सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘वि पाजसा पृथुना’ इति सप्तर्चं तृतीयं सूक्तं कतगोत्रोत्पन्नोत्कीलस्यार्षं त्रैष्टुभमाग्नेयम् । अत्र इयमनुक्रमणिका-वि पाजसा कात्य उत्कीलस्तु ’ इति । कतगोत्रोत्पन्न उत्कीलो नाम ऋषिः । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोः ‘ आहोता’ इत्यादिसूक्तदशकं विनियुक्तं तत्रेदं च द्वितीयं सूक्तम् ।।
Jamison Brereton
15 (249)
Agni
Utkīla Kātya
7 verses: triṣṭubh
This and the next hymn are attributed to Utkīla Kātya, the grandson of Viśvāmitra. The hymn describes the morning fire, who is the protector and guide of the sacri ficers. Some of the language in the hymn is evocative of Indra, although Indra is never mentioned. A possible oblique reference to Indra, however, might help us understand verse 4, the central and most puzzling verse in the hymn. There Agni is invoked as an “invincible bull” who conquers fortresses, a description that strongly evokes Indra, since it is Indra (or twice Soma acting as Indra) who is áṣāḷha “invin cible,” and it is Indra who characteristically breaks open fortresses. This overlay of the image of Indra onto Agni may explain some of the complications in the second half of the verse. In cd Agni is surely the “leader of the sacrifice,” but then who is the pāyú, the “protector” whom he also leads? If he is the leader of the sacrifice, Agni himself should be its protector as well. For this reason Oldenberg suggested emending the text so that “protector” is a subject parallel to “leader.” But if we accept the text as transmitted and translate “leader of its protector” rather than “leader and protector,” could Agni lead Agni? Possibly he could, if the first Agni were the priest Agni and the second were Agni as the embodiment of Indra, as sug
gested in the first half of the verse. Or the poet may also be punning on pāyú, which
means “protector” here as elsewhere (cf. VII.37.8), but which formally and sec ondarily—though only secondarily—could be derived from √pā “drink” and mean “drinker,” a natural description of soma-drinking Indra. In short, the appearance of Agni could be or could mark the appearance of Indra.
01 वि पाजसा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ पा᳓जसा पृथु᳓ना शो᳓शुचानो
बा᳓धस्व द्विषो᳓ रक्ष᳓सो अ᳓मीवाः
सुश᳓र्मणो बृहतः᳓ श᳓र्मणि स्याम्
अग्ने᳓र् अहं᳓ सुह᳓वस्य प्र᳓णीतौ
मूलम् ...{Loading}...
वि पाज॑सा पृ॒थुना॒ शोशु॑चानो॒ बाध॑स्व द्वि॒षो र॒क्षसो॒ अमी॑वाः ।
सु॒शर्म॑णो बृह॒तः शर्म॑णि स्याम॒ग्नेर॒हं सु॒हव॑स्य॒ प्रणी॑तौ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - उत्कीलः कात्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि᳓ पा᳓जसा पृथु᳓ना शो᳓शुचानो
बा᳓धस्व द्विषो᳓ रक्ष᳓सो अ᳓मीवाः
सुश᳓र्मणो बृहतः᳓ श᳓र्मणि स्याम्
अग्ने᳓र् अहं᳓ सुह᳓वस्य प्र᳓णीतौ
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
pā́jasā ← pā́jas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
pr̥thúnā ← pr̥thú- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
śóśucānaḥ ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ví ← ví (invariable)
ámīvāḥ ← ámīvā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
bā́dhasva ← √bādhⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
dviṣáḥ ← dvíṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
rakṣásaḥ ← rakṣás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
br̥hatáḥ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śármaṇi ← śárman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
suśármaṇaḥ ← suśárman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
syām ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
agnéḥ ← agní- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
práṇītau ← práṇīti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
suhávasya ← suháva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वि । पाज॑सा । पृ॒थुना॑ । शोशु॑चानः । बाध॑स्व । द्वि॒षः । र॒क्षसः॑ । अमी॑वाः ।
सु॒ऽशर्म॑णः । बृ॒ह॒तः । शर्म॑णि । स्या॒म् । अ॒ग्नेः । अ॒हम् । सु॒ऽहव॑स्य । प्रऽनी॑तौ ॥
Hellwig Grammar
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- pājasā ← pājas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “luminosity; look.”
- pṛthunā ← pṛthu
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- śośucāno ← śośucānaḥ ← śośuc ← √śuc
- [verb noun], nominative, singular
- “blaze.”
- bādhasva ← bādh
- [verb], singular, Present imperative
- “afflict; annoy; chase away; tease; grieve; irritate.”
- dviṣo ← dviṣaḥ ← dviṣ
- [noun], accusative, plural, masculine
- “hostile; hating.”
- rakṣaso ← rakṣasaḥ ← rakṣas
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Rākṣasa.”
- amīvāḥ ← amīvā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “disease; affliction.”
- suśarmaṇo ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśarmaṇo ← śarmaṇaḥ ← śarman
- [noun], genitive, singular, masculine
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- bṛhataḥ ← bṛhat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- śarmaṇi ← śarman
- [noun], locative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- syām ← as
- [verb], singular, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- agner ← agneḥ ← agni
- [noun], genitive, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ahaṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- suhavasya ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suhavasya ← havasya ← hava
- [noun], genitive, singular, masculine
- “invocation.”
- praṇītau ← praṇīti
- [noun], locative, singular, feminine
- “guidance; guidance.”
सायण-भाष्यम्
उत्कीलः स्तौति । हे अग्ने पृथुना विस्तीर्णेन पाजसा तेजसा शोशुचानः अत्यर्थं दीप्यमानस्त्वं द्विषः कर्मानुष्ठानविघ्नकारिणः शत्रून् वि बाधस्व विशेषेण नाशय । तथा अमीवाः रोगराहित्येन सामर्थ्योपेतानि रक्षसः । उभयत्र सुब्व्यत्ययः । तानि रक्षांसि बाधस्व । कर्मविघ्नकारीणि तान्यपनुदस्व । यद्वा अमीवाः आभिमुख्येनागमनपरागमनपराः पिशाचिकाश्च बाधस्व। सुशर्मणः स्वर्गादिलक्षणशोभनसुखहेतोः बृहतः महतः शत्रुविजयेन प्राप्तमहिम्नः सुहवस्य सुष्ठ्वाह्वानोपेतस्य अग्नेः शर्मणि अस्माकं सुखहेतौ प्रणीतौ उत्तरवेद्यादिस्थानेषु प्रणयने । प्रकर्षेण नयनं तत्र तत्रानीय प्रक्षेपः । एवंभूते तव प्रणयने अहं स्याम् अग्निप्रणयनपूर्वके क्रत्वनुष्ठाने भवेयम् ॥ पाजसा । ‘ पा रक्षणे ’ । ‘असुन्’ इत्यनुवृत्तौ ‘पातेर्बले जुट् च ’ इत्यसुन्। जुडागमः । नित्त्वादाद्युदात्तः । पृथुना । ‘ प्रथ प्रख्याने ‘। ‘ उत्’ इत्यनुवृत्तौ ‘ प्रथिम्रदिभ्रस्जा संप्रसारणम्’ इत्युप्रत्ययः । तसंनियोगेन संप्रसारणम् । प्रत्ययस्वरः । शोशुचानः। ‘शुच दीप्तौ’ इत्यस्य यङ्लुकि ‘गुणो यङ्लुकोः’ इत्यभ्यासस्य गुणः । व्यत्ययेन शानच् । चर्करीतस्य अदादिवद्भावात् शपो लुक् । चित्वादन्तोदात्तत्वे प्राप्ते अभ्यस्तानामादिः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । बाधस्व ।’ बाधृ लोडने ’ इत्यस्य लोटि रूपम् । पादादित्वात् निघाताभावः । सुशर्मणः । ‘शॄ हिंसायाम् ’ । दुःखं शृणातीत्यौणादिको मनिन् ।’ सोर्मनसी ’ इति उत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । स्याम् । अस भुवि ’ इत्यस्य लिङि ‘यासुट् परस्मैपदेषु’ इत्यादिना यासुट् । ‘ लिङः सलोपः’ इति सलोपः । यासुटो ङित्त्वात् श्नसोरल्लोपः । निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Radiant with great glory, repel the hostile rākṣasas and piśācas; may I be in (the enjoyment) of the favour of the great (Agni), the giver of prosperity, and in the service of (him who is) easily invoked.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 2.49; dviṣo rakṣaso amīvāḥ: amīvā is either an epithet of the rākṣasas, free from sickness, vigorous, strong; or, it may be a synonym of piśācika, as hovering about the sacrifice in order to interrupt it; amīvā may mean keep off diseases (vyādhi), vyādhaṃśca badhasva
Jamison Brereton
Ever-blazing everywhere with your broad countenance, press against hostilities, demons, and afflictions.
I would be under the shelter of the lofty one who gives good shelter, under the guidance of easily invoked Agni.
Griffith
RESPLENDENT with thy wide-extending lustre, dispel the terrors of the fiends who hate us
May lofty Agni be my guide and shelter, the easily-invoked, the good Protector.
Oldenberg
Flaming with thy broad stream of light beat away fiends, sorcerers, plagues. May I dwell in the protection of the great, well-protecting (god), under the guidance of Agni who readily listens to our call.
Geldner
Mit breitem Scheine erglühend vertreib die Feinde, die Dunkelmänner, die Plagen! Ich möchte im Schutz des Hohen, Wohlschützenden sein, ich unter der Führung des Agni, der leicht zu rufen ist.
Grassmann
Der du mit weitem Schimmer fernhin strahlest, verjage Feinde, Hexen, Plagegeister, Ich sei im Schutz des schirmenden, erhabnen und in des gerngerufnen Agni Leitung.
Elizarenkova
Ярко сверкающий широким блеском,
Прогони врагов, ракшасов, болезни!
Да буду я защитой высокого, надежно защищающего,
Я – под предводительством Агни, легко призываемого!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- उत्कीलः कात्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब तृतीय मण्डल में सात ऋचावाले पन्द्रहवें सूक्त का आरम्भ है। इसके प्रथम मन्त्र से विद्वानों को क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् पुरुष ! (शोशुचानः) अति पवित्र हुए आप (पृथुना) विस्तारयुक्त (पाजसा) बल से जो (अमीवाः) रोग के सदृश औरों को पीड़ा देते हुए (रक्षसः) निकृष्ट स्वभाववाले (द्विषः) वैरी लोग हैं उनको (वि) (बाधस्व) त्यागो जिससे (अहम्) मैं (सुहवस्व) उत्तम प्रकार प्रशंसित (सुशर्मणः) उत्तम गृहों से युक्त (बृहतः) विद्या आदि शुभ गुणों से वृद्धभाव को प्राप्त (अग्नेः) अग्नि के सदृश उत्तम गुणों के प्रकाशकर्त्ता आपकी (प्रणीतौ) श्रेष्ठ नीतियुक्त (शर्मणि) गृह में (स्याम्) स्थिर होऊँ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान् लोगों को चाहिये कि स्वयं दोषरहित हो औरों के दोष छुड़ा और गुण देकर विद्या तथा उत्तम शिक्षा से युक्त करें, जिससे कि सकल जन पक्षपातशून्य न्याययुक्त धर्म में दृढ़भाव से प्रवृत्त होवें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! शोशुचानस्त्वं पृथुना पाजसा येऽमीवा इव वर्त्तमानान् रक्षसो द्विषो विबाधस्व यतोऽहं सुहवस्य सुशर्मणो बृहतोऽग्नेस्तव प्रणीतौ शर्मणि स्थिरः स्याम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्भिः किं कार्य्यमित्याह
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वि) (पाजसा) बलेन (पृथुना) विस्तीर्णेन (शोशुचानः) भृशं पवित्रः सन् (बाधस्व) निवारय (द्विषः) वैरिणः (रक्षसः) दुष्टस्वभावाः (अमीवाः) रोगइवाऽन्यान् पीडयन्तः (सुशर्मणः) शोभनानि शर्माणि गृहाणि यस्य तस्य (बृहतः) विद्यादिशुभगुणैर्वृद्धस्य (शर्मणि) गृहे (स्याम्) भवेयम् (अग्नेः) पावकस्येव शुभगुणप्रकाशस्य (अहम्) (सुहवस्य) सुष्ठु स्तुतस्य विदुषः (प्रणीतौ) प्रकृष्टायां नीतौ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वद्भिः स्वयं निर्दोषैर्भूत्वाऽन्येषां दोषान्निवार्य्य गुणान् प्रदाय विद्यासुशिक्षायुक्ताः कार्य्या यतः सर्वे पक्षपातरहिते न्याय्ये धर्मे दृढतया प्रवर्त्तेरन् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वान, अध्यापक, विद्यार्थी व अग्नीच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर मागच्या सूक्ताच्या अर्थाची संगती आहे असे जाणावे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान लोकांनी दोषरहित व्हावे, इतरांचे दोष नाहीसे करावेत व गुणांचे आरोपण करावे. विद्या व सुशिक्षायुक्त करावे. ज्यामुळे संपूर्ण लोक भेदभावरहित न्याययुक्त धर्मात दृढभावाने प्रवृत्त व्हावेत. ॥ १ ॥
02 त्वं नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ नो अस्या᳓ उष᳓सो वि᳓उष्टौ
तुवं᳓ सू᳓र उ᳓दिते बोधि गोपाः᳓
ज᳓न्मेव नि᳓त्यं त᳓नयं जुषस्व
स्तो᳓मम् मे अग्ने तनु᳓वा सुजात
मूलम् ...{Loading}...
त्वं नो॑ अ॒स्या उ॒षसो॒ व्यु॑ष्टौ॒ त्वं सूर॒ उदि॑ते बोधि गो॒पाः ।
जन्मे॑व॒ नित्यं॒ तन॑यं जुषस्व॒ स्तोमं॑ मे अग्ने त॒न्वा॑ सुजात ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - उत्कीलः कात्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तुवं᳓ नो अस्या᳓ उष᳓सो वि᳓उष्टौ
तुवं᳓ सू᳓र उ᳓दिते बोधि गोपाः᳓
ज᳓न्मेव नि᳓त्यं त᳓नयं जुषस्व
स्तो᳓मम् मे अग्ने तनु᳓वा सुजात
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asyā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
vyùṣṭau ← vyùṣṭi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
bodhi ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
gopā́ḥ ← gopā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sū́re ← sū́ra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
údite ← √i- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
iva ← iva (invariable)
jánma ← jánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
juṣasva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
nítyam ← nítya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tánayam ← tánaya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sujāta ← sujātá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tanvā̀ ← tanū́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । नः॒ । अ॒स्याः । उ॒षसः॑ । विऽउ॑ष्टौ । त्वम् । सूरे॑ । उत्ऽइ॑ते । बो॒धि॒ । गो॒पाः ।
जन्म॑ऽइव । नित्य॑म् । तन॑यम् । जु॒ष॒स्व॒ । स्तोम॑म् । मे॒ । अ॒ग्ने॒ । त॒न्वा॑ । सु॒ऽजा॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- asyā ← asyāḥ ← idam
- [noun], genitive, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- uṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- vyuṣṭau ← vyuṣṭi
- [noun], locative, singular, feminine
- “dawn; happiness; consequence.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- sūra ← sūre ← sūra
- [noun], locative, singular, masculine
- “sun.”
- udite ← udi ← √i
- [verb noun], locative, singular
- “rise; originate; rise; increase.”
- bodhi ← bhū
- [verb], singular, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- gopāḥ ← gopā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “herder; defender.”
- janmeva ← janma ← janman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “birth; reincarnation; lineage; origin; race; metempsychosis; parentage; descent; appearance; age; birthplace; beginning; being.”
- janmeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- nityaṃ ← nityam ← nitya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “continuous; own(a); changeless; everlasting; continual; devoted(p); permanent; obligatory; continuing; indispensable; native; addicted; connatural; necessary; durable; ageless; invariable; biological.”
- tanayaṃ ← tanayam ← tanaya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “biological.”
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tanvā ← tanū
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- sujāta ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sujāta ← jāta ← jan
- [verb noun], vocative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वम् अस्याः अद्य वर्तमानायाः उषसो व्युष्टौ व्युच्छने प्रकाशने सूरे सूर्ये उदिते च सति नः अग्निहोत्रादिकर्मणि प्रवृत्तानामस्माकं गोपाः गोपायिता भवामीति बोधि बुध्यस्व । केचित्सूर्योदयात्प्रागग्निहोत्रं जुह्वति केचित् उदिते तस्मिञ्जुह्वति । तेषामुभयेषां पालयिता भवेत्यर्थः । तन्वा सुजात ज्वालापरिवृतेन शरीरेण सुष्ठु जात देदीप्यमान । अथवा तन्वा सुजातः आत्मनैव सुजातः स्वयंभूरित्यर्थः । तादृशस्त्वं मे मदीयं स्तोमं त्रिवृत्पञ्चदशादिलक्षणं स्तोत्रं नित्यं जुषस्व । तत्र दृष्टान्तः । जन्मेव इति । यथा जन्म जनकः पिता औरसं तनयं पुत्रं परिष्वङ्गादिभिः सेवते तद्वदस्माभिः क्रियमाणमिमं सेवस्व ॥ व्युष्टौ ।’ उछी विवासे’। तमो विवास्यते अनया इति करणे क्तिन् । व्रश्चादिना षत्वम् । तादौ च निति कृत्यतौ ’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । गोपाः । ‘ गुपू रक्षणे ’ । ‘ गुपूधूपविच्छिपणिपनिभ्यः’ इत्यायप्रत्ययः । तदन्ताद्धातोः क्विप् । ‘ अतो लोपः’ इत्यकारलोपः । लोपो व्योः० ’ इति यलोपः । धातुस्वरः । जुषस्व । ‘जुषी प्रीतिसेवनयोः’ इत्यस्य लोटि रूपम् । निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Consider yourself our protector at the breaking of the dawn today and when the sun has risen; Agni, who is engendered with (embodied) form, be plural ased with my constant praise, as a father (is plural ased with) his son.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
When the sun has risen: some perform the worship of fire before the sun-rise, some after the sun has risen; with (embodied) form: tanvā sujātaḥ, well-born with a body, i.e. with flames; or, it may mean self-born, svayambhu; as a father: janmeva tanayam, yathā pitā putram sevate, janma, being put for janaka
Jamison Brereton
You at the breaking of this dawn, you at the rising of the sun—become our herdsman!
Take pleasure in my praise song as (you would) in your own birth, as in your own lineage, o Agni, well born in your own body.
Griffith
Be thou To us, while now the morn is breaking, be thou a guardian when the Sun hath mounted..
Accept, as men accept a true-born infant, my laud, O Agni nobly born in body.
Oldenberg
Be thou our protector when this dawn shines forth, he thou (our protector) when the sun has risen. Cherish, O Agni, well-born in body, this praise of mine as (a man rejoices) in the birth (of a son), in his own offspring 1.
Geldner
Sei du beim Aufleuchten dieser Morgenröte, du nach Sonnenaufgang unser Hüter! Agni, freue dich am eignen Leibe über mein Loblied wie über die Geburt des leiblichen Sohnes, du Edelgeborener.
Grassmann
Sei du bei dieser Morgenröthe Leuchten, sei uns Behüter bei der Sonne Aufgang; Begünst’ge unsern Stamm, als wär’s dein eigner, mein Lied, o Agni, aus dir selbst erzeugter.
Elizarenkova
(Будь) ты при воспламенении этой утренней зари,
Будь ты при восходе (солнца), о герой, нам защитником!
Как рождению собственного ребенка, радуйся
Всем существом моей хвале, о Агни прекраснорожденный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- उत्कीलः कात्यः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सुजात) उत्तम प्रकार प्रसिद्ध (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्वी (गोपाः) रक्षाकारक विद्वान् पुरुष ! (त्वम्) आप (अस्याः) इस (उषसः) प्रभात समय के (व्युष्टौ) अतिप्रकाश होने पर (नः) हम लोगों को (बोधि) जगाइये (त्वम्) आप (सूरे) सूर्य्य के (उदिते) उदय को प्राप्त होने पर हमको जगाइये (नित्यम्) अतिकाल प्राणधारी (तनयम्) पुत्र को (जन्मेव) जैसे प्रारब्ध कर्म प्रकट करता है, वैसे (मे) मेरे (तन्वा) शरीर से (स्तोमम्) विद्या सम्बन्धिनी प्रशंसा को (जुषस्व) आदर कीजिये वा ग्रहण कीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे गर्भाशय में वर्त्तमान पुरुष गर्भों के स्वरूप को नहीं जानते हैं, वैसे ही निद्रावस्थापन्न और अविद्या में लिप्त पुरुष विज्ञान से रहित होते हैं और जैसे जन्मधारण होने के अनन्तर शरीरसहित जीवात्मा प्रकट होता है, वैसे ही निद्रा को त्याग के प्रातःकाल में जागृत पुरुषों के सदृश अविद्या को त्याग के विद्या में कुशल जन प्रशंसनीय होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सुजाताऽग्ने गोपाः विद्वँस्त्वमस्या उषसो व्युष्टौ नो बोधि। त्वं सूर उदितेऽस्मान् बोधि नित्यं तनयं जन्मेव तन्वा स्तोमं जुषस्व ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः किं कुर्य्युरित्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (नः) अस्मान् (अस्याः) (उषसः) प्रभातवेलायाः (व्युष्टौ) विशेषेण दाहे (त्वम्) (सूरे) सूर्य्ये (उदिते) प्राप्तोदये (बोधि) बुध्यस्व (गोपाः) रक्षकः सन् (जन्मेव) यथा प्रादुर्भावि कर्म प्रकटयति तथा (नित्यम्) (तनयम्) पुत्रम् (जुषस्व) सेवस्व प्रीणीहि वा (स्तोमम्) विद्याप्रशंसाम् (मे) मम (अग्ने) पावक इव (तन्वा) शरीरेण (सुजात) सुष्ठु प्रसिद्ध ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा गर्भाशयस्थिता गर्भा न विज्ञायन्ते तथैव सुप्ता अविद्यायां स्थिताश्च विज्ञानरहिता भवन्ति। यथा जन्मानन्तरं सशरीरो प्रसिद्धिं प्राप्नोति तथैव निद्रां विहाय प्रातरुत्थिता इवाविद्यां हित्वा विद्यायां जागृता भूत्वा प्रशंसां प्राप्नुवन्ति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भावार्थ -या मंत्रात उपमालंकार आहे. गर्भाशयात स्थित पुरुष गर्भाच्या स्वरूपाला जाणत नाहीत. तसेच निद्रावस्थेतील व अविद्यायुक्त पुरुष विज्ञानरहित असतात. जसा जन्म धारण केल्यानंतर जीवात्मा शरीरासह प्रकट होतो, तसे निद्रेचा त्याग करून प्रातःकाळी जागृत होणाऱ्या पुरुषांप्रमाणे अविद्येचा त्याग व विद्येत कुशल असलेल्या लोकांची प्रशंसा होते. ॥ २ ॥
03 त्वं नृचक्षा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ नृच᳓क्षा वृषभा᳓नु पूर्वीः᳓
कृष्णा᳓सु अग्ने अरुषो᳓ वि᳓ भाहि
व᳓सो ने᳓षि च प᳓र्षि चा᳓ति अं᳓हः
कृधी᳓ नो राय᳓ उशि᳓जो यविष्ठ
मूलम् ...{Loading}...
त्वं नृ॒चक्षा॑ वृष॒भानु॑ पू॒र्वीः कृ॒ष्णास्व॑ग्ने अरु॒षो वि भा॑हि ।
वसो॒ नेषि॑ च॒ पर्षि॒ चात्यंहः॑ कृ॒धी नो॑ रा॒य उ॒शिजो॑ यविष्ठ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - उत्कीलः कात्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तुवं᳓ नृच᳓क्षा वृषभा᳓नु पूर्वीः᳓
कृष्णा᳓सु अग्ने अरुषो᳓ वि᳓ भाहि
व᳓सो ने᳓षि च प᳓र्षि चा᳓ति अं᳓हः
कृधी᳓ नो राय᳓ उशि᳓जो यविष्ठ
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánu ← ánu (invariable)
nr̥cákṣāḥ ← nr̥cákṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pūrvī́ḥ ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vr̥ṣabha ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
aruṣáḥ ← aruṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhāhi ← √bhā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
kr̥ṣṇā́su ← kr̥ṣṇá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
ví ← ví (invariable)
áṁhaḥ ← áṁhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áti ← áti (invariable)
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
néṣi ← √nī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
párṣi ← √pr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
váso ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kr̥dhí ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rāyé ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
uśíjaḥ ← uśíj- (nominal stem)
{case:ACC, number:PL}
yaviṣṭha ← yáviṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । नृ॒ऽचक्षाः॑ । वृ॒ष॒भ॒ । अनु॑ । पू॒र्वीः । कृ॒ष्णासु॑ । अ॒ग्ने॒ । अ॒रु॒षः । वि । भा॒हि॒ ।
वसो॒ इति॑ । नेषि॑ । च॒ । पर्षि॑ । च॒ । अति॑ । अंहः॑ । कृ॒धि । नः॒ । रा॒ये । उ॒शिजः॑ । य॒वि॒ष्ठ॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- nṛcakṣā ← nṛ
- [noun], masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- nṛcakṣā ← cakṣāḥ ← cakṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eye; look; radiance.”
- vṛṣabhānu ← vṛṣabha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- vṛṣabhānu ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- pūrvīḥ ← puru
- [noun], accusative, plural, feminine
- “many; much(a); very.”
- kṛṣṇāsv ← kṛṣṇāsu ← kṛṣṇa
- [noun], locative, plural, feminine
- “black; dark; dark; blue; black.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- aruṣo ← aruṣaḥ ← aruṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “red; red.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- bhāhi ← bhā
- [verb], singular, Present imperative
- “look; shine; show; look like; glitter; reflect.”
- vaso ← vasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- neṣi ← nī
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- parṣi ← pṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “protect; promote; rescue; help.”
- cāty ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- cāty ← ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- aṃhaḥ ← aṃhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “trouble; sin.”
- kṛdhī ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- rāya ← rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- uśijo ← uśijaḥ ← uśij
- [noun], accusative, plural, masculine
- yaviṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “youngest.”
सायण-भाष्यम्
वृषभ कामानां वर्षितर्हे अग्ने नृचक्षाः नृणां मनुष्याणां शुभाशुभकर्मणोर्द्रष्टा कृष्णासु रात्रिषु अरुषः अरोचमानः त्वम् अनु अनुक्रमेण पूर्वीः बह्वीर्ज्वालाः वि भाहि विशेषेण प्रकाशय। वसो सर्वस्य प्रकाशप्रदानेन स्वस्वस्थानेषु वासयितरग्ने त्वं न: अस्मान् नेषि कर्मानुरूपफलानि च प्रापय । अंहः अस्माकं दारिद्र्यलक्षणं पापम् अति पर्षि च अतिपारय । निवारय इति यावत् । किंच यविष्ठ युवतम हे अग्ने नः अस्मान् राये धनाय उशिजः कामयमानान् कृधि कुरु । अभिलषितफलप्रदानेन प्राप्तकामान्कुर्वित्यर्थः ॥ नृचक्षाः ।’ चक्षिङ् व्यक्तायां वाचि’। अयमत्र दर्शने वर्तते । ‘ असुन्’ इत्यनुवृत्तौ ’ चक्षेर्बहुलं शिच्च ’ इत्यसुन् । शिद्वद्भावात् ख्याञादेशाभावः । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरः । वृषभ । वृषु सेचने ‘। ‘ अभच्’ इत्यनुवृत्तौ ’ ‘ ऋषिवृषिभ्यां कित्’ इत्यभच् । कित्त्वाद्गुणाभावः । अपादादित्वान्निघातः । पूर्वीः । पुरुशब्दस्य ‘वोतो गुणवचनात् ’ इति ङीप् । आद्यस्योकारस्य दीर्घश्छान्दसः । प्रत्ययस्वरेणान्तोदात्तः । भाहि । ‘ भा दीप्तौ ’ । अन्तर्भावितण्यर्थः । लोटि रूपम् । वसौ । ‘वस निवासे ‘। ‘उः’ इत्यनुवृत्तौ ’ शॄस्वृम्निहित्रप्यसिवसि ’ इत्यादिना उप्रत्ययः । पादादित्वान्न निघातः । षाष्ठिकमाद्युदात्तत्वम् । नेषि । ‘ णीञ् प्रापणे ’ । छन्दसि लोडर्थे लट् । ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति शपो लुक् । ‘आमन्त्रितं पूर्वमविद्यमानवत् ’ इत्यामन्त्रितस्याविद्यमानवत्त्वेन पादादित्वान्न निघातः । पर्षि। ‘पॄ पालनपूरणयोः । ‘ चादिषु च ’ इति न निघातः । कृधि । ’ डुकृञ् करणे’ इत्यस्य लोटि सेर्ह्यपिञ्च’ इति हिरादेशः । तस्य • श्रुशृणुपॄकृवृभ्यश्छन्दसि ’ इति धिरादेशः । ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति उप्रत्ययस्य लुक् । पादादित्वान्न निघातः। राये । रा दाने ‘। रातेर्डेः’ इति डैप्रत्ययः । ‘ ऊडिदम्’ इत्यादिना विभक्तेरुदात्तत्वम् । उशिजः । ‘ वश कान्तौ ।’ वशेः किच्च’ इतीजिप्रत्ययः । कित्त्वात्संप्रसारणम् । प्रत्ययस्वरः । यविष्ठ । युवशब्दादतिशायने इष्ठन्प्रत्ययः । ‘ स्थूलदूरयुव ’ इत्यादिना यणादेः परस्य लोपः पूर्वस्य च गुणः । आमन्त्रितत्वान्निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Showerer (of benefits),beholder of men, radiant amid darkness, shine, Agni, with abundant (rays) in due order; granter of dwellings, conduct us (to good), keep off all ill, and youngest (of all the gods), gratify our desires for wealth.”
Jamison Brereton
You, drawing the gaze of men—(be radiant) through many (dawns), o bull. Flame-red, o Agni—be radiant amid dark (nights).
O good (Agni), lead us and take us across narrow straits. Make us, your fire-priests, to have wealth, youngest one.
Griffith
Bull, who beholdest men, through many mornings, among the dark ones shine forth red, O Agni.
Lead us, good Lord, and bear us over trouble: Help us who long, Most Youthful God, to riches.
Oldenberg
Beholding men, shine thou after many (dawns) 1, O bull, Agni, red in the dark (nights). O Vasu! Lead us and bring us across anguish. Help us, the Usigs 2, to wealth 3, thou youngest (of the gods)!
Geldner
Du mit dem Herrenauge, du Bulle, erstrahle viele Morgen lang in den dunklen Nächten hellrot, o Agni! Führ uns, du Guter, und bring uns über die Not hinweg; mach uns zu Usij, daß wir Reichtum gewinnen, o Jüngster!
Grassmann
Erstrahl’, o Stier, du männerschau’nder, rother in schwarzen Nächten wie in vielen frühern; O guter, leit und fahr uns über Drangsal, und lass, o jüngster, Güter uns erstreben.
Elizarenkova
Ты, смотрящий на мужей, о бык, многие (утренние зори)
Ярко свети алым светом, о Агни, в темных (ночах)!
Веди нас, хороший, и переправь через нужду!
Сделай нас ушиджами, чтобы добыть богатство, о самый юный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- उत्कीलः कात्यः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (यविष्ठ) अत्यन्त युवा (वृषभ) वीरतायुक्त (अग्ने) अग्नि के सदृश विद्या से प्रकाशमान ! (त्वम्) आप सूर्य्य के सदृश (अरुषः) रक्षक और (नृचक्षाः) मनुष्यों के सत् असत् कर्म में विवेकी होकर (कृष्णासु) अविद्यान्धकारयुक्त नीच प्रजाओं में (अनु) (पूर्वीः) प्रथम ईश्वर से प्रकट की गई प्रजाओं को (वि) (भाहि) प्रकाशमान कीजिये। हे (वसो) उत्तम गुणधारी ! जिससे आप (राये) धन के लिये (उशिजः) कामनाविशिष्ट पुरुषों के योग्य (नेषि) प्राप्त कराते (च) मनोरथों को पूर्ण (च) और (पर्षि) दुःखों से रहित तथा (अंहः) बुरे आचरण को (अति) दूर कीजिये, इससे आप (नः) हम लोगों को श्रेष्ठ (कृधि) कीजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वान् पुरुषो ! आप लोगों को चाहिये कि जैसे सूर्य्य अपने किरणों के द्वारा सब जनों का पालन करता है, वैसे विद्या और उत्तम शिक्षा से संपूर्ण प्रजा को विद्या धन से युक्त तथा पाप से निवृत्त करके पुण्य कर्मों में प्रीतिपूर्वक प्रवृत्त करावें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे यविष्ठ वृषभाऽग्ने त्वं सूर्य्य इवारुषो नृचक्षाः सन् कृष्णास्वनुपूर्वीः प्रजा वि भाहि। हे वसो यतस्त्वं राय उशिजो नेषि च मनोरथान् पर्षि चांहोऽति नेषि तस्मात्त्वं नोऽस्मानुत्तमान् कृधि ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः किं कुर्य्युरित्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (नृचक्षाः) नृणां सदसत्कर्मद्रष्टा (वृषभ) प्राप्तशरीरात्मबल (अनु) (पूर्वीः) पूर्वेणेश्वरेण कृताः (कृष्णासु) निकृष्टवर्णास्वाकर्षितासु प्रजासु (अग्ने) पावक इव विद्याप्रकाशयुक्त (अरुषः) अहिंसकः सन् (वि) (भाहि) प्रकाशय (वसो) सद्गुणेषु कृतनिवास (नेषि) नयसि (च) (पर्षि) पालयसि। अत्रोभयत्र विकरणाभावः। (च) (अति) (अंहः) अनिष्टाचरणम् (कृधि) कुरु। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (नः) अस्मान् (राये) धनाय (उशिजः) कामयमानान् (यविष्ठ) अतिशयेन युवन् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसो युष्माभी रविरिव विद्यासुशिक्षाभ्यां सर्वाः प्रजा विद्याधनाढ्याः कृत्वा पापान्निवार्य्य पुण्ये प्रवर्त्तयितव्याः ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वान पुरुषांनो! जसा सूर्य आपल्या किरणांद्वारे सर्व लोकांचे पालन करतो तसे विद्या व सुशिक्षणाने संपूर्ण प्रजेला विद्याधनांनी युक्त करून पापापासून निवृत्त करून पुण्यकर्मात प्रवृत्त करावे. ॥ ३ ॥
04 अषाळ्हो अग्ने - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓षाळ्हो अग्ने वृषभो᳓ दिदीहि
पु᳓रो वि᳓श्वाः सउ᳓भगा संजिगीवा᳓न्
यज्ञ᳓स्य नेता᳓ प्रथम᳓स्य पायो᳓र्
जा᳓तवेदो बृहतः᳓ सुप्रणीते
मूलम् ...{Loading}...
अषा॑ळ्हो अग्ने वृष॒भो दि॑दीहि॒ पुरो॒ विश्वाः॒ सौभ॑गा संजिगी॒वान् ।
य॒ज्ञस्य॑ ने॒ता प्र॑थ॒मस्य॑ पा॒योर्जात॑वेदो बृह॒तः सु॑प्रणीते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - उत्कीलः कात्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓षाळ्हो अग्ने वृषभो᳓ दिदीहि
पु᳓रो वि᳓श्वाः सउ᳓भगा संजिगीवा᳓न्
यज्ञ᳓स्य नेता᳓ प्रथम᳓स्य पायो᳓र्
जा᳓तवेदो बृहतः᳓ सुप्रणीते
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
áṣāḷhaḥ ← áṣāḷha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
didīhi ← √dī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
vr̥ṣabháḥ ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
púraḥ ← púr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
saṁjigīvā́n ← √ji- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
saúbhagā ← saúbhaga- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
netā́ ← netár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pāyóḥ ← pāyú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
prathamásya ← prathamá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
br̥hatáḥ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
jā́tavedaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
supraṇīte ← supráṇīti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अषा॑ळ्हः । अ॒ग्ने॒ । वृ॒ष॒भः । दि॒दी॒हि॒ । पुरः॑ । विश्वाः॑ । सौभ॑गा । स॒म्ऽजि॒गी॒वान् ।
य॒ज्ञस्य॑ । ने॒ता । प्र॒थ॒मस्य॑ । पा॒योः । जात॑ऽवेदः । बृ॒ह॒तः । सु॒ऽप्र॒नी॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- aṣāḍho ← aṣāḍhaḥ ← aṣāḍha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “invincible.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vṛṣabho ← vṛṣabhaḥ ← vṛṣabha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- didīhi ← dīdī
- [verb], singular, Present imperative
- “shine; glitter.”
- puro ← puraḥ ← pur
- [noun], accusative, plural, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- saubhagā ← saubhaga
- [noun], vocative, singular, masculine
- saubhagā ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- saṃjigīvān ← saṃji ← √ji
- [verb noun], nominative, singular
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- netā ← nī
- [verb], singular, periphrast. future
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- prathamasya ← prathama
- [noun], genitive, singular, masculine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- pāyor ← pāyoḥ ← pāyu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “guard; pāyu [word]; Pāyu.”
- jātavedo ← jātavedaḥ ← jātavedas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- bṛhataḥ ← bṛhat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- supraṇīte ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supraṇīte ← praṇīte ← praṇīti
- [noun], vocative, singular, masculine
- “guidance; guidance.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने अषाळ्हः शत्रुभिरसोढोऽपराजितः । स्वयं शत्रूञ्जयतीत्यर्थः । वृषभः कामानां वर्षयिता एवंभूतस्त्वं विश्वाः सर्वाः पुरः शत्रूणां पुरीः सौभगा तत्रत्यानि शोभनान्युत्तमानि धनानि च संजिगीवान् सम्यक् जयन् दिदीहि सर्वतो ज्वालाभिर्दीप्यस्व । सुप्रणीते शोभनप्रणयने जातवेदः जातप्रज्ञ हे अग्ने बृहतः उपदिष्टातिदिष्टद्विविधेतिकर्तव्यताकलापेन महतः पायोः तत्फलप्रदानेन रक्षकस्य प्रथमस्य मुख्यतया प्रथमं क्रियमाणस्य । ‘ एष वाव प्रथमो यज्ञो यज्ञानां यज्योतिष्टोमः’ इति श्रुतेः । तादृशस्य ज्योतिष्टोमाख्यस्य यज्ञस्य नेता हविर्वहनदेवताह्वानादिक्रियाया निर्वाहको भव ॥ अषाळ्हः । ‘ षह मर्षणे’ अस्य निष्ठायां ’ हो ढः’ इति ढकारः । झषस्तथोर्धोऽधः’ इति क्तस्य धकारः । ष्टुत्वेन ढः । ढलोपे कृते ‘ढ्रलोपे पूर्वस्य दीर्घः’ इति दीर्घः । ओत्वाभावश्छान्दसः । ‘ सहेः साडः सः’ इति सकारस्य मूर्धन्यादेशः । अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरे नञ्स्वरः । वृषभः । वृष सेचने’।’ ऋषिवृषिभ्यां कित्’ इत्यभच् । चित्स्वरः । दिदीहि ॥ दिवु क्रीडादौ इत्यस्य यङ्लुकि लोटो मध्यमैकवचने ’ संज्ञापूर्वको विधिरनित्यः’ इत्यभ्यासस्य गुणाभावः । ‘ सर्वे विधयश्छन्दसि विकल्प्यन्ते’ इति ‘पूर्वत्रासिद्धम्’ इत्यस्याप्रवृत्तौ परत्वात् ‘हलि च’ इति दीर्घत्वम् । पश्चात् वलोपः । सौभगा । ‘सुभगान्मन्त्रे" ’ इत्युद्गात्रादिषु पाठाद्भावार्थेऽञ् । ‘ हृद्भगसिन्ध्वन्ते’ इति पूर्वपदस्य वृद्धिः । उत्तरपदस्य वृद्धिर्न भवति सर्वविधीनां छन्दसि विकल्पितत्वात् । ‘सुपां सुलुक् ’ इति सुपो डादेशः । तेन च सौभाग्येन धनान्युपलक्ष्यन्ते । ञित्त्वादाद्युदात्तः। संजिगीवान् । जि जये ’ । छन्दसि लिट् । तस्य क्वसुः । ‘सन्लिटोर्जेः’ इति कवर्गादेशः । प्रत्ययस्वरः । दीर्घश्छान्दसः । पायोः । ‘पा रक्षणे ‘। ‘कृवापाजिमि°’ इत्यादिना उण्प्रत्ययः । ‘ आतो युक् चिण्कृतोः’ इति युगागमः । प्रत्ययस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“Agni, who is irresistible and the showerer (of benefits), consume victorious all the cities (of the foe) and (all their) precious things; do you, the duly worshipped, the knower of all that is born, (be for us) the conductor of the first great preserving sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The first great preserving sacrifice: of the jyotiṣṭoma which is the first and the most important of sacrifices
Jamison Brereton
Shine, Agni, as the invincible bull having conquered all the fortresses and their good possessions,
and as the leader of the sacrifice and of its foremost, lofty protector, o Jātavedas of good guidance.
Griffith
Shine forth, a Bull invincible, O Agni, winning by conquest all the forts and treasures,
Thou Jatavedas who art skilled in guiding, the chief high saving sacrifice’s Leader.
Oldenberg
Shine, O Agni, thou the invincible bull, who hast conquered all strongholds and all delights, the leader of the first, the protecting 1, mighty sacrifice, O Gâtavedas, best guide.
Geldner
Leuchte, o Agni, als der unbezwungene Bulle, der du alle Burgen und Glücksgüter erobert hast, als Leiter des Opfers, des ersten Schutzgeistes, o Jatavedas, des hohen, du guter Führer.
Grassmann
Als unbesiegter Held erstrahl, o Agni, erobernd alle Burgen sammt den Schätzen, Schönleitend du, o Wesenkenner, Führer des ersten, grossen, schutzverleih’nden Opfers.
Elizarenkova
О Агни, (ты-) неодолимый бык, воссияй,
Завоевав все крепости (и) блага!
(Ты -) вождь жертвы, первой высокой охраняющей силы,
О Джатаведас, о добрый предводитель!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- उत्कीलः कात्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सुप्रणीते) उत्कृष्टन्यायकारी (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्वी (अषाळ्हः) दूसरे से नहीं पराजय के योग्य विद्वान् (वृषभः) बलवान् पुरुष ! आप (विश्वा) सम्पूर्ण (सौभगा) उत्तम ऐश्वर्यवाली (पुरः) नगरियों में (दिदीहि) धर्ममिश्रित कर्मों का प्रकाश कीजिये। हे (जातवेदः) सकलविद्यापूरित विद्वन् पुरुष ! (प्रथमस्य) प्रथमाश्रमब्रह्मचर्य्यरूप (पायोः) रक्षाकारक (बृहतः) श्रेष्ठ (यज्ञस्य) अहिंसा धर्म के (नेता) उत्तम रीति से निर्वाहक हुए और (सञ्जिगीवान्) उत्तम प्रकार जयशाली होइये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजपुरुषो ! विद्या और विनय से सम्पूर्ण प्रजाओं को प्रसन्न तथा ब्रह्मचर्य्य आदि आश्रमों के निर्वाह से उनमें विद्या उत्तम शिक्षा श्रेष्ठता अतिकाल जीवन आदि बढ़ाय के ऐश्वर्य्यों का आधिक्य कीजिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सुप्रणीतेऽग्नेऽषाळ्हो विद्वन् वृषभस्त्वं विश्वाः सौभगा पुरो दिदीहि। हे जातवेदो विद्वन् ! प्रथमस्य पायोर्बृहतो यज्ञस्य नेता सञ्जिगीवान् भव ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अषाळ्हः) असहमानः (अग्ने) पावक इव वर्त्तमान (वृषभः) बलिष्ठः (दिदीहि) धर्म्याणि कर्माणि प्रकाशय (पुरः) नगरीः (विश्वाः) समग्रा (सौभगा) सुभगानामैश्वर्याणां सम्बन्धिनीः। अत्र सुपामिति विभक्तेराकारादेशः। (सञ्जिगीवान्) सम्यग् विजेता सन् (यज्ञस्य) विद्वत्सत्कारादेः (नेता) प्रापकः (प्रथमस्य) आदिमाश्रमब्रह्मचर्य्यस्य (पायोः) रक्षकस्य (जातवेद) जातविद्यः (बृहतः) महतः (सुप्रणीते) शोभना प्रकृष्टा नीतिर्न्यायो यस्य तत्सम्बुद्धौ ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजपुरुषा विद्याविनयाभ्यां सर्वाः प्रजा आनन्द्य ब्रह्मचर्य्याद्याश्रमानुष्ठानेन प्रजासु विद्यासुशिक्षासभ्यतादीर्घायूंषि वर्धयित्वैश्वर्य्याण्युन्नयन्तु ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजपुरुषांनो! विद्या व विनयाने संपूर्ण प्रजेला प्रसन्न करावे. ब्रह्मचर्य इत्यादीने विद्या, उत्तम शिक्षण, श्रेष्ठता, दीर्घायु इत्यादी वाढवून ऐश्वर्याची वाढ करावी. ॥ ४ ॥
05 अच्छिद्रा शर्म - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓छिद्रा श᳓र्म जरितः पुरू᳓णि
देवाँ᳓ अ᳓छा दी᳓दियानः सुमेधाः᳓
र᳓थो न᳓ स᳓स्निर् अभि᳓ वक्षि वा᳓जम्
अ᳓ग्ने तुवं᳓ रो᳓दसी नः सुमे᳓के
मूलम् ...{Loading}...
अच्छि॑द्रा॒ शर्म॑ जरितः पु॒रूणि॑ दे॒वाँ अच्छा॒ दीद्या॑नः सुमे॒धाः ।
रथो॒ न सस्नि॑र॒भि व॑क्षि॒ वाज॒मग्ने॒ त्वं रोद॑सी नः सु॒मेके॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - उत्कीलः कात्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓छिद्रा श᳓र्म जरितः पुरू᳓णि
देवाँ᳓ अ᳓छा दी᳓दियानः सुमेधाः᳓
र᳓थो न᳓ स᳓स्निर् अभि᳓ वक्षि वा᳓जम्
अ᳓ग्ने तुवं᳓ रो᳓दसी नः सुमे᳓के
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áchidrā ← áchidra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
jaritar ← jaritár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
purū́ṇi ← purú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ácha ← ácha (invariable)
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
dī́dyānaḥ ← √dī- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
sumedhā́ḥ ← sumedhás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
ná ← ná (invariable)
ráthaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sásniḥ ← sásni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vakṣi ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
suméke ← suméka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
पद-पाठः
अच्छि॑द्रा । शर्म॑ । ज॒रि॒त॒रिति॑ । पु॒रूणि॑ । दे॒वान् । अच्छ॑ । दीद्या॑नः । सु॒ऽमे॒धाः ।
रथः॑ । न । सस्निः॑ । अ॒भि । व॒क्षि॒ । वाज॑म् । अ॒ग्ने॒ । त्वम् । रोद॑सी॒ इति॑ । नः॒ । सु॒मेके॒ इति॑ सु॒ऽमेके॑ ॥
Hellwig Grammar
- acchidrā ← acchidra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “uninjured; unbroken.”
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- jaritaḥ ← jaritar ← jaritṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “singer.”
- purūṇi ← puru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- devāṃ ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- dīdyānaḥ ← dīdī
- [verb noun], nominative, singular
- “shine; glitter.”
- sumedhāḥ ← sumedhas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wise.”
- ratho ← rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sasnir ← sasniḥ ← sasni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “victorious.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- vakṣi ← vah
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- sumeke ← sumeka
- [noun], accusative, dual, neuter
- “fast; fixed.”
सायण-भाष्यम्
जरितः सर्वस्य जगतोऽन्तकाले जरयितर्हे अग्ने सुमेधाः शोभनप्रज्ञोपेतः दीद्यानः स्वतेजसा प्रकाशमानस्त्वं देवान् यष्टव्यान् देवान् अच्छ अभिलक्ष्य तदुद्देशेन क्रियमाणानि पुरूणि शर्म स्वर्गादिसुखसाधनभूतानि अग्निहोत्रादीनि कर्माणि अच्छिद्रा अच्छिद्राणि कुरु । कर्तृकर्मसाधनवैकल्यराहित्येन संपूर्णानि कुरु । किंच हे अग्ने त्वं सस्निः संनिरुद्धः स्वकीयं सततगमनं संनिरुध्य हविःप्रक्षेपपर्यन्तमत्र वर्तमानस्त्वं वाजं नः अस्माभिर्दीयमानं हविर्लक्षणमन्नम् अभि देवानभिलक्ष्य वक्षि वह प्रापय । तत्र दृष्टान्तः । रथो न रथ इव । यथा रथो धान्यादिकमूढ्वा तत्स्वामिनं प्रापयति तद्वत् । किंच त्वम् अग्ने रोदसी द्यावापृथिव्यौ सुमेके शोभनरूपोपेते स्वकीयप्रभाभिः प्रकाशयुक्ते कुरु ॥ दीद्यानः । दीदेतिर्दीप्तिकर्मा । तस्मात् शानच् । ‘ अभ्यस्तानामादिः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । सुमेधाः । ‘ नित्यमसिच् प्रजामेधयोः’ इत्यसिच्प्रत्ययः । बहुव्रीहौ ’ नञ्सुभ्याम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । सस्निः। ‘ षस स्वप्ने’। अस्मादौणादिको निन् । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम्। वक्षि । ‘ वह प्रापणे’ अस्य लोटः सिपि ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति शपो लुक् । ढत्वकत्वे । हिरादेशश्छान्दसत्वान्न भवति । निघातः॥
Wilson
English translation:
“Destroyer (of the world), do you who is endowed with intelligence and radiance celebrate many faultless sacred rites in honour of the gods, and restraining (your impatience), convey to them like a wagon our (sacrificial) food; illume (with your rays) the beautiful heaven and earth.”
Jamison Brereton
Your shelters are many and unbreakable, o singer [=Agni?]. As one very wise, shining up to the gods,
like a winning chariot convey (us) to victory’s prize. Agni, (convey) us to the well-supported world-halves.
Griffith
Lighting Gods hither, Agni, wisest Singer, bring thou to us many and flawless shelters.
Bring vigour, like a car that gathers booty: bring us, O Agni, beauteous.Rarth and Heaven.
Oldenberg
O singer, thou who art wise, brightly shining towards the gods 1, bring to us thy many perfect shelters, and gain like a victorious car 2; Agni, (carry) thou (hither) towards us the two well-established 3 worlds (Heaven and Earth).
Geldner
Viele lückenlose Schilde hat, o Sänger, der Weise, der bis zu den Göttern leuchtet. Wie ein gewinnender Wagen fahr uns zum Kampfpreis; o Agni, bring du uns die beiden festbegründeten Rodasi!
Grassmann
O Sänger Agni, bringe viele sichre Beschirmung, weiser, auf die Götter achtend, Und reiches Gut wie ein beladner Wagen herbei uns und die segensreichen Welten.
Elizarenkova
Надежны (твои) защиты, о певец, многочисленны.
Сверкающий, очень мудрый к богам (движется Агни).
Как колесница, захватывающая добычу, вези (нас) к награде!
О Агни, (привези) нам обе прочно установленные половины вселенной!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- उत्कीलः कात्यः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश प्रतापी ! (त्वम्) आप जैसे अग्नि (सुमेके) अच्छे प्रकार फैलाये गये (रोदसी) अन्तरिक्ष पृथिवी को प्रकाशित करता है, उसी प्रकार (नः) हम लोगों के (दीद्यानः) प्रकाशयुक्त वा प्रकाशक (सुमेधाः) श्रेष्ठ बुद्धिमान् और (सस्निः) सुडौल (रथः) उत्तम रथ के (न) सदृश हम लोगों के लिये (अभि) सन्मुख (वाजम्) विज्ञान को (वक्षि) कहिये हे (जरितः) सत्य गुणों की स्तुतिकर्ता विद्वान् पुरुष आप (अच्छिद्रा) अति पुष्ट (पुरूणि) बहुत (शर्म) गृह और (देवान्) विद्वान् वा उत्तम गुणों से प्रसन्नतापूर्वक (अच्छ) उत्तम प्रकार संयुक्त कीजिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे सुडौल बने हुए और दृढ रथ से अभिवाञ्छित स्थानों को शीघ्र पहुँचते हैं, वैसे ही जो पुरुष आलस्य त्याग कर पुरुषार्थी हैं, वे उत्तम स्थानों की कामना करते हुए विद्वानों के सङ्ग द्वारा श्रेष्ठगुणों से संयुक्त होकर अन्य जनों के लिये भी उपदेश देते हैं, वे पुरुष उत्तम प्रकार सुख भोगते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! त्वं यथाऽग्निः सुमेके रोदसी प्रकाशयति तथैव नो दीद्यानः सुमेधाः सस्नी रथो न नोऽस्मभ्यं वाजमभि वक्षि। हे जरितर्विद्वँस्त्वमच्छिद्रा पुरूणि शर्म देवाँश्च कामयमानः सन्नच्छाभि वक्षि ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अच्छिद्रा) अच्छिन्नानि (शर्म) शर्माणि गृहाणि (जरितः) सत्यगुणस्तावक (पुरूणि) बहूनि (देवान्) विदुषो दिव्यगुणान् वा (अच्छ) सुष्ठु। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (दीद्यानः) प्रकाशमानः प्रकाशयन् वा (सुमेधाः) उत्तमप्रज्ञः सन् (रथः) उत्तमयानम् (न) इव (सस्निः) शुद्धः (अभि) आभिमुख्ये (वक्षि) वदसि (वाजम्) विज्ञानम् (अग्ने) पावकवद्वर्त्तमान (त्वम्) (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (नः) अस्माकम् (सुमेके) सुष्ठु प्रक्षिप्ते ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा शुद्धेन दृढेन रथेनाऽभीष्टं स्थानं सद्यो गच्छन्ति तथैव येऽनलसाः पुरुषार्थिनः शोभनानि स्थानानि कामयमानाः विद्वत्सङ्गेन दिव्यान् गुणान् प्राप्याऽन्यान् प्रत्युपदिशन्ति ते सम्यक् सिद्धसुखा जायन्ते ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे मजबूत रथाद्वारे इच्छित स्थानी शीघ्र पोचता येते, तसेच जे पुरुष आळशीपणा सोडून पुरुषार्थी बनतात ते उत्तम स्थानांची कामना करीत विद्वानांच्या संगतीने श्रेष्ठ गुणांनी संयुक्त होऊन इतरांसाठीही उपदेश देतात. ते उत्तम प्रकारचे सुख भोगतात. ॥ ५ ॥
06 प्र पीपय - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ पीपय वृषभ जि᳓न्व वा᳓जान्
अ᳓ग्ने तुवं᳓ रो᳓दसी नः सुदो᳓घे
देवे᳓भिर् देव सुरु᳓चा रुचानो᳓
मा᳓ नो म᳓र्तस्य दुर्मतिः᳓ प᳓रि ष्ठात्
मूलम् ...{Loading}...
प्र पी॑पय वृषभ॒ जिन्व॒ वाजा॒नग्ने॒ त्वं रोद॑सी नः सु॒दोघे॑ ।
दे॒वेभि॑र्देव सु॒रुचा॑ रुचा॒नो मा नो॒ मर्त॑स्य दुर्म॒तिः परि॑ ष्ठात् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - उत्कीलः कात्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ पीपय वृषभ जि᳓न्व वा᳓जान्
अ᳓ग्ने तुवं᳓ रो᳓दसी नः सुदो᳓घे
देवे᳓भिर् देव सुरु᳓चा रुचानो᳓
मा᳓ नो म᳓र्तस्य दुर्मतिः᳓ प᳓रि ष्ठात्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jínva ← √ji- 2 ~ jinv- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
pīpaya ← √pī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
vā́jān ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vr̥ṣabha ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
sudóghe ← sudógha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
deva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
devébhiḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
rucānáḥ ← √ruc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
surúcā ← surúc- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
durmatíḥ ← durmatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
mártasya ← márta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pári ← pári (invariable)
sthāt ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
प्र । पी॒प॒य॒ । वृ॒ष॒भ॒ । जिन्व॑ । वाजा॑न् । अग्ने॑ । त्वम् । रोद॑सी॒ इति॑ । नः॒ । सु॒दोघे॒ इति॑ सु॒ऽदोघे॑ ।
दे॒वेभिः॑ । दे॒व॒ । सु॒ऽरुचा॑ । रु॒चा॒नः । मा । नः॒ । मर्त॑स्य । दुः॒ऽम॒तिः । परि॑ । स्था॒त् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- pīpaya ← pyā
- [verb], singular, Perfect imperative
- “swell; abound; swell.”
- vṛṣabha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- jinva ← jinv
- [verb], singular, Present imperative
- “enliven; animate.”
- vājān ← vāja
- [noun], accusative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sudoghe ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudoghe ← doghe ← dogha
- [noun], accusative, dual, neuter
- devebhir ← devebhiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- surucā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- surucā ← rucā ← ruc
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “beam; radiance; color.”
- rucāno ← rucānaḥ ← ruc
- [verb noun], nominative, singular
- “please; shine.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- martasya ← marta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “man.”
- durmatiḥ ← durmati
- [noun], nominative, singular, feminine
- “hate; envy.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- ṣṭhāt ← sthāt ← sthā
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
सायण-भाष्यम्
वृषभ कामानां वर्षितर्हे अग्ने त्वं ‘नः अस्माकं प्र पीपय अभिलषितफलानि वर्धय। वाजान् अन्नानि च जिन्व प्रयच्छ । किंच देव दीप्यमान हे अग्ने सुरुचा शोभनदीप्त्या रुचानः शोभमानस्त्वं देवेभिः यजनीयदेवैः सहितोऽस्माकं रोदसी इमे द्यावापृथिव्यौ सुदोघे वृष्टिद्वाराभिमतफलप्रदानेन सुष्ठु दोग्ध्र्यौ कुरु। तथा मर्तस्य शत्रोः दुर्मतिः दुष्टबुद्धिप्रयुक्तोऽभिभवः नः अस्मान् मा परि ष्ठात् परितो मा गच्छतु ॥ पीपय । ‘ पा पाने’ इत्येतस्य ण्यन्तस्य लुङि चङि द्विर्वचनाभ्यासदीर्घौ । सिपो लोपश्छान्दसः । जिन्व। ‘इवि जिवि धिवि प्रीणनार्थाः । एतस्य लोटि इदित्त्वान्नुम् । शप् । अतो हे: इति हेर्लुक् । आमन्त्रितस्याविद्यमानवत्त्वेन अतिङ उत्तरत्वाभावात् न निघातः । सुदोघे। दोहनं दोघः। भावे घञ् । कुत्वं छान्दसम् । ’ आद्युदात्तं द्व्यच् छन्दसि’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । दुर्मतिः । ‘मनु अवबोधने’ । मन्यते इति मतिर्बुद्धिः । कर्तरि क्तिच् । दुष्टा बुद्धिः । अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वे प्राप्ते कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Be propitious, showerer (of benefits); grant (abundant) food, Agni; (make) heaven and earth yield us milk; divine (Agni), associated with the gods, shining with bright radiance, let not the ill-will of any mortal prevail against us.”
Jamison Brereton
O bull, swell and quicken for us victory’s prizes and the milk-yielding world-halves, o Agni,
since you are aflame with good flame, o god with the gods. Let not a mortal’s evil intent hem us in.
Griffith
Swell, O thou Bull and give those powers an impulse, e’en Earth and Heaven who yield their milk in plenty,
Shining, O God, with Gods in clear effulgence. Let not a mortal’s evil will obstruct us.
Oldenberg
O bull, increase and rouse our gains. Agni! (Increase) for us the two worlds (Heaven and Earth) rich in milk, O god together with the gods, shining with beautiful shine! May a mortal’s hatred never enclose us.
Geldner
Laß uns Anschwellen, stärke, du Bulle, die Belohnungen; o Agni, laß du für uns die beiden Rodasi wie gute Milchkühe anschwellen. Komm, o Gott, mit den Göttern in schönem Glanze strahlend! Nicht soll uns die böse Absicht eines sterblichen im Wege stehen.
Grassmann
Lass schwellen, Held, und fördern uns die Schätze, und Agni du die gabenreichen Welten; Mit hellem Glanze glänze mit den Göttern, nicht soll der Menschen Arglist uns umstricken.
Elizarenkova
О бык, сделай набухшими награды, вызови (их) к жизни!
О Агни, (сделай) ты для нас обе половины вселенной хорошо доящимися!
(Приди) с богами, о бог, блестя чудным блеском!
Да не окружит нас злая мысль смертного!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- उत्कीलः कात्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वृषभ) शरीर और आत्मा के बल से युक्त (अग्ने) अग्नि के सदृश तेजस्वी ! (त्वम्) आप जैसे (सुदोघे) कामनाओं की उत्तम प्रकार पूर्त्तिकारक (रोदसी) अन्तरिक्ष पृथिवी को सूर्य्य प्रकाशित और सुखयुक्त करता है वैसे (वाजान्) विज्ञानयुक्त (नः) हम लोगों को (पीपय) संपत्तियुक्त कीजिये। हे (देव) उत्तम गुणप्रदाता ! आप (देवेभिः) विद्वानों के साथ (सुरुचा) उत्तम तेज से प्रीतिसहित (रुचानः) प्रीतियुक्त हुए (नः) हम लोगों को (प्र) (जिन्व) आनन्दित कीजिये जिससे कि हम लोगों के लिये (मर्त्तस्य) मनुष्यसम्बन्धिनी (दुर्मतिः) दुष्ट बुद्धि (मा) नहीं (परि) सब ओर से (स्थात्) स्थित हो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस देश में विद्वान् लोग प्रीति से सबलोगों को बढ़ाने की इच्छा करते हैं और दुष्ट बुद्धि का नाश करते हैं, वहाँ सबलोग वृद्धि को प्राप्त विज्ञानरूप धनवाले होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वृषभाऽग्ने ! त्वं सुदोघे रोदसी सूर्य्य इव वाजान्नोऽस्मभ्यं पीपय। हे देव त्वं देवेभिः सुरुचा सह रुचानः सन्नोऽस्मान् प्र जिन्व यतो नो मर्त्तस्य दुर्मतिर्मा परिष्ठात् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (पीपय) वर्द्धय (वृषभ) शरीरात्मबलयुक्त (जिन्व) प्रीणीहि (वाजान्) विज्ञानवतः (अग्ने) पावकवद्वर्त्तमान (त्वम्) (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (नः) अस्मभ्यम् (सुदोघे) कामानां सुष्ठुप्रपूरिके। अत्र वर्णव्यत्ययेन हस्य घः। (देवेभिः) विद्वद्भिः सह (देव) दिव्यगुणप्रद (सुरुचा) यया सुष्ठु रोचते तया (रुचानः) प्रीतिमान् (मा) (नः) अस्मान् (मर्त्तस्य) मनुष्यस्य (दुर्मतिः) दुष्टा चासौ मतिश्च (परि) सर्वतः (स्थात्) तिष्ठेत् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यस्मिन्देशे विद्वांसः प्रीत्या सर्वान् वर्धयितुमिच्छन्ति दुष्टां प्रज्ञां विनाशयन्ति तत्र सर्वे प्रवृद्धविज्ञानधना जायन्ते ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्या देशात विद्वान लोक प्रेमाने सर्व लोकांना पुढे जाण्याची प्रेरणा देतात व दुष्ट बुद्धीचा नाश करतात तेथे ते प्रबुद्ध विज्ञानरूपी धन प्राप्त करतात. ॥ ६ ॥
07 इळामग्ने पुरुदंसम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓ळाम् अग्ने पुरुदं᳓सं सनिं᳓ गोः᳓
शश्वत्तमं᳓ ह᳓वमानाय साध
सिया᳓न् नः सूनु᳓स् त᳓नयो विजा᳓वा
अ᳓ग्ने सा᳓ ते सुमति᳓र् भूतु अस्मे᳓
मूलम् ...{Loading}...
इळा॑मग्ने पुरु॒दंसं॑ स॒निं गोः श॑श्वत्त॒मं हव॑मानाय साध ।
स्यान्नः॑ सू॒नुस्तन॑यो वि॒जावाग्ने॒ सा ते॑ सुम॒तिर्भू॑त्व॒स्मे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - उत्कीलः कात्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓ळाम् अग्ने पुरुदं᳓सं सनिं᳓ गोः᳓
शश्वत्तमं᳓ ह᳓वमानाय साध
सिया᳓न् नः सूनु᳓स् त᳓नयो विजा᳓वा
अ᳓ग्ने सा᳓ ते सुमति᳓र् भूतु अस्मे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
góḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
íḷām ← íḷā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
purudáṁsam ← purudáṁsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
saním ← saní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hávamānāya ← √hū- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
sādha ← √sādh- ~ sidh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śaśvattamám ← śaśvattamá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sūnúḥ ← sūnú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
syā́t ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
tánayaḥ ← tánaya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vijā́vā ← vijā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
bhūtu ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
sā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sumatíḥ ← sumatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
इळा॑म् । अ॒ग्ने॒ । पु॒रु॒ऽदंस॑म् । स॒निम् । गोः । श॒श्व॒त्ऽत॒मम् । हव॑मानाय । सा॒ध॒ ।
स्यात् । नः॒ । सू॒नुः । तन॑यः । वि॒जाऽवा॑ । अ॒ग्ने॒ । सा । ते॒ । सु॒ऽम॒तिः । भू॒तु॒ । अ॒स्मे इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- iḍām ← iḍā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- purudaṃsaṃ ← purudaṃsam ← purudaṃsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- saniṃ ← sanim ← sani
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gain.”
- goḥ ← go
- [noun], genitive, singular, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- śaśvattamaṃ ← śaśvattamam ← śaśvattama
- [noun], accusative, singular, neuter
- “frequent.”
- havamānāya ← hvā
- [verb noun], dative, singular
- “raise; call on; call; summon.”
- sādha ← sādh
- [verb], singular, Present imperative
- “promote; succeed.”
- syān ← syāt ← as
- [verb], singular, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sūnus ← sūnuḥ ← sūnu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; offspring.”
- tanayo ← tanayaḥ ← tanaya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “biological.”
- vijāvāgne ← vijāvā ← vijāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “biological.”
- vijāvāgne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sā ← tad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- sumatir ← sumatiḥ ← sumati
- [noun], nominative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- bhūtv ← bhūtu ← bhū
- [verb], singular, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने पुरुदंसम् । आपोऽप्नो वेष इति कर्मनाममसु पठितत्वाद्दंसः शब्दः कर्मवाची । पुरूणि बहूनि दंसांसि कर्माणि यस्याः सा । तां बहुकर्माणं गोः सनिं गवादिपशून्सम्पादयित्रीमिळामेतन्नामिकां गोरूपां देवतां शश्वत्तमन्निरन्तरं हवमानाय यजमानाय मह्यं साधः साधय । किञ्चनोस्ऽमाकं सूनुः पुत्रस्तनयः पौत्रः स्याद्भवत्विति ते तव या सुमतिः शोधना बुद्धिः सा विजावाबन्ध्या सत्यस्मे अस्माकं भूतु भवतु ॥ शश्वत्तमम् । उच्छादिषु पाठादन्तोदात्तत्वम् । साध । राध साध संसिद्धौ । अन्तर्भावितण्यर्थोऽयम् । लोटव्यत्ययेन शप् । सेर्ह्यपिच्चेति हिरादेशः । तस्यातो हेरिति लुक् । निघातः । विजावा । जनी प्रादुर्भावे । अस्मादन्येभ्योऽपि दृश्यन्त इति वनिप् । विड्वनोरनुनासिकस्यादित्यात्वम् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । लिङ्गव्यत्ययः । भूतम् । भू सत्तायाम् । बहुलं छन्दसीति शपो लुक् । भूसुवोस्तीङीति गुणप्रतिषेधः ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Grant, Agni, to the offerer of the oblation, earth the giver of cattle the means of many sacred rites, such that it may long endure; may there be to us sons and grandsons, and may your favour, Agni, be productive of good to us.”
Jamison Brereton
– Make the milk-libation, the very wondrous winning of the cow, succeed, o Agni, for him who invokes you most constantly.
There should be for us a son and a lineage that proliferates. Agni, let this your favor be for us.
Griffith
Agni, as holy food to thine invoker, give wealth in cattle, lasting, rich in marvels.
To us be born a son and spreading ofrspring. Agni, be this thy gracious will to us-ward.
Oldenberg
7 = III, 1, 23.
Geldner
Erziel, o Agni, Segen, den vielwirkenden Lohn einer Kuh für den am häufigsten rufenden Sänger! Ein leiblicher Sohn, der das Geschlecht fortpflanzt, soll uns werden. Agni, diese Gnade von dir soll uns zuteil werden!
Grassmann
Dem Beter schaff als Labung wunderreichen Besitz an Rindern fort und fort, o Agni, Ein eigner Sohn sei uns und Stammvermehrung, das sei uns, Agni, deine Gunsterweisung.
Elizarenkova
Привези прямо к цели, о Агни, жертвенный напиток (и) многообещающую награду
В виде коровы для того, кто постоянно призывает (богов)!
Да будет нам сын, продолжающий род, плоть от плоти!
О Агни, да будет нам твое благоволение!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- उत्कीलः कात्यः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश विद्याप्रकाशकारक विद्वन् ! आप (हवमानाय) प्रशंसाकर्ता के लिये (शश्वत्तमम्) अनादि से उत्पन्न (पुरुदंसम्) अत्यन्त धर्मसहित कर्मयुक्त (इळाम्) उत्तम शिक्षायुक्त वाणी को (गोः) पृथिवी के मध्य में (सनिम्) न्याय से सत्य और असत्य के विभागकारक ऐश्वर्य को (साध) सिद्ध करिये जिससे (नः) हम लोगों का (सूनुः) सन्तान (तनयः) धार्मिक पुत्र (विजावा) विजयशील (स्यात्) हो। हे (अग्ने) विद्वन् ! जो (ते) आपकी (सुमतिः) उत्तम बुद्धि है (सा) वह (अस्मे) हम लोगों के लिये (भूतु) होवे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वानों को चाहिये कि जिज्ञासु जनों के लिये विद्या उत्तमशिक्षा धर्मानुष्ठान तथा ऐश्वर्यवृद्धि सिद्ध करें और जैसे कि सम्पूर्ण मनुष्यों के लड़के लड़कियाँ उत्तम कर्मयुक्त तथा सबके सन्तान विद्या बल युक्त होवें, ऐसा प्रयत्न करें अर्थात् सब स्थान से विद्या ग्रहण करके सबको देवें ॥७॥ इस सूक्त में विद्वान् अध्यापक अध्येता और अग्नि के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ संगति है, यह जानना चाहिये ॥ यह पन्द्रहवाँ सूक्त और पन्द्रहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! त्वं हवमानाय शश्वत्तमं पुरुदंसमिळां गोः सनिमैश्वर्यं साध येन नः सूनुः तनयः विजावा स्यात्। हे अग्ने या ते सुमतिरस्ति सास्मे भूतु ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इळाम्) सुशिक्षितां वाचम् (अग्ने) पावक इव विद्याप्रकाशक (पुरुदंसम्) पुरूणि बहूनि दंसांसि धर्म्याणि कर्माणि यस्य तम् (सनिम्) न्यायेन सत्याऽसत्यविभाजकम् (गोः) पृथिव्या मध्ये (शश्वत्तमम्) अनादिभूतम् (हवमानाय) प्रशंसमानाय (साध) साध्नुहि (स्यात्) भवेत् (नः) अस्माकम् (सूनुः) सन्तानः (तनयः) धार्मिकः पुत्रः (विजावा) विजयशीलः। अत्र जि धातोरौणादिको वन् प्रत्ययो बाहुलकादाकारादेशश्च। (अग्ने) विद्वन् (सा) (ते) तव (सुमतिः) शोभना प्रज्ञा (भूतु) भवतु (अस्मे) अस्मासु ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वद्भिर्जिज्ञासुभ्यो विद्यां सुशिक्षां धर्मानुष्ठानमैश्वर्यञ्च साधनीयं यथा सर्वेषां कुमाराः कुमार्यश्चोत्तमाः स्युस्तथा प्रयत्नोऽनुविधेयः सर्वतो विद्यां गृहीत्वा सर्वेभ्यो देया इति ॥७॥ अत्र विद्वदध्यापकाऽध्येत्रग्निगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति पञ्चदशं सूक्तं पञ्चदशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भावार्थ -विद्वानांनी जिज्ञासू लोकांसाठी विद्या, उत्तम शिक्षण, धर्मानुष्ठान, ऐश्वर्यसिद्धी करावी. सर्वांच्या मुलांमुलींनी उत्तम कार्य करावे, विद्याबलयुक्त व्हावे असा प्रयत्न करावा व सर्वांना विद्या द्यावी. ॥ ७ ॥