सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ ऊर्ध्व ऊ षु णः’ इत्येकादशर्चं षष्ठं सूक्तं वामदेवस्यार्षं त्रैष्टुभमाग्नेयम् । ‘ ऊर्ध्व ऊ ष्वेकादश ’ इत्यनुकान्तम् । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोराग्नेये क्रतौ त्रैष्टुभे छन्दसीदम् । सूत्रितं च — उर्ध्व ऊ षु णः ससस्य यद्वियुतेति पञ्च ’ ( आश्व. श्रौ. ४. १३ ) इति ।।
Jamison Brereton
6 (302)
Agni
Vāmadeva Gautama
11 verses: triṣṭubh
This hymn is not at the same level of complexity as the previous Agni hymns in Maṇḍala IV; it does, however, contain some difficult hapaxes (see vss. 7, 8, 10) in
its second half. The hymn in quite ritually focused, particularly in its first half (vss. 1–5). The mention of the post (vs. 3) and Agni’s circumambulation (vss. 3–5) identi fies the ritual in question in these verses, an animal sacrifice: as we know from later detailed accounts of the ritual, the animals were tethered to the post before sacri
fice, and fire was carried around them. See III.8, dedicated to the sacrificial post. The subject of the second half is less clear, the ritual references both less precise and more poetically enigmatic. It is perhaps simply the kindling of fire at dawn, as so often, with striking and shifting descriptions of its birth and of its resulting flames. The most difficult part of the hymn is the first half of verse 7, and its trans lation here is speculative.
Although the hymn seems to fall into two halves, there is no reason to suppose that it is not a unitary composition. The exact ritual references of the first part simply open out to a general treatment of the ritual fire, by way of a transition (vss. 5–6) mentioning the fearsome aspects of Agni, perhaps suggested by the associa
tion with animal sacrifice.
01 ऊर्ध्व ऊ - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऊर्ध्व᳓ ऊ षु᳓ णो अध्वरस्य होतर्
अ᳓ग्ने ति᳓ष्ठ देव᳓ताता य᳓जीयान्
तुवं᳓ हि᳓ वि᳓श्वम् अभि᳓ अ᳓सि म᳓न्म
प्र᳓ वेध᳓सश् चित् तिरसि मनीषा᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
ऊ॒र्ध्व ऊ॒ षु णो॑ अध्वरस्य होत॒रग्ने॒ तिष्ठ॑ दे॒वता॑ता॒ यजी॑यान् ।
त्वं हि विश्व॑म॒भ्यसि॒ मन्म॒ प्र वे॒धस॑श्चित्तिरसि मनी॒षाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऊर्ध्व᳓ ऊ षु᳓ णो अध्वरस्य होतर्
अ᳓ग्ने ति᳓ष्ठ देव᳓ताता य᳓जीयान्
तुवं᳓ हि᳓ वि᳓श्वम् अभि᳓ अ᳓सि म᳓न्म
प्र᳓ वेध᳓सश् चित् तिरसि मनीषा᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adhvarasya ← adhvará- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hotar ← hótar- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sú ← sú (invariable)
u ← u (invariable)
ūrdhváḥ ← ūrdhvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
devátātā ← devátāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
tíṣṭha ← √sthā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yájīyān ← yájīyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
mánma ← mánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
manīṣā́m ← manīṣā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
prá ← prá (invariable)
tirasi ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vedhásaḥ ← vedhás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ऊ॒र्ध्वः । ऊं॒ इति॑ । सु । नः॒ । अ॒ध्व॒र॒स्य॒ । हो॒तः॒ । अग्ने॑ । तिष्ठ॑ । दे॒वऽता॑ता । यजी॑यान् ।
त्वम् । हि । विश्व॑म् । अ॒भि । असि॑ । मन्म॑ । प्र । वे॒धसः॑ । चि॒त् । ति॒र॒सि॒ । म॒नी॒षाम् ॥
Hellwig Grammar
- ūrdhva ← ūrdhvaḥ ← ūrdhva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “upper; up(a); upper; upward; erect; more(a); raised; ūrdhva [word]; acclivitous; overturned; loud; eminent; high.”
- ū ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- ṇo ← ṇaḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- adhvarasya ← adhvara
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- hotar ← hotṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tiṣṭha ← sthā
- [verb], singular, Present imperative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- devatātā ← devatāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “deity; Deva.”
- yajīyān ← yajīyas
- [noun], nominative, singular, masculine
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- abhy ← abhī ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- manma ← manman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vedhasaś ← vedhasaḥ ← vedhas
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Brahma; creator; believer [worshipper]; Vishnu.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- tirasi ← tṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- manīṣām ← manīṣā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hymn; inspiration; idea; thinking; wish; consideration; intelligence.”
सायण-भाष्यम्
हे अध्वरस्य होतः यागसंबन्धिनां देवानामाह्वातः । यद्वा । होतरित्यत्र प्रकृत्यंशोऽनुवादः। हे होमनिष्पादक अग्ने यजीयान् यष्टृतमस्त्वं नः अस्माकम् ऊर्ध्व ऊ षु तिष्ठ उन्नत एव तिष्ठ। नित्यमुन्नतो भवेत्यर्थः । कुत्रेति तदुच्यते । देवताता देवतातौ । देवास्तायन्ते विस्तीर्यन्ते अत्रेति देवतातिर्यज्ञः । तस्मिन् । त्वं हि त्वं खलु विश्वं सर्वं मन्म मननीयं शत्रूणां धनम् अभ्यसि अभिभवसि । किंच वेधसश्चित् । चित् पूजायाम् । स्तोतुर्यजमानादेः मनीषां मतिं स्तुतिं प्र तिरसि प्रवर्धयसि । प्रपूर्वस्तिरतिर्वर्धनार्थः ॥
Wilson
English translation:
“Agni, ministrant of the sacrifice, do you who are entitled to worship, be above usin this offering to the gods; for you prevail over all that is desirable; you inspire the praise of the worshipper.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Prevail over all that is desirable: viśvam abhyasi manma: manma = mananīyam śatrūṇām dhanam abhibhavasi, you conquer the desirable wealth of foes.
Jamison Brereton
Stand upright, o Agni, Hotar of the ceremony, as superior sacrificer for us at the divine assemblage.
Since you dominate every thought, you further the inspiration even of the ritual adept.
Griffith
PRIEST of our rite, stand up erect, O Agni, in the Gods’ service best of sacrificers,
For over every thought thou art the Ruler: thou furtherest e’en the wisdom of the pious.
Oldenberg
Stand upright for us, O Agni, Hotri of the sacrifice, the best performer of sacrifices among the gods. For thou art the master of every thought; thou promotest the worshipper’s prayer.
Geldner
Steh fein aufrecht da, Hotri unseres Opfers, der in der Götterversammlung besser opfert, o Agni! Denn du beherrschst alles Denken, du förderst das Dichten selbst des Meisters.
Grassmann
Steh aufrecht nun, du unsres Opfers Priester, beim Gottesdienst, der du am besten opferst, Denn du beherrschst, o Agni, jede Andacht und förderst recht des Ordners Festgebete.
Elizarenkova
Выпрямись хорошенько, о хотар нашего обряда,
О Агни, жертвующий среди богов лучше (человеческого хотара)!
Ты ведь владеешь любой молитвой,
Ты поощряешь вдохновение даже самого устроителя (обряда)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ग्यारह ऋचावाले छठे सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में विद्वानों के विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (होतः) दानकर्त्ता (अग्ने) अग्नि के सदृश विद्वान् ! (हि) जिससे (त्वम्) आप (देवताता) विद्वानों की पङ्क्ति में (यजीयान्) अत्यन्त यजन करनेवाले (नः) हम लोगों के (अध्वरस्य) नहीं हिंसा करने योग्य धर्मयुक्त व्यवहार के (ऊर्द्ध्वः) ऊपर अधिष्ठाताजन (वेधसः) बुद्धिमान् विद्वान् के सम्बन्ध में (विश्वम्) सम्पूर्ण जगत् और (मन्म) विज्ञान के (अभि) सम्मुख (असि) होते और (मनीषाम्, चित्) उत्तम बुद्धि ही के (तिरसि) पार होते हो (उ, सु, प्र, तिष्ठ) सो ही स्थित हूजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो लोग विद्वानों के समीप से विद्याओं को प्राप्त होकर सब के रक्षा करने और बुद्धि देनेवाले होवें, उन्हीं लोगों की प्रतिष्ठा करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे होतरग्ने ! त्वं हि देवताता यजीयान्नोऽध्वरस्योर्द्ध्वो वेधसो विश्वं मन्माऽभ्यसि मनीषां चित् तिरसि स उ सु प्र तिष्ठ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऊर्द्ध्वः) उपर्य्यधिष्ठाता (उ) वितर्के (सु) शोभने (नः) अस्माकम् (अध्वरस्य) अहिंसनीयस्य धर्म्यस्य व्यवहारस्य (होतः) दातः (अग्ने) पावक इव विद्वन् (तिष्ठ) (देवताता) देवतातौ (यजीयान्) अतिशयेन यष्टा (त्वम्) (हि) यतः (विश्वम्) सर्वं जगत् (अभि) आभिमुख्ये (असि) भवसि (मन्म) विज्ञानम् (प्र) (वेधसः) मेधाविनो विपश्चितः (चित्) एव (तिरसि) तरसि (मनीषाम्) प्रज्ञाम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! ये विदुषां सकाशाद्विद्याः प्राप्य सर्वस्य रक्षकाः प्रज्ञाप्रदातारः स्युस्तेषामेव प्रतिष्ठां कुरुत ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वान व ईश्वराच्या गुणाचे वर्णन असल्यामुळे या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जे लोक विद्वानाकडून विद्या शिकून सर्वांचे रक्षक व बुद्धिदाता बनतात त्यांचाच सन्मान करा. ॥ १ ॥
02 अमूरो होता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓मूरो हो᳓ता नि᳓ असादि विक्षु᳓
अग्नि᳓र् मन्द्रो᳓ विद᳓थेषु प्र᳓चेताः
ऊर्धुव᳓म् भानुं᳓ सविते᳓व अश्रेन्
मे᳓तेव धूमं᳓ स्तभायद् उ᳓प द्या᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
अमू॑रो॒ होता॒ न्य॑सादि वि॒क्ष्व१॒॑ग्निर्म॒न्द्रो वि॒दथे॑षु॒ प्रचे॑ताः ।
ऊ॒र्ध्वं भा॒नुं स॑वि॒तेवा॑श्रे॒न्मेते॑व धू॒मं स्त॑भाय॒दुप॒ द्याम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓मूरो हो᳓ता नि᳓ असादि विक्षु᳓
अग्नि᳓र् मन्द्रो᳓ विद᳓थेषु प्र᳓चेताः
ऊर्धुव᳓म् भानुं᳓ सविते᳓व अश्रेन्
मे᳓तेव धूमं᳓ स्तभायद् उ᳓प द्या᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ámūraḥ ← ámūra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asādi ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mandráḥ ← mandrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prácetāḥ ← prácetas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vidátheṣu ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
aśret ← √śri- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
bhānúm ← bhānú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
savitā́ ← savitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ūrdhvám ← ūrdhvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhūmám ← dhūmá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
métā ← métar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stabhāyat ← √stambhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
अमू॑रः । होता॑ । नि । अ॒सा॒दि॒ । वि॒क्षु । अ॒ग्निः । म॒न्द्रः । वि॒दथे॑षु । प्रऽचे॑ताः ।
ऊ॒र्ध्वम् । भा॒नुम् । स॒वि॒ताऽइ॑व । अ॒श्रे॒त् । मेता॑ऽइव । धू॒मम् । स्त॒भा॒य॒त् । उप॑ । द्याम् ॥
Hellwig Grammar
- amūro ← amūraḥ ← amūra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wise; intelligent; apt.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- asādi ← sad
- [verb], singular, Aorist passive
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- vikṣv ← vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- mandro ← mandraḥ ← mandra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- vidatheṣu ← vidatha
- [noun], locative, plural, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- pracetāḥ ← pracetas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intelligent; mindful; attentive; wise; apt; observant.”
- ūrdhvam ← ūrdhva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “upper; up(a); upper; upward; erect; more(a); raised; ūrdhva [word]; acclivitous; overturned; loud; eminent; high.”
- bhānuṃ ← bhānum ← bhānu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; Calotropis gigantea Beng.; sunbeam; beam; luminosity; copper; light; twelve; appearance; Bhānu; flare.”
- savitevāśren ← savitā ← savitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- savitevāśren ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- savitevāśren ← aśret ← śri
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
- meteva ← metā ← metṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- meteva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- dhūmaṃ ← dhūmam ← dhūma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “smoke; dhūmavedha; carbon black; dhūmana; mist; vapor; vaporization; dhūma [word]; incense.”
- stabhāyad ← stabhāyat ← stabhāy ← √stambh
- [verb], singular, Imperfect
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
अमूरः अमूढः । प्रगल्भ इत्यर्थः । होता होमनिष्पादकः मन्द्रः मदनीयः मादयिता वा प्रचेताः प्रकृष्टज्ञानः अग्निः देवः विक्षु ऋत्विग्रूपासु प्रजासु मध्ये विदथेषु यागेषु निमित्तभूतेषु न्यसादि नितरां स्थापितः । अथ तथाभूतोऽग्निः भानुं दीप्तिं सवितेव उदितः सूर्य इव ऊर्ध्वम् अश्रेत् ऊर्ध्वमुखमाश्रयति । किंच मेतेव स्थूणेव । सा यथा स्वाधिष्ठितं वंशादिकं स्तभ्नाति तद्वदयमग्निः धूमं स्वोत्थितं द्याम् उप द्युलोकस्योपरि स्तभायत् स्तभ्नाति ॥
Wilson
English translation:
“The unperplexed, the sagacious, exhilarating Agni, the ministrant priest, has been plural ced among men for (the celebration of) sacrifices; like the sun, he spreads light above, and props the smoke above the sky like a pillar.”
Jamison Brereton
As ungullible Hotar he has been set among the clans, Agni, gladdening, forethoughtful at the rites of distribution.
Like Savitar he has braced his radiant beam upright; like a builder he propped his smoke up to heaven.
Griffith
He was set down mid men as Priest unerring, Agni, wise, welcome in our holy synods.
Like Savitar he hath lifted up his splendour, and like a builder raised his smoke to heaven.
Oldenberg
The unerring Hotri has sat down among the people, joy-giving Agni, the wise one at the sacrifices 1. Like Savitri he has sent his light upward. Like a builder he has reared his smoke up to the sky.
Geldner
Als der unbeirrte Opferpriester ward er bei den Stämmen eingesetzt, Agni der beliebte, in Weisheit erfahrene. Wie Savitri hat er sein Licht aufgesteckt, wie der Erbauer die Säule, so stemmt er den Rauch gegen den Himmel.
Grassmann
In Häuser ward gesetzt der treue Priester, der muntre, weise Agni bei den Festen; Wie Savitar liess er den Lichtglanz steigen; er stützt mit Rauch den Himmel wie ein Zimm’rer.
Elizarenkova
Безошибочный хотар уселся среди племен,
Агни веселый, провидец, на местах жертвенных раздач.
Он направил прямо свой луч, словно Савитар.
Как строитель (-опорный столб), он упер дым в небо.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वानों के कर्त्तव्य को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि जो (अमूरः) मूर्खपन से रहित विद्वान् जन होता हुआ (होता) ग्रहण करनेवाला (विक्षु) प्रजाओं और (विदथेषु) संग्रामों में (अग्निः) अग्नि के सदृश (मन्द्रः) आनन्द देनेवाला (प्रचेताः) बुद्धिमान् वा बुद्धिदाता (द्याम्) प्रकाश और (उर्द्ध्वम्) ऊपर वर्त्तमान (भानुम्) किरण को (सवितेव) सूर्य्य के सदृश (धूमम्) धुएँ को (मेतेव) यथार्थ ज्ञानवाले के सदृश (स्तभायत्) रोकता है, न्याय का (अश्रेत्) आश्रय करे, वही राज्य कर्म्म में (उप, नि, असादि) स्थित होवे तो बहुत सुख को प्राप्त होवे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो मनुष्य सूर्य्य के सदृश प्रतापी अग्नि के सदृश दुष्टों के दाहक और न्याय और नम्रता से प्रजाओं में चन्द्रमा के सदृश संग्राम में जीतनेवाले राजा को संस्थापित करें तो कभी दुःख को न प्राप्त होवें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: मनुष्यैर्योऽमूरो होता विक्षु विदथेष्वग्निरिव मन्द्रः प्रचेता द्यामूर्द्ध्वं भानुं सवितेव धूमं मेतेव स्तभायन् न्यायमश्रेत् स एव राज्यकर्म्मण्युप न्यसादि निषाद्येत तर्हि पुष्कलं सुखं प्राप्येत ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विदुषां कर्त्तव्यमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अमूरः) अमूढो विद्वान् सन्। अत्र वर्णव्यत्ययेन ढस्य रः। (होता) आदाता (नि) (असादि) (विक्षु) प्रजासु (अग्निः) पावक इव (मन्द्रः) आनन्दप्रदः (विदथेषु) सङ्ग्रामेषु (प्रचेताः) प्राज्ञः प्रज्ञापकः (ऊर्द्ध्वम्) उपरिस्थम् (भानुम्) किरणम् (सवितेव) सूर्य्य इव (अश्रेत्) आश्रयेत् (मेतेव) प्रमातेव (धूमम्) (स्तभायत्) स्तभ्नाति (उप) (द्याम्) प्रकाशम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यदि मनुष्याः सूर्य्यवत्प्रतापिनमग्निवद् दुष्टप्रदाहकं न्यायविनयाभ्यां प्रजासु चन्द्र इव संग्रामे विजेतारं राजानं संस्थापयेयुस्तर्हि कदाचिद्दुःखं न प्राप्नुयुः ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जी माणसे, सूर्याप्रमाणे पराक्रमी, अग्नीप्रमाणे दुष्टांना दाहक व न्याय आणि नम्रतेने प्रजेमध्ये चंद्राप्रमाणे, युद्धात जिंकणाऱ्या राजाला संस्थापित करतील तर त्यांना कधी दुःख होणार नाही. ॥ २ ॥
03 यता सुजूर्णि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यता᳓ सुजूर्णी᳓ राति᳓नी घृता᳓ची
प्रदक्षिणि᳓द् देव᳓तातिम् उराणः᳓
उ᳓द् उ स्व᳓रुर् · नवजा᳓ न᳓ अक्रः᳓
पश्वो᳓ अनक्ति सु᳓धितः सुमे᳓कः
मूलम् ...{Loading}...
य॒ता सु॑जू॒र्णी रा॒तिनी॑ घृ॒ताची॑ प्रदक्षि॒णिद्दे॒वता॑तिमुरा॒णः ।
उदु॒ स्वरु॑र्नव॒जा नाक्रः प॒श्वो अ॑नक्ति॒ सुधि॑तः सु॒मेकः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यता᳓ सुजूर्णी᳓ राति᳓नी घृता᳓ची
प्रदक्षिणि᳓द् देव᳓तातिम् उराणः᳓
उ᳓द् उ स्व᳓रुर् · नवजा᳓ न᳓ अक्रः᳓
पश्वो᳓ अनक्ति सु᳓धितः सुमे᳓कः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
ghr̥tā́cī ← ghr̥tā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
rātínī ← rātín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sujūrṇíḥ ← sujūrṇí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yatā́ ← √yam- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, non-finite:PPP}
devátātim ← devátāti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
pradakṣiṇít ← pradakṣiṇít (invariable)
urāṇáḥ ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
akráḥ ← akrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
navajā́ḥ ← navajā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sváruḥ ← sváru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
út ← út (invariable)
anakti ← √añj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
paśváḥ ← paśú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
súdhitaḥ ← súdhita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sumékaḥ ← suméka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
य॒ता । सु॒ऽजू॒र्णिः । रा॒तिनी॑ । घृ॒ताची॑ । प्र॒ऽद॒क्षि॒णित् । दे॒वऽता॑तिम् । उ॒रा॒णः ।
उत् । ऊं॒ इति॑ । स्वरुः॑ । न॒व॒ऽजाः । न । अ॒क्रः । प॒श्वः । अ॒न॒क्ति॒ । सुऽधि॑तः । सु॒ऽमेकः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yatā ← yam
- [verb noun], nominative, singular
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- sujūrṇī ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sujūrṇī ← jūrṇiḥ ← jūrṇi
- [noun], nominative, singular, feminine
- rātinī ← rātin
- [noun], nominative, singular, feminine
- ghṛtācī ← ghṛtāñc
- [noun], nominative, singular, feminine
- pradakṣiṇid ← pradakṣiṇit
- [adverb]
- devatātim ← devatāti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “deity; Deva.”
- urāṇaḥ ← vṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “choose; ask.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- svarur ← svaruḥ ← svaru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “post.”
- navajā ← nava
- [noun]
- “new; fresh; young; matutinal; recent; nava [word]; modern; fresh.”
- navajā ← jāḥ ← jā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “born.”
- nākraḥ ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nākraḥ ← akraḥ ← akra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “banner.”
- paśvo ← paśvaḥ ← paśu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “domestic animal; sacrificial animal; animal; cattle; Paśu; stupid; Paśu; herd; goat.”
- anakti ← añj
- [verb], singular, Present indikative
- “smear; anoint; mix; color.”
- sudhitaḥ ← sudhita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sudhita [word].”
- sumekaḥ ← sumeka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fast; fixed.”
सायण-भाष्यम्
यता संयता सुजूर्णिः शोभनजवा सुष्ठु जीर्णा पुराणी वा घृताची । घृतमञ्चतीति घृताची जुहूः । रातिनी । रातिर्धनम् । हविर्लक्षणधनवती । आज्यपूर्णा भवतीत्यर्थः । देवतातिं यज्ञं तथा उराणः उरु कुर्वाणोऽध्वर्युरग्निर्वा प्रदक्षिणित् प्रदक्षिणमेतीति प्रदक्षिणित् । प्रदक्षिणगमनो भवति । अकारलोपश्छान्दसः । नवजाः नवजातस्तदानीमेवोत्पादितः स्वरुः न । यूपशकलवाची स्वरुरत्र यूपं लक्षयति । ’ चषालवन्तः स्वरवः पृथिव्याम् ’ ( ऋ. सं. ३. ८. १० ) इत्यादिषु स्वरुशब्देन यूपाभिधानाच्च । नकारः समुच्चये। यूपोऽपि उदु । उपसर्गश्रुतेर्योग्यक्रियाध्याहारः। उन्नतो भवति । किंच अक्रः आक्रमिता सुमेकः सुदीप्तः सुधितः स्वधितिरित्यर्थः । सोऽपि पश्वः पशून् अनक्ति गच्छति । यद्वा । सुधितः स्वरुरेव उदु उत्कृष्टः पश्वः पशूननक्ति । ‘ स्वरुणा पशुमनक्ति’ इति श्रुतेः ॥
Wilson
English translation:
“The ladle filled (with butter) is prepared; prompt (in act), opulent (with the oblation), the multiplying (priest), conducting (the worship) of the gods, circumambulates (the fire); the newly-trimmed post is set up, the impending shining axe falls upon the victims.”
Jamison Brereton
The (offering ladle) is held out, beautifully glowing, full of gifts,
covered with ghee. (Agni), chosen (as Hotar), is making respectful
circumambulation before the divine assemblage.
The post (standing) up, like a new-born foal [?], anoints the (sacrificial) animals—itself well placed, well grounded.
Griffith
The glowing ladle, filled with oil, is lifted; choosing Gods’ service to the right he circles.
Eager he rises like the new-wrought pillar which, firmly set and fixed, anoints the victims.
Oldenberg
1 (The ladle) glowing, filled with gifts, with butter, is stretched forth. From left to right (does Agni move) choosing the divine people. Upright (stands) the (sacrificial) post like a new-born foal 2; well-placed, well-established it anoints the victims 3.
Geldner
Der erhitzte Schmalzlöffel mit der Opfergabe wird bereit gehalten; nach rechts wandelt er, die Götterschar sich erwählend. Der Pfosten steht aufrecht wie ein neugeborener Elefant. Er salbt die Tiere, wohlgesetzt, feststehend.
Grassmann
Gereicht ist schon der heisse Butterlöffel, nach rechts läuft um des Gottesdienst’s Vollender; Hoch ragt die Säule, wie ein neues Banner, sie salbt das Vieh schön träufelnd, schön errichtet.
Elizarenkova
Протянута сильно раскаленная богатая дарами полная жира (жертвенная ложка).
(Он движется,) обращенный направо, выбирая себе службу богам.
Прямо (стоит) столб, словно новорожденный конь (?).
Хорошо поставленный, хорошо укрепленный, он мажет скот (жертвенным маслом).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (सुजूर्णिः) उत्तम प्रकार शीघ्रता करनेवाली (यता) प्राप्त (रातिनी) बहुत देनेवाले जिसके ऐसी (प्रदक्षिणित्) दहिनी ओर प्राप्त होनेवाली (घृताची) रात्रि (देवतातिम्) श्रेष्ठ गुणों से युक्त वेला को (उत्, अनक्ति) शोभा करती है और जैसे उसको (उराणः) बहुतों को जिलानेवाला (सुधितः) उत्तम प्रकार धारण किये हुए (सुमेकः) सुन्दर प्रकाशमान (अक्रः) नहीं किञ्चित् चलनेवाला, किन्तु वेग से जानेवाला (नवजाः) नवीनों में उत्पन्न सूर्य्य (स्वरुः) उपदेश देनेवाले के (न) समान शोभा करता है, वैसे विद्वान् वर्त्ताव करें (उ) और वह (पश्वः) पशुओं की न हिंसा करे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। उपदेशक लोग रात्रि और दिन में सभों के करने योग्य सेवा का उपदेश देवें, जिससे कि शयन जागरण आदि से युक्त आहार और विहारों को करके अपने हितों को सिद्ध करनेवाले होवें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा सुजूर्णिर्यता रातिनी प्रदक्षिणिद् घृताची देवतातिमुदनक्ति यथा तामुराणस्सुधितस्सुमेकोऽक्रो नवजाः सूर्यः स्वरुर्न उदनक्ति तथा विद्वान् वर्त्तेत स उ पश्वो न हिंस्यात् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यता) प्राप्ता (सुजूर्णिः) सुष्ठु शीघ्रकारिणी (रातिनी) बहवो राता दातारो विद्यन्ते यस्याः सा (घृताची) रात्रिः। घृताचीति रात्रिनामसु पठितम्। (निघं०१.७) (प्रदक्षिणित्) या प्रदक्षिणमेति सा। अत्र वाच्छन्दसीत्यलोपः। (देवतातिम्) दिव्यगुणान्विताम् (उराणः) य उरून् बहूननिति प्राणयति सः (उत्) (उ) (स्वरुः) उपदेष्टा (नवजाः) नवेषु सुनवीनेषु जातः (न) इव (अक्रः) अक्रमिता (पश्वः) पशून् (अनक्ति) कामयते (सुधितः) सुहितः (सुमेकः) सुष्ठु प्रकाशमानः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। उपदेशका रात्रौ दिने सर्वैः कर्त्तव्यां परिचर्य्यामुपदिशेयुर्येन शयनजागरणादियुक्ताहारविहारान् कृत्वा सिद्धहिता भवेयुः ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. उपदेशकांनी सर्वांना सेवा करण्याचा उपदेश द्यावा. ज्यामुळे ते झोप व जागरण इत्यादी युक्त आहार-विहार करून आपले हित सिद्ध करणारे व्हावेत. ॥ ३ ॥
04 स्तीर्णे बर्हिषि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्तीर्णे᳓ बर्हि᳓षि समिधाने᳓ अग्ना᳓
ऊर्ध्वो᳓ अध्वर्यु᳓र् जुजुषाणो᳓ अस्थात्
प᳓रि अग्निः᳓ पशुपा᳐᳓ न᳓ हो᳓ता
त्रिविष्टि᳓ एति प्रदि᳓व उराणः᳓
मूलम् ...{Loading}...
स्ती॒र्णे ब॒र्हिषि॑ समिधा॒ने अ॒ग्ना ऊ॒र्ध्वो अ॑ध्व॒र्युर्जु॑जुषा॒णो अ॑स्थात् ।
पर्य॒ग्निः प॑शु॒पा न होता॑ त्रिवि॒ष्ट्ये॑ति प्र॒दिव॑ उरा॒णः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स्तीर्णे᳓ बर्हि᳓षि समिधाने᳓ अग्ना᳓
ऊर्ध्वो᳓ अध्वर्यु᳓र् जुजुषाणो᳓ अस्थात्
प᳓रि अग्निः᳓ पशुपा᳐᳓ न᳓ हो᳓ता
त्रिविष्टि᳓ एति प्रदि᳓व उराणः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agnaú ← agní- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
barhíṣi ← barhís- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
samidhāné ← √idh- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
stīrṇé ← √str̥̄- (root)
{case:LOC, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
adhvaryúḥ ← adhvaryú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asthāt ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
jujuṣāṇáḥ ← √juṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
ūrdhváḥ ← ūrdhvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
pári ← pári (invariable)
paśupā́ḥ ← paśupā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pradívaḥ ← pradív- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
triviṣṭí ← triviṣṭí (invariable)
{case:INS, gender:F, number:SG}
urāṇáḥ ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
पद-पाठः
स्ती॒र्णे । ब॒र्हिषि॑ । स॒म्ऽइ॒धा॒ने । अ॒ग्नौ । ऊ॒र्ध्वः । अ॒ध्व॒र्युः । जु॒जु॒षा॒णः । अ॒स्था॒त् ।
परि॑ । अ॒ग्निः । प॒शु॒ऽपाः । न । होता॑ । त्रि॒ऽवि॒ष्टि । ए॒ति॒ । प्र॒ऽदिवः॑ । उ॒रा॒णः ॥
Hellwig Grammar
- stīrṇe ← stṛ
- [verb noun], locative, singular
- “spread; kill; lay; cover.”
- barhiṣi ← barhis
- [noun], locative, singular, masculine
- “Barhis; barhis [word].”
- samidhāne ← samindh ← √indh
- [verb noun], locative, singular
- “kindle; blaze.”
- agnā ← agnau ← agni
- [noun], locative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ūrdhvo ← ūrdhvaḥ ← ūrdhva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “upper; up(a); upper; upward; erect; more(a); raised; ūrdhva [word]; acclivitous; overturned; loud; eminent; high.”
- adhvaryur ← adhvaryuḥ ← adhvaryu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Adhvaryu; adhvaryu [word]; Yajur-Veda.”
- jujuṣāṇo ← jujuṣāṇaḥ ← juṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- asthāt ← sthā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- pary ← pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- paśupā ← paśu
- [noun], masculine
- “domestic animal; sacrificial animal; animal; cattle; Paśu; stupid; Paśu; herd; goat.”
- paśupā ← pāḥ ← pā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “protecting.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- triviṣṭy ← triviṣṭi
- [adverb]
- “thrice.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- pradiva ← pradivaḥ ← pradiv
- [noun], ablative, singular, masculine
- “age-old; long.”
- urāṇaḥ ← vṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “choose; ask.”
सायण-भाष्यम्
बर्हिषि वेद्यां स्तीर्णे आस्तृते सति अग्नौ आहवनीयादिके समिधाने सम्यगिध्यमाने च सति अध्वर्युः अध्वरस्य नेता जुजुषाणः देवान् प्रीणयन ऊर्ध्वः अस्थात् तिष्ठति । होता होमनिष्पादकः प्रदिवः। पुराणनामैतत् । पुरातनः उराणः स्वल्पमपि हविर्देवयोग्यत्वसंपादनेन उरु कुर्वाणः । ‘ उराण उरु कुर्वाणः’ इति निरुक्तम् । यद्वै देवैर्जोष्यते हविस्तद्गिरिमात्रं वर्धते । इति श्रुतेः अग्नेरुरुकरणमुचितम् । ईदृशः अग्निः पशुपा न पशूनां पालक इव पशून् त्रिविष्टि त्रिरावृत्य परि एति । त्रिर्हि पर्यग्निः क्रियते ॥
Wilson
English translation:
“When the sacred grass is strewn and the fire is kindled, the Adhvaryu rises, propitiating (the gods), and Agni, the offerer of the oblation, ancient and multiplying (the offering), thrice circumambulates (the victim) like a keeper of cattle.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Thrice circumambulates: paryagnistriveṣṭyeti, Agni goes round, having thrice returned, trir āvṛtya paryeti, or trirhi paryagniḥ kriyate, Agni is thrice made around, which would imply that the fire was thrice circumambulated; the next stanza, however, clearly shows that it is Agni who goes round, either the altar or the victim; perhaps, it is the latter: parito gacchati paśum
Jamison Brereton
Once the ritual grass has been strewn and the fire kindled, the Adhvaryu has stood upright, in delight.
Like a cowherd Agni circles around (the sacrificial animals) with triple toil—he chosen as Hotar from of old.
Griffith
When sacred grass is strewn and Agni kindled, the Adhvaryu rises to, his task rejoicing.
Agni the Priest, like one who tends the cattle, goes three times round, as from of old he wills it.
Oldenberg
After the sacrificial grass has been spread and the fire kindled, the delighted Adhvaryu has stationed himself upright. Agni, the Hotri, chosen from of old, goes round thrice, like a shepherd.
Geldner
Auf dem ausgelegten Barhis vor dem entflammten Feuer steht aufrecht der Adhvaryu mit Wohlgefallen. Agni, der von alters her erwählte Hotri, wandelt dreimal herum wie ein Hirt um seine Herde.
Grassmann
Bei fert’ger Streu und bei entflammtem Feuer stand aufrecht da erfreut der Opferdiener; Umher geht Agni dreimal wie ein Viehhirt, von Alters her als Priester auserwählet.
Elizarenkova
Когда зажегся Агни, на разостланной соломе
Выпрямился адхварью, радуясь (обряду).
Агни, хотар, избранный от века, трижды
Обходит (место жертвоприношения), словно пастух (- стадо).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (समिधाने) प्रदीप्त (बर्हिषि) अन्तरिक्ष में वा (स्तीर्णे) आच्छादित (अग्नौ) सूर्य्यरूप अग्नि में (उराणः) बहुत कार्य्य करता हुआ (ऊर्ध्वः) उत्तम (अग्निः) सूर्य्याग्नि (परि, अस्थात्) सब ओर से स्थित हो वा (त्रिविष्टि) आकाश में (प्रदिवः) उत्तम प्रकाशों को (एति) प्राप्त होता है (पशुपाः) पशुओं की रक्षा करनेवाले के (न) सदृश (होता) यज्ञ करानेवाला है, वैसे ही (जुजुषाणः) सेवा करते हुए (अध्वर्युः) अपने को अहिंसनीय व्यवहार की इच्छा करनेवाले वर्त्ताव करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। जो लोग अहिंसा आदि कर्म्मों को कर और विद्वान् होकर परोपकारी हों, वे अन्तरिक्ष में सूर्य्य के सदृश उत्तम प्रकार प्रकाशित होवें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा समिधाने बर्हिषि स्तीर्णे अग्नावुराण ऊर्ध्वोऽग्निः सूर्य्यः पर्य्यस्थात् त्रिविष्टि प्र दिव एति पशुपा न होताऽस्ति तथैव जुजुषाणोऽध्वर्युर्वर्त्तेत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्तीर्णे) आच्छादिते (बर्हिषि) अन्तरिक्षे (समिधाने) प्रदीप्ते (अग्नौ) सूर्य्यरूपे (ऊर्ध्वः) उत्कृष्टः (अध्वर्युः) य आत्मनोऽध्वरमहिंसनीयं व्यवहारं कर्त्तुमिच्छुः (जुजुषाणः) सेवमानः (अस्थात्) तिष्ठेत् (परि) (अग्निः) (पशुपाः) यः पशून् पाति (न) इव (होता) यज्ञानुष्ठाता (त्रिविष्टि) आकाशे (एति) गच्छति (प्रदिवः) सुप्रकाशान् (उराणः) बहु कुर्वन् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। ये अहिंसादिकर्माणि कृत्वा विद्वांसो भूत्वा परोपकारिणः स्युस्तेऽन्तरिक्षे सूर्य्य इव सुप्रकाशिता भवेयुः ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जे लोक अहिंसेने वागून विद्वान होतात व परोपकार करतात ते अंतरिक्षातील सूर्याप्रमाणे प्रकाशित होतात. ॥ ४ ॥
05 परि त्मना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प᳓रि त्म᳓ना मित᳓द्रुर् एति हो᳓ता
अग्नि᳓र् मन्द्रो᳓ म᳓धुवचा ऋता᳓वा
द्र᳓वन्ति अस्य वाजि᳓नो न᳓ शो᳓का
भ᳓यन्ते वि᳓श्वा भु᳓वना य᳓द् अ᳓भ्राट्
मूलम् ...{Loading}...
परि॒ त्मना॑ मि॒तद्रु॑रेति॒ होता॒ग्निर्म॒न्द्रो मधु॑वचा ऋ॒तावा॑ ।
द्रव॑न्त्यस्य वा॒जिनो॒ न शोका॒ भय॑न्ते॒ विश्वा॒ भुव॑ना॒ यदभ्रा॑ट् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प᳓रि त्म᳓ना मित᳓द्रुर् एति हो᳓ता
अग्नि᳓र् मन्द्रो᳓ म᳓धुवचा ऋता᳓वा
द्र᳓वन्ति अस्य वाजि᳓नो न᳓ शो᳓का
भ᳓यन्ते वि᳓श्वा भु᳓वना य᳓द् अ᳓भ्राट्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitádruḥ ← mitádru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
tmánā ← tmán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádhuvacāḥ ← mádhuvacas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mandráḥ ← mandrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥tā́vā ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
drávanti ← √dru- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
śókāḥ ← śóka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vājínaḥ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ábhrāṭ ← √bhrāj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
bháyante ← √bhī- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
bhúvanā ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
परि॑ । त्मना॑ । मि॒तऽद्रुः॑ । ए॒ति॒ । होता॑ । अ॒ग्निः । म॒न्द्रः । मधु॑ऽवचाः । ऋ॒तऽवा॑ ।
द्रव॑न्ति । अ॒स्य॒ । वा॒जिनः॑ । न । शोकाः॑ । भय॑न्ते । विश्वा॑ । भुव॑ना । यत् । अभ्रा॑ट् ॥
Hellwig Grammar
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- tmanā ← tman
- [noun], accusative, dual, masculine
- “self.”
- mitadrur ← mitadruḥ ← mitadru
- [noun], nominative, singular, masculine
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- hotāgnir ← hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- hotāgnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- mandro ← mandraḥ ← mandra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- madhuvacā ← madhu
- [noun]
- “sweet; deft.”
- madhuvacā ← vacāḥ ← vacas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “statement; command; speech; words; advice; word; voice.”
- ṛtāvā ← ṛtāvan
- [noun], nominative, singular, feminine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- dravanty ← dravanti ← dru
- [verb], plural, Present indikative
- “liquefy; melt; melt; flee; run; run; vanish; run; rush; dissolve; dissolve.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vājino ← vājinaḥ ← vājin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- śokā ← śokāḥ ← śoka
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sorrow; grief; pain; heat; śoka [word]; fire; flare; heat; trouble.”
- bhayante ← bhī
- [verb], plural, Present indikative
- “fear; fear.”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanā ← bhuvana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- abhrāṭ ← bhrāj
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “shine; glitter; look.”
सायण-भाष्यम्
उक्तमेवार्थं स्पष्टयति । अयं होता होमनिष्पादकः अग्निः त्मना आत्मना स्वरूपेणैव मितद्रुः परिमितगतिः सन् ‘परि एति परितो गच्छति पशुम् । कीदृशोऽयम् । मन्द्रः मादनीयो मोदयिता वा मधुवचाः मधुरवचनः ऋतावा यज्ञवान्। वाजिनः हविष्मतः अस्य अग्नेः शोकाः न दीप्तयोऽपि । नशब्दोऽप्यर्थे । द्रवन्ति गच्छन्ति परितः । यद्वा नकार उपमार्थीयः । वाजिनो न अश्वा इव द्रवन्तीति योज्यम् । यत् यस्मात् अयम् अभ्राट् भ्राजते तस्मात् विश्वा भुवना सर्वाणि भूतजातानि भयन्ते भीतानि भवन्ति ॥ ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, the sacrificer, the exhilarator, the sweet-spoken, the object of sacrifice, moving measuredly, circumambulates (the victim) of his own (accord); the bright (rays) of him (fed) with (sacrificial) food, spread around; all the regions are alarmed when he blazes.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bright rays: asya vājino na śokā = aśva iva dīptayo dravanti, his rays spread fast like horses
Jamison Brereton
With measured pace the Hotar goes around by himself—Agni,
gladdening, of honeyed speech, truthful.
His flames run like prizewinners. All creatures fear (him) when he has flashed.
Griffith
Agni himself, the Priest, with measured motion, goes round, with sweet speech, cheerful, true to Order.
His fulgent flames run forth like vigorous horses; all creatures are affrighted when he blazes.
Oldenberg
As Hotri, measuredly running, Agni, the joy-giving, sweet-tongued, the righteous, goes around by his own might. His flames run forward like race-horses; all beings are afraid when he has shone forth.
Geldner
Der Hotri wandelt in eigner Person festen Schrittes herum, der angenehme, süßredende, rechttuende Agni. Seine Flammen laufen wie Preisrenner. Es fürchten sich alle Geschöpfe, wenn er erglüht ist.
Grassmann
Es geht umher in schnellem Lauf der Priester, der muntre, heil’ge Agni, lieblich redend, Wie Rosse laufen seine hellen Flammen, in Furcht sind alle Wesen, wenn er aufstrahlt.
Elizarenkova
Сам по себе, размеренным ходом движется кругом
Хотар, веселый Агни, (бог) с медовой речью, поддерживающий закон.
Бегут языки его пламени, как кони, добывающие награду.
Все существа боятся (его), когда он вспыхнул.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वरविषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (अस्य) इस सूर्य के (वाजिनः) घोड़े के (न) तुल्य (शोकाः) प्रकाश (द्रवन्ति) दौड़ते हैं जो (अभ्राट्) दीप्त होता है (यत्) जिससे (विश्वा) सम्पूर्ण (भुवना) जीवों के ठहरने के अधिकरण लोकलोकान्तर (भयन्ते) कँपते हैं, उस प्रकार वर्त्तमान जो पुरुष (ऋतावा) सत्य का विभाग करनेवाला (मधुवचाः) मधुरवाणीयुक्त (अग्निः) अग्नि के सदृश (होता) यज्ञ करनेवाला (मन्द्रः) आनन्ददाता वा आनन्दित (मितद्रुः) परिमाणपूर्वक चलनेवाला (त्मना) अपने से (परि, एति) प्राप्त होता है, वह सुख को प्राप्त होता है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जिस परमात्मा का सब जगह प्रकाश और जिससे सब डरते हैं, उसके विज्ञान के लिये सत्य का आचरण और योगाभ्यास सब को करना चाहिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथास्य सूर्य्यस्य वाजिनो न शोका द्रवन्ति योऽभ्राड् यद्विश्वा भुवना भयन्ते तद्वद्वर्त्तमान ऋतावा मधुवचा अग्निरिव होता मन्द्रो मितद्रुस्त्मना पर्य्येति सः सर्वं सुखं प्राप्नोति ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वरविषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (परि) (त्मना) आत्मना (मितद्रुः) यो मितं द्रवति गच्छति सः (एति) प्राप्नोति (होता) यज्ञकर्त्ता (अग्निः) पावक इव (मन्द्रः) आनन्दप्रद आनन्दितः (मधुवचाः) मधुरवाक् (ऋतावा) सत्यस्य विभाजकः (द्रवन्ति) धावन्ति (अस्य) (वाजिनः) अश्वाः (न) इव (शोकाः) प्रकाशाः (भयन्ते) बिभ्यति। अत्र व्यत्ययेनात्मनेपदं शपो लुक् न। (विश्वा) सर्वाणि (भुवना) भूताधिकरणानि (यत्) यस्मात् (अभ्राट्) भ्राजते ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्याः ! यस्य परमात्मनः सर्वत्र प्रकाशो यस्मात्सर्वे बिभ्यति तस्य विज्ञानाय सत्याचारो योगाभ्यासश्च सर्वैः कर्त्तव्यः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! ज्या परमेश्वराचा सर्वत्र प्रकाश आहे व ज्याला सर्व घाबरतात, त्याला जाणण्यासाठी सर्वांनी सत्याचरण व योगाभ्यास करावा. ॥ ५ ॥
06 भद्रा ते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भद्रा᳓ ते अग्ने सुअनीक संदृ᳓ग्
घोर᳓स्य सतो᳓ वि᳓षुणस्य चा᳓रुः
न᳓ य᳓त् ते शोचि᳓स् त᳓मसा व᳓रन्त
न᳓ ध्वस्मा᳓नस् तनु᳓वी रे᳓प आ᳓ धुः
मूलम् ...{Loading}...
भ॒द्रा ते॑ अग्ने स्वनीक सं॒दृग्घो॒रस्य॑ स॒तो विषु॑णस्य॒ चारुः॑ ।
न यत्ते॑ शो॒चिस्तम॑सा॒ वर॑न्त॒ न ध्व॒स्मान॑स्त॒न्वी॒३॒॑ रेप॒ आ धुः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
भद्रा᳓ ते अग्ने सुअनीक संदृ᳓ग्
घोर᳓स्य सतो᳓ वि᳓षुणस्य चा᳓रुः
न᳓ य᳓त् ते शोचि᳓स् त᳓मसा व᳓रन्त
न᳓ ध्वस्मा᳓नस् तनु᳓वी रे᳓प आ᳓ धुः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
bhadrā́ ← bhadrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
saṁdŕ̥k ← saṁdŕ̥ś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
svanīka ← svanīka- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
cā́ruḥ ← cā́ru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ghorásya ← ghorá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
satáḥ ← √as- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
víṣuṇasya ← víṣuṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
śocíḥ ← śocís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
támasā ← támas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
váranta ← √vr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
dhuḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
dhvasmā́naḥ ← dhvasmán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
répaḥ ← répas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tanvì ← tanū́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
भ॒द्रा । ते॒ । अ॒ग्ने॒ । सु॒ऽअ॒नी॒क॒ । स॒म्ऽदृक् । घो॒रस्य॑ । स॒तः । विषु॑णस्य । चारुः॑ ।
न । यत् । ते॒ । शो॒चिः । तम॑सा । वर॑न्त । न । ध्व॒स्मानः॑ । त॒न्वि॑ । रेपः॑ । आ । धु॒रिति॑ धुः ॥
Hellwig Grammar
- bhadrā ← bhadra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- svanīka ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svanīka ← anīka
- [noun], vocative, singular, masculine
- “army; face; battalion; battlefront; point; appearance.”
- saṃdṛg ← saṃdṛś
- [noun], nominative, singular, feminine
- “appearance; view; view.”
- ghorasya ← ghora
- [noun], genitive, singular, masculine
- “awful; dangerous; terrific; intense; dreadful.”
- sato ← sataḥ ← as
- [verb noun], genitive, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- viṣuṇasya ← viṣuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “different; assorted; antipathetic; changing.”
- cāruḥ ← cāru
- [noun], nominative, singular, feminine
- “pleasant; beautiful; beloved; agreeable; cāru [word].”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- śocis ← śociḥ ← śocis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fire; flare; burn; radiance.”
- tamasā ← tamas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- varanta ← vṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dhvasmānas ← dhvasmānaḥ ← dhvasman
- [noun], nominative, plural, masculine
- tanvī ← tanū
- [noun], locative, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- repa ← repaḥ ← repas
- [noun], accusative, singular, neuter
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- dhuḥ ← dhā
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
हे स्वनीक शोभनज्वाल अग्ने घोरस्य भीतिजनकस्यापि सतः विषुणस्य विष्वक् सर्वतो व्याप्तस्य ते तव चारुः रमणीया भद्रा स्तुत्या कल्याणी वा मूर्तिः संदृक् संदृष्टिः । सम्यक् दृश्या भवतीत्यर्थः। यत् यस्मात् ते शोचिः दीप्तिं तमसा अन्धकारेण न वरन्त न वारयन्ति निशाः ॥ यस्माच्च ध्वस्मानः ध्वंसका राक्षसादयः ते तन्वि तव शरीरे रेपः पापं ध्वंसनादिरूपं न आ धुः न दधति । न कुर्वन्ति । अतः संदृगिति संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Bright-shining, Agni, beautiful and auspicious is the semblance of you who are terrible and wide-spreading, for (the nights) hide not your splendour with darkness, nor do the malignant (spirits) inflict any injury on your person n.”
Jamison Brereton
Auspicious is your manifestation, o Agni of the lovely face, and it is dear, though you are terrible and capricious.
Since they have not covered your flame with darkness, the palls of smoke have not placed their smudge on your body—
Griffith
Beautiful and auspicious is thine aspect, O lovely Agni, terrible when spreading.
Thy splendours are not covered by the darkness: detraction leaves no stain upon thy body.
Oldenberg
Beautiful, O fair-faced Agni, is thy aspect, who art terrible and manifold; pleasant (it is). As they have not hindered thy light by darkness, no bespatterers have left stains on thy body.
Geldner
Erfreulich ist dein Anblick, du schöngesichtiger Agni, schön auch, wenn du ins Gegenteil umschlägst und furchtbar wirst. Da sie deine Glut nicht mit Finsternis verdecken können, so bringen die Beschmutzer keinen Flecken an deinen Leib.
Grassmann
Erfreuend ist dein Anblick, schöner Agni, und angenehm des hehren, mannichfalt’gen; Denn auch durch Dunkel hemmt man deinen Glanz nicht, noch wirft auf dich Verfinst’rung einen Flecken.
Elizarenkova
Приносит счастье, о Агни прекрасноликий, твой вид,
Привлекательный даже когда ты бываешь ужасным, отличным (от обычного).
Так как они не могут покрыть мраком твое пламя,
Маратели не могут насажать пятен на (твоем) теле.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वरता लेकर राजगुणों को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (स्वनीक) उत्तम सेनायुक्त (अग्ने) बिजुली के समान वर्त्तमान ! जो (ते) आपकी (घोरस्य) दुष्ट (सतः) श्रेष्ठ पुरुष की तथा (विषुणस्य) विषम की (चारुः) सुन्दर (भद्रा) कल्याण करनेवाली (संदृक्) समान दृष्टि है (यत्) जो (ते) आपका (शोचिः) प्रकाश (तमसा) रात्रि से (ध्वस्मानः) नाश करनेवाले शत्रु (न) नहीं (वरन्त) निवारण करते हैं, जो आपकी (तन्वि) विस्तीर्ण नीति उससे (रेपः) अपराध (न) नहीं (आ, धुः) सब प्रकार धारण करे, वह आप हम लोगों के राजा हूजिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस राजा की पक्षपातरहित प्रवृत्ति और जिसकी विस्तीर्ण नीति अविच्छिन्न वर्त्तमान है, उसके राज्य में कोई भी अपराध करने की इच्छा न करे ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्वनीकाग्ने ! या ते घोरस्य सतो विषुणस्य चारुर्भद्रा संदृगस्ति यत्ते शोचिस्तमसा ध्वस्मानो न वरन्त या ते तन्वि नीतिस्तया रेपो न आ धुः स त्वमस्माकं राजा भव ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वरतया राजगुणानाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भद्रा) कल्याणकारिणी (ते) तव (अग्ने) विद्युदिव वर्त्तमान (स्वनीक) उत्तमसैन्य (संदृक्) समानदृष्टिः (घोरस्य) दुष्टस्य (सतः) सत्पुरुषस्य (विषुणस्य) विषमस्य (चारुः) (न) (यत्) (ते) (शोचिः) दीप्तिः (तमसा) रात्र्या (वरन्त) निवारयन्ति (न) (ध्वस्मानः) ध्वंसकाः शत्रवः (तन्वि) विस्तीर्णा (रेपः) अपराधम् (आ) (धुः) समन्ताद् दध्युः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यस्य राज्ञः पक्षपातरहिता प्रवृत्तिर्यस्य विस्तीर्णा नीतिरविहता वर्त्तते तस्य राज्ये कोऽप्यपराधं कर्त्तुं नेच्छेत् ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा भेदभाव करीत नाही व ज्याची नीती दृढ आहे, त्याच्या राज्यात कुणीही अपराध करण्याची इच्छा करीत नाही. ॥ ६ ॥
07 न यस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓ य᳓स्य सा᳓तुर् ज᳓नितोर् अ᳓वारि
न᳓ मात᳓रापित᳓रा नू᳓ चिद् इष्टउ᳓
अ᳓धा मित्रो᳓ न᳓ सु᳓धितः पवाको᳓+
अग्नि᳓र् दीदाय मा᳓नुषीषु विक्षु᳓
मूलम् ...{Loading}...
न यस्य॒ सातु॒र्जनि॑तो॒रवा॑रि॒ न मा॒तरा॑पि॒तरा॒ नू चि॑दि॒ष्टौ ।
अधा॑ मि॒त्रो न सुधि॑तः पाव॒को॒३॒॑ऽग्निर्दी॑दाय॒ मानु॑षीषु वि॒क्षु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
न᳓ य᳓स्य सा᳓तुर् ज᳓नितोर् अ᳓वारि
न᳓ मात᳓रापित᳓रा नू᳓ चिद् इष्टउ᳓
अ᳓धा मित्रो᳓ न᳓ सु᳓धितः पवाको᳓+
अग्नि᳓र् दीदाय मा᳓नुषीषु विक्षु᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ávāri ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
jánitoḥ ← √janⁱ- (root)
{case:ABL, number:SG}
ná ← ná (invariable)
sā́tuḥ ← sā́tu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
iṣṭaú ← iṣṭí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
mātárāpitárā ← mātárāpitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ná ← ná (invariable)
nú ← nú (invariable)
ádha ← ádha (invariable)
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
pāvakáḥ ← pāvaká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
súdhitaḥ ← súdhita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dīdāya ← √dī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
mā́nuṣīṣu ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
न । यस्य॑ । सातुः॑ । जनि॑तोः । अवा॑रि । न । मा॒तरा॑पि॒तरा॑ । नु । चि॒त् । इ॒ष्टौ ।
अध॑ । मि॒त्रः । न । सुऽधि॑तः । पा॒व॒कः । अ॒ग्निः । दी॒दा॒य॒ । मानु॑षीषु । वि॒क्षु ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- sātur ← sātuḥ ← sātu
- [noun], nominative, singular, masculine
- janitor ← janitoḥ ← jan
- [verb noun]
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- avāri ← vṛ
- [verb], singular, Aorist passive
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- mātarāpitarā ← mātarā ← mātṛ
- [noun], nominative, dual, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- mātarāpitarā ← pitarā ← pitṛ
- [noun], nominative, dual, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- iṣṭau ← iṣṭi
- [noun], locative, singular, feminine
- “seeking.”
- adhā ← adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sudhitaḥ ← sudhita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sudhita [word].”
- pāvako ← pāvakaḥ ← pāvaka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; Plumbago zeylanica; vahni.”
- ‘gnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dīdāya ← dīda
- [noun], dative, singular, masculine
- mānuṣīṣu ← mānuṣa
- [noun], locative, plural, feminine
- “human.”
- vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
सायण-भाष्यम्
जनितोः जनयितुर्वृष्ट्युत्पादकस्य यस्य वैश्वानरस्य सातुः सनिः पश्वादिलक्षणं दानं दीप्तिर्वा न अवारि केनापि न वार्यते । किंच मातापितरा मातापितरौ द्यावापृथिव्यौ यस्य इष्टौ प्रेषणे नू चित् क्षिप्रमेव न प्रभवतः । अध अपि च मित्रो °न सखेव सुधितः सुतृप्तः पावकः शोधकः अग्निः मानुषीषु मनोः संबन्धिनीषु विक्षु प्रजासु दीदाय दीप्यते ॥ ’ दीपी दीप्तौ । पकारलोपश्छान्दसः । व्यत्ययेन परस्मैपदम् । लिट्यभ्यासस्य ह्रस्वे कृते तुजादित्वाद्दीर्घत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Of whom, progenitor (of mankind), the benevolence is never checked; whose parents need not urge him to exertion; so that the well-satisfied, purifying Agni shines like a friend among men, the descendants of Manu.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Whose parents need not urge: na mātarā pitarā nū cid iṣṭau, nor mother and father, i.e., heaven and earth, are quickly powerful in urging him; yasya preṣaṇe kṣipram eva na prabhavataḥ; descendants of Manu: mānuṣiṣu vikṣu, may mean only human beings
Jamison Brereton
This (body) of (him) the devourer [/fire], which has not been obstructed from birth, nor have his mother and father ever (been obstructed) in their seeking (for him)— therefore, well installed like an envoy, pure Agni shines among the clans stemming from Manu.
Griffith
Naught hindered his production, Bounteous Giver: his Mother and his Sire were free to send him.
Then as Friend benevolent, refulgent, Agni shone forth in human habitations.
Oldenberg
He whose mother (?) 1 has not been hindered from giving birth, nor his father and mother whenever they were incited (?) 2: this Agni, the purifier, well-established like Mitra 3, has shone among the tribes of men,—
Geldner
Dessen Natur sich von der Geburt nicht abhalten ließ - noch sind Vater und Mutter jemals auf der Suche nach ihm - Agni ist nun unter den menschlichen Stämmen aufgeleuchtet, der Lautere, wohl aufgenommen wie ein Freund.
Grassmann
Dess Mutterleib nicht die Geburt versagte, noch beide Aeltern, da sie sein begehrten; Er strahlte flammend wie ein Freund dann, Agni, schön hingesetzet in der Menschen Häusern.
Elizarenkova
Чья природа от рождения неудержима –
Родители ведь вовсе не ищут (его) –
(Этот) подобный Митре хорошо устроенный очищающий
Агни засверкал среди человеческих племен.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वरभाव में माता पिता के सेवाधर्म को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यस्य) जिस (सातुः) सत्य और असत्य के विभाग करनेवाले के (जनितोः) माता और पिता का प्रिय (न) नहीं (अवारि) स्वीकार किया जाता है और (चित्) जिसके (मातारापितरा) माता और पिता (इष्टौ) पूजा करने योग्य (न) नहीं स्वीकार किये जाते हैं, वह दुःखी होता (अधा) इसके अनन्तर जिसके माता और पिता सत्कृत होवें (सुधितः) वह उत्तम प्रकार हितकारी (मित्रः) मित्र के (न) और (अग्निः) अग्नि के सदृश (पावकः) पवित्र (मानुषीषु) मनुष्य संबन्धिनी (विक्षु) प्रजाओं में (नु) शीघ्र (दीदाय) प्रकाशित होता है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जिस पुत्र के विद्यमान रहने पर माता और पिता को दुःख होता और सत्कार नहीं होता है, वह भाग्यहीन निरन्तर पीड़ित होता है और जिस पुत्र की उत्तम सेवा से माता पिता प्रसन्न होते हैं, उसकी प्रजाओं में प्रशंसा और उसको सुख होता है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यस्य सातुर्जनितोः प्रियं नावारि यस्य चिन्मातरापितरेष्टौ नावारि। स दुःख्यधा यस्य सत्कृतौ भवेतां सुधितो मित्रो नाग्निरिव पावको मानुषीषु विक्षु नु दीदाय ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वरभावे मातापित्रोः सेवाधर्ममाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (न) (यस्य) (सातुः) सत्याऽसत्ययोर्विभाजकस्य (जनितोः) जनकयोः (अवारि) व्रियेत (न) (मातरापितरा) जनकजनन्यौ (नु) सद्यः (चित्) अपि (इष्टौ) पूजनीयौ (अधा) अथ। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (मित्रः) सखा (न) इव (सुधितः) सुष्ठु हितो हितकारी (पावकः) पवित्रः (अग्निः) वह्निरिव (दीदाय) दीप्यते (मानुषीषु) मनुष्यसम्बन्धिनीषु (विक्षु) प्रजासु ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यस्मिन्विद्यमाने पुत्रे मातापित्रोर्दुःखं जायते सत्कारो न भवति स भाग्यहीनः सततं पीडितो भवति यस्य च सुसेवया प्रीतौ भवतस्तस्य प्रजासु प्रशंसा सततं सुखञ्च जायते ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. माणसांनो! ज्या पुत्रामुळे माता व पिता यांना दुःख होते व त्यांचा सत्कार होत नाही, तो दुर्दैवी असतो व सतत दुःखी होतो व ज्या पुत्राच्या सेवेने माता व पिता प्रसन्न होतात त्याची लोकांमध्ये प्रशंसा होते, त्याला सुख मिळते. ॥ ७ ॥
08 द्विर्यं पञ्च - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्वि᳓र् य᳓म् प᳓ञ्च जी᳓जनन् संव᳓सानाः
स्व᳓सारो अग्नि᳓म् मा᳓नुषीषु विक्षु᳓
उषर्बु᳓धम् अथरि᳓यो न᳓ द᳓न्तं
शुक्रं᳓ सुआ᳓सम् परशुं᳓ न᳓ तिग्म᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
द्विर्यं पञ्च॒ जीज॑नन्त्सं॒वसा॑नाः॒ स्वसा॑रो अ॒ग्निं मानु॑षीषु वि॒क्षु ।
उ॒ष॒र्बुध॑मथ॒र्यो॒३॒॑ न दन्तं॑ शु॒क्रं स्वासं॑ पर॒शुं न ति॒ग्मम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
द्वि᳓र् य᳓म् प᳓ञ्च जी᳓जनन् संव᳓सानाः
स्व᳓सारो अग्नि᳓म् मा᳓नुषीषु विक्षु᳓
उषर्बु᳓धम् अथरि᳓यो न᳓ द᳓न्तं
शुक्रं᳓ सुआ᳓सम् परशुं᳓ न᳓ तिग्म᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dvís ← dvís (invariable)
jī́janan ← √janⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
páñca ← páñca- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
saṁvásānāḥ ← √vas- 2 (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mā́nuṣīṣu ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
svásāraḥ ← svásar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
atharyàḥ ← atharī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
dántam ← dánta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
uṣarbúdham ← uṣarbúdh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
paraśúm ← paraśú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śukrám ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svā́sam ← svā́s- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tigmám ← tigmá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
द्विः । यम् । पञ्च॑ । जीज॑नन् । स॒म्ऽवसा॑नाः । स्वसा॑रः । अ॒ग्निम् । मानु॑षीषु । वि॒क्षु ।
उ॒षः॒ऽबुध॑म् । अ॒थ॒र्यः॑ । न । दन्त॑म् । शु॒क्रम् । सु॒ऽआस॑म् । प॒र॒शुम् । न । ति॒ग्मम् ॥
Hellwig Grammar
- dvir ← dvis
- [adverb]
- “twice; dvis [word].”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- pañca ← pañcan
- [noun], nominative, singular, neuter
- “five; fifth; pañcan [word].”
- jījanan ← jan
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- saṃvasānāḥ ← saṃvas ← √vas
- [verb noun], nominative, plural
- “love; dwell.”
- svasāro ← svasāraḥ ← svasṛ
- [noun], nominative, plural, feminine
- “sister; svasṛ [word].”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- mānuṣīṣu ← mānuṣa
- [noun], locative, plural, feminine
- “human.”
- vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- uṣarbudham ← uṣarbudh
- [noun], accusative, singular, masculine
- “early rising.”
- atharyo ← atharyaḥ ← atharya
- [noun], nominative, singular, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dantaṃ ← dantam ← danta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “tooth; tusk; ivory; danta [word]; peak; tooth.”
- śukraṃ ← śukram ← śukra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- svāsam ← svās
- [noun], accusative, singular, masculine
- paraśuṃ ← paraśum ← paraśu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ax.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tigmam ← tigma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sharp; pointed; fiery.”
सायण-भाष्यम्
मानुषीषु मनोः संबन्धिनीषु विक्षु प्रजासु संवसानाः संगच्छमानाः द्विः पञ्च दश स्वसारः अङ्गुलयः यम् अग्निं जीजनन् मथनेन उदपादयन् ॥ ‘ जनी प्रादुर्भावे’। लुङि छान्दसत्वादडभावः ॥ कीदृश्य अङ्गुलयः । अथर्यो न स्त्रिय इव । कीदृशमग्निम् । उषर्बुधम् उषसि बुध्यमानं दन्तम् अदन्तं हविषां भक्षकं शुक्रं रश्मिभिर्दीप्यमानं स्वासं शोभनास्यं तिग्मं तीक्ष्णं परशुं न परशुमिव रक्षसां हन्तारमिति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“Agni, whom the twice five sisters dwelling among men, the descendants of Manu, have engendered, like feminine les, (awaking) him at dawn, feeding on oblations, brilliant of goodly aspect, and shharp as an axe.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Twice five sisters: the fingers employed in producing fire by attrition
Jamison Brereton
Agni, whom the twice five sisters dwelling together [/similarly clad] [=fingers] have begotten among the clans stemming from Manu—
awakening at dawn, gleaming like the tooth of one enveloped in flame, with a good mouth, sharp like an axe.
Griffith
He, Agni, whom the twice-five sisters, dwelling together, in the homes of men engendered,
Bright like a spear’s tooth, wakened in the morning, with powerful mouth and like an axe well-sharpened.
Oldenberg
Agni, whom the twice-five sisters 1, dwelling together, have engendered among the human tribes, who awakes at dawn, who is bright like an elephant’s (?) 2 tooth, whose mouth is beautiful, who is sharp like an axe.
Geldner
Den die zweimal fünf beisammen wohnenden Schwestern erzeugt haben unter den menschlichen Stämmen, den frühwachen Agni, gleich dem Zahn des Pfeils, hell, mit schönem Munde, scharf wie eine Axt.
Grassmann
Den zweimal fünf im Haus vereinte Schwestern erzeugten, Agni, in der Menschen Häusern, Den früh erwachten, hellen, schön von Antlitz, den Flammenzahn, der scharf ist, gleich dem Beile.
Elizarenkova
Кого породили дважды пять живущих вместе
Сестер, Агни, просыпающегося на заре
Среди человеческих племен, сверкающего, подобно зубцу пламени
(Бога) с прекрасным ртом, острого, как топор.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो विद्वान् लोग (मानुषीषु) मनुष्यसम्बन्धिनी (विक्षु) प्रजाओं में (अग्निम्) अग्नि को (संवसानाः) उत्तम प्रकार आच्छादन करनेवाले जैसे (पञ्च) पाँच (स्वसारः) अंगुलियाँ वा (अथर्यः) नहीं हिंसित स्त्रियाँ (शुक्रम्) शुद्ध (दन्तम्) दाँत और (स्वासम्) सुन्दर मुख को (न) वैसे और जैसे (तिग्मम्) तीव्र (परशुम्) कुठार को (न) वैसे (यम्) जिस (उषर्बुधम्) प्रातःकाल में जाननेवाले को (द्विः) दो बार (जीजनन्) उत्पन्न करते हैं, वे सम्पूर्ण कार्य्य को सिद्ध कर सकें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे अङ्गुलियों से सम्पूर्ण कार्य्य सिद्ध होते हैं, वैसे ही रात्रि के पिछले प्रहर में उठ के प्रजाओं के हित को सिद्ध करो। तीक्ष्ण कुठार के सदृश दुःखों को काट के युवावस्था विशिष्ट स्त्रियाँ शुद्ध मुख और दाँत को करतीं, उनके सदृश प्रजाओं को शुद्ध कर और सुख देकर द्विजों को विद्या के जन्म से युक्त करो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये विद्वांसो मानुषीषु विक्ष्वग्निं संवसानाः पञ्च स्वसारोऽथर्यः शुक्रं दन्तं स्वासं न तिग्मं परशुं न यमुषर्बुधं द्विर्जीजनंस्ते सर्वाणि कार्य्याणि साद्धुं शक्नुयुः ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्विः) द्विवारम् (यम्) (पञ्च) (जीजनन्) जनयन्ति (संवसानाः) सम्यगाच्छादकाः (स्वसारः) अङ्गुलयः (अग्निम्) (मानुषीषु) मनुष्याणामिमासु (विक्षु) (उषर्बुधम्) य उषसि बुध्यते तम् (अथर्यः) अहिंसिताः स्त्रियः (न) इव (दन्तम्) (शुक्रम्) शुद्धम् (स्वासम्) शोभनं मुखम् (परशुम्) कुठारम् (न) इव (तिग्मम्) तीव्रम् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथाऽङ्गुलिभिस्सर्वाणि कर्म्माणि सिध्यन्ति तथैव रात्रेः पश्चिमे याम उत्थाय प्रजानां हितानि साध्नुवन्तु। तीक्ष्णः कुठार इव दुःखानि छित्वा युवतयः शुद्धं मुखं दन्तं कुर्वन्तीव प्रजाः शोधयित्वा सुखं दत्वा द्विजान् विद्याजन्मयुक्तान् सम्पादयन्तु ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो! जसे बोटांनी सर्व कार्य सिद्ध होते, तसेच रात्रीच्या चौथ्या प्रहरी उठून प्रजेचे हित सिद्ध करा. तीक्ष्ण कुऱ्हाडीप्रमाणे दुःखाचा नाश करा. युवावस्थेत स्त्रिया मुख व दात स्वच्छ करतात त्याप्रमाणे प्रजेला सुसंस्कृत करून सुख द्या व द्विजांना विद्या द्या. ॥ ८ ॥
09 तव त्ये - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓व त्ये᳓ अग्ने हरि᳓तो घृतस्ना᳓
रो᳓हितास ऋजुअ᳓ञ्चः सुअ᳓ञ्चः
अरुषा᳓सो वृ᳓षण ऋजुमुष्का᳓
आ᳓ देव᳓तातिम् अहुवन्त दस्माः᳓
मूलम् ...{Loading}...
तव॒ त्ये अ॑ग्ने ह॒रितो॑ घृत॒स्ना रोहि॑तास ऋ॒ज्वञ्चः॒ स्वञ्चः॑ ।
अ॒रु॒षासो॒ वृष॑ण ऋजुमु॒ष्का आ दे॒वता॑तिमह्वन्त द॒स्माः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓व त्ये᳓ अग्ने हरि᳓तो घृतस्ना᳓
रो᳓हितास ऋजुअ᳓ञ्चः सुअ᳓ञ्चः
अरुषा᳓सो वृ᳓षण ऋजुमुष्का᳓
आ᳓ देव᳓तातिम् अहुवन्त दस्माः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ghr̥tasnā́ḥ ← ghr̥tasnā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
harítaḥ ← harít- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
tyé ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
r̥jváñcaḥ ← r̥jváñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
róhitāsaḥ ← róhita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sváñcaḥ ← sváñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
aruṣā́saḥ ← aruṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
r̥jumuṣkā́ḥ ← r̥jumuṣká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vŕ̥ṣaṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
ahvanta ← √hū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
dasmā́ḥ ← dasmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
devátātim ← devátāti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
तव॑ । त्ये । अ॒ग्ने॒ । ह॒रितः॑ । घृ॒त॒ऽस्नाः । रोहि॑तासः । ऋ॒जु॒ऽअञ्चः॑ । सु॒ऽअञ्चः॑ ।
अ॒रु॒षासः॑ । वृष॑णः । ऋ॒जु॒ऽमु॒ष्काः । आ । दे॒वऽता॑तिम् । अ॒ह्व॒न्त॒ । द॒स्माः ॥
Hellwig Grammar
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- tye ← tya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “that.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- harito ← haritaḥ ← harit
- [noun], nominative, plural, masculine
- “pale; green; bay; yellow.”
- ghṛtasnā ← ghṛta
- [noun], neuter
- “ghee; fat.”
- ghṛtasnā ← snāḥ ← snā
- [noun], nominative, plural, masculine
- rohitāsa ← rohitāsaḥ ← rohita
- [noun], nominative, plural, masculine
- “red.”
- ṛjvañcaḥ ← ṛjvañc
- [noun], nominative, plural, masculine
- svañcaḥ ← svañc
- [noun], nominative, plural, masculine
- aruṣāso ← aruṣāsaḥ ← aruṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “red; red.”
- vṛṣaṇa ← vṛṣaṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- ṛjumuṣkā ← ṛju
- [noun]
- “honest; straight; straight; ṛju [word]; sincere; erect; upright.”
- ṛjumuṣkā ← muṣkāḥ ← muṣka
- [noun], nominative, plural, masculine
- “scrotum; testis; Schrebera swietenioides Roxb.; muṣka [word].”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- devatātim ← devatāti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “deity; Deva.”
- ahvanta ← hvā
- [verb], plural, Thematic aorist (Ind.)
- “raise; call on; call; summon.”
- dasmāḥ ← dasma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “overlord.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्ये ते प्रसिद्धाः तव हरितः त्वत्संबन्धिनोऽश्वाः देवतातिम् अस्मदीयं यागं प्रति आ अह्वन्त ऋत्विग्भिराहूयन्ते ॥ लुङि: लिपिसिचिह्वश्च ’ इत्यादेशः ॥ कीदृशाः। घृतस्नाः घृतस्नुवः बलातिशयान्नासापुटादिस्थानेभ्य उदकं क्षरन्तः रोहितासः रोहिता लोहितवर्णाः ऋज्वञ्चः । ऋजु अकुटिलमञ्चन्ति गच्छन्तीत्यृज्वञ्चः । स्वञ्चः सुष्ठु गच्छन्तः अरुषासः आरोचमानाः वृषणः युवानो वर्षितारः वा ॥ ‘ वा षपूर्वस्य निगमे ’ इति विकल्पेन दीर्घविधानादत्र दीर्घाभावः ॥ ऋजुमुष्काः ऋजुवृषणाः दस्माः दर्शनीयाः ॥
Wilson
English translation:
“Your horses, Agni, breathing foam, red-coloured, straight-going well-plural ced, bright-shining, vigorous, well-membered, and of graceful form, are summoned to the worthy of the gods.”
Jamison Brereton
These golden (horses) of yours, Agni, bathed in ghee, the chestnuts directed straight, directed well,
the ruddy, bullish ones with testicles stretched out (behind
from speed)—these wondrous ones have “called” the divine
assemblage here—
Griffith
These thy Bay Coursers, Agni, dropping fatness, ruddy vigorous, speeding straightly forward,
And red steeds, wonderful, of mighty muscle, are to this service of the Gods invited:
Oldenberg
1 Agni, those golden horses of thine swimming in ghee, the red ones which go straight forward, the fleet ones, the brilliant, manly, wonderful horses, puissant stallions, have called hither the divine people.
Geldner
Diese deine falben Stuten, die in Schmalz gebadet sind, die Rotfüchse mit strackem, schönem Gang, die roten Hengste mit straffen Hoden, die Meister haben die Götterschar eingeladen.
Grassmann
Hier deine Rosse, Agni, buttertriefend, die flammenden, die eilend grade ausgehn, Die rothen Stiere, deren Glieder straff sind, die wunderbaren luden ein die Götter.
Elizarenkova
Эти твои буланые (кони), о Агни, сочащиеся жиром,
Красные, с прямой поступью, с прекрасной поступью,
Алые, мужественные, с тугими ядрами,
Чудесные, пригласили (богов) на службу богам.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब प्रजा के ईश्वर विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) राजन् ! जो (तव) आपकी (रोहितासः) बढ़ानेवाली (घृतस्नाः) जिनसे घृत वा जल शुद्ध और (ऋज्वञ्चः) सीधा सत्कार करते तथा (स्वञ्चः) उत्तम प्रकार चलते वा प्राप्त होते हैं वह (हरितः) अङ्गुली (वृषणः) बलिष्ठ (ऋजुमुष्काः) सरल मार्ग को चलनेवाले (दस्माः) दुःख के नाशकर्त्ता (अरुषासः) उत्तम प्रकार शिक्षित घोड़ों के सदृश (देवतातिम्) विद्वानों को (आ, अह्वन्त) बुलाते और जो इन से कर्म्मों को करना जानते हैं, वह अङ्गुली और (त्ये) वे मनुष्य आपको संप्रयुक्त करने योग्य हैं ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो लोग घोड़ों के सदृश अपनी अङ्गुलियों से कर्म्मों को करके ऐश्वर्य्य की वृद्धि करते हैं, वे दुःखों से रहित होते हैं ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! यास्तव रोहितासो घृतस्ना ऋज्वञ्चः स्वञ्चो हरितो वृषण ऋजुमुष्का दस्मा अरुषास इव देवतातिमाह्वन्त। य एताभिः कर्म्माणि कर्तुं जानन्ति तास्त्ये च त्वया सम्प्रयोजनीयाः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ प्रजाया ईश्वरत्वमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तव) (त्ये) ते (अग्ने) राजन् (हरितः) अङ्गुलयः। हरित इत्यङ्गुलिनामसु पठितम्। (निघं०२.५)। (घृतस्नाः) याभिर्घृतमाज्यमुदकं वा स्नान्ति ताः (रोहितासः) वर्द्धिकाः (ऋज्वञ्चः) याभिर्ऋजुमञ्चन्ति (स्वञ्चः) याभिस्सुष्ठ्वञ्चन्ति गच्छन्ति प्राप्नुवन्ति वा (अरुषासः) सुशिक्षितास्तुरङ्गाः (वृषणः) बलिष्ठाः (ऋजुमुष्काः) य ऋजुं मार्गमुष्णन्ति ते (आ) (देवतातिम्) देवान् (अह्वन्त) आह्वयन्ते (दस्माः) दुःखोपक्षयितारः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। येऽश्वैरिव स्वाङ्गुलिभिः कर्म्माणि कृत्वैश्वर्यमुन्नयन्ति ते क्षीणदुःखा जायन्ते ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे लोक अश्वाप्रमाणे आपल्या बोटांनी (हातांनी) कौशल्ययुक्त कार्य करून ऐश्वर्य वाढवितात ते दुःखरहित होतात. ॥ ९ ॥
10 ये ह - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ये᳓ ह त्ये᳓ ते स᳓हमाना अया᳓सस्
त्वेषा᳓सो अग्ने अर्च᳓यश् च᳓रन्ति
श्येना᳓सो न᳓ दुवसना᳓सो अ᳓र्थं
तुविष्वण᳓सो मा᳓रुतं न᳓ श᳓र्धः
मूलम् ...{Loading}...
ये ह॒ त्ये ते॒ सह॑माना अ॒यास॑स्त्वे॒षासो॑ अग्ने अ॒र्चय॒श्चर॑न्ति ।
श्ये॒नासो॒ न दु॑वस॒नासो॒ अर्थं॑ तुविष्व॒णसो॒ मारु॑तं॒ न शर्धः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ये᳓ ह त्ये᳓ ते स᳓हमाना अया᳓सस्
त्वेषा᳓सो अग्ने अर्च᳓यश् च᳓रन्ति
श्येना᳓सो न᳓ दुवसना᳓सो अ᳓र्थं
तुविष्वण᳓सो मा᳓रुतं न᳓ श᳓र्धः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ayā́saḥ ← ayā́s- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ha ← ha (invariable)
sáhamānāḥ ← √sah- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
tyé ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
arcáyaḥ ← arcí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
cáranti ← √carⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tveṣā́saḥ ← tveṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ártham ← ártha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
duvasanā́saḥ ← duvasaná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
śyenā́saḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mā́rutam ← mā́ruta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
śárdhaḥ ← śárdhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tuviṣvaṇásaḥ ← tuviṣvaṇás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
ये । ह॒ । त्ये । ते॒ । सह॑मानाः । अ॒यासः॑ । त्वे॒षासः॑ । अ॒ग्ने॒ । अ॒र्चयः॑ । चर॑न्ति ।
श्ये॒नासः॑ । न । दु॒व॒स॒नासः॑ । अर्थ॑म् । तु॒वि॒ऽस्व॒नसः॑ । मारु॑तम् । न । शर्धः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- tye ← tya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “that.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- sahamānā ← sahamānāḥ ← sah
- [verb noun], nominative, plural
- “endure; overcome; habituate.”
- ayāsas ← ayāsaḥ ← ayās
- [noun], nominative, plural, masculine
- “undaunted; irrepressible; audacious.”
- tveṣāso ← tveṣāsaḥ ← tveṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “awful; brilliant; aglitter(p); bright.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- arcayaś ← arcayaḥ ← arci
- [noun], nominative, plural, masculine
- “flare.”
- caranti ← car
- [verb], plural, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- śyenāso ← śyenāsaḥ ← śyena
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- duvasanāso ← duvasanāsaḥ ← duvasana
- [noun], nominative, plural, masculine
- arthaṃ ← artham ← artha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “for; meaning; purpose; sense; wealth; object of sense; matter; aim; money; message; object; artha [word]; wealth; function; content; topic; property; situation; reason; affair; concern; reason; enterprise; reason; cause; five; application; application.”
- tuviṣvaṇaso ← tuviṣvaṇasaḥ ← tuviṣvaṇas
- [noun], nominative, plural, masculine
- mārutaṃ ← mārutam ← māruta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “Marut(a).”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- śardhaḥ ← śardhas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “troop.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने ये ह खलु त्ये ते प्रसिद्धाः सहमानाः शत्रूनभिभवन्तः अयासः गमनशीलाः त्वेषासः दीप्ताः दुवसनासः परिचरणीयाः ते त्वदीयाः अर्चयः रश्मयः श्येनासो न अश्वा इव अर्थं गन्तव्यं चरन्ति गच्छन्ति । कीदृशाः। मारुतं शर्धः न मरुत्संबन्धी गण इव तुविष्वणसः तुविस्वना अधिकध्वनयो भवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“Those, your rays, Agni, triumphant, wide-spreading, radiant, adorable, go like hawk-faced horses (to their goal), loud-sounding like the company of the Maruts.”
Jamison Brereton
These rays of yours, Agni, which proceed, overwhelming, irrepressible, turbulent,
are like falcons going the distance to the goal, very noisy like the
Marutian troop.
Griffith
These brightly-shining games of thine, O Agni, that move for ever restless, allsubduing,
Like falcons hasting eagerly to the quarry, roar loudly like the army of the Maruts.
Oldenberg
Those victorious, never-tiring 1, fierce flames of thine, O Agni, which move about, hasten 2 to their goal like hawks; they roar mightily like the host of the Maruts.
Geldner
Deine Flammen, die überwältigend, unverzagt, furchtbar einhergehen, wie Adler dem Ziele zustrebend, laut rauschend wie die marutische Schar, o Agni.
Grassmann
Ja diese deine Strahlen, welche siegreich und rastlos wandern, ungestüm, o Agni, Wie Adler fliegend ferne hin zum Ziele, mit lautem Rauschen wie die Marutscharen.
Elizarenkova
А эти твои языки пламени, которые движутся,
Одолевая, неутомимо, о Агни, устрашая,
Кидаясь, словно коршуны, к цели,
Громко шумя, словно толпа Марутов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश वर्त्तमान ! (ये) जो लोग (ते) आपके (सहमानाः) सुख दुःख आदि व्यवहारों के सहनेवाले (अयासः) विज्ञान को प्राप्त (त्वेषासः) प्रकाशमान (श्येनासः) और बाजपक्षी के सदृश शीघ्र चलनेवाले घोड़ों के (न) सदृश (दुवसनासः) ले चलने और (तुविष्वणसः) बलों के माँगनेवाले (मारुतम्) पवनसम्बन्धी (शर्धः) बल को (न) जैसे (अर्चयः) उत्तम क्रिया वैसे (अर्थम्) द्रव्य को (चरन्ति) प्राप्त होते हैं (त्ये) वे (ह) ही अन्य जन आपको सत्कार करने योग्य होते हैं ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जो लोग क्षमा से युक्त, धर्म्मसम्बन्धी कर्म्म के आचरण से प्रकाशमान, उत्तम यशवाले, घोड़े के सदृश कार्य्यकर्ता और बलवान् हों, वे सत्कार करने योग्य होवें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! ये ते सहमाना अयासस्त्वेषासः श्येनासो न दुवसनासस्तुविष्वणसो मारुतं शर्धो नाऽर्चयोऽर्थञ्चरन्ति त्ये ह त्वया सत्कर्त्तव्या भवन्ति ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) (ह) खलु (त्ये) अन्ये (ते) तव (सहमानाः) सुखदुःखादीनां सोढारः (अयासः) प्राप्तविज्ञानासः (त्वेषासः) प्रकाशमानाः (अग्ने) पावकवद्वर्त्तमान (अर्चयः) सत्क्रियाः (चरन्ति) प्राप्नुवन्ति गच्छन्ति वा (श्येनासः) श्येनः पक्षीव सद्यो गन्तारोऽश्वाः (न) इव (दुवसनासः) परिचारकाः (अर्थम्) द्रव्यम् (तुविष्वणसः) ये तुवींषि बलानि वन्वते याचन्ते ते (मारुतम्) मरुतामिदम् (न) इव (शर्धः) बलम् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! ये क्षमान्विता धर्म्यकर्माचरणेन प्रकाशमानाः सत्कीर्त्तयोऽश्ववत्कार्य्यकरा बलवन्तः स्युस्ते सत्कर्त्तव्या भवेयुः ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो! जे लोक क्षमाशील, धर्मकर्म आचरणाने प्रकाशित, कीर्तिवान, अश्वाप्रमाणे क्रियाशील व बलवान असतात ते सत्कार करण्यायोग्य असतात. ॥ १० ॥
11 अकारि ब्रह्म - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓कारि ब्र᳓ह्म समिधान तु᳓भ्यं
शं᳓साति उक्थं᳓ य᳓जते वि᳓ ऊ धाः
हो᳓तारम् अग्नि᳓म् म᳓नुषो नि᳓ षेदुर्
नमस्य᳓न्त उशि᳓जः शं᳓सम् आयोः᳓
मूलम् ...{Loading}...
अका॑रि॒ ब्रह्म॑ समिधान॒ तुभ्यं॒ शंसा॑त्यु॒क्थं यज॑ते॒ व्यू॑ धाः ।
होता॑रम॒ग्निं मनु॑षो॒ नि षे॑दुर्नम॒स्यन्त॑ उ॒शिजः॒ शंस॑मा॒योः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वामदेवो गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓कारि ब्र᳓ह्म समिधान तु᳓भ्यं
शं᳓साति उक्थं᳓ य᳓जते वि᳓ ऊ धाः
हो᳓तारम् अग्नि᳓म् म᳓नुषो नि᳓ षेदुर्
नमस्य᳓न्त उशि᳓जः शं᳓सम् आयोः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ákāri ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
samidhāna ← √idh- 1 (root)
{case:VOC, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
túbhyam ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
dhāḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
śáṁsāti ← √śaṁs- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
ukthám ← ukthá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
yájate ← √yaj- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hótāram ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mánuṣaḥ ← mánus- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ní ← ní (invariable)
seduḥ ← √sad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
āyóḥ ← āyú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
namasyántaḥ ← √namasy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
śáṁsam ← śáṁsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
uśíjaḥ ← uśíj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अका॑रि । ब्रह्म॑ । स॒म्ऽइ॒धा॒न॒ । तुभ्य॑म् । शंसा॑ति । उ॒क्थम् । यज॑ते । वि । ऊं॒ इति॑ । धाः॒ ।
होता॑रम् । अ॒ग्निम् । मनु॑षः । नि । से॒दुः॒ । न॒म॒स्यन्तः॑ । उ॒शिजः॑ । शंस॑म् । आ॒योः ॥
Hellwig Grammar
- akāri ← kṛ
- [verb], singular, Aorist passive
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- brahma ← brahman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- samidhāna ← samindh ← √indh
- [verb noun], vocative, singular
- “kindle; blaze.”
- tubhyaṃ ← tubhyam ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- śaṃsāty ← śaṃsāti ← śaṃs
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- ukthaṃ ← uktham ← uktha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- yajate ← yaj
- [verb], singular, Present indikative
- “sacrifice; worship; worship.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ū
- [adverb]
- “ūkāra.”
- dhāḥ ← dhā
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- hotāram ← hotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- manuṣo ← manuṣaḥ ← manus
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Manu; man.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ṣedur ← ṣeduḥ ← sad
- [verb], plural, Perfect indicative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- namasyanta ← namasyantaḥ ← namasy
- [verb noun], nominative, plural
- “worship; respect.”
- uśijaḥ ← uśij
- [noun], nominative, plural, masculine
- śaṃsam ← śaṃsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “praise; śaṃs; recitation.”
- āyoḥ ← āyu
- [noun], genitive, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे समिधान समिध्यमानाग्ने तुभ्यं त्वदर्थं ब्रह्म स्तोत्रम् अकारि अस्माभिः कृतम् । होता उक्थं शस्त्ररूपं स्तोत्रं शंसाति शंसति ॥ ‘ शंसु स्तुतौ ’ । ‘लेटोऽडाटौ ’ इत्याडागमः ॥ त्वां यजमानः यजते । अतः कारणात् अस्मभ्यं धनं वि धाः विधेहि ॥ दधातेश्छान्दसे लुङि ‘ बहुलं छन्दसि ’ इत्यडभावः ॥ उ इति पादपूरणः । किंच आयोः मनुष्यस्य शंसं शंसनीयं होतारं देवानामाह्वातारम् अग्निं त्वां नमस्यन्तः पूजयन्तः उशिजः पश्वादिलक्षणं धनं कामयमानाः मनुषः मनुष्या ऋत्विजः नि षेदुः उपाविशन् । सेवन्ते इत्यर्थः ॥ ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“Well-kindled Agni, for you the prayer has been composed; may (the priest) propitiate (you) by (his) praise; the (sacrificer) offers worship; bestow upon us manifold (wealth); desiring (riches), men sit down adoring Agni, the invoker of the gods, the glorifier of mankind.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The prayer has been composed: akāri brahma + the prayer or praise has been made
Jamison Brereton
A sacred formulation has been made for you, o kindled one. (The priest) will recite the solemn speech to (you as you) sacrifice. (Now
you—) apportion (treasures).
The fire-priests have set down Agni as the Hotar of Manu, giving
homage to (him as) “Laud of Āyu.”
Griffith
To thee, O flaming God, hath prayer been offered. Let the priest laud thee: give to him who worships.
Men have established Agni as Invoker, fain to adore the glory of the living.
Oldenberg
1 (This) hymn has been produced for thee, O Agni, when thou wert kindled. May (the priest) recite the litany; mayst thou distribute (treasures) to him who sacrifices. Men have set down Agni as the Hotri, the Usigs, adoring (Him), the praise of Âyu 2.
Geldner
Eine Erbauung ist dir bereitet, o Entflammter. Der Hotri soll das Lobgedicht vortragen; er spricht den Weihespruch; teile du Lohn zu. Als Opferpriester des Manu haben sie den Agni eingesetzt, die huldigenden Usij ihn, den Preis des Ayu.
Grassmann
Vollbracht ist dir, entzündeter, die Andacht, der Spruch gesprochen, spende nun dem Opfrer; Den Priester Agni setzten ein die Menschen, verehrend, heischend, ihn, den Preis der Menschen.
Elizarenkova
Приготовлено заклинание для тебя, о зажженный.
(Хотар) собирается произносить гимн. (Жертвователь) приносит жертву.
Ты же распредели (награды)!
Как хотара усадили Ушиджи Агни у Мануса,
Как хвалу Аю, поклоняясь (ему).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वामदेवो गौतमः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (समिधान) प्रकाशमान विद्वन् ! जो (नमस्यन्तः) नम्रता और (उशिजः) कामना करते हुए (मनुषः) मनुष्य (आयोः) जीवन की (शंसम्) प्रशंसा को और (होतारम्) देनेवाले को (अग्निम्) अग्नि के सदृश (नि, सेदुः) प्राप्त होते हैं और जो (तुभ्यम्) आपके लिये (उक्थम्) स्तुति करने योग्य (ब्रह्म) बड़े धन की (शंसाति) प्रशंसा करे (यजते) तथा विशेषता ही से मिलते हुए के लिये जिनसे आप ने ऐश्वर्य्य (अकारि) किया उनको (वि, उ, धाः) धारण कीजिये ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वन् ! वा राजन् ! जो आपके लिये ऐश्वर्य की कामना करते हुए परमेश्वर और विद्वानों को नमस्कार करते हैं, वे निरन्तर प्रशंसित होते हैं ॥११॥ इस सूक्त में विद्वान् और ईश्वर के गुण वर्णन करने से इस के अर्थ की इस से पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥११॥ यह छठवाँ सूक्त और पाँचवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे समिधान विद्वन् ! ये नमस्यन्त उशिजो मनुष आयोः शंसं होतारमग्निं निषेदुर्य्यस्तुभ्यमुक्थं ब्रह्म शंसाति यजते यैस्त्वमैश्वर्य्यमकारि तान् व्युधाः ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अकारि) क्रियते (ब्रह्म) महद्धनम् (समिधान) देदीप्यमान (तुभ्यम्) (शंसाति) प्रशंसेत् (उक्थम्) स्तोतुमर्हम् (यजते) सङ्गच्छते (वि) (उ) वितर्के (धाः) धेहि (होतारम्) दातारम् (अग्निम्) पावकमिव (मनुषः) मनुष्याः (नि) (सेदुः) निषीदन्ति (नमस्यन्तः) नम्रतां कुर्वन्तः (उशिजः) कामयमानाः (शंसम्) प्रशंसाम् (आयोः) जीवनस्य ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वन् राजन् वा ! ये त्वदर्थमैश्वर्य्यं कामयमानाः परमेश्वरं विदुषश्च नमस्यन्ति ते सततं प्रशंसिता जायन्त इति ॥११॥ अत्र विद्वदीश्वरगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥११॥ इति षष्ठं सूक्तं पञ्चमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वान किंवा राजा ! जे तुझ्यासाठी ऐश्वर्याची कामना करीत परमेश्वर व विद्वानांना नमस्कार करतात ते सतत प्रशंसित होतात. ॥ ११ ॥