सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘आ याह्यर्वाङ्’ इत्यष्टर्चं पञ्चमं सूक्तं वैश्वामित्रं त्रैष्टुभमैन्द्रम् । “ आ याह्यष्टौ ’ इत्यनुक्रमणिका । दशरात्रे चतुर्थेऽहनि स्तोमवृद्धौ माध्यंदिने सवनेऽच्छावाकशस्त्रे स्तोमाभिशंसनार्थमिदं सूक्तम् । सूत्रितं च— आ याह्यर्वाङित्यष्टर्चान्यावपेरन् ’ ( आश्व. श्रौ. ७. १२ ) इति । महाव्रतेऽपि आवपनीयम् ।।
Jamison Brereton
43 (277)
Indra
Viśvāmitra Gāthina
8 verses: triṣṭubh
Although this hymn, like the two immediately preceding it (41, 42), focuses on Indra’s journey to and presence at the soma sacrifice, its texture is richer and its rhetoric more shapely. (It is also in the longer triṣṭubh meter, rather than the gāyatrī of the previous two.) The first four verses insistently establish the journey motif with the opening “Here—drive” (ā́… yāhi, vss. 1–3) / “Here …” (ā́, vs. 4), along with an abundance of adverbs meaning “here, nearby, up close.” Verse 5 consists of four rhetorical questions, each introduced by the interrogative particle kuvíd, implicitly begging Indra’s intervention on the singer’s behalf. The initial “Here …” and the journey motif return in verse 6; verse 7, the last before the refrain, invites Indra, presumably finally arrived, to drink the soma, inserting brief mentions of two well-known myths, the falcon’s stealing of soma and Indra’s opening of Vala. As is common in these journey hymns, Indra’s horses have a prominent part in the hymn (see esp. vs. 6, but also vss. 1–4).
Jamison Brereton Notes
Indra The published translation attempts to convey the density and distribution of the many words for ‘here’, ‘nearby’, ‘close’.
01 आ याह्यर्वाङुप - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ याहि अर्वा᳓ङ् उ᳓प वन्धुरेष्ठा᳓स्
त᳓वे᳓द् अ᳓नु प्रदि᳓वः सोमपे᳓यम्
प्रिया᳓ स᳓खाया वि᳓ मुचो᳓प बर्हि᳓स्
तुवा᳓म् इमे᳓ हव्यवा᳓हो हवन्ते
मूलम् ...{Loading}...
आ या॑ह्य॒र्वाङुप॑ वन्धुरे॒ष्ठास्तवेदनु॑ प्र॒दिवः॑ सोम॒पेय॑म् ।
प्रि॒या सखा॑या॒ वि मु॒चोप॑ ब॒र्हिस्त्वामि॒मे ह॑व्य॒वाहो॑ हवन्ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ याहि अर्वा᳓ङ् उ᳓प वन्धुरेष्ठा᳓स्
त᳓वे᳓द् अ᳓नु प्रदि᳓वः सोमपे᳓यम्
प्रिया᳓ स᳓खाया वि᳓ मुचो᳓प बर्हि᳓स्
तुवा᳓म् इमे᳓ हव्यवा᳓हो हवन्ते
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
arvā́ṅ ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
vandhureṣṭhā́ḥ ← vandhureṣṭhā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ánu ← ánu (invariable)
ít ← ít (invariable)
pradívaḥ ← pradív- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
somapéyam ← somapéya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
muca ← √muc- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
priyā́ ← priyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
sákhāyā ← sákhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
úpa ← úpa (invariable)
ví ← ví (invariable)
havante ← √hū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
havyavā́haḥ ← havyavā́h- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
imé ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
पद-पाठः
आ । या॒हि॒ । अ॒र्वाङ् । उप॑ । व॒न्धु॒रे॒ऽस्थाः । तव॑ । इत् । अनु॑ । प्र॒ऽदिवः॑ । सो॒म॒ऽपेय॑म् ।
प्रि॒या । सखा॑या । वि । मु॒च॒ । उप॑ । ब॒र्हिः । त्वाम् । इ॒मे । ह॒व्य॒ऽवाहः॑ । ह॒व॒न्ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yāhy ← yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- arvāṅ ← arvāñc
- [noun], nominative, singular, masculine
- “approaching; facing; less.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- vandhureṣṭhās ← vandhureṣṭhāḥ ← vandhureṣṭhā
- [noun], nominative, singular, masculine
- taved ← tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- taved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- pradivaḥ ← pradiv
- [noun], ablative, singular, masculine
- “age-old; long.”
- somapeyam ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapeyam ← peyam ← peya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “beverage.”
- priyā ← priya
- [noun], accusative, dual, masculine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- sakhāyā ← sakhi
- [noun], accusative, dual, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- mucopa ← muca ← muc
- [verb], singular, Aorist imperative
- “liberate; emit; get rid of; shoot; release; put; tousle; secrete; fill into; shoot; spill; lose; ejaculate; exclude; free; remove; loosen; let go of; add; shed; want; save; defecate; heal; fart; open; abandon; discard; precipitate; reject; lay; unleash; exhale; discharge.”
- mucopa ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- barhis ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- ime ← idam
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- havyavāho ← havya
- [noun], neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- havyavāho ← vāhaḥ ← vāh
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vah.”
- havante ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वन्धुरेष्ठाः । वन्धुरशब्देन ईषाद्वयसंबन्धस्थानम् अभिधीयते । तेन तद्विशिष्टो रथो लक्ष्यते । तस्मिन् रथे तिष्ठंस्त्वम् अर्वाङ् अस्मदभिमुखः सन् आ अभिलक्ष्य उप याहि समीप अगच्छ। प्रदिवः प्रत्नं पूर्वक्रमागतं तवेत् तवैव संबन्धि सोमपेयं सोमपानं त्वम् अनु उद्दिश्य प्रिया तव प्रियतमौ सखाया समानख्यानावश्वौ बर्हिः उप बर्हिषः समीपे वि मुच विमुञ्च । हव्यवाहः । हव्यं वहन्तीति हव्यवाहः। इमे ऋत्विजः त्वां हवन्ते सोमपानार्थमाह्वयन्ति । तस्मात् आगच्छेति भावः ॥ वन्धुरेष्ठाः । तिष्ठतेर्विच् । तत्पुरुषे कृति वहुलम्’ इति सप्तम्या अलुक् । प्रदिवः । सकारान्तमव्ययम् । सोमपेयम् ।’ पा पाने ’ इत्यस्य भावे ’ अचो यत्’ इति यत्प्रत्ययः । ‘ ईद्यति’ इतीत्वम्। आर्धधातुकलक्षणो गुणः । ‘ यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । समासे कृदुत्तरपदस्वरः । मुच । मुञ्चतेर्लोटि आगमानुशानस्यानित्यत्वान्नुमभावः ॥
Wilson
English translation:
“Descend to us riding in your car, for verily yours is this ancient libation; unharness your beloved and friendly (horses) near to the sacred grass, for these offerers of the oblation present it to you.”
Jamison Brereton
Here—drive right up nearby, stationed on the chariot seat. Just yours is the soma-drinking from olden days.
Your two dear comrades—unharness them at the ritual grass. These oblation-bearers are calling you.
Jamison Brereton Notes
The standard tr. take úpa barhíḥ with the next pāda (“call you to the ritual grass”); Sāyaṇa. agrees with my version (see Geldner’s n. 1c). There is no principled way to decide, and very little depends on it.
It is not easily possible to register the pun of havya(vā́haḥ) ‘oblation’ (to √hu ‘pour’) and havante (to √hvā ‘call’).
Griffith
MOUNTED upon thy chariot-seat approach us: thine is the Sorna-draught from days aforetime.
Loose for the sacred grass thy dear companions. These men who bring oblation call thee hither.
Geldner
Komm näher heran auf dem Wagenstand stehend. Dir gehört von alters her der Somatrank. Spanne deine lieben Kameraden aus; zum Barhis rufen dich diese Opferdarbringer.
Grassmann
Komm nah herbei auf hohem Wagen stehend, der Somatrunk, er ist ja dein von je her, Entlass das liebe Rossepaar zur Streu hin, dich rufen diese Männer opferbringend.
Elizarenkova
Приезжай сюда, стоя на месте возницы!
Ведь только твое от века питье сомы!
Двоих милых друзей распрягай! К жертвенной соломе
Зовут тебя эти возницы жертвы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब आठ ऋचावाले तैंतालीसवें सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में विद्वानों के विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वज्जन ! आप (अर्वाङ्) नीचे के स्थल में वर्त्तमान होकर जो (तव) आपके (वन्धुरेष्ठाः) बन्धन में वर्त्तमान रथ है उससे (प्रदिवः) उत्तम प्रकाशवाले (सोमपेयम्) पीने योग्य सोमलता के रस के (उप, आ, याहि) समीप आइये और जो (प्रिया) प्रसन्नता के करनेवाले (सखाया) मित्र अध्यापक और उपदेशक हैं उनके समीप प्राप्त हूजिये। जो (बर्हिः) अन्तरिक्ष में (त्वाम्) आपके (अनु) पीछे (इमे) ये हैं उनका (वि, मुच) त्याग कीजिये, जिनको (हव्यवाहः) हवन सामग्री धारण करनेवाले (उप, हवन्ते) ग्रहण करते हैं उनके साथ (इत्) ही दुःख का त्याग कीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग विद्या के प्रकाश को प्राप्त हो विमानादि वाहनों को निर्माण और उसमें अग्नि आदि का प्रयोग करके अन्तरिक्ष में जाते हैं, वे प्रिय आचरण करनेवाले मित्रों को प्राप्त होकर दारिद्र्य का नाश करते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वंस्त्वमर्वाङ् सन् यस्तव वन्धुरेष्ठा रथोऽस्ति तेन प्रदिवः सोमपेयमुपायाहि यौ प्रिया सखायाऽध्यापकोपदेशकौ तावुपायाहि। यद्बर्हिस्त्वामन्विमे तद्विमुच यान् हव्यवाह उपहवन्ते तैस्सहेद्दुःखं विमुच ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (याहि) आगच्छ (अर्वाङ्) अर्वाचीनः (उप) (वन्धुरेष्ठाः) यो वन्धुरे बन्धने तिष्ठति सः (तव) (इत्) एव (अनु) पश्चात् (प्रदिवः) प्रकृष्टो द्यौः प्रकाशो येषान्ते (सोमपेयम्) सोमश्चासौ पेयश्च तम् (प्रिया) प्रसन्नताकरौ (सखाया) सखायौ अध्यापकोपदेशकौ (वि) (मुच) त्यज (उप) समीपे (बर्हिः) अन्तरिक्षे (त्वाम्) (इमे) (हव्यवाहः) ये हव्यं वहन्ति ते (हवन्ते) गृह्णन्ति ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्याप्रकाशं प्राप्य विमानादीनि यानानि निर्माय तत्राऽग्न्यादिकं प्रयुज्यान्तरिक्षे गच्छन्ति ते प्रियाचारान् सखीन् प्राप्येव दारिद्र्यमुच्छिन्दन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वान, सखी, सोमपान इत्यादींच्या गुणांचे वर्णन करण्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती आहे, हे जाणावे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे लोक विद्येमुळे विमान इत्यादी वाहने निर्माण करून त्यात अग्नी इत्यादीचा प्रयोग करतात व अंतरिक्षात जातात ते प्रिय मित्रांना प्राप्त करून दारिद्र्याचा नाश करतात. ॥ १ ॥
02 आ याहि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ याहि पूर्वी᳓र् अ᳓ति चर्षणी᳓र् आँ᳓
अर्य᳓ आशि᳓ष उ᳓प नो ह᳓रिभ्याम्
इमा᳓ हि᳓ त्वा मत᳓य स्तो᳓मतष्टा
इ᳓न्द्र ह᳓वन्ते सखियं᳓ जुषाणाः᳓
मूलम् ...{Loading}...
आ या॑हि पू॒र्वीरति॑ चर्ष॒णीराँ अ॒र्य आ॒शिष॒ उप॑ नो॒ हरि॑भ्याम् ।
इ॒मा हि त्वा॑ म॒तयः॒ स्तोम॑तष्टा॒ इन्द्र॒ हव॑न्ते स॒ख्यं जु॑षा॒णाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ याहि पूर्वी᳓र् अ᳓ति चर्षणी᳓र् आँ᳓
अर्य᳓ आशि᳓ष उ᳓प नो ह᳓रिभ्याम्
इमा᳓ हि᳓ त्वा मत᳓य स्तो᳓मतष्टा
इ᳓न्द्र ह᳓वन्ते सखियं᳓ जुषाणाः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
áti ← áti (invariable)
carṣaṇī́ḥ ← carṣaṇí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
pūrvī́ḥ ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
aryáḥ ← arí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
āśíṣaḥ ← āśís- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
háribhyām ← hári- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
hí ← hí (invariable)
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
matáyaḥ ← matí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
stómataṣṭāḥ ← stómataṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
hávante ← √hū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
juṣāṇā́ḥ ← √juṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:AOR, voice:MED}
sakhyám ← sakhyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
आ । या॒हि॒ । पू॒र्वीः । अति॑ । च॒र्ष॒णीः । आ । अ॒र्यः । आ॒ऽशिषः॑ । उप॑ । नः॒ । हरि॑ऽभ्याम् ।
इ॒माः । हि । त्वा॒ । म॒तयः॑ । स्तोम॑ऽतष्टाः । इन्द्र॑ । हव॑न्ते । स॒ख्यम् । जु॒षा॒णाः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- pūrvīr ← pūrvīḥ ← puru
- [noun], accusative, plural, feminine
- “many; much(a); very.”
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- carṣaṇīr ← carṣaṇīḥ ← carṣaṇi
- [noun], accusative, plural, feminine
- “people.”
- āṃ ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- arya ← aryaḥ ← ari
- [noun], genitive, singular, masculine
- āśiṣa ← āśiṣaḥ ← āśis
- [noun], accusative, plural, feminine
- “benediction; prayer; blessing; āśis [word]; wish; request.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- haribhyām ← hari
- [noun], instrumental, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- imā ← imāḥ ← idam
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], instrumental, singular
- “you.”
- mataya ← mati
- [noun], nominative, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- stomataṣṭā ← stoma
- [noun], masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- stomataṣṭā ← taṣṭāḥ ← takṣ
- [verb noun], nominative, plural
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- havante ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- sakhyaṃ ← sakhyam ← sakhya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- juṣāṇāḥ ← juṣ
- [verb noun], nominative, plural
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र पूर्वीः सर्वाः चर्षणीः प्रजाः अति आ याहि अतिक्रम्यागच्छ । द्वितीय आङ् पूरणः। अर्यः अस्माकं स्वामी त्वं नः आशिषः त्वमत्रागत्य सोमं पिबेत्येवमादिका अस्माकं प्रार्थनाः हरिभ्याम् अश्वाभ्यां युक्तः सन् उप आगच्छ । किंच ते तव सख्यं जुषाणाः सेवमानाः स्तोमतष्टाः स्तोमकारिभिः स्तोतृभिः कृताः इमाः मतयः स्तुतयः हवन्ते सोमपानार्थं त्वा त्वामाह्वयन्ति । हि प्रसिद्धौ । करणे कर्तृव्यापारः । काष्ठानि पचन्तीतिवत्॥ आ । संहितायाम् आङोऽनुनासिकश्छन्दसि’ इत्यनुनासिकः । अर्यः। ‘ऋ गतौ ।’ अर्यः स्वामिवैश्ययोः’ इति निपातनात् यत्प्रत्ययः । ‘ यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वे प्राप्ते अर्यस्य स्वाम्याख्या चेत् ’ ( फि. सू. १७ ) इत्यन्तोदात्तत्वम् । आशिषः । क्विपि ’ शास इदङ्हलोः’ इत्युपधाया इत्वम् । ‘ शासिवसिघसीनां च ’ इति षत्वम् । स्तोमतष्टाः। ‘तक्षू त्वक्षू तनूकरणे’ इत्यस्मात् कर्मणि क्तः । तृतीया कर्मणि’ इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरः॥
Wilson
English translation:
“Passing by multitudes, come hither, noble Indra, with your steeds, (to receive) our benedictions; for these praises, Indra, composed by the devout, invoke you propitiating your friendship.”
Jamison Brereton
Here—drive across the many settled domains—here, across the prayers of the stranger, right up to us, with your two fallow bays,
for these thoughts, crafted as praise, are calling you, Indra, taking
pleasure in your fellowship.
Griffith
Come our true Friend, passing by many people; come with thy two Bay Steeds to our devotions;
For these our hymns are calling thee, O Indra, hymns formed for praise, soliciting thy friendship.
Geldner
Komm her an vielen Völkern vorbei, zu uns an den Bitten des anderen hohen Herrn vorbei mit den Falben! Denn diese zum Lobgedicht geformten Gedanken rufen dich, Indra, da sie deine Gesellschaft gern haben.
Grassmann
Komm her zu uns an vielem Volk vorüber zu unsern regen Bitten mit den Füchsen; Denn diese Lieder rufen dich, o Indra, zum Lob gedichtet, deine Freundschaft suchend.
Elizarenkova
Приезжай, (минуя) многие народы,
(И) просьбы врага, к нам на двух буланых конях!
Ведь эти молитвы, вытесанные как восхваления,
Зовут тебя, о Индра, радуясь дружбе.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब मित्रता के गुण के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) बहुत ऐश्वर्य्यों के देनेवाले ! जो (इमाः) इन वर्त्तमान (स्तोमतष्टाः) विस्तारयुक्त स्तुतियों से विशिष्ट और (सख्यम्) मित्रता का (जुषाणाः) सेवन करती हुई (मतयः) बुद्धियाँ (त्वा) आपको (आ, हवन्ते) ग्रहण करती हैं उनके साथ (नः) हम लोगों को (आ) सब प्रकार (याहि) प्राप्त हूजिये, जिस प्रकार (अर्य्यः) स्वामी (चर्षणीः) मनुष्य आदि प्रजाओं को प्राप्त होकर (आशिषः) आशीर्वादों को प्राप्त होता है वैसे उन (पूर्वीः) प्राचीन काल में उत्पन्न हुई आशिषों को (हि) ही (हरिभ्याम्) वायु और अग्नि से (अति, आ) सब ओर से अत्यन्त प्राप्त हूजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो! जिस बुद्धि से सब लोगों के साथ मित्रता हो, उससे युक्त हुए सबके आशीर्वादों को प्राप्त होकर सुख को निरन्तर प्राप्त होइये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! या इमाः स्तोमतष्टाः सख्यं जुषाणा मतयस्त्वाऽऽहवन्ते ताभिः सह नोऽस्मानायाहि। यथार्य्यश्चर्षणीः प्राप्याऽऽशिष उपलभते तथा ताः पूर्वीर्हि हरिभ्यामत्यायाहि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मित्रतागुणविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (याहि) गच्छ (पूर्वीः) पूर्वं भूताः (अति) (चर्षणीः) मनुष्यादिप्रजाः (आ) (अर्य्यः) स्वामी (आशिषः) आशीर्वादान् (उप) (नः) अस्मान् (हरिभ्याम्) वाय्वग्नीभ्याम् (इमाः) वर्त्तमानाः (हि) यतः (त्वा) त्वाम् (मतयः) प्रज्ञाः (स्तोमतष्टाः) विस्तृतस्तुतयः (इन्द्र) बह्वैश्वर्यप्रद (हवन्ते) आददति (सख्यम्) मित्रत्वम् (जुषाणाः) सेवमानाः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यया प्रज्ञया सर्वैः सह मित्रता स्यात्तया युक्ताः सन्तः सर्वाशिषः प्राप्य सुखं सततं प्राप्नुत ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! ज्या बुद्धीने सर्वांबरोबर मैत्री होईल व आशीर्वाद मिळतील असे वागून निरंतर सुख प्राप्त करा. ॥ २ ॥
03 आ नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ नो यज्ञं᳓ नमोवृ᳓धं सजो᳓षा
इ᳓न्द्र देव ह᳓रिभिर् याहि तू᳓यम्
अहं᳓ हि᳓ त्वा मति᳓भिर् जो᳓हवीमि
घृत᳓प्रयाः सधमा᳓दे म᳓धूनाम्
मूलम् ...{Loading}...
आ नो॑ य॒ज्ञं न॑मो॒वृधं॑ स॒जोषा॒ इन्द्र॑ देव॒ हरि॑भिर्याहि॒ तूय॑म् ।
अ॒हं हि त्वा॑ म॒तिभि॒र्जोह॑वीमि घृ॒तप्र॑याः सध॒मादे॒ मधू॑नाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ नो यज्ञं᳓ नमोवृ᳓धं सजो᳓षा
इ᳓न्द्र देव ह᳓रिभिर् याहि तू᳓यम्
अहं᳓ हि᳓ त्वा मति᳓भिर् जो᳓हवीमि
घृत᳓प्रयाः सधमा᳓दे म᳓धूनाम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
namovŕ̥dham ← namovŕ̥dh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sajóṣāḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
deva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
háribhiḥ ← hári- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tū́yam ← tū́ya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
hí ← hí (invariable)
jóhavīmi ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
matíbhiḥ ← matí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ghr̥táprayāḥ ← ghr̥táprayas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádhūnām ← mádhu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
sadhamā́de ← sadhamā́da- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ । नः॒ । य॒ज्ञम् । न॒मः॒ऽवृध॑म् । स॒ऽजोषाः॑ । इन्द्र॑ । दे॒व॒ । हरि॑ऽभिः । या॒हि॒ । तूय॑म् ।
अ॒हम् । हि । त्वा॒ । म॒तिऽभिः॑ । जोह॑वीमि । घृ॒तऽप्र॑याः । स॒ध॒ऽमादे॑ । मधू॑नाम् ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- namovṛdhaṃ ← namaḥ ← namas
- [noun], neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- namovṛdhaṃ ← vṛdham ← vṛdh
- [noun], accusative, singular, masculine
- “increasing.”
- sajoṣā ← sajoṣāḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- haribhir ← haribhiḥ ← hari
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- tūyam ← tūya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “quick; fast; potent.”
- ahaṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- matibhir ← matibhiḥ ← mati
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- johavīmi ← johav ← √hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “appeal.”
- ghṛtaprayāḥ ← ghṛta
- [noun], neuter
- “ghee; fat.”
- ghṛtaprayāḥ ← prayāḥ ← prayas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “food; dainty; enjoyment.”
- sadhamāde ← sadhamāda
- [noun], locative, singular, masculine
- “banquet; party; drink.”
- madhūnām ← madhu
- [noun], genitive, plural, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
सायण-भाष्यम्
देव द्योतमान हे इन्द्र नः अस्माकं नमोवृधं नमसोऽन्नस्य वर्धकमिमं यज्ञं हरिभिः अश्वैः सजोषाः सहप्रीतिः त्वं तूयं क्षिप्रम् आ याहि । घृतप्रयाः । घृतसहितानि प्रयांस्यन्नरूपाणि हवींषि यस्य स तथोक्तः । तादृशः अहं मधूनां सोमानां सधमादे । सह माद्यन्ति यत्र सोमे इति सधमादः । तस्मिन् स्थाने मतिभिः स्तुतिभिः त्वा त्वां जोहवीमि हि भृशमाह्वयामि खलु ॥ जोहवीमि । यङ्लुकि ‘ अभ्यस्तस्य च ’ इति संप्रसारणम् । गुणो यङलुकोः इत्यभ्यासस्य गुणः । ‘ यङो वा ’ इतीडागमः । हियोगादनिघातः । ‘ अभ्यस्तानामादिः । इत्याद्युदात्तः । घृतप्रयाः । घृ क्षरणदीप्त्योः’ इत्यस्मात् अञ्जिघृसिभ्यः क्तः’ इति क्तप्रत्ययः । बहुव्रीहौ पूर्वपदस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“Divine Indra, come quickly with your steeds, and well plural ased, to our food-augmenting sacrifice; offering (sacred) food with butter, I invoke you verily with praises in the chamber of the sweet libations.”
Jamison Brereton
Here—drive swiftly to our sacrifice, which has grown strong with reverence, o god Indra, together with your fallow bays,
for I keep calling you with my thoughts, (offering) a delightful dish of ghee, to the joint revelry of the honey drinks.
Griffith
Pleased, with thy Bay Steeds, Indra, God, come quickly to this our sacrifice that heightens worship;
For with my thoughts, presenting oil to feed thee, I call thee to the feast of sweet libations.
Geldner
Zu unserem an Verbeugungen reichen Opfer komm schnell, Gott Indra, einträchtig mit den Falben, denn ich lade dich dringend mit Gedichten, mit Schmalzbeköstigung zu dem Gelage der Süßtränke.
Grassmann
Komm Indra schnell vereint mit deinen Füchsen, zu unserm Opfer, das Verehrung fördert, Denn mit Gebeten ruf ich dich, versehn auch mit fetter Kost zum Mahl der süssen Tränke.
Elizarenkova
На нашу жертву, возросшую от поклонения,
О Индра, о бог, единодушный с булаными конями, быстро приезжай –
Ведь я громко зову тебя молитвами
С жертвенной усладой из жира на совместное опьянение медовыми струями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (देव) विद्वन् ! (इन्द्र) ऐश्वर्य्य से युक्त करनेवाले (घृतप्रयाः) घृत से प्रसन्न होनेवाला (अहम्) मैं (मतिभिः) बुद्धियों से (मधूनाम्) और मधुर आदि गुणों से युक्त पदार्थों के (सधमादे) तुल्य स्थान में (हि) जिससे कि (त्वा) आपकी (जोहवीमि) प्रशंसा करता वा बुलाता हूँ इससे (सजोषाः) तुल्य प्रीति के सेवनेवाले आप (हरिभिः) घोड़ों के सदृश अग्नि आदिकों से (नः) हम लोगों को (नमोवृधम्) अन्न आदि ऐश्वर्य्य के बढ़ानेवाले (यज्ञम्) प्रयत्न से सिद्ध होने योग्य सङ्गत व्यवहार के प्रति (तूयम्) शीघ्र (आ) सब प्रकार (याहि) प्राप्त हूजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को उन लोगों की ही प्रशंसा करनी चाहिये कि जो सबके सुखों की वृद्धि करें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे देवेन्द्र घृतप्रया अहं मतिभिर्मधूनां सधमादे हि त्वा जोहवीमि तस्मात्सजोषास्त्वं हरिभिर्नो नमोवृधं यज्ञं तूयमायाहि ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (नः) अस्माकम् (यज्ञम्) प्रयत्नसाध्यम् (नमोवृधम्) अन्नाद्यैश्वर्य्यवर्धकम् (सजोषाः) समानप्रीतिसेवनाः (इन्द्र) ऐश्वर्य्ययोजक (देव) विद्वन् (हरिभिः) अश्वैरिव वह्न्यादिभिः (याहि) गच्छ (तूयम्) तूर्णम् (अहम्) (हि) (त्वा) त्वाम् (मतिभिः) प्रज्ञाभिः (जोहवीमि) भृशं प्रशंसाम्याह्वयामि वा (घृतप्रयाः) यो घृतेन प्रीणाति सः (सधमादे) समानस्थाने (मधूनाम्) मधुरादिगुणयुक्तानां पदार्थानाम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैस्तेषामेव प्रशंसा कार्य्या ये सर्वेषां सुखं वर्द्धयेयुः ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी त्याच लोकांची प्रशंसा केली पाहिजे जे सर्वांच्या सुखाची वृद्धी करतात. ॥ ३ ॥
04 आ च - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ च त्वा᳓म् एता᳓ वृ᳓षणा व᳓हातो
ह᳓री स᳓खाया सुधु᳓रा सुअ᳓ङ्गा
धाना᳓वद् इ᳓न्द्रः स᳓वनं जुषाणः᳓
स᳓खा सख्युः शृणवद् व᳓न्दनानि
मूलम् ...{Loading}...
आ च॒ त्वामे॒ता वृष॑णा॒ वहा॑तो॒ हरी॒ सखा॑या सु॒धुरा॒ स्वङ्गा॑ ।
धा॒नाव॒दिन्द्रः॒ सव॑नं जुषा॒णः सखा॒ सख्युः॑ शृणव॒द्वन्द॑नानि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ च त्वा᳓म् एता᳓ वृ᳓षणा व᳓हातो
ह᳓री स᳓खाया सुधु᳓रा सुअ᳓ङ्गा
धाना᳓वद् इ᳓न्द्रः स᳓वनं जुषाणः᳓
स᳓खा सख्युः शृणवद् व᳓न्दनानि
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
ca ← ca (invariable)
etā́ ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
váhātaḥ ← √vah- (root)
{number:DU, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
vŕ̥ṣaṇā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
sákhāyā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
sudhúrā ← sudhúr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
sváṅgā ← sváṅga- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
dhānā́vat ← dhānā́vant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
juṣāṇáḥ ← √juṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
sávanam ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhyuḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śr̥ṇavat ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
vándanāni ← vándana- 3 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
आ । च॒ । त्वाम् । ए॒ता । वृष॑णा । वहा॑तः । हरी॒ इति॑ । सखा॑या । सु॒ऽधुरा॑ । सु॒ऽअङ्गा॑ ।
धा॒नाऽव॑त् । इन्द्रः॑ । सव॑नम् । जु॒षा॒णः । सखा॑ । सख्युः॑ । शृ॒ण॒व॒त् । वन्द॑नानि ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- etā ← etad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- vṛṣaṇā ← vṛṣan
- [noun], nominative, dual, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- vahāto ← vahātaḥ ← vah
- [verb], dual, Present conjunctive (subjunctive)
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- sakhāyā ← sakhi
- [noun], nominative, dual, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sudhurā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudhurā ← dhurā ← dhur
- [noun], nominative, dual, masculine
- “yoke; dhur [word].”
- svaṅgā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svaṅgā ← aṅgā ← aṅga
- [noun], nominative, dual, masculine
- “body part; body; part; limb; extremity; Vedāṅga; section; root; army unit; aṅga [word]; subsection; aṅgamantra; part; body; ingredient.”
- dhānāvad ← dhānāvat
- [noun], accusative, singular, neuter
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- savanaṃ ← savanam ← savana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- juṣāṇaḥ ← juṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sakhyuḥ ← sakhi
- [noun], genitive, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- śṛṇavad ← śṛṇavat ← śru
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- vandanāni ← vandana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “worship; skin disease.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वृषणा सेचनसमर्थौ सुधुरा शोभनया धुरान्वितौ स्वङ्गा शोभनावयवोपेतौ सखाया शोभनख्यानौ एता एतौ हरी त्वाम् आ वहात: यज्ञं प्रत्यागमनाय रथे त्वामावहतः । अथ धानावत् भृष्टयवोपेतं सवनं जुषाणः सेवमानः सखा सखिभूतः सः इन्द्रः सख्युः स्तोतुर्मम वन्दनानि स्तोत्राणि शृणवत् च शृणुयात् ॥ वहातः । वहेर्लेट्याडागमे रूपम् । ‘ चवायोगे प्रथमा’ इति न निघातः । शृणवत् । ‘श्रु श्रवणे’ इत्यस्य लेट्यडागमे रूपम् । निघातः॥
Wilson
English translation:
“May these two vigorous friendly burden-bearing and well-limbed steeds convey you hither, where, Indra, approving of the ceremony (in wihc the offering) is parched grain, may hear as a friend the praises of his friend (the worshipper).”
Jamison Brereton
Here—if these bullish fallow bays will convey you, the two well-limbed comrades amenable to the chariot-pole—
taking pleasure in the pressing accompanied by the roasted grain, will Indra, as our comrade, hear the tributes of his comrade?
Jamison Brereton Notes
The reference to Indra changes from 2nd ps. in ab to 3rd in cd. It would be possible to attach ab to the preceding vs., which also has Indra in 2nd ps., and take cd as a new sentence. But the fact that both ab and cd have subjunctives (váhātaḥ and śṛṇavat) suggests that the two clauses go together.
Because of the accent on váhātaḥ, the ca is likely subordinating, as in fact the standard tr. (and I) take it. However, the sequence ā́ca (…) √vah shows unexpected accent on the verb form elsewhere (I.74.6, X.110.1), so it is possible that ab is a main clause with the verbal accent produced by this curious formulaic usage; see comm. ad I.74.6.
Griffith
Yea, let thy two Bay Stallions bear thee hither, well limbed and good to draw, thy dear companions.
Pleased with the corn-blent offering which we bring thee, may Indra, Friend, hear his friend’s adoration.
Geldner
Wenn dich diese beiden bullenstarken Falben herfahren, deine Kameraden, die jochfrommen, schöngliedrigen, so möge Indra an der Trankspende nebst gerösteten Gerstenkörnern sich erfreuen und als Freund des Freundes Lobreden anhören.
Grassmann
Wenn diese goldnen Hengste her dich fahren, gepaart an schöner Deichsel, schön an Gliedern, Dann höre, körnerreichen Trank geniessend, Indra der Freund des Freundes Lobgesänge.
Elizarenkova
А привезут тебя эти два мужественных
Буланых коня, два друга, хорошо выезженных, с прекрасными членами,
То Индра, радуясь выжиманию с жареными ячменными зернами,
Как друг пусть слушает прославления друга.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् पुरुष ! जैसे (धानावत्) पकाये हुए यवों से युक्त (सवनम्) ऐश्वर्य्य का (जुषाणः) सेवन करता हुआ (इन्द्रः) अत्यन्त ऐश्वर्य्य का देनेवाला (सखा) मित्र पुरुष (सख्युः) मित्र के अभिवादन आदि वा स्तुतियों को (शृण्वत्) सुने और (स्वङ्गा) सुन्दर अङ्गों से विशिष्ट (सखाया) मित्रों के तुल्य वर्त्तमान तथा (सुधुरा) उत्तम धुरों से युक्त (वृषणा) वृष्टि करनेवाले वायु और बिजुली (त्वाम्) आपको (एता) प्राप्त हुए (हरी) ले चलनेवाले घोड़ों के सदृश सबको (आ, वहातः) प्राप्त होते हैं, वैसे आप सब लोगों के वचनों को सुनिये और प्रिय कार्य्यों को सिद्ध कीजिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। वे लोग ही मित्र होने योग्य हैं कि जो बड़े दुःख को प्राप्त होकर भी मित्रों का त्याग नहीं करते और जैसे दो वा बहुत घोड़े इकट्ठे होकर यथेष्ट स्थानों में पहुँचाते हैं, वैसे अपने आत्मा के सदृश प्रियजन इच्छा की सिद्धि को प्राप्त होते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यथा धानावत्सवनं जुषाण इन्द्रस्सखा सख्युर्वन्दनानि शृण्वत्स्वङ्गासखाया इव सुधुरा वृषणा त्वामेता हरी सर्वानावहातश्च तथा त्वं सर्वेषां वचांसि शृणु प्रियाणि कार्य्याणि साध्नुहि ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (च) (त्वाम्) (एता) प्राप्तौ (वृषणा) वृष्टिकरौ वायुविद्युतौ (वहातः) प्राप्नुतः (हरी) हरणशीलावश्वाविव (सखाया) सृहृदाविव वर्त्तमानौ (सुधुरा) शोभना धुरो ययोस्तौ (स्वङ्गा) शोभनान्यङ्गानि ययोस्तौ (धानावत्) परिपक्वा धाना विद्यन्ते यस्मिँस्तत् (इन्द्रः) परमैश्वर्यप्रदः (सवनम्) ऐश्वर्य्यम् (जुषाणः) सेवमानः (सखा) सुहृत् (सख्युः) मित्रस्य (शृण्वत्) शृणुयात् (वन्दनानि) अभिवादनानि स्तवनानि वा ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। त एव सखायो भवितुमर्हन्ति ये महद्दुःखमपि प्राप्य सखीन् न जहति यथा द्वावनेका वाऽश्वाः सङ्गता भूत्वाऽभीष्टानि स्थानानि गमयन्ति तथैव स्वात्मवत्प्रिया जना इच्छासिद्धिं प्राप्नुवन्ति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. तेच लोक मित्र होण्यायोग्य असतात, जे अत्यंत दुःखातही मित्रांचा त्याग करीत नाहीत. जसे दोन किंवा त्यापेक्षा अधिक घोडे एकत्र येऊन योग्य ठिकाणी पोचवितात. तसे स्वतःच्या आत्म्याप्रमाणे प्रिय जन इच्छा सिद्धी प्राप्त करतात. ॥ ४ ॥
05 कुविन्मा गोपाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कुवि᳓न् मा गोपां᳓ क᳓रसे ज᳓नस्य
कुवि᳓द् रा᳓जानम् मघवन्न् ऋजीषिन्
कुवि᳓न् म ऋ᳓षिम् पपिवां᳓सं सुत᳓स्य
कुवि᳓न् मे व᳓स्वो अमृ᳓तस्य शि᳓क्षाः
मूलम् ...{Loading}...
कु॒विन्मा॑ गो॒पां कर॑से॒ जन॑स्य कु॒विद्राजा॑नं मघवन्नृजीषिन् ।
कु॒विन्म॒ ऋषिं॑ पपि॒वांसं॑ सु॒तस्य॑ कु॒विन्मे॒ वस्वो॑ अ॒मृत॑स्य॒ शिक्षाः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कुवि᳓न् मा गोपां᳓ क᳓रसे ज᳓नस्य
कुवि᳓द् रा᳓जानम् मघवन्न् ऋजीषिन्
कुवि᳓न् म ऋ᳓षिम् पपिवां᳓सं सुत᳓स्य
कुवि᳓न् मे व᳓स्वो अमृ᳓तस्य शि᳓क्षाः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; 12 = 5+7, ending LHX
genre M
Morph
gopā́m ← gopā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jánasya ← jána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kárase ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
kuvít ← kuvít (invariable)
mā ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
kuvít ← kuvít (invariable)
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
rā́jānam ← rā́jan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥jīṣin ← r̥jīṣín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kuvít ← kuvít (invariable)
mā ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
papivā́ṁsam ← √pā- 2 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
ŕ̥ṣim ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
amŕ̥tasya ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
kuvít ← kuvít (invariable)
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
śíkṣāḥ ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
vásvaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
कु॒वित् । मा॒ । गो॒पाम् । कर॑से । जन॑स्य । कु॒वित् । राजा॑नम् । म॒घ॒ऽव॒न् । ऋ॒जी॒षि॒न् ।
कु॒वित् । मा॒ । ऋषि॑म् । प॒पि॒ऽवांस॑म् । सु॒तस्य॑ । कु॒वित् । मे॒ । वस्वः॑ । अ॒मृत॑स्य । शिक्षाः॑ ॥
Hellwig Grammar
- kuvin ← kuvid
- [adverb]
- “surely; indeed.”
- mā ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- gopāṃ ← gopām ← gopā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “herder; defender.”
- karase ← kṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- janasya ← jana
- [noun], genitive, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- kuvid
- [adverb]
- “surely; indeed.”
- rājānam ← rājan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- maghavann ← maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- ṛjīṣin
- [noun], vocative, singular, masculine
- kuvin ← kuvid
- [adverb]
- “surely; indeed.”
- ma ← me ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- ṛṣim ← ṛṣi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- papivāṃsaṃ ← papivāṃsam ← pā
- [verb noun], accusative, singular
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- kuvin ← kuvid
- [adverb]
- “surely; indeed.”
- me ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- vasvo ← vasvaḥ ← vasu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- amṛtasya ← amṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- śikṣāḥ ← śikṣ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “help; give.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र कुवित् अपि च मा मां जनस्य गोपां गोप्तारं करसे कुरु । तथा हे मघवन् धनवन् ऋजीषिन् सोमवन् हे इन्द्र मां राजानं सर्वस्य स्वामिनं कुरु । कुवित् च मा माम् ऋषिम् अतीन्द्रियार्थस्य द्रष्टारं कुरु । ‘ ऋषिर्दर्शनात् ’ ( निरु. २. ११ ) इति यास्कः । तथा सुतस्य अभिषुतस्य सोमस्य पपिवांसं पातारं कुरु । अपि च मे मह्यम् अमृतस्य क्षयरहितं वस्वः वसु शिक्षाः प्रयच्छ ॥ करसे ।’ कृञ् करणे’। लेट्यडागमे रूपम् । कुविद्योगादनिघातः । म ऋषिम् इत्यत्र संहितायाम् ‘ ऋत्यकः’ इति प्रकृतिभावो ह्रस्वश्च । पपिवांसम् । ‘पा पाने ’ इत्यस्य क्वसौ ‘वस्वेकाजाद्धसाम्’ इतीडागमः । प्रत्ययस्वरः । शिक्षाः । शिक्षतिर्दानकर्मा । अस्मात् लेट्याडागमे रूपम् । कुविद्योगादनिघातः । आगमा अनुदात्ताः’ इत्याटोऽनुदात्तत्वे धातुस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“Possessor of wealth, accept of the spiritless Soma; make me the protector, or rather a monarch of men; make me verily a holy sage, a drinker of the libation; make me verily the possessor of imperishable wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Or rather a monarch of men: kuvid mām gopām karase janasya kuvid rājānam: kuvid = api, surely, verily
Jamison Brereton
Will you indeed make me your herdsman of the people; will you indeed (make me) king, you bounteous possessor of the silvery drink?
Will you indeed (make) me a seer, (for) I have drunk of the pressed
drink; will you indeed do your best for immortal goods for me?
Jamison Brereton Notes
2nd ps. reference to Indra returns here, in kuvíd clauses otherwise parallel to the one in 4cd with 3rd ps. ref.
Geldner (fld. by Witzel Gotō and by me) takes the pf. part. papivā́ṃsam as expressing the cause of Indra’s action.
The transmitted Saṃhitā text ma ṛ́ṣim must be read contracted, as márṣim (so Holland & van Nooten Rig Veda edition) to achieve a Triṣṭubh line; the Pp. correctly analyzes this sandhi sequence as mā ṛ́ṣim.
Griffith
Wilt thou not make me guardian of the people, make me, impetuous Maghavan, their ruler?
Make me a Rsi having drunk of Soma? Wilt thou not give me wealth that lasts for ever?
Geldner
Gewiß wirst du mich zum Hirten des Volks machen, gewiß zu einem König, du gabenreicher Trestersomatrinker, gewiß mich zu einem Rishi, da ich Soma getrunken habe. Gewiß wirst du mir unsterbliches Gut zudenken.
Grassmann
Wirst du mich nicht zum Herrn des Volkes machen? zum Könige, o eilender, gewalt’ger? Zum Seher mich, der ich vom Saft getrunken? und Gut mir schenken, welches nimmer schwindet?
Elizarenkova
Конечно, ты сделаешь меня пастухом народа,
Конечно, царем, о щедрый, пьющий выжимки (сомы),
Конечно, риши – меня, напившегося сомы.
Конечно, ты сделаешь меня причастным к бессмертному благу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वज्जन ! जो आप (जनस्य) सब लोगों के (कुवित्) श्रेष्ठ (गोपाम्) धार्मिक पुरुषों के रक्षा करनेवाले (मा) मुझको (करसे) करें। हे (मघवन्) परम प्रशंसनीय धनयुक्त (ऋजीषिन्) कोमलपन को चाहनेवाले जो आप जनसमूह का (राजानम्) राजा करें वह (सुतस्य) उत्पन्न किये हुए सोम के रस को (पपिवांसम्) पीते हुए (कुवित्) श्रेष्ठ (ऋषिम्) सम्पूर्ण वेदों के अर्थ के जाननेवाले होने की (मा) मुझको (शिक्षाः) शिक्षा दीजिये और आप (कुवित्) श्रेष्ठ (अमृतस्य) नाश से रहित (मे) मेरे (वस्वः) धन को करें, उन आपकी हम लोग सेवा करें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो लोग आप लोगों को विद्या विनय और उत्तम शिक्षादान से बड़े राजा करते और वेद के अर्थों को समझा के मोक्ष सिद्ध करते हैं, उनको आप अपने आत्मा के सदृश प्रसन्न करें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यस्त्वं जनस्य कुविद्गोपां मा करसे। हे मघवन्नृजीषिन् यस्त्वं जनस्य कुविद्राजानं करसे सुतस्य पपिवांसं कुविदृषिं मा शिक्षाः कुविदमृतस्य मे वस्वः करसे तं त्वां वयं भजामहे ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कुवित्) महान्तम् (मा) माम् (गोपाम्) धार्मिकाणां रक्षकम् (करसे) कुर्य्याः (जनस्य) (कुवित्) महान्तम् (राजानम्) (मघवन्) परमपूजितधनयुक्त (ऋजीषिन्) ऋजुभावमिच्छन् (कुवित्) महान्तम् (मा) माम्। अत्र ऋत्यक इति ह्रस्वो भूत्वा प्रकृतिभावः। (ऋषिम्) सकलवेदमन्त्रार्थवेत्तारम् (पपिवांसम्) पीतवन्तम् (सुतस्य) निष्पादितस्य सोमस्य रसम् (कुवित्) महतः (मे) मम (वस्वः) धनस्य (अमृतस्य) नाशरहितस्य (शिक्षाः) शिक्षस्व। अत्र व्यत्ययेन परस्मैपदम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ये युष्मान् विद्याविनयसुशिक्षादानेन महतो राज्ञः कुर्वन्ति वेदार्थं विज्ञाप्य मोक्षं साधयन्ति तान् यूयं स्वात्मवत्प्रीणीत ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जे लोक तुम्हाला विद्या, विनय व उत्तम शिक्षणाने मोठा राजा बनवितात व वेदाचा अर्थ समजावून मोक्ष सिद्ध करवितात त्यांना आपल्या आत्म्याप्रमाणे प्रसन्न करावे. ॥ ५ ॥
06 आ त्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ त्वा बृह᳓न्तो ह᳓रयो युजाना᳓
अर्वा᳓ग् इन्द्र सधमा᳓दो वहन्तु
प्र᳓ ये᳓ द्विता᳓ दिव᳓ ऋञ्ज᳓न्ति आ᳓ताः
सु᳓सम्मृष्टासो वृषभ᳓स्य मूराः᳓
मूलम् ...{Loading}...
आ त्वा॑ बृ॒हन्तो॒ हर॑यो युजा॒ना अ॒र्वागि॑न्द्र सध॒मादो॑ वहन्तु ।
प्र ये द्वि॒ता दि॒व ऋ॒ञ्जन्त्याताः॒ सुस॑म्मृष्टासो वृष॒भस्य॑ मू॒राः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ त्वा बृह᳓न्तो ह᳓रयो युजाना᳓
अर्वा᳓ग् इन्द्र सधमा᳓दो वहन्तु
प्र᳓ ये᳓ द्विता᳓ दिव᳓ ऋञ्ज᳓न्ति आ᳓ताः
सु᳓सम्मृष्टासो वृषभ᳓स्य मूराः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
br̥hántaḥ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
hárayaḥ ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yujānā́ḥ ← √yuj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:AOR, voice:MED}
arvā́k ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sadhamā́daḥ ← sadhamád- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vahantu ← √vah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́tāḥ ← ā́tā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dvitā́ ← dvitā́ (invariable)
prá ← prá (invariable)
r̥ñjánti ← √r̥j- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yé ← yá- (pronoun)
mūrā́ḥ ← mūrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
súsammr̥ṣṭāsaḥ ← súsammr̥ṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vr̥ṣabhásya ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ । त्वा॒ । बृ॒हन्तः॑ । हर॑यः । यु॒जा॒नाः । अ॒र्वाक् । इ॒न्द्र॒ । स॒ध॒ऽमादः॑ । व॒ह॒न्तु॒ ।
प्र । ये । द्वि॒ता । दि॒वः । ऋ॒ञ्जन्ति॑ । आताः॑ । सुऽस॑म्मृष्टासः । वृ॒ष॒भस्य॑ । मू॒राः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- bṛhanto ← bṛhantaḥ ← bṛhat
- [noun], nominative, plural, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- harayo ← harayaḥ ← hari
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- yujānā ← yujānāḥ ← yuj
- [verb noun], nominative, plural
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- arvāg ← arvāk
- [adverb]
- “here.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sadhamādo ← sadhamādaḥ ← sadhamād
- [noun], nominative, plural, masculine
- vahantu ← vah
- [verb], plural, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dvitā
- [adverb]
- “again.”
- diva ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- ṛñjanty ← ṛñjanti ← ṛj
- [verb], plural, Present indikative
- ātāḥ ← ātā
- [noun], accusative, plural, feminine
- susaṃmṛṣṭāso ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- susaṃmṛṣṭāso ← saṃmṛṣṭāsaḥ ← sammṛj ← √mṛj
- [verb noun], nominative, plural
- “houseclean; cleanse.”
- vṛṣabhasya ← vṛṣabha
- [noun], genitive, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- mūrāḥ ← mūra
- [noun], nominative, plural, masculine
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वा त्वां बृहन्तः महान्तः युजानाः रथे युज्यमानाः हरयः अश्वाः सधमादः सह मादयन्तः सन्तः अर्वाक् अस्मदभिमुखम् आ वहन्तु । वृषभस्य कामानां वर्षितुरिन्द्रस्य मूराः शत्रूणां मारकाः सुसंमृष्टासः इन्द्रस्य हस्ताभ्यां पृष्ठभागे सुष्ठु संस्पृष्टाः दिवः नभसः सकाशादागच्छन्तः ये अश्वाः आताः । आभिमुख्येन गम्यन्ते प्राणिभिस्तत्तत्कार्यं प्रति इत्याताः दिशः । सर्वा दिशः द्विता । द्विधा यथा भवति तथा प्र ऋञ्जन्ति प्रकर्षेण साधयन्ति ॥ युजानाः । ‘युजिर् योगे’ । ‘युजिबुधिदृशः किच्च’ ( उ. सू. २. २४७ ) इत्यानच् । चित्त्वादन्तोदात्तः । सधमादः । मदी हर्षे ’ इत्यस्माप्प्यन्तात् क्विप् । कृदुत्तरपदस्वरः । द्विता । द्विशब्दात् “ संख्याया विधार्थे धा’ इति धाप्रत्ययः । धकारस्य तकारश्छान्दसः । प्रत्ययस्वरः । दिवः । ‘ ऊडिदम् ’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । आताः । ‘ अत सातत्यगमने’ इत्यस्मात् कर्मणि घञ् । व्यत्ययेनाद्युदात्तः ॥
Wilson
English translation:
“May your mighty horses, Indra, harnessed (in your car), and alike exhilaarated (by Soma), bring you our presence, for they are the destroyers (of the foes) of the showerer (of benefits), and kindly rubbed by his hand they traverse, going quickly, the regions of the sky, making them as it were twofold.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Making them as it were twofold: pra ye dvitā diva ṛñjanti; sarvā diśo dvitā, dvidhām, yathā bhavati tathā prakarṣeṇa sādhayanti, they especially make all the quarters of the horizon double, so that it (the sky) becomes twofold
Jamison Brereton
Here—let the lofty fallow bays, on being yoked, joint revelers, convey you nearby, Indra,
(the horses) that once again stretch forth the doorposts of heaven, the well-curried dumb (beasts) of the bull [=Indra].
Jamison Brereton Notes
The final word of this vs., mūrā́ḥ, is generally taken as distinct from mūrá- ‘stupid, foolish’ and as an acc. pl. fem. with ā́tāḥ (e.g., Geldner “die verschlossenen (?) Töre”). I follow Oldenberg’s final suggestion that it belongs to the normal stem mūrá- and refers to the horses; English “dumb beast” is a reasonable analogue.
Griffith
Yoked to thy chariot, led thy tall Bays, Indra, companions of thy banquet, bear thee hither,
Who from of old press to heaven’s farthest limits, the Bull’s impetuous and well-groomed Horses.
Geldner
Die angeschirrten, hohen Falben sollen dich herwärts fahren, Indra, deine Zechgenossen, die schöngestriegelten des Bullen Indra, die abermals die verschlossenen Tore des Himmels aufstoßen.
Grassmann
Her mögen dich die hohen angeschirrten Goldfüchse, deine Tischgenossen fahren, Die gradhin dringen nach des Himmels Enden, des Helden Indra rasche, schöngeputzte.
Elizarenkova
Пусть твои мощные запряженные буланые кони,
О Индра, участники совместных опьянений, привезут тебя сюда,
(Те,) что всегда нападают на врата неба,
(Они,) прекрасно вычищенные скребницей, … быка (-Индры).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
07 इन्द्र पिब - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्र पि᳓ब वृ᳓षधूतस्य वृ᳓ष्ण
आ᳓ यं᳓ ते श्येन᳓ उशते᳓ जभा᳓र
य᳓स्य म᳓दे च्याव᳓यसि प्र᳓ कृष्टी᳓र्
य᳓स्य म᳓दे अ᳓प गोत्रा᳓ वव᳓र्थ
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॒ पिब॒ वृष॑धूतस्य॒ वृष्ण॒ आ यं ते॑ श्ये॒न उ॑श॒ते ज॒भार॑ ।
यस्य॒ मदे॑ च्या॒वय॑सि॒ प्र कृ॒ष्टीर्यस्य॒ मदे॒ अप॑ गो॒त्रा व॒वर्थ॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्र पि᳓ब वृ᳓षधूतस्य वृ᳓ष्ण
आ᳓ यं᳓ ते श्येन᳓ उशते᳓ जभा᳓र
य᳓स्य म᳓दे च्याव᳓यसि प्र᳓ कृष्टी᳓र्
य᳓स्य म᳓दे अ᳓प गोत्रा᳓ वव᳓र्थ
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
genre M
Morph
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vŕ̥ṣadhūtasya ← vŕ̥ṣadhūta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
jabhā́ra ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
śyenáḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
uśaté ← √vaś- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cyāváyasi ← √cyu- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kr̥ṣṭī́ḥ ← kr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
gotrā́ ← gotrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vavártha ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्र॑ । पिब॑ । वृष॑ऽधूतस्य । वृष्णः॑ । आ । यम् । ते॒ । श्ये॒नः । उ॒श॒ते । ज॒भार॑ ।
यस्य॑ । मदे॑ । च्य॒वय॑सि । प्र । कृ॒ष्टीः । यस्य॑ । मदे॑ । अप॑ । गो॒त्रा । व॒वर्थ॑ ॥
Hellwig Grammar
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- vṛṣadhūtasya ← vṛṣa ← vṛṣan
- [noun]
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- vṛṣadhūtasya ← dhūtasya ← dhū
- [verb noun], genitive, singular
- “shake; remove; chase away.”
- vṛṣṇa ← vṛṣṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- śyena ← śyenaḥ ← śyena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- uśate ← vaś
- [verb noun], dative, singular
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- jabhāra ← bhṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- cyāvayasi ← cyāvay ← √cyu
- [verb], singular, Present indikative
- “chase away; remove; move.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- kṛṣṭīr ← kṛṣṭīḥ ← kṛṣṭi
- [noun], accusative, plural, feminine
- “people; citizenry.”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- gotrā ← gotra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Gotra; patronymic; gotra [word]; name; family; family; kin; Gotra; mountain; herd; cow pen; cowbarn.”
- vavartha ← vṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “choose; ask.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वृषधूतस्य ग्रावभिरभिषुतं वृष्णः अभिमतफलसेचकं सोमं पिब । श्येनः शंसनीयगतिः छन्दरूपः सुपर्णः उशते सोमं कामयमानाय ते तुभ्यं यं सोमम् आ जभार आजहार । यस्य सोमस्य मदे हर्षे संजाते सति कृष्टीः । आकर्षन्ति वशीकुर्वन्ति कर्मणा सर्वान् इति कृष्टयो मनुष्याः । तान् सपत्नभूतान मनुष्यान् प्र च्यावयसि प्रकर्षेण पातयसि । यस्य सोमस्य मदे संजाते सति गोत्रा । गामुदकं रश्मिभिरावृतं वर्षावृतुषु त्रायन्ते पालयन्तीति गोत्रा मेघाः । तान् अप ववर्थ अपावृणोषि ॥ वृषधूतस्य । ‘ धूञ् कम्पने ’ इत्यस्य निष्ठायां ’ यस्य विभाषा ‘इतीट्प्रतिषेधः । ‘ तृतीया कर्मणि’ इति पूर्वपदस्वरः । श्येनः । ‘ श्यैङ् गतौ ।’ शास्त्याहृञविभ्य इनच् ’ ( उ. सू. २. २०४ ) इतीनच्प्रत्ययः । श्यायते इति श्येनः । चित्त्वादन्तोदात्तः । जभार । हरतेर्लिटि णलि रूपम् । “ हृग्रहोर्भश्छन्दसि ’ इति भकारः । यद्वृत्तयोगादनिघातः । लित्व््रः । मदे। ‘मदी हर्षे ‘। ‘ मदोऽनुपसर्गे ‘इत्यप्प्रत्ययः । तस्य पित्त्वादनुदात्तत्वे धातुस्वरः । गोत्रा । ‘ त्रैङ् पालने ’ इत्यस्य ‘ आतोऽनुपसर्गे कः’ इति कः । सुपो डादेशः । एकादेशस्वरः । ववर्थ । ‘ वृञ् वरणे ’ इत्यस्य” लिटि थलि • ऋतो भारद्वाजस्य ’ इतीट्प्रतिषेधः । गुणः । लित्स्वरः ॥
Wilson
English translation:
“Drink, Indra, of the bountiful (libation) expressed by the beneficent (stones); that which the falcon has borne to you desiring it, in whose exhilaration you cast down (opposing) men, in whose exhilaration you have set open the clouds.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
That which the falcon: A legend in Aitareya Brāhmaṇa, Pañcikā III, Adhyāya 13: Soma grew formerly only in heaven, the ṛsis and the gods considered how it might be brought down to earth, and desired the Chāndasas, the metres of the Vedas, to bring it; changing themselves to birds (suparṇas), they undertook the office; the only one who succeeded, however, was the gāyatrī, in the shape of a hawk (śyenī), and she was wounded by an arrow shot by one of the somapālas, or gandharvas, the guardians of the Soma, thence termed somabhrājās, which cut off anail of her left foot; the ichor (blood-tinged discharge) from the wound became the vasā of the burnt offering
Jamison Brereton
Indra, drink of the bullish (soma), rinsed by the bulls [=priests], which the falcon brought here to you, who wanted it,
in whose exhilaration you rouse the communities, in whose exhilaration you opened up the cowpens.
Griffith
Drink of the strong pressed out by strong ones, Indra, that which the Falcon brought thee when thou longedst;
In whose wild joy thou stirrest up the people, in whose wild joy thou didst unbar the cow-stalls.
Geldner
Indra! Trink von dem Bullen Soma, der von Bullenstarken im Wasser geschwenkt ist, den dir, dem verlangenden, der Adler gebracht hat, in dessen Rausch du die Völker in Bewegung bringst, in dessen Rausch du die Kuhherden aufgedeckt hast.
Grassmann
Vom starken trink, den, Indra, starke brauten, den dir der Adler brachte, dem begier’gen, In dessen Rausch die Völker du erschütterst, in dessen Rausch die Ställe du erschlossest.
Elizarenkova
О Индра, пей быка (-сому), выполосканного быками,
Которого орел принес тебе, жаждущему,
В опьянении которым ты сотрясаешь народы,
В опьянении которым ты открыл загоны для коров.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
08 शुनं हुवेम - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शुनं᳓ हुवेम मघ᳓वानम् इ᳓न्द्रम्
अस्मि᳓न् भ᳓रे नृ᳓तमं वा᳓जसातौ
शृण्व᳓न्तम् उग्र᳓म् ऊत᳓ये सम᳓त्सु
घ्न᳓न्तं वृत्रा᳓णि संजि᳓तं ध᳓नानाम्
मूलम् ...{Loading}...
शु॒नं हु॑वेम म॒घवा॑न॒मिन्द्र॑म॒स्मिन्भरे॒ नृत॑मं॒ वाज॑सातौ ।
शृ॒ण्वन्त॑मु॒ग्रमू॒तये॑ स॒मत्सु॒ घ्नन्तं॑ वृ॒त्राणि॑ सं॒जितं॒ धना॑नाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शुनं᳓ हुवेम मघ᳓वानम् इ᳓न्द्रम्
अस्मि᳓न् भ᳓रे नृ᳓तमं वा᳓जसातौ
शृण्व᳓न्तम् उग्र᳓म् ऊत᳓ये सम᳓त्सु
घ्न᳓न्तं वृत्रा᳓णि संजि᳓तं ध᳓नानाम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
huvema ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
maghávānam ← maghávan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śunám ← śuná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asmín ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
bháre ← bhára- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
nŕ̥tamam ← nŕ̥tama- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā́jasātau ← vā́jasāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
samátsu ← samád- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
śr̥ṇvántam ← √śru- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ugrám ← ugrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ūtáye ← ūtí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
dhánānām ← dhána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
ghnántam ← √han- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
saṁjítam ← saṁjít- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥trā́ṇi ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
शु॒नम् । हु॒वे॒म॒ । म॒घऽवा॑नम् । इन्द्र॑म् । अ॒स्मिन् । भरे॑ । नृऽत॑मम् । वाज॑ऽसातौ ।
शृ॒ण्वन्त॑म् । उ॒ग्रम् । ऊ॒तये॑ । स॒मत्ऽसु॑ । घ्नन्त॑म् । वृ॒त्राणि॑ । स॒म्ऽजित॑म् । धना॑नाम् ॥
Hellwig Grammar
- śunaṃ ← śunam ← śuna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “well-being; success.”
- huvema ← hvā
- [verb], plural, Present optative
- “raise; call on; call; summon.”
- maghavānam ← maghavan
- [noun], accusative, singular
- “Indra; maghavan [word].”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- asmin ← idam
- [noun], locative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- bhare ← bhara
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- nṛtamaṃ ← nṛtamam ← nṛtama
- [noun], accusative, singular, masculine
- vājasātau ← vājasāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “victory; battle.”
- śṛṇvantam ← śru
- [verb noun], accusative, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- ugram ← ugra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- ūtaye ← ūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- samatsu ← samad
- [noun], locative, plural, masculine
- “conflict; strife.”
- ghnantaṃ ← ghnantam ← han
- [verb noun], accusative, singular
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtrāṇi ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- saṃjitaṃ ← saṃjitam ← saṃjit
- [noun], accusative, singular, masculine
- dhanānām ← dhana
- [noun], genitive, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वाजसातौ । वाजस्यान्नस्य सातिर्लाभो यस्मिन् सोऽयं वाजसातिः । अस्मिन्भरे । बिभ्रति जयलक्ष्मीमनेन योद्धार इति भरः सङ्ग्रामः । तस्मिन् सङ्ग्रामे शुनं शूनमुत्साहेन प्रवृद्धम् । यद्वा शुनमिति सुखनाम । सुखकरं मघवानं धनवन्तं अत एवन्द्रं निरतिशयैश्चर्यसम्पन्नं नृतमं सर्वस्य जगतोऽतिशयेन नेतारं त्वां हुवेम । कुशिका वयं यज्ञार्थमाह्वयेम । तथा शृण्वन्तमस्माभिः क्रियमाणां स्तुतिं शृण्वन्तमुग्रं शत्रूणां भयङ्करं समत्सु सङ्ग्रामेषु वृत्राणि वृत्रोपलक्षितानि सर्वाणि रक्षांसि घ्नन्तं हिंसन्तं धानानां शत्रुसम्बन्दिह्नां सञ्जितं सम्यग्जेतारं त्वामूतये रक्षनाय वयमाह्वयेम । शुनम् । टु ओश्वि गतिवृद्ध्योरित्यस्य निष्ठायां यस्य विभाषेतीट् प्रतिषेधः । यजादित्वात्सम्प्रसारणम् । दीर्घाभावश्छान्दसः । प्रत्ययस्वरः । हुवेम । ह्वयतेर्बहुलं छन्दसिति सम्प्रसारेणे कृते श;ओ लुकि कृते च लिङि रूपम् । निघातः । भरे । भृञ् भरणे । घः । वृषादित्वादाद्युदात्तः । वाजसातौ । षणु दाने । भावे क्तिन् । जनसनेत्यादिनानुनासिकस्यात्वम् । बहुव्रीहौ पूर्वपदस्वरः । समत्सु । अद भक्षणे । सम्पूर्वात् क्विप् । सम्भक्षयन्ति योद्धॄणामायूंषीति समदः सङ्ग्रामाः । कृदुत्तरपदस्वरः । घ्नन्तम् । हन हिंसागत्योरित्यस्य शतरि गमहनेत्यादिनोपधालोपः । हो हन्तेरिति घत्वम् । सञ्जितम् । जि जये । क्विप् ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“We invoke for our protection the opulent Indra distinguished in this combat, the leader in the food-bestowing (strife), hearing (our praises), terrible in battles, the destroyer of foes, the conqueror of wealth.”
Jamison Brereton
– For blessing we would invoke bounteous Indra, most manly, at this raid, at the winning of the prize of victory,
the strong one who listens, (we would invoke) for help in battles, him who smashes obstacles, the winner of prizes.
Griffith
Call we on Indra, Makhavan, auspicious, best Hero in the fight where spoil is gathered;
The Strong, who listens, who gives aid in battles, who slays the Vrtras, wins and gathers riches.
Geldner
Um Glück möchten wir den gabenreichen Indra anrufen in diesem Kampf, den männlichsten zum Beutegewinn, den erhörenden, gewaltigen zum Beistand in den Fehden, der die Feinde erschlägt, der Schätze erobert.
Grassmann
Den mächt’gen Indra rufen wir zum Heil uns, den männlichsten in diesem Kampf um Beute, Den starken, der erhört zur Hülf in Schlachten, die Feinde tödtet und ihr Gut erbeutet.
Elizarenkova
Мы хотим призывать на счастье щедрого Индру,
Самого мужественного, для захвата добычи в этой битве,
(Бога,) слышащего (нас), грозного-для поддержки в сражениях,
Убивающего врагов, завоевывающего награды!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः