सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ अग्ने मृळ ‘इत्यष्टर्चं नवमं सूक्तं वामदेवस्यार्षं गायत्रीच्छन्दस्कमग्निदेवताकम् । अनुक्रान्तं च - ’ अग्ने मृळ ’ इति । द्वितीये छन्दोमे इदं सूक्तं जातवेदस्यनिविद्धानीयम् । सूत्रितं च ‘_ ‘ क्रीळं वः शर्धोऽग्ने मृळेत्याग्निमारुतम्’ (आश्व. श्रौ. ८. १०) इति ॥
Jamison Brereton
9 (305)
Agni
Vāmadeva Gautama
8 verses: gāyatrī
Like II.1 and II.11, this short hymn enumerates Agni’s ritual roles by identifying him with various priests, but it is considerably simpler and more straightforward than either of those two hymns. The order of the priestly offices here is close to that found in II.1.
01 अग्ने मृळ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने मॄळ᳓+ महाँ᳓ असि
य᳓ ईम् आ᳓ देवयुं᳓ ज᳓नम्
इये᳓थ बर्हि᳓र् आस᳓दम्
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॑ मृ॒ळ म॒हाँ अ॑सि॒ य ई॒मा दे॑व॒युं जन॑म् ।
इ॒येथ॑ ब॒र्हिरा॒सद॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने मॄळ᳓+ महाँ᳓ असि
य᳓ ईम् आ᳓ देवयुं᳓ ज᳓नम्
इये᳓थ बर्हि᳓र् आस᳓दम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mr̥ḷá ← √mr̥ḍ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
devayúm ← devayú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
īm ← īm (invariable)
jánam ← jána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
āsádam ← √sad- (root)
{case:ACC, number:SG}
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
iyétha ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
अग्ने॑ । मृ॒ळ । म॒हान् । अ॒सि॒ । यः । ई॒म् । आ । दे॒व॒ऽयुम् । जन॑म् ।
इ॒येथ॑ । ब॒र्हिः । आ॒ऽसद॑म् ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- mṛᄆa ← mṛḍ
- [verb], singular, Present imperative
- “pardon.”
- mahāṃ ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- īm ← īṃ
- [adverb]
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- devayuṃ ← devayum ← devayu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “devout; devoted.”
- janam ← jana
- [noun], accusative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- iyetha ← i
- [verb], singular, Perfect indicative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- āsadam ← āsad ← √sad
- [verb noun]
- “approach; attack; sit down; approach; find; arrive.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने मृळ अस्मान् सुखय । स त्वं महान् असि प्रभूतो भवसि । यः त्वम् ईम् इमं देवयुं देवानां कामयितारं जनं यजमानं बर्हिः दर्भम् आसदं यज्ञे आसत्तुम् आ इयेथ आगच्छसि ॥
Wilson
English translation:
“Agni, make us happy, for you are mighty, (you) who come to this devout man to sit down on the sacred grass.”
Jamison Brereton
Agni, be gracious. You are great—you who have come here to the god-seeking people,
to sit on the ritual grass.
Griffith
AGNI, show favour: great art thou who to this pious man art come,
To seat thee on the sacred grass.
Oldenberg
Agni, have mercy! Thou art great, who hast come to this pious man to sit down on the sacrificial grass.
Geldner
Agni, sei gnädig! Du bist der Große, der du zu dem gottverlangenden Manne gekommen bist, um dich auf das Barhis zu setzen.
Grassmann
Sei hold, o Agni, gross bist du, der du zum gottergebnen Stamm, Dich auf die Streu zu setzen kamst.
Elizarenkova
О Агни, смилуйся! Ты (тот) великий,
Кто пришел к человеку, любящему богов,
Чтобы сесть на солому.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब आठ ऋचावाले नवमें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अग्नि के सदृश होने से विद्वान् का सत्कार कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश प्रकाशमान ! (यः) जो आप (बर्हिः) उत्तम आसन को (आसदम्) बैठनेवाला (देवयुम्) अपने को विद्वानों की कामना कर (जनम्) प्रसिद्ध विद्वान् को (ईम्) सब प्रकार (आ, इयेथ) प्राप्त होते हो, इससे (महान्) महत्त्व से युक्त (असि) हो इससे हमें (मृळ) सुखी कीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पुरुष विद्वानों के सङ्ग से विद्या की कामना करता और विद्या को प्राप्त होकर मनुष्य आदिकों को सुख देता है, वही आसन आदि से प्रतिष्ठा देने योग्य होता है ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! यस्त्वं बर्हिरासदं देवयुं जनमीमा इयेथ तस्मान्महानस्यस्मान् मृळ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निसादृश्येन विद्वत्सत्कारमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) अग्निरिव प्रकाशमान (मृळ) सुखय (महान्) महत्त्वयुक्तः (असि) (यः) (ईम्) सर्वतः (आ) (देवयुम्) य आत्मनो देवान् कामयते तम् (जनम्) प्रसिद्धं विद्वांसम् (इयेथ) एषि (बर्हिः) उत्तममासनम् (आसदम्) य आसीदति तम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यः पुरुषो विदुषां सङ्गेन विद्यां कामयते विद्यां प्राप्य मनुष्यादीन् सुखयति स एवाऽऽसनादिना प्रतिष्ठापनीयो भवति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी, राजा, प्रजा व विद्वान यांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पुरुष विद्वानांच्या संगतीने विद्येची कामना करतो व विद्या प्राप्ती करून माणसांना सुख देतो तोच आसन इत्यादी देऊन प्रतिष्ठा करण्यायोग्य आहे. ॥ १ ॥
02 स मानुषीषु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ मा᳓नुषीषु दूळ᳓भो
विक्षु᳓ प्रावी᳓र् अ᳓मर्तियः
दूतो᳓ वि᳓श्वेषा᳐म् भुवत्
मूलम् ...{Loading}...
स मानु॑षीषु दू॒ळभो॑ वि॒क्षु प्रा॒वीरम॑र्त्यः ।
दू॒तो विश्वे॑षां भुवत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स᳓ मा᳓नुषीषु दूळ᳓भो
विक्षु᳓ प्रावी᳓र् अ᳓मर्तियः
दूतो᳓ वि᳓श्वेषा᳐म् भुवत्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
dūḷábhaḥ ← dūḷábha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mā́nuṣīṣu ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ámartyaḥ ← ámartya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prāvī́ḥ ← prāvī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
bhuvat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
dūtáḥ ← dūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśveṣām ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
सः । मानु॑षीषु । दुः॒ऽदभः॑ । वि॒क्षु । प्र॒ऽअ॒वीः । अम॑र्त्यः ।
दू॒तः । विश्वे॑षाम् । भु॒व॒त् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mānuṣīṣu ← mānuṣa
- [noun], locative, plural, feminine
- “human.”
- dūᄆabho ← dūᄆabhaḥ ← dūḍabha
- [noun], nominative, singular, masculine
- vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- prāvīr ← prāvīḥ ← prāvī
- [noun], nominative, singular, masculine
- amartyaḥ ← amartya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “immortal.”
- dūto ← dūtaḥ ← dūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- viśveṣām ← viśva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvat ← bhū
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
दूळभः दुर्दभो राक्षसादिना दुर्हिंसः मानुषीषु मनुसंबन्धिनीषु विक्षु प्रजासु प्रावीः प्रकर्षेण गन्ता अमर्त्यः अमरणधर्मा सः अग्निः विश्वेषां सर्वेषां देवानां दूतः भुवत् भवतु ॥
Wilson
English translation:
“May that Agni, who is difficult to overcome, who is immortal, who is pre-eminent among men the descendants of Manu, becomes the messenger of all the gods.”
Jamison Brereton
He, the immortal difficult to deceive, pursuing (his ritual duties) among the clans stemming from Manu,
has become messenger for all.
Griffith
May he the Immortal, Helper, bard to be deceived among mankind,
Become the messenger of all.
Oldenberg
He who cannot be deceived, the zealous, the immortal has among men become the messenger of all.
Geldner
Dieser Unsterbliche ward unter den menschlichen Stämmen der unbeirrbare zuredende Bote aller.
Grassmann
Bei Menschenstämmen möge er der Bote aller sein, der Gott, Hülfreich, der nicht zu täuschende.
Elizarenkova
Этот бессмертный среди смертных племен
Является всеобщим вестником,
Труднодостижимым, (но) приглашающим (богов).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (मानुषीषु) मनुष्यसंबन्धी (विक्षु) प्रजाओं में (विश्वेषाम्) सब की (प्रावीः) उत्तम विद्या में व्याप्त (अमर्त्यः) मर्त्य के स्वभाव से रहित (दूतः) सम्पूर्ण विद्याओं का प्राप्त करानेवाला (भुवत्) होता है (सः) वह इस संसार में (दूळभः) दुर्लभ है, ऐसा जानना चाहिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् लोग सब लोगों के सुखसाधक विद्या के देनेवाले और मनुष्यों को धर्म के आचरण में प्रवेश करानेवाले स्वयं धार्मिक होवें, वे संसार में दुर्लभ हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यो मानुषीषु विक्षु विश्वेषां प्रावीरमर्त्यो दूतो भुवत्स इह दूळभोऽस्तीति वेद्यम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) विद्वान् (मानुषीषु) मनुष्याणामिमासु (दूळभः) दुःखेन लब्धुं योग्यः (विक्षु) प्रजासु (प्रावीः) प्रकृष्टविद्याव्यापी (अमर्त्यः) मर्त्यस्वभावरहितः (दूतः) उपक्षेता सर्वविद्याप्रापकः (विश्वेषाम्) सर्वेषाम् (भुवत्) ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्वांसस्सर्वेषां सुखसाधका विद्याप्रदा मनुष्याणां धर्म्माऽऽचरणे प्रवेशकाः स्वयं धार्मिकाः स्युस्ते जगति दुर्ल्लभाः सन्ति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वान सर्व लोकांना सुख देणारे, विद्या देणारे व माणसांना धर्माच्या आचरणात प्रवृत्त करविणारे असून स्वतः धार्मिक असतात ते लोक जगात दुर्लभ असतात. ॥ २ ॥
03 स सद्म - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ स᳓द्म प᳓रि णीयते
हो᳓ता मन्द्रो᳓ दि᳓विष्टिषु
उत᳓ पो᳓ता नि᳓ षीदति
मूलम् ...{Loading}...
स सद्म॒ परि॑ णीयते॒ होता॑ म॒न्द्रो दिवि॑ष्टिषु ।
उ॒त पोता॒ नि षी॑दति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स᳓ स᳓द्म प᳓रि णीयते
हो᳓ता मन्द्रो᳓ दि᳓विष्टिषु
उत᳓ पो᳓ता नि᳓ षीदति
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
nīyate ← √nī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
pári ← pári (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sádma ← sádman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
díviṣṭiṣu ← díviṣṭi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mandráḥ ← mandrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
pótā ← pótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sīdati ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
utá ← utá (invariable)
पद-पाठः
सः । सद्म॑ । परि॑ । नी॒य॒ते॒ । होता॑ । म॒न्द्रः । दिवि॑ष्टिषु ।
उ॒त । पोता॑ । नि । सी॒द॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sadma ← sadman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seat; house; stable; dwelling.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- ṇīyate ← nī
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- mandro ← mandraḥ ← mandra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- diviṣṭiṣu ← diviṣṭi
- [noun], locative, plural, feminine
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- potā ← potṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Potṛ.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ṣīdati ← sad
- [verb], singular, Present indikative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
सायण-भाष्यम्
सः अग्निः सद्म यज्ञगृहं परि णीयते ऋत्विग्भिः परितो नीयते । नीयमानः सन् दिविष्टिषु योगेषु मन्द्रः मदनीयः स्तुत्यः सोऽग्निः होता च भवति । उत अपि च पोता सन् नि षीदति यज्ञगृहे उपविशति ॥
Wilson
English translation:
“He is conveyed into the sacrificial hall as the Hotā to be adored at sacrifices, or as the Potā he sits down (on the sacred grass).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Hotā and Potā: two of the sixteen priests; Hotā is the offerer of oblation; the function of the Potā is unclear
Jamison Brereton
He is led around his seat as the Hotar, gladdening at the rituals of day(break),
and he sits down as the Potar.
Griffith
Around the altar is he led, welcome Chief Priest at solemn rites,
Or as the Potar sits him down.
Oldenberg
He, the joy-giving Hotri, is led around the sacred seat at the heaven-aspiring sacrifices. And he sits down as the Potri also.
Geldner
Er wird um seinen Sitz herumgeführt, der wohlredende Hotri bei den Morgenopfern, und als Potri setzt er sich nieder.
Grassmann
Er wird um den Altar geführt als Priester hold beim Gottesdienst, Und setzt sich hin als Läuterer.
Elizarenkova
Его обводят вокруг сидения,
Веселого хотара, на жертвенных праздниках.
И вот он усаживается как потар.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (मन्द्रः) आनन्द का दाता (होता) दानकर्त्ता और (उत) भी (पोता) पवित्र करनेवाला (दिविष्टिषु) पक्षेष्टि आदि उत्तम व्यवहारों के निमित्त (सद्म) बैठते हैं जिसमें उस गृह में (नि, सीदति) बैठता है (सः) वह विद्वान् विद्वानों को (परि) सब प्रकार (नीयते) प्राप्त होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जहाँ पवित्र आनन्दयुक्त और विद्या आदि के देनेवाले लोग हैं, वहीं सम्पूर्ण विनय होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः ! यो मन्द्रो होता उतापि पोता दिविष्टिषु सद्म निषीदति स विद्वद्भिः परिणीयते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) विद्वान् (सद्म) सीदन्ति यस्मिँस्तत् (परि) सर्वतः (नीयते) (होता) दाता (मन्द्रः) आनन्दप्रदः (दिविष्टिषु) पक्षेष्ट्यादिसद्व्यवहारेषु (उत) अपि (पोता) पवित्रकर्त्ता (नि) (सीदति) ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यत्र पवित्रा आनन्दिता विद्यादिदातारो जनास्सन्ति तत्रैव समग्रो विनयो भवति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जेथे पवित्र, आनंदयुक्त व विद्यादान करणारे लोक असतात तेथे संपूर्ण विनय असतो. ॥ ३ ॥
04 उत ग्ना - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उत᳓ ग्ना᳓ अग्नि᳓र् अध्वर᳓
उतो᳓ गृह᳓पतिर् द᳓मे
उत᳓ ब्रह्मा᳓ नि᳓ षीदति
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त ग्ना अ॒ग्निर॑ध्व॒र उ॒तो गृ॒हप॑ति॒र्दमे॑ ।
उ॒त ब्र॒ह्मा नि षी॑दति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उत᳓ ग्ना᳓ अग्नि᳓र् अध्वर᳓
उतो᳓ गृह᳓पतिर् द᳓मे
उत᳓ ब्रह्मा᳓ नि᳓ षीदति
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gnā́ḥ ← gnā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
utá ← utá (invariable)
dáme ← dáma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
gr̥hápatiḥ ← gr̥hápati- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
utá ← utá (invariable)
brahmā́ ← brahmán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
sīdati ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
utá ← utá (invariable)
पद-पाठः
उ॒त । ग्नाः । अ॒ग्निः । अ॒ध्व॒रे । उ॒तो इति॑ । गृ॒हऽप॑तिः । दमे॑ ।
उ॒त । ब्र॒ह्मा । नि । सी॒द॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- gnā ← gnāḥ ← gnā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “goddess.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- adhvara ← adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- uto ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- uto ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- gṛhapatir ← gṛhapatiḥ ← gṛhapati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “gṛhapati [word]; Gṛhastha.”
- dame ← dama
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; home.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- brahmā ← brahman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahma; Brahmin; dhak; Brahman; brahman [word]; Brahman; Brahmin; Brahmapurāṇa; Vishnu; Brihaspati.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ṣīdati ← sad
- [verb], singular, Present indikative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च अग्निः अध्वरे यागे ग्नाः देवपत्नीर्यजति । यष्टा भवतीत्यर्थः । यद्वा । ग्ना गच्छन् अध्वर्युर्भवति । उतो अपि च सोऽग्निः दमे यज्ञगृहे गृहपतिः यजमानश्च भवति । उत अपि च ब्रह्मा ब्राह्मणाच्छंसी सन् नि षीदति उपविशति ॥
Wilson
English translation:
“Agni may be the officiating priest at the sacrifice, or the master of the house in the sacrificial chamber, or he sits down as the Brahman.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The officiating priest at the sacrifice: uta gna agnir adhvara: gna = devapatnī, a wife of a deity; one reading: agnir yaje devapatnir yajati, Agni worships the wives of the gods at the sacrifice; or, gna = gacchan, going, may relate to the adhvaryu, who moves about the ceremonial
Jamison Brereton
And Agni (leads) the Wives (of the Gods) at the ceremony [=Neṣṭar], and he is Houselord in the home,
and he sits down as the Brahman.
Griffith
Agni in fire at sacrifice, and in the house as Lord thereof,
And as a Brahman takes his seat.
Oldenberg
Agni sits down also as (the sacrificer’s) wife 1 at the sacrifice, and as the master of the house in the house, and as the Brahman 2.
Geldner
Und Agni führt die Götterfrauen zum Opfer, und er ist der Hausherr im Hause und er setzt sich als Brahman nieder.
Grassmann
Und als Verwandter bei dem Fest, als Hausgebieter in dem Haus, Als Beter setzt sich Agni hin.
Elizarenkova
Агни также (приводит) на обряд божественных жен,
Он также домохозяин в доме,
А также усаживается как брахман.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वानों के गुणों को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (गृहपतिः) गृह का स्वामी (अग्निः) अग्नि के सदृश (ग्नाः) उत्तम प्रकार शिक्षित वाणियों को (नि, सीदति) प्राप्त होता (उत) और (ब्रह्मा) चार वेद का पढ़नेवाला होता हुआ (अध्वरे) नहीं हिंसा करने योग्य दमनयुक्त (दमे) गृह में स्थित होता है (उतो) और कर्म्म करता और (उत) भी सब को बोध कराता है, वही सत्कार करने योग्य होता है, ऐसा जानो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य अग्नि के सदृश पवित्र विद्यावाले और चारों वेदों के ज्ञाता और भी उत्तम कर्म्मों के करनेवाले गृह के स्वामी होवें, वे ही श्रेष्ठ अधिकारों में वर्त्तमान होवें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः ! यो गृहपतिरग्निरिव ग्ना निषीदति उत ब्रह्मा सन्नध्वरे दमे निषीदति उतो कर्म्म करोति उतापि सर्वान् बोधयति स एव सत्कर्त्तव्यो भवतीति विजानीत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्गुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) अपि (ग्नाः) सुशिक्षिता वाचः (अग्निः) पावक इव (अध्वरे) अहिंसनीये (उतो) अपि (गृहपतिः) (दमे) दान्ते गृहे (उत) (ब्रह्मा) (नि) (सीदति) ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या पावकवत्पवित्रविद्या उतापि चतुर्वेदविदः प्रशस्तकर्म्मकर्त्तारो गृहस्वामिनस्स्युस्त एवोत्तमाऽधिकारेषु निषीदन्तु ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अग्नीप्रमाणे पवित्र विद्यायुक्त व चारही वेदांचे ज्ञाते तसेच प्रशंसित कर्म करणारी माणसे गृहस्वामी असतील तर त्यांनाच श्रेष्ठ अधिकारपद प्राप्त व्हावे. ॥ ४ ॥
05 वेषि ह्यध्वरीयतामुपवक्ता - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वे᳓षि हि᳓ अध्वरीयता᳓म्
हव्या᳓ च मा᳓नुषाणा᳐म्
उपवक्ता᳓ ज᳓नाना᳐म्
मूलम् ...{Loading}...
वेषि॒ ह्य॑ध्वरीय॒तामु॑पव॒क्ता जना॑नाम् ।
ह॒व्या च॒ मानु॑षाणाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वे᳓षि हि᳓ अध्वरीयता᳓म्
हव्या᳓ च मा᳓नुषाणा᳐म्
उपवक्ता᳓ ज᳓नाना᳐म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
adhvarīyatā́m ← √adhvarīy- (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
véṣi ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
jánānām ← jána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
upavaktā́ ← upavaktár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
havyā́ ← havyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
mā́nuṣāṇām ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
वेषि॑ । हि । अ॒ध्व॒रि॒ऽय॒ताम् । उ॒प॒ऽव॒क्ता । जना॑नाम् ।
ह॒व्या । च॒ । मानु॑षाणाम् ॥
Hellwig Grammar
- veṣi ← vī
- [verb], singular, Present indikative
- “approach; ask; desire; go; drive.”
- hy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- adhvarīyatām ← adhvarīy
- [verb noun], genitive, plural
- “sacrifice.”
- upavaktā ← upavaktṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- janānām ← jana
- [noun], genitive, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- havyā ← havya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- mānuṣāṇām ← mānuṣa
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; man.”
सायण-भाष्यम्
अध्वरीयतां यज्ञमिच्छतां मानुषाणां मनुसंबन्धिनां जनानां हव्या च हव्यानि हवींषि हे अग्ने वेषि हि कामयसे खलु । उपवक्ता अध्वर्युप्रभृतीनां सर्वेषां कर्मणामनुज्ञार्थं ‘ मां प्रणय ’ इत्यादिरूपस्य वाक्यस्य वक्ता सन् ब्रह्मा चासि । ‘ ब्रह्मा त्वो वदति जातविद्याम् ’ ( ऋ. सं. १०. ७१. ११ ) इति श्रुतेः । उपवक्ता सर्वेषां कर्मणामवैकल्यार्थमुपद्रष्टा वा सदस्योऽसि । ’ स हि सप्तदशः कर्मणामुपद्रष्टा भवति’ इत्यापस्तम्बेनोक्तत्वात् ॥
Wilson
English translation:
“You, who are the director (of the ceremonial), accept the oblations of devoutly-worshipping men the descendants of Manu.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The director of the ceremonial: upavaktā, the priest who pronounces the formulae of sacrifice, or he may be the Brahmā, or the Sadasya, directing what is to be done
Jamison Brereton
You pursue (your ritual duty) as Upavaktar for the people who perform the ceremony,
and you pursue the oblations of the sons of Manu.
Griffith
Thou comest as the guide of folk who celebrate a sacrifice,
And to oblations brought by men.
Oldenberg
Thou zealously approachest as the Upavaktri 1 of the people who perform the sacrificial service, and (thou approachest) the offerings of men.
Geldner
Denn du bist gern der Upavaktri der Leute, die den Adhvaryudienst versehen, und du besorgst die Opferspende der Menschen.
Grassmann
Denn du als der Ermunterer der Männer, die das Fest begehn, Verzehrst der Menschen Opferguss.
Elizarenkova
Ведь ты действуешь как упавактар
Среди людей, занятых на жертвоприношении,
И (отвозишь) жертвенные возлияния людей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! जिससे आप (अध्वरीयताम्) अपने को अहिंसारूप यज्ञ करनेवाले (मानुषाणाम्) मनुष्यों में उत्पन्न (जनानाम्) प्रसिद्ध पुरुषों को (उपवक्ता) उपदेश देनेवालों के भी उपदेशक हुए (हि) ही (हव्या) देने योग्य वस्तुओं को (च) भी (वेषि) प्राप्त होते हो, इससे उपदेश करने के योग्य हो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो उपदेश देनेवाले लोग धर्म्म के उपदेश देनेवालों को उत्पन्न करते और उत्तम प्रकार शिक्षित और उपदेश देने के लिये प्रवृत्त करके मनुष्यों को बोध कराते हैं, वे ही संसार के कल्याण करनेवाले होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यतस्त्वमध्वरीयतां मानुषाणां जनानामुपवक्ता सन् हि हव्या च वेषि तस्मादुपदेशं कर्तुमर्हसि ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वेषि) व्याप्नोषि (हि) (अध्वरीयताम्) य आत्मनोऽध्वरमहिंसायज्ञं कर्त्तुमिच्छन्ति तेषाम् (उपवक्ता) उपदेशकानामुपदेशकः (जनानाम्) प्रसिद्धानाम् (हव्या) दातुमर्हाणि (च) (मानुषाणाम्) मानुषेषु भवानाम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - य उपदेष्टारो धर्मोपदेशकाञ्जनयन्ति सुशिक्षितान् कृत्वोपदेशाय प्रेष्य मनुष्यान् बोधयन्ति ते हि जगत्कल्याणकारका भवन्ति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे उपदेशक, धार्मिक उपदेशकांना निर्माण करतात. उत्तम प्रकारे शिक्षित होण्यासाठी व उपदेश देण्यासाठी प्रवृत्त करतात व माणसांना बोध करवितात ते जगाचे कल्याणकर्ते असतात. ॥ ५ ॥
06 वेषीद्वस्य दूत्यण्ट् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वे᳓षी᳓द् उ अस्य दूति᳓यं
हव्य᳓म् म᳓र्तस्य वो᳓ळ्हवे
य᳓स्य जु᳓जोषो अध्वर᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
वेषीद्व॑स्य दू॒त्यं१॒॑ यस्य॒ जुजो॑षो अध्व॒रम् ।
ह॒व्यं मर्त॑स्य॒ वोळ्ह॑वे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वे᳓षी᳓द् उ अस्य दूति᳓यं
हव्य᳓म् म᳓र्तस्य वो᳓ळ्हवे
य᳓स्य जु᳓जोषो अध्वर᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dūtyàm ← dūtyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ít ← ít (invariable)
u ← u (invariable)
véṣi ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
adhvarám ← adhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jújoṣaḥ ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
havyám ← havyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mártasya ← márta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vóḷhave ← √vah- (root)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
वेषि॑ । इत् । ऊं॒ इति॑ । अ॒स्य॒ । दू॒त्य॑म् । यस्य॑ । जुजो॑षः । अ॒ध्व॒रम् ।
ह॒व्यम् । मर्त॑स्य । वोळ्ह॑वे ॥
Hellwig Grammar
- veṣīd ← veṣi ← vī
- [verb], singular, Present indikative
- “approach; ask; desire; go; drive.”
- veṣīd ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dūtyaṃ ← dūtyam ← dūtya
- [noun], accusative, singular, neuter
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- jujoṣo ← jujoṣaḥ ← juṣ
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- adhvaram ← adhvara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- havyam ← havya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- martasya ← marta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “man.”
- voᄆhave ← vah
- [verb noun]
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वं मर्तस्य मनुष्यस्य/“यस्य यजमानस्य अध्वरं यागं हव्यं हविः वोळ्हवे वोढुम् ॥ वहेर्धातोः ‘तुमर्थे सेसेनसे ’ इति तवेन्प्रत्ययः । ‘ ञ्नित्यादिर्नित्यम्’ इत्याद्युदात्तत्वम् ॥ जुजोषः सेवेथाः ॥ ‘जुषी प्रीतिसेवनयोः’ । लेट्। ‘बहुलं छन्दसि ’ इति शपः श्लुर्द्विर्भावश्च । ‘लेटोऽडाटौ’ इत्यडागमः ॥ अस्य यजमानस्य दूत्यं दूतकर्म वेषीदु कामयस एव ॥
Wilson
English translation:
“You are willing (to fulfil) the office of messenger for the mortal whose oblations at the sacrifice you are plural ased to convey.”
Jamison Brereton
And you also pursue the (ritual) mission of him whose ceremony you will enjoy—
to convey the oblation of the mortal.
Griffith
Thou servest as his messenger whose sacrifice thou lovest well,
To bear the mortal’s gifts to heaven.
Oldenberg
And thou zealously performest the messenger-ship for the man in whose sacrifice thou takest pleasure, in order to bear the mortal’s offering (to the gods).
Geldner
Du besorgst gern den Botengang für den, an dessen Opferhandlung du Gefallen hast, um die Spende des Sterblichen zu befördern.
Grassmann
Für den gehst du auf Botschaft aus, dess Opfer gerne du empfängst, Zu fahren seinen Opferguss.
Elizarenkova
Ты исполняешь обязанности жреца у того,
Чьим обрядом ты наслаждаешься,
Чтобы увезти жертву смертного.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब राजविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! जो आप (यस्य) जिस (मर्तस्य) मनुष्य के (दूत्यम्) दूतसम्बन्धी कर्म्म को (वेषि) प्राप्त होते हो और जिसके (वोळ्हवे) प्राप्त होने के लिये (हव्यम्) ग्रहण करने योग्य (अध्वरम्) हिंसारहित व्यवहार का (उ) ही (जुजोषः) सेवन करो (इत्) वही आप (अस्य) इसके दूत होने के योग्य हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा लोगो ! जो पूर्ण विद्यायुक्त बहुत बोलनेवाले स्नेही और धार्मिक जन हैं और जो लोग राज्य के व्यवहार को धारण कर सकते हैं, उन शूरवीर मित्रों को समाचारप्रापक बना और राज्य के समाचारों को जान के विशेष प्रबन्ध करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यस्त्वं यस्य मर्त्तस्य दूत्यं वेषि यस्य वोळ्हवे हव्यमध्वरमु जुजोषः स इद्भवानस्य दूतो भवितुमर्हति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वेषि) व्याप्नोषि (इत्) (उ) (अस्य) (दूत्यम्) दूतस्य कर्म (यस्य) (जुजोषः) सेवस्व (अध्वरम्) अहिंसनीयं व्यवहारम् (हव्यम्) आदातुमर्हम् (मर्त्तस्य) मनुष्यस्य (वोळ्हवे) वोढुम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजानो ! ये पूर्णविद्याः प्रगल्भा अनुरक्ता धार्मिका जनाः सन्ति ये राज्यस्य व्यवहारं वोढुं शक्नुवन्ति ताञ्छूरवीरान् सुहृदो दूतान् सम्पाद्य राज्यसमाचारान् विज्ञाय व्यवस्थां कुरुत ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजे लोकांनो! जे पूर्ण विद्यायुक्त, प्रगल्भ, प्रसन्न व धार्मिक आहेत व जे लोक राज्य व्यवहार करू शकतात, त्या शूरवीर मित्रांना दूत बनवून राज्याचे समाचार जाणून विशेष प्रबंध करा. ॥ ६ ॥
07 अस्माकं जोष्यध्वरमस्माकम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्मा᳓कं जोषि अध्वर᳓म्
अस्मा᳓कं यज्ञ᳓म् अङ्गिरः
अस्मा᳓कं शृणुधी ह᳓वम्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्माकं॑ जोष्यध्व॒रम॒स्माकं॑ य॒ज्ञम॑ङ्गिरः ।
अ॒स्माकं॑ शृणुधी॒ हव॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अस्मा᳓कं जोषि अध्वर᳓म्
अस्मा᳓कं यज्ञ᳓म् अङ्गिरः
अस्मा᳓कं शृणुधी ह᳓वम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
adhvarám ← adhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
joṣi ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
aṅgiraḥ ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śr̥ṇudhi ← √śru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒स्माक॑म् । जो॒षि॒ । अ॒ध्व॒रम् । अ॒स्माक॑म् । य॒ज्ञम् । अ॒ङ्गि॒रः॒ ।
अ॒स्माक॑म् । शृ॒णु॒धि॒ । हव॑म् ॥
Hellwig Grammar
- asmākaṃ ← asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- joṣy ← joṣi ← juṣ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- adhvaram ← adhvara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- asmākaṃ ← asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- aṅgiraḥ ← aṅgiras
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- asmākaṃ ← asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- śṛṇudhī ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
हे अङ्गिरः अग्ने त्वम् अस्माकम् अध्वरम् अस्मदीयं यागं जोषि जुषस्व सेवस्व । अस्माकम् अस्मदीयं यज्ञं यजनसाधनं हविश्च जुषस्व । अस्माकम् अस्मदीयं हवम् आह्वानरूपं स्तोत्रं च शृणुधि शृणु ॥ शृणोतेर्लोण्मध्यमैकवचनम् । सिप् । तस्य हिरादेशे ‘ श्रुवः शृ च ’ इति धातोः श्नुप्रत्ययः शृभावश्च । ’ श्रुशृणुपॄकृवृभ्यश्छन्दसि ’ इति हेर्धिरादेशः ॥
Wilson
English translation:
“Be plural ased by our sacrifice; (be plural ased) Aṅgiras, by our offering hear our invocation.”
Jamison Brereton
Our ceremony enjoy, our sacrifice, o Aṅgiras;
hear our call.
Griffith
Accept our solemn rite; be pleased, Angiras, with our sacrifice:
Give ear and listen to our call.
Oldenberg
Find pleasure 1 in our rites, in our sacrifice, O Aṅgiras. Hear our call!
Geldner
Hab an unserer Opferhandlung Gefallen, an unserem Opfer, o Angiras, erhör unseren Ruf!
Grassmann
Nimm unsre Feier gnädig an und unser Opfer, Angiras, Erhöre unser Rufen gern.
Elizarenkova
Нашим обрядом наслаждайся,
Нашей жертвой, о Ангирас!
Наш зов услышь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अङ्गिरः) प्राण के सदृश प्रिय राजन् ! जिससे आप (अस्माकम्) हम लोगों के (अध्वरम्) न्यायव्यवहार और (अस्माकम्) हम लोगों के (यज्ञम्) विद्वानों के सत्कार आदि क्रियामय व्यवहार को (जोषि) सेवन करते हो इससे (अस्माकम्) हम लोगों के (हवम्) शब्द अर्थ सम्बन्धरूप विषय को (शृणुधि) सुनिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जिससे कि आप हम लोगों की रक्षा करनेवाले प्रिय हैं, इससे अर्थी अर्थात् मुद्दई और प्रत्यर्थी अर्थात् मुद्दायले के वचनों को सुन के निरन्तर न्याय विधान करो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अङ्गिरो राजन् ! यतस्त्वमस्माकमध्वरमस्माकं यज्ञं जोषि तस्मादस्माकं हवं शृणुधि ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्माकम्) (जोषि) सेवसे (अध्वरम्) न्यायव्यवहारम् (अस्माकम्) (यज्ञम्) विद्वत्सत्कारादिक्रियामयम् (अङ्गिरः) प्राण इव प्रिय (अस्माकम्) (शृणुधि) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (हवम्) शब्दार्थसम्बन्धविषयम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यतो भवानस्माकं रक्षकः प्रियोऽसि तस्मादर्थिप्रत्यर्थिनां वचांसि श्रुत्वा सततं न्यायं विधेहि ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा ! तू आमचा प्रिय रक्षक आहेस. तेव्हा आरोपी व प्रत्यारोपी यांचे वचन ऐकून निरंतर न्याय कर. ॥ ७ ॥
08 परि ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प᳓रि ते दूळ᳓भो र᳓थो
अस्माँ᳓ अश्नोतु विश्व᳓तः
ये᳓न र᳓क्षसि दाशु᳓षः
मूलम् ...{Loading}...
परि॑ ते दू॒ळभो॒ रथो॒ऽस्माँ अ॑श्नोतु वि॒श्वतः॑ ।
येन॒ रक्ष॑सि दा॒शुषः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प᳓रि ते दूळ᳓भो र᳓थो
अस्माँ᳓ अश्नोतु विश्व᳓तः
ये᳓न र᳓क्षसि दाशु᳓षः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
dūḷábhaḥ ← dūḷábha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
ráthaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
aśnotu ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
viśvátas ← viśvátas (invariable)
dāśúṣaḥ ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:ACC, number:PL}
rákṣasi ← √rakṣⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
परि॑ । ते॒ । दुः॒ऽदभः॑ । रथः॑ । अ॒स्मान् । अ॒श्नो॒तु॒ । वि॒श्वतः॑ ।
येन॑ । रक्ष॑सि । दा॒शुषः॑ ॥
Hellwig Grammar
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- dūᄆabho ← dūᄆabhaḥ ← dūḍabha
- [noun], nominative, singular, masculine
- ratho ← rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- ‘smāṃ ← asmāṃ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- aśnotu ← aś
- [verb], singular, Present imperative
- “get; reach; enter (a state).”
- viśvataḥ ← viśvatas
- [adverb]
- “everywhere; around; about.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- rakṣasi ← rakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- dāśuṣaḥ ← dāś
- [verb noun], accusative, plural
- “sacrifice; give.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वं येन रथेन विश्वतः विश्वास सर्वासु दिक्षु गच्छन् दाशुषः हविष्प्रदातॄन् यजमानान् रक्षसि विघ्नेभ्यः पालयसि । ते त्वदीयः दूळभः दुर्दभः दुर्हिंसः सः रथः अस्मान् यजमानानु परि परितः सर्वतः अश्नोतु व्याप्नोतु ॥ अश्नोतेर्व्यत्ययेन परस्मैपदम् ॥ ॥ ९॥
Wilson
English translation:
“May your inviolable car, whereby you defend the donors of oblations, be everywhere around us.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 3.36
Jamison Brereton
Let your chariot, difficult to trick, encircle us on all sides,
the chariot by which you guard the pious.
Griffith
May thine inviolable car, wherewith thou guardest those who give,
Come near to us from every side.
Oldenberg
May thy unerring chariot, by which thou protectest the worshippers, encompass us from every side.
Geldner
Dein unbeirrbarer Wagen soll uns allenthalben umfahren, mit dem du die Spender schützest.
Grassmann
Von allen Seiten komme uns dein Wagen, der unhemmbar ist, Durch den die Frommen du umhegst.
Elizarenkova
Твоя труднодостижимая колесница
Пусть объедет нас со всех сторон,
Та, которой ты защищаешь почитающих (тебя)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब प्रजा विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! आप (येन) जिससे (दाशुषः) विद्या आदि के दान करनेवालों की (परि) सब प्रकार (रक्षसि) रक्षा करते हो वह (ते) आप का (दूळभः) दुःख से नाश करने योग्य (रथः) सुन्दर वाहन (अस्मान्) हम लोगों को (विश्वतः) सब प्रकार (अश्नोतु) प्राप्त हो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! जिन साधनों और दृढ़ राजसेना के अङ्गों से प्रजा का सब प्रकार रक्षण होवे, वे ही हम लोगों से भी प्राप्त करने योग्य हैं ॥८॥ इस सूक्त में अग्नि, राजा, प्रजा और विद्वानों के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥८॥ यह नवम सूक्त और नवम वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजंस्त्वं येन दाशुषः परिरक्षसि स ते दूळभो रथोऽस्मान् विश्वतोऽश्नोतु ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ प्रजाविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (परि) सर्वतः (ते) तव (दूळभः) दुःखेन हिंसितुं योग्यः (रथः) रमणीयं यानम् (अस्मान्) (अश्नोतु) प्राप्नोतु (विश्वतः) सर्वतः (येन) (रक्षसि) (दाशुषः) विद्यादिदानकर्तॄन् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजन् ! यैस्साधनै राजसेनाङ्गैर्दृढैः प्रजायाः सर्वतो रक्षणं भवेत् तान्येवास्माभिरपि प्रापणीयानीति ॥८॥ अत्राग्निराजप्रजाविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥८॥ इति नवमं सूक्तं नवमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा! ज्या साधनांनी व दृढ राजसेनेच्या अंगांनी प्रजेचे सर्व प्रकारे दृढ रक्षण होईल तेच आमच्याकडूनही प्राप्त करण्यायोग्य आहे. ॥ ८ ॥