुरो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अह᳓म् पु᳓रो मन्दसानो᳓ वि᳓ ऐरं
न᳓व साकं᳓ नवतीः᳓ श᳓म्बरस्य
शततमं᳓ वेशि᳓यं सर्व᳓ताता
दि᳓वोदासम् अतिथिग्वं᳓ य᳓द् आ᳓वम्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒हं पुरो॑ मन्दसा॒नो व्यै॑रं॒ नव॑ सा॒कं न॑व॒तीः शम्ब॑रस्य ।
श॒त॒त॒मं वे॒श्यं॑ स॒र्वता॑ता॒ दिवो॑दासमतिथि॒ग्वं यदाव॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्र आत्मा वा
- ऋषिः - वामदेवो गौतम इन्द्रो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अह᳓म् पु᳓रो मन्दसानो᳓ वि᳓ ऐरं
न᳓व साकं᳓ नवतीः᳓ श᳓म्बरस्य
शततमं᳓ वेशि᳓यं सर्व᳓ताता
दि᳓वोदासम् अतिथिग्वं᳓ य᳓द् आ᳓वम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
airam ← √īr- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
mandasānáḥ ← mandasāná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
púraḥ ← púr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ví ← ví (invariable)
náva ← náva- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
navatī́ḥ ← navatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sākám ← sākám (invariable)
śámbarasya ← śámbara- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sarvátātā ← sarvátāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
śatatamám ← śatatamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
veśyàm ← veśyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
atithigvám ← atithigvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́vam ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dívodāsam ← dívodāsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒हम् । पुरः॑ । म॒न्द॒सा॒नः । वि । ऐ॒र॒म् । नव॑ । सा॒कम् । न॒व॒तीः । शम्ब॑रस्य ।
श॒त॒ऽत॒मम् । वे॒श्य॑म् । स॒र्वऽता॑ता । दिवः॑ऽदासम् । अ॒ति॒थि॒ऽग्वम् । यत् । आव॑म् ॥
Hellwig Grammar
- aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- puro ← puraḥ ← pur
- [noun], accusative, plural, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- mandasāno ← mandasānaḥ ← mand
- [verb noun], nominative, singular
- “rejoice; exhilarate.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- airaṃ ← airam ← īr
- [verb], singular, Imperfect
- “go.”
- nava ← navan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “nine.”
- sākaṃ ← sākam
- [adverb]
- “together; jointly; simultaneously.”
- navatīḥ ← navati
- [noun], accusative, plural, feminine
- “ninety; navati [word].”
- śambarasya ← śambara
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Śambara; Śambara.”
- śatatamaṃ ← śatatamam ← śatatama
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hundredth.”
- veśyaṃ ← veśyam ← veśya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “whorehouse.”
- sarvatātā ← sarvatāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “completeness; prosperity; sum.”
- divodāsam ← divodāsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Divodāsa.”
- atithigvaṃ ← atithigvam ← atithigva
- [noun], accusative, singular, masculine
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- āvam ← av
- [verb], singular, Imperfect
- “support; help; prefer; prefer; like.”
सायण-भाष्यम्
अहं वामदेव इन्द्रो वा मन्दसानः सोमेन माद्यन् नव नवसंख्याकाः नवतीः नवतिसंख्याकाश्च शम्बरस्य एतन्नामकस्यासुरस्य संबन्धीनि पुरः पुराणि साकं युगपदेव व्यैरम् अध्वंसयम् । शततमं शतसंख्यापूरणं पुरं वेश्यं दिवोदासनाम्ने प्रवेशार्हमकरवम् । सर्वताता सर्वतातौ यज्ञे अतिथिग्वम् अतिथीनामभिगन्तारं दिवोदासं दिवोदासनामकं राजर्षिं यत् यदा आवम् अपालयम् । तदा पुरो व्यैरमिति पूर्वेण संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Exhilarated (by the Soma beverage) I have destroyed the ninety and nine cities of Śambara, the hundredth I gave to be occupied by Divodāsa when I protected him, Atithigva, at his sacrifice.”
Jamison Brereton
I, in my exhilaration, broke apart all at once the nine and ninety
fortresses of Śambara,
and the hundredth, his dwelling place, to complete it, when I helped Divodāsa Atithigva.
Jamison Brereton Notes
Atithigva is often associated with Kutsa, sometimes with both as enemies of Indra (I.53.10, VI.18.13, VIII.53.2), sometimes, as here, as his clients.
Griffith
In the wild joy of Soma I demolished Sambara’s forts, ninety-and-nine, together;
And, utterly, the hundredth habitation, when helping Divodasa Atithigva.
Geldner
Ich zerstörte somatrunken auf einmal die neunundneunzig Burgen des Sambara, zur Vollständigkeit als Hundertsten den Insassen, als ich dem Divodasa Atithigva beistand.
Grassmann
Ich hab’ im Rausch die neunundneunzig Burgen des Çambara zerschmettert all auf einmal, Das hundertste Gehöft mit allem Hausrath zu Nutz dem Divodasa Atithigva.«
Elizarenkova
Я крепости разбил, опьяненный (сомой):
Сразу девяносто девять (крепостей) Шамбары,
(А) сотое поселение – полноты ради,
Когда помогал Диводасе Атитхигве.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (मन्दसानः) आनन्दस्वरूप और आनन्द देनेवाला (अहम्) मैं जगदीश्वर (पुरः) प्रथम (शम्बरस्य) मेघ के (शततमम्) अत्यन्त असंख्यात (वेश्यम्) उत्तम वेशों अर्थात् प्रवेशों में उत्पन्न (नव, नवतीः) निन्नानवे पदार्थों को (साकम्) साथ (वि, ऐरम्) प्रेरणा करूँ (सर्वताता) सब में ही मिलने योग्य जगत् में (यत्) जिस (दिवोदासम्) विज्ञानस्वरूप प्रकाश के देनेवाले (अतिथिग्वम्) अतिथियों को प्राप्त हो वा प्राप्त करावे उसकी (आवम्) रक्षा करूँ, उस मेरी उपासना करो और वह आनन्दयुक्त होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो जगदीश्वर जगत् की उत्पत्ति के प्रथम चेतनस्वरूप से वर्त्तमान, वह सब जगत् को उत्पन्न करके, सब के साथ सब का सम्बन्ध करके सब का हित करता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यो मन्दसानोऽहं पुरः शम्बरस्य शततमं वेश्यं नव नवतीः साकं व्यैरम्। सर्वताता यद्यं दिवोदासमतिथिग्वमावन्तं मामुपाध्वं स चाऽऽनन्दी भवति ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अहम्) जगदीश्वरः (पुरः) प्रथमम् (मन्दसानः) आनन्दस्वरूप आनन्दयिता (वि) (ऐरम्) प्रेरयेयम् (नव) (साकम्) सह (नवतीः) एतत्सङ्ख्याकान् पदार्थान् (शम्बरस्य) मेघस्य (शततमम्) अतिशयेनाऽसङ्ख्यातम् (वेश्यम्) वेशेषु प्रवेशेषु भवम् (सर्वताता) सर्वतातौ सर्वस्मिन्नेव सङ्गन्तव्ये जगति (दिवोदासम्) विज्ञानमयस्य प्रकाशस्य दातारम् (अतिथिग्वम्) योऽतिथीन् गच्छति गमयति वा तम् (यत्) यम् (आवम्) रक्षयेयम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यो जगदीश्वरो जगदुत्पत्तेः प्राक् चेतनस्वरूपेण वर्त्तमानः स सर्वं जगदुत्पाद्य सर्वैः सह सर्वेषां सम्बन्धं विधाय सर्वहितं विदधाति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जो जगदीश्वर जगाच्या उत्पत्तीच्या वेळी प्रथम चेतनस्वरूपाने वर्तमान असतो. तो सर्व जगाला उत्पन्न करून सर्वांबरोबर सर्वांचा संबंध स्थापन करून सर्वांचे हित करतो. ॥ ३ ॥
04 प्र सु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ सु᳓ ष᳓ वि᳓भ्यो मरुतो वि᳓र् अस्तु
प्र᳓ श्येनः᳓ श्येने᳓भिय आशुप᳓त्वा
अचक्र᳓या य᳓त् स्वध᳓या सुपर्णो᳓
हव्य᳓म् भ᳓रन् म᳓नवे देव᳓जुष्टम्
मूलम् ...{Loading}...
प्र सु ष विभ्यो॑ मरुतो॒ विर॑स्तु॒ प्र श्ये॒नः श्ये॒नेभ्य॑ आशु॒पत्वा॑ ।
अ॒च॒क्रया॒ यत्स्व॒धया॑ सुप॒र्णो ह॒व्यं भर॒न्मन॑वे दे॒वजु॑ष्टम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - श्येनः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ सु᳓ ष᳓ वि᳓भ्यो मरुतो वि᳓र् अस्तु
प्र᳓ श्येनः᳓ श्येने᳓भिय आशुप᳓त्वा
अचक्र᳓या य᳓त् स्वध᳓या सुपर्णो᳓
हव्य᳓म् भ᳓रन् म᳓नवे देव᳓जुष्टम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sú ← sú (invariable)
víbhyaḥ ← ví- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:PL}
víḥ ← ví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
āśupátvā ← āśupátvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
śyenáḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śyenébhyaḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:PL}
acakráyā ← acakrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
suparṇáḥ ← suparṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svadháyā ← svadhā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhárat ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
devájuṣṭam ← devájuṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
havyám ← havyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mánave ← mánu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र । सु । सः । विऽभ्यः॑ । म॒रु॒तः॒ । विः । अ॒स्तु॒ । प्र । श्ये॒नः । श्ये॒नेभ्यः॑ । आ॒शु॒ऽपत्वा॑ ।
अ॒च॒क्रया॑ । यत् । स्व॒धया॑ । सु॒ऽप॒र्णः । ह॒व्यम् । भर॑त् । मन॑वे । दे॒वऽजु॑ष्टम् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- ṣa ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vibhyo ← vibhyaḥ ← vi
- [noun], ablative, plural, masculine
- “vi; bird; vi.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- vir ← viḥ ← vi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vi; bird; vi.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- śyenaḥ ← śyena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- śyenebhya ← śyenebhyaḥ ← śyena
- [noun], ablative, plural, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- āśupatvā ← āśu
- [noun]
- “quick; fast; immediate; agile.”
- āśupatvā ← patvā ← patvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “flight.”
- acakrayā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- acakrayā ← cakrayā ← cakra
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “wheel; Cakra; discus; army; cakra; oil mill; cakrikā; cakra; group.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- svadhayā ← svadhā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “free will; offering; libation; nature; svadhā [word]; comfort; power.”
- suparṇo ← suparṇaḥ ← suparṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Garuda; Suparṇa; bird of prey; Suparṇa; suparṇa; Suparṇa; eagle.”
- havyam ← havya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- bharan ← bharat ← bhṛ
- [verb], singular, Present injunctive
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- manave ← manu
- [noun], dative, singular, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- devajuṣṭam ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devajuṣṭam ← juṣṭam ← juṣ
- [verb noun], accusative, singular
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
सायण-भाष्यम्
अथैतदादिभिः श्येनः स्तूयते । हे मरुतः वेगेन मरुत्सदृशाः पक्षिणः सः प्रसिद्धः श्येनाख्यः विः पक्षी विभ्यः पक्षिभ्यो युष्मत्तः प्र सु अस्तु बलेन प्रकृष्टो भवतु । किंच श्येनेभ्यः शंसनीयगमनेभ्यः स्वसमानजातिभ्यः पक्षिभ्यः सकाशात् आशुपत्वा आशुपतनः शीघ्रगामी श्येनः प्रकृष्टो भवतु । ‘सुपर्णः शोभनपतनः यत् यदा श्येनः अचक्रया चक्रवर्जितया स्वधया रथेन देवजुष्टं देवैः सेवितं हव्यं सोमलक्षणं हविः मनवे प्रजापतये भरत् अहरत द्युलोकसकाशादाहृतवान् । अत्र स्वधाशब्दो रथवाची अचक्रया स्वधया वर्तमानम् ’ ( ऋ. सं. १०. २७. १९) इत्यादौ दर्शनात् ॥
Wilson
English translation:
“May this bird, Maruts, be pre-eminent over (other) hawks, since with a wheelless car the swift-winged bore the Soma, accepted by the gods, to Manu.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With a wheelless car: acakrayā vadhayā = cakrarahitena rathena, with a car without wheels; the text has havyam, this is a metonymy for the Soma, which is said to have been brought from heaven by the gāyatrī, in the form of a hawk; by the hawk, we are to understand the supreme spirit, parabrahma
Jamison Brereton
Let that bird stand out from (all other) birds, o Maruts, the swift-flying falcon from (all other) falcons,
because the fine-feathered one, with his independent power that needed no (chariot-)wheel, brought to Manu the oblation that is pleasing to the gods.
Jamison Brereton Notes
The first hemistich sounds like a formal eulogistic opening, though I don’t know of any parallels elsewhere (quite possibly for want of looking).
04-07 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The 3rd sg. act. impf./injunc. of √bhṛ is the “hero” of this, the mythological portion, of the hymn: bhárat (4d, 5a), bharat (6c), abharat (7a).
Griffith
Before all birds be ranked this Bird, O Maruts; supreme of falcons be this fleet-winged Falcon,
Because, strong- pinioned, with no car to bear him, he brought to Manu the Godloved oblation.
Geldner
Der Vogel soll ja allen Vögeln voraus sein, ihr Marut, der schnellfliegende Adler allen Adlern, wenn der Beschwingte aus eigner Triebkraft ohne Räder dem Manu die gottgenehme Opferspeise bringen wird.
Grassmann
Voran sei dieser Vogel andern Vögeln, der schnelle Aar den Aaren, o ihr Maruts, Da selbstbewegten Triebs der Adler brachte den gottgeliebten Opfertrank den Menschen.
Elizarenkova
Эта птица должна быть далеко впереди (всех) птиц, о Маруты.
Быстро летящий орел – впереди (всех) орлов,
Когда по собственному порыву без колес прекраснокрылый
Понес жертву для Ману, услаждающую богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब राजसेनाविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (श्येनः) वाज (विः) पक्षी (श्येनेभ्यः) वाजनामक (विभ्यः) पक्षी विशेषों से (अचक्रया) अविद्यमान चक्राकारगति के साथ (आशुपत्वा) शीघ्र गिर के वेग को (भरत्) धारण करता है, वैसे (मरुतः) मनुष्य जन मनुष्यों की सेना के वेगादिगुण को (प्र) विशेष करके धारण करता है (यत्) जो (सुपर्णः) उत्तम पतनयुक्त (मनवे) मनुष्य के लिये (स्वधया) अन्न आदि से (देवजुष्टम्) विद्वानों से सेवित (हव्यम्) ग्रहण करने योग्य वस्तु को (प्र) अत्यन्त (सु) उत्तम प्रकार धारण करता है (सः) वह सब स्थानों में सुखकारी (अस्तु) हो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! इस सृष्टि और अन्तरिक्ष में जैसे पक्षी आकाश में जाकर आते हैं, वैसे ही सब लोक और लोकान्तर घूमते हैं, जो सृष्टिविद्या को जानता है, वही मनुष्यादिकों का सुखकारी होता है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा श्येनो विः श्येनेभ्यो विभ्य अचक्रया आशुपत्वा वेगं भरत्तथा मरुतो मनुष्याणां सेनावेगादिकं प्रभरद्यद्यो सुपर्णो मनवे स्वधया देवजुष्टं हव्यं प्र सु भरत् स सर्वत्र सुखकार्य्यस्तु ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजसेनाविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (सु) (सः) (विभ्यः) पक्षिभ्यः (मरुतः) मनुष्याः (विः) पक्षी (अस्तु) भवतु (प्र) (श्येनः) (श्येनेभ्यः) पक्षिविशेषेभ्यः (आशुपत्वा) सद्यः पतित्वा (अचक्रया) अविद्यमानचक्राकारया (यत्) यः (स्वधया) अन्नादिना (सुपर्णः) शोभनपतनः (हव्यम्) ग्रहीतुमर्हम् (भरत्) दधाति (मनवे) मनुष्याय (देवजुष्टम्) विद्वद्भिः सेवितम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! अस्यां सृष्टावन्तरिक्षे यथा पक्षिण आकाशे गत्वाऽऽगच्छन्ति तथैव सर्वे लोकलोकान्तरा भ्रमन्ति यः सृष्टिविद्यां जानाति स एव मनुष्यादीनां सुखकारी भवति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! जसे पक्षी आकाशात उडतात तसे या सृष्टी व अंतरिक्षात सर्व लोकलोकान्तर फिरतात. जो सृष्टिविद्या जाणतो तोच माणसांसाठी सुखकारक असतो. ॥ ४ ॥
05 भरद्यदि विरतो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भ᳓रद् य᳓दि वि᳓र् अ᳓तो वे᳓विजानः
पथो᳓रु᳓णा म᳓नोजवा असर्जि
तू᳓यं ययौ म᳓धुना सोमिये᳓न
उत᳓ श्र᳓वो विविदे श्येनो᳓ अ᳓त्र
मूलम् ...{Loading}...
भर॒द्यदि॒ विरतो॒ वेवि॑जानः प॒थोरुणा॒ मनो॑जवा असर्जि ।
तूयं॑ ययौ॒ मधु॑ना सो॒म्येनो॒त श्रवो॑ विविदे श्ये॒नो अत्र॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - श्येनः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
भ᳓रद् य᳓दि वि᳓र् अ᳓तो वे᳓विजानः
पथो᳓रु᳓णा म᳓नोजवा असर्जि
तू᳓यं ययौ म᳓धुना सोमिये᳓न
उत᳓ श्र᳓वो विविदे श्येनो᳓ अ᳓त्र
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
átas ← átas (invariable)
bhárat ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
vévijānaḥ ← √vij- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
víḥ ← ví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yádi ← yádi (invariable)
asarji ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
mánojavāḥ ← mánojavas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pathā́ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
urúṇā ← urú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
mádhunā ← mádhu- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
somyéna ← somyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
tū́yam ← tū́ya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yayau ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
átra ← átra (invariable)
śrávaḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śyenáḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
vivide ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
भर॑त् । यदि॑ । विः । अतः॑ । वेवि॑जानः । प॒था । उ॒रुणा॑ । मनः॑ऽजवाः । अ॒स॒र्जि॒ ।
तूय॑म् । य॒यौ॒ । मधु॑ना । सो॒म्येन॑ । उ॒त । श्रवः॑ । वि॒वि॒दे॒ । श्ये॒नः । अत्र॑ ॥
Hellwig Grammar
- bharad ← bharat ← bhṛ
- [verb], singular, Present injunctive
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- yadi
- [adverb]
- “if; in case.”
- vir ← viḥ ← vi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vi; bird; vi.”
- ato ← atas
- [adverb]
- “now; therefore; then; from there; hence; consequently; then; hence; henceforth.”
- vevijānaḥ ← vevij ← √vij
- [verb noun], nominative, singular
- “quiver.”
- pathoruṇā ← pathā ← pathin
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- pathoruṇā ← uruṇā ← uru
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- manojavā ← manaḥ ← manas
- [noun], neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- manojavā ← javāḥ ← javas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “speed.”
- asarji ← sṛj
- [verb], singular, Aorist passive
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- tūyaṃ ← tūyam ← tūya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “quick; fast; potent.”
- yayau ← yā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- madhunā ← madhu
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- somyenota ← somyena ← somya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “saumya.”
- somyenota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- śravo ← śravaḥ ← śravas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- vivide ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “find; detect; marry; get; think.”
- śyeno ← śyenaḥ ← śyena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
सायण-भाष्यम्
यदि यदा विः पक्षी श्येनः अतः अमुष्मात् द्युलोकात् वेविजानः सोमपालकान् भीषयन् भरत् अहरत् । सोममाहृतवान् । तदा उरुणा विस्तीर्णेन पथा अन्तरिक्षमार्गेण मनोजवाः मनोवत् वेगयुक्तः सन् असर्जि संसृष्टः आसीत् । सोम्येन सोममयेन मधुना अन्नेन सह तूयं क्षिप्रं ययौ जगाम । उत अपि च अत्र अस्मिन् लोके श्येनः सुपर्णः श्रवः सोमाहरणनिमित्तं यशः विविदे लेभे ॥
Wilson
English translation:
“When the bird, intimidating (its guardians), carried off from hence (the Soma) it was at large; (flying) swift as thought along the vast path (of the firmament), it went rapidly with the sweet Soma, and the hawks thence acquired the celebrity in this world.”
Jamison Brereton
When he brought it from there, quivering (in fear), the bird, swift as thought, was sent surging along the wide path. He traveled swiftly with the somian honey, and the falcon found
fame here.
Jamison Brereton Notes
My interpr. depends on reading (as sometimes elsewhere) yádi (‘if’) as yád
*ī (‘when it’), despite the short i before a single consonant. It is possible that yád *ī was changed redactionally, to match yádi in IV.27.3. A heavy syllable in fourth place in an opening of four is standard (see Arnold 182, 188), and in particular the sequence of four shorts in #(bhárad) yádi | vír á(to) seems quite unusual, while a long vowel before the caesura and preceding a break of two shorts is metrically more favorable – though given the many metrical departures in this hymn (see, e.g., the next vs.), this is not a strong argument.
04-07 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The 3rd sg. act. impf./injunc. of √bhṛ is the “hero” of this, the mythological portion, of the hymn: bhárat (4d, 5a), bharat (6c), abharat (7a).
Griffith
When the Bird brought it, hence in rapid motion sent on the wide path fleet as thought he hurried.
Swift he returned with sweetness of the Soma, and hence the Falcon hath acquired his glory.
Geldner
Ängstlich, ob er von dort ihn bringen werde, hat sich jetzt der gedankenschnelle Vogel auf dem weiten Weg in Schuß gesetzt. Rasch kam er mit dem somischen Met und der Adler hat dabei Ruhm erworben.
Grassmann
Als ihn von dort der rasche Vogel brachte, da flog gedankenschnell auf weitem Pfad er; Dann kam er eilend mit dem Süss des Soma, und hohen Ruhm erwarb sich da der Adler.
Elizarenkova
Птица вне себя от страха от того, унесет ли она (сому),
Ринулась, быстрая, как мысль, в далекий путь.
Быстро прилетела она с медом – сомой,
И орел при этом нашел славу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजजनो ! (यदि) जो (अत्र) इस संसार में आप लोगों से (मनोजवाः) मन के सदृश वेगयुक्त सेनाओं को (असर्जि) बनाता है तो (अतः) इस स्थान से जैसे (श्येनः) हिंसा करनेवाला वेगयुक्त (विः) पक्षी (वेविजानः) कम्पता हुआ (उरुणा) बहुत (पथा) मार्ग से (तूयम्) शीघ्र (ययौ) जाता है, वैसे जो राजा (मधुना) मधुर (सोम्येन) सोम अर्थात् ओषधियों में उत्पन्न हुए रस से (श्रवः) अन्न आदि को (उत) और सेना को (भरत्) पुष्ट करे, वह विजय को (विविदे) प्राप्त होता है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे राजजनो ! आप लोग जब तक वाजपक्षी के सदृश वेग युक्त सेना को नहीं करते हैं, तब तक विजय से धन का लाभ नहीं हो सकता है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजपुरुषा ! यद्यत्र भवद्भिर्मनोजवाः सेना असर्जि तर्ह्यतो यथा श्येनो विर्वेविजानः सन्नुरुणा पथा तूयं ययौ तथा यो राजा मधुना सोम्येन श्रवोऽन्नमुत सेनां भरत् स विजयं विविदे ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भरत्) पुष्यात् (यदि) (विः) पक्षी (अतः) अस्मात् स्थानात् (वेविजानः) कम्पमानः (पथा) मार्गेण (उरुणा) बहुना (मनोजवाः) मनोवद्वेगाः (असर्जि) सृजति (तूयम्) तूर्णम् (ययौ) याति गच्छति (मधुना) मधुरेण (सोम्येन) सोमेष्वोषधीषु भवेन (उत) अपि (श्रवः) अन्नादिकम् (विविदे) विन्दति (श्येनः) हिंस्रो वेगवान् पक्षी (अत्र) अस्मिन् संसारे ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे राजजना ! भवन्तो यावच्छ्येनवद्वेगवतीं सेनां न कुर्वन्ति तावद्विजयधनलाभो भवितुमशक्यः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे राजजनांनो, तुम्ही लोक जोपर्यंत बाजपक्ष्याप्रमाणे वेगयुक्त सेना तयार करीत नाहीत, तोपर्यंत विजय प्राप्त करून धनाचा लाभ घेऊ शकत नाही. ॥ ५ ॥
06 ऋजीपी श्येनो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋजीपी᳓ श्येनो᳓ द᳓दमानो अंशु᳓म्
पराव᳓तः शकुनो᳓ मन्द्र᳓म् म᳓दम्
सो᳓मम् भरद् दादृहाणो᳓ देवा᳓वान्
दिवो᳓ अमु᳓ष्माद् उ᳓त्तराद् आदा᳓य
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒जी॒पी श्ये॒नो दद॑मानो अं॒शुं प॑रा॒वतः॑ शकु॒नो म॒न्द्रं मद॑म् ।
सोमं॑ भरद्दादृहा॒णो दे॒वावा॑न्दि॒वो अ॒मुष्मा॒दुत्त॑रादा॒दाय॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - श्येनः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऋजीपी᳓ श्येनो᳓ द᳓दमानो अंशु᳓म्
पराव᳓तः शकुनो᳓ मन्द्र᳓म् म᳓दम्
सो᳓मम् भरद् दादृहाणो᳓ देवा᳓वान्
दिवो᳓ अमु᳓ष्माद् उ᳓त्तराद् आदा᳓य
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; 11 = 4+7, ending HLX
genre M
genre M
Morph
aṁśúm ← aṁśú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dádamānaḥ ← √dad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
r̥jīpī́ ← r̥jīpín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śyenáḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádam ← máda- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mandrám ← mandrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
parāvátaḥ ← parāvát- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
śakunáḥ ← śakuná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bharat ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
dādr̥hāṇáḥ ← √dr̥h- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
devā́vān ← devā́vant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ādā́ya ← √dī- 2 (root)
{non-finite:CVB}
amúṣmāt ← asaú (pronoun)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
úttarāt ← úttara- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ऋ॒जी॒पी । श्ये॒नः । दद॑मानः । अं॒शुम् । प॒रा॒ऽवतः॑ । श॒कु॒नः । म॒न्द्रम् । मद॑म् ।
सोम॑म् । भ॒र॒त् । द॒दृ॒हा॒णः । दे॒वऽवा॑न् । दि॒वः । अ॒मुष्मा॑त् । उत्ऽत॑रात् । आ॒ऽदाय॑ ॥
Hellwig Grammar
- ṛjīpī ← ṛjīpin
- [noun], nominative, singular, masculine
- śyeno ← śyenaḥ ← śyena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- dadamāno ← dadamānaḥ ← dā
- [verb noun], nominative, singular
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- aṃśum ← aṃśu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sunbeam; beam; aṃśu [word]; thread.”
- parāvataḥ ← parāvat
- [noun], ablative, singular, feminine
- “distance; distance; distance.”
- śakuno ← śakunaḥ ← śakuna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bird; large bird.”
- mandram ← mandra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- madam ← mada
- [noun], accusative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- bharad ← bharat ← bhṛ
- [verb], singular, Present injunctive
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- dādṛhāṇo ← dādṛhāṇaḥ ← dṛh
- [verb noun], nominative, singular
- “fixate; strengthen.”
- devāvān ← devāvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], ablative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- amuṣmād ← amuṣmāt ← adas
- [noun], ablative, singular, masculine
- “that; John Doe; yonder; from here.”
- uttarād ← uttarāt ← uttara
- [noun], ablative, singular, masculine
- “northern; following; upper; additional; better; more(a); last; concluding; superior; later(a); uttara [word]; prevailing; future; left; northerly; northerly; higher; second; dominant; excellent; chief(a).”
- ādāya ← ādā ← √dā
- [verb noun]
- “take; take away; take out; pick; extract; drink; grasp; put; collect; accept; get; choose; remove; steal; bring; press out; impound; keep; eat; use; distill.”
सायण-भाष्यम्
ऋजीपी ऋजुगामी परावतः दूरात् अंशुं सोमं ददमानः धारयन् श्येनः शंसनीयगमनः देववान् देवैः सहितः शकुनः पक्षी मन्द्रं मदनीयं स्तुत्यं मदं मदकरं सोमम् उत्तरात् उद्गततरात् अमुष्मात् दिवः द्युलोकात् आदाय स्वीकृस्य ददृहाणः दृढीभवन् भरत् अहरत् ॥
Wilson
English translation:
“The straight-flying hawk, conveying the Soma from afar; the bird, attended by the gods, brought, resolute of purpose, the adorable exhilarating Soma, having taken it from that lofty heaven.”
Jamison Brereton
Flying straight, the falcon, the bird, hanging onto the plant, brought from afar the gladdening, exhilarating drink,
the soma, holding it firmly, having the gods on his side, having taken it from yonder high heaven.
Jamison Brereton Notes
Three of the four cadences in this verse are bad (b, c, d).
ṛjīpín- (2x) must be closely related to better-attested ṛjipyá- (6x), which also has Iranian cognates, e.g., Aves. ərəzifiia-. Werba bei EWA, s.v., suggests that it is a contamination with ṛjīṣín-, which seems a promising suggestion.
Goto (1st Kl, 171-72, flg. Wackernagel) argues that the thematic middle dádate is synchronicially distinct from √dā ‘give’ and means ‘keep safe’. My ‘hanging onto’ represents a compromise between such a rendering and ‘take’, the standard sense of medial (ā́) √dā (see 7a ādā́ya).
04-07 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The 3rd sg. act. impf./injunc. of √bhṛ is the “hero” of this, the mythological portion, of the hymn: bhárat (4d, 5a), bharat (6c), abharat (7a).
Griffith
Bearing the stalk, the Falcon speeding onward, Bird bringing from afar the draught that gladdens,
Friend of the Gods, brought, grasping fast, the Soma which be bad taken from yon loftiest heaven.
Geldner
Vorausschließend, den Stengel haltend bracht der Adler, der Vogel aus der Ferne den erfreulichen Rauschtrank, der Götterfreund den Soma, ihn festhaltend, nachdem er ihn aus jenem höchsten Himmel geholt hatte.
Grassmann
Der rasche Aar, die Somapflanze nehmend, von Ferne trug den Freudentrank der Vogel; Der gottumgebne, fest den Soma haltend, den er sich nahm von jenem höchsten Himmel.
Elizarenkova
Прямолетящий (?) орел, держа стебель (сомы),
Птица издалека, преданная богам, крепко ухватив
Радостный опьяняющий напиток – сому, нес (его),
После того как он забрал (его) с того высшего (неба).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जैसे (ऋजीपी) सीधी चालवाला (श्येनः) बढ़े हुए वेग से युक्त (शकुनः) पक्षी (परावतः) दूर देश से गिर के अपने अपेक्षित पदार्थ को (भरत्) धारण करता है, वैसे ही आप (अंशुम्) विज्ञान आदि पदार्थ (मदम्) आनन्द करनेवाले (मन्द्रम्) प्रशंसा करने योग्य (सोमम्) ऐश्वर्य्य को (ददमानः) देते हुए (देवावान्) बहुत विद्वानों से युक्त (अमुष्मात्) परोक्ष (उत्तरात्) आनेवाले (दिवः) बिजुली के प्रकाश से विद्या को (आदाय) ग्रहण करके (दादृहाणः) बढ़ते हुए होवें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे पक्षी पृथिवी से उड़ के अन्तरिक्ष के मार्ग से जाकर और आकर अपने प्रयोजन को सिद्ध करते हैं, वैसे ही देश-देशान्तर में विमान आदि से जाकर अपने प्रयोजन को सिद्ध करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यथर्जीपी श्येनः शकुनः परावतो देशात् पतित्वा स्वाभीष्टं पदार्थं भरत् तथैव भवानंशुं मदं मन्द्रं सोमं ददमानो देवावानमुष्मादुत्तराद् दिवो विद्यामादाय दादृहाणो भवेत् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋजीपी) सरलगामी (श्येनः) प्रवृद्धवेगः (ददमानः) (अंशुम्) विज्ञानादिकं पदार्थम् (परावतः) दूरदेशात् (शकुनः) पक्षी (मन्द्रम्) प्रशंसनीयम् (मदम्) आनन्दकरम् (सोमम्) ऐश्वर्य्यम् (भरत्) धरति (दादृहाणः) वर्धमानः (देवावान्) बहवो देवा विद्वांसो विद्यन्ते यस्य सः (दिवः) विद्युत्प्रकाशात् (अमुष्मात्) परोक्षात् (उत्तरात्) (आदाय) ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा पक्षिणो भूमेरुत्थायाऽन्तरिक्षमार्गेण गत्वाऽऽगत्य स्वप्रयोजनं साध्नुवन्ति तथैव देशदेशान्तरं विमानादिना गत्वा स्वप्रयोजनं साध्नुवन्तु ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! जसे पक्षी पृथ्वीवरून उडून अंतरिक्षात फिरतात तसे देशदेशांतरी विमानाने जाणे-येणे करून आपले प्रयोजन सिद्ध करा. ॥ ६ ॥
07 आदाय श्येनो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आदा᳓य श्येनो᳓ अभरत् सो᳓मं
सह᳓स्रं सवाँ᳓ अयु᳓तं च साक᳓म्
अ᳓त्रा पु᳓रंधिर् अजहाद् अ᳓रातीर्
म᳓दे सो᳓मस्य मूरा᳓ अ᳓मूरः
मूलम् ...{Loading}...
आ॒दाय॑ श्ये॒नो अ॑भर॒त्सोमं॑ स॒हस्रं॑ स॒वाँ अ॒युतं॑ च सा॒कम् ।
अत्रा॒ पुरं॑धिरजहा॒दरा॑ती॒र्मदे॒ सोम॑स्य मू॒रा अमू॑रः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - श्येनः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आदा᳓य श्येनो᳓ अभरत् सो᳓मं
सह᳓स्रं सवाँ᳓ अयु᳓तं च साक᳓म्
अ᳓त्रा पु᳓रंधिर् अजहाद् अ᳓रातीर्
म᳓दे सो᳓मस्य मूरा᳓ अ᳓मूरः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abharat ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ādā́ya ← √dī- 2 (root)
{non-finite:CVB}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śyenáḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ayútam ← ayúta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
sahásram ← sahásra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sākám ← sākám (invariable)
savā́n ← savá- 2 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ajahāt ← √hā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
árātīḥ ← árāti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
átra ← átra (invariable)
púraṁdhiḥ ← púraṁdhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ámūraḥ ← ámūra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
mūrā́ḥ ← mūrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ॒ऽदाय॑ । श्ये॒नः । अ॒भ॒र॒त् । सोम॑म् । स॒हस्र॑म् । स॒वान् । अ॒युत॑म् । च॒ । सा॒कम् ।
अत्र॑ । पुर॑म्ऽधिः । अ॒ज॒हा॒त् । अरा॑तीः । मदे॑ । सोम॑स्य । मू॒राः । अमू॑रः ॥
Hellwig Grammar
- ādāya ← ādā ← √dā
- [verb noun]
- “take; take away; take out; pick; extract; drink; grasp; put; collect; accept; get; choose; remove; steal; bring; press out; impound; keep; eat; use; distill.”
- śyeno ← śyenaḥ ← śyena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- abharat ← bhṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- sahasraṃ ← sahasram ← sahasra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- savāṃ ← sava
- [noun], accusative, plural, masculine
- “press.”
- ayutaṃ ← ayutam ← ayuta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “ayuta.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sākam
- [adverb]
- “together; jointly; simultaneously.”
- atrā ← atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
- purandhir ← purandhiḥ ← puraṃdhi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “liberality; Puraṃdhi; munificence.”
- ajahād ← ajahāt ← hā
- [verb], singular, Imperfect
- “abandon; decrease; want; kill; deteriorate; get rid of; exclude; lose; avoid; remove; leave; abandon; neglect; leave; discard; apostatize; discontinue; weaken; abandon; assail; subtract; foreswear; pour away; withdraw; depart; reduce.”
- arātīr ← arātīḥ ← arāti
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hostility; adversity; foe; envy; stinginess.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- mūrā ← mūrāḥ ← mūra
- [noun], accusative, plural, feminine
- “stupid.”
- amūraḥ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- amūraḥ ← mūraḥ ← mūra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “stupid.”
सायण-भाष्यम्
श्येनः शंसनीयगमनः पक्षी सवान् सवानां यज्ञानां सहस्रं सहस्रसंख्याकम् अयुतं च अयुतसंख्याकम् । अपरिमितसंख्याकमित्यर्थः । साकं सह सोमं सोमलक्षणमन्नम् आदाय आदानं कृत्वा अभरत् अहरत् । आजहार । अत्र अस्मिन् सोमे आहृते सति पुरंधिः पुरंधीर्बहुकर्मा अमूरः अमूढः प्राज्ञ इन्द्रः सोमस्य संबन्धिनि मदे हर्षे सति मूराः मूढाः अरातीः शत्रून् अजहात् अत्यजत् । जघानेत्यर्थः । अत्रारातिशब्दः स्त्रीलिङ्गः ॥ ॥ १५ ॥
Wilson
English translation:
“Having taken it, the hawk brought the Soma with him to a thousand and ten thousand sacrifices, and this being provided, the performer of many (great) deeds, the unbewildered (Indra) destroyed, in the exhilaration of the Soma, (his) bewildered foes.”
Jamison Brereton
Having taken it, the falcon brought the soma, a thousand pressings and ten thousand all at once.
Plenitude left behind the hostilities then, (as) in the exhilaration of soma the non-fool (leaves behind) fools.
Jamison Brereton Notes
The obj. mūrā́(ḥ) is fem. and presumably matches the gender of the parallel object árātīḥ ‘hostilities’ in the preceding pāda.
04-07 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The 3rd sg. act. impf./injunc. of √bhṛ is the “hero” of this, the mythological portion, of the hymn: bhárat (4d, 5a), bharat (6c), abharat (7a).
Griffith
The Falcon took and brought the Soma, bearing thousand libations with him, yea, ten thousand.
The Bold One left Malignities behind him, wise, in wild joy of Soma, left the foolish.
Geldner
Nachdem er ihn geholt hatte, brachte der Adler den Soma, tausend und zehntausend Trankopfer auf einmal. Purandhi ließ die Arati´s dort zurück, im Rausche des Soma der Kluge die Törinnen.
Grassmann
Der Adler trug den Soma, den geraubten, viel Milliarden Somatränk’ auf einmal; Der vollgefüllte tilgte dann die Bösen im Rausch des Soma, weise er, die Thoren.
Elizarenkova
Орел принес сому, забрав (его):
Тысячу и десять тысяч выжиманий сразу.
Тогда Пурамдхи оставил Арати,
Мудрый в опьянении сомы – немудрых.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वामदेवो गौतमः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर प्रकारान्तर से पूर्वोक्त विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो सेना का स्वामी (श्येनः) वाज नामक पक्षी के सदृश (सहस्रम्) सहस्र संख्यायुक्त (सोमम्) ऐश्वर्य्य वा ओषधि आदि पदार्थ (च) और (अयुतम्) असंख्य (सवान्) उत्पन्न हुए पदार्थों को (आदाय) ग्रहण करके सेना और राज्य को (अभरत्) धारण करे वह (अमूरः) निर्मोह जन (अत्रा) इस में (पुरन्धिः) पुर को धारण करनेवाला (सोमस्य) ऐश्वर्य्य सम्बन्धी (मदे) आनन्द के निमित्त (मूराः) मूढ़ (अरातीः) शत्रुओं का (अजहात्) त्याग करता है, वह इसमें (साकम्) साथ ही विजय को प्राप्त होवे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो शत्रु के बल से अधिक बल, शत्रु की सामग्री से सैकड़ों गुणी अधिक सामग्री, उत्तम प्रकार शिक्षायुक्त सेना और विद्वानों को अध्यक्ष करके युद्ध करें, वे निश्चय विजय को प्राप्त होवें ॥७॥ इस सूक्त में ईश्वर और राजसेना के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥७॥ यह छब्बीसवाँ सूक्त और पन्द्रहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यः सेनेशः श्येन इव सहस्रं सोममयुतञ्च सवानादाय सेनाराष्ट्रेऽभरत् स अमूरोऽत्रा पुरन्धिः सोमस्य मदे मूरा अरातीरजहात् सोऽत्र साकं विजयमाप्नुयात् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः प्रकारान्तरेण पूर्वोक्तविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आदाय) गृहीत्वा (श्येनः) श्येनपक्षिवत् (अभरत्) धरेत् (सोमम्) ऐश्वर्य्यमोषध्यादिकं वा (सहस्रम्) (सवान्) निष्पन्नान् पदार्थान् (अयुतम्) अपरिमितसङ्ख्याकम् (च) (साकम्) (अत्रा) अत्र ऋचि तुनुघेति दीर्घः। (पुरन्धिः) यः पुरं दधाति (अजहात्) जहाति त्यजति (अरातीः) शत्रून् (मदे) आनन्दे (सोमस्य) ऐश्वर्य्यस्य (मूराः) मूढाः (अमूरः) मोहरहितः ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये शत्रुबलादधिकं बलं शत्रोः सामग्र्याः शतशोऽधिकां सामग्रीं सुक्षितां सेनां विदुषोऽध्यक्षान् कृत्वा युध्येरँस्ते ध्रुवं विजयमाप्नुयुः ॥७॥ अत्रेश्वरराजसेनागुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥७॥ इति षड्विंशं सूक्तं पञ्चदशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे शत्रूच्या बलापेक्षा अधिक बल, शत्रूच्या सामग्रीपेक्षा शेकडोपट सामग्री, उत्तम प्रकारे प्रशिक्षित सेना व विद्वानांना अध्यक्ष करून युद्ध करतात त्यांचा निश्चित विजय होतो. ॥ ७ ॥