सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘दूतं वः’ इत्यष्टर्चमष्टमं सूक्तं वामदेवस्यार्षं गायत्रीछन्दस्कमग्निदेवताकम् । तथा चानुक्रम्यते – ‘दूतं वोऽष्टौ गायत्रं तु’ इति । व्यूळ्हे दशरात्रे प्रथमे छन्दोमे इदं सूक्तं जातवेदस्यनिविद्धानीयम् । तथा च सूत्रितं - दूतं व इत्याग्निमारुतम् ’ (आश्व. श्रौ. ८.९ ) इति । इदमादिके द्वे सूक्ते प्रातरनुवाकस्याग्नेये क्रतौ गायत्रे छन्दसि विनियुक्ते । सूत्रितं च - ‘ अग्ने पावक दूतं व इति सूक्ते’ (आश्व. श्रौ. ४. १३ ) इति ॥
Jamison Brereton
8 (304)
Agni
Vāmadeva Gautama
8 verses: gāyatrī
This hymn shares some phraseology and themes with the immediately preceding IV.7, especially Agni’s role as messenger, but it is far less complex than that hymn. It is also unlike that hymn in its prayers for rich goods from Agni in exchange for ritual service.
Jamison Brereton Notes
Agni As noted in the published introduction, this hymn shares much phraseology with the immediately preceding IV.7.
01 दूतं वो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दूतं᳓ वो विश्व᳓वेदसं
हव्यवा᳓हम् अ᳓मर्तियम्
य᳓जिष्ठम् ऋञ्जसे गिरा᳓
मूलम् ...{Loading}...
दू॒तं वो॑ वि॒श्ववे॑दसं हव्य॒वाह॒मम॑र्त्यम् ।
यजि॑ष्ठमृञ्जसे गि॒रा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
दूतं᳓ वो विश्व᳓वेदसं
हव्यवा᳓हम् अ᳓मर्तियम्
य᳓जिष्ठम् ऋञ्जसे गिरा᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
dūtám ← dūtá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
viśvávedasam ← viśvávedas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ámartyam ← ámartya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
havyavā́ham ← havyavā́h- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
girā́ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
r̥ñjase ← √r̥j- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yájiṣṭham ← yájiṣṭha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
दू॒तम् । वः॒ । वि॒श्वऽवे॑दसम् । ह॒व्य॒ऽवाह॑म् । अम॑र्त्यम् ।
यजि॑ष्ठम् । ऋ॒ञ्ज॒से॒ । गि॒रा ॥
Hellwig Grammar
- dūtaṃ ← dūtam ← dūta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- viśvavedasaṃ ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavedasaṃ ← vedasam ← vedas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “knowledge.”
- havyavāham ← havyavāha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire; sacrificial fire.”
- amartyam ← amartya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “immortal.”
- yajiṣṭham ← yajiṣṭha
- [noun], accusative, singular, masculine
- ṛñjase ← ṛj
- [verb noun]
- girā ← gir
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने विश्ववेदसम् । विश्वं समस्तं वेदो धनं यस्यासौ विश्ववेदाः। तं सर्वविदं वा हव्यवाहं देवेभ्यो हविषां वोढारम् अमर्त्यम् अमरणधर्माणं यजिष्ठम् अतिशयेन यष्टारं दूतं देवानां वः त्वां गिरा स्तुतिरूपया वाचा ऋञ्जसे यजमानोऽहं प्रसाधयामि । वर्धयामीत्यर्थः । ‘ ऋञ्जतिः प्रसाधनकर्मा ’ इति यास्कः ॥
Wilson
English translation:
“I propitiate you with praise, the messenger (of the gods), the omniscient, the bearer of oblations, the immortal, the chief sacrificer.”
Jamison Brereton
Your messenger, affording all possessions, immortal oblation-bearer, best sacrificer—I will aim straight toward him with a hymn.
Jamison Brereton Notes
For obvious real-world reasons Agni [=fire] would not sit on the ritual grass, because it would go up in flames (cf. comm. ad IV.6.4). But Agni regularly brings the other gods to sit on this grass, and so the mention of his coming here and of the “god-seeking” (devayú-) people may have made the action seem appropriate.
Griffith
YOUR envoy who possesses all, Immortal, bearer of your gifts,
Best worshipper, I woo with song.
Oldenberg
I press on for you with my prayer to the all-possessing messenger, the immortal bearer of offerings, the best sacrificer.
Geldner
Eurem allwissenden Boten, dem unsterblichen Opferfahrer, der am besten opfert, will ich mit dem Loblied den Vortritt lassen;
Grassmann
Den weisen Boten preise ich, den Gott, der eure Opfer fährt, Den besten Opfrer mit Gesang.
Elizarenkova
Вашего вестника всеведущего,
Отвозящего жертвы, бессмертного,
Я превозношу в (своей) песне как лучшего жертвователя.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब आठ ऋचावाले आठवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अग्निविषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (वः) तुम्हारे बीच जिस (दूतम्) उत्तम दूत के सदृश वर्त्तमान (अमर्त्यम्) नाश से रहित (विश्ववेदसम्) सब में विद्यमान (यजिष्ठम्) अत्यन्त मिलानेवाले (हव्यवाहम्) ग्रहण करने योग्य पदार्थों को पहुँचाने वा प्राप्त करानेवाले को (गिरा) वाणी से हम लोग जानते हैं। हे विद्वन् ! जिससे आप कार्य्यों को (ऋञ्जसे) सिद्ध करते हो, उसको आप लोग जान के कार्य्य में लगाइये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! यही बिजुलीरूप अग्नि दूत के सदृश कार्यों को सिद्ध करनेवाला है, ऐसा आप लोग जानो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः ! वो यं दूतमिव वर्तमानममर्त्यं विश्ववेदसं यजिष्ठं हव्यवाहं गिरा वयं विजानीमः। हे विद्वन् ! येन त्वं कार्य्याण्यृञ्जसे तं यूयं विज्ञाय सम्प्रयुङ्ध्वम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दूतम्) उत्तमं दूतमिवं वर्त्तमानं वह्निम् (वः) युष्माकम् (विश्ववेदसम्) विश्वस्मिन् विद्यमानम् (हव्यवाहम्) यो हव्यान्यादातुमर्हाणि वहति गमयति प्रापयति वा तम् (अमर्त्यम्) नाशरहितम् (यजिष्ठम्) अतिशयेन सङ्गमयितारम् (ऋञ्जसे) प्रसाध्नोसि (गिरा) वाण्या ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्याः ! अयमेव विद्युदग्निर्दूतवत्कार्यसाधकोऽस्तीति यूयं वित्त ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी व विद्वानांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्वीच्या सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! हाच विद्युतरूपी अग्नी दूताप्रमाणे कार्य सिद्ध करणारा आहे, हे तुम्ही जाणा. ॥ १ ॥
02 स हि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ हि᳓ वे᳓दा व᳓सुधितिम्
महाँ᳓ आरो᳓धनं दिवः᳓
स᳓ देवाँ᳓ ए᳓ह᳓ वक्षति
मूलम् ...{Loading}...
स हि वेदा॒ वसु॑धितिं म॒हाँ आ॒रोध॑नं दि॒वः ।
स दे॒वाँ एह व॑क्षति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स᳓ हि᳓ वे᳓दा व᳓सुधितिम्
महाँ᳓ आरो᳓धनं दिवः᳓
स᳓ देवाँ᳓ ए᳓ह᳓ वक्षति
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
hí ← hí (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásudhitim ← vásudhiti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
véda ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
āródhanam ← āródhana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ihá ← ihá (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vakṣati ← √vah- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
सः । हि । वेद॑ । वसु॑ऽधितिम् । म॒हान् । आ॒ऽरोध॑नम् । दि॒वः ।
सः । दे॒वान् । आ । इ॒ह । व॒क्ष॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vedā ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- vasudhitim ← vasu
- [noun], neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- vasudhitim ← dhitim ← dhiti
- [noun], accusative, singular, feminine
- mahāṃ ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- ārodhanaṃ ← ārodhanam ← ārodhana
- [noun], accusative, singular, neuter
- divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- devāṃ ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- eha ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- eha ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- vakṣati ← vah
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
सायण-भाष्यम्
स हि प्रसिद्ध एवाग्निः वसुधितिं यजमानाभीष्टफलरूपधनस्य दानं वेद वेत्ति । महान् प्रभूतोऽग्निः दिवः आरोधनम् आरोहणं देवानां स्थानं वेत्ति । सः अग्निः इह अस्मिन् यज्ञे देवान् इन्द्रादीन् आ वक्षति आवहतु ॥ वहेर्धातोः ‘ लिङर्थे लेट्’ इति लेट् । तस्य तिप् । ‘ सिब्बहुलं लेटि’ इति सिप् । ‘लेटोऽडाटौ ’ इत्यडागमश्च । हो ढः’ इति ढत्वम् । ढत्वकत्वचत्वानि । तिङ्ङतिङः’ इति निघातः ॥
Wilson
English translation:
“The mighty one knows how to bestow the (desired) wealth (upon the worshipper); he knows the ascents of heaven; may he bring the gods hither.”
Jamison Brereton
For he knows the depository of goods; the great one knows the means of ascending to heaven.
He will convey the gods hither.
Jamison Brereton Notes
On prāvī́- see comm. ad I.34.4.
Griffith
He, Mighty, knows the gift of wealth, he knows the deep recess of heaven:
He shall bring hitherward the Gods.
Oldenberg
He, the great one, knows indeed the place of wealth 1, the ascent to heaven; may he, (therefore,) conduct the gods hither.
Geldner
Denn er kennt den Schatzbehälter, der Große den Aufstieg zum Himmel. Er möge die Götter hierher fahren.
Grassmann
Der grosse kennt der Güter Schatz, des Himmels inn’res Heiligthum; Drum fahre er die Götter her.
Elizarenkova
Это он знает вместилище добра,
Великий (знает) подъем на небо.
Пусть привезет он сюда богов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जिसको (दिवः) प्रकाश के (आरोधनम्) रोकने और (वसुधितिम्) द्रव्यों के धारण करनेवाले को विद्वान् (वेद) जानता है (सः) वह (हि) जिससे (महान्) बड़ा है और (सः) वह (इह) इस संसार में (देवान्) श्रेष्ठ गुण और भोगों को (आ, वक्षति) प्राप्त कराता है, ऐसा जानो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो बिजुलीरूप अग्नि श्रेष्ठ भोग और गुणों का दाता सूर्य्य का भी सूर्य्य और सब का धारण करनेवाला व्याप्त है, उसको जानके कार्य्यों को सिद्ध करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यं दिव आरोधनं वसुधितिं विद्वान् वेद स हि महान् वर्त्तत स इह देवानावक्षतीति विजानीत ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (हि) यतः (वेद) वेत्ति। द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (वसुधितिम्) वसूनां द्रव्याणां धारकम् (महान्) (आरोधनम्) रोधनम् (दिवः) प्रकाशस्य (सः) (देवान्) दिव्यान् गुणान् भोगान् (आ) (इह) (वक्षति) वहति प्रापयति ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्याः ! यो विद्युदग्निर्दिव्यभोगगुणप्रदः सूर्यस्याऽपि सूर्यः सर्वधर्त्ता व्याप्तोऽस्ति तं विदित्वा कार्य्याणि साध्नुत ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जो विद्युतरूपी अग्नी श्रेष्ठ भोगांच्या गुणांचा दाता, सूर्याचाही सूर्य, सर्वांना धारण करणारा व सर्वात व्याप्त आहे, त्याला जाणून कार्य सिद्ध करा. ॥ २ ॥
03 स वेद - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ वेद देव᳓ आन᳓मं
देवाँ᳓ ऋतायते᳓ द᳓मे
दा᳓ति प्रिया᳓णि चिद् व᳓सु
मूलम् ...{Loading}...
स वे॑द दे॒व आ॒नमं॑ दे॒वाँ ऋ॑ताय॒ते दमे॑ ।
दाति॑ प्रि॒याणि॑ चि॒द्वसु॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स᳓ वेद देव᳓ आन᳓मं
देवाँ᳓ ऋतायते᳓ द᳓मे
दा᳓ति प्रिया᳓णि चिद् व᳓सु
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ānámam ← √nam- 1 (root)
{case:ACC, number:SG}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
veda ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
dáme ← dáma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
r̥tāyaté ← √r̥tāy- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
dā́ti ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
priyā́ṇi ← priyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vásu ← vásu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
सः । वे॒द॒ । दे॒वः । आ॒ऽनम॑म् । दे॒वान् । ऋ॒त॒ऽय॒ते । दमे॑ ।
दाति॑ । प्रि॒याणि॑ । चि॒त् । वसु॑ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- veda ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- deva ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ānamaṃ ← ānamam ← ānam ← √nam
- [verb noun]
- “bend; bow; crouch; bend.”
- devāṃ ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ṛtāyate ← ṛtāy
- [verb noun], dative, singular
- dame ← dama
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; home.”
- dāti ← dā
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- priyāṇi ← priya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- vasu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
सायण-भाष्यम्
देवः द्योतमानः सः अग्निः आनमं यजमानादीनानमयितुं नमस्कारयितुं देवान् इन्द्रादीन् वेद क्रमेण वेत्ति । दमे यज्ञगृहे ऋतायते ऋतं यज्ञमिच्छते यजमानाय प्रियाणि चित् अभीष्टान्यपि वसु वसूनि पश्वादीनि धनानि दाति ददाति प्रयच्छति ॥
Wilson
English translation:
“He, the divine (Agni), knows how the gods are to be reverenced; to the sincere (worshipper) in his dwelling he gives wealth that is desired.”
Jamison Brereton
He, the god, knows how to bow the gods here to the house for him who acts with truth.
He will give especially dear goods.
Jamison Brereton Notes
With Lubotsky I take dā́ti as a contracted root-aor. subjunctive. Unfortunately the root syllable never requires a disyllabic reading.
Griffith
He knows, a God himself, to guide Gods to the righteous in his home:
He gives e’en treasures that we love.
Oldenberg
He, the god, knows how to direct the gods for the righteous (worshipper), in his house. He gives (us) wealth dear (to us).
Geldner
Der Gott weiß die Götter herzuwenden, dem, der recht wandelt, ins Haus; er gibt uns gar liebe Güter.
Grassmann
Die Götter her zu lenken weiss der Gott ins Haus dem frommen Mann, Er giebt ihm liebe Gaben auch.
Elizarenkova
Этот бог знает, как привлечь
Богов в дом для того, кто любит закон.
Он дает самые излюбленные блага.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर अग्नि के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जिसको यथार्थवक्ता (देवः) कामना करता हुआ विद्वान् जन (वेद) जानता है (सः) वह (देवान्) पृथिवी आदि पदार्थ वा विद्वानों के (आनमम्) सब प्रकार सत्कार करने को (ऋतायते) सत्य के सदृश आचरण और (दमे) गृह में (चित्) भी (प्रियाणि) सुन्दर (वसु) द्रव्यों को (दाति) देता है, ऐसा जानो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! सम्पूर्ण पृथिवी आदि श्रेष्ठ पदार्थों के बीच जो अग्निदेव है, उससे इस सब ऐश्वर्य का देनेवाला बड़ा देव जानो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यमाप्तो देवो वेद स देवानानममृतायते दमे चित्प्रियाणि वसु दातीति यूयं विजानीत ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरग्निविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) विद्युदग्निः (वेद) जानाति (देवः) कामयमानः (आनमम्) समन्तात् सत्कृतिं कर्त्तुम् (देवान्) पृथिव्यादीन् विदुषो वा (ऋतायते) ऋतमिव करोति (दमे) गृहे (दाति) ददाति। अत्राऽभ्यासलोपः। (प्रियाणि) कमनीयानि (चित्) अपि (वसु) वसूनि द्रव्याणि ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्याः ! सर्वेषां पृथिव्यादीनां दिव्यानां पदार्थानां योऽग्निर्देवोऽस्ति तस्मादिमं सर्वैश्वर्यप्रदं महादेवं बुध्यध्वम् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! संपूर्ण पृथ्वी इत्यादी दिव्य पदार्थांमध्ये जो अग्निदेव आहे त्यालाच ऐश्वर्यप्रदाता महादेव माना. ॥ ३ ॥
04 स होता - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ हो᳓ता से᳓द् उ दूति᳓यं
चिकित्वाँ᳓ अन्त᳓र् ईयते
विद्वाँ᳓ आरो᳓धनं दिवः᳓
मूलम् ...{Loading}...
स होता॒ सेदु॑ दू॒त्यं॑ चिकि॒त्वाँ अ॒न्तरी॑यते ।
वि॒द्वाँ आ॒रोध॑नं दि॒वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स᳓ हो᳓ता से᳓द् उ दूति᳓यं
चिकित्वाँ᳓ अन्त᳓र् ईयते
विद्वाँ᳓ आरो᳓धनं दिवः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
dūtyàm ← dūtyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
antár ← antár (invariable)
cikitvā́n ← √cit- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
īyate ← √i- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
āródhanam ← āródhana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vidvā́n ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
सः । होता॑ । सः । इत् । ऊं॒ इति॑ । दू॒त्य॑म् । चि॒कि॒त्वान् । अ॒न्तः । ई॒य॒ते॒ ।
वि॒द्वान् । आ॒ऽरोध॑नम् । दि॒वः ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- sed ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- dūtyaṃ ← dūtyam ← dūtya
- [noun], accusative, singular, neuter
- cikitvāṃ ← cit
- [verb noun], nominative, singular
- “notice; observe; attend to; intend.”
- antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- īyate ← i
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- vidvāṃ ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- ārodhanaṃ ← ārodhanam ← ārodhana
- [noun], accusative, singular, neuter
- divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
सः अग्निः होता देवानामाह्वाता भवति । सेदु स एवाग्निः दूत्यं देवानां दूतकर्म चिकित्वान् जानन् दिवः स्वर्गस्य आरोधनम् आरोहणम् आरोहणार्हं देवानां स्थानं च विद्वान् जानन् अन्तः द्यावापृथिव्योर्मध्ये ईयते गच्छति ॥ ईङ् गतौ’। ‘दिवादिभ्यः श्यन्’। तिङ्ङतिङः ’ इति निघातः ॥
Wilson
English translation:
“He is the invoker (of the gods), comprehending the deity of (their) messenger; and, knowing the ascent of the sky, he travels between earth and heaven.”
Jamison Brereton
He is Hotar, and he, understanding his mission, speeds between (heaven and earth),
knowing the means of ascending to heaven.
Griffith
He is the Herald: well-informed, he doth his errand to and fro,
Knowing the deep recess of heaven.
Oldenberg
He is the Hotri; he who knows the office of a messenger, goes to and fro (between men and gods), knowing the ascent to heaven.
Geldner
Er ist der Hotri, derselbe verkehrt zwischen Himmel und Erde, da er sich auf das Botenamt versteht und den Aufstieg zum Himmel kennt.
Grassmann
Er ist der Priester und er geht auf Botschaft kundig hin und her, Er kennt des Himmels Heiligthum.
Elizarenkova
Он хотар, и он также движется
Между (обоих миров), разбираясь в службе вестника,
Зная подъем на небо.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् मनुष्यो ! (सः) वह अग्नि (होता) पदार्थों का भक्षण करनेवाला (सः, उ) वही (अन्तः) मध्य में वर्त्तमान (दूत्यम्) दूतपने वा दूत के कर्म को (ईयते) प्राप्त होता है, वही (दिवः) प्रकाश का (आरोधनम्) सब प्रकार रोकनेवाला है, ऐसा मानते हैं, जिसका (चिकित्वान्) विशेष ज्ञानवान् (विद्वान्) विद्वान् उत्तम प्रकार प्रयोग करता है (इत्) उसी को जान के तुम भी प्रयोग करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो सम्पूर्ण पदार्थों के मध्य में वर्त्तमान और दूत के सदृश कार्य्यों को सिद्ध करता है और सूर्य आदि को प्रकाशित करता है, वह अवश्य आप लोगों को जानने योग्य है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या विद्वांसः ! सोऽग्निर्होता स उ अन्तर्दूत्यमीयते स एव दिव आरोधनमस्तीति जानन्ति यं चिकित्वान् विद्वान् सम्प्रयुङ्क्ते तमिद्यूयमपि विज्ञाय प्रयुङ्ध्वम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (होता) अत्ता (सः) (इत्) (उ) (दूत्यम्) दूतस्य भावं कर्म वा (चिकित्वान्) विज्ञानवान् (अन्तः) मध्ये (ईयते) गच्छति (विद्वान्) (आरोधनम्) समन्तान्निरोधकम् (दिवः) प्रकाशस्य ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यः सर्वेषां पदार्थानां मध्ये वर्तमानो दूतवत्कार्य्याणि साध्नोति सूर्यादिकं प्रद्योतयति सोऽवश्यं युष्माभिर्वेदितव्यः ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जो (अग्नी) संपूर्ण पदार्थांमध्ये विद्यमान असून दूताप्रमाणे कार्य सिद्ध करतो व सूर्य इत्यादींना प्रकाशित करतो तो तुम्ही अवश्य जाणण्यायोग्य आहे. ॥ ४ ॥
05 ते स्याम - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ते᳓ सियाम ये᳓ अग्न᳓ये
ददाशु᳓र् हव्य᳓दातिभिः
य᳓ ईम् पु᳓ष्यन्त इन्धते᳓
मूलम् ...{Loading}...
ते स्या॑म॒ ये अ॒ग्नये॑ ददा॒शुर्ह॒व्यदा॑तिभिः ।
य ईं॒ पुष्य॑न्त इन्ध॒ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ते᳓ सियाम ये᳓ अग्न᳓ये
ददाशु᳓र् हव्य᳓दातिभिः
य᳓ ईम् पु᳓ष्यन्त इन्धते᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
agnáye ← agní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
dadāśúḥ ← √dāś- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
havyádātibhiḥ ← havyádāti- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
īm ← īm (invariable)
indhaté ← √idh- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
púṣyantaḥ ← √puṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
yé ← yá- (pronoun)
पद-पाठः
ते । स्या॒म॒ । ये । अ॒ग्नये॑ । द॒दा॒शुः । ह॒व्यऽदा॑तिभिः ।
ये । ई॒म् । पुष्य॑न्तः । इ॒न्ध॒ते ॥
Hellwig Grammar
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- agnaye ← agni
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dadāśur ← dadāśuḥ ← dāś
- [verb], plural, Perfect indicative
- “sacrifice; give.”
- havyadātibhiḥ ← havya
- [noun], neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- havyadātibhiḥ ← dātibhiḥ ← dāti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- ya ← ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- īm ← īṃ
- [adverb]
- puṣyanta ← puṣyante ← puṣ
- [verb], plural, Present indikative
- “boom; grow; promote; foster.”
- indhate ← indh
- [verb], plural, Present indikative
- “kindle; ignite; set ablaze.”
सायण-भाष्यम्
ते तव यजमानाः स्याम भूयाम । ते इत्युक्तम् । के इत्युच्यते । ये यजमानाः अग्नये हव्यदातिभिः हविर्दानैः ददाशुः प्रीतिं कुर्वन्ति । ईम् एनमग्निं पुष्यन्तः वर्धयन्तः ये यजमानाः इन्धते समिद्भिर्दीप्तियुक्तं कुर्वन्ति ॥
Wilson
English translation:
“May we be they who propitiate Agni with gifts of oblations, and who, cherishing him, feed him with fuel.”
Jamison Brereton
May we, who have done pious service for Agni by giving oblations, be those
who, thriving, kindle him.
Jamison Brereton Notes
On pāda a see comm. ad VI.2.10, which contains the identical pāda.
Griffith
May we be they who gratify Agni with sacrificial gifts,
Whocherish and enkindle him.
Oldenberg
May we be of those who have worshipped Agni with the gift of offerings, who cause him to thrive and kindle him.
Geldner
Wir möchten die sein, die den Agni mit Opfergaben beschenkt haben, die ihn entzünden und großziehen.
Grassmann
O möchten wir dem Agni recht mit Opfergaben huldigen, ihn uns entzünden zum Gedeihn.
Elizarenkova
Да будем мы теми, кто (всегда) почитал
Агни дарами жертвенных возлияний,
Кто его зажигает и выращивает!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्नि विद्या के जाननेवाले विद्वान् के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो (हव्यदातिभिः) देने योग्य वस्तुओं के दानों से (अग्नये) अग्निविद्या की प्राप्ति के लिये (ददाशुः) द्रव्य आदि पदार्थ देते हैं और (ये) जो लोग (ईम्) जल को (पुष्यन्तः) पुष्ट करते हुए (इन्धते) प्रकाशित होते हैं (ते) वे सुखी हैं, उनके साथ हम लोग सुखी (स्याम) होवें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य अग्नि आदि पदार्थों की विद्या की प्राप्ति के लिये बहुत खर्चते हैं, वे सब से सब प्रकार सब सुखों से पुष्ट हुए आनन्दित होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये हव्यदातिभिरग्नये ददाशुर्य ईं पुष्यन्त इन्धते ते सुखिनः सन्ति तैस्सह वयं सुखिनस्स्याम ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निविद्याविद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) (स्याम) भवेम (ये) (अग्नये) अग्निविद्याप्राप्तये (ददाशुः) द्रव्यादिकं ददति (हव्यदातिभिः) दातव्यदानैः (ये) (ईम्) उदकम् (पुष्यन्तः) (इन्धते) प्रदीप्यन्ते ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या अग्न्यादिपदार्थविद्याप्राप्तये पुष्कलं धनं वियन्ति ते सर्वतः सर्वथा सर्वैः सुखैः पुष्टाः सन्त आनन्दन्ति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे अग्नी इत्यादी पदार्थांच्या विद्याप्राप्तीसाठी पुष्कळ धन खर्च करतात ती सर्व सुखाने युक्त बनून पुष्ट होतात व आनंदित होतात. ॥ ५ ॥
06 ते राया - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ते᳓ राया᳓ ते᳓ सुवी᳓रियैः
ससवां᳓सो वि᳓ शृण्विरे
ये᳓ अग्ना᳓ दधिरे᳓ दु᳓वः
मूलम् ...{Loading}...
ते रा॒या ते सु॒वीर्यैः॑ सस॒वांसो॒ वि शृ॑ण्विरे ।
ये अ॒ग्ना द॑धि॒रे दुवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ते᳓ राया᳓ ते᳓ सुवी᳓रियैः
ससवां᳓सो वि᳓ शृण्विरे
ये᳓ अग्ना᳓ दधिरे᳓ दु᳓वः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
rāyā́ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
suvī́ryaiḥ ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sasavā́ṁsaḥ ← √sanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
śr̥ṇvire ← √śru- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ví ← ví (invariable)
agnā́ ← agní- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
dadhiré ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
dúvaḥ ← dúvas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
पद-पाठः
ते । रा॒या । ते । सु॒ऽवीर्यैः॑ । स॒स॒ऽवांसः॑ । वि । शृ॒ण्वि॒रे॒ ।
ये । अ॒ग्ना । द॒धि॒रे । दुवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rāyā ← rai
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- suvīryaiḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryaiḥ ← vīryaiḥ ← vīrya
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- sasavāṃso ← sasavāṃsaḥ ← san
- [verb noun], nominative, plural
- “win; get; gain.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- śṛṇvire ← śru
- [verb], plural, Present indikative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- agnā ← agni
- [noun], locative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- duvaḥ ← duvas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “worship.”
सायण-भाष्यम्
ये यजमानाः अग्ना अग्नौ ॥ ‘सुपां सुलुक्’ इत्याकारः॥ दुवः परिचर्यां दधिरे धारयन्ति। कुर्वन्तीत्यर्थः। ते ससवांसः अग्निं संभजमानाः राया पश्वादिलक्षणेन धनेन वि शृण्विरे विश्रूयन्ते प्रख्यायन्ते । ते सुवीर्यैः शोभनवीर्योपेतैः पुत्रादिभिश्च विश्रूयन्ते ॥
Wilson
English translation:
“They are renowned for riches and for progeny, who, venerating Agni, offer him oblations.”
Jamison Brereton
They become far famed as winners through their wealth, they through their masses of heroes,
who have placed their friendship in Agni.
Griffith
Illustrious for wealth are they, and hero deeds, victorious,
Who have served Agni reverently.
Oldenberg
The men who have brought worship to Agni, are renowned as successful by wealth and by powerful offspring.
Geldner
Die haben sich durch Reichtum, die durch gute Söhne reichbelohnt einen Namen gemacht, die für Agni Vorliebe hegen.
Grassmann
Berühmt sind die an Heldenschar, und hoher Reichthum ist ihr Theil, Die ihm, dem Agni, Gaben weihn.
Elizarenkova
(Только) те завоеватели далеко прославились
(Своим) богатством, те – прекрасными мужами,
Кто приносил почитание Агни.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो विद्वान् लोग (अग्ना) बिजुलीरूप अग्नि में (दुवः) अभ्यास सेवन को (दधिरे) धारण करते और गुणों को (वि, शृण्विरे) सुनते हैं (ते) वे (राया) धन के साथ (ते) वे (सुवीर्यैः) उत्तम पराक्रम और बलवालों के साथ (ससवांसः) शयन करते हुए से आनन्दित होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य जब तक अग्नि आदि पदार्थों की विद्या का श्रवण और सेवन नहीं करते हैं, तब तक धनाढ्य और पूर्ण बलवाले हो नहीं सकते हैं और जैसे सुख से सोते हुए आनन्द को प्राप्त होते हैं, उसी प्रकार अग्नि आदि विद्या को प्राप्त हुए दारिद्र्य का नाश करके धन और बल से सदा ही सुखी होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये विद्वांसोऽग्ना दुवो दधिरे गुणान् वि शृण्विरे ते राया सह ते सुवीर्यैस्सह ससवांस इवानन्दन्ति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) (राया) धनेन (ते) (सुवीर्यैः) सुष्ठुपराक्रमबलैः (ससवांसः) शेरते (वि) (शृण्विरे) शृण्वन्ति (ये) (अग्ना) अग्नौ विद्युति (दधिरे) धरन्ति (दुवः) परिचरणम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्या यावदग्न्यादिविद्याश्रवणसेवने न कुर्वन्ति तावद्धनाढ्या पूर्णबला भवितुं न शक्नुवन्ति यथा सुखेन शयाना आनन्दं भुञ्जते तथैवाग्न्यादिविद्यां प्राप्ता दारिद्र्यं विनाश्य धनबलाभ्यां सदैव सुखिनो भवन्ति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसे जोपर्यंत अग्नी इत्यादी पदार्थांची विद्या श्रवण व सेवन करीत नाहीत तोपर्यंत धनाढ्य व पूर्ण बलवान होऊ शकत नाहीत. जसे सुखाने निद्रा घेणारे आनंद प्राप्त करतात त्याच प्रकारे अग्नी इत्यादी विद्या प्राप्त झालेले लोक दारिद्र्याचा नाश करून धन व बल यांनी सदैव सुखी होतात. ॥ ६ ॥
07 अस्मे रायो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्मे᳓ रा᳓यो दिवे᳓-दिवे
सं᳓ चरन्तु पुरुस्पृ᳓हः
अस्मे᳓ वा᳓जास ईरताम्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्मे रायो॑ दि॒वेदि॑वे॒ सं च॑रन्तु पुरु॒स्पृहः॑ ।
अ॒स्मे वाजा॑स ईरताम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अस्मे᳓ रा᳓यो दिवे᳓-दिवे
सं᳓ चरन्तु पुरुस्पृ᳓हः
अस्मे᳓ वा᳓जास ईरताम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
divé-dive ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
rā́yaḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
carantu ← √carⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
puruspŕ̥haḥ ← puruspŕ̥h- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
īratām ← √r̥- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
vā́jāsaḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अ॒स्मे इति॑ । रायः॑ । दि॒वेऽदि॑वे । सम् । च॒र॒न्तु॒ । पु॒रु॒ऽस्पृहः॑ ।
अ॒स्मे इति॑ । वाजा॑सः । ई॒र॒ता॒म् ॥
Hellwig Grammar
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rāyo ← rāyaḥ ← rai
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- carantu ← car
- [verb], plural, Present imperative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- puruspṛhaḥ ← puruspṛh
- [noun], nominative, plural, masculine
- “coveted; desirous.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- vājāsa ← vājāsaḥ ← vāja
- [noun], nominative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- īratām ← īr
- [verb], plural, Present imperative
- “go.”
सायण-भाष्यम्
पुरुस्पृहः ऋत्विगादिभिरभिलष्यमाणाः रायः पश्वादिधनानि अस्मे अस्मासु यजमानेषु दिवेदिवे प्रतिदिनं सं चरन्तु प्रचरन्त्यो भवन्तु ॥ दिव्शब्दादुत्तरस्याः सप्तम्याः ‘सुपां सुलुक्’ इत्यादिना शेआदेशः । ‘ ऊडिदम्’ इत्यादिना च तस्योदात्तत्वम् । “ नित्यवीप्सयोः’ इति द्विर्भावे सत्युत्तरभागस्य ’ अनुदात्तं च ’ इत्यनुदात्तत्वम् ॥ वाजासः अन्नानि च अस्मे अस्मान् ईरतां यज्ञार्थं प्रेरयन्तु ॥
Wilson
English translation:
“Many riches, envied by many, devolve upon us day by day, and (abundant) food await us.”
Jamison Brereton
On us may the riches craved by many converge day after day;
to us may prizes move.
Griffith
So unto us, day after day, may riches craved by many come,
And power and might spring up for us.
Oldenberg
May much-desired wealth come to us day by day; may gains arise among us.
Geldner
Uns sollen Tag für Tag vielbegehrte Schätze zukommen, uns sollen Belohnungen zuströmen.
Grassmann
Uns möge vielbegehrtes Gut zukommen reichlich Tag für Tag, Uns strömen reiche Labungen.
Elizarenkova
К нам день за днем пусть стекаются
Богатства, очень желанные!
К нам пусть движутся награды!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वानों के पुरुषार्थ का फल कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - मनुष्य लोग (दिवेदिवे) प्रतिदिन (अस्मे) हम लोगों में (पुरुस्पृहः) बहुतों से चाहने योग्य (रायः) श्रेष्ठ लक्ष्मियाँ (सम्, चरन्तु) विलसें और (वाजासः) अन्न आदि ऐश्वर्य्यों के योग (अस्मे) हम लोगों को (ईरताम्) प्राप्त हों, ऐसी अभिलाषा करो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि सदा ही पुरुषार्थ से धन, अन्न, राज्य, प्रतिष्ठा और विद्या आदि उत्तम गुणों की उन्नति होती है, इस प्रकार निरन्तर इच्छा करनी चाहिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: मनुष्या दिवेदिवेऽस्मे पुरुस्पृहो रायः सञ्चरन्तु वाजासोऽस्मे ईरतामित्यभिलषन्तु ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वत्पुरुषार्थफलमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्मे) अस्मासु (रायः) शुभाः श्रियः (दिवेदिवे) प्रतिदिनम् (सम्) (चरन्तु) विलसन्तु (पुरुस्पृहः) बहुभिः स्पृहणीयाः (अस्मे) अस्मान् (वाजासः) अन्नाद्यैश्वर्य्ययोगाः (ईरताम्) प्राप्नुवन्तु ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैः सदैव पुरुषार्थेन धनान्नराज्यप्रतिष्ठाविद्यादयः शुभगुणा उन्नता भवन्त्विति सततमेष्टव्याः ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नेहमी पुरुषार्थाने धन, अन्न, राज्य, प्रतिष्ठा व विद्या इत्यादी उत्तम गुणांनी उन्नती होते, अशा प्रकारची माणसांनी सतत इच्छा करावी. ॥ ७ ॥
08 स विप्रश्चर्षणीनाम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ वि᳓प्रश् चर्षणीनां᳐᳓
श᳓वसा मा᳓नुषाणा᳐म्
अ᳓ति क्षिप्रे᳓व विध्यति
मूलम् ...{Loading}...
स विप्र॑श्चर्षणी॒नां शव॑सा॒ मानु॑षाणाम् ।
अति॑ क्षि॒प्रेव॑ विध्यति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स᳓ वि᳓प्रश् चर्षणीनां᳐᳓
श᳓वसा मा᳓नुषाणा᳐म्
अ᳓ति क्षिप्रे᳓व विध्यति
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
carṣaṇīnā́m ← carṣaṇí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mā́nuṣāṇām ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
áti ← áti (invariable)
iva ← iva (invariable)
kṣiprā́ ← kṣiprá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vidhyati ← √vyadh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सः । विप्रः॑ । च॒र्ष॒णी॒नाम् । शव॑सा । मानु॑षाणाम् ।
अति॑ । क्षि॒प्राऽइ॑व । वि॒ध्य॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vipraś ← vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- carṣaṇīnāṃ ← carṣaṇīnām ← carṣaṇi
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people.”
- śavasā ← śavas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- mānuṣāṇām ← mānuṣa
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; man.”
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- kṣipreva ← kṣiprā ← kṣipra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “quick; kṣipra [word]; fast.”
- kṣipreva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- vidhyati ← vyadh
- [verb], singular, Present indikative
- “pierce; vedhay; pierce; transfix; bleed; pierce; cut off; injure.”
सायण-भाष्यम्
विप्रः मेधावी । विप्र इति मेधाविनाम ‘विप्रो धीरः’ (नि. ३. १५. १ ) इति तन्नामसु पाठात् । सः अग्निः शवसा बलेन । शव इति वलनाम ‘पाजः शवः’ (नि. २.९. ३) इति तन्नामसु पाठात् । मानुषाणां मनुसंबन्धिनां चर्षणीनां प्रजानां क्षिप्रेव क्षेप्याप्येव विनाशयितुमर्हाणि । दुरितानीति शेषः । अति विध्यति अतिविध्यतु अतिशयेन नाशयतु ॥ ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“May the wise Agni entirely obviate, by his powe,r the removable (ills) of men the descendants of Manu.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Entirely obviate the removable ills: atikṣipreva vidhyati = kṣepyanyeva vināśayitum arhāṇi atiśayena nāśayatu, may he entirely destroy the evils which are capable of being destroyed
Jamison Brereton
He, the inspired poet of the settled domains, of the sons of Manu, by his vast power
pierces through (obstacles) as if with the snap (of a bow [string]).
Jamison Brereton Notes
The diction in this vs. is somewhat difficult to apply to the chariot that is its subject. What does it mean for a chariot to be “difficult to deceive/trick” (dūḷábha-, reprised from 2a)? Perhaps it always follows the right route? And the lexeme pári √(n)aś, which barely exists (an infinitive in I.54.1), in conjunction with viśvátaḥ should mean “reach around/encircle on all sides,” again an odd action to ascribe to a chariot. Given the paint-by-numbers style of the hymn, I attribute these lapses to an inattentive or unskilled poet. Note the careless combustion in vs. 1.
Griffith
That holy Singer in his strength shoots forth his arrows swifter than
The swift shafts of the tribes of men.
Oldenberg
He (Agni), the priest of the tribes, (the priest) of men, pierces (all hostile powers) by his might as with a tossing 1 (bow).
Geldner
Dieser Redekundige übertrifft mit Kraft die Reden aller Völker, aller Menschen wie die schnellende Bogensehne.
Grassmann
Der Sänger der Lebendigen, der Menschen, bricht hindurch mit Kraft zum Ziele wie der Pfeil im Schuss.
Elizarenkova
Этот вдохновенный пронзает, превосходя
Силой, (силу) народов, людей,
Словно спускаемым (луком).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिग्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (विप्रः) बुद्धिमान् पुरुष (शवसा) बल से (चर्षणीनाम्) ऐश्वर्य्य से प्रकाशमान (मानुषाणाम्) मनुष्यों के मध्य में (क्षिप्रेव) प्रेरणा किये गयों के सदृश दुःखों को (अति) अत्यन्त (विध्यति) ताड़ता है (सः) वही प्रशंसित होता है ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् लोग अग्नि आदि विद्या के प्रयोगों से मनुष्यों के दारिद्र्य का नाश करके ऐश्वर्य्य के योग को उत्पन्न करते हैं, वे ही सब लोगों को सत्कार करने योग्य और सभों में भाग्यशाली होते हैं ॥८॥ इस सूक्त में अग्नि और विद्वान् के गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥८॥ यह अष्टम सूक्त और अष्टम वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो विप्रः शवसा चर्षणीनां मानुषाणां क्षिप्रेव दुःखान्यतिविध्यति स एव प्रशंसितो भवति ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (विप्रः) मेधावी (चर्षणीनाम्) ऐश्वर्य्येण प्रकाशमानानाम् (शवसा) बलेन (मानुषाणाम्) मानवानां मध्ये (अति) अतिशये (क्षिप्रेव) क्षिप्राणि प्रेरितानीव (विध्यति) ताडयति ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विपश्चितोऽग्न्यादिविद्याप्रयोगैर्मनुष्याणां दारिद्र्यं विनाश्यैश्वर्य्ययोगं जनयन्ति त एव सर्वैः सत्कर्त्तव्याः सर्वेषु भाग्यशालिनः सन्तीति ॥८॥ अत्राग्निविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥८॥ इत्यष्टमं सूक्तमष्टमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वान अग्नी इत्यादी विद्येच्या प्रयोगाने माणसांच्या दारिद्र्याचा नाश करून ऐश्वर्य उत्पन्न करतात सर्व लोकांनी त्यांचा सत्कार करावा असे ते असतात व सर्वात भाग्यशाली असतात. ॥ ८ ॥