सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ अग्ने तमद्य’ इत्यष्टर्चं दशमं सूक्तं वामदेवस्यार्षम् आग्नेयम् । तथा चानुक्रमणिका - अग्ने तमद्य पदपाङ्क्तं पञ्चमी महापदपङ्क्तिरन्त्योष्णिक् चतुर्थी षष्ठ्युपान्त्या वा सप्तम्याः पञ्चकौ मुख्यौ तृतीयः सप्तको नवकश्चाष्टम्याः पञ्चकः पादश्चतुष्कः सप्तकस्त्रैष्टुभश्च ’ इति । इदं कृत्स्नमपि सूक्तं पदपङ्क्तिच्छन्दस्कं ’ पञ्चकाश्चत्वारः षट्कश्चैकश्चतुर्थश्चतुष्को वा पदपङ्क्तिः’ इत्युक्तलक्षणोपेतत्वात्। पञ्चमी ’ तव स्वादिष्ठा’ इत्येषा महापदपङ्क्तिः ‘पञ्च पञ्चकाः षट्कश्चैकः ’ इति लक्षणसद्भावात् । अन्त्या शिवा नः सख्या ’ इत्येषोष्णिक्छन्दस्का । चतुर्थीषष्ठीसप्तम्यः ‘ आभीष्टे अद्य’, ’ घृतं न पूतं ‘, ’ कृतं चिद्धि ष्मा ’ इत्येतास्तिस्र उष्णिहः पदपङ्क्तयो वा । अत्र सप्तम्यष्टम्योः पदपङ्क्त्युष्णिहोः परिभाषोक्तपादविच्छेदापवादाय प्रकारान्तरेण विच्छेदः कृतः । दशमेऽहनि इदं सूक्तमाज्यशस्त्रम् । सूत्रितं च- ‘ अग्ने तमद्याश्वं न स्तोमैरित्याज्यम्’ (आश्व. श्रौ. ८. १२) इति । पिण्डपितृयज्ञे ’ अग्ने तमद्य’ इत्यनयाग्निं प्रत्यागच्छेत् । सूत्रितं च - ‘अग्निं प्रत्येयादग्ने तमद्याश्वं न स्तोमैः ’ ( आश्व. श्रौ. २. ७ ) इति । पौनराधेयिक्यां स्विष्टकृत्येषैव याज्या । सूत्रितं च - ‘ अग्ने तमद्याश्वं न स्तोमैरिति संयाज्ये ’ ( आश्व. श्रौ. २. ८) इति ।।
Jamison Brereton
10 (306)
Agni
Vāmadeva Gautama
8 verses: padapaṅkti, except mahāpadapaṅkti 5
This uncomplicated hymn begins with the sacrificial here-and-now and the poet’s hope for the success of the sacrifice currently being performed. He then praises Agni’s participation in the sacrifice, his brilliant appearance, and his protection of his mortal worshiper, ending with a prayer for good partnership with the gods and a strong statement of the umbilical tie between gods and men, as mediated through the sacrificial Agni. The image of the sacrifice as the shared udder of gods and men is also found in nearby Agni hymns: IV.7.7 and by implication IV.5.7.
Although the content of the hymn is straightforward, the meter is quite unusual, indeed confined to this one hymn (see Oldenberg 1888: 98; Arnold 1905: 239–40). It is thus not surprising that the Anukramaṇī’s characterization of it, reproduced in the heading above, is not illuminating and is in fact somewhat misleading. Each verse consists of a series of five-syllable pādas (three per verse, except for vs. 5 containing four) followed by a single triṣṭubh pāda. The short pentads tend to pres
ent abbreviated syntactic constituents, such as similes or tightly organized noun phrases, while the culminating triṣṭubh provides the frame into which the earlier mosaic pieces can be fitted. However, as the hymn progresses, the group of pen tad pādas begins to operate independently of the triṣṭubh finale. In this hymn the medium is in many ways the message.
Jamison Brereton Notes
Agni On the unusual meter of this hymn and its interaction with the syntactic and semantic organization, see published introduction.
01 अग्ने तमद्याश्वम् - पदपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने त᳓म् अद्य᳓
अ᳓श्वं न᳓ स्तो᳓मैः
क्र᳓तुं न᳓ भद्रं᳓
हृदिस्पृ᳓शम् ऋधिया᳓मा त ओ᳓हैः
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॒ तम॒द्याश्वं॒ न स्तोमैः॒ क्रतुं॒ न भ॒द्रं हृ॑दि॒स्पृश॑म् ।
ऋ॒ध्यामा॑ त॒ ओहैः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - पदपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने त᳓म् अद्य᳓
अ᳓श्वं न᳓ स्तो᳓मैः
क्र᳓तुं न᳓ भद्रं᳓
हृदिस्पृ᳓शम् ऋधिया᳓मा त ओ᳓हैः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
adyá ← adyá (invariable)
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áśvam ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
stómaiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
bhadrám ← bhadrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
hr̥dispŕ̥śam ← hr̥dispŕ̥ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
óhaiḥ ← óha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
r̥dhyā́ma ← √r̥dh- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
अग्ने॑ । तम् । अ॒द्य । अश्व॑म् । न । स्तोमैः॑ । क्रतु॑म् । न । भ॒द्रम् । हृ॒दि॒ऽस्पृश॑म् ।
ऋ॒ध्याम॑ । ते॒ । ओहैः॑ ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- adyāśvaṃ ← adyā ← adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- adyāśvaṃ ← aśvam ← aśva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- stomaiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- kratuṃ ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- bhadraṃ ← bhadram ← bhadra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- hṛdispṛśam ← hṛdispṛśa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “lovely.”
- ṛdhyāmā ← ṛdh
- [verb], plural, Aorist optative
- “boom; stick to.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- ohaiḥ ← oha
- [noun], instrumental, plural, masculine
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने अद्य अस्मिन्नहनि वयमृत्विगादयः ओहैः इन्द्रादिप्रापकैः स्तोमैः स्तोत्रसमूहैः तं प्रसिद्धं ते त्वाम् ऋध्याम समर्धयामः । कीदृशं त्वाम् । अश्वं न वोढारमश्वमिव तथा हविषो वाहकं क्रतुं न कर्तारमिव । उपकर्तारमित्यर्थः । तथा भद्रं भजनीयं हृदिस्पृशं हृदयंगमम् । अतिशयेन प्रियमित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“We celebrate you today, Agni, who are like a horse (in conveying our burden) with your praises, conveying (our wishes to the gods), and (who are) like a benefactor, propitious and affectionate.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 15.44; aśvam na = like a horse, an allusion to the aśvamedhika horse; Agni is the bearer of oblations as a horse is of burdens, voḍhāram aśvamiva tathā haviṣo vāhakam; ohaiḥ is an epithet of stomaiḥ; ohaiḥ is derived from vaha, to bear or, causing to acquire fruit or reward; or causint to attain to Indra and the rest, indrādi prāpakaiḥ; kratum na = upakartāramiva, like a benefactor; or, sacrifice, i.e., may we celebrate or augment that your sacrifice, Agni, with praises
Jamison Brereton
Agni, this (sacrifice) today may we bring to success with lauds of you— like a horse with praises,
like a good resolve—(so that it) touches your heart.
Jamison Brereton Notes
With most interpr., I supply ‘sacrifice’ with tám in pāda a, as the object of the verb ṛdhyā́ma in d.
The accent on ṛdhyā́ma is anomalous within Oldenberg’s persuasive characterization of the meter of this hymn, since by this analysis ṛdhyā́ma is the main verb and interior to its Triṣṭubh pāda. I assume it acquired this accent redactionally after the meter was misanalyzed, with a pāda break inserted just before the verb. So also Witzel Gotō.
Griffith
अग्ने॒ तम॒द्याश्वं॒ न स्तोमैः॒ क्रतुं॒ न भ॒द्रं हृ॑दि॒स्पृश॑म् ।
ऋ॒ध्यामा॑ त॒ ओहैः॑ ॥
Oldenberg
1 O Agni! May we to-day successfully perform, with thy heedfulness 2, this praise 3 which touches thy heart, which is like a horse, like auspicious power of the mind.
Geldner
Agni, dies Opfer möchten wir heute wie ein Roß durch Lobesworte zurechtbringen durch Lobreden auf dich, daß es zu Herzen gehe wie ein guter Rat.
Grassmann
Wir bringen heut’ dir, – was Herz erquicket, – durch Lob, o Agni, Wie schöne Thatkraft, wie ein Ross mit Andacht.
Elizarenkova
О Агни, сегодня эту (жертву),
Словно коня – восхвалениями,
Словно благую – силу духа,
Чтобы она коснулась сердца, мы хотим донести до тебя с помощью восхвалений!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब आठ ऋचावाले दशवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अग्निशब्दार्थविषयक विद्वद्विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) विद्वन् ! हम लोग (ओहैः) नम्रतायुक्त कर्मों और (स्तोमैः) प्रशंसाओं से (ते) आपके (अद्य) आज (अश्वम्) घोड़े के (न) सदृश और (क्रतुम्) बुद्धि के (न) सदृश जिस (हृदिस्पृशम्) हृदय को प्रिय और (भद्रम्) कल्याण करनेवालों की (ऋध्याम) समृद्धि करें (तम्) उसकी आप हम लोगों के लिये समृद्धि करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। मनुष्य जैसे घोड़े से मार्ग को शीघ्र जा सकते हैं, वैसे श्रेष्ठ बुद्धि को प्राप्त होकर मोक्षमार्ग को शीघ्र पाने के योग्य हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! वयमोहैः स्तोमैस्तेऽद्याश्वं न क्रतुं न यं हृदिस्पृशं भद्रमृध्याम तं त्वमस्मदर्थमृध्नुहि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निशब्दार्थविषयकं विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) विद्वन् ! (तम्) (अद्य) (अश्वम्) (न) इव (स्तोमैः) प्रशंसनैः (क्रतुम्) प्रज्ञाम् (न) इव (भद्रम्) कल्याणकरम् (हृदिस्पृशम्) हृदयस्य प्रियम् (ऋध्याम) समृध्याम (ते) तव (ओहैः) अर्दकैः कर्मभिः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। मनुष्या यथाऽश्वेन मार्गं गन्तुं सद्यः शक्नुवन्ति तथा भद्रां धियं प्राप्य मोक्षमार्गं शीघ्रं प्राप्तुमर्हन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी, राजा, मंत्री व प्रजा यांच्या कृत्याचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. माणसे जशी घोड्याद्वारे तात्काळ मार्गक्रमण करू शकतात, तशी श्रेष्ठ माणसे बुद्धी प्राप्त करून मोक्षमार्गाला शीघ्र प्राप्त करू शकतात. ॥ १ ॥
02 अधा ह्यग्ने - पदपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓धा हि᳓ अग्ने
क्र᳓तोर् भद्र᳓स्य
द᳓क्षस्य साधोः᳓
रथी᳓र् ऋत᳓स्य बृहतो᳓ बभू᳓थ
मूलम् ...{Loading}...
अधा॒ ह्य॑ग्ने॒ क्रतो॑र्भ॒द्रस्य॒ दक्ष॑स्य सा॒धोः ।
र॒थीरृ॒तस्य॑ बृह॒तो ब॒भूथ॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - पदपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
अ᳓धा हि᳓ अग्ने
क्र᳓तोर् भद्र᳓स्य
द᳓क्षस्य साधोः᳓
रथी᳓र् ऋत᳓स्य बृहतो᳓ बभू᳓थ
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ádha ← ádha (invariable)
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
bhadrásya ← bhadrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
krátoḥ ← krátu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dákṣasya ← dákṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sādhóḥ ← sādhú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
babhū́tha ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
br̥hatáḥ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
rathī́ḥ ← rathī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अध॑ । हि । अ॒ग्ने॒ । क्रतोः॑ । भ॒द्रस्य॑ । दक्ष॑स्य । सा॒धोः ।
र॒थीः । ऋ॒तस्य॑ । बृ॒ह॒तः । ब॒भूथ॑ ॥
Hellwig Grammar
- adhā ← adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- hy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- krator ← kratoḥ ← kratu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- bhadrasya ← bhadra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- dakṣasya ← dakṣa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Dakṣa; ability; cock; fitness; will; purpose; disposition; cock.”
- sādhoḥ ← sādhu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “good; good; correct; correct; sādhu [word]; excellent; efficient.”
- rathīr ← rathīḥ ← rathī
- [noun], nominative, singular, masculine
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- bṛhato ← bṛhataḥ ← bṛhat
- [noun], genitive, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- babhūtha ← bhū
- [verb], singular, Perfect indicative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
अधा हि इदानीमेव हे अग्ने त्वं क्रतोः अस्मदीयस्य यागस्य रथीः नेता बभूथ भवसि ॥ ‘ छन्दसि लुङ्लङ्लिटः’ इति भवतेर्वर्तमानेऽर्थे लिटि सिपस्थल्। ‘ आर्धधातुकस्येड्वलादेः ’ इतीडागमे प्राप्ते ’ बभूथाततन्थ° ’ इति निपातनादिडभावः ॥ कीदृशस्य यागस्य । भद्रस्य भजनीयस्य दक्षस्य प्रवृद्धस्य साधोः अभीष्टफलानां साधकस्य ऋतस्य सत्यभूतस्य बृहतः महतः ॥
Wilson
English translation:
“Be now the conveyer, Agni, of our auspicious, powerful, efficacious, truthful, and great sacrifice.”
Jamison Brereton
For, Agni, it is therefore that you have become the charioteer of good resolve,
of skill that brings success, of lofty truth.
Griffith
For thou hast ever been the Car-driver, Agni, of noble
Strength, lofty sacrifice, and rightful judgment.
Oldenberg
For verily thou, O Agni, hast become the charioteer of auspicious power of the mind, of real ability, and of the mighty Rita.
Geldner
Denn darum bist du, Agni, der Lenker des guten Rats, des rechten Wollens, des hohen Gesetzes geworden.
Grassmann
Denn du, o Agni, – warst schöner Thatkraft, – gerechten Sinnes Und hehren Opfers Wagenlenker immer.
Elizarenkova
Ведь ты, о Агни,
Для благой силы духа,
Для доброй силы действия
Для высокого закона (всегда) был колесничим.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिग्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब राजविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) राजन् ! (हि) जिस कारण अग्नि के सदृश प्रकाशमान आप हैं, इससे (रथीः) बहुत वाहनों से युक्त होते हुए (भद्रस्य) कल्याणकर्त्ता तथा (दक्षस्य) बल (क्रतोः) बुद्धि और (साधोः) उत्तम मार्ग में वर्त्तमान (ऋतस्य) सत्य, न्याय और (बृहतः) बड़े व्यवहार के रक्षक (बभूथ) हूजिये (अध) इसके अनन्तर हम लोगों के राजा हूजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा को चाहिये कि सम्पूर्ण बल और विज्ञान से सज्जनों का रक्षण और दुष्ट पुरुषों का ताड़न करके सत्यन्याय की उन्नति निरन्तर करे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! हि त्वं रथीः सन् भद्रस्य दक्षस्य क्रतोः साधोर्ऋतस्य बृहतो रक्षको बभूथाऽधाऽस्माकं राजा भव ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अध) आनन्तर्ये। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (हि) यतः (अग्ने) पावकवत्प्रकाशमान राजन् (क्रतोः) प्रज्ञायाः (भद्रस्य) कल्याणकरस्य (दक्षस्य) बलस्य (साधोः) सन्मार्गस्थस्य (रथीः) बहवो रथा विद्यन्ते यस्य सः (ऋतस्य) सत्यस्य न्यायस्य (बृहतः) महतः (बभूथ) भव ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राज्ञा सर्वेण बलेन विज्ञानेन साधूनां रक्षणं दुष्टानां ताडनं कृत्वा सत्यस्य न्यायस्योन्नतिः सततं विधेया ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजाने संपूर्ण बल व विज्ञान याद्वारे सज्जनांचे रक्षण व दुष्ट पुरुषांचे ताडन करून खऱ्या न्यायाची स्थापना करावी. ॥ २ ॥
03 एभिर्नो अकैड़्र्भवा - पदपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एभि᳓र् नो अर्कइ᳓र्
भ᳓वा नो अर्वा᳓ङ्
सु᳓वर् ण᳓ ज्यो᳓तिः
अ᳓ग्ने वि᳓श्वेभिः सुम᳓ना अ᳓नीकैः
मूलम् ...{Loading}...
ए॒भिर्नो॑ अ॒र्कैर्भवा॑ नो अ॒र्वाङ्स्व१॒॑र्ण ज्योतिः॑ ।
अग्ने॒ विश्वे॑भिः सु॒मना॒ अनी॑कैः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - पदपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
एभि᳓र् नो अर्कइ᳓र्
भ᳓वा नो अर्वा᳓ङ्
सु᳓वर् ण᳓ ज्यो᳓तिः
अ᳓ग्ने वि᳓श्वेभिः सुम᳓ना अ᳓नीकैः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
arkaíḥ ← arká- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ebhíḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
arvā́ṅ ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bháva ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
jyótiḥ ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
svàr ← svàr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ánīkaiḥ ← ánīka- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
sumánāḥ ← sumánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśvebhiḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
ए॒भिः । नः॒ । अ॒र्कैः । भव॑ । नः॒ । अ॒र्वाङ् । स्वः॑ । न । ज्योतिः॑ ।
अग्ने॑ । विश्वे॑भिः । सु॒ऽमनाः॑ । अनी॑कैः ॥
Hellwig Grammar
- ebhir ← ebhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- arkair ← arkaiḥ ← arka
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- bhavā ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- arvāṅ ← arvāñc
- [noun], nominative, singular, masculine
- “approaching; facing; less.”
- svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
- ṇa ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- jyotiḥ ← jyotis
- [noun], nominative, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- viśvebhiḥ ← viśva
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- sumanā ← sumanāḥ ← sumanas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “benevolent; cheerful; happy; satisfied.”
- anīkaiḥ ← anīka
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “army; face; battalion; battlefront; point; appearance.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने ज्योतिः ज्योतिष्मान् स्वर्ण सूर्य इव तथा विश्वेभिः विश्वैः समस्तैः अनीकैः तेजोभिः सुमनाः शोभनमनस्कस्त्वं नः अस्मदीयैः एभिः एतैः ‘“अर्कैः अर्चनीयैः स्तोत्रैः नः अस्माकम् अर्वाङ् अभिमुखः भव ॥
Wilson
English translation:
“Agni, who like the sun are light, propitiated by these our hymns, come to our presence with all your hosts (of radiance).”
Jamison Brereton
By reason of these recitations of ours become inclined our way like sunlight,
well disposed with all your faces, o Agni.
Jamison Brereton Notes
Because it begins the second 5-syllable pāda, bhávā is correctly accented.
svàr ṇá jyótiḥ could be take as a quasi-compound in the Renou mode, or it is possible that svàr indirectly continues an old gen. sg. See comm. ad II.35.6. Or svàr and jyótiḥ can be taken not as a single expression but syntactically separate, as Oldenberg (SBE) and Witzel Gotō do in different ways. I weakly favor the gen. interpr.
Griffith
Through these our praises come thou to meet us, bright as the sunlight,
O Agni, well disposed, with all thine aspects.
Oldenberg
Through these our hymns direct thyself hither-wards to us like the sun with its light 1, O Agni, gracious with all thy faces.
Geldner
Werde du durch diese Preislieder uns zugeneigt wie das Sonnenlicht und freundlich mit allen Gesichtern, o Agni!
Grassmann
Durch diese Lieder – sei nah’ uns immer, – wie Glanz des Himmels, Mit allen Flammen holdgesinnt uns immer.
Elizarenkova
Благодаря этим нашим песням
Обратись в нашу сторону,
Как свет солнца,
Благожелательный всеми (своими) ликами!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिग्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब प्रजाविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्विन् ! आप (अर्कैः) सत्कार और (एभिः) बुद्धि, बल और साधुओं के सहित (नः) हम लोगों के लिये रक्षक (भव) हूजिये और (अर्वाङ्) अन्य व्यवहार में वर्त्तमान (स्वः) जैसे सूर्य्य के सदृश सुखकारी (न) वैसे (नः) हम लोगों के ऊपर (ज्योतिः) प्रकाशक हूजिये और (सुमनाः) कल्याणकारक मनयुक्त होते हुए (विश्वेभिः) सम्पूर्ण (अनीकैः) शत्रु और दुष्ट डाकुओं से ग्रहण करने को अशक्य सेनाओं से पालनकर्त्ता हूजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो राजा लोग बल, बुद्धि और सज्जनों से सङ्ग उत्तम रक्षा कर और वृद्धि कराके प्रजा का पालन करते हैं, वे सूर्य्य के सदृश प्रकाशित यशयुक्त सदा आनन्दित होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! त्वमर्कैरेभिर्नो रक्षको भवाऽर्वाङ् स्वर्ण नो ज्योतिर्भव सुमनाः सन् विश्वेभिरनीकैः पालको भव ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ प्रजाविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एभिः) प्रज्ञाबलसाधुभिस्सहितः (नः) अस्माकमुपरि (अर्कैः) सत्कर्त्तव्यैः (भव) अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (नः) अस्मभ्यम् (अर्वाङ्) इतरस्मिन् व्यवहारे वर्त्तमानः (स्वः) सूर्य इव सुखकारी (न) इव (ज्योतिः) प्रकाशकः (अग्ने) (विश्वेभिः) समग्रैः (सुमनाः) कल्याणमनाः (अनीकैः) शत्रुभिर्दुष्टैर्दस्युभिर्नेतुमशक्यैः सैन्यैः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ये राजानो बलबुद्धिसज्जनान् सङ्गत्य संरक्ष्य वर्द्धयित्वा प्रजापालनं विदधति ते सूर्य्य इव प्रकाशितयशसः सदानन्दिता भवन्ति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे राजे लोक बल-बुद्धी व सज्जनांचा संग करून उत्तम रक्षण करतात ते उन्नती करून प्रजेचे पालन करतात व सूर्याप्रमाणे प्रकाशित व यशस्वी होऊन सदैव आनंदित होतात. ॥ ३ ॥
04 आभिष्थे अद्य - पदपङ्क्तिः उष्णिग्वा
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आभि᳓ष् टे अद्य᳓
गीर्भि᳓र् गृण᳓न्तो
अ᳓ग्ने दा᳓शेम
प्र᳓ ते दिवो᳓ न᳓ स्तनयन्ति शु᳓ष्माः
मूलम् ...{Loading}...
आ॒भिष्टे॑ अ॒द्य गी॒र्भिर्गृ॒णन्तोऽग्ने॒ दाशे॑म ।
प्र ते॑ दि॒वो न स्त॑नयन्ति॒ शुष्माः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - पदपङ्क्तिः उष्णिग्वा
Thomson & Solcum
आभि᳓ष् टे अद्य᳓
गीर्भि᳓र् गृण᳓न्तो
अ᳓ग्ने दा᳓शेम
प्र᳓ ते दिवो᳓ न᳓ स्तनयन्ति शु᳓ष्माः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ābhíḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:PL}
adyá ← adyá (invariable)
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
gīrbhíḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
gr̥ṇántaḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dā́śema ← √dāś- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
prá ← prá (invariable)
stanayanti ← √stanⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
śúṣmāḥ ← śúṣma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
आ॒भिः । ते॒ । अ॒द्य । गीः॒ऽभिः । गृ॒णन्तः॑ । अग्ने॑ । दाशे॑म ।
प्र । ते॒ । दि॒वः । न । स्त॒न॒य॒न्ति॒ । शुष्माः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ābhiṣ ← ābhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ṭe ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- gīrbhir ← gīrbhiḥ ← gir
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- gṛṇanto ← gṛṇantaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “praise.”
- ‘gne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dāśema ← dāś
- [verb], plural, Present optative
- “sacrifice; give.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- stanayanti ← stanay ← √stan
- [verb], plural, Present indikative
- “thunder; thunder.”
- śuṣmāḥ ← śuṣma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
सायण-भाष्यम्
अद्य अस्मिन् दिवसे हे अग्ने आभिः गीर्भिः स्तुतिरूपाभिर्वाग्भिः गृणन्तः त्वां स्तुवन्तो वयमृत्विगादयः ते तुभ्यं दाशेम हवींषि दद्याम’। दिवो न सूर्यस्य रश्मय इव ते त्वदीयाः शुष्माः शोधका ज्वालाः प्र स्तनयन्ति प्रकर्षेण शब्दायन्ते । यद्वा । दिवो न मेघा इव त्वदीया ज्वालाः शब्दायन्ते ॥
Wilson
English translation:
“Glorifying you, Agni, today, with these our praises, may we offer you (oblations); your (flames), bright as those of the sun, roar aloud.”
Jamison Brereton
Singing with these songs, we would do pious service for you today, o Agni.
Your gusts thunder forth like (those) of heaven.
Griffith
Now may we serve thee singing these lauds this day to thee, Agni.
Loud as the voice of Heaven thy blasts are roaring.
Oldenberg
May we to-day worship thee, O Agni, praising thee with these songs. Thy roarings thunder like (the thunder) of Heaven.
Geldner
Mit diesen Lobesworten preisend wollen wir dich heute beschenken, o Agni. Deine Wutausbrüche donnern wie die des Himmels.
Grassmann
Mit diesen Liedern – dir singend heute – sind wir zu Dienst dir; Dein Rauschen tönt wie Himmelsdonner, Agni
Elizarenkova
Этими хвалебными песнями
Воспевая тебя сегодня,
О Агни, мы хотим почтить (тебя).
Твои яростные взрывы гремят, словно (гром) с неба.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिग्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अमात्यविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) बिजुली के सदृश वर्त्तमान राजन् ! हम लोग (अद्य) आज शीघ्र (आभिः) इन (गीर्भिः) बुद्धि आदि की बढ़ानेवाली वाणियों से (ते) आपके लिये (गृणन्तः) स्तुति करते हुए कर धन (दाशेम) देवें जिन (ते) आपके लिये (दिवः) बिजुली के (न) सदृश (शुष्माः) बलपराक्रमयुक्त जन (प्र, स्तनयन्ति) शब्द करते हैं, उन आपके लिये राज्य देवें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो आप बिजुली के तुल्य मन्त्रियों की रक्षा करके हम लोगों की पालना करें तो हम लोग आपकी प्रजा हुए आज से लेकर आपकी निरन्तर प्रशंसा करें और बहुत धनादि सम्पत्ति देवें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने राजन् ! वयमद्याभिर्गीर्भिस्ते गृणन्तः करं दाशेम यस्य ते दिवो न शुष्माः प्र स्तनयन्ति तस्मै तुभ्यं राज्यं दाशेम ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथामात्यविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आभिः) (ते) तुभ्यम् (अद्य) (गीर्भिः) प्रज्ञादिवर्धिकाभिर्वाग्भिः (गृणन्तः) स्तुवन्तः (अग्ने) विद्युदिव वर्त्तमान (दाशेम) दद्याम (प्र) (ते) तुभ्यम् (दिवः) विद्युतः (न) इव (स्तनयन्ति) ध्वनयन्ति (शुष्माः) बलपराक्रमयुक्ताः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यदि भवान् विद्युत्तुल्यानमात्यान् रक्षित्वाऽस्मान् पालयेत् तर्हि वयं तव प्रजाः सन्तस्त्वामद्यारभ्य सततं प्रशंसेम पुष्कलमैश्वर्यं दद्याम ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! तू विद्युतप्रमाणे मंत्र्यांचे रक्षण करून आमचे पालन कर. तेव्हा आम्ही तुझी प्रजा आजपासून तुझी निरंतर प्रशंसा करतो व पुष्कळ धन इत्यादी संपत्ती देतो. ॥ ४ ॥
05 तव स्वादिष्टाग्ने - महापदपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓व स्वा᳓दिष्ठा
ग्ने सं᳓दृष्टिर्
दा᳓ चिद् अ᳓ह्न
दा᳓ चिद् अक्तोः᳓
रिये᳓ रुक्मो᳓ न᳓ रोचत उपाके᳓
मूलम् ...{Loading}...
तव॒ स्वादि॒ष्ठाग्ने॒ सन्दृ॑ष्टिरि॒दा चि॒दह्न॑ इ॒दा चि॑द॒क्तोः ।
श्रि॒ये रु॒क्मो न रो॑चत उपा॒के ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - महापदपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
अ᳓व स्वा᳓दिष्ठा
ग्ने सं᳓दृष्टिर्
दा᳓ चिद् अ᳓ह्न
दा᳓ चिद् अक्तोः᳓
रिये᳓ रुक्मो᳓ न᳓ रोचत उपाके᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
svā́diṣṭhā ← svā́diṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sáṁdr̥ṣṭiḥ ← sáṁdr̥ṣṭi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
áhnaḥ ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
cit ← cit (invariable)
idā́ ← idā́ (invariable)
aktóḥ ← aktú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
idā́ ← idā́ (invariable)
ná ← ná (invariable)
rocate ← √ruc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
rukmáḥ ← rukmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śriyé ← śrī́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
upāké ← upāká- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
तव॑ । स्वादि॑ष्ठा । अग्ने॑ । सम्ऽदृ॑ष्टिः । इ॒दा । चि॒त् । अह्नः॑ । इ॒दा । चि॒त् । अ॒क्तोः ।
श्रि॒ये । रु॒क्मः । न । रो॒च॒ते॒ । उ॒पा॒के ॥
Hellwig Grammar
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- svādiṣṭhāgne ← svādiṣṭhā ← svādiṣṭha
- [noun], nominative, singular, feminine
- svādiṣṭhāgne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- saṃdṛṣṭir ← saṃdṛṣṭiḥ ← saṃdṛṣṭi
- [noun], nominative, singular, feminine
- idā
- [adverb]
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ahna ← ahnaḥ ← ahar
- [noun], genitive, singular, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- idā
- [adverb]
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- aktoḥ ← aktu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “night; dark; beam.”
- śriye ← śrī
- [noun], dative, singular, feminine
- “mister; Ms.; Lakshmi; good fortune; well-being; magnificence; glory; beauty; Aegle marmelos (Linn.) Correa; dignity; power; śrī [word]; śrī; prosperity; auspiciousness.”
- rukmo ← rukmaḥ ← rukma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “adornment.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- rocata ← rocate ← ruc
- [verb], singular, Present indikative
- “please; shine.”
- upāke ← upāka
- [noun], locative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने स्वादिष्ठा स्वादुतमा प्रियतमा तव त्वदीया संदृष्टिः दीप्तिः अह्नः इदा चित् दिवसस्येदानीं च अक्तोः इदा चित् । अक्तुरिति रात्रिनाम ‘शर्वरी अक्तुः ऊर्म्या ‘(नि. १.७.४) इति रात्रिनामसु पाठात् । रात्रेरिदानीं च । अहोरात्र इत्यर्थः ॥ ‘ अञ्जू व्यक्तिम्रक्षणकान्तिगतिषु ’ इत्यस्माद्धातोः ‘ किञ्च’ इत्यौणादिकसूत्रेण तुप्रत्ययः तस्य किद्वद्भावश्च । तितुत्र’ इतीट्प्रतिषेधः । ‘ अनिदिताम् । इत्युपधानकारलोपः । ‘ चोः कुः’ इति कुत्वम् ॥ रुक्मो न अलंकार इव श्रिये पदार्थमाश्रयितुम् उपाके अन्तिके। उपाक इत्यन्तिकनाम ‘आके उपाके’ (नि. २. १६. ७) इति तन्नामसु पाठात् । रोचते राजते ॥
Wilson
English translation:
“Your lovely radiance, Agni, whether by day or by night, shines upon (all objects) like an ornament (to give them) beauty.”
Jamison Brereton
Your manifestation is the sweetest, Agni—now by day, now by night. For beauty it shines like a gold ornament in the nearness.
Jamison Brereton Notes
Again, the accentuation of voc. ágne supports the division into 5-syllable pādas.
The etym. figure rukmó ná rocate is difficult to render in tr.
Griffith
just at this time of the day and the night thy look is the sweetest .
It shineth near us even as gold for glory.
Oldenberg
Thy sweetest aspect, O Agni, shines near us for glory’s sake, now by day, now by night, like gold.
Geldner
Dein Anblick, o Agni, ist der süßeste, sei es nun am Tage, sei es nun des Nachts. Herrlich leuchtet er wie Goldschmuck in der Nähe.
Grassmann
Es glänzt dein Lichtschein, – o Agni, lieblich, – auch heut am Tage, Wie Gold zum Schmucke strahlt er in der Nähe.
Elizarenkova
Твой вид, о Агни,
Самый сладостный,
Будь то днем,
Будь то ночью;
Для (проявления) красоты сверкает (он) вблизи, словно золотое украшение.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- स्वराडुष्णिक्
- ऋषभः
06 घृतं न - पदपङ्क्तिः उष्णिग्वा
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
घृतं᳓ न᳓ पूतं᳓
तनू᳓र् अरेपाः᳓
शु᳓चि हि᳓रण्यम्
त᳓त् ते रुक्मो᳓ न᳓ रोचत स्वधावः
मूलम् ...{Loading}...
घृ॒तं न पू॒तं त॒नूर॑रे॒पाः शुचि॒ हिर॑ण्यम् ।
तत्ते॑ रु॒क्मो न रो॑चत स्वधावः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - पदपङ्क्तिः उष्णिग्वा
Thomson & Solcum
घृतं᳓ न᳓ पूतं᳓
तनू᳓र् अरेपाः᳓
शु᳓चि हि᳓रण्यम्
त᳓त् ते रुक्मो᳓ न᳓ रोचत स्वधावः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ghr̥tám ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
pūtám ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
arepā́ḥ ← arepás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
tanū́ḥ ← tanū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
híraṇyam ← híraṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śúci ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
rocata ← √ruc- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
rukmáḥ ← rukmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svadhāvaḥ ← svadhā́vant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
घृ॒तम् । न । पू॒तम् । त॒नूः । अ॒रे॒पाः । शुचि॑ । हिर॑ण्यम् ।
तत् । ते॒ । रु॒क्मः । न । रो॒च॒त॒ । स्व॒धा॒ऽवः॒ ॥
Hellwig Grammar
- ghṛtaṃ ← ghṛtam ← ghṛta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pūtaṃ ← pūtam ← pū
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- tanūr ← tanūḥ ← tanū
- [noun], nominative, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- arepāḥ ← arepas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “immaculate.”
- śuci
- [noun], nominative, singular, neuter
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- hiraṇyam ← hiraṇya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “gold; jewelry; hiraṇya [word]; gold.”
- tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- rukmo ← rukmaḥ ← rukma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “adornment.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- rocata ← ruc
- [verb], singular, Imperfect
- “please; shine.”
- svadhāvaḥ ← svadhāvas ← svadhāvat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “autonomous; independent.”
सायण-भाष्यम्
हे स्वधावः । स्वधाशब्दोऽन्नवाची । अन्नवन्नग्ने पूतं शोधितं घृतं न आज्यमिव तनूः त्वदीया मूर्तिः अरेपाः पापरहिता भवति । शुचि शुद्धं हिरण्यं हितरमणीयं ते त्वदीयं तत् प्रसिद्धं तेजः रुक्मो न भूषणमिव रोचत रोचते भासते ॥
Wilson
English translation:
“Giver of sustenance, (Agni), your favour is free from fault, like clarified butter; your pure and golden lustre shines like an ornament.”
Jamison Brereton
Like purified ghee your body is spotless gleaming gold.
This (flame?) of yours shines like a gold ornament, autonomous one.
Jamison Brereton Notes
The referent of tát in d is unclear. It cannot be ‘body’, since tanū́- is feminine. I’ve supplied ‘flame’, but any bright neuter entity would do. Most tr.
simply leave the referent blank.
Griffith
Spotless thy body, brilliant as gold, like clarified butter:
This gleams like gold on thee, O Self. dependent.
Oldenberg
Like purified ghrita is thy stainless body; (it is) brilliant gold: that (body) of thine has shone 1, O self-dependent one, like gold.
Geldner
Wie geläutertes Schmalz, fleckenlos ist dein Leib, lauteres Gold; das leuchtet an dir wie Goldschmuck, du Freischaltender.
Grassmann
Wie helle Butter – wie reiner Körper – wie glänzend Gold auch, So strahlt dein Licht, o Herrlicher, wie Goldschmuck.
Elizarenkova
Очищено, словно жир,
Без пятен тело твое,
Чистое золото.
Оно сверкает у тебя, словно золотое украшение, о (бог,) следующий своему обычаю.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- विराडुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर प्रजाविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (स्वधावः) बहुत अन्न से युक्त राजन् ! जो (अरेपाः) पाप के आचरण से रहित (ते) आपके राज्य में (रुक्मः) अत्यन्त दिपते हुए के (न) सदृश (रोचत) शोभित होते हैं और जो (शुचि) पवित्र (हिरण्यम्) ज्योति के सदृश सुवर्ण को प्राप्त कराते हैं (तत्) उसको प्राप्त होकर उनके साथ आपका (तनूः) देह (पूतम्) पवित्र (घृतम्) घृत वा जल के (न) सदृश और चिरञ्जीव हो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जो सूर्य्य के सदृश तेजस्वी, धनयुक्त, कुलीन, पवित्र, प्रशंसित, अपराधरहित, श्रेष्ठ शरीरयुक्त, विद्या और अवस्था में वृद्ध होवें, वे आपके और आपके राज्य के रक्षक हों और आप इन लोगों की सम्मति से वर्त्तमान होकर अधिक अवस्थायुक्त हूजिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्वधावो राजन् ! येऽरेपास्ते राज्ये रुक्मो न रोचत यच्छुचि हिरण्यं प्रापयन्ति तत्प्राप्यैतैः सह तव तनूः पूतं घृतं न चिरजीविनी भवतु ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः प्रजाविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (घृतम्) घृतमाज्यमुदकं वा (न) इव (पूतम्) पवित्रम् (तनूः) शरीरम् (अरेपाः) पापाचरणरहिताः (शुचि) पवित्रम् (हिरण्यम्) ज्योतिरिव सुवर्णम् (तत्) (ते) तव (रुक्मः) देदीप्यमानः (न) इव (रोचत) रोचन्ते (स्वधावः) स्वधा बह्वन्नं विद्यते यस्य तत्सम्बुद्धौ ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! ये सूर्य्य इव तेजस्विनो धनाढ्याः कुलीनाः पवित्राः प्रशंसिता निरपराधिनो वपुष्मन्तो विद्यावयोवृद्धाः स्युस्ते तव भवतो राज्यस्य च रक्षकाः सन्तु भवानेतेषां सम्मत्या वर्त्तित्वा दीर्घायुर्भवतु ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! जे सूर्याप्रमाणे तेजस्वी, श्रीमंत, कुलीन, पवित्र, प्रशंसित, अपराधरहित, बलवान, विद्या व अवस्था यांनी वृद्ध असतील तर ते तुझे व तुझ्या राज्याचे रक्षक असावेत व तू त्यांच्या संमतीने वागून दीर्घायुषी हो. ॥ ६ ॥
07 कृतं चिद्धि - पदपङ्क्तिः उष्णिग्वा
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कृतं᳓ चिद् धि᳓ ष्मा
स᳓नेमि द्वे᳓षो
अ᳓ग्न इनो᳓षि म᳓र्तात्
इत्था᳓ य᳓जमानाद् ऋतावः
मूलम् ...{Loading}...
कृ॒तं चि॒द्धि ष्मा॒ सने॑मि॒ द्वेषोऽग्न॑ इ॒नोषि॒ मर्ता॑त् ।
इ॒त्था यज॑मानादृतावः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - पदपङ्क्तिः उष्णिग्वा
Thomson & Solcum
कृतं᳓ चिद् धि᳓ ष्मा
स᳓नेमि द्वे᳓षो
अ᳓ग्न इनो᳓षि म᳓र्तात्
इत्था᳓ य᳓जमानाद् ऋतावः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; line affected by realignment;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; line affected by realignment;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
cit ← cit (invariable)
hí ← hí (invariable)
kr̥tám ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
sma ← sma (invariable)
dvéṣaḥ ← dvéṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sánemi ← sánemi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
inóṣi ← √i- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
itthā́ ← itthā́ (invariable)
mártāt ← márta- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
r̥tāvaḥ ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yájamānāt ← √yaj- (root)
{case:ABL, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
कृ॒तम् । चि॒त् । हि । स्म॒ । सने॑मि । द्वेषः॑ । अग्ने॑ । इ॒नोषि॑ । मर्ता॑त् ।
इ॒त्था । यज॑मानात् । ऋ॒त॒ऽवः॒ ॥
Hellwig Grammar
- kṛtaṃ ← kṛtam ← kṛ
- [verb noun], accusative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- ciddhi ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ciddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- ṣmā ← sma
- [adverb]
- sanemi
- [adverb]
- dveṣo ← dveṣaḥ ← dveṣas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hostility; enemy.”
- ‘gna ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- inoṣi ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- martāt ← marta
- [noun], ablative, singular, masculine
- “man.”
- itthā
- [adverb]
- “thus; here.”
- yajamānād ← yajamānāt ← yaj
- [verb noun], ablative, singular
- “sacrifice; worship; worship.”
- ṛtāvaḥ ← ṛtāvan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋतावः सत्यवन् अग्ने कृतं चित् यजमानेन कृतमपि सनेमि चिरंतनम् । सनेमीति पुराणनाम ‘ सनेमि पूर्व्यम् ’ (नि. ३. २७. ४ ) इति पुराणनामसु पाठात् । द्वेषः पापं मर्तात् मनुष्यात् यजमानात् इत्था सत्यम् । इत्थेति सत्यनामैतत् ’ अद्धा इत्था ’ ( नि. ३. १०. ५) इति तन्नामसु पाठात् । इनोषि हि स्म प्रेरयस्येव खलु । नाशयसीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Truthful, Agni, verily you remove from the mortal who instrumental tutes (your) worship, whatever sin has been committed (by him) of old.”
Jamison Brereton
Because, o Agni, even a hateful act already committed you drive away, bag and baggage,
from the mortal who sacrifices just so, o truthful one,
Jamison Brereton Notes
Contra Holland & van Nooten Rig Veda edition, mártāt should be read as the first word of pāda d.
Griffith
All hate and mischief, yea, if committed, Agni, thou turnest,
Holy One, from the man who rightly worships.
Oldenberg
For even a malice which one has committed, thou verily drivest away entirely, O righteous Agni, from the sacrificing mortal 1.
Geldner
Auch eine begangene Feindseligkeit nimmst du vollständig von dem Sterblichen weg, der also opfert, du rechttuender Agni.
Grassmann
Denn alle Feindschaft, – die je erwiesen, – vertreibst du, Agni Vom Sterblichen, der recht, o reiner, opfert.
Elizarenkova
Даже если уже совершен
Враждебный поступок, о Агни,
Ты полностью прогоняешь его от смертного,
Который так приносит жертвы, о (бог,) поддерживающий закон.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिग्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (ऋतावः) सत्य से युक्त (अग्ने) अग्नि के सदृश वर्त्तमान ! जो आप (हि) ही (चित्) निश्चित (द्वेषः) द्वेष करनेवाले (मर्त्तात्) मनुष्य से वा (इत्था) इस प्रकार (यजमानात्) धर्म से सङ्ग किये हुए जन से (सनेमि) अनादि सिद्ध और (कृतम्) उत्पन्न किये गये को (इनोषि) विशेषता से प्राप्त होते हैं (स्म) वही राज्य करने योग्य हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा आदि मनुष्यो ! आप लोग शत्रु और मित्रों से उत्तम गुणों को ग्रहण करके सुखों को प्राप्त होइये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ऋतावोऽग्ने ! यस्त्वं हि चिद् द्वेषो मर्त्तादित्था यजमानाद्वा सनेमि कृतमिनोषि स स्म एव राज्यं कर्त्तुमर्हसि ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कृतम्) निष्पादितम् (चित्) अपि (हि) (स्म) एव (सनेमि) सनातनम् (द्वेषः) द्वेष्टुः (अग्ने) (इनोषि) व्याप्नोषि (मर्तात्) मनुष्यात् (इत्था) अनेन प्रकारेण (यजमानात्) धर्म्येण सङ्गतात् (ऋतावः) ऋतं सत्यं विद्यते यस्मिंस्तत्सम्बुद्धौ ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजादयो मनुष्या भवन्तः शत्रुभ्यो मित्रेभ्यश्च शुभान् गुणान् गृहीत्वा सुखानि प्राप्नुवन्तु ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा इत्यादींनो ! तुम्ही शत्रू व मित्रांकडून उत्तम गुण ग्रहण करून सुख प्राप्त करा. ॥ ७ ॥
08 शिवा नः - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शिवा᳓ नः सख्या᳓
स᳓न्तु भ्रात्रा᳓
अ᳓ग्ने देवे᳓षु युष्मे᳓
सा᳓ नो ना᳓भिः स᳓दने स᳓स्मिन् ऊ᳓धन्
मूलम् ...{Loading}...
शि॒वा नः॑ स॒ख्या सन्तु॑ भ्रा॒त्राग्ने॑ दे॒वेषु॑ यु॒ष्मे ।
सा नो॒ नाभिः॒ सद॑ने॒ सस्मि॒न्नूध॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
शिवा᳓ नः सख्या᳓
स᳓न्तु भ्रात्रा᳓
अ᳓ग्ने देवे᳓षु युष्मे᳓
सा᳓ नो ना᳓भिः स᳓दने स᳓स्मिन् ऊ᳓धन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; line affected by realignment;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; line affected by realignment;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sakhyā́ ← sakhyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
śivā́ ← śivá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
bhrātrā́ ← bhrātrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sántu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yuṣmé ← tvám (pronoun)
{case:LOC, number:PL}
nā́bhiḥ ← nā́bhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sádane ← sádana- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sásmin ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ū́dhan ← ū́dhar- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
शि॒वा । नः॒ । स॒ख्या । सन्तु॑ । भ्रा॒त्रा । अग्ने॑ । दे॒वेषु॑ । यु॒ष्मे इति॑ ।
सा । नः॒ । नाभिः॑ । सद॑ने । सस्मि॑न् । ऊध॑न् ॥
Hellwig Grammar
- śivā ← śiva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “auspicious; benevolent; benign; good-hearted; dear; śiva [word]; holy; nice.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- sakhyā ← sakhya
- [noun], nominative, plural, neuter
- “friendship; aid; company.”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- bhrātrāgne ← bhrātrā ← bhrātra
- [noun], nominative, plural, neuter
- bhrātrāgne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yuṣme ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- sā ← tad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- nābhiḥ ← nābhi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “navel; hub; kinship; beginning; origin; umbilical cord; nābhi [word]; friendship; center.”
- sadane ← sadana
- [noun], locative, singular, neuter
- “seat; weakness; inertness; dwelling; exhaustion; numbness; home; residence; seat; inanition; location.”
- sasminn ← sasmin ← tad
- [noun], locative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ūdhan ← ūdhas
- [noun], locative, singular, neuter
- “udder; ūdhas [word]; night.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने नः अस्मदीयानि सख्या सख्यानि सखित्वानि भ्रात्रा भ्रात्राणि भ्रातृसंबन्धीनि कर्माणि देवेषु द्योतमानेषु युष्मे युष्मासु ॥ ‘सुपां सुलुक्’ इति सप्तमीबहुवचनस्य शेआदेशः ॥ शिवा शिवानि सन्तु मङ्गलानि भवन्तु । सा सखित्वभ्रातृकर्मसंततिः सदने देवानां स्थाने सस्मिन्नूधन् सर्वस्मिन् यज्ञे नः अस्माकं नाभिः बन्धनं भवति ॥ ॥ १० ॥ ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“May our friendly and fraternal attentions to your deities prove fortunate; for such (attentions shown) in every sacrifice (form) our security in the sphere (of the gods).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
In the sphere: no nābhiḥ sadane: nābhi, bandhanam, binding our fastening; devānām sthāne, in the plural ce of the gods;
Sasminnūdhan = sarvasmin yajñe, in every sacrifice
Jamison Brereton
Let our comradeship be propitious, our brotherhood, o Agni, (with respect) to you gods.
This navel [=Agni/sacrifice] of ours is in the same seat, at the same udder (with you).
Jamison Brereton Notes
The second pāda should read sántu bhrātrā́gne, with coalescence of the avowels. This also entails reading, out of sandhi, unaccented agne, contra Pp and Holland & van Nooten Rig Veda edition.
The impv. sántu is accented because it’s initial in the pāda.
The expression śivā́naḥ sakhyā́sántu … devéṣu yuṣmé is very similar to VI.18.5 tán naḥ pratnáṃ sakhyám astu yuṣmé, which I take as existential. On the basis of that passage and of VII.22.9 (=X.23.7) asmé te santu sakhyā́śivā́ni, I think this passage should be harmonized with the others and interpreted as existential: “Let there be a propitious partnership for us among [or, with] you, the gods.” For further disc., incl. of the loc. pronoun, cf. comm. ad VI.18.5.
Griffith
Agni, with you Gods, prosperous be our friendships and kinships.
Be this our bond here by this place, thine al tar.
Oldenberg
May our friendship, O Agni, our brotherhood with you, the gods, be blessed. This is our navel (i. e. relation) in our seat, in this udder 1.
Geldner
Heilvoll soll unser Freundschaft, unsere Bruderschaft mit euch Göttern sein, o Agni. Dies ist unsere Verwandtschaft im Hause am gleichen Euter.
Grassmann
Zum Heile sein wir – Genossen, Brüder – mit euch den Göttern, – Das sei uns Freundschaft hier im Sitz, am Busen.
Elizarenkova
Да будут благоприятны наши
Дружеские союзы (и) братские отношения,
О Агни, с вами, богами!
Для нас это пуповина, (благодаря которой мы) в одном и том же месте (с вами), у одного вымени.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- स्वराडुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश पवित्र आचरणयुक्त जो आपके (नाभिः) मध्य अङ्ग के सदृश (शिवा) मङ्गलकारिणी नीति (सस्मिन्) समस्त (ऊधन्) श्रेष्ठ धनाढ्य में और (सदने) विराजें जिसमें उस राज्य में वर्त्तमान है (सा) वह (नः) हम लोगों के (देवेषु) विद्वानों वा उत्तम गुणों में (युष्मे) आप लोगों को प्रवृत्त करे। जो लोग (सख्या) मित्र और (भ्रात्रा) बन्धु के सदृश वर्त्तमान पुरुष के साथ वर्त्तमानों के तुल्य (नः) हम लोगों की रक्षा करनेवाले (सन्तु) हों, उनमें आप विश्वास करो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजपुरुष परस्पर मित्रता करके प्रजाओं में पिता के सदृश वर्त्तमान हैं, उन लोगों के साथ जो राजनीति का प्रचार करता है, वही सर्वदा राज्य भोगने के योग्य है ॥८॥ इस सूक्त में अग्नि, राजा, मन्त्री और प्रजा के कृत्य वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥८॥ यह चतुर्थ मण्डल में दशवाँ सूक्त प्रथम अनुवाक तृतीय अष्टक के पाँचवें अध्याय में दशवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! या ते नाभिरिव शिवा नीतिः सस्मिन्नूधन् सदने वर्त्तते सा नः देवेषु युष्मे प्रवर्त्तयतु। ये सख्या भ्रात्रा सह वर्त्तमाना इव नो रक्षकाः सन्तु तेषु त्वं विश्वसिहि ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शिवा) मङ्गलकारिणी (नः) अस्माकम् (सख्या) मित्रेण (सन्तु) (भ्रात्रा) बन्धुनेव वर्त्तमानेन (अग्ने) पावकवत्पवित्राचरण (देवेषु) विद्वत्सु दिव्यगुणेषु वा (युष्मे) युष्मान् (सा) (नः) अस्माकम् (नाभिः) मध्याङ्गम् (सदने) सीदन्ति यस्मिँस्तस्मिन् राज्ये (सस्मिन्) सर्वस्मिन्। अत्र छान्दसो वर्णलोपो वेति वलोपः (ऊधन्) आढ्ये धनाढ्ये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये राजपुरुषा परस्मिन् मैत्रीं कृत्वा प्रजासु पितृवद्वर्त्तन्ते तैः सह यो राजनीतिं प्रचारयति स एव सर्वदा राज्यं भोक्तुमर्हतीति ॥८॥ अत्राऽग्निराजाऽमात्यप्रजाकृत्यवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥८॥ इति चतुर्थमण्डले दशमं सूक्तं प्रथमोऽनुवाकस्तृतीयेऽष्टके पञ्चमेऽध्याये दशमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे राजपुरुष परस्पर मैत्री करून प्रजेमध्ये पित्याप्रमाणे असतात, त्यांच्याबरोबर जो राजनीतीचा प्रचार करतो, तोच सदैव राज्य भोगण्यायोग्य आहे. ॥ ८ ॥