सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘अग्निर्होता ’ इति दशर्चं पञ्चमं सूक्तं वामदेवस्यार्षं गायत्रम् । अत्रेयमनुक्रमणिका – अग्निर्होता दश गायत्रमृषिर्बोधत् इत्याभ्यां सोमकं साहदेव्यमभ्यवदत्पराभ्यामस्याश्विनावायुरयाचत’ इति । ‘बोधद्यत्’ इति द्वृचेन सोमकराजा स्तूयते ‘एष वाम्’ इति द्वृचेनाश्विनौ शिष्टाभिः षड्भिरग्निः स्तूयते। अतस्ता एव क्रमेण देवताः । सूक्तविनियोगो लैङ्गिकः । पशोः पर्यग्निकरणे • अग्निर्होता नः’ इत्याद्यस्तृचोऽनुवचनीयः । तथा च सूत्रितम् - ’अग्निर्होता न इति तृचं पर्यग्नयेऽन्वाह’ (आश्व. श्रौ. ३.२) इति । प्रातरनुवाकेऽप्याग्नेये क्रतौ गायत्रे छन्दस्याश्विनशस्त्रे चायं तृचो विनियुक्तः । तथा च सूत्रितम् – ’अग्निर्होता नो अध्वर इति तिस्रः ’ ( आश्व. श्रौ. ४. १३) इति ॥
Jamison Brereton
15 (311)
Agni (1–6), Somaka Sāhadevya (7–8), Aśvins (9–10)
Vāmadeva Gautama
10 verses: gāyatrī
This final hymn of the Agni cycle in Maṇḍala IV consists of ten verses. Its length marks it as out of order in the cycle, since it follows a sequence of shorter hymns, but its internal structure is not entirely clear. It is generally agreed that the first three verses form a tr̥ca dedicated to Agni, and could therefore, as an independent hymn, be properly placed in the Agni cycle. The next three verses (4–6) could also form a tr̥ca to Agni and could likewise be properly placed, but the mention of Sr̥ñjaya Daivavāta suggests that the final four verses (7–10), a dānastuti to Somaka Sāhadeva, belong with verses 4–6, since Somaka’s father, Sahadeva, is elsewhere (Aitareya Brāhmaṇa 7.34) identified as a Sr̥ñjaya.
We are of the opinion that the hymn consists of an originally independent sin gle tr̥ca (vss. 1–3), and a second tr̥ca (vss. 4–6) with a loosely attached four-verse dānastuti (7–10), but that it is unlikely that either of the tr̥cas formed a part of the original cycle. Note especially that the two preceding hymns, IV.13–14, are really not standard Agni hymns, but more generally applicable to the divinities of dawn, and this change in subject matter suggests that these dawn-centered hymns were added at some point at the end of the Agni cycle proper. Only later were the frag ments found in IV.15 appended to that enlarged cycle.
In any case, all three verses of the first tr̥ca concern Agni’s circling of the sacri fice, a ritual act characteristic of the animal sacrifice, as we have seen previously in this maṇḍala (IV.6.3–5). The second tr̥ca, especially its second verse (5), seems to concern militant Agni and suggests that only a mortal who is a hero himself can
control such a fire: the implication is that Sr̥ñjaya Daivavāta, mentioned in verse 4, is such a man. This provides a transition to the “praise of the gift” in verses 7–10, where a prince of the Sr̥ñjaya family is the patron. The poet praises Prince Sāhadevya for giving him two horses (playfully in vs. 7) and prays to the Aśvins to reward the prince with a long life. There is another, more subtle connection between 4–6 and 7–10: the last verse of the tr̥ca (vs. 6) alludes to the ritual drink soma (as “the red child of heaven”), though it is not named; the name (or hypo
coristic: note the -ka-suffix characteristic of nicknames) of the patron in 7–10 is Somaka (vs. 9).
Jamison Brereton Notes
Agni
01 अग्निर्होता नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒ग्निर् होता॑ नो अध्व॒रे
वा॒जी (अश्वस्) सन् परि॑ णीयते ।
दे॒वो दे॒वेषु॑ य॒ज्ञियः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒ग्निर्होता॑ नो अध्व॒रे वा॒जी सन्परि॑ णीयते ।
दे॒वो दे॒वेषु॑ य॒ज्ञियः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अग्नि꣡र् हो꣡ता नो अध्वरे꣡
वाजी꣡ स꣡न् प꣡रि णीयते
देवो꣡ देवे꣡षु यज्ञि꣡यः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nīyate ← √nī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
pári ← pári (invariable)
{}
sán ← √as- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vājī́ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yajñíyaḥ ← yajñíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒ग्निः । होता॑ । नः॒ । अ॒ध्व॒रे । वा॒जी । सन् । परि॑ । नी॒य॒ते॒ ।
दे॒वः । दे॒वेषु॑ । य॒ज्ञियः॑ ॥
Hellwig Grammar
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- vājī ← vājin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- san ← as
- [verb noun], nominative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- ṇīyate ← nī
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yajñiyaḥ ← yajñiya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
सायण-भाष्यम्
होता देवानामाह्वाता होमनिष्पादको वा अग्निः नः अस्मदीये अध्वरे यागे । वाजीत्येतत् लुप्तोपमाकम् । वाजी शीघ्रगामी वोढाश्व इव तथा देवेभ्यो हविर्वाहकः सन् परि णीयते परितः समन्तात् प्राप्यते । तथा ब्राह्मणं च भवति - ’वाजी सन्परि णीयत इति वाजिनमिव ह्येनं सन्तं परिणयन्ति ’ ( ऐ. ब्रा. २.५ ) इति । कीदृशोऽग्निः । देवेषु द्योतमानेष्विन्द्रादिषु मध्ये देवः द्योतमानः यज्ञियः यज्ञार्हः ॥
मानसतरङ्गिणीकृत्
agni, the hotar, being the booty bearing horse, is led around in our sacrifice; a deva to be worshipped amongst the devas.
Wilson
English translation:
“Agni, the invoker (of the gods), like a horse (that bears a burden), is brought to our sacrifice; a deity adorable among deities.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Is brought to our sacrifice: pariṇīyate = implies a formal ceremonial, the bringing of the fire taken from the household fire wherewith to light the sacrificial fire; vāji san = a horse, i.e., whom they load as a horse bringing a load; Agni is brought to become the bearer of the oblation, havir vāhanaḥ (Aitareya Brāhmaṇa 2.5)
Jamison Brereton
Agni, the Hotar at our ceremony, while being a prizewinning (horse), is led around,
the god devoted to the sacrifice among the gods.
Jamison Brereton Notes
The usual concessive force of the nom. of the pres. part. to √as ‘be’ is absent here, as far as I can see. Geldner suggests that it is marking the phrase as a simile (Renou’s tr. suggests that he agrees). Since the vs. seems to concern the paryagnikaraṇa, the leading of the sacrificial animal around the fire, the sán may signal that Agni is acting in the guise of a horse, “being a horse.”
Griffith
AGNI the Herald, like a horse, is led forth at our solemn rite,
God among Gods adorable.
Oldenberg
Agni, the Hotri, he who is a strong horse, is led around at our sacrifice, the god worshipful among the gods.
Geldner
Agni, der Hotri bei unserem Opfer, wird als Siegesroß herumgeführt, der Gott, der unter den Göttern der Opferwürdige ist.
Grassmann
Herumgeführt wird bei dem Fest als Priester Agni wie ein Ross, Der Gott bei Göttern hochgeehrt.
Elizarenkova
Агни, хотар на нашем обряде,
Обводится вокруг (алтаря), словно конь, приносящий награду,
Бог среди богов, достойный жертв.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब दश ऋचावाले पन्द्रहवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अग्निविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (नः) हम लोगों के (अध्वरे) व्यवहार में (अग्निः) अग्नि के सदृश उत्तम गुणों से प्रकाशित (होता) धारण करनेवाला (देवेषु) प्रकाशमानों में (देवः) प्रकाशमान (यज्ञियः) यज्ञ के योग्य (वाजी) बलवान् अश्व के समान (सन्) होता हुआ अग्नि (परि, नीयते) प्राप्त किया जाता है, वह आप लोगों से भी प्राप्त होने योग्य है ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे अग्नि सूर्य्यरूप से सब व्यवहारों को प्राप्त कराता है, वैसे ही विद्वान् सम्पूर्ण मनोरथों को प्राप्त कराता है ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यो नोऽध्वरेऽग्निरिव होता देवेषु देवो यज्ञियो वाजी सन् परिणीयते स युष्माभिरपि प्रापणीयः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्निः) अग्निरिव शुभगुणप्रकाशितः (होता) धर्त्ता (नः) अस्माकम् (अध्वरे) व्यवहारे (वाजी) बलवानश्व इव (सन्) (परि) (नीयते) प्राप्यते (देवः) द्योतमानः (देवेषु) द्योतमानेषु (यज्ञियः) यो यज्ञमर्हति सः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथाऽग्निस्सूर्यरूपेण सर्वान् व्यवहारान् प्रापयति तथैव विद्वान्त्सर्वान् कामान् प्रापयति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी, राजा, अध्यापक, शिकणाऱ्याच्या कर्माचे वर्णन करण्याने या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा अग्नी सूर्यरूपाने सर्व व्यवहारांना प्राप्त करवितो तसेच विद्वान संपूर्ण मनोरथांना प्राप्त करवितो. ॥ १ ॥
02 परि त्रिविष्थ्यध्वरम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
परि॑ त्रिवि॒ष्ट्य्(=त्रिवारम्) अ॑ध्व॒रं
यात्य् अ॒ग्नी र॒थीर् इ॑व ।
आ दे॒वेषु॒ प्रयो॒(=अन्नम्) दध॑त् ॥
मूलम् ...{Loading}...
परि॑ त्रिवि॒ष्ट्य॑ध्व॒रं यात्य॒ग्नी र॒थीरि॑व ।
आ दे॒वेषु॒ प्रयो॒ दध॑त् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प꣡रि त्रिविष्टि꣡ अध्वरं꣡
या꣡ति अग्नी꣡ रथी꣡र् इव
आ꣡ देवे꣡षु प्र꣡यो द꣡धत्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
adhvarám ← adhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
{}
triviṣṭí ← triviṣṭí (invariable)
{case:INS, gender:F, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
rathī́ḥ ← rathī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yā́ti ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dádhat ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
práyaḥ ← práyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
परि॑ । त्रि॒ऽवि॒ष्टि । अ॒ध्व॒रम् । याति॑ । अ॒ग्निः । र॒थीःऽइ॑व ।
आ । दे॒वेषु॑ । प्रयः॑ । दध॑त् ॥
Hellwig Grammar
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- triviṣṭy ← tri
- [noun]
- “three; tri/tisṛ [word].”
- triviṣṭy ← viṣṭī ← viṣṭi
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “labor.”
- adhvaraṃ ← adhvaram ← adhvara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- yāty ← yāti ← yā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- agnī ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- rathīr ← rathīḥ ← rathī
- [noun], nominative, singular, masculine
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- prayo ← prayaḥ ← prayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “food; dainty; enjoyment.”
- dadhat ← dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
देवेषु द्योतमानेष्विन्द्रादिषु । प्रयः इत्यन्ननामेदम् । प्रयः यजमानैर् दत्तं हवीरूपम् अन्नम् आ दधत् आ समन्ताद्धारयन् अग्निः अङ्गनादिगुणविशिष्टोऽग्निः त्रिविष्टि त्रिवारम् ।सवनत्रयेऽपीत्यर्थः । परि परितः समन्तात् अध्वरं यजमानैः कृतं यागं याति गच्छति । परिगमने दृष्टान्तः । रथीरिव । रथवान् पुरुषो यथा शीघ्रं याति तद्वत् । तथा च ब्राह्मणं - ’परि त्रिविष्ट्यध्वरं यास्यग्नी रथीरिवेत्येष हि रथीरिवाध्वरं पर्येति’ ( ऐ. बा. २. ५) इति ॥
मानसतरङ्गिणीकृत्
agni, like a car-warrior, goes around 3 times in our sacrifice, distributing amongst the devas the sacrificial offerings.
Wilson
English translation:
“Agni, thrice (a day), comes to our sacrifice like charioteer, bearing the sacrificial food to the gods.”
Jamison Brereton
Agni drives with triple toil around the ceremony like a charioteer, establishing a pleasurable offering among the gods.
Griffith
Three times unto our solemn rite comes Agni like a charioteer,
Bearing the viands to the Gods.
Oldenberg
Agni goes thrice 1 around the sacrifice, like a charioteer, conveying the enjoyment 2 to the gods.
Geldner
Dreimal geht Agni um das Opfer wie ein Wagenfahrer, zu den Göttern das Opfermahl bringend.
Grassmann
Dreimal dem Wagenlenker gleich geht Agni um das Opfer her, Die Speisen bringend götterwärts.
Elizarenkova
Трижды объезжает Агни
Обряд, словно колесничий,
Принося богам жертвенную усладу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर अग्निविद्याविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जो (अग्निः) अग्नि (रथीरिव) श्रेष्ठ रथ आदि से युक्त सेना के स्वामी के सदृश (देवेषु) प्रकाशमान विद्वानों में (प्रयः) कामना करने योग्य धन को (दधत्) धारण करता हुआ (त्रिविष्टि) तीन प्रकार के सुख के प्रवेश में (अध्वरम्) सत्कार करने योग्य व्यवहार को (परि, आ, याति) सब ओर से प्राप्त होता है, वह आप लोगों से कार्य्यों में युक्त करने योग्य है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । हे मनुष्यो ! जैसे उत्तम सेना से युक्त सेनाध्यक्ष पुरुष तीन प्रकार के सुख को प्राप्त होता है, वैसे ही अग्निविद्या का जाननेवाला शरीर, आत्मा और इन्द्रियों के आनन्द को प्राप्त होता है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! योऽग्नी रथीरिव देवेषु प्रयो दधत् त्रिविष्ट्यध्वरं पर्यायाति स युष्माभिः कार्येषु योजनीयः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरग्निविद्याविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (परि) (त्रिविष्टि) विविधे सुखप्रवेशे (अध्वरम्) सत्कर्त्तव्यं व्यवहारम् (याति) (अग्निः) पावकः (रथीरिव) प्रशस्तरथादियुक्तः सेनेश इव (आ) (देवेषु) (प्रयः) कमनीयं धनम् (दधत्) धरन्त्सन् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । हे मनुष्या ! यथोत्तमसेनः सेनाध्यक्षस्त्रिविधं सुखमाप्नोति तथैवाऽग्निविद्याविच्छरीरात्मेन्द्रियाऽऽनन्दं लभते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसे उत्तम सेनायुक्त सेनाध्यक्षाला तीन प्रकारचे सुख प्राप्त होते, तसेच अग्नी विद्या जाणणारा शरीर, आत्मा व इंद्रियांच्या आनंदाला प्राप्त करतो. ॥ २ ॥
03 परि वाजपतिः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
परि॒ वाज॑-पतिः क॒विर्
अ॒ग्निर् ह॒व्यान्य् अ॑क्रमीत् ।
दध॒द् रत्ना॑नि दा॒शुषे॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
परि॒ वाज॑पतिः क॒विर॒ग्निर्ह॒व्यान्य॑क्रमीत् ।
दध॒द्रत्ना॑नि दा॒शुषे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प꣡रि वा꣡जपतिः कवि꣡र्
अग्नि꣡र् हव्या꣡नि अक्रमीत्
द꣡धद् र꣡त्नानि दाशु꣡षे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
kavíḥ ← kaví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
{}
vā́japatiḥ ← vā́japati- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
akramīt ← √kramⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
havyā́ni ← havyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
dádhat ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
dāśúṣe ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
rátnāni ← rátna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
परि॑ । वाज॑ऽपतिः । क॒विः । अ॒ग्निः । ह॒व्यानि॑ । अ॒क्र॒मी॒त् ।
दध॑त् । रत्ना॑नि । दा॒शुषे॑ ॥
Hellwig Grammar
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- vājapatiḥ ← vāja
- [noun], masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājapatiḥ ← patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- kavir ← kaviḥ ← kavi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- havyāny ← havyāni ← havya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- akramīt ← kram
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “kram; step; go; continue; proceed; traverse; heat.”
- dadhad ← dadhat ← dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ratnāni ← ratna
- [noun], accusative, plural, neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- dāśuṣe ← dāś
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; give.”
सायण-भाष्यम्
वाजपतिः वाजानामन्नानां पतिः पालकः । ‘परि वाजपतिः कविरित्येष हि वाजानां पतिः (ऐ. ब्रा, २. ५) इति ब्राह्मणम् । कविः क्रान्तदर्शी मेधावी वा दाशुषे हविर्दत्तवते यजमानाय रत्नानि रमणीयानि धनानि दधत् प्रयच्छन् अग्निः हव्यानि हवींषि परि अक्रमीत् परितः क्रामति । व्याप्नोति ॥
मानसतरङ्गिणीकृत्
agni, the lord of the booty, the seer, has walked around the oblations, conferrings gems to the worshipper.
Wilson
English translation:
“The sage, Agni, the lord of food, has encompassed the oblation, giving precious things to the donor.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 2.35;
Paryakramīt = taking the offerings for conveyance to the gods
Jamison Brereton
Agni, the lord of the prize, the sage poet, has marched around the oblations,
establishing treasures for the pious.
Griffith
Round the oblations hath he paced, Agni the Wise, the Lord of Strength,
Giving the offerer precious boons.
Oldenberg
Agni, the lord of booty, the sage, has circumambulated the oblations, bestowing treasures on the worshipper.
Geldner
Agni, der Herr des Siegerpreises, der Seher, hat die Opfer umwandelt, dem Opferspender Schätze bringend.
Grassmann
Der weise Gutsherr Agni schritt rings um die Opfertränke her, Verleihend Schutz dem Huldiger.
Elizarenkova
Повелитель наград, поэт,
Агни отправился вокруг жертвенных возлияний,
Наделяя сокровищами почитающего (его).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर अग्निविषय का वर्णन अगले मन्त्र में करते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (वाजपतिः) अन्न आदिकों का स्वामी (कविः) सम्पूर्ण विद्याओं का जाननेवाला (अग्निः) बिजुली के सदृश वर्त्तमान (दाशुषे) देनेवाले के लिये (रत्नानि) रमण करने योग्य धनों को (दधत्) धारण करता हुआ (हव्यानि) देने योग्य पदार्थों का (परि, अक्रमीत्) परिक्रमण करता अर्थात् समीप होता, वही निरन्तर सुखी होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे देनेवाले अन्यों के लिये उत्तम वस्तुओं को देते हैं, वैसे ही अग्नि क्योंकि दूसरे को सुख देने के लिये अग्नि के गुण होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो वाजपतिः कविरग्निरिव दाशुषे रत्नानि दधत् सन् हव्यानि पर्य्यक्रमीत् स एव सततं सुखी जायते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरग्निविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (परि) (वाजपतिः) अन्नादीनां स्वामी (कविः) सकलविद्यावित् (अग्निः) विद्युद्वद्वर्त्तमानः (हव्यानि) दातुं योग्यानि (अक्रमीत्) क्राम्यति (दधत्) धरन् (रत्नानि) रमणीयानि धनानि (दाशुषे) दात्रे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा दातारोऽन्यार्थान्युत्तमानि वस्तूनि ददति तथैवाऽग्निः यतः परसुखायाग्नेर्गुणा भवन्तीति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे दाते इतरांसाठी उत्तम वस्तू देतात तसाच अग्नीही असतो. अग्नीचे गुण दुसऱ्यांना सुख देणारे असतात. ॥ ३ ॥
04 अयं यः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒यं यः सृञ्ज॑ये पु॒रो दै॑ववा॒ते स॑मि॒ध्यते॑ ।
द्यु॒माँ अ॑मित्र॒दम्भ॑नः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं यः सृञ्ज॑ये पु॒रो दै॑ववा॒ते स॑मि॒ध्यते॑ ।
द्यु॒माँ अ॑मित्र॒दम्भ॑नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अयं꣡ यः꣡ सृ꣡ञ्जये पुरो꣡
दैववाते꣡ समिध्य꣡ते
द्युमाँ꣡ अमित्रद꣡म्भनः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
purás ← purás (invariable)
{}
sŕ̥ñjaye ← sŕ̥ñjaya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
daivavāté ← daivavātá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
samidhyáte ← √idh- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
amitradámbhanaḥ ← amitradámbhana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dyumā́n ← dyumánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒यम् । यः । सृञ्ज॑ये । पु॒रः । दै॒व॒ऽवा॒ते । स॒म्ऽइ॒ध्यते॑ ।
द्यु॒ऽमान् । अ॒मि॒त्र॒ऽदम्भ॑नः ॥
Hellwig Grammar
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- sṛñjaye ← sṛñjaya
- [noun], locative, singular, masculine
- “Sṛñjaya.”
- puro ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- daivavāte ← daivavāta
- [noun], locative, singular, masculine
- samidhyate ← samindh ← √indh
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “kindle; blaze.”
- dyumāṃ ← dyumat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bright; brilliant; brilliant; loud.”
- amitradambhanaḥ ← amitra
- [noun], masculine
- “enemy; foe.”
- amitradambhanaḥ ← dambhanaḥ ← dambhana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “damaging.”
सायण-भाष्यम्
यः प्रसिद्धः अयं प्रत्यक्षेणोपलभ्यमानोऽग्निः दैववाते देववातस्य पुत्रे सृञ्जये । सृञ्जयो नाम कश्चित्सोमयाजी । तस्मिन्निमित्तभूते सति । तद्यागार्थमित्यर्थः । सृञ्जयस्य यष्टृत्वं तैत्तिरीया आमनन्ति– ’वासिष्ठो ह सात्यहव्यो देवभागं पप्रच्छ यत्सृञ्जयान्बहुयाजिनोऽयीयजः’ (तै. सं. ६. ६.२.२ ) इति । पुरः पूर्वस्यां दिशि स्थितायामुत्तरवेद्यां समिध्यते सम्यग्दीप्यते । अमित्रदम्भनः शत्रूणां हिंसकः सोऽग्निः द्युमान् दीप्तिमान् भवतीति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“Radiant as this Agni, the subduer of foes, who is kindled on the (altar) of the cast as (he was kindled) for Sṛñjaya, the son of Devavāta.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sṛñjayas are a people in the west of India: Viṣṇupurāṇa
Jamison Brereton
Here is the one who is kindled in front when Sr̥ñjaya Daivavāta (is present),
the brilliant (Agni) who belittles the foes.
Jamison Brereton Notes
Geldner’s tr. “vor Sṛñjaya Daivavāta” assumes that puráḥ can act as a preposition with a locative. Since there is no other evidence for this, and since the puráḥ is better taken as a reference to Agni’s location on the ritual ground, as regularly seen in the epithet puróhita- ‘placed in front’, I take the loc. of the PN as an unmarked loc. abs.
(“SD [being there]”) or with Renou and Witzel Gotō as a simple locational, which is far easier to convey with French chez or German bei than in English.
Griffith
He who is kindled eastward for Srnjaya, Devavata’s son,
Resplendent, tamer of the foe.
Oldenberg
This (is the Agni) who is kindled in the front for Devavâta’s son, the Sriñgaya 1, the brilliant (god), the deceiver of foes.
Geldner
Er, der vor Srinjaya Daivavata entzündet wurde, ist der glänzende Feindeüberlister.
Grassmann
Der helle, feindvertilgende, der hier vor Devavata’s Sohn, Dem Srindschaja entzündet wird,
Elizarenkova
Вот (тот,) кто давно зажигается
У Сринджаии, сына Деваваты,
Блистательный, подавляющий недругов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब राजविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! (यः) जो (अयम्) यह (द्युमान्) बहुत विद्या के प्रकाश से युक्त (अमित्रदम्भनः) शत्रुओं का नाशकर्त्ता (पुरः) प्रथम (दैववाते) विद्वान् जनों के प्राप्तसुख में (सृञ्जये) पाये हुए शत्रुओं को जिसमें जीतता है, उस संग्राम में (समिध्यते) प्रकाशित होता है, वही आपके सत्कार करने योग्य है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो लोग बड़े संग्राम में तेजस्वी, भयरहित, आगे चलनेवाले और शत्रुओं के नाशकर्त्ता नौकर हों, उनका ही आप पुत्र के सदृश पालन करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! योऽयं द्युमानमित्रदम्भनः पुरो दैववाते सृञ्जये समिध्यते स एव त्वया सत्कर्त्तव्यः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयम्) (यः) (सृञ्जये) यः प्राप्ताञ्छत्रून् जयति तस्मिन् (पुरः) पुरस्तात् (दैववाते) देवानां प्राप्ते भवे (समिध्यते) प्रदीप्यते (द्युमान्) बहुविद्याप्रकाशयुक्तः (अमित्रदम्भनः) शत्रूणां हिंसकः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे नृप ! ये महति सङ्ग्रामे तेजस्विनो निर्भयाः पुरोगामिनः शत्रुविदारका भृत्याः स्युस्तानेव भवान् पुत्रवत् पालयतु ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा! जे लोक मोठ्या युद्धात तेजस्वी, निर्भय पुरोगामी व शत्रूंचे विनाशक सेवक असतील तर तुम्ही त्यांचे पुत्राप्रमाणे पालन करा. ॥ ४ ॥
05 अस्य घा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्य॑ घा वी॒र ईव॑तो॒ऽग्नेरी॑शीत॒ मर्त्यः॑ ।
ति॒ग्मज॑म्भस्य मी॒ळ्हुषः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अस्य॑ घा वी॒र ईव॑तो॒ऽग्नेरी॑शीत॒ मर्त्यः॑ ।
ति॒ग्मज॑म्भस्य मी॒ळ्हुषः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ꣡स्य घा वीर꣡ ई꣡वतो
अग्ने꣡र् ईशीत म꣡र्तियः
तिग्म꣡जम्भस्य मीळ्हु꣡षः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ásya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
gha ← gha (invariable)
{}
ī́vataḥ ← ī́vant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vīráḥ ← vīrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agnéḥ ← agní- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
īśīta ← √īś- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mīḷhúṣaḥ ← mīḍhváṁs- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tigmájambhasya ← tigmájambha- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अस्य॑ । घ॒ । वी॒रः । ईव॑तः । अ॒ग्नेः । ई॒शी॒त॒ । मर्त्यः॑ ।
ति॒ग्मऽज॑म्भस्य । मी॒ळ्हुषः॑ ॥
Hellwig Grammar
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ghā ← gha
- [adverb]
- vīra ← vīraḥ ← vīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- īvato ← īvataḥ ← īvat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “such(a).”
- ‘gner ← agneḥ ← agni
- [noun], genitive, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- īśīta ← īś
- [verb], singular, Present optative
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mortal.”
- tigmajambhasya ← tigma
- [noun]
- “sharp; pointed; fiery.”
- tigmajambhasya ← jambhasya ← jambha
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Jambha; citron; jaw; tooth; molar; back tooth.”
- mīᄆhuṣaḥ ← mīḍhuṣaḥ ← mīḍhvas
- [noun], genitive, singular, masculine
- “big.”
सायण-भाष्यम्
वीरः स्तुतौ विक्रान्तः मर्त्यः मरणधर्मा यजमानः तिग्मजम्भस्य तीक्ष्णतेजसः मीळ्हुषः अभिलषितफलानां सेक्तुः ईवतः गमनवतः अस्य अग्नेः ईशीत ईश्वरो भवेत् । घ इति पादपूरणः । एतेन यजमानः आत्माभीष्टफलं कारयितुं समर्थो भवतीत्यर्थः ॥ ॥ १५ ॥
Wilson
English translation:
“May the mortal who is strenuous (in worship) acquire authority over this Agni, the sharp-rayed, the showerer (of benefits).”
Jamison Brereton
Over such a fire as this (only) a hero should hold sway as mortal (master),
over this one who has sharp fangs but grants rewards.
Jamison Brereton Notes
The standard tr. take this vs. to mean “a mortal hero should have mastery over such a fire” vel sim., but given the previous mention of Sṛñjaya Daivavāta, I think the point is that not every mortal deserves a fire like this – only a vīrá- like SD.
Griffith
So mighty be the Agni whom the mortal hero shall command,
With sharpened teeth and bountiful.
Oldenberg
May the strong mortal be the master of this (god), of an Agni like this, with sharp teeth and bountiful.
Geldner
Möge der sterbliche Mann einen ebensolchen Agni wie diesen zu eigen haben, einen scharfzahnigen Lohner.
Grassmann
Ein solcher Agni werde nun zu Theil dem Mann, dem Sterblichen, Der scharfen Zahns und huldvoll sei.
Elizarenkova
Пусть таким самым Агни, как этот,
Владеет муж смертный –
(Агни) с острыми клыками, щедрым!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जो (वीरः) वीर (मर्त्यः) मनुष्य (अग्नेः) अग्नि के सदृश (अस्य) इस (ईवतः) श्रेष्ठ गमन करनेवाले (तिग्मजम्भस्य) तीक्ष्ण तेजस्वि मुख जिसका उस (मीळ्हुषः) पराक्रमी सेनापति के शत्रुओं के मध्य में (ईशीत) समर्थ हो (घ) वही विजय करने योग्य होवे ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सेनापति को चाहिये कि उन्हीं पुरुषों को सेना में भर्ती करें कि जो लोग शत्रुओं को जीत सकें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यो वीरो मर्त्योऽग्नेरिवाऽस्येवतस्तिग्मजम्भस्य मीळ्हुषः सेनापतेः शत्रूणां मध्य ईशीत स घैव विजयं कर्त्तुमर्हेत ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) (घ) एव। अत्र ऋचि तुनुघेति दीर्घः। (वीरः) (ईवतः) प्रशस्तगमनकर्त्तुः (अग्नेः) पावकस्येव (ईशीत) समर्थो भवेत् (मर्त्यः) मनुष्यः (तिग्मजम्भस्य) तिग्मं तीव्रं तेजस्वि जम्भो मुखं यस्य तस्य (मीळ्हुषः) वीर्य्यवतः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सेनापतिना त एव पुरुषाः सेनायां भर्त्तव्या ये शत्रून् विजेतुं शक्नुयुः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे शत्रूंना जिंकू शकतील. अशा पुरुषांना सेनापतीने सेनेत भरती करावे. ॥ ५ ॥
06 तमर्वन्तं न - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तमर्व॑न्तं॒ न सा॑न॒सिम॑रु॒षं न दि॒वः शिशु॑म् ।
म॒र्मृ॒ज्यन्ते॑ दि॒वेदि॑वे ॥
मूलम् ...{Loading}...
तमर्व॑न्तं॒ न सा॑न॒सिम॑रु॒षं न दि॒वः शिशु॑म् ।
म॒र्मृ॒ज्यन्ते॑ दि॒वेदि॑वे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त꣡म् अ꣡र्वन्तं न꣡ सानसि꣡म्
अरुषं꣡ न꣡ दिवः꣡ शि꣡शुम्
मर्मृज्य꣡न्ते दिवे꣡-दिवे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
árvantam ← árvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
sānasím ← sānasí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
aruṣám ← aruṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
śíśum ← śíśu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
divé-dive ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
marmr̥jyánte ← √mr̥j- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
तम् । अर्व॑न्तम् । न । सा॒न॒सिम् । अ॒रु॒षम् । न । दि॒वः । शिशु॑म् ।
म॒र्मृ॒ज्यन्ते॑ । दि॒वेऽदि॑वे ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- arvantaṃ ← arvantam ← arvant
- [noun], accusative, singular, masculine
- “horse.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sānasim ← sānasi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “victorious.”
- aruṣaṃ ← aruṣam ← aruṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “red; red.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- divaḥ ← div
- [noun], accusative, plural, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- śiśum ← śiśu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “child; young; baby; śiśu [word]; Śiśu; male child; fetus.”
- marmṛjyante ← marmṛj ← √mṛj
- [verb], plural, Present indikative
- “groom; wash; rub.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
सायण-भाष्यम्
यजमानाः अर्वन्तं न शीघ्रगामिनमश्वमिव सानसिं संभजनीयं दिवः शिशु न द्युलोकस्य पुत्रभूतं सूर्यमिव अरुषम् आरोचमानं तम् अग्निं दिवेदिवे प्रतिदिनं मर्मृज्यन्ते भृशं परिचरणं कुर्वन्ति ॥
Wilson
English translation:
“They diligently worship him daily who is like a horse (to convey oblations), who is liberal and resplendent as the son of heaven, (the sun).”
Jamison Brereton
Him like a winning steed, like the red child of heaven [=soma?],
they keep grooming day after day.
Jamison Brereton Notes
Agni here is compared with soma, though without mention of that word.
The comparison is esp. obvious in the verb marmrjyánte ‘they keep grooming’, since √mṛj is a signature word for soma, and in the descriptive phrase in b. As Oldenberg (SBE) points out, soma is often called aruṣá- ‘red’ (though it must be admitted that Agni is too), and ‘child of heaven’ (diváḥ śíśu-) is also a somyan epithet (IX.33.5, 38.5, though cf. VI.49.2 where it modifies Agni). As discussed in the published introduction, this covert reference to soma ushers in the Dānastuti for Prince Sāhadevya, whose nickname is Somaka (9c).
Griffith
Day after day they dress him, as they clean a horse who wins the prize.
Dress the red Scion of the Sky.
Oldenberg
1 Him they clean day by day like a racer that wins (booty), like (Soma), the red young child of Heaven 2.
Geldner
Ihn putzen sie Tag für Tag wie ein gewinnbringendes Roß, wie das rötliche Kind des Himmels.
Grassmann
Ihn schmücken Tag für Tag sie aus gleich einem Ross, das Preis gewinnt, Ihn, als den rothen Himmelsspross.
Elizarenkova
Его, словно скакуна, захватывающего добычу,
Словно рыжее дитя неба,
Сильно начищают день за днем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अग्ने राजन् ! जिस (दिवः) प्रकाश से (शिशुम्) पुत्र को (अर्वन्तम्) शीघ्र चलनेवाले घोड़े के (न) सदृश वा (अरुषम्) रक्तगुणों से विशिष्ट के (न) सदृश (सानसिम्) और विभाग करने योग्य पदार्थ को (दिवेदिवे) प्रतिदिन विद्वान् लोग (मर्मृज्यन्ते) शुद्ध करते हैं (तम्) उसको आप पवित्र करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जो मनुष्य घोड़े के सदृश सन्तानों को शिक्षा देते हैं, वे नित्य सुख को बढ़ाते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! दिवः शिशुमर्वन्तं नारुषं न सानसिं दिवेदिवे विद्वांसो मर्मृज्यन्ते तं त्वं पवित्रय ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) वीरम् (अर्वन्तम्) शीघ्रगामिनमश्वम् (न) इव (सानसिम्) विभक्तव्यम् (अरुषम्) रक्तगुणविशिष्टम् (न) (दिवः) प्रकाशात् (शिशुम्) पुत्रम् (मर्मृज्यन्ते) शोधयन्ति (दिवेदिवे) प्रतिदिनम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । ये मनुष्या अश्ववत्सन्तानाञ्छिक्षन्ते ते नित्यं सुखं वर्द्धयन्ते ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जी माणसे अश्वाप्रमाणे संतानांना शिक्षण देतात ती नित्य सुख वाढवितात. ॥ ६ ॥
07 बोधद्यन्मा हरिभ्याम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
बोध॒द्यन्मा॒ हरि॑भ्यां कुमा॒रः सा॑हदे॒व्यः ।
अच्छा॒ न हू॒त उद॑रम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
बोध॒द्यन्मा॒ हरि॑भ्यां कुमा॒रः सा॑हदे॒व्यः ।
अच्छा॒ न हू॒त उद॑रम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सोमकः साहदेव्यः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
बो꣡धद् य꣡न् मा ह꣡रिभ्यां
कुमारः꣡ साहदेवियः꣡
अ꣡छा न꣡ हूत꣡ उ꣡द् अरम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
bódhat ← √budh- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
háribhyām ← hári- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:DU}
mā ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kumāráḥ ← kumārá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sāhadevyáḥ ← sāhadevyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ácha ← ácha (invariable)
{}
aram ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
hūtáḥ ← √hū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ná ← ná (invariable)
{}
út ← út (invariable)
{}
पद-पाठः
बोध॑त् । यत् । मा॒ । हरि॑ऽभ्याम् । कु॒मा॒रः । सा॒ह॒ऽदे॒व्यः ।
अच्छ॑ । न । हू॒तः । उत् । अ॒र॒म् ॥
Hellwig Grammar
- bodhad ← bodhat ← budh
- [verb], singular, Imperfect
- “understand; notice; wake up; observe; detect; attend to; awaken; attend.”
- yan ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- mā ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- haribhyāṃ ← haribhyām ← hari
- [noun], instrumental, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- kumāraḥ ← kumāra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prince; male child; child; Skanda; son; kumārabandha; kumāra [word]; young person.”
- sāhadevyaḥ ← sāhadevya
- [noun], nominative, singular, masculine
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- hūta ← hūtaḥ ← hvā
- [verb noun], nominative, singular
- “raise; call on; call; summon.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- aram ← ṛch
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
सायण-भाष्यम्
साहदेव्यः सहदेवनाम्नो राज्ञः पुत्रः कुमारः सोमकाभिधो राजा हरिभ्याम् अश्वाभ्याम् अश्वौ दातुं मा मां यत् यदा बोधत् बोधयामास इमौ तवाश्वाविति । तदा अहम् अच्छ आभिमुख्येन कुमारेण हूतः सन् न उदरं तावश्वावलब्ध्वा न निर्गतवानस्मि ।
Wilson
English translation:
“When the prince, the son of Sahadeva, promised (to present) me with two horses, I withdrew not when called before him.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
I withdrew not: acchā na hūta udaram = ābhimukhena kumāreṇa hūta san tāvaśvāvalabdī vā na nirgatavān asmi, being called by the present prince, I did not go forth without receiving the two horses
Jamison Brereton
If he will “awaken” me with two fallow bays—Prince Sāhadevya— I will “get up” like one summoned.
Jamison Brereton Notes
I interpr the apparent injunc. bódhat as a modal, rather than in the preterital value favored by most tr. – and in fact follow Hoffmann (Injunk., 232) in taking it as a root-aor. subjunctive, not a pres. injunc. The poet is playfully reminding his patron that he’s owed a gift, and he couches this as a bit of a joke, using the ‘awaken’ value of √budh: “wake me up with a nice surprise and I’ll come and sing.”
Griffith
When Sahadeva’s princely son with two bay horses thought of me,
Summoned by him I drew not back.
Oldenberg
When Sahadeva’s son, the prince, thought of me with two bay horses 1, I rose up like one who is called.
Geldner
Als mich der Prinz Sahadevya mit zwei Falben weckte, da fuhr ich empor wie gerufen.
Grassmann
Damit der junge Sohn des Sahadeva mich mit zwei Rossen beschenke, kam ich ungerufen herbei.
Elizarenkova
Когда меня разбудил двумя булаными конями
Царевич Сахадевья,
Я поднялся к (нему), как окликнутый.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सोमकः साहदेव्यः
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अध्यापक विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अध्यापक ! (यत्) जो (साहदेव्यः) जो विद्वानों के साथ वर्त्तमान उनमें श्रेष्ठ (कुमारः) ब्रह्मचारी मैं (हूतः) प्रशंसित होता हुआ (अरम्) पूर्ण (न) न जानूँ उस (मा) मुझको (हरिभ्याम्) घोड़ों के सदृश (अच्छ) अच्छे प्रकार (उत्, बोधत्) उत्तम बोध दीजिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब कुमार और कुमारियाँ माता और पिता से शिक्षा को प्राप्त हुए आचार्य के कुल को जावें, तब आचार्य के प्रिय आचरण और विनय से उसकी प्रार्थना करके विद्या की याचना करें, जो ऐसा करे, वह श्रेष्ठ घोड़ों से युक्त रथ से जैसे वैसे विद्या के पार को जावे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अध्यापक ! यत्साहदेव्यः कुमारोऽहं हूतस्सन्नरं न विजानीयां तं मा हरिभ्यामिवाच्छोद्बोधत् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाध्यापकविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बोधत्) बोधय (यत्) यः (मा) माम् (हरिभ्याम्) अश्वाभ्यामिव पठनाभ्यासाभ्याम् (कुमारः) ब्रह्मचारी (साहदेव्यः) ये देवैः सह वर्त्तन्ते तत्र भवेषु साधुः (अच्छ) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (न) (हूतः) प्रशंसितः (उत्) (अरम्) अलम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यदा कुमाराः कुमार्य्यश्च मातापितृभ्यां शिक्षां प्राप्ता आचार्य्यकुलं गच्छेयुस्तदाऽऽचार्य्यस्य प्रियाचरणेन विनयेन तं प्रार्थ्यं विद्या याचनीया य एवं कुर्यात् स उत्तमाभ्यां हरिभ्यां युक्तेन रथेनेव विद्यापारं गच्छेत् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जेव्हा कुमार व कुमारिका माता - पिता यांच्याकडून शिक्षण प्राप्त करून आचार्यकुलामध्ये जातात तेव्हा आचार्यांशी प्रिय वर्तन करून विनयाने त्यांची प्रार्थना करून विद्येची याचना करावी. जसे प्रशिक्षित घोडे रथ ओढतात तसे ते विद्या प्राप्त करतील. ॥ ७ ॥
08 उत त्या - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ॒त त्या य॑ज॒ता हरी॑ कुमा॒रात्सा॑हदे॒व्यात् ।
प्रय॑ता स॒द्य आ द॑दे ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त त्या य॑ज॒ता हरी॑ कुमा॒रात्सा॑हदे॒व्यात् ।
प्रय॑ता स॒द्य आ द॑दे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सोमकः साहदेव्यः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उत꣡ त्या꣡ यजता꣡ ह꣡री
कुमारा꣡त् साहदेविया꣡त्
प्र꣡यता सद्य꣡ आ꣡ ददे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
tyā́ ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
utá ← utá (invariable)
{}
yajatā́ ← yajatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
kumārā́t ← kumārá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
sāhadevyā́t ← sāhadevyá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dade ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
práyatā ← √yam- (root)
{case:ACC, gender:M, number:DU, non-finite:PPP}
sadyás ← sadyás (invariable)
{}
पद-पाठः
उ॒त । त्या । य॒ज॒ता । हरी॒ इति॑ । कु॒मा॒रात् । सा॒ह॒दे॒व्यात् ।
प्रऽय॑ता । स॒द्यः । आ । द॒दे॒ ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- tyā ← tya
- [noun], accusative, dual, masculine
- “that.”
- yajatā ← yajata
- [noun], accusative, dual, masculine
- “holy; august; sacrificial.”
- harī ← hari
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- kumārāt ← kumāra
- [noun], ablative, singular, masculine
- “prince; male child; child; Skanda; son; kumārabandha; kumāra [word]; young person.”
- sāhadevyāt ← sāhadevya
- [noun], ablative, singular, masculine
- prayatā ← prayam ← √yam
- [verb noun], accusative, dual
- “give; emit; send; transmit.”
- sadya ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- dade ← dā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च साहदेव्यात् सहदेवस्य पुत्रात् कुमारात् सोमकाख्यात् राज्ञः यजता पूजनीयौ प्रयता प्रयतौ त्या त्यौ तौ प्रसिद्धौ हरी अश्वौ सद्यः यस्मिन् दिने तेनाहूतस्तस्मिन्नेव दिने आ ददे अदत्तवानस्मि । मन्त्रद्रष्टा ऋषिः ‘बोधत्’ इत्यृग्द्वयेन कुमारमश्वेप्सयाभ्युपगम्य अश्वौ एतस्मात् लब्ध्वा प्रीतोऽभवदित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“But immediately accepted those two excellent and well-trained horses from the prince, the son of Sahadeva.”
Jamison Brereton
And these two fallow bays, worthy of honor, from Prince Sāhadevya I took as soon as they were offered.
Jamison Brereton Notes
This next vs. indicates that the reminder had its effect. The grammatical identity of ā́dade is ambiguous: it could be pres. indic. or pf. indic. In fact in my interpr. of this two-verse sequence 7-8 it doesn’t really matter: 8c could be tr. “I take as soon as they are offered” without disturbing the rhetorical sequence. However, I follow most (incl. Kümmel, 241) in taking it as a preterital pf. rather than as a pres. with Hoffmann (Injunk, 232; so also Witzel Gotō).
Griffith
And truly those two noble bays I straightway took when offered me,
From Sahadeva’s princely son.
Oldenberg
And immediately I accepted from Sahadeva’s son, the prince, those adorable two bay horses which he offered me.
Geldner
Und diese beiden göttlichen Falben habe ich von dem Prinzen Sahadevya sogleich als Geschenk empfangen.
Grassmann
Und diese preisenswerthen zwei Rosse, vom jungen Sohne des Sahadeva mir dargereicht, empfing ich sogleich.
Elizarenkova
И этих двухбожественных буланых коней
От царевича Сахадевьи
Тотчас же я получил в подарок.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सोमकः साहदेव्यः
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अध्येतृविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्या) वे दोनों (यजता) देने और (हरी) अविद्या के हरनेवाले (प्रयता) प्रयत्न करते हुए अध्यापकोपदेशक (साहदेव्यात्) विद्वानों के साथ रहनेवालों में उत्तम (कुमारात्) ब्रह्मचारी से प्रतिज्ञा को ग्रहण करें (उत) और उन दोनों से ब्रह्मचारी विद्या (सद्यः) शीघ्र (आ, ददे) ग्रहण करे ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब विद्यार्थी और विद्यार्थिनी पढ़ने के लिये जावें, तब उनको चाहिये कि प्रतिज्ञा करें कि हम लोग धर्म्मयुक्त ब्रह्मचर्य्य से आपके अनुकूल वर्त्ताव करके विद्या का अभ्यास करेंगे और मध्य में ब्रह्मचर्य्य व्रत का न लोप करेंगे और अध्यापक लोग यह प्रतिज्ञा करें कि हम निष्कपटता से विद्यादान करेंगे ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: त्या यजता हरी प्रयताध्यापकोपदेशकौ साहदेव्यात्कुमारात् प्रतिज्ञां गृह्णीयातामुतापि ताभ्यां कुमारो विद्याः सद्य आददे ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाध्येतृविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) (त्या) तौ (यजता) दातारावध्यापकोपदेशकौ (हरी) अविद्याया हर्त्तारौ (कुमारात्) ब्रह्मचारिणः (साहदेव्यात्) (प्रयता) प्रयतमानौ (सद्यः) (आ) (ददे) गृह्णीयात् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदा विद्यार्थिनो विद्यार्थिन्यश्चाऽध्ययनाय गच्छेयुस्तदा तैः प्रतिज्ञा कार्य्या वयं धर्म्येण ब्रह्मचर्य्येण भवदानुकूल्येन वर्त्तित्त्वा विद्याभ्यासं करिष्यामो मध्ये ब्रह्मचर्य्यव्रतं न लोप्स्याम इति अध्यापकाश्च वयं प्रीत्या निष्कपटतया विद्यां दास्याम इति च ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जेव्हा विद्यार्थी व विद्यार्थिनी शिकण्यासाठी जातात तेव्हा त्यांनी प्रतिज्ञा करावी की, आम्ही धर्मयुक्त ब्रह्मचर्यपूर्वक तुमच्या अनुकूल वर्तन करून विद्येचा अभ्यास करू. मधेच ब्रह्मचर्याचा भंग करणार नाही व अध्यापकांनीही प्रतिज्ञा करावी की आम्ही निष्कपटीपणाने विद्यादान करू. ॥ ८ ॥
09 एष वाम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒ष वां॑ देवावश्विना कुमा॒रः सा॑हदे॒व्यः ।
दी॒र्घायु॑रस्तु॒ सोम॑कः ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष वां॑ देवावश्विना कुमा॒रः सा॑हदे॒व्यः ।
दी॒र्घायु॑रस्तु॒ सोम॑कः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष꣡ वां देवाव् अश्विना
कुमारः꣡ साहदेवियः꣡
दीर्घा꣡युर् अस्तु सो꣡मकः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
aśvinā ← aśvín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
devau ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
kumāráḥ ← kumārá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sāhadevyáḥ ← sāhadevyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dīrghā́yuḥ ← dīrghā́yuṣ- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómakaḥ ← sómaka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒षः । वा॒म् । दे॒वौ॒ । अ॒श्वि॒ना॒ । कु॒मा॒रः । सा॒ह॒ऽदे॒व्यः ।
दी॒र्घऽआ॑युः । अ॒स्तु॒ । सोम॑कः ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], dative, dual
- “you.”
- devāv ← devau ← deva
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- kumāraḥ ← kumāra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prince; male child; child; Skanda; son; kumārabandha; kumāra [word]; young person.”
- sāhadevyaḥ ← sāhadevya
- [noun], nominative, singular, masculine
- dīrghāyur ← dīrgha
- [noun]
- “long; long; long; large; far; deep; dīrgha [word].”
- dīrghāyur ← āyuḥ ← āyus
- [noun], nominative, singular, masculine
- “life; longevity; āyus; life; āyus [word]; Āyus.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- somakaḥ ← somaka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Somaka.”
सायण-भाष्यम्
देवौ द्योतमानौ हे अश्विना अश्विनौ वां युवां तर्पकः साहदेव्यः सहदेवस्य पुत्रः कुमारः सोमकः सोमकाभिधानः एषः राजा दीर्घायुरस्तु शतायुष्को भवतु । ’ एतमु हैव प्रोचतुः पर्वतनारदौ सोमकाय’ इत्यादिना ‘सर्वे हैव महाराजा आसुः’ (ऐ. ब्रा. ७.३४ ) इत्यनेन ब्राह्मणेन सोमकस्य राजत्वं स्पष्टीकृतम् ॥
Wilson
English translation:
“Divine Aśvins, may this prince, Somaka, the son of Sahadeva, your (worshipper), enjoy long life.”
Jamison Brereton
He is yours, god Aśvins—Prince Sāhadevya.
Let him be long-lived—(this) Somaka.
Griffith
Long, O ye Asvins, may he live, your care, ye Gods, the princely son.
Of Sahadeva, Somaka.
Oldenberg
May this prince Somaka, Sahadeva’s son, live long, for your sake, O divine Asvins!
Geldner
Dieser Prinz Somaka Sahadevya soll von euch ein langes Leben haben, ihr Götter Asvin!
Grassmann
Dieser junge Sohn des Sahadeva, Somaka, möge lange leben durch euch, o Açvinen.
Elizarenkova
О двое богов Ашвинов, пусть этот
Царевич Сомака Сахадевья
Получит у вас долгий срок жизни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अध्यापक और उपदेशक विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (देवौ) विद्वानो (अश्विना) सम्पूर्ण विद्याओं में व्याप्त आप दोनों ! जैसे (एषः) यह ब्रह्मचारी (वाम्) आप दोनों अध्यापक और उपदेशक के (साहदेव्यः) विद्वानों के साथ रहनेवालों में श्रेष्ठ (सोमकः) चन्द्रमा के सदृश शीतलस्वभाववाला (कुमारः) ब्रह्मचारी (दीर्घायुः) बहुत काल पर्य्यन्त जीवनेवाला (अस्तु) हो वैसा प्रयत्न करो ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापक और उपदेशक ऐसा प्रयत्न करें कि जिससे धार्मिक अधिक अवस्थावाले और विद्वान् पढ़नेवाले होवें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे देवावश्विना ! युवां यथैव वां साहदेव्यः सोमकः कुमारो दीर्घायुरस्तु तथा प्रयतेथाम् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाऽध्यापकोपदेशकविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः) ब्रह्मचारी (वाम्) युवयोरध्यापकोपदेशकयोः (देवौ) विद्वांसौ (अश्विना) सर्वविद्याव्यापिनौ (कुमारः) (साहदेव्यः) (दीर्घायुः) चिरञ्जीवी (अस्तु) भवतु (सोमकः) सोम इव शीतलस्वभावः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापकोपदेशकौ तादृशं प्रयत्नं कुर्य्यातां येन धार्मिका दीर्घायुषो विद्वांसोऽध्येतारः स्युः ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापक व उपदेशकांनी असा प्रयत्न करावा की, ज्यामुळे शिकणारे विद्यार्थी धार्मिक, दीर्घायुषी व विद्वान व्हावेत. ॥ ९ ॥
10 तं युवम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं यु॒वं दे॑वावश्विना कुमा॒रं सा॑हदे॒व्यम् ।
दी॒र्घायु॑षं कृणोतन ॥
मूलम् ...{Loading}...
तं यु॒वं दे॑वावश्विना कुमा॒रं सा॑हदे॒व्यम् ।
दी॒र्घायु॑षं कृणोतन ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तं꣡ युवं꣡ देवाव् अश्विना
कुमारं꣡ साहदेविय꣡म्
दीर्घा꣡युषं कृणोतन
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
aśvinā ← aśvín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
devau ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
kumārám ← kumārá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sāhadevyám ← sāhadevyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dīrghā́yuṣam ← dīrghā́yuṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kr̥ṇotana ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
तम् । यु॒वम् । दे॒वौ॒ । अ॒श्वि॒ना॒ । कु॒मा॒रम् । सा॒ह॒ऽदे॒व्यम् ।
दी॒र्घऽआ॑युषम् । कृ॒णो॒त॒न॒ ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- yuvaṃ ← yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- devāv ← devau ← deva
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- kumāraṃ ← kumāram ← kumāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prince; male child; child; Skanda; son; kumārabandha; kumāra [word]; young person.”
- sāhadevyam ← sāhadevya
- [noun], accusative, singular, masculine
- dīrghāyuṣaṃ ← dīrgha
- [noun]
- “long; long; long; large; far; deep; dīrgha [word].”
- dīrghāyuṣaṃ ← āyuṣam ← āyus
- [noun], accusative, singular, masculine
- “life; longevity; āyus; life; āyus [word]; Āyus.”
- kṛṇotana ← kṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
हे देवावश्विना द्योतमानावश्विनौ युवं युवां तं साहदेव्यं सहदेवस्य पुत्रं कुमारं सोमकाख्यं राजानं दीर्घायुषं शतायुष्कं कृणोतन कुरुतम् । अनेन द्वृचेनास्य कुमारस्य दीर्घमायुः अश्विनावृषिरयाचतेत्यर्थः ॥ ॥ १६ ॥
Wilson
English translation:
“Divine Aśvins, do you two make the prince, the son of Sahadeva, long-lived.”
Jamison Brereton
You god Aśvins, make Prince Sāhadevya long-lived.
Jamison Brereton Notes
In one way this vs. is simply a more active variant of vs. 9. In 9 it is implied that Sāhadevya will be long-lived because of the Aśvins (somehow or other); in 10 they are ordered to make him so. But there’s a grammatical twist at the end: the impv. kṛṇotana is plural not dual, and so the Aśvins may have helper(s). The shift to the pl. is probably yet another example of the tendency to open out to the larger divine world in final vss., by including unspecified others – so here “you (two and other gods).” But it’s worth pointing out that no du. impv. of √kṛ would fit this metrical slot. (On the other hand, no RVic poet with even middling skills would have been unable to throw in a particle or the like to make the meter work.)
Griffith
Cause him the youthful prince, the son of Sahadeva, to enjoy
Long life, O Asvins, O ye Gods.
Oldenberg
Give long life, O divine Asvins, to this son of Sahadeva, the prince!
Geldner
Machet ihr Götter Asvin diesen Prinzen Sahadevya langlebig!
Grassmann
Macht ihr, o Götter, Açvinen, den jungen Sohn des Sahadeva langlebend.
Elizarenkova
Вы этого, о двое богов Ашвинов,
Царевича Сахадевью
Сделайте наделенным долгим сроком жизни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (देवौ) विद्या के देनेवाले (अश्विना) श्रेष्ठ गुणों में व्यापक (युवम्) आप दोनों (तम्) उस पढ़नेवाले (साहदेव्यम्) विद्वानों के उत्तम साथी (कुमारम्) ब्रह्मचारी को (दीर्घायुषम्) अधिक अवस्थावाला (कृणोतन) करो ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो और विदुषियो ! आप लोग पढ़ाने के लिये प्रवृत्त हो और उत्तम शिक्षा करके और विद्या के योग को सम्पादन करके सब श्रेष्ठ पुरुषों को बहुत कालपर्य्यन्त जीवनेवाले करो ॥१०॥ इस सूक्त में अग्नि, राजा अध्यापक और पढ़नेवाले के कर्मों का वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥१०॥ यह पन्द्रहवाँ सूक्त और सोलहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे देवावश्विना युवं तं साहदेव्यं कुमारं दीर्घायुषं कृणोतन ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) अध्येतारम् (युवम्) (देवौ) विद्यादातारौ (अश्विना) शुभगुणव्यापिनौ (कुमारम्) ब्रह्मचारिणम् (साहदेव्यम्) विद्वत्सहचरम् (दीर्घायुषम्) (कृणोतन) कुर्यातम् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसो ! विदुष्यो यूयमध्यापनाय प्रवर्त्तित्वा सुशिक्षां कृत्वा विद्यायोगं सम्पाद्य सर्वान्त्सतश्चिरञ्जीविनः कुरुतेति ॥१०॥ अत्राग्निराजाध्यापकाऽध्येतृकर्मवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥१०॥ इति पञ्चदशं सूक्त षोडशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वान व विदुषीनो! तुम्ही शिकविण्यासाठी प्रवृत्त व्हा व सुशिक्षण देऊन विद्यायोग संपादन करून सर्व श्रेष्ठ पुरुषांना चिरंजीवी करा. ॥ १० ॥