सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
पञ्चमेऽनुवाके नव सूक्तानि । तत्र ‘इमं महे’ इति द्वाविंशत्यृचं प्रथमं सूक्तं त्रैष्टुभं वैश्वदेवं विश्वामित्रपुत्रस्य वाक्पुत्रस्य वा प्रजापतेरार्षम् । अत्रेयमनुक्रमणिका - इमं महे द्वयधिकोक्तगोत्रः प्रजापतिर्हि वैश्वदेवं ह ’ इति । अस्मिन् सूक्ते आद्याग्नेयी ततः पराः सप्तर्चो द्यावापृथिव्यास्ततः परा द्युदेवताका । दशमी द्यावापृथिव्यैकादशी सावित्री ततः परं ‘सुकृत्’ इति त्वाष्ट्री आर्भवी च ‘ विद्युद्रथाः’ इति मारुती सारस्वती च ततः परं तिस्रो विष्ण्विन्द्राग्निदेवताकाः ‘स्वदस्व’ इत्याग्नेयीति । एवं वैश्वदेवं सूक्तम्। सूक्तविनियोगो लैङ्गिकः । अग्निप्रणयने राजन्यस्य ‘इमं महे ’ इति प्रतिपत् । ‘पञ्चम्यां पौर्णमास्याम्’ इत्यत्र सूत्रितम् - इमं महे विदथ्याय शूषम् ’ (आश्व, श्रौ. २. १७) इति ।।
Jamison Brereton
54 (288)
All Gods
Prajāpati Vaiśvāmitra or Prajāpati Vācya
22 verses: triṣṭubh
This first hymn to the All Gods in this maṇḍala is something of a hybrid, combining two standard approaches to All God hymns. On the one hand, the second half of the hymn (starting with vs. 11) treats these deities as a list, granting a verse each to a number of gods and mentioning their familiar characteristics. This part is relatively straightforward.
The first half, especially verses 2–9, is ostensibly devoted to Heaven and Earth, but, though it begins as a conventional praise of those paired deities, as often in All God hymns the divinity provides a point of departure for spec ulation on the nature of things and unanswered questions about cosmic mat ters; see especially the questions in verse 5, at the middle of this self-contained hymn-within-a-hymn. The emphasis on truth and reality and on the discovery of Heaven and Earth (for both themes see vss. 3–4), in combination with the uncer tain questions, suggests that the point is that we only gradually and imperfectly discover the real dimensions and nature of the cosmos. The style in this portion is enigmatic, intense, and rhetorically intricate, especially in the climactic verse 9, where Heaven as the divine begetter, and perhaps the single principle, and heaven as a place, the home of the gods to which we also aspire, seem to be referred to simultaneously. This double reference is aided by the ambiguity of the first verb in the verse, ádhy emi, which can mean either “I go upon” or “I study.” Verse 10 clearly closes off that part of the hymn and makes the transition to the second part and its list of favored gods.
The hymn begins with a verse to Agni and ends with a verse and a half to him, thus providing a larger ring around the two very different halves.
Jamison Brereton Notes
All Gods
01 इमं महे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इम᳓म् महे᳓ विदथि᳓याय शूषं᳓
श᳓श्वत् कृ᳓त्व ई᳓डियाय प्र᳓ जभ्रुः
शृणो᳓तु नो द᳓मियेभिर् अ᳓नीकैः
शृणो᳓तु अग्नि᳓र् दिवियइ᳓र् अ᳓जस्रः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मं म॒हे वि॑द॒थ्या॑य शू॒षं शश्व॒त्कृत्व॒ ईड्या॑य॒ प्र ज॑भ्रुः ।
शृ॒णोतु॑ नो॒ दम्ये॑भि॒रनी॑कैः शृ॒णोत्व॒ग्निर्दि॒व्यैरज॑स्रः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इम᳓म् महे᳓ विदथि᳓याय शूषं᳓
श᳓श्वत् कृ᳓त्व ई᳓डियाय प्र᳓ जभ्रुः
शृणो᳓तु नो द᳓मियेभिर् अ᳓नीकैः
शृणो᳓तु अग्नि᳓र् दिवियइ᳓र् अ᳓जस्रः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śūṣám ← śūṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vidathyā̀ya ← vidathyà- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ī́ḍyāya ← ī́ḍya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
jabhruḥ ← √bhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
kŕ̥tvas ← kŕ̥tvas (invariable)
prá ← prá (invariable)
śáśvat ← śáśvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ánīkaiḥ ← ánīka- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
dámyebhiḥ ← dámya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śr̥ṇótu ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ájasraḥ ← ájasra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
divyaíḥ ← divyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
śr̥ṇótu ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
इ॒मम् । म॒हे । वि॒द॒थ्या॑य । शू॒षम् । शश्व॑त् । कृत्वः॑ । ईड्या॑य । प्र । ज॒भ्रुः॒ ।
शृ॒णोतु॑ । नः॒ । दम्ये॑भिः । अनी॑कैः । शृ॒णोतु॑ । अ॒ग्निः । दि॒व्यैः । अज॑स्रः ॥
Hellwig Grammar
- imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- vidathyāya ← vidathya
- [noun], dative, singular, masculine
- “wise.”
- śūṣaṃ ← śūṣam ← śūṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “song; energy.”
- śaśvat
- [adverb]
- “always; repeatedly; continually; wholly.”
- kṛtva ← kṛtvas
- [adverb]
- “*fold; kṛtvas [word].”
- īḍyāya ← īḍ
- [verb noun], dative, singular
- “praise; invite; raise.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- jabhruḥ ← bhṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- śṛṇotu ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- damyebhir ← damyebhiḥ ← damya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “household.”
- anīkaiḥ ← anīka
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “army; face; battalion; battlefront; point; appearance.”
- śṛṇotv ← śṛṇotu ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- divyair ← divyaiḥ ← divya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- ajasraḥ ← ajasra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ceaseless; ageless; incessant.”
सायण-भाष्यम्
महे महते विदथ्याय विदथे यज्ञे मन्थनेन निष्पाद्यमानाय ईड्याय सर्वैः स्तुत्यायाग्नये शूषं सुखकरम् इमं स्तोमं शश्वत्कृत्वः भूयो भूयः प्र जभ्रुः प्रभरन्ति प्रकर्षेण धारयन्ति । उच्चारयन्तीत्यर्थः । सः अग्निः दम्येभिः परेषां दमनकुशलैः दमे गृहे विद्यमानैवर्वा अनीकैः तेजोभिः युक्तः सन् नः अस्मदीयमिमं स्तोमं शृणोतु । दिव्यैः दिवि भवैस्तेजोभिः अजस्रः निरन्तरं युक्तोऽग्निरिमं स्तोमं शृणोतु । शश्वत्कृत्व ईड्याय प्र जभ्रुरिति स्वानामेवैनं तच्छ्रैष्यं । गमयति’ (ऐ. ब्रा. १. २८) इति ब्राह्मणानुसारेण महदादिगुणविशिष्टाय यजमानाय इममग्निं प्रजभ्रुः प्रहरन्त्यृत्विज इति वा व्याख्येयम् । उत्तरोऽर्धर्चः समान एव ॥ विदथ्याय। तत्र भव इत्यर्थे ‘भवे छन्दसि ’ इति यत्। तित्स्वरितः । ईड्याय । ईडवन्द ’ इत्यादिना उदात्तत्वम् । दम्येभिः । तत्र साधुः’ इति यत् । ‘ यतो नावः’ इत्याद्युदात्तत्वम्। दिव्यैः । दिवमर्हतीत्यर्थे ‘ छन्दसि च ’ इति यप्रत्ययः । अजस्रः । ‘ जसु मोक्षणे’। नञ्पूर्वः । ’ नमिकम्पि ’ इत्यादिना ताच्छीलिको रप्रत्ययः । नञा समासे तस्य स्वरः ॥
Wilson
English translation:
“They recite repeatedly this gratifying praise to the great product of sacrifice (Agni); may he who is (endowed) with domestic radiance hear us; may the imperishable Agni, (endowed) with divine radiance, hear us.”
Jamison Brereton
This fortifying (hymn) here have they presented to the great one
belonging to the rite, who is to be reverently invoked repeatedly time after time.
Let him listen to us with his faces belonging to the house; let
inexhaustible Agni listen with (his faces) belonging to heaven.
Jamison Brereton Notes
All four pādas contain a distracted - i ya- form immediately after an early caesura.
The expression “listen with his … faces” is somewhat comic, though clearly domestic and heavenly “faces” refer to Agni’s aspects in those two places.
Griffith
To him adorable, mighty, meet for synods, this strengthening hymn, unceasing, have they offered.
May Agni hear us with his homely splendours, hear us, Eternal One, with heavenly lustre.
Geldner
Diese Stärkung haben sie dem in weiser Rede bewanderten Großen, dem immer wieder Anzurufenden, dargebracht. Er soll uns mit seinen häuslichen Gesichtern erhören, Agni soll uns mit seinen himmlischen erhören, der nie Ermattende.
Grassmann
Dies Preislied brachten fort und fort dem grossen, dem preisenswerthen, festlichen die Sänger; Es hör’ uns Agni mit des Hauses Feuern, mit Himmelsflammen hör’ er unauslöschlich.
Elizarenkova
Этот гимн принесли великому (богу),
Связанному с жертвенной раздачей, всегда достойному призыва.
Пусть услышит он нас со (своими) домашними ликами,
Пусть услышит Агни со (своими) небесными, (он) неутомимый!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब बाईस ऋचावाले चौवनवें सूक्त का प्रारम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में राजा के विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (कृत्वः) बहुत कार्य करनेवाले ! जिसके वह आप (महे) बड़े (ईड्याय) स्तुति करने के योग्य (विदथ्याय) संग्राम में उत्पन्न हुए के लिये (इमम्) इस (शश्वत्) निरन्तर (शूषम्) बलको (प्र, जभ्रुः) अच्छे प्रकार धारण करते हैं उन (नः) हम लोगों को आप (दम्येभिः) देने के योग्य (अनीकैः) सेना में वर्त्तमान जनों के साथ (शृणोतु) सुनिये (अजस्रः) निरन्तर वर्त्तमान (अग्निः) विद्वान् आप (दिव्यैः) श्रेष्ठ कर्मों के साथ हम लोगों का (शृणोतु) श्रवण करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग युद्ध के लिये पूर्ण विद्या और बड़े बल को धारण करें, उनको राजजन सुन के निरन्तर सत्कार करें और उनके कृत्य की निरन्तर उन्नति करें, जिससे कि प्रसन्न हुए वे विजय से राजा को सदा शोभित करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कृत्वो भवान्महे ईड्याय विदथ्यायेमं शश्वच्छूषं प्र जभ्रुः तान्नोऽस्मान्भवान् दम्येभिरनीकैः सह शृणोतु। अजस्रोऽग्निर्भवान् दिव्यैः कर्मभिः सहाऽस्माञ्छृणोतु ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इमम्) (महे) महते (विदथ्याय) विदथेषु सङ्ग्रामेषु भवाय (शूषम्) बलम् (शश्वत्) निरन्तरम् (कृत्वः) बहवः कर्त्तारो विद्यन्ते यस्य तत्सम्बुद्धौ (ईड्याय) स्तोतुमर्हाय (प्र) (जभ्रुः) धरन्तु शृणोतु (नः) अस्माकम् (दम्येभिः) दातुं योग्यैः (अनीकैः) सैन्यैः (शृणोतु) (अग्निः) विद्वान् (दिव्यैः) (अजस्रः) निरन्तरः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये युद्धाय पूर्णां विद्यां महद्बलं धरेयुस्तान् राजानः श्रुत्वा सततं सत्कुर्युस्तत् कृत्यं सततमुन्नयेयुर्यतो हृष्टाः सन्तस्ते विजयेन राजानं सदाऽलङ्कुर्युः ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात राजा, विद्वान, प्रजा, अध्यापक, शिष्य, ईश्वर, श्रोता, वक्ता व शूरवीराचे कर्म इत्यादी गुण वर्णन केल्याने या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे लोक युद्धासाठी पूर्ण विद्या व प्रचंड बळ धारण करतात त्यांचा राजजनांनी निरंतर सत्कार करावा. त्यांच्या कृत्याची सतत वाढ करावी. ज्यामुळे ते प्रसन्न होऊन विजय मिळवून राजाला सुशोभित करतात. ॥ १ ॥
02 महि महे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म᳓हि महे᳓ दिवे᳓ अर्चा पृथिव्यइ᳓
का᳓मो म इछ᳓ञ् चरति प्रजान᳓न्
य᳓योर् ह स्तो᳓मे विद᳓थेषु देवाः᳓
सपर्य᳓वो माद᳓यन्ते स᳓चायोः᳓
मूलम् ...{Loading}...
महि॑ म॒हे दि॒वे अ॑र्चा पृथि॒व्यै कामो॑ म इ॒च्छञ्च॑रति प्रजा॒नन् ।
ययो॑र्ह॒ स्तोमे॑ वि॒दथे॑षु दे॒वाः स॑प॒र्यवो॑ मा॒दय॑न्ते॒ सचा॒योः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
म᳓हि महे᳓ दिवे᳓ अर्चा पृथिव्यइ᳓
का᳓मो म इछ᳓ञ् चरति प्रजान᳓न्
य᳓योर् ह स्तो᳓मे विद᳓थेषु देवाः᳓
सपर्य᳓वो माद᳓यन्ते स᳓चायोः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
arca ← √r̥c- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
divé ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pr̥thivyaí ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
carati ← √carⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ichán ← √iṣ- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
kā́maḥ ← kā́ma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
prajānán ← √jñā- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ha ← ha (invariable)
stóme ← stóma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vidátheṣu ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
yáyoḥ ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:DU}
ayóḥ ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:F, number:DU}
mādáyante ← √mad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sácā ← sácā (invariable)
saparyávaḥ ← saparyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
महि॑ । म॒हे । दि॒वे । अ॒र्च॒ । पृ॒थि॒व्यै । कामः॑ । मे॒ । इ॒च्छन् । च॒र॒ति॒ । प्र॒ऽजा॒नन् ।
ययोः॑ । ह॒ । स्तोमे॑ । वि॒दथे॑षु । दे॒वाः । स॒प॒र्यवः॑ । मा॒दय॑न्ते । सचा॑ । आ॒योः ॥
Hellwig Grammar
- mahi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “great; firm.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- dive ← div
- [noun], dative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- arcā ← arc
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- pṛthivyai ← pṛthivī
- [noun], dative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- kāmo ← kāmaḥ ← kāma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- ma ← me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- icchañcarati ← icchan ← iṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “desire; recommend; approve; seek; call; search; try; prefer; love; commend; assent; permit; choose.”
- icchañcarati ← carati ← car
- [verb], singular, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- prajānan ← prajñā ← √jñā
- [verb noun], nominative, singular
- “know; perceive; understand; detect.”
- yayor ← yayoḥ ← yad
- [noun], genitive, dual, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- stome ← stoma
- [noun], locative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- vidatheṣu ← vidatha
- [noun], locative, plural, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- saparyavo ← saparyavaḥ ← saparyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “deferent.”
- mādayante ← māday ← √mad
- [verb], plural, Present indikative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
- sacāyoḥ ← sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- sacāyoḥ ← ayoḥ ← idam
- [noun], genitive, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
सायण-भाष्यम्
हे स्तोतः महे महत्यै दिवे द्युलोकदेवतायै महत्यै पृथिव्यै च महि महत् त्वं प्रजानन् स्तोत्रम् अर्च कुरु। मे मम कामः मनोरथः सर्वान् भोगान् इच्छन् चरति सर्वत्र वर्तते । आयोः मनुष्यस्य विदथेषु यज्ञेषु ययोः द्यावापृथिव्योः स्तोमे स्तोत्रे सपर्यवः पूजाकामाः देवाः स्तोतारो वा सचा मादयन्ते ह सह माद्यन्ति खलु ॥ पृथिव्यै। उदात्तयणः ’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । सपर्यवः । सपर्यामिच्छतीत्यर्थे सुपः क्यच् ॥
Wilson
English translation:
“Knowing their greatness, offer worship to the vast heaven and to the earth; my desire, wishing (for felicity) proceed (to them), in whose praise the gods,desirous of adoration, delight together with their worshippers at the sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
My desire proceeds: kāma me icchan carati = liṭ, my desire wishing goes, or exists; added to icchan, sarvān bhogān, all enjoyments
Jamison Brereton
I will recite a great (hymn) to great Heaven and to Earth. My desire, seeking, knowing the way, goes (to those two),
at the praise of whom the gods, seeking service at the rites, become
exhilarated in company with them.
Jamison Brereton Notes
With Geldner (/Witzel Gotō) I supply “to those two” in b, to provide both a goal for icháñ carati and an antecedent for yáyoḥ in c.
III.54.3-4: The co-occurrence of ṛtá- and satyá- in these two vss. (3a, 4b) is striking.
In keeping with my estimation of the difference in meaning between the two, I tr. the first as ‘truth’ and the latter as ‘real(ity)’. In both cases here the sense of satyá- is close to the English idiom “come true,” that is, “become real.” In 3a the poet is asking that the cosmic truth(s) associated with Heaven and Earth be realized in our own sphere, that H+E put themselves out, as it were, for our benefit. 4ab also concerns the truth(s) associated with H+E – hence the adj. ṛ́tāvarī ‘truthful’ – and the older poets, in finding these two entities that possess their own truth(s), spoke words (presumably about and in praise of H+E) that both reflected the reality of those truths and that also came true (satyavā́caḥ). This vs. esp. emphasizes the poets’ process of discovery of the truths about H+E.
As Renou points out, the vs. contrasts the priests or poets in ab with the warriors in cd.
Griffith
To mighty Heaven and Earth I sing forth loudly: my wish goes out desirous and well knowing
Both, at whose laud in synods, showing favour, the Gods rejoice them with the living mortal.
Geldner
Ein hohes Lied will ich dem hohen Himmel, der Erde singen. Mein Wunsch geht suchend, den Weg kennend zu ihnen, an deren beider Loblied bei den Opfern die Götter voll Ergebenheit zusammen mit ihnen sich ergötzen.
Grassmann
Laut sing’ der Erd’ ich und dem grossen Himmel, begehrend geht mein Wunsch, des Weges kundig, Bei ihrem Preise freuen sich die Götter, die treuen bei den Festen mit den beiden.
Elizarenkova
Великий (гимн) великому небу (и) земле я хочу исполнить.
Бродит мое желание в поисках, предвкушая.
Ведь это при прославлении их двоих во время жертвенных раздач
Радуются боги, полные почтения, вместе с ними.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो युद्धविद्या को (प्रजानन्) जानता और विजय करता और राज्य की (इच्छन्) इच्छा करता हुआ (महे) बड़े (दिवे) प्रकाशमान के और (पृथिव्यै) भूमि के राज्य की प्राप्ति के लिये (चरति) चलता है उसको जो (मे) मेरी (महि) बड़ी (कामः) अभिलाषा है उसको शोभित करने की इच्छा करता हुआ विजय को प्राप्त होता है, उसका (अर्च) सत्कार करो और (ययोः) जिन विद्या और राज्य के (स्तोमे) प्रशंसा करने योग्य विजय और (विदथेषु) संग्रामों में (सपर्य्यवः) सेवक (देवाः) विद्वान् लोग (ह) निश्चय (आयोः) जीव के (सचा) सम्बन्ध से (मादयन्ते) प्रसन्न करते हैं, वे दोनों आप उन लोगों को आनन्द दीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्या और राज्य की वृद्धि की कामना करने और अधिक अवस्थावाले युद्धविद्या में निपुण जन, राजा और मन्त्रियों का लक्ष्मी और विजय से सत्कार करें, उन जनों को राजा और मन्त्री भी सदा ही सुखित करें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो युद्धविद्यां प्रजानन् विजयन् राज्यमिच्छन्महे दिवे पृथिव्यै चरति तं यो मे महि कामोऽस्ति तमलङ्कर्त्तुमिच्छन् विजयते तमर्च। ययोः स्तोमे विदथेषु सपर्यवो देवा हाऽऽयोः सचा मादयन्ते तौ युवां तानानन्दयेतम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (महि) महान् (महे) महते (दिवे) प्रकाशमानाय (अर्च) सत्कुरु। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (पृथिव्यै) भूमिराज्यप्राप्तये (कामः) अभिलाषा (मे) मम (इच्छन्) (चरति) गच्छति (प्रजानन्) विदन् सन् (ययोः) विद्याराज्ययोः (ह) (स्तोमे) प्रशंसिते विजये (विदथेषु) सङ्ग्रामेषु (देवाः) विद्वांसः (सपर्यवः) सेवकाः (मादयन्ते) हर्षयन्ति (सचा) सम्बन्धेन (आयोः) जीवस्य ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्याराज्यवृद्धिकामा दीर्घायुषो युद्धविद्याकुशला राजामात्याञ्छ्रीविजयाभ्यां सत्कुर्य्युस्तान् राजाऽमात्या अपि सदैव सुखयन्तु ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्या व राज्याच्या वृद्धीची कामना करणाऱ्या, दीर्घायुषी, युद्धविद्येत कुशल लोकांनी विजय प्राप्त करवून देऊन राजा व मंत्री यांचा सत्कार करावा. राजा व मंत्री यांनीही त्या लोकांना सदैव सुखी ठेवावे. ॥ २ ॥
03 युवोऋड़्तं रोदसी - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युवो᳓र् ऋतं᳓ रोदसी सत्य᳓म् अस्तु
महे᳓ षु᳓ णः सुविता᳓य प्र᳓ भूतम्
इदं᳓ दिवे᳓ न᳓मो अग्ने पृथिव्यइ᳓
सपर्या᳓मि प्र᳓यसा या᳓मि र᳓त्नम्
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वोरृ॒तं रो॑दसी स॒त्यम॑स्तु म॒हे षु णः॑ सुवि॒ताय॒ प्र भू॑तम् ।
इ॒दं दि॒वे नमो॑ अग्ने पृथि॒व्यै स॑प॒र्यामि॒ प्रय॑सा॒ यामि॒ रत्न॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
युवो᳓र् ऋतं᳓ रोदसी सत्य᳓म् अस्तु
महे᳓ षु᳓ णः सुविता᳓य प्र᳓ भूतम्
इदं᳓ दिवे᳓ न᳓मो अग्ने पृथिव्यइ᳓
सपर्या᳓मि प्र᳓यसा या᳓मि र᳓त्नम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
rodasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
r̥tám ← r̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
satyám ← satyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yuvóḥ ← tvám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
bhūtam ← √bhū- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prá ← prá (invariable)
sú ← sú (invariable)
suvitā́ya ← suvitá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
divé ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
námaḥ ← námas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pr̥thivyaí ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
práyasā ← práyas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
rátnam ← rátna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
saparyā́mi ← √sapary- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yā́mi ← √yā- 2 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यु॒वोः । ऋ॒तम् । रो॒द॒सी॒ इति॑ । स॒त्यम् । अ॒स्तु॒ । म॒हे । सु । नः॒ । सु॒ऽवि॒ताय॑ । प्र । भू॒त॒म् ।
इ॒दम् । दि॒वे । नमः॑ । अ॒ग्ने॒ । पृ॒थि॒व्यै । स॒प॒र्यामि॑ । प्रय॑सा । यामि॑ । रत्न॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yuvor ← yuvoḥ ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- ṛtaṃ ← ṛtam ← ṛta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- rodasī ← rodas
- [noun], vocative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- satyam ← satya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “truth; oath; satya [word]; promise.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- ṇaḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- suvitāya ← suvita
- [noun], dative, singular, neuter
- “prosperity; well-being.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- bhūtam ← bhū
- [verb], dual, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- idaṃ ← idam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dive ← div
- [noun], dative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- namo ← namaḥ ← namas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- pṛthivyai ← pṛthivī
- [noun], dative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- saparyāmi ← sapary
- [verb], singular, Present indikative
- “worship.”
- prayasā ← prayas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “food; dainty; enjoyment.”
- yāmi ← yā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- ratnam ← ratna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
सायण-भाष्यम्
हे रोदसी द्यावापृथिव्यौ युवोः युवयोः ऋतम् आनृशंस्यं सत्यं यथार्थम् अस्तु । युवां नः अस्माकं महे महते सुविताय अभ्युदयाय यज्ञसमाप्त्यर्थं सु सुष्टु प्र भूतं प्रभवतम् । हे अग्ने दिवे पृथिव्यै च इदं नमः अस्तु । प्रयसा हविर्लक्षणेनान्नेन सपर्यामि परिचरामि । रत्नम् उत्तमं धनं यामि याचे। यातिर्याञ्चाकर्मा ईमह इत्यादिषु पठितत्वात् ॥ सु। संहितायां ‘सुञः ’ (पा. सू. ८. ३. १०७ ) इति षत्वम्। नः। संहितायां ‘नश्च धातुस्थोरुषुभ्यः’ इति णत्वम् । सुविताय । इण् गतौ । अधिकरणे क्तः । शोभनं गम्यतेऽस्मिन्निति तत् सुवितम् । उवङादेशः छान्दसः। भूतम् । भवतेर्लोटि बहुलं छन्दसि ’ इति शपो लुकि रूपम् । यद्वा । छान्दसे लुङि सिचः ‘ गातिस्था° ’ इति लुक् । निघातः । दिवे पृथिव्यै । ’ नमः स्वस्ति°’ (पा. सू. २. ३.१६ ) इत्यादिना चतुर्थी । सपर्यामि । कण्ड्वादिः परिचरणे वर्तते । प्रत्ययस्वरः। यामि । यातेर्लटि रूपम् । वाक्यभेदादनिघातः ॥
Wilson
English translation:
“Heaven and earth, may your truth be ever inviolable; be propitious to us for the due completion of the rite; this adoration (Agni) is offered to heaven and earth; I worship (them) with (sacrificial) food; I solicit of them precious (wealth).”
Jamison Brereton
Let your truth be real, you two world-halves. Come to the fore for our great welfare.
Here is homage to Heaven and to Earth, o Agni. I render service with a pleasurable offering; I beg for a treasure.
Griffith
O Heaven and Earth, may your great law he faithful: he ye our leaders for our high advantage.
To Heaven and Earth I offer this my homage, with food, O Agni, as I pray for riches.
Geldner
Euer Gesetz soll die Wahrheit sein, Himmel und Erde! Tretet fein für unser großes Wohlergehen ein! Diese Verbeugung gilt dem Himmel, der Erde, o Agni. Ich warte mit einem Labsal auf; ich bitte um Belohnung.
Grassmann
Euch, Welten beide, sei das Opfer wirksam, zu grossem Wohlstand mögt ihr uns voran gehn; Dem Himmel weih’ ich dies Gebet, der Erde, durch Opferspeise komme ich zu Reichthum.
Elizarenkova
Да будет истинным ваш закон, о две половины вселенной!
Вступитесь за нас хорошенько на великую удачу!
Этот поклон – Небу, о Агни, Земле.
Я выражаю почтение жертвенной усладой, я молю о сокровище.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) विद्वन् पुरुष राजन् ! (युवोः) आप दोनों स्वामी सेवक के (रोदसी) अन्तरिक्ष और पृथिवी के सदृश (महे) बड़े (सुविताय) ऐश्वर्य के लिये (इदम्) यह (प्र, भूतम्) अत्यन्त (ऋतम्) प्राप्त होने योग्य कारण (सत्यम्) व्यभिचाररहित अर्थात् नहीं विपरीत होनेवाला (रत्नम्) सुवर्ण और हीरा आदि (नः) हम लोगों का (सु, अस्तु) श्रेष्ठ हो और जैसे मैं (पृथिव्यै) भूमि और (दिवे) प्रकाशमान के लिये (नमः) अन्न आदि का (सपर्यामि) सेवन करता और (प्रयसा) प्रयत्न से विजय को (यामि) प्राप्त होता हूँ, वैसे आप दोनों वर्त्ताव कीजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे भूमि और सूर्य सम्पूर्ण संसार का व्यवहार चलाय के लक्ष्मी और अन्न से युक्त करता है, वैसे ही राजा आदि पुरुषों को चाहिये कि प्रयत्न से उत्तम कर्मों का सेवन करके अत्यन्त ऐश्वर्य को प्राप्त होवें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने राजन् युवोर्युवयोः स्वामिसेवकयोः रोदसी इव महे सुयितायेदं प्र भूतमृतं सत्यं रत्नं नः स्वस्तु। यथाऽहं पृथिव्यै दिवे नमः सपर्यामि प्रयसा विजयं यामि तथा युवां वर्त्तेयाथाम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युवोः) स्वामिसेवकयोः (ऋतम्) प्राप्तुं योग्यं कारणम् (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (सत्यम्) अव्यभिचारि (अस्तु) (महे) महते (सु) (नः) (सुविताय) ऐश्वर्याय (प्र) (भूतम्) पुष्कलम् (इदम्) (दिवे) प्रकाशमानाय (नमः) अन्नादिकम् (अग्ने) विद्वन् (पृथिव्यै) भूम्यै (सपर्यामि) सेवामि (प्रयसा) प्रयत्नेन (यामि) प्राप्नोमि (रत्नम्) सुवर्णहीरकादिकम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा भूमिसूर्यौ सर्वं जगद्व्यवहारयित्वा श्रीमदन्नवच्च करोति तथैव राजादिभिः पुरुषैः प्रयत्नेन सुकर्माणि सेवित्वा पुष्कलमैश्वर्यं प्राप्तव्यम् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी भूमी व सूर्य संपूर्ण जगाचा व्यवहार चालवून सर्वांना लक्ष्मी व अन्नाने संपन्न करतात तसे राजा इत्यादी लोकांनी प्रयत्नपूर्वक उत्तम कर्मांचे सेवन करून अत्यंत ऐश्वर्य प्राप्त करावे. ॥ ३ ॥
04 उतो हि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उतो᳓ हि᳓ वाम् पूर्विया᳓ आविविद्र᳓
ऋ᳓तावरी रोदसी सत्यवा᳓चः
न᳓रश् चिद् वां समिथे᳓ शू᳓रसातौ
ववन्दिरे᳓ पृथिवि वे᳓विदानाः
मूलम् ...{Loading}...
उ॒तो हि वां॑ पू॒र्व्या आ॑विवि॒द्र ऋता॑वरी रोदसी सत्य॒वाचः॑ ।
नर॑श्चिद्वां समि॒थे शूर॑सातौ ववन्दि॒रे पृ॑थिवि॒ वेवि॑दानाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उतो᳓ हि᳓ वाम् पूर्विया᳓ आविविद्र᳓
ऋ᳓तावरी रोदसी सत्यवा᳓चः
न᳓रश् चिद् वां समिथे᳓ शू᳓रसातौ
ववन्दिरे᳓ पृथिवि वे᳓विदानाः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āvividré ← √vid- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
hí ← hí (invariable)
pūrvyā́ḥ ← pūrvyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
u ← u (invariable)
utá ← utá (invariable)
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
rodasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
ŕ̥tāvarī ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
satyavā́caḥ ← satyavā́c- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
cit ← cit (invariable)
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
samithé ← samithá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
śū́rasātau ← śū́rasāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
pr̥thivi ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
vavandiré ← √vandⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
vévidānāḥ ← √vid- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
उ॒तो इति॑ । हि । वा॒म् । पू॒र्व्याः । आ॒ऽवि॒वि॒द्रे । ऋत॑वरी॒ इत्यृत॑ऽवरी । रो॒द॒सी॒ इति॑ । स॒त्य॒ऽवाचः॑ ।
नरः॑ । चि॒त् । वा॒म् । स॒म्ऽइ॒थे । शूर॑ऽसातौ । व॒व॒न्दि॒रे । पृ॒थि॒वि॒ । वेवि॑दानाः ॥
Hellwig Grammar
- uto ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- uto ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- pūrvyā ← pūrvyāḥ ← pūrvya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
- āvividra ← āvividre ← āvid ← √vid
- [verb], plural, Perfect indicative
- ṛtāvarī ← ṛtāvan
- [noun], vocative, dual, neuter
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- rodasī ← rodas
- [noun], vocative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- satyavācaḥ ← satyavāc
- [noun], nominative, plural, masculine
- naraś ← naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- samithe ← samitha
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; conflict.”
- śūrasātau ← śūrasāti
- [noun], locative, singular, feminine
- vavandire ← vand
- [verb], plural, Perfect indicative
- “worship; laud.”
- pṛthivi ← pṛthivī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- vevidānāḥ ← vevid ← √vid
- [verb noun], nominative, plural
सायण-भाष्यम्
उतो अपि च हे ऋतावरी । ऋतं सत्यम् । तद्वत्यौ हे रोदसी द्यावापृथिव्यौ पूर्व्याः पूर्वे भवाः पुरातनाः सत्यवाचः महर्षयः वां युवाभ्याम् आविविद्रे हि तं तमपेक्षितमर्थं लेभिरे खलु । तथा हे पृथिवि शूरसातौ शूराणां सातिर्लाभो यस्मिन् तस्मिन् समिथे संगमननिमित्ते युद्धे नरश्चित् अद्यतनाः मनुष्याश्च वां युवयोर्माहात्म्यं वेविदानाः जानन्तः अतः द्यावापृथिव्यौ ववन्दिरे स्तुवन्ति ॥ आविविद्रे । विद्लृ लाभे’ इत्ययमुभयपदी । लिटि ‘इरयो रे’ इति रे इत्यादेशः । ‘ सह सुपा ’ इत्यत्र ‘सह ’ इति योगविभागादाङा सह समासः । समिथे। ‘ इण् गतौ ’ । ’ समीणः ’ ( उ. सू. २.१६८ ) इति थक्प्रत्ययः । प्रत्ययस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“Heaven and earth, endowed with truth, they who are the ancient declarers of the truth, have obtained from you (what they desired); and so, earth, men cognizant (of the greaness of you both) have worshipped you for the sake of triumphing over (hostile) heroes in battle.”
Jamison Brereton
For also the ancient ones, speaking what is real, found you two, you truthful world-halves.
Also the superior men at the clash, at the contest of champions, extolled you two, o (Heaven and) Earth, as they kept discovering you.
Griffith
Yea, holy Heaven and Earth, the ancient sages whose word was ever true had power to find you;
And brave men in the fightwhere heroes conquer, O Earth, have known you well and paid you honour.
Geldner
Denn auch die früheren Propheten haben bei euch, ihr gesetzestreuen Rodasi, Gehör gefunden. Auch die Herren haben euch in der Schlacht, im Zweikampf gesegnet, o Erde, bei euch Gehör findend.
Grassmann
Denn euch ja wurden, o ihr heil’gen Welten auch zugetheilt die alten Wahrheitkünder; Und euch verehrten in der Schlacht die Männer, im Kampf sich zeigend Himmel ihr und Erde.
Elizarenkova
Ведь еще и прежние (поэты), чья речь истинна,
Получили (признание) у вас, о две половины вселенной, преданные закону.
Сами мужи в рукопашной, в (борьбе) героев за добычу
Славили вас, о земля (и небо), ища (признания).
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पृथिवि) भूमि के सदृश क्षमायुक्त राज्ञि ! जो (सत्यवाचः) यथार्थ वाणीवाले (वेविदानाः) अत्यन्त जानते हुए आपको (ववन्दिरे) प्रणाम करें और आप आपके स्वामी को (वाम्) आप दोनों (शूरसातौ) शूरवीर पुरुषों के विभाग और (समिथे) संग्राम में (नरः) अग्रणी पुरुषों के (चित्) सदृश प्रणाम करो और (उतो) भी (ऋतावरी) सत्य को प्राप्त करानेवाली स्त्री (रोदसी) अन्तरिक्ष और पृथिवी के सदृश (पूर्व्याः) प्राचीन जनों में चतुर पुरुष आप दोनों को (हि) और (आ, विविद्रे) सब प्रकार प्राप्त होते हैं वह स्त्री और आप उनका और उसका सत्कार करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। वे ही लोग राज्य करने के योग्य हैं कि जो सत्य मानने, सत्य आचरण करने, सत्यवाणी बोलने और इन्द्रियों के जीतनेवाले विद्वान् जन होवें और वे ही रानी योग्य स्त्रियाँ हैं कि जो उक्त प्रकार के पति के सदृश होवें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पृथिविवद्वर्त्तमाने राज्ञि ! ये सत्यवाचो वेविदानास्त्वां ववन्दिरे त्वा तव पतिं च वां शूरसातौ समिथे नरश्चिदिव ववन्दिरे उतो ऋतावरी रोदसीव पूर्व्या वां ह्याविविद्रे सा त्वं तांस्तञ्च सत्कुरु ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उतो) अपि (हि) (वाम्) युवाम् (पूर्व्याः) पूर्वेषु कुशलाः (आविविद्रे) समन्ताल्लभन्ते (ऋतावरी) सत्यप्रापिकोषा (रोदसी) द्यावापृथिव्याविव (सत्यवाचः) सत्या यथार्था वाग् येषान्ते (नरः) नायकाः (चित्) इव (वाम्) युवाम् (समिथे) सङ्ग्रामे (शूरसातौ) शूराणां विभागे (ववन्दिरे) आन्दन्तु (पृथिवि) भूमिवत्क्षमाशीले (वेविदानाः) भृशं प्रतिजानन्तः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। त एव राज्यं कर्त्तुमर्हन्ति ये सत्यमानाः सत्याचाराः सत्यवाचो जितेन्द्रिया विद्वांसः स्युस्ता एव राज्ञो भवितुमर्हन्ति याः पतिसदृश्यः स्युः ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. तेच लोक राज्य करण्यायोग्य असतात जे सत्यमानी, सत्याचरणी, सत्यवाणी, जितेन्द्रिय व विद्वान असतात व त्याच स्त्रिया राणी बनण्यायोग्य असतात, ज्या वरील प्रकारच्या पतीसारख्या असतात. ॥ ४ ॥
05 को अद्धा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
को᳓ अद्धा᳓ वेद क᳓ इह᳓ प्र᳓ वोचद्
देवाँ᳓ अ᳓छा पथि᳓या का᳓ स᳓म् एति
द᳓दृश्र एषाम् अवमा᳓ स᳓दांसि
प᳓रेषु या᳓ गु᳓हियेषु व्रते᳓षु
मूलम् ...{Loading}...
को अ॒द्धा वे॑द॒ क इ॒ह प्र वो॑चद्दे॒वाँ अच्छा॑ प॒थ्या॒३॒॑ का समे॑ति ।
ददृ॑श्र एषामव॒मा सदां॑सि॒ परे॑षु॒ या गुह्ये॑षु व्र॒तेषु॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
को᳓ अद्धा᳓ वेद क᳓ इह᳓ प्र᳓ वोचद्
देवाँ᳓ अ᳓छा पथि᳓या का᳓ स᳓म् एति
द᳓दृश्र एषाम् अवमा᳓ स᳓दांसि
प᳓रेषु या᳓ गु᳓हियेषु व्रते᳓षु
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
addhā́ ← addhā́ (invariable)
ihá ← ihá (invariable)
káḥ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
káḥ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
veda ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
vocat ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ácha ← ácha (invariable)
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kā́ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
pathyā̀ ← pathyā̀- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sám ← sám (invariable)
avamā́ ← avamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
dádr̥śre ← √dr̥ś- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sádāṁsi ← sádas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
gúhyeṣu ← gúhya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
páreṣu ← pára- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
vratéṣu ← vratá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
कः । अ॒द्धा । वे॒द॒ । कः । इ॒ह । प्र । वो॒च॒त् । दे॒वान् । अच्छ॑ । प॒थ्या॑ । का । सम् । ए॒ति॒ ।
ददृ॑श्रे । ए॒षा॒म् । अ॒व॒मा । सदां॑सि । परे॑षु । या । गुह्ये॑षु । व्र॒तेषु॑ ॥
Hellwig Grammar
- ko ← kaḥ ← ka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- addhā
- [adverb]
- “in truth.”
- veda ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- ka ← kaḥ ← ka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vocad ← vocat ← vac
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- devāṃ ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- pathyā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Terminalia chebula Retz.; path; Pathyā; way.”
- kā ← ka
- [noun], nominative, singular, feminine
- “what; who; ka [pronoun].”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- dadṛśra ← dadṛśre ← dṛś
- [verb], plural, Perfect indicative
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- avamā ← avama
- [noun], nominative, plural, neuter
- “avama [word]; bottom; last.”
- sadāṃsi ← sadas
- [noun], nominative, plural, neuter
- “mansion; assembly; seat; seat.”
- pareṣu ← para
- [noun], locative, plural, neuter
- “best; other; following; devoted(p); extreme; highest; otherwordly; better; hostile; maximal; distant; another(a); para [word]; upper; concluding; foreign; earlier; worse; longer; finest; excessive.”
- yā ← yad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- guhyeṣu ← guhya
- [noun], locative, plural, neuter
- “secret; concealed.”
- vrateṣu ← vrata
- [noun], locative, plural, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
सायण-भाष्यम्
कः वा अद्धा सत्यभूतं तादृशमर्थं वेद वेत्ति । कः वा इह अस्मिन् प्रज्ञातमर्थं प्र वोचत् प्र ब्रवीति । किं तत्तदुच्यते । देवान् अच्छ अभिलक्ष्य का पथ्या पथि साधुः समीचीनः को वा मार्गः समेति सम्यक् प्राप्नोतीति । इममर्थं न कश्चिज्जानाति । न कोऽपि ब्रवीति । किं ते देवा विद्यन्ते । बाढमित्याह । एषां दिवि स्थितानां नक्षत्ररूपाणां देवानाम् अवमा अधोमुखानि सदांसि स्थानानि ददृशे दृश्यन्ते । तथापि परेषु उत्तमेषु गुह्येषु दुर्ज्ञानेषु व्रतेषु कर्मसु अनुष्ठितेषु या यानि दिवि देवस्थानानि लभ्यन्ते तत्रागन्तुं को मार्ग इति वेदमन्तरेण न कश्चिज्जानातीत्यभिप्रायः ॥ अद्धा । स्वरादिष्वन्तोदात्तत्वेन पठितत्वादन्तोदात्तः । वोचत् । ‘ब्रूञ् व्यक्तायां वाचि’। लुङि • ब्रुवो वचिः’ इति वच्यादेशः । ‘ अस्यतिवक्तिख्यातिभ्योऽङ्’ इति च्लेरादेशः । ‘वच उम्’ इत्युमागमः । निघातः ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“Who knows what is the truth, or who may here declare it? What is the proper path that leads to the gods? Their inferior abiding plural ces are beheld, as are those which (are situated) in superior mysterious rites.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Abiding plural ces are beheld: as the constellations; superior mysterious rites: in the latter they are made known, it is said, by the Veda
Jamison Brereton
Who knows for certain? Who will here proclaim (it)? What is the pathway that leads to the gods?
Their lowest seats are visible, (but those) that are amid the highest
hidden commandments… ?
Jamison Brereton Notes
The first pāda is also found in the famous cosmogonic (or anti-cosmogonic) hymn X.129, as 6a. The final pāda of that hymn, X.129.7d, ends with an incomplete sentence “or if he does not know …?” (yádi vā ná véda). Though all the standard tr.
of this vs. here find a way to incorporate our 5d into the syntax of the verse, I by contrast think the same trailing off into uncertainty is found here as in X.129.7. The lower seats of the gods in heaven can be seen, but not the ones in the higher realms.
We can only discover so much. As for grammar, I take the yā́of d as a neut. pl.
referring to sádāṃsi in c (so also Renou, though with a slightly different interpr. of the rest). Geldner (/Witzel Gotō) instead take it as a fem. nom. sg. referring to the pathyā̀in b, with c as parenthetical. I do not entirely understand the vratéṣu in d. The hidden commandments may be the laws that govern the further reaches of the cosmos.
Griffith
What pathway leadeth to the Gods? Who knoweth this of a truth, and who will now declare it?
Seen are their lowest dwelling-places only, but they are in remote and secret regions.
Geldner
Wer weiß es gewiß, wer kann es hier verkünden, welcher Weg zu den Göttern geht? - Sichtbar sind ihre untersten Sitze - welcher Weg zu ihrem fernsten, verborgenen Walten führt?
Grassmann
Wer weiss es recht, wer mag es recht verkünden? wo ist der Pfad, der zu den Göttern führet? Zu sehen sind nur ihre tiefsten Sitze, verborgen ihre höchsten Wirkungsstätten.
Elizarenkova
Кто поистине, знает, кто здесь провозгласит:
Какой путь идет к богам?
Видны (только) их нижние сидения,
(А не те,) что (находятся) среди дальних, тайных обетов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- स्वराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वान् के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (इह) इस विज्ञान में परमात्मा और धर्म को (अद्धा) साक्षात् (कः) कौन (वेद) जाने और (कः) कौन पुरुष (देवान्) विद्वानों को (अच्छ) उत्तम प्रकार (प्र, वोचत्) उपदेश देवे (का) कौन (पथ्या) उत्तम मार्ग से युक्त (देवान्) विद्वानों को (सम्, एति) प्राप्त होती है और (एषाम्) इन विद्वानों के (परेषु) सूक्ष्मों को (अवमा) नीचे भाग में वर्त्तमान (सदांसि) वस्तुएँ (गुह्येषु) गुप्त अर्थात् रक्षा करने योग्य (व्रतेषु) सत्यभाषण आदि नियमों में (या) जो ज्ञान और सत्यभाषण आदिकों को (ददृश्रे) देखें, वे पूर्वोक्त सम्पूर्ण को जानें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस संसार में विरला ही ऐसा मनुष्य होता है कि जो परमात्मा को जान और उसकी आज्ञा के अनुकूल आचरण स्वीकार करके सत्य का उपदेश देता है, ऐसा कोई विद्वान् जो इस संसार में इस लोक और परलोक का ज्ञाता होवे ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या इह परमात्मानं धर्मञ्चाद्धा को वेद को देवानच्छ प्र वोचत्का पथ्या देवान्त्समेति य एषां परेष्ववमा सदांसि गुह्येषु व्रतेषु या ज्ञानसत्यभाषणादीनि ददृश्रे ते पूर्वोक्तं सर्वं विजानीयुः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कः) (अद्धा) साक्षात् (वेद) जानीयात् (कः) (इह) अस्मिन् विज्ञाने (प्र) (वोचत्) उपदिशेत् (देवान्) विदुषः (अच्छ) सम्यक्। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (पथ्या) पथोऽनपेता (का) (सम्) (एति) प्राप्नोति (ददृश्रे) पश्येयुः (एषाम्) (अवमा) अर्वाचीनानि (सदांसि) वस्तूनि (परेषु) सूक्ष्मेषु (या) यानि (गुह्येषु) गुप्तेषु रक्षितव्येषु (व्रतेषु) सत्यभाषणादिनियमेषु ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अस्मिञ्जगति विरल एव मनुष्यो भवति यः परमात्मानं विदित्वा तदाज्ञानुकूलमाचरणं स्वीकृत्य सत्यमुपदिशति कश्चिदेव विद्वान् योऽत्र पराऽवरज्ञः स्यात् ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या जगात एखादाच माणूस असतो जो परमेश्वराला जाणून त्याच्या आज्ञेनुसार आचरण करून सत्याचा उपदेश देतो. असा एखादाच विद्वान असतो जो या जगात लोक व परलोकाचा ज्ञाता असतो. ॥ ५ ॥
06 कविनृड़्चक्षा अभि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कवि᳓र् नृच᳓क्षा अभि᳓ षीम् अचष्ट
ऋत᳓स्य यो᳓ना वि᳓घृते म᳓दन्ती
ना᳓ना चक्राते स᳓दनं य᳓था वेः᳓
समाने᳓न क्र᳓तुना संविदाने᳓
मूलम् ...{Loading}...
क॒विर्नृ॒चक्षा॑ अ॒भि षी॑मचष्ट ऋ॒तस्य॒ योना॒ विघृ॑ते॒ मद॑न्ती ।
नाना॑ चक्राते॒ सद॑नं॒ यथा॒ वेः स॑मा॒नेन॒ क्रतु॑ना संविदा॒ने ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कवि᳓र् नृच᳓क्षा अभि᳓ षीम् अचष्ट
ऋत᳓स्य यो᳓ना वि᳓घृते म᳓दन्ती
ना᳓ना चक्राते स᳓दनं य᳓था वेः᳓
समाने᳓न क्र᳓तुना संविदाने᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
acaṣṭa ← √cakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
kavíḥ ← kaví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nr̥cákṣāḥ ← nr̥cákṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sīm ← sīm (invariable)
mádantī ← √mad- (root)
{case:ACC, gender:F, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
víghr̥te ← √ghr̥- 1 (root)
{case:ACC, gender:F, number:DU, non-finite:PPP}
yónā ← yóni- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
cakrāte ← √kr̥- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
nā́nā ← nā́nā (invariable)
sádanam ← sádana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
véḥ ← ví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáthā ← yáthā (invariable)
krátunā ← krátu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
samānéna ← samāná- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
saṁvidāné ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:F, number:DU, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
क॒विः । नृ॒ऽचक्षाः॑ । अ॒भि । सी॒म् । अ॒च॒ष्ट॒ । ऋ॒तस्य॑ । योना॑ । विघृ॑ते॒ इति॒ विऽघृ॑ते । मद॑न्ती॒ इति॑ ।
नाना॑ । च॒क्रा॒ते॒ इति॑ । सद॑नम् । यथा॑ । वेः । स॒मा॒नेन॑ । क्रतु॑ना । सं॒वि॒दा॒ने इति॑ स॒म्ऽवि॒दा॒ने ॥
Hellwig Grammar
- kavir ← kaviḥ ← kavi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- nṛcakṣā ← nṛ
- [noun], masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- nṛcakṣā ← cakṣāḥ ← cakṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eye; look; radiance.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- ṣīm ← sīm
- [adverb]
- acaṣṭa ← cakṣ
- [verb], singular, Imperfect
- “watch; look.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- yonā ← yoni
- [noun], locative, singular, feminine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- vighṛte ← vighṛta
- [noun], accusative, dual, neuter
- madantī ← mad
- [verb noun], accusative, dual
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- nānā
- [adverb]
- “variously; differently; many; individually.”
- cakrāte ← kṛ
- [verb], dual, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- sadanaṃ ← sadanam ← sadana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seat; weakness; inertness; dwelling; exhaustion; numbness; home; residence; seat; inanition; location.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- veḥ ← vi
- [noun], genitive, singular, masculine
- “vi; bird; vi.”
- samānena ← samāna
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “samāna.”
- kratunā ← kratu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- saṃvidāne ← saṃvid ← √vid
- [verb noun], nominative, dual
- “agree; know; match; recognize.”
सायण-भाष्यम्
कविः क्रान्तदर्शी नृचक्षाः नृणां द्रष्टा सूर्यः सीम् एते द्यावापृथिव्यौ अभि अचष्ट सर्वतः पश्यति । ऋतस्य योना जलस्य स्थानेऽन्तरिक्षे मदन्ती हृष्यन्त्यौ विघृते । घृतमस्या ओषधयो जलममुष्या इति । एवंविधरसोपेते समानेन । ’ समानमेतदुदकमुच्चैत्यव चाहभिः । भूमिं पर्जन्या जिन्वन्ति दिवं जिन्वन्त्यग्नयः’ (ऋ. सं. १. १६४. ५१ ) इति परस्परप्रीणनाख्येनैकेन क्रतुना कर्मणा संविदाने परस्परमैकमत्यं प्राप्ते ते द्यावापृथिव्यौ नाना पृथग्भूतं सदनं स्थानं चक्राते। तथा च श्रुतिः - इमौ वै लोकौ सहास्तां तौ व्यैताम् ’ ( ऐ. ब्रा. ४. २७) इति । तत्र दृष्टान्तः । यथा वेः कुलायं नाना भवति तद्वत् ॥ अचष्ट । ’ चक्षिङ व्यक्तायां वाचि ’ इत्यस्य लङि स्कोः संयोगाद्योः’ इति ककारलोपः । निघातः । संविदाने । ‘ विद ज्ञाने’ इत्यस्य ’ समो गमि°’ इत्यादिनात्मनेपदे शानच् । चित्त्वादन्तोदात्तः ।
Wilson
English translation:
“The far-seeing beholder of mankind (the sun), surveys this heaven and earth, rejoicing when deficient in moisture in the womb of the waters (the firmament), both concurring in community (of function), although they occupy various dwellings, like the diversified nests of a bird.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
In community of function: in the interchange of moisture
Jamison Brereton
The sage poet, (though) having a man’s sight, has looked upon them: the two [=Heaven and Earth], separated but becoming exhilarated
(together) in the womb of truth.
The two have made a seat each for herself as a bird does, (though) being united by a joint purpose.
Jamison Brereton Notes
On the somewhat anomalous use of nṛcákṣas- here see comm. ad III.53.9.
The first pāda of this vs. seems to imply that, though the higher seats of the gods are not generally visible (5d), a kaví-, despite having only a man’s sight, has been able to see (abhí … acaṣṭa) Heaven and Earth whole, and that he is cognizant of the crucial paradox about them — that they are joined but still distinct – a paradox treated in the rest of the vs. and the following one (7).
The interpr. of b is hampered by the hapax víghṛte. On the surface it appears to belong to the root √ghṛ ‘sprinkle’, but it is difficult to make this yield immediate sense. It appears to serve the same function as víyute ‘separated’ in the next vs. (7a), and it has therefore been suggested that -ghṛta- actually belong to the root √hṛ ‘take’ or is a byform thereof (see, e.g., KEWA III.578). My published translation reflects a tacit acceptance of such a view (or at least a willingness not to probe it too deeply), but I now wonder (without full conviction) whether in the context of mádantī ‘becoming exhilarated’ a sense that connects víghṛte to √ghṛ ‘sprinkle’ might be possible: “sprinkled separately but becoming exhilarated (together).” In any event I take it as a dual fem. acc. (with Geldner [/Witzel Gotō]), not, with Renou, a loc. sg. with yónā.
My tr. also depends on assuming that the exhilarating is happening jointly, in contrast to whatever type of separation is indicated by the ví-prefixed ppl. – the same contrast between unity and separation found in cd. The place where this is happening in b, “the womb of truth” (ṛtásya yónā), may refer to two different places, the ritual ground (as so often) and, perhaps, the distant invisible seats referred to in 5d.
Griffith
The Sage who looketh on mankind hath viewed them bedewed, rejoicing in the seat of Order.
They make a home as for a bird, though parted, with one same will finding themselves together.
Geldner
Der Seher mit dem Herrenauge hat sie erschaut, die gesondert im Schoße des Gesetzes schwelgen. An getrennten Orten haben sie ihren Sitz bereitet wie der Vogel und sind doch einträchtig in gleichem Geiste.
Grassmann
Sie schaute an der männerschau’nde Seher, die seligen, im heil’gen Schooss besprengten; Beseelt von gleichem Geiste machten beide verschieden ihren Sitz, wie den des Vogels.
Elizarenkova
Поэт со взглядом героя разглядел их двоих,
Радующихся в лоне закона, окропленных (жиром).
По-разному (эти) двое приготовили себе место, как птица,
Согласные (однако) благодаря общей силе духа.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वर के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्री और पुरुष ! (यथा) जैसे (कविः) संपूर्ण विषयों के जानने (नृचक्षाः) मनुष्यों के देखनेवाले परमेश्वर (ऋतस्य) सत्य कारण के (योना) गृह में (विघृते) विशेष करके प्रकाशित में (नाना) अनेक प्रकार के (सदनम्) स्थान को (चक्राते) करते हैं (मदन्ती) आनन्द करती हुईं (वेः) पक्षी के (समानेन) तुल्य (क्रतुना) कर्म से (संविदाने) की है प्रतिज्ञा जिन्होंने उन स्त्रियों के सदृश वर्त्तमान अन्तरिक्ष और पृथिवी को (सीम्) सब ओर (अभि, अचष्ट) प्रकाशित किया, उसकी सब लोग उपासना करें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिस परमेश्वर ने अनेक प्रकार के प्रकाश और अप्रकाश से युक्त लोक रचे, वही सबको जानने और सबको देखनेवाला परमात्मा निरन्तर उपासना करने योग्य है ॥६
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रीपुरुषौ यथा कविर्नृचक्षाः परमेश्वर ऋतस्य योना विघृते नाना सदनं चक्राते मदन्ती वेः समानेन क्रतुना संविदाने स्त्रियाविव वर्त्तमाने द्यावापृथिव्यौ सीमभ्यचष्ट तं सर्व उपासीरन् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ ईश्वरविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कविः) सर्वज्ञः (नृचक्षाः) नृणां द्रष्टा (अभि) (सीम्) सर्वतः (अचष्ट) प्रकाशितवान् (ऋतस्य) सत्यस्य कारणस्य (योना) योनौ गृहे (विघृते) विशेषेण प्रकाशिते (मदन्ती) आनन्दन्त्यौ (नाना) अनेकविधम् (चक्राते) कुरुतः (सदनम्) स्थानम् (यथा) (वेः) पक्षिणः (समानेन) तुल्येन (क्रतुना) कर्मणा (संविदाने) कृतप्रतिज्ञ इव ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! येन परमेश्वरेणाऽनेकविधाः प्रकाशाऽप्रकाशयुक्ता लोका निर्मिताः स एव सर्वज्ञः सर्वद्रष्टा परमात्मा सततमुपासनीयः ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! ज्या परमेश्वराने अनेक प्रकारचे प्रकाश व अप्रकाशयुक्त गोल निर्माण केलेले आहेत, तोच सर्वांना जाणणारा व पाहणारा परमात्मा निरंतर उपासना करण्यायोग्य आहे. ॥ ६ ॥
07 समान्या वियुते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
समानिया᳓ वि᳓युते दूरे᳓अन्ते
ध्रुवे᳓ पदे᳓ तस्थतुर् जागरू᳓के
उत᳓ स्व᳓सारा युवती᳓ भ᳓वन्ती
आ᳓द् उ ब्रुवाते मिथुना᳓नि ना᳓म
मूलम् ...{Loading}...
स॒मा॒न्या वियु॑ते दू॒रेअ॑न्ते ध्रु॒वे प॒दे त॑स्थतुर्जाग॒रूके॑ ।
उ॒त स्वसा॑रा युव॒ती भव॑न्ती॒ आदु॑ ब्रुवाते मिथु॒नानि॒ नाम॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
समानिया᳓ वि᳓युते दूरे᳓अन्ते
ध्रुवे᳓ पदे᳓ तस्थतुर् जागरू᳓के
उत᳓ स्व᳓सारा युवती᳓ भ᳓वन्ती
आ᳓द् उ ब्रुवाते मिथुना᳓नि ना᳓म
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dūréante ← dūréanta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
samānyā́ ← samāná- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
víyute ← √yu- 2 (root)
{case:NOM, gender:F, number:DU, non-finite:PPP}
dhruvé ← dhruvá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
jāgarū́ke ← jāgarū́ka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
padé ← padá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
tasthatuḥ ← √sthā- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
bhávantī ← √bhū- (root)
{case:NOM, gender:F, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
svásārā ← svásar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
utá ← utá (invariable)
yuvatī́ ← yuvatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ā́t ← ā́t (invariable)
bruvāte ← √brū- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mithunā́ni ← mithuná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
u ← u (invariable)
पद-पाठः
स॒मा॒न्या । वियु॑ते॒ इति॒ विऽयु॑ते । दू॒रेअ॑न्ते॒ इति॑ दू॒रेऽअ॑न्ते । ध्रु॒वे । प॒दे । त॒स्थ॒तुः॒ । जा॒ग॒रूके॒ इति॑ ।
उ॒त । स्वसा॑रा । यु॒व॒ती इति॑ । भव॑न्ती॒ इति॑ । आत् । ऊं॒ इति॑ । ब्रु॒वा॒ते॒ इति॑ । मि॒थु॒नानि॑ । नाम॑ ॥
Hellwig Grammar
- samānyā
- [adverb]
- viyute ← viyu ← √yu
- [verb noun], nominative, dual
- “spread.”
- dūreante ← dūreanta
- [noun], nominative, dual, neuter
- dhruve ← dhruva
- [noun], locative, singular, neuter
- “certain; fixed; permanent; changeless; firm; safe; resident; immovable; fixed; fixed; vital; faithful.”
- pade ← pada
- [noun], locative, singular, neuter
- “word; location; foot; footprint; pada [word]; verse; footstep; metrical foot; situation; dwelling; state; step; mark; position; trace; construction; animal foot; way; moment; social station; topographic point; path; residence; site; topic.”
- tasthatur ← tasthatuḥ ← sthā
- [verb], dual, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- jāgarūke ← jāgarūka
- [noun], nominative, dual, neuter
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- svasārā ← svasṛ
- [noun], nominative, dual, feminine
- “sister; svasṛ [word].”
- yuvatī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “girl.”
- bhavantī
- [noun], nominative, dual, feminine
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- bruvāte ← brū
- [verb], dual, Present indikative
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
- mithunāni ← mithuna
- [noun], accusative, plural, neuter
- “mated.”
- nāma ← nāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
सायण-भाष्यम्
समान्या समाने परस्परप्रीणनाख्येन कर्मणा ऐकमत्यं गते वियुते वियुज्य वर्तमाने दूरेअन्ते । दूरेऽन्तोऽवसानं ययोस्ते दूरेअन्ते अविनाशिन्यौ ते द्यावापृथिव्यौ जागरूके जागरणशीले सत्यौ ध्रुवे अविनाशिनि पदे अन्तरिक्षे तस्थतुः तिष्ठतः। उत अपि च युवती नित्यतरुणे स्वसारा भगिन्यौ एकस्मादात्मनो जाते इति भवन्ती भवन्त्यौ तस्थतुरित्यन्वयः । आदु अनन्तरं मिथुनानि द्वन्द्वानि नाम उर्वी, पृथ्वी, बहुले, दूरेअन्ते, रोदसी, पुरोहिते इत्यादीनि नामानि ब्रुवाते ते परस्परं ब्रूतः । उर्व्यादिभिर्द्वन्द्वनामभिर्द्यावापृथिव्यावुच्येते इत्यर्थः ॥ समान्या । ‘सुपां सुलुक्’ इति विभक्तेर्डादेशः । दूरेअन्ते । ‘ इण् गतौ । दुरीणो लोपश्च’ ( उ. सू. २. १७७ ) इति रक्प्रत्ययो धातोर्लोपश्च । ‘ रो रि’ (पा. सू. ८. ३.१४ ) इति रेफलोपः । ‘ ढ्रलोपे’ इति दीर्घः । अन्तशब्दः अमेः ‘असिहसिं° ’ इत्यादिना तन्प्रत्ययान्तः । ‘ सप्तम्युपमान ’ इति बहुव्रीहिः । ‘ हलदन्तात् ’ इति सप्तम्या अलुक् । पूर्वपदस्वरः । जागरूके। ‘जागृ निद्राक्षये’ इत्यस्मात् ताच्छील्यार्थे ‘जागुरूकः’ ( पा. सू. ३.२.१६५ ) इत्यूकप्रत्ययः । प्रत्ययस्वरः । स्वसारा । न षट्स्वस्रादिभ्यः’ इति डीपः प्रतिषेधः ॥
Wilson
English translation:
“Common (in function), disjoined, of distant termination, they remain vigilant in a permanent station; being, as it were, sisters, and ever young; they therefore address each other by twin appellations.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Heaven and earth are the person nifications here alluded to; address each other by twin appellations: ādu bruvāte mithunāni nāma; heaven and earth are designated together by urvi and other duplicate terms: urvyādibhir dvandva nāmābhir dyāvāpṛthivyavucyate
Jamison Brereton
Jointly but kept apart, with their ends at a distance, they have taken their stand in a fixed place, wakeful.
And (though) they are sisters and young women, they are called
opposing names.
Jamison Brereton Notes
The -ū́ka-stem jāgarū́ka- in b is found only here in Vedic. I wonder if it owes its -ka-suffix to the femininized context of c, where H+E are identified as “sisters and young women” (svásārā yuvatī́) despite their oppositely gendered names.
On -ka- in women’s language, see my “Women’s Language in the Rig Veda?” (Gd.
Elizarenkova, 2008) and “Sociolinguistic Remarks on the Indo-Iranian *-ka-Suffix: A Marker of Colloquial Register” (IIJ 53 [2009]).
Note the virtual mirror image of víyute (a) and yuvatī́(c).
I do not understand the use of ā́d u here. Ordinarily this old ablative has a fairly strong temporal (“just after that”) or logical (“because of that”) sense, but since c has a concessive force (“although being …”), it is difficult to get ā́d to have logical force, and the fact of being sisters but called different names does not seem to have a temporal dimension. It reminds of the ca … ā́d in 11cd, but there ā́d easily expresses a standard temporal sense. It is possible, but extremely speculative, that the ā́d does reflect some sort of cosmic temporality: H+E, originally joined together, had a single identity and gender, but after the cosmogonic separation they received different, and genderedly oppositional, names. The monism of the next vs. (8cd) might (barely) support such an idea; note that “the One” there is neut. (ékam).
The standard interpr. (see Geldner, etc.) of mithunā́ni nā́ma is that their names are of different genders when they are given separate names, with dyaúḥ generally masc.
and pṛthivī́fem. But they are also paired sisters, with the fem. du. designation ródasī.
This seems correct, and the published translation should probably have reflected this sense of mithuná- better. I am somewhat puzzled by why the names are in the plural, however.
Griffith
Partners though parted, with far-distant limits, on one firm place both stand for ever watchful,
And, being young for evermore, as sisters, speak to each other names that are united.
Geldner
In gleicher Weise und doch getrennt stehen die beiden fern endenden auf fester Grundlage immer wachsam. Zwar sind die Jugendlichen Schwestern, doch führen sie paarweise männlichen und weiblichen Namen.
Grassmann
Gemeinsam und getrennt doch, unermesslich, an festem Orte standen beide wachsam; Und als zwei Schwestern immer jung verbleibend, verkünden nun sie ihre Zwillingsnamen.
Elizarenkova
Отделенные друг от друга равным расстоянием, кончающиеся далеко,
(Эта) двое покоятся на твердой основе, бодрствуя.
Будучи двумя сестрами-юницами,
Они тем не менее называются парными именами (мужчины и женщины).
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब शिष्य के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (युवती) यौवन अवस्था को प्राप्त हुई (स्वसारा) भगिनी (भवन्ती) वर्त्तमान (मिथुनानि) जोड़ों को (नाम) संज्ञा को (ब्रुवाते) कहती हैं (समान्या) तुल्य स्वभाववाली (वियुते) मिली और नहीं मिली हुई (दूरेअन्ते) दूर और समीप में (ध्रुवे) दृढ़ (पदे) प्राप्त होने योग्य (उत) भी (जागरूक) प्रसिद्ध अन्तरिक्ष और पृथिवी (तस्थतुः) स्थित हैं उनको (उ) और जानने के (आत्) अनन्तर ऐश्वर्य को प्राप्त होना चाहिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे प्रेम से युक्त भगिनीजन मनोवाञ्छित वचनों को कहती हैं और जोड़े वर्त्तमान हैं, वैसे ही दूर और समीप में वर्त्तमान प्रकाश और अप्रकाश से युक्त लोक इस संसार में वर्त्तमान हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ये युवती स्वसारा भवन्ती मिथुनानि नाम ब्रुवाते इव समान्या वियुते दूरेअन्ते ध्रुवे पदे उतापि जागरूके द्यावापृथिव्यौ तस्थतुस्ते उ विदित्वादैश्वर्य्यं लब्धव्यम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ शिष्यविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (समान्या) समानस्वभावे (वियुते) मिश्रिताऽमिश्रिते (दूरेअन्ते) विप्रकृष्टे समीपे च (ध्रुवे) दृढे (पदे) प्रापणीये (तस्थतुः) तिष्ठतः (जागरूके) प्रसिद्धे (उत) अपि (स्वसारा) भगिन्यौ (युवती) प्राप्तयौवनावस्थे (भवन्ती) वर्त्तमाने (आत्) आनन्तर्ये (उ) (ब्रुवाते) वदतः (मिथुनानि) युग्मानि (नाम) सञ्ज्ञा ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा प्रेमयुक्ता स्वसारोऽभीष्टानि वचनानि ब्रुवन्ते मिथुनानि वर्त्तन्ते तथैव दूरसमीपस्थाः प्रकाशाऽप्रकाशयुक्ता लोका अस्मिन् जगति वर्त्तन्ते ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशा प्रेमाने युक्त भगिनीगण मनोवाञ्छित वचन बोलतात व जोडीने राहतात तसेच दूर व समीप असलेले प्रकाश व अप्रकाशयुक्त लोक या जगात असतात. ॥ ७ ॥
08 विश्वेदेते जनिमा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓श्वे᳓द् एते᳓ ज᳓निमा सं᳓ विविक्तो
महो᳓ देवा᳓न् बि᳓भ्रती न᳓ व्यथेते
ए᳓जद् ध्रुव᳓म् पत्यते वि᳓श्वम् ए᳓कं
च᳓रत् पतत्रि᳓ वि᳓षुणं वि᳓ जात᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
विश्वेदे॒ते जनि॑मा॒ सं वि॑विक्तो म॒हो दे॒वान्बिभ्र॑ती॒ न व्य॑थेते ।
एज॑द्ध्रु॒वं प॑त्यते॒ विश्व॒मेकं॒ चर॑त्पत॒त्रि विषु॑णं॒ वि जा॒तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि᳓श्वे᳓द् एते᳓ ज᳓निमा सं᳓ विविक्तो
महो᳓ देवा᳓न् बि᳓भ्रती न᳓ व्यथेते
ए᳓जद् ध्रुव᳓म् पत्यते वि᳓श्वम् ए᳓कं
च᳓रत् पतत्रि᳓ वि᳓षुणं वि᳓ जात᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
eté ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ít ← ít (invariable)
jánima ← jániman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
sám ← sám (invariable)
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
viviktaḥ ← √vyac- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bíbhratī ← √bhr̥- (root)
{case:NOM, gender:F, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, number:PL}
ná ← ná (invariable)
vyathete ← √vyath- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
dhruvám ← dhruvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
éjat ← √ej- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ékam ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
patyate ← √pat- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cárat ← √carⁱ- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
jātám ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
patatrí ← patatrín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
víṣuṇam ← víṣuṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
विश्वा॑ । इत् । ए॒ते इति॑ । जनि॑म । सम् । वि॒वि॒क्तः॒ । म॒हः । दे॒वान् । बिभ्र॑ती॒ इति॑ । न । व्य॒थे॒ते॒ इति॑ ।
एज॑त् । ध्रु॒वम् । प॒त्य॒ते॒ । विश्व॑म् । एक॑म् । चर॑त् । प॒त॒त्रि । विषु॑णम् । वि । जा॒तम् ॥
Hellwig Grammar
- viśved ← viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- ete ← etad
- [noun], nominative, dual, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- janimā ← janiman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “birth; offspring; origin; kind; being.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- vivikto ← viviktaḥ ← vyac
- [verb], dual, Present indikative
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], accusative, plural, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- bibhratī ← bhṛ
- [verb noun], nominative, dual
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vyathete ← vyath
- [verb], dual, Present indikative
- “despair; tremble; disperse; flicker; pain; arouse.”
- ejad ← ejat ← ej
- [verb noun], accusative, singular
- “move; stir; tremble; travel.”
- dhruvam ← dhruva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “certain; fixed; permanent; changeless; firm; safe; resident; immovable; fixed; fixed; vital; faithful.”
- patyate ← pat
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “fall down; drop; fly; issue; fall; fall; decay; hang down; banish; throw; lodge; disappear.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ekaṃ ← ekam ← eka
- [noun], nominative, singular, neuter
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- carat ← car
- [verb noun], accusative, singular
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- patatri ← patatrin
- [noun], accusative, singular, neuter
- “flying; winged.”
- viṣuṇaṃ ← viṣuṇam ← viṣuṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “different; assorted; antipathetic; changing.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- jātam ← jan
- [verb noun], accusative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
सायण-भाष्यम्
एते द्यावापृथिव्यौ विश्वेत् जनिम सर्वाण्यपि भूतजातानि सं विविक्तः अवकाशप्रदानेन संविभज्य कुरुतः । किंच महः महतः देवान् इन्द्रसूर्यादीन् सरित्समुद्रपर्वतादींश्च बिभ्रती बिभ्राणे अपि ते न व्यथेते न खिद्येते । किंच एजत् जङ्गमात्मकं ध्रुवं स्थावरात्मकं च विश्वं जगत् एकं स्थानं पृथिवीमेव पत्यते अभिगच्छति । तथा चरत् चञ्चलं पशुजातं पतत्रि पक्षिजातं च विषुणं विष्वक् नानारूपमनयोर्मध्ये वि तिष्ठते । योग्यक्रियाध्याहारः ॥ विविक्तः । ‘ विचिर् पृथग्भावे ’ । जुहोत्यादिः । निघातः । बिभ्रती । ‘ डुभृञ् धारणपोषणयोः’ इत्यस्य शतरि ‘ नाभ्यस्ताच्छतुः’ इति नुमभावः । अभ्यस्तस्वरः । एजत् । “ एजृ कम्पने ’ । शतरि रूपम् ॥ पत्यते । ‘पद गतौ ’ । दिवादिरात्मनेपदी । दकारस्य तकारो व्यत्ययेन । निघातः ॥
Wilson
English translation:
“These two keep all born things discrete, and, although comprehending the great divinities, are not distressed; all moving and stationary beings rest upon one (basis), whether animals, or birds, or creatures of various kinds.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Keep all born things discrete: heaven and earth all that is born distinct, by furnishing interval or space, avakāśapradānena
Jamison Brereton
All these races do the two contain. (Though) supporting the great gods, they do not waver.
The One is master of all: the moving and the fixed, the walking and the flying, of various sorts, variously born.
Jamison Brereton Notes
The notion of the pair of H+E, separate but unified, is, in the 2nd hemistich, replaced by an even starker contrast, the One (ékam, neut. as noted in comm. to previous vs.), which controls the Many, with the Many first configured as oppositional pairs in the neuter: the moving and the fixed (éjad dhruvám), the walking/roaming and the flying (cárad patatrí). ékam is found at the end of its pāda, just as it is in the refrain to the next hymn (III.55).
Griffith
All living things they part and keep asunder; though bearing up the mighty Gods they reel not.
One All is Lord of what is fixed and moving, that walks, that flies, this multiform creation.
Geldner
Diese beiden fassen alle Geschöpfe in sich; sie tragen die großen Götter und kommen doch nicht ins Wanken. Das Eine beherrscht alles was sich regt und was fest ist, was geht und was fliegt, das Verschiedenartige, verschieden Geborene.
Grassmann
Sie halten alle Wesen auseinander, sie wanken nicht, die grossen Götter tragend; Bewegtes, festes, alles hegt die eine, was geht und fliegt, das mannichfach geborne.
Elizarenkova
Эти двое охватывают все рождения.
Они не колеблются, неся великих богов.
Одно правит всем: что движется, что твердо,
Что бродит, что летает, что разнообразно, что по-разному рождено.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जो (एते) ये अन्तरिक्ष और पृथिवी (महः) बड़े अर्थात् श्रेष्ठ (देवान्) उत्तम पदार्थों को (बिभ्रती) धारण करती हुईं (विश्वा) सब (जनिमा) जन्मों को (सम्, विविक्तः) पृथक् करती हैं और (न) नहीं (व्यथेते) अपने परिधि अर्थात् मण्डल में इधर-उधर नहीं हिलते हैं और (यत्र) जिसमें (इत्) ही (ध्रुवम्) अन्तरिक्ष (एजत्) चलता हुआ (एकम्) सहायरहित अकेला (विषुणम्) नीचे को प्राप्त है (जातम्) उत्पन्न (पतत्रि) गिरनेवाला (चरत्) प्राप्त होता हुआ (विश्वम्) सम्पूर्ण संसार के (वि, पत्यते) स्वामी के सदृश वर्त्तमान उसको आप लोग जानें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! इन पृथिवी सूर्य्यरूप अधिकरण और अन्तरिक्ष में संपूर्ण पदार्थ वसते और उत्पन्न होते मरते और नाश को प्राप्त होते हैं, ऐसा जानो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांस य एते महो देवान् बिभ्रती विश्वा जनिमा सं विविक्तो न व्यथेते यत्रेदेव ध्रुवमेजदेकं विषुणं जातं पतत्रि चरद्विश्वं विपत्यते ते यूयं विजानीत ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वा) सर्वाणि (इत्) एव (एते) द्यावापृथिव्यौ (जनिमा) जन्मानि (सम्) (विविक्तः) पृथक् कुर्वतः (महः) महतः (देवान्) दिव्यान् पदार्थान् (बिभ्रती) (न) निषेधे (व्यथेते) स्वस्वपरिधेरितस्ततो न चलतः (एजत्) चलत् (ध्रुवम्) अन्तरिक्षम् (पत्यते) पतिरिवाचरति (विश्वम्) सर्वं जगत् (एकम्) असहायम् (चरत्) प्राप्नुवत् (पतत्रि) पतनशीलम् (विषुणम्) विष्वग्गच्छति (वि) (जातम्) निष्पन्नम् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या इह पृथिवीसूर्यादिरूपाऽधिकरणेऽन्तरिक्षे च सर्वे पदार्था जीवाश्च वसन्ति जायन्ते म्रियन्ते नश्यन्तीति विदन्तु ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! ही पृथ्वी, सूर्य वगैरे सर्व पदार्थ अंतरिक्षात वसतात, उत्पन्न होतात व नाश पावतात हे जाणा. ॥ ८ ॥
09 सना पुराणमध्येम्यारान्महः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ना पुराण᳓म् अ᳓धि एमि आरा᳓न्
महः᳓ पितु᳓र् जनितु᳓र् जामि᳓ त᳓न् नः
देवा᳓सो य᳓त्र पनिता᳓र ए᳓वैर्
उरउ᳓ पथि᳓ वि᳓उते तस्थु᳓र् अन्तः᳓
मूलम् ...{Loading}...
सना॑ पुरा॒णमध्ये॑म्या॒रान्म॒हः पि॒तुर्ज॑नि॒तुर्जा॒मि तन्नः॑ ।
दे॒वासो॒ यत्र॑ पनि॒तार॒ एवै॑रु॒रौ प॒थि व्यु॑ते त॒स्थुर॒न्तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ना पुराण᳓म् अ᳓धि एमि आरा᳓न्
महः᳓ पितु᳓र् जनितु᳓र् जामि᳓ त᳓न् नः
देवा᳓सो य᳓त्र पनिता᳓र ए᳓वैर्
उरउ᳓ पथि᳓ वि᳓उते तस्थु᳓र् अन्तः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádhi ← ádhi (invariable)
ārā́t ← ārā́t (invariable)
emi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
purāṇám ← purāṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sánā ← sána- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
jāmí ← jāmí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
janitúḥ ← janitár- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pitúḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
évaiḥ ← éva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
panitā́raḥ ← panitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yátra ← yátra (invariable)
antár ← antár (invariable)
pathí ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tasthúḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
uraú ← urú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vyùte ← √u- 2 (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
सना॑ । पु॒रा॒णम् । अधि॑ । ए॒मि॒ । आ॒रात् । म॒हः । पि॒तुः । ज॒नि॒तुः । जा॒मि । तत् । नः॒ ।
दे॒वासः॑ । यत्र॑ । प॒नि॒तारः॑ । एवैः॑ । उ॒रौ । प॒थि । विऽउ॑ते । त॒स्थुः । अ॒न्तरिति॑ ॥
Hellwig Grammar
- sanā
- [adverb]
- purāṇam ← purāṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age-old; stale; old; old; traditional; aged.”
- adhy ← adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- emy ← emi ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- ārān ← ārāt
- [adverb]
- “far; ārāt [word].”
- mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- pitur ← pituḥ ← pitṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- janitur ← janituḥ ← janitṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “father; janitṛ [word].”
- jāmi
- [noun], nominative, singular, neuter
- “consanguinity.”
- tan ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- panitāra ← panitāraḥ ← panitṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- evair ← evaiḥ ← eva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “eva [word]; habit; manner; behavior; custom.”
- urau ← uru
- [noun], locative, singular, masculine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- pathi ← pathin
- [noun], locative, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- vyute ← vyuta
- [noun], locative, singular, masculine
- tasthur ← tasthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- antaḥ ← antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
सायण-भाष्यम्
हे द्यौः महः महत्याः पितुः सर्वस्य पालयित्र्याः जनितुः जनयित्र्यास्तव सना सनातनं पुराणं पूर्वक्रमागतं नः अस्माकं तत् जामि जामित्वम् । सर्वमेकस्मात् जातमिति द्यौर्भगिनी भवति । तादृशं भगिनीत्वं तत् आरात् अधुना अध्येमि स्मरामि। दिवः पितृत्वे जनयितृत्वे च मन्त्रवर्णः—- ‘ द्यौर्मे पिता जनिता नाभिरत्र ( ऋ. सं. १. १६४:३३) इति । यत्र यस्यां दिवि अन्तः मध्ये उरौ विस्तीर्णे व्युते विविक्ते पथि नभसि पनितारः त्वां स्तुवन्तः देवासः देवाः एवैः गमनसाधनैः स्वैः स्वैर्वाहनैः सहिताः सन्तः तस्थुः । तत्र स्थित देवा मदीयं स्तोत्रं शृण्वन्त्विति भावः ॥ पुराणम् । पुराशब्दात् शैषिकार्थे ‘ सायंचिरम् । इति ट्युप्रत्ययः । ‘ पुराणप्रोक्तेषु ब्राह्मणकल्पेषु’ ( पा. सू. ४. ३. १०५ ) इति निपातनात्तुडभावः । निपातनादेवान्तोदात्तत्वम् । एमि । ‘ इक् स्मरणे’ । अदादिः । लटि रूपम् । निघातः । व्युते । ‘ वेञ् तन्तुसंताने ’ । कर्मणि क्तः । यजादित्वात् संप्रसारणम् । ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरः। तस्थुः । तिष्ठतेर्लिटि रूपम् । यत्रयोगादनिघातः ॥
Wilson
English translation:
“I consider at present the eternal and ancient sisterhood to us of you, our great protectress and progenitrix, within whose vast and separated path your eulogists, the gods, travel in their chariots.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Protectress and progenitrix: mahaḥ pitur janitur jāmi tan naḥ = mahatyaḥ pālayitryaḥ janayitryastava, of you, that is, of the heaven;
Jāmi = jāmitva, or bhaginitvam, sisterhood, the condition of a relative sister; this will not allow of pitā and janitā being rendered father and progenitor
Jamison Brereton
From afar I tread upon the ancient (path) of old [/study the ancient One of old]: that is our relationship to the great father [=Heaven?], the begetter, where [=in heaven?] the gods, as admirers, in their own ways took their stand within (it) on their (own) broad separate path.
Jamison Brereton Notes
On the meaning of this vs. see published introduction. It is the final vs. of the hymnwithin-the hymn, vss. 2-9 dedicated to Heaven and Earth. The 1st ps. poet reappears here; he is first found in vs. 2, the beginning of this self-contained portion, and has been absent since, though he may be related to the 3rd ps. kaví- in vs. 6.
As indicated in the published introduction, I think this vs. has a double meaning, aided by the double readings of two items in it: ádhi √i, which means both ‘go upon’ (literally) and ‘study’ (‘go over’, figuratively), and the unnamed dyaúḥ, present both as the divinity Heaven alluded to in the phrase in b “great father, begetter” (gen. maháḥ pitúr janitúḥ; for this as a designation of dyaúḥ cf., e.g., I.164.33 dyaúr me pitā́janitā́) and as heaven the place, suggested by the locational adv. yátra ‘where’ in c, introducing the place where the gods take their stand. The poet is both studying the ancient cosmic mysteries he has been attempting to understand in the previous vss.
(esp. 5-6) and is embarking on the path that leads to the place where the gods are established, beyond the ken of mortals. Recall the question in 5b “What is the pathway that leads to the gods?” (devā́m̐áchā pathyā̀kā́sám eti), a question followed by the statement that only the lower seats of the gods are visible. Here purāṇám in pāda a can qualify ‘path’ – not the fem. pathyā̀in 5b but the more familiar masc.
pánthā-, qualified as purāṇá- in IV.18.1 (cf. also purāṇám ókaḥ ‘ancient home’ in nearby III.58.6, referring to the Aśvins’ dwelling, presumably also heaven). The gods are themselves on a separate path (pathí vyùte d) in the same place, at least by my interpr. Despite their different representations in the (written) Saṃhitā text and in the Pp., vyùta- here and víyuta- in 7a must be the same form, ppl. to ví √yu; in recitation they would be identical. The verb unoti to the supposed root √u to which vyùta- is sometimes referred (see, e.g., Geldner n. 9d) is actually also a form of √yu, in the sequence vyùnoti in V.31.1, also meaning ‘separates’. Cf. EWA II.503.
Griffith
Afar the Ancient from of old I ponder, our kinship with our mighty Sire and Father,-
Singing the praise whereof the Gods by custom stand on the spacious far-extended pathway.
Geldner
Von Ferne erkenne ich das Uralte: Das ist unsere Abstammung von dem großen Vater, dem Erzeuger, auf dem Weg zu dem die Götter eifrig Beifall spendend auf ihrem weiten, abgesonderten Wege dazwischen treten.
Grassmann
Das alte stets erwäg’ ich aus der Ferne, dies unser Stammen von dem grossen Vater, Wo anerkennend, wie gewohnt, die Götter auf den gebahnten breiten Pfaden standen.
Elizarenkova
Издавна узнаю я (это) древнее, издалека:
Это кровное родство наше с великим отцом-родителем,
(Там,) где боги, восхищаясь (им) по (своему) обычаю,
Пребывают между (ним и людьми) на своем широком особом пути.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वर के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यत्र) जिसमें (पनितारः) व्यवहार करने अर्थात् स्तुति करनेवाले (देवासः) विद्वान् लोग (एवैः) प्राप्त करनेवालों से (उरौ) बड़े (व्युते) आवरण अर्थात् दूसरे करके ढाँपने से रहित इस प्रकार प्रसिद्ध (पथि) मार्ग में (अन्तः) मध्य में (तस्थुः) वर्त्तमान हैं (तत्) वह (पितुः) पालन करने और (जनितुः) उत्पन्न करनेवाले (महः) श्रेष्ठ पूजा करने योग्य से (जामि) उत्पन्न हुआ (आरात्) दूर वा समीप से जाना जाय और वह (नः) हम लोगों के दूर वा समीप से (सना) प्राचीन काल से सिद्ध और (पुराणम्) प्रथम नवीन को (अधि, एमि) स्मरण करता हूँ, उसके मध्य में आप लोग भी हैं ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिसमें सम्पूर्ण संसार स्थित है और जिसकी कही हुई मर्य्यादा से चलते हैं, वह सबका पालक उत्पन्न करनेवाला सब पदार्थों से बड़ा अनादि से सिद्ध ब्रह्म उपासना करने योग्य है, जो उसको जाने तो समीप में वर्त्तमान और न जाने तो अत्यन्त दूर वर्त्तमान होता है ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यत्र पनितारो देवास एवैरुरौ व्युते पथि अन्तस्तस्थुस्तत्पितुर्जनितुर्महो जामि आरादनुविदितं भवतु तन्न आरात्सना पुराणमध्येमि तस्यान्तो भवन्तोऽपि सन्ति ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ ईश्वरविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सना) सनातनम् (पुराणम्) पुरानवम् (अधि) (एमि) सर्वतः स्मरामि (आरात्) दूरात्समीपाद्वा (महः) महतः पूजनीयस्य (पितुः) पालकस्य (जनितुः) जनकस्य (जामि) जातम् (तत्) (नः) अस्मानस्माकं वा (देवासः) विद्वांसः (यत्र) (पनितारः) व्यवहर्त्तारः स्तावकाः (एवैः) प्रापकैः (उरौ) महति (पथि) मार्गे (व्युते) विगतावर्णे प्रसिद्धे (तस्थुः) तिष्ठन्ति (अन्तः) मध्ये ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या यत्र सर्वं जगत्तिष्ठति येन प्रोक्तेन मार्गेण गच्छन्ति तत्सर्वस्य पालकं जनितृ सर्वेभ्यो महदनादिभूतं ब्रह्मोपासनीयं यदि तज्जानीयात्तर्हि समीपस्थं, न जानीयाच्चेदतिदूरस्थं भवति ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! ज्यात संपूर्ण जग स्थित आहे व ज्याच्या मर्यादेत सर्व वागतात तो सर्वांचा पालक, निर्माता, सर्व पदार्थात मोठा अनादिकालापासून सिद्ध ब्रह्म उपासना करण्यायोग्य आहे. जो त्याला जाणतो तो समीप असतो व जाणत नाही तो अत्यंत दूर असतो. ॥ ९ ॥
10 इमं स्तोमम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमं᳓ स्तो᳓मं रोदसी प्र᳓ ब्रवीमि
ऋदूद᳓राः शृणवन्न् अग्निजिह्वाः᳓
मित्रः᳓ सम्रा᳓जो व᳓रुणो यु᳓वान
आदित्या᳓सः कव᳓यः पप्रथानाः᳓
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मं स्तोमं॑ रोदसी॒ प्र ब्र॑वीम्यृदू॒दराः॑ शृणवन्नग्निजि॒ह्वाः ।
मि॒त्रः स॒म्राजो॒ वरु॑णो॒ युवा॑न आदि॒त्यासः॑ क॒वयः॑ पप्रथा॒नाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इमं᳓ स्तो᳓मं रोदसी प्र᳓ ब्रवीमि
ऋदूद᳓राः शृणवन्न् अग्निजिह्वाः᳓
मित्रः᳓ सम्रा᳓जो व᳓रुणो यु᳓वान
आदित्या᳓सः कव᳓यः पप्रथानाः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bravīmi ← √brū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
rodasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agnijihvā́ḥ ← agnijihvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
r̥dūdárāḥ ← r̥dūdára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śr̥ṇavan ← √śru- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
samrā́jaḥ ← samrā́j- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yúvānaḥ ← yúvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ādityā́saḥ ← ādityá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
kaváyaḥ ← kaví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
paprathānā́ḥ ← √prathⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
इ॒मम् । स्तोम॑म् । रो॒द॒सी॒ इति॑ । प्र । ब्र॒वी॒मि॒ । ऋ॒दू॒दराः॑ । शृ॒ण॒व॒न् । अ॒ग्नि॒ऽजि॒ह्वाः ।
मि॒त्रः । स॒म्ऽराजः॑ । वरु॑णः । युवा॑नः । आ॒दि॒त्यासः॑ । क॒वयः॑ । प॒प्र॒था॒नाः ॥
Hellwig Grammar
- imaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- stomaṃ ← stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- rodasī ← rodas
- [noun], vocative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- bravīmy ← bravīmi ← brū
- [verb], singular, Present indikative
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
- ṛdūdarāḥ ← ṛdūdara
- [noun], nominative, plural, masculine
- śṛṇavann ← śṛṇavan ← śru
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- agnijihvāḥ ← agni
- [noun], masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- agnijihvāḥ ← jihvāḥ ← jihvā
- [noun], nominative, plural, masculine
- “tongue; tongue; jihvā [word]; fire.”
- mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- samrājo ← samrājaḥ ← samrāj
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sovereign; ruler.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- yuvāna ← yuvānaḥ ← yuvan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “young person; yuvan [word]; taruṇabandha; yuvan; yuvan; young buck; young.”
- ādityāsaḥ ← āditya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- kavayaḥ ← kavi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- paprathānāḥ ← prath
- [verb noun], nominative, plural
- “be known; expand; expand; boom.”
सायण-भाष्यम्
हे रोदसी द्यावापृथिव्यौ इमं युष्मदीयं स्तोम स्तोत्रं प्र ब्रवीमि प्रकर्षेण वदामि । ऋदूदराः । ऋदु मृदु उदरं येषां ते ऋदूदराः । यद्वा । मृदुरुदरे सोमो येषां ते ऋदूदराः । अग्निजिह्वाः । अग्निर्जिह्वास्थानीयो येषां ते तथोक्ताः । सम्राजः सम्यग्दीप्यमानाः युवानः नित्यतरुणाः । यद्वा । यजमानान् अभिमतफलैर्मिश्रीकुर्वन्तः । कवयः क्रान्तदर्शिनः पप्रथानाः स्वानि स्वानि कर्माणि प्रथयन्तो मित्रादयो देवाः शृणवन् तदिदं स्तोत्रं शृण्वन्तु ॥ शृणवन् । ‘ श्रु श्रवणे ’ इत्यस्य लेट्यडागमः । अग्निजिह्वाः । त्रिचक्रादित्वादन्तोदात्तत्वम् । पप्रथानाः । ‘ प्रथ प्रख्याने ’ इत्यस्य कानचि रूपम् । चित्त्वादन्तोदात्तः ॥ .॥ २५ ॥
Wilson
English translation:
“I repeat this hymn, heaven and earth, to you; and may the soft-bellied, fire-tongued Mitra, royal Varuṇa, the youthful Ādityas, all cognizant of the past, and proclaiming (their own acts), hear it.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Proclaiming: paprathānāḥ = svāni svāni karmāṇi prathayantaḥ
Jamison Brereton
This praise here I proclaim, you two world-halves. The tender-hearted ones having Agni as their tongue will hear it—
the youthful sovereign kings, Mitra, Varuṇa, the Ādityas, sage poets, extending far and wide.
Jamison Brereton Notes
This vs. forms a sort of ring with vs. 1, enclosing the Heaven and Earth hymnlet of vss. 2-9. Like vs. 1 it begins with imám followed by a word for hymn (1a imám … śūṣám, 10a imáṃ stómam), and with 1cd it contains a verb form of √śru ‘hear’ with god(s) as subject (10b).
On ṛdūdára- see EWA s.v. ARD, though he is somewhat cagey about its formation. I assume the 2nd member is udára- ‘belly’, with the literal sense ‘moistbellied’ being equivalent to our ‘tender-hearted’. This assumes a bahuvrīhi with an adjectival first member of the form ṛdu-, a shape (disyllabic adj. ending in -i- or -u-) that often triggers (or is at least associated with) 2nd member accent in bahuvrīhis (see AiG II.1.296ff.).
Griffith
This laud, O Heaven and Earth, to you I utter: let the kind-hearted hear, whose tongue is Agni,
Young, Sovran Rulers, Varuna and Mitra, the wise and very glorious Adityas.
Geldner
Dieses Loblied trage ich vor, ihr Rodasi. Die weichherzigen Götter sollen es hören, deren Zunge Agni ist, die jugendlichen Allkönige Mitra, Varuna, die Aditya´s, die weit und breit bekannten Seher.
Grassmann
Euch sprech’ ich aus, o Welten, dieses Loblied, die feuerzung’nen, holden, mögen hören, Die jungen weisen Varuna und Mitra, die weitberühmten Herrscher, die Aditja’s.
Elizarenkova
Такую хвалу я провозглашаю, о две половины вселенной.
Да услышат (ее) мягкосердечные (боги), чей язык - Агни,
Митра, Варуна, юные самодержцы
Адитьи, поэты с широко распространившейся (славой)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जिस (इमम्) इस परमेश्वर (स्तोमम्) प्रशंसा करने योग्य और (रोदसी) अन्तरिक्ष और पृथिवी के सदृश सम्पूर्ण विद्याओं से जानने योग्य प्रकाश और धारण करनेवाले का (मित्रः) सबका मित्र (वरुणः) श्रेष्ठ हम (प्र, ब्रवीमि) उपदेश देते हैं, उसको (ऋदूदराः) सत्य है हृदय में जिनके वे (सम्राजः) अच्छे प्रकार प्रकाशमान (अग्निजिह्वाः) अग्नि के सदृश प्रकाशमान सत्य के उपदेश देनेवाली जिह्वा है जिनकी वे (युवानः) युवा अवस्था को प्राप्त (आदित्यासः) सूर्य के सदृश पूर्ण विद्या से प्रकाशित (कवयः) तीव्र बुद्धि से युक्त (पप्रथानाः) प्रख्यात बुद्धिमान् लोग (शृणवन्) सुनो ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे चक्रवर्त्ती राजा अपनी आज्ञा से सम्पूर्ण न्याय को प्रकाशित करता है, वैसे ही यथार्थवक्ता विद्वान् लोग अध्यापन और उपदेश से परमेश्वर और उसकी आज्ञा को प्रसिद्ध करते हैं और जो लोग अड़तालीस वर्ष पर्यन्त ब्रह्मचर्य करके पूर्णविद्या युक्त हैं, वे ही इसके कहने सुनने निश्चय और अभ्यास करने और प्रत्यक्ष करने को समर्थ होते हैं ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यमिमं स्तोमं रोदसी इव मित्रो वरुणोऽहं प्रब्रवीमि तमृदूदरा सम्राजोऽग्निजिह्वा युवान आदित्यासः कवयः पप्रथानाः शृणवन् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इमम्) परमात्मानम् (स्तोमम्) प्रशंसनीयम् (रोदसी) द्यावापृथिव्याविव सकलविद्यावेद्यं प्रकाशकं सर्वस्य धर्त्तारम् (प्र) (ब्रवीमि) उपदिशामि (ऋदूदराः) ऋत्सत्यमुदरे येषान्ते (शृणवन्) शृण्वन्तु (अग्निजिह्वाः) अग्निरिव प्रकाशमाना सत्योपदेशा जिह्वा येषान्ते (मित्रः) सर्वस्य सखा (सम्राजः) सम्यग्राजमानाः (वरुणः) श्रेष्ठः (युवानः) प्राप्तयुवावस्थाः (आदित्यासः) सूर्य इव पूर्णविद्याप्रकाशाः (कवयः) विक्रान्तप्रज्ञा मेधाविनः (पप्रथानाः) प्रख्याताः ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा चक्रवर्त्ती राजा स्वाज्ञया सर्वं न्यायं प्रकाशितं करोति तथैवाऽऽप्ता विद्वांसोऽध्यापनोपदेशाभ्यां परमात्मानं तस्याज्ञां च प्रसिद्धां कुर्वन्ति। येऽष्टाचत्वारिंशद्वर्षपर्यन्तं ब्रह्मचर्यं कृत्वाऽखिलविद्या जायन्ते त एवैतद्वक्तुं श्रोतुं निश्चेतुमभ्यसितुं साक्षात्कर्त्तुं च शक्नुवन्ति ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसा चक्रवर्ती राजा आपल्या आज्ञेने संपूर्ण न्याय करतो तसेच यथार्थवक्ते विद्वान लोक अध्यापन व उपदेश करून परमेश्वराची आज्ञा प्रकट करतात व जे अठ्ठेचाळीस वर्षांपर्यंत ब्रह्मचर्य पाळून पूर्ण विद्यायुक्त बनतात तेच वचन, श्रवण, निश्चय व अभ्यास प्रत्यक्ष करण्यास समर्थ असतात. ॥ १० ॥
11 हिरण्यपाणिः सविता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
हि᳓रण्यपाणिः सविता᳓ सुजिह्व᳓स्
त्रि᳓र् आ᳓ दिवो᳓ विद᳓थे+++(=यज्ञे)+++ प᳓त्यमानः+++(= पतित्वं कामयमानः)+++ ।
देवे᳓षु च सवितः श्लो᳓कम् अ᳓श्रेर्+++(=प्राप्नुयाः)+++
आ᳓द्+++(=अनन्तरं)+++ अस्म᳓भ्यम् आ᳓ सुव सर्व᳓-तातिम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
हिर॑ण्यपाणिः सवि॒ता सु॑जि॒ह्वस्त्रिरा दि॒वो वि॒दथे॒ पत्य॑मानः ।
दे॒वेषु॑ च सवितः॒ श्लोक॒मश्रे॒राद॒स्मभ्य॒मा सु॑व स॒र्वता॑तिम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
हि᳓रण्यपाणिः सविता᳓ सुजिह्व᳓स्
त्रि᳓र् आ᳓ दिवो᳓ विद᳓थे प᳓त्यमानः
देवे᳓षु च सवितः श्लो᳓कम् अ᳓श्रेर्
आ᳓द् अस्म᳓भ्यम् आ᳓ सुव सर्व᳓तातिम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
híraṇyapāṇiḥ ← híraṇyapāṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
savitā́ ← savitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sujihváḥ ← sujihvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pátyamānaḥ ← √pat- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
trís ← trís (invariable)
vidáthe ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
áśreḥ ← √śri- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
savitar ← savitár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ślókam ← ślóka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
asmábhyam ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
ā́t ← ā́t (invariable)
sarvátātim ← sarvátāti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
suva ← √sū- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
हिर॑ण्यऽपाणिः॑ । स॒वि॒ता । सु॒ऽजि॒ह्वः । त्रिः । आ । दि॒वः । वि॒दथे॑ । पत्य॑मानः ।
दे॒वेषु॑ । च॒ । स॒वि॒त॒रिति॑ । श्लोक॑म् । अश्रेः॑ । आत् । अ॒स्मभ्य॑म् । आ । सु॒व॒ । स॒र्वऽता॑तिम् ॥
Hellwig Grammar
- hiraṇyapāṇiḥ ← hiraṇya
- [noun]
- “aureate; gold.”
- hiraṇyapāṇiḥ ← pāṇiḥ ← pāṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hand; hoof; pāṇi [word].”
- savitā ← savitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- sujihvas ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sujihvas ← jihvaḥ ← jihvā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “tongue; tongue; jihvā [word]; fire.”
- trir ← tris
- [adverb]
- “thrice; tris [word].”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], ablative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- vidathe ← vidatha
- [noun], locative, singular, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- patyamānaḥ ← paty
- [verb noun], nominative, singular
- “own; have; master.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- savitaḥ ← savitar ← savitṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- ślokam ← śloka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śloka; fame; hymn; śloka [word]; praise; glory; verse.”
- aśrer ← aśreḥ ← śri
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- asmabhyam ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- suva ← sū
- [verb], singular, Present imperative
- “give birth; urge; bestow; cause.”
- sarvatātim ← sarvatāti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “completeness; prosperity; sum.”
सायण-भाष्यम्
हिरण्यपाणिः । दानार्थं हिरण्यं पाणौ हस्ते यस्य स तथोक्तः । यद्वा । देवकर्तृकयागे सवितुर्ऋत्विग्भूतस्य हस्ते प्राशित्रं भक्षणार्थमध्वर्यवो ददुः । तत्प्राशित्रं तस्य हस्तौ चिच्छेद । ततोऽध्वर्यवो हिरण्मयौ हस्तौ कृत्वा संदधुः । ततोऽयं हिरण्यपाणिः । तथा च कौषीतकं -‘सवित्रे प्राशित्रं प्रतिजह्रुस्तत्तस्य पाणी प्रचिच्छेद तस्मै हिरण्मयौ प्रतिदधुस्तस्माद्धिरण्यपाणिः’ इंति । सुजिह्वः शोभनवाक् सविता विदथे यज्ञे त्रिः त्रिषु सवनेषु दिवः नभसः सकाशात् आ पत्यमानः आगच्छन् भवतीति शेषः । परोऽधर्चः प्रत्यक्षः । हे सवितः त्वं देवेषु स्तोतृषु विद्यमानं च श्लोकम् । श्लोक्यतेऽनेनेति श्लोकः स्तोत्रम् । तत् अश्रेः प्राप्नुहि च । आत् अनन्तरं सर्वतातिं सर्वमपेक्षितं फलम् अस्मभ्यम् आ सुव प्रेरय ॥
हिरण्यपाणिः । हिरण्यशब्दं यास्को बहुधा निर्वक्ति– हिरण्यं कस्मात् ह्रियते आयम्यमानमिति वा ह्रियते जनाज्जनम् ’ ( निरु. २:१० ) इत्यादिना । पाणिशब्दं च निर्विवेच— ‘ पाणिः पणायतेः पूजाकर्मणः ’ ( निरु. २.२६ इति ॥ ‘ हर्य कान्तिगत्योः । ‘ हर्यतेः कन्यन् हिर च ’ इति कन्यन्, हिर इत्ययमादेशो धातोः । नित्त्वदाद्युदात्तः । बहुव्रीहौ पूर्वपदस्वरः ।
पत्यमानः । ‘पद गतौ ’ । दिवादिरात्मनेपदी । दकारस्य तकारश्छान्दसः ।
अश्रेः । श्रिञ् सेवायाम्’ इत्यस्य लङि ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति शपो लुक् । ‘चवायोगे प्रथमा ’ इति न निघातः ।
सुव । ‘षू प्रेरणे’। तुदादिः ।
सर्वतातिम् । सर्वदेवात्तातिल स्वार्थिकः । लित्स्वरः ॥
मानसतरङ्गिणीकृत्
Golden-handed Savitṛ with a good tongue,
three times a day in the ordained [ritual] being the lord,
among the gods you O Savitaḥ have set your call, now impel to us the totality [of prosperity].
Wilson
English translation:
“The golden-handed, soft-tongued Savitā is descending from heaven (to be present) thrice (daily) at the sacrifice; accept, Savitā, the praise (recited) by the worshippers, and thereupon grant to us all our desires.”
Jamison Brereton
Savitar of the golden hands and the lovely tongue, being master at the rite three times a day—
and (when), Savitar, you have set your signal-call among the gods, then impel wholeness to us.
Jamison Brereton Notes
The first hemistich is either a syntactic fragment – a long NP in the nominative establishing the topic – or pátyamānaḥ is a predicated pres. part. (The published translation takes it as the former.) In c ca appears to be subordinating, given the accent on the verb áśreḥ. I would now be inclined to delete the “and” in the published translation and remove the parens.
from “when.”
Griffith
The fair-tongued Savitar, the golden-handed, comes thrice from heaven as Lord in our assembly.
Bear to the Gods this song of praise, and send us, then, Savitar, complete and perfect safety.
Geldner
Savitri mit goldener Hand und schöner Zunge, der dreimal des Tages auf das Opfer ein Anrecht hat - Wenn du, Savitri, deinen Weckruf an die Götter gerichtet hast, dann weise uns Vollzähligkeit zu!
Grassmann
Dreimal des Tags nimmt Savitar am Fest theil, mit schöner Zunge und mit gold’nen Händen; O Savitar, zu Göttern drang dein Preis hin, o schaff uns her die ganze Schar der Götter.
Elizarenkova
Златорукий Савитар с прекрасным языком,
Трижды в день повелевающий жертвоприношением, –
О Савитар, если ты направил клич (свой) к богам,
Породи нам целостность!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वान् के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सवितः) अत्यन्त ऐश्वर्य्य के दाता (सुजिह्वः) सुन्दर जिह्वायुक्त (पत्यमानः) पति के सदृश आचरण करते हुए ! आप (दिवः) बिजुली आदि के (विदथे) विज्ञान और (देवेषु) पृथिवी आदिकों में (हिरण्यपाणिः) हस्त के सदृश तेज से युक्त (सविता) सूर्य्य के सदृश (अस्मभ्यम्) हम लोगों के लिये जिस (सर्वतातिम्) सम्पूर्ण ही (श्लोकम्) वाणि का (अश्रेः) आश्रय करिये उसको (च) और (आत्) अनन्तर (आ) सब ओर से (त्रिः) तीन बार (आ, सुव) उत्पन्न करो ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य्य लोकों का अधिष्ठाता है, वैसे ही विद्वान् सबका अध्यक्ष होवे ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सवितस्सुजिह्वः पत्यमानस्त्वं दिवो विदथे देवेषु हिरण्यपाणिः सवितेवाऽस्मभ्यं यं सर्वतातिं श्लोकमश्रेस्तं चादा त्रिरा सुव ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हिरण्यपाणिः) पाणिरिव हिरण्यं तेजो यस्य सः (सविता) सूर्य्यः (सुजिह्वः) शोभना जिह्वा यस्य सः (त्रिः) त्रिवारम् (आ) समन्तात् (दिवः) विद्युदादेः (विदथे) विज्ञाने (पत्यमानः) पतिरिवाचरन् (देवेषु) पृथिव्यादिषु (च) विद्वत्सु (सवितः) परमैश्वर्यप्रद (श्लोकम्) वाचम् (अश्रेः) आश्रय (आत्) आनन्तर्ये (अस्मभ्यम्) (आ) (सुव) जनय (सर्वतातिम्) सर्वमेव ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्य्यो लोकानामधिष्ठाता वर्त्तते तथैव विद्वान् सर्वेषामध्यक्षो भवेत् ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य गोलांचा अधिष्ठाता आहे तसेच विद्वानाने सर्वांचे अध्यक्ष बनावे. ॥ ११ ॥
12 सुकृत्सुपाणिः स्ववाँ - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सुकृ᳓त् सुपाणिः᳓ सुअ᳓वाँ ऋता᳓वा
देव᳓स् त्व᳓ष्टा अ᳓वसे ता᳓नि नो धात्
पूषण्व᳓न्त ऋभवो मादयध्वम्
ऊर्ध्व᳓ग्रावाणो अध्वर᳓म् अतष्ट
मूलम् ...{Loading}...
सु॒कृत्सु॑पा॒णिः स्ववाँ॑ ऋ॒तावा॑ दे॒वस्त्वष्टाव॑से॒ तानि॑ नो धात् ।
पू॒ष॒ण्वन्त॑ ऋभवो मादयध्वमू॒र्ध्वग्रा॑वाणो अध्व॒रम॑तष्ट ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सुकृ᳓त् सुपाणिः᳓ सुअ᳓वाँ ऋता᳓वा
देव᳓स् त्व᳓ष्टा अ᳓वसे ता᳓नि नो धात्
पूषण्व᳓न्त ऋभवो मादयध्वम्
ऊर्ध्व᳓ग्रावाणो अध्वर᳓म् अतष्ट
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
r̥tā́vā ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sukŕ̥t ← sukŕ̥t- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
supāṇíḥ ← supāṇí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svávān ← svávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ávase ← ávas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhāt ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tā́ni ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
tváṣṭā ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mādayadhvam ← √mad- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
pūṣaṇvántaḥ ← pūṣaṇvánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
r̥bhavaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
adhvarám ← adhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ataṣṭa ← √takṣ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ūrdhvágrāvāṇaḥ ← ūrdhvágrāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
सु॒ऽकृत् । सु॒ऽपा॒णिः । स्वऽवा॑न् । ऋ॒तऽवा॑ । दे॒वः । त्वष्टा॑ । अव॑से । तानि॑ । नः॒ । धा॒त् ।
पू॒ष॒ण्ऽवन्तः॑ । ऋ॒भ॒वः॒ । मा॒द॒य॒ध्व॒म् । ऊ॒र्ध्वऽग्रा॑वाणः । अ॒ध्व॒रम् । अ॒त॒ष्ट॒ ॥
Hellwig Grammar
- sukṛt ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛt ← kṛt
- [noun], nominative, singular, masculine
- “causing; making; performing; promotive; producing; doing; acting; writing; transforming; effecting.”
- supāṇiḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supāṇiḥ ← pāṇiḥ ← pāṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hand; hoof; pāṇi [word].”
- svavāṃ ← svavat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “helpful.”
- ṛtāvā ← ṛtāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- devas ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- tvaṣṭāvase ← tvaṣṭā ← tvaṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- tvaṣṭāvase ← avase ← avas
- [noun], dative, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- tāni ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- dhāt ← dhā
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- pūṣaṇvanta ← pūṣaṇvantaḥ ← pūṣaṇvat
- [noun], vocative, plural, masculine
- ṛbhavo ← ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- mādayadhvam ← māday ← √mad
- [verb], plural, Present imperative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
- ūrdhvagrāvāṇo ← ūrdhva
- [noun]
- “upper; up(a); upper; upward; erect; more(a); raised; ūrdhva [word]; acclivitous; overturned; loud; eminent; high.”
- ūrdhvagrāvāṇo ← grāvāṇaḥ ← grāvan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “stone; millstone; grindstone; mountain.”
- adhvaram ← adhvara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- ataṣṭa ← takṣ
- [verb], plural, Imperfect
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
सायण-भाष्यम्
सुकृत् सुष्ठु जगतः कर्ता सुपाणिः कल्याणपाणिः स्ववान् धनवान् ऋतावा सत्यसंकल्पः त्वष्टा देवः तानि यान्यस्माकमपेक्षितानि अवसे रक्षणाय नः अस्मभ्यं धात् ददातु । ऋभवः । उरु भान्तीत्यृभवः । हे ऋभवः पूषण्वन्तः पूष्णा सहिता यूयं मादयध्वम् । अस्मान् धनप्रदानेन हृष्टान् कुरुत। ऊर्ध्वग्रावाणः सोमाभिषवार्थमुद्यतग्रावाणः सन्तः ऋत्विज इममस्मदीयम् अध्वरमतष्ट अकुर्वन् । अतप्त । ‘ तक्षू त्वक्षू तनूकरणे’ । ऊदित्त्वादत्रेडभावः । ‘ झलो झलि’ इति सिलोपः । ‘ स्कोः संयोगाद्योः’ इति ककारलोपः । बहुवचनस्यैकवचनं छान्दसम् ॥ विद्युथा मरुतं ऋष्टिमन्तौ दिवो मय ऋतजाता अयासः ।
Wilson
English translation:
“May the divine Tvaṣṭā, the able artificer, the dextrous-handed, the possessor of wealth, the observer of truth, bestow upon us those things (which are necessary) for our preservation; ṛbhus, associated with Pūṣan, make us joyful, as they (the priests), with uplifted stones, prepare the sacred libation.”
Jamison Brereton
Of good action, of good hands, of good aid, truthful—let God Tvaṣṭar establish these things for us for help.
In company with Pūṣan, o R̥bhus, make yourselves exhilarated. With pressing stones raised, you have fashioned the
ceremony.
Griffith
Deft worker, skiful-handed, helpful, holy, may Tvastar, God, give us these things to aid us,
Take your delight, Ye Rbhus joined with Pusan: ye have prepared the rite with stones adjusted.
Geldner
Der Gutes wirkende, schönhändige, huldreiche, gesetzestreue Gott Tvastri möge uns diese Dinge zu unseren Gunsten gewähren. Ihr Rbhu´s ergötzet euch in Gesellschaft des Pusan! Die Preßsteine aufrichtend habt ihr Opfer geformt.
Grassmann
Gott Tvaschtar, schön an Händen, Werk und Beistand, der heilige, gewähr’ uns dies zur Hülfe; Vereint mit Puschan trinkt zum Rausch, ihr Ribhu’s, den Pressstein hebend wirktet ihr beim Feste.
Elizarenkova
Прекрасно действующий, прекраснорукий, отзывчивый, соблюдающий закон
Бог Тваштар пусть даст нам (все) это на помощь?
О Рибху, радуйтесь вместе с Пушаном!
Вы вытесали обряд, направив вверх давильные камни.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब शिष्य के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पूषण्वन्तः) बहुत पुष्टिकर्त्ता विद्यमान हैं जिनके वे (ऋभवः) बुद्धिमान् आप लोग जैसे (सुकृत्) सुन्दर धर्म युक्त कर्मकर्त्ता (सुपाणिः) सुन्दर हस्तयुक्त (स्ववान्) बहुत आत्मजन है जिसके वह (ऋतावा) सत्य का प्रकाश करनेवाला (त्वष्टा) प्रकाशकर्त्ता (देवः) विद्वान् (नः) हम लोगों को (अवसे) रक्षण आदि के लिये (तानि) उन अपेक्षित पदार्थों को (धात्) धारण करे और (ग्रावाणः) मेघों के सदृश (अध्वरम्) पालन करनेवाले व्यवहार को (अतष्ट) सूक्ष्म करता है, वैसे ही हम लोगों के लिये (मादयध्वम्) आनन्द दीजिये ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे धार्मिक विद्वान् लोग मेघों के सदृश सबको आनन्द देते हैं, वैसे ही सब लोग विद्वानों को आनन्द देवें ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पूषण्वन्त ऋभवो यूयं यथा सुकृत् सुपाणिः स्ववानृतावा त्वष्टा देवो नोऽवसे तानि धादूर्ध्वग्रावाण इवाऽध्वरमतष्ट तथाऽस्मान् मादयध्वम् ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ शिष्यविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुकृत्) यः शोभनं धर्म्यं कर्म करोति (सुपाणिः) शोभनौ पाणी हस्तौ यस्य सः (स्ववान्) बहवः स्वे विद्यन्ते यस्य सः (ऋतावा) सत्यप्रकाशकः (देवः) विद्वान् (त्वष्टा) प्रकाशकः (अवसे) रक्षणाद्याय (तानि) (नः) अस्मभ्यम् (धात्) दधातु (पूषण्वन्तः) बहवः पूषणो विद्यन्ते येषान्ते (ऋभवः) मेधाविनः (मादयध्वम्) आनन्दयत (ऊर्ध्वग्रावाणः) मेघाः (अध्वरम्) पालकं व्यवहारम् (अतष्ट) तनूकुरुत ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा धार्मिका विद्वांसो मेघा इव सर्वानानन्दयन्ति तथैव सर्वे विदुषा आनन्दयन्तु ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे धार्मिक विद्वान लोक मेघांप्रमाणे सर्वांना आनंद देतात तसेच सर्व लोकांनी विद्वानांना आनंद द्यावा. ॥ १२ ॥
13 विद्युद्रथा मरुत - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विद्यु᳓द्रथा मरु᳓त ऋष्टिम᳓न्तो
दिवो᳓ म᳓र्या ऋत᳓जाता अया᳓सः
स᳓रस्वती शृणवन् यज्ञि᳓यासो
धा᳓ता रयिं᳓ सह᳓वीरं तुरासः
मूलम् ...{Loading}...
वि॒द्युद्र॑था म॒रुत॑ ऋष्टि॒मन्तो॑ दि॒वो मर्या॑ ऋ॒तजा॑ता अ॒यासः॑ ।
सर॑स्वती शृणवन्य॒ज्ञिया॑सो॒ धाता॑ र॒यिं स॒हवी॑रं तुरासः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
विद्यु᳓द्रथा मरु᳓त ऋष्टिम᳓न्तो
दिवो᳓ म᳓र्या ऋत᳓जाता अया᳓सः
स᳓रस्वती शृणवन् यज्ञि᳓यासो
धा᳓ता रयिं᳓ सह᳓वीरं तुरासः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
r̥ṣṭimántaḥ ← r̥ṣṭimánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vidyúdrathāḥ ← vidyúdratha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ayā́saḥ ← ayā́s- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
máryāḥ ← márya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
r̥tájātāḥ ← r̥tájāta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śr̥ṇavan ← √śru- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
yajñíyāsaḥ ← yajñíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhā́ta ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sahávīram ← sahávīra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
turāsaḥ ← turá- 1 (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
वि॒द्युत्ऽर॑थाः । म॒रुतः॑ । ऋ॒ष्टि॒ऽमन्तः॑ । दि॒वः । मर्याः॑ । ऋ॒तऽजा॑ताः । अ॒यासः॑ ।
सर॑स्वती । शृ॒ण॒व॒न् । य॒ज्ञिया॑सः । धात॑ । र॒यिम् । स॒हऽवी॑रम् । तु॒रा॒सः॒ ॥
Hellwig Grammar
- vidyudrathā ← vidyut
- [noun], feminine
- “lightning; Vidyut; thunderbolt.”
- vidyudrathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- maruta ← marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- ṛṣṭimanto ← ṛṣṭimantaḥ ← ṛṣṭimat
- [noun], nominative, plural, masculine
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- maryā ← maryāḥ ← marya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “young buck; boyfriend.”
- ṛtajātā ← ṛta
- [noun], neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtajātā ← jātāḥ ← jan
- [verb noun], nominative, plural
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- ayāsaḥ ← ayās
- [noun], nominative, plural, masculine
- “undaunted; irrepressible; audacious.”
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- śṛṇavan ← śru
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- yajñiyāso ← yajñiyāsaḥ ← yajñiya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- dhātā ← dhā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- sahavīraṃ ← saha
- [adverb]
- “together; together; with; jointly; together; saha [word]; along.”
- sahavīraṃ ← vīram ← vīra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- turāsaḥ ← tura
- [noun], vocative, plural, masculine
- “powerful; noble; noble.”
सायण-भाष्यम्
विद्युद्रथाः विद्योतमानरथोपेताः ऋष्टिमन्तः दीप्तिमन्तः । ऋष्टिरायुधविशेषः तद्वन्तो वा । दिवः द्योतमानाः मर्याः शत्रूणां मारयितारः ऋतजाताः उदकाद्यज्ञाद्वा प्रादुर्भूताः । यद्वा । ऋतमुदकं जातं येभ्यस्ते ऋतजाताः । अयासः सततगमनशीला: यज्ञियासः यज्ञार्हाः मरुतः सरस्वती । गद्यपद्यरूपेण प्रसरणमस्या अस्तीति सरस्वती । वाग्देवता च । एते सर्वे देवा मदीयमिदं स्तोमं शृणवन् शृण्वन्तु । तुरासः अस्माकं फलप्रदाने त्वरणयुक्ता हे मरुतः सहवीरं पुत्रसहितं रयिं धनं धात अस्मभ्यं धत्त ॥ धात । दधातेर्लोटि ‘बहुलं छन्दसि’ इति शपो लुक् । ‘ तप्तनप्तनथनाश्च’ इति तबादेशः । पादादित्वादनिघातः । तपः पित्त्वादनुदात्तत्वे धातुस्वरः । तुरासः । ‘तुर त्वरणे’। इगुपधलक्षणः कः । आमन्त्रितत्वान्निघातः ॥
Wilson
English translation:
“May the Maruts, whose cars are the lightning, who are armed with spears, resplendent, destroyers of foes, from whom the waters proceed, (who are) unresting and adorable, and may Sarasvatī hear (my prayer); and may you (maruts), speedy in your liberality, bestow (upon us) riches and good offspring.”
Jamison Brereton
The Maruts with lighting as their chariot, brandishing spears, the young bloods of heaven, born of truth, irrepressible,
and Sarasvatī—those worthy of the sacrifice will listen. Confer wealth along with heroes, you powerful ones.
Griffith
Borne on their flashing car, the spear-armed Maruts, the nimble Youths of Heaven, the Sons of Order,
The Holy, and Sarasvati, shall hear us: ye Mighty, give us wealth with noble offspring.
Geldner
Die Marut mit blitzenden Wagen, speerbewaffnet, des Himmels Jungen, zur rechten Zeit geboren, die unverzagten, die Sarasvati, alle Opferwürdigen sollen zuhören. Bringt Reichtum nebst Söhnen, ihr Vornehmen!
Grassmann
Mit lichtem Wagen, speerbewaffnet mögen des Himmels Männer, wahrhaft, unermüdlich, Die Maruts und Sarasvati uns hören; ihr starken, hehren, gebt uns Schatz und Helden.
Elizarenkova
Маруты с колесницами-молниями, с копьями,
Небесные юноши, рожденные законом, неутомимые,
(А также) Сарасвати – пусть слушают (все они,) достойные жертв!
Наделите (нас) богатством вместе с сыновьями, о могучие!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सरस्वती) विद्यायुक्त स्त्री जिस (सहवीरम्) वीर पुरुषों के सहित वर्त्तमान (रयिम्) धन को (विद्युद्रथाः) बिजुली से युक्त हैं वाहन जिनके वे (मरुतः) मरण धर्मवाले (ऋष्टिमन्तः) बहुत गतियों से युक्त (दिवस्य) कामना करते हुए के सम्बन्धी (मर्य्याः) मनुष्य (ऋतजाताः) सत्य से प्रसिद्ध (अयासः) विद्याओं को प्राप्त (यज्ञियासः) शिल्प व्यवहार के करनेवाले (तुरासः) शीघ्रकर्त्ता विद्वान् लोग (शृणवत्) सुनो और (धात) धारण करो, वैसे इसको सुने और धारण करे ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे पुरुष लोग विद्या का अभ्यास करें, वैसे ही स्त्रियाँ भी करके लक्ष्मीयुक्त हों। दोनों स्त्री और पुरुष आलस्य का त्याग करके शिल्पविषयक संपूर्ण कर्मों को सिद्ध करो ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: सरस्वती विदुषी स्त्री यं सहवीरं रयिं विद्युद्रथा मरुत ऋष्टिमन्तो दिवो मर्य्या ऋतजाता अयासो यज्ञियासस्तुरासो विद्वांसः शृणवन् धात तथैतं शृणुयाद्दध्याच्च ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विद्युद्रथाः) विद्युद्युक्ता रथा यानानि येषान्ते (मरुतः) मरणधर्माणः (ऋष्टिमन्तः) बह्व्य ऋष्टयो गतयो विद्यन्ते येषान्ते (दिवः) कामयमानस्य (मर्याः) मनुष्याः (ऋतजाताः) ऋतेन सत्येन प्रसिद्धाः (अयासः) प्राप्तविद्याः (सरस्वती) सकलविद्यायुक्ता वाणी (शृणवन्) शृण्वन्तु (यज्ञियासः) शिल्पव्यवहारकर्त्तारः (धात)। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (रयिम्) धनम् (सहवीरम्) वीरैः सह वर्त्तमानम् (तुरासः) सद्यः कर्त्तारः ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा पुरुषा विद्याभ्यासं कुर्य्युस्तथैव स्त्रियोऽपि कृत्वा श्रीमत्यो भवन्तु उभये आलस्यं विहाय शिल्पविषयाणि सर्वाणि कर्माणि साध्नुवन्तु ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे पुरुष विद्येचा अभ्यास करतात तसाच स्त्रियांनीही करावा व श्रीमंत व्हावे. स्त्री-पुरुष दोघांनीही आळस सोडून शिल्पविषयक संपूर्ण कर्म सिद्ध करावे. ॥ १३ ॥
14 विष्णुं स्तोमासः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ष्णुं स्तो᳓मासः पुरुदस्म᳓म् अर्का᳓
भ᳓गस्येव कारि᳓णो या᳓मनि ग्मन्
उरुक्रमः᳓ ककुहो᳓ य᳓स्य पूर्वी᳓र्
न᳓ मर्धन्ति युवत᳓यो ज᳓नित्रीः
मूलम् ...{Loading}...
विष्णुं॒ स्तोमा॑सः पुरुद॒स्मम॒र्का भग॑स्येव का॒रिणो॒ याम॑नि ग्मन् ।
उ॒रु॒क्र॒मः क॑कु॒हो यस्य॑ पू॒र्वीर्न म॑र्धन्ति युव॒तयो॒ जनि॑त्रीः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि᳓ष्णुं स्तो᳓मासः पुरुदस्म᳓म् अर्का᳓
भ᳓गस्येव कारि᳓णो या᳓मनि ग्मन्
उरुक्रमः᳓ ककुहो᳓ य᳓स्य पूर्वी᳓र्
न᳓ मर्धन्ति युवत᳓यो ज᳓नित्रीः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
arkā́ḥ ← arká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
purudasmám ← purudasmá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
stómāsaḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víṣṇum ← víṣṇu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhágasya ← bhága- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
gman ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
kāríṇaḥ ← kārín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yā́mani ← yā́man- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
kakuháḥ ← kakuhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pūrvī́ḥ ← purú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
urukramáḥ ← urukramá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
jánitrīḥ ← jánitrī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
mardhanti ← √mr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
yuvatáyaḥ ← yuvatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
विष्णु॑म् । स्तोमा॑सः । पु॒रु॒ऽद॒स्मम् । अ॒र्काः । भग॑स्यऽइव । का॒रिणः॑ । याम॑नि । ग्म॒न् ।
उ॒रु॒ऽक्र॒मः । क॒कु॒हः । यस्य॑ । पू॒र्वीः । न । म॒र्ध॒न्ति॒ । यु॒व॒तयः॑ । जनि॑त्रीः ॥
Hellwig Grammar
- viṣṇuṃ ← viṣṇum ← viṣṇu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vishnu; Krishna; Viṣṇu; Om; Shiva.”
- stomāsaḥ ← stoma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- purudasmam ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- purudasmam ← dasmam ← dasma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “overlord.”
- arkā ← arkāḥ ← arka
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- bhagasyeva ← bhagasya ← bhaga
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- bhagasyeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- kāriṇo ← kāriṇaḥ ← kārin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “causing; making; acting; performing; producing; doing.”
- yāmani ← yāman
- [noun], locative, singular, neuter
- “expedition; path; expedition; arrival.”
- gman ← gam
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- urukramaḥ ← uru
- [noun]
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- urukramaḥ ← kramaḥ ← krama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sequence; ordering; method; series; arrangement; treatment; arrangement; course; kram; krama [word]; saṃskāra; footstep; foot; step; measure.”
- kakuho ← kakuhaḥ ← kakuha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “huge; eminent; distinguished.”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- pūrvīr ← pūrvīḥ ← puru
- [noun], nominative, plural, feminine
- “many; much(a); very.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- mardhanti ← mṛdh
- [verb], plural, Present indikative
- “neglect.”
- yuvatayo ← yuvatayaḥ ← yuvati
- [noun], nominative, plural, feminine
- “girl; woman.”
- janitrīḥ ← janitrī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “mother.”
सायण-भाष्यम्
स्तोमासः । स्तूयन्त एभिरिति स्तोमाः स्तोत्राणि । अर्काः अर्चनीयानि शस्त्राणि च भगस्येव धनस्य कारिणः कर्तॄणीव स्थितानि तानि यामनि संततं प्रतायमानेऽस्मिन् यज्ञे पुरुदस्मं बहुकर्माणम् । यद्वा । बहून् दस्यत्युपक्षपयतीति पुरुदस्मः । तं विष्णुं देवं ग्मन् गच्छन्तु । पूर्वीः बह्व्यः जनित्रीः सर्वस्य जनयित्र्यः युवतयः परस्परमसंकीर्णाः ककुहः । कं स्कुभ्नन्ति विस्तारयन्तीति ककुभो दिशः । यद्वा । ककुबुच्छ्रयार्थः । उच्छ्रिता इव हि दिशो वृक्षाग्रेषूपलभ्यमानाः तिष्ठन्ति । एता दिशो विष्णोराज्ञां न मर्धन्ति न हिंसन्ति । सः विष्णुः उरुक्रमः । उरुर्महान् क्रमः पादविक्षेपो यस्य सः । त्रिविक्रमावतारे एकेनैव पादेन सर्वं जगदाक्रम्यातिष्ठत ॥ ग्मन् । गमेर्लुङि • मन्त्रे घस ’ इत्यादिना च्लेर्लुक् । ककुभः । पृषोदरादित्वाद्रूपस्वरसिद्धिः ॥
Wilson
English translation:
“May (our) praises and prayers, the causes of good fortune, attain at this sacrifice Viṣṇu, the object of many rites; he, the wide-stepping; whose commands the many-blending regions of space, the genitive rators (of all beings), do not disobey.”
Jamison Brereton
The recitations, the chants have gone to Viṣṇu of many wonders as if on a journey of victorious Bhaga—
(Viṣṇu) the wide-striding humped (bull), who has many (women). The young mothers-to-be are not neglectful.
Jamison Brereton Notes
I am not entirely certain why “victorious Bhaga” is brought in here in a simile in this Viṣṇu vs. I suppose that our praises are making a triumphal procession to Viṣṇu, and the mention of Bhaga may suggest our hope that these praises will be met with a satisfactory portion of goods in return. See 21c below.
In cd it is tempting (see, e.g., Oldenberg) to make mardhanti the verb of the rel. cl.
beginning with yásya, which otherwise lacks a verb and appears truncated. But mardhanti is stubbornly unaccented. Construing yásya pūrvī́ḥ as a relativized expression of possession, we can assume that it asserts that Viṣṇu has a large female entourage; these females are further characterized in the independent clause in d as “generatrices” (jánitrīḥ), for which “mothers-to-be” seemed a more acceptable English rendering, who attend on him and do not neglect him. What this is all about escapes me, though Viṣṇu is associated with the wives of the gods in I.156.2.
Griffith
To Visnu rich in marvels, songs And praises shall go as singers on the road of Bhaga,-
The Chieftain of the Mighty Stride, whose Mothers, the many young Dames, never disregard him.
Geldner
Zu Vishnu gehen die Loblieder, die Preisgesänge zu dem Vielmeisternden wie bei der Fahrt eines siegreichen Glückshelden. Er ist der weitschreitende Riese, dessen Gefolge viele Frauen sind. Nicht kommen die jungen Frauen, die Gebärerinnen zu kurz.
Grassmann
Zum wunderstarken Vischnu gingen preisend die Lieder, jubelnd wie auf Glückes Wegen; Der weithin schreitet, hoch, und dessen Mütter die jugendlichen, vielen, nimmer fehlen.
Elizarenkova
К Вишну многочудесному отправились восхваления, песнопения
Как при шествии победоносного Бхаги.
(Он) широкошагающий великан, у кого (свита) – многие женщины.
Юные жены, родительницы, не пренебрегают (им).
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब वक्ता के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! (उरुक्रमः) बहुत पुरुषार्थवाले आप जैसे (स्तोमासः) स्तुति करनेवाले (अर्काः) पूजा करने योग्य (भगस्येव) ऐश्वर्य्य के तुल्य (कारिणः) करनेवाले विद्वान् लोग (यामनि) प्राप्त होने योग्य मार्ग में (पुरूदस्मम्) बहुत दुःख नाश हुए जिससे उस (विष्णुम्) व्यापक को (ग्मन्) प्राप्त होते हैं और (यस्य) जिसकी (युवतयः) युवावस्था को प्राप्त (ककुहः) बड़ी (पूर्वीः) प्राचीनकाल में वर्त्तमान (जनित्रीः) माताओं का (न) नहीं (मर्धन्ति) नाश करते हैं, वैसे आप वर्त्ताव करो ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो लोग भगवान् की उपासना करनेवाले ईश्वर की आज्ञा के अनुकूल वर्त्तमान, वे ऐश्वर्ययुक्त होकर नहीं नाश होनेवाली बड़ी लक्ष्मियों को प्राप्त हो दुःख के पार जाकर बड़े सुख को प्राप्त होते हैं ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन्नुरुक्रमस्त्वं यथा स्तोमासोऽर्का भगस्येव कारिणो विद्वांसो यामनि पुरुदस्मं विष्णुं ग्मन्। यस्य युवतयो ककुहः पूर्वीर्जनित्रीर्न मर्धन्ति तथा त्वं वर्त्तस्व ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ वक्तृविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विष्णुम्) व्यापकम् (स्तोमासः) स्तावकाः (पुरुदस्मम्) पुरूणि बहूनि दुःखानि दस्मान्युपक्षीणानि यस्मात्तम् (अर्काः) पूजनीयाः (भगस्येव) ऐश्वर्यस्येव (कारिणः) कर्त्तुं शीलाः (यामनि) प्रापणीये मार्गे (ग्मन्) गच्छन्ति (उरुक्रमः) बहुपुरुषार्थः (ककुहः) महतीः। ककुह इति महन्ना०। निघं० ३। ३। (यस्य) (पूर्वीः) (न) निषेधे (मर्धन्ति) हिंसन्ति (युवतयः) प्राप्तयौवनाः (जनित्रीः) मातॄः ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये भगवदुपासका ईश्वराज्ञानुकूलवर्त्तमाना भगवन्तो भूत्वाऽहिंसामहतीर्भगवतीः प्राप्य दुःखान्तं गत्वा महत्सुखं प्राप्नुवन्ति ॥१४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जे लोक ईश्वराची उपासना करणारे असतात ईश्वराच्या आज्ञेनुसार वागून ऐश्वर्ययुक्त होतात व शाश्वत लक्ष्मी प्राप्त करतात ते दुःख नाहीसे करून सुख भोगतात. ॥ १४ ॥
15 इन्द्रो विश्वैर्वियैड़्थ्ः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रो वि᳓श्वैर् वीरि᳓यैः प᳓त्यमान
उभे᳓ आ᳓ पप्रौ रो᳓दसी महित्वा᳓
पुरंदरो᳓ वृत्रहा᳓ धृष्णु᳓षेणः
संगृ᳓भ्या न आ᳓ भरा भू᳓रि पश्वः᳓
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॒ विश्वै॑र्वी॒र्यै॒३॑ः॒ पत्य॑मान उ॒भे आ प॑प्रौ॒ रोद॑सी महि॒त्वा ।
पु॒रं॒द॒रो वृ॑त्र॒हा धृ॒ष्णुषे॑णः सं॒गृभ्या॑ न॒ आ भ॑रा॒ भूरि॑ प॒श्वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रो वि᳓श्वैर् वीरि᳓यैः प᳓त्यमान
उभे᳓ आ᳓ पप्रौ रो᳓दसी महित्वा᳓
पुरंदरो᳓ वृत्रहा᳓ धृष्णु᳓षेणः
संगृ᳓भ्या न आ᳓ भरा भू᳓रि पश्वः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pátyamānaḥ ← √pat- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
vīryaìḥ ← vīryà- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
víśvaiḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
mahitvā́ ← mahitvá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
paprau ← √prā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ubhé ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
dhr̥ṣṇúṣeṇaḥ ← dhr̥ṣṇúṣeṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
puraṁdaráḥ ← puraṁdará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trahā́ ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
paśváḥ ← paśú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
saṁgŕ̥bhya ← √gr̥bhⁱ- (root)
{non-finite:CVB}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । विश्वैः॑ । वी॒र्यैः॑ । पत्य॑मानः । उ॒भे इति॑ । आ । प॒प्रौ॒ । रोद॑सी॒ इति॑ । म॒हि॒ऽत्वा ।
पु॒र॒म्ऽद॒रः । वृ॒त्र॒ऽहा । धृ॒ष्णुऽसे॑णः । स॒म्ऽगृभ्य॑ । नः॒ । आ । भ॒र॒ । भूरि॑ । प॒श्वः ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- viśvair ← viśvaiḥ ← viśva
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- vīryaiḥ ← vīrya
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- patyamāna ← patyamānaḥ ← paty
- [verb noun], nominative, singular
- “own; have; master.”
- ubhe ← ubh
- [noun], accusative, dual, neuter
- “both(a).”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- paprau ← prā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “fill; satisfy.”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- mahitvā ← mahitva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “greatness.”
- purandaro ← purandaraḥ ← puraṃdara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; puraṃdara [word].”
- vṛtrahā ← vṛtrahan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra.”
- dhṛṣṇuṣeṇaḥ ← dhṛṣṇuṣeṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- saṃgṛbhyā ← saṃgrah ← √grah
- [verb noun]
- “take; pick; collect; sum up; reign; harness; catch; gather; extract; curb; choose.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bharā ← bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- paśvaḥ ← paśu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “domestic animal; sacrificial animal; animal; cattle; Paśu; stupid; Paśu; herd; goat.”
सायण-भाष्यम्
विश्वैः सर्वैः वीर्यैः सामर्थ्यैः पत्यमानः प्राप्यमाणः सः इन्द्रः उभे रोदसी द्यावापृथिव्यौ महित्वा स्वकीयेन महिम्ना आ पप्रौ पूरयामास । शेषः प्रत्यक्षकृतः। पुरंदरः शत्रुपुरां दारयिता वृत्रहा वृत्रस्य हन्ता धृष्णुषेणः पराभिभवनशीलसेनोपेतः स त्वं पश्वः पशून् संगृभ्य संगृह्य नः अस्मभ्यं भूरि प्रभूतं यथा भवति तथा आ भर देहि । यद्वा । पश्वः पशोर्भूरि बहुत्वं बहून् पशूंश्च यच्छेति ॥ पुरंदरः । ‘ दॄ विदारणे’ इत्यस्य पुरशब्द उपपदे ‘पू:सर्वयोर्दारिसहोः’ इति खच्प्रत्ययः । ‘ वाचंयम पुरंदरौ च ’ इति निपातनात् पूर्वपदस्यामागमः । चित्त्वात् अन्तोदात्तः । धृष्णुषेणः । ‘ पूर्वपदात्’ इति संहितायां षत्वम् । यदा षत्वं तदा ‘रषाभ्याम्°’ इति णत्वम् । संगृभ्य । ग्रहेर्ल्यपि स्थानिवद्भावात् संप्रसारणम् । ’ ह्रग्रहोर्भश्छन्दसि’ इति भत्वम् । ‘ लिति’ इति प्रत्ययात्पूर्वस्योदात्तत्वम् । पश्वः । पशुशब्दात् शसः ‘जसादिषु छन्दसि वावचनम्’ इति सवर्णदीर्घाभावः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, invested with all energies, has filled both heaven and earth with his greatness; do you, who are the destroyer of cities, the slayer of Vṛtra, the leader of a conquering host, collect cattle and bestow them abundantly upon us.”
Jamison Brereton
Indra, being master by virtue of all his heroic powers, filled both world-halves with his greatness,
stronghold-splitter, Vr̥tra-smasher, possessor of a bold host. Having massed it together, bring to us here an abundance of livestock.
Jamison Brereton Notes
The standard tr. construe the instr. víśvair vīryaìḥ as the object of pátyamānaḥ (“being master of all vīryá-), but when pátya- takes an object, it is in the acc., including once in this hymn: 8c patyate víśvam. In the only other passage in which Grassmann identifies the verb stem as taking an instr., VI.13.4, I take the instr. as here, as expressing the means by which the subject displays his mastery.
Griffith
Indra, who rules through all his powers heroic, hath with his majesty filled earth and heaven.
Lord of brave hosts, Fort-crusher, Vrtra-slayer, gather thou up and bring us store of cattle.
Geldner
Indra, der über alle Manneskräfte gebeut, hat die beiden Welthälften mit seiner Größe ausgefüllt, der Burgenzerstörer, der Vritratöter mit kühner Heerschar. Bring du uns zusammenraffend viel des Viehs her!
Grassmann
Versehn mit allen Heldenkräften, Indra, durchdrang mit seiner Grösse beide Welten; Der Burgen bricht, den Vritra niederschmettert, zusammenraffend bring uns viele Heerden.
Elizarenkova
Индра, повелевающий всеми силами мужества,
Заполнил обе половины вселенной (своим) величием,
(Он,) проламыватель крепостей, убийца Вритры, с отважным войском.
Принеси нам, схватив (все) вместе, много скота!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब राजा के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जो (वृत्रहा) मेघ को नाश करनेवाले सूर्य के सदृश (पुरन्दरः) शत्रुओं के नगरों का नाश करनेवाला (पत्यमानः) स्वामी के सदृश आचरण करता हुआ (धृष्णुसेनः) दृढ़ सेना और (इन्द्रः) अत्यन्त ऐश्वर्ययुक्त राजा आप (विश्वैः) सम्पूर्ण (वीर्यैः) पराक्रमों से (महित्वा) महिमा से (उभे) दोनों (रोदसी) न्याय और भूमि के राज्य को (आ, पप्रौ) व्याप्त करते हैं वह आप (भूरि) बहुत (नः) हम लोगों और (पश्वः) पशुओं को (संगृभ्य) उत्तम प्रकार ग्रहण करके (आ, भरे) सब प्रकार पोषण कीजिये ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे भूमि और सूर्य सब पदार्थों को धारण और उत्तम प्रकार पोषण करके बढ़ाते हैं, वैसे ही राजा आदि अध्यक्ष सब उत्तम गुणों को धारण प्रजा का पोषण, सेना की वृद्धि और शत्रुओं का नाश करके प्रजा की वृद्धि करें ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् यो वृत्रहेव पुरन्दरः पत्यमानो धृष्णुसेन इन्द्रो भवान् विश्वैर्वीर्यैर्महित्वोभे रोदसी आ पप्रौ स त्वं भूरि नोऽस्मान् पश्वश्च सङ्गृभ्या भर ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) परमैश्वर्यो राजा (विश्वैः) अखिलैः (वीर्यैः) पराक्रमैः (पत्यमानः) पतिः स्वामीवाचरन् (उभे) (आ) (पप्रौ) व्याप्नोति (रोदसी) न्यायभूमिराज्ये (महित्वा) महिम्ना (पुरन्दरः) शत्रूणां नगराणां हन्ता (वृत्रहा) मेघहन्ता सूर्येव (धृष्णुसेनः) धुष्णुः प्रगल्भा दृढा सेना यस्य सः (सङ्गृभ्य) सम्यग् गृहीत्वा। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (नः) अस्मान् (आ) (भर) धर। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (भूरि) बहु (पश्वः) पशून् ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा भूमिसूर्यौ सर्वान् धृत्वा संपोष्य वर्द्धयतस्तथैव राजादयोऽध्यक्षाः सर्वाञ्छुभगुणान् धृत्वा प्रजां पोषयित्वा सेनामुन्नीय शत्रून् हत्वा प्रजामुन्नयन्तु ॥१५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जशी भूमी व सूर्य सर्व पदार्थांना धारण करतात व उत्तम प्रकारे पोषण करून वाढवितात तसेच राजा इत्यादी अध्यक्षांनी सर्व गुणांना धारण करून प्रजेचे पोषण, सेनेची वृद्धी व शत्रूंचा नाश करून प्रजेची वाढ करावी. ॥ १५ ॥
16 नासत्या मे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ना᳓सत्या मे पित᳓रा बन्धुपृ᳓छा
सजाति᳓यम् अश्वि᳓नोश् चा᳓रु ना᳓म
युवं᳓ हि᳓ स्थो᳓ रयिदउ᳓ नो रयीणां᳓
दात्रं᳓ रक्षेथे अ᳓कवैर् अ᳓दब्धा
मूलम् ...{Loading}...
नास॑त्या मे पि॒तरा॑ बन्धु॒पृच्छा॑ सजा॒त्य॑म॒श्विनो॒श्चारु॒ नाम॑ ।
यु॒वं हि स्थो र॑यि॒दौ नो॑ रयी॒णां दा॒त्रं र॑क्षेथे॒ अक॑वै॒रद॑ब्धा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ना᳓सत्या मे पित᳓रा बन्धुपृ᳓छा
सजाति᳓यम् अश्वि᳓नोश् चा᳓रु ना᳓म
युवं᳓ हि᳓ स्थो᳓ रयिदउ᳓ नो रयीणां᳓
दात्रं᳓ रक्षेथे अ᳓कवैर् अ᳓दब्धा
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bandhupŕ̥chā ← bandhupŕ̥ch- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
nā́satyā ← nā́satya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
pitárā ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
aśvínoḥ ← aśvín- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
cā́ru ← cā́ru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sajātyàm ← sajātyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rayidaú ← rayidā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
rayīṇā́m ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
stháḥ ← √as- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
ádabdhā ← ádabdha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ákavaiḥ ← ákava- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
dātrám ← dātrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rakṣethe ← √rakṣⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
नास॑त्या । मे॒ । पि॒तरा॑ । ब॒न्धु॒ऽपृच्छा॑ । स॒ऽजा॒त्य॑म् । अ॒श्विनोः॑ । चारु॑ । नाम॑ ।
यु॒वम् । हि । स्थः । र॒यि॒ऽदौ । नः॒ । र॒यी॒णाम् । दा॒त्रम् । र॒क्षे॒थे॒ इति॑ । अक॑वैः । अद॑ब्धा ॥
Hellwig Grammar
- nāsatyā ← nāsatya
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Asvins; nāsatya [word].”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- pitarā ← pitṛ
- [noun], nominative, dual, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- bandhupṛcchā ← bandhu
- [noun], masculine
- “relative; bandhu [word]; association; friend; kin.”
- bandhupṛcchā ← pṛcchā
- [noun], nominative, dual, masculine
- “question.”
- sajātyam ← sajātya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “relatedness.”
- aśvinoś ← aśvinoḥ ← aśvin
- [noun], genitive, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- cāru
- [noun], nominative, singular, neuter
- “pleasant; beautiful; beloved; agreeable; cāru [word].”
- nāma ← nāman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
- yuvaṃ ← yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- stho ← sthaḥ ← as
- [verb], dual, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- rayidau ← rayi
- [noun], masculine
- “wealth; property.”
- rayidau ← dau ← dā
- [noun], nominative, dual, masculine
- “giving.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rayīṇāṃ ← rayīṇām ← rayi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “wealth; property.”
- dātraṃ ← dātram ← dātra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sickle; gift; scythe.”
- rakṣethe ← rakṣ
- [verb], dual, Present indikative
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- akavair ← akavaiḥ ← akava
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “perfect.”
- adabdhā ← adabdha
- [noun], nominative, dual, masculine
- “unfailing; unimpaired.”
सायण-भाष्यम्
हे नासत्यावश्विनौ बन्धुपृच्छा । हविष्प्रदातृत्वेन बन्धूनस्मान् अपेक्षितमर्थं पृच्छतः इति बन्धूनां प्रष्टारौ । युवां मे पितरा पालयितारौ भवतम् । युवयोः अश्विनोः सजात्यं सजाते भवं संगतं चारु नाम कमनीयं खलु । हे अश्विनौ युवं युवां नः अस्मभ्यं रयीणां धनानां मध्ये रयिदौ उत्तमस्य धनस्य दातारौ स्थः हि भवथः खलु । किंच अदब्धा केनाप्यतिरस्कृतौ युवां दात्रं हविषाँ दातारं माम् अकवैः अकुत्सितैः शोभनैः कर्मभिः रक्षेथे पालयतम् ॥ नासत्या । ‘ नभ्राण्नपात्°’ इत्यादिना निपातनान्नञः प्रकृतिभावः । बन्धुपृच्छा । पृच्छेः क्विप् । ‘सुपां सुलुक्° ’ इति सुपो डादेशः । सजात्यम् । सजाते भवम् । ‘भवे छन्दसि ’ इति यत् । तित्स्वरितः । स्थः । अस्तेर्लटि रूपम् । हियोगादनिघातः ॥
Wilson
English translation:
“Nāsatyas, my protectors, inquirers (after the wishes) of your kinsman, beautiful is your cognate appellation of Aśvins; be to us the liberal donors of riches; do you, who are irresistible, protect the offerer (of the oblation) with unblameable (defences).]”
Jamison Brereton
The Nāsatyas, asked about our kinship, are my fathers. Our cherished name is our common birth with the Aśvins.
Because you are wealth-givers of wealth to us, you keep watch over giving with unstinting (gifts), as undeceivable ones.
Jamison Brereton Notes
The first half-vs. treats the kinship we share with the Aśvins, a theme occasionally touched on elsewhere (e.g., VIII.73.12 adduced by Geldner). The grammatical problem in the hemistich is the (pseudo-)root noun cmpd. bandhupṛ́ch-, which has been interpr. both actively (“asking about [their] kinship”: Grassmann, Geldner [/Witzel Gotō], Lüders 526, Scarlatta 328-29) and passively (“asked about [their] kinship”: Renou). I have followed the Renou path, on the assumption that it is more likely that humans are asking the Aśvins about it than that the Aśvins are wondering about it themselves. But in general I prefer root noun compounds to have active meaning, and it is possible that the majority position is the correct one. It does not seem to have too much effect on the interpr. of the rest.
Griffith
My Sires are the Nasatyas, kind tokinsmen: the Asvins’ kinship is a glorious title.
For ye are they who give us store of riches: ye guard your gift uncheated by the bounteous.
Geldner
Die Nasatya´s sind meine Väter, die sich nach ihren Angehörigen erkundigen. Die Verwandtschaft der Asvin ist ein schönes Wort. Ihr beide seid uns ja Geber von Reichtümern, ihr erhaltet die Schenkung durch gleich vollkommene Gaben, wenn ihr nicht hintergangen werdet.
Grassmann
Die biedern sind mir Aeltern, hold den Ihren, verwandt ist mir der Ritter theurer Name; Ihr seid ja uns der Schätze Schatzverleiher; die Gabe schützt ihr ungefährdet, huldreich.
Elizarenkova
(Оба) Насатьи – мои отцы, спрашиваемые о родстве.
Общее рождение с Ашвинами – приятный признак.
Ведь вы двое – наши дарители богатств.
Вы охраняете дарение нескаредными (действиями), о не терпящие обмана!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वान् के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभा और सेना के स्वामी ! (युवम्) आप दोनों (हि) जिससे कि (नः) हम लोगों के लिये (रयिदौ) लक्ष्मी देनेवाले (रयीणाम्) धनों के (दात्रम्) दान की (रक्षेथे) रक्षा करते हैं (अकवैः) कुत्सित भिन्न अर्थात् उत्तम कर्मों से (अदब्धा) नहीं हिंसित हुए (स्थः) होते हैं और जिनकी (अश्विनोः) सूर्य चन्द्रमा के तुल्य (चारु) सुन्दर (नाम) संज्ञा है उन (बन्धुपृच्छा) बन्धुओं का कुशलादि पूछनेवाले (नासत्या) असत्य के त्यागी (मे) मेरे (पितरा) पालन करनेवालों के सदृश (सजात्यम्) समान जातिवाले सुन्दर नाम की रक्षा करो ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् लोग माता और पिता के सदृश सबके लिये विद्या और धन देनेवाले धर्मपूर्वक आचरण करते हुए अपने समान जातिवाले तथा अन्य जनों की रक्षा करते हैं, वे सबके पूजा करने योग्य होते हैं ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सभासेनेशौ युवं हि नो रयिदौ रयीणां दात्रं रक्षेथे अकवैरदब्धा स्थो ययोरश्विनोरिव चारु नामास्ति तौ बन्धुपृच्छा नासत्या मे पितरेव सजात्यं चारु नाम रक्षतम् ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नासत्या) न विद्यतेऽसत्यं ययोस्तौ (मे) मम (पितरा) पालकौ (बन्धुपृच्छा) यौ बन्धून् पृच्छतस्तौ (सजात्यम्) समानजातौ भवम् (अश्विनोः) सूर्य्याचन्द्रमसोरिव (चारु) सुन्दरम् (नाम) (युवम्) (हि) यतः (स्थः) भवथः (रयिदौ) श्रीप्रदौ (नः) अस्माकम् (रयीणाम्) धनानाम् (दात्रम्) दानम् (रक्षेथे) (अकवैः) अकुत्सितैः कर्मभिः (अदब्धा) अहिंसितौ ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्वांसो मातापितृवत्सर्वेभ्यो विद्याधनप्रदा धर्माचारिणः सन्तः सजात्यानन्याँश्च रक्षन्ति ते सर्वेषां पूज्या भवन्ति ॥१६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वान लोक माता-पिता यांच्याप्रमाणे सर्वांना विद्या व धन देतात, धर्मपूर्वक आचरण करतात व इतर लोकांचे रक्षण करतात, ते सर्वांचे पूजनीय असतात. ॥ १६ ॥
17 महत्तद्वः कवयश्चारु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मह᳓त् त᳓द् वः कवयश् चा᳓रु ना᳓म
य᳓द् ध देवा भ᳓वथ वि᳓श्व इ᳓न्द्रे
स᳓ख र्भु᳓भिः पुरुहूत प्रिये᳓भिर्
इमां᳓ धि᳓यं सात᳓ये तक्षता नः
मूलम् ...{Loading}...
म॒हत्तद्वः॑ कवय॒श्चारु॒ नाम॒ यद्ध॑ देवा॒ भव॑थ॒ विश्व॒ इन्द्रे॑ ।
सख॑ ऋ॒भुभिः॑ पुरुहूत प्रि॒येभि॑रि॒मां धियं॑ सा॒तये॑ तक्षता नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
मह᳓त् त᳓द् वः कवयश् चा᳓रु ना᳓म
य᳓द् ध देवा भ᳓वथ वि᳓श्व इ᳓न्द्रे
स᳓ख र्भु᳓भिः पुरुहूत प्रिये᳓भिर्
इमां᳓ धि᳓यं सात᳓ये तक्षता नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cā́ru ← cā́ru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kavayaḥ ← kaví- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
mahát ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
bhávatha ← √bhū- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
devāḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
ha ← ha (invariable)
índre ← índra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
priyébhiḥ ← priyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
puruhūta ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
r̥bhúbhiḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhíyam ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
imā́m ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sātáye ← sātí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
takṣata ← √takṣ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
म॒हत् । तत् । वः॒ । क॒व॒यः॒ । चारु॑ । नाम॑ । यत् । ह॒ । दे॒वाः॒ । भव॑थ । विश्वे॑ । इन्द्रे॑ ।
सखा॑ । ऋ॒भुऽभिः॑ । पु॒रु॒ऽहू॒त॒ । प्रि॒येभिः॑ । इ॒माम् । धिय॑म् । सा॒तये॑ । त॒क्ष॒त॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- mahat
- [noun], nominative, singular, neuter
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- kavayaś ← kavayaḥ ← kavi
- [noun], vocative, plural, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- cāru
- [noun], nominative, singular, neuter
- “pleasant; beautiful; beloved; agreeable; cāru [word].”
- nāma ← nāman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
- yaddha ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yaddha ← ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- bhavatha ← bhū
- [verb], plural, Present indikative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- viśva ← viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- indre ← indra
- [noun], locative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sakha ← sakhaḥ ← sakha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Kubera.”
- ṛbhubhiḥ ← ṛbhu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Ribhus.”
- puruhūta
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- priyebhir ← priyebhiḥ ← priya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- imāṃ ← imām ← idam
- [noun], accusative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dhiyaṃ ← dhiyam ← dhī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- sātaye ← sāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- takṣatā ← takṣ
- [verb], plural, Present imperative
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे कवयः मेधाविनो हे देवाः वः युष्माकं तत् तादृशं महत् प्रभूतं नाम कर्म नमनं वा चारु मनोहरं खलु । यत् येन कर्मणा विश्वे सर्वे यूयम् इन्द्रे इन्द्रोपलक्षिते लोके देवाः भवथ ह देवत्वं प्राप्नुथ खलु । हे पुरुहूत बहुभिराहूत हे इन्द्र त्वं प्रियेभिः प्रियतमैः ऋभुभिः । ऋतेन भवन्त्यृतेन भान्तीति वा । ऋभुभिर्देवैः सखा असि । इन्द्रसहिता ऋभवो यूयम् इमाम् अस्मदीयां धियं स्तुतिं नः अस्माकं सातये धनादिलाभार्थं तक्षत स्वीकुरुत ॥ यत् । ‘सुपां सुलुक्° ’ इत्यादिना सुपो लुक् । भवथ । भवतेर्लटि रूपम् । यद्वत्तयोगादनिघातः । सख ऋभुभिः इत्यत्र संहितायाम् ‘ऋत्यकः ’ इति प्रकृतिभावो ह्रस्वत्वं च ॥
Wilson
English translation:
“Sages acquainted with the past, excellent is that beautiful appellation under which you have both become gods in (the sphere of) Indra; do you, Indra, the invoked of many, a friend, (associated) with the beloved ṛbhus, shape this prayer for our benefit.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
That beautiful appellation: cāru nāma = agreeable or acceptable act or devotion, nāmakarma nāmānām vā, cāru, manoharam, by which the Aśvins attained deification, yena devatvam prāpnutha; in the preceding verse, sajātyam cāru nāma is explained as sajāte bhavam kamanīyam, desirable cognate appellation
Jamison Brereton
Great is this cherished name of yours, o poets [=R̥bhus], that you all become “gods” to Indra.
You are partner with the dear R̥bhus, much-invoked one. (All of you,) fashion this insight here for us to win.
Jamison Brereton Notes
There is phraseological connection between the first pāda of this vs. and the previous vs.: cā́ru nā́ma “dear name” repeats verbatim the end of 16b, and though they are etymologically unrelated, kavayaḥ in 17a echoes ákavaiḥ in 16d.
The first half of the verse most likely refers to the Ṛbhus, though they are not named until c. The “dear name” of these unnamed subjects is probably “gods,” the predicative voc. devā(ḥ) in b. The Ṛbhus were not originally divine, but achieved the status of gods because of their wondrous acts in the sacrifice. So to be addressed as “gods” by Indra is precious to them indeed.
The second half-vs. consists of a pāda (c) with a sg. nom. (sákhā) referring to Indra, accompanied by a pl. instr. (ṛbhúbhiḥ) and no verb, followed by one (d) with a 2nd pl. impv. (takṣatā). It is tempting to construe the two pādas together, with a mixture of constructions: the sg. nom. + instr. serving as the equivalent of a pl. subj.
to the verb in d, but I have kept strictly to the grammar, as do the standard tr.
Griffith
This is, ye Wise, your great and glorious title, that all ye Deities abide in Indra.
Friend, Much-invoked! art thou with thy dear Rbhus: fashion ye this our hymn for our advantage.
Geldner
Das ist ein großes, schönes Wort von euch, ihr Seher, daß ihr Götter alle in Indra seid. Du vielgerufener Indra bist mit den lieben Ribhu´s befreundet. Formet dies Gedicht von uns zum Preisgewinn!
Grassmann
Das ist, o weise, euer theures Wesen, dass Götter alle ihr bei Indra weilet, Vereint den lieben Ribhu’s, vielgerufen, macht unsre Bitte kräftig zum Erlangen.
Elizarenkova
Велико это ваше милое имя, о поэты,
(Оно) ведь (в том,) о боги, что все вы заключаетесь в Индре.
(Он) друг для Рибху приятных, о многопризываемый.
Вытешите нам эту молитву для захвата (добычи)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (कवयः) विद्वानों ! (वः) आप लोगों का (यत्) जो (महत्) बड़ा (चारु) सुन्दर (नाम) नाम है (तत्) वह और उससे युक्त (विश्वे) संम्पूर्ण (देवाः) विद्वान् और (ह) निश्चय आप लोग (भवथ) होओ (प्रियेभिः) अपने सदृश प्रिय (ऋतुभिः) बुद्धिमानों के साथ (इन्द्रे) अत्यन्त ऐश्वर्य्य वा राजा में (सातये) सत्य और असत्य के विचार के लिये (नः) हम लोगों की (इमाम्) इस (धियम्) बुद्धि की (तक्षत) रक्षा करो। और हे (पुरुहूत) बहुतों से प्रशंसित हुए राजेन्द्र ! आप इनके साथ (सखा) मित्र हुए इस बुद्धि को प्राप्त होओ ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उन लोगों के ही नाम प्रशंसा करने योग्य और प्रसिद्ध होवें कि जो विद्वान् और अविद्वानों में मित्रता को प्राप्त होकर धर्म और अधर्म के विचार के लिये उत्तम बुद्धि सबके लिये देते हैं ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कवयो वो यन्महच्चारु नाम नामास्ति तत्तेन युक्ता विश्वे देवा ह यूयं भवथ। प्रियेभिर्ऋतुभिः सहेन्द्रे सातये न इमां धियं तक्षत। हे पुरुहूत राजेन्द्र त्वमेतैः सह सखा सन्नेतां प्रज्ञां प्राप्नुहि ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (महत्) महान् (तत्) (वः) युष्माकम् (कवयः) विपश्चितः (चारु) सुन्दरम् (नाम) (यत्) (ह) किल (देवाः) विद्वांसः (भवथ) (विश्वे) (इन्द्रे) परमैश्वर्ये राज्ञि वा (सखा) सुहृत् (ऋतुभिः) मेधाविभिः सह (पुरुहूत) बहुभिः प्रशंसित (प्रियोभिः) स्वात्मवत् प्रियैः (इमाम्) प्रत्यक्षाम् (धियम्) प्रज्ञाम् (सातये) सत्याऽसत्ययोर्विवेकाय (तक्षत) रक्षत। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (नः) अस्माकम् ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - तेषामेव नामानि प्रशंसितानि प्रसिद्धानि स्युर्ये विद्वत्स्वविद्वत्सु मैत्रीमासाद्य धर्माऽधर्मविवेकाय शुद्धां प्रज्ञां सर्वेभ्यः प्रयच्छन्ति ॥१७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - त्याच लोकांचे नाव प्रशंसनीय व प्रसिद्ध व्हावे की जे विद्वान व अविद्वानांमध्ये मैत्री करून धर्म व अधर्माचा विचार करण्यासाठी सर्वांना शुद्ध बुद्धी देतात. ॥ १७ ॥
18 अर्यमा णो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अर्यमा᳓ णो अ᳓दितिर् यज्ञि᳓यासो
अ᳓दब्धानि व᳓रुणस्य व्रता᳓नि
युयो᳓त नो अनपत्या᳓नि ग᳓न्तोः
प्रजा᳓वान् नः पशुमाँ᳓ अस्तु गातुः᳓
मूलम् ...{Loading}...
अ॒र्य॒मा णो॒ अदि॑तिर्य॒ज्ञिया॒सोऽद॑ब्धानि॒ वरु॑णस्य व्र॒तानि॑ ।
यु॒योत॑ नो अनप॒त्यानि॒ गन्तोः॑ प्र॒जावा॑न्नः पशु॒माँ अ॑स्तु गा॒तुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अर्यमा᳓ णो अ᳓दितिर् यज्ञि᳓यासो
अ᳓दब्धानि व᳓रुणस्य व्रता᳓नि
युयो᳓त नो अनपत्या᳓नि ग᳓न्तोः
प्रजा᳓वान् नः पशुमाँ᳓ अस्तु गातुः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
áditiḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yajñíyāsaḥ ← yajñíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ádabdhāni ← ádabdha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vratā́ni ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
anapatyā́ni ← anapatyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
gántoḥ ← √gam- (root)
{case:ABL, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yuyóta ← √yu- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gātúḥ ← gātú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
paśumā́n ← paśumánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prajā́vān ← prajā́vant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒र्य॒मा । नः॒ । अदि॑तिः । य॒ज्ञिया॑सः । अद॑ब्धानि । वरु॑णस्य । व्र॒तानि॑ ।
यु॒योत॑ । नः॒ । अ॒न॒प॒त्यानि॑ । गन्तोः॑ । प्र॒जाऽवा॑न् । नः॒ । प॒शु॒ऽमान् । अ॒स्तु॒ । गा॒तुः ॥
Hellwig Grammar
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- ṇo ← ṇaḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- aditir ← aditiḥ ← aditi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- yajñiyāso ← yajñiyāsaḥ ← yajñiya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- ‘dabdhāni ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ‘dabdhāni ← dabdhāni ← dabh
- [verb noun], nominative, plural
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- vratāni ← vrata
- [noun], nominative, plural, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- yuyota ← yu
- [verb], plural, Present injunctive
- “keep away; separate; ward off.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- anapatyāni ← anapatya
- [noun], accusative, plural, neuter
- gantoḥ ← gam
- [verb noun]
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- prajāvān ← prajāvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prolific.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- paśumāṃ ← paśumat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “rich in cattle.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- gātuḥ ← gātu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “path; way.”
सायण-भाष्यम्
अर्यमा । ऋच्छति सर्वदा गच्छतीत्यर्यमा सूर्यः । अदितिः देवमाता यज्ञियासः यज्ञार्हा देवा यस्य वरुणस्य व्रतानि कर्माणि अदब्धानि अहिंसितानि भवन्ति स वरुणः ते चार्यमादयो देवाः नः अस्मान् रक्षन्त्विति शेषः । ते यूयं नः अस्माकम् अनपत्यानि अपत्यानां पुत्राणामहितानि कर्माणि । यद्वा । पतनकारणं न भवतीत्यपत्यम् । तदन्यान्यनपत्यानि पतनकारणानि कर्माणि गन्तोः सन्मार्गात् ‘युयोत पृथक्कुरुत । यथा तान्यहितानि कर्माणि न स्पृशन्ति तथा कुरुतेत्यर्थः । अथ गातुः । गायन्ति स्तुवन्तीन्द्रादीनत्रेति गातुर्गृहम् । नः अस्मदीयं गृहं पशुमान् पश्वादियुक्तं प्रजावान् अपत्योपेतम् अस्तु ॥ अर्यमा । ‘ऋ गतौ ’ । ‘ श्वन्नुक्षन्प्लीहन्क्लेदन्’ इत्यादिना निपातनात् रूपसिद्धिः। अदितिः । ‘दीङ् क्षये’ इत्यस्य कर्तरि क्तिच् । नञा समासः। अदितिरदीना’ ( निरु. ४. २२) इति यास्कः । छान्दसं ह्रस्वत्वम् । नञः स्वरः । युयोत । यौतेः अमिश्रीभावकर्मणो लोटि ‘बहुलं छन्दसि’ इति शपः श्लुः । ‘तप्तनप् । इति तप्रत्ययस्य तबादेशः । गन्तोः । ‘ गम्लृ गतौ । ‘सितनिगमिमसिसच्यविधाञ्क्रुशिभ्यः" इति तुन्प्रत्ययः । नित्त्वादाद्युदात्तः । गातुः । ‘ °गायाहिभ्यश्च’ (उ. सू. १. ७२ ) इति तुप्रत्ययः ॥
Wilson
English translation:
“May Aryaman, Aditi, the adorable (gods), and the unimpeded functions of Varuṇa (protect) us; keep us from (following) the course unpropitious to offspring, and may our dwelling be abundant in progeny and cattle.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Keep us from the course: yuyota no anapatyāni gantoḥ: anapatyāni = putrāṇām ahitāni karmaṇi tanmārgāt pṛthak kuruta
Jamison Brereton
Aryaman, Aditi, (all those) worthy of our sacrifice—the
commandments of Varuṇa cannot be cheated—
(all of you,) keep us from coming to childlessness. Let our course be full of offspring and livestock.
Jamison Brereton Notes
Geldner (/Witzel Gotō) takes pl. yajñíyāsaḥ as predicated of aryamā́… áditiḥ with pāda a simply a nominal clause; this is strictly impossible, since the predicate adj. should be dual. Geldner explains the plural on the grounds that the poet is thinking of the other Ādityas. This is possible, but I prefer to take yajñíyāsaḥ as a third term referring to an unspecified set of other gods (quite possibly the rest of the Ādityas), and all three terms as the subj. of pl. yuyóta in c. (So also Renou) The naḥ in pāda a then simply anticipates the same form in c, and b is parenthetical.
Griffith
Aryaman, Aditi deserve our worship: the laws of Varuna remain unbroken.
The lot of childlessness remove ye from us, and let our course be rich in kine and offspring.
Geldner
Aryaman, Aditi sind uns anbetungswert. Nicht zu hintergehen sind die Gebote des Varuna. Bewahret uns davor, in Kinderlosigkeit zu geraten. Unser Lebensweg sei kinderreich, reich an Vieh.
Grassmann
Zu ehren sind uns Arjaman, Aditi, untrüglich sind des Varuna Gesetze, Entfernt von unserm Leben Kindermangel; an Kindern reich und Vieh sei unser Wandel.
Elizarenkova
Арьяман, Адити (и другие боги) достойны жертв у нас.
Нерушимы обеты Варуны.
Удержите нас от того, чтоб угодить в беспотомственность!
Да будет наш путь сопровождаться потомством (и) скотом!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! (अदितिः) माता के सदृश (अर्य्यमा) न्यायाधीश (यज्ञियासः) जिसमें हिंसा न हो ऐसे यज्ञ के करनेवाले आप लोगो ! (नः) हम लोगों के (वरुणस्य) श्रेष्ठ के (अदब्धानि) हिंसाभिन्न (व्रतानि) सत्य बोलने आदि व्रतों को (युयोत) प्राप्त कराइये (नः) हम लोगों के (गन्तोः) प्राप्त होने योग्य व्यवहार से (अनपत्यानि) नहीं विद्यमान हैं सन्तान जिनमें उनको प्राप्त कराइये जिससे (नः) हम लोगों की (गातुः) पृथिवी (प्रजावान्) सन्तानयुक्त और (पशुमान्) बहुत पशुयुक्त (अस्तु) हो ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे विद्वानो ! आप लोग हम लोगों को न्यायाधीश और माता के सदृश अन्यायाचरण से अलग करके और सत्य धर्मयुक्त कर्मों को प्राप्त कराके सम्पूर्ण पृथिवी को बहुत प्रजा और असंख्य धनयुक्त करो ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसोऽदितिरिवार्य्यमा यज्ञियासो यूयं नो वरुणस्याऽदब्धानि व्रतानि युयोत। नो गन्तोरनपत्यानि युयोत येन नो गातुः प्रजावान् पशुमानस्तु ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अर्य्यमा) न्यायाधीशः (नः) अस्माकम् (अदितिः) मातेव (यज्ञियासः) अहिंसायज्ञस्याऽनुष्ठातारः (अदब्धानि) अहिंसितानि (वरुणस्य) श्रेष्ठस्य (व्रतानि) सत्यभाषणादीनि (युयोत) प्रापयत त्याजयत (नः) अस्माकम् (अनपत्यानि) अविद्यमानान्यपत्यानि येषु तानि (गन्तोः) गन्तव्यानि (प्रजावान्) सन्तानवान् (नः) अस्मान् (पशुमान्) बहुपशुयुक्तः (अस्तु) (गातुः) भूमिः। गातुरिति पृथिवीना० निघं० १। १। ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे विद्वांसो भवन्तोऽस्मान्न्यायाधीशवन्मातृवदन्यायाचरणात्पृथक्कृत्य सत्यानि धर्म्याणि कर्माणि प्रापय्य भूगोलं बहुप्रजासमसंख्यधनं कुरुत ॥१८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे विद्वानांनो! तुम्ही आम्हाला न्यायाधीशाप्रमाणे व मातेप्रमाणे अन्यायाचरणापासून दूर करून सत्य धर्म कर्म प्राप्त करवून संपूर्ण पृथ्वीला प्रजा व धन यांनी युक्त करा. ॥ १८ ॥
19 देवानां दूतः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
देवा᳓नां दूतः᳓ पुरुध᳓ प्र᳓सूतो
अ᳓नागान् नो वोचतु सर्व᳓ताता
शृणो᳓तु नः पृथिवी᳓ द्यउ᳓र् उता᳓पः
सू᳓र्यो न᳓क्षत्रैर् उरु᳓ अन्त᳓रिक्षम्
मूलम् ...{Loading}...
दे॒वानां॑ दू॒तः पु॑रु॒ध प्रसू॒तोऽना॑गान्नो वोचतु स॒र्वता॑ता ।
शृ॒णोतु॑ नः पृथि॒वी द्यौरु॒तापः॒ सूर्यो॒ नक्ष॑त्रैरु॒र्व१॒॑न्तरि॑क्षम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
देवा᳓नां दूतः᳓ पुरुध᳓ प्र᳓सूतो
अ᳓नागान् नो वोचतु सर्व᳓ताता
शृणो᳓तु नः पृथिवी᳓ द्यउ᳓र् उता᳓पः
सू᳓र्यो न᳓क्षत्रैर् उरु᳓ अन्त᳓रिक्षम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
dūtáḥ ← dūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prásūtaḥ ← √sū- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
purudhá ← purudhá (invariable)
ánāgān ← ánāga- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sarvátātā ← sarvátāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
vocatu ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
dyaúḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pr̥thivī́ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śr̥ṇótu ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
utá ← utá (invariable)
antárikṣam ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nákṣatraiḥ ← nákṣatra- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
urú ← urú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
दे॒वाना॑म् । दू॒तः । पु॒रु॒ध । प्रऽसू॑तः । अना॑गान् । नः॒ । वो॒च॒तु॒ । स॒र्वऽता॑ता ।
शृ॒णोतु॑ । नः॒ । पृ॒थि॒वी । द्यौः । उ॒त । आपः॑ । सूर्यः॑ । नक्ष॑त्रैः । उ॒रु । अ॒न्तरि॑क्षम् ॥
Hellwig Grammar
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- dūtaḥ ← dūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- purudha ← purudhā
- [adverb]
- “multiply.”
- prasūto ← prasūtaḥ ← prasū ← √sū
- [verb noun], nominative, singular
- “give birth; be born; originate; impel; propel; grow.”
- ’nāgān ← anāgān ← anāga
- [noun], accusative, plural, masculine
- “impeccant; innocent.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- vocatu ← vac
- [verb], singular, Aorist imperative
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- sarvatātā ← sarvatāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “completeness; prosperity; sum.”
- śṛṇotu ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- pṛthivī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- dyaur ← dyauḥ ← div
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- utāpaḥ ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- utāpaḥ ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- sūryo ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- nakṣatrair ← nakṣatraiḥ ← nakṣatra
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “Nakṣatra; celestial body; nakṣatra [word]; pearl.”
- urv ← uru
- [noun], nominative, singular, neuter
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- antarikṣam ← antarikṣa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
सायण-भाष्यम्
पुरुध पुरुषु बहुषु देशेषु प्रसूतः अग्निहोत्रार्थं विहितः । यद्वा । पुरुभिर्यजमानैः प्रसूतो यष्टव्यदेवाह्वानार्थं प्रेरितः देवानां दूतः । तथा च तैत्तिरीयकम् -‘अग्निर्देवानां दूत आसीत् इति । तादृशोऽग्निः कर्मकर्तृसाधनवैगुण्येन सापराधान् नः अस्मान् अनागान् अनागसः सर्वताता सर्वत्र वोचतु ब्रवीतु । किंच पृथिवी द्यौः च उत अपि च आपः सूर्यः च नक्षत्रैरुरु विस्तीर्णम् अन्तरिक्षं च । एते सर्वे देवाः नः अस्मदीयां स्तुतिं शृणोतु शृण्वन्तु । प्रत्येकविवक्षया एकवचनम् ॥ प्रसूतः । षू प्रेरणे’। कर्मणि क्तः । ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरः । अनागान् । शसि सकारलोपश्छान्दसः । सवर्णदीर्घे कृते “ तस्माच्छसो नः’ इति नत्वम् । वोचतु । ‘वच परिभाषणे’। ‘ व्यत्ययो बहुलम्’ इति शपोऽङादेशः । वच उम् । गुणः । निघातः । नक्षत्रैः । ‘ नक्ष गतौ ’ । ’ अमिनक्षियजिबन्धिपतिभ्योऽत्रन्’ इत्यत्रन्प्रत्ययः । नित्त्वादाद्युदात्तः । यद्वा । न क्षरति न क्षीयते इति वा नक्षत्रम् । ‘ नभ्राण्नपात्’ इति नञः प्रकृतिभावः । नञः स्वरः॥
Wilson
English translation:
“May the messenger of the gods, engendered in many plural ces, everywhere proclaim us void of offence; may earth and heaven, the waters, the sun, and the vast firmament, with the constellation, hear us.”
Jamison Brereton
The messenger of the gods, impelled forth in many forms—let him pronounce us blameless in our entirety.
Let Earth, Heaven, and the Waters hear us, and the Sun with the heavenly bodies, and the broad midspace.
᳓
Jamison Brereton Notes
19-20 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The call to the gods to hear us, found first in vs. 1, returns here at almost the end of the hymn (19c, 20a, 20c). Note that in 19c the verb is sg. (śṛṇótu) with a series of sg. subjects (and one pl., ā́paḥ, in the middle), while in 20a it is pl.
(śṛṇvantu) with a grammatically pl. subj. In 20c a sg. nom. with an instr. pl. of accompaniment (rather like the construction I suggested in 17c) takes a sg. verb, which suggests that my suggestion for 17c is incorrect.
Griffith
May the Gods’ envoy, sent to many a quarter, proclaim us sinless for our perfect safety.
May Earth and Heaven, the Sun, the waters, hear us, and the wide firmament and constellations.
Geldner
Der Bote der Götter, der oftmals beauftragt wird, soll uns in vollem Maße als schuldlos melden. Es mögen uns die Erde, der Himmel und die Gewässer, die Sonne mit den Gestirnen, der weite Luftraum erhören.
Grassmann
Als Götter Bote, immer neu geboren verkünd uns sündlos in dem Rath der Götter; Es hör’ uns Erde, Himmel und Gewässer, die weite Luft, die Sonne nebst den Sternen.
Elizarenkova
Вестник богов, много раз побужденный (к этому),
Пусть провозгласит нас безгрешными – полностью!
Да услышат нас земля, небо и воды,
Солнце с созвездиями, широкое воздушное пространство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पुरुध) बहुतों को धारण करनेवाले (देवानाम्) विद्वानों के (दूतः) सत्य और असत्य समाचार के देनेवाले (प्रसूतः) उत्पन्न आप (सर्वताता) सबको ही (अनागान्) अपराध से रहित (नः) हम लोगों को भूमि आदि की विद्याओं का (वोचतु) उपदेश दीजिये और (नक्षत्रैः) कारणरूप से नहीं नाश होनेवालों के साथ (उरु) व्यापक (अन्तरिक्षम्) आकाश के सदृश नहीं हिलना (सूर्य्यः) सूर्य्य के समान विद्या का प्रकाश (पृथिवी) भूमि के सदृश क्षमा और (द्यौः) बिजुली के सदृश विद्या (उत) और (आपः) जलों के सदृश शान्ति (नः) हम लोगों को प्राप्त हो और हम लोगों के वचनों को (शृणोतु) सुनो ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। धर्म्मसभा के अधिकृत लोगों के आधीन में वर्त्तमान उपदेश देनेवाले सबको सत्य और असत्य का उपदेश देकर धर्मात्मा करें और उनके प्रश्नों को सुनके समाधान करें और पृथिवी आदिकों के समीप से क्षमा आदि गुणों का ग्रहण करके अन्यों को ग्रहण करा पाखण्ड का नाश और धर्म को प्राप्त कराके सबको श्रेष्ठ करें ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पुरुध देवानां दूतः प्रसूतो भवान्त्सर्वताता नागान्नः पृथिव्यादिविद्या वोचतु। नक्षत्रैस्सहोर्वन्तरिक्षं सूर्य्यः पृथिवी द्यौरुतापो नः प्राप्नोतु अस्माकं वचांसि शृणोतु ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवानाम्) विदुषाम् (दूतः) सत्याऽसत्यसमाचारदाता (पुरुध) यः पुरून् दधाति तत्सम्बुद्धौ (प्रसूतः) उत्पन्नः (अनागान्) अनपराधिनः (नः) अस्मान् (वोचतु) उपदिशतु (सर्वताता) सर्वानेव (शृणोतु) (नः) अस्मान् (पृथिवी) भूमिरिव क्षमा (द्यौः) विद्युदिव विद्या (उत) (आपः) जलानीव शान्तिः (सूर्य्यः) सवितेव विद्याप्रकाशः (नक्षत्रैः) कारणरूपेणाविनश्वरैः (उरु) व्यापकम् (अन्तरिक्षम्) आकाशमिवाऽक्षोभता ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये धर्मसभाऽधिकृतानां प्रेष्या उपदेशका सर्वान्त्सत्याऽसत्ये उपदिश्य धर्मात्मनः सम्पादयन्तु तेषां प्रश्नाञ्छ्रुत्वा समादधतु पृथिव्यादीनां सकाशात् क्षमादिगुणान् गृहीत्वाऽन्यान् ग्राहयित्वा पाखण्डं विनाश्य धर्मं प्रापय्य सर्वाञ्छिष्टान् कुर्वन्तु ॥१९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. धर्मसभेच्या अधिकृत लोकांच्या अधीन असलेल्या उपदेशकांनी सर्वांना सत्य व असत्याचा उपदेश करून धर्मात्मा करावे व त्यांचे प्रश्न ऐकून समाधान करावे. पृथ्वीपासून क्षमा वगैरे गुण ग्रहण करावेत. इतरांनाही ग्रहण करण्यास लावावे. पाखंडाचा नाश करावा. धर्माचे पालन करावयास लावून सर्वांना श्रेष्ठ करावे. ॥ १९ ॥
20 शृण्वन्तु नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शृण्व᳓न्तु नो वृ᳓षणः प᳓र्वतासो
ध्रुव᳓क्षेमास इ᳓ळया म᳓दन्तः
आदितियइ᳓र् नो अ᳓दितिः शृणोतु
य᳓छन्तु नो मरु᳓तः श᳓र्म भद्र᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
शृ॒ण्वन्तु॑ नो॒ वृष॑णः॒ पर्व॑तासो ध्रु॒वक्षे॑मास॒ इळ॑या॒ मद॑न्तः ।
आ॒दि॒त्यैर्नो॒ अदि॑तिः शृणोतु॒ यच्छ॑न्तु नो म॒रुतः॒ शर्म॑ भ॒द्रम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शृण्व᳓न्तु नो वृ᳓षणः प᳓र्वतासो
ध्रुव᳓क्षेमास इ᳓ळया म᳓दन्तः
आदितियइ᳓र् नो अ᳓दितिः शृणोतु
य᳓छन्तु नो मरु᳓तः श᳓र्म भद्र᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
párvatāsaḥ ← párvata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śr̥ṇvántu ← √śru- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vŕ̥ṣaṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhruvákṣemāsaḥ ← dhruvákṣema- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
íḷayā ← íḷā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
mádantaḥ ← √mad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
áditiḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ādityaíḥ ← ādityá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śr̥ṇotu ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bhadrám ← bhadrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yáchantu ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
शृ॒ण्वन्तु॑ । नः॒ । वृष॑णः । पर्व॑तासः । ध्रु॒वऽक्षे॑मासः । इळ॑या । मद॑न्तः ।
आ॒दि॒त्यैः । नः॒ । अदि॑तिः । शृ॒णो॒तु॒ । यच्छ॑न्तु । नः॒ । म॒रुतः॑ । शर्म॑ । भ॒द्रम् ॥
Hellwig Grammar
- śṛṇvantu ← śru
- [verb], plural, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- vṛṣaṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- parvatāso ← parvatāsaḥ ← parvata
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- dhruvakṣemāsa ← dhruva
- [noun]
- “certain; fixed; permanent; changeless; firm; safe; resident; immovable; fixed; fixed; vital; faithful.”
- dhruvakṣemāsa ← kṣemāsaḥ ← kṣema
- [noun], nominative, plural, masculine
- iᄆayā ← iḍā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- madantaḥ ← mad
- [verb noun], nominative, plural
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- ādityair ← ādityaiḥ ← āditya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- aditiḥ ← aditi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- śṛṇotu ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- yacchantu ← yam
- [verb], plural, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- bhadram ← bhadra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
सायण-भाष्यम्
वृषणः अभिमतफलसेचका मरुतः पर्वतासः । पृणन्ति पूरयन्त्यर्थिनां कामानिति पर्वता ग्रावाभिमानिनो देवाः ध्रुवक्षेमासः निश्चलस्थानाः इळया हविर्लक्षणेनान्नेन मदन्तः माद्यन्तः सन्तः नः अस्मदीयां स्तुतिं शृण्वन्तु । किंच आदित्यैः अपत्यभूतैरादित्यैः उपेता अदितिः नः अस्मदीयां स्तुतिं शृणोतु । मरुतः च नः अस्मभ्यं भद्रं कल्याणकरं शर्म सुखं यच्छन्तु ददतु॥ आदित्यैः । अदितेरपत्यानीत्यर्थे ’ दित्यदिति° ’ इति ण्यः । प्रत्ययस्वरेणान्तोदात्तः । सुपा सहैकादेशे कृते एकादेश उदात्तः ॥
Wilson
English translation:
“May the (divine) showerers (of benefits), the deities of the mountains, and those abiding in fixed habitations, propitiated by the sacrificial food, hear us; may Aditi, with the Ādityas, heqar us; may the Maruts grant us auspicious felicity.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Abiding in fixed habitations: dhruvakṣemāsaḥ niścalasthānaḥ, those of fixed plural ces; it may be an epithet of parvatāsaḥ
Jamison Brereton
Let the bullish mountains with stable dwelling places hear us, as they become exhilarated on the refreshing drink.
Let Aditi with the Ādityas hear us. Let the Maruts extend to us beneficial shelter.
᳓
Jamison Brereton Notes
19-20 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The call to the gods to hear us, found first in vs. 1, returns here at almost the end of the hymn (19c, 20a, 20c). Note that in 19c the verb is sg. (śṛṇótu) with a series of sg. subjects (and one pl., ā́paḥ, in the middle), while in 20a it is pl.
(śṛṇvantu) with a grammatically pl. subj. In 20c a sg. nom. with an instr. pl. of accompaniment (rather like the construction I suggested in 17c) takes a sg. verb, which suggests that my suggestion for 17c is incorrect.
Griffith
Hear us the mouatains which distil the rain-drops, and, resting firm, rejoice in freshening moisture.
May Aditi with the Adityas hear us, and Maruts grant us their auspicious shelter.
Geldner
Es sollen uns die bullenhaften Berge erhören, die feststehenden, die sich an der Idaspende gütlich tun. Mit den Aditya´s soll uns Aditi erhören, die Marut sollen uns ihren glückbringenden Schutz gewähren.
Grassmann
Die starken Berge mögen uns erhören, die festgegründet sich des Trunks erfreuen; Es hör’ uns Aditi mit ihren Söhnen, die Marutschar verleihe sichern Schutz uns.
Elizarenkova
Да услышат нас быки-горы,
С твердой основой, радующиеся возлиянию!
Да услышит нас Адити с Адитьями!
Да пожалуют нам Маруты счастливое убежище!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! आप लोग (इळया) प्रशंसित वाणी के सहित वर्त्तमान (नः) हम लोगों कीर्त्तिमानों को (शृण्वन्तु) सुनो (वृषणः) वृष्टि करनेवाले (ध्रुवक्षेमासः) निश्चित रक्षा है जिनसे वे (पर्वतासः) मेघ जैसे वैसे हम लोगों की (मदन्तः) प्रसन्न हुए वृद्धि कर और (आदित्यैः) पूर्ण विद्वानों के साथ (अदितिः) माता (नः) हम लोगों को (शृणोतु) सुने (मरुतः) मनुष्य लोग (नः) हम लोगों के लिये (भद्रम्) कल्याण करनेवाले (शर्म) श्रेष्ठ गृह के सदृश सुख को (यच्छन्तु) देवें ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि सब प्राप्तियों से प्रथम उत्तम शिक्षा तदनन्तर विद्या पुनः सत्सङ्ग से कल्याणकारक आचरण उत्तम बातों का श्रवण और उपदेश करके सबके योग्य अर्थात् भोजन आच्छादन के निर्वाह और कल्याण को सिद्ध करें ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो भवन्त इळया सह वर्त्तमानान्नोऽस्माञ्छृण्वन्तु वृषणो ध्रुवक्षेमासः पर्वतास इवाऽस्मान्मदन्त उन्नयन्तु। आदित्यैः सहादितिर्नः शृणोतु मरुतो नो भद्रं शर्म यच्छन्तु ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शृण्वन्तु) (नः) अस्मान् कीर्त्तिमतः (वृषणः) वृष्टिकराः (पर्वतासः) मेघा इव (ध्रुवक्षेमासः) ध्रुवं निश्चितं क्षेमं रक्षणं येभ्यस्ते (इळया) प्रशंसितया वाचा (मदन्तः) हर्षन्तः (आदित्यैः) पूर्णविद्यैस्सह (नः) अस्मान् (अदितिः) माता (शृणोतु) (यच्छन्तु) ददतु (नः) अस्मभ्यम् (मरुतः) मानवाः (शर्म) उत्तमं गृहमिव सुखम् (भद्रम्) कल्याणकरम् ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैः सर्वाभ्यः प्राप्तिभ्य आदौ सुशिक्षा ततो विद्या पुनः सत्सङ्गकल्याणाऽऽचरणं श्रवणमुपदेशनञ्च कृत्वा सर्वेषां योगक्षेमौ संसाधनीयौ ॥२०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी सर्व प्राप्तीमध्ये प्रथम उत्तम शिक्षण त्यानंतर विद्या पुन्हा सत्संगाने कल्याणकारक आचरण, उत्तम गोष्टींचे श्रवण व उपदेश करून भोजन, वस्त्रांचा निर्वाह करून योमक्षेम चालवावा. ॥ २० ॥
21 सदा सुगः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓दा सुगः᳓ पितुमाँ᳓ अस्तु प᳓न्था
म᳓ध्वा देवा ओ᳓षधीः स᳓म् पिपृक्त
भ᳓गो मे अग्ने सखिये᳓ न᳓ मृध्या
उ᳓द् रायो᳓ अश्यां स᳓दनम् पुरुक्षोः᳓
मूलम् ...{Loading}...
सदा॑ सु॒गः पि॑तु॒माँ अ॑स्तु॒ पन्था॒ मध्वा॑ देवा॒ ओष॑धीः॒ सं पि॑पृक्त ।
भगो॑ मे अग्ने स॒ख्ये न मृ॑ध्या॒ उद्रा॒यो अ॑श्यां॒ सद॑नं पुरु॒क्षोः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓दा सुगः᳓ पितुमाँ᳓ अस्तु प᳓न्था
म᳓ध्वा देवा ओ᳓षधीः स᳓म् पिपृक्त
भ᳓गो मे अग्ने सखिये᳓ न᳓ मृध्या
उ᳓द् रायो᳓ अश्यां स᳓दनम् पुरुक्षोः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
pánthāḥ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pitumā́n ← pitumánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sádā ← sádā (invariable)
sugáḥ ← sugá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devāḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
mádhvā ← mádhu- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
óṣadhīḥ ← óṣadhī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
pipr̥kta ← √pr̥c- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sám ← sám (invariable)
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
bhágaḥ ← bhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
mr̥dhyāḥ ← √mr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT, mood:PREC}
ná ← ná (invariable)
sakhyé ← sakhyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
aśyām ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
purukṣóḥ ← purukṣú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
sádanam ← sádana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
út ← út (invariable)
पद-पाठः
सदा॑ । सु॒ऽगः । पि॒तु॒ऽमान् । अ॒स्तु॒ । पन्थाः॑ । मध्वा॑ । दे॒वाः॒ । ओष॑धीः । सम् । पि॒पृ॒क्त॒ ।
भगः॑ । मे॒ । अ॒ग्ने॒ । स॒ख्ये । न । मृ॒ध्याः॒ । उत् । रा॒यः । अ॒श्या॒म् । सद॑नम् । पु॒रु॒ऽक्षोः ॥
Hellwig Grammar
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- sugaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sugaḥ ← gaḥ ← ga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “located; moving; flowing; passable; ga [word]; accordant.”
- pitumāṃ ← pitumat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “alimentary.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- panthā ← panthāḥ ← pathin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- madhvā ← madhu
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- oṣadhīḥ ← oṣadhī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “herb; plant; drug; herb.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- pipṛkta ← pṛc
- [verb], plural, Present imperative
- “mix; unite.”
- bhago ← bhagaḥ ← bhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sakhye ← sakhya
- [noun], locative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- mṛdhyā ← mṛdhyāḥ ← mṛdh
- [verb], singular, Aorist optative
- “neglect.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- rāyo ← rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- aśyāṃ ← aśyām ← aś
- [verb], singular, Aorist optative
- “get; reach; enter (a state).”
- sadanam ← sadana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seat; weakness; inertness; dwelling; exhaustion; numbness; home; residence; seat; inanition; location.”
- purukṣoḥ ← purukṣu
- [noun], genitive, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने अस्माकं पन्थाः मार्गः सदा सर्वदा सुगः सुखेन गन्तुं शक्यः पितुमान् अन्नवांश्च अस्तु । हे देवाः मध्वा माधुर्योपेतेनोदकेन ओषधीः सं पिपृक्त संपर्चयत । सेचयतेत्यर्थः । हे अग्ने त्वया सख्ये संजाते सति मे मम भगः धनं न मृध्या: न विनश्यतु । किंच रायः धनस्य पुरुक्षोः बह्वन्नस्य च सदनं स्थानम् उत् अश्यां प्राप्नुयाम् ॥ सदा । स्वरादिवाद्युदात्तत्वेन पाठादाद्युदात्तः। पिपृक्त।’ पृची संपर्के’। लोटि ’ बहुलं छन्दसि ’ इति शपः श्लुः । बहुलं छन्दसि’ इति अभ्यासस्य इत्वम् । मृध्याः। मृधिर्हिंसार्थः । लिङि • तिङा तिङो भवन्ति’ इति तिपः सिप् ॥
Wilson
English translation:
“May our path ever be easy of going, and provided with food; sprinkle, gods, the plural nts with sweet water; (safe) in your friendship, Agni, may my fortune never be impaired, but may I occupy a dwelling (abounding) with riches and ample food.”
Jamison Brereton
Let our path be always easy to travel, abounding in food. Gods, saturate the plants with honey.
(Let there be) a share in your fellowship for me, Agni. You should not be neglectful. Might I reach the seat of wealth consisting in much
livestock.
Jamison Brereton Notes
The standard tr. take bhágaḥ as the subj. of mṛdhyā(ḥ) in c; e.g., Geldner “Bhaga [das Glück] möge in meiner Freundschaft nicht fehlen, o Agni.” With such a 3rd ps. subj., this requires mṛdhyāḥ to be a precative (Renou calls it a “pseudo-précatif” for some reason) rather than a straight 2nd sg. opt. This is, of course, not impossible.
But the desire expressed here, that Agni make sure that Bhaga does the right thing, does not seem the usual type of prayer addressed to gods in the RV. I take pāda c as consisting of two clauses, the first nominal, the 2nd, addressed to Agni, consisting only of a negative and a verb (cf. for this construction with this verb, ná mardhanti in 14d above), with Agni the subj. I take bhágaḥ as a common noun in the published translation; alternatively it might mean “(May) Bhaga (be) in partnership with me.” The final word of the vs., the gen. purukṣóḥ ‘consisting in much livestock’, is a bahuvrīhi variant of the phrase bhū́ri paśváḥ ‘abundance of livestock’, likewise ending its vs. in 15d.
Griffith
Soft be our path for ever, well-provisioned: with pleasant meath, O Gods, the herbs besprinkle.
Safe be my bliss, O Agni, in thy friendship: may I attain the seat of foodful. riches,
Geldner
Immer soll unser Weg gut zu gehen, nahrungsreich sein. Ihr Götter, durchtränkt die Pflanzen mit Süßigkeit! Bhaga, das Glück, möge in meiner Freundschaft nicht fehlen, o Agni. Ich möchte zu einem Wohnsitz des Reichtums mit großem Viehstand gelangen.
Grassmann
Stets sei der Pfad gebahnt und reich an Nahrung; mit Meth besprengt, o Götter, die Gewächse; Vertheilend, Agni, denk an meine Freundschaft und führ zum Sitz mich nahrungsreicher Habe.
Elizarenkova
Да будет путь всегда легко проходимым, богатым питанием!
Медом, о боги, пропитайте растения!
Да не пренебрежет Бхага моей дружбой!
Да получу я доступ к месту богатства, обильного скотом!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (देवाः) विद्वानो ! आप लोग (मध्वा) मधुर आदि गुणों से युक्त (ओषधीः) सोमलता आदि ओषधियों को (सम्) (पिपृक्त) उत्तम प्रकार प्राप्त हों जिससे हम लोगों का (सुगः) सुखपूर्वक चलते हैं जिसमें और (पितुमान्) बहुत अन्न आदि विद्यमान हैं जिसमें ऐसा (पन्थाः) मार्ग सदा सबकाल में (अस्तु) हो और हे (अग्ने) विद्वन् ! (मे) मेरे (सख्ये) मित्र के भाव अर्थात् मित्रपन वा कर्म में आप (न) नहीं (मृध्याः) नाश करो मेरा (भगः) ऐश्वर्य्य आपका हो और जैसे मैं (पुरुक्षो) बहुत अन्नवाले के (सदनम्) गृह और (रायः) धनों को (उत्, अश्याम्) प्राप्त होऊँ, वैसे आप भी इन गृह धनादि वस्तुओं को प्राप्त होइये ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् लोग वैद्य होकर सर्वदा ओषधियों से रोगों का निवारण करके सबको रोगरहित करें और सदैव मित्रता करके राजा को चाहिये कि दुष्ट डाकू रूप कण्टकों से तथा भय से रहित सरल मार्ग बनावें कि जिन मार्गों में जाकर तथा आकर प्रजायें बहुत धनवाली होवें ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे देवा विद्वांसो यूयं मध्वोषधीः सम्पिपृक्त येनाऽस्माकं सुगः पितुमान् पन्थाः सदास्तु। हे अग्ने मे सख्ये त्वं न मृध्या मे भगो तेऽस्तु यथाऽहं पुरुक्षोः सदनं रायश्चोदश्यां तथा भवानप्येतत्प्राप्नोतु ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सदा) सर्वदा (सुगः) सुखेन गच्छन्ति यस्मिन् (पितुमान्) बहूनि पितवोऽन्नादीनि विद्यन्ते यस्मिन् (अस्तु) (पन्थाः) मार्गः (मध्वा) मधुरादिगुणयुक्ताः (देवाः) विद्वांसः (ओषधीः) सोमलताद्याः (सम्) (पिपृक्त) सम्यक्प्राप्नुतः (भगः) ऐश्वर्य्यम् (मे) मम (अग्ने) विद्वन् (सख्ये) सख्युर्भावे कर्मणि वा (न) (मृध्याः) हिंस्याः (उत्) (रायः) धनानि (अश्याम्) प्राप्नुयाम् (सदनम्) गृहम् (पुरुक्षोः) बह्वन्नस्य ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्वांसो वैद्या भूत्वा सदोषधीभी रोगान्निवार्य्य सर्वानरोगान् कुर्य्युस्सदैव मैत्रीं भावयित्वा राज्ञा निष्कण्टका निर्भयाः सरलाः पन्थानो निर्मातव्याः येषु गत्वाऽऽगत्य प्रजाः पुष्कलधना भवेयुः ॥२१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान लोकांनी वैद्य बनून सदैव औषधींनी रोगांचे निवारण करून सर्वांना रोगरहित करावे व सदैव मैत्री करून राजाने दुष्ट डाकूरूपी कंटकापासून भयरहित मार्ग तयार करावा. त्या मार्गाने जाऊन प्रजेने धन कमवावे. ॥ २१ ॥
22 स्वदस्व हव्या - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्व᳓दस्व हव्या᳓ स᳓म् इ᳓षो दिदीहि
अस्मद्रि᳓अक् स᳓म् मिमीहि श्र᳓वांसि
वि᳓श्वाँ अग्ने पृत्सु᳓ ता᳓ञ् जेषि श᳓त्रून्
अ᳓हा वि᳓श्वा सुम᳓ना दीदिही नः
मूलम् ...{Loading}...
स्वद॑स्व ह॒व्या समिषो॑ दिदीह्यस्म॒द्र्य१॒॑क्सं मि॑मीहि॒ श्रवां॑सि ।
विश्वाँ॑ अग्ने पृ॒त्सु ताञ्जे॑षि॒ शत्रू॒नहा॒ विश्वा॑ सु॒मना॑ दीदिही नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - प्रजापतिर्वैश्वामित्रः प्रजापतिर्वाच्यो वा
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स्व᳓दस्व हव्या᳓ स᳓म् इ᳓षो दिदीहि
अस्मद्रि᳓अक् स᳓म् मिमीहि श्र᳓वांसि
वि᳓श्वाँ अग्ने पृत्सु᳓ ता᳓ञ् जेषि श᳓त्रून्
अ᳓हा वि᳓श्वा सुम᳓ना दीदिही नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
didīhi ← √dī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
havyā́ ← havyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
íṣaḥ ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sám ← sám (invariable)
svádasva ← √svad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
asmadryàk ← asmadryàñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mimīhi ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sám ← sám (invariable)
śrávāṁsi ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jeṣi ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
pr̥tsú ← pŕ̥t- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
śátrūn ← śátru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
tā́n ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
víśvān ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
áhā ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
dīdihi ← √dī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sumánāḥ ← sumánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
स्वद॑स्व । ह॒व्या । सम् । इषः॑ । दि॒दी॒हि॒ । अ॒स्म॒द्र्य॑क् । सम् । मि॒मी॒हि॒ । श्रवां॑सि ।
विश्वा॑न् । अ॒ग्ने॒ । पृ॒त्ऽसु । तान् । जे॒षि॒ । शत्रू॑न् । अहा॑ । विश्वा॑ । सु॒ऽमनाः॑ । दी॒दि॒हि॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- svadasva ← svad
- [verb], singular, Present imperative
- “sweeten.”
- havyā ← havya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- iṣo ← iṣaḥ ← iṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- didīhy ← didīhi ← dīdī
- [verb], singular, Present imperative
- “shine; glitter.”
- asmadryak ← asmadryañc
- [noun], accusative, singular, neuter
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- mimīhi ← mā
- [verb], singular, Present imperative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- śravāṃsi ← śravas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “fame; glory; ear.”
- viśvāṃ ← viśva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Viśvakarman; Viśvedevās; Vishnu.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- pṛtsu ← pṛt
- [noun], locative, plural, feminine
- “battle.”
- tāñ ← tān ← tad
- [noun], accusative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- jeṣi ← ji
- [verb], singular, Present indikative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- śatrūn ← śatru
- [noun], accusative, plural, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- ahā ← aha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “day; aha [word]; day.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- sumanā ← sumanāḥ ← sumanas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “benevolent; cheerful; happy; satisfied.”
- dīdihī ← dīdī
- [verb], singular, Present imperative
- “shine; glitter.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने हव्या हवनयोग्यानि हवींषि स्वदस्व स्वादय । अस्माकम् इषः अन्नानि सं दिदीहि सम्यक् प्रकाशय। दीपितानि तानि श्रवांसि अन्नानि अस्मद्र्यक् अस्मदभिमुखानि सं मिमीहि संमानय । कुरु इत्यर्थः । ततः पृत्सु संग्रामेषु तान् बाधकानू विश्वान् सर्वान् शत्रून् जेषि जय । अथ सुमनाः शोभनमनस्कः सन् नः अस्माकं विश्वा अहा सर्वाण्यहानि दीदिहि अग्निहोत्रादिकर्मयोग्यानि प्रकाशय ॥ स्वदस्व। ‘स्वद आस्वादने’। लोटि रूपम् । थासो लसार्वधातुकस्वरे धातुस्वरः । दिदीहि । ‘दिवु क्रीडादौ ’ इत्यस्य लोटि ‘बहुलं छन्दसि’ इति विकरणस्य श्लुः । परत्वात् ‘हलि च’ इति दीर्घत्वे कृते पश्चात् वलि लोपः । निघातः । अस्मद्र्यक् । अस्मानञ्चति इति अञ्चतेः क्विप् । ’ विष्वग्देवयोश्च टेः’ इति" टेरद्र्यादेशः । सुपां सुलुगिति सुपो लुक् । अद्र्यादेशस्यान्तोदात्तत्वेन निपातनात् यणादेशे कृते ‘ उदात्तस्वरितयोः० ’ इति यणः स्वरितत्वम् । मिमीहि । ‘माङ् माने शब्दे च’। जुहोत्यादिः । तस्य लोटि व्यत्ययेन परस्मैपदम् । निघातः । सुमनाः । ‘ सोर्मनसी ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । दीदिहि । दिवेर्यङ्लुकि लोटि तुजादित्वाभ्यासस्य दीर्घः । वलि लोपः ॥ ॥ २७ ॥
Wilson
English translation:
“Taste (Agni) the oblations, make manifest (for us) abundant food measure out the viands before us; you overcome all those (who are) our enemies in conflict; favourably inclined towards us lighten up all our (ceremonies) day by day.”
Jamison Brereton
Sweeten our oblations, illuminate our refreshments entirely. Mete out full measures of fame in our direction.
Conquer all our rivals in combat, Agni. Through all the days, shine benevolently on us.
Jamison Brereton Notes
Oldenberg is disturbed by tā́m̐in c and suggests emending pṛtsú tā́m̐to pṛtsutā́, loc. sg. of pṛtsutí-. Because of the peculiar mid-pāda position of tā́n, I favor this suggestion though it requires erasing one accent.
Griffith
Enjoy the offering: beam thou strength upon us; combine thou for our good all kinds of glory.
Conquer in battle, Agni, all those foemen, and light us every day with loving kindness.
Geldner
Laß dir die Opfer schmecken, strahle Labsale aus, teil uns die Ehren zu! Besiege alle diese Feinde im Kampf, o Agni; alle Tage erstrahle uns wohlgesinnt!
Grassmann
Geniess die Opfer, strahl herbei uns Nahrung und miss uns zu, o Agni, reiche Schätze, Besiege alle Feinde in den Schlachten, und alle Tage leuchte wohlgesinnt uns.
Elizarenkova
Вкушай с удовольствием жертвы! Воссвети жертвенные подкрепления!
Нам отмерь славу!
Всех этих врагов, о Агни, победи в битвах!
Благожелательный освещай нам все дни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- प्रजापतिर्वैश्वामित्रो वाच्यो वा
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश वर्त्तमान ! आप (अस्मद्र्यक्) जो हम लोगों को ज्ञान, गमन, प्राप्ति और सत्कार देता है वह (हव्या) भोजन करने योग्य (श्रवांसि) अन्न वा श्रवणों का (स्वदस्व) भोग करै (इषः) विज्ञानों का (सम्, दिदिहि) प्रकाश करो और अन्न वा श्रवणों को (सम्, मिमीहि) तोलो और सुनो जिससे कि आप (पृत्सु) संग्रामों में (तान्) उनको (विश्वान्) सम्पूर्ण (शत्रून्) शत्रुओं को (जेषि) जीतते हो जिससे (विश्वा) सब (अहा) दिनों को (सुमनाः) प्रसन्नचित्त होते हुए (दीदिहि) प्रकाशित होइये और (नः) हम लोगों को प्रकाशित कीजिये ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा आदि पुरुषों को चाहिये कि बुद्धि के नाश करनेवाले अन्न आदि का त्याग करना कहके विज्ञान बढ़ाय के लोक से वार्ताओं को सुनके सेनाओं की वृद्धि करके और शत्रुओं को जीतकर सब काल में आनन्द और शोक का त्याग करें और धर्म से प्रजाओं का पालन करके विषयों में आसक्ति का त्याग करके आनन्द करना चाहिये ॥२२॥ इस सूक्त में राजा, विद्वान्, प्रजा, अध्यापक, शिष्य, ईश्वर, श्रोता, वक्ता और शूरवीर के कर्म्म और गुण वर्णन करने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ संगति जाननी चाहिये ॥ यह चौवनवाँ सूक्त और सत्ताईसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने त्वमस्मद्र्यक् सन् हव्या श्रवांसि स्वदस्वेषः सं दिदीहि। श्रवांसि सं मिमीहि यतस्त्वं पृत्सु तान् विश्वाञ्छत्रूञ्जेषि तस्माद्विश्वाहा सुमनाः सन् दीदिहि। नोऽस्माँश्च दीदिहि ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्वदस्व) भुङ्क्ष्व (हव्या) अत्तुमर्हाणि (सम्) (इषः) विज्ञानानि (दिदीहि) प्रकाशय (अस्मद्र्यक्) योऽस्मानञ्चति सः (सम्) (मिमीहि) संमिमीष्व (श्रवांसि) अन्नानि श्रवणानि वा (विश्वान्) सर्वान् (अग्ने) पावक इव वर्त्तमान (पृत्सु) सङ्ग्रामेषु (तान्) (जेषि) जयसि (शत्रून्) (अहा) दिनानि (विश्वा) सर्वाणि (सुमनाः) प्रसन्नचित्तः (दीदिहि) प्रकाशस्व प्रकाशय वा। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (नः) अस्मान् ॥२२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजादिपुरुषैर्बुद्धिविनाशकान्नादित्यागमुक्त्वा विज्ञानं वर्द्धयित्वा लोकतो वार्त्ताः श्रुत्वा सेना उन्नीय शत्रूञ्जित्वा सर्वदा हर्षशोकरहितैर्भवितव्यं धर्म्येण प्रजाः संपाल्य विषयासक्तिं विहायाऽऽनन्दितव्यमिति ॥२२॥ अत्र राजविद्वत्प्रजाऽध्यापकशिष्येश्वरश्रोतृवक्तृशूरवीरकर्मगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह संगतिर्वेद्या ॥ इति चतुःपञ्चाशत्तमं सूक्तं सप्तविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा इत्यादींनी बुद्धीचा नाश करणाऱ्या अन्नाचा त्याग करावा. विज्ञान वाढवावे. लोकांच्या वार्ता ऐकाव्या. सेनेची वृद्धी करावी. शत्रूंना जिंकावे. सदैव हर्ष व शोकाचा त्याग करावा. धर्माने प्रजेचे पालन करून विषयांच्या आसक्तीचा त्याग करावा व आनंद मिळवावा. ॥ २२ ॥