सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ अस्तीदम्’ इति षोडशर्चं सप्तदशं सूक्तं वैश्वामित्रम् । अत्रानुक्रमणिका - अस्तीदं षोळशाद्याचतुर्थीदशमीद्वादश्योऽनुष्टुभः षष्ठ्येकादश्युपान्त्ये च जगत्यः पञ्चम्यृत्विग्भ्यो वा ’ इति । आद्याचतुर्थीदशमीद्वादश्योऽनुष्टुभः षष्ठ्येकादश्युपान्त्ये च जगत्यः षष्टष्ठ्येकादशी चतुर्दशी पञ्चदशी च जगत्यः। शिष्ट अष्टौ त्रिष्टुभः । पञ्चमी मन्थता नरः’ इत्येषा ऋत्विग्देवताकाग्निदेवताका वा । शिष्टा अग्निदेवताकाः । सूक्तविनियोगो लैङ्गिकः । वरुणप्रघासेषु अग्निप्रणयने ’ इळायास्त्वा पदे ’ इत्येषा । सूत्रितं च- ‘ इळायास्त्वा पदे वयमग्ने विश्वेभिः स्वनीक देवैरित्यर्धर्च आरमेत् ’ (आश्व. श्रौ. २. १७) इति । तत्रैव अग्निप्रणयने उत्तरवेद्यामग्नौ स्थापिते सति सीद होतः’ इत्येषा। ‘ निहितेऽग्नौ सीद होतः स्व उ लोके चिकित्वान् ’ ( आश्व. श्रौ. २. १७) इति सूत्रितम् । अरण्यामग्निसमारोपणे ‘अयं ते योनिः’ इत्येषा । सूत्रितं च - अयं ते योनिर्ऋत्विय इत्यरणी गार्हपत्ये प्रतितपेत्पाणी वा’ ( आश्व. श्रौ. ३. १० ) इति ॥
Jamison Brereton
29 (263)
Agni
Viśvāmitra Gāthina
16 verses: triṣṭubh, except anuṣṭubh 1, 4, 10, 12; jagatī 6, 11, 14–15
This hymn was composed to accompany the creation of a new fire for the sacrifice. This fire was created through friction using a fire drill that consisted of two pieces of wood. The upper fire-churning stick was held vertically, with one end in a recessed area in the lower piece of wood, which was horizontal. Wood chips were placed around the recessed area on the lower plank. The upper stick was then rotated back and forth, like a churn. In the later ritual this is done by wrapping a rope around the upper stick and pulling on one side and then the other to make the stick rotate back and forth. Eventually, enough heat was generated so that the wood chips caught fire.
This process of churning out the fire was regularly identified in the R̥gvedic hymns with sexual intercourse, and this repeated image presents the upper fire-churning stick as the father, with phallic overtones especially in verse 1, and the lower fire-churning stick as the mother of fire. Another theme that runs throughout the hymn, and again a common one in Agni hymns, is the idea that Agni is born as a priest of the sacrifice, who carries the oblations (vss. 4, 7) and offers the sacrifice (vs. 8) and who is a sage poet (vss. 5, 12) and a Hotar (vss. 8, 16) in the company of the seven Hotars (vs. 14), the seven priests of the rite. The priests kindling Agni are named in verse 15: they are the Kuśikas, whose knowledge and ability to formulate the truth about Agni the hymn accentuates.
01 अस्तीदमधिमन्थनमस्ति प्रजननम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓स्तीद᳓म् अधिम᳓न्थनम्
अ᳓स्ति प्रज᳓ननं कृत᳓म्
एतां᳓ विश्प᳓त्नीम् आ᳓ भर
अग्नि᳓म् मन्थाम पूर्व᳓था
मूलम् ...{Loading}...
अस्ती॒दम॑धि॒मन्थ॑न॒मस्ति॑ प्र॒जन॑नं कृ॒तम् ।
ए॒तां वि॒श्पत्नी॒मा भ॑रा॒ग्निं म॑न्थाम पू॒र्वथा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓स्तीद᳓म् अधिम᳓न्थनम्
अ᳓स्ति प्रज᳓ननं कृत᳓म्
एतां᳓ विश्प᳓त्नीम् आ᳓ भर
अग्नि᳓म् मन्थाम पूर्व᳓था
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
Morph
adhimánthanam ← adhimánthana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ásti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ásti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kr̥tám ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
prajánanam ← prajánana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
etā́m ← eṣá (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
viśpátnīm ← viśpátnī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
manthāma ← √manthⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
pūrváthā ← pūrváthā (invariable)
पद-पाठः
अस्ति॑ । इ॒दम् । अ॒धि॒ऽमन्थ॑नम् । अस्ति॑ । प्र॒ऽजन॑नम् । कृ॒तम् ।
ए॒ताम् । वि॒श्पत्नी॑म् । आ । भ॒र॒ । अ॒ग्निम् । म॒न्था॒म॒ । पू॒र्वऽथा॑ ॥
Hellwig Grammar
- astīdam ← asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- astīdam ← idam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- adhimanthanam ← adhimanthana
- [noun], nominative, singular, neuter
- asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- prajananaṃ ← prajananam ← prajanana
- [noun], nominative, singular, neuter
- “parturition; genitalia.”
- kṛtam ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- etāṃ ← etām ← etad
- [noun], accusative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- viśpatnīm ← viśpatnī
- [noun], accusative, singular, feminine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bharāgnim ← bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- bharāgnim ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- manthāma ← math
- [verb], plural, Imperfect
- “churn; knead; trample; full; stir; crush.”
- pūrvathā
- [adverb]
सायण-भाष्यम्
यजमानोऽध्वर्य्वादीन्प्रति बूते । इदम् अग्न्यर्थं यूपशकलम् अस्ति । अधिमन्थनम् । अरण्याः उपरि निधेयं मन्थनसाधनभूतं दण्डरज्वादिकम् अस्ति । प्रजननम् अग्निजननसाधनभूतं दर्भपिञ्जूलं कृतं संपादितमस्ति । यद्वा प्रजननं मन्थनदण्डस्य विन्यासविशेषः । यस्मादेतानि यूपशकलादीन्यग्निमन्थनसाधनान्याहृतानि सन्ति तस्मात् विश्पत्नीं विशां प्रजानामग्निसाध्याग्निहोत्रद्वारा स्वर्गादिफलसंपादनेन पालयित्रीम् एताम् अरणीम् आ भर हे अध्वर्यो आहर । तस्यामाहृतायां पूर्वथा यथा वयमाधानकालेऽग्निममथ्नीम यथा वा पूर्वे महर्षयोऽग्निममन्थिषुः तद्वद्वयमेनम् अग्निम् अस्मिन्कर्मणि मन्थाम। मन्थनेन निष्पन्नं करवाम ॥ अस्तीति पदद्वयस्य पादादित्वादनिघातः । विश्पत्नीम् । पतिशब्दस्य ‘ विभाषा सपूर्वस्य ’ इति ङीप् नकारश्चान्तादेशः। ‘ परादिश्छन्दसि बहुलम् ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । भर । ‘ हृञ् हरणे ’ इत्यस्य लोटि ‘ हृग्रहोर्भश्छन्दसि ’ इति भकारः । मन्थाम। ‘ मन्थ विलोडने ‘। लोटि रूपम् । निघातः । पूर्वथा । पूर्वशब्दात् इवार्थे ’ प्रत्नपूर्वविश्वेमात्थाल् छन्दसि ’ इति थाल्प्रत्ययः । ‘लिति’ इति प्रत्ययात्पूर्वस्योदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“This, the apparatus of attrition is ready; the genitive ration (of the flame) is ready; take up this (stick) the protectress of mankind, and let us churn the fire as has been done of old.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The apparatus of attrition is ready: astīdam adhimanthanam = asti prajananam kṛtam: adhimanthana is the stick, the string and the like plural ced upon the two pieces of wood to assist in their attrition;
Prajananam = begetting; may also connote a tuft of dry grass used to catch and carry the flame
Jamison Brereton
Here is the base for fire-churning; here is the readied begetting tool [=upper fire-churning stick].
Bring here the clanlord’s lady [=lower fire-churning stick]. Let us churn Agni in the ancient way.
Griffith
HERE is the gear for friction, here tinder made ready for the spark.
Bring thou the Matron: we will rub Agni in ancient fashion forth.
Oldenberg
1 This is the support on which the rubbing (for producing the fire) is performed 2; the creative organ 3 has been prepared. Bring hither the house-wife 4; let us produce Agni by rubbing in the old way.
Geldner
Dies ist das Reibegestell, das Zeugungsglied ist fertig. Bring die Stammesfürsten herbei, wir wollen wie vordem das Feuer ausreiben!
Grassmann
Hier ist das männliche Reibholz, es ist zum Zeugen bereit gemacht, bringe diese Hausfrau [das weibliche Reibholz] her- bei, wir wollen den Agni durch Reiben hervorbringen wie in früherer Zeit.
Elizarenkova
Есть эта основа для трения,
Есть уд, готовый к зачатию.
Приведи эту жену главы рода!
Мы хотим добывать трением Агни, как прежде.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब तृतीय मण्डल में सोलह ऋचावाले उनतीसवें सूक्त का प्रारम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र से विद्युत् अग्नि और वायु से विद्वान् लोग किस-किस कर्म को सिद्ध करते हैं, इस विषय को कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् पुरुष ! जो (इदम्) यह (अधिमन्थनम्) ऊपर के भाग में वर्त्तमान मथने का वस्तु (अस्ति) विद्यमान है और जो (प्रजननम्) प्रकट होना (कृतम्) किया (अस्ति) है, उन दोनों से (एताम्) इस (विश्पत्नीम्) प्रजाजनों के पालन करनेवाली को हम लोग (पूर्वथा) प्राचीन जनों के तुल्य (अग्निम्) विद्युत् को (मन्थाम्) मन्थन करें और (आ) (भर) सब ओर से आप लोग ग्रहण करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य ऊपर और नीचे के भाग में स्थित मथने की वस्तुओं के द्वारा घिसने से बिजुलीरूप अग्नि को उत्पन्न करें, वे प्रजाओं के पालन करनेवाले सामर्थ्य को प्राप्त होते हैं और जैसे पूर्व काल के कारीगरों ने शिल्पक्रिया से अग्नि आदि सम्बन्धिनी विद्या की सिद्धि की हो, उसही प्रकार से सम्पूर्ण जन इस अग्निविद्या को ग्रहण करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यदीदमधिमन्थनमस्ति यच्च प्रजननं कृतमस्ति ताभ्यामेतां विश्पत्नीं वयं पूर्वथाऽग्निं मन्थामेवाऽऽभर ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्युदग्निवायुभ्यां विद्वांसः किं किं साधयन्तीत्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्ति) (इदम्) (अधिमन्थनम्) उपरिस्थं मन्थनम् (अस्ति) (प्रजननम्) प्रकटनम् (कृतम्) (एताम्) (विश्पत्नीम्) प्रजायाः पालिकाम् (आ) (भर) समन्ताद्धर (अग्निम्) (मन्थाम) (पूर्वथा) पूर्वैरिव ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या उपर्य्यधस्थाभ्यां मन्थनाभ्यां सङ्घर्षणेन विद्युतमग्निं जनयेयुस्ते प्रजापालिकां शक्तिं लभन्ते यथा पूर्वैः शिल्पिभिः क्रिययाऽग्न्यादिविद्या संपादिता भवेत्तेनैव प्रकारेण सर्व इमां सङ्गृह्णीयुः ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी, वायू व विद्वानांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्तात सांगितलेल्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे वर व खाली स्थित वस्तूंचे मंथन करून घर्षणाने विद्युतरूपी अग्नी उत्पन्न करतात, ते प्रजेचे पालन करण्याचे सामर्थ्य बाळगतात. जशी पूर्वीच्या काळी कारागिरांनी शिल्पविद्येने अग्नी इत्यादी संबंधी विद्या सिद्ध केलेली असेल, त्याच प्रकारे संपूर्ण लोकांनी ही विद्या ग्रहण करावी. ॥ १ ॥
02 अरण्योर्निहितो जातवेदा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अर᳓णियोर् नि᳓हितो जात᳓वेदा
ग᳓र्भ इव सु᳓धितो गर्भि᳓णीषु
दिवे᳓-दिव ई᳓डियो जागृव᳓द्भिर्
हवि᳓ष्मद्भिर् मनुषि᳓येभिर् अग्निः᳓
मूलम् ...{Loading}...
अ॒रण्यो॒र्निहि॑तो जा॒तवे॑दा॒ गर्भ॑ इव॒ सुधि॑तो ग॒र्भिणी॑षु ।
दि॒वेदि॑व॒ ईड्यो॑ जागृ॒वद्भि॑र्ह॒विष्म॑द्भिर्मनु॒ष्ये॑भिर॒ग्निः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अर᳓णियोर् नि᳓हितो जात᳓वेदा
ग᳓र्भ इव सु᳓धितो गर्भि᳓णीषु
दिवे᳓-दिव ई᳓डियो जागृव᳓द्भिर्
हवि᳓ष्मद्भिर् मनुषि᳓येभिर् अग्निः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
aráṇyoḥ ← aráṇi- ~ aráṇī- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:DU}
jātávedāḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
níhitaḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
gárbhaḥ ← gárbha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
garbhíṇīṣu ← garbhín- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
iva ← iva (invariable)
súdhitaḥ ← súdhita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
divé-dive ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ī́ḍyaḥ ← ī́ḍya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jāgr̥vádbhiḥ ← √gr̥- (root)
{case:INS, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
havíṣmadbhiḥ ← havíṣmant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
manuṣyèbhiḥ ← manuṣyà- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अ॒रण्योः॑ । निऽहि॑तः । जा॒तऽवे॑दाः । गर्भः॑ऽइव । सुऽधि॑तः । ग॒र्भिणी॑षु ।
दि॒वेऽदि॑वे । ईड्यः॑ । जा॒गृ॒वत्ऽभिः॑ । ह॒विष्म॑त्ऽभिः । म॒नु॒ष्ये॑भिः । अ॒ग्निः ॥
Hellwig Grammar
- araṇyor ← araṇyoḥ ← araṇi
- [noun], locative, dual, feminine
- “Araṇi.”
- nihito ← nihitaḥ ← nidhā ← √dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; fill into; stow; insert; ignite; insert; add; put on; establish; keep down.”
- jātavedā ← jātavedāḥ ← jātavedas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- garbha ← garbhaḥ ← garbha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fetus; garbha; inside; cavity; embryo; uterus; child; pit; garbhadruti; filling; pregnancy; room; abdomen; fertilization; inside; hole; baby; calyx; midst.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- sudhito ← sudhitaḥ ← sudhita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sudhita [word].”
- garbhiṇīṣu ← garbhiṇī
- [noun], locative, plural, feminine
- “gravida.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- diva ← dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- īḍyo ← īḍyaḥ ← īḍ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise; invite; raise.”
- jāgṛvadbhir ← jāgṛvadbhiḥ ← jāgṛ
- [verb noun], instrumental, plural
- “wake; watch; awaken; wake up; oversee.”
- haviṣmadbhir ← haviṣmadbhiḥ ← haviṣmat
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “sacrificing.”
- manuṣyebhir ← manuṣyebhiḥ ← manuṣya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; people; man; manuṣya [word].”
- agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
सायण-भाष्यम्
जातवेदाः सर्वविषयज्ञानवानयमग्निः अरण्योर्निहितः । देवैर्यज्ञार्थं नितरां स्थापितोऽस्ति । अत्र दृष्टान्तः । गर्भइव इति । यथा गर्भः गर्भिणीषु स्त्रीषु सुधितः सुष्ठु निहितो वर्तते तद्वत् । स तादृशः अग्निः हविष्मद्भिः संभृतहविष्कैरत एव जागृवद्भिः कर्मणि जागरूकैः मनुष्येभिः मनुष्यैरस्माभिः दिवेदिवे प्रत्यहमुत्पत्त्यर्थम् ईड्यः स्तुतिरूपाभिर्गीर्भिः स्तोतव्यः ॥ अरण्योः । ‘ऋ गतौ । ’ अर्तिसृधृधमि’ इत्यादिना अनिः । प्रत्ययस्वरः । निहितः। दधातेः कर्मणि निष्ठायां ‘ दधातेर्हिः ’ इति हिरादेशः । ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । सुधितः । दधातेः कर्मणि निष्ठा । तस्मिन् “ सुधित वसुधित° ’ इत्यादिना निपातनात् धिरादेशः । दिवेदिवे । दिवु क्रीडादौ । इगुपधलक्षणः कः । ‘ नित्यवीप्सयोः’ इति द्विर्वचनम् । तस्याम्रेडितत्वादनुदात्तत्वे पूर्वपदस्वरः । जागृवद्भिः । ‘ जागृ निद्राक्षये ’ इत्यस्य क्वसौ रूपम् । ‘ द्विर्वचनप्रकरणे छन्दसि वेति वक्तव्यम्’ इति विकल्पितत्वात् द्विर्वचनाभावः । वसुस्रंसुध्वंस्वनडुहां दः ’ (पा. सू. ८. २. ७२) इति वसोः सकारस्य दत्वम् । प्रत्ययस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“Jātavedas has been deposited in the two sticks as the embryo is deposited in pregnant women; Agni is to be adored day by day by vigilant men laden with oblations.”
Jamison Brereton
As Jātavedas, who is placed within the two fire-churning sticks, like an unborn child well placed within women with child,
Agni is to be summoned day after day by those awake, by the sons of Manu bearing offerings.
Griffith
1n the two fire-sticks Jatavedas lieth, even as the well-set germ in pregnant women,
Agni who day by day must be exalted by men who watch and worship with oblations.
Oldenberg
In the two fire-sticks dwells Gâtavedas, as the germ (lies) safe in pregnant women—Agni who should be magnified 1 day by day by wakeful men who bring offerings.
Geldner
Agni Jatavedas ist in den beiden Reibhölzern verwahrt, wohlaufgehoben wie die Leibesfrucht in den Schwangeren. Tag für Tag ist Agni von den frühwachen Menschenkindern, die Opferspenden haben, anzurufen.
Grassmann
In die zwei Reibhölzer ist der Wesenkenner niedergesetzt, wie die schön gesetzte Frucht in die Schwangeren, der Tag für Tag zu preisen ist von den wachsamen, mit Opfertrank versehenen Menschen, Agni.
Elizarenkova
Джатаведас вложен в два куска дерева для трения,
Прекрасно помещен, словно зародыш в беременных.
День за днем должны призывать Агни
Рано встающие люди, имеющие жертвенные возлияния.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जिन (हविष्मद्भिः) बहुत साधनों के ग्रहण करने तथा (जागृवद्भिः) अविद्या आलस्य और निद्रा त्याग विद्या और पुरुषार्थ आदि को प्राप्त होने और (मनुष्येभिः) मनन करनेवाले पुरुषों ने (अरण्योः) ऊपर और नीचे के भाग में वर्त्तमान साधनों के मध्य में (निहितः) स्थित (गर्भिणीषु) गर्भवती स्त्रियों में (गर्भइव) जैसे गर्भ रहता वैसे वर्त्तमान (दिवेदिवे) प्रतिदिन (ईड्यः) खोजने योग्य (जातवेदाः) उत्पन्न हुए सम्पूर्ण पदार्थों में वर्त्तमान (अग्निः) अग्नि (सुधितः) उत्तम प्रकार धारण किया, उन पुरुषों को भाग्यशाली जानना चाहिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो मनुष्य सृष्टि के क्रम से वर्त्तमान अग्नि आदि पदार्थों की प्रतिदिन परीक्षा करें करावें, तो वे क्यों दरिद्र होवें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यैर्हविष्मद्भिर्जागृवद्भिर्मनुष्येभिररण्योर्निहितो गर्भिणीषु गर्भ इव स्थितो दिवेदिवे ईड्यो जातवेदा अग्निः सुधितस्ते भाग्यवन्तो विज्ञेयाः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अरण्योः) उपर्य्यधस्थयोः साधनयोः (निहितः) स्थितः (जातवेदाः) जातेषु सर्वेषु पदार्थेषु विद्यमानोऽग्निः (गर्भइव) यथा गर्भस्तथा (सुधितः) सुष्ठु धृतः (गर्भिणीषु) गर्भा विद्यन्ते यासु तासु (दिवेदिवे) प्रतिदिनम् (ईड्यः) अध्यन्वेषणीयः (जागृवद्भिः) अविद्याऽऽलस्यनिद्रा विहाय विद्यापुरुषार्थादिकं प्राप्तैः (हविष्मद्भिः) बहूनि हवींष्यादत्तानि साधनानि यैस्तैः (मनुष्येभिः) मननशीलैः (अग्निः) वह्निः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ये मनुष्याः सृष्टिक्रमेण विद्यमानानग्न्यादिपदार्थान्प्रतिदिनं परीक्षयेयुस्ते कुतो दरिद्रा भवेयुः ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जी माणसे सृष्टिक्रमाने विद्यमान असलेल्या अग्नी इत्यादीची प्रत्येक दिवशी परीक्षा करतात व करवितात ते दरिद्री कसे राहतील? ॥ २ ॥
03 उत्तानायामव भरा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उत्ताना᳓याम् अ᳓व भरा चिकित्वा᳓न्
सद्यः᳓ प्र᳓वीता वृ᳓षणं जजान
अरुष᳓स्तूपो रु᳓शद् अस्य पा᳓ज
इ᳓ळायास् पुत्रो᳓ वयु᳓ने ऽजनिष्ट
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त्ता॒नाया॒मव॑ भरा चिकि॒त्वान्त्स॒द्यः प्रवी॑ता॒ वृष॑णं जजान ।
अ॒रु॒षस्तू॑पो॒ रुश॑दस्य॒ पाज॒ इळा॑यास्पु॒त्रो व॒युने॑ऽजनिष्ट ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उत्ताना᳓याम् अ᳓व भरा चिकित्वा᳓न्
सद्यः᳓ प्र᳓वीता वृ᳓षणं जजान
अरुष᳓स्तूपो रु᳓शद् अस्य पा᳓ज
इ᳓ळायास् पुत्रो᳓ वयु᳓ने ऽजनिष्ट
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
áva ← áva (invariable)
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
cikitvā́n ← √cit- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
uttānā́yām ← uttāná- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
jajāna ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
právītā ← √vī- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, non-finite:PPP}
sadyás ← sadyás (invariable)
vŕ̥ṣaṇam ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
aruṣástūpaḥ ← aruṣástūpa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pā́jaḥ ← pā́jas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rúśat ← rúśant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ajaniṣṭa ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
íḷāyāḥ ← íḷā- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
putráḥ ← putrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vayúne ← vayúna- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
उ॒त्ता॒नाया॑म् । अव॑ । भ॒र॒ । चि॒कि॒त्वान् । स॒द्यः । प्रऽवी॑ता । वृष॑णम् । ज॒जा॒न॒ ।
अ॒रु॒षऽस्तू॑पः । रुश॑त् । अ॒स्य॒ । पाजः॑ । इळा॑याः । पु॒त्रः । व॒युने॑ । अ॒ज॒नि॒ष्ट॒ ॥
Hellwig Grammar
- uttānāyām ← uttāna
- [noun], locative, singular, feminine
- “supine; upward; upright; skin-deep; raised; shallow.”
- ava
- [adverb]
- “down.”
- bharā ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- cikitvān ← cit
- [verb noun], nominative, singular
- “notice; observe; attend to; intend.”
- sadyaḥ ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- pravītā ← pravye ← √vye
- [verb noun], nominative, singular
- “impregnate.”
- vṛṣaṇaṃ ← vṛṣaṇam ← vṛṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- jajāna ← jan
- [verb], singular, Perfect indicative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- aruṣastūpo ← aruṣa
- [noun]
- “red; red.”
- aruṣastūpo ← stūpaḥ ← stūpa
- [noun], nominative, singular, masculine
- ruśad ← ruśat
- [noun], nominative, singular, neuter
- “white; bright; bright.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pāja ← pājaḥ ← pājas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luminosity; look.”
- iᄆāyās ← iḍā
- [noun], genitive, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- putro ← putraḥ ← putra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- vayune ← vayuna
- [noun], locative, singular, neuter
- “convention; custom; means.”
- ‘janiṣṭa ← ajaniṣṭa ← jan
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
सायण-भाष्यम्
चिकित्वान् ज्ञानवानध्वर्युस्त्वम् उत्तानायाम् अधरारण्यामुत्तानशयायाम् उत्तरारणिम् अव भर अधोमुखां धारय । अनन्तरं सा अधरारणिः सद्यः प्रवीता तदानीमेव निषिक्तरेतस्का सती वृषणं कामानां वर्षकमग्निं जजान जनयतु । अथ अस्य अग्नेः रुशत् तमो विनाशयत् पाजः तेजोमात्रं तत्राभूत्। अनन्तरम् अरुषस्तूपः आरोचमानतेजःसंघोपेतः इळायास्पुत्रः उत्तरवेद्या: उत्पन्नः अग्निः वयुने अरण्यां योनिस्थाने अजनिष्ट अजनि ॥ जजान । जन जनने ‘। लोडर्थे लिटि ‘ बहुलमन्यत्रापि संज्ञाछन्दसोः’ इति णिलोपः । प्रत्ययान्तत्वाभावादाम्न भवति । निघातः ॥ अरुषस्तूपः । न विद्यते रुषः क्रोधो यस्येत्यरुषः । क्रोधराहित्येन रोचमान इत्यर्थः । ‘ नञ्सुभ्याम् इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । ‘ ष्टुञ् स्तुतौ ’ । ‘ स्तौतेर्दीर्घश्च ’ ( उ. सू. ३. ३०५ ) इति पप्रत्ययः किञ्च धातोर्दीर्घश्च । स्तूयते इति स्तूपस्तेजःसंघः । अरुषः अरोचमानस्तेजःसंघो यस्येति बहुव्रीहौ पूर्वपदस्वर: । रुशत् । ‘रुश हिंसायाम् ’ । शतरि रूपम् । वयुने । ‘ अज गतिक्षेपणयोः । ‘ अजियमिशीङ्भ्यश्च ’ इत्युनन् चित्संज्ञकः । अजति वीयते वा वयुनमङ्गम् । प्रत्ययस्य व्यत्ययेनाद्युदात्तत्वम् । अजनिष्ट । जनी प्रादुर्भावे । लुङि सिचि रूपम् । निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Let the intelligent priest plural ce the lower of the sticks with the face upwards, the upper (with the surface) downwards, so that quickly impregnated it may genitive rate the showerer (of benefits) Agni; then the bright blazing son of Iḷā whose light dissipates the darkness is born of the wood of attrition.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Son of iḷā: the fire of the altar
Jamison Brereton
Attentive, bear down upon her who is opened up [=the lower
fire-churning stick]. Impregnated on this day, she has given birth to the bull.
With flame-red crests—his countenance is glowing—the son of the
libation has been born within the ritual pattern.
Griffith
Lay this with care on that which lies extended: straight hath she borne the Steerwhen made prolific.
With his red pillar-radiant is his splendour -in our skilled task is born the Son of Ila.
Oldenberg
Place it 1 skilfully into her who lies extended 2. Having conceived she has quickly given birth to the manly one. He whose summit is red—bright is his splendour—the son of Ilâ has been born in the (due) way 3.
Geldner
Steck ihn kundig in die Ausgestreckte hinein. Gleich nach der Empfängnis hat sie den Bullen geboren. Mit rotem Schopfe - weiß ist sein Aussehen - ist der Sohn der Ila zu rechter Zeit geboren worden.
Grassmann
Zu der zum Beischlafe ausgestreckten [dem weiblichen Reibholze] bringe jenen [das männliche] her wohlachtend ; sogleich geschwängert, hat sie den Stier [Agni] geboren ; der rothgekrönte — glänzend ist sein Schimmer — der Sohn der Andacht wurde bei dem kunstreichen Werke [des Reibens] geboren.
Elizarenkova
Вставь умело в растянутую!
Покрытая тотчас же родила быка.
С алой макушкой – светел его облик –
Родился сын Иды в отмеченное время.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् पुरुष (चिकित्वान्) बुद्धिमान् ! आप (उत्तानायाम्) सीधेपन से सोते हुए मनुष्य के तुल्य वर्त्तमान भूमि में जो (प्रवीता) बहुत व्याप्त बिजुली (वृषणम्) वृष्टिकर्त्ता सूर्य्य को (जजान) उत्पन्न करती है उसको (अव) (भर) धारण करो और जो (अरुषस्तूपः) मर्मस्थलों में क्लेशदायकों में प्रशंसायुक्त (अस्य) इस संसार के (पाजः) बल के (रुशत्) नाशकारक (इडायाः) वाणी के (पुत्रः) पुत्र के सदृश स्थित (वयुने) विज्ञान में (अजनिष्ट) उत्पन्न होता है उसको (सद्यः) शीघ्र धारण करो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो मनुष्य पुत्र को माता के तुल्य अग्निविद्या को धारण करते हैं, वे अपना बल बढ़ाकर विज्ञान को उत्पन्न करते हैं और जब नीचे के भाग में अग्नि ऊपर जल स्थित करके वायु से प्रज्वलित करते हैं, तब अग्नि और जल द्वारा बहुत से कार्य सिद्ध कर सकते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् चिकित्वांस्त्वमुत्तानायां या प्रवीता वृषणं जजान तामवभर। योऽरुषस्तूपोऽस्य पाजो रुशदिडायास्पुत्रो वयुनेऽजनिष्ट तं सद्योऽवभर ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत्तानायाम्) सरलतया शयानो मनुष्य इव वर्त्तमानायां भूमौ (अव) (भर) धर। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (चिकित्वान्) प्राज्ञः (सद्यः) (प्रवीता) प्रकर्षेण व्याप्ता विद्युत् (वृषणम्) वर्षकं सूर्य्यम् (जजान) जनयति (अरुषस्तूपः) येऽरुष्षु मर्मसु सीदन्ति तेषु प्रशंसितः (रुशत्) हिंसन् (अस्य) जगतः (पाजः) बलम् (इडायाः) वाण्याः। इडेति वाङ्ना०। निघं० १। ११। (पुत्रः) पुत्रवद्वर्त्तमानः (वयुने) विज्ञाने (अजनिष्ट) जायते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये मनुष्याः पुत्रं जननीव वह्निविद्यां धरन्ति ते स्वबलं वर्धयित्वा विज्ञानं जनयन्ति। यदा अधोऽग्निरुपरिजलं संस्थाप्य वायुना प्रदीपन्ति तदा वह्निजलाभ्यां बहूनि कार्याणि निर्वर्त्तितुं शक्नुवन्ति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माता जशी पुत्राला धारण करते तशी जी माणसे अग्निविद्या धारण करतात, ती आपले बल वाढवून विज्ञान उत्पन्न करतात. जर खालच्या भागात अग्नी व वर जल स्थित करून वायूने प्रज्वलित केले तर अग्नी व जलाद्वारे पुष्कळ कार्य सिद्ध होऊ शकते. ॥ ३ ॥
04 इळायास्त्वा पदे - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓ळायास् त्वा पदे᳓ वयं᳓
ना᳓भा पृथिविया᳓ अ᳓धि
जा᳓तवेदो नि᳓ धीमहि
अ᳓ग्ने हव्या᳓य वो᳓ळ्हवे
मूलम् ...{Loading}...
इळा॑यास्त्वा प॒दे व॒यं नाभा॑ पृथि॒व्या अधि॑ ।
जात॑वेदो॒ नि धी॑म॒ह्यग्ने॑ ह॒व्याय॒ वोळ्ह॑वे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓ळायास् त्वा पदे᳓ वयं᳓
ना᳓भा पृथिविया᳓ अ᳓धि
जा᳓तवेदो नि᳓ धीमहि
अ᳓ग्ने हव्या᳓य वो᳓ळ्हवे
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424);; repeated line
Morph
íḷāyāḥ ← íḷā- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
padé ← padá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
ádhi ← ádhi (invariable)
nā́bhā ← nā́bhi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
dhīmahi ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
jā́tavedaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
havyā́ya ← havyá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
vóḷhave ← √vah- (root)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
इळा॑याः । त्वा॒ । प॒दे । व॒यम् । नाभा॑ । पृ॒थि॒व्याः । अधि॑ ।
जात॑ऽवेदः । नि । धी॒म॒हि॒ । अग्ने॑ । ह॒व्याय॑ । वोळ्ह॑वे ॥
Hellwig Grammar
- iᄆāyās ← iᄆāyāḥ ← iḍā
- [noun], genitive, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- pade ← pada
- [noun], locative, singular, neuter
- “word; location; foot; footprint; pada [word]; verse; footstep; metrical foot; situation; dwelling; state; step; mark; position; trace; construction; animal foot; way; moment; social station; topographic point; path; residence; site; topic.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- nābhā ← nābhi
- [noun], locative, singular, feminine
- “navel; hub; kinship; beginning; origin; umbilical cord; nābhi [word]; friendship; center.”
- pṛthivyā ← pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- jātavedo ← jātavedaḥ ← jātavedas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- dhīmahy ← dhīmahi ← dhā
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- havyāya ← havya
- [noun], dative, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- voḍhave ← vah
- [verb noun]
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
सायण-भाष्यम्
जातवेदः जातप्रज्ञ हे अग्ने अध्वर्य्वादयः वयं पृथिव्याः अधि भूमेरुपरि उत्तरवेद्यां नाभा नाभौ तस्या नाभिस्थाने मध्यप्रदेशे । तदेव स्थान विशेष्यते । इळायाः पदे मानव्या इडाया गोः पदे इडापदरूपे उत्तरवेद्यात्मके स्थाने त्वा त्वां हव्याय वोळ्हवे पुरोडाशादिलक्षणं हविर्वोढुं नि धीमहि निदधीमहि । उक्तार्थे ब्राह्मण – ‘ इळायास्त्वा पदे वयं नाभा पृथिव्या अधीत्येतद्वा इळायास्पदं यदुत्तरवेदीनाभिर्जातवेदो नि धीमहीति निधास्यन्तो ह्येनं भवन्त्यग्ने हव्याय वोळ्हव इति हव्यं हि वक्ष्यन्भवति ’ ( ऐ. ब्रा. १. २८ ) इति ॥ नाभा । ‘ णह बन्धने ‘। ‘इञ् ’ इत्यनुवृत्तौ ‘ नहो भश्च ’ इति इञ् भकारश्चान्तादेशः । ञित्त्वादुपधावृद्धिः । नह्यतीति नाभिर्मध्यस्थानम् । ’ सुपां सुलुक्° ’ इति सप्तम्या डादेशः । ञित्स्वरः । धीमहि । दधातेर्लिङि रूपम् । ‘ लिङः । सीयुट्’ (पा. सू. ३. ४. १०२ ) इति सीयुट् । द्विर्वचनाभावश्छान्दसः । निघातः । वोळ्हवे । ‘ वह प्रापणे ‘। तुमर्थे तवेन् । ‘सहिवहोरोदवर्णस्य’ इति धात्वकारस्यौत्वम् । ढत्वधत्वष्टुत्वढलोपाः ॥ नित्त्वादाद्युदात्तः ॥
Wilson
English translation:
“Agni who is Jātavedas, we plural ce you upon the earth in the centre, in the plural ce of Iḷā, for the purpose of receiving the oblation.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 34.14-15; in the plural ce of iḷā: iḷāyāspade nābhā pṛthivyāḥ adhi, i.e. in the middle of the northern altar; the hymn is also cited in Aitareya Brāhmaṇa 1.5
Jamison Brereton
In the footprint of the libation and upon the navel of the earth, we would install you to convey our oblation, o Agni Jātavedas.
Griffith
In Ila’s place we set thee down, upon the central point of earth,
That, Agni Jatavedas, thou mayst bear our offerings to the Gods.
Oldenberg
In the place of Ilâ, on the navel of the earth we will lay thee down, Gâtavedas, that thou, O Agni, mayst carry the offerings (to the gods).
Geldner
Wir setzen dich ein in die Stätte der Ila im Nabel der Erde, o Agni Jatavedas, daß du die Opferspende fahren sollst.
Grassmann
Wir setzten an der Andacht Ort, dich auf der Erde Nabel hin, dass du, o Wesenkenner, uns, o Agni, unser Opfer fährst.
Elizarenkova
О Джатаведас, мы устраиваем
Тебя на месте Иды,
На пупе земли,
О Агни, чтобы ты увез жертву.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- विराडनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् जनो ! जैसे (वयम्) हम लोग (इडायाः) पृथिवी के (अधि) ऊपर (पदे) प्राप्त होने पर (पृथिव्याः) अन्तरिक्ष के (नाभा) मध्य में (हव्याय) प्रशंसा करने योग्य (वोढवे) वाहन के लिये (त्वा) उस (जातवेदः) धनों के उत्पन्नकर्त्ता (अग्ने) अग्नि को (नि) (धीमहि) उत्तम प्रकार धारण करें, वैसे ही आप लोग भी धारण करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो लोग इस अग्नि की पृथिवी के ऊपर और अन्तरिक्ष के मध्य में उत्तम प्रकार परीक्षा ले के वाहन आदि चलाने के लिये अग्नि को धारण करते हैं, वे धनयुक्त होते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो यथा वयमिडाया अधि पदे पृथिव्या नाभा हव्याय वोढवे त्वा तं जातवेदोऽग्ने जातवेदसमग्निं निधीमहि तथैव यूयमपि निधत्त ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इडायाः) पृथिव्याः (त्वा) तम् (पदे) प्राप्ते (वयम्) (नाभा) मध्ये (पृथिव्याः) अन्तरिक्षस्य (अधि) उपरि (जातवेदः) जातवित्तम् (नि) (धीमहि) नितरां धरेम (अग्ने) अग्निम्। अत्र सर्वत्र पुरुषव्यत्ययः। (हव्याय) प्रशंसनीयाय (वोढवे) वाहनाय ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। य इमं वह्निं पृथिव्या उपर्य्यन्तरिक्षस्य मध्ये सुपरीक्ष्य यानादिचालनायाऽग्निं निदधति ते निधिमन्तो भवन्ति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे लोक पृथ्वीवर व अंतरिक्षात उत्तम प्रकारे परीक्षा करून वाहन इत्यादीमध्ये चालविण्यासाठी अग्नीचा उपयोग करतात ते श्रीमंत होतात. ॥ ४ ॥
05 मन्थता नरः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म᳓न्थता नरः कवि᳓म् अ᳓द्वयन्तम्
प्र᳓चेतसम् अमृ᳓तं सुप्र᳓तीकम्
यज्ञ᳓स्य केतु᳓म् प्रथम᳓म् पुर᳓स्ताद्
अग्निं᳓ नरो जनयता सुशे᳓वम्
मूलम् ...{Loading}...
मन्थ॑ता नरः क॒विमद्व॑यन्तं॒ प्रचे॑तसम॒मृतं॑ सु॒प्रती॑कम् ।
य॒ज्ञस्य॑ के॒तुं प्र॑थ॒मं पु॒रस्ता॑द॒ग्निं न॑रो जनयता सु॒शेव॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋत्विज अग्निर्वा
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
म᳓न्थता नरः कवि᳓म् अ᳓द्वयन्तम्
प्र᳓चेतसम् अमृ᳓तं सुप्र᳓तीकम्
यज्ञ᳓स्य केतु᳓म् प्रथम᳓म् पुर᳓स्ताद्
अग्निं᳓ नरो जनयता सुशे᳓वम्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
ádvayantam ← ádvayant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kavím ← kaví- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mánthata ← √manthⁱ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
amŕ̥tam ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prácetasam ← prácetas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
suprátīkam ← suprátīka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ketúm ← ketú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prathamám ← prathamá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
purástāt ← purástāt (invariable)
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
janayata ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
naraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
suśévam ← suśéva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
मन्थ॑त । न॒रः॒ । क॒विम् । अद्व॑यन्तम् । प्रऽचे॑तसम् । अ॒मृत॑म् । सु॒ऽप्रती॑कम् ।
य॒ज्ञस्य॑ । के॒तुम् । प्र॒थ॒मम् । पु॒रस्ता॑त् । अ॒ग्निम् । न॒रः॒ । ज॒न॒य॒त॒ । सु॒ऽशेव॑म् ॥
Hellwig Grammar
- manthatā ← math
- [verb], plural, Present imperative
- “churn; knead; trample; full; stir; crush.”
- naraḥ ← nṛ
- [noun], vocative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- kavim ← kavi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- advayantam ← advayat
- [noun], accusative, singular, masculine
- pracetasam ← pracetas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “intelligent; mindful; attentive; wise; apt; observant.”
- amṛtaṃ ← amṛtam ← amṛta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- supratīkam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supratīkam ← pratīkam ← pratīka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “face; surface.”
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- ketum ← ketu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- prathamam ← prathama
- [noun], accusative, singular, masculine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- purastād ← purastāt
- [adverb]
- “ahead; eastward; earlier; above; above.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- naro ← naraḥ ← nṛ
- [noun], vocative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- janayatā ← janayata ← janay ← √jan
- [verb], singular, Present injunctive
- “cause; give birth; produce; beget; generate; originate; create; create; make.”
- suśevam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśevam ← śevam ← śeva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friendly; favorable; dear.”
सायण-भाष्यम्
नरः कर्मणां नेतारो हे अध्वर्य्वादयः कविं क्रान्तदर्शिनम् अद्वयन्तं द्वयमनाचरन्तमद्वैतं कुर्वाणं मनसा वाचा च एकविधमेव कर्म कुर्वाणमत एव प्रचेतसं प्रकृष्टज्ञानोपेतम् अमृतं मरणधर्मरहितं सुप्रतीकं शोभनैरङ्गैर्ज्वालाभिः समेतं तमिमम् अग्निं मन्थत मन्थनेन निष्पादयत । किंच। हे नरः कर्मणां नेतारः अध्वर्य्वादयः यूयं यज्ञस्य ज्योतिष्टोमादेः केतुं प्रज्ञापकं प्रथमं मुख्याङ्गभूतम् । अग्निपूर्वकत्वात् सर्वेषामुत्तरक्रतूनाम् । सुशेवं शोभनसुखोपेतं तादृशमग्निं पुरस्तात् कर्मणः प्रारंभे जनयत । तमिममग्निमेवंविधगुणयुक्तं कुरुतेति भावः । मन्थत ।’ मन्थ विलोडने ’ । लोटि रूपम् । पादादित्वादनिघातः । नरः । ‘ णीञ् प्रापणे । ‘ नयतेर्डिच्च’ ( उ. सू. २. २५७ ) इति ऋप्रत्ययः । डित्त्वाट्टिलोपः । नयन्ति कर्माणि नीयन्ते कर्माण्येभिरिति वा नरः । आमन्त्रितत्वात् निघातः । अद्वयन्तम् । द्वयमिवाचरतीत्यर्थे ’ सर्व प्रातिपदिकेभ्यः क्विब्वक्तव्यः’ इत्याचारार्थे क्विप् । द्वयति । तस्य शतरि रूपं द्वयन्निति । न द्वयन्नद्वयन् । तम् । तत्पुरुषे नञ्स्वरः । सुप्रतीकम् । बहुव्रीहौ ‘ क्रत्वादयश्च ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । जनयत । जनी प्रादुर्भावे ’ । णिच् । अत उपधायाः इति वृद्धौ प्राप्तायां ‘जनीजॄष्क्नसुरञ्जोऽमन्ताश्च’ इति मिद्वद्भावात् ‘मितां ह्रस्वः’ इति ह्रस्वः । निघातः । सुशेवम् । शेवशब्दो वन्प्रत्ययान्त आद्युदात्तः । बहुव्रीहौ ‘आद्युदात्तं द्व्यच्छन्दसि’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् ॥ ॥ ३२ ॥
Wilson
English translation:
“Conductors of the rite, produce by attrition the far-seeing, single-minded, intelligent, immortal, radiant-limbed Agni; genitive rate him, leaders (of the solemnity), in the first plural ce the chief standard of the sacrifice, who is the source of felicity.”
Jamison Brereton
O men, churn out the unduplicitous poet, the discerning and immortal one of beautiful face.
Beget the beacon of the sacrifice, the foremost one in front—Agni, the very benevolent, o men.504 III.29
Griffith
Rub into life, ye men, the Sage, the guileless, Immortal, very wise and fair to look on.
O men, bring forth the most propitious Agni, first ensign of the sacrifice to eastward.
Oldenberg
Rub, ye men, the truthful sage, the wise, the immortal, the fair-faced. Bring forth, ye men, Agni, the banner of sacrifice, the first in the front, the gracious one.
Geldner
Reibet, o Männer, den nicht doppelzüngigen Seher aus, den klugen Unsterblichen von schönem Aussehen! Das Wahrzeichen des Opfers, den freundlichen Agni, erzeuget zuerst vorweg, ihr Männer!
Grassmann
Erzeugt durch Reiben, o Männer, den truglosen Weisen, den verständigen, unsterblichen, von Antlitz schönen, das erste Banner des Opfers, den heilvollen Agni erzeugt, o Männer, zuerst.
Elizarenkova
Добывайте трением, о мужи, поэта недвуличного,
Прозорливца бессмертного, прекрасноликого,
Знамя жертвы, первого с самого начала –
Агни, о мужи, порождайте дружелюбного!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋत्विजोऽग्निर्वा
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (नरः) नायको ! आप लोग (कविम्) तेजस्वी स्वरूपयुक्त (अद्वयन्तम्) अपने केवल रूप से रहित के सदृश आचरण करते हुए (प्रचेतसम्) अतिशय प्रकटकर्त्ता (अमृतम्) अपने स्वरूप से नाशरहित (सुप्रतीकम्) उत्तम प्रकार विश्वासकर्त्ता (अग्निम्) अग्नि का (मन्थत) मन्थन करो। हे (नरः) प्रधान पुरुषो ! (यज्ञस्य) अहिंसारूप यज्ञ के (केतुम्) पताका के सदृश जाननेवाले (प्रथमम्) प्रसिद्ध (सुशेवम्) सुन्दर द्रव्यपात्र के सदृश अग्नि को पुरस्तात् प्रथम से उत्पन्न करो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य मथ कर अग्नि को उत्पन्न करके कार्य्यों को सिद्ध करने की इच्छा करते हैं, वे संपूर्ण ऐश्वर्य्ययुक्त होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे नरो यूयं कविमद्वयन्तं प्रचेतसममृतं सुप्रतीकमग्निं मन्थत। हे नरो यज्ञस्य केतुं प्रथमं सुशेवमग्निं पुरस्ताज्जनयत ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मन्थत) मन्थनं कुरुत। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (नरः) नायकाः (कविम्) क्रान्तदर्शनम् (अद्वयन्तम्) अद्वयमिवाचरन्तम् (प्रचेतसम्) प्रकर्षेण संज्ञापकम् (अमृतम्) स्वरूपेण नाशरहितम् (सुप्रतीकम्) सुष्ठुप्रतीतिकरम् (यज्ञस्य) (केतुम्) ध्वज इव विज्ञापकम् (प्रथमम्) प्रख्यातम् (पुरस्तात्) प्रथमतः (अग्निम्) पावकम् (नरः) नेतारः (जनयत)। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (सुशेवम्) शोभनं निधिमिव वर्त्तमानम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या मथित्वाग्निं जनयित्वा कार्य्याणि साद्धुमिच्छन्ति ते सकलैश्वर्यसंपन्ना जायन्ते ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे मंथन करून अग्नी उत्पन्न करून कार्य सिद्ध करण्याची इच्छा बाळगतात, ती संपूर्ण ऐश्वर्य प्राप्त करतात. ॥ ५ ॥
06 यदी मन्थन्ति - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓दी म᳓न्थन्ति बाहु᳓भिर् वि᳓ रोचते
अ᳓श्वो न᳓ वाजी᳓ अरुषो᳓ व᳓नेषु आ᳓
चित्रो᳓ न᳓ या᳓मन् अश्वि᳓नोर् अ᳓निवृतः
प᳓रि वृणक्ति अ᳓श्मनस् तृ᳓णा द᳓हन्
मूलम् ...{Loading}...
यदी॒ मन्थ॑न्ति बा॒हुभि॒र्वि रो॑च॒तेऽश्वो॒ न वा॒ज्य॑रु॒षो वने॒ष्वा ।
चि॒त्रो न याम॑न्न॒श्विनो॒रनि॑वृतः॒ परि॑ वृण॒क्त्यश्म॑न॒स्तृणा॒ दह॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
य᳓दी म᳓न्थन्ति बाहु᳓भिर् वि᳓ रोचते
अ᳓श्वो न᳓ वाजी᳓ अरुषो᳓ व᳓नेषु आ᳓
चित्रो᳓ न᳓ या᳓मन् अश्वि᳓नोर् अ᳓निवृतः
प᳓रि वृणक्ति अ᳓श्मनस् तृ᳓णा द᳓हन्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
bāhúbhiḥ ← bāhú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
mánthanti ← √manthⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rocate ← √ruc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ví ← ví (invariable)
yádi ← yádi (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
aruṣáḥ ← aruṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áśvaḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
vājī́ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váneṣu ← vána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
ánivr̥taḥ ← ánivr̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aśvínoḥ ← aśvín- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
citráḥ ← citrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
yā́man ← yā́man- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
áśmanaḥ ← áśman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
dáhan ← √dah- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
pári ← pári (invariable)
tŕ̥ṇā ← tŕ̥ṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vr̥ṇakti ← √vr̥j- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यदि॑ । मन्थ॑न्ति । बा॒हुऽभिः॑ । वि । रो॒च॒ते॒ । अश्वः॑ । न । वा॒जी । अ॒रु॒षः । वने॑षु । आ ।
चि॒त्रः । न । याम॑न् । अ॒श्विनोः॑ । अनि॑ऽवृतः । परि॑ । वृ॒ण॒क्ति॒ । अश्म॑नः । तृणा॑ । दह॑न् ॥
Hellwig Grammar
- yadī ← yadi
- [adverb]
- “if; in case.”
- manthanti ← math
- [verb], plural, Present indikative
- “churn; knead; trample; full; stir; crush.”
- bāhubhir ← bāhubhiḥ ← bāhu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rocate ← ruc
- [verb], singular, Present indikative
- “please; shine.”
- ‘śvo ← aśvaḥ ← aśva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vājy ← vājī ← vājin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
- aruṣo ← aruṣaḥ ← aruṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “red; red.”
- vaneṣv ← vaneṣu ← vana
- [noun], locative, plural, neuter
- “forest; wood; tree; grove; vana [word]; forest; brush.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- citro ← citraḥ ← citra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yāmann ← yāman
- [noun], locative, singular, neuter
- “expedition; path; expedition; arrival.”
- aśvinor ← aśvinoḥ ← aśvin
- [noun], genitive, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- anivṛtaḥ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- anivṛtaḥ ← nivṛtaḥ ← nivṛ ← √vṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “restrain.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- vṛṇakty ← vṛṇakti ← vṛj
- [verb], singular, Present indikative
- aśmanas ← aśmanaḥ ← aśman
- [noun], accusative, plural, masculine
- “stone; aśmarī; rock; aśman [word]; adri; mineral; piṇḍatālaka; mountain.”
- tṛṇā ← tṛṇa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “grass; tṛṇa [word]; herb.”
- dahan ← dah
- [verb noun], nominative, singular
- “burn; cauterize; heat; burn; burn; burn; roast; blaze; burn; distress; destroy.”
सायण-भाष्यम्
यदि अध्वर्य्वादयः बाहुभिः स्वकीयैर्हस्तैरग्निं मन्थन्ति मथ्नन्ति ततः स जातोऽग्निः वनेषु काष्ठेषु वाजी शीघ्रगमनवान् अरुषः आरोचमानः सर्वेषां प्रीतिकरः सन आ वि रोचते आ समन्ताद्विशेषेण दीप्यते । तत्र दृष्टान्तः । अश्वो न इति । यथाश्वो वनेषु वननीयेषु वाह्यालीस्थानेषु वेगवानारोचमानो वर्तते तद्वत् । तत्रैव दृष्टान्तान्तरम् । चित्रो न इति । यथा यामन् यामनि वेगगमने अश्विनोः देवभिषजोः चित्रो नानाविधवर्णः रथः आरोचमानो वर्तते तद्वत् । अनिवृतः केनाप्यप्रतिबद्धगमनः सोऽयमग्निः अश्मनः उपलान् तृणा तृणानि च दहन् भस्मसात्कुर्वन् परि वृणक्ति दग्धस्थानानि परितो वर्जयति । तादृशोऽग्निरारोचते इति पूर्वेणान्वयः। मन्थन्ति । ‘मन्थ विलोडने ‘। लटि रूपम्। यदियोगादनिघातः । रोचते। ‘रुच दीप्तौ । भौवादिकः । लटि रूपम् । निघातः । यामन् । ’ या प्रापणे ‘। ’ आतो मनिन्क्वनिब्वनिपश्च’ इति मनिन् । ‘सुपां सुलुक्’ इत्यादिना सप्तम्या लुक् । नित्स्वरः । अनिवृतः । वृञ् वरणे’। निष्ठायां यस्य विभाषा’ इतीट्प्रतिषेधः । निपूर्वो वृणोतिर्निवारणे वर्तते । न निवृतोऽनिवृतः । नञ्स्वरः । वृणक्ति । ‘ वृजी वर्जने’ । रुधादिः । ‘ चोः कुः’ इति कुत्वम् । निघातः । तृणा । ’ तृह हिंसायाम्’।’ तृहेः क्नो हलोपश्च’ ( उ. सू. ५. ६८६ ) इति क्नः । कित्त्वादगुणः हलोपश्च । तृह्यते तद्गवादिभिरिति तृणम् । नित्स्वरः ॥
Wilson
English translation:
“When they rub (the sticks) with their arms the radiant Agni bursts forth from the wood like a fleet courser, and like the many-coloured car of the Aśvins unresisted in its course, Agni spreads wide around consuming stones and trees.”
Jamison Brereton
When they churn him with their arms, he shines out, like a prizewinning horse, flame-red here in the wood.
Unstoppable, like the shimmering (chariot) of the Aśvins on its course [=the sun?], he avoids the stones, burning the grasses.
Griffith
When with their arms they rub him straight he shineth forth like a strong courser, red in colour, in the wood.
Bright, checkless, as it were upon the Atvins’ path, lie passeth by the stones and burneth up the grass.
Oldenberg
When they produce him by rubbing with their arms, he shines forth laming in the wood like a red race-horse. Like the bright one on the path of the Asvins 1 the unrestrained (Agni) spares the stones, burning the grass 2.
Geldner
Wenn sie mit den Armen ihn ausreiben, so erstrahlt er in den Hölzern rötlich wie der Preisrenner. Unaufhaltsam wie der prächtige Wagen der Asvin auf der Fahrt, verschont er die Steine, das Gras verbrennend.
Grassmann
Wenn sie mit den Armen reiben, so erglänzt er hell in den Hölzern, wie ein rasches, lichtrothes Ross, wie ein glänzendes, nicht zurückgehaltenes auf der Fahrt der Agvinen umgeht er die Steine [des Heerdes oder Feuerplatzcs], das Gras verbrennend.
Elizarenkova
Если они руками добывают (его) трением, он ярко вспыхивает.
В кусках дерева, словно конь, приносящий награду, алый.
Безудержный, как яркая (колесница) Ашвинов в движении,
Щадит он (только) камни, сжигая травы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो मनुष्य (बाहुभिः) बाहुओं से (यदि) यदि अग्नि को (मन्थन्ति) मन्थते हैं तो वह (वनेषु) किरणों में (अरुषः) मर्मस्थलों में वर्त्तमान (वाजी) वेगयुक्त (अश्वः) उत्तम घोड़े के (न) सदृश (वि) (आ, रोचते) विशेषभाव से प्रकाशित होता है (अश्विनोः) सूर्य्य चन्द्रमा के मध्य में (अनिवृतः) निरन्तर प्राप्त (यामन्) रात्रि में (चित्रः) अद्भुत के (न) तुल्य (तृणा) घास विशेषों को (दहन्) भस्म करता हुआ (अश्मनः) पत्थर वा मेघ का (परि) सब प्रकार (वृणक्ति) छेदन करता है, उसको इसप्रकार सब लोग प्रकट करें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। घिसने से बलयुक्त हुआ अग्नि काष्ठ आदि को जलाता और घोड़े के तुल्य वेगवान् होता हुआ अद्भुत कार्य्यों को सिद्ध करता है, यह जानना चाहिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये मनुष्या बहुभिर्यद्यग्निं मन्थन्ति तर्हि स वनेष्वरुषो वाज्यश्वो न व्यारोचतेऽश्विनोरवृतस्सन् यामँश्चित्रो न तृणा दहन्नश्मनः परि वृणक्ति तमित्थं सर्व उद्घाटयन्तु ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यदि) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (मन्थन्ति) विलोडयन्ति (बाहुभिः) (वि) (रोचते) विशेषेण प्रकाशते (अश्वः) उत्तमस्तुरङ्गः (न) इव (वाजी) वेगवान् (अरुषः) मर्मसु स्थितः (वनेषु) किरणेषु (आ) (चित्रः) अद्भुतः (न) इव (यामन्) यामनि (अश्विनोः) सूर्य्याचन्द्रमसोः (अनिवृतः) निरन्तरः (परि) सर्वतः (वृणक्ति) छिनत्ति (अश्मनः) पाषाणस्य मेघस्य वा (तृणा) तृणानि घासविशेषान् (दहन्) भस्मीकुर्वन् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। घर्षणेन जातबलोऽग्निः काष्ठादीनि दहन्नश्ववद्वेगवान् भवन्नद्भुतानि कार्य्याणि साध्नोतीति वेद्यम् ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. घर्षणाने बलवान झालेला अग्नी काष्ठ इत्यादींना जाळतो व घोड्याप्रमाणे वेगवान बनून अद्भुत कार्य सिद्ध करतो, हे जाणले पाहिजे. ॥ ६ ॥
07 जातो अग्नी - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
जातो᳓ अग्नी᳓ रोचते चे᳓कितानो
वाजी᳓ वि᳓प्रः कविशस्तः᳓ सुदा᳓नुः
यं᳓ देवा᳓स ई᳓डियं विश्ववि᳓दं
हव्यवा᳓हम् अ᳓दधुर् अध्वरे᳓षु
मूलम् ...{Loading}...
जा॒तो अ॒ग्नी रो॑चते॒ चेकि॑तानो वा॒जी विप्रः॑ कविश॒स्तः सु॒दानुः॑ ।
यं दे॒वास॒ ईड्यं॑ विश्व॒विदं॑ हव्य॒वाह॒मद॑धुरध्व॒रेषु॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
जातो᳓ अग्नी᳓ रोचते चे᳓कितानो
वाजी᳓ वि᳓प्रः कविशस्तः᳓ सुदा᳓नुः
यं᳓ देवा᳓स ई᳓डियं विश्ववि᳓दं
हव्यवा᳓हम् अ᳓दधुर् अध्वरे᳓षु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cékitānaḥ ← √cit- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
jātáḥ ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
rocate ← √ruc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
kaviśastáḥ ← kaviśastá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sudā́nuḥ ← sudā́nu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vājī́ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ī́ḍyam ← ī́ḍya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
viśvavídam ← viśvavíd- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ádadhuḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
adhvaréṣu ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
havyavā́ham ← havyavā́h- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
जा॒तः । अ॒ग्निः । रो॒च॒ते॒ । चेकि॑तानः । वा॒जी । विप्रः॑ । क॒वि॒ऽश॒स्तः । सु॒ऽदानुः॑ ।
यम् । दे॒वासः॑ । ईड्य॑म् । वि॒श्व॒ऽविद॑म् । ह॒व्य॒ऽवाह॑म् । अद॑धुः । अ॒ध्व॒रेषु॑ ॥
Hellwig Grammar
- jāto ← jātaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- agnī ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- rocate ← ruc
- [verb], singular, Present indikative
- “please; shine.”
- cekitāno ← cekitānaḥ ← cekit ← √cit
- [verb noun], nominative, singular
- “chew over.”
- vājī ← vājin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
- vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- kaviśastaḥ ← kavi
- [noun], masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- kaviśastaḥ ← śastaḥ ← śaṃs
- [verb noun], nominative, singular
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- sudānuḥ ← sudānu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “big; lavish.”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- devāsa ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- īḍyaṃ ← īḍyam ← īḍ
- [verb noun], accusative, singular
- “praise; invite; raise.”
- viśvavidaṃ ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavidaṃ ← vidam ← vid
- [noun], accusative, singular, masculine
- “conversant(p); aware(p); enlightened; understanding.”
- havyavāham ← havyavāha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire; sacrificial fire.”
- adadhur ← adadhuḥ ← dhā
- [verb], plural, Imperfect
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- adhvareṣu ← adhvara
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
सायण-भाष्यम्
जातः मन्थनानन्तरमुत्पन्नः स च चेकितानः सर्वं जानानः सन् वाजी सततगमनस्वभावः विप्रः कर्माभिज्ञः अत एव कविशस्तः कविभिर्मेधाविभिर्होतृभिः स्तुतः सुदानुः सुष्ठु कर्मफलस्य दाता एवंविधः अग्निः रोचते दीप्यते । देवासः देवाः इन्द्रादयः ईड्यं होत्रादिभिः स्तुत्यं विश्वविदं सर्वस्य जगतो वेदितारं यम् अग्निम् अध्वरेषु ज्योतिष्टोमादियज्ञेषु हव्यवाहं हव्यानां वोढारम् अदधुः व्यदधुः सोऽग्निर्दीप्यते इति पूर्वेणान्वयः ॥ चेकितानः । ‘ कित ज्ञाने’ इत्यस्य यङ्लुकि ’ गुणो यङ्लुकोः ’ इति अभ्यासस्य गुणः । ‘ अभ्यस्तानामादिः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । कविशस्तः । थाथघञ्ताणःजबित्रकाणाम्’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । अदधुः । दधातेर्लङि झेः ‘सिजभ्यस्तविदिभ्यश्च ’ इति जुस् । यद्वृत्तयोगादनिघातः । अडागमस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“As soon as born Agni, shines intelligent, swift-moving, skilled in rites, praised by the wise, and liberal in gifts; (and it is he) whom the gods have held as the bearer of oblations at sacrifices, adorable and all-knowing.”
Jamison Brereton
As soon as he is born, Agni shines, becoming ever more visible—he, the prizewinning horse, the inspired one praised by poets, the one bringing good gifts,
whom the gods have established at the rites—the one to be summoned, knowing all things, conveying oblations.
Griffith
Agni shines forth when born, observant, mighty, the bountiful, the Singar praised by sages;
Whom, as adorable and knowing all things, Gods set at solemn rites as offeringbearer.
Oldenberg
Agni, when born, shines forth resplendent, the racer, the priest, praised by the sages, the giver of rain, whom the gods placed in the sacrifices, to be magnified, as the omniscient carrier of the sacrificial offerings.
Geldner
Geboren erstrahlt Agni, die Augen auf sich ziehend, der siegreiche, redekundige, von den Sehern gepriesen, gabenschön, den die Götter als berufenen allwissenden Opferfahrer zu den Opfern bestellt haben.
Grassmann
Geboren leuchtet Agni hell erstrahlend, der schnelle, rege, von den Sängern gepriesene, gabenreiche, der preisenswerthe, allwissende, den die Götter bei den Opferfesten als Ueberbringer der Opfertränke einsetzten.
Elizarenkova
(Едва) родившись, Агни сверкает, притягивая к себе взоры,
Завоевывающий награды, вдохновенный, прославленный поэтами, с прекрасными дарами,
Кого боги поставили как призванного, всезнающего,
Увозящего жертву на жертвоприношениях.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (देवासः) विद्वान् लोग (अध्वरेषु) मेल करनेरूप व्यवहारों में (यम्) जिस (ईड्यम्) स्तुति करने योग्य (विश्वविदम्) सम्पूर्ण वस्तुओं के ज्ञाता (हव्यवाहम्) हवन करने योग्य पदार्थों के धारणकर्त्ता अग्नि को (अदधुः) धारण करें वह (चेकितानः) उत्तम कार्य्यों का जताने (सुदानुः) उत्तम प्रकार देनेवाला और (कविशस्तः) उत्तम पुरुषों से प्रशंसित हुए (विप्रः) बुद्धिमान् के सदृश (जातः) प्रकटता को प्राप्त (वाजी) वेगयुक्त (अग्निः) अग्नि (रोचते) प्रकाशित होता है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो बिजुली संबन्धी विद्या को सिद्ध करें, तो यह विद्या यथार्थवक्ता विद्वान् पुरुष के तुल्य सत्य और योग्य कार्य्यों को सिद्ध करे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या देवासोऽध्वरेषु यमीड्यं विश्वविदं हव्यवाहमग्निमदधुः स चेकितानः सुदानुः कविशस्तो विप्र इव जातो वाज्यग्नी रोचते ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जातः) प्रकटः सन् (अग्नि) पावकः (रोचते) प्रदीप्यते (चेकितानः) प्रज्ञापकः (वाजी) वेगवान् (विप्रः) मेधावी (कविशस्तः) कविभिः प्रशंसितः (सुदानुः) सुष्ठुदाता (यम्) (देवासः) विद्वांसः (ईड्यम्) स्तोतुं योग्यम् (विश्वविदम्) यः समग्रं विन्दति तम् (हव्यवाहम्) हव्यानां वोढारम् (अदधुः) दधीरन् (अध्वरेषु) सङ्गतिमयेषु व्यवहारेषु ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यदि विद्युद्विद्यां साध्नुयुस्तर्हीयमाप्तविद्वद्वत्सत्यानि योग्यानि कार्य्याणि साध्नुयात् ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जर विद्युत विद्या सिद्ध झाली तर ती विद्या यथार्थवक्ता विद्वान पुरुषाप्रमाणे सत्य व योग्य कार्य सिद्ध करते. ॥ ७ ॥
08 सीद होतः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सी᳓द होतः स्व᳓ उलोके᳓† चिकित्वा᳓न्
साद᳓या यज्ञं᳓ सुकृत᳓स्य यो᳓नौ
देवावी᳓र् देवा᳓न् हवि᳓षा यजासि
अ᳓ग्ने बृह᳓द् य᳓जमाने व᳓यो धाः
मूलम् ...{Loading}...
सीद॑ होतः॒ स्व उ॑ लो॒के चि॑कि॒त्वान्त्सा॒दया॑ य॒ज्ञं सु॑कृ॒तस्य॒ योनौ॑ ।
दे॒वा॒वीर्दे॒वान्ह॒विषा॑ यजा॒स्यग्ने॑ बृ॒हद्यज॑माने॒ वयो॑ धाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सी᳓द होतः स्व᳓ उलोके᳓† चिकित्वा᳓न्
साद᳓या यज्ञं᳓ सुकृत᳓स्य यो᳓नौ
देवावी᳓र् देवा᳓न् हवि᳓षा यजासि
अ᳓ग्ने बृह᳓द् य᳓जमाने व᳓यो धाः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
cikitvā́n ← √cit- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
hotar ← hótar- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sī́da ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
své ← svá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
uloké ← uloká- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sādáya ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sukr̥tásya ← sukr̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yónau ← yóni- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
devāvī́ḥ ← devāvī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
havíṣā ← havís- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
yajāsi ← √yaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhāḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
váyaḥ ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yájamāne ← √yaj- (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
सीद॑ । हो॒त॒रिति॑ । स्वे । ऊं॒ इति॑ । लो॒के । चि॒कि॒त्वान् । सा॒दय॑ । य॒ज्ञम् । सु॒ऽकृ॒तस्य॑ । योनौ॑ ।
दे॒व॒ऽअ॒वीः । दे॒वान् । ह॒विषा॑ । य॒जा॒सि॒ । अग्ने॑ । बृ॒हत् । यज॑माने । वयः॑ । धाः॒ ॥
Hellwig Grammar
- sīda ← sad
- [verb], singular, Present imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- hotaḥ ← hotar ← hotṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- sva ← sve ← sva
- [noun], locative, singular, masculine
- “sva [word]; sva.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- loke ← loka
- [noun], locative, singular, masculine
- “Loka; Earth; world; vernacular; people; room; world; Earth; loka [word]; space; Loka; topographic point; region; common sense.”
- cikitvān ← cit
- [verb noun], nominative, singular
- “notice; observe; attend to; intend.”
- sādayā ← sāday ← √sad
- [verb], singular, Present imperative
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- sukṛtasya ← sukṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “merit; virtue; auspiciousness.”
- yonau ← yoni
- [noun], locative, singular, feminine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- devāvīr ← devāvīḥ ← devāvī
- [noun], nominative, singular, masculine
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- haviṣā ← havis
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- yajāsy ← yajāsi ← yaj
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “sacrifice; worship; worship.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- yajamāne ← yaj
- [verb noun], locative, singular
- “sacrifice; worship; worship.”
- vayo ← vayaḥ ← vayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
- dhāḥ ← dhā
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
यजमानो ब्रूते । होतः होमनिष्पादक हे अग्ने स्वे स्वकीये लोके उत्तरवेद्याः नाभौ सीद उ त्वं होमनिमित्तम् उपविशैव । तथा चिकित्वान् ज्ञानवांस्त्वं सुकृतस्य सुकृतजन्योपभोगस्य योनौ स्थाने उत्तमलोके यज्ञं यज्ञस्य कर्तारं यजमानं सादय स्थापय । किंच देवावीः । देवान् हविष्प्रदानेन अवतीति देवावीः । तादृशस्त्वं हविषा पुरोडाशादिलक्षणेन हव्येन देवान् यजासि यज । अथ त्वं यजमानं यागं कुर्वाणे मयि बृहत् प्रभूतं पशुपुत्रादिसमेतं वयः अन्नं धाः विधेहि ॥ सीद । सदेर्लोटि रूपम् । सादय । सदेर्ण्यन्तस्य लोटि रूपम् । णिच्व्परः । देवावीः । अव रक्षणादिषु ।’ अवितॄस्तृतन्त्रिभ्य ईः’ इति ईप्रत्ययः । कृदुत्तरपदस्वरः । यजासि । यजेर्लेटि आडागमः । धाः । दधातेः छान्दसे लुङि रूपम् ॥
Wilson
English translation:
“Offerer of oblations sit down in your own sphere, for you are cognizant (of holy acts), and station the instrumental tutor of the ceremony in the chief plural ce of the sacred rite; cherisher of the gods, worship the gods, Agni, and bestow abundant food on the founder of the sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 11.35; in your own sphere: sva u loke: uttaravedyāḥ nābhau, on the centre of the north altar; or, alternatively, sukṛta yoniḥ = kṛṣnājine, on the hide of the black antelope; in the chief plural ce of the sacred rite: sādayā yajñam sukṛtasya yonau: yajña = yajamāna, yajñasya kartāram, who is to be stationed uttame loke, in the best plural ce, or that which enjoys the fruit of the holy rite, sukṛtajanyopabhogasya sthāne
Jamison Brereton
Sit attentive, Hotar, in your own broad place; make the sacrifice sit in the womb of the well-performed (sacrifice).
Pursuing the gods, you will sacrifice to the gods with the offering. Agni, place lofty vigor in the sacrificer.
Griffith
Set thee, O Priest, in, thine own place, observant: lay down the sacrifice in the home of worship.
Thou, dear to Gods, shalt serve them with oblation: Agni, give long life to the sacrificer.
Oldenberg
Sit down, O Hotri, in the space which is thine, as the knowing one. Place the sacrifice in the abode of good works (i. e. on the altar). Eagerly longing for the gods thou shalt worship the gods by offerings. Agni, bestow mighty vigour on the sacrificer.
Geldner
Setz dich, o Hotri, kundig auf deinen Platz; setz das Opfer in den Schoß der Guttat. Die Götter einladend mögest du den Göttern die Opferspende opfern. O Agni, lege in den Opfernden hohe Kraft!
Grassmann
Priester, sitze achtsam an deinem Orte, setze das Opfer hin in den Schooss des frommen Werkes, götterspeisend opfere den Göttern mit Trank, gib dem Opfernden grosse Lebenskraft.
Elizarenkova
Сядь, хотар, на свое место, умелый!
Усади жертву в лоно доброго деяния!
Приглашая богов, ты должен жертвовать богам возлияние.
О Агни, положи жертвователю высокую жизненную силу!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (होतः) सुख देनेवाले (अग्नि) अग्नि के सदृश तेजस्वी पुरुष ! आप (स्वे) अपने (लोके) दर्शन में (सीद) वर्त्तमान हो (चिकित्वान्) ज्ञानयुक्त होकर (सुकृतस्य) पुण्य कर्म के (योनौ) कारण वा स्थान में (यज्ञम्) धर्मसम्बन्धी व्यवहार को (सादय) स्थित करो (देवावीः) विद्वानों की रक्षाकर्त्ता (हविषा) दान से (देवान्) उत्तम गुण वा विद्वान् पुरुषों को (यज्ञासि) यज्ञ करें वा स्वीकार करें (उ) यह तर्क है कि (यजमाने) योग्य धर्मसम्बन्धी व्यवहार के कर्त्ता पुरुष में (बृहत्) बड़े (वयः) जीवन वा धर्म आदि को (धाः) धारण करें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे अग्निहोत्र आदि वा शिल्प आदि सङ्गति के योग्य व्यवहार में संयुक्त किया गया अग्नि उत्तम गुणों को प्रकट करता है, वैसे ही विद्वान् पुरुष को चाहिये कि धर्मसम्बन्धी कर्मों से युक्त करके उत्तम सुखों को संसार में फैलावें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे होतरग्नेऽग्निरिव त्वं स्वे लोके सीद चिकित्वान्त्सन् सुकृतस्य योनौ सादय देवावीः सन् हविषा देवान् यजास्यु यजमाने बृहद्वयो धाः ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सीद) आस्व (होतः) सुखप्रदातः (स्वे) स्वकीये (उ) वितर्के (लोके) दर्शने (चिकित्वान्) ज्ञानवान् (सादय) स्थापय। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (यज्ञम्) धर्म्यव्यवहारम् (सुकृतस्य) सुष्ठुनिष्पादितस्य (योनौ) कारणे गृहे वा (देवावीः) यो देवानवति सः (देवान्) दिव्यान् गुणान् विदुषो वा (हविषा) दानेन (यजासि) यजेः (अग्ने) पावकवद्वर्त्तमान (बृहत्) महत् (यजमाने) सङ्गतधर्म्यव्यवहारकर्त्तरि (वयः) जीवनं धनादिकं वा (धाः) धेहि ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथाऽग्निहोत्रादिशिल्पादिसङ्गन्तव्ये व्यवहारे संप्रयुक्तोऽग्निर्दिव्यान् गुणान् प्रकटयति तथैव विदुषा धर्म्यैः कर्मभिः संप्रयुज्य दिव्यानि सुखानि जगति प्रसारणीयानि ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसा अग्निहोत्र इत्यादी किंवा शिल्प इत्यादीमध्ये संयुक्त केलेला अग्नी उत्तम गुणांना प्रकट करतो, तसेच विद्वान पुरुषांनी धर्मासंबंधी कर्मांनीयुक्त होऊन जगात उत्तम सुख पसरवावे. ॥ ८ ॥
09 कृणोत धूमम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कृणो᳓त धूमं᳓ वृ᳓षणं सखायो
अ᳓स्रेधन्त इतन वा᳓जम् अ᳓छ
अय᳓म् अग्निः᳓ पृतनाषा᳓ट् सुवी᳓रो
ये᳓न देवा᳓सो अ᳓सहन्त द᳓स्यून्
मूलम् ...{Loading}...
कृ॒णोत॑ धू॒मं वृष॑णं सखा॒योऽस्रे॑धन्त इतन॒ वाज॒मच्छ॑ ।
अ॒यम॒ग्निः पृ॑तना॒षाट् सु॒वीरो॒ येन॑ दे॒वासो॒ अस॑हन्त॒ दस्यू॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कृणो᳓त धूमं᳓ वृ᳓षणं सखायो
अ᳓स्रेधन्त इतन वा᳓जम् अ᳓छ
अय᳓म् अग्निः᳓ पृतनाषा᳓ट् सुवी᳓रो
ये᳓न देवा᳓सो अ᳓सहन्त द᳓स्यून्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
dhūmám ← dhūmá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kr̥ṇóta ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sakhāyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
vŕ̥ṣaṇam ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ácha ← ácha (invariable)
ásredhantaḥ ← ásredhant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
itana ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pr̥tanāṣā́ṭ ← pr̥tanāṣáh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
suvī́raḥ ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ásahanta ← √sah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
dásyūn ← dásyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
कृ॒णोत॑ । धू॒मम् । वृष॑णम् । स॒खा॒यः॒ । अस्रे॑धन्तः । इ॒त॒न॒ । वाज॑म् । अच्छ॑ ।
अ॒यम् । अ॒ग्निः । पृ॒त॒ना॒षाट् । सु॒ऽवीरः॑ । येन॑ । दे॒वासः॑ । अस॑हन्त । दस्यू॑न् ॥
Hellwig Grammar
- kṛṇota ← kṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- dhūmaṃ ← dhūmam ← dhūma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “smoke; dhūmavedha; carbon black; dhūmana; mist; vapor; vaporization; dhūma [word]; incense.”
- vṛṣaṇaṃ ← vṛṣaṇam ← vṛṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- sakhāyo ← sakhāyaḥ ← sakhi
- [noun], vocative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- ‘sredhanta ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ‘sredhanta ← sredhantaḥ ← sridh
- [verb noun], nominative, plural
- itana ← i
- [verb], plural, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- accha ← acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- pṛtanāṣāṭ ← pṛtanāṣāh
- [noun], nominative, singular, masculine
- suvīro ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīro ← vīraḥ ← vīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- asahanta ← sah
- [verb], plural, Imperfect
- “endure; overcome; habituate.”
- dasyūn ← dasyu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
सायण-भाष्यम्
यजमानोऽध्वर्य्वादीन्प्रति ब्रूते । हे सखायः कर्मसहकारिणः यूयं वृषणं कामानां वर्षितारं धूमम् । धुनोति कम्पयतीति धूमोऽग्निः। एवंविधम् अग्निं कृणोत कुरुत । मथनेन उत्पादयत । यद्यग्निर्न जायते तदानीमाह । अस्रेधन्तः अक्षीणा अनुपरतसामर्थ्याः सन्तो यूयं वाजं मथनलक्षणं युद्धम् अच्छ अग्न्याभिमुख्येन इतन प्राप्नुत । सुवीरः शोभनसामर्थ्योपेतः अयमग्निः पृतनाषाट् पृतनोपलक्षितं युद्धं सहमानो भवति । येन युद्धं सहमानेनाग्निना देवासः देवाः दस्यून् उपक्षपयितॄनसुरान् असहन्त अभ्यभवन् । तस्मादक्षीणबला यूयं मथनं कुरुतेति भावः ॥ कृणोत ।’ कृवि हिंसाकरणयोः’ । लोटि तप्रत्ययस्य ’ तप्तनप्तनथनाश्च ’ इति तबादेशः । पित्त्वाद्गुणः । पादादित्वादनिघातः । उप्रत्ययस्वरः । धूमम् । ‘ धूञ् कम्पने० ’ । ’ इषियुधीन्धिदसि ’ इत्यादिना मक् । कित्त्वाद्गुणाभावः । धुनोति कम्पयति दाह्यानीति धूमोऽग्निः । प्रत्ययस्वरः । इतन । इण् गतौ ’ इत्यस्य लोटि तप्रत्ययस्य तनादेशः । निघातः । पृतनाषाट् । ‘ षह मर्षणे ‘। ‘ छन्दसि सहः’ इति ण्विः । णित्त्वादुपधावृद्धिः ।’ सहेः साडः सः’ इति षत्वम् । कृदुत्तरपदस्वरः । असहन्त । ‘ षह मर्षणे ’ इत्यस्य लङि रूपम् । यद्योगादनिघातः । दस्यून् ।’ दसु उपक्षये ‘।’ यजिमनिशुन्धिदसिजनिभ्यो युच्’ इति युच् । दस्यन्तीति दस्यवः शत्रवः । व्यत्ययेनाद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Produce, friends, smoke, the showerer (of benefits); indefatigable person st in the contest with (Agni); the heroic Agni is able to encounter hosts, and by him the gods overcome their foes.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Produce smoke: kṛṇota dhūmam, produce fire,by metonymy
Jamison Brereton
Companions, create the smoky bull and without faltering go toward victory’s prize.
Here is Agni, overwhelming in battles and rich in good heroes, by whom the gods overwhelmed the Dasyus.
Griffith
Raise ye a mighty smoke, my fellow-workers! Ye shall attain to wealth without obstruction.
This Agni is the battle-winning Hero by whom the Gods have overcome the Dasyus.
Oldenberg
Produce a mighty 1 smoke, ye friends. Without fail go forward towards strength. This Agni is the conqueror in battles, rich in valiant men, he by whom the gods have overpowered the Dasyus.
Geldner
Macht riesigen Rauch, ihr Freunde! Ohne Unfall gelangt zum Ziel! Dies ist der Agni, der Schlachtensieger, der Meister, durch den die Götter die Dasyu´s überwältigten.
Grassmann
Lasst Rauch entstehn, o Freunde, geht den Stier um Lab- sal an, nimmer falsch verfahrend; dieser Agni ist ein sehr mann- hafter Feindbesieger, durch den die Götter die Dämonen besiegt haben.
Elizarenkova
Создайте сильный дым, друзья!
Невредимыми идите к награде!
Вот Агни, победитель в боях, очень мужественный,
С чьей помощью боги одолели дасью.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् जनो ! आप लोग (अस्रेधन्तः) उत्साह से पूरित (सखायः) मित्र हुए (वृषणम्) जल से अच्छे प्रकार सींचे गये (धूमम्) भाफ को (कृणोत) करो (वाजम्) अन्न वेग और विज्ञान आदि को (अच्छ) उत्तम प्रकार (इतन) प्राप्त होओ तो (अयम्) यह (अग्निः) बिजुली के सदृश तेजस्वी (पृतनाषाट्) सेनाओं के सहित वर्त्तमान (सुवीरः) श्रेष्ठ वीरों से युक्त और (येन) जिस पुरुष के साथ (देवासः) विद्वान् वा शूर लोग (दस्यून) अति दुष्ट कर्म करनेवाले जनों को (असहन्त) सहते हैं, उसको प्राप्त होइये ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वान् जनो ! काष्ठ अग्नि और जल के संयोग से उत्पन्न हुए धूम से अनेक कार्य्यों को परस्पर मित्रभाव के साथ सिद्ध करो। जैसे धर्मपूर्वक वर्त्ताव रखनेवाले विद्यायुक्त शूरवीर पुरुष दुष्टकर्मकारियों का नाश करके राजा होते हैं, वैसे ही यह अग्नि उत्तम प्रकार यन्त्र आदि से युक्त किया गया दारिद्र्य आदि को नाश करके अनगिनती धन को उत्पन्न करता है ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो यूयमस्रेधन्तः सखायः सन्तो वृषणं धूमं कृणोत वाजमच्छेतन योऽयमग्निरिव पृतनाषाट् सुवीरोऽस्ति येन सह देवासो दस्यूनसहन्त तमितन ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कृणोत) कुरुत (धूमम्) वाष्पाख्यम् (वृषणम्) जलेन सुसिक्तम् (सखायः) सुहृदः सन्तः (अस्रेधन्तः) अक्षीणोत्साहाः (इतन) प्राप्नुत (वाजम्) अन्नवेगविज्ञानादिकम् (अच्छ) सम्यक् (अयम्) (अग्निः) विद्युदिव (पृतनाषाट्) यः पृतनाः सेनाः सहते (सुवीरः) शोभना वीरा यस्य (येन) सह (देवासः) विद्वांसः शूराः (असहन्त) सहन्ते (दस्यून्) अतिदुष्टकर्मकारिणः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसः काष्ठाग्निजलसंयोगजेन धूमेनाऽनेकानि कार्य्याणि परस्परं सुहृदो भूत्वा साध्नुत यथा धार्मिका विद्वांसः शूरा दस्यून् हत्वा राजानो भवन्ति तथैवायमग्निः संप्रयुक्तः सन् दारिद्र्यादीन्हत्वाऽसंख्यं धनं निष्पादयतीति ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वान लोकांनो! काष्ठ, अग्नी व जलाच्या संयोगाने उत्पन्न झालेल्या धुराने अनेक प्रकारचे कार्य परस्पर मित्रभावाने सिद्ध करा. जसे धर्मपूर्वक वर्तन करणारे विद्यावान शूरवीर पुरुष दुष्ट कर्म करणाऱ्याचा नाश करून राजे होतात, तसेच हा अग्नी उत्तम प्रकारे यंत्र इत्यादींनीयुक्त केल्यास दारिद्र्याचा नाश करून असंख्य प्रकारचे धन उत्पन्न करतो. ॥ ९ ॥
10 अयं ते - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अय᳓न् ते यो᳓निर् ऋत्वि᳓यः
य᳓तो जातो᳓ अ᳓रोचथाः ।
त᳓ञ् जान᳓न्न् अग्न आ᳓ सी᳓द᳓ + +++(→ रोहेति तैत्तिरीये)+++ ।
+अ᳓था नो᳓ व᳓र्ध᳓या᳓ गि᳓रः+++(→ रयिम् इति तैत्तिरीये)+++ ।
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं ते॒ योनि॑रृ॒त्वियो॒ यतो॑ जा॒तो अरो॑चथाः ।
तं जा॒नन्न॑ग्न॒ आ सी॒दाथा॑ नो वर्धया॒ गिरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
अयं᳓ ते यो᳓निर् ऋत्वि᳓यो
य᳓तो जातो᳓ अ᳓रोचथाः
तं᳓ जान᳓न्न् अग्न आ᳓ सीद
अ᳓था नो वर्धया गि᳓रः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥tvíyaḥ ← r̥tvíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yóniḥ ← yóni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
árocathāḥ ← √ruc- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
jātáḥ ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yátas ← yátas (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jānán ← √jñā- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sīda ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
átha ← átha (invariable)
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vardhaya ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒यम् । ते॒ । योनिः॑ । ऋ॒त्वियः॑ । यतः॑ । जा॒तः । अरो॑चथाः ।
तम् । जा॒नन् । अ॒ग्ने॒ । आ । सी॒द॒ । अथ॑ । नः॒ । व॒र्ध॒य॒ । गिरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- yonir ← yoniḥ ← yoni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- ṛtviyo ← ṛtviyaḥ ← ṛtviya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “regular; punctual; timely.”
- yato ← yatas
- [adverb]
- “from which; whence; wherein.”
- jāto ← jātaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- arocathāḥ ← ruc
- [verb], singular, Imperfect
- “please; shine.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- jānann ← jānan ← jñā
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; come to know; notice; determine; think of; find; learn; perceive; identify; recognize; understand; know; learn; ascertain; detect; deem.”
- agna ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sīdāthā ← sīda ← sad
- [verb], singular, Present imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- sīdāthā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- sīdāthā ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- vardhayā ← vardhay ← √vṛdh
- [verb], singular, Present imperative
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
- giraḥ ← gir
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने ऋत्वियः वसन्ताद्यृतौ भवः अयम् अङ्गुल्या निर्दिश्यमानः पलाशाश्वत्थादिमयः काष्ठविशेषोऽरणिः ते तव योनिः उत्पत्तिस्थानं यतः अरणेः जातः त्वम् अरोचथाः अशोभथाः । जानन त्वं तम् अरणिरूपं काष्ठविशेषम् आ सीद । तस्यामरण्यामारोपितः सन् नैरन्तयेंण तिष्ठ । अथ अनन्तरं नः अस्माकं गिरः स्तुतिलक्षणा वाचः वर्धय । यद्वा गीःशब्देन तद्वन्तो लक्ष्यन्ते । तथा स्तोतॄनस्मान् वर्धय । पशुपुत्रादिभिः समृद्धान् कुरु ॥ योनिः । ‘ यु मिश्रणे ’ । ‘ वहिश्रि ’ इत्यादिना निप्रत्ययः । ‘ नित ’ इत्युक्तत्वादाद्युदात्तः । ऋत्वियः । ‘छन्दसि घस्’ ( पा. सू. ५, १. १०६ ) इति ऋतुशब्दात् प्राप्तार्थे घस्प्रत्ययः । घस्य इयादेशः । ‘ सिति इति पदसंज्ञायाम् ’ ओर्गुणः’ ( पा. सू. ६. ४. १४६ ) इति भसंज्ञाधीनो गुणो न भवति । प्रत्ययस्वरः । अरोचथाः । रुच दीप्तौ ’ इत्यस्य लङि रूपम् । यद्वृत्तयोगादनिघातः । सीद । सदेर्लोटि • पाघ्रा° ’ इत्यादिना सीदादेशः । निघातः । अथा। ’ निपातस्य च ’ इति सांहितिको दीर्घः । वर्धय । ’ वृधु वर्धने ’ । हेतुमति णिच् । निघातः ॥ ॥ ३३ ॥
Wilson
English translation:
“This in every season, Agni, is your plural ce, whence, as soon as genitive rated, you have ever shone; knowing that to be so, Agni, there abide, and thrive by our praises.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajurveda 3.14; your plural ce: the allusion is to the araṇi, the stick of vetasa of aśvattha, or other trees; alternatively, may refer to gārhapatya or household fire; vardhayā giraḥ = give us increase of riches
Jamison Brereton
Here is your womb at its season, from which you shone at birth. Recognizing it, Agni, take your seat here, and then make our songs strong.
Griffith
This is thine ordered place of birth whence sprung to life thou shonest forth.
Knowing this, Agni, sit thee down, and prosper thou the songs we sing.
Oldenberg
This is thy birth-place in due time whence born thou shonest forth; knowing it, O Agni, sit down on it, and make our prayers prosper.
Geldner
Dies ist dein zeitgemäßer Schoß, aus dem geboren du erstrahltest. Ihn kennend setz dich nieder, Agni, und fördere unsere Lobrede!
Grassmann
Hier ist dein angemessner Schooss, aue dem geboren du erstrahltest, ihn kennend, Agni, setze dich hin und segne unsre Lieder.
Elizarenkova
Вот твое своевременное лоно,
Откуда родившись, ты засверкал.
Зная его, усядься, о Агни,
И вдохновляй нашу песнь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- भुरिगनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्वी विद्वान् पुरुष ! जो (ते) आप का (अयम्) यह अग्नि आदि पदार्थ विद्या के ज्ञान का आधार (ऋत्वियः) समयों के योग्य (योनिः) सुख का घर है (यतः) जहाँ से (जातः) प्रकट हुआ (अरोचथाः) प्रकाशित हो (तम्) उसको (जानन्) जानते हुए यहाँ (आ) (सीद) स्थिर होइये और (अथ) इसके अनन्तर (नः) हम लोगों की (गिरः) विद्या और उत्तम शिक्षायुक्त वाणियों की (वर्धय) उन्नति कीजिये ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को उचित है कि जिस-जिस कर्म से शरीर आत्मा और ऐश्वर्य्यों की वृद्धि हो, वह-वह कर्म सब काल में करें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने विद्वन् यस्तेऽयमृत्वियो योनिरस्ति यतो जातः सन्नरोचथास्तं जानन्नत्राऽऽसीद। अथ नो गिरो वर्धय ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयम्) अग्न्यादिपदार्थविद्याविज्ञानाधिष्ठानम् (ते) तव (योनिः) सुखगृहम् (ऋत्वियः) य ऋतूनर्हति सः (यतः) (जातः) प्रकटः सन् (अरोचथाः) रोचस्व (तम्) (जानन्) (अग्ने) पावक इव (आ) (सीद) स्थिरो भव (अथ) आनन्तर्य्ये। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (नः) अस्माकम् (वर्धय) उन्नय। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (गिरः) विद्यासुशिक्षायुक्ता वाचः ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैर्येन येन कर्मणा शरीरात्मैश्वर्य्याणां वृद्धिः स्यात्तत्तत्कर्म सदाचरणीयम् ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्या ज्या कर्माने शरीर, आत्मा व ऐश्वर्याची वृद्धी होईल ते ते कर्म माणसांनी सदैव करावे. ॥ १० ॥
11 तनूनपादुच्यते गर्भ - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓नून᳓पाद् उच्यते ग᳓र्भ आसुरो᳓
न᳓राशं᳓सो भवति य᳓द् विजा᳓यते
मातरि᳓श्वा य᳓द् अ᳓मिमीत मात᳓रि
वा᳓तस्य स᳓र्गो अभवत् स᳓रीमणि
मूलम् ...{Loading}...
तनू॒नपा॑दुच्यते॒ गर्भ॑ आसु॒रो नरा॒शंसो॑ भवति॒ यद्वि॒जाय॑ते ।
मा॒त॒रिश्वा॒ यदमि॑मीत मा॒तरि॒ वात॑स्य॒ सर्गो॑ अभव॒त्सरी॑मणि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त᳓नून᳓पाद् उच्यते ग᳓र्भ आसुरो᳓
न᳓राशं᳓सो भवति य᳓द् विजा᳓यते
मातरि᳓श्वा य᳓द् अ᳓मिमीत मात᳓रि
वा᳓तस्य स᳓र्गो अभवत् स᳓रीमणि
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
āsuráḥ ← āsurá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gárbhaḥ ← gárbha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tánūnápāt ← tánūnápāt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ucyate ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
bhavati ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
nárāśáṁsaḥ ← nárāśáṁsa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vijā́yate ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ámimīta ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
mātári ← mātár- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
mātaríśvā ← mātaríśvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
abhavat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
sárgaḥ ← sárga- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sárīmaṇi ← sárīman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vā́tasya ← vā́ta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तनू॒३॒॑ऽनपा॑त् । उ॒च्य॒ते॒ । गर्भः॑ । आ॒सु॒रः । नरा॒शंसः॑ । भ॒व॒ति॒ । यत् । वि॒ऽजाय॑ते ।
मा॒त॒रिश्वा॑ । यत् । अमि॑मीत । मा॒तरि॑ । वात॑स्य । सर्गः॑ । अ॒भ॒व॒त् । सरी॑मणि ॥
Hellwig Grammar
- tanūnapād ← tanūnapāt
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni.”
- ucyate ← vac
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- garbha ← garbhaḥ ← garbha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fetus; garbha; inside; cavity; embryo; uterus; child; pit; garbhadruti; filling; pregnancy; room; abdomen; fertilization; inside; hole; baby; calyx; midst.”
- āsuro ← āsuraḥ ← āsura
- [noun], nominative, singular, masculine
- “āsura; demoniac.”
- narāśaṃso ← narāśaṃsaḥ ← narāśaṃsa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni.”
- bhavati ← bhū
- [verb], singular, Present indikative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vijāyate ← vijan ← √jan
- [verb], singular, Present indikative
- “give birth.”
- mātariśvā ← mātariśvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wind; Mātariśvan; Vayu; vāta.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- amimīta ← mā
- [verb], singular, Imperfect
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- mātari ← mātṛ
- [noun], locative, singular, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- vātasya ← vāta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- sargo ← sargaḥ ← sarga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Creation; metempsychosis; discharge; torrent; birth; undertaking.”
- abhavat ← bhū
- [verb], singular, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- sarīmaṇi ← sarīman
- [noun], locative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
योऽग्निर्यदा गर्भः अरणीषु गर्भरूपतया वर्तते तदा सोऽग्निः तनूनपादुच्यते । यष्टॄणां तनूः शरीराणि न पातयति न दहतीति व्युत्पत्तेः । यद्वा तनूशब्देनापोऽभिधीयन्ते नपाच्छब्देनैकान्तरिताः प्रजाः । तथा च अपां नप्ता । कथमेतत्। आपस्तता अन्तरिक्षे । ताभ्य ओषधिवनस्पतयो जायन्ते । तेभ्यो ह्येष इति । यत् यदा विजायते विशेषेण प्रत्यक्षतया जायते तदा आसुरः कर्मविघ्नकारिणामसुराणां हन्ता अत एव नराशंसः नरैः कर्मणां नेतृभिरध्वर्य्वादिभिः शंसनीयो भवति । यत् यदा मातरि अन्तरिक्षे स्वं तेजः अमिमीत निर्मिमीते तदा मातरिश्वा भवति । मातरि अन्तरिक्षे श्वसिति चेष्टते इति व्युत्पत्तेः । एवंविधस्याग्नेः सरीमणि सरणे शीघ्रगमने वातस्य वायोः सर्गः सृष्टिः अभवत् भवति । यदाग्निररणीषु गर्भरूपतया वर्तते तदा तनूनपान्नामको भवति । यदा जायते तदा नराशंसनामको भवति । यदान्तरिक्षे विद्योतते तदा मातरिश्वनामको भवतीति ॥ तनूनपात् ।’ तनु विस्तारे । ‘कृषिचमितनिधनिसर्जिखर्जिभ्य ऊः’ इति ऊप्रत्ययः । व्यत्ययेनाद्युदात्तः । नपात् । ‘पा रक्षणे ‘ पत्लृ गतौ ’ वा ण्यन्तः। क्विप् । न पाति न पातयतीति वा नपात्। ‘नभ्राण्नपान्नवेदा’ इत्यादिना निपातनात् नञः प्रकृतिभावः। नञ्स्वरः। तनूर्न पातीति तनूनपात् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वत्वे प्राप्ते ‘ उभे वनस्पत्यादिषु युगपत् ’ इति उभयपदप्रकृतिस्वरत्वम् । आसुरः । असुरस्यायमासुरः । अहितकारित्वेन संबन्धी । तस्येदम्’ इत्यण् । प्रत्ययस्वरः । नराशंसः। ‘नॄ नये’।’ ऋदोरप्’ इत्यप् । प्रत्ययस्य पित्त्वान्नरशब्द आद्युदात्तः । ‘ शंसु स्तुतौ ’ इत्यस्मात् घञन्त आद्युदात्तः । नरशब्दस्य ‘ अन्येषामपि दृश्यते ’ इति दीर्घः । वनस्पत्यादित्वादुभयोः प्रकृतिस्वरत्वम् । विजायते । जनी प्रादुर्भावे’। दिवादित्वात् श्यन् । धातुस्वरः । अमिमीत । • माङ् माने शब्दे च ‘। जुहोत्यादिः । ‘भृञामित्’ इत्यभ्यासस्येत्वम् । यद्योगादनिघातः । सरीमणि । ‘ सृ गतौ ’ । हृभृसृस्तृसूभ्यः ’ ( उ. सू. ४. ५८७ ) इति ईमनिन्प्रत्ययः । नित्स्वरः ॥
Wilson
English translation:
“When (existing) as an embryo (in the wood), Agni is called Tanunapāt; when he is genitive rated (he is called) the asura-destroying narāśam,sa; when he has displayed (his energy) in the material firmament, Mātariśvan; and the creation of the wind is in his rapid motion.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Tanūnapāt = he who does not consume the person ns of the worshippers, yaṣṭṛnām tanūḥ, śarīrāṇi nu pātayati, na dahati; or, it may refer to the grandson of the waters;
Mātariśvan = who breathes, śvasiti, in the material atmosphere mātari
Jamison Brereton
He is called Tanūnapāt as the embryo belonging to the lord [=the upper churning stick?]. He becomes Narāśaṃsa when he is born,
and Mātariśvan when he has assumed his measure in his mother. He became the rush of the wind in leaping forth.
Griffith
As Germ Celestial he is called Tanunapat, and Narasamsa born diffused in varied shape.
Formed in his Mother he is Matarisvan; he hath, in his course, become the rapid flight of wind.
Oldenberg
He is called Tanûnapât as the Asura’s germ. Narâsamsa he becomes when he is born, Mâtarisvan when he has been shaped in the mother 1. And he has become the rush of the wind in his swift course 2,
Geldner
Tanunapat heißt der Asurische als Leibesfrucht, zum Narasamsa wird er, wenn er geboren wird, Matarisvan, wenn er in der Mutter sich bildete. Zum Windstrom ward er in seinem Laufe.
Grassmann
Sohn seiner selbst, so heisst er als himmlischer Spross, der Männerliort wird er, wenn er [im Opfer] gehören wird, Mutter- spross wenn er gebildet wird in der Mutter Leib, des Windes Strom wird er, wenn er in der Luft strömt.
Elizarenkova
Танунапат – зовется отпрыск Асуров;
Нарашансой становится он, когда рождается;
Матаришваном – когда сформировался в матери;
Порывом ветра он стал в (своей) стремительности.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यत्) जो (तनूनपात्) सर्वत्र व्यापक (उच्यते) कहा जाता है (आसुरः) प्रकटरूप से रहित वायु से उत्पन्न (गर्भः) मध्य में वर्त्तमान (नराशंसः) मनुष्यों से प्रशंसित (भवति) होता है (मातरिश्वा) वायु में श्वास लेनेवाला (विजायते) विशेषभाव से उत्पन्न होता है और (यत्) जो (वातस्य) वायु सम्बन्धी (मातरि) आकाश में (सर्गः) उत्पत्ति (अमिमीत) रची जाती है (सरीमणि) गमनरूप व्यवहार में (अभवत्) होवे, वह अग्नि सम्पूर्ण जनों से जानने योग्य है ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य वायु और अग्नि से कार्य्यों को सिद्ध करते हैं, वे सुखों से संयुक्त होते हैं ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यद्यस्तनूनपादुच्यते आसुरो गर्भो नराशंसो भवति मातरिश्वा विजायते यद्यो वातस्य मातरि सर्गोऽमिमीत सरीमण्यभवत्सोऽग्निस्सर्वैर्वेदितव्यः ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तनूनपात्) यस्य तनूर्व्याप्तिर्न पतति (उच्यते) (गर्भः) अन्तःस्थः (आसुरः) असुरे प्रकाशरूपरहिते वायौ भवः (नराशंसः) यं नरा आशंसन्ति (भवति) (यत्) यः (विजायते) विशेषेणोत्पद्यते (मातरिश्वा) यो वायौ श्वसिति स (यत्) यः (अमिमीत) निर्मीयते (मातरि) आकाशे (वातस्य) वायोः (सर्गः) उत्पत्तिः (अभवत्) भवेत् (सरीमणि) गमनाख्ये व्यवहारे ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या वाय्वग्नीभ्यां कार्य्याणि सृजन्ति ते सुखैः संसृष्टा भवन्ति ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे वायू, अग्नीने कार्य सिद्ध करतात ती सुखयुक्त होतात. ॥ ११ ॥
12 सुनिर्मथा निर्मथितः - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सुनिर्म᳓था नि᳓र्मथितः
सुनिधा᳓ नि᳓हितः कविः᳓
अ᳓ग्ने सुअध्वरा᳓ कृणु
देवा᳓न् देवयते᳓ यज
मूलम् ...{Loading}...
सु॒नि॒र्मथा॒ निर्म॑थितः सुनि॒धा निहि॑तः क॒विः ।
अग्ने॑ स्वध्व॒रा कृ॑णु दे॒वान्दे॑वय॒ते य॑ज ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
सुनिर्म᳓था नि᳓र्मथितः
सुनिधा᳓ नि᳓हितः कविः᳓
अ᳓ग्ने सुअध्वरा᳓ कृणु
देवा᳓न् देवयते᳓ यज
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424)
genre D;; epic anuṣṭubh (424);; repeated line
Morph
nírmathitaḥ ← √manthⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
sunirmáthā ← sunirmátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
kavíḥ ← kaví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
níhitaḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
sunidhā́ ← sunidhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kr̥ṇu ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
svadhvarā́ ← svadhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
devayaté ← √devay- (UNK_TYPE)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yaja ← √yaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सु॒निः॒ऽमथा॑ । निःऽम॑थितः । सु॒ऽनि॒धा । निऽहि॑तः । क॒विः ।
अग्ने॑ । सु॒ऽअ॒ध्व॒रा । कृ॒णु॒ । दे॒वान् । दे॒व॒ऽय॒ते । य॒ज॒ ॥
Hellwig Grammar
- sunirmathā ← sunirmatha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- nirmathitaḥ ← nirmath ← √math
- [verb noun], nominative, singular
- “churn; crush; grind.”
- sunidhā ← sunidha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- nihitaḥ ← nidhā ← √dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; fill into; stow; insert; ignite; insert; add; put on; establish; keep down.”
- kaviḥ ← kavi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- svadhvarā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svadhvarā ← adhvarā ← adhvara
- [noun], accusative, plural, neuter
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- kṛṇu ← kṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devayate ← devay
- [verb noun], dative, singular
- “solicit.”
- yaja ← yaj
- [verb], singular, Present imperative
- “sacrifice; worship; worship.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने कविः मेधावी सुनिर्मथा शोभनेन मन्थनेन निर्मथितः नितरां मथितोऽसि । तथा सुनिधा शोभनेन निधानेन निहितः असि । उत्तरवेद्यादिस्थानेषु नितरां प्रक्षिप्तोऽसि । किंच स्वध्वरा अस्माभिः क्रियमाणानि कर्माणि सुष्ठु हिंसारहितानि कृणु कुरु । तथा देवयते देवान्कामयमानाय यजमानाय देवान् यजनीयानिन्द्रादीन् यज पूजय ॥ सुनिर्मथा । मथे विलोडने ’ । अस्मात् संपदादिलक्षणो भावे क्विप् । प्रादिसमासः । कृदुत्तरपदस्वरः । निर्मथितः । ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वत्वम् । सुनिधा । निपूर्वस्य दधातेर्भावे ‘ आतश्चोपसर्गे’ इत्यङ् । ‘सुपां सुलुक्° ’ इति तृतीयाया लुक् । कृदुत्तरपदस्वरः । कृणु । ’ कृवि हिंसाकरणयोः । इत्यस्य लोटि ‘धिन्विकृण्व्योः ’ इत्युप्रत्ययः । ‘ उतश्च प्रत्ययात्° ’ इति हेर्लुक् । निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Agni, who is pronounced by reverential attrition, and deposited with reverential care, and who are far-seeing, render our rites (exempt from defects), and worship the gods (on behalf) of the devout worshipper.”
Jamison Brereton
The poet is churned out by skillful churning and installed with skillful installation.
O Agni, perform good rites. Sacrifice to the gods for him seeking the gods.
Griffith
With strong attrition rubbed to life, laid down with careful hand, a Sage,
Agni, make sacrifices good, and for the pious bring the Gods.
Oldenberg
Rubbed forth by skilful rubbing, established by skilful establishing, as a sage, O Agni, perform excellent sacrifices. Sacrifice to the gods for him who is devoted to the gods 1.
Geldner
Mit Geschick ist der Seher herausgerieben, mit Geschick eingesetzt. Agni, vollzieh das Opfer gut, verehre für den Gottverlangenden die Götter!
Grassmann
Schaffe als hervorgeriebener schön hervorgeriebenes Gut, schön niedergelegtes wenn du weiser niedergesetzt bist, o Agni, wirke schöne Opferfeier, die Götter verehre für den Gotter- gebenen.
Elizarenkova
Прекрасным трением вытерт наружу,
Прекрасным водворением водворен поэт.
О Агни, создай прекрасные обряды!
Принеси жертву богам для почитающего богов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- भुरिगनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्वी विद्वान् पुरुष ! जैसे (सुनिर्मथा) सुन्दर मथने के वस्तु से (निर्मथितः) अत्यन्त मथा (सुनिधा) उत्तम आधार वस्तु में (निहितः) धरा गया (कविः) और सर्वत्र दीख पड़नेवाला अग्नि बहुत से कार्य्यों को सिद्ध करता है, वैसे ही (स्वध्वरा) उत्तम अहिंसा आदि कर्मों से युक्त (देवान्) उत्तम गुणों को (कृणु) धारण करो और इन (देवयते) उत्तम गुणों की कामना करते हुए पुरुष के लिये उन गुणों को (यज) दीजिये ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे विद्या से रचे हुए कलायन्त्रों में रक्खा गया अग्नि अत्यन्त मथने और घिसने से वेग आदि गुणों को उत्पन्न कर बहुत से कार्य्यों को सिद्ध करता है, वैसे ही उत्तम कर्म्मों को करके श्रेष्ठ गुणों को प्राप्त होओ ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने यथा सुनिर्मथा निर्मथितः सुनिधा निहितः कविरग्निर्बहूनि कार्य्याणि सङ्गमयति तथैव स्वध्वरा देवान् कृणु एतान् देवयते यज ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुनिर्मथा) शोभनेन मन्थनेन (निर्मथितः) नितरां विलोडितः (सुनिधा) शोभने निधाने। अत्र ङेराकारादेशः। (निहितः) धृतः (कविः) क्रान्तदर्शनः (अग्ने) पावकइव विद्वन् (स्वध्वरा) शोभनान्यहिंसादीनि कर्माणि येषु व्यवहारेषु (कृणु) (देवान्) दिव्यगुणान् (देवयते) देवान् कामयमानाय (यज) देहि ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा विद्यया निर्मितेषु कलायन्त्रेषु स्थापितोऽग्निर्निमन्थनेन घर्षणेन च वेगादिगुणान् जनयित्वा बहूनि कार्य्याणि साध्नोति तथैवोत्तमानि कर्माणि कृत्वा दिव्यान् भोगान् प्राप्नुवन्तु ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे विद्येने निर्मित कलायंत्रात ठेवलेला अग्नी अत्यंत मंथनाने व घर्षणाने वेग इत्यादी गुणांना उत्पन्न करून पुष्कळ कार्य सिद्ध करतो, तसेच उत्तम कर्म करून श्रेष्ठ गुण प्राप्त करा. ॥ १२ ॥
13 अजीजनन्नमृतं मर्त्यासोऽस्रेमाणम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓जीजनन्न् अमृ᳓तम् म᳓र्तियासो
अस्रेमा᳓णं तर᳓णिं वीळु᳓जम्भम्
द᳓श स्व᳓सारो अग्रु᳓वः समीचीः᳓
पु᳓मांसं जात᳓म् अभि᳓ सं᳓ रभन्ते
मूलम् ...{Loading}...
अजी॑जनन्न॒मृतं॒ मर्त्या॑सोऽस्रे॒माणं॑ त॒रणिं॑ वी॒ळुज॑म्भम् ।
दश॒ स्वसा॑रो अ॒ग्रुवः॑ समी॒चीः पुमां॑सं जा॒तम॒भि सं र॑भन्ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓जीजनन्न् अमृ᳓तम् म᳓र्तियासो
अस्रेमा᳓णं तर᳓णिं वीळु᳓जम्भम्
द᳓श स्व᳓सारो अग्रु᳓वः समीचीः᳓
पु᳓मांसं जात᳓म् अभि᳓ सं᳓ रभन्ते
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
ájījanan ← √janⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
amŕ̥tam ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mártyāsaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
asremā́ṇam ← asremán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
taráṇim ← taráṇi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vīḷújambham ← vīḷújambha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agrúvaḥ ← agrū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
dáśa ← dáśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
samīcī́ḥ ← samyáñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
svásāraḥ ← svásar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
jātám ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
púmāṁsam ← púmaṁs- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rabhante ← √rabh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sám ← sám (invariable)
पद-पाठः
अजी॑जनन् । अ॒मृत॑म् । मर्त्या॑सः । अ॒स्रे॒माण॑म् । त॒रणि॑म् । वी॒ळुऽज॑म्भम् ।
दश॑ । स्वसा॑रः । अ॒ग्रुवः॑ । स॒मी॒चीः । पुमां॑सम् । जा॒तम् । अ॒भि । सम् । र॒भ॒न्ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- ajījanann ← ajījanan ← jan
- [verb], plural, Redupl. Aorist (Ind.)
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- amṛtam ← amṛta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- martyāso ← martyāsaḥ ← martya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mortal.”
- ‘sremāṇaṃ ← asremāṇam ← asreman
- [noun], accusative, singular, masculine
- “perfect.”
- taraṇiṃ ← taraṇim ← taraṇi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “energetic; agile.”
- vīḍujambham ← vīḍu
- [noun]
- “hard; firm.”
- vīḍujambham ← jambham ← jambha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Jambha; citron; jaw; tooth; molar; back tooth.”
- daśa ← daśan
- [noun], nominative, plural, feminine
- “ten; tenth; daśan [word].”
- svasāro ← svasāraḥ ← svasṛ
- [noun], nominative, plural, feminine
- “sister; svasṛ [word].”
- agruvaḥ ← agru
- [noun], nominative, plural, feminine
- “unmarried.”
- samīcīḥ ← samyañc
- [noun], nominative, plural, feminine
- “conjugate; united.”
- pumāṃsaṃ ← pumāṃsam ← puṃs
- [noun], accusative, singular, masculine
- “man; masculine; man; puṃvajra; puruṣa; son; puṃs [word].”
- jātam ← jan
- [verb noun], accusative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- rabhante ← rabh
- [verb], plural, Present indikative
- “clasp.”
सायण-भाष्यम्
मर्त्यासः मर्त्याः ऋत्विज: अमृतं मरणधर्मरहितम् अत एव अस्रेमाणं क्षयरहितं वीळुजम्भं हविर्भक्षणार्थं दृढदन्तं तरणिम् । तरन्ति यजमानाः पापमनेनेति तरणिरग्निः । तम् अजीजनन् मन्थनेनोदपीपदम् । अथ जातं तमग्निमभिलक्ष्य स्वसारः सरन्त्यः दश दशसंख्याकाः अग्रुवः कर्मकरणार्थमग्रमङ्गन्तीति अगुवोऽङ्गुलयः । तादृशाः अङ्गुलयः समीचीः परस्परं सङ्गताः सत्यः सं रभन्ते शब्दं कुर्वते । जातमग्निं दृष्ट्वाध्वर्य्वादयो हर्षाद्धस्तद्वयसंपुटेन’ शब्दं कुर्वन्ति इत्यर्थः । तत्र दृष्टान्तः । पुमांसम् इति । यथा जातं पुत्रमुपलभ्य तत्रत्याः पित्रादयो हर्षादुद्धोषन्ति तद्वत् ॥ अजीजनन् । जनी प्रादुर्भावे ’ इत्यस्य ण्यन्तस्य लुङि चङि रूपम् । अस्रेमाणम्। स्त्रिवु गतिशोषणयोः । भावे ‘ मनिन् ’ इति मनिन्प्रत्ययः । लघूपधगुणः । ‘ लोपो व्योर्वलि’ इति वलोपः । बहुव्रीहौ ‘ नञ्सुभ्याम् ’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । तरणिम् । तॄ प्लवनतरणयोः’ ।’ अर्तिसृधृधम्यम्यश्यवितॄभ्योऽनिः । इत्यनिप्रत्ययः । गुणः । प्रत्ययस्वरः । स्वसारः । ‘ असु क्षेपणे ’ इत्यस्मात् ‘ सुञ्यसेर्ऋन् ’ इति ऋन्प्रत्ययः । सुष्ठु अस्यन्ति कर्मसु पदार्थानिति स्वसारः । न षट्स्वस्रादिभ्यः ’ इति ङीपः प्रतिषेधः । नित्त्वादाद्युदात्तः । अग्रुवः । ‘ अगि गतौ । जञ्वादयश्च ’ ( उ.सू. ४.५४२ ) इति रुप्रत्ययः । निपातनान्नलोपः। जसि तन्वादित्वादुवङादेशः । प्रत्ययस्वरः । समीचीः । ‘ इण् गती’ इत्यस्मात् ‘समीणः ’ ( उ. सू. ४. ५३२ ) इति चट्प्रत्ययो धातोर्दीर्घश्च । टित्त्वात्। ‘ टिड्ढाणञ्° ‘इत्यादिना ङीप् । संयन्तीति समीच्यः । यद्वा संपूर्वस्याञ्चतेः क्विप् । “ समः समि’ इति समि इत्यादेशः । ‘ अञ्चतेश्वोपसंख्यानम्’ इति ङीप् । “ अचः’ इत्यकारलोपः। चौ ’ इति दीर्घः । ‘ वा छन्दसि ’ इति पूर्वसवर्णदीर्घः । एकादेशस्वरः । पुमांसम् । ‘ पा रक्षणे’ इत्यस्मात् ‘ पातेर्डुम्सुन्’ ( उ. सू. ४. ६१७ ) इति डुम्सुन् प्रत्ययः । ‘पुंसोऽसुङ्’ ( पा. सू. ७, १. ८९ ) इत्यसुङादेशः । पाति कुलमिति पुमान् । नित्स्वरः । रभन्ते । ‘ रभ शब्दे’ इत्यस्य लटि रूपम् । निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Mortals have begotten the immortals, the undecaying (Agni), the devourer of oblations, the conveyance (by which they cross over sin), the ten sister fingers intertwined proclaim him born as if it was a male (infant).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Proclaim him born: when the priests and assistants behold the flame break forth, they clap their hands and make sounds of rejoicing, like the parents of a new-born son
Jamison Brereton
Mortals have begotten the immortal one, who is no miscarriage, overwhelming, hard-jawed.
Joined together, ten unwed sisters [=fingers] embrace the male just born.
Griffith
Mortals have brought to life the God Immortal, the Conqueror with mighty jaws, unfailing.
The sisters ten, unwedded and united, together grasp the Babe, the new-born Infant.
Oldenberg
The mortals have generated the immortal one, the … 1, advancing one with strong jaws. The ten unwedded sisters 2 united take care of the man (Agni) when he has been born.
Geldner
Die Sterblichen haben den Unsterblichen erzeugt, der keine Fehlgeburt ist, den sich durchsetzenden mit starkem Gebiß. Zehn unvermählte Schwestern halten vereint den neugeborenen Mann umfaßt.
Grassmann
Die Sterblichen erzeugten den Unsterblichen, der. nimmer fehlgeht, der vorwärtsdringt mit festem Gebiss, die zehn vereinten unvermählten Schwestern [die Finger] ergreifen den neugeborenen Jüngling.
Elizarenkova
Смертные породили бессмертного,
Безошибочного, пересекающего (опасности), с крепкой челюстью.
Десять девиц-сестер вместе
Охватывают новорожденного мужа.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (अग्रुवः) आगे चलनेवाली (समीचीः) उत्तम प्रकार मिली हुईं (दश) दश संख्या परिमित (स्वसारः) बहिनों के समान वर्त्तमान अङ्गुलियाँ (जातम्) प्रसिद्ध (पुमांसम्) पुरुषार्थ से युक्त मनुष्य को (अभि) सम्मुख (सम्) उत्तम प्रकार (रभन्ते) प्रवृत्त करती हैं वैसे (मर्त्यासः) मनुष्य (वीळुजम्भम्) मुख के सदृश ज्वाला से शोभित (तरणिम्) मार्गों से यत्न द्वारा इष्ट स्थान में पहुँचानेवाला (अस्रेमाणम्) नाशरहित (अमृतम्) नित्य अग्नि को (अजीजनन्) उत्पन्न करते हैं ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे हाथों की अङ्गुलियाँ परस्पर मिली हुई शरीरधारी मनुष्य को कार्य्यों में प्रवृत्त करती हैं, वैसे ही विद्वान् पुरुष अग्नि को क्रिया में लगाते अर्थात् उसके द्वारा कार्य्य सिद्ध करते हैं ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा अग्रुवः समीचीर्दश स्वसारो जातं पुमांसमभि संरभन्ते तथा मर्त्यासो वीडुजम्भं तरणिमस्रेमाणममृतमग्निमजीजनन् ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अजीजनन्) जनयन्ति (अमृतम्) नाशरहितम् (मर्त्यासः) मनुष्याः (अस्रेमाणम्) अक्षयम् (तरणिम्) अध्वनां तारकम् (वीळुजम्भम्) वीळु बलवज्जम्भो मुखमिव ज्वाला यस्य तम् (दश) (स्वसारः) भगिन्य इव वर्त्तमाना अङ्गुलयः। स्वसार इत्यङ्गुलिना०। निघं०। २। ५। (अग्रुवः) या अग्रे गच्छन्ति ताः (समीचीः) याः सम्यगञ्चन्ति ताः (पुमांसम्) पुरुषार्थयुक्तं नरम् (जातम्) प्रसिद्धम् (अभि) आभिमुख्ये (सम्) सम्यक् (रभन्ते) प्रवर्त्तयन्ति ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा कराऽङ्गुलयः परस्परं संहिता देहधारिणं मनुष्यं कर्मसु प्रवर्त्तयन्ति तथैव विद्वांसो वह्निं क्रियासु नियोजयन्ति ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी हाताची बोटे परस्पर मिळून शरीरधारी माणसांना कार्यात प्रवृत्त करतात तसेच विद्वान पुरुष अग्नीला क्रियेत संयुक्त करतात, अर्थात् त्याद्वारे कार्य करतात. ॥ १३ ॥
14 प्र सप्तहोता - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ सप्त᳓होता सनका᳓द् अरोचत
मातु᳓र् उप᳓स्थे य᳓द् अ᳓शोचद् ऊ᳓धनि
न᳓ नि᳓ मिषति सुर᳓णो दिवे᳓-दिवे
य᳓द् अ᳓सुरस्य जठ᳓राद् अ᳓जायत
मूलम् ...{Loading}...
प्र स॒प्तहो॑ता सन॒काद॑रोचत मा॒तुरु॒पस्थे॒ यदशो॑च॒दूध॑नि ।
न नि मि॑षति सु॒रणो॑ दि॒वेदि॑वे॒ यदसु॑रस्य ज॒ठरा॒दजा॑यत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
प्र᳓ सप्त᳓होता सनका᳓द् अरोचत
मातु᳓र् उप᳓स्थे य᳓द् अ᳓शोचद् ऊ᳓धनि
न᳓ नि᳓ मिषति सुर᳓णो दिवे᳓-दिवे
य᳓द् अ᳓सुरस्य जठ᳓राद् अ᳓जायत
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
arocata ← √ruc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
prá ← prá (invariable)
sanakā́t ← sanaká- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
saptáhotā ← saptáhotar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áśocat ← √śuc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mātúḥ ← mātár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
ū́dhani ← ū́dhar- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
upásthe ← upástha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
divé-dive ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
miṣati ← √miṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
ní ← ní (invariable)
suráṇaḥ ← suráṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ájāyata ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
ásurasya ← ásura- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
jaṭhárāt ← jaṭhára- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
प्र । स॒प्तऽहो॑ता । स॒न॒कात् । अ॒रो॒च॒त॒ । मा॒तुः । उ॒पऽस्थे॑ । यत् । अशो॑चत् । ऊध॑नि ।
न । नि । मि॒ष॒ति॒ । सु॒ऽरणः॑ । दि॒वेऽदि॑वे । यत् । असु॑रस्य । ज॒ठरा॑त् । अजा॑यत ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- saptahotā ← sapta ← saptan
- [noun]
- “seven; seventh.”
- saptahotā ← hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- sanakād ← sanakāt ← sanaka
- [noun], ablative, singular, masculine
- arocata ← ruc
- [verb], singular, Imperfect
- “please; shine.”
- mātur ← mātuḥ ← mātṛ
- [noun], genitive, singular, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- upasthe ← upastha
- [noun], locative, singular, neuter
- “genitalia; lap; sexual desire; anus.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- aśocad ← aśocat ← śuc
- [verb], singular, Imperfect
- “mourn; grieve; flame; glow; burn; repent.”
- ūdhani ← ūdhas
- [noun], locative, singular, neuter
- “udder; ūdhas [word]; night.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- miṣati ← miṣ
- [verb], singular, Present indikative
- suraṇo ← suraṇaḥ ← suraṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “joyful.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- asurasya ← asura
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Asura; lord; asura [word]; sulfur.”
- jaṭharād ← jaṭharāt ← jaṭhara
- [noun], ablative, singular, neuter
- “abdomen; udara; Jaṭhara; edema; garbha; inside; stomach; belly.”
- ajāyata ← jan
- [verb], singular, Imperfect
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
सायण-भाष्यम्
सनकात् सनातनोऽग्निः सप्तहोता । सप्त होतारो होत्रका यस्यासौ सप्तहोता सन् प्र अरोचत गार्हपत्यस्थानेऽदीप्यत । यत् यदा मातुः पृथिव्याः उपस्थे उत्सङ्गे तत्रापि ऊधनि ऊधःस्थाने उत्तरवेद्याम् अशोचत अशोभत तदा सोऽग्निः सुरणः । सुष्ठु रणयति शब्दयतीति सुरणः । सर्वैः कमनीयतया दृश्यमानः सन् दिवेदिवे प्रतिदिनं न नि मिषति न निद्राति । किंतु सर्वदा यज्ञार्थं जागर्त्येव । यत् यस्मात् असुरस्य अग्नेः प्रेरकस्यारणीरूपस्य काष्ठस्य जठरात् उदरात् अजायत कर्मार्थमुदपद्यत तस्मान्न निमिषतीति पूर्वेणान्वयः ॥ अरोचत । ‘ रुच दीप्तौ ’ इत्यस्य लङि रूपम् । निघातः । अशोचत् । ‘ शुच दीप्तौ । ऊधनि । सकारस्य नकारश्छान्दसः । मिषति । ‘ मिषु सेचने ’ इत्यस्य लटि रूपम् । सुरणः । ‘रण शब्दे ‘। ‘ तत्करोति° ’ इति णिच् । तस्मात् अकृच्छ्रार्थे खल् । लित्स्वरः । असुरस्य । ‘ असु क्षेपणे ’ इत्यस्मात् ’ असेरुरन्’ इत्युरन्प्रत्ययः । अस्यतीत्यसुरः । नित्स्वरः । जठरात् । ‘ जनी प्रादुर्भावे’ इत्यस्मात् ‘ जनेररष्ठ च ’ ( उ. सू. ५. ७१६ ) इत्यरप्रत्ययः ठकारश्चान्तादेशः । प्रत्ययस्वरः । अजायत । जनी प्रादुर्भावे ’ इत्यस्य लङि श्यनि ‘ ज्ञाजनोर्जा ’ इति धातोर्जादेशः । यद्योगादनिघातः ॥
Wilson
English translation:
“Agni, who has seven ministering priests, shines eternally; when he has blazed upon the bosom and lap of his mother (earth), he is vociferous (with delight); day by day he never slumbers after he is born from the interior of the (spark) emitting wood.”
Jamison Brereton
From of old, bringing the seven Hotars, he has shone forth in the lap of his mother when he blazed upon her udder.
Day after day, greatly delighting, he does not blink after he has been born from the belly of the lord.
Griffith
Served by the seven priests, he shone forth from ancient time, when in his Mother’s bosom, in her lap, he glowed.
Giving delight each day he closeth not his eye, since from the Asura’s body hewas brought to life.
Oldenberg
He the god of the seven Hotris shone forth from of old, when he flamed up in his mother’s lap, at her udder. Day by day the joyous one never closes his eyes, when he has been born from the Asura’s (i. e. of the Heaven’s?) belly 1.
Geldner
Von sieben Opferpriestern umgeben erstrahlte er seit alters, wenn er im Schoße der Mutter, an ihrem Euter erglühte. Nicht schließt der Erfreuliche Tag für Tag die Augen, nachdem er aus dem Leibe des Asura geboren wurde.
Grassmann
Von Alters her erstrahlte der von sieben Priestern be- diente, als er glänzte au der Mutter Schooss und Euter, nicht nickt er ein der Tag für Tag erfreuende, seit er erzeugt ward aus dem Leib des Himmlischen.
Elizarenkova
Окруженный семью хотарами, сверкал он издревле,
Когда в лоне матери пламенел у ее вымени.
День за днем не смыкает глаз очень радостный,
С тех пор как родился из чрева Асуры.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (सप्तहोता) सात प्राणों से ग्रहण करने योग्य अग्नि (सनकात्) अनादि परम्परा से सिद्ध कारण से उत्पन्न हुआ (मातुः) वायु के (उपस्थे) समीप में (प्रारोचत) प्रकाशित होता है (यत्) जो (ऊधनि) रात्रि में (अशोचत्) प्रकाशित होता है और जो (सुरणः) श्रेष्ठ युद्ध का साधन (दिवेदिवे) प्रतिदिन (न) (नि) अत्यन्त (मिषति) नहीं सींचता है (यत्) जो (असुरस्य) रूप से रहित वायु के (जठरात्) मध्य से (अजायत) उत्पन्न होता है, उसको अच्छे प्रकार जानो ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो अग्नि अन्न आदि को शुष्क करनेवाला वायु रूप कारण से प्रसिद्ध प्रकृति नामक कारण से उत्पन्न हुआ है, उसको जानकर बहुत से व्यवहारों को सकल जन प्रसिद्ध करें ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यः सप्तहोताग्निः सनकाज्जातो मातुरुपस्थे प्रारोचत यद्य ऊधन्यशोचद्यः सुरणो दिवेदिवे न निमिषति यद्योऽसुरस्य जठरादजायत तं यथावद्विजानीत ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (सप्तहोता) सप्त प्राणा होतार आदातारो यस्य (सनकात्) सनातनात्कारणात् (अरोचत) प्रकाशते (मातुः) वायोः (उपस्थे) समीपे (यत्) यः (अशोचत्) दीप्यते (ऊधनि) रात्रौ। अत्र वर्णव्यत्ययेन सस्य नः। ऊध इति रात्रिना०। निघं० १। ७। (न) (नि) नितराम् (मिषति) सिञ्चति (सुरणः) शोभनो रणः सङ्ग्रामो यस्मात्सः (दिवेदिवे) प्रतिदिनम् (यत्) यस्मात् (असुरस्य) रूपरहितस्य वायोः (जठरात्) मध्यात् (अजायत) जायते ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - योऽग्निः शोषको वायुनिमित्तः प्रकृत्याख्यात्कारणाज्जातोऽस्ति तं विज्ञाय बहून् व्यवहारान्सर्वे प्रकाशयन्तु ॥१४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो अग्नी शुष्क करणारा, वायूरूप कारणाने प्रसिद्ध, प्रकृती कारणापासून उत्पन्न झालेला आहे, त्याला जाणून बऱ्याच व्यवहारांना सर्व लोकांनी प्रकट करावे. ॥ १४ ॥
15 अमित्रायुधो मरुतामिव - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अमित्रायु᳓धो मरु᳓ताम् इव प्रयाः᳓
प्रथमजा᳓ ब्र᳓ह्मणो वि᳓श्वम् इ᳓द् विदुः
द्युम्न᳓वद् ब्र᳓ह्म कुशिका᳓स ए᳓रिर
ए᳓क-एको द᳓मे अग्निं᳓ स᳓म् ईधिरे
मूलम् ...{Loading}...
अ॒मि॒त्रा॒युधो॑ म॒रुता॑मिव प्र॒याः प्र॑थम॒जा ब्रह्म॑णो॒ विश्व॒मिद्वि॑दुः ।
द्यु॒म्नव॒द्ब्रह्म॑ कुशि॒कास॒ एरि॑र॒ एक॑एको॒ दमे॑ अ॒ग्निं समी॑धिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अमित्रायु᳓धो मरु᳓ताम् इव प्रयाः᳓
प्रथमजा᳓ ब्र᳓ह्मणो वि᳓श्वम् इ᳓द् विदुः
द्युम्न᳓वद् ब्र᳓ह्म कुशिका᳓स ए᳓रिर
ए᳓क-एको द᳓मे अग्निं᳓ स᳓म् ईधिरे
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
amitrāyúdhaḥ ← amitrāyúdh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
iva ← iva (invariable)
marútām ← marút- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
prayā́ḥ ← prayā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ít ← ít (invariable)
prathamajā́ḥ ← prathamajā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
viduḥ ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
dyumnávat ← dyumnávant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
īrire ← √īr- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
kuśikā́saḥ ← kuśiká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dáme ← dáma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
éka-ekaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
īdhire ← √idh- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
sám ← sám (invariable)
पद-पाठः
अ॒मि॒त्र॒ऽयुधः॑ । म॒रुता॑म्ऽइव । प्र॒ऽयाः । प्र॒थ॒म॒ऽजाः । ब्रह्म॑णः । विश्व॑म् । इत् । वि॒दुः॒ ।
द्यु॒म्नऽव॑त् । ब्रह्म॑ । कु॒शि॒कासः॑ । आ । ई॒रि॒रे॒ । एकः॑ऽएकः । दमे॑ । अ॒ग्निम् । सम् । ई॒धि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- amitrāyudho ← amitrāyudhaḥ ← amitrāyudh
- [noun], nominative, plural, masculine
- marutām ← marut
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- prayāḥ ← prayā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “onset; motion.”
- prathamajā ← prathama
- [noun]
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- prathamajā ← jāḥ ← jā
- [noun], nominative, plural, masculine
- “born.”
- brahmaṇo ← brahmaṇaḥ ← brahman
- [noun], genitive, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- viduḥ ← vid
- [verb], plural, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- dyumnavad ← dyumnavat
- [noun], accusative, singular, neuter
- brahma ← brahman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- kuśikāsa ← kuśikāsaḥ ← kuśika
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Kuśika; Vatica robusta.”
- erira ← erire ← er ← √īr
- [verb], plural, Perfect indicative
- eka ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- eko ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- dame ← dama
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; home.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- īdhire ← indh
- [verb], plural, Perfect indicative
- “kindle; ignite; set ablaze.”
सायण-भाष्यम्
अमित्रायुधः अमित्रैः कर्मविघ्नकारिभिरसुरैः सह योद्धारः । यद्वा अमित्राणि पापानि । तैः सह योद्धारः । तत्र दृष्टान्तः । मरुतामिव प्रयाः इति । यथा मरुतां देवानां प्रयाः प्रकर्षेण शत्रूनभियान्तीति प्रया बलानि शत्रूणां हन्तॄणि तद्वत्कर्मविघ्नकारिणां पापानां च हन्तारः ब्रह्मणः सर्वस्य जगतः स्रष्टुः प्रथमजाः प्रथममुत्पन्नाः कुशिकासः कुशिकगोत्रोत्पन्ना ऋषयः विश्वं स्थावरजङ्गमात्मकं सर्वं जगत् विदुः इत् जानन्त्येव । तेऽमी कुशिकाः द्युम्नवत् हविर्युक्तं ब्रह्म स्तोत्रम् एरिरे । अग्नये अ समन्तात्प्रेरयन्ति । ते च दमे स्वे स्वे गृहे एकएकः एकैकः भूत्वा “अग्निं समीधिरे आज्याद्याहुतिभिः सम्यग्दीपयन्ति । अमित्रायुधः । ‘ युध संप्रहारे । क्विप् । कृदुत्तरपदस्वरः। संहितायां पूर्वपदस्य दीर्घश्छान्दसः । प्रयाः । ‘ या प्रापणे’ । ‘अन्येभ्योऽपि दृश्यन्ते’ इति विच् । प्रथमजाः ।’ जनी प्रादुर्भावे’।’ जनसन’ इत्यादिना विट् । ‘विड्वनोः । इत्यात्वम् । विदुः । विदेर्लटि ‘ विदो लटो वा’ इति झेः उसादेशः । ईरिरे । ’ ईर गतौ ’ इत्यस्य लिटि रूपम् । मन्त्रत्वादाम्न भवति । दमे ।’ दमु उपशमने ‘। करणे घञ् ।’ नोदात्तोपदेशस्य इति वृद्धिप्रतिषेधः । ञित्स्वरः । ईधिरे । ’ ञिइन्धी दीप्तौ ’ इत्यस्य लिटि इन्धिभवतिभ्यां च’ इति किद्वद्भावान्नकारलोपः । निघातः ॥
Wilson
English translation:
“The Kuśikas, the first-born of Brahmā, armed against enemies like the energies of the Maruts, comprehend the universe; they have uttered the prayer accompanied by the oblation; they have one by one lighted Agni in this dwelling.”
Jamison Brereton
Fighting their enemies like the advance troops of Maruts, those first-born of the formulation [=the Kuśikas] know everything.
The Kuśikas raised a formulation filled with brilliance. One by one, each in his house, they kindled Agni.
Griffith
Even as the Maruts, onslaughts who attack the foe, those born the first of all knew the full power of prayer.
The Kusikas have made the glorious hymn ascend, and, each one singly in his home, have kindled fire.
Oldenberg
The onsets of (Agni) when he attacks his enemies, are like those of the Maruts. (He is) the first-born (son) of the sacred spell. They know every (fire) 1. The Kusikas have raised their brilliant spell; they have kindled Agni, every one in his house.
Geldner
Die Feinde bekämpfend wie die Heereszüge der Marut, verstehen die Erstgeborenen des heiligen Wortes alles. Die Kusika`s haben die erleuchtete heilige Rede zustande gebracht; sie haben den Agni entflammt, jeder einzelne in seinem Hause.
Grassmann
Die Ku^iker, den Feind bekämpfend, wie die Anläufe der Maruts, die erstgeborenen erkannten ganz des Gebetes Kraft, sie brachten glänzendes Gebet hervor, und zündeten einer wie der andre im Hause den Agni an.
Elizarenkova
Бьющиеся с недругами как передовой отряд Марутов,
Перворожденные ведают все в священной речи.
Люди из рода Кушики привели в движение сверкающую священную речь.
Они зажгли Агни: каждый в своем доме.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (मरुतामिव) मनुष्यों के सदृश (अमित्रायुधः) शत्रुओं के ऊपर शस्त्र चलाने (प्रयाः) शीघ्र चलनेवाले (प्रथमजाः) प्रथम कारण से उत्पन्न (कुशिकासः) उच्च पदवी को प्राप्त (एकएकः) प्रत्येक जन (दमे) गृह में (अग्निम्) अग्नि को (सम्) (ईधिरे) प्रज्वलित करें और जो (ब्रह्मणः) परमात्मा के (विश्वम्) सम्पूर्ण जगत् को (विदुः) जानते हैं वे (इत्) ही (द्युम्नवत्) उत्तम यशयुक्त (ब्रह्म) बहुत धन को (आ, ईरिरे) प्राप्त होते हैं ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे पवन सम्पूर्ण स्थानों में प्रबलता से प्राप्त होने, अग्नि आदि पदार्थों को प्रज्वलित करने और संसार में व्यापक होनेवाले सम्पूर्ण जीवों के प्राणों की रक्षा करके आनन्द देते हैं, वैसे ही अग्नि आदि पदार्थों की विद्या युक्त पुरुष सम्पूर्ण जनों के लिये आनन्द देते हैं ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ये मरुतामिवाऽमित्रायुधः प्रयाः प्रथमजाः कुशिकास एकएको दमेऽग्निं समीधिरे ये च ब्रह्मणो विश्वं विदुस्त इदेव द्युम्नवद्ब्रह्मैरिरे ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अमित्रायुधः) अमित्रेषु शत्रुषु प्रक्षिप्तान्यायुधानि यैस्ते (मरुतामिव) मनुष्याणामिव (प्रयाः) ये सद्यः प्रयान्ति ते (प्रथमजाः) प्रथमात्कारणाज्जातः (ब्रह्मणः) परमात्मनः (विश्वम्) सर्वं जगत् (इत्) एव (विदुः) (द्युम्नवत्) प्रशस्तकीर्त्तिमत् (ब्रह्म) बृहद्धनम् (कुशिकासः) उत्कर्षं प्राप्ताः (आ) (ईरिरे) प्राप्नुवन्ति (एकएकः) जनः (दमे) गृहे (अग्निम्) (सम्) (ईधिरे) प्रदीपयेयुः ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा वायवः सर्वत्र विजयिनोऽग्न्यादिप्रदीपका विश्वव्यापिनः सर्वान् जीवयित्वाऽऽनन्दयन्ति तथैवाग्न्यादिपदार्थविद्यायुक्ताः सर्वानानन्दयन्ति ॥१५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे वायू संपूर्ण ठिकाणी प्रबलतेने प्राप्त होतात, अग्नी इत्यादी पदार्थांना प्रज्वलित करतात व जगात व्यापक असून सर्व जीवांचे प्राणरक्षक बनून आनंद देतात, तसेच अग्नी इत्यादी पदार्थविद्यायुक्त पुरुष संपूर्ण लोकांना आनंद देतात. ॥ १५ ॥
16 यदद्य त्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓द् अद्य᳓ त्वा प्रयति᳓ यज्ञे᳓ अस्मि᳓न्
हो᳓तश् चिकित्वो अ᳓वृणीमहीह᳓
ध्रुव᳓म् अया ध्रुव᳓म् उता᳓शमिष्ठाः
प्रजान᳓न् विद्वाँ᳓ उ᳓प याहि सो᳓मम्
मूलम् ...{Loading}...
यद॒द्य त्वा॑ प्रय॒ति य॒ज्ञे अ॒स्मिन्होत॑श्चिकि॒त्वोऽवृ॑णीमही॒ह ।
ध्रु॒वम॑या ध्रु॒वमु॒ताश॑मिष्ठाः प्रजा॒नन्वि॒द्वाँ उप॑ याहि॒ सोम॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓द् अद्य᳓ त्वा प्रयति᳓ यज्ञे᳓ अस्मि᳓न्
हो᳓तश् चिकित्वो अ᳓वृणीमहीह᳓
ध्रुव᳓म् अया ध्रुव᳓म् उता᳓शमिष्ठाः
प्रजान᳓न् विद्वाँ᳓ उ᳓प याहि सो᳓मम्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
adyá ← adyá (invariable)
asmín ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prayatí ← √i- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yajñé ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ávr̥ṇīmahi ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
cikitvaḥ ← √cit- (root)
{case:VOC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
hótar ← hótar- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ihá ← ihá (invariable)
aśamiṣṭhāḥ ← √śamⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ayāḥ ← √yaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
dhruvám ← dhruvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhruvám ← dhruvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
utá ← utá (invariable)
prajānán ← √jñā- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
vidvā́n ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । अ॒द्य । त्वा॒ । प्र॒ऽय॒ति । य॒ज्ञे । अ॒स्मिन् । होत॒रिति॑ । चि॒कि॒त्वः॒ । अवृ॑णीमहि । इ॒ह ।
ध्रु॒वम् । अ॒याः॒ । ध्रु॒वम् । उ॒त । अ॒श॒मि॒ष्ठाः॒ । प्र॒ऽजा॒नन् । वि॒द्वान् । उप॑ । या॒हि॒ । सोम॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- prayati ← pre ← √i
- [verb noun], locative, singular
- “die; proceed; advance; continue; begin; depart.”
- yajñe ← yajña
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- asmin ← idam
- [noun], locative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- hotaś ← hotar ← hotṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- cikitvo ← cikitvaḥ ← cit
- [verb noun], vocative, singular
- “notice; observe; attend to; intend.”
- ‘vṛṇīmahīha ← avṛṇīmahi ← vṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “choose; ask.”
- ‘vṛṇīmahīha ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- dhruvam ← dhruva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “certain; fixed; permanent; changeless; firm; safe; resident; immovable; fixed; fixed; vital; faithful.”
- ayā ← ayāḥ ← yaj
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “sacrifice; worship; worship.”
- dhruvam ← dhruva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “certain; fixed; permanent; changeless; firm; safe; resident; immovable; fixed; fixed; vital; faithful.”
- utāśamiṣṭhāḥ ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- utāśamiṣṭhāḥ ← aśamiṣṭhāḥ ← śam
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “calm; go out; end; die; pacify; heal; labor; make peace; rest.”
- prajānan ← prajñā ← √jñā
- [verb noun], nominative, singular
- “know; perceive; understand; detect.”
- vidvāṃ ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
सायण-भाष्यम्
होतः होमनिष्पादक चिकित्वः कर्मविषयज्ञानवन् हे अग्ने अद्य इदानीं प्रयति प्रवर्तमाने अस्मिन् ज्योतिष्टोमादौ यज्ञे त्वा त्वां यत् यस्मात् कारणात् अवृणीमहि त्वद्विषयं वरणमकुर्म तस्मात्तादृशस्त्वम् इह कर्मणि देवान् ध्रुवमयाः ध्रुवं यथा भवति तथास्माभिर्दत्तानि हवींषि प्रापय” । उत अपि च अशमिष्ठाः हविःस्वीकरणात्तृप्तैर्देवैः शान्तस्त्वमकारिष्टाः । अथ प्रजानन् इमं यज्ञं सम्यक् जानन विद्वान् यत्किञ्चित्सर्वं जानानस्त्वं सोमम् अस्माभिः क्रियमाणमिममभिषुतं सोममभिलक्ष्य उप याहि समीपे आगच्छ ॥ प्रयति । ‘इण् गतौ ’ इत्यस्य शतरि रूपम् । ‘शतुरनुमः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । अवृणीमहि । ’ वृञ् वरणे । क्र्यादित्वात् श्ना । लङि उत्तमबहुवचने ‘ई हल्यघोः’ इति ईत्वम् । आमन्त्रितस्याविद्यमानवत्त्वेन पादादित्वात् अनिघातः । अयाः । ’ या प्रापणे ’ इत्यस्य लङि सिपि रूपम् । निघातः । अशमिष्ठाः । ‘शमु उपशमने ’ इत्यस्य ण्यन्तस्य कर्मणि’ लुङि ’ स्यसिच्सीयुट्’ (पा. सू. ६. ४. ६२ ) इति विकल्पेन इडागमः । तस्यासिद्धत्वात् ’ णेरनिटि ’ इति णिलोपः । निघातः । प्रजानन् । “ ज्ञा अवबोधने’ । शतरि रूपम् । याहि । यातेर्लोटि रूपम् ॥ ॥ ३४ ॥ ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, offerer of oblations, cognizant of rites, inasmuch as we have recourse to you today in this progressing sacrifice, therefore do you steadily convey (the offering to the gods), or tranquilly be at rest, and knowing (the purport of our acts), and wise (in all respects), approach (and accept) the Soma.”
Jamison Brereton
Since we chose you here today while the sacrifice was proceeding, o attentive Hotar—
you have steadfastly journeyed and you have steadfastly labored—as the knowing one recognizing this, journey here to the soma.
Griffith
As we, O Priest observant, have elected thee this day, what time the solemn sacrifice began,
So surely hast thou worshipped, surely hast thou toiled: come thou unto the Soma, wise and knowing all.
Oldenberg
After we had chosen thee here to-day, O wise Hotri, while this sacrifice was going on, thou hast firmly sacrificed and firmly laboured. Come to this Soma, expert and knowing!
Geldner
Da wir dich heute bei diesem beginnenden Opfer, du kundiger Hotri, hier erwähnt haben - du hast bisher beständig geopfert und beständig den Dienst versehen - so komm des Weges kundig als Kenner her zum Soma!
Grassmann
Als wir heute dich im Beginne dieses Opfers, o acht- samer Pi’iester, uns hier erwählt hatten, so kamst du auch treu, und treu hast du gewirkt; des Weges kundig, wissend komm zum Soma.
Elizarenkova
Раз мы сегодня во время этого начинающегося жертвоприношения
Выбрали здесь тебя, о опытный хотар, –
Ты основательно приносил жертвы и основательно трудился -
Приди на (питье) сомы, зная подобно сведущему путь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब किन पुरुषों को निश्चल ऐश्वर्य प्राप्त होता, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (चिकित्वः) विज्ञानयुक्त (होतः) साधन जो मुख्य कारण उपसाधन अर्थात् सहायि कारणों के ग्रहणकर्त्ता ! (यत्) जो हम लोग (अद्य) इस समय (अस्मिन्) इस (प्रयति) प्रयत्न से सिद्ध और (यज्ञे) ऐकमत्य होने योग्य व्यवहार में जिन (त्वा) आपको (अवृणीमहि) स्वीकार करें वह आप (इह) इस संसार में (ध्रुवम्) दृढ़ स्थिर (अशमिष्ठाः) शान्ति करो (उत) और भी (प्रजानन्) विज्ञानयुक्त हुए (ध्रुवम्) निश्चल धर्म को (अयाः) सङ्गत कीजिये (विद्वान्) विद्वान् पुरुष आप (सोमम्) ऐश्वर्य्य को (उप) (याहि) प्राप्त होइये ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग इस संसार में प्रयत्न से सृष्टि के पदार्थों के विद्याक्रम को जानते हैं, वे निरन्तर उन पदार्थों से उपकार ग्रहण कर सकते हैं, उनके निश्चय से ऐश्वर्य होता है ॥१६॥ इस सूक्त में अग्नि वायु और विद्वान् के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त में कहे अर्थ की पूर्व सूक्तार्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह उनतीसवाँ सूक्त द्वितीय अनुवाक और चौतीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे चिकित्वो होतो यद्ये वयमद्यास्मिन्प्रयति यज्ञे यं त्वाऽवृणीमहि स त्वमिह ध्रुवमशमिष्ठा उताऽपि प्रजानन् ध्रुवमयाः विद्वाँत्संस्त्वं सोममुपयाहि ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ केषां निश्चलमैश्वर्ये जायत इत्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) ये (अद्य) इदानीम् (त्वा) त्वाम् (प्रयति) प्रयत्नसाध्ये (यज्ञे) सङ्गन्तव्ये व्यवहारे (अस्मिन्) (होतः) साधनोपसाधनानामादातः (चिकित्वः) विज्ञानवन् (अवृणीमहि) वृणुयाम (इह) अस्मिन्संसारे (ध्रुवम्) निश्चलम् (अयाः) यजेः। अत्र लङ्मध्यमैकवचने शपो लुक् श्वेतवाहादित्वात्पदान्ते डस्। (ध्रुवम्) (उत) अपि (अशमिष्ठाः) शमयेः (प्रजानन्) विद्वान् (उप) (याहि) प्राप्नुहि (सोमम्) ऐश्वर्य्यम् ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - येऽस्मिन्संसारे प्रयत्नेन सृष्टिपदार्थविद्याक्रमं जानन्ति ते सततमुपयोगं ग्रहीतुं शक्नुवन्ति तेषां ध्रुवमैश्वर्यं भवतीति ॥१६॥ अत्राग्निवायुविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति तृतीयाष्टके प्रथमोऽध्यायश्चतुस्त्रिंशत्तमो वर्गश्च तृतीयमण्डले द्वितीयोऽनुवाक एकोनत्रिंशत्तमं सूक्तं च समाप्तम् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे लोक या जगात प्रयत्नाने सृष्टीतील पदार्थांचा विद्याक्रम जाणतात ते सतत त्या पदार्थांचा उपयोग करून घेऊ शकतात. त्यामुळे त्यांना ऐश्वर्य प्राप्त होते. ॥ १६ ॥