सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ अयं ते अस्तु’ इति पञ्चर्चं षष्ठं सूक्तं वैश्वामित्रं बार्हतमैन्द्रम् । अत्रानुक्रमणिका– ‘ अयं ते पञ्च बार्हतं तु ’ इति । महाव्रते बार्हत्यां तृचाशीताविदं सूक्तम् (ऐ. आ. ५. २. ४ )। षोडशिशस्त्रे ‘ अयं ते अस्तु हर्यतः’ इत्याद्यस्तृचो विनियुक्तः । सूत्रितं च– अयं ते अस्तु हर्यत इत्यौष्णिहबार्हतौ तृचौ ’ ( आश्व. श्रौ. ६. २ ) इति ।।
Jamison Brereton
44 (278)
Indra
Viśvāmitra Gāthina
5 verses: br̥hatī
The major trick of this short hymn is the extended pun between the words hári “gold-colored” (also used regularly for Indra’s “fallow bay” horses) and harya “enjoy,” a pun exploited elsewhere. (For a far more elaborate example, see X.96.) For the purposes of this hymn, we have rendered the former as “golden,” even in reference to the horses, and the latter as “gladden(ing),” in an attempt to sketch the pun in English. In the last verse the poet slyly turns the golden mace of verse 4 into silver, a move that would surely have caught the attention of the audience.
Jamison Brereton Notes
Indra On the extended pun in this hymn, see published introduction.
01 अयं ते - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अयं᳓ ते अस्तु हर्यतः᳓
सो᳓म आ᳓ ह᳓रिभिः सुतः᳓
जुषाण᳓ इन्द्र ह᳓रिभिर् न आ᳓ गहि
आ᳓ तिष्ठ ह᳓रितं र᳓थम्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं ते॑ अस्तु हर्य॒तः सोम॒ आ हरि॑भिः सु॒तः ।
जु॒षा॒ण इ॑न्द्र॒ हरि॑भिर्न॒ आ ग॒ह्या ति॑ष्ठ॒ हरि॑तं॒ रथ॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
अयं᳓ ते अस्तु हर्यतः᳓
सो᳓म आ᳓ ह᳓रिभिः सुतः᳓
जुषाण᳓ इन्द्र ह᳓रिभिर् न आ᳓ गहि
आ᳓ तिष्ठ ह᳓रितं र᳓थम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
haryatáḥ ← haryatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
háribhiḥ ← hári- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sutáḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ā́ ← ā́ (invariable)
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
háribhiḥ ← hári- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
juṣāṇáḥ ← √juṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
háritam ← hárita- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tiṣṭha ← √sthā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒यम् । ते॒ । अ॒स्तु॒ । ह॒र्य॒तः । सोमः॑ । आ । हरि॑ऽभिः । सु॒तः ।
जु॒षा॒णः । इ॒न्द्र॒ । हरि॑ऽभिः । नः॒ । आ । ग॒हि॒ । आ । ति॒ष्ठ॒ । हरि॑तम् । रथ॑म् ॥
Hellwig Grammar
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- haryataḥ ← haryata
- [noun], nominative, singular, masculine
- “desirable; delightful.”
- soma ← somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- haribhiḥ ← hari
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- sutaḥ ← su
- [verb noun], nominative, singular
- “press out; su.”
- juṣāṇa ← juṣāṇaḥ ← juṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- haribhir ← haribhiḥ ← hari
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gahy ← gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tiṣṭha ← sthā
- [verb], singular, Present imperative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- haritaṃ ← haritam ← harit
- [noun], accusative, singular, masculine
- “pale; green; bay; yellow.”
- ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र हरिभिः। हरन्ति सोमरसानेभिः इति हरयो ग्रावाणः । तैः आ सुतः सर्वतोऽभिषुतः हर्यतः कमनीयः जुषाणः प्रीतिविषयः अयं सोमः ते तुभ्यम् अस्तु । त्वं हरिभिः अश्वैर्युक्तं हरितं हरिद्वर्णं रथम् आ तिष्ठ अधितिष्ठ । ततः नः अस्मानभिलक्ष्य आ गहि आगच्छ । हर्यतः । ‘ हर्य गतिकान्त्योः’ इत्यस्मात् ’ भृमृदृशि°’ इत्यादिना अतच्प्रत्ययः । चित्त्वादन्तोदात्तः । हरितम् । ‘ हृञ् हरणे’। ‘ हृश्याभ्यामितन् ’ ( उ. सू. ३. ३७३ ) इतीतन्प्रत्ययः । नित्त्वादाद्युदात्तः । रथम् । रमु क्रीडायाम् । ‘ हनिकुषिनी ’ इत्यादिना क्थन्प्रत्ययः । कित्त्वादनुनासिकलोपः । नित्स्वरः ॥
Wilson
English translation:
“May this desirable and gratifying Soma expressed by the stones,by, Indra, for you ascend the verdant chariot, and with your tawny (steeds) come to us.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The sūkta highlights the changes on the derivatives of the root hri, to take; the former sūkta used the root vṛṣ, shower. haryataḥ = taking, captivating, desirable; harit, the stone that bruises the Soma; Indra’s horses in the dual or plural ral, are hari, harayaḥ;
Harit = green;
Haryaśvaḥ = he who has the horses called hari;
Haridhayasam = yellow-rayed;
Harivarpasam = green-coloured
Jamison Brereton
Let this be gladdening to you—the soma pressed here by the golden (stones).
Rejoicing, Indra, come here to us along with your golden (horses).
Mount the golden chariot.
Griffith
May this delightsome Soma be expressed for thee by tawny stones.
Joying thereat, O Indra, with thy Bay Steeds come:. ascend thy golden-coloured car.
Geldner
Dieser Soma soll dir begehrenswert sein, der von den goldfarbigen Steinen ausgeschlagene. Indra! Komm gern mit den goldfarbigen Rossen her zu uns, besteige den goldigen Wagen.
Grassmann
Es sei dir dieser holde Saft von goldnen Steinen ausgepresst, Mit goldnen Rossen, Indra, komm uns lustig her, besteig den goldnen Wagen du.
Elizarenkova
Пусть пожелаешь ты этого
Сому, выжатого золотистыми (камнями)!
О Индра, наслаждаясь, приезжай к нам на (своих) золотистых конях!
Взойди на золотистую колесницу!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
02 हर्यन्नुषसमर्चयः सूर्यम् - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
हर्य᳓न्न् उष᳓सम् अर्चयः
सू᳓र्यं हर्य᳓न्न् अरोचयः
विद्वां᳓श् चिकित्वा᳓न् ह᳓रिअश्व वर्धस
इ᳓न्द्र वि᳓श्वा अभि᳓ श्रि᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
ह॒र्यन्नु॒षस॑मर्चयः॒ सूर्यं॑ ह॒र्यन्न॑रोचयः ।
वि॒द्वाँश्चि॑कि॒त्वान्ह॑र्यश्व वर्धस॒ इन्द्र॒ विश्वा॑ अ॒भि श्रियः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
हर्य᳓न्न् उष᳓सम् अर्चयः
सू᳓र्यं हर्य᳓न्न् अरोचयः
विद्वां᳓श् चिकित्वा᳓न् ह᳓रिअश्व वर्धस
इ᳓न्द्र वि᳓श्वा अभि᳓ श्रि᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
arcayaḥ ← √r̥c- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
haryán ← √hary- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
uṣásam ← uṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
arocayaḥ ← √ruc- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
haryán ← √hary- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cikitvā́n ← √cit- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
haryaśva ← háryaśva- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vardhase ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vidvā́n ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
abhí ← abhí (invariable)
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śríyaḥ ← śrī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
ह॒र्यन् । उ॒षस॑म् । अ॒र्च॒यः॒ । सूर्य॑म् । ह॒र्यन् । अ॒रो॒च॒यः॒ ।
वि॒द्वान् । चि॒कि॒त्वान् । ह॒रि॒ऽअ॒श्व॒ । व॒र्ध॒से॒ । इन्द्र॑ । विश्वा॑ । अ॒भि । श्रियः॑ ॥
Hellwig Grammar
- haryann ← haryan ← hary
- [verb noun], nominative, singular
- “delight.”
- uṣasam ← uṣas
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- arcayaḥ ← arcayas ← arcay ← √arc
- [verb noun], vocative, singular
- “worship; reverence; honor.”
- sūryaṃ ← sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- haryann ← haryan ← hary
- [verb noun], nominative, singular
- “delight.”
- arocayaḥ ← rocay ← √ruc
- [verb], singular, Imperfect
- “like; approve; like; simulate.”
- vidvāṃś ← vidvān ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- cikitvān ← cit
- [verb noun], nominative, singular
- “notice; observe; attend to; intend.”
- haryaśva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Haryaśva.”
- vardhasa ← vardhase ← vṛdh
- [verb], singular, Present indikative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- viśvā ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- śriyaḥ ← śrī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “mister; Ms.; Lakshmi; good fortune; well-being; magnificence; glory; beauty; Aegle marmelos (Linn.) Correa; dignity; power; śrī [word]; śrī; prosperity; auspiciousness.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र हर्यन् सोमं कामयमानस्त्वम् उषसम् उषःकालम् अर्चयः पूजयसि । तथा हर्यन् उदिते सूर्ये सोमं कामयमानस्त्वं सूर्यम् अरोचयः दीपयसि । हे हर्यश्व इन्द्र “ विद्वान् एतत्सर्वं जानानः चिकित्वान् अस्मदभिलषितफलविषयज्ञानवांस्त्वं विश्वाः सर्वाः श्रियः नः संपदः अभि वर्धसे अभिमतफलप्रदानेनाभितो वर्धयसि । चिकित्वान् । ’ कित ज्ञाने इत्यस्य क्वसौ रूपम् । प्रत्ययस्वरः । वर्धसे । वृधु वर्धने’ इत्यस्य अन्तर्भावितण्यर्थस्य लटि रूपम् । निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Desiring (the Soma), you honour the dawn; desirng the Soma, yu have lighted up the sun; knowing and discriminating (all our wishes), lord of the tawny steeds, you augment upon us all (sorts of) prosperity.”
Jamison Brereton
Being glad, you made the dawn beam; being glad, you made the
sun shine.
Knowing, observant, you wax strong over all the beauties, o Indra of the golden horses.
Jamison Brereton Notes
The two pāda-final -áya-causatives, arcayaḥ (a) and arocayaḥ (b), are also near phonological matches.
Griffith
In love thou madest Usas glow, in love thou madest Surya shine.
Thou, Indra, knowing, thinking, Lord of Tawny Steeds, above all glories waxest great.
Geldner
Gern hast du die Morgenröte erstrahlen, gern die Sonne leuchten lassen. Mit Wissen und Bedacht wächst du goldrossiger Indra über alle Herrlichkeiten hinaus.
Grassmann
Du hast das Frühroth hold entflammt, den Soma hold in Glut gesetzt, Mit goldnen Rossen, Indra, weise voll Verstand erhebst du dich zu allem Glanz.
Elizarenkova
Желая, ты зажег утреннюю зарю,
Солнце ты зажег, желая.
Знаток проникновенный, о обладатель золотистых коней, ты растешь,
О Индра, надо всеми сокровищами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (हर्यन्) कामना करनेवाले ! (उषसम्) प्रातःकाल को सूर्य के सदृश सत्पुरुषों का आप (अर्चयः) सत्कार करिये और हे (हर्य्यन्) अनेक पदार्थों को प्राप्त होने वा प्राप्त करानेवाले (सूर्यम्) सूर्य को बिजुली जैसे वैसे न्याय का (अरोचयः) प्रकाश करो और हे (हर्यश्व) कामना करते हुए शीघ्र चलनेवाले अश्व वा अग्नि आदि पदार्थों से युक्त (इन्द्र) धन की इच्छा करनवाले जिससे (चिकित्वान्) ज्ञानवान् (विद्वान्) विद्वान् होते हुए (विश्वाः) संपूर्ण (अभि) सन्मुख वर्त्तमान (श्रियः) सुन्दर संपत्तियों को प्राप्त होने की इच्छा करते हो, इससे (वर्धसे) वृद्धि को प्राप्त होते हो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो मनुष्य प्रातःकाल के सदृश विद्याओं के प्रकाश में तत्पर और सूर्य के सदृश धर्माचरण की कामना करते हुए प्रयत्न से ऐश्वर्य्य की इच्छा करें, वे सब प्रकार लक्ष्मीयुक्त होकर निरन्तर वृद्धि को प्राप्त होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे हर्य्यन्नुषसं सूर्य्य इव सत्पुरुषांस्त्वमर्चयः। हे हर्य्यन् सूर्य्यं विद्युदिव न्यायमरोचयः। हे हर्य्यश्वेन्द्र यतश्चिकित्वान्त्सन् विश्वा अभिश्रियः प्राप्तुमिच्छसि तस्माद्वर्धसे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हर्यन्) कामयमान (उषसम्) प्रत्यूषकालमिव सत्पुरुषान् (अर्चयः) सत्कुरु (सूर्य्यम्) सवितारमिव न्यायम् (हर्यन्) प्राप्नुवन् प्रापयन् (अरोचयः) रोचय (विद्वान्) (चिकित्वान्) ज्ञानवान् (हर्य्यश्व) हर्याः कामयमाना अश्वा आशुगामिनोऽग्न्यादयस्तुरङ्गा वा यस्य तत्सम्बुद्धौ (वर्धसे) (इन्द्र) धनमिच्छुक (विश्वाः) सर्वाः (अभि) आभिमुख्ये (श्रियः) शोभाः सम्पत्तयः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये मनुष्या उषर्वद्विद्याप्रकाशाभिमुखाः सूर्यवद्धर्माचरणं कामयमानाः सन्तः प्रयत्नेनैश्वर्य्यमिच्छेयुस्ते सर्वथा श्रीमन्तो भूत्वा सततं वर्धन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जी माणसे प्रातःकाळाप्रमाणे विद्येमध्ये तत्पर व सूर्याप्रमाणे धर्माचरणाची कामना बाळगतात व प्रयत्नपूर्वक ऐश्वर्याची इच्छा करतात ती सर्व प्रकारे श्रीमंत बनून सतत वर्धित होतात. ॥ २ ॥
03 द्यामिन्द्रो हरिधायसम् - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्या᳓म् इ᳓न्द्रो ह᳓रिधायसम्
पृथिवीं᳓ ह᳓रिवर्पसम्
अ᳓धारयद् धरि᳓तोर् भू᳓रि भो᳓जनं
य᳓योर् अन्त᳓र् ह᳓रिश् च᳓रत्
मूलम् ...{Loading}...
द्यामिन्द्रो॒ हरि॑धायसं पृथि॒वीं हरि॑वर्पसम् ।
अधा॑रयद्ध॒रितो॒र्भूरि॒ भोज॑नं॒ ययो॑र॒न्तर्हरि॒श्चर॑त् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
द्या᳓म् इ᳓न्द्रो ह᳓रिधायसम्
पृथिवीं᳓ ह᳓रिवर्पसम्
अ᳓धारयद् धरि᳓तोर् भू᳓रि भो᳓जनं
य᳓योर् अन्त᳓र् ह᳓रिश् च᳓रत्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
háridhāyasam ← háridhāyas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hárivarpasam ← hárivarpas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
pr̥thivī́m ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ádhārayat ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bhójanam ← bhójana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
harítoḥ ← harít- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:DU}
antár ← antár (invariable)
cárat ← √carⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
háriḥ ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáyoḥ ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:F, number:DU}
पद-पाठः
द्याम् । इन्द्रः॑ । हरि॑ऽधायसम् । पृ॒थि॒वीम् । हरि॑ऽवर्पसम् ।
अधा॑रयत् । ह॒रितोः॑ । भूरि॑ । भोज॑नम् । ययोः॑ । अ॒न्तः । हरिः॒ । चर॑त् ॥
Hellwig Grammar
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- haridhāyasam ← hari
- [noun]
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- haridhāyasam ← dhāyasam ← dhāyas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “alimentary; sustaining.”
- pṛthivīṃ ← pṛthivīm ← pṛthivī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- harivarpasam ← hari
- [noun]
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- harivarpasam ← varpasam ← varpas
- [noun], accusative, singular, feminine
- “form; look; disguise.”
- adhārayaddharitor ← adhārayat ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- adhārayaddharitor ← haritoḥ ← harit
- [noun], genitive, dual, masculine
- “pale; green; bay; yellow.”
- bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- bhojanaṃ ← bhojanam ← bhojana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “food; eating; foodstuff; meal; property; sevana; enjoyment.”
- yayor ← yayoḥ ← yad
- [noun], genitive, dual, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- hariś ← hariḥ ← hari
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- carat ← car
- [verb], singular, Present injunctive
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
सायण-भाष्यम्
सोऽयम् इन्द्रो हरिधायसम् । हरितो हरितवर्णा धायसो धारका रश्मयो यस्याः सा । तां द्याम् अधारयत् । तथा हरिवर्पसम् ओषधिभिर्हरितवर्णां पृथिवीम् अधारयत् । हरितोः हरिद्वर्णयोः ययोः द्यावापृथिव्योर्मध्ये स्वकीययोरश्वयोः भूरि प्रभूतं भोजनम् । भुज्यत इति भोजनं यवसादि । लभ्यते । ययोश्च द्यावापृथिव्योः अन्तः मध्ये हरिः इन्द्रः चरेत् चरति । ते द्यावापृथिव्याविन्द्रः अधारयत्’ इत्यर्थः ॥ हरिधायसम् ।’ डुधाञ् धारणपोषणयोः ’ इत्यस्मात् ’ वहिहाधाञ्भ्यश्छन्दसि ’ इत्यसुन् । ’ णित् ’ इत्यनुवृत्तेः अतो युक् । बहुव्रीहौ पूर्वपदस्वरः । पृथिवीम् । ‘ प्रथेः षिवन् संप्रसारणं च ’ इति षिवन्प्रत्ययः । षिद्गौरादिभ्यश्च’ इति ङीष् । प्रत्ययस्वरेणान्तोदात्तः । हरिवर्पसम् । ‘वृङ् संभक्तौ ।’ वृङ्शीभ्यां रूपस्वाङ्गयोः’ इत्यसुन्प्रत्ययः पुगागमश्च । संभज्यते तदिति वर्पो रूपम् । बहुव्रीहौ पूर्वपदस्वरः । हरितोः । ‘ हृञ् हरणे’ इत्यस्मात् “ हृसृरुहियुषिभ्य इतिः ’ ( उ. सू: १. ९७ ) इति इतिप्रत्ययः । प्रत्ययस्वरः । भोजनम् । ‘ भुज पालनाभ्यवहारयोः’ इत्यस्मात् “ कृत्यल्युटो बहुलम् ’ इति कर्मणि ल्युट् । लित्स्वरः । अन्तः । स्वरादिष्वन्तोदात्तत्वेन पठितत्वादन्तोदात्तः । चरत् । चरतिर्गत्यर्थः । लेटि रूपम् । यद्वृत्तयोगादनिघातः ॥
Wilson
English translation:
“Indra has upheld the yellow-rayed heaven; the verdant tinted earth; there is abundant pasture (for his steeds) in the two azure spheres of heaven and earth, between which Hari travels.”
Jamison Brereton
Heaven with its golden nourishment, Earth with its golden form did Indra
hold firm, (and there was) abundant feeding of the two golden ones [=Heaven and Earth], between which the golden one [=Sun] wanders.
Jamison Brereton Notes
This is the middle vs. of the hymn and (comparatively) more complex than the rest. As in 2ab, the first two pādas end with morphologically parallel formations, the accusatives hári-dhāyasam (a) and hári-varpasam, both with -s-stems as 2nd member and hári- as 1st . The standard tr. obscure this parallelism by giving them quite different interpr., with hári- in the first cmpd serving as apparent obj. to dhāyas- (Geldner “der den Goldigen nährt,” sim. Renou and Witzel Gotō; also Grassmann), while the second cmpd is rendered as a straight bahuvrīhi. By this interpr., in the first cmpd. hárirefers to soma (so Grassmann, Renou) or soma or the sun (Geldner [/Witzel Gotō]), while the hári- in the 2nd is simply a term of color or material. Given the structure of this vs. and the parallel structure in vs. 2, I think the two cmpds should be interpr. in a similar manner and that the “golden nourishment” of heaven would be the sunlight. However, I do concede that in other X-dhāyas- cmpds the 1st member may be the recipient of the nourishment (e.g., arí-dhāyas- ‘having nourishment for the stranger’, kārú-dhāyas- ‘having nourishment for the bard’), and so I would consider a tr. ‘having nourishment for the golden’, though I think this is the less likely possibility. In c I assume a clause break after ádhārayat and take the rest of cd as a nominal cl. with bhójanam as subj. For a similar constr. with bhójanam cf. VII.68.5 citráṃ ha yád vām bhójanaṃ nv ásti.
The poet has cleverly managed to gather the root √dhṛ into the pervasive verbal play of the hymn, by stationing the dual form háritoḥ in a sandhi position where its initial surfaces as dh, hence ádhārayad dháritor. This dh repetition resonates with (hári-)dhāyas- in pāda a. Meanwhile in c the double dh-alliteration of the first two words is matched by double bh-alliteration in bhū́ri bhójanam.
Griffith
The heaven with streams of golden hue, earth with her tints of green and gold-
The golden Pair yield Indra plenteous nourishment: between them moves the golden One.
Geldner
Den Himmel, der den Goldigen nährt, die Erde von goldigem Aussehen hat Indra gefestigt, die reiche Nahrung der beiden Goldfarbigen, zwischen denen der Goldige wandelt.
Grassmann
Der Himmel, der die goldnen nährt, die Erde, golden anzuschaun; Viel Nahrung hielt er zwischen beiden goldenen, wo hin und her der goldne geht.
Elizarenkova
Индра поддержал небо,
Кормящее золотистого, землю с золотистым обликом,
(Он поддержал) обильную пищу (тех) обоих золотистых,
Между которыми бродит золотистый (бог).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् पुरुष ! जैसे (इन्द्रः) बिजुली वा सूर्य (हरिधायसम्) किरणों को धारण करने वा (द्याम्) प्रकाश लोक और (हरिवर्पसम्) जिसके रूप का प्रकाश करनेवाली किरणें विद्यमान उस (पृथिवीम्) पृथिवी को (अधारयत्) धारण करता है और जैसे (हरिः) हरनेवाला वायु (ययोः) जिन (हरितोः) हरनेवाले गुणों के (अन्तः) मध्य में वर्त्तमान हुआ (भूरि) बहुत (भोजनम्) पालन वा भक्षण का (चरत्) आचरण करता है, वैसे आप हूजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो लोग सूर्य के सदृश नियमपूर्वक धर्मयुक्त कर्मों को सिद्ध करते और वायु के सदृश निरन्तर प्रयत्न करते हैं, वे बहुत ऐश्वर्य्य को प्राप्त होकर आनन्दित होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यथेन्द्रो हरिधायसं द्यां हरिवर्पसं पृथिवीमधारयद्यथा हरिर्वायुर्ययोर्हरितोरन्तर्वर्त्तमानः सन् भूरि भोजनं चरत्तथा त्वं भव ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्याम्) प्रकाशम् (इन्द्रः) विद्युत् सूर्य्यो वा (हरिधायसम्) या हरीन् किरणान् दधाति ताम् (पृथिवीम्) भूमिम् (हरिवर्पसम्) हरयः किरणा वर्पसो रूपस्य प्रकाशका यस्यास्ताम् (अधारयत्) धारयति (हरितोः) हरणशीलयोर्गुणयोः (भूरि) बहु (भोजनम्) पालनं भक्षणं वा (ययोः) (अन्तः) मध्ये (हरिः) हरणशीलो वायुः (चरत्) चरति ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये सूर्यवन्नियमेन धर्म्यकार्याणि साध्नुवन्ति वायुरिव सततं प्रयत्नं कुर्वन्ति ते बह्वैश्वर्यं लब्ध्वाऽऽनन्दन्ति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे लोक सूर्याप्रमाणे नियमपूर्वक धर्मयुक्त कर्म सिद्ध करतात व वायूप्रमाणे निरंतर प्रयत्न करतात ते पुष्कळ ऐश्वर्य प्राप्त करतात व आनंदित होतात. ॥ ३ ॥
04 जज्ञानो हरितो - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
जज्ञानो᳓ ह᳓रितो वृ᳓षा
वि᳓श्वम् आ᳓ भाति रोचन᳓म्
ह᳓रिअश्वो ह᳓रितं धत्त आ᳓युधम्
आ᳓ व᳓ज्रम् बाहुवो᳓र् ह᳓रिम्
मूलम् ...{Loading}...
ज॒ज्ञा॒नो हरि॑तो॒ वृषा॒ विश्व॒मा भा॑ति रोच॒नम् ।
हर्य॑श्वो॒ हरि॑तं धत्त॒ आयु॑ध॒मा वज्रं॑ बा॒ह्वोर्हरि॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
जज्ञानो᳓ ह᳓रितो वृ᳓षा
वि᳓श्वम् आ᳓ भाति रोचन᳓म्
ह᳓रिअश्वो ह᳓रितं धत्त आ᳓युधम्
आ᳓ व᳓ज्रम् बाहुवो᳓र् ह᳓रिम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
háritaḥ ← hárita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jajñānáḥ ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
bhāti ← √bhā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rocanám ← rocaná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́yudham ← ā́yudha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhatte ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
háritam ← hárita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
háryaśvaḥ ← háryaśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
bāhvóḥ ← bāhú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:DU}
hárim ← hári- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ज॒ज्ञा॒नः । हरि॑तः । वृषा॑ । विश्व॑म् । आ । भा॒ति॒ । रो॒च॒नम् ।
हरि॑ऽअश्वः । हरि॑तम् । ध॒त्ते॒ । आयु॑धम् । आ । वज्र॑म् । बा॒ह्वोः । हरि॑म् ॥
Hellwig Grammar
- jajñāno ← jajñānaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- harito ← haritaḥ ← harita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “green; yellow; fresh; harita [word]; green.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhāti ← bhā
- [verb], singular, Present indikative
- “look; shine; show; look like; glitter; reflect.”
- rocanam ← rocana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “light; celestial sphere.”
- haryaśvo ← haryaśvaḥ ← haryaśva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; Haryaśva.”
- haritaṃ ← haritam ← harita
- [noun], accusative, singular, neuter
- “green; yellow; fresh; harita [word]; green.”
- dhatta ← dhatte ← dhā
- [verb], singular, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- āyudham ← āyudha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “weapon; āyudha [word].”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- bāhvor ← bāhvoḥ ← bāhu
- [noun], locative, dual, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- harim ← hari
- [noun], accusative, singular, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
सायण-भाष्यम्
वृषा कामानां वर्षकः हरितः हरिद्वर्णोपेतः जज्ञानः जात इन्द्रः विश्वं सर्वं रोचनं दीप्यमानं लोकम् आ भाति सर्वतः प्रकाशयति । तथा हर्यश्वः इन्द्रः हरितं हरिद्वर्णोपेतम् आयुधं धत्ते बाह्वोर्धत्ते । तथा हरिं शत्रूणां प्राणापहारकं वज्रं बाह्वोः आ धत्ते ॥ जज्ञानः । ‘ जनी प्रादुर्भावे’ इत्यस्य लिटः कानच् । ’ गमहन° ’ इत्यादिना उपधालोपः । चित्त्वादन्तोदात्तः । भाति । ‘भा दीप्तौ ’ इत्यस्य अन्तर्भावितण्यर्थस्य लटि रूपम् । रोचनम् । “ रुच दीप्तौ ’ इत्यस्मात् ‘ अनुदात्तेतश्च हलादेः’ इति युच् । चित्त्वादन्तोदात्तः । बाह्वोः । ‘ उदात्तयणो हल्पूर्वात्’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“The azure-coloured showerer (of benefits), illumes, as soon as born, the whole luminous region; the lord of the tawny steeds holds in his hands the yellow weapon, the destroying thunderbolt.”
Jamison Brereton
Once born, the golden bull radiates through the whole luminous realm. Having golden horses, he takes the golden weapon, the golden mace into his two arms.
Jamison Brereton Notes
Pāda-final rócanam (b) echoes pāda-final arocayaḥ (2b) symmetrically around the central vs., as well as rhyming with pāda-final bhójanam in 3c.
Griffith
When born to life the golden Bull illumines all the realm of light.
He takes his golden weapon, Lord of Tawny Steeds, the golden thunder in his arms.
Geldner
Sobald der goldige Bulle geboren ist, erleuchtet er den ganzen Lichtraum. Der Goldrossige nimmt die goldige Waffe in die Arme, die goldige Keule.
Grassmann
Geboren strahlt der goldne Stier, den ganzen Weltraum Agni an; Die goldne Waffe nimmt, der goldne Rosse hat, den goldnen Blitz in seinen Arm.
Elizarenkova
Родившись, золотистый бык
Освещает все сверкающее пространство.
Обладатель золотистых коней берет в руки
Оружие – золотистую ваджру.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- स्वराडनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वान् के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् लोगो ! जो (जज्ञानः) उत्पन्न होता हुआ (हरितः) हरित आदि वर्णों से युक्त (हर्यश्वः) कामना करते हुए शीघ्र चलनेवाले गुण हैं जिस बिजुली रूप के वह (वृषा) वृष्टिकारक (हरितम्) कामना करने योग्य (रोचनम्) और सब ओर से जिसमें प्रीति करते हैं ऐसे (विश्वम्) संपूर्ण लोक को (बाह्वोः) भुजाओं के (हरितम्) हरनेवाले (वज्रम्) शस्त्रों के सदृश किरणों के समूह को (प्र, आ, धत्ते) धारण करता और (आ, भाति) प्रकाशित होता है, उसको जानकर उपयोग करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान् लोग जैसे प्रसिद्ध सूर्य्य संपूर्ण जगत् को प्रकाशित करके आप प्रकाशित होता है, वैसे ही सद्विद्या के उपदेश से धर्म का प्रकाश करावें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यो जज्ञानो हरितो हर्यश्वो वृषा हरितरोचनं विश्वं बाह्वोर्हरितं वज्रमायुधमिवाऽऽधत्त आ भाति तं विज्ञायोपयुञ्जत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जज्ञानः) जायमानः (हरितः) हरितादिवर्णः (वृषा) वृष्टिकरः (विश्वम्) (आ) (भाति) (रोचनम्) रोचन्ते यस्मिँस्तत् (हर्यश्वः) हर्याः कामयमाना आशुगामिनो गुणा यस्य विद्युद्रूपस्य सः (हरितम्) कमनीयम् (धत्ते) धरति (आयुधम्) समन्तात् युध्यन्ति येन तत् (आ) (वज्रम्) शस्त्रमिव किरणसमूहम् (बाह्वोः) भुजयोः (हरिम्) हरणशीलम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वांसो यथा प्रसिद्धः सूर्यः सर्वं जगत् प्रकाश्य रोचयति तथैव सद्विद्योपदेशेन धर्मं रोचयन्तु ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसा सूर्य संपूर्ण जगाला प्रकाशित करून स्वतः प्रकाशित होतो तसेच विद्वानांनी सद्विद्येच्या उपदेशाने धर्माचा प्रकाश करावा. ॥ ४ ॥
05 इन्द्रो हर्यन्तमर्जुनम् - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रो हर्य᳓न्तम् अ᳓र्जुनं
व᳓ज्रं शुक्रइ᳓र् अभी᳓वृतम्
अ᳓पावृणोद् ध᳓रिभिर् अ᳓द्रिभिः सुत᳓म्
उ᳓द् गा᳓ ह᳓रिभिर् आजत
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॑ ह॒र्यन्त॒मर्जु॑नं॒ वज्रं॑ शु॒क्रैर॒भीवृ॑तम् ।
अपा॑वृणो॒द्धरि॑भि॒रद्रि॑भिः सु॒तमुद्गा हरि॑भिराजत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रो हर्य᳓न्तम् अ᳓र्जुनं
व᳓ज्रं शुक्रइ᳓र् अभी᳓वृतम्
अ᳓पावृणोद् ध᳓रिभिर् अ᳓द्रिभिः सुत᳓म्
उ᳓द् गा᳓ ह᳓रिभिर् आजत
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
árjunam ← árjuna- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
haryántam ← √hary- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhī́vr̥tam ← √vr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
śukraíḥ ← śukrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ádribhiḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ápa ← ápa (invariable)
avr̥ṇot ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
háribhiḥ ← hári- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sutám ← √su- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ājata ← √aj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
háribhiḥ ← hári- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
út ← út (invariable)
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । ह॒र्यन्त॑म् । अर्जु॑नम् । वज्र॑म् । शु॒क्रैः । अ॒भिऽवृ॑तम् ।
अप॑ । अ॒वृ॒णो॒त् । हरि॑ऽभिः । अद्रि॑ऽभिः । सु॒तम् । उत् । गाः । हरि॑ऽभिः । आ॒ज॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- haryantam ← hary
- [verb noun], accusative, singular
- “delight.”
- arjunaṃ ← arjunam ← arjuna
- [noun], accusative, singular, masculine
- “white; clean; light.”
- vajraṃ ← vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- śukrair ← śukraiḥ ← śukra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- abhīvṛtam ← abhivṛ ← √vṛ
- [verb noun], accusative, singular
- “cover.”
- apāvṛṇoddharibhir ← apāvṛṇot ← apāvṛ ← √vṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “open; gape.”
- apāvṛṇoddharibhir ← haribhiḥ ← hari
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- adribhiḥ ← adri
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- sutam ← su
- [verb noun], accusative, singular
- “press out; su.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- haribhir ← haribhiḥ ← hari
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- ājata ← āj ← √aj
- [verb], singular, Imperfect
सायण-भाष्यम्
सोऽयम् इन्द्रः हर्यन्तं कमनीयम् अर्जुनं शुभ्रम् । शुभ्रत्वमुपपादयति । शुक्रैः शुभ्रैः क्षीरादिभिः अभिवृतं व्याप्तं वज्रं वेगवन्तं हरिभिः । हरन्त्येभिः सोमरसान् इति हरयः । तैः अद्रिभिः ग्रावभिः सुतम् अभिषुतं सोमम् अपावृणोत् आवरणरहितमकरोत् । तथा च मन्त्रवर्णः —- ‘ पूषा राजानमाघृणिरपगूळ्हं गुहा हितम् । अविन्दत् ’ (ऋ. सं. १. २३. १४ ) इति । तथा गाः पणिभिरपहृता गाः हरिभिः अश्वैरुपेतः स इन्द्रः उत् आजत बिलात् निरगमयत् ॥ अर्जुनम् । ‘ अर्ज षर्ज अर्जने’ इत्यस्मात् ’ अर्जेर्णिलुक् च ’ इत्युनन् । नित्स्वरः । अभिवृतम् ।’ गतिरनन्तरः ’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । आजत । ‘ अज गतिक्षेपणयोः ’ । लङि व्यत्ययेनात्मनेपदम् । निघातः ॥ ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“Indra has uncovered the desirable white-coloured, fast-flowing Soma, effused by the expressing stones, and overlaid with the shining (milk and other liquids), in like manner as when, borne by his tawny steeds, he rescued the cattle.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Indra discovers or uncovers the hidden Soma; this act was ascribed to Pūṣan in another text
Jamison Brereton
Indra (uncovered) the silvery mace glad (in its work), decked out with gleaming (flames?),
uncovered the soma pressed with golden stones; he drove out the cows with the golden ones.
Jamison Brereton Notes
As noted in the published introduction, the insistently golden vajra of vs. 4 (háritam … ā́yudham … vájram … hárim) is transformed into a silvery one (árjunaṃ, vájram), but keeps the har phonology in the participle haryántam ‘gladdening’, also modifying the vajra. A different color-type term, śukrá- ‘gleaming, bright’ is also used of the accoutrements of the weapon; the instr. pl. śukraíḥ is again a surprise: we would expect háribhiḥ.
And in fact we get two forms of the latter in the last hemistich. In one of them the poet uses the sandhi trick he employed in 3c to produce an initial dh: (ápāvṛṇod) dháribhiḥ, which allows the sequence dháribhiḥ ádribhiḥ to read as a virtual anagram.
This last half-verse introduces Vala-myth phraseology (ápāvṛṇot, úd gā́ḥ … ājata) in a hymn that otherwise lacks any mythic references. This Vala theme seems particularly out of place because the soma and the vajra play little or no role in the Vala myth but are strongly associated with the Vṛtra myth. I am uncertain of the identity of the háribhiḥ who participate in the driving up of the cows in d. Geldner and Renou confidently supply ‘horses’, and that is of course the default interpr. of this form in an Indra context. But Indra’s horses are not actors in the Vala myth elsewhere, as far as I can remember. His helpers in the Vala myth are the Aṅgirases, so perhaps they qualify as golden here. Or perhaps it refers to the golden lights of the dawns and is an instr. of accompaniment with gā́ḥ (“drove up the cows along with the golden [dawn lights]”).
Griffith
The bright, the well-loved thunderbolt, girt with the bright, Indra disclosed,
Disclosed the Soma juice pressed out by tawny stones, with tawny steeds drave forth the kine.
Geldner
Indra hat die verlangende, glänzende, in helle Farben gekleidete Keule, den mit goldfarbigen Steinen ausgeschlagenen Soma aufgedeckt. Er trieb mit den goldfarbigen Rossen die Kühe heraus.
Grassmann
Indra den hellen, holden Blitz, den rings von Licht umgebenen, Den Saft, gepresst von goldnen Steinen, schloss er auf und Kühe durch die goldenen.
Elizarenkova
Желающую (добычи), сверкающую ваджру,
Покрытую светлыми (украшениями),
Нашел Индра (-сому), выжатого золотистыми камнями.
Он выгнал коров с помощью золотистых (коней).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् लोगो ! जैसे (इन्द्रः) सूर्य्य (शुक्रैः) शीघ्रता करनेवाले गुणों से (अभीवृतम्) सब ओर से युक्त (अर्जुनम्) रूप और (वज्रम्) किरणों के समूह की (हर्य्यन्तम्) कामना करते हुए (हरिभिः) हरनेवाली किरणों और (अद्रिभिः) मेघों से (सुतम्) सिद्ध हुए पदार्थ को (अप, अवृणोत्) दूर करता है वैसे (हरिभिः) मनुष्यों के साथ राजा (गाः) पृथिवियों के तुल्य और पदार्थों को (उत्, आजत) फेंकता है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो लोग सूर्य्य के सदृश विद्या नम्रता सेना और धन आदि का प्रकाश और अविद्या आदि की निवृत्ति कर जिसका उत्तम सहाय उस राजा के साथ सलाह करके राज्य का पालन करते हैं, वे पूर्ण मनोरथवाले होते हैं ॥५॥ इस सूक्त में सूर्य्य बिजुली वायु और विद्वान् के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ संगति जाननी चाहिये ॥५॥ यह चवालीसवाँ सूक्त और आठवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यथेन्द्रः शुक्रैरभीवृतमर्जुनं वज्रं हर्यन्तं हरिभिरद्रिभिः सुतमपावृणोत्तथा हरिभिः सह राजा गा इवोदाजत ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) सूर्य्यः (हर्य्यन्तम्) कामयन्तम् (अर्जुनम्) रूपम्। अर्जुनमिति रूपना०। निघं०३। ७। (वज्रम्) किरणसमूहम् (शुक्रैः) आशुकरैर्गुणैः (अभीवृतम्) अभितो वृतं युक्तम् (अप) (अवृणोत्) दूरी करोति (हरिभिः) हरणशीलैः किरणैः (अद्रिभिः) मेघैः (सुतम्) सिद्धम् (उत्) (गाः) पृथिवी (हरिभिः) मनुष्यैः सह राजा। हरय इति मनुष्यना०। निघं०२। ३। (आजत) प्रक्षिपति ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये सूर्य्यवद्विद्याविनयसेनाधनादिकं प्रकाश्याऽविद्यादि निवर्त्य सुसहायेन राज्ञा सहाऽऽमन्त्र्य राज्यं पालयन्ति ते पूर्णकामा भवन्तीति ॥५॥ अत्र सूर्य्यविद्युद्वायुविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति चतुश्चत्वारिंशत्तमं सूक्तमष्टमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे लोक सूर्याप्रमाणे विद्या, नम्रता, सेना व धन इत्यादी (बाळगून) प्रकाशित करून अविद्या इत्यादींचा नाश करून साह्यकारी राजाबरोबर सल्लामसलत करून राज्याचे पालन करतात ते पूर्ण मनोरथी असतात. ॥ ५ ॥