सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ अग्ने जुषस्व ’ इति षडृचं षोडशं सूक्तं वैश्वामित्रमाग्नेयम् । अत्रानुक्रमणिका –‘अग्ने जुषस्व षट् तृतीयाद्युष्णिक्त्रिष्टुब्जगत्यः’ इति । पूर्वसूक्ते • गायत्रं तु ’ इत्युक्तत्वादेतदपि गायत्रम् । तृतीया तूष्णिक चतुर्थी त्रिष्टुप् पञ्चमी जगती । ’ अग्ने जुषस्व ’ इति सवनीयपुरोडाशे स्विष्टकृतः प्रातःसवनीयानुवाक्या । सूत्रितं च –’ अथ स्विष्टकृतोऽग्ने जुषस्व नो हविः’ (आश्व. श्रौ. ५. ४ । इति । अतिरात्रे आश्विनशस्त्रे परिहिते सति चमसगणैः सहाश्विनोर्द्विकपालः पुरोडाशः सर्वहुतो होतव्यः । यदि पुरोडाशमवशेष्य स्विष्टकृतं कुर्युस्तस्य स्विष्टकृतः ‘ पुरोळा अग्ने’ इत्येषा याज्या । यद्येतस्य पुरोडाशस्य स्विष्टकृता चरेयुः पुरोळा अग्ने पचतः ’ ( आश्व. श्रौ. ६. ५) इति सूत्रितम् । माध्यंदिने सवने सवनीयपुरोडाशे स्विष्टकृतोऽनुवाक्या माध्यंदिने सवने ’ इत्येषा । सूत्रितं च - अग्ने जुषस्व नो हविर्माध्यंदिने सवने जातवेदः ( आश्व. श्रौ. ५. ४ ) इति । तृतीयसवने सवनीयपुरोडाशस्य स्विष्टकृतोऽनुवाक्या • अग्ने तृतीये सवने ’ इत्येषा । सूत्रितं च — ‘ अग्ने तृतीये सवने हि कानिष इत्यनुसवनमनुवाक्याः ’ ( आश्व. श्रौ. ५. ४ ) इति । आश्विनपुरोडाशस्य स्विष्टकृतो याज्या ‘ अग्ने वृधानः इत्येषा । सूत्रितं च – अग्ने वृधान आहुतिमिति संयाज्ये ’ ( आश्व. श्रौ. ६. ५ ) इति ॥
Jamison Brereton
28 (262)
Agni
Viśvāmitra Gāthina
6 verses: gāyatrī 1, 2, 6; uṣṇih 3; triṣṭubh 4; jagatī 5
The hymn has three divisions that correspond to the offering of the puroḷāś, the “sacrificial cake” in the three soma-pressings: verses 1–2 belong to the Morning Pressing, verse 4 to the Midday Pressing, and verse 5 to the Third Pressing. The hymn is metrically mixed in an arrangement corresponding to the later tradition that assigns the gāyatrī meter to the first pressing, the triṣṭubh to the second, and the jagatī to the third. In part because the hymn is so closely tied to a specific parts of the liturgy, it likely represents a more advanced stage in the development of the Vedic ritual than is found in most R̥gvedic hymns. In the classical rite there is an offering of rice cakes—in the earlier period they were barley cakes—to Indra at each of the three soma-pressings. After each cake offering, there is an additional offering to Agni Sviṣṭakr̥t, and, as Oldenberg (1897: 301) points out, Āśvalāyana Śrauta Sūtra V.4.6 prescribes III.28.1, 4, and 5 for these offerings, according to the order of the soma-pressings. See also III.52, which also concerns the sacrificial cakes offered to Indra offered in the three pressings.
The remaining two verses (3 and 6) cannot be so readily connected with the three daily pressings. Verse 3 is not in any of the meters associated with the pressings, but rather in the rare uṣṇih meter. Verse 6 is in gāyatrī, but it is at the end of the hymn, not at the beginning where we would have expected the “morning” verses to appear. These are also the only two verses in which the description tiróahnya appears. The term means “aged overnight,” or more literally, “having passed through the day.” This word describes soma that is offered to the Aśvins in the early morning of the day following the soma-pressing day. In the classical Atirātra or “overnight” soma ritual, an offering of a puroḷāś accompanies this soma offering to the Aśvins, and these offerings of soma and puroḷāś may also be followed by a sviṣṭakr̥t offering of puroḷāś to Agni. These two verses thus likely refer to one or another of these final offerings of an Atirātra rite. Indeed, according to ĀśvŚS V.6.25, verse 6 is the yājyā or “offering” verse of the sviṣṭakr̥t rite for exactly this final offering.
If the term tiróahnya helps locate the ritual context of verses 3 and 6, it also poses an interpretive problem. Geldner and Renou both understand tiróahnya as an adjective describing the puroḷāś-cake. However, it is unlikely to be literally true that the cake is “aged overnight.” Rather, as is the case in the classical rite, it would have been prepared on the morning it was offered. Recognizing this problem,
Elizarenkova understood tiróahnya to mean the soma “aged overnight,” in accord with the consistent usage of the term elsewhere. But soma is not mentioned in the hymn, and neither verse gives any indication that tiróahnya describes something other than the puroḷāś. Therefore, we think that tiróahnya describes the puroḷāś
but is not intended to describe it literally. Rather, it associates the puroḷāś with the accompanying offering of the soma “aged overnight.”
In the classical Atirātra, the Āśvinaśastra, the recitation that accompanies the final soma offering to the Aśvins, follows the form of Prātaranuvāka, the early-morning litany, which opens the soma-pressing day (cf. Staal 1983 I: 683). The two recitations thus create a ritual ring, in which the end recapitulates the begin
ning. In this hymn verse 3, although connected with the end of the rite, is located immediately after the verses that mark the rite’s beginning, and thus it becomes an icon of the conjunction of the beginning and end of the rite. This is reflected in its meter as well. Like gāyatrī, the meter associated with the morning rite, the uṣṇih meter of verse 3 consists of three pādas, but its final pāda has twelve syllables like jagatī, the meter associated with the end of the rite. The metrical form thus com
bines the morning and evening liturgies. Verse 6 is in gāyatrī, which again brings the hymn metrically back to the beginning of the rite, although the verse is placed at the end. For a more detailed discussion of this hymn, see Brereton (forthcoming b).
Another incongruous description appears in verse 5, which characterizes the rite (adhvará) as “bearing treasure” (rátnavant) and “wakeful” (jā́gr̥vi). Especially the latter is an adjective that often describes Agni (e.g., I.31.9, III.2.12) and Soma (e.g., IX.36.2, 44.3, 71.1). Here it is an epithet transferred from the sacrificial fire or from the priests who have drunk the soma to the rite, which both Agni and the priests wakefully maintain through the night. See also III.39.1, 2, in which the “thought” of the poet is “wakeful.”
01 अग्ने जुषस्व - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने जुष᳓स्व नो हविः᳓
पुरोळा᳓शं जातवेदः
प्रातःसावे᳓ धियावसो
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॑ जु॒षस्व॑ नो ह॒विः पु॑रो॒ळाशं॑ जातवेदः ।
प्रा॒तः॒सा॒वे धि॑यावसो ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने जुष᳓स्व नो हविः᳓
पुरोळा᳓शं जातवेदः
प्रातःसावे᳓ धियावसो
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
Morph
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
havíḥ ← havís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
juṣásva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
jātavedaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
puroḷā́śam ← puroḷā́ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhiyāvaso ← dhiyā́vasu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prātaḥsāvé ← prātaḥsāvá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अग्ने॑ । जु॒षस्व॑ । नः॒ । ह॒विः । पु॒रो॒ळाश॑म् । जा॒त॒ऽवे॒दः॒ ।
प्रा॒तः॒ऽसा॒वे । धि॒या॒व॒सो॒ इति॑ धियाऽवसो ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- haviḥ ← havis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- puroḍāśaṃ ← puroḍāśam ← puroḍāś
- [noun], accusative, singular, masculine
- “puroḍāśa.”
- jātavedaḥ ← jātavedas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- prātaḥsāve ← prātaḥsāva
- [noun], locative, singular, masculine
- dhiyāvaso ← dhiyāvasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “wise.”
सायण-भाष्यम्
विश्वामित्रः स्तौति । जातवेदः जातप्रज्ञ धियावसो । धिया स्तोत्रेण वसु धनं यस्माद्भवति सोऽयं धियावसुः । तस्य संबुद्धिः । कर्मानुरूपधनप्रद हे अग्ने प्रातःसावे अग्निष्टोमे प्रातःसवने नः अस्मत्संबन्धि पुरोडाशं पुरोडाशाख्यं हविः जुषस्व सेवस्व । जुषस्व । ‘जुषी प्रीतिसेवनयोः’ इत्यस्मात् लोटि रूपम् । आमन्त्रितस्याविद्यमानवत्त्वेन पादादित्वादनिघातः। प्रातःसावे । षुञ् अभिषवे । सवनं सावः । भावे घञ् । थाथघञ्क्ताजबित्रकाणाम् ’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । धियावसो । विभक्त्यलोपश्छान्दसः । आमन्त्रितत्वान्निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Agni, by whom all is known, who rewards pious acts with wealth, accept our cakes offered with butter at the morning worships.”
Jamison Brereton
O Agni, enjoy our offering, our sacrificial cake, o Jātavedas,
at the Early Morning Pressing, o you who are rich through insight.
Griffith
AGNI who knowest all, accept our offering and the cake of meal,
At dawn’s libation, rich in prayer!
Oldenberg
O Agni Gâtavedas, accept graciously our offering, the sacrificial cake at the morning libation, O god who givest wealth for our prayers.
Geldner
Agni, laß dir unsere Opfergabe, den Reiskuchen, bei der Morgenspende schmecken, o Jatavedas, du an Weisheit Reicher!
Grassmann
Nimm, Agni, unser Opfer an, o Wesenkenner, das Gebäck Beim Morgenmahle voller Huld.
Elizarenkova
О Агни, наслаждайся нашим возлиянием,
Рисовой лепешкой, о Джатаведас,
На утреннем выжимании (сомы), о одетый поэтической мыслью!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब छः ऋचावाले अट्ठाईसवें सूक्त का प्रारम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र से अग्नि और विद्वानों का वर्णन करते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (धियावसो) उत्तम बुद्धि वा उत्तम गुणों के प्रचारकर्त्ता (जातवेदः) सकल उत्पन्न पदार्थों के ज्ञाता (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्वी पुरुष ! जैसे अग्नि (प्रातःसावे) प्रातःकाल के अग्निहोत्र आदि कर्म में (नः) हमारे (हविः) भक्षण करने योग्य (पुरोडाशम्) मन्त्रों से संस्कारयुक्त अन्न विशेष का सेवन करते हैं, वैसे इसका आप (जुषस्व) सेवन करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे प्रातःकाल अग्निहोत्र आदि कर्मों में वेदी में स्थापित किया गया अग्नि घृत आदि का सेवन तथा उसको अन्तरिक्ष में फैलाय के जनों को सुख देता है, वैसे ही ब्रह्मचर्य्यधर्म्म में वर्त्तमान विद्यार्थी जन विद्या और विनय का ग्रहण कर संसार में उनका प्रचार करके सकल जनों को सुख देवें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे धियावसो जातवेदोऽग्ने यथाऽग्निः प्रातःसावे नो हविः पुरोडाशं सेवते तथैव तत् त्वं जुषस्व ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निविद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) वह्निरिव वर्त्तमान (जुषस्व) सेवस्व (नः) अस्माकम् (हविः) अत्तुं योग्यम् (पुरोडाशम्) संस्कृतान्नविशेषम् (जातवेदः) जातप्रज्ञान (प्रातःसावे) प्रातःसवने (धियावसो) यो धिया प्रज्ञया सुकर्मणा वा वासयति तत्सम्बुद्धौ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या यथा प्रातरग्निहोत्रादिषु वेद्यां निहितोऽग्निर्घृतादिकं संसेव्यान्तरिक्षे प्रसार्य सुखयति तथैव ब्रह्मचर्ये प्रवृत्ता विद्यार्थिनो विद्याविनयौ सङ्गृह्य जगति प्रसार्य सर्वान् सुखयेयुः ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी व विद्वानांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! जसे प्रातःकाळी अग्निहोत्रात स्थापन केलेला अग्नी घृत इत्यादींचे सेवन करून त्याला अंतरिक्षात पसरवितो व लोकांना सुख देतो, तसेच ब्रह्मचर्य धर्मात असलेल्या विद्यार्थ्यांनी विद्या व विनय संग्रहित करून त्याचा जगात प्रचार करून सगळ्या लोकांना सुख द्यावे. ॥ १ ॥
02 पुरोळा अग्ने - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पुरोळा᳓ अग्ने पचत᳓स्
तु᳓भ्यं वा घा प᳓रिष्कृतः
तं᳓ जुषस्व यविष्ठिय
मूलम् ...{Loading}...
पु॒रो॒ळा अ॑ग्ने पच॒तस्तुभ्यं॑ वा घा॒ परि॑ष्कृतः ।
तं जु॑षस्व यविष्ठ्य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
पुरोळा᳓ अग्ने पचत᳓स्
तु᳓भ्यं वा घा प᳓रिष्कृतः
तं᳓ जुषस्व यविष्ठिय
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pacatáḥ ← pacatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
puroḷā́ḥ ← puroḷā́ś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gha ← gha (invariable)
páriṣkr̥taḥ ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
túbhyam ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vā ← vā (invariable)
juṣasva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yaviṣṭhya ← yáviṣṭhya- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
पु॒रो॒ळाः । अ॒ग्ने॒ । प॒च॒तः । तुभ्य॑म् । वा॒ । घ॒ । परि॑ऽकृतः ।
तम् । जु॒ष॒स्व॒ । य॒वि॒ष्ठ्य॒ ॥
Hellwig Grammar
- puroḍā ← puroḍāś
- [noun], nominative, singular, masculine
- “puroḍāśa.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- pacatas ← pacataḥ ← pacata
- [noun], nominative, singular, masculine
- “cooked.”
- tubhyaṃ ← tubhyam ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- ghā ← gha
- [adverb]
- pariṣkṛtaḥ ← pariṣkṛ ← √kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “decorate.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- yaviṣṭhya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “youngest.”
सायण-भाष्यम्
यविष्ठ्य युवतम हे अग्ने यः पुरोळाः । पुरोडाशन्तेऽध्वर्य्वादयः४ एनमिति पुरोडाः पुरोडाशः। पचतः कपालयोः पक्वोऽस्ति । स च तुभ्यं त्वदर्थं परिष्कृतः वा घ पर्यग्निकरणादिभिरलंकृतः खलु । तम् इमं पुरोडाशं जुषस्व सेवस्व ॥ पुरोळाः । ‘ दाशृ दाने ’ इत्यस्मात् पुरस्पूर्वात् ’ मन्त्रे श्वेतवहोक्थशस्पुरोडशो ण्विन् ’ ( पा. सू. ३. २. ७१ ) इति कर्मणि ण्विनि कृते ’ श्वेतवहादीनां डस्पदस्य ’ ( पा. सू. ३. २. ७१. १) इति डस्प्रत्यये च कृते ’ अवयाः श्वेतवाः पुरोडाश्च ’ ( पा. सू. ८. २, ६७ ) इति निपातनाद्दकारस्य डत्वम् । पुरोडाशन्त एनमिति पुरोडाः पुरोडाशः । डकारस्य लकारो बह्वृचसांप्रदायिकः । कृदुत्तरपदस्वरः । पचतः । ‘डुपचष् पाके’ इत्यस्मात् ‘ भृमृदृशि’ इत्यादिना कर्मणि अतच्प्रत्ययः । पच्यतेऽसाविति पचतः पक्वः । चित्स्वरः । घा । ‘ ऋचि तुनुघ’ इत्यादिना संहितायां दीर्घः । परिष्कृतः । ‘ संपर्युपेभ्यः करोतौ भूषणे’ (पा. सू. ६. १. १३७ ) इति करोतेः सुडागमः । ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । यविष्ठ्य । यविष्ठ एव यविष्ठ्यः । ‘ पादार्घाभ्यां च ’ इत्यत्र चकारेण वस्वादीनां स्वार्थे यत्प्रत्ययस्योपादानात् यविष्ठेयत्यत्र स्वार्थिको यत्प्रत्ययः ( का. ५. ४. २५ )। आमन्त्रितत्वान्निघातः ॥
Wilson
English translation:
“The cakes and butter are dressed, Agni, and verily prepared for you; accept them youngest (of the gods).”
Jamison Brereton
The sacrificial cake has been cooked, o Agni, or rather, perfected for you. Enjoy it, o youngest one.
Griffith
Agni, the sacrificial cake hath been prepared and dressed for thee:
Accept it, O Most Youthful God.
Oldenberg
The sacrificial cake, O Agni, has been baked or made ready for thee: accept it graciously, O youngest (god).
Geldner
Der Reiskuchen ist gar, o Agni, oder vielmehr für dich zubereitet; den laß dir schmecken, du Jüngster!
Grassmann
Gebacken ist der Kuchen dir, und, Agni, dir zurecht gemacht, Gniesse ihn, o jüngster du.
Elizarenkova
Испеклась, о Агни, рисовая лепешка,
Или, вернее, для тебя она приготовлена.
Наслаждайся ею, о самый юный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (यविष्ठ्य) अतिशय युवा पुरुषों में चतुर (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्वी जन ! जो (तुभ्यम्) आपके लिये (पुरोळाः) वेद विधि से संस्कारयुक्त (पचतः) पाककर्त्ता हुआ (वा) अथवा (परिष्कृतः) सब प्रकार शुद्ध किया गया है (तम्) उसकी (घ) ही (जुषस्व) सेवा करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे भोजन में प्रीतिकर्त्ता पुरुष अपने लिये उत्तम प्रकार संस्कारयुक्त अन्न आदि पदार्थों को सिद्ध और उनका भोजन करके आनन्दयुक्त होता है, वैसे ही उत्तम प्रकार संस्कारयुक्त हवन की सामग्री को प्राप्त होकर अग्नि सम्पूर्ण जनों को आनन्द देता है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे यविष्ठ्याग्नेऽग्निरिव यस्तुभ्यं पुरोडाः पचतो वा परिष्कृतोऽस्ति तं घ जुषस्व ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरोळाः) यो विधिना संस्कृतः (अग्ने) पावकवद्वर्त्तमान (पचतः) पाकं कुर्वन्। अत्र पच धातोरौणादिकोऽतच्प्रत्ययः। (तुभ्यम्) (वा) पक्षान्तरे (घ) एव। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (परिष्कृतः) सर्वतः शुद्धः संपादितः (तम्) (जुषस्व) (यविष्ठ्य) यविष्ठ्येष्वतिशयेन युवसु कुशलस्तत्सम्बुद्धौ ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा भोजनप्रियः स्वार्थानि सुसंस्कृतान्यन्नादीनि निष्पाद्य भुक्त्वाऽऽनन्दो जायते तथैव सुसंस्कृतानि हवींषि प्राप्याऽग्निः सर्वानानन्दयति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसा भोजनप्रिय पुरुष स्वतःसाठी संस्कारित अन्नपदार्थांचे भोजन करून आनंदी होतो, तसेच संस्कारित हवन सामग्री प्राप्त करून अग्नी संपूर्ण लोकांना आनंद देतो. ॥ २ ॥
03 अग्ने वीहि - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने वीहि᳓ पुरोळा᳓शम्
आ᳓हुतं तिरो᳓अह्नियम्
स᳓हसः सूनु᳓र् असि अध्वरे᳓ हितः᳓
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॑ वी॒हि पु॑रो॒ळाश॒माहु॑तं ति॒रोअ॑ह्न्यम् ।
सह॑सः सू॒नुर॑स्यध्व॒रे हि॒तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने वीहि᳓ पुरोळा᳓शम्
आ᳓हुतं तिरो᳓अह्नियम्
स᳓हसः सूनु᳓र् असि अध्वरे᳓ हितः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
Morph
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
puroḷā́śam ← puroḷā́ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vīhí ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́hutam ← √hu- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
tiróahnyam ← tiróahnya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
hitáḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
sáhasaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
sūnúḥ ← sūnú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अग्ने॑ । वी॒हि । पु॒रो॒ळाश॑म् । आऽहु॑तम् । ति॒रःऽअ॑ह्न्यम् ।
सह॑सः । सू॒नुः । अ॒सि॒ । अ॒ध्व॒रे । हि॒तः ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vīhi ← vī ← √i
- [verb], singular, Present imperative
- “disappear; differ; elapse.”
- puroḍāśam ← puroḍāś
- [noun], accusative, singular, masculine
- “puroḍāśa.”
- āhutaṃ ← āhutam ← āhu ← √hu
- [verb noun], accusative, singular
- “sacrifice; sprinkle.”
- tiroahnyam ← tiroahnya
- [noun], accusative, singular, masculine
- sahasaḥ ← sahas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- sūnur ← sūnuḥ ← sūnu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; offspring.”
- asy ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- hitaḥ ← dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने तिरोअह्नयम् अह्नि तिरोहिते सति आहुतम् आ समन्तात् हुतं पुरोडाशं पुरोडाशाख्यं हविः वीहि भक्षय । अध्वरे अस्मिन्यज्ञे सहसः सूनुः बलस्य पुत्रस्त्वं हितः असि आहवनीयादिस्थानेष्वस्माभिर्निहितोऽसि । तस्माद्वीहीति शेषः ॥ वीहि । वी कान्तिगत्यादिषु । लोटि रूपम् । हेरपित्वादन्तोदात्तत्वम् । आहुतम् । जुहोतेः कर्मणि क्ते ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । तिरोअह्नयम् । अह्नि भवमह्नयम् । ‘भवे छन्दसि ’ इति यत् । तिरोभूतमह्न्यं यस्मिन् काले स तिरोअह्नयः । रात्रिकाल इत्यर्थः । ‘ कालध्वनोरत्यन्तसंयोगे’ इति द्वितीया । ‘ प्रकृत्यान्तःपादम्’ इत्येङः प्रकृतिभावः । बहुव्रीहौ पूर्वपदस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“Eat, Agni, the cakes and butter offered as the day disappears; you, son of strength, are stationed (by us) at the sacrifice.”
Jamison Brereton
O Agni, seek after the offered sacrificial cake “aged overnight.”
You are the son of strength, installed in the rite.
Griffith
Agni, enjoy the cake of meal and our oblation three days old:
Thou, Son of Strength, art stablished at our sacrifice.
Oldenberg
Agni, accept eagerly the sacrificial cake which has been offered, which has stood overnight. Thou art the son of strength, established at the sacrifice.
Geldner
Agni! Hab nach dem geopfertem Reiskuchen Gelüst, der einen Tag alt ist. Du, der Sohn der Stärke, bist zum Opfer bestellt.
Grassmann
Den Kuchen iss, o Agni, du, der gestern gor, mit Guss versehn, Als Sohn der Kraft beim Opferfest.
Elizarenkova
О Агни, одобри рисовую лепешку,
Политую (сомой,) бродящим вторые сутки!
Ты, о сын силы, поставлен при обряде.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- स्वराडुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्वी पुरुष ! आप अग्नि के तुल्य (तिरोअह्न्यम्) दिन के प्रथम भाग में उत्पन्न वा उत्तम (आहुतम्) चारों ओर से दिये गये (पुरोडाशम्) अनेक प्रकारों के संस्कारों से युक्त अन्न को (वीहि) प्राप्त होइये जिससे आप (सहसः) बल वा बलवान् वायु के (सूनुः) पुत्र के तुल्य (अध्वरे) दयारूप व्यवहार में सबके (हितः) हितकारी (असि) वर्त्तमान हैं, इस कारण से सत्कार करने योग्य हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे अग्नि वायु से उत्पन्न होकर स्वरूपवान् द्रव्य को भस्म करके विभाग करता है, वैसे ही विद्या से पवित्रात्मा पुरुष अविद्या के व्यवहार को भस्म अर्थात् दूर करके सत्य और असत्य का विभाग करता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! त्वं पावक इव तिरोअह्न्यमाहुतं पुरोडाशं वीहि यतस्त्वं सहसः सूनुरिवाऽध्वरे सर्वेषां हितोऽसि तस्मात्सत्कर्त्तव्योऽसि ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) पावक इव वर्त्तमान (वीहि) प्राप्नुहि (पुरोडाशम्) अनेकविधसंस्कारैर्निष्पादितम् (आहुतम्) समन्तात्प्रदत्तम् (तिरोअह्न्यम्) तिरश्चीनेऽह्नि भवं साधु वा (सहसः) बलस्य बलवतो वायोर्वा (सूनुः) अपत्यमिव (असि) (अध्वरे) दयामये व्यवहारे (हितः) हितकारी ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथाऽग्निर्वायोर्जातः सन् मूर्त्तं द्रव्यं दग्ध्वा विभजति तथैव विद्यापवित्रोऽविद्याव्यवहारं दग्ध्वा सत्याऽसत्यं विभजति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा अग्नी वायूपासून उत्पन्न होऊन साकार द्रव्याला भस्म करून विभक्त करतो तसेच विद्येने पवित्र झालेला आत्मा अविद्येचा व्यवहार भस्म करून सत्यासत्याला विभक्त करतो. ॥ ३ ॥
04 माध्यन्दिने सवने - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मा᳓ध्यंदिने स᳓वने जातवेदः
पुरोळा᳓शम् इह᳓ कवे जुषस्व
अ᳓ग्ने यह्व᳓स्य त᳓व भागधे᳓यं
न᳓ प्र᳓ मिनन्ति विद᳓थेषु धी᳓राः
मूलम् ...{Loading}...
माध्यं॑दिने॒ सव॑ने जातवेदः पुरो॒ळाश॑मि॒ह क॑वे जुषस्व ।
अग्ने॑ य॒ह्वस्य॒ तव॑ भाग॒धेयं॒ न प्र मि॑नन्ति वि॒दथे॑षु॒ धीराः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
मा᳓ध्यंदिने स᳓वने जातवेदः
पुरोळा᳓शम् इह᳓ कवे जुषस्व
अ᳓ग्ने यह्व᳓स्य त᳓व भागधे᳓यं
न᳓ प्र᳓ मिनन्ति विद᳓थेषु धी᳓राः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
jātavedaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mā́dhyaṁdine ← mā́dhyaṁdina- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sávane ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ihá ← ihá (invariable)
juṣasva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
kave ← kaví- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
puroḷā́śam ← puroḷā́ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
bhāgadhéyam ← bhāgadhéya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
yahvásya ← yahvá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dhī́rāḥ ← dhī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
minanti ← √mī- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
prá ← prá (invariable)
vidátheṣu ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
माध्य॑न्दिने । सव॑ने । जा॒त॒ऽवे॒दः॒ । पु॒रो॒ळाश॑म् । इ॒ह । क॒वे॒ । जु॒ष॒स्व॒ ।
अग्ने॑ । य॒ह्वस्य॑ । तव॑ । भा॒ग॒ऽधेय॑म् । न । प्र । मि॒न॒न्ति॒ । वि॒दथे॑षु । धीराः॑ ॥
Hellwig Grammar
- mādhyandine ← mādhyaṃdina
- [noun], locative, singular, neuter
- “midday.”
- savane ← savana
- [noun], locative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- jātavedaḥ ← jātavedas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- puroḍāśam ← puroḍāś
- [noun], accusative, singular, masculine
- “puroḍāśa.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- kave ← kavi
- [noun], vocative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- yahvasya ← yahva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “youngest; youthful; active.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- bhāgadheyaṃ ← bhāgadheyam ← bhāgadheya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “parcel; bhāgadheya [word]; Destiny; destiny.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- minanti ← mī
- [verb], plural, Present indikative
- “transgress; damage.”
- vidatheṣu ← vidatha
- [noun], locative, plural, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- dhīrāḥ ← dhīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “expert; wise; intelligent; versed; adept.”
सायण-भाष्यम्
कवे मेधाविन् हे जातवेदः इह अस्मिन् अग्निष्टोमाख्ये कर्मणि तत्र च माध्यंदिने मध्यंदिनसंबन्धिनि सवने पुरोडाशं माध्यंदिनसवनीयपुरोडाशं जुषस्व सेवस्व । हे अग्ने विदथेषु यज्ञेषु धीराः कर्मकुशला अध्वर्य्वादयः यह्वस्य । यान्ति प्राप्नुवन्ति देवा हवींष्यनेनेति यह्वो महानग्निः । यह्वस्य महतः तव भागधेयं भागतया परिकल्पितमिमं पुरोडाशं न प्र मिनन्ति न हिंसन्ति । किंतु तुभ्यं प्रयच्छन्ति । तं जुषस्वेति शेषः ॥ माध्यंदिने । मध्यंदिनस्येदमित्यर्थे उत्सादित्वादञ् । ञित्वादादिवृद्धिः । ञित्त्वादेवाद्युदात्तत्वम् । यह्वस्य । ‘ या प्रापणे ’ इत्यस्मात् ’ शेवयह्वजिह्व° ’ इति निपातनात्करणे वन्प्रत्ययः । हुगागमधातुह्रस्वौ । यान्त्यनेनेति यह्वोऽग्निः । व्यत्ययेनान्तोदात्तः । भागधेयम् । भागशब्दात्स्वार्थे ’ भागरूपनामभ्यो धेयप्रत्ययो वक्तव्यः’ ( पा. सू. ५. ४. ३६. २ ) इति धेयः । प्रत्ययस्वरः । मिनन्ति । ‘ मिञ् हिंसायाम्’ इत्यस्य क्रयादित्वात् । । तस्मिन् “ मीनातेर्निगमे ’ इति ह्रस्वत्वम् । ’ हिनु मीना ’ ( पा. सू. ८. ४.१५) इति णत्वं न भवति सर्वविधीनां छन्दसि विकल्पितत्वादिति ॥
Wilson
English translation:
“Wise Jātavedas accept the cakes and butter offered in this sacrifice at the mid-day rite; prudent (worshippers), withhold not at solemn ceremonies the portion of you who are mighty.”
Jamison Brereton
At the Midday Pressing, o poet Jātavedas, enjoy the sacrificial cake here. O Agni, the wise do not diminish the portion that belongs to you, the youthful one, at the ritual distributions.
Griffith
Here at the midday sacrifice enjoy thou the sacrificial cake, wise, Jatavedas!
Agni, the sages in assemblies never minish the portion due to thee the Mighty.
Oldenberg
At the midday libation, Gâtavedas, accept here graciously the sacrificial cake, O sage. Agni, the wise ones do not diminish at the sacrificial distributions 1 the portion which belongs to thee, the vigorous one 2.
Geldner
Bei der Mittagsspende laß dir, Jatavedas, hier den Reiskuchen schmecken, du Weiser! Agni, deinen, des Jüngsten, Anteil schmälern nicht die in der Opferkunde Erfahrenen.
Grassmann
Bei mittäglichem Mahl, o Wesenkenner, geniess, o weiser, hier den Opferkuchen; o Agni, dies dein Opfertheil, des raschen; verkürzen nicht beim Feste die Verständ’gen.
Elizarenkova
На полуденном выжимании сомы, о Джатаведас,
Наслаждайся здесь рисовой лепешкой, о поэт!
О Агни, долю, положенную тебе, самому юному,
Мудрые не уменьшают на местах жертвенных раздач.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब कौन मनुष्य सुखी होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (जातवेदः) विज्ञान से युक्त (कवे) उत्तम बुद्धिमान् (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजयुक्त ! आप (इह) इस संसार में जो (धीराः) योगी जन (यह्वस्य) श्रेष्ठ (तव) आपके (विदथेषु) विज्ञान वा संग्रामों में (भागधेयम्) भाग्य को (न) नहीं (प्र) (मिनन्ति) नाश करते हैं उस शिक्षा से सहित होकर (माध्यन्दिने) दिन के मध्य समय के (सवने) होम आदि कर्म में अग्नि के सदृश (पुरोडाशम्) उत्तम प्रकार संस्कारयुक्त अन्न आदि का (जुषस्व) सेवन करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य प्रातःकाल तथा दिन के मध्यभाग समय के होमों को करके उत्तम प्रकार छौंकने आदि से संस्कारयुक्त नित्य नियमित अन्न का भोजन करते हैं, वे ही भाग्यशाली होकर बड़े सुख और निश्चित विजय को प्राप्त होते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जातवेदः कवेऽग्ने त्वमिह ये धीरा यह्वस्य तव विदथेषु भागधेयं न प्रमिनन्ति तच्छिक्षया सहितस्सन्माध्यन्दिने सवनेऽग्निरिव पुरोडाशं जुषस्व ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ के सुखिनो भवन्तीत्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (माध्यन्दिने) मध्यदिनसम्बन्धिनि (सवने) होमादिकर्मणि (जातवेदः) उत्पन्नविज्ञान (पुरोडाशम्) सुसंस्कृतमन्नादिकम् (इह) अस्मिन्संसारे (कवे) प्राप्तप्रज्ञ (जुषस्व) (अग्ने) पावक इव वर्त्तमान (यह्वस्य) महतः। यह्व इति महन्ना०। निघं० ३। ३। (तव) (भागधेयम्) भाग्यम् (न) निषेधे (प्र) (मिनन्ति) प्रहिंसन्ति (विदथेषु) विज्ञानेषु सङ्ग्रामेषु वा (धीराः) योगिनः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः प्रातर्मध्याह्नसवने कृत्वा सुसंस्कृतान्नं मितं भुञ्जते त एव भाग्यशालिनः सन्तो महत्सुखं निश्चितं विजयं च प्राप्नुवन्ति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे प्रातःकाळी व दिवसाच्या मध्यभागी होम करून उत्तम प्रकारे संस्कारयुक्त अन्न नित्य नियमित खातात, तेच भाग्यशाली बनून अत्यंत सुख व निश्चित विजय प्राप्त करतात. ॥ ४ ॥
05 अग्ने तृतीये - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने तृती᳓ये स᳓वने हि᳓ का᳓निषः
पुरोळा᳓शं सहसः सूनव् आ᳓हुतम्
अ᳓था देवे᳓षु अध्वरं᳓ विपन्य᳓या
धा᳓ र᳓त्नवन्तम् अमृ᳓तेषु जा᳓गृविम्
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॑ तृ॒तीये॒ सव॑ने॒ हि कानि॑षः पुरो॒ळाशं॑ सहसः सून॒वाहु॑तम् ।
अथा॑ दे॒वेष्व॑ध्व॒रं वि॑प॒न्यया॒ धा रत्न॑वन्तम॒मृते॑षु॒ जागृ॑विम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने तृती᳓ये स᳓वने हि᳓ का᳓निषः
पुरोळा᳓शं सहसः सूनव् आ᳓हुतम्
अ᳓था देवे᳓षु अध्वरं᳓ विपन्य᳓या
धा᳓ र᳓त्नवन्तम् अमृ᳓तेषु जा᳓गृविम्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
kā́niṣaḥ ← √kanⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
sávane ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
tr̥tī́ye ← tr̥tī́ya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ā́hutam ← √hu- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
puroḷā́śam ← puroḷā́ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sahasaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
sūno ← sūnú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
adhvarám ← adhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
átha ← átha (invariable)
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
vipanyáyā ← vipanyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
amŕ̥teṣu ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
dhā́ḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
jā́gr̥vim ← jā́gr̥vi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rátnavantam ← rátnavant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अग्ने॑ । तृ॒तीये॑ । सव॑ने । हि । कानि॑षः । पु॒रो॒ळाश॑म् । स॒ह॒सः॒ । सू॒नो॒ इति॑ । आऽहु॑तम् ।
अथ॑ । दे॒वेषु॑ । अ॒ध्व॒रम् । वि॒प॒न्यया॑ । धाः । रत्न॑ऽवन्तम् । अ॒मृते॑षु । जागृ॑विम् ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tṛtīye ← tṛtīya
- [noun], locative, singular, neuter
- “third; neuter; tṛtīya [word]; homosexual.”
- savane ← savana
- [noun], locative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- kāniṣaḥ ← kan
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “like; delight; desire.”
- puroḍāśaṃ ← puroḍāśam ← puroḍāś
- [noun], accusative, singular, masculine
- “puroḍāśa.”
- sahasaḥ ← sahas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- sūnav ← sūno ← sūnu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “son; offspring.”
- āhutam ← āhu ← √hu
- [verb noun], accusative, singular
- “sacrifice; sprinkle.”
- athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- athā ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- deveṣv ← deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- adhvaraṃ ← adhvaram ← adhvara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- vipanyayā
- [adverb]
- dhā ← dhāḥ ← dhā
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ratnavantam ← ratnavat
- [noun], accusative, singular, masculine
- amṛteṣu ← amṛta
- [noun], locative, plural, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- jāgṛvim ← jāgṛvi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “attentive; argus-eyed; light.”
सायण-भाष्यम्
सहसः सूनो बलस्य पुत्र हे अग्ने त्वं तृतीये सवने आहुतं हूयमानं पुरोडाशं कानिषः कामयसे । अथ अनन्तरम् अध्वरम् अविनाशिनं रत्नवन्तम् । रत्नशब्देन स्वर्गादिलक्षणमुत्तमं फलमभिधीयते । तद्वन्तं फलप्रदं जागृविं जागरणकारिणम् । प्रातः सोमो जागृविर्भवति स्वप्ननिवारक इति । तमिमं सोमं विपन्यया स्तुतिलक्षणया वाचा स्तुतस्त्वम् अमृतेषु मरणधर्मरहितेषु देवेषु इन्द्रादिषु धाः धेहि। हि पूरणः । तृतीये। त्रिशब्दात्पूरणार्थे ’ त्रेः संप्रसारणम् । (पा.सू. ५. २. ५५) इति तीयप्रत्ययः । तत्संनियोगेन संप्रसारणम् । हलः’ इति दीर्घो न भवति । अणिति(? अणः इति; पा. सू. ६. ३. १११ ) तत्रानुवर्तनात् प्रत्ययस्वरः । कानिषः । कनी कान्त्यादिषु । लेटि ‘ सिब्बहुलम् ’ इति सिप् । तस्यार्धधातुकत्वादिडागमः । कान्तिरभिलाषः । अकारस्य आकारो व्यत्ययेन । हियोगादनिघातः । धातुस्वरः । विपन्यया । ‘पन स्तुतौ ’ । भावे क्विप् । विपनं यतीति कप्रत्ययः । प्रत्ययस्वरः । धाः । दधातेः धातोः छान्दसे लुङि रूपम् । पादादित्वादनिघातः । जागृविम् । क्विन्प्रत्ययान्तो जागृविशब्दः । नित्स्वरः ॥
Wilson
English translation:
“Be plural ased, Agni, son of strength, with the cakes and butter offered at the third (daily sacrifice), and do you (propitiated) by praise convey the precious imperishable and awakening (oblation) to the immortal gods.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Awakening oblation: jāgṛvim; the Soma is offered at dawn is termed jāgṛvi, the sleep-dispelling, svapnanivārakaḥ; but, the reference here is to the third or evening worship
Jamison Brereton
O Agni, since at the Third Pressing you will take pleasure in the
sacrificial cake offered you, o son of strength,
then (establish) the rite among the gods, amid their admiration; establish it, bearing treasure and wakeful, among the immortals.
Griffith
O Agni, at the third libation takewith joy the offered cake of sacrifice, thou, Son of Strength.
Through skill in song bear to the Gods our sacrifice, watchful and fraught with riches, to Immortal God.
Oldenberg
Agni, at the third libation take joyfully the sacrificial cake, O son of strength, which has been offered. And in thy admirable way place our wakeful sacrifice, blessed with treasures, before the immortal gods.
Geldner
Agni, so mögest du denn bei der dritten Spende den geopferten Reiskuchen genehmigen, du Sohn der Stärke. Und bring das Opfer unter Beifall zu den Göttern, das kostbare, das auf die Götter wartet.
Grassmann
Beim dritten Mahl’, o Agni, lass dir munden nun den dargereichten Kuchen, o du Sohn der Kraft bring zu den Göttern liederregt das Opfer hin, das schatzbegabte, wache, den Unsterblichen.
Elizarenkova
О Агни, раз на третьем выжимании (сомы) тебе понравилась.
О сын силы, рисовая лепешка, политая (сомой),
То с помощью чуда помести среди богов обряд,
Приносящий сокровища, бодрствующий среди бессмертных!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (कानिषः) कामना करने योग्य (सहसः) बलयुक्त के (सूनो) पुत्र (अग्ने) बिजुली के सदृश बलयुक्त ! आप (हि) जैसे (विपन्यया) विशेष करके स्तुतियुक्त प्रशंसा सहित बुद्धि वा क्रिया से (तृतीये) तीसरे समय के (सवने) होम आदि कर्म में (अथ) और (देवेषु) विद्वान् वा उत्तम गुणों में (अमृतेषु) नाशरहित जगदीश्वर आदि पदार्थों में (जागृविम्) जागनेवाले (रत्नवन्तम्) बहुत रत्नों से विशिष्ट (आहुतम्) सब प्रकार स्वीकार किये गये (अध्वरम्) अहिंसा आदि स्वरूप धर्मयुक्त व्यवहार और (पुरोडाशम्) रोग के दूर करनेवाले अन्न को (धाः) धारण करो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग परमेश्वर आदि पदार्थों के विज्ञान से अहिंसा आदि व्यवहार में वर्त्तमान नियमपूर्वक भोजन विहारयुक्त होकर ऐश्वर्य्य की वृद्धि करने की इच्छा करते हैं, वे सब प्रकार सुखी होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कानिषः सहसः सूनोऽग्ने त्वं हि विपन्यया तृतीये सवनेऽथ देवेष्वमृतेषु जागृविं रत्नवन्तमाहुतमध्वरं पुरोडाशं च धाः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) विद्युदिव बलिष्ठ (तृतीये) (सवने) (हि) यतः (कानिषः) कमनीयस्य (पुरोडाशम्) रोगनिवारकमन्नम् (सहसः) बलवतः (सूनो) अपत्य (आहुतम्) समन्तात्स्वीकृतम् (अथ) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (देवेषु) विद्वत्सु दिव्यगुणेषु वा (अध्वरम्) अहिंसादिलक्षणं धर्म्यं व्यवहारम् (विपन्यया) विशेषेण स्तुतया प्रशंसितया प्रज्ञया क्रियवा वा (धाः) धेहि (रत्नवन्तम्) बहूनि रत्नानि विद्यन्ते यस्मिँस्तम् (अमृतेषु) नाशरहितेषु जगदीश्वरादिषु पदार्थेषु (जागृविम्) जागरूकम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये परमेश्वरादीनां पदार्थानां विज्ञानेनाहिंसादिलक्षणे व्यवहारे वर्त्तित्वा युक्ताहारविहाराः सन्त ऐश्वर्य्यमुन्निनीषन्ति ते सर्वतः सुखिनो जायन्ते ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे लोक परमेश्वराच्या विज्ञानाने अहिंसा इत्यादीचे पालन करून नियमपूर्वक आहार-विहारयुक्त बनून ऐश्वर्याची वृद्धी करण्याची इच्छा बाळगतात ते सर्व प्रकारे सुखी होतात. ॥ ५ ॥
06 अग्ने वृधान - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने वृधान᳓ आ᳓हुतिम्
पुरोळा᳓शं जातवेदः
जुष᳓स्व तिरो᳓अह्नियम्
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॑ वृधा॒न आहु॑तिं पुरो॒ळाशं॑ जातवेदः ।
जु॒षस्व॑ ति॒रोअ॑ह्न्यम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने वृधान᳓ आ᳓हुतिम्
पुरोळा᳓शं जातवेदः
जुष᳓स्व तिरो᳓अह्नियम्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular;; repeated line
popular
Morph
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ā́hutim ← ā́huti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vr̥dhānáḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
jātavedaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
puroḷā́śam ← puroḷā́ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
juṣásva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
tiróahnyam ← tiróahnya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अग्ने॑ । वृ॒धा॒नः । आऽहु॑तिम् । पु॒रो॒ळाश॑म् । जा॒त॒ऽवे॒दः॒ ।
जु॒षस्व॑ । ति॒रःऽअ॑ह्न्यम् ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vṛdhāna ← vṛdhānaḥ ← vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- āhutim ← āhuti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “āhuti; offering.”
- puroḍāśaṃ ← puroḍāśam ← puroḍāś
- [noun], accusative, singular, masculine
- “puroḍāśa.”
- jātavedaḥ ← jātavedas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- tiroahnyam ← tiroahnya
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
जातवेदः जातप्रज्ञ हे अग्ने वृधानः आहुतिभिर्वर्धमानस्त्वं तिरोअह्न्यम् । अह्निभवमह्न्यं दिवसकृत्यम् । तिरोभूतमह्न्यं यस्मिन्काले स तिरोअह्न्यो रात्रिकालः । तस्मिन्काले आहुतिं पुरोडाशाख्यं हविः जुषस्व सेवस्व ॥ आहुतिम् । जुहोतेः कर्मणि क्तिन् ।’ तादौ च निति कृत्यतौ’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् ॥ ॥ ३१ ॥
Wilson
English translation:
“Agni who is Jātavedas and is thriving upon oblations accept the cakes the butter as the day disappears.”
Jamison Brereton
O Agni Jātavedas, becoming strong, enjoy the offering, the
sacrificial cake,
“aged overnight.”
Griffith
O waxing Agni, knower, thou, of all, accept our gifts, the cake,
And that prepared ere yesterday.
Oldenberg
Agni, grown strong, O Gâtavedas, accept graciously our offering, the sacrificial cake which has stood overnight.
Geldner
Agni, dich stärkend, laß dir das Opfer, den Reiskuchen schmecken, der einen Tag alt ist, o Jatavedas!
Grassmann
Dich labend speise Agni nun den Kuchen, Wesenkenner auf, der gestern gor, den wir gebracht [wol âhutam zu lesen, wie in Vers 3].
Elizarenkova
О Агни, подкрепляясь, наслаждайся
Возлиянием, рисовой лепешкой,
Сопровождаемый позавчерашним (сомой), о Джатаведас!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोपवन आत्रेयः सप्तवध्रिर्वा
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् लोग कैसा वर्त्ताव करते, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (जातवेदः) संपूर्ण उत्पन्न हुए पदार्थों में व्यापक (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्वी ! जैसे (वृधानः) बढ़ा हुआ अग्नि (आहुतिम्) चारों ओर अग्नि में छोड़े गये (तिरोअह्न्यम्) प्रातःकाल किये गये (पुरोडाशम्) उत्तम प्रकार संस्कारयुक्त अन्न आदि का सेवन करते हैं, वैसे उसकी आप (जुषस्व) सेवा करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे बिजुली सब स्थानों में व्याप्त होकर सम्पूर्ण मूर्त्तिमान् पदार्थों का सेवन करती है वा प्रसिद्ध हुई बढ़ती है, वैसे ही विद्याओं में व्यापक विद्वान् जन धर्म की सेवा करते हुए वृद्धि को प्राप्त होते हैं ॥६॥ इस सूक्त में अग्नि और विद्वानों के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पूर्व सूक्तार्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह अट्ठाईसवाँ सूक्त और इकत्तीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जातवेदोऽग्ने ! यथा वृधानोऽग्निराहुतिं तिरोअह्न्यं पुरोडाशं सेवते तथैतं त्वं जुषस्व ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसः कथं वर्त्तन्त इत्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) पावक इव वर्त्तमान (वृधानः) वर्धमानः (आहुतिम्) (पुरोडाशम्) सुसंस्कृतमन्नादिकम् (जातवेदः) जातेषु विद्यमान (जुषस्व) (तिरोअह्न्यम्) तिरःस्वहस्सु साधुम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा विद्युत्सर्वत्राऽभिव्याप्य सर्वान् मूर्तान् पदार्थान् सेवते प्रसिद्धा सती वर्धते तथैव विद्यासु व्यापका विद्वांसो धर्मं सेवमाना वर्धन्त इति ॥६॥ अत्राग्निविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्येकोनत्रिंशत्तमं सूक्तमेकाधिकत्रिंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जशी विद्युत सर्व स्थानी व्याप्त होऊन संपूर्ण मूर्त पदार्थांचे सेवन करते, प्रसिद्ध होते व वर्धित होते, तसे विद्येत व्यापक असलेले विद्वान लोक धर्माची सेवा करीत वृद्धी पावतात. ॥ ६ ॥