सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ मित्रो जनान् ’ इति नवर्चं षष्ठं सूक्तं वैश्वामित्रं त्रैष्टुभं मैत्रम् । ‘ मित्रो मैत्रं चतुर्गायत्र्यन्तम् ’ इत्यनुक्रमणिका । आदितः पञ्च त्रिष्टुभः शिष्टाश्चतस्रो गायत्र्यः । मित्रो देवता । अग्निहोत्रार्थे पयसि वर्षबिन्दुपतने मित्रो जनान् ’ इत्यनया समिधमादध्यात् । सूत्रितं च - ‘ मित्रो जनान्यातयति ब्रुवाण इति समिदाधानम् ’ ( आश्व. श्रौ. ३. ११ ) इति ॥
Jamison Brereton
59 (293)
Mitra
Viśvāmitra Gāthina
9 verses: triṣṭubh 1–5, gāyatrī 6–9
Mitra is usually invoked along with Varuṇa; this is the only hymn in the R̥gveda to Mitra alone. Here he is addressed as the god of alliances who “organizes” the peoples (vss. 1, 5), that is, who oversees the agreements, treaties, marriages, and other forms of alliance by which people assume relationships with one another. Just as the human king must abide by and protect such relationships, so Mitra as a
divine king provides divine sanction for them. The first verse underscores the nature of Mitra and plays on the appellative sense of mitrá “alliance.” It means both that the god of alliances arranges people when he is addressed and that an alliance arranges people when it is pronounced. This hymn marks the birth of an alliance, figured in verse 4 as the birth of Mitra himself at this time and in this place. The hymn does not say what kind of alliance has been born, but one possi
bility, suggested especially in the final two verses, is that it is the reciprocal alliance between gods and humans established through the sacrifice. In this alliance humans empower the gods through their praises and offerings, and the gods are expected to reciprocate by prospering humans.
This hymn has been the subject of a close study by Thieme (1957: 38–59).
01 मित्रो जनान्यातयति - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मित्रो᳓ ज᳓नान् यातयति ब्रुवाणो᳓,
मित्रो᳓ दाधार पृथिवी᳓म् उत᳓ द्या᳓म् ।
मित्रᳵ᳓ कृष्टी᳓र्+++(=मानुषान्)+++ अ᳓निमिषा ऽभि᳓ चष्टे+++(=वीक्षते)+++,
मित्रा᳓य हव्यं᳓ घृत᳓वज् जुहोत॥
मूलम् ...{Loading}...
मि॒त्रो जना॑न्यातयति ब्रुवा॒णो मि॒त्रो दा॑धार पृथि॒वीमु॒त द्याम् ।
मि॒त्रः कृ॒ष्टीरनि॑मिषा॒भि च॑ष्टे मि॒त्राय॑ ह॒व्यं घृ॒तव॑ज्जुहोत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
मित्रो᳓ ज᳓नान् यातयति ब्रुवाणो᳓
मित्रो᳓ दाधार पृथिवी᳓म् उत᳓ द्या᳓म्
मित्रः᳓ कृष्टी᳓र् अ᳓निमिषाभि᳓ चष्टे
मित्रा᳓य हव्यं᳓ घृत᳓वज् जुहोत
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bruvāṇáḥ ← √brū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
jánān ← jána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yātayati ← √yat- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dādhāra ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pr̥thivī́m ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
utá ← utá (invariable)
abhí ← abhí (invariable)
ánimiṣā ← ánimiṣ- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
caṣṭe ← √cakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
kr̥ṣṭī́ḥ ← kr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ghr̥távat ← ghr̥távant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
havyám ← havyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
juhota ← √hu- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
mitrā́ya ← mitrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
मि॒त्रः । जना॑न् । या॒त॒य॒ति॒ । ब्रु॒वा॒णः । मि॒त्रः । दा॒धा॒र॒ । पृ॒थि॒वीम् । उ॒त । द्याम् ।
मि॒त्रः । कृ॒ष्टीः । अनि॑ऽमिषा । अ॒भि । च॒ष्टे॒ । मि॒त्राय॑ । ह॒व्यम् । घृ॒तऽव॑त् । जु॒हो॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- janān ← jana
- [noun], accusative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- yātayati ← yātay ← √yat
- [verb], singular, Present indikative
- “endeavor; settle.”
- bruvāṇo ← bruvāṇaḥ ← brū
- [verb noun], nominative, singular
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- dādhāra ← dhṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “keep; put; hold; assume; wear; take; promise; stay; exist; hold; begin; dip.”
- pṛthivīm ← pṛthivī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- kṛṣṭīr ← kṛṣṭīḥ ← kṛṣṭi
- [noun], accusative, plural, feminine
- “people; citizenry.”
- animiṣābhi ← animiṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “agaze.”
- animiṣābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- caṣṭe ← cakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “watch; look.”
- mitrāya ← mitra
- [noun], dative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- havyaṃ ← havyam ← havya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- ghṛtavaj ← ghṛtavat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “buttery.”
- juhota ← hu
- [verb], plural, Present imperative
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
सायण-भाष्यम्
ब्रुवाणः स्तूयमानः शब्दं कुर्वाणो वा मित्रः । प्रकर्षेण सर्वैर्मीयते ज्ञायते तथा सर्वान् वृष्टिप्रदानेन त्रायत इति वा मित्रः सूर्यः । जनान् कर्षकादिजनान् यातयति । कृष्यादिकर्मसु प्रयत्नं कारयति । तथा मित्रः एव पृथिवीमुत अपि च द्याम् एतावुभौ लोकौ वृष्टिद्वारा अन्नं यागांश्च जनयन् दाधार धारयति । तथा सति मित्रः अनिमिषा अनिमिषेणानुग्रहदृष्ट्या कृष्टीः कर्मवतो मनुष्यान् अभि चष्टे सर्वतः पश्यति । एतत्सर्वं ज्ञात्वा हे ऋत्विजः घृतवत् उपस्तरणाभिघारणयुक्तं हव्यं हवनयोग्यं पुरोडाशादिकं तस्मै मित्राय देवाय जुहोत जुहुत प्रयच्छतेत्यर्थः । उक्तार्थं यास्को ब्रवीति – ‘ मित्रो जनान्यातयति ब्रुवाणः शब्दं कुर्वन् । मित्र एव धारयति पृथिवीं च दिवं च । मित्रः कृष्टीरनिमिषन्नभिविपश्यतीति । कृष्टय इति मनुष्यनाम कर्मवन्तो भवन्ति विकृष्टदेहा वा । मित्राय हव्यं घृतवज्जुहोतेति व्याख्यातम् । जुहोतिर्दानकर्मा ’ ( निरु. १०. २२ ) इति ॥ यातयति । ‘ यती प्रयत्ने’ इत्यस्य ण्यन्तस्य लटि रूपम् । दाधार । ‘तुजादीनाम्’ इत्यभ्यासस्य दीर्घः । जुहोत । जुहोतेर्लोटि प्रत्ययस्य तबादेशः । गुणः । निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Mitra, when praised, animates men to exertion; Indra sustains both the earth and heaven; Mitra looks upon men with unclosing eyes; offer to Mitra the oblations of clarified butter.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Mitra: signifies the sun, who is measured or appreciated (miyate) by all, and who preserves (trāyate) the world, by bestowing rain; cf. Nirukta. 10.22
Jamison Brereton
Mitra arranges the peoples when (Alliance) is declared. Mitra upholds earth and heaven.
Mitra watches over the nations with unblinking eye. To Mitra offer an offering of ghee.
Griffith
MITRA, when speaking, stirreth men to labour: Mitra sustaineth both the earth and heaven.
Mitra beholdeth men with eyes that close not. To Mitra bring, with holy oil, oblation.
Macdonell
Mitra stirs men to action when he calls them; Mitra supported both the Earth and Heaven; Mitra with steady eye regards the people: To Mitra offer now with ghee oblation.
Geldner
Der sich Mitra nennt, eint die Menschen. Mitra erhält Erde und Himmel. Mitra gibt auf die Völker Acht, ohne die Augen zu schließen; dem Mitra opfert die schmalzreiche Spende!
Grassmann
Die Menschen einet Mitra freundlich redend, es hat befestigt Mitra Erd’ und Himmel, Und schlummerlos beschaut die Menschen Mitra; dem Mitra giesset fettversehnen Guss zu.
Elizarenkova
Митра (другом) называемый, приводит в порядок людей.
Митра удерживает небо и землю.
Митра, не смыкая очей, озирает народы.
Митре возлейте жертву, богатую жиром.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब नव ऋचावाले उनसठवें सूक्त का प्रारम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में मित्रगुणों का उपदेश करते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (ब्रुवाणः) उपदेश से प्रेरणा करता हुआ (मित्रः) सबका मित्रजन (जनान्) मनुष्यों को (अनिमिषा) दिन और रात्रि में होनेवाली क्रिया से (यातयति) पुरषार्थ कराता जो (मित्रः) सूर्य के समान परमात्मा मित्र (पृथिवीम्) भूमि (उत) और (द्याम्) सूर्यलोक को दिन और रात्रि में होनेवाली क्रिया से (दाधार) धारण करता और जो (मित्रः) सबका मित्र (कृष्टीः) खींचने वा जोतनेवाली मनुष्यरूप प्रजाओं को दिन और रात्रि में होनेवाली क्रिया से (अभि, चष्टे) सब प्रकार उपदेश देता है उस (मित्राय) उक्त सर्वव्यवहार को चलानेवाले मित्र के लिये (घृतवत्) बहुत घृत आदि से युक्त (हव्यम्) हविष्यान्न (जुहोत) दीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य लोग सत्य का उपदेश करने सत्य विद्या देने मित्रता रखने सबको धारण करनेवाले परमात्मा और सबके व्यवस्थापक राजा का सत्कार करते हैं, वे ही सबके मित्र हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यो ब्रुवाणो मित्रो जनाननिमिषा यातयति यो मित्रः पृथिवीमुत द्यामनिमिषा दाधार यो मित्रः कृष्टीरनिमिषाऽभिचष्टे तस्मै मित्राय घृतवद्धव्यं जुहोत ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मित्रगुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रः) सखा (जनान्) (यातयति) पुरुषार्थयति (ब्रुवाणः) उपदेशेन प्रेरयन् (मित्रः) सूर्य इव परमात्मा (दाधार) धरति (पृथिवीम्) भूमिम् (उत) अपि (द्याम्) सूर्यलोकम् (मित्रः) सर्वस्य सुहृद्राजा (कृष्टीः) कर्षिका मनुष्यप्रजाः (अनिमिषा) अहर्निशजन्यया क्रियया (अभि) (चष्टे) अभितः ख्याति (मित्राय) वह्नये (हव्यम्) होतुमर्हम् (घृतवत्) बहुघृतादियुक्तं हविः (जुहोत) दत्त ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या सत्योपदेशकं सत्यविद्याप्रदं सखायं सर्वाधारकं परमात्मानं सर्वव्यवस्थापकं राजानं सत्कुर्वन्ति त एव सर्वस्य सुहृदः सन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
x
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे सत्याचा उपदेशक, सत्यविद्याप्रद, सखा, सर्वधारक परमात्मा व सर्वांचा व्यवस्थापक राजाचा सत्कार करतात तेच सर्वांचे सुहृद असतात. ॥ १ ॥
02 प्र स - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ स᳓ मित्र म᳓र्तो अस्तु प्र᳓-यस्+++(=यत्ने)+++-वान्,
य᳓स् त आदित्य शि᳓क्षति व्रते᳓न।
न᳓ हन्यते न᳓ जीयते +++(यस्)+++ त्वो᳓तो+++(=त्वद्रक्षितः)+++ - नै᳓नम्
अँ᳓हो अश्नोत्य᳓न्तितो न᳓ दूरा᳓त् ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र स मि॑त्र॒ मर्तो॑ अस्तु॒ प्रय॑स्वा॒न्यस्त॑ आदित्य॒ शिक्ष॑ति व्र॒तेन॑ ।
न ह॑न्यते॒ न जी॑यते॒ त्वोतो॒ नैन॒मंहो॑ अश्नो॒त्यन्ति॑तो॒ न दू॒रात् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
मूलम् - तैत्तिरीयम्
प्र स मि॑त्र॒ मर्तो॑ अस्तु॒ प्रय॑स्वा॒न्यस्त॑ आदित्य॒ शिक्ष॑ति व्र॒तेन॑ ।
न ह॑न्यते॒ न जी॑यते॒ त्वोतो॒ नैन॒मँहो॑ अश्ञो॒त्यन्ति॑तो॒ न दू॒रात् ।
Thomson & Solcum
प्र᳓ स᳓ मित्र म᳓र्तो अस्तु प्र᳓यस्वान्
य᳓स् त आदित्य शि᳓क्षति व्रते᳓न
न᳓ हन्यते न᳓ जीयते तुवो᳓तो
नइ᳓नम् अं᳓हो अश्नोत्य् अ᳓न्तितो न᳓ दूरा᳓त्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
mártaḥ ← márta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitra ← mitrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
práyasvān ← práyasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
āditya ← ādityá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śíkṣati ← √śak- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vraténa ← vratá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hanyate ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
jīyate ← √jyā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
tvótaḥ ← tvóta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áṁhaḥ ← áṁhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ántitas ← ántitas (invariable)
aśnoti ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dūrā́t ← dūrá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
enam ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
पद-पाठः
प्र । सः । मि॒त्र॒ । मर्तः॑ । अ॒स्तु॒ । प्रय॑स्वान् । यः । ते॒ । आ॒दि॒त्य॒ । शिक्ष॑ति । व्र॒तेन॑ ।
न । ह॒न्य॒ते॒ । न । जी॒य॒ते॒ । त्वाऽऊ॑तः । न । ए॒न॒म् । अंहः॑ । अ॒श्नो॒ति॒ । अन्ति॑तः । न । दू॒रात् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mitra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- marto ← martaḥ ← marta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- prayasvān ← prayasvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “offering.”
- yas ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- āditya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- śikṣati ← śikṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “help; give.”
- vratena ← vrata
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- hanyate ← han
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- jīyate ← ji
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- tvoto ← tvotaḥ ← tvota
- [noun], nominative, singular, masculine
- nainam ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nainam ← enam ← enad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- aṃho ← aṃhaḥ ← aṃhas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “trouble; sin.”
- aśnoty ← aśnoti ← aś
- [verb], singular, Present indikative
- “get; reach; enter (a state).”
- antito ← antitas
- [adverb]
- “nearby.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dūrāt
- [adverb]
- “far.”
सायण-भाष्यम्
हे आदित्य व्रतेन यज्ञेन युक्तः यः मनुष्यः ते तुभ्यं शिक्षति हविर्लक्षणमन्नं ददाति हे मित्र सः मर्तः मनुष्यः प्रयस्वान् अन्नवान् प्र अस्तु प्रभवतु । त्वोतः त्वया रक्षितः सः मनुष्यः केनापि न हन्यते न बाध्यते । न जीयते नाभिभूयते च । एनं तुभ्यं हविर्दत्तवन्तं पुरुषम् अंहः पापम् अन्तितः समीपात् न अश्नोति न प्राप्नोति । दूरात् अपि न प्राप्नोति ॥ शिक्षतिर्दानकर्मा । व्यत्ययेन परस्मैपदम् । यद्वृत्तयोगादनिघातः । जीयते । जयतेः कर्मणि यकि ‘ अकृत्सार्वधातुकयोः’ इति दीर्घः । त्वोतः । तृतीया कर्मणि ’ इति पूर्वपदस्वरः । अश्नोति । अशू व्याप्तौ । स्वादिः । व्यत्ययेन परस्मैपदम् ॥
भट्टभास्कर-टीका
‘प्रयस्वान्’ इति प्रथमपादान्तः, ‘त्वोतः’ इति तृतीयपादान्तः ॥ हे मित्र स मर्तः मनुष्यः प्रयस्वान् अन्नवान् प्रास्तु प्रकर्षेण भवतु । क इत्याह – हे आदित्य अदितेः पुत्र यस्तव प्रीतेन कर्मणा यागादिना शिक्षति शक्तो भवितुमिच्छति अविघ्नेनान्वतिष्ठदित्यथः । शकेः ‘सनि मीमा’ इत्यादिना इस् । यद्वा - शिक्ष विद्योपादाने । व्रतेनेति, व्यत्ययेन द्वितीयाबहुवचनस्य स्थाने तृतीयैकवचनम् । व्रतानि शिक्षति पुनःपुनरभ्यस्यतीति । कस्मादेवमुच्यते इत्यत आह - न हन्यते न पीड्यते शत्रुभिः, व्याध्यादिभिश्च । न जीयते नाभिभूयते दारिद्र्यादिभिः । कः ? त्वोतः त्वया ऊतो रक्षितः । पृषोदरदत्वादिष्टस्वररूपसिद्धिः, ‘तृतीया कर्मणि’ इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । किं च - नैनं त्वया रक्षितं अंहः पापं अन्तितः अन्तितः अन्तिके समीपे सन्तं न दूरात् सन्तम् । ‘दूरान्तिकार्थेभ्यो द्वितीया च’ इति पञ्चमी, ‘कादिलोपो बहुलम्’ इत्यन्तिकस्य लोपः । अतस्त्वामेव परिचरेमेति ॥
Wilson
English translation:
“May that mortal enjoy abundance, Mitra, who presents you, Āditya, (with offerings) at the sacred rite; protected by you he is not harmed; he is not overcome by any one; son reaches him not, either from afar or nigh.”
Jamison Brereton
He who strives according to your commandment, o Mitra—let that mortal, bringing pleasing offerings, be at the fore, o Āditya.
Helped by you, he is not crushed, nor is he conquered. No distress
reaches him from near nor from afar.
Griffith
Foremost be he who brings thee food, O Mitra, who strives to keep thy sacred Law, Aditya.
He whom thou helpest ne’er is slain or conquered, on him, from near or far, falls no affliction.
Macdonell
Let him who, Mitra, brings thee food be foremost. Who to thy law, O Āditya, pays homage. Aided by thee no man is slain or vanquished; To him from near or far no trouble reaches.
Geldner
Mitra! Der Sterbliche, der für dich eine Labung hat, soll den Vorrang haben, der dir, o Aditisohn, mit einem Gelübde dient. Von dir beschützt, wird er nicht erschlagen noch ausgeraubt; nicht trifft ihn Ungemach von nah oder fern.
Grassmann
Der Mensch, o Mitra, sei vor allen glücklich, der dir, Aditja, dient nach deiner Satzung, Von dir beschützt trifft Tod ihn nicht, noch Drangsal, Gewaltthat nicht von nahe oder ferne.
Elizarenkova
Да превзойдет (всех), о Митра, смертный, услаждающий (тебя) жертвой,
Кто старается для тебя, о Адитья, в соответствии с обетом!
Неистребим (и) непобедим поддерживаемый тобою,
Не настигнет его беда ни вблизи, ни издалека.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वर और आप्त विद्वान् के मित्रपन को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्र) मित्र यथार्थवक्ता विद्वान् वा जगदीश्वर ! (यः) जो (मर्त्तः) मनुष्य (प्रयस्वान्) प्रयत्नवाला (अस्तु) हो। और हे (आदित्य) अविनाशिस्वरूप ! जो मनुष्य (ते) आपके (व्रतेन) कर्म से जैसे वैसे अन्य जनों को (प्र, शिक्षति) विद्याग्रहण कराता वा आप ग्रहण करता है (सः) वह (त्वोतः) आपसे रक्षित अन्य जनों से (न) न (हन्यते) मारा जाता (न) और न (जीयते) जीता जाता है (एनम्) इसको (अन्तितः) समीप से (अंहः) पाप (न) नहीं (अश्नोति) प्राप्त होता और (न) न इसको (दूरात्) दूर से पाप प्राप्त होता है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य यथार्थवक्ता और स्वामी के गुणकर्म और स्वभाव के सदृश अपने गुणकर्म और स्वभावों को करके सत्य न्याय से सबको शिक्षा करते हैं, वे पापरहित धर्मात्मा होकर यथार्थवक्ता और स्वामी से रक्षित हुए दुष्टों से नाश तथा पराजय को प्राप्त नहीं हो सकते और न वे दूर वा समीप से पक्षपात से पाप का सेवन करते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्र आप्त विद्वञ्जगदीश्वर वा यो मर्त्तः प्रयस्वानस्तु हे आदित्य ! यो मनुष्यस्ते व्रतेनेवाऽन्यात्प्रशिक्षति स त्वोतोऽन्यैर्न हन्यते न जीयते। एनमन्तितोंऽहो नाऽश्नोति नैनं दूरादंहोऽश्नोति ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वराप्तमित्रतामाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (सः) (मित्र) सखे (मर्त्तः) मनुष्यः (अन्तु) भवतु (प्रयस्वान्) प्रयत्नवान् (यः) (ते) तव (आदित्य) अविनाशिस्वरूप (शिक्षति) विद्यां गृह्णाति ग्राहयति वा। अत्र व्यत्ययेन परस्मैपदम्। (व्रतेन) कर्मणेव (न) (हन्यते) (न) (जीयते) जेतुं शक्यते (त्वोतः) त्वया रक्षितः (न) (एनम्) (अंहः) पापम् (अश्नोति) प्राप्नोति (अन्तितः) समीपात् (न) (दूरात्) ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या आप्तेश्वरयोर्गुणकर्मस्वभाववत्स्वगुणकर्मस्वभावान्कृत्वा सत्यन्यायेन सर्वाञ्च्छिक्षन्ते ते निष्पापा धर्मात्मानो भूत्वाऽऽप्तेश्वराभ्यां रक्षिताः सन्तो दुष्टैर्हन्तुं पराजेतुं च न शक्यते। नैव ते दूरात्समीपाद्वा पक्षपातेन पापं भजन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे विद्वान व ईश्वर यांच्या गुण, कर्म, स्वभावाप्रमाणे आपले गुण कर्म स्वभाव बनवून सत्य न्यायपूर्वक सर्वांना शिक्षण देतात ते निष्पाप धर्मात्मा बनून विद्वानांकडून व ईश्वराकडून रक्षित असतात. त्यांचा दुष्टांकडून नाश व पराजय होऊ शकत नाही. पक्षपात करून ते पापाचे सेवन करू शकत नाहीत. ॥ २ ॥
03 अनमीवास इळया - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अनमीवा᳓स इ᳓ळया म᳓दन्तो
मित᳓ज्ञवो व᳓रिमन्न् आ᳓ पृथिव्याः᳓
आदित्य᳓स्य व्रत᳓म् उपक्षिय᳓न्तो
वय᳓म् मित्र᳓स्य सुमतउ᳓ सियाम
मूलम् ...{Loading}...
अ॒न॒मी॒वास॒ इळ॑या॒ मद॑न्तो मि॒तज्ञ॑वो॒ वरि॑म॒न्ना पृ॑थि॒व्याः ।
आ॒दि॒त्यस्य॑ व्र॒तमु॑पक्षि॒यन्तो॑ व॒यं मि॒त्रस्य॑ सुम॒तौ स्या॑म ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अनमीवा᳓स इ᳓ळया म᳓दन्तो
मित᳓ज्ञवो व᳓रिमन्न् आ᳓ पृथिव्याः᳓
आदित्य᳓स्य व्रत᳓म् उपक्षिय᳓न्तो
वय᳓म् मित्र᳓स्य सुमतउ᳓ सियाम
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
anamīvā́saḥ ← anamīvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
íḷayā ← íḷā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
mádantaḥ ← √mad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
mitájñavaḥ ← mitájñu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
váriman ← váriman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ādityásya ← ādityá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
upakṣiyántaḥ ← √kṣi- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
vratám ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mitrásya ← mitrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sumataú ← sumatí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
अ॒न॒मी॒वासः॑ । इळ॑या । मद॑न्तः । मि॒तऽज्ञ॑वः । वरि॑मन् । आ । पृ॒थि॒व्याः ।
आ॒दि॒त्यस्य॑ । व्र॒तम् । उ॒प॒ऽक्षि॒यन्तः॑ । व॒यम् । मि॒त्रस्य॑ । सु॒ऽम॒तौ । स्या॒म॒ ॥
Hellwig Grammar
- anamīvāsa ← anamīvāsaḥ ← anamīva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “healthy; comfortable; beneficial.”
- iᄆayā ← iḍā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- madanto ← madantaḥ ← mad
- [verb noun], nominative, plural
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- mitajñavo ← mitajñavaḥ ← mitajñu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “kneeling.”
- varimann ← variman
- [noun], locative, singular, masculine
- “width; size.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- ādityasya ← āditya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- vratam ← vrata
- [noun], accusative, singular, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- upakṣiyanto ← upakṣiyantaḥ ← upakṣi ← √kṣi
- [verb noun], nominative, plural
- vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- mitrasya ← mitra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- sumatau ← sumati
- [noun], locative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्र अनमीवासः रोगवर्जिताः इळया अन्नेन मदन्तः माद्यन्तः पृथिव्याः वरिमन् विस्तीर्णे प्रदेशे मितज्ञवः मितजानुकाः आ यथाकामं सर्वत्र गच्छन्तः आदित्यस्य संबन्धि व्रतं कर्म उपक्षियन्तः तस्य कर्मणः समीपे निवसन्तः । तदीयं कर्म कुर्वाणा इत्यर्थः । तादृशाः वयं मित्रस्य आदित्यस्य सुमतौ शोभनायामनुग्रहबुद्ध्यां स्याम वर्तेमहि ॥ मदन्तः । मदी हर्षे ’ इत्यस्य शतरि व्यत्ययेन शप् । मितज्ञवः । जानुशब्दस्य ज्ञुश्छान्दसः । वरिमन् । उरुशब्दात् पृथ्वादित्वादिमनिच् । ’ प्रियस्थिर’ इत्यादिना वरादेशः । ‘ सुपां सुलुक्° ’ इति सप्तम्या लुक् । व्यत्ययेनाद्युदात्तः ॥
Wilson
English translation:
“May we, exempt from disease, rejoicing in (abundant) food, roaming free over the wide (expanse) of the earth, diligent in the worship of Āditya, ever be in the good favour of Mitra.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Roaming free: mitajñavaḥ = mitajānuka, with measured knees; i.e. yathākāmam sarvatra gacchantaḥ, going everywhere at plural asure
Jamison Brereton
Free from disease, being invigorated through libation, with knees firm on the earth’s expanse,
abiding under the commandment of the Āditya, we would be in Mitra’s good favor.
Griffith
joying in sacred food and free from sickness, with knees bent lowly on the earth’s broad surface,
Following closely the Aditya’s statute, may we remain in Mitra’s gracious favour.
Macdonell
Free from disease, in sacred food delighting. With knees set firm upon the earth’s wide surface, In this Āditya’s sacred law abiding, May we remain in the good will of Mitra.
Geldner
Frei von Krankheit, an der Opferspeise uns gütlich tuend, mit aufgestemmten Knieen, soweit die Erde reicht, dem Gelübde des Aditisohn nachzukommen suchend, möchten wir in der Gunst des Mitra stehen.
Grassmann
Von Krankheit frei, uns frischer Kraft erfreuend, und starken Knies auf dem Rund der Erde, Die Satzung des Aditja treu befolgend, so mögen sein wir in der Huld des Mitra.
Elizarenkova
Без болезней, радующиеся жертвенному подкреплению,
Твердо стоя на коленях по (всему) земному простору,
Живя в завете Адитьи,
Да будем мы в милости у Митры!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे ब्रह्मचर्य्य से (अनमीवासः) शरीर और आत्मा के रोग से रहित (इळया) उत्तम प्रकार शिक्षित वाणी वा पृथिवी के राज्य से (मदन्तः) आनन्दित होते हुए (मितज्ञवः) और नपी जङ्घाओंवाले (पृथिव्याः) भूमि और (आदित्यस्य) सूर्य्य के (वरिमन्) बहुत शील और सत्य से युक्त (व्रतम्) क्षमा वा न्यायप्रकाश करनेवाले कर्म को (आ, उपक्षियन्तः) प्राप्त होते हुए (वयम्) हम लोग (मित्रस्य) सबके मित्र ईश्वर वा यथार्थवक्ता पुरुष की (सुमतौ) श्रेष्ठ आज्ञा वा बुद्धि में (स्याम) होवैं, वैसे आप लोग भी होओ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग परमेश्वर और यथार्थवक्ता पुरुषों के साथ मित्रता कर और क्षमा आदि विद्या न्याय के प्रकाश आदि गुणों का स्वीकार करके धर्मयुक्त मार्ग में वर्त्तमान हैं, वे ही परमेश्वर और यथार्थवक्ता पुरुषों के प्रिय होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यथा ब्रह्मचर्य्येणाऽनमीवास इळया मदन्तो मितज्ञवः पृथिव्या आदित्यस्य वरिमन् व्रतमोपक्षियन्तो वयं मित्रस्य सुमतौ स्याम तथा भवन्तोऽपि भवन्तु ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अनमीवासः) शरीरात्मरोगरहिताः (इळया) सुशिक्षितया वाचा पृथिवीराज्येन वा (मदन्तः) आनन्दन्तः (मितज्ञवः) मितानि जानूनि येषान्ते (वरिमन्) बहुशीलसत्ययुक्तम् (आ) (पृथिव्याः) भूमेः (आदित्यस्य) सूर्य्यस्य (व्रतम्) क्षमां न्यायप्रकाशं वा कर्म (उपक्षियन्तः) उपनिवसन्तः (वयम्) (मित्रस्य) सर्वस्य सुहृद ईश्वरस्याऽऽप्तस्य वा (सुमतौ) उत्तमाज्ञायां प्रज्ञायां वा (स्याम) भवेम ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये परमेश्वरेणाऽऽप्तैस्सह सौहार्दं कृत्वा क्षमादिविद्यान्यायप्रकाशादिगुणान् स्वीकृत्य धर्म्ये पथि वर्त्तन्ते त एव परमेश्वरस्याप्तानां च प्रिया जायन्ते ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे लोक परमेश्वर व आप्त यांच्याबरोबर मैत्री करून क्षमा, विद्या, न्याय इ. गुणांचा स्वीकार करून धर्मयुक्त मार्गाने चालतात तेच परमेश्वर व आप्त पुरुषांना प्रिय असतात. ॥ ३ ॥
04 अयं मित्रो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अय᳓म् मित्रो᳓ नमसि᳓यः सुशे᳓वो
रा᳓जा सुक्षत्रो᳓ अजनिष्ट वेधाः᳓
त᳓स्य वयं᳓ सुमतउ᳓ यज्ञि᳓यस्य
अ᳓पि भद्रे᳓ सौमनसे᳓ सियाम
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं मि॒त्रो न॑म॒स्यः॑ सु॒शेवो॒ राजा॑ सुक्ष॒त्रो अ॑जनिष्ट वे॒धाः ।
तस्य॑ व॒यं सु॑म॒तौ य॒ज्ञिय॒स्यापि॑ भ॒द्रे सौ॑मन॒से स्या॑म ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अय᳓म् मित्रो᳓ नमसि᳓यः सुशे᳓वो
रा᳓जा सुक्षत्रो᳓ अजनिष्ट वेधाः᳓
त᳓स्य वयं᳓ सुमतउ᳓ यज्ञि᳓यस्य
अ᳓पि भद्रे᳓ सौमनसे᳓ सियाम
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
namasyàḥ ← namasyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
suśévaḥ ← suśéva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ajaniṣṭa ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
rā́jā ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sukṣatráḥ ← sukṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vedhā́ḥ ← vedhás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sumataú ← sumatí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
yajñíyasya ← yajñíya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ápi ← ápi (invariable)
bhadré ← bhadrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
saumanasé ← saumanasá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒यम् । मि॒त्रः । न॒म॒स्यः॑ । सु॒ऽशेवः॑ । राजा॑ । सु॒ऽक्ष॒त्रः । अ॒ज॒नि॒ष्ट॒ । वे॒धाः ।
तस्य॑ । व॒यम् । सु॒ऽम॒तौ । य॒ज्ञिय॑स्य । अपि॑ । भ॒द्रे । सौ॒म॒न॒से । स्या॒म॒ ॥
Hellwig Grammar
- ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- namasyaḥ ← namasya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “honorable; august; respectful; esteemed.”
- suśevo ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśevo ← śevaḥ ← śeva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friendly; favorable; dear.”
- rājā ← rājan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- sukṣatro ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṣatro ← kṣatraḥ ← kṣatra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- ajaniṣṭa ← jan
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- vedhāḥ ← vedhas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahma; creator; believer [worshipper]; Vishnu.”
- tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- sumatau ← sumati
- [noun], locative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- yajñiyasyāpi ← yajñiyasya ← yajñiya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- yajñiyasyāpi ← api
- [adverb]
- “besides; even; surely; though; furthermore; among; contrastingly; assuredly.”
- bhadre ← bhadra
- [noun], locative, singular, neuter
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- saumanase ← saumanasa
- [noun], locative, singular, neuter
- “favor; satisfaction.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
अयं पूर्वमन्त्रे प्रतिपादितः मित्रः सूर्यः नमस्यः सर्वैर्नमस्करणीयः सुशेवः शोभनसुखः ॥ सुखेन सेव्य इत्यर्थः। राजा सर्वस्य जगतः प्रकाशप्रदानेन स्वामी सुक्षत्रः । क्षत्रशब्देन बलमुच्यते । शोभनबलोपेतः वेधाः सर्वस्य जगतो विधाता । एवंगुणोपेतः सूर्यः अजनिष्ट प्रादुरभूत् । तस्य एवंविधगुणोपेतस्य यज्ञियस्य यज्ञार्हस्य सूर्यस्य सुमतौ शोभनायां बुद्धौ भद्रे कल्याणकारिणि सौमनसे सौमनस्ये अपि यजमानाः वयं स्याम भवेम ॥ नमस्यः । नमसि साधुः । तत्र साधुः इति यत् । तित्स्वरितः । अजनिष्ट । ‘ जनी प्रादुर्भावे’ इत्यस्य लुङि सिचि रूपम् । सौमनसे । सुमनस इदमित्यर्थे ’ तस्येदम्’ इत्यण् । प्रत्ययस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“This Mitra has been engendered adorable and to be served, the sovereign (over all), endowed with vigour, the creator (of the universe); may we ever be in the good favour, in the auspicious approbation, of this adorable (Āditya).”
Jamison Brereton
Here Mitra, to be revered and very kind, has been born as a king of excellent dominion and a ritual adept.
We would be in the good favor of him, who is worthy of the sacrifice, and in his propitious benevolence.
Griffith
Auspicious and adorable, this Mitra was born with fair dominion, King, Disposer.
May we enjoy the grace of him the Holy, yea, rest in his propitious loving-kindness.
Macdonell
This Mitra, worshipped and most propitious, Is born to wield fair sway, a king, disposer. May we rest in the grace of him the holy, May we abide in his most kindly favour.
Geldner
Dieser verehrungswürdige, freundliche Mitra ist als gutregierender König geboren, als Meister. An dieses Opferwürdigen Gunst, an seinem glückbringenden Wohlwollen möchten wir teilnehmen.
Grassmann
Sehr lieb ist dieser Mitra, hoch zu ehren, als holder Fürst geboren, wohlregierend; In seiner Gunst, des hehren, seien stets wir theilhaftig hohen, segensreichen Glückes.
Elizarenkova
Этот Митра, достойный поклонения, очень благосклонный,
Родился царем с доброй властью, устроителем (обряда).
Да будем мы в милости у него, достойного жертв,
И в добром его расположении!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सबको जो (अयम्) यह परमात्मा वा यथार्थवक्ता राजा (मित्रः) मित्र (सुशेवः) उत्तम सुख का दाता (सुक्षत्रः) वा जिसका राज्यदेश उत्तम प्रकार सुखी (राजा) जो पृथिवी का पालनकर्त्ता (वेधाः) बुद्धिमान् (नमस्यः) और सत्कार करने योग्य है तथा जिसका राज्यदेश सुखी (अजनिष्ट) होता है (तस्य) उस (यज्ञियस्य) सत्यव्यवहार के उत्पन्न करनेवाले की (सुमतौ) आज्ञा वा बुद्धि में तथा (सौमनसे) श्रेष्ठ मानसव्यवहार और (भद्रे) कल्याण करनेवाले व्यवहार में (अपि) भी (वयम्) हम लोग (स्याम) प्रसिद्ध होवैं, वैसे ही सब लोग हों ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे ईश्वर और यथार्थवक्ता पुरुष धर्म में वर्त्तमान हुए नमस्कार करने के योग्य होते हैं, वैसे ही न्याय और विनय से राज्य के पालनकर्त्ता राजा लोग सत्कार करने योग्य होवैं और सज्जन लोग परमेश्वर और यथार्थवक्ताओं के कर्मों में वर्त्तमान हैं, वैसे ही हम लोगों को चाहिये कि वर्त्ताव करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: सर्वैर्योऽयं मित्रो सुशेवः सुक्षत्रो राजा वेधा नमस्योऽस्ति यस्य राष्ट्रं सुख्यजनिष्ट तस्य यज्ञियस्य सुमतौ सौमनसे भद्रेऽपि वयं स्याम तथैव सर्वे भवन्तु ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयम्) परमात्माऽऽप्तो राजा वा (मित्रः) सखा (नमस्यः) परिचरितुं सत्कर्त्तुं योग्यः (सुशेवः) सुष्ठुसुखप्रदः (राजा) भूमिपः (सुक्षत्रः) सुष्ठु सुखि क्षत्रं राष्ट्रं यस्य सः (अजनिष्ट) जायते (वेधाः) मेधावी (तस्य) (वयम्) (सुमतौ) आज्ञायां प्रज्ञायां वा (यज्ञियस्य) न्यायव्यवहारसंपादकस्य (अपि) (भद्रे) कल्याणकरे (सौमनसे) सुमनसि भवे व्यवहारे (स्याम) ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथेश्वर आप्ताश्च धर्मे वर्त्तमाना नमस्या भवन्ति तथैव न्यायविनयाभ्यां राष्ट्रपालका राजानः सत्कर्त्तव्याः स्युः। यथा शिष्टाः परमेश्वरस्याऽऽप्तानां च कर्मसु वर्त्तन्ते तर्थेवाऽस्माभिस्सदैव वर्त्तितव्यम् ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे ईश्वर व आप्त धार्मिक असल्यामुळे वंदनीय असतात तसेच न्याय व विनयाने राज्याचा पालनकर्ता राजा सत्कार करण्यायोग्य असतो व सज्जन लोक परमेश्वर व यथार्थवक्त्यांच्या कर्माप्रमाणे वागतात तसेच आम्हीही वागावे. ॥ ४ ॥
05 महाँ आदित्यो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
महाँ᳓ आदित्यो᳓ न᳓मसोपस᳓द्यो
यातय᳓ज्जनो गृणते᳓ सुशे᳓वः
त᳓स्मा एत᳓त् प᳓न्यतमाय जु᳓ष्टम्
अग्नउ᳓ मित्रा᳓य हवि᳓र् आ᳓ जुहोत
मूलम् ...{Loading}...
म॒हाँ आ॑दि॒त्यो नम॑सोप॒सद्यो॑ यात॒यज्ज॑नो गृण॒ते सु॒शेवः॑ ।
तस्मा॑ ए॒तत्पन्य॑तमाय॒ जुष्ट॑म॒ग्नौ मि॒त्राय॑ ह॒विरा जु॑होत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
महाँ᳓ आदित्यो᳓ न᳓मसोपस᳓द्यो
यातय᳓ज्जनो गृणते᳓ सुशे᳓वः
त᳓स्मा एत᳓त् प᳓न्यतमाय जु᳓ष्टम्
अग्नउ᳓ मित्रा᳓य हवि᳓र् आ᳓ जुहोत
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ādityáḥ ← ādityá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
námasā ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
upasádyaḥ ← upasádya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gr̥ṇaté ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
suśévaḥ ← suśéva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yātayájjanaḥ ← yātayájjana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
etát ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
júṣṭam ← júṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pányatamāya ← pányatama- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tásmai ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
agnaú ← agní- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
havíḥ ← havís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
juhota ← √hu- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
mitrā́ya ← mitrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
म॒हान् । आ॒दि॒त्यः । नम॑सा । उ॒प॒ऽसद्यः॑ । या॒त॒यत्ऽज॑नः । गृ॒ण॒ते । सु॒ऽशेवः॑ ।
तस्मै॑ । ए॒तत् । पन्य॑ऽतमाय । जुष्ट॑म् । अ॒ग्नौ । मि॒त्राय॑ । ह॒विः । आ । जु॒हो॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- mahāṃ ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- ādityo ← ādityaḥ ← āditya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- namasopasadyo ← namasā ← namas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- namasopasadyo ← upasadyaḥ ← upasad ← √sad
- [verb noun], nominative, singular
- “respect.”
- yātayajjano ← yātayat ← yātay ← √yat
- [verb noun]
- “endeavor; settle.”
- yātayajjano ← janaḥ ← jana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- gṛṇate ← gṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “praise.”
- suśevaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśevaḥ ← śevaḥ ← śeva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friendly; favorable; dear.”
- tasmā ← tasmai ← tad
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- etat ← etad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- panyatamāya ← panyatama
- [noun], dative, singular, masculine
- juṣṭam ← juṣ
- [verb noun], accusative, singular
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- agnau ← agni
- [noun], locative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- mitrāya ← mitra
- [noun], dative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- havir ← haviḥ ← havis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- juhota ← hu
- [verb], plural, Present imperative
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
सायण-भाष्यम्
योऽयम् आदित्यः महान् अत एव नमसा नमस्कारेण उपसद्य सर्वैरुपसदनीयः यातयज्जनः । प्रातःप्रातः स्वस्वकर्मणि प्रवर्तनीया जना येनेति स तथोक्तः । गृणते स्तोत्रं कुर्वते जनाय सुशेवः च भवति तस्मै पन्यतमाय स्तुत्यतमाय मित्राय आदित्याय जुष्टं प्रीतिविषयम् एतत् हविः अग्नौ आ जुहोत जुहुत ॥ यातयज्जनः । ‘ यती प्रयत्ने’ इत्यस्य ण्यन्तस्य शतरि रूपम् । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरे प्राप्ते मरुद्वृधादित्वात् पूर्वपदान्तोदात्तत्वम् । गृणते । ‘गॄ शब्दे’। ‘ शतुरनुमः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । पन्यतमाय । पनतेरघ्न्यादित्वात् यत् । यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । जुष्टम् । ‘ नित्यं मन्त्रे ‘इत्याद्युदात्तत्वम् ॥ ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“The great Āditya, the animator of men to exertion, is to be approached with reverence; he is the giver of happiness to him who praises him; offer with fire the acceptable libation to that most glorifiable Mitra.”
Jamison Brereton
The great Āditya is to be approached with reverence—he who arranges the peoples, who is very kind to the one singing praise.
For him the most wonderful, for Mitra, offer this pleasing offering into the fire.
Griffith
The great Aditya, to be served with wor. ship, who stirreth men, is gracious to the singer.
To Mitra, him most highly to be lauded, offer in fire oblation that he loveth.
Macdonell
The great Āditya to be served with homage, Who stirs mankind, to singers most propitious: To him most highly to be praised, to Mitra, In fire present acceptable oblations.
Geldner
Dem großen Aditisohn soll man mit Verneigung nahen. Er eint die Menschen, ist dem Sänger freundlich. Diesem hochgeschätzten Mitra opfert diese erwünschte Spende ins Feuer!
Grassmann
Ja, gross ist Mitra, demuthsvoll zu ehren, die Menschen eint er und ist hold dem Sänger; So giesst denn diesem herrlichsten Aditja das angenehme Opfer in das Feuer.
Elizarenkova
К великому Адитье надо приближаться с поклонением.
(Он) приводит в порядок людей, благосклонен к певцу -
Поэтому для самого удивительного Митры
Возлейте в огонь эту желанную жертву!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब मित्र के लिये प्रिय पदार्थ देने को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (आदित्यः) सूर्य्य के सदृश अच्छे गुणों का प्रकाश करनेवाला (महान्) बड़े-बड़े गुणों से युक्त (सुशेवः) जिसका उत्तम सुख (यातयज्जनः) जो प्रेरणा करता हुआ जन (नमसा) सत्कार से (उपसद्यः) प्राप्त होने योग्य हो और जिसकी सब लोग (गृणते) स्तुति करते हैं (तस्मै) उस (पन्यतमाय) अत्यन्त प्रशंसायुक्त (मित्राय) प्राणों के सदृश वर्त्तमान पुरुष के लिये (अग्नौ) अग्नि में (हविः) हवन करने तथा खाने योग्य पदार्थ के सदृश (एतत्) इस (जुष्टम्) प्रिय पदार्थ को (आ, जुहोत) देओ ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। वे ही पूज्य सूर्य्य के सदृश विद्या और धर्म के प्रकाश करनेवाले यथार्थवक्ता विद्वान् लोग हैं कि जो उत्तम गुण और कर्मों में सबको प्रेरणा करैं। जैसे ऋत्विक् अर्थात् ऋतु-ऋतु में हवन करनेवाले लोग अग्नि में अच्छे बनाए हुए हवि अर्थात् होम करने योग्य पदार्थ को होम के संसार को प्रसन्न करते हैं, वैसे ही उत्तमगुणों से युक्त विद्यार्थी जनों में विद्या और धर्म को अच्छे प्रकार स्थापन करके सब मनुष्य आदि प्राणियों को सुखी करते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या य आदित्य इव महान् सुशेवो यातयज्जनो नमसोपसद्यो भवेद्यं सर्वे गृणते तस्मै पन्यतमाय मित्रायाऽग्नौ हविरिवैतज्जुष्टं हविरा जुहोत ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मित्राय प्रियपदार्थान् दातुमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (महान्) महागुणविशिष्टः (आदित्यः) सूर्य्यइव शुभगुणप्रकाशकः (नमसा) सत्कारेण (उपसद्यः) प्राप्तुं योग्यः (यातयज्जनः) प्रेरयन् (गृणते) स्तुवन्ति (सुशेवः) सुसुखः (तस्मै) (एतत्) (पन्यतमाय) अतिशयेन प्रशंसिताय (जुष्टम्) प्रीतम् (अग्नौ) (मित्राय) प्राणवद्वर्त्तमानाय (हविः) होतव्यमत्तव्यम् (आ) (जुहोत) दद्युः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। त एव पूज्यास्सूर्य्यवद्विद्याधर्मप्रकाशका आप्ता विद्वांसो ये शुभगुणकर्मसु सर्वान्प्रेरयेयुर्यथर्त्विजोऽग्नौ सुसंस्कृतं हविर्हुत्वा जगत्प्रसादयन्ति तथैव शुभगुणयुक्तेषु विद्यार्थिषु विद्याधर्मौ संस्थाप्य सर्वान्मनुष्यादीन्सुखिनः कुर्वन्ति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. तेच सूर्याप्रमाणे विद्या व धर्माचा प्रकाश करणारे आप्त विद्वान पूज्य असतात, जे उत्तम गुण कर्मासाठी सर्वांना प्रेरणा देतात. जसे ऋत्विक अर्थात् ऋतूनुसार हवन करणारे लोक अग्नीमध्ये संस्कारित केलेली आहुती होमात टाकून जगाला प्रसन्न करतात. तसेच ते उत्तम गुणांनी युक्त विद्यार्थीजनांमध्ये विद्या व धर्म चांगल्याप्रकारे स्थापन करून सर्व माणसांना सुखी करतात. ॥ ५ ॥
06 मित्रस्य चर्षणीधृतोऽवो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मित्र᳓स्य चर्षणीधृ᳓तो
अ᳓वो देव᳓स्य सानसि᳓
द्युम्नं᳓ चित्र᳓श्रवस्तमम्
मूलम् ...{Loading}...
मि॒त्रस्य॑ चर्षणी॒धृतोऽवो॑ दे॒वस्य॑ सान॒सि ।
द्यु॒म्नं चि॒त्रश्र॑वस्तमम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
मित्र᳓स्य चर्षणीधृ᳓तो
अ᳓वो देव᳓स्य सानसि᳓
द्युम्नं᳓ चित्र᳓श्रवस्तमम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
carṣaṇīdhŕ̥taḥ ← carṣaṇīdhŕ̥t- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mitrásya ← mitrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ávaḥ ← ávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devásya ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sānasí ← sānasí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
citráśravastamam ← citráśravastama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dyumnám ← dyumná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
मि॒त्रस्य॑ । च॒र्ष॒णि॒ऽधृतः॑ । अवः॑ । दे॒वस्य॑ । सा॒न॒सि ।
द्यु॒म्नम् । चि॒त्रश्र॑वःऽतमम् ॥
Hellwig Grammar
- mitrasya ← mitra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- carṣaṇīdhṛto ← carṣaṇī
- [noun], feminine
- carṣaṇīdhṛto ← dhṛtaḥ ← dhṛt
- [noun], genitive, singular, masculine
- “maintaining.”
- ‘vo ← avaḥ ← avas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- sānasi
- [noun], nominative, singular, neuter
- “victorious.”
- dyumnaṃ ← dyumnam ← dyumna
- [noun], nominative, singular, neuter
- “magnificence.”
- citraśravastamam ← citraśravastama
- [noun], nominative, singular, neuter
सायण-भाष्यम्
चर्षणीधृतः मनुष्याणां वृष्टिप्रदानेन धारकस्य मित्रस्य देवस्य संबन्धि अवः अन्नं सानसि सर्वैः संभजनीयं द्युम्नं तदीयं धनं च चित्रश्रवस्तमम् अतिशयेन चायनीयकीर्तियुक्तम् ॥ सानसि । सनोतेः “ सानसिपर्णसि’ इत्यादिना असिच्प्रत्ययान्तत्वेन निपातनादुपधावृद्धिः। चित्त्वादन्तोदात्तः । ‘ स्वमोः०’ इति स्वमोर्लुक् ॥
Wilson
English translation:
“Desirable food and most renowned wealth are (the gifts) of the divine Mitra, the supporter of man.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 2.62;
Avaḥ = protection; or, annam, food;
Dyumnam = dhanam, wealth; or, fame or food, yaśo annam vā; the epithet sanasi = sarvaiḥ sambhajanīyam; or, santānam, eternal; from sanasi = purāṇa, old
Jamison Brereton
The help of the god Mitra, who maintains the separate territories, brings gain;
his brilliance holds bright renown.
Griffith
The gainful grace of Mitra,. God, supporter of the race of man,
Gives splendour of most.glorious fame.
Macdonell
The grace of Mitra, the divine Supporter of mankind, brings gain And splendour with most brilliant fame,
Geldner
Gewinnbringend ist die Gunst des völkererhaltenden Gottes Mitra, ruhmglänzend seine Herrlichkeit.
Grassmann
Des Mitra, der die Menschen schützt, des Gottes Hülfe spendet uns Den Glanz, der laut zu rühmen ist.
Elizarenkova
Помощь бога Митры,
Поддерживающего людей, приносит добычу.
Блеск (его) окружен самой яркой славой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब प्रजा, मित्र, राजा के गुणों को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जिस (चर्षणीधृतः) मनुष्यों के धारण करनेवाले (मित्रस्य) सबके मित्र (देवस्य) विद्वान् राजा का (सानसि) प्राचीन (अवः) रक्षा आदि (चित्रश्रवस्तमम्) जिसके अत्यन्त होने से अद्भुत श्रवण वा अन्न सिद्ध होते (द्युम्नम्) और जो वश करनेवाला धन वा विज्ञान है, वही प्रजाओं की रक्षा कर सकता है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग अनादिकाल से सिद्ध विद्याधन का ग्रहण करके सम्पूर्ण प्रजाओं की रक्षा करते हैं, वे इसलोक और परलोक में सुख को प्राप्त होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यस्य चर्षणीधृतो मित्रस्य देवस्य सानस्यवश्चित्रश्रवस्तमं द्युम्नं चास्ति स एव प्रजा रक्षितुं शक्नोति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ प्रजामित्रराजगुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रस्य) सर्वस्य सुहृदः (चर्षणीधृतः) मनुष्याणां धर्तुः (अवः) रक्षणादिकम् (देवस्य) विदुषो राज्ञः (सानसि) पुरातनम् (द्युम्नम्) यशःकरं धनं विज्ञानं वा (चित्रश्रवस्तमम्) चित्राण्यद्भुतानि श्रवांसि श्रवणान्यन्नानि वा येन तदतिशयितम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये सनातनं विद्याधनं गृहीत्वा सर्वाः प्रजा रक्षन्ति तेऽत्राऽमुत्र च सुखं लभन्ते ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे लोक अनादि काळापासून सिद्ध असलेल्या विद्याधनाचा स्वीकार करून संपूर्ण प्रजेचे रक्षण करतात ते इहलोकी व परलोकी सुख भोगतात. ॥ ६ ॥
07 अभि यो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभि᳓ यो᳓ महिना᳓ दि᳓वम्
मित्रो᳓ बभू᳓व सप्र᳓थाः
अभि᳓ श्र᳓वोभिः पृथिवी᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि यो म॑हि॒ना दिवं॑ मि॒त्रो ब॒भूव॑ स॒प्रथाः॑ ।
अ॒भि श्रवो॑भिः पृथि॒वीम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अभि᳓ यो᳓ महिना᳓ दि᳓वम्
मित्रो᳓ बभू᳓व सप्र᳓थाः
अभि᳓ श्र᳓वोभिः पृथिवी᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
dívam ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mahinā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
babhū́va ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sapráthāḥ ← sapráthas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
pr̥thivī́m ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
śrávobhiḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
अ॒भि । यः । म॒हि॒ना । दिव॑म् । मि॒त्रः । ब॒भूव॑ । स॒ऽप्रथाः॑ ।
अ॒भि । श्रवः॑ऽभिः । पृ॒थि॒वीम् ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- mahinā ← mahina
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness; enormousness.”
- divam ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- babhūva ← bhū
- [verb], singular, Perfect indicative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- saprathāḥ ← sa
- [adverb]
- “with; little; together.”
- saprathāḥ ← prathāḥ ← prathas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “width.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- śravobhiḥ ← śravas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “fame; glory; ear.”
- pṛthivīm ← pṛthivī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
सायण-भाष्यम्
यः मित्रः महिना स्वकीयेन महिम्ना दिवम् अन्तरिक्षम् अभि बभूव अभिभवति स मित्रः सप्रथाः । प्रथः प्रसिद्धिः कीर्तिः । तत्सहितः श्रवोभिः वृष्टिद्वारोत्पादितैरन्नैः पृथिवीम् अपि अभिभवति । बह्वन्नयुक्तां करोतीत्यर्थः ॥ सप्रथाः । ‘ प्रथ प्रख्याने ‘। असुन्। ‘ वोपसर्जनस्य । इति सहस्य सभावः ॥
Wilson
English translation:
“The renowned Mitra, who by his might presides over heaven, is he who presides over the earth by (the gift of) food.”
Jamison Brereton
Wide-ranging Mitra, who surmounts heaven through his greatness and earth through his renown—
Griffith
Mitra whose glory spreads afar, he who in might surpasses heaven,
Surpasses earth in his renown.
Macdonell
Mitra, whose fame is spread abroad, In greatness who transcends the sky, And in renown transcends the earth:
Geldner
Der weitbekannte Mitra, der an Größe über den Himmel, an Ruhm über die Erde reicht;
Grassmann
Der hoch den Himmel überragt an Grösse Mitra umfangreich, An Herrlichkeit die Erde auch,
Elizarenkova
Кто величием превзошел небо, –
Митра далеко простирающийся, –
Славой (он) пре(взошел) землю.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब मित्रपन से ईश्वर के पदार्थरचन और ईश्वरसेवन को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यः) जो (सप्रथाः) विस्तारयुक्त जगत् के साथ वर्त्तमान वा (मित्रः) मित्र के सदृश वर्त्तमान जगदीश्वर अपनी (महिना) महिमा से (दिवम्) प्रकाशमय सूर्य को रचके (अभि) सन्मुख (बभूव) होता वा (श्रवोभिः) अन्न आदि पदार्थों के साथ (पृथिवीम्) भूमि को रचके (अभि) सन्मुख होता है, उसकी नित्य सेवा करो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो बड़े सामर्थ्य से सूर्य्य और पृथिवी आदि विस्तार सहित संसार को रच और अन्तर्य्यामिरूप से सबको जान और धारण करके नियम में लाता है, वही उपासना करने के योग्य है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यस्सप्रथा मित्रो जगदीश्वरः स्वस्य महिना दिवं निर्मायाऽभिबभूव श्रवोभिः पृथिवीं रचयित्वाऽभिबभूव तं नित्यं सेवध्वम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मित्रत्वेनेश्वरस्य पदार्थरचनं तत्सेवनं चाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभि) आभिमुख्ये (यः) (महिना) महिम्ना (दिवम्) प्रकाशमयं सूर्य्यम् (मित्रः) सखेव वर्त्तमानः (बभूव) भवति (सप्रथाः) प्रथसा विस्तृतेन जगता सह वर्त्तमानः (अभि) (श्रवोभिः) अन्नादिभिस्सह (पृथिवीम्) भूमिम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या यो महासामर्थ्येन सूर्य्यपृथिव्यादिकं सविस्तरं जगन्निर्मायान्तर्यामिरूपेण सर्वं विज्ञाय धृत्वा नियमयति स एवोपासितुं योग्यः ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जो अत्यंत सामर्थ्ययुक्त असून सूर्य व पृथ्वी इत्यादी संसार निर्माण करून अंतर्यामीरूपाने सर्वांना जाणून व धारण करून नियमात ठेवतो, तोच उपासना करण्यायोग्य आहे. ॥ ७ ॥
08 मित्राय पञ्च - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मित्रा᳓य प᳓ञ्च येमिरे
ज᳓ना अभि᳓ष्टिशवसे
स᳓ देवा᳓न् वि᳓श्वान् बिभर्ति
मूलम् ...{Loading}...
मि॒त्राय॒ पञ्च॑ येमिरे॒ जना॑ अ॒भिष्टि॑शवसे ।
स दे॒वान्विश्वा॑न्बिभर्ति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
मित्रा᳓य प᳓ञ्च येमिरे
ज᳓ना अभि᳓ष्टिशवसे
स᳓ देवा᳓न् वि᳓श्वान् बिभर्ति
Vedaweb annotation
Strata
Strophic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
mitrā́ya ← mitrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
páñca ← páñca- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yemire ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
abhíṣṭiśavase ← abhíṣṭiśavas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
jánāḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
bibharti ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśvān ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
मि॒त्राय॑ । पञ्च॑ । ये॒मि॒रे॒ । जनाः॑ । अ॒भिष्टि॑ऽशवसे ।
सः । दे॒वान् । विश्वा॑न् । बि॒भ॒र्ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- mitrāya ← mitra
- [noun], dative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- pañca ← pañcan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “five; fifth; pañcan [word].”
- yemire ← yam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- janā ← janāḥ ← jana
- [noun], nominative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- abhiṣṭiśavase ← abhiṣṭi
- [noun], feminine
- “prevalence; protection.”
- abhiṣṭiśavase ← śavase ← śavas
- [noun], dative, singular, masculine
- “strength; power; superiority.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- viśvān ← viśva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bibharti ← bhṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
सायण-भाष्यम्
पञ्च जना निषादपञ्चमाश्चत्वारो वर्णाः अभिष्टिशवसे शत्रूणामभिगन्तृबलयुक्ताय मित्राय येमिरे हवींष्युद्यच्छन्ति । सः तादृशो मित्रः विश्वान् सर्वान् देवान् बिभर्ति । स्वस्वरूपतया धारयति ॥ अभिष्टिशवसे । इषेः ’ मन्त्रे वृष ’ इत्यादिना क्तिन् ।’ तादौ च निति’ इत्यभेः अन्तोदात्तत्वम् । शकन्ध्वादित्वात् पररूपत्वम् । बहुव्रीहौ पूर्वपदस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“The five classes of men have repaired to the victorious Mitra, for he supports all the gods.”
Jamison Brereton
To Mitra with his power to dominate do the five peoples submit;
he bears all the gods.
Griffith
All the Five Races have repaired to Mitra, ever strong to aid,
For he sustaineth all the Gods.
Macdonell
The peoples five submission yield To Mitra ever strong to aid ‘Tis he who all the gods sustains.
Geldner
Dem Mitra sind die fünf Völker ergeben, dessen Macht überlegen ist. Er trägt alle Götter.
Grassmann
Dem hülfestarken Mitra sind die fünf Geschlechter unterthan, Er trägt die Götter allesammt.
Elizarenkova
Митре, чья сила – в помощи,
Покорились пять народов.
Он несет всех богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! ये (पञ्च) पाँच प्राण आदि के सदृश (जनाः) विद्वान् लोग जिस (अभिष्टिशवसे) अपेक्षित बलयुक्त (मित्राय) मित्र के सदृश सबको सुख देनेवाले परमात्मा के लिये (येमिरे) यमादि साधन साधते हैं, (सः) वह (विश्वान्) समस्त (देवान्) सूर्य्य आदिकों को (बिभर्त्ति) धारण तथा पोषण करता है, ऐसा जानो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे रोके गये प्राणवायु इन्द्रियों को रोकते हैं, वैसे ही योगीजन समाधि से परमात्मा को प्राप्त होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या इमे पञ्च प्राणा इव जना यस्मा अभिष्टिशवसे मित्राय येमिरे स विश्वान् देवान् बिभर्त्तीति विजानीत ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्राय) सखेव सर्वेषां सुखप्रदाय (पञ्च) प्राणादयः (येमिरे) यच्छन्ति (जनाः) विद्वांसः (अभिष्टिशवसे) अभीष्टबलाय (सः) (देवान्) सूर्य्यादीन् (विश्वान्) सर्वान् (बिभर्त्ति) धरति पुष्णाति ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा निगृहीताः प्राणा इन्द्रियाणि निगृह्णन्ति तथैव योगिनो जना समाधिना परमात्मानं प्राप्नुवन्ति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा निग्रह केलेला प्राण इंद्रियांना रोखतो तसेच योगी समाधीद्वारे परमेश्वराला प्राप्त करतात. ॥ ८ ॥
09 मित्रो देवेष्वायुषु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मित्रो᳓ देवे᳓षु आयु᳓षु
ज᳓नाय वृक्त᳓बर्हिषे
इ᳓ष इष्ट᳓व्रता अकः
मूलम् ...{Loading}...
मि॒त्रो दे॒वेष्वा॒युषु॒ जना॑य वृ॒क्तब॑र्हिषे ।
इष॑ इ॒ष्टव्र॑ता अकः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
मित्रो᳓ देवे᳓षु आयु᳓षु
ज᳓नाय वृक्त᳓बर्हिषे
इ᳓ष इष्ट᳓व्रता अकः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
āyúṣu ← āyú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jánāya ← jána- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vr̥ktábarhiṣe ← vr̥ktábarhis- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
akar ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
íṣaḥ ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
iṣṭávratāḥ ← iṣṭávrata- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
मि॒त्रः । दे॒वेषु॑ । आ॒युषु॑ । जना॑य । वृ॒क्तऽब॑र्हिषे ।
इषः॑ । इ॒ष्टऽव्र॑ताः । अ॒क॒रित्य॑कः ॥
Hellwig Grammar
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- deveṣv ← deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- āyuṣu ← āyu
- [noun], locative, plural, masculine
- janāya ← jana
- [noun], dative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- vṛktabarhiṣe ← vṛkta ← vṛj
- [verb noun]
- vṛktabarhiṣe ← barhiṣe ← barhis
- [noun], dative, singular, masculine
- “Barhis; barhis [word].”
- iṣa ← iṣaḥ ← iṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- iṣṭavratā ← iṣṭa ← iṣ
- [verb noun]
- “desire; recommend; approve; seek; call; search; try; prefer; love; commend; assent; permit; choose.”
- iṣṭavratā ← vratāḥ ← vrata
- [noun], accusative, plural, feminine
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- akaḥ ← kṛ
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
मित्रः भगवानादित्यः देवेषु द्योतमानादिगुणयुक्तेषु आयुषु मनुष्येषु मध्ये यो जनो वृक्तबर्हिः । वृक्तं लूनं बर्हिर्येन सः । बर्हिर्लवनासादनपूर्वं हविषो दाता ऋत्विगित्यर्थः । तस्मै वृक्तबर्हिंषे जनाय इष्टव्रताः । इष्टानि कल्याणानि व्रतानि कर्माणि याभिः सिध्यन्ति ताः इषः तादृशान्यन्नानि अकः करोति । तस्मै ददातीत्यर्थः ॥ वृक्तबर्हिषे। ‘ओव्रश्चू छेदने’ । कर्मणि निष्ठायां यस्य विभाषा’ इति इट्प्रतिषेधः । बहुव्रीहौ पूर्वपदस्वरः । अकः । करोतेर्लुङि च्ले: ‘ मन्त्रे घस ’ इत्यादिना लुक् । सिपो हल्ङ्यादिलोपः । निघातः ॥ ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“Mitra is he who among tods and men bestows food as the reward of pious acts upon the man who has prepared (for him) the lopped sacred grass.”
Jamison Brereton
Among the gods and the Āyus, for the person who has plaited the ritual grass,
Mitra has created refreshments that carry his desirable commandments.
Griffith
Mitra to Gods, to living men, to him who strews the holy grass,
Gives food fulfilling sacred Law.
Macdonell
Mitra, among both gods and men, For him who strews the sacred grass Has furnished food fixed by his will.
Geldner
Mitra bei Göttern und Ayu´s , hat er für den Barhis legenden Mann die Speisen bestimmt, deren Gelübde erwünscht ist.
Grassmann
Den Göttern und den Menschen lieb, verleiht er Kraft, so viel man wünscht, Dem Manne, der die Streu geschmückt.
Elizarenkova
Митра среди богов, среди людей
Для человека, разложившего жертвенную солому,
Создал подкрепления, соответствующие обетам, которых пожелали.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब मित्रत्व से ईश्वरोपासना विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (मित्रः) ईश्वर (वृक्तबर्हिषे) छोड़ा है जल जिसने उस (जनाय) मनुष्य आदि के लिये (देवेषु) उत्तम (आयुषु) जीवनों में (इष्टव्रताः) चाहे हुये काम जिनसे होते उनकी (इषः) इच्छाओं को (अकः) पूर्ण करता है, उसकी सब लोग सेवा करो ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो परमात्मा अन्याय से रहित भक्त मनुष्यों को सिद्ध इच्छावाले करता है, वही सब लोगों को ध्यान करने योग्य है ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यो मित्र ईश्वरो वृक्तबर्हिषे जनाय देवेष्वायुष्विष्टव्रता इषोऽकस्तं सर्वे भजध्वम् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मित्रत्वेनेश्वरोपासनविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रः) सखा (देवेषु) दिव्येषु (आयुषु) जीवनेषु (जनाय) मनुष्याद्याय (वृक्तबर्हिषे) वृक्तं बर्हिरुदकं येन तस्मै (इषः) इच्छाः (इष्टव्रताः) इष्टकर्माणः (अकः) करोति ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यः परमात्माऽन्यायवर्जितान् भक्तान्मनुष्यान्त्सिद्धेच्छान् करोति स एव सर्वैर्ध्यातव्य इति ॥९॥ अत्र मित्रादिगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह संगतिर्वेद्या ॥ इत्येकोनषष्टितमं सूक्तं षष्ठो वर्ग्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो परमात्मा अन्यायरहित भक्त माणसांची इच्छा पूर्ती होईल अशी व्यवस्था करतो, त्याचेच सर्वांनी ध्यान करावे. ॥ ९ ॥